KNIHA Mladez Media

Mladez a mediaMedialna gramotnost mladych ludi na Slovensku

`

Mládež a médiá

Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovenskuno

rber

t vr

abec

uvodom 01

Kapitola 1 03Mediálna gramotnosť – kľúčová kompetencia pre 21.storočie 1.1 Mediálna gramotnosť v informačnej a znalostnej spoločnosti 3

1.2 Mediálna gramotnosť v kontexte kľúčových kompetencií 5

1.3 Súčasný stav výskumu v oblasti mediálnej gramotnosti mladých ľudí 8

Kapitola 2 10Výskum Mládež a médiá – Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku 2.1 Parametre výskumnej úlohy 10

2.2 Ciele a hypotézy výskumu 10

2.3 Metodológia výskumu 11

2.4 Zber dát 11

Kapitola 3 12Interpretácia výsledkov výskumu 3.1 Prístup k médiám 12

3.2 Výber a analyzovanie mediálneho obsahu 19

3.3 Hodnotenie a tvorba mediálneho obsahu 25

Kapitola 4 33Závery a odporúčania výskumu 4.1 Závery výskumu 33

4.2 Odporúčania výskumu 35

[obsah]obsah

00

uvo

do

m

uvo

do

[úvodom]uvodom

01

uvo

do

m

Médiá a mediálna komunikácia predstavujú veľmi

významný zdroj skúseností, zážitkov a poznatkov

pre čoraz širší okruh príjemcov, mladých ľudí

nevynímajúc. Žijeme v mediálne saturovanej dobe, ktorá

je doslova presiaknutá obrovským množstvom podnetov

valiacich sa na človeka z jednotlivých druhov tlačených

i elektronických médií.

Vplyv médií na celú spoločnosť je evidentný. Ich

pôsobenie je dôležitým nástrojom socializácie jednotlivca

od najútlejšieho veku, médiá vplývajú na formovanie

našich postojov, názorov, úsudkov i hodnotenia reality.

Stále významnejšiu pozíciu zaujímajú médiá

v živote mladých ľudí. Tí na jednej strane patria

k najpočetnejším a najaktívnejším užívateľom

jednotlivých mediálnych technológií. Na strane

druhej sú však zároveň jednou z najatraktívnejších

cieľových skupín pre mediálny priemysel. Mladí ľudia sú

primárnym publikom nielen pre predajcov počítačových

hier, ale aj pre veľkú časť tvorcov reklamy, televíznych

programov, tínedžerských časopisov, rozhlasových

staníc či tzv. nových médií fungujúcich v prostredí

internetu. Odolať tomuto obrovskému tlaku, ktorý

navyše väčšina mladých ľudí vníma ako úplne

prirodzenú a integrálnu súčasť svojich životov, je čoraz

ťažšie.

Problémom dospievajúcich v súčasnej globálnej

spoločnosti už vonkoncom nie je nedostatok informácií.

Tie majú možnosť získať skutočne z najrôznejších

zdrojov, v najrôznejšej kvalite a v širokom spektre

formátov. Kľúčovou zručnosťou dneška je skôr

schopnosť vyhľadávať a identifikovať v médiách tie

informácie, ktoré mladému človeku umožnia úspešne

sa začleniť do spoločenského, študijného a neskôr

pracovného života, efektívne komunikovať s rovesníkmi

i dospelými členmi komunity, rozlišovať príležitosti pre

osobný rozvoj, byť empatický, rešpektovať

kultúrnu rôznorodosť, ľudské práva

a podobne.

Mladí ľudia si však tieto a ďalšie dôležité

kompetencie určite neosvoja v prípade, ak

zostanú len v pozícii pasívnych konzumentov

médií, ak mediálnu produkciu a s ňou spojené

sofistikované marketingové stratégie budú

len automaticky prijímať a identifikovať sa

s hodnotami a obrazom sveta, ktoré sú

v nich obsiahnuté.

Dospievajúci mladý človek hľadajúci

vlastnú identitu vníma médiá ako prirodzenú

súčasť svojho života. Zväčša však nemá záujem,

aby sme ho od vplyvu médií chránili, prípadne

autoritatívne určovali, čo z mediálnej produkcie

je preňho vhodné a čo mu naopak škodí.

Takéto násilne vnútené „cenzorské“ prístupy

sú už vopred odsúdené na neúspech, pretože

nerešpektujú osobnosť mladého človeka a mnohé

špecifická súvisiace s procesom jeho

dospievania a socializácie.

Cieľom mediálnej

gramotnosti ako

kľúčovej kompetencie

potrebnej pre život

v informačnej

a znalostnej

spoločnosti by preto

mal byť skôr rozvoj

schopnosti orientovať sa

v najrôznejších mediálnych

obsahoch a faktoroch

ovplyvňujúcich ich vznik

a pôsobenie na publikum. Mladí

ľudia musia mať možnosť poučeného výberu média, ktoré

najlepšie napĺňa ich individuálne a skupinové potreby – či

už ide o získavanie informácií, formálne a neformálne

vzdelávanie, voľnočasové aktivity alebo zábavu.

Pri každom z prijímaných mediálnych obsahov je

však dôležité uvedomovať si špecifický rámec mediálnej

komunikácie, ktorej je mladý človek súčasťou a ktorá

ovplyvňuje jeho reflexiu okolitého sveta. Schopnosť

vyhľadávať, analyzovať, interpretovať a kriticky hodnotiť

mediálne produkty v najrôznejších formátoch patrí do

kategórie najdôležitejších životných zručností. V dobe

interaktívnych médií ju dopĺňa čoraz aktuálnejšia životná

zručnosť spočívajúca v samostatnom vytváraní textových,

zvukových či obrazových informácií, ktoré môžu zdieľať aj

ostatní ľudia.

Takto definovanej reflexie a aktívneho prístupu

ku komunikácií je schopný len človek s istým stupňom

mediálnej gramotnosti. Jej osvojenie vo forme

formálneho i neformálneho vzdelávania je hlavným

cieľom mediálnej výchovy, ktorá žiaľ na Slovensku nemá

takmer žiadnu tradíciu.

Mediálna výchova, ako multidisciplinárny odbor

zasahujúci širokú škálu spoločenských vied, má za sebou už

niekoľko desiatok rokov trvajúcu históriu. Podľa viacerých

medzinárodných prieskumov1 sú však úroveň a podmienky

zavádzania tejto disciplíny do praxe v jednotlivých

krajinách veľmi rozdielne. Existujú štáty, kde má mediálne

vzdelávanie dlhodobú tradíciu a adekvátnu podporu

spoločnosti, ale aj krajiny, kde je mediálna výchova pre

širšiu verejnosť prakticky neznámym pojmom.

Do druhej kategórie krajín jednoznačne patrí aj

Slovensko, kde systematické zavádzanie mediálneho

vzdelávania do oficiálneho školského systému stále

nepreniklo. Obdobná situácia je aj v oblasti neformálneho

vzdelávania. K určitému posunu v tejto oblasti došlo až

v školskom roku 2005/2006 v súvislosti so začiatkom

experimentálneho overovania nepovinne voliteľného

predmetu mediálna výchova niekoľkých vybraných

základných školách a osemročných gymnáziách (projekt

Štátneho pedagogického ústavu). Po vyhodnotení by

sa projekt mal rozšíriť aj na ďalšie školy, čomu však musí

predchádzať odborná príprava učiteľov a lektorov.

V rámci tejto publikácie prezentujeme výsledky

pilotného výskumu Mládež a médiá, ktorý mapuje

aktuálny stav mediálnej gramotnosti mladých ľudí na

Slovensku. Výskum tohto zamerania sa u nás zatiaľ

nerealizoval – k dispozícii sú len

staršie čiastkové výskumné

výstupy orientované na

niektoré parciálne problémy

súvisiace so vzťahom človeka

a médií.

Dúfame, že predkladané

výsledky výskumu, ako aj

následne formulované

závery a odporúčania,

poslúžia ako inšpiratívny

zdroj poznania a ďalšieho

rozvoja tejto, zatiaľ málo

prebádanej, problematiky.

Veríme, že výstupy nášho

projektu dobre poslúžia

všetkým záujemcom o rozvoj

mládežníckej politiky, ľuďom

pracujúcim s deťmi

a mládežou na

profesionálnej či

dobrovoľníckej báze,

ako aj ďalším aktérom

zainteresovaným

v tejto oblasti.

uvo

do

m

02

03

Dominantnou požiadavkou umožňujúcou úspešné

začlenenie sa mladého človeka do globálnej

spoločnosti je čo najefektívnejšie osvojenie

si komplexnej sady vedomostí, zručností a postojov.

Prostredie čoraz viac saturované informáciami,

médiami a novými technológiami podporuje snahy

jednotlivých štátov rozvíjať u mladých ľudí také životné

zručnosti, ktoré im umožnia veľmi flexibilne reagovať

a vyrovnávať sa s rýchlymi a častými zmenami

v osobnom, spoločenskom i pracovnom živote.

Tieto zručnosti by mali zároveň podporovať

kultúrnu rôznorodosť, pluralizmus, demokratický

dialóg, kritické myslenie, samostatné vyjadrovanie sa

a prezentáciu vlastných postojov, ako i ďalšie dôležité

zručnosti charakteristické pre život v 21. storočí. Jednou

z týchto kľúčových kompetencií, ktoré majú veľmi

praktický význam pre každého jednotlivca i spoločnosť

ako celok, je jednoznačne mediálna gramotnosť.

Význam a rastúca dôležitosť tohto fenoménu sa

plasticky odráža i v aktuálnych dokumentoch

a súvisiacej legislatívne prijatých na národnej

i medzinárodnej úrovni. Jednou z prvých inštitúcii, ktorá

pochopila význam kontinuálnej prípravy na spolužitie

s médiami, bolo UNESCO, ktoré už v roku 1982 prijalo

tzv. Grünwaldskú deklaráciu2. Dokument zdôrazňuje

zodpovednosť celej spoločnosti za prípravu mladých ľudí

na život vo svete silných obrazov, slov a zvukov. Deti

a mládež potrebujú byť gramotné vo všetkých týchto

troch symbolických systémoch. Vlády a zainteresované

inštitúcie by preto podľa deklarácie mali, namiesto

odsudzovania alebo jednoznačného schvaľovania sily

médií, akceptovať ich významný dopad a vplyv

na súčasnú kultúru a človeka.

Mediálna gramotnosť by preto nemala byť

odsúvaná na okraj záujmu ako parciálna záležitosť, ale

široko rešpektovaná ako základné ľudské právo. Tento

aspekt zdôrazňuje aj Dohovor o právach dieťaťa3.

V dokumente prijatom v roku 1989 Valným zhromaždením

Spojených národov (OSN) sa v Článku 13 uplatňuje

právo detí a mládeže na slobodu vyjadrovania. „Toto právo zahŕňa slobodu vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie každého druhu bez ohľadu na hranice, či už ústne, písomne alebo tlačou, prostredníctvom umenia alebo inými prostriedkami podľa voľby dieťaťa.“

Článok 17 proklamuje právo detí a mládeže mať

prístup k širokej škále médií a zdrojov informácií. Malo

by ísť najmä o informácie a materiály „...z rôznych národných a medzinárodných zdrojov, predovšetkým takých, ktoré sú zamerané na rozvoj sociálneho, duchovného a mravného blaha dieťaťa a tiež jeho telesného a duševného zdravia.“

Článok 31 identifikuje právo na voľný čas

a participáciu na kultúrnom živote, ktorých

súčasťou je aj slobodné vytváranie a distribúcia

textových, obrazových a zvukových diel.

Všetky atribúty začlenené v Dohovore o právach dieťaťa sú integrálnou súčasťou jednotlivých

komponentov mediálnej gramotnosti. Tá navyše

nezabezpečuje len jednoduchý prístup mladých

ľudí k informáciám, ale vytvára aj dôležité zručnosti

a predpoklady na aktívne hodnotenie a kritickú

interpretáciu obsahovej i vizuálnej stránky mediálnych

produktov. k

ap

ito

la

1

ito

la

[Mediálna gramotnosť – kľúčová kompetencia pre 21. storočie]

Medialna gramotnost – klucova kompetencia pre 21. storocie

1.1 Mediálna gramotnosť v informač nej a znalostnej spoločnosti

ka

pit

ol

a 1

04

� používať mediálne technológie efektívne k prístupu,

zhromažďovaniu, obnovovaniu a zdieľaniu obsahu

tak, aby uspokojil svoje individuálne a skupinové

potreby a záujmy,

� nadobúdať prístup a realizovať informovaný výber

zo širokej škály mediálnych foriem a obsahov

z rozdielnych kultúrnych a inštitucionálnych zdrojov,

� porozumieť tomu, ako a prečo sú mediálne obsahy

vytvárané, ako aj s nimi súvisiaci technický, právny,

ekonomický a politický kontext,

� kriticky analyzovať techniky, jazyk a konvencie

používané v médiách a význam ich posolstiev,

� používať média tvorivo na vyjadrenie

a komunikovanie myšlienok, informácií a názorov,

� identifikovať, zabrániť, alebo odmietnuť mediálne

obsahy a služby, ktoré môžu byť nežiadúce, urážlivé,

pohoršujúce a škodlivé,

� efektívne používať média na upevňovanie

demokratických práv a občianskych slobôd.

Mladí ľudia požadujú informácie, ktoré spĺňajú ich

súčasné potreby, ale zároveň neobsahujú predsudky,

alebo urážlivé poznámky voči dospievajúcej generácii.

Zdôrazňujú tiež široké spektrum informácií, ktoré sú

cielené, menej centralizované a sú súčasťou stratégie

akceptujúcej myslenie a postoje mladých ľudí. Vyplýva

to z konzultácií vedených pri príprave dokumentu Nový impulz pre európsku mládež – Biela kniha Európskej únie6. V súvislosti so vzťahom mládeže a mediálneho

prostredia sa v dokumente zdôrazňuje aktívne

využívanie nových komunikačných technológií, ktoré

„lepšie vyhovujú požiadavkám na participáciu, ktorej charakter sa postupne presúva od kolektívnej participácie k viac individuálnym formám.“(s.35)

Aplikáciu všetkých foriem práce s informáciami

pre mládež a garanciu ich dostupnosti vo všetkých

formátoch (tlačené i elektronické médiá) zdôrazňuje

aj Európska charta informácií pre mládež 7, ktorá bola

prijatá v novembri 2004 v Bratislave.

Významným rysom mediálne gramotného mladého

človeka je tiež schopnosť rozoznávať v mediálnych

posolstvách manipulatívne prvky, odhaľovať rodové

stereotypy, rasové predsudky, intoleranciu voči násilným

prejavom a podobne. Mediálna gramotnosť ich učí ako

sa vyrovnávať s informačným preťažením a neustále

rastúcou komercializáciou mediálneho prostredia.

V rámci európskej dimenzie rozvoja mediálnej

gramotnosti nemožno opomenúť ani dôležitý dokument

Parlamentného zhromaždenia Rady Európy4, ktoré už

pred ôsmimi rokmi prijalo nasledovné stanovisko:

„Mediálnu výchovu možno definovať ako praktické vyučovanie zacielené na budovanie mediálnej kompetencie, chápanej ako kritický a rozlišujúci postoj voči médiám s cieľom vytvárať vyrovnaných občanov, schopných vynášať vlastné súdy na základe dostupných informácií. Umožňuje im to prístup k potrebným informáciám, ich analýzu a schopnosť identifikovať ekonomické, politické, sociálne a/alebo kultúrne záujmy, ktoré za nimi stoja.

