-
1
KONCEPCIA PRE PODPORU STARTUPOV A ROZVOJ STARTUPOVHO
EKOSYSTMU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
VOD
Kom k dlhodobo udratenmu hospodrskemu rastu a zveniu
konkurencieschopnosti je zvyovanie produktivity zaloenej na
inovcich, ktor s znane podporovan aktivitami startupov. Startupy s
podnikatesk iniciatvy s vysokm rastovm a inovanm potencilom, ktor
doku natartova a dlhodobo podporova inteligentn a inkluzvny
hospodrsky rast a tie prilka zahranin investcie. Prispievaj k
rozvoju odvetv s vysokou pridanou hodnotou, regionlnej a globlnej
konkurencieschopnosti a tvorbe zamestnanosti kvalifikovanej
pracovnej sily. Rovnako vznamn prnos predstavuj pri budovan imidu
Slovenska ako inovatvnej ekonomiky v zahrani.
Maximlny potencil startupov mono vyui vytvorenm priaznivho
legislatvneho a regulanho prostredia, zabezpeenm ich prstupu k
nefinannm nstrojom a vytvorenm vhodnho ekosystmu a finannch schm
pre financovanie kritickch fz ivota startupov.
Vziou Ministerstva financi Slovenskej republiky (alej len MF
SR), Ministerstva hospodrstva Slovenskej republiky (alej len MH SR)
a Ministerstva kolstva, vedy, vskumu a portu Slovenskej republiky
(alej len MVVa SR) je podpori startupov ekosystm v Slovenskej
republike stimulovanm podnikateskho prostredia a systmu ttnej
podpory, ktor doku aktivova slovensk subjekty a jednotlivcov s
uniktnymi mylienkami, prilka zahranin subjekty s inovatvnymi
npadmi, zatraktvni investovanie do startupov a vytvori vnimon imid
krajiny. Sasne v irom kontexte prispie k posilneniu vzahu k
podnikaniu v radoch irokej verejnosti, a to prostrednctvom
prezentovania spench prkladov podnikania a realizciou aktivt
zameranch na zvyovanie motivcie pre vstup do podnikania i
presadzovanie podnikania ako karirnej voby. Snahou je tie prispie k
formovaniu spolonosti, ktor vnma problmy ako nov prleitosti, je
otvoren inovcim a inpiruje sa novmi technolgiami.
Koncepcia pre podporu startupov a rozvoja startupovho ekosystmu
(alej len koncepcia) sleduje zujem reagova na sasn stav (a
existujce vzvy), zauja k tme startupov ucelen a koordinovan postoj
a vyhn sa tak iastkovm alebo ad-hoc aktivitm. Prioritou je, aby
realizcia ttnej podpory bola v o najvej miere financovan z
eurpskych trukturlnych a investinch fondov v slade s Operanm
programom vskum a inovcie (alej len OP VaI).
1. SASN STAV
Podnikatesk prostredie na Slovensku je kreovan predovetkm z
radov malch a strednch podnikateov, ktor predstavuj a 99,9 % vetkch
spolonost, priom do tejto kategrie spadaj aj startupy. Mal a stredn
a podniky (alej len MSP) poskytuj v podnikovej ekonomike pracovn
prleitosti pre takmer 75 % aktvnej pracovnej sily a podieaj sa viac
ako 50 % na hrubej produkcii a tvorbe pridanej hodnoty.1
Sasne vak plat, e od roku 2004 v Eurpe kles podiel osb
preferujcich samostatn zrobkov innos pred stlym zamestnanm. Km v
roku 2009 bolo podnikanie pre 45 % Eurpanov prvou vobou, v sasnosti
sa toto percento znilo na 37 % a na Slovensku je len na rovni 33 %.
Naopak v Spojench ttoch americkch (alej len USA), ktor predstavuj
hlavnho ekonomickho konkurenta Eurpy, je stle dostatok podnikatesky
orientovanch obyvateov (51 % z nich preferuje podnikanie pred
zamestnanm), nehovoriac o ne, ktor je dnes naladen absoltne
pro-podnikatesky (56 % populcie preferuje kariru podnikatea).2
1 SBA, Sprva o stave malho a strednho podnikania v Slovenskej
republike v roku 2012, dostupn na internete: Sprva o stave malho a
strednho podnikania v SR 2 European Commission, Flash
Eurobarometer, 2012
-
2
Novozaloen podniky v Eurpe rast okrem toho ovea pomalie3 ako v
USA alebo v rozvjajcich sa krajinch a menej z nich sa tie doke
zaradi medzi najvie svetov firmy.
MSP v Slovenskej republike (alej len SR) tvoria 1,8 % z celkovho
potu MSP v rmci Eurpskej nie
(alej len E). Ich pridan hodnota z celkovej pridanej hodnoty MSP
v E tvor 0,6 % a tie vytvraj 1,2 %
pracovnch miest zo vetkch MSP v rmci E. Efektvnos slovenskch MSP
je v porovnan s niektormi inmi
krajinami E nzka.4 Tento fakt svis aj so truktrou, respektve
vekostnou skladbou slovenskch MSP
(dominuj mikropodniky a v dsledku krzy z roku 2008 sa
marginalizuj vie kategrie podnikov.- poet
podnikov nad 9 zamestnancov sa v SR medzi rokmi 2008 a 2012 znil
o 51 %). Navye sa MSP v SR vyznauj
nzkou rovou vdavkov na vskum a vvoj ako aj nzkou rovou
produktivity, o svis aj s tm, e doterajie
politiky sa orientovali najm na dovoz technolgi5 a absentovali
in typy podpory.
Kritickm je tie faktor udrania sa novho podniku na trhu. V
Slovenskej republike je dlhodobo zaznamenvan vysok percento zniku
podnikov, v roku 2010 poda dajov Eurostatu predstavovala miera
preitia podnikov po 3 rokoch od vzniku len 41,7 % (priemer krajn
Eurpskej nie je pritom 56,1 %), o rad Slovensko na predposledn
miesto v rmci E.6
Poda kvalifikovanch odhadov existuje na Slovensku pribline 600
startupov, ktor zamestnvaj vye 3 000 zamestnancov. Mme zujem o to,
aby sa tento poet na Slovensku zvil a tie, aby dochdzalo k astejej
klovetenosti tchto startupov (scale-up), o v praxi znamen rozvoj
startupu do medzinrodnej spolonosti zamestnvajcej niekoko stoviek a
asto a niekoko tisc zamestnancov.
A 85 % slovenskch startupov je v poiatonch fzach svojho rozvoja:
41 % v beta fze (fza nasledujca po vytvoren prototypu), 50 %
generuje prjmy, no z toho 83 % menej ako 100 000 eur. Hlavn zdroje
financovania startupov tvoria v prvom rade osobn spory (74 %), i
podporu priateov a rodiny (22 %). A 57 % firiem zvauje relokciu do
inej krajiny a z toho: 80 % kvli novm trhom/zkaznkom, 48 % kvli
prstupu k financovaniu a 32 % kvli daovmu a prvnemu
prostrediu.7
Poet zamestnancov v startupoch je v SR stle nzky. Napriek tomu
vak a 78 % slovenskch startupov
u vytvorilo pracovn miesta (28 % m 4-9 zamestnancov, 22 % m 10+
zamestnancov, 22 % nem iadnych
zamestnancov, 19 % m 2-3 zamestnancov a 9 % m 1 zamestnanca). V
najbliom roku a 46 % slovenskch
startupov plnuje zamestna 2-3 ud, 19 % startupov 4-9 a 17 % a
10+.8 Startupy maj navye zujem
zamestnva vysokokvalifikovan personl.
Sasn stav startup scny na Slovensku je charakteristick:
obmedzenou ponukou finannch a nefinannch nstrojov, nedostatonm
prepojenm startupovej komunity na vysok koly i vedeck intitcie,
nzkou rovou vzjomnej spoluprce jednotlivch lenov slovenskho
startupovho ekosystmu, nedostaujcimi podnikateskmi zrunosami a
celkovo nzkym zujmom o podnikanie ako
karirnu vobu, regulanm prostredm, ktor dostatone nemotivuje k
podnikateskm aktivitm startupov.
Silnmi strnkami slovenskho startupovho ekosystmu s hlavne cenov
dostupnos produktov/sluieb, vzdelan, kvalifikovan a jazykovo
vybaven pracovn sila, i relatvne dobr dostupnos zamestnancov/lenov
tmu (s vnimkou sektora informanch a komunikanch technolgi, ktor je
naopak znane poddimenzovan).9
3 Albert Bravo-Biosca: The dynamics of Europe's industrial
structure and the growth of innovative firms Konferencia spolonho
vskumnho centra v Seville, oktber 2011. 4 Annual Report on European
SMEs 2013/2014 - A Partial and Fragile Recovery, Eurpska komisia,
jl 2014, dostupn na internete: Eurpska komisia 5 European
Commission, DG Research and Innovation, Research and Innovation
Performance in Slovakia, 2013 6 SBA, Sprva o stave malho a strednho
podnikania v Slovenskej republike v roku 2012, dostupn na
internete: Sprva o stave malho a strednho podnikania v SR 7 KPMG,
Startup Survey 2014 (str. 15, 17, 19), dostupn na internete: KPMG 8
KPMG, Startup Survey 2014 (str. 19), dostupn na internete: KPMG 9
KPMG, Startup Survey 2014 (str. 35), dostupn na internete: KPMG
-
3
2. STRATEGICK CIELE PODPORY STARTUPOV V SR
Startupov ekosystm v SR sa zaal vyvja v rokoch 2010 2011
prostrednctvom parcilnych iniciatv skromnho sektora. Verejn sektor
sa v tme podpory startupov zaal angaova od roku 2013, a to
prostrednctvom realizcie projektu Nrodnho podnikateskho centra
(alej len NPC), tvorby nrodnch schm podpory startupov a
programovania OP VaI, ktor prina dlhodobo udraten rieenia v
kontexte kovch iniciatv Eurpskej komisie zameranch na podporu
podnikania (naprklad Akn pln pre podnikanie 2020, Iniciatva Small
Business Act a podobne). Dvodom realizcie tejto koncepcie je
neustle sa zvyujci dopyt slovenskch startupov po podpornch slubch
pre ich podnikatesk aktivity. Neexistencia komplexnho systmu ttnej
podpory pre startupy v SR me vplva aj na snahu slovenskch startupov
nachdza uplatnenie v zahrani, naprklad aj v Prahe, Budapeti alebo
Varave, kde u v sasnosti existuj programy na podporu startupov (jav
nazvan ako brain drain nik mozgov).
Vber nstrojov na podporu startupov sa medzi viacermi krajinami
li. V Spojench ttoch americkch, globlnom centre inovci a
vskumno-vvojovch aktivt, sa naprklad v rmci programu Startup New
York poskytuj startupom daov avy poas prvch desiatich rokov
podnikania. V Izraeli, ktor je tie povaovan ako vzor pre krajiny,
ktor sa rozhodn komplexne podporova startupy, sa podpora ttu sstred
na zriaovanie kvalitnch technologickch inkubtorov s profesionlnymi
mentormi a tie na prilkanie zahraninho rizikovho kapitlu. Vsledkom
je, e za kad investovan dolr v Izraeli je izraelsk vlda pripraven
prova investciu dodatonmi iestimi dolrmi10.
