Košický žurnál 01 /2010

www.kosickyzurnal.sk | 1číslo 01/2010

Rozhovor„Nie filozofia hojnosti, ale tvorivosti“F. Knapík

Téma„Vždy ide o ľudí“ Kritické hodiny plné vody v meste

Aktuálne„Kríza nás naučila disciplíne“R. Dlhý

MozaikaMestské podniky ako ich nepoznáme

AnketaV čom nachádza-te zdroj hrdosti na svoje mesto?

Košice 2013„Biela noc – Nuit Blanche“Garantujeme, že nezaspíte!

Noviny európskeho hlavného mesta kultúry | zdarma | ročník I. | 01/ 2010

2 | Košický žurnál ročník I.

Ulice plné ľudí, vravy, pohybu. Budovy dýchajúce históriou, ktoré rozprávajú príbehy starého mesta. Kdesi opodiaľ znejú plačúce husle, ich nostalgický zvuk sa mieša s modernou hudbou z rádií v obchodoch a na letných terasách. V podchodoch a uličkách sa ozývajú jazyky z celého sveta... Množstvo farieb, postmoderna, gotika, secesia... Atmosféra a dynamika, ktorá strhne i náhodné-ho návštevníka. Pulzujúce mesto, poskytujúce kvalitné služby a zážitky... Naše Košice.

S týmito predstavami o prítomnosti i budúcnosti Košíc sme sa pohrávali, keď vznikla myšlienka nových mestských novín. No-vín, ktoré by hovorili o tom, čím Košice sú a čím chcú byť. Košický žurnál, ktorého prvé číslo práve uzrelo svetlo sveta, chce každý mesiac prinášať informácie o dianí v našom meste predovšetkým z pohľadu tých, ktorí sa denno-denne starajú o zdanlivo nevi-diteľné veci. Kúrenie, bývanie, doprava, zeleň, kultúra... akási nadstavba, ktorú si všimneme až v momente, keď niečo nie je v poriadku, alebo ani len netušíme, čo všetko zabezpečuje či pri-náša do našich domácností a bežného života. Ale aj vďaka nim sa úvodný obraz mesta stáva každý deň realitou.

Košický žurnál chce hovoriť o udalostiach, charaktere mesta Ko-šice a viesť dialóg s tými, ktorí sú ich súčasťou, ich podstatou, ich duchom, ich životom - s obyvateľmi, občanmi, Košičanmi.

Vítame Vás na našich stránkach!

(jk)

EditorialObsahAnketaV čom nachádzate zdroj hrdosti na svoje mesto?

RozhovorNie filozofia hojnosti, ale tvorivosti

TémaVždy ide o ľudí!

AktuálneKríza nás naučila disciplíne

Košice 2013Biela noc – Nuit Blanche

Košice 2013Leto v parku pritiahlo do kasární tisícky návštevníkov

Mestské podnikyTepny mesta

Mestské podniky: Mestské lesyVstúpia lesníci do „klastra“?

Mestské podniky: Dopravný podnik mesta KošiceV košickej MHD premáva od septembra19 nových autobusov

Mestské podnikyTeplo pre Vašu domácnosť

TémaBudeme v Košiciach rozdávať Oskarov?

ZábavaOsemsmerovka, fotohádanka

4

5

6

7

8

9

10

11

13

14

14

Košický žurnálNoviny európskeho hlavného mesta kultúryRočník I., číslo 1Predseda redakčnej rady: Marek KolárčikŠéfredaktor: Ján MičovskýVychádza: mesačneFoto: archív mesta Košice archív Košice 2013E-mail: [email protected]: www.kosickyzurnal.sk

Košický žurnál slúži všetkým občanom mesta a je názorovo otvorený všetkým čitateľom. Jeho hlavným cieľom je posky-tovať informácie o meste Košice a najvýznamnejších (nie len) kultúrnych udalostiach v jeho novodobých dejinách.

Jazyková redakcia: Mgr. Zuzana Štvartáková

15


Koncom augusta rokovala v Košiciach vláda Slovenskej repub-liky pod vedením predsedníčky Ivety Radičovej. V Historickej radnici členov vlády privítali predstavitelia mesta – primátor a námestníci primátora. V úvode pracovného rokovania vystúpil aj hostiteľ, primátor Košíc František Knapík, ktorý ministrom predniesol štyri najdôležitejšie regionálne témy: povodne, róm-ska otázka, investície a kultúra.

Na tému povodní primátor uviedol, že ide o životy občanov tohto mesta a kraja. Projekty, ktoré ich dokážu účinne ochrániť, sú už vypracované. Ich realizácia vyžaduje viac ako 77 miliónov €.

Vláda SR rokovala v Košiciach

V priemyselnom parku Kechnec v piatok 27. augusta poklepali základný kameň stavby Rýchlostná cesta R4 Košice-Milhosť. Na slávnostnom otvorení stavby sa zúčastnila predsedníčka vlády SR Iveta Radičová, 1. podpredseda vlády a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ján Figeľ, predseda košického VÚC Zdenko Trebuľa, primátor Mesta Košice František Knapík, primátor Mes-ta Miškovec Sandor Káli a ďalší hostia.

„Teším sa na stretnutie o tridsať mesiacov. Verím, že vtedy bude-me strihať pásku na hotovej stavbe medzinárodného významu,“ povedala v úvode premiérka Iveta Radičová.

Nová vláda nezačína v Bratislave, ale na východnom Slovensku, kde smeruje aj prvá veľká investícia. „Nebudeme sústreďovať ve-rejné financie v Bratislave a na západnom Slovensku, nebudeme najväčšie investície orientovať tam, kde nie sú ani zďaleka tak po-trebné, ako v regiónoch na východe, na juhu a na severe Sloven-skej republiky. Sústredíme ich do regiónov, kde je nutné budovať verejnú infraštruktúru, vytvárať pracovné miesta, zatraktívniť podnikateľské prostredie,“ zdôraznila Radičová. Prvý podpredse-

Výstavba R4 spustená

Pri príležitosti výjazdového zasadnutia vlády SR v Košiciach sa v piatok 27. 8. 2010 na neformálnom obede stretli zástupcovia neziskovej organizácie Košice 2013, n. o. s ministrom kultúry Da-nielom Krajcerom. Nový minister kultúry sa oboznámil so sta-vom investičných projektov v ich prípravnej fáze a uviedol, že projekt Košice INTERFACE 2013 patrí medzi priority jeho rezortu, a že práve preto je aj súčasťou programového vyhlásenia vlády SR. Krajcer povedal, že Ministerstvo kultúry SR chce aj naďalej na projekte aktívne participovať. „Pre projekt Košice 2013 je veľ-mi podstatné, že vláda SR si uvedomuje jeho dôležitosť a chce aktívne pomôcť jeho úspešnej implementácii. Tento fakt bude hrať významnú rolu aj pri priebežnom monitoringu projektu Eu-rópskou komisiou,“ uviedla na záver stretnutia umelecká riadi-teľka projektu, Zora Jaurová.

Pre MK SR je Košice 2013 prioritouPoobede navštívil Kasárne/Kulturpark minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ján Figeľ. Výkonná riaditeľka neziskovej or-ganizácie Košice 2013, n. o. Alena Vachnová ho spoločne s pred-staviteľmi Mesta Košice informovala o priebehu investičného procesu v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry 2013. Ján Figeľ sa detailne zaujímal najmä o kľúčový investičný pro-jekt Kasárne/Kulturpark, ktorého prehliadku so záujmom absol-voval.

Dodal, že si je vedomý toho, že je to veľmi veľa peňazí a nepôj-de to hneď. „Ale začať musíme. Pretože voda sa vráti,“ povedal František Knapík.

Primátor ďalej pokračoval: „Získanie titulu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 s projektom, ktorý je najväčším kul-túrnym projektom v novodobých dejinách Slovenska, považu-jem za ďalšiu z ústredných tém, zasahujúcich nielen mesto, ale aj región a celé Slovensko. Ďakujem vám za podporu tohto neo-pakovateľného projektu. Verím, že v roku 2013 bude Slovensko na svoje Košice i na svoj východ hrdé.“

da vlády a minister dopravy SR Ján Figeľ uviedol, že stavba bude financovaná cez kontrakt medzi Národnou diaľničnou spoločnos-ťou a. s. a Skanska SK. Zmluvný kontrakt za vyše 77 miliónov € bez DPH bude krytý sčasti po odsúhlasení aj z eurofondov – Operačný program Doprava, a štátnych prostriedkov. Vyše 14-kilometrový úsek prechádza územím Mestskej časti Šebastovce, katastrami obcí Valaliky, Haniska, Sokoľany, Seňa, Kechnec, Perín do obce Milhosť. Na začiatku je napojený v križovatke Košice-juh na exis-tujúcu komunikačnú sieť tvorenú cestou I/68 južne od Košíc a vý-hľadovým napojením rýchlostnej cesty R2 v tejto križovatke.Pre mesto Košice je investičný cestný projekt veľmi významný. Primátor Košíc František Knapík sa poďakoval za veľkú pozor-nosť venovanú tomuto dôležitému dielu. „Prvou dláždenou ces-tou v Európe bola pravdepodobne 600 kilometrov dlhá Via Apia. Môžeme ju miestami medzi Rímom a Brindisi obdivovať aj po dva a pol tisíc rokoch. Cesta, ktorú dnes odovzdávame do výstavby, síce nemá taký zvukomalebný názov, no aj tak chcem popriať na-šej „er-štvorke“ rovnako úspešnú budúcu históriu. Aby vždy spá-jala múdrych ľudí i múdre krajiny. A aby každý, kto na ňu vyrazí, bezpečne došiel do cieľa,“ ukončil primátor Košíc.