Mediálna výchova učí jednotlivcov interpretovať a vytvárať posolstvá, vyberať najvhodnejšie médiá pre komunikáciu a prípadne vyslovovať názory k ponuke

médií a ich výstupom. Mediálna výchova umožňuje ľuďom vykonávať

svoje právo slobody vyjadrovania a právo na informácie. Je prínosom nielen pre ich osobný rozvoj, ale posilňuje účasť a interaktivitu v spoločnosti.

V tomto zmysle ich pripravuje na demokratické občianstvo a politickú uvedomelosť.“

Čoraz väčšiu pozornosť mediálnemu

vzdelávaniu a mediálnej gramotnosti venuje

i Európska komisia, podľa ktorej je táto

kompetencia dôležitá pre správne porozumenie

spoločnosti, v ktorej žijeme, a umožňuje

občanom efektívnejšie participovať

na demokratickom živote.

Podľa Európskej charty mediálnej gramotnosti5 by mediálne gramotný človek mal byť

schopný:

ka

pit

ol

a 1

Ako vhodný príklad možno uviesť komunikáciu

v materinskom jazyku, ktorá zahŕňa „schopnosť vyjadrovať a tlmočiť koncepty, myšlienky, pocity, fakty a názory ústnou a písomnou formou (počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie) a z jazykového hľadiska interaktívne reagovať primeraným a kreatívnym spôsobom v rôznych spoločenských a kultúrnych súvislostiach; vo vzdelávaní a odbornej príprave, v práci, doma a vo voľnom čase.“ Ide aj „...o schopnosť rozlišovať a používať rôzne typy textov, vyhľadávať, zhromažďovať a spracovávať informácie, používať pomôcky, formulovať a vyjadrovať svoje ústne a písomné argumenty presvedčivým spôsobom, primeraným danému kontextu.“

Podobne digitálna kompetencia je

charakteristická mnohými vedomosťami a zručnosťami,

ktoré sú bezpodmienečne nutné aj pre zvládnutie

mediálnej gramotnosti. Jej základné parametre

totiž tvorí „sebaisté a kritické používanie technológií informačnej spoločnosti na pracovné účely, vo voľnom čase a na komunikáciu. Je založená na základných zručnostiach v IKT: používanie počítača na získavanie, posudzovanie, ukladanie, tvorbu, prezentáciu a výmenu informácií a na komunikáciu a účasť v spolupracujúcich sieťach prostredníctvom internetu.“

Mladí ľudia by mali nadobudnúť aj zručnosť

naučiť sa samostatne a efektívne učiť, čoho

základnou podmienkou je schopnosť vyhľadávania,

triedenia a spracovávania širokej škály informácií.

Veľká časť z nich je dostupná práve prostredníctvom

klasických, ale najmä interaktívnych médií. „Naučiť sa

učiť sa“ je schopnosť pokračovať a zotrvať v učení sa,

organizovať si ho pomocou efektívneho manažmentu

času a informácií, a to individuálne alebo v skupinách.

Zdrojom čoraz väčšieho objemu poznatkov o svete sú

práve médiá. Schopnosť efektívneho učenia preto

do veľkej miery závisí od využívania jednotlivých

05

Mediálna gramotnosť znamená vlastne rozšírenú

informačnú a komunikačnú zručnosť, ktorá

zároveň spôsobuje zmenu charakteru informácií

v spoločnosti. Nadobudnutie zručností s ňou spojených

posilňuje v ľuďoch kritické myslenie, ale zároveň

podporuje kreatívne schopnosti, v prostredí stále

sa rozširujúceho množstva mediálnych posolstiev

používajúcich obraz, slovo a zvuk. Práve z tohto

dôvodu možno mediálnu gramotnosť zaradiť medzi

najzákladnejšie životné zručnosti pre 21. storočie.

V tejto súvislosti je potrebné analyzovať, aké miesto

zaujíma tento druh gramotnosti v kontexte jednotlivých

kľúčových kompetencií. Pri objasnení tohto problému

je nevyhnutné spomenúť, že mediálna gramotnosť má

multidimenzionálny charakter. Vo vzťahu k štruktúre

a definícii jednotlivých kompetencií to znamená, že

vedomosti, zručnosti a postoje charakteristické pre

mediálnu gramotnosť možno identifikovať vo veľmi

širokom rámci kľúčových kompetencií.

Vyššie uvedenú premisu budeme ilustrovať

na referenčnom rámci kľúčových kompetencií, ktorý

prijal Európsky parlament a Rada 18. decembra 2006

(Odporúčanie č.2006/962/ES)8

Dokument podrobne špecifikuje nasledovných

osem kľúčových kompetencií:

1) Komunikácia v materinskom jazyku

2) Komunikácia v cudzích jazykoch

3) Kompetencie v oblasti matematiky, vedy a techniky

4) Digitálna kompetencia

5) Schopnosť naučiť sa učiť

6) Spoločenské a občianske kompetencie

7) Iniciatívnosť a podnikavosť

8) Kultúrne povedomie a vyjadrovanie

Jednotlivé prvky mediálnej gramotnosti sú

obsiahnuté vo väčšine vyššie uvedených kompetencií.

1.2 Mediálna gramotnosť v kontexte kľúčových kompetencií

ka

pit

ol

a 1

a expresívne pohľady jednotlivca s názormi ostatných

a určovať a uvedomovať si spoločenské a hospodárske

príležitosti v kultúrnych aktivitách.

Podobné súvislosti a spoločné styčné body medzi

kľúčovými kompetenciami a mediálnou gramotnosťou

nájdeme aj v ostatných medzinárodných dokumentoch

a legislatíve, ktoré s touto problematikou súvisia.

Vhodným príkladom môže byť prístup Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v Európe (OECD). V roku 2001 publikovala dokument The Definition and Selection of Key Competencies9 rozlišujúci tri základné

kategórie kompetencií:

1) Interaktívne využívanie nástrojov2) Interakcia v rámci heterogénnych skupín3) Autonómne správanie

Každá z týchto kompetencií obsahuje viacero

podrobne štruktúrovaných podkategórií, vrátane

takzvaných indikátorov prejavu. Jedným z ústredných

posolstiev tohto materiálu je, že kľúčové kompetencie

nemožno vnímať autonómne, ale skôr ako vzájomne sa

ovplyvňujúce a prelínajúce fenomény uplatniteľné

v najrozličnejších kontextoch.

Tento multidimenzionálny prístup je

najvhodnejšie ilustrovať na základnej kategórii

kompetencií nazvanej Interaktívne využívanie

nástrojov. K najdôležitejším indikátorom, ktoré ju

charakterizujú, patria nasledovné:

� vedieť vyhľadávať, zatrieďovať a využívať informácie

z rôznych informačných prameňov,

� nachádzať súvislosti medzi informačnými zdrojmi,

� rozlišovať podstatné informácie od nepodstatných,

� používať informácie v nových kontextoch,

� kriticky myslieť a vyjadrovať svoj názor,

� vedieť formulovať otázky,

� vyberať si najvhodnejšie médiá, využívať ich ako

nástroj komunikácie, sebarealizácie a prostriedok

učenia sa,

� orientovať sa v širokej škále mediálnych produktov

a kriticky ich hodnotiť,

mediálnych technológií, schopnosti preferovať

v médiách informácie, ktoré sú pre učenie novým

impulzom či obohatením. Na druhej strane táto

spôsobilosť umožňuje mediálne gramotnému človeku

„filtrovať“ tie mediálne podnety, ktoré k procesu

efektívneho učenia sa vôbec neprispievajú, prípadne ho

i brzdia.

Veľmi široké zastúpenie majú zručnosti spojené

s mediálnou gramotnosťou aj v rámci spoločenských

a občianskych kompetencií. Občianska kompetencia

umožňuje jednotlivcom zúčastňovať sa na občianskom

živote založenom na znalosti spoločenských

a politických konceptov a štruktúr, ako i prijatí záväzku

aktívnej a demokratickej účasti. Reflexia a hľadanie

týchto súvislostí je veľmi efektívna a zasadená

do praktického kontextu práve prostredníctvom

mediálneho vzdelávania.

Základné zručnosti v rámci tejto kompetencie

navyše zahŕňajú „schopnosť konštruktívne komunikovať v rozličných prostrediach, byť tolerantný, vyjadrovať odlišné stanoviská a porozumieť im, vyjednávať so schopnosťou vytvárať dôveru a cítiť empatiu.“ Tieto ciele je možné

dosiahnuť práve prostredníctvom mediálnej výchovy,

ktorej dôležitou súčasťou je správne identifikovanie

a prekonávanie stereotypov prezentovaných v médiách.

Ide predovšetkým o rodové, etnické, rasové a ďalšie

predsudky, ktorých zjednodušená prezentácia

a stereotypné posudzovanie sú typické napríklad pre

televízne spravodajstvo, ale aj iné mediáne formáty.

V kontexte mediálnej gramotnosti zohráva

dôležitú úlohu tiež produkčná zložka – teda schopnosť

človeka samostatne vytvárať textové, obrazové či

zvukové informácie a sprostredkovávať ich ostatným

záujemcom. Tento aspekt sa naplno prejavuje v ôsmej

kompetencii nazvanej – kultúrne povedomie

a vyjadrovanie. Jej dôležitou súčasťou je „uvedomovanie si dôležitosti kreatívneho vyjadrovania myšlienok, skúseností a emócií prostredníctvom rôznych médií vrátane hudby, scénických umení, literatúry a výtvarných umení.“

Tieto zručnosti zahŕňajú tiež schopnosť spájať kreatívne

06

ka

pit

ol

a 1

� prijímať pozitívne mediálne podnety a odmietať tie,

ktoré nás ohrozujú.

Vyššie uvedené spôsobilosti sú veľmi typické pre

mediálnu gramotnosť, ale uplatnenie nachádzajú aj

širokej škále ďalších životných zručností potrebných pre

život globálnej spoločnosti.

Mediálnu gramotnosť preto treba vnímať

predovšetkým ako kritický a rozlišujúci postoj voči

médiám s cieľom vytvárať vyrovnaných občanov,

schopných vynášať vlastné súdy na základe dostupných

informácií, interpretovať a vytvárať posolstvá,

vyberať najvhodnejšie médiá pre komunikáciu, ako aj

identifikovať ekonomické, politické, sociálne a ďalšie

záujmy, ktoré za nimi stoja.

07

Výskum mediálnej gramotnosti mladých

ľudí, ale ani dospelých členov populácie,

nemá v našich podmienkach takmer žiadnu

tradíciu. V uplynulých rokoch sa síce zrealizovalo

niekoľko výskumných projektov, ktoré čiastočne

túto problematiku pokrývali, avšak samostatný

výskum úrovne všeobecnej mediálnej gramotnosti

sa doteraz neuskutočnil. V nasledujúcom prehľade

uvádzame stručnú charakteristiku tých výskumných

úloh realizovaných v SR, ktoré svojím obsahovým

zameraním pokrývali aspoň niektoré aspekty mediálnej

gramotnosti. Pre orientáciu uvádzame aj základné

informácie o niektorých najčerstvejších zahraničných

výskumoch zaoberajúcich mediálnou gramotnosťou,

alebo niektorými jej aspektmi.

Digitálna gramotnosť na Slovensku (2007)10

Inštitút pre verejné otázky zverejnil výskumnú

správu Digitálna gramotnosť na Slovensku 2007. Výskum bol realizovaný prostredníctvom empirického

kvantitatívneho výskumu na výberovej vzorke

1 149 respondentov vo veku od 14 rokov až po občanov

dôchodkového veku. Je to už druhý zo série výstupov

projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku, ktorý

mapuje od roku 2005 jeden z kľúčových predpokladov

úspešnej transformácie na informačnú spoločnosť

a znalostnú ekonomiku.

Čitateľská gramotnosť (medzinárodný prieskum PIRLS)11

Medzinárodný prieskum PIRLS testuje žiakov

vo veku 15 rokov. Predmetom výskumu je aj čitateľská

gramotnosť definovaná ako „schopnosť porozumieť a používať také písomné a jazykové formy, ktoré spoločnosť vyžaduje a/alebo ktoré majú hodnotu pre jednotlivca.“ Výskum používa literárne aj informačné

texty. PIRLS skúma tieto štyri čitateľské kompetencie:

a) porozumenie explicitne vyjadreným informáciám a ich vyhľadávanie, b) vyvodenie priamych záverov,

c) interpretácia a integrácia myšlienok a informácií, d) skúmanie a hodnotenie obsahu, jazyka a prvkov textu.

Čitateľská gramotnosť (medzinárodný prieskum PISA)12

Ide o prieskum OECD zameraný na prieskum

vedomostí žiakov v oblasti čitateľských kompetencií,

matematiky a prírodných vied. Čitateľská gramotnosť je

definovaná ako „porozumenie, používanie a uvažovanie o písomných textoch, aby jedinec dosiahol svoje ciele, rozšíril si vedomosti a potenciál a aby sa zúčastňoval života spoločnosti.“

PISA rozlišuje tieto tri čitateľské kompetencie:

a) získavanie informácií, b)interpretácia textov, c) uvažovanie a hodnotenie. Z výsledkov slovenskej časti

prieskumu vyplynulo, že žiaci majú skôr faktografické

a encyklopedické vedomosti, ako schopnosti z oblasti

interpretačných zručností.

Čitateľské a občianske kompetencie študentov13

Témou čitateľských kompetencií sa zaoberal

druhý blok otázok sociologického prieskumu s názvom

„Participácia študentov na samospráve stredných a vysokých škôl Slovenska“. Výskum kládol primeraný

dôraz aj na preskúmanie vedomostí a kompetencií

dôležitých pre občiansku a politickú participáciu

mladých ľudí.

Občianska gramotnosť 14

Medzinárodný výskum CIVED (Civic Education Study) skúmal úroveň občianskych vedomostí,

zručností a postojov u 14-ročných žiakov. Popri

faktografických vedomostiach sa zaoberal aj tým, ako

dokážu žiaci interpretovať dokumenty s občianskym

a politickým obsahom. Projekt CIVED vytvoril testovacie

nástroje, ktoré hodnotili päť občianskych kompetencií.

Jednou zo sledovaných kompetencií boli „interpretačné zručnosti v oblasti materiálov s občianskym a politickým obsahom“.

08

1.3 Súčasný stav výskumu v oblasti mediálnej gramotnosti mladých ľudí

ka

pit

ol

a 1

produkty populárnej kultúry, média a nové technológie

v domácom prostredí. Výskumná vzorka: 1852 rodičov

a opatrovateľov detí. Kľúčovým zistením bolo, že

deti a mládež sú v kontakte s médiami a novými

technológiami prakticky od narodenia a zohrávajú v ich

životoch čoraz dôležitejšiu úlohu.

Médiá v živote mladých ľudí 19

Výskum Generation M - Media in the lives of 8-18 year-olds sa uskutočnil v USA v roku 2005.

Poskytuje údaje dokumentujúce charakteristiku

a trendy používania médií mladými ľuďmi. Dáta

boli získané v rámci rozsiahleho výskumu na vzorke

2032 respondentov vo veku od 8 do 18 rokov,

prostredníctvom anonymných dotazníkov zameraných

najmä na zvyklosti súvisiace s používaním médií.

Mladí ľudia a Internet 20

Britský výskum z roku 2004 sa zaoberal

skúsenosťami detí, mladých ľudí a ich rodičov

s používaním internetu a mobilných technológií.

Skúmal prostredia, v ktorých sa na internet pripájajú,

aké obsahy vyhľadávajú, zručnosti pri používaní

vyhľadávacích nástrojov, ako aj ich reakcie na

nevyžiadaný a škodlivý obsah.

EIAA Mediascope Europe 200721

Prieskum uskutočnila v októbri 2007 Európska

asociácia interaktívnej reklamy EIAA. Skupinu

respondentov tvorili mladí ľudia vo veku 16 až 24 rokov.