V E vynik opatreniami predovetkm Vek Britnia a Nemecko a to najm
vaka stimulom pre anjelskch investorov11, ktorch loha je v
startupovom systme nezastupiten, kee financuj najrizikovejie
zaiaton fzy podnikania. esk republika, Posko a Maarsko, s ktormi
Slovensko tvor regionlne zoskupenie Vyehradskej tvorky, taktie vemi
aktvne podporuj startupy rznymi nrodnmi programami. Ich sasou s tak
v eskej republike, Posku ako aj Maarsku pecilne opatrenia uren na
podporu internacionalizcie startupov v globlnych startupovch
centrch, najm v Silicon Valley.
Podpora podnikateskch aktivt startupov je nevyhnutn aj vzhadom
na prebiehajce aktivity v oblasti
podpory digitlnej ekonomiky, digitlnych sluieb a jednotnho
digitlneho trhu na nrodnej ako aj eurpskej
rovni. Snahou o odstrnenie prekok, ako naprklad sprstupnenie
otvorench dajov (Open Data) a sluieb
verejnej sprvy v elektronickej forme, me by v budcnosti vrazne
podporen innos startupov a ich
ekonomick vkonnos. Aj preto podporujeme zintenzvnenie aktivt
orgnov verejnej sprvy v tomto smere.
loha Slovenska v tomto kontexte spova v sledovan 3 strategickch
cieov:
1. Vytvoren vhodnch podmienok pre podnikanie, t.j. vytvorenie
regulanho prostredia bez zbytonch prekok pre vznik a psobenie
startupov na trhu.
2. Vytvoren a poskytovan podpornch sluieb pre posilnenie
startupovho ekosystmu, t.j. vytvorenie infratruktry a sluieb pre
podporu zujemcov o podnikanie, startup tmov, etablovanch
startupov.
3. Financovan najm tzv. Death Valley fzy podnikateskch iniciatv,
t.j. dolia smrti, kedy vina startupov zlyhva.12
10 Financial Times, The Israeli take on start-up risk,
19.2.2014, dostupn na:
http://www.ft.com/intl/cms/s/0/babcfd3e-98b0-11e3-a32f-00144feab7de.html#axzz3YbdwwYpd
11 Anjelsk investor je prevane fyzick osoba, ktor poskytuje
startupom a inm malm podnikom kapitl, vmenou za vlastnctvo podielu
alebo za konvertibiln dlh. 12 Segment startupov vyznauje vysokou
mrtnosou, t.j. pribline 90 % startupov zlyh ete v rannom tdiu. Na
trhu je preto len mal zujem o financovanie tejto fzy.
-
4
Graf . 1: dolie smrti
Zdroj: Gompers, Paul A.; and Lerner, Josh. (2001). The Money of
Invention How Venture Capital Creates New Wealth. Boston, MA:
Harvard
Business School Press.
Pojem Death Valley13 (slovensk ekvivalent dolie smrti) (graf .
1), priamo svis s poiatonou fzou
podnikania, kedy sa startup nachdza ete len v samotnom tdiu
vvoja inovatvneho produktu, sluby i
prototypu, avak bez dosiahnutia zisku. V zmysle prekonvania
Death Valley fzy je kov loha kapitlu,
ktor sa do startupu, respektve vvoja jeho inovatvneho produktu,
sluby alebo prototypu vlo. V procese
prekonvania Death Valley fzy je ale v dsledku vysokej mrtnosti
startupov len mal zujem o jej
financovanie. Nezastupiten lohu v tomto smere predstavuje
podpora zo strany ttu (najm pri malch
ekonomikch, akou je aj slovensk), anjelskch investorov,
crowdfundingu14 i inch foriem seed financovania15.
Pri prekonvan Death Valley fzy je zsadnm okamihom tzv. Break
Even Point16 (bod zvratu), kedy obrat
pokryje celkov nklady firmy, a teda sa zatia nevytvraj iadne
zisky, ale zrove nedochdza k alm
stratm. V prpade startupov je vak znme, e len pomerne mal
percento z nich fzu Death Valley aj relne
prekon a stane sa mierne spenou (moderately successful) a spenou
(successful) firmou. Napriek tomu, aj
v tomto tdiu naalej pretrvva riziko stagncie a optovnho
zlyhania. V tomto kontexte je dleit zdrazni,
e podpora startupov z verejnch zdrojov, aj v prpade ich
zlyhania, nepredstavuje absoltnu finann stratu.
Alokovan zdroje s vyuit na budovanie odbornch kapact
jednotlivcov, tmov, rozvoj mylienok, produktov a
sluieb.
Oakva sa, e vsledky tejto stratgie bud udratenho charakteru a
premietnu sa do: 1. zvenho zujmu o podnikanie, vzniku a preitia
novch startupov, 2. budovania kompetenci zujemcov o podnikanie,
podnikateov a ich tmov, 3. tvorby kvalifikovanch pracovnch miest v
rchlo rastcich technologickch a inovatvnych
sektoroch a sektoroch nronch na vedomosti, 4. zvenia spenosti
slovenskch MSP na trhu E a mimo E, 5. zvenia vdavkov na vskum a
vvoj a ich efektvnosti, 6. zvenia inovanej vkonnosti.
13 V odbornej literatre sa taktie pouva oznaenie Valley of
Death. 14 Crowdfunding predstavuje spsob financovania projektov
prostrednctvom zskavania finannch prspevkov od vekho potu
subjektov. Tento proces sa najastejie realizuje cez online
crowdfundingov platformy, naprklad cez Kickstarter (najvia
crowdfundingov platforma na svete) 15 Oznaenie seed financovanie sa
pouva pri financovan podnikania v poiatonej fze, ktor je oznaovan
aj ako Death Valley. Seed financovanie sli na natartovanie
podnikania novozanajceho podniku. Taktie mu by na financovanie
Death Valley fzy vyuit investcie od najblich, tzv. FFF
financovanie. FFF financovanie predstavuje financovanie poiatonho
tdia startupu na zklade piky od Family, Friends & Fools. 16 V
odbornej literatre sa taktie pouva oznaenie mtvy bod, kritick bod
rentability i nulov bod.
-
5
3. PREHAD NAVRHOVANCH RIEEN
Rieenia pre podporu podnikania startupov a posilnenia ekosystmu
v SR s navrhnut komplexne pre
vetky fzy vvoja startupov (graf . 2 graf . 4) s drazom na
najrizikovejiu as podnikania startupov fzu
Death Valley, kedy vina startupov zlyhva. Realizova sa vak bud
aj opatrenia pre fzu pred zaloenm
prvneho subjektu startupu a pre rastov fzu startupov.
Navrhovan opatrenia naprklad daov opatrenia, podnety pre
anjelskch investorov a zdruenia
anjelskch investorov, poskytovanie nefinannch sluieb pre
startupy, zlepenie kapitlovho financovania pre
startupy, podpora vysokch kl, vzdelvacch centier a organizci
vskumu a vvoja pri realizcii podpornch
aktivt pre zanajcich podnikateov v kategrii startup mu obsahova
prvok ttnej, respektve minimlnej
pomoci v prospech startupov, prpadne inch subjektov (naprklad
anjelskch investorov). Pri realizcii takchto
opatren bude preto potrebn postupova v slade s prslunmi
pravidlami v oblasti ttnej pomoci. Vzhadom
na to, e opatrenia bud zameran na skupinu prjemcov (nie na
individulny startup), odpora sa, aby prslun
garanti zodpovedn za implementciu vypracovali schmy ttnej
pomoci, respektve schmy minimlnej pomoci
za elom realizcie predmetnch opatren.
V nasledujcej tabuke uvdzame vetky navrhovan opatrenia, ktor maj
sli na podporu startupov
v SR s grafickm znzornenm kadho opatrenia v zodpovedajcej asti
ivotnho cyklu startupu:
# PROBLM RIEENIE SUBJEKTY ZODPOVEDN
ZA IMPLEMENTCIU
TERMN
SPLNENIA17
ZKLADN PREDPOKLADY PRE REALIZCIU PODPORNCH OPATREN PRE
STARTUPY
I. Cieov skupina subjektov pre pripravovan opatrenia nie je
jasne vymedzen
Vymedzenie startupu a proces vberu
Ministerstvo financi SR, Ministerstvo hospodrstva SR,
Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR
31.12.2015
II. Agenda podpory startupov nem ucelen koncepciu
Prijatie koncepcie vldou SR a zastreenie startupovej agendy na
Ministerstve financi SR v spoluprci s Ministerstvom hospodrstva SR,
Ministerstvom kolstva, vedy, vskumu a portu SR
Ministerstvo financi SR, Ministerstvo hospodrstva SR,
Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR
31.12.2015
17 Termn splnenia uznesenia, ktor sa vzahuje k danmu opatreniu a
to bu formou legislatvnej pravy alebovypracovanm dodatonch
materilov pre realizciu opatrenia
-
6
NVRHY OPATREN PRE PODPORU STARTUPOV V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Strategick cie A: Vytvorenie vhodnch podmienok pre
podnikanie
III. Nedostaton prvny rmec spolonost pre sprvne fungovanie
startupov
Nov forma kapitlovej obchodnej spolonosti
Ministerstvo spravodlivosti SR Ministerstvo financi SR18
30.06.2015
IV. Plon rieenie k daovm stimulom bez osobitnho prstupu
potrebnho pre zabezpeenie likvidity startupov
Vyatie z povinnosti platenia daovej licencie a zmeny pri ukladan
zbezpeky pri dobrovonej registrcii platitea DPH
Ministerstvo financi SR 31.12.2015
31.08.2015
V. Pobyt zahraninch inovatvnych subjektov (fyzickch osb) v
SR
Udeovanie nrodnch vz startupom z krajn mimo Eurpskej nie
(startup vza)
Ministerstvo vntra SR, Ministerstvo zahraninch vec a eurpskych
zleitost SR
31.08.2015
Graf . 2 Strategick cie A (Vytvorenie vhodnch podmienok pre
podnikanie)
18 Zapojenie Ministerstva financi SR v rmci uznesenia Vldy
Slovenskej republiky . 191/2014 bod C.11. k materilu Koncepcia
rozvoja kapitlovho trhu
-
7
Strategick cie B: Vytvorenie a poskytovanie podpornch sluieb pre
posilnenie ekosystmu startupov
VI. Nedostaton kompetencie zujemcov o podnikanie, startup tmov,
chbajci ucelen systm podpory
Zriadenie Nrodnho podnikateskho centra, vytvorenie infratruktry,
zavedenie mnoiny nstrojov pre podporu zujemcov o podnikanie,
startupov, firiem
Ministerstvo hospodrstva SR, Slovak Business Agency
31.12.2015
VII. Nedostaton aktivita anjelskch investorov
Podpora systematickho fungovania platformy anjelskch investorov
v rmci Nrodnho podnikateskho centra
Ministerstvo hospodrstva SR, Slovak Business Agency,
Ministerstvo financi SR
31.12.2015
VIII. Nedostaton motivcia podstpi poiaton riziko podni-kania pri
rozvjan mylienky pred zaloenm prvneho subjektu
Poskytnutie grantu pre tudentov s inovatvnou mylienkou pred
zaloenm prvneho subjektu
Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR
31.08.2015
IX. Nedostaton motivcia vysokch kl, vzdelvacch centier a
organizci vskumu a vvoja realizova podporn aktivity pre zanajcich