„V jeho ľuďoch, ktorí dokázali mestu zabezpečiť uznanie a príťaž-livosť. V poslednej dobe sú to tí, ktorí zrekonštruovali centrum a tí, ktorí dokázali zabezpečiť titul EHMK. A tiež predstaviteľom 11 cirkví, ktorí v našom meste vedia spolu vychádzať a duchovne pozdvihovať Košice.“

„Košice vnímam ako veľmi tolerantné mesto s bohatou kultúrnou tradíciou. Pozorujem jeho meniacu sa podobu. Génius loci – duch miesta, sa posledné roky vytráca, mení – komercionalizuje. Príkla-dom je výstavba Auparku v centre mesta. Skoro všetky zaujímavé miesta padli za obeť biznisu. Som znechutený z takého počínania, už nehovoriac o hrdosti. Mení sa mesto, menia sa ľudia, ktorí v ňom žijú. Stredoveké katedrály vymeníme za novodobé obchodné chrámy.“

„Košice nepovažujem za svoje mesto, ale za mesto všetkých jej občanov, ktorí sa rozhodli, že tu budú prežívať všetky radosti a starosti svojho osobného a pracovného života. Ja osobne žijem v Košiciach len asi osem rokov a za ten čas som si obľúbil hlavne jej historické centrum a oddychové zóny v jeho okolí (Bankov, Anička, Alpínka...). Som hrdý na históriu Košíc a zachovávanie historických pamiatok, už menej na to, že hodnotu historického jadra mesta znižujú novodobé stavby.“

„Ak sa na to pozriem cez majetok, tak v tomto meste som prišla takmer o všetko. Ak to však vidím cez ľudí, ktorí mi pomohli a pomáhajú, tak na Košice nedopustím nič zlého.“

V čom nachádzate zdroj hrdosti na svoje mesto?

„Zdrojom mojej hrdosti je predovšetkým slávna história mesta, jeho skvelé architektonické pamiatky, krásne centrum a najmä ľudia, ktorí toto všetko vytvorili a dokázali zachovať. Som hrdý na všetky úspechy Košičanov a na všetko pozitívne, čo sa v našom meste uskutočňuje.“

„Hrdosť Košičana som si najviac uvedomoval pri mojich pobytoch v zahraničí. S nadšením som hovoril mojim priateľom o úžasnom mieste v srdci Európy, meste, kde som vyrastal, kde sa nemá-te problém ponoriť do tajomstiev legiend ukrytých v historic-kom centre mesta, o meste, kde viete po pár minútach prejsť z betónových blokov do mestských lesov, o meste, ktoré sa hrdí prívlastkom mesto mladých, mesto tolerancie, mesto kultúry a vzájomného spolužitia národností. Moje rozprávanie som často končieval vetou – My friends, Slovensko nie je len Bratislava!“

„V Košiciach, mojom rodnom meste, je množstvo príležitostí pre kultúrne a spoločenské vyžitie. Som veľkým fanúšikom košické-ho hokeja. Je tu veľa možností zájsť si s priateľmi na dobré je-dlo, pitie i zábavu a poprechádzať sa po nádhernom historickom centre. Košice sú príjemným mestom pre pekný a plnohodnotný život. Preto ich mám rád.“

Anketa

Anketa

MILAN KOLCÚN

spisovateľ, sprievodca, tlmočník

zamestnanec samosprávymesta Košice

exprezident Slovenskej republiky(1999–2004)

MARTIN EPERJEŠI

štátny zamestnanecv ochrane prírody

Honorárny konzulTureckej republiky v SR

predajkyňa NOTA BENE

ŠTEFAN MELNÍK

ALŽBETKA

RADOVAN VESELý

RUDOLF SCHUSTER

MARIÁN STRAKA

výtvarník


exprezident Slovenskej republiky(1999–2004)

Som presvedčený, že víťazstvo Košíc nebolo náhodné ani neča-kané. Projekt, ktorý mesto predložilo, bol jedinečný a pri všetkej úcte ku konkurenčným mestám si myslím, že im nedával veľkú šancu. Cítil som to naozaj tak, no rozhodujúce bolo, že to tak po-súdila medzinárodná komisia, ktorá podobných projektov videla podstatne viac. Za naším úspechom sú konkrétni ľudia, ktorým patrí nielen moja vďaka. Myšlienka, ktorú vložili do projektu, je natoľko nadčasová, že bude ovplyvňovať život v meste aj dlhé desaťročia po roku 2013.

Pripomeňme čitateľom tú myšlienku, prosím...Naše mesto je prirodzenou križovatkou mnohých kultúr. To je základ. Na ňom máme teraz neopakovateľnú možnosť budovať nové vzťahy obyvateľov. Medzi sebou navzájom, so svojím mes-tom i s celým východoslovenským regiónom. Tieto vzťahy by mali prerásť do poznania, že mesto Košice neponúka občanom len svoje produkty – kultúrne, poznávacie, sociálne, organizač-né, spoločenské…, – ale aj možnosť produkciu mesta tvorivo obohacovať, meniť a dopĺňať. Ale ani to ešte nie je hlavný cieľ. Ten vidím až v tom, že víťazný projekt ponúka obyvateľom ich vlastné mesto ako osobitnú životnú filozofiu, ktorá vytvorením pravdivého obrazu mesta, slúžiaceho svojim občanom, prerastá do vedomia občana, ktorý je na svoje mesto hrdý a v prípade po-treby mu rád nezištne poslúži.

Trocha ste tú základnú myšlienku rozvili...Dobre, poviem to úplne jednoducho: Projekt Košice 2013 nesľu-buje len kultúrne ciele, hoci sú v ňom zakomponované mimo-riadne bohato, netradične a provokujúco, ale hľadá dobré dôvo-dy k tomu, aby Košičan uveril, že jeho mesto je dobrým miestom pre život. Možno aj tým najlepším.

Je to reálne? Košičan si určite vie predstaviť mnoho iných miest, kde by sa mu žilo ľahšie, lepšie, spokojnejšie…Ak budeme hodnotu mesta merať len výstavnosťou ulíc, kvali-tou služieb, ponukou zábavy, či úrovňou platov jeho obyvateľov, určite nájdeme na svete aj lepšie miesta, ako je to naše. Sú to iste dôležité veci, ale určite nie jediné. Nechceme stavať len na atraktívnosti scény, do ktorej prichádza kvalitu očakávajúci ob-čan, chceme, aby túto scénu občan sám vytváral, vychutnával si jej premenu v čase i priestore. Sme mesto stojace na križovat-ke dejín. Rozvíjajme moderným tvorivým spôsobom dedičstvo, ktoré nám tu zanechali generácie Slovákov, Maďarov, Rusínov, Nemcov, Ukrajincov... Tu sme pri podstate – najväčšiu radosť ne-ponúka životná filozofia hojnosti, ale filozofia tvorivosti. V tom vidím skutočný obsah slova kultúrnosť. A práve v tom chcú byť Košice pre svojho obyvateľa tým správnym miestom na život. Som presvedčený, že naše mesto je jedinečné. Pozrime sa naň takýmito očami. A trocha aj srdcom.

V projekte sa hovorilo o tom, že občan bude môcť svoje mesto užívať, tešiť sa z jeho bohatej ponuky. Potvrdzuje to aj názov projektu, ktorého kľúčovým slovom je INTERFACE, teda z počí-tačovej terminológie – rozhranie, ktoré umožňuje užívateľovi – občanovi pohodlne komunikovať s kultúrnym softvérom mesta, využívať jeho bohatú programovú ponuku. Naznačujete, že tú ponuku bude tvoriť sám občan...Samozrejme, že budeme občanovi ponúkať množstvo kultúrnych aktivít, ktoré obohatia kvalitu jeho života. A úplne pokojne môže-me v tejto súvislosti občana prirovnať k laickému užívateľovi po-čítača, ktorý si klikne na pestrú ponuku a vyberie si podľa nálady, miesta či žánru. Pohodlne, príjemne, bez povinnosti byť tvorcom. K tomu smeruje bohatstvo klasických i nových aktivít, ktoré sú

Nie filozofia hojnosti, ale tvorivosti Košice sa pre rok 2013 stanú spolu s Marseille symbolom európskej kultú-ry. Skutočné rozmery tejto správy preverí čas. Už dnes je však jasné, že ide o udalosť, ktorá natrvalo vstúpi nielen do histórie mesta, ale celého Slo-venska. Hovorí František Knapík, primátor mesta Košice.

Rozhovor


Hoci povodne už dávnejšie vystriedalo horúce leto, zabudnúť na ne by bolo veľmi krátkozraké. Jedným z tých, ktorí v kritických ho-dinách stáli na čele záchranných prác bol Peter Ferjenčík, vedúci referátu civilnej ochrany Magistrátu mesta Košíc.