Na telefonickom prieskume sa zúčastnilo sedemtisíc

ľudí z Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska, Španielska,

Talianska, troch škandinávskych krajín, Belgicka

a Holandska.

09

ka

pit

ol

a 1

Charakteristika tejto kompetencie: interpretovať vyjadrenia s politickým obsahom, rozlíšiť medzi faktom a názorom, interpretovať krátky článok z novín a pod.

Mladý človek a televízne spravodajstvo15

Starší výskum z roku 2001 sa zaoberal vzťahom

stredoškolákov k obsahu televízneho spravodajstva.

Výskumnú vzorku tvorilo 875 študentov stredných

škôl. Cieľom bolo zmapovať frekvenciu využívania

jednotlivých elektronických spravodajských médií ako

zdrojov relevantných informácií o dianí na Slovensku

a vo svete.

Mládež a voľný čas 16

V septembri roku 1999 uskutočnila Rada mládeže

Slovenska spolu s Agentúrou sociálnych analýz ASA

sociologický prieskum o predstavách mladých ľudí

o trávení voľného času. Jedna časť výskumnej úlohu

sa zamerala aj na vzťah mladých ľudí k získavaniu

informácií prostredníctvom počítačov a internetu.

Bezpečný internet17

Respondentmi v rámci kvalitatívneho prieskumu

Eurobarometra boli deti vo vekovej kategórii 9 – 10

a 12 – 14 rokov zo všetkých členských štátov EÚ, ako aj

Nórska a Islandu. Oslovených bolo 28 340 respondentov

z 28 európskych krajín. Otázky boli veľmi podrobne

zamerané na to, ako používajú on-line technológie

a ako by reagovali na problémy a riziká, ktorým môžu

byť vystavení pri používaní internetu a mobilných

telefónov. Z výsledkov prieskumu je taktiež jasné, že EÚ

potrebuje proaktívne vzdelávanie v on-line médiách, ako aj informovať rodičov o možnostiach a rizikách nových médií.

Používanie produktov populárnej kultúry 18

Výskum Digital beginnings: Young children‘s use of popular culture, media and new technologies sa uskutočnil od septembra 2004 do júla 2005 vo

Veľkej Británii. Zaoberal sa tým, ako deti používajú

Vyskum Mladez a media – Medialna gramotnost mladych ludi na Slovensku

ka

pit

ol

a 2

prístup k informáciám z médií, analyzovať ich, podrobiť

ich hodnoteniu a byť schopný samostatne informácie

vytvárať. Uvedené štyri prvky tvoria zároveň podstatu

najdôležitejších kompetencií, ktoré by si mal mediálne

gramotný človek osvojiť. Z vyššie uvedených dôvodov sa

preto v našej výskumnej úlohe venujeme predovšetkým

zisťovaniu toho, aká je u mladých ľudí kvalitatívna úroveň

základných mediálnych kompetencií – teda schopnosť

vyhľadávať, analyzovať, kriticky hodnotiť a produkovať

informácie v rôznych formátoch.

Pri koncipovaní parametrov výskumnej úlohy sme

vychádzali z definície mediálnej gramotnosti, ktorá

patrí v odborných kruhoch k najrozšírenejším

a najviac citovaným. Ide o nasledovnú všeobecnú definíciu,

na ktorej sa v roku 1992 zhodli účastníci medzinárodnej

konferencie v americkom The Aspen Institute Wye Center:

„Mediálna gramotnosť je schopnosť prístupu,

analyzovania, hodnotenia a vytvárania informácií so špecifickými výstupmi a v rôznych formátoch.“ 22

V tejto formulácii sa rozlišujú štyri základné

parametre mediálnej gramotnosti: schopnosť získať

Mediálnu gramotnosť vnímame ako jednu z kľúčových

kompetencií, ktorá sa musí stať nevyhnutnou

výbavou pre život detí a mládeže v globálnej

spoločnosti. Tieto zručnosti sa najintenzívnejšie rozvíjajú

predovšetkým v období detstva a dospievania – zasahujú

pritom kognitívnu, emocionálnu i etickú dimenziu človeka.

10

[Výskum Mládež a médiá – Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku]

2.1 Parametre výskumnej úlohy

2.2 Ciele a hypotézy výskumu

Cieľmi výskumného projektu Mládež a médiá -

Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku

bolo predovšetkým:

1) Zmapovať koľko času mladí ľudia trávia sledovaním/

používaním jednotlivých druhov médií a aká je kvalita

ich „styku“ s médiami.

2) Preskúmať o aké typy mediálneho obsahu sa mládež

zaujíma, ako ich vníma a či dokáže z mediálnej

produkcie selektovať informácie, ktoré rozvíjajú jej

individuálne a skupinové potreby a záujmy.

3) Zistiť či mladí ľudia v rodinnom prostredí zdieľajú

pri používaní médií nejaké pravidlá, či o mediálnom

obsahu diskutujú s rovesníkmi, rodičmi, učiteľmi

a ďalšími skupinami osôb.

4) Objasniť či a akým spôsobom dospievajúca generácia

používa mediálne technológie na kreatívne vyjadrenie

a komunikovanie vlastných myšlienok, informácií

a názorov.

5) Preskúmať či mladí ľudia správne rozumejú tomu, prečo

sú jednotlivé mediálne obsahy vytvárané, či v nich

dokážu identifikovať prípadné manipulatívne prvky,

správne identifikovať významy jednotlivých posolstiev

a rozlíšiť názor od názorovo nezaťaženej informácie.

6) Preskúmať do akej miery sú mladí ľudia schopní

ka

pit

ol

a 2

11

2.3 Metodológia výskumu

2.4 Zber dát

rozlíšiť mediálne obsahy informačne takmer

bezcenné, od informácií, ktoré majú pre ich život

praktický význam.

Hypotézy, ktoré by mal výskum potvrdiť,

alebo vyvrátiť, sme sformulovali do nasledovných

problémových okruhov:

Hypotéza 1

Mladí ľudia majú a v plnej miere využívajú

neobyčajne široké možnosti, ktoré im mediálna

komunikácia prináša, na druhej strane sú však

relatívne slabo pripravení na zvládnutie informačného

„preťaženia“ a selektovania obsahov prispievajúcich k ich

individuálnemu rozvoju a plnohodnotnej participácii na

živote spoločnosti.

Hypotéza 2

Intenzita používania jednotlivých druhov médií sa

u mladých ľudí postupne presúva od „pasívnych“ foriem

(sledovanie TV, čítanie tlačených časopisov ap.)

k interaktívnym formám fungujúcim v prostredí

internetu (fenomén Web 2.0 – sociálne siete,

komunitné portály, zdieľanie obsahu ap.)

Hypotéza 3

Mladí ľudia majú vybudovanú istú mieru

prirodzenej odolnosti voči manipulatívnym prvkom

používaným v prostredí mediálnej komunikácie,

vzhľadom k absencii mediálneho vzdelávania však

v plnej miere nedokážu kriticky analyzovať techniky,

jazyk a konvencie používané v médiách a význam ich

posolstiev.

Výskumná technika: V rámci projektu sme využili

kvantitatívne empirické metódy výskumu –

kombináciu dotazníka a písomných testov a ich

obsahovú analýzu a vyhodnocovanie. Tieto podklady

boli vytvorené v prípravnej fáze výskumnej úlohy. Pre

každú z cieľových skupín boli vytvorené samostatné testy

a dotazníky. Veľká časť otázok a úloh je však zhodná

pre všetky tri cieľové skupiny. Dôvodom je najmä snaha

o to, aby boli výstupy z jednotlivých kategórií testov

a dotazníkov obsahovo kompatibilné a aby jednotlivé

zistenia bolo možné navzájom porovnávať. Takto zvolená

výskumná technika umožňuje získať informácie od

relatívneho veľkého počtu respondentov, v pomerne

krátkom čase a s vysokou výpovednou hodnotou.

Veľkosť a konštrukcia výskumnej vzorky:

Celkový počet respondentov bol 674, z toho

206 respondentov – vysokoškolských študentov,

188 respondentov z radov stredoškolákov

a 180 respondentov z radov starších žiakov základných

škôl (7. až 9.ročník). Sledované znaky: vek, pohlavie,

kraj, veľkosť trvalého bydliska, typ školy, navštevovaný

ročník. Výberové vzorky boli konštruované ako kvótne

podľa výberových znakov. Vzorky sú na sebe nezávislé.

Terénny zber dát uskutočnila Agentúra sociálnych analýz ASA, s.r.o., prostredníctvom siete

vyškolených anketárov metódou osobného

rozhovoru (štandardizovaný rozhovor školeného anketára

s respondentom), ktorý bol zaznamenávaný do dotazníka

a testu a následne elektronicky spracovaný do dátovej

matice. Zber dát sa uskutočnil v termíne od 22. 10.

do 6.11. 2007. Získané údaje sme následne spracovali

a ďalej analyzovali štandardnými štatistickými postupmi

a metódami prostredníctvom programu SPSS.

12

[Interpretácia výsledkov výskumu]Interpretacia vysledkov vyskumu

Ka

pit

ol

a 3

3.1 Prístup k médiám

Vychádzajúc zo základných parametrov, cieľov

a hypotéz výskumnej úlohy sme sa v prvej

časti zamerali na charakter a kvalitu prístupu

k informáciám z médií. V úvodnej fáze sme skúmali,

aká je dostupnosť jednotlivých médií v domácnostiach

mladých ľudí. Získané údaje (Graf 1) potvrdili náš

predpoklad, že penetrácia jednotlivých technológií

určených na sledovanie/používanie médií je na

Slovensku relatívne vysoká. Je zaujímavé, že

nadpolovičná väčšina domácností, v ktorých žijú

mladí ľudia, disponuje minimálne jednou „pasívnou“

mediálnou technológiou (napríklad televízny

a rozhlasový prijímač, DVD, CD a MP3 prehrávač ap).

Naopak, zastúpenie zariadení vyžadujúcich aktívny

prístup k ich používaniu (PC/notebook, videokamera,

fotoaparát ap.) nie je zatiaľ až na tak vysokej úrovni.

Osobitnú kategóriu tvoria mobilné telefóny, ktorých

výskyt v slovenských domácnostiach je mimoriadne

vysoký. Osobitne to platí pre domácnosti študentov

jednotlivých typov škôl, kde približne polovica

respondentov uviedla výskyt až štyroch telefónov

na domácnosť.

V takmer 60 % sledovaných domácností,

v ktorých žijú mladí ľudia, nájdeme až dva televízne

prijímače. Ešte výraznejší bol počet televízorov

v rodinách vysokoškolákov (78%). Približne polovica

mladých ľudí žijúcich v monitorovaných domácnostiach

má k dispozícii aspoň jeden osobný počítač, príp.

notebook. Ďalšími aktívnymi médiami na prípadnú

tvorbu vlastného obsahu (napr. videokamera) však

nedisponuje až 60 percent respondentov.

V rámci sledovania možností prístupu mladých

ľudí k technológiám sme zisťovali aj ich individuálne

vlastníctvo príp. používanie. Zistili sme, že 58 % žiakov

ZŠ a až 57 % stredoškolákov má vo svojej izbe televízor.

Viac ako polovica respondentov z radov študentov SŠ

uviedla, že majú v individuálnom vlastníctve, resp.

výlučnom používaní, osobný počítač, alebo notebook.

Veľmi zaujímavé výsledky priniesol prieskum

toho, ako často mladí ľudia sledujú jednotlivé médiá.

Ako ukazuje Graf 2, pre žiakov základných škôl je

najfrekventovanejšie sledovaným médiom televízia.

Jednu až dve hodiny denne sleduje jej vysielanie 36 %

respondentov a 33 % oslovených dokonca uviedlo, že pred

televízorom denne presedí tri až štyri hodiny. Obdobná

situácia je aj v kategórii stredoškolákov, z ktorých 35 %

trávi pred obrazovkou každý deň jednu až dve hodiny. So

stúpajúcim vekom respondentov však záujem o televízne

programy výrazne klesá a presúva sa smerom k internetu.

Hodinu až dve pred televízorom strávi už len 16 %

oslovených vysokoškolákov a 35 % respondentov dokonca

uviedlo, že televíziu zapína iba raz až dva krát týždenne.

Naopak, až 44 % vysokoškolákov používa internet denne,

hoci v rozličnom časovom rozpätí (počet respondentov

, ktorí strávia pri internete čas od 5 minút do 4 hodín).

Podobný trend možno pozorovať aj u stredoškolákov, kde

20 % oslovených strávi internetovými aktivitami každý

deň 3 a 4 hodiny a 18 % dokonca tvrdí, že tento čas u nich

dosahuje viac ako 4 hodiny denne.

Tieto zistenia korešpondujú s nedávnym

výskumom EIAA Mediascope Europe 2007, podľa ktorého

sa pre európsku mládež vo veku 16 až 24 rokov stal

internet prioritným médiom používaním častejšie ako

donedávna prevládajúce pasívne sledovanie televízie.

Zaujímavým zistením je, že so stúpajúcim vekom

mierne klesá i záujem mladých o počítačové hry. Pri

internetu v školskom prostredí. Napriek tomu, že na

Slovensku už zrejme nenájdeme žiadnu školu bez

prístupu do siete, jej plné využívanie sa v mnohých

z nich ešte príliš neudomácnilo. Školu ako miesto veľmi

častého používania internetu označilo len 13 až 20 %

oslovených respondentov. Indikuje to, že potenciál

využívanie internetu v rámci vyučovania na školách

zrejme ešte nie je naplno využitý.

V kategórii vysokoškolských študentov je internát

jedným z najfrekventovanejších miest pripojenia

na internet, pomerne nízke hodnoty dosiahlo

využívanie internetu v knižnici, ale i v internetovej

kaviarni a u priateľov a známych. Predpoklad, že

využívanie internetu stúpa úmerne s vekom, potvrdili

údaje o respondentoch, ktorí internet skoro vôbec

nepoužívajú. Takúto odpoveď si zvolili iba 6 %

vysokoškolákov, ale až 13 % starších žiakov ZŠ.

Niektoré zahraničné empirické výskumy

preukázali, že mladí ľudia veľmi často používajú médiá

ako kulisu pri vykonávaní iných aktivít (napríklad učenie

sa, komunikácia s priateľmi, rodičmi ap.). V rámci

nášho výskumu sme sa pokúsili zistiť podrobnosti

o simultánnom sledovaní/používaní médií (Graf 4).

Viacero druhov médií súčasne takmer vždy sleduje

18 % žiakov ZŠ, 21 % študentov SŠ a 25 % k

ap

ito

la

3

13

graf 1

televízor rádio DVD/video PC/notebook CD prehrávač MP3 prehrávač herná konz. videokamera fotoaparát mobil 1 2 3 4 5

% re

spon

dent

ov

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0 0,2 2,1

9,63,0 1,3

6,92,5 5,3

1,53,2 3,4 5,21,8 5,43,11,0 0,40,4 0,2

3,40,6

16,8

59,0

71,3

59,656,9

51,8

20,918,713,4

22,6

36,5

24,220,4

3,6

23,1

46,943,2

37,9

12,2

20,5

54,855,0

37,132,6

18,723,7

17,5 17,3

23,7

Dostupnosť médií v domácnostiach mladých ľudí

porovnávaní odpovedí sme zistili, že PC hry vôbec

nehrá iba 25 % žiakov ZŠ, 32 % stredoškolákov, ale až

55 % študentov VŠ. Stúpajúci záujem naopak možno

pozorovať pri rozhlase, ktorý jednu až dve hodiny denne

počúva 13 % žiakov ZŠ, 17 % študentov stredných škôl,

ale až 42 % vysokoškolákov.