podnikateov v kategrii startup
Motivcia a podpora vysokch kl, vzdelvacch centier a organizci
vskumu a vvoja pri realizcii podpornch aktivt pre zanajce
startupy/spin-offy19 a iniciatvy pre zvenie prirodzenho zujmu
tudentov o podnikanie
Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR
31.08.2015
X. Nedostaton intitucionlna kapacita pre transfer poznatkov do
praxe
V strednodobom horizonte podporova verejn vysok koly a
pripravovan verejnoprvne vskumn intitcie v budovan intitucionlnej
kapacity na transfer poznatkov do praxe
Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR
31.08.2015
XI. Slab pripravenos uiteov na vubu finannej a podnikateskej
gramotnosti na zkladnch a strednch kolch
Podpora kvality vzdelvania v oblasti finannej gramotnosti formou
vzdelvania uiteov zkladnch a strednch kl
Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR
31.08.2015
XII. Nedostaton prepojenie slovenskch vysokch kl a vzdelvacch
intitci so skromnmi spolonosami a nzka implementcia inovatvnych
npadov tudentov v praxi
Podpora zapojenia slovenskch vysokch kl a vzdelvacch intitci do
medzinrodnch programov stimulujcich spoluprcu so skromnm
sektorom
Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR
31.08.2015
XIII. Nedostaton podpora rozvoja vedeckch a vskumnch centier v
oblasti informanej bezpenosti schopnch vytvra inovatvne rieenia
pouiten v praxi
Vytvorenie centra excelentnosti pre informan bezpenos
Ministerstvo financi SR Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a
portu SR
31.08.2015
XIV. Nedostaton koordincia a vzjomn podpora startupov z krajn
Vyehradskej tvorky
Pravideln stretnutia pracovnej skupiny krajn Vyehradskej tvorky
pre problematiku podpory startupov a inovci a vytvorenie pozcie pre
stleho zstupcu SR v Silicon Valley
Ministerstvo financi SR, Ministerstvo hospodrstva SR,
Ministerstvo zahrani-nch vec a eurpskych zleitost SR, Slovak
Business Agency
31. 08.2016
19 Spin-off je inovatvna spolonos, ktor vznikla z vysokej koly
(vysokokolsk spin-off) alebo z fungujcej spolonosti (korportny
spin-off)
-
8
Graf . 3 Strategick cie B (Vytvorenie a poskytovanie podpornch
sluieb pre posilnenie ekosystmu
startupov)
Strategick cie C: Financovanie najm tzv. Death Valley fzy
podnikateskch iniciatv
-
9
XV. Nzka motivcia individulnych anjelskch investorov
Stimuly pre anjelskch investorov Ministerstvo hospodrstva SR,
Slovak Business Agency, Ministerstvo financi SR
30.09.2015
XVI. Obmedzen prstup ku kapitlovmu financovaniu v skorch, ale aj
v rastovch fzach startupov
Zlepenie kapitlovho financovania pre startupy cez truktru Slovak
Investment Holding a zavedenie novch finannch nstrojov pre startupy
v rmci Nrodnho podnikateskho centra
Ministerstvo financi SR, Ministerstvo hospodrstva SR, SZRB Asset
Management, Slovak Business Agency
31.12.2015
XVII. Problmy s efektvnou alokciou kapitlu a innm prepjanm
startupov s investormi vyplvajcimi z cezhraninch prekok a
obmedzenho prstupu k monostiam financovania
Podpora zlepenia prstupu startupov a ostatnch malch a strednch
podnikov k monostiam financovania v Eurpe
Ministerstvo financi SR 31.12.2015
Graf . 4 Strategick cie C (Financovanie najm tzv. Death Valley
fzy podnikateskch iniciatv)
-
10
4. ZKLADN PREDPOKLADY PRE REALIZCIU PODPORNCH OPATREN PRE
STARTUPY
Problm I: Cieov skupina subjektov pre pripravovan opatrenia nie
je jasne vymedzen
Startupy sa vo veobecnosti definuj ako zanajce obchodn
spolonosti, ktor sa snaia aplikova
inovatvne prstupy k rieeniu problmov a disponuj vysokm
potencilom klovatenosti. Ich pridanou
hodnotou je prelomov alebo zsadnm spsobom vylepen produkt i
sluba pre relevantn trh. Napriek tomu,
e sa podobn defincie vyskytuj aj v odbornch publikcich, pre ely
poskytovania vybranch ttom
podporovanch opatren bude nutn vymedzi kritri, ktor v slovenskch
podmienkach zatia neboli jasne
stanoven.
Zkladnm predpokladom opatren pre podporu startupov je teda
identifikcia okruhu subjektov, ktor sa
bud kvalifikova na vybran poskytovan stimuly. Vber cieovej
skupiny by mal prebieha v slade
s transparentnm posudzovanm iadateov na zklade presne stanovench
defininch kritri. Zkladn
parametre bude nutn uri o najpresnejie a najelnejie, aby sa
predilo vyleniu subjektov, ktor maj by
podporen a zneuvaniu pripravovanch opatren neoprvnenmi
subjektmi.
Rieenie I: Vymedzenie startupu a proces vberu
Zkladnmi parametrami startupu pre zskanie vybranch podpornch
nstrojov navrhnutch v tomto
materili s:
startupom je kapitlov obchodn spolonos so sdlom na zem
Slovenskej republiky, od ktorej vzniku neuplynulo viac ako 36
mesiacov a zrove:
o vznikla za elom tvorby inovatvneho produktu alebo sluby, o je
mikro, malm alebo strednm podnikom20, o sa vyznauje tm, e vina
hlasovacch prv patr fyzickm osobm, ktor s jej
zakladatemi.
Poskytnutie vybranch opatren bude mc by podmienen splnenm
dodatonch kritri. Pri
vybranch opatreniach bude splnenie jednotlivch kritri podmienen
rozhodnutm vboru zloenho zo
zstupcov verejnej sprvy (predovetkm MF SR, MH SR, MVVa SR) a
skromnho sektora. Vbor bude
zriaden na zklade pripravovanej legislatvy na podporu malho a
strednho podnikania. Pri posudzovan
inovatvnosti produktu alebo sluby bude vbor bra do vahy, i v ase
posudzovania ide o individulne
vytvoren produkty a sluby poda pecifikcie zkaznka, ktor nie je
existujca spolonos fungujca na
spolonom eurpskom trhu schopn vytvori rovnakou alebo vemi
podobnou metdou a v rovnakej alebo vemi
podobnej kvalite. Rozhodovac proces bude prebieha v spoluprci so
zstupcami skromnho sektora tak, aby
bola zabezpeen transparentnos, spoahlivos a efektivita
vberu.
Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo financi SR,
Ministerstvo hospodrstva SR
Problm II: Agenda podpory startupov nem ucelen koncepciu
Podpora inovci a inovanch projektov je na Slovensku realizovan
viacermi ministerstvami (MF SR,
MH SR, MVVa SR) a agentrami (SBA, Slovensk inovan a energetick
agentra SIEA, Centrum
vedecko-technickch informci Slovenskej republiky CVTI SR).
Jednotliv intitcie nie s z pohadu podpory
20 Prloha I nariadenia Komisie (E) . 651/2014 zo 17. jna 2014 o
vyhlsen uritch kategri pomoci za zluiten s vntornm trhom poda lnkov
107 a 108 Zmluvy (. v. E L 187, 26. 6. 2014)
-
11
startup ekosystmu v sasnosti dostatone koordinovan. Predkladan
koncepcia navrhuje koordinciu
a sinnos hlavnch aktrov.
Rieenie II: Prijatie koncepcie vldou SR a zastreenie startupovej
agendy na Ministerstve financi SR
v spoluprci s Ministerstvom hospodrstva SR a Ministerstvom
kolstva, vedy, vskumu a portu SR
Za koordinciu innost v oblasti podpory startupov bude zodpoveda
MF SR v spoluprci s MH SR a
MVVa SR. Tto koordincia bude predstavova rozhodujci prvok spechu
nielen pre implementciu na
nrodnej rovni, ale aj pre viditenos a atraktivitu ekosystmu pre
zahranin subjekty.
Funkcia MF SR bude zaha:
a) koordinciu aktivt poas prpravnej, nbehovej a implementanej
fzy navrhovanch opatren
v tomto materili,
b) systematick zapjanie a diskusiu s kovmi aktrmi,
c) pravideln monitoring a hodnotenie napania cieov koncepcie a
vplyvov opatren na vznik
a aktivitu startupov na Slovensku.
Funkcia MH SR a MVVa SR bude zaha poskytovanie podpory pri
implementcii navrhovanch
opatren v tomto materili, ktor je mone z hadiska oprvnenosti
financova z OP VaI, respektve kapitoly
jednotlivch rezortov. lohou SBA bude primrne implementcia
navrhovanch vybranch opatren v tomto
materili prostrednctvom Nrodnho podnikateskho centra (alej len
NPC).
Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo financi SR,
Ministerstvo hospodrstva SR,
Ministerstvo kolstva, vedy vskumu a portu
-
12
5. NVRHY OPATREN PRE PODPORU STARTUPOV V SLOVENSKEJ
REPUBLIKE
STRATEGICK CIE A: VYTVORENIE VHODNCH PODMIENOK PRE
PODNIKANIE
Problm III: Nedostaton prvny rmec spolonost pre sprvne
fungovanie startupov
Regulan prostredie SR vykazuje pre efektvne fungovanie startupov
niekoko barir, ktor svisia
s najviac vyuvanou formou podnikania spolonosou s ruenm
obmedzenm (s.r.o.). Sasn legislatvna
prava s.r.o. neumouje efektvne vyuitie nstrojov, ktor s vo svete
bene dostupn a tkaj sa nastavenia
vstupu a vstupu kapitlu z/do spolonosti, ochrany prv zakladateov
firmy a investora a monosti efektvne
motivova zamestnancov vlastnckym podielom spolonosti. Vstup,
respektve vstup investorov do a z s.r.o.
alebo a.s. v sasnosti sce je mon upravi v spoloenskej zmluve,
respektve v stanovch, avak ide o verejne
prstupn dokumenty, kde zleitosti tkajce sa nastavenia vstupu,
respektve vstup (ako naprklad podmienky,
za ktorch bude mon pristpi k predaju spolonosti), mu by
informciou, ktor by mala zosta v utajen ako
obchodn tajomstvo. Aj ke sa u v sasnosti uzatvraj medzi
spolonkmi/akcionrmi osobitn neverejn
zmluvy upravujce vzahy medzi nimi navzjom, respektve vzahy medzi
spolonkmi/akcionrmi a
spolonosou, tieto s v dsledku chbajceho legislatvneho rmca v
praxi mlo efektvne a relne
nevyntiten.
Rieenie III: Nov forma kapitlovej obchodnej spolonosti
Pre optimlnu sinnos investorov v startupoch a rozvoj startupov
je v SR najefektvnejie zavies nov
prvnu formu kapitlovej obchodnej spolonosti, ktor umon flexibiln
nastavenie majetkovch vzahov,
monosti vstupu investora, ale predovetkm jeho vstupu z
investcie. iaston zapracovanie vybranch
prvnych intittov s touto funkciou do existujcich foriem
spolonost na Slovensku, by neumonilo komplexn
rieenie problmu.