„Som zvyknutý hľadať riešenia aj tam, kde ich niet, no vtedy sa mi na chvíľu zdalo, že boj s vodou prehráme. Hladina Hornádu začala olizovať hornú stranu vrchného, radu vriec. Našťastie práve v tej chvíli o centimeter – dva klesla…“

Vriec bolo v tých vypätých dňoch položených na nedostatočné hrádze obrovské množstvo – vyše 30 000. Pomoc však prichá-dzala z mnohých strán. Na nočnú výzvu primátora v Rádiu Košice prišli na pomoc aj obyvatelia, ktorí neboli vodou bezprostredne ohrození. Ľudia pracovali s obrovským nasadením.

„Vyhodnotenie záchranných prác sa ešte len chystá, no za to, že sa podarilo zabrániť vniknutiu vôd Hornádu do mesta, patrí vďaka najmä ľudskej obetavosti. Ako nesmierne užitočné sa ukázalo to, že predstavitelia mesta neriadili krízový štáb len zo svojich kancelárií, ale boli v rozhodujúcej chvíli na mieste činu. To má v takýchto situá-ciách mimoriadny mobilizačný účinok. Kapacity boli v porovnaní so živlom obmedzené a vy sa musíte rozhodnúť, komu pomôcť. Vojen-ská zásada hovorí, že ak máte možnosť zachrániť 5 000 ľudí, musíte vedieť 50 obetovať. Nebolo to síce až také tragické, ale museli sme

Rozhovor

Vždy ide o ľudí!

v projekte naznačené. A ktoré budú realizované tak, aby nezažiar-li len v cieľovom roku 2013, ale aby slúžili aj dlhé roky po ňom. Ale to je len prvý stupeň, ktorý – povedzme si úprimne – nie je až tak ťažké dosiahnuť, keď máte dostatočné zdroje. A tie prídu. Myslím si však, že vďaka projektu Košice 2013 smerujeme k vyššej úrovni, k skutočným zdrojom kultúry a kultúrnosti, kde ide o bohatstvo vnútorného života každého z nás. Prirovnal by som to k letu koz-mickej rakety. V prvej fáze potrebuje k štartu obrovskú energiu, to budú naše investície do kultúry, do projektov. Keď však raketa do-siahne istú výšku, treba už len občas zapnúť korekčné motory. To je tá vyššia etapa kultúrneho rozvoja mesta, v ktorej nebudú roz-hodovať peniaze, ale samotná aktivita občanov. Tvorivá aktivita. Aktivita, založená na potrebe v meste nie prežívať, ale naozaj žiť.

Veľké peniaze, o ktorých hovoríte, môžu vyvolať aj obavu, že podporia nielen kultúru, ale aj kohosi iného… Inak povedané, že peniaze cez mesto sčasti možno len pretečú...Rozumiem vašej obave a je dobré, že ju vyslovujete. Na účely rea-lizácie projektu mesto zriadilo neziskovú organizáciu Košice – Eu-rópske hlavné mesto kultúry 2013, ktorá hospodári s prostriedkami určenými na projekt, s výnimkou investičných, ktoré priamo riadi Magistrát. Celkom ide o takmer 100 mil. €. Hospodárenie je viac-násobne kontrolované – od ministerstiev až po Brusel – a úniky sú v skutočnosti nemožné. Ale občan má právo tomu neveriť. A preto mu ponúkneme ešte jednu možnosť kontroly – všetky výdaje budú do posledného eura a do posledného dodávateľa uverejnené na we-bovej stránke mesta. A každý mesiac komplexne dopĺňané. Myslím, že to tak bude správne. Lebo skutočná kultúra mesta nemôže exis-tovať vedľa, hoci len hypotetického podozrenia z nekultúrneho sprá-vania sa ľudí, ktorí sú za ňu zodpovední.

Dobre, povedzme, že občana presvedčíme o čistote úmyslov. Avšak kultúrnosť, to nie sú len investície do nových priestorov a projektov. Kultúrnosť je aj tak často opakovaná čistota verej-ných priestorov…Súhlasím, otázka znie, kto má takúto kultúrnosť kontrolovať? Existuje sociologický pomer 80:20. Podľa neho sa 80 % ľudí správa prirodzene slušne aj bez kontroly. Zvyšok s tým má problém. Tá dvadsiatka dokáže, samozrejme pokaziť dobrý do-jem o celku. Avšak ktosi nespratníka takmer vždy vidí. Problém je v tom, že nezasiahne. Niekedy je to len nechuť, niekedy aj re-álna obava. Ak by sme dokázali tých 80 % motivovať k tomu, aby vo veciach verejných prirodzene konali, problém je takmer vy-riešený. Volá sa to občianska statočnosť. Som presvedčený, že ju väčšina našich ľudí v sebe má. Musia však cítiť, že má zmysel ju prejavovať. To je už naozaj úloha pre mesto, no i pre každého z nás. Som presvedčený, že kultúrny titul mesta prinesie zlom aj v kultivovanosti jeho občanov.

Ako to chcete dokázať?Nech už je náš kultúrny projekt akokoľvek výnimočný, bez aktív-nej podpory našimi občanmi by hrozilo, že sa ocitneme v rovine nepochopenia. Košičan preto musí naozaj poznať hodnotu svojho mesta – jeho budov, parkov, ľudských osudov, poznať históriu s nimi spojenú. Tým, že bude mesto lepšie poznať, bude ho mať viac rád. Ak máme niečo úprimne naozaj radi, sme na to priro-dzene hrdí. A vieme za to aj zabojovať. Musíme zabojovať za svoje Košice. Projekt Európske hlavné mesto kultúry 2013 je obrov-skou šancou. Verím, že ju využijeme.

Ján Mičovský

Téma

prijímať aj rozhodnutia tohto typu. Cením si, že primátor dokázal vždy jasne zhodnocovať situáciu a koordinovať profesionálne zá-chranné zložky tak, aby bol ich potenciál bol naplno využitý.“

Hovoriť o zodpovednosti považuje Peter Ferjenčík za predčasné. Chýb však vidí dosť. Predovšetkým nezrealizované zásadné pro-tipovodňové projekty. Ale aj znečistené cestné rigoly, nefunkčné priepusty, zanesené nádrže… Vysvetlenia zodpovedných sa dajú predvídať: Nie sú peniaze.

„Mňa nemôže takéto vysvetlenie uspokojiť,“ hovorí šéf CO. „V zále-žitostiach bezpečnosti občanov by mali ísť nedostatočné rozpočty bokom. Rovnako tak politikárčenie. Je úplne jedno, koho voda za-plavuje. Vždy ide o ľudí!“ Na povodniach však nachádza aj pozití-vum: „Bolo to jedno veľké cvičenie. Vznikli škody na majetku, no na-šťastie, nie na ľudských životoch. Verím, že aj vďaka tohtoročným ničivým záplavám už konečne všetci pochopia, že neriešenie situá-cie by nás mohlo stáť už onedlho oveľa viac. A to určite nik nechce.“

To, že pracovníci referátu CO košického Magistrátu podali profesio-nálny a mnohí Košičania navyše mimoriadne obetavý výkon, je iste dobrou správou. Pre spokojnosť občanov to však už zďaleka nesta-čí. Je tu čas, aby sa o zásadných protipovodňových opatreniach zo strany štátu prestalo len rozprávať. Pretože voda nepočká. (mi)