Prekvapujúce zistenie prinieslo zisťovanie záujmu

mladých ľudí o printové médiá, ktoré dosť kontrastuje

so všeobecne prevládajúcim názorom o nezáujme

mládeže o tlač. Až 36 % žiakov ZŠ a 42 % oslovených

stredoškolákov tvrdí, že si denne prezrie noviny,

prípadne časopisy (ZŠ – 36 %, SŠ – 38 %). S týmto

zistením dosť kontrastujú odpovede vysokoškolákov,

z ktorých približne 40 % si noviny prečíta iba 3- až 4-krát

do týždňa. Vysvetľujeme si to tým, že v rámci prieskumu

sme nerozlišovali čítanie novín/časopisov v klasickej

tlačenej podobe a ich verzií umiestnených na internete.

Niektorí z respondentov preto zrejme zaradili čítanie

internetových verzií periodík do kategórie internet.

Ako dokumentujú získané údaje (Graf 3), mladí

ľudia najčastejšie používajú internet v domácom

prostredí. Tento typ prístupu ako najfrekventovanejší

označili stredoškoláci (56 %) a vysokoškoláci (45 %).

Z hľadiska priestorovej dostupnosti internetového

pripojenia sú relatívne prekvapujúce údaje o používaní

ka

pit

ol

a 3

14

vysokoškolákov. Zhruba tretina opýtaných tak robí iba

zriedkavo a v priemere 14 % mladých ľudí tvrdí, že nikdy

nesleduje príp. nepoužíva viacero médií zároveň.

Jedným z dôležitých parametrov vypovedajúcich

o možnostiach a kvalite prístupu detí a mládeže

k médiám, je regulácia ich používania zo strany rodičov.

Respondentom sme preto položili otázku, či im rodičia

stanovujú nejaké pravidlá týkajúce sa používania médií.

Polovica žiakov ZŠ a viac ako 70 percent stredoškolákov

tvrdí, že jednotlivé médiá môže využívať bez akejkoľvek

kontroly a obmedzení. Približne 21 percentám starších

žiakov ZŠ a 17 % stredoškolákov rodičia regulujú čas

strávený s médiami, ale o sledovaný/používaný obsah

sa nezaujímajú. Takmer 30 percent žiakov ZŠ a iba 9 %

študentov SŠ uviedlo, že sa ich rodičia zaujímajú o čas,

ale i obsah programov, ktoré sledujú.

Okrem povahy a rozsahu regulácie sme sledovali

aj o to, ktoré z médií rodičia svojim deťom najviac

obmedzujú stanovovaním nejakých pravidiel. Na

prvej priečke médií s najčastejším, príp. častým

obmedzením sa umiestnilo hranie hier na PC/konzole

a tesne za ním používanie internetu a mobilu. Na

úplne minimálnej úrovni je stanovovanie pravidiel

týkajúcich sa sledovania televízie a videa, kde len

približne 20 % oslovených priznalo výskyt obmedzení,

aj to len zriedkavých. Najmenej regulovanou oblasťou je

počúvanie hudby.

Tieto zistenia plne korešpondujú s výsledkami

celoeurópskeho prieskumu Eurobarometer – Illegal and

Harmful Content on the Internet , ktorý sa uskutočnil

v roku 2004 na vzorke 28 340 respondentov. V priemere

45 % respondentov z krajín EÚ – 25 uvádza, že vo svojej

rodine s dospievajúcimi členmi používa nejaké pravidlá

súvisiace s používaním internetu a televízie. Približne

32 % udáva obmedzenia týkajúce sa mobilov a 27 %

počítačových hier. V rámci tohto rozsiahleho prieskumu

bol zostavený aj rebríček krajín podľa miery rodičovskej

regulácie médií. Na prvých priečkach sa umiestnili

Fínsko a Švédsko (61 %). Slovensko sa spomedzi

25 monitorovaných krajín zaradilo na 17. miesto

s mierou regulácie na úrovni 36 %. Tieto čísla sa veľmi

približujú aj výsledkom nášho výskumu prezentovaných

v súbore (Graf 5 a 6).

Pre vytvorenie plastickejšieho obrazu o tejto

problematike sme s otázkou o rodičovskej regulácii

médií oslovili aj vysokoškolákov. Tých sa síce

Kto najčastejšie používa internet?

doma v škole u priateľov/príbuzných v internetovej kaviarni v knižnici na inom mieste internet väčšinou (napr. internát) nepoužívam žiaci ZŠ stredoškoláci vysokoškoláci

% re

spon

dent

ov

60,0

55,0

50,0

45,0

40,0

35,0

30,0

25,0

20,0

15,0

10,0

5,0

0,01,7

graf 3

5,25,5

4,11,2

4,54,1

1,92,8

5,1

29,6

13,113,011,2

20,1

56,3

42,5

45,2

4,32,3

7,8 5,9

ka

pit

ol

a 3

15

graf 2

Používanie médií (vysokoškoláci)

televízia DVD/video Rádio internet (nie hry) počítačové hry noviny časopisy hudobné nosiče

televízia DVD/video Rádio internet (nie hry) počítačové hry noviny časopisy hudobné nosiče

televízia DVD/video Rádio internet (nie hry) počítačové hry noviny časopisy hudobné nosiče denne 5 - 10 min. denne 30 - 60 min. denne 1 - 2 hodiny denne 3 - 4 hodiny denne 4 a viac hodín 3- až 4-krát za týždeň 1- až 2-krát za týždeň vôbec nie

% re

spon

dent

ov%

resp

onde

ntov

% re

spon

dent

ov

40,0

35,0

30,0

25,0

20,0

15,0

10,0

5,0

0,0

45,0

40,0

35,0

30,0

25,0

20,0

15,0

10,0

5,0

0,0

60,0

55,0

50,0

45,0

40,0

35,0

30,0

25,0

20,0

15,0

10,0

5,0

0,0

24,4

20,0

13,311,7 10,6

14,4

18,317,8

26,7

11,7

36,1

34,8

32,8

15,7

16,7

10,8

2,2

9,4

8,3

1,7

1,7

0,6

0,6

0,6

4,4

6,1

6,1

5,6

8,3

4,42,2

1,0 1,5

6,0

3,0

8,5

3,4

5,97,4 6,4

4,4

Používanie médií (žiaci ZŠ)

Používanie médií (stredoškoláci)

14,412,8

10,0

30,6

10,0

19,5

13,013,5

31,9

42,2

11,413,5

19,5

38,0

16,319,0

10,9 10,2

25,1

18,2

13,9

10,9

19,6 20,1

17,9

12,512,0

16,8

10,5

14,714,7

22,3

12,0

17,415,8

21,218,5

21,4

11,2

17,6

11,8

34,8

14,5

26,8

12,8 12,310,6

36,1

17,2

10,6

23,3

35,6

11,1

15,6

26,1

15,0

20,0

13,3

25,0

3,82,7

9,2

5,4

0,5 0,5

7,04,9

1,6 1,6

7,6 8,6 8,6

6,4

9,1

6,54,5

6,0

8,2

3,84,9

7,65,4

2,21,11,6

0,5

5,0

8,49,5

3,9

0,61,7

6,7

4,4

7,28,3

6,7

3,5

7,8

3,5

8,09,4

2,5

12,710,8

45,6

15,017,0

27,7 27,7

23,3

30,4

42,3

12,410,511,9

5,0

2,4

7,35,3 3,9

5,0 6,1

2,2

10,0

3,01,00,5

4,5

8,9

5,95,8

2,93,9

2,9 1,9

9,77,8

5,3

3,43,9

25,0

37,8

10,013,8

62,1

54,9

29,6

40,3

naozaj používa. Ďalších 15 % respondentov využíva

autoreguláciu času, ktorý

sledovaním/používaním

médií strávia. Pravidlá

v súvislosti s časom

i obsahom aplikuje

necelých 6 %

opýtaných. ka

pit

ol

a 3

16

obmedzenia zo strany rodičov už väčšinou príliš

netýkajú, avšak nás zaujímal ich názor na to, či by

rodičia takéto pravidlá mali používať. Vysokoškoláci

za najdôležitejšie považujú stanovovanie pravidiel

v súvislosti s používaním internetu (36 %) a hraním

počítačových hier (14 %). Získané výsledky (Graf 7

a 8) vypovedajú o vyššom stupni zrelosti tejto skupiny

mladých ľudí, nakoľko charakter pravidiel a obmedzení

je podobný ako používajú skutoční rodičia starších

žiakov ZŠ a stredoškolákov.

Pre vytvorenie zdravého vzťahu k stále

silnejúcemu mediálnemu toku je dôležité, aby človek

dokázal z vlastnej vôle filtrovať informácie a vyberať si

len tie, ktoré ho naozaj zaujímajú a zároveň môžu

prispieť k jeho osobnému rozvoju, lepšej

informovanosti, začleneniu do skupiny a pod.

Vysokoškolákov sme sa preto spýtali, či majú nejaké

vlastné pravidlá týkajúce sa používania médií.

K takýmto „osobným“ pravidlám možno zaradiť rôzne

predsavzatia typu: budem si korigovať čas strávený

pred televízorom či pri internete, snažím sa vyhýbať

bulvárnym novinám, tento typ relácií mi vyhovuje

a preto ich sledujem pravidelne ap. Zaujímavým

zistením je, že viac ako tretina vysokoškolákov

takéto pravidlá týkajúce sa mediálneho obsahu

Simultánne sledovanie/používanie médií

Regulácia používania médií zo strany rodičov -

charakter obmedzení

takmer vždy pomerne často zriedkavo nikdy žiaci ZŠ stredoškoláci vysokoškoláci

môžem používať bez akýchkoľvek obmedzení a kontroly

rodičia kontrolujú čas, ale nie obsah, ktorý sledujem/používam

rodičia stanovujú čas, ale zaujímajú sa aj o sledovaný/používaný obsah

% re

spon

dent

ov

% re

spon

dent

ov

45,0

40,0

35,0

30,0

25,0

20,0

15,0

10,0

5,0

0,0

80

70

60

50

40

30

20

10

01,7

1,7

graf 4 graf 5

25,3

20,6

74,6

17,7

50,0

24,6

21,1

30,0

16,6

32,3

41,1

32,2

8,8

28,9

33,9

16,6 17,2

8,6

Používate/sledujete viacero druhov médií súčasne (napr. sledujete televíziu, zároveň chatujete alebo popri tom hráte počítačovú hru)?

Stanovujú vám rodičia nejaké pravidlá týkajúce sa používania jednotlivých médií (napr. TV, internet, hry a p.)?

žiaci ZŠ

stredo-školáci

17

ka

pit

ol

a 3

Používanie ktorého z médií vám rodičia obmedzujú stanovením nejakých pravidiel?

Používanie ktorého z médií vám rodičia obmedzujú stanovením nejakých pravidiel?

graf 6

sledovanie televízie sledovanie videa počúvanie hudby hranie hier na PC/konzole používanie internetu iné médiá (napr. mobil) 2 3 4 5

sledovanie televízie sledovanie videa počúvanie hudby hranie hier na PC/konzole používanie internetu iné médiá (napr. mobil) žiadne obmedzenia zriedkavé obmedzenia občasné obmedzenia časté obmedzenia najčastejšie obmedzenia

% re

spon

dent

ov%

resp

onde

ntov

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

6,7

1,1

3,7

1,1

3,0

7,8

8,3

0,5

5,6

6,4

12,8

3,4

1,1

2,8

1,6

3,5

2,7

2,3

1,1

6,1

1,6

3,9

1,6

51,4

71,1

78,2

78,1

10,1

60,4

79,9

20,1

7,8

12,8

3,4

47,6

63,8

22,0

15,4

12,8

13,8

11,0

5,9

39,9

59,9

21,4

19,8

17,9

10,2

12,5

9,6

56,1

76,8

27,5

14,1

10,5

5,4

25,1

20,3

13,4

5,3

Regulácia používania médií zo strany rodičov - regulované médiá (žiaci ZŠ)

Regulácia používania médií zo strany rodičov - regulované médiá (stredoškoláci)

ka

pit

ol

a 3

18

% re

spon

dent

ov

45,0

40,0

35,0

30,0

25,0

20,0

15,0

10,0

5,0

0,0

Áno, takéto pravidlá používam a považujem

ich za dôležité

Áno, takéto pravidlá používam, ale týkajú sa iba obsahu, ktorý sledujem/používam

Áno, takéto pravidlá používam, ale týkajú sa

iba regulovania času

Médiá používam bez akýchkoľvek pravidiel

a obmedzení

5,9

34,0

14,8

45,3

Máte nejaké vlastné pravidlá týkajúce sa používania médií (napr. odmietam sledovať niektoré typy TV relácií, čítam len bulvárne noviny, regulujem si čas strávený na internete a pod.)?graf 8

graf 7

sledovanie televízie sledovanie videa počúvanie hudby hranie hier na PC/konzole používanie internetu iné médiá (napr. mobil) žiadne obmedzenia zriedkavé obmedzenia občasné obmedzenia časté obmedzenia najčastejšie obmedzenia

% re

spon

dent

ov40,0

35,0

30,0

25,0

20,0

15,0

10,0

5,0

0,0

36,4

23,4

3,7

14,1

25,6

40,3

3,4 3,9

26,7

11,2

26,5

5,8

1,9

27,2

9,3

18,7

44,9

2,4

9,7

15

36,4

7,8

15,5

35

27,7

2,4

20,9

38,8

28,2

37,9

Myslíte si, že by rodičia mali svojim deťom stanovovať nejaké pravidlá alebo obmedzenia týkajúce sa jednotlivých druhov médií (odpovede vysokoškolákov)?

ka

pit

ol

a 3

19

jedným z dôležitých ukazovateľov

charakterizujúcich mediálne gramotného človeka

je tiež záujem a schopnosť diskusie o rôznych

mediálnych obsahoch. Mladí ľudia sú denne vystavení

obrovskému množstvo obrazov, slov a zvukov, z ktorých

veľká väčšina prichádza práve z médií. Schopnosť

určitej reflexie videného, čítaného a počutého preto

pomerne mnoho vypovedá o tom, či je jednotlivec len

pasívnym konzumentom, alebo sa nad mediálnymi

posolstvami aspoň trocha zamýšľa a dokáže tieto

myšlienky zdieľať s inými ľuďmi.

Respondentom zo všetkých troch typov škôl

sme preto položili otázku, či a s kým sa zhovárajú

o mediálnom obsahu. Dospeli sme pritom k vcelku

zaujímavým zisteniam. Približne 70 % stredoškolákov

i žiakov ZŠ uvádza, že s rodičmi najčastejšie diskutuje

o televíznych programoch. V prípade ostatných médií

je percento zdieľania videného/čítaného/počutého

obsahu podstatne nižšie. Najmenej sa mladí s rodičmi

bavia o hudbe a rozhlasovom vysielaní. Táto skupina

médií sa spolu s internetom umiestňuje naopak

na popredných miestach rozhovorov s priateľmi,

súrodencami a spolužiakmi.

Za zmienku stojí postoj vysokoškolákov,

z ktorých až 86 percent uviedlo, že s rovesníkmi sa

zhovára práve na tému internet.

Za veľmi závažné považujeme zistenia týkajúce sa

zdieľania mediálneho obsahu s pedagógmi. Viac ako

60 % žiakov ZŠ uviedlo, že sa v školskom prostredí vôbec

nezhovárajú o nimi najsledovanejšom médiu – televízii.

Podobne sú na tom sú stredoškoláci, z ktorých si na

občasnú diskusiu s učiteľmi o televíznych programoch

spomenulo viac ako 40 percent respondentov. Je

zarážajúce, že podobne nízky percentuálny podiel sa

týka aj obsahu internetu, hoci väčšina študentov má

možnosť v škole absolvovať hodiny informatiky. Ako

vyplýva z našej analýzy učebných osnov informatiky

na rôznych typoch škôl, nie je práca s on-line

informáciami vonkoncom ich prioritným zameraním.