Rieenm je zavedenie hybridnej formy kapitlovej obchodnej
spolonosti, ktor kombinuje prvky
spolonosti s ruenm obmedzenm a akciovej spolonosti. Bude sa
jedna o typ spolonosti, na ktor by sa
vzahovali viacer ustanovenia o skromnej akciovej spolonosti. Dan
opatrenie je v slade so schvlenm
uznesenm vldy SR 191/2014 bod C.11. ku Koncepcii kapitlovho
trhu, ktorm bola ministrovi spravodlivosti
SR uloen loha predloi nvrh novelizcie zkona . 513/1991 Zb.
Obchodn zkonnk v znen neskorch
predpisov vrtane monosti vytvorenia pecifickho typu obchodnej
spolonosti.
Zkladn imanie novej formy kapitlovej obchodnej spolonosti bude
zana od 1 eura a bude
rozdelen na akcie, ktor nebud verejne obchodovaten. Umon sa
vydvanie rznych druhov akci, ktor
bud spojen s rznymi prvami. Medzi akcionrmi bude mon uzavrie
osobitn neverejn akcionrsku
dohodu, v ktorej sa bud mc dohodn naprklad na nasledovnom: prvo
prida sa k prevodu akci za
rovnakch podmienok ako majoritn akcionr, prvo poadova prevod
akci, kpna opcia, predajn opcia
a rzne in prva. Akcie tejto novej formy spolonosti bude mon pota
od 1 eurocenta, o umon vydvanie
vieho mnostva akci a s nimi potom naklada naprklad pri motivovan
zamestnancov zamestnaneckmi
akciami.
Nov forma kapitlovej obchodnej spolonosti bude vhodne reflektova
prostredie, v ktorom slovensk
startupy vznikaj. Monos flexibilnho nastavenia vzahov v
spolonosti a zavedenie mechanizmov ochrany
investcie pomu stimulova tento pecifick typ investcie do
startupov a zni mieru averzie voi rizikovm
investcim. V novej forme spolonosti si zmluvn strany bud mc
dohodn obchodn stratgiu v prvne
zvznej neverejnej akcionrskej dohode tak, aby citliv obchodn
informcie zostali utajen.
-
13
Z dvodu realizcie tohto opatrenia djde k novelizcii zkona .
513/1991 Zb. Obchodn zkonnk
v znen neskorch predpisov, zkona . 566/2001 Z.z. o cennch
papieroch a investinch slubch v znen
neskorch predpisov a ostatnch svisiacich prvnych predpisov.
Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo spravodlivosti
SR, Ministerstvo financi SR
Problm IV: Plon rieenie k daovm stimulom bez osobitnho prstupu
potrebnho pre zabezpeenie
likvidity startupov
V poiatonch tdich vvoja dosahuj startupy straty spravidla aj
niekoko rokov. Od inch
skromnch spolonost sa vzhadom na rizikovos svojich aktivt lia
tm, e obdobie, poas ktorho
negeneruj zisk trv obvykle dlhie ako jeden rok. Je to ovplyvnen
aj tm, e ich podnikanie si vyaduje
pomerne vysok poiaton nklady na vskumno-vvojov aktivity. Vzhadom
na potrebu financovania tchto
aktivt aj na kor zisku v poiatonch tdich vvoja, maj pre startupy
avy na dani z prjmov len obmedzen
vplyv.
Podpora podnikateskch subjektov rozvjajcich vlastn vskum a vvoj
formou tzv. super odpotu
nkladov na vskum a vvoj bola zmerom novely zkona . 333/2014
Z.z., ktorm sa men a dopa zkon .
595//2003. Z.z. o dani z prjmov v znen neskorch predpisov a
ktorm sa menia a dopaj niektor zkony. Od
1.1.2015 sa v SR touto novelou zaviedla nov daov ava v podobe
tzv. super odpotu vdavkov (nkladov)
vynaloench na vskum a vvoj od zkladu dane znenho o odpoet daovej
straty. Uplatni si ju me tak
prvnick ako aj fyzick osoba na vdavky na vskum a vvoj, ktor
svisia s realizovanm projektom vskumu
a vvoja.
Intenzita vskumno-vvojovch aktivt startupov vak me by ovplyvnen
aj opatreniami, prijatmi za
elom spravodlivejieho zdanenia obchodnch spolonost a zruenia
dlhodobo neaktvnych firiem (naprklad
daovou licenciou21). Spolonosti sce v prvom roku svojej
existencie daov licenciu neplatia, startupy sa vak
vo fze Death Valley nachdzaj obvykle dlhie obdobie, a preto je
potrebn toto pecifikum odzrkadli aj
v prvnej prave.
Zdaniten osoba je v podmienkach SR oprvnen iada o dobrovon
registrciu platitea dane
z pridanej hodnoty (alej len DPH) aj pred dosiahnutm zkonom
stanovenej vky obratu 49 790 eur, a to bez
ohadu na to, i ete len zahjila prpravn innos potrebn k vkonu
ekonomickej innosti alebo ju u relne
vykonva a bez ohadu na charakter plnovanej alebo vykonvanej
ekonomickej innosti.
Vhodou dobrovonej registrcie je monos odpotu DPH subjektu na
vstupe, o z ekonomickho
hadiska znamen nkup tovarov a sluieb bez DPH. Rozhodnutie
sprvcov dane o registrcii startupov zvis od
vsledkov preverovania historickch dajov startupu na daovom rade
alebo jeho organizanch zlokch.
V najastejch prpadoch sa pri podan iadosti o dobrovon registrciu
za platitea DPH vyrubuje
zbezpeka v rozmedz od 1 000 eur do 500 000 eur, priom jej vka
zvis od rozhodnutia prslunho
daovho radu, ktor vychdza z posdenia rizika vzniku nedoplatku na
dani zo strany iadatea. Zbezpeka sa
obvykle vracia po uplynut 12 mesiacov odo da jej zaplatenia,
avak len v prpade, ke v tejto lehote nedjde
k jej pouitiu na hradu nedoplatku na dani. Pre startupy vak
zadranie finannch prostriedkov na dan
obdobie a rozhodovanie o registrcii ako dobrovonho platitea DPH
me ma vplyv na ich rast a
klovatenos aktivt.
21 Daov licencia bola zaveden novelou zkona . 463/2013 Z.z.
ktorm sa men a dopa zkon . 595/2003 Z.z. o dani z prjmov v znen
neskorch predpisov, ktor nadobudla innos 01.01.2014
-
14
Rieenie IV: Vyatie z povinnosti platenia daovej licencie a zmeny
pri ukladan zbezpeky pri
dobrovonej registrcii platitea DPH
MF SR navrhuje oslobodenie od povinnosti uhrdza daov licenciu na
obdobie 3 rokov pre
spolonosti, ktor sa kvalifikuj ako startup v zmysle vopred
definovanch kritri (vi kapitola Rieenie I).
V prvom roku fungovania s povinnosti uhrdza daov licenciu
osloboden vetky spolonosti v SR a dan
nvrh teda predi toto obdobie pre startupy o dodaton 2 roky. Pre
uplatnenie tohto opatrenia bude
okrem splnenia parametrov defincie startupu podmienkou, aby
konatelia a spolonci danho startupu nemali
zkaz akejkovek podnikateskej innosti a neboli dlnkmi daovho
radu, socilnej poisovne alebo niektorej
zo zdravotnch poisovn.
prave v daovej oblasti bude taktie podlieha zkon . 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty
v znen neskorch predpisov. Predmetom tejto pravy bude okrem inho
aj revzia registranho procesu
daovch subjektov za platiteov DPH (vetkch podnikateskch
subjektov v SR plone, nielen startupov).
Z ustanovenia zkona . 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znen neskorch predpisov pojednvajceho
o identifikcii subjektov, ktorm bude uloen zbezpeka, bud
vypusten osoby, ktor v ase podania iadosti
o registrciu pre DPH vykonvaj len prpravn innos. Pri
vyhodnocovan splnenia podmienok pre uloenie
zbezpeky bude rovnako pre vetkch iadateov posudzovan riziko
vzniku daovch nedoplatkov
a poruovania povinnost vyplvajcich zo zkona . 222/2004 Z.z. o
dani z pridanej hodnoty v znen neskorch
predpisov u tatutrov, spolonkov takchto iadateov a u osb s nimi
prepojench.
V prpade, e u startupov iadajcich o dobrovon registrciu DPH bud
identifikovan daov
nedoplatky a poruenia povinnost, bud povaovan za rizikov osoby,
rovnako ako ostatn rizikovo vnman
subjekty a bude u nich uplatnen rovnak postup pri uloen zbezpeky
s rovnakm intervalom jej monej vky.
U daovo spoahlivch startupov iadajcich o dobrovon registrciu DPH
bude na zklade novej pravy mon
realizova registrciu na DPH bez uloenia zbezpeky.
Doposia platn prava podmieujca dobrovon registrciu osb v
prpravnej fze podnikateskej
innosti pre ely DPH zaplatenm zbezpeky bude zrevidovan. Dobrovon
i povinn registrcie nebud
podmienen hradou zbezpeky. Nezaplaten zbezpeka bude predmetom
vymhania zo strany sprvcu dane.
Tmito pravami sa predpoklad zjednotenie procesov dobrovonch a
zkonnch registrci, vrtane prslunch
leht.
Z dvodu realizcie tchto opatren djde k novelizcii zkona .
463/2013 Z.z. ktorm sa men a dopa
zkon . 595/2003 Z.z. o dani z prjmov v znen neskorch predpisov a
zkona . 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znen neskorch predpisov.
Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo financi SR
Problm V: Pobyt zahraninch inovatvnych subjektov (fyzickch osb)
v SR
Cudzinci, obania tretch ttov (tty, ktor nie s lenskmi ttmi
Eurpskej nie, zmluvnou stranou
Dohody o Eurpskom hospodrskom priestore, respektve vajiarskou
konfederciou), mu pricestova na
zemie Slovenskej republiky a zdriava sa tu dlhie ako 90 v rmci
180 dn len na zklade udelenho
nrodnho vza alebo udelenho pobytu.
Kee pred prchodom zahraninho startupu (jednotlivca alebo tmu) z
tretej krajiny do Slovenskej
republiky nie je jasn, i jeho projekt bude spen z dlhodobho
hadiska, do Slovenskej republiky pricestuje na
zklade nrodnho (D) vza definovanho v zkone . 404/2011 Z.z. o
pobyte cudzincov a o zmene a doplnen
niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. Ak sa jeho projekt
osved a bude vhodn, aby v om
-
15
zahranin inovatvny subjekt na zem SR pokraoval, v lehote 90 dn
pred skonenm platnosti nrodnho vza
poiada o udelenie prechodnho pobytu na el podnikania.
iados o nrodn vzum sa predklad na teritorilne prslunom
zastupiteskom rade SR a iados
o udelenie prechodnho pobytu na miestne prslunom oddelen
cudzineckej polcie Policajnho zboru.
Rieenie V: Udeovanie nrodnch vz startupom z krajn mimo Eurpskej
nie (startup vza)
Informcie o monosti zskania nrodnch vz a prechodnho pobytu na el
podnikania pre startupy
zverejn MH SR a Ministerstvo vntra Slovenskej republiky (alej
len MV SR) na prslunej web strnke
venovanej programom pre podporu startupov, respektve podpory
podnikania a tie prostrednctvom
ekonomickch diplomatov na zastupiteskch radoch.
