1 Vianoce 2012 P r í h o v o r d u c h o v n é h o o t c a Advent – čas pokánia i čas nádeje a radosti .... úvodné slovo p. farára... Latinské slovo „adventus“, z ktorého je náš „advent“ znamená „príchod“. Pre nás veriacich je to radostné očakávanie príchodu nášho Pána. Aj keď sme si vedomí tohto významu, predsa sa len vynára pred nami otázka: Aký je význam adventu pre nás tu a teraz? Boh sa stal človekom, aby nás, stvorených na svoj obraz, znovu urobil boţskými. A Boh chce opäť prebývať v našich srdciach. Advent má byť pre nás predovšetkým časom pokánia a časom radosti a nádeje. Čas pokánia. Blízkosť