Schopnosť vyhľadávať a pracovať s informáciami

z najrôznejších zdrojov a formátov, dokázať ich triediť,

hodnotiť a spracovať je pritom jednou z najdôležitejších

kľúčových kompetencií, ktoré by si mali mladí ľudia

osvojiť.

Zistenia uvedené v Grafe 9 plne podporujú

opodstatnenosť a potrebu zavedenie prvkov mediálnej

výchovy do osnov našich škôl. Vzhľadom na rastúci

vplyv mediálnej komunikácie na všetky zložky života

mladých ľudí je alarmujúce, ak viac ako polovica

respondentov nášho výskumu uvádza, že o žiadnom

z médií s učiteľmi v škole vôbec nediskutuje. Tento stav

je dlhodobo neudržateľný nielen kvôli tomu, že mládež

trávi s médiami čoraz viac času, ale aj z bezpečnostného

hľadiska. Aj podľa viacerých dokumentov Európskej

únie (napr. iniciatíva Safer Internet) majú mladí ľudia

právo získať v školskom prostredí dostatok relevantných

informácií o nástrahách a nebezpečenstvách

spojených s používaním internetu, naučiť sa používať

jednotlivé služby bezpečne a získať dostatok zručností

na eliminovanie prípadných rizík. V tejto oblasti

musí zohrávať dôležitú funkciu práve škola a v nej

prebiehajúce neformálne diskusie na túto tému.

3.2 Výber a analyzovanie mediálneho obsahu

ka

pit

ol

a 3

20

graf 9

televízia rádio internet časopisy/noviny hudba rodičia/blízki príbuzní priatelia/súrodenci/spolužiaci učitelia iná dospelá osoba (vedúci záujmového krúžku, tréner...)

% re

spon

dent

ov80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

33,3

6,1

32,8

20,0 18,3

75,0

12,8

32,8 32,8

20,0

62,8

21,1

52,8

30,6

50,0

38,9

4,4

30

24,4

10,6

Zdieľanie/diskusia o mediálnom obsahu (žiaci ZŠ)

televízia rádio internet časopisy/noviny hudba

televízia rádio internet časopisy/noviny hudba

% re

spon

dent

ov%

resp

onde

ntov

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

90,0

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

45,7

6,3

7,4

1,9

26,6

18,0

18,6

6,3

17,0

9,2

73,4

68,0

11,2

16,5

24,5

10,2

31,4

25,7

13,3

3,9

45,7

25,7

15,4

37,4

53,7

86,4

20,7

30,1

52,1

60,7

43,1

8,3

5,9

1,9

34,0

23,8

27,1

4,4

9,0

1,0

Zdieľanie/diskusia o mediálnom obsahu (stredoškoláci)

Zdieľanie/diskusia o mediálnom obsahu (vysokoškoláci)

Zhovárate sa o reláciách alebo inom obsahu, ktorý ste videli/čítali/počuli v médiách s niektorou s nasledovných osôb?

Zhovárate sa o reláciách alebo inom obsahu, ktorý ste videli/čítali/počuli v médiách s niektorou s nasledovných osôb?

Zhovárate sa o reláciách alebo inom obsahu, ktorý ste videli/čítali/počuli v médiách s niektorou s nasledovných osôb?

Autori nedávneho britského výskumu UK Children Go Online26 označujú súčasných mladých ľudí žijúcich

v globálnej spoločnosti výrazom „internetová

generácia“, prípadne „on-line generácia“. Výskumná

správa prináša informácie o nestále rastúcom význame

tohto fenoménu a potvrdzuje predpoklad, že internet sa

stáva najdôležitejším médiom pre čoraz väčšiu skupinu

detí a mladých ľudí.

V rámci nášho prieskumu mediálnej gramotnosti

sme sa preto respondentov spýtali, ktoré z médií

považujú za najdôležitejší zdroj informácií (Graf 10).

Na prvej priečke sa s pomerne vysokým náskokom

umiestnil práve internet, ktorý je prioritou pre

45 až 48 % žiakov ZŠ a SŠ. Absolútnym víťazom je toto

médium i v kategórii vysokoškolákov (78 %). Až druhým

najdôležitejším informačným zdrojom sa stala televízia,

ktorej dôležitosť ako relevantného zdroja informácií však

klesá úmerne so stúpajúcim vekom respondentov.

Za informačne najdôležitejšie médium ju označilo

41 % žiakov ZŠ a iba okolo 33 % stredoškolákov a 35 %

vysokoškolákov. Z ostatných médií stoja za pozornosť

ešte noviny a časopisy, ktoré za veľmi dôležitý, príp.

pomerne dôležitý informačný zdroj označili najmä vekovo

starší respondenti (vysokoškoláci – 43 %).

Mimoriadnu dôležitosť on-line prostredia

v živote mladých ľudí potvrdili i odpovede na otázku,

v ktorej sme sa zaujímali, ktoré z médií považujú za

najdôležitejší zdroj študijných informácií. Viac ako dve

tretiny respondentov opäť preferovali vyhľadávacie

nástroje na internete. Ako vidno z porovnania

Grafov 11 tieto výsledky sa pritom týkajú všetkých

sledovaných vekových kategórií mládeže. Opäť pritom

môžeme pozorovať zreteľný trend nárastu záujmu

o internet v súvislosti s rastúcim vekom opýtaných.

21

ka

pit

ol

a 3

graf 10

graf 11

televízia rádio internet noviny časopisy iné žiadne žiaci ZŠ stredoškoláci vysokoškoláci

žiaci ZŠ stredoškoláci vysokoškoláci

noviny a časopisy televízia/rozhlas vyhľadávacie nástroje na internete

chat, ICQ, Skype a podobné služby

iné médiá

% re

spon

dent

ov

% re

spon

dent

ov

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

41,1

12,8

24,4

13,7

44,4

71,1

19,1

6,7

13,5

21,0

33,0

10,1

19,7

11,7

47,3

74,5

15,4

13,8

16,0

17,0

18,9

25,6

16,7 16,4

35,5

46,5

45,5

55,4

77,7

82,4

7,9

9,2

43,3

35,7

14,0

29,4

Médiá ako zdroj informácií

Médiá ako zdroj študijných informácií

Ktoré z médií je pre vás najdôležitejším zdrojom informácií?

Predstavte si, že potrebujete získať nejaké informácie k vypracovaniu školskej práce aloebo úlohy. V ktorom z médií by ste ich hľadali?

22

Samotný fakt, že mladí ľudia strávia on-line čoraz

viac času a zároveň považujú internet za najdôležitejší

zdroj informácií, však pomerne málo vypovedá o ich

konkrétnych aktivitách v prostredí celosvetovej siete.

Z tohto dôvodu sme sa zaujímali, z akých dôvodov sa

mládež najčastejšie pripája na internet. Ako názorne

ukazuj Graf 12, ich najfrekventovanejšie aktivity

priamo súvisia s komunikáciou. Chatovanie, diskusné

fóra, e-mail a ďalšie služby najviac vyhľadáva viac ako

40 percent respondentov z radov žiakov ZŠ

a stredoškolákov. Približne tretina z nich vyhľadáva

informácie týkajúce sa osobných záľub priamo

nesúvisiacich so štúdiom. V tejto skupine je pomerne

frekventované je aj sťahovanie softvéru, hudby,

obrázkov, filmov a pod.

Značne odlišný je obraz o internetových aktivitách

vysokoškolákov. V tejto skupine jednoznačne zvíťazilo

vyhľadávanie informácií potrebných pre štúdium,

ktoré najviac preferuje 67 % respondentov. Chatovacie

služby, diskusné fóra a podobné komunikačné nástroje

ako najčastejší dôvod označilo iba 14 % a ako častý 34 % vysokoškolákov.

Za zmienku stoja aj získané údaje o záujme

mladých ľudí individuálne publikovať na webe vlastné

textové, zvukové, alebo obrazové súbory. Hoci možností

na takýto spôsob komunikovania vlastných názorov

a prezentáciu vlastnej kreativity je v prostredí internetu

neúrekom, na Slovensku ešte nie je ich využívanie príliš

frekventované. Spomedzi našich respondentov všetkých

vekových skupín takéto možnosti komunikácie využíva v

priemere len necelých 10 percent z nich.

Televízia je popri internete pre mladých ľudí

najdôležitejším médiom a jej stále veľmi významný

vplyv na túto skupinu percipientov potvrdili i naše

predchádzajúce zistenia. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli

bližšie pozrieť na to, aké typy programov si mládež

najčastejšie vyberá. Respondentom sme predlžili pomerne

obsiahly zoznam rôznych televíznych formátov zahŕňajúci

relácie spravodajského, zábavného i vzdelávacieho, resp.

náučného charakteru. Ako vidno z Grafu 13 najžiadanejším

typom televízneho programu sú jednoznačne filmy, ktoré

veľmi zaujímajú 65 % žiakov ZŠ, 41 % stredoškolákov

a 68 % vysokoškolákov. Podobne sa u mladých tešia

pomerne veľkej obľube aj televízne seriály.

graf 12 Z akých dôvodov sa najčastejšie pripájate na internet?

% re

spon

dent

ov

hľadám informácie potrebné pre

štúdium

hľadám informácie a podklady, týkajúce

sa mojich záľub a aktivít nesúvisiacich

priamo so štúdiom

chatovanie, diskusné fóra

a pod.

nevyhľadávam informácie.

surfujem len pre zábavu

sťahujem softvér, hudbu, filmy,

obrázky a pod.

vytváram alebo spravujem webovú

stránku, publikujem na webe textové, zvukové alebo obrazové súbory

a pod.

pripájam sa z iných dôvodov

internet nepoužívam

žiaci ZŠ stredoškoláci vysokoškoláci

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

23,9

34,5

46,9

29,7

8,2 8,2

19,4

30,9

44,1 43,1

32,3

18,522,4

10,8 11,014,6

67,0

43,3

13,9

7,16,53,6 6,2 7,4

ka

pit

ol

a 3

23

graf 13

Záujem o televízne programy/relácie (stredoškoláci)

Záujem o televízne programy/relácie (žiaci ZŠ)

ka

pit

ol

a 3

% re

spon

dent

ov

dom. spravo-dajstvo

zahr. spravo-dajstvo

špor-tové

správy

počasie dis-kusné relácie

doku-ment

progr. o kultúre

vedom. súťaže

vzdel. progra-

my

relácie o mod. hudbe

reality show

relácie o celeb-ritách

záb. progra-my/talk

roz-právky

teleno-vely

tel. seriály

filmy rekla-ma

veľmi ma zaujíma skôr ma zaujíma občas ma zaujíma skôr ma nezaujíma vôbec ma nezaujíma

100,0

90,0

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

16

16,5

31,9

17

18,6

14,4

20,2

35,1

18,1

12,2

23,9

18,1

22,3

18,1

17,6

10,1

22,9

29,8

23,9

13,3

38,8

21,8

21,3

10,1

8

13,8

20,2

24,5

22,9

18,6

29,3

27,7

19,1

14,9

9

12,8

26,1

32,4

17,6

11,2

11,7

28,2

35,6

11,2

13,3

12,2

12,2

17,6

23,4

34,6

29,8

20,7

16,5

21,3

11,7

31,4

20,7

23,4

15,4

9

19,1

21,3

29,3

17,6

12,8

25,5

20,2

21,8

14,9

17,6

44,7

16,5

16

10,1

12,8

17

16,5

26,1

20,2

20,2

10,1

5,9

16,5

26,1

41,5

60,9

16,8

6

6,5

9,8

% re

spon

dent

ov

dom. spravo-dajstvo

zahr. spravo-dajstvo

špor-tové

správy

počasie dis-kusné relácie

doku-ment

progr. o kultúre

vedom. súťaže

vzdel. progra-

my

relácie o mod. hudbe

reality show

relácie o celeb-ritách

záb. progra-my/talk

roz-právky

teleno-vely

tel. seriály

filmy rekla-ma

veľmi ma zaujíma skôr ma zaujíma občas ma zaujíma skôr ma nezaujíma vôbec ma nezaujíma

100,0

90,0

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

20,1

24,6

32,4

14

8,9

22,5

23,6

32

12,4

9,6

21,1

21,7

19,4

11,7

26,1

15

26,1

26,7

21,1

11,1

50,6

19,4

18,3

5,66,1

20

24,4

31,1

12,2

12,2

38,9

24,4

20,6

9,4

6,7

11,1

16,1

30,6

27,2

15

17,8

21,7

30

18,3

12,2

10

7,2

14,4

20,6

47,8

18,1

15,8

14,7

26,6

24,9

18,1

15,3

24,9

22

19,8

13,6

14,1

25,4

24,9

22

31,7

15,6

15,6

15,6

21,7

39,7

15,1

6,1

15,6

23,5

12,8

14,5

15,6

23,5

33,5

6,73,95

19,4

65

55,4

13

11,9

10,7

9

24

Podľa očakávaní sú popri filmovej produkcii veľmi

preferované relácie o modernej hudbe, ktoré stoja

v popredí záujmu 48 % žiakov ZŠ a 35 % študentov SŠ.

Záujem o hitparády a podobné typy hudobných programov

však s rastúcim vekom respondentov klesá. V skupine

vysokoškolákov až 22 % uviedlo , že sa o ne nezaujíma

vôbec, príp. sa skôr nezaujíma (34 %). Relácie o modernej

hudbe veľmi zaujímajú iba 8 % opýtaných študentov VŠ.

Z ostatných televíznych formátov sa relatívne

veľmi nízkemu záujmu tešia vzdelávacie programy, ako

i programy o kultúre a umení.

Toto zistenie však nemá

príliš vysokú výpovednú

% re

spon

dent

ov

dom. spravo-dajstvo

zahr. spravo-dajstvo

špor-tové

správy

počasie dis-kusné relácie

doku-ment

progr. o kultúre

vedom. súťaže

vzdel. progra-

my

relácie o mod. hudbe

reality show

relácie o celeb-ritách

záb. progra-my/talk

roz-právky

teleno-vely

tel. seriály

filmy rekla-ma

veľmi ma zaujíma skôr ma zaujíma občas ma zaujíma skôr ma nezaujíma vôbec ma nezaujíma

100,0

90,0

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0 5,3

16

26,2

38,8

13,6

4,4

17

34,5

35

9,2

11,2

17

27,7

25,2

18,9

3,9

8,7

34,5

34,5

18,4

9,8

18,6

36,8

26,5

8,3

5,3

11,7

26,2

35

21,8

15

28,2

24,3

18,4

14,1

7,8

34

22,8

18,9

16,5

7,3

39

25,4

17,1

11,2

22

33,7

24,9

11,2

8,3

18,4

8,7

21,4

24,8

26,7

17,5

13,1

23,3

18

28,2

16,5

10,7

20,4

23,3

29,1

13,1

29,6

39,3

11,2

6,8

23

16,7

19,6

23

17,6

9,2

16

25,7

23,3

25,7

2,45,8

9,2

14,6

68

32,2

26,2

32,2

7,12,2

graf 13 Záujem o televízne programy/relácie (žiaci ZŠ)

hodnotu, nakoľko ponuka tohto druhu programov je

na Slovensku na úplne minimálnej úrovni, nielen

v komerčných, ale vo verejnoprávnej televízii.

V prípade televízneho spravodajstva

respondenti všetkých vekových kategórii najčastejšie

odpovedali, že tento formát ich občas zaujíma.

Domáce i zahraničné spravodajstvo si teda občas

pozrú, ale k ich najobľúbenejším reláciám určite

nepatrí. Zo spravodajských televíznych žánrov je na

tom o trochu lepšie šport, o ktorý sa veľmi zaujíma

v priemere asi 20 % oslovených mladých ľudí.