Zujemca o podanie iadosti o udelenie nrodnch vz prechodnho
pobytu na el podnikania pre
startupy svoj projekt najprv konzultuje s ekonomickm diplomatom
a s jeho stanoviskom ho zale
prostrednctvom online systmu na schvlenie vboru (vi kapitola
Rieenie I), ktor bude v SR posudzova
inovatvnos startup projektov pre udeovanie jednotlivch foriem
podpory navrhnutch v tomto materili.
Autor startupovho projektu bude mc pricestova na zemie
Slovenskej republiky na zklade
nrodnho vza, ktor sa mu udel v zujme SR. iadate o nrodn vzum
spolu so iadosou a dokladmi
definovanmi v zkone . 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene
a doplnen niektorch zkonov v znen
neskorch predpisov predlo i potvrdenie vydan prslunm vborom (vi
kapitola Rieenie I), v ktorom sa
bude kontatova, e projekt iadatea vbor schvlil v rmci
startupovho programu na zklade elu tvorby
inovatvneho produktu alebo sluby, preto udelenie nrodnho vza
bude v zujme SR. Predkladan vpis z
bankovho tu mus potvrdzova vklad s minimlnou vkou prostriedkov 8
000 eur, ktor maj sli na ely
psobenia v SR.
V prpade shlasnho stanoviska MV SR sa iadateovi udel nrodn vzum
umoujce zdriava sa
mu na zem SR 12 mesiacov. Zastupitesk rad rozhodne o iadosti o
udelenie nrodnho vza pre autora
startupovho projektu do 10 dn od jej prijatia. Autor startupovho
projektu bude mc vyui vetky existujce
sluby pre implementciu svojho projektu (dlhodob poradensk sluby,
inkuban sluby, poradenstvo a
podobne) pod podmienkou zriadenia firmy v SR.
Pokia zahranin subjekt, autor startupovho projektu, bude
priebene plni kritri na pokraovanie
v projekte i po uplynut 12 mesiacov, najneskr v posledn de
platnosti nrodnho vza poiada o udelenie
prechodnho pobytu na el podnikania na miestne prslunom oddelen
cudzineckej polcie Policajnho zboru.
Vzhadom na skutonos, e oddelenie cudzineckej polcie Policajnho
zboru o iadosti rozhoduje v lehote 90 dn
od jej podania, odpora sa iados o udelenie prechodnho pobytu na
el podnikania poda aspo 90 dn pred
skonenm platnosti nrodnho vza, a to s cieom predchdza prpadom
preruenia oprvnenosti pobytu na
zem Slovenskej republiky.
Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo vntra SR,
Ministerstvo zahraninch vec
a eurpskych zleitost SR
-
16
STRATEGICK CIE B: VYTVORENIE A POSKYTOVANIE PODPORNCH SLUIEB PRE
POSILNENIE EKOSYSTMU
STARTUPOV
Problm VI: Nedostaton kompetencie zujemcov o podnikanie, startup
tmov, chbajci ucelen
systm podpory
Pred zaloenm podniku, ale aj v zaiatonch najkritickejch fzach
podnikania (vvoja startupu) maj
osoby alebo subjekty relatvne mal sksenosti s podnikanm a s tm
svisiace kompetencie. Z tchto dvodov
sa v mnohch eurpskych krajinch v slade s politikami Eurpskej
komisie na podporu podnikania tto medzeru
sna pokry verejn sektor komplexnmi slubami. Tieto s pre zujemcov
o podnikanie, zanajce firmy
a samozrejme startupy ocenen vzhadom na monos dodatonho
vzdelvania a zskavania zrunost
potrebnch pre rozbeh podnikania, vlastn fungovanie na trhu a aj
preitie na trhu. Jedn sa predovetkm
o asistenciu pri definovan obchodnho plnu, pomoc pri
strategickom plnovan, technologick poradenstvo,
poskytovanie dlhodobch poradenskch sluieb, prvne poradenstvo,
ale aj inkubovanie firiem a mnoh in
finann a nefinann sluby.
Rieenie VI: Zriadenie Nrodnho podnikateskho centra, vytvorenie
infratruktry, zavedenie mnoiny
nstrojov pre podporu zujemcov o podnikanie, startupov,
firiem
V zujme adekvtnej reakcie verejnej sprvy na dopyt po komplexnch
slubch pre podporu malho
a strednho podnikania bol pripraven projekt zriadenia NPC (NPC
predstavuje sluby, nie primrne
infratruktru realizovan SBA)22. NPC bude financovan predovetkm
zo trukturlnych fondov E (OP VaI),
priom podstatou NPC je najm:
rozrenie portflia sluieb SBA o nov nstroje (finann a nefinann),
ktor bud financovan z Operanho programu Vskum a inovcie 2014 2020
(OP VaI) pre zujemcov o podnikanie, startupy a existujcich
podnikateov,
umiestnenie sluieb pre cieov skupiny do jednho priestoru
(koncept one-stop-shop23), komplexn rieenie sluieb pre podporu
startup scny, priom bude spolupracova s existujcimi
centrami na podporu startup komunity (priestory inkubtor,
akcelertor, co-working a nstroje naprklad poskytovanie dlhodobch
poradenskch sluieb, odborn poradenstvo, SBIR schma24) v rmci
NPC,
koopercia s partnermi orientovanmi na podporu podnikania,
podpora prepojenia akademickho prostredia (vysok koly,
vedeckovskumn kapacity)
s potrebami podnikateskho prostredia.
Prv fza stratgie sa zaala implementova prostrednctvom nrodnho
projektu SBA v spoluprci
s CVTI SR v mji 2014. V rmci tejto pilotnej fzy bude otvoren NPC
v Bratislave vrtane Front Office, v ktorom
by mali by umiestnen zastpenia aj inch relevantnch intitci
poskytujcich sluby pre
podnikateov/zujemcov o podnikanie (naprklad Eximbanka, Slovensk
zrun a rozvojov banka, rad prce,
socilnych vec a rodiny SR, SIEA a alie).
V prvej fze projektu NPC bud pripraven 4 nov programy, z ktorch
vina je orientovan aj na
startupy. Pre potencilne MSP, ktor maj zujem rozbehn vlastn
podnikanie bude uren Akceleran
22 V rmci financovania NPC z verejnch zdrojov bud dodran vetky
povinnosti vyplvajce z prslunch ustanoven zkona . 523/2004 Z. z. o
rozpotovch pravidlch verejnej sprvy a o zmene a doplnen neskorch
predpisov 23 Priestor (budova, kancelria a in) alebo miesto, kde s
poskytovan rzne sluby pre cieov skupinu 24 SBIR schma je uren na
podporu vyuitia novch npadov v hospodrstve (Operan program vskum a
inovcie, Prioritn os 3, pecifick cie 3.1.1: Nrast vzniku novch
konkurencieschopnch MSP)
-
17
program, ktorho sasou je aj vybudovanie pecializovanho priestoru
pre podporu kreativity, tzv.
CreativePoint. Podporou zanajcich a existujcich MSP sa bude
zaobera Inkuban program, ako aj Stov
program. Inou cieovou skupinou stovho programu bud taktie
zujemcovia o podnikanie. Rastov program,
zameran na podporu internacionalizcie bude primrne uren u pre
existujce MSP. Systm budovania
inkubtorov, ktor sa bude realizova na zklade a v slade s
Partnerskou dohodou SR 2014 2020
a Operanm programom Vskum a inovcie, bude prebieha v zmysle
pripravovanej jednotnej koncepcie na
podporu inkubtorov a bude zohadova potrebu, regionlne pecifik,
ako aj sektorov zameranie budcej
nrodnej siete inkubtorov vo vetkch oblastiach.
Druh fza plnenia stratgie sa bude financova z u schvlenho OP VaI
od roku 2015/2016. Sasou
nstrojov financovanch prostrednctvom OP VaI by mala by aj
spoluprca so Slovak Investment Holding, a.s.
(alej len SIH) v podobe sprvy fondu urenho na podporu MSP, ale
aj spustenie novch finannch nstrojov
(vi kapitola Strategick cie C, Rieenie XVI). V tejto druhej fze
bud otvoren aj poboky NPC vo vybranch
krajskch mestch SR, priom podmienkou je umiestni poboky do
existujcej infratruktry, naprklad vysokch
kl (nejde teda o budovanie novej infratruktry, ale prenos
nstrojov a know-how z NPC v Bratislave do
reginov s vyuitm synergie akademickho/vedeckovskumnho
prostredia). Sasou konceptu NPC bud aj
alie, u existujce nstroje na podporu startupov v podobe naprklad
ttneho programu (pre nepodnikateov)
a Schmy de minimis na podporu strartupov (pre podnikateov), ktor
bud spusten u v 1Q 2015.
Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo hospodrstva SR,
SBA
Problm VII: Nedostaton aktivita anjelskch investorov
Investcie anjelskch investorov nie s asto formalizovan,
respektve verejn, a preto je pomerne
zloit zska presn tatistick daje o ich vke alebo rozsahu. Tento
stav svis aj s tm, e v SR neexistuje
systematicky podporovan zdruenie/zdruenia anjelskch investorov,
ktor v inch krajinch monitoruj
investin aktivity do startupov, napomhaj spjaniu podnikateov
(startupov) s anjelskmi investormi, analyzuj
investin aktivitu anjelskch investorov, presadzuj zujmy tchto
investorov a podobne.
SBA spolu so Zdruenm mladch podnikateov Slovenska v roku 2011
sce takto neformlne
zdruenie zaloili (Klub podnikateskch anjelov Slovenska), avak
vzhadom na obmedzen zdroje sa jeho
innos koncentruje takmer vlune na vyhadvanie investinch
prleitost a na sprostredkovanie kontaktov
medzi anjelskmi investormi a startupmi hadajcimi kapitl.
Rieenie VII: Podpora systematickho fungovania platformy
anjelskch investorov v rmci Nrodnho
podnikateskho centra
Rieenm situcie je podpora systematickho fungovania existujcej
a/alebo novej platformy/platforiem
anjelskch investorov za podmienky splnenia vopred stanovench
kritri. Poslanm tchto platforiem bude
podpora spjania investorov so startupmi. V tomto ohade je
koncipovan aj OP VaI, ktor predpoklad finann
krytie takejto aktivity.
Podmienkou podpory bude lenstvo v European Business Angel
Network (alej len EBAN), ktor
zastreuje eurpske platformy anjelskch investorov a bola zriaden
Eurpskou komisiou. lohami zdruenia
anjelskch investorov bude vytvorenie databzy investorov a
startupov psobiacich v SR, kvantitatvne analzy
investinej innosti anjelskch investorov a organizovanie
vzdelvacch podujat a workshopov o investovan s
edukatvnym charakterom pre irok verejnos vrtane strednch a
vysokch kl.
lohami platformy/platforiem anjelskch investorov bude naprklad
aj vytvorenie databzy investorov,
kvantitatvne analzy investinej innosti anjelskch investorov,
vytvorenie mechanizmu na hodnotenie startupov
-
18
(rating) naprklad prostrednctvom skupiny skromnch domcich a
zahraninch investorov. Hodnotenie by
mohlo sli ako jeden z faktorov rozhodovania pre anjelskch
investorov a tie by mohlo by vyuit pre ely
dodatonch foriem ttnej podpory.
Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo hospodrstva SR,
SBA, Ministerstvo financi SR
Problm VIII: Nedostaton motivcia podstpi poiaton riziko
podnikania pri rozvjan mylienky
pred zaloenm prvneho subjektu
Kultra podnikania mladch ud v SR je vemi pecifick aj vzhadom na
zujem tudentov podstpi
podnikatesk riziko a podstpi mon podnikatesk nespech. Mlad udia
asto zanechvaj svoje npady,
idey a inovatvne mylienky z dvodu neistoty dlhodobejieho prjmu.