„Nemôžem to zľahčovať, ale ako každé zlo, aj kríza má svoju svetlú stránku. Naučila nás tvrdej finančnej disciplíne. Napo-kon, nemali sme veľmi na výber. Kedysi, ešte pred jej vypuk-nutím, sme pre rok 2009 plánovali príjem z dane z príjmov fy-zických osôb, takzvané podielové dane, vo výške 69 mil. €. To predstavovalo približne 65 % bežného rozpočtu mesta. Takto postavená hlavná rozpočtová kapitola podmieňuje štandardnú prevádzku mesta, no dopady krízy sa najviac prejavili práve v nej. Pomerne skoro sme však zachytili nepriaznivé signá-ly, a to bol dôvod pre prvý úsporný krok. Účelovým viazaním rozpočtu sme plánovaný príjem z vyššie uvedenej dane znížili na 60 mil. €. Obyvatelia to nezbadali, lebo tento výpadok sme mali čím nahradiť. Predovšetkým to bola rezerva mesta, ktorá vznikla rozumným hospodárením v roku 2008, a potom dotácia vlády, ktorá aspoň čiastočne nahradila výpadok, ktorý vznikol zákonným zvýšením nezdaniteľného mzdového minima.“ (Toto zvýšenie spôsobilo pokles výberu daní fyzických osôb, od ktorých sa automaticky vypočítava podiel dani odvádzaných v prospech rozpočtov samospráv – pozn. autora). Vstup mesta do roku 2010 nebol o nič lepší. Úspory z dobrých časov sa už minuli a príjmy ďalej klesali. Nevyhnutný realizmus viedol radnicu k plánovaniu príjmov na úrovni 57 mil. €. Takéto číslo bolo možné prijať už len za cenu zníženia počtu zamestnancov mesta o 10 %. Tým zostá-vajúcim zrušili odmeny a 13. platy. Zdalo sa, že mesto kleslo na hranicu, za ktorou by už musela nasledovať strata jeho funkč-nosti. „Toto zníženie, aj keď radikálne, nebolo posledným. Mi-moriadne výpadky podielových daní v marci, máji a júni tohto roku spôsobili v samosprávach celého Slovenska paniku. Nás to donútilo znížiť plánované príjmy o ďalších 7,5 mil. €, teda na 49,5 mil. €.“ Takéto „elastické“ znižovanie príjmov môže viesť k podozreniu, že ide len o hru s číslami, ktoré boli na vstupe tak veľké, že stále je z čoho uberať… Veď mesto zdanlivo funguje stá-le rovnako. „Nedajte sa pomýliť,“ vysvetľuje Richard Dlhý, „také-to zníženie príjmov sa už nedá nahradiť len šetrnosťou. Musíme si uvedomiť, že väčšina výdajov mesta nie je dôsledkom akéhosi blahosklonného rozhodovania Magistrátu, ale priamo súvisí so životnými funkciami mesta. Materské školy a ústavy sociálnych služieb nemôžete zavrieť. Mestskú dopravu nemôžete zastaviť. Odpad musíte odvážať. Skúste čokoľvek z toho zastaviť – na druhý deň máme v meste chaos a do týždňa kolaps.“ Ako sa chce mesto dostať v rámci vyváženého rozpočtu k tomu, aby jeho základné funkcie „utiahlo“ len tých necelých 50 miliónov? „Sa-mozrejme, takýto výpadok už mesto pocíti,“ zdôrazňuje Dlhý. „Volili sme menšie zlo a siahli tam, kde to bude menej bolieť – zastavili sme takmer úplne súvislú opravu komunikácií, teda ostali sme len pri základnej údržbe ciest, výrazne obmedzuje-me údržbu zelene – možno vás prekvapí, že jedna kosba zelene v meste stojí 180 000 €, pričom príroda si v tomto roku žiada až štyri kosby, rokujeme o odložení záväzkov mesta voči part-nerom… Ale tu umenie možného končí. Akékoľvek ďalšie zní-ženie príjmov by k tomu kolapsu naozaj viedlo!“ Nie je to teda len „hra“ s presúvaním peňazí, ktorých v podstate až tak málo nemôže byť, keď Košice stále fungujú…? „Rozpočet mesta je na-ozaj veľký, no to nech vás nemýli. Musíte si uvedomiť, že mož-

Kríza nás naučila disciplíne

nosti jeho prispôsobovania aktuálnej finančnej situácii mesta sú veľmi obmedzené. Viete, ako sa mestský koláč delí? Školstvo je najväčšou výdavkovou kapitolou mesta – spotrebuje 30 % príjmov. Len o niečo menej mestská doprava – 28 %. Nasleduje odvoz odpadu, na ktorý ide 12 % mestských peňazí. Zrátajte si len tieto tri položky a už máte 70 % preč! A kde sú ostatné vý-daje?! Mestská polícia, kultúra, správa mesta? Každú noc nám treba zažať 16 000 osvetľovacích bodov. Nestačia domovy dô-chodcov. Udržiavame 467 hektárov mestskej zelene. A nebolo by správne nepodieľať sa 5 percentným spolufinancovaním na eurofondoch, lebo takéto historické príležitosti pomoci mestu sa neopakujú.“

Radnica nie je na to, aby sa sťažovala, to sa môžu občania. Je však dobre poznať finančné limity, s ktorými radní páni pra-cujú. Kríza pred nich postavila mimoriadne ťažkú úlohu a tvr-diť, že ju zvládli bez chýb, by nebolo presné. Urobili však veľa preto, aby mesto dokázalo fungovať v doteraz nepoznaných extrémnych podmienkach nedostatku peňazí. Milovníci čísiel si ľahko vyrátajú, že Košice musia v tomto roku vystačiť so 71 % z normovaného stavu podielových daní. A to je už skutoč-ný rébus. Zdá sa však, že jeho riešenie sa našlo.

(mi)

Nechceným spoločenským hitom posledného roka, dvoch, je slovo „kríza“. Jedným z tých, ktorí ho majú denne na stole, je aj „správca mestskej poklad-nice“. Hovorí Richard Dlhý, zástupca riaditeľa Magistrátu mesta Košice.

Aktuálne


Noc svetla a zvuku je zárukou výnimočného zážitku a dobrodruž-stva pre veľkých i malých. Na vytýčenej trase ulíc, budov, kostolov a parkov v centre mesta sa návštevníci v čase 19.00–02.00 hod. rána stretnú s jedinečnými interaktívnymi inštaláciami kreatív-nych umelcov. Nuit Blanche je zhmotnením túžby po (znovu) ob-javovaní urbanistického prostredia, ktoré prostredníctvom umenia nadobúda nový rozmer. Košice sa počas jednej noci transformujú na interaktívny priestor, ktorého bežný každodenný nočný cyklus na niekoľko hodín prestane existovať. Hudobné, svetelné, výtvarné inštalácie súčasného umenia vdýchnu svetlo, zvuk a život nočnému mestu a noc sa tak stáva bielou. Historické budovy, kostoly a kultúr-ne inštitúcie v meste budú pri tejto príležitosti špeciálne nasvietené tak, aby budili monumentálny dojem slenčného dňa. Prvá košická Nuit Blanche sprístupní Košičanom súčasné umenie v netradičnom priestore, no najmä v netradičnom čase – v noci. Myšlienka projek-tu vznikla v roku 2002 v Paríži, kde sa prvýkrát konal projekt Nuit Blanche, ktorý sa úspešne každoročne opakuje aj v ďalších európ-skych metropolách. V noci z 2. na 3. októbra sa Košice stanú cen-trom pozornosti celej Európy, zažijú prvú Bielu noc.

Doteraz zúčastnené mestá (Brusel, Rím, Madrid, Riga, Bukurešť, Petrohrad) jednotne vypracovali Chartu Nuit Blanche Europe, ktorá stanovuje nasledovné pravidlá:• Nuit Blanche je kultúrny projekt dostupný všetkým, preto sú

všetky podujatia bezplatné,• Nuit Blanche uprednostňuje súčasné formy umenia, čiže vý-

tvarné umenie, video art, projekcie, inštalácie, súčasnú hud-bu, performance, scénické umenie, umenie ulice, cirkus,

• Nuit Blanche predstavuje verejný priestor v rôznych podo-bách: zaujíma sa o zvyčajne zavreté alebo neprístupné mies-ta, o okrajové miesta, o prestížne miesta či o kultúrne inšti-túcie a pamiatky, ktoré sú prezentované novou formou

• Nuit Blanche navrhuje mestám reflexiu nad rôznymi forma-mi aktuálneho urbanistického vývoja a zabezpečenia rôz-nych služieb a adaptovanej organizácie, ako napríklad zna-čenie, osvetlenie, bezpečnosť,

• Nuit Blanche podporuje „miernu“ mobilitu ako napr. zlep-šenie podmienok na prepravu ľudí bicyklom, hromadnou či kyvadlovou dopravou,

• Nuit Blanche podporuje výmeny medzi centrom mesta a jeho perifériou,

• Partnerské mestá projektu Nuit Blanche Europe sa snažia podporovať a rozvíjať výmeny medzi jednotlivými európsky-mi mestami, ich umelcami a obyvateľmi prostredníctvom každoročného jedného spoločne vytvoreného umeleckého projektu.

Zo slovenských umelcov sa na realizácii projektu zúčastnia:1. Technik – bratislavský vysokoškolský umelecký zbor, kon-

cert na krytej plavárni v sprievode VJ Betakaroténu2. Matej Papík – Potopa – interaktívna inštalácia na južnej fa-

sáde Krytej plavárne

Biela noc – Nuit BlancheGarantujeme, že nezaspíte!

Košice 2013

3. Lucia Dovičáková – Fosforeskujúca kresba – chodník na Ro-osveltovej ulici

4. Zuzana Žabková – Ešte sa musí niečo stať – tanečný projekt – na Hlavnej železničnej stanici (vo vstupnej hale)

5. Matej Papík – Vírus H¹N¹ – interaktívna inštalácia – Hlavná železničná stanica pri východe

6. Ľudmila Horňáková – Between/Medzi – priestorová inštalá-cia, site specific – park oproti Krytej plavárni

7. Svetlana Fialová – Fosforeskujúca kresba – kresba na chod-níku pred vstupom na železničnú stanicu

8. Peter Vrábel – Biela noc v Parku – zvukovo-svetelná inštalá-cia – Mestský park

9. Jana Feríková, Juraj Kuchar – Operné árie s klavírnym sprie-vodom Dany Hajóssy v altánku v Mestskom parku

10. Peter Kalmus – BICYKEL Leonarda da Vinci – Mestský park11. Lucia Mičíková – Vitrážna mozaika – výtvarná inštalácia –

Stará krytá plaváreň12. Mira Gáberová – Fosforeskujúca kresba – chodník na Jesen-

ského ulici13. Matej Ivan – Plávajúci tón – akustická inštalácia – trávnatá

plocha pred Jumbo centrom14. Karol Ličko a Zuzana Poórová – Ostrov kultúry – prezentácia

architekt. návrhov – vstup do VÚC, Námestie Maratónu Mieru15. Marián Straka – Strom v meste – inštalácia – súkromné par-

kovisko na Hviezdoslavovej ulici16. Peter Vrábel – Veľký tresk – svetelná inštalácia – stromy za

sochou Maratónca, Námestie Maratónu Mieru17. Beata Kolbašovská, Jakub Pišek a Erik Bartoš – TESCO –