Zaujímavé je, že v rebríčku najneobľúbenejších

programov sa na prvom mieste umiestnila reklama

– vôbec sa o ňu nezaujíma 55 % žiakov ZŠ, 60,9 %

stredoškolákov a 32 % vysokoškolákov. Tento výsledok

však určite nie dôkazom toho, že by reklama nemala

na mladých ľudí vplyv, prípadne že by boli voči jej

vplyvu a manipulatívnym praktikám odolný.

Ako dokazujú ďalšie výsledky nášho výskumu, skôr

opak je pravdou – správne rozlíšenie komunikačného

zámeru a účelu reklamného posolstva je dôležitou

súčasťou najelementárnejšej úrovne mediálnej

gramotnosti.

ka

pit

ol

a 3

Správne porozumenie celému kontextu

a sofistovaným spôsobom, akými médiá pôsobia

na cieľové publikum, je pomerne náročnou úlohou,

ktorá nie je v plnej miere uskutočniteľná bez náležitej

prípravy. Vzhľadom k tomu, že mediálna výchova, ani iné

podobné iniciatívy zamerané na správne porozumenie

médiám, na Slovensku nemajú žiadnu tradíciu, zamerali

sme sa v rámci našej výskumnej úlohy na úplne

najelementárnejšiu úroveň mediálnej gramotnosti.

Jej obsahom sú predovšetkým nasledovné atribúty27

schopnosti analyzovať médiami ponúkané informácie:

� vedieť posúdiť ich vierohodnosť,

� vyhodnotiť predpokladaný komunikačný zámer

autora informácie,

� schopnosť základnej orientácie v ponuke mediálnych

obsahov,

� schopnosť výberu najvhodnejšieho média, ako

prostriedku k naplneniu diferencovaných potrieb – od

získavania informácií cez vzdelávanie až po naplnenie

voľného času.

Na niektoré otázky súvisiace so základnou

úrovňou mediálnej gramotnosti sme zodpovedali v prvej

časti našej výskumnej úlohy. V druhej sekcii si budeme

viac všímať, či mladí ľudia správne chápu povahu

informácii ponúkaných médiami, či vedia identifikovať

kontext v ktorom vznikajú, rozlíšiť informačnú hodnotu

rozličných správ, orientovať sa jednotlivých typoch

mediálneho obsahu a pod.

Mladým ľuďom zo všetkých troch typov škôl sme

položili sériu štyroch jednoduchých otázok, ktoré

priamo súvisia s identifikáciou a správnym pochopením

povahy informácií objavujúcich sa v médiách. Otázky

boli nasledovné (Graf 14):

Otázka 1

Spomeňte si na nejakú správu, ktorú ste sledovali v TV, alebo inom médiu. Stretli ste sa už s tým, že sa informácia o tejto udalosti objavila aj v inom médiu?

Otázka 2

Odkiaľ podľa Vás pochádzajú informácie, ktoré sa objavujú v jednotlivých médiách?

Otázka 3

Sú podľa Vás všetky informácie, ktoré získate z televízie, časopisov a iných médií pravdivé?

Otázka 4

Vytvorili ste si už samostatne nejakú informáciu (textový, zvukový, obrazový súbor), ktorý bol niekde uverejnený a môžu ho zdieľať iní ľudia?

Odpovede na prvé tri otázky naznačujú, že mladí

ľudia aspoň rámcovo rozumejú kontextu, v ktorom

mediálne informácie vznikajú a pôsobia na publikum.

Až dve tretiny študentov ZŠ, SŠ i VŠ správne uviedli, že

o rovnakej udalosti väčšinou informujú aj viaceré

médiá, avšak spracovanie správy môže byť odlišné.

Dôležitý je najmä fakt, že mladí respondenti dokážu

správne identifikovať diferencovaný prístup

k spravodajskému spracovaniu udalosti v rôznych

médiách, čo je jedným z veľmi dôležitých indikátorov

elementárnej úrovne mediálnej gramotnosti.

Veľmi podobné výsledky sme získali i pri druhej

otázke týkajúcej sa pôvodu informácií, ktoré sa objavujú

v médiách. Poznanie, že informácie novinári získavajú

a spracovávajú z rôznych zdrojov, preukázalo viac ako

90 % vysokoškolákov a 80 % stredoškolákov. Miera

poznania pôvodu mediálne prezentovaných informácií

je podľa očakávaní najnižšia u najmladšej skupiny

respondentov.

Až 30 percent z nich totiž neodpovedalo správne.

Približne 15 percent z nich sa domnieva, že informácie

môžu novinárom poskytovať iba oficiálne zdroje, ako

vláda, parlament, súdy, polícia a pod.

V rámci výskumnej úlohy sme sa zaujímali aj

o mieru dôvery mladých ľudí k informáciám, ktoré

z médií získavajú. Podľa prevažnej väčšiny respondentov,

bez ohľadu na typ navštevovanej školy, sú informácie

25

3.3 Hodnotenie a tvorba mediálneho obsahu

ka

pit

ol

a 3

26

Jedným z cieľov výskumu bolo tiež objasniť do akej

miery sú mladí ľudia schopní rozlíšiť mediálne obsahy

informačne takmer bezcenné, od informácií, ktoré majú

pre ich život praktický význam. V tejto súvislosti sme

vybrali dva druhy správ – prvá z nich mala vyslovene

bulvárny charakter. Druhou je „seriózna“, informačne

veľmi nasýtená správa, ktorá sa navyše priamo týka

života mladých ľudí. Výber textov pre žiakov ZŠ a SŠ bol

identický, vysokoškoláci mali k dispozícii iné správy, avšak

z médií väčšinou pravdivé, i keď ich spracovanie býva

subjektívne, ovplyvnené mnohými okolnosťami a nie

každý sa s ním musí stotožniť. Zaujímavé sú pomerne

skeptické odpovede niektorých vysokoškolákov,

z ktorých až 12 % tvrdí, že médiám neverí, pretože im ide

o škandály, senzácie a politiku. V tejto optike stojí

za pozornosť i „obozretný“ postoj žiakov ZŠ, z ktorých

až 14 % považuje za pravdivé jedine informácie

z televízie.

graf 14

Áno, všetky správy o nejakej udalosti musia byť rovnaké. Ich spracovanie nemôže byť odlišné, aby to nezavádzalo divákov/čitateľov/poslucháčov.

Informácie vymýšľajú novinári na základe vlastných vedomostí a skúseností

Áno, o rovnakej udalosti väčšinou informujú viaceré médiá, spracovanie správy však môže byť odlišné.

Informácie získavajú a spracovávajú novinári z rôznych zdrojov

Nie, nič také som si nevšimol/a, hoci správy občas sledujem/čítam/počúvam.

Informácie poskytuje novinárom iba vláda, parlament, súdy, polícia, prokuratúra, armáda a iné ificiálne zdroje

Neviem to posúdiť, pretože správy takmer nesledujem/nečítam/nepočúvam.

Informácie získavajú a spracovávajú novinári z iných druhov médií, najmä z internetu

% re

spon

dent

ov%

resp

onde

ntov

90,0

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

90,0

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

8,9

15

2,7

9

3,4

4,4

7,2

5,6

2,1

6,4

10,6

7,8

5,3

1,5

13,3

4,3

73,3

71,7

91,3

94,2

81,9

80,3

Spomeňte si na nejakú správu, ktorú ste sledovali v TV alebo inom médiu. Stretli ste sa už s tým, že sa informácia objavila aj v inom médiu?

Odkiaľ podľa vás pochádzajú informácie, ktoré sa objavujú v jednotlivých médiách?

� ZŠ

� SŠ

� VŠ

� ZŠ

� SŠ

� VŠ

ka

pit

ol

a 3

27

ka

pit

ol

a 3

dôvod existencie a distribúcie informácií bulvárneho

charakteru.

Dôležitým znakom elementárnej úrovne mediálnej

gramotnosti je i schopnosť odlíšiť v mediálnom obsahu

zreteľne prezentovaný názor od názorovo nezaťaženej

informácie. Ako vidno z porovnania jednotlivých odpovedí

(Graf 17), približne 40 % žiakov ZŠ, ale ani

30 % stredoškolákov a 27 % vysokoškolákov nedokázalo

identifikovať správnu odpoveď. Možno tiež predpokladať,

že výsledky by dopadli ešte omnoho nepriaznivejšie, ak by

sme zvolili zložitejšie štruktúrované ukážky zložené

z viacerých viet. Orientácia v takomto texte je totiž omnoho

zložitejšia. Naším cieľom však nebolo skúmať ani tak úroveň

členenie na bulvárnu a veľmi praktickú informáciu určenú

priamo pre mládež, zostalo zachované.

Séria grafov (Graf 15 a 16) názorne demonštruje,

že najmä mladšie vekové skupiny výrazne inklinujú

k správam zábavného charakteru. Takmer 78 % žiakov

ZŠ zaujala bulvárna správa a viac ako polovica z nich

sa domnieva, že tento druh informácií má pre mládež

väčšiu informačnú hodnotu. Záujem o seriózne

a praktické informácie, ako aj pozitívne hodnotenie ich

významu, výrazne stúpa s vekom respondentov – ukážky

zaujali 43 % stredoškolákov a až 66 % vysokoškolákov.

Zaujímavým zistením je, že väčšina respondentov

(vrátane 90 % žiakov ZŠ) správne odhadla skutočný

Určite áno, veď inak by informácie z médií nikto nebral vážne

Publikoval /-a som informácie na webstránke

Publikoval /-a som informácie na blogu

Zverejnil /=a som video

Zapojil /-a som sa do diskusného fóra

Publikoval /-a som informácie v školskom časopise

Publikoval /-a som iným spôsobom

Väčšinou áno, spracovanie informácií však býva subjektívne, je ovplyvnené mnohými okolnosťami a nie každý sa s ním musí stotožniť

Verím tomu, čo vidím,takže za oravdivé považujem iba informácie z televízie

Nie, médiám neverím, pretože im ide iba o škandály, senzácie a politiku

% re

spon

dent

ov%

resp

onde

ntov

90,0

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

14,4 12,69,6 1,7

0,55

12,1

78,9

10,57,7

11,2

42,6

20,3

7,7

86,4

12

16

14

52

60

87,8

12,5

4,2

22,2

41,7

13,9

5,6

Sú podľa vás všetky informácie, ktoré získate z televízie, časopisov a iných médií, pravdivé?

Vytvorili ste už samostatne nejakú informáciu (napr. textový, zvukový, obrazový súbor), ktorá bola niekde uverejnená a môžu je zdieľať iní ľudia?

� ZŠ

� SŠ

� VŠ

� ZŠ

� SŠ

� VŠ

28

slovného popisu deja akčného filmu správne zareagovali

viac ako dve tretiny respondentov. Tieto výsledky priamo

korešpondujú s inou časťou nášho výskumu, v rámci ktorej

sme zistili, že práve filmy sú najobľúbenejším žánrom veľkej

časti opýtaných a preto je prirodzené, že väčšina z nich má

isté skúsenosti s rozlišovaním rôznych typov programov .

Vyhľadávanie informácií o TV ponukách však medzi mladými

populárne príliš nie je. V teletexte, alebo programových

časopisoch takmer každý deň listuje približne 48 %

respondentov zo ZŠ, avšak až 41 oslovených vysokoškolákov

prepína programy bez toho, aby sa vopred informovala

o programovej ponuke.

čitateľskej gramotnosti, ako skôr elementárnu schopnosť

rozoznať tvrdenie od názoru, vo forme s akou sa možno

stretnúť v bežnom spravodajstve elektronických médií či

bulvárnej tlači. Práve pre tento typ médií sú typické krátke,

jednoduché, jednoznačne formulované vety, ktoré síce na

prvý pohľad pôsobia ako bežná informácia, ale v skutočnosti

často obsahujú množstvo latentných i otvorených

hodnotiacich prvkov, mediálnych stereotypov a pod.

Z hľadiska hodnotenia mediálneho obsahu

elektronických médií nás tiež zaujímalo, do akej miery

dokážu mladí ľudia rozlíšiť kategórie (žánre) jednotlivých

televíznych programov (Graf 18). Na základe stručného

graf 15

graf 16

Správa A

Správa A Správa A

Správa A

Prečo sa podľa Vás v médiách objavujú podobné informácie ako v správe A ?

Správa B

Správa B Správa B

Správa B

% re

spon

dent

ov%

resp

onde

ntov

% re

spon

dent

ov

% re

spon

dent

ov

90,0

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

90,0

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

90,0

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

90,0

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

57.4

77.8

33,5

19,4

55

46,845

53,2

42.6

21.7

66,5

80,6

88,3

93,190

Spolupracujúca skupina Rady Európy pre boj proti drogovej závislosti a nezákonné obchodovanie s drogami každé dva roky udeľuje Európsku cenu prevencie trom projektom mladých ľudí zameraných drogovú prevenciou....Cena bude udelená trom mládežníckym projektom, z ktorých každý získa finančné ocenenie.Zdroj: www.mladez.sk

Ktorá zo správ vás viac zaujala?

Ktorá zo správ vás viac zaujala?

� ZŠ

� SŠ

� VŠ

� VŠ

Pretože takéto informácie sú zaujímavé pre mnohých ľudí a médiám zvyšujú náklad, alebo sledovanosť

Pretože takéto informácie sú zaujímavé pre mnohých ľudí a médiám zvyšujú náklad, alebo sledovanosť

Pretože informácie o celebritách sú dôležité pre náš každodenný život

Pretože informácie o celebritách sú dôležité pre náš každodenný život

11,7

106,9

Ktorá zo správ má podľa Vás pre mladých ľudí väčšiu informačnú hodnotu ?

Ktorá zo správ má podľa Vás pre mladých ľudí väčšiu informačnú hodnotu ?

Ak si obyvateľom členského štátu Rady Európy a máš kartu EURO<26, zaregistruj sa, odpovedz správne na tri jednoduché otázky, zapoj sa do tomboly a vyhraj výlet pre dvoch na záverečné podujatie kampane Každý iný – Všetci rovní, ktoré sa bude konať v Malmö, 4. – 7. októbra 2007. Prihlásiť sa môžeš do 2. septembra 2007. Víťaz bude vyhlásený 3. septembra 2007. Ak sa chceš zapojiť, klikni na: http://www.alldifferent-allequal.info/quiz Zdroj:www.eurodesk.sk

7

Posledná dvadsiatka na krku! Zákulisný moderátor tretej série SuperStar Branislav Bruno Ciberej oslavoval v utorok spolu s kamarátmi 29. narodeniny. Najväčšie prekvapenie pre neho pripravila markizácka dramaturgička Gabika Drobová (33). „Keďže o Brunovi viem, že sa veľmi zdravo stravuje, nakúpila som veľmi veľa ovocia a urobila som mu ovocnú misu, do ktorej som napichala 29 sviečok,“ smeje sa dramaturgička. Zdroj: Nový Čas

Markizácka moderátorka Marianna Ďurianová (30) priletela včera v sprievode svojej mamy z dovolenky, ktorú strávili v Chorvátsku. Po príchode ju však čakalo obrovské sklamanie. Jej milovaný Honzík na bratislavské letisko neprišiel. Svoj smútok zakrývala úsmevom, ktorý by najradšej venovala milencovi Honzíkovi. Takto si ho vychutnala aspoň v objatí svojho otca Jozefa.Zdroj: www.bleskovky.sk

Prečo sa podľa Vás v médiách objavujú podobné informácie ako v správe A ?

� ZŠ

� SŠ

ka

pit

ol

a 3

ka

pit

ol

a 3

29

graf 17

graf 18

% re

spon

dent

ov

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,07,8

5,9

13,97,5

17,620

Vyhľadávate si niekedy informácie o televíznych programoch v časopisoch, alebo teletexte ?

Do akej kategórie (žánra) by ste tento program zaradili:

Vláda zvyšuje ochranu spotrebiteľa, ale málokto tomu môže veriť

Polícia prešetruje, či sú do šikanovania zapletení aj dvaja mladiství

V posledný augustový deň bude v Košiciach výstava psov

Vekový priemer účastníkov stretnutia bol asi 20 rokov

58,3

Z nasledujúcich 4 textov obsahujú tri spravodajskú informáciu (tvrdenie) a v jednej z nich autor vyjadruje svoj názor. Pokúste sa nájsť tento text.

� odpovede žiakov ZŠ

� odpovede stredoškolákov

69

% re

spon

dent

ov

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

16

5,3

72,8

Väčšina obyvateľov Číny podľa prieskumu nikdy neletela lietadlom

Iniciatíva novej vlády sa týka problému prisťahovalectva

Vdovy po obetiach banského nešťastia sú nespokojné s odškodnením

Zníženie DPH na knihy nepomôže zlepšiť imidž premiéra

5,8

Z nasledujúcich 4 textov obsahujú tri spravodajskú informáciu (tvrdenie) a v jednej z nich autor vyjadruje svoj názor. Pokúste sa nájsť tento text.

� odpovede vysokoškolákov

dokumentárny film

takmer každý deň

historická dráma

viac ako tri dni v týždni

western

raz za týždeň

komédia

nie, väčšinou prepínam programy a pozerám, čo ma zaujme

akčný film romantický seriál

90,0

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

8,3

15

3,9

13,9

6,1

23,3

74,4

0

11,3

21,7

1

25,6

1

41,4

97

1

10,6

33,2

2,1

17,6

2,7

31,6

79,3

1,1

% re

spon

dent

ov%

resp

onde

ntov

Prečítajte si nasledovné texty, ktoré stručne popisujú dej televíznych programov a odpovedzte do akého žánra by ste ich zaradili:Text pre žiakov ŽS a SŠ:„Simon Templar má na svojom konte sériu odvážnych lúpeží a prepadnutí. Pri tej poslednej skríži cestu všemocnému šéfovi ruskej mafie a vplyvnému biznismenovi – Ivanovi Tretjakovi. Ten sa totiž chce zbaviť ruského prezidenta Karpova a získať formulu na výrobu superlacnej energie, na ktorej pracuje atómová vedkyňa Emma Russellová.“ Zdroj: TV OkoText pre vysokoškolákov:Tajomstvo sa ukrýva v hlbinách hriešneho veľkomesta. Bývalý agent CIA sa opäť vracia. Odsedel si trest za to, čo nikdy nespáchal. Pomsta bude sladká. Krvavý kúpeľ sa začína.

7,2

47,8

4,3

17,6

� ZŠ

� SŠ

� VŠ

� ZŠ

� SŠ

� VŠ

30

Zaujímavé zistenia prinieslo i monitorovanie

poznatkov a zručností mladých ľudí v súvislosti

s reklamou (Graf 19). Skupine žiakov ZŠ a SŠ sme

predložili jednoduchý text fiktívneho reklamného

spotu. Vysokoškoláci mali úlohu komplikovanejšiu tým,

že nedostali priamo text reklamy, ale jej slovný opis,

z ktorého nie je explicitne jasné, aký produkt

propaguje. Obe skupiny sme požiadali o odpovede na

sériu otázok súvisiacich s komunikačným zámerom,

schopnosťou odhaliť v reklame manipulatívne prvky,

stratégie a techniky na získanie divákovej pozornosti.

Ďalšie otázky sa týkali ekonomického aspektu

reklamných a inzertných obsahov.

Výsledky tejto časti výskumu priniesli pomerne

zaujímavé zistenia. Primárny komunikačný zámer

autorov fiktívnej reklamy správne odhadlo 82 %

žiakov ZŠ a 88 % stredoškolákov. Aký je skutočný účel

takejto reklamy a kto má z jej výroby a odvysielania

prospech však správne odhadla len polovica žiakov ZŠ

a 75 % študentov SŠ. Ešte horšie výsledky prinieslo

odhaľovanie zavádzajúcich tvrdení v reklamných

textoch, kde nesprávne odpovedalo viac ako 60 %

respondentov z tejto kategórie.

Skupine vysokoškolákov sme ponúkli na

analyzovanie nielen zložitejšie štruktúrovaný text,

ale aj náročnejšie otázky. Tento prístup sa adekvátne

odrazil aj na pomere správnych a nesprávnych odpovedí

(Graf 20). Na jednej strane dokázalo viac ako 90 %

opýtaných správne odhaliť, pre ktoré subjekty je

reklama ekonomicky výhodná, avšak na druhej strane

až 76 % vysokoškolákov nesprávne pochopilo skutočný

účel reklamného posolstva.

Získané výsledky týkajúce sa reklamných

informácií naznačujú, že veľká časť oslovených mladých

ľudí relatívne správne chápe skutočný účel reklamného

vysielania (ekonomický aspekt). Zároveň však má však

problém identifikovať sa s tým, že reklama nie je verným

obrazom skutočnosti, ale vždy iluzórnym zobrazením

reality, v rámci ktorého sa používa množstvo stratégií

a techník na ovplyvnenie a získanie pozornosti diváka.

graf 19

% re

spon

dent

ov%

resp

onde

ntov

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

7,2

36,9

3,7

38,8

3,3

16,5

2,7

19,7

5,3

8,9

7,2

9,1

Text nás nabáda ku kúpe mobilného telefónu

Tvrdením, že každý môže mať bezplatné telefonovanie a lyžovačku

Text nám ponúka pohodovú lyžovačku zadarmo

V tom, že neuvádza informácie o značke a technických parametroch mobilu

Text nás nabáda, aby sme si poriadne užili

V tom, že podmieňuje lyžovačku s priateľmi kúpou telefónu

Text nás informuje, ako sa možno počas zimy zadarmo zabaviť

Nevidím v ňom nič zavádzajúce

82,2

37,5

Prečítajte si pozorne nasledovný text a odpovedzte na otázky: „Túto zimu si poriadne užijete. S našimi mobilmi zažijete viac zábavy s priateľmi – na celom Slovensku, na každej dobrej zjazdovke. Každý môže zažiť pohodovú lyžovačku s nekonečne dlhými hovormi. A navyše úplne zadarmo. „

� ZŠ

� SŠ

� ZŠ

� SŠ

88,3

34,6

Čo je podľa Vás cieľom tohto textu?

Prečo sa podľa teba takéto texty objavujú v médiách

(napr. v TV, časopisoch ap.)?

V čom je podľa Vás tento text zavádzajúci?

% re

spon

dent

ov

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

14,2

5,98,5

11,28

23,9

Ide o reklamu, ktorú si objednal mobilný operátor a zaplatil za ňu médiu, ktoré ju odvysielalo

Ide o reklamu, ktorú zverejňuje televízia a iné médiá, aby nás zabavili a vyplnili voľný čas medzi jednotlivými reláciami

Ide o reklamu, ktorú si objednal prevádzkovateľ zimného strediska a zaplatil za ňu médiu, ktoré ju uverejnilo

Ide o reklamu, ktorú poskytol mobilný operátor a médiá mu zaplatia, aby ju mohli uverejniť a vyplniť tak voľný čas medzi jednotlivými reláciami.

53,4

� ZŠ

� SŠ

75

ka

pit

ol

a 3

ka

pit

ol

a 3

31

Dôležitou spôsobilosťou, indikujúcou

istú mieru mediálnej gramotnosti, je

používanie médií na aktívnu tvorbu

vlastného obsahu – či už vo forme textu,

obrazu či zvuku. Ako ukazuje Graf 21,

približne dve tretiny mladých občas

používajú fotoaparát (samostatný, alebo

v mobile) a zhruba polovica oslovených

dokáže samostatne narábať

s videokamerou. Horšie výsledky prinieslo

zisťovanie v kategórii zariadení na

nahrávanie zvuku, ktoré vôbec nepoužíva

57 % žiakov ŽS, 51 % stredoškolákov

a 40 % vysokoškolákov. S aplikačnými

programami na editovanie textu vôbec

nepracuje 38 % žiakov ZŠ, ale pravidelne

ich používa viac ako polovica oslovených

vysokoškolákov, pričom podiel tých,

čo textový editor nepoužívajú vôbec

, dosiahol v tejto skupine iba jedno

percento.

Z hľadiska vzťahu mladých ľudí k

informáciám nás zaujímal aj ich postoj

a doterajšie skúsenosti s vlastnou

produkciou a distribúciou informácií – či

už v textovej, obrazovej, alebo zvukovej

podobe (Graf 22). Najviac skúseností

s vytváraním vlastného obsahu, ktorý

môžu zdieľať aj iní ľudia, sa týka novej

generácie aplikácií v prostredí internetu.

Do tejto kategórie patria rôzne skupiny

osôb a komunít, ktoré v prostredí internetu

vytvárajú a udržiavajú kontakt, zdieľajú

svoje názory, aktivity, diskutujú o rôznych

témach a pod. Tieto sociálne siete

patria v globálnom kontexte

k najnavštevovanejším webovým stránkam.

Aj z tohto dôvodu by nás nemalo prekvapiť

tvrdenie približne polovice oslovených

mladých ľudí, že majú s týmto fenoménom

graf20

% re

spon

dent

ov%

resp

onde

ntov

% re

spon

dent

ov

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

90,0

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

5,3

4,4

1,5

23,8

27,7

93,7

63,6

7,3

4,4

Vyplniť voľný čas medzi jednotlivými televíznymi reláciami a zlepšiť divákovi náladu pohľadom na príjemných ľudí a krásne prírodné scenérie

Reklama nie je verným obrazom skutočnosti, ale určitým iluzórnym zobrazením reality, ktoré používa premyslené stratégie a techniky na ovplyvnenie a získanie diváka

Iba médium, ktoré reklamu odvysielalo a reklamná agentúra, ktorú ju vyrobila

Vytvoriť v divákovi ilúziu, že zobrazený nápoj vyrieši jeho problémy, splní tajné túžby a umožní mu stotožniť sa s určitým životným štýlom, pocitom či hodnotami.

Reklama nie je verným odrazom skutočnosti, takže žiadne stratégie a techniky nepoužili

Médium, ktoré reklamu odvysielalo, reklamná agentúra a výrobca nápoja

Osloviť čo najviac divákov a presvedčiť ich, aby si kúpili exkluzívnu dovolenku pri mori

Každá reklama je verným odrazom skutočnosti, takže určite nejaké stratégie a techniky použili, aby predali svoj produkt

Predovšetkým divák, ktorí získa dôležité a cenné informácie o kvalite nealkoholického nápoja, ktorý reklama prezentuje

Motivovať diváka k tomu, aby počas letnej dovolenky konzumoval iba kvalitné nealkoholické nápoje, pretože pitie alkoholu sa nestotožňuje s prezentovaným životným štýlom a hodnotami.

Reklama nás má predovšetkým zabaviť a preto tvorcovia používajú rôzne stratégie a techniky, aby sme neprepli na iný kanál a sledovali čo najviac reklamy

Iba výrobca nápoja, pretože reklama zvyšuje predaj jeho výrobkov.

7,3

60,7

0,5

Predstavte si nasledovný reklamný spot: Skupinka mladých, dobre vyzerajúcich, usmiatych a spokojne sa tváriacich ľudí sa zabáva na pláži. Okolo sa tmolí pes. V pozadí vidno hory a západ slnka nad morom. Od skupinky sa oddelí dvojica (muž a žena), ktorí si začnú pohadzovať fľašu s nejakým nápojom a naháňať sa. V záverečnej scéne sa obaja objímajú a spojne pritom popíjajú z orosenej fľašky nealkoholického nápoja.

� VŠ

� VŠ

� VŠ

Čo je podľa Vás cieľom tvorcov tejto reklamy ?

Myslíte si, že tvorcovia reklamy použili na získanie divákovej pozornosti nejaké stratégie a techniky ?

Kto má podľa Vás prospech z odvysielania takejto reklamy ?

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

% re

spon

dent

ov

určitú skúsenosť a osobne sa už zapojili do diskusného

fóra na internete.

Informácie a názory na blogu, ktorý je viac

sofistikovanou formou Social Networkingu, sú skôr

doménou vysokoškolákov (16 % respondentov).

V prostredí webových komunít je čoraz populárnejšie

aj on-line zdieľanie videozáznamov a iných obrazových

súborov, s ktorým má najviac skúseností skupina

oslovených stredoškolákov (22 %).

32

graf 22 žiaci ZŠ stredoškoláci vysokoškoláci

graf 21

fotoaparát

piblikoval/-a som informácie na webstránke

publikoval/-a som informácie na blogu

zverejnil/-a som video zapojil/-a som sa do diskusného fóra

publikoval/-a som informácie v školskom časopise

publikoval/-a som iným spôsobom

fotoaparát fotoaparátvideokamera videokamera videokameratextový editor textový editor textový editorzariadenie na nahrávanie zvuku

zariadenie na nahrávanie zvuku

zariadenie na nahrávanie zvuku

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0,0

1,7

13,3

12

1614

52

6

0

49,4

17,8

25,3

9,1

43,9

21,5

51,1

14,1

54,4

1

39,8

77,8

12,5

4,2

22,2

41,7

13,9

5,6

48,3 50

20,6

68,4

50,3

41,938,6

68,9

37,4

45,149,5

8,9

10,57,7

11,2

42,6

20,3

7,7

2,2

12,2

17,7 22,5

5,9

36,6

10,3

17

8,3

53,9

10,7

% r

esp

on

de

nto

v%

re

sp

on

de

nto

v

�� pravidelnepravidelnea� občasbč�� vôbec nievôbec nieb

� pravidelne� občas�� vôbec nievôbec nie

Frekvencia používania médií na tvorbu vlastného obsahu

Vytvorili ste už samostatne nejakú informáciu (napr. textový, zvukový, obrazový súbor), ktorá bola niekde uverejnená a môžu ju zdieľať iní ľudia ?

ka

pit

ol

a 3

ka

pit

ol

a 4

33

1) Poznatky získané v rámci výskumu mediálnej

gramotnosti mladých ľudí na Slovensku v zásade

potvrdili predpoklady a očakávania sformulované

vo východiskových hypotézach. Súčasná mladá

generácia v plnom rozsahu využíva možnosti

a príležitosti, ktoré jej čoraz viac globalizovaná

mediálna kultúra ponúka. V súvislosti s možnosťami

prístupu k jednotlivým médiám nie je ich potenciálny

výber takmer vôbec obmedzený.

2) Problémom dneška už vonkoncom nie je nedostatok

informácií – skôr naopak – málo výrazná je schopnosť

a záujem o výber mediálnych formátov, ktoré nemajú

len zábavnú funkciu, ale svojím obsahom a formou

sú zároveň prínosom k plnohodnotnému prežívaniu

osobného života, interakcii s rovesníkmi, participácii

na živote komunity a pod.

3) Jedným z najdôležitejších zdrojov informácií, ale

zároveň aj pasívnym modelom trávenia voľného

času, zostáva sledovanie televízie. Ako naznačujú

výsledky nášho prieskumu, záujem čoraz širšej

skupiny mládeže sa však presúva od televízneho

vysielania k interaktívnym formám obsahu zdieľaným

v prostredí internetu (chat, diskusné fóra, sociálne

siete ap). Za istý problém považujeme predovšetkým

to, že pomerne veľký podiel mladých ľudí využíva

tieto nové mediálne technológie výlučne na zábavu

a neformálnu konverzáciu s rovesníkmi. Poznanie

tohto aspektu komunikácie je však na druhej strane

aj veľkou príležitosťou pre aktívne zainteresovanie

mládežníckych skupín do správne facilitovaných

neformálnych diskusií o spoločensky závažných

témach – samozrejme vo forme primeranej, prístupnej

a dostatočne príťažlivej pre „on-line“ generáciu.

4) Výsledky výskumu potvrdili, že časť mladých

ľudí disponuje istou mierou rezistencie voči

manipulatívnym tendenciám v spravodajstve,

zábavných i reklamných mediálnych obsahoch.

Domnievame sa však, že ide skôr o akúsi intuitívnu

spôsobilosť, ako o ucelený a funkčný systém

životných zručností umožňujúcich kritické

hodnotenie mediálneho obsahu. Navyše táto

intuitívna schopnosť čeliť persuazívnym tendenciám

je vo väčšine prípadov uplatniteľná iba v rámci

otvorených a veľmi zreteľných foriem manipulácie

s publikom. Omnoho problematickejší a ťažšie

identifikovateľný je preto stret mladých ľudí so

skrytými a čoraz lepšie maskovanými pokusmi

ovplyvňovať ich hodnotový systém, podporovať

konzumné modely správania, propagovať veku

neprimerané a spoločensky neakceptovateľné prvky

mediálneho obsahu a pod.

5) V rámci výskumu sa tiež potvrdila potreba

a plná opodstatnenosť zavedenia rôznych foriem

formálneho i neformálneho mediálneho vzdelávania.

Tie by mali viesť predovšetkým k osvojeniu si

základných princípov a zároveň praktickej aplikácii

kritického hodnotenia techník, jazyka a konvencií

používaných v procese mediálnej komunikácie

a v rámci jej pôsobenia na cieľové skupiny publika.

6) Pozitívnym zistením vyplývajúcim z výstupov nášho

výskumu je, že mladí ľudia majú záujem o diskusiu

a zdieľanie zážitkov, poznatkov a skúseností

súvisiacich s mediálnych obsahom. Pomerne

veľká časť oslovených respondentov uviedla, že

najdôležitejšími partnermi v týchto rozhovoroch

sú rodičia, čo je nesporne veľmi priaznivý signál.

[Závery a odporúčania výskumu]

4.1 Závery výskumu

Zavery a odporucania vyskumu

Omnoho negatívnejším a veľmi závažným zistením

je, že médiá a ich obsah nie sú príliš relevantnou

témou pre veľkú časť pedagógov, ale ani ďalších

profesionálov a dobrovoľníkov pracujúcich

s mladou generáciou. Toto zistenie iba potvrdzuje

nevyhnutnosť transformácie tradičnej školy založenej

na memorovaní encyklopedických vedomostí

k otvoreným vzdelávacím modelom založeným na

rozvoji jednotlivých kľúčových kompetencií

a príprave mladých ľudí na zvládnutie praktických

životných situácií a zručností. Dôležitou prierezovou

témou podporujúcou tento nevyhnutný trend je

práve mediálna výchova, ktorá v správne zvolenej

forme prináša množstvo podnetov a podkladového

materiálu vhodného na rozvoj širokej škály životných

zručností.

34k

ap

ito

la

4

1) Je potrebné využiť skutočnosť, že súčasní mladí ľudia

na Slovensku sú čoraz viac „on-line“ generáciou

a maximálne zhodnocovať toto zistenie pri tvorbe

informačných materiálov, poradenstva a nových

foriem interaktívnej komunikácie určenej tejto

cieľovej skupine. Práve týmto spôsobom možno aspoň

čiastočne prispieť aj k usmerneniu mladých ľudí k

hodnotným a bezpečným obsahom, nielen v prostredí

internetu, ale i ostatných médií.

2) Podporovať vytváranie špecializovaných webových

portálov venovaných problematike mediálnej

gramotnosti a mediálnej výchovy – so zameraním

na učiteľov, profesionálov i dobrovoľníkov pracujúcich

s mladými ľuďmi, rodičov a ďalšie skupiny.

3) Maximálne využiť potenciál programu Mládež v akcii,

OP Vzdelávanie a ďalších európskych fondov na

organizovanie vzdelávacích aktivít zameraných na

jednotlivé aspekty mediálnej gramotnosti – najmä

pre učiteľov, pracovníkov s mládežou, mládežníckych

lídrov.

4) Je potrebné využiť zistenie, že mladí ľudia radi

a ochotne diskutujú o médiách. Vhodnou formou

môžu byť regionálne diskusné fóra, okrúhle stoly,

neformálne tréningy ap. Do organizovania podujatí

tohto druhu možno zapojiť nielen samotné školy,

ale aj samosprávne orgány - žiacke školské rady,

mládežnícke parlamenty. Dôležitou cieľovou

skupinou by sa mali stať aj detské a mládežnícke

kluby, centrá voľného času, pastoračné a komunitné

centrá ap.

5) Podporovať vznik a činnosť nových internetových

portálov, záujmových diskusných fór, blogov

a ďalších sociálnych sietí, ktorých obsah môžu

vytvárať priamo mladí ľudia. Nemusí pritom ísť len

o zdieľanie textových informácií. Veľký potenciál

majú aj interaktívne riešenia súvisiace s fenoménom

Web 2.0 – zdieľanie video a audio súborov, fotografií

ap. Spektrum potenciálnych tém je naozaj široké –

od prevencie drogových závislostí, cez bezpečnosť

na internete až po diskusiu o rôznych mediálnych

formátoch.

6) Iniciovať vytvorenie a systematicky podporovať sieť

iniciatívnych mladých ľudí pôsobiacich v jednotlivých

regiónoch, ktorí by po potrebnom zaškolení mohli

prinášať aktuálne spravodajstvo

o akciách, aktivitách a príkladoch

dobrej mládežníckej praxe.

Malo by ísť vlastne o akúsi

mládežnícku mediálnu agentúru

založenú na dobrovoľníckej

báze, ktorej servis by bol

prostredníctvom

samostatného

webového

portálu

k dispozícii

širokej

verejnosti

i profesionálnym

médiám.

35

ka

pit

ol

a 4

4.2 Odporúčania výskumu

1/ BUCKINGHAM, D. (2002) Media Education – A Global Strategy for Development. A Policy Paper Prepared for UNESCO, [online]. c2002. Last Revision 2002 [cit.2007-11-10]Dostupné z : http://www.mediaculture-online.de/fileadmin/bibliothek/buckingham_media-education/buckingham_media-education.html

BUCKINGHAM, D. – DOMAILLE, K.(2004) Where are We Going and How Do We Get There? In: Von Feilitzen, Cecilia and Carlsson, Ulla (eds.) Promote of Protect?: Perspectives on Media Literacy and Media Regulations. Yearbook 2003. Goteborg, Sweden, The International Clearinghouse on Children, Youth and Media, 41-54. (International Clearinghouse on Children, Youth and Media 6). [online]. c2004, Last Revision 2004 [cit.2007-11-10].Dostupné z: http://eprints.soton.ac.uk/12543/

2/Grunwald Declaration on Media Education. In.: International Symposium on Media Education. UNESCO: 1982 [online]. c1982. [cit.2007-11-07]Dostupné z: http://www.unesco.org/education/pdf/MEDIA_E.PDF

3/Dohovor o právach dieťaťa. Valné zhromaždenie Spojených národov 20. novembra 1989. [online]. c1989, [cit.2007-11-04]Dostupné z: http://www.unicef.sk/prava-deti/art69.html

4/ Odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č.1466/2000 o mediálnej výchove. Text bol prijatý Zhromaždením 27. júna 2000 (19. zasadnutie) [online]. c2000, [cit.2007-11-04]Dostupné z: http://www.radaeuropy.sk/?736

5/ Charter for Media Literacy. Euro Media Literacy [online]. c2006, [cit.2007-10-04]. Dostupné z : http://www.euromedialiteracy.net

6/Nový impulz pre európsku mládež – Biela kniha Európskej únie. EK IUVENTA, Bratislava 2002, 98 s. ISBN 92-894-2189-4

7/ Európska charta informácií pre mládež. Dokument prijatý XV. Valným zhromaždením Európskej mládežníckej informačnej a poradenskej agentúry (ERYICA) v Bratislave dňa 19. novembra 2004. [online]. c2004. [cit.2007-10-07]. Dostupné z: http:// www.uips.sk/download/mas/Charta_SJ.doc

8/ Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (2006/962/ES) In: Úradný vestník Európskej únie z 30.12.2006, L 394/10 - 18 SK. [online]. c2006. [cit.2007-10-07]. Dostupné z : http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/site/sk/oj/2006/l_394/l_39420061230sk00100018.pdf

9/ RYCHEN, D.S. , SALGANIK, L.H. The Defininion and Selection of Key Competencies[online]. c2001. [cit.2007 10.07] Dostupné z : http://www.oecd.org/edu/statistics/deseco

10/VELŠIC, M. Digitálna gramotnosť na Slovensku 2007 – Správa z výskumu, Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2007, 22 s. , ISBN 978-80-88935-98-8

11/ MULLIS, I., KENNEDY, A., MARTIN, M., SAINSBURY, M. (2006). PIRLS 2006 – Assessment Framework and Specifications. Amsterdam: International Association for the Evaluation of Educational Achievement , 119 s. , ISBN: 1-889938-40-8

12/CRESSWELL, J., VAYSSETTES, S. (2006). Assessing Scientific, Reading and Mathematical literacy: A Framework for PISA 2006, OECD, 187 s. , ISBN: 9264026398

13/MACHÁČEK, L.(2005). Participácia študentov na samospráve stredných a vysokých škôl Slovenska. Bratislava: IUVENTA. ISBN: 80-8072-045-2Dostupné: http://www.iuventa.sk/Default.aspx?CatID=7

[Literatúra]literatura

36l

ite

ra

tu

ra

14/TOMEY-PURTA, J., LEHMANN, R., OSWALD, H., & SCHULZ, W. (2001). Citizenship and Education in Twenty-eight Countries: Civic Knowledge and Engagement at Age Fourteen. Delft: International Association for the Evaluation of Educational Achievment (IEA). [online]. c2001. [cit.2007-11-11]. Dostupné: http://www.iea.nl/cived.html

15/ TURAN, V. (2001). Mladý človek a televízne spravodajstvo. [online]. c2001. [cit.2007-11-09] Bratislava: IUVENTA.Dostupné z: http://www.iuventa.sk/Default.aspx?CatID=7

16/BODNÁROVÁ, B. (2000). Názory mladých ľudí o trávení voľného času a o detských a mládežníckych organizáciách. Bratislava: IUVENTA. Dostupné z: www.rms.mladez.sk/buxus/docs/Sociologicky_prieskum.pdf

17/ Illegal and Harmful Content on the Internet, EU-25 Comparative Highlights, Eurobarometer – Gallup Organisation, (2003/2004). [online]. c2004. [cit.2007-10-07] Dostupné z: http://ec.europa.eu/information_society/activities/sip/eurobarometer/index_en.htm

18/ MARCH, J., BROOKS, G., HUGHES, J., RITCHIE, L., ROBERTS, S. & WRIGHT, K. (2005). Digital beginnings: Young children‘s use of popular culture, media and new technologies. University of Sheffield: Literacy Research Centre. [online]. c2005. [cit.2007-10-07] Dostupné: www.digitalbeginnings.shef.ac.uk/DigitalBeginningsReport.pdf

19/ RIDEOUT, V., ROBERTS, D.F. & FOEHR, U.G. (2005). Generation M - Media in the lives of 8-18 year-olds. Menlo Park (CA): The Kaiser Family Foundation. Dostupné z : www.kff.org/entmedia/

20/ LIVINGSTONE, S. – BOBER, M. (2005) UK Children Go Online – Final Report of Key Project Findings. London: Economic and Social Research Council. [online]. c2005. [cit.2007-11-05] Dostupné: http://personal.lse.ac.uk/bober/UKCGOfinalReport.pdf

21/ EIAA Mediascope Europe 2007 Pan European Executive Summary [online]. c2007. [cit.2007-11-01] Dostupné z: http://www.eiaa.net/research/research-details.asp?SID=1&id=375&lang=6&origin=media-consumption.asp

22/ FIRESTONE, M. CH. (1992) The Aspen Institute Communications and Society Program – National Leadership Conference On Media Literacy, The Aspen Institute Wye Center, Queenstown, Maryland, December 7-9, 1992 [online]. c1992. [cit.2007-10-07]Dostupné z: http://www.medialit.org/reading_room/article582.html

23/ EIAA Mediascope Europe 2007 Pan European Executive Summary [online]. c2007. [cit.2007-11-01]Dostupné z: http://www.eiaa.net/research/research-details.asp?SID=1&id=375&lang=6&origin=media-consumption.asp

24/ RIDEOUT, V., ROBERTS, D.F. & FOEHR, U.G. (2005). Generation M - Media in the lives of 8-18 year-olds. Menlo Park (CA): The Kaiser Family Foundation. Dostupné z : www.kff.org/entmedia/

25/ Illegal and Harmful Content on the Internet, EU-25 Comparative Highlights, Eurobarometer – Gallup Organisation, 2003/2004. Dostupné: http://ec.europa.eu/information_society/activities/sip/eurobarometer/index_en.htm

26/ LIVINGSTONE, S. – BOBER, M. (2005) UK Children Go Online – Final Report of key project findings. London: Economic and Social Research Council. Dostupné: http://personal.lse.ac.uk/bober/UKCGOfinalReport.pdf

27/ JIRÁK, J. (2005) Rámcový vzdělávací program pro základní vzdelávaní. Praha: Výskumný ústav pedagogický. ISSN 1802-4785. Dostupné z: http://rvp.cz/sekce/58

IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže je príspevková

organizácia Ministerstva školstva SR a jej hlavným

cieľom je rozvoj a skvalitňovanie práce s mládežou

a politiky voči mládeži v súlade s národnými

koncepčnými materiálmi.

IUVENTA

� vzdeláva, metodicky usmerňuje a poskytuje

informácie,

� podporuje rozvoj výskumu v oblasti mládeže

a pripravuje vlastné výskumné projekty,

� podporuje prácu s talentovanou mládežou

(predmetové olympiády a postupové súťaže),

� zabezpečuje grantové programy Ministerstva školstva

(ADAM),

� je Národnou agentúrou programu a Európskej únie

Mládež v akcii,

� je sídlom Eurodesku – Európskej informačnej siete pre

mládež a pracovníkov s mládežou.

Cieľové skupiny

� dobrovoľní a profesionálni pracovníci s mládežou ,

� mládež, mladí vedúci, mládežnícki vedúci a vedúci

neformálnych skupín mládeže,

� pedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení,

� žiaci základných a stredných škôl,

� zamestnanci samospráv, zodpovední za mládež,

� výskumníci a doktorandi z oblasti výskumu mládeže.

Témy a priority aktivít

� participácia mládeže na živote školy, obce a regiónu,

� mládežnícke dobrovoľníctvo,

� výchova k ľudským právam,

� neformálne vzdelávanie v práci s mládežou,

� rozvoj legislatívy v oblasti práce s mládežou

a mládežníckej politiky,

� medzinárodná spolupráca,

� zapojenie mladých ľudí s nedostatkom príležitostí

do spoločnosti.

[O IUVENTE]o iuvente

37

o i

uve

nt

e

Kontakt:

IUVENTA, Búdková 2, 811 04 Bratislava 1.

Tel. 02/59296112, e-mail: [email protected]

Mládež a médiá: Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku.Text: Norbert VrabecGrafická úprava: Index MTlač: OTA, a.s.Prvé vydanie 2008Vydala IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže, Bratislava

ISBN 978-80-8072-074-2

Distribúcia a objednávky publikácie:[email protected] alebo [email protected]