Z tohto dvodu u ns prevauje tendencia
zamestnania. Jeden z najvych zdrojov inovatvnych a startupovch
aktivt v ekosystme inovci s prve
tudenti. Svoj startupov npad vak ukonia zrove s ukonenm tdia,
asto pr mesiacov pred
sfinalizovanm do relnej podoby samostatne fungujceho prvneho
subjektu. To plat nielen u jednotlivcov, ktor
tuduj, ukonia tdium, ale aj u tch, ktor disponuj niekokoronmi
pracovnmi sksenosami.
Zmena tejto kultry si vyaduje dlhodob proces, ktor je zaloen
predovetkm na vzdelvacom
systme a prepojen vzdelvania s finannou odmenou. Snaha ttu
odbremeni jednotlivcov s vznamnm
inovanm a podnikateskm potencilom, me nastoli pozitvne
zlepovanie celho podnikateskho
a inovatvneho potencilu mladch ud.
Rieenie VIII: Poskytnutie grantu pre tudentov s inovatvnou
mylienkou pred zaloenm prvneho
subjektu
Jednm zo spsobov, ako problm komplexne uchopi z krtkodobho
hadiska, je navrhn kombinciu
finannej a nefinannej podpory poas asovo ohranienho obdobia pre
cieov skupinu tudentov (vrtane
doktorandov) na vysokch kolch alebo vzdelvacch intitcich.
Navrhujeme, aby bol poskytnut grant tm
tudentom, ktor maj zujem rozvja svoje inovatvne mylienky a
podnikatesk zmery na kolch,
v spoluprci so kolami, s centrami excelentnosti a inkubtormi.
Cieom opatrenia je podpori
podnikavos mladch ud a prebra as rizika pri najkritickejej fze
rozvoja podniku. Vka grantu a dka
obdobia, poas ktorho sa bude poskytova bude vopred stanoven,
priom grant bude uren na pokrytie
nkladov spojench s podnikateskmi aktivitami ndejnho mladho
podnikatea poas obdobia deviatich
mesiacov. Kritri pre vber tudentov ur MVVa SR.
Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo kolstva, vedy,
vskumu a portu SR
Problm IX: Nedostaton motivcia vysokch kl, vzdelvacch centier a
organizci vskumu a vvoja
realizova podporn aktivity pre zanajcich podnikateov v kategrii
startup
Vysok koly a organizcie vskumu a vvoja s miesta s vysokm
potencilom na vznik novch
npadov, ide a prleitost na nadviazanie spoluprce s aktrmi s
rznou odbornosou a profesiou. tudenti
vysokch kl s mlad, kreatvni udia, ktorch idey a npady mu by pri
vhodnch podmienkach zkladom pre
rozvoj startupu, respektve mu ma potencil komernho vyuitia.
Sasne je vak iaduce, aby akademick
prostredie neprichdzalo o potencil tchto ud.
Sasn systm financovania vedy, vskumu a inovci nedostatone
motivuje vysok koly a ostatn
organizcie vskumu a vvoja na vytvranie podmienok, ktor umouj
tudentom a absolventom psobenie
v inkubtoroch, ako aj ich podporu. Osobitn potencil v niektorch
prpadoch me ma aj prstup
-
19
k infratruktre vysokch kl (laboratri, stroje a prstroje). V
rokoch 2007 2015 boli v rmci OP vskum a
vvoj plone modernizovan vskumn kapacity vetkch typov vskumnch
intitci. Komplexnejie boli taktie
podporen vskumno-vvojov infratruktry v podobe vysokokolskch
vedeckch parkov v rmci ttnych a
verejnch vskumnch intitci (Slovensk akadmia vied, vysok koly). V
rmci nich boli vybudovan moderne
vybaven vskumn laboratria v kovch oblastiach vskumnch priort ako
naprklad materilov vskum,
informano-komunikan technolgie, biomedicna, biotechnolgie,
energetika, ivotn prostredie a vskum v
oblasti pdohospodrstva. Sasne maj tieto intitcie spolupracova s
podnikateskm sektorom a vytvra
podmienky pre rozvoj inovatvneho podnikania cez budovanie
inkubtorov. Nerieenou otzkou zatia zostva
vytvorenie zvhodnench podmienok na spoluprcu pre vybran typy
podnikov, ako s startupy a spin-offy.
Rieenie IX: Motivcia a podpora vysokch kl, vzdelvacch centier a
organizci vskumu a vvoja pri
realizcii podpornch aktivt pre zanajce startupy/spin-offy a
iniciatvy pre zvenie prirodzenho
zujmu tudentov o podnikanie
Podstatou tohto opatrenia je podpora vysokch kl a organizci
vskumu a vvoja pri vytvran takch
podmienok, ktor umonia zosladi aktivity tudentov (vrtane
doktorandov) a zamestnancov organizci
vskumu a vvoja potrebnch pre rozbeh startupu poas tdia, prpadne
poas zamestnania.
Zmerom je vytvorenie intitucionlnych grantovch schm, ktor
sprstupnia startupom a spin-offom
infratruktru vysokch kl a organizci vskumu a vvoja, vytvoria
podmienky na poskytovanie sluieb, ktor
prevane poskytuj skromn inkubtory, vrtane zkladnch prvnych a
ekonomickch sluieb spojench
s rozbehom podnikania, rieenia otzok patentovej ochrany,
vzdelvacch aktivt a podobne. Bez rieenia tejto
otzky by vskumn intitcie mohli poskytova prstup k vskumnej
infratruktre a s ou spojenmi slubami za
trhov cenu. V zahrani bva tandardom, e vybran typy firiem ako
naprklad startupy a spin-offy maj
monos spolupracova s vskumnmi intitciami za zvhodnench
podmienok. Na vyrieenie tejto otzky je
potrebn vypracova, schvli a implementova osobitn schmu ttnej
pomoci sliacej pre tento el.
Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo kolstva, vedy,
vskumu a portu SR
Problm X: Nedostaton intitucionlna kapacita pre transfer
poznatkov do praxe
Na slovenskch vysokch kolch a pripravovanch verejnoprvnych
vskumnch intitcich existuje
vznamn priestor na zlepenie vybudovanch internch kapact na
riadenie transferu poznatkov do praxe a
vyhadvanie prleitost na komern vyuitie ich tvorivej innosti.
Vybudovanie takejto kapacity si vyaduje
vstupn investcie, najm na prpravu pecialistov na takto innos, i
vytvorenie informanch tokov, ktor pri
sasnch obmedzench zdrojoch odkladaj systematick prstup vysokch
kl a ostatnch intitci na
neskorie obdobie, m nie je naplno vyuit ich potencil v akcelerci
externho prostredia, komernho
potencilu tvorivej innosti a podobne.
Rieenie X: V strednodobom horizonte podporova verejn vysok koly
a pripravovan verejnoprvne
vskumn intitcie v budovan intitucionlnej kapacity na transfer
poznatkov do praxe
Pre vytvorenie potrebnej intitucionlnej kapacity bud podporen
projekty zameran na tvorbu kapact
v rmci vysokokolskho prostredia, i pripravovanch verejnoprvnych
vskumnch intitci, ktorch lohou
bude aktvne monitorova vskumn a vvojov innos v rmci intitcie a
hada monosti pre jej komern
vyuitie, i u formou spin-off/startup aktivt alebo formou
licenci, spolonch investci. Takto vybudovan
kapacity bud sasne aktvne v identifikovan problmov komernho
sektora a v identifikci monch
rieiteov, inovtorov z akademickho prostredia. Budovanie kapact
bude zameran najm na personlnu
-
20
kapacitu, vber pecialistov, ich vzdelvanie a hradu osobnch
vdavkov na projektovej bze a v asovo
obmedzenom rozsahu (potreba zarobi si na seba). Tam, kde to bude
elnejie, bude preferencia na budovanie
spolonch kapact naprie viacermi intitciami, m bude mon vyui
kreatvny potencil naprie viacermi
subjektmi.
Sasou aknho plnu, ktor bude konkretizova nvrh tohto opatrenia
bude aj analza
a vyhodnotenie programov na podporu intitucionlnych kapact
vysokch kl za predchdzajce programov
obdobie 2007 2013 v rmci Operanho programu Vskum a vvoj.
Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo kolstva, vedy,
vskumu a portu SR
Problm XI: Slab pripravenos uiteov na vubu finannej a
podnikateskej gramotnosti na
zkladnch a strednch kolch
Podnikatesk, finann a inovatvne myslenie sa zana tvori u v
mladom veku. Prostredie, ktor
asto najzsadnejie vplva na kreovanie myslenia mladho loveka je
kola, kde trvi vinu zo svojho
vzdelvacieho asu. Absencia informci o finannch nstrojoch,
opercich a kapitlovch rizikch, ale aj
o spsobe komercionalizcie npadov je asto jednou z hlavnch prin
odrdzania mladch ud od vlastnho
podnikania. Tomu, e edukan proces nezodpoved poiadavkm rchlo sa
digitalizujcich oblast nasveduje
niekoko faktov. ttny pedagogick stav uskutonil v aprli 2014
prieskum v svislosti so zisovanm rovne
finannej gramotnosti pedaggov a pripravenosou pedaggov zabezpei
finann vzdelvanie. Vsledky
prieskumu ukzali, e iba 1,66 % uiteov sa v rmci svojho
vysokokolskho tdia pripravovalo v oblasti
finannho vzdelvania a 69,85 % uiteov sa k tejto problematike
nepripravovalo v iadnej forme vzdelvania.
Rieenie XI: Podpora kvality vzdelvania v oblasti finannej
gramotnosti formou vzdelvania uiteov
zkladnch a strednch kl
Pre zefektvnenie procesu finannho vzdelvania je nevyhnutn
zabezpeenie kontinulneho
pokraovania v innostiach, ktor zvyuj povedomie spolonosti o
finannej gramotnosti. Sasne treba
nadviaza na schvlen Koncepciu ochrany spotrebiteov na finannom
trhu z nej vyplvajce lohy v oblasti
finannej gramotnosti a tie na innosti podporujce skvalitovanie
procesu vchovy a vzdelvania a zvyovania
odbornej spsobilosti u samotnch pedagogickch faklt, zapracovanm
Nrodnho tandardu finannej
gramotnosti, ktor vypracovali najm MVVa SR a MF SR do
vzdelvacieho procesu zkladnch a strednch
kl. alm krokom by malo by finann vzdelvania zaraden do vetkch
uiteskch tudijnch odborov, kde
budci pedagg zskava vedomosti pre svoju budcu innos v procese
vchovy mladej genercie. MVVa SR
zabezpe v spoluprci s MF SR a ostatnmi relevantnmi partnermi
zvenie podpory kontinulneho
vzdelvania uiteov zkladnch kl a strednch kl v oblasti finannej
gramotnosti.
Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo kolstva, vedy,
vskumu a portu SR
Problm XII: Nedostaton prepojenie slovenskch univerzt, vysokch
kl a vzdelvacch intitci so
skromnmi spolonosami a nzka implementcia inovatvnych npadov
tudentov v praxi
Prepojenie talentu tudentov na vysokch kolch s potrebami
skromnch spolonost a aplikovanie ich
odbornej expertzy a npadov do skromnej sfry je jednm z
predpokladov pre vytvorenie inovanho
ekosystmu. Tradin vysokokolsk vzdelvac systm zameran na edukciu
tudentov je v kvalitatvne
vyspelch vzdelvacch intitcich dopan modelom podnikateskej
vysokej koly (angl. ekv. entrepreneurial
university). Jej cieom je prenos vedeckovskumnch aktivt do
komernej sfry a podpora podnikavosti
-
21
tudentov u poas tdia. Napomha nielen komercionalizcii innost,
ale tie zmene kultry tudentov, ktor
zskavaj praktick zrunosti a motivciu uskutoova podnikatesk
innos.
K prvmu odborne zameranmu kontaktu tudentov v SR so skromnmi
spolonosami dochdza
pritom najastejie a po absolvovan tdia. Kreativita a potencilna
podnikavos tudentov v SR z tohto dvodu
nie je vyuvan a to aj napriek obrovskmu potencilu
komercionalizcie npadov, respektve napomhania
skromnm spolonostiam efektvne riei kadodenn problmy a
nedostatky.
Rieenie XII: Podpora zapojenia slovenskch vysokch kl a
vzdelvacch intitci do medzinrodnch
programov stimulujcich spoluprcu so skromnm sektorom
Cieom tohto opatrenia je motivcia vysokch kl v SR zapja sa do
medzinrodnch programov,
ktor podporuj spoluprcu so skromnm sektorom. Prostrednctvom
cielenej komunikanej kampane
o monostiach finannho krytia nkladov programu z operanch
programov E bude mon dosiahnu
realizciu danho opatrenia vysokmi kolami v SR. Zmerom je, aby
bola podporen spoluprca tudentov
a skromnch firiem, ktor by spolone navrhovali rieenia na skuton
trhov problmy. Projekty sa robia v
multidisciplinrnych tmoch zloench zo tudentov z viacerch
intitci, expertov zo skromnch spolonost a
akademickho personlu. Skromn firmy by tak zskavali nov npady
prostrednctvom tchto projektov.
tudenti by zskavali sksenos z relnych podnikateskch projektov,
vyvjali by produkty a sluby budcnosti
a zskavali by tm aj kredity do koly. Vysokokolsk zamestnanci by
zskali skuton trhov pohad a monos
zlepi svoju expertzu a spsob organizcie tdia s metdami z
praxe.
Existuje niekoko medzinrodnch programov, v rmci ktorch prebiehaj
inovan projekty
prostrednctvom zapojenia skromnch spolonost, vysokokolskch
tudentov a vskumnkov. V danch
krajinch prispievaj k posilneniu spoluprce na inovanch
projektoch medzi vysokmi kolami, skromnmi
spolonosami a verejnmi regionlnymi a nrodnmi intitciami. Cieom
tohto opatrenia je, aby sa aj SR
zapojila do tchto medzinrodnch programov a umonila tm tudentom
spolupracova s globlnymi firmami na
skutonch trhovch problmoch.
Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo kolstva, vedy,
vskumu a portu SR
Problm XIII: Nedostaton podpora rozvoja vedeckch a vskumnch
centier v oblasti informanej
bezpenosti schopnch vytvra inovatvne rieenia pouiten v praxi
Spoahliv a bezpen internet a elektronick komunikcia hraj vznamn
lohu pri vytvran modernej
spolonosti. S rozirovanm zavdzania informanch a komunikanch
technolgi do benho ivota sa vak
zvil aj poet neiaducich vskytov naruen dostupnosti integrity
siet, informanch systmov a zneuvania
citlivch dajov. Tto skutonos vznamne nara dveru verejnosti v
modern technolgie a brni rozvoju
digitlnej ekonomiky.
Informan bezpenos predstavuje pre SR perspektvnu oblas, v ktorej
me uplatni svoj existujci
potencil a ponknu trhu inovatvne a konkurencieschopn rieenia.
Vstup investci, i u zo strany ttu alebo
skromnho sektora, do oblasti pokroilej bezpenosti me ma pozitvny
dopad na rozvoj naej vedomostnej
ekonomiky.
Rieenie XIII: Vytvorenie centra excelentnosti pre informan
bezpenos
Na zklade takto identifikovanho priestoru pre zlepenie podpory v
oblasti informanej bezpenosti
vyplynula pre MF SR a MVVa nov loha pre vytvorenie centra
excelentnosti pre informan bezpenos,
-
22
ktor by malo zabezpei vytvranie podmienok pre podporu vskumu a
vvoja v danej oblasti. Centralizcia
pikovch vskumnch kapact prinesie zvenie atraktvnosti SR v rmci
reginu Vyehradskej tvorky (alej
len V4) a vytvor priestor pre rozvoj inovatvnych technologickch
startupov, ktor bud napomha pri
implementci vsledkov vskumu a vvoja do praxe. Nvrh aknho plnu,
ktor vypracuje k danmu opatreniu
MF SR v spoluprci s MVVa SR bude pred predloenm materilu na
rokovanie Vldy SR predloen na
rokovanie Rady vldy pre vskum, techniku a inovcie.
Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo financi SR,
Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu
a portu SR
Problm XIV: Nedostaton koordincia a vzjomn podpora startupov z
krajn Vyehradskej tvorky
Krajiny V4 (Slovensko, esko, Maarsko a Posko) spolu vytvraj
ptnstu najviu ekonomiku sveta
a s tvrtm najvm exportrom Eurpskej nie. Existuje niekoko tm,
ktor s medzi danmi krajinami
koordinovan na politickej, ako aj expertnej rovni. Tma podpory
startupov, ktorch aktivity s najastejie
medzinrodn, sa vak doposia nestala predmetom rokovan a spolonch
postupov krajn V4. Koordinan
stretnutia o podpore startupov mu sli pre vzjomn inpirciu a
vmenu prkladov dobrej praxe o innch
mechanizmoch podpory startupov, ako aj na prpravu spolonch
stratgi a prilkanie zahraninho kapitlu.
Saivos krajn V4 v podpore startupov a ich prilkan zo zahraniia
bude v regine vdy prtomn.
Urit forma koordincie prstupov krajn V4 v podpore regionlnych
startupov v zahrani je vak pre podporu ich
rozvoja iaduca. Regionlny prstup v podpore startupov a inovanej
spoluprce by bol efektvnej a umonil by
intenzvnejie kontakty startupov s vznamnmi investormi a hrmi,
naprklad aj prostrednctvom vzjomnho
vyuitia kontaktov a znalost miestnych pomerov.
Pri vhodnej koordincii podpory startupov z reginu V4 je nutn bra
do vahy aj koordinciu
diplomatickch zastpen v krajinch s vznamnm inovanm potencilom a
s rozvinutou startup scnou.
Takmto centrom je bez pochb Silicon Valley v USA s najvou
koncentrciou startupov, investorov
a inkubtorov na svete. Zatia o esk republika a Posko maj v
Silicon Valley vyslanch stlych zahraninch
zstupcov zodpovednch za spjanie nrodnch zujmov s miestnym
obchodnm potencilom, Slovensko tam
nem iadne ekonomick zastpenie. Maarsko plnuje svojho zstupcu do
Silicon Valley vysla v priebehu roka
2015. Z tchto dvodov nie je prpadn koordincia krajn V4 v Silicon
Valley mon.
Rieenie XIV: Pravideln stretnutia pracovnej skupiny krajn
Vyehradskej tvorky pre problematiku
podpory startupov a inovci a vytvorenie pozcie pre stleho
zstupcu SR v Silicon Valley
Koordincia podpory startupov a inovanch politk v regine V4 by sa
mala sta predmetom pravidelnch
stretnut relevantnch intitci verejnej sprvy z krajn V4 vo formte
pracovnej skupiny pre problematiku podpory
startupov a inovci. lohou tejto pracovnej skupiny by mala by
prprava spolonch stratgi na podporu startupov,
inovci a digitlnej ekonomiky; harmonizcia vystpen jednotlivch
krajn v intitcich E a posilnenie pozcie
spolonmi postupmi; prilkanie zahraninch investorov a startupov
do strednej Eurpy prostrednctvom
spolonch prezentci, workshopov a vzdelvacch podujat v regine a
zahrani. Okrem pravidelnch osobnch
stretnut sa nstrojom na realizciu tchto loh stane aj spolon web
strnka s databzou startupov a investorov vo
V4 regine, ktor bude umoova ich aktvne provanie
(matchmaking).
Konkrtnym krokom posilnenia prezentcie slovenskch startupov je
vytvorenie stleho zahraninho
zastpenia SR v Silicon Valley s miestnym zstupcom. Kee oblas
Silicon Valley je sdlom najvch
a najspenejch technologickch spolonost sveta, zstupca SR by
primrne plnil lohu reprezentanta SR pre
oblas podpory priamych a nepriamych zahraninch investcii do SR,
respektve exportu spench slovenskch
-
23
produktov a sluieb do Silicon Valley. Integrlnou sasou
zodpovednost zstupcu SR v Silicon Valley bude
podpora slovenskch startupov. Podmienkou pre vber zstupcu SR v
Silicon Valley bude odborn znalos
loklneho prostredia a vybudovan sie kontaktov s kovmi
predstavitemi miestnej startupovej scny.
lohou zstupcu SR bude disponova presnmi informciami o monostiach
financovania, vzdelvania
a rozvoja startupov a tie o monostiach finanne dostupnho
ubytovania pre slovensk startupy v Silicon Valley.
Zstupca v Silicon Valley bude taktie vytvra a neustle rozirova
sie kontaktov v rmci miestnej startup
komunity s cieom prepja slovensk startupy s predstavitemi tejto
komunity. Okrem toho by lohou zstupcu
bolo podporova miestnu spoluprcu zstupcov krajn V4 s cieom
organizcie spolonch podujat v Silicon Valley,
prezentovania inovanho potencilu V4, zvenia viditenosti reginu
V4, podpory dveryhodnej znaky startupov
z V4, zabezpeenia prstupu k financim, vytvorenia irokej siete
kontaktnch osb a intitci v Silicon Valley.25
Zstupca SR v Silicon Valley by zrove v spoluprci s almi
dotknutmi intitciami v SR zabezpeoval ste
vybranch slovenskch startupov v oblasti. V tomto zmysle bude
nevyhnutn realizova dan opatrenie spsobom,
aby sa aj naalej zabezpeila udratenos podnikateskch aktivt
slovenskch startupov na zem SR.
Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo financi SR,
Ministerstvo hospodrstva SR,
Ministerstvo zahraninch vec a eurpskych zleitost SR, SBA
25
Prkladom spenej spoluprce eurpskych reginov v USA je iniciatva
severskch krajn Silicon Vikings (vdsko, Fnsko, Nrsko, Estnsko,
Dnsko a
Island) alebo Nordic Innovation House (vdsko, Fnsko, Nrsko,
Dnsko a Island). Vemi dleitm prvkom pri budovan efektvneho a
finanne vhodnho
zastpenia SR v Silicon Valley je vyuitie existujceho potencilu
slovenskch profesionlov ijcich na zpadnom pobre USA.
-
24
STRATEGICK CIE C: FINANCOVANIE NAJM TZV. DEATH VALLEY FZY
PODNIKATESKCH INICIATV
Problm XV: Nzka motivcia individulnych anjelskch investorov
Dlhodobm problmom na Slovensku je nedostaton aktivita anjelskch
investorov (investcie do
podnikov v poiatonej fze fungovania, asto sa jedn o investcie do
vky 100 000 eur), a teda obmedzen
monosti startupov zskava finann krytie pre svoje podnikatesk
aktivity v poiatonch fzach rozvoja.