50% jungle – mutimediálne inštalácie, cite specific – ochod-ný dom Tesco na Hlavnej ulici

18. Viktor Frešo – Cube for Košice – super svetelná kocka – pešia zóna pri Technickom múzeu na Hlavnej ulici

19. Mirka Gáberová – VideoPathos, Video 8 – videoprojekcia – františkánsky kostol na Hlavnej ulici

20. Lukáš Matejka – HLADINA – videoinštalácia s minimalistic-kými tanečnými prvkami – chodník pred Aidou na Hlavnej 81

21. Ingrid Višňovská – EYE/OKO – videoinštalácia – Hlavná 7522. Beter Berényi – DUSK – interaktívna inštalácia – Hlavná 7523. Ján Gašparovič – RAINBOW SHADOW – interaktívna inštalácia

– vstupná hala do verejnej knižnice Jána Bocatia na Hlavnej 4824. Videoart a videoperformance vo verejnom priestore – výber

z tvorby slovenských umelcov – Štátne divadlo Košice25. Ingrid Višňovská – NET – interaktívna inštalácia – nádvorie

Historickej radnice, Hlavná 4926. Pavol Megyesi – BODLIAK – socha v „Spievajúcej fontáne“27. Design shop 220 – foyer VSG – Hlavná 2728. Mário Kastelovič – SOUND DRAPE – interaktívna priestorová

inštalácia 29. Peter Králik – SLAMENÝ DOM – inštalácia na nádvorí Rodoš-

ta na Hrnčiarskej 730. Marek Kvetan – REFLECTORS – svetelný objekt – Kaplnka sv.

Michala na Hlavnej ulici

V sobotu, 2. októbra 2010, sa Košice vďaka získanému titulu Európske hlav-né mesto kultúry 2013 po prvýkrát stanú súčasťou renomovaného európ-skeho projektu Bielych nocí, ktorý vznikol v Paríži.


Séria filmových štvrtkov, hudobných piatkov a nedieľ pre rodiny s deťmi, obohatená o divadlo a ďalšie koncerty či filmy pod ho-lým nebom v Kasárňach/Kulturparku naštartovala mesiac plný podujatí, zábavy a relaxu na prvej letnej pláži v centre mesta. Leto v parku 2010 sa nieslo v znamení hesla „Veľa zelene, žiad-ne jelene…“ a za celým týmto úspešným podujatím stojí kvalitná produkcia pod taktovkou Jozefa Môcika z tímu Košice 2013, n. o. . V tíme pracuje od júna minulého rok a Leto v parku je jeho srdco-vou záležitosťou. Opýtali sme sa ho všetko to, čo sa ako divák či návštevník kasární nedozviete.

Prečo sa Košice 2013,n.o. rozhodla usporiadať takéto podujatie?Prvý ročník Leta v parku mal za cieľ najmä zviditeľniť na úrovni mesta Kasárne/Kulturpark ako relatívne nový projekt netradič-ného priestoru tvorby a prezentácie umenia. Chceli sme osloviť široké vrstvy obyvateľov a predstaviť istý „profil“ kultúrneho života v Kulturparku, ktorý sme vtedy iba rozbiehali. Pri pláno-vaní a príprave druhého ročníka festivalu sme však už na vec nazerali tak trochu z pozície zabehnutého kultúrneho priestoru. Dramaturgie festivalu sa v spolupráci s našimi partnermi chopil náš dvorný dramaturg Tomáš Makara. Rozhodli sme sa ísť do festivalu naplno, pripraviť bohatší multižánrový program, zväč-šiť rozsah a počet programových dní festivalu a hlavne urobiť všetko preto, aby sa u nás jeho návštevníci cítili príjemne. V zá-sade nám nešlo o budovanie masového podujatia, skôr o sériu akcií, kde má každý má možnosť nájsť si to svoje. To všetko sme sa snažili urobiť tak, aby sme nenarúšali neopakovateľnú atmo-sféru pohody v parku ukrytom za kasárenskými múrmi.

Toto bol už druhý ročník, v čom bol iný v porovnaní s predošlým?Tento rok sme, chvalabohu, nemuseli zápasiť s prebiehajúcimi stavebnými prácami na budove kultúrneho centra, ktoré nám značne sťažovali našu prácu. Pochopiteľne, prvý ročník bol ťaž-ký, prípravy prebiehali pod časovým tlakom, pričom nikto z nás nevedel úplne presne, ako to dopadne. Druhý ročník festivalu sme po pozitívnych ohlasoch v minulom roku radostne očakávali už dávno pred jeho začiatkom. Ako som spomenul, priniesli sme viac programových dní, ponuku sme rozšírili aj o sprievodné ak-cie a po prvýkrát sme priniesli aj novinku – piesočnatú pláž, kde prebiehali večerné projekcie letného kina. Viac akcií prinieslo aj výrazné rozšírenie tímu organizátorov, partnerov a dobrovoľní-kov, ktorým patrí veľká vďaka za ich podporu a pomoc, bez ktorej by sa nám festival nepodarilo zrealizovať vo väčšej miere. Našou najväčšou odmenou bol však divácky úspech nielen z pohľadu rastúcej návštevnosti, ktorá tento rok presiahla naše očakávania, ale hlavne z pohľadu spokojných návštevníkov, ktorí sa u nás cítili dobre. Práve spokojný divák je pre nás to najdôležitejšie.

Leto v parku pritiahlo do kasárnítisícky návštevníkov

Košice 2013

Čo však nemohli vidieť? Festival Leto v parku, celý mesiac jedinečných podujatí pre všetkých sa postupne stáva pevnou súčasťou kultúrneho vy-žitia v letných mesiacoch v meste Košice. Je zameraný na najširšie mul-tigeneračné publikum. Aj ročník 2010 oslovil Košičanov širokou ponukou umeleckých žánrov.

Čo bolo najťažším „produkčným orieškom“?Ťažko povedať. Niekedy je náročným aj malý divadelný workshop pre zopár účastníkov, naopak niekedy veľká divadelná či koncert-ná produkcia ide takt trochu sama. Ten druhý prípad je však skôr výnimkou. Na druhej strane, niektoré produkčné starosti sú skôr radosťami, myslím, že je v tom tak trochu adrenalínu. Pri poduja-tí, akým je Leto v parku, je asi najnáročnejšie plánovanie. Zabudnúť na drobnosť pri plánovaní môže pri konkrétnej akcii znamenať ka-tastrofu. Našťastie môžem skonštatovať, že tento rok sme to vďaka zohratému tímu grafikov, marketérov, produkčných, technikov, po-mocného personálu a množstva ďalších ľudí zvládli výborne. No a ak ste sa pýtali na skutočne to najnáročnejšie, tak tým bol bezpochy-by koncert kanadskej kapely Skinny Puppy. Bola a je to pre nás ob-rovská skúsenosť práce s kapelou, ktorá už má svoje odohrané. Bola to však aj zábava, napríklad pri študovaní 17 strán dlhého zoznamu požiadaviek, z ktorých mnohé na Slovensku prakticky nezoženiete.

Ktorý žáner mal najväčší úspech?Veľkej obľube sa teší letné kino. Na ňom sme spolupracovali s ľuďmi z Cinefilu, ktorí priniesli opäť to najlepšie z kinematogra-fie. Osvedčila sa aj spolupráca s Bažant kinematografom, ktorý sa teší obľube na celom Slovensku. Nesklamali ani koncerty kapiel, ktoré netreba nijako zvlášť predstavovať: PPE, český Abraxas, Vi-diek a iné. Tieto si našli svojich priaznivcov medzi mladými, ale aj u staršej generácie. V spolupráci s Jožom Luptákom (organizáto-rom festivalu Konvergencie) sme dotiahli experimentálny projekt After Phuricane – starodávne rómske piesne v novom spracovaní.

Koľko ľudí sa na príprave takéhoto veľkého celomesačného podujatia podieľa?Tento rok sa nám podarilo prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov osloviť veľké množstvo dobrovoľníkov, čo nás veľmi teší. Máme radosť, že mladí ľudia majú chuť sa podieľať na kultúr-nom dianí nie len ako pasívni diváci, ale aktívne. Tohto roku nám pomáhalo viac ako 40 dobrovoľníkov, okolo 20 ľudí nám pomáhalo krátkodobo počas festivalu. Úzky organizačný tím začal prípravy už začiatkom roka. Môžem prezradiť, že príprava druhého ročníka začí-na už teraz, najskôr si však asi všetci vyberieme dovolenku.

Aké sú očakávania do budúcnosti?Určite by sme chceli zachovať koncept podujatia, ktoré nemá tendenciu stať sa veľkým neosobným festivalom, ale skôr podu-jatím, ktoré má svoju jedinečnú atmosféru, príjemné prostredie, a preto aj vzhľadom k tomu, že sa pripravuje rekonštrukcia ce-lého areálu, už teraz hľadáme alternatívu, kde by sa podujatie mohlo konať, zatiaľ vám však viac neprezradím… (kj)


Život Košíc má mnoho rozmerov. Niektoré sa už na prvý pohľad príťažlivo ponúkajú každému prichádzajúcemu, napríklad taká spievajúca fontána! Nemožno si nevšimnúť ani dopravnú sieť električiek, autobusov či trolejbusov, dodávajúcich mestu jedineč-ný rytmus. Iné rozmery bývajú viac skryté. Zaoberať sa rozvod-mi tepla, odpratávaním snehu či systémom odvozu smetí určite nepatrí medzi činnosti, ktoré by sa zvykli osobitne zdôrazňovať. Skúsme si však bez nich predstaviť fungovanie mesta! A to radšej ani nehovoríme o haváriách, ktoré vyžadujú pomoc psychológa, ako napríklad pri nedávnych povodniach…Čo spája tieto a desiatky podobných prejavov pulzujúceho mesta? Paradoxne to, že si ich lepšie všimneme až vtedy, keď zlyhávajú. Ich 100 % funkčnosť je preto prvým prikázaním práce Magistrátu, ktorý je pomysleným srdcom mesta. To však je bez svojich tepien bezmocné. Takýmito košickými tepnami sú organizácie, ktoré poznáme ako mestské podniky. Poznáme ich však naozaj? Mnohí

Tepny mestaasi budete vedieť, že ich v Košiciach máme jedenásť. Dokázali by ste ich aj vymenovať? Netrápte sa, nemusíte. Veľmi radi vám ich na stránkach nášho žurnálu predstavíme. Nie, nepôjde o žiadne zdvorilostné predstavovanie, ale o pohľad nanajvýš praktický. Nie sú to totiž žiadne reprezentačné útvary, ale tvrdí pracanti. Často nenápadní, no vždy poctiví. Bez nich by mesto nefungova-lo. Zabezpečujú život Košíc a sami denne žijú ich životom. Preto neostaneme len pri predstavení. Našou snahou bude vám, svojim čitateľom – všetkým obyvateľom Košíc, dávať aktuálne informá-cie o všetkom, čo potrebujete poznať, aby vám vaše mesto mohlo dobre slúžiť. Košický žurnál vám prinesie každý mesiac nové in-formácie predovšetkým z mestských podnikov. Nezabudnite, že sú to naozaj vaše podniky. Tak sa ich pýtajte na všetko, čo vás trápi a zaujíma. Naše noviny sú tu presne kvôli tomu.

(mi)

Mestské podniky

Bytový podnik mesta Košice s. r. o.A: Južné nábrežie 13, 040 01 Košice T: +421 55 787 13 01 F: +421 55 787 13 71 E: [email protected] W: www.bpmk.sk

Dopravný podnik mesta Košice a. s.A: Bardejovská 6, 040 11 Košice T: +421 55 640 73 12 F: +421 55 622 64 00 E: [email protected] W: www.dpmk.sk

Knižnica pre mládež mesta KošiceA: Tajovského 9, 040 01 Košice T: +421 55 622 23 90 F: +421 55 622 74 76 E: [email protected] W: www.n.kosicekmk.sk

Košice – Európske hlavné mestokultúry 2013, n. o.A: Kukučínova 2, 040 01 Košice T: +421 55 685 42 99 E: [email protected] W: www.kosice2013.sk

Mestské lesy Košice a. s.A: Južná trieda 11, 040 01 Košice T: +421 55 677 00 15 F: +421 55 678 05 55 E: [email protected] W: www.meleskosice.sk

Psychosociálne centrumA: Jegorovovo námestie 5, 040 22 Košice T: +421 55 671 93 59 F: +421 55 671 93 58 E: [email protected] W: www.pscentrum.sk

Správa majetku mesta Košice s. r. o.A: Hlavná 68, 040 01 Košice T: +421 55 622 83 93 F: +421 55 623 13 34 E: [email protected] W: www.smmk.sk

Správa mestskej zelene KošiceA: Rastislavova 79, 040 01 Košice T: +421 55 678 22 67 F: +421 55 622 45 57 E: [email protected] W: www.smsz.sk

Stredisko sociálnej pomoci mesta KošiceA: Garbiarska 4, 040 01 Košice T: +421 55 633 70 04 F: +421 55 633 61 93 E: [email protected] W: www.ddkega.szm.sk

Tepelné hospodárstvo s. r. o.A: Komenského 7, 040 01 Košice T: +421 55 600 71 00 F: +421 55 600 71 10 E: [email protected] W: www.teho.sk

Zoologická záhrada KošiceA: Široká 31, 040 01 Košice T: +421 55 796 80 11 F: +421 55 796 80 24 E: [email protected] W: www.zookosice.sk


Považovať náš záujem o vstup do Združenia len za akýsi for-málny krok by nebolo správne. Sme hospodársky podnikateľský subjekt a robiť neefektívne kroky „pre krásu“ si nemôžeme dovo-liť. Naopak, náš potenciálny vstup je motivovaný jednoznačným záujmom zvýšiť svoju ekonomickú výkonnosť. A práve aj v oblas-ti cestovného ruchu na to vidíme viacero možností.

Zrejme máte, pán riaditeľ, na mysli najmä poľovnícku turistiku.Ani zďaleka nie len tú. Samozrejme, tržby z poľovníctva sú neza-nedbateľným doplnkom výnosov nášho podniku. Záujem klien-tov o lov jeleňa síce pokrýva našu ponuku, no keďže poľovačka je vždy záležitosť s otvoreným koncom, treba počítať pomer medzi poľovnými hosťami a počtom trofejovej zveri podľa plánu lovu približne 2:1. Takže potrebujeme našu ponuku zviditeľňovať. Ešte viac nám treba pracovať s potenciálnou poľovníckou klien-telou na srnčiu a diviačiu zver, kde je záujem menší. Tu nám môže združenie cestovného ruchu výrazne pomôcť. No náš záujem o vstup do tohto združenia nie je motivovaný len poľovníctvom.

Čím ešte?Mestské lesy si možno predstaviť aj ako vzácny zelený náhrdel-ník obopínajúci Košice. Nachádzame na ňom veľa drahokamov. Sú nimi rezervácie, ktoré dokážu svoju cenu odhaliť len prostredníc-

Vstúpia lesníci do „klastra“? Združenie Košice Turizmus je prvý mestský spolok združujúci subjekty ces-tovného ruchu na Slovensku. O vstup prejavili záujem aj Mestské lesy Ko-šice, a.s. Je to len „povinné“ podporné gesto alebo ide o viac? Hovorí Julian Tomaštík, ktorý stojí na čele podniku mestských lesov od jeho vzniku.

tvom odborníkov. Máme tu pozoruhodné jaskyne, mnohé aj s his-torickou hodnotou. Sú tu miesta, ktoré vedia ponúknuť prekvapi-vé výhľady. Viete napríklad, že si z jedného miesta neďaleko ZOO môžete prehliadnuť tatranské štíty? Nepoznané sú taktiež banské pamiatky. Toto všetko vie náš personál spojiť do pozoruhodných sprievodcovských služieb. Samozrejme, nejde len o to, službu po-núknuť, ale dať jej aj kvalitný ľudský obsah. O tom, že to ide svedčí napríklad skúsenosť z košickej rozhľadne, ktorá funguje na ko-merčnej báze. Náš pracovník tam nie je len pasívnym vyberačom vstupného, ale informátorom, pomocníkom, radcom i živou en-cyklopédiou. Tento prístup považujeme pri našich aktivitách v ob-lasti cestovného ruchu za veľmi dôležitý. Ich významnou súčas-ťou je možnosť ubytovania v lesníckych chatách. Nechceme nimi konkurovať mestským hotelom, ale naopak, ponúknuť alternatívu tým, ktorí hľadajú v blízkosti mesta nefalšovanú prírodu. V tej-to súvislosti spomeniem známu chatu Lajošku na Prednej Holici, ktorú doterajší majiteľ ponúka na predaj. Možno je to aj výzva pre naše mesto. Bola by chyba nechať tento živý pamätník košickej turistiky z pohľadu verejnosti zaniknúť. Navyše pri chate máme už projektovo pripravenú obnovu rozhľadne. V súvislosti s blížiacim sa rokom 2013 plánujeme pripraviť originálny súbor ekologických diel, ktorý má pracovný názov Les európskej kultúry. Budú sa na ňom podieľať doterajšie európske hlavné mestá kultúry. Pridajte si k tomu udržiavané cyklotrasy, ktoré sa v zime premieňajú na bežkárske okruhy, a uznáte, že ponuka nášho podniku v oblasti cestovného ruchu má veľa rozmerov.

Dokázať sa pozrieť na svoju činnosť aj netradičným pohľadom býva užitočné. Prvoradou povinnosťou všetkých lesných podnikov je, samozrejme, uvážlivé hospodárenie v lese. To by im však nemalo brániť v tom, aby svoju činnosť zmysluplne rozširovali. V košických Mestských lesoch sa touto cestou už zjavne pustili. Možno preto očakávať, že ich vstup do „klastra“, ako sa zvykne takéto združenie subjektov cestovného ruchu nazývať, bude užitočným krokom. Pre lesníkov, no rovnako pre Košice, ich obyvateľov i návštevníkov. Ján Mičovský

Mestské lesy: Mestské lesy


Takto a podobne reagujú obyvatelia Zariadenia pre seniorov na Garbiarskej ulici 4 v Košiciach na otázku, ako vnímajú túto soci-álnu službu, ktorú poskytuje Mesto Košice prostredníctvom Stre-diska sociálnej pomoci mesta Košice. „Nebyť prepravnej služby, nikde by som sa nedostala, veď na sanitku som musela čakať do-slova hodiny,“ hovorí pani Mikušová. Pani Hozová a Lacková jej presvedčivo pritakávajú. Veru tak, v Stredisku sociálnej pomoci mesta Košice spokojných klientov rátajú na desiatky.Podľa vyjadrenia riaditeľa RNDr. Tibora Klemu evidujú celkom 79 klientov prepravnej služby z celého mesta. Ako pán Klema dodáva, o tento druh sociálnej služby rozšírilo Stredisko sociálnej pomo-ci mesta Košice svoju činnosť v októbri 2008, pričom záujemcom bolo vydaných dosiaľ 88 právoplatných rozhodnutí o odkázanosti na sociálnu službu. Zmyslom prepravnej služby je prepravova-nie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo osoby s nepriaznivým zdravotným stavom s obmedzenou schopnosťou pohybu s trvalým pobytom v meste Košice. Podmienkou jej posky-tovania je rozhodnutie o odkázanosti na poskytovanie prepravnej služby vydané mestom Košice.Prepravná služba sa poskytuje na území mesta Košice v pracovných dňoch a v pracovnom čase od 7.00h do 15.00h Na prevoz je potreb-né sa vopred nahlásiť na košickom telefónnom čísle 671 42 93, naj-menej 24 hodín vopred. Dr. Klema však pripomína, že pokiaľ je to možné a plán jázd to umožní, môže byť občan prepravený aj v deň nahlásenia. Výška úhrady za prepravnú službu je stanovená pod-ľa Všeobecného záväzného nariadenia mesta Košice č. 113 sumou 0,20 € za 1 km prepravnej vzdialenosti a 1,66 € za každú aj začatú hodinu státia. Úhradu za prepravnú službu platí občan priamo plat-bou vodičovi. Klienti prepravnej služby túto najčastejšie využívajú na návštevy u lekára, ale i na nákupy, návštevy cintorínov, známych a pod. Zámerom poskytovateľa tejto služby je aj jej rozšírenie na dni pracovného pokoja s rozšírením pracovného času. Ján Kováčik

Psychosociálne centrum (PSC) v Košiciach patrí do krízového tímu Civilnej ochrany mesta Košice. Zároveň má svoj vlastný intervenčný tím, pozostávajúci zo psychológov a sociálnych pracovníkov, kto-rý pôsobí pri mimoriadnych hromadných udalostiach v Košiciach a blízkom okolí. Počas júnových povodní bolo PSC v 24-hodinovej pohotovosti. Na základe vyzvania Civilnej ochrany mesta Košice vy-rážali jeho pracovníci priamo do ohrozených oblastí a poskytovali odbornú psychologickú pomoc i podporu občanom. V intervenčnom tíme sa nachádzalo 10 psychológov a 1 sociálny pracovník. Pomoc poskytovali, predovšetkým, pri evakuácii obyvateľov v Mestskej časti Krásna, v evakuačnom centre zriadenom v ZŠ na Mauerovej ulici na Furči, ako aj pri záplavách a zosuvoch pôdy v Nižnej Myšli.Špeciálny tím pomáha zvládať psychologickú záťaž u postihnutých osôb spôsobenú mimoriadnymi hromadnými situáciami. Závažné udalosti, nehody alebo katastrofy nemusia mať znaky iba fyzického zranenia, zničenia a straty majetku, ale často bývajú výrazne spája-né s duševným stresom. Môžu mať dopad na členov rodiny a pria-teľov tých, ktorých sa situácia priamo dotýka. Postihnutí bývajú aj svedkovia udalostí, ale aj zasahujúci záchranári.PSC má psychologické a psychiatrické ambulancie, skupinovú liečbu pre psychiatrických pacientov, poskytuje sociálne poradenstvo a pre-venciu a realizuje projekty zamerané pre seniorov, nezamestnaných a zdravotne postihnutých ľudí. Založené bolo v roku 1994, sídli na Je-gorovom nám. 5 v Košiciach a pobočku má na Južnej triede 23. Slúži pre občanov mesta Košice a svoje služby v oblasti sociálneho pora-denstva, ako aj psychologickú i psychiatrickú liečbu rôznych ťažkostí poskytuje zdarma.Kontakt: Psychosociálne centrum, Jegorovovo nám. 5,040 22 Košice, tel: 055/6719 359, 0918 538 735,e-mail: [email protected], www.pscentrum.sk Miroslava Heráková

Psychosociálne centrum

Na základe výsledkov monitorovania statickej dopravy zaviedla Správa majetku mesta Košice, s. r. o., od 1. júla 2010 nové tarify za jednorazové parkovanie. Na viacerých úsekoch tak dochá-dza k zníženiu tarify a k zrušeniu progresívneho parkovného. Od 1. augusta 2010 vstúpili do platnosti ďalšie úpravy, ktoré sa týkajú najmä predplatených parkovacích kariet. Novými opat-reniami sa sleduje vyťaženosť málo využívaných parkovísk a odľahčenie parkovania v nespoplatnenej zóne. Požiadavky ob-čanov na zvýhodnenú možnosť parkovania na málo využívaných platených parkoviskách sa riešia vydaním nových špeciálnych kariet pre konkrétne parkoviská. Podrobnejšie informácie na www.smmk.sk.

Správa mestskej zelene v Košiciach spravuje v mestských častiach Sever, Juh, Západ, Dargovských hrdinov, Nad jazerom, Staré mesto a Ťahanovce spolu 265 detských ihrísk. Od roku 2006 ich v spolu-práci s mestskými časťami náš podnik postupne rekonštruuje. Dô-vodom sú nielen náročné normy EÚ, ale aj náš záujem prevádzkovať bezpečné a zaujímavé detské ihriská. Pri ich budovaní prihliadame na vytvorenie spoločenského priestoru pre oddych a rodinnú po-hodu, zvyšovanie istoty a sebadôvery u detí, upevňovania pocitu úspechu z prekonávania limitov, zlepšovanie sociálnych zručností, rozvoj koordinácie pohybov, motorických schopností, priestorovej orientácie a analytického zmýšľania. Doposiaľ bolo zrekonštruova-ných 27 ihrísk, v tomto roku pripravujeme rekonštrukciu ihrísk v MČ Západ na Ul. Humenská, v Katkinom parku, MČ Juh na Ul. Srbská. Okrem rekonštrukcie detských ihrísk pre deti nízkych vekových ka-tegórií boli vytvorené aj multifunkčné ihriská, určené pre mládež rôznych vekových kategórií. Takéto môžete nájsť na Pajorovej ulici pri Festivalovom námestí (MČ Staré mesto) a Amurskej ulici (MČ Nad jazerom). Z dôvodu vandalizmu a zvýšenia bezpečnosti sú tieto ihriská strážené 24-hodinovou službou, s presným prevádzkovým poriadkom a prevádzkovým časom od 8.00h do 21.00h. V blízkej budúcnosti plánujeme aj výstavbu integrovaných detských ihrísk

Správa majetku mesta Košice

Správa mestskej zelene

Stredisko sociálnej pomoci

Zmeny v parkovaní

Rekonštrukcia detských ihrísk v Košiciach

pre deti s rôznym hendikepom. Hlavnými prioritami sú podpora to-lerancie, posilnenie integrácie detí so špecifickými potrebami v ma-joritnej spoločnosti a vybudovanie komplexného areálu pre pohy-bové aktivity, výchovu, zábavu, oddych a hry detí so špecifickými potrebami začlenenými medzi ostatné deti. Peter Bali

Bez prepravnej služby si to nevieme predstaviť!

Krízový intervenčný tím v akcii

Mestské podniky


V košickej MHD premáva od septembra 19 nových autobusovDo mestskej hromadnej dopravy v Košiciach pribudlo tento rok 19 nových vozidiel. Ide o nízkopodlažné kĺbové autobusy značky Cite-lis, ktoré jazdia na plynový pohon (CNG). Vozidlá sú dlhé 18 metrov, v každom je 38 miest na sedenie a 141 na státie, pokiaľ do vozidla nastúpi občan s invalidným vozíčkom, miest na státie je 134. Nové autobusy vyšli do ulíc prvýkrát 3. septembra, keď sa presúvali z areálu DPMK na Hornádskej ulici do areálu VŠA, kde parkujú a kde sa nachádza plniaca stanica CNG. Viac ako 400 metrovú ko-lónu za sprievodu policajných vozidiel videli Košičania v nových farbách a novom dizajne. DPMK zaradil nové autobusy do výpravy postupne od soboty 4. septembra. Citelisy premávajú na linkách 10, 36, 19, 51, 54 a 18. Vďaka nim mohol DPMK od začiatku septembra odstaviť postupne z premávky najstaršie vozidlá-autobusy značky Ika-rus. Ešte pred slávnostnou jazdou autobusy, ktoré zaobstaralo mesto, odovzdal generálnemu riaditeľovi DPMK, a. s., Michalovi Tkáčovi primátor Mesta Košice František Knapík. Primátor zaželal, aby nové „mašinky“ znamenali pre Košice to, čo sa od nich očakávalo, teda aby menej zaťažovali životné prostredie v našom meste a aby sa v nich ľuďom cestovalo kul-túrnejšie a príjemnejšie. „Vodičom prajem kilometre bez nehôd a aby s týmito vozidlami dodržiavali cestovné poriadky,“ uzavrel

s úsmevom F. Knapík. Primátor následne odovzdal kľúče od vo-zidiel generálnemu riaditeľovi Michalovi Tkáčovi. „Verím, že táto flotila naplno a na 100 % nahradí vyradené Ikarusy,“ skonštato-val Michal Tkáč. Za posledné roky (2007–2010) sa tak autobusový park košického dopravného podniku obnovil o 49 vozidiel, konkrétne o 29 au-tobusov Irisbus Citelis a 19 Tedomov C12 G, čo ocenil primátor F. Knapík. M. Tkáč pripomenul, že takáto obnova sa nediala dlho predtým. Ekologické vozidlá na plynový pohon zaobstaralo mesto vďaka financiám z eurofondov. V októbri 2009 získalo mesto pre pro-jekt s názvom „Zníženie emisií modernizáciou MHD“ nenávratný finančný príspevok vo výške 9 109 754,25 € v rámci Štrukturál-nych fondov Európskej únie. Celková výška oprávnených výdav-kov na realizáciu projektu bola 9 589 215,00 €. Zo strany Mes-ta Košice bol projekt spolufinancovaný vo výške 5 % celkových oprávnených výdavkov, t.j. 479 460,75 €. Realizácia projektu - zakúpenie 19 nízkopodlažných kĺbových autobusov na plynový pohon – prispeje k zníženiu emisií látok z verejnej dopravy.

(mm)

Mestské podniky: DPMK


Otázka pre Róberta Rampáčka, jedného z organizátorov Festivalu slovenského dokumentárneho filmu v Košiciach.Raz možno aj áno, aj keď určite nie vo forme zlatej sošky, ale skôr čiernej vrany. V tomto roku sme si vyskúšali nultý ročník Festi-valu slovenského dokumentárneho filmu a záujem oň nás veľmi potešil. Na Slovensku je dokumentárny film najoceňovanejší ex-portný artikel v oblasti kinematografie, o čom svedčia aj mimo-riadne úspechy našich dokumentaristov v zahraničí. Na druhej strane sa ako národ o seba málo zaujímame. Koho v Košiciach trá-pi skládka v Pezinku, alebo vyvlastňovanie pozemkov v Považskej Bystrici. Ľudia sú zahĺbení do vlastných problémov a nevnímajú našu krajinu ako spoločný priestor k životu. Dokumentárny film je cesta k otvorenému dialógu. A či je téma dialógu naša spoloč-nosť, alebo jedinec, závisí to od samotného režiséra. A práve jeho pohľad, individuálny / autorský, vyjadrujúci sa formou filmu je pre nás najvzácnejší prvok. V dobe presily ľahkých seriálov vytvára

Budeme v Košiciach rozdávať Oskarov?

V súčasnosti patrí spoločnosť TEHO k najväčším dodávateľom tep-la a TÚV v systéme centrálneho zásobovania teplom na Sloven-sku. Svojim odberateľom dodávame ročne cca 650 GWh tepla pre ústredné kúrenie a ohrev teplej úžitkovej vody. Súčasná hodnota majetku spoločnosti je takmer 23 miliónov €. Okrem vlastného majetku spravujeme a zhodnocujeme prenajaté tepelno-technické a ďalšie zariadenia od mesta v hodnote vyše 29 miliónov €.Medzi hlavné činnosti spoločnosti patrí zásobovanie teplom a príprava teplej úžitkovej vody pre mesto Košice, správa, pre-vádzka a opravy energetických zariadení slúžiacich na výrobu a rozvod tepla, montáž meracej a regulačnej techniky, inžinierska činnosť vo výstavbe a správa bytových domov. V rámci posky-tovania komplexných služieb ponúkame obyvateľom mesta aj možnosti na znižovanie nákladov na energie budovaním kom-paktných (domových) odovzdávacích staníc tepla (KOS) a hyd-raulickým vyregulovaním tepelných rozvodov. Samozrejmosťou je poradenstvo v oblasti tepelnej energetiky.

Bližšie k občanoviAby sme boli čo najbližšie k občanom, rozhodli sme sa od 6. 9. 2010 zriadiť kontaktné miesto na prízemí budovy Magistrá-tu mesta Košice. Nájdete nás tu v pondelok 8.00h–15.30h, stredu 8.00h–18.00h a v piatok 8.00h–14.30h.

Záujemcom poskytneme informácie o spoločnosti, správe by-tov a našich službách, ako je napr. poskytovanie výkonov do-pravných mechanizmov a strojov, zakresľovanie sietí, havarijná služba, budovanie KOS-iek, hydraulické vyregulovanie rozvodov a iné. Predovšetkým by sme však radi pomohli Košičanom pri riešení problémov súvisiacich s dodávkou tepla.

Elektronický dispečingPre tých, ktorí majú prístup na internet sme pripravili vylepše-nú a dúfame, že aj zaujímavejšiu stránku našej spoločnosti. Na web adrese www.teho.sk získajú občania množstvo informácií súvisiacich s dodávkou tepla a tepelnou energetikou, informá-cií o správe bytov a našich ďalších službách. Nový a intuitívny kalendár plánovaných a havarijných odstávok je pravidelne ak-tualizovaný. Má predovšetkým občanom uľahčiť zorientovať sa v odstávkach tepla a teplej vody na konkrétnej ulici, dôvodoch odstávky, ako aj jej približným časom ukončenia.

Dúfame, že naše posledné aktivity budú Košičania vnímať pozi-tívne a prispejú k zlepšeniu komunikácie s našou spoločnosťou.

Monika MercováJuaraj Halász

Teplo pre Vašu domácnosťSpoločnosť Tepelné hospodárstvo spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, známa pod skratkou „TEHO“ je mestskou spoločnosťou, ktorá priamo zásobuje teplom a teplou úžitkovou vodou množstvo účelových zariadení, inštitúcií a približne 70 000 domácností v Košiciach.

navyše aj potrebnú kultúrnu protiváhu. Keďže vyhranený festival autorského filmového dokumentu na Slovensku neexistuje, máme šancu, že môže vzniknúť práve v Košiciach. Verím, že k tejto šanci prispejú aj členovia nášho Združenia Spoločnosť a film. Na pre-lome júna a júla sme uskutočnili ďalší filmový projekt s názvom „3×3“. V rámci neho boli na fasády historických stavieb v centre mesta premietané slovenské dokumenty tematicky ladiace s cha-rakterom a poslaním jednotlivých budov. Na budúci rok chceme uskutočniť prvý ročník festivalu filmového dokumentu, ktorý bude príspevkom k aktivitám Košíc, ako budúceho Európskeho hlavného mesta kultúry. Verím, že je to tak trocha aj vyjadrením istej geografickej spravodlivosti, veď také diela ako Kerekesových 66 sezón, Škopove Osadné, či Vojtekova Hranica, ktoré oslovili di-váka nielen doma, ale aj na medzinárodnom plátne, majú pôvod práve v našom regióne. (mi)

Téma

Mestské podniky: TEHO


K M Ž A C E Ý S O Ľ

E A E U C M M L Y N

R N R U E I A V Á R

O T E N E Ó N L E M

T R V M E T O D Í R

Á A D O A V H N A N

M N N C K K A R K R

I O S N N V M L Á O

R A S E E E I D E V

P L O T L Č A P A L

Zábava

OSEMSMEROVKA:

MANTRADVEREKARNEVALKAMENEPRIMÁTORPASCALESNÁMOSTPLOTMOCNERADNICASMIEMREVMENOHAMILEMRATRUCLENKANEÓNMETODPIVKOAPAČVEDIE

OKNOMALÍNVOLÁNSOĽMÍNAMLYNNEMÝ

FOTOHÁDANKAZdá sa vám tento reliéf povedomý? Nečudujem sa. Zdobí bu-dovu, okolo ktorej ste už určite veľakrát prechádzali. Pripo-mína „najjasnejšiu Máriu Teréziu“, za ktorej kraľovania bola budova v roku 1770 postavená. A keďže k panovníkom sa hodia vznešené výroky, aj tu sa jeden taký nachádza: „Strá-ca budúcnosť, kto sa nestará o prítomnosť.“ Múdra veta sa celkom hodí aj k sérii fotohádaniek, ktoré budú preverovať vašu pozornosť. Dnes by som rád zistil, či viete ako sa budo-va s reliéfom volá a kde ju v Košiciach môžete nájsť. Chcete pomôcku? Nech sa páči, dám vám hneď dve:1. Názov budovy pripomína známy slovenský historický región.2. Budova je od 24. augusta 1935 spojená s jedným z najligota-

vejších a najcengotavejších symbolov nášho mesta.Ak spoznáte budovu a budete vedieť aj to, o aký symbol ide, napíšte nám. Možno vám pošleme peknú knihu… (mi)

Košický žurnál 01 /2010

Documents