Pritom vznam anjelskch investorov pre ekonomiku potvrdzuje
naprklad tatistika European Business Angel
Network26, ktor uvdza, e vplyv anjelskch investorov me v
priemere prinies a 231 %-n rast
zamestnanosti (miera zamestnanosti sa takmer strojnsobuje) a 150
%-n rast prjmu podnikov.
Dvodom mlo rozvinutho trhu s anjelskmi investciami na Slovensku
me by prve vysok
rizikovos investovania do startupov v poiatonch fzach rozvoja,
pre ktor s investcie menieho rozsahu
(anjelsk investcie) a poskytnutie usmernenia pre podnikanie
(avak nie jeho riadenie) sksenejm investorom
nevyhnutnmi faktormi spechu. Medzera na slovenskom trhu svis s
neaktivitou anjelskch investorov kvli
pomerne rizikovmu charakteru tchto investci a tie vysokej
averzii tchto investorov voi riziku. Priamo to
vplva na poet kvalitnch projektov, ktorch je v neskorch fzach
rozvoja na Slovensku nedostatok.
Paradoxom vak je, e pre tto fzu existuje na Slovensku dostatok
rizikovho kapitlu, ktor je tm pdom mlo
vyuvan. Rieenm situcie sa okrem zvyovania povedomia o investovan
do startupov (vi Rieenie VII:
Podpora zriadenia neformlnej platformy anjelskch investorov v
rmci Nrodnho podnikateskho centra) jav
aj poskytovanie stimulov pre anjelskch investorov, ktorch cieom
by bolo znenie rizika investcie anjelskho
investora.
Rieenie XV: Stimuly pre anjelskch investorov
Mobilizcia anjelskch investorov a finann podpora startupov by
mala v SR prebieha aj
prostrednctvom dodatonho navenia investcie anjelskho investora
do startupu o dotciu (grant) z verejnch
zdrojov vo vopred stanovenom percentulnom podiele z vky
investcie anjelskho investora (matching grant).
Ak sa anjelsk investor rozhodne vloi svoj kapitl do startupu
naprklad vo vke 50 000 eur, tt udel danmu
startupu grant v uritej vke bez nroku na majetkov podiel v
spolonosti a bez zmeny podielu investora, ktor
zskal svojou investciou. Startup bude mc zska spolufinancujci
grant aj viac krt, maximlne vak do presne
stanovenej vky a to kumulatvne bez ohadu na poet investorov. Dan
opatrenie bude mon financova
z prostriedkov alokovanch v Operanom programe Vskum a
inovcie.
Prostrednctvom tohto opatrenia bude priamo podporen financovanie
startupov a tie aktivity
anjelskch investorov, ktorch investcie sa bud mc zhodnocova
rchlejie na zklade spolufinancovania
startupovch projektov zo strany ttu bez toho, aby tt akmkovek
spsobom vstupoval do majetkovch a
rozhodovacch procesov v rmci startupu.
Podmienkami pre poskytnutie grantu z verejnch zdrojov do
startupu bud:
investcia do podniku, ktor spa kritri startupu (vi kapitola
Rieenie I), ktor navye
nevykazuje nedoplatky na dani z prjmov, zdravotnom a socilnom
poisten,
majetkov podiel v startupe, ktor investor zska touto investciou
me dosiahnu najviac 49 %,
grant udelen startupu nebude podlieha zdaneniu,
vopred stanoven doln hranica vky investcie anjelskho investora
pre kvalifikciu startupu na
grant z verejnch zdrojov,
26 EBAN, Research: The Economic Impact of Angel Investment,
2014, dostupn na:
http://www.eban.org/research-the-economic-impact-of-angel-investment/#.VON_7dd5OrM
-
25
maximlna vka grantu, ktor by si takmto spsobom mohol startup
naakumulova od
viacerch investorov me by limitovan na presne stanoven vku
(kumulatvne na jeden
startup).
Stanoven bud aj kritri na kvalifikciu anjelskho investora,
najm:
anjelsk investor nie je v prvnom, obchodnom, rodinnom a
pracovnom vzahu s niektorm zo
zakladateov, majiteov alebo zamestnancov startupu,
zskava majetkov podiel v danom startupe po prvkrt a teda v rmci
tohto programu sa
neumon poskytnutie alieho grantu pri zvyovan podielu investora v
startupe, respektve pri
optovnom zskan podielu.
Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo hospodrstva SR,
SBA, Ministerstvo financi SR
Problm XVI: Obmedzen prstup ku kapitlovmu financovaniu v skorch,
ale aj v rastovch fzach
startupov
Prstup k financovaniu zsadnm spsobom determinuje celkov spenos
startupu. Startupy v SR
maj iba obmedzen monosti ako zska investora. V prpade startupu
ide o rizikov kapitl, ktor je nevyhnutn
pre jeho rozvoj a rast. Zo zverov Ex-ante hodnotenia pre vyuitie
finannch nstrojov v SR v programovom
obdob 2014 2020 vyplva, e trh kapitlovho investovania v SR je
nerozvinut. Skromn investori nemaj
tendenciu by aktvni ako anjelsk investori, ani ako investori
rizikovho kapitlu i investori private equity.
Kapitlov financovanie v SR je charakterizovan nzkou mierou
dopytu aj ponuky, ale aj nzkou mierou
povedomia o vhodch kapitlovho financovania a z toho vyplvajcej
chbajcej sksenosti s jednanm
s kapitlovmi investormi veobecne. Identifikovan medzera na trhu
kapitlovho financovania bola odhadovan
na 138 a 643 milinov eur.
Rieenie XVI: Zlepenie kapitlovho financovania pre startupy cez
truktru Slovak Investment Holding
a zavedenie novch finannch nstrojov pre startupy v rmci Nrodnho
podnikateskho centra
V slade so zvermi Ex-ante anlzy pre vyuitie finannch nstrojov v
SR v programovom obdob
2014-2020 bude pri zabezpeen financovania startupov vyuit aj
truktra SIH. Na kapitlov financovanie
mu by teda vyuit aj zdroje Eurpskych trukturlnych a investinch
fondov vylenen na finann nstroje,
ako aj alie zdroje v rmci truktry SIH. V rmci nej s navrhnut a
bud sa poskytova aj finann nstroje
v oblasti kapitlovho financovania.
Okrem modelu financovania prostrednctvom SIH, kde sa v slade s
uznesenm vldy . 736/2013 (k
Postupu implementcie finannch nstrojov cez SIH v programovom
obdob 2014 2020) oakva, e jeden
z podfondov SIH bude pod sprvou SBA, s pre startupy dleit aj in
formy financovania, naprklad v podobe
konvertibilnho veru, kombincie financovania s poskytovanm
dlhodobch poradenskch sluieb startupu (o
mu garantuje viu ancu udrania sa na trhu) a podobne. Tieto formy
podpory by mali by zaveden v rmci
innosti NPC a financovan zo zdrojov OP VaI v slade s aktivitami
navrhnutmi v OP VaI.
Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo financi SR,
Ministerstvo hospodrstva SR, SZRB
Asset Management, SBA
-
26
Problm XVII: Problmy s efektvnou alokciou kapitlu a innm
prepjanm startupov s investormi
vyplvajcimi z cezhraninch prekok a obmedzenho prstupu k
monostiam financovania
Integrcia a rozvoj jednotnho kapitlovho trhu v Eurpskej nii je
mon iba za predpokladu
prekonania srie prekok, ktor vychdzaj z rozlinch prvnych,
kultrnych, historickch a ekonomickch
zkladov jednotlivch lenskch ttov. Plat to pecilne pre MSP a
startupy. Tie s dlhodobo primrne zvisl
na bankovom financovan, ktor sa vak poas globlnej hospodrskej
krzy stalo menej dostupnm vzhadom na
rizikovos spojen s financovanm zanajcich podnikov.
Cieom je, aby bankov zdroje financovania boli dopan a tie
postupne nahrdzan kapitlovm
financovanm, o plat pecilne pre startupy a mal, no rchlo rastce
firmy v inovatvnom prostred, ktor s na
zaiatku podnikania v zsade zvisl od externho financovania
(obmedzen histria cash flow, iadne aktva,
ktor by mohli sli ako kolaterl a pod.). Prstup na kapitlov trh
je vak pre vinu startupov (rovnako aj pre
MSP) drah, o svis najm s fixnmi nkladmi pri due diligence a
majetkovch zleitostiach (equity issues).
Ako kov preto aj naalej vnmame spoluprcu bnk, ktor by po
zamietnut iadosti o ver pre MSP a
startupy mali by sinn a poskytn kvalitn sptn vzbu a zrove
informova klienta o monostiach
financovania na kapitlovom trhu.
Za dleit aspekt vnmame tie potrebu zlepenia prstupu startupov a
MSP k zdrojom financovania
(vrtane rizikovho kapitlu). Existuj vak viacer bariry, ktor
pramenia z nedostatonho prepojenia
kapitlovch trhov E (neexistencia jednotnho kapitlovho trhu) a
obmedzenho prstupu k ponkanm
monostiam financovania. Prioritou preto mus by zvyovanie
efektivity fungovania vntornho trhu, a to najm:
via sa na trhu
v poet hrov na trhu
nov produkty (sekuritizcia at.)
zniovanie ceny vstupu na trh tak pre investorov ako aj
iadateov
lepia distribcia a diverzifikcia rizika
zdieanie rizika medzi investormi naprie E
Ako jeden z alch identifikovanch problmov v svislosti s prstupom
startupov a MSP k zdrojom
financovania z krtkodobho hadiska vnmame obmedzen dostupnos
verovch informci credit information,
ktor by mohli zaha porovnaten dta o verovom hlsen a hodnoten. V
sasnosti maj prstup k takmto
informcim vinou banky, o limituje prstup MSP k iriemu spektru
investorov, psobiacich na kapitlovch
trhoch. Zmenu danho stavu vnmame ako monos prispie k vytvoreniu
vhodnho prostredia pre startupy a
MSP. Zvyovanie tandardov pri poskytovan informci bude prnosom aj
pre investorov, ktor takto zskaj:
Prvnu istotu
Porovnaten informcie
Porovnaten produkty (najm pri sekuritizcii)
Viu transparentnos a dostupnos kovch informci
Prstup na nov trhy
Rieenie XVII: Podpora zlepenia prstupu startupov a ostatnch
malch a strednch podnikov
k monostiam financovania v Eurpe
Kvli potrebe pozna aktulny stav (disponibiln monosti
financovania a hlavn bariry rozvoja
kapitlovho trhu) je nevyhnutn, aby aj SR zanalyzovala tieto
aspekty. V tejto svislosti predlo Ministerstvo
financi SR do konca roka 2015 komplexn tdiu, ktor sa bude
zameriava na zhodnotenie monost prstupu
slovenskch startupov a MSP k zdrojom financovania v E a
zadefinovaniu faktorov, ktor brnia financovaniu
domcich startupov zo strany zahraninch investorov na zklade
sksenost ekonomicky vyspelejch krajn.
-
27
Cieom tdie bude tie navrhn odporania pre odstraovanie prekok
cezhraninho pohybu kapitlu a pre
efektvne budovanie jednotnho kapitlovho trhu.
Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo financi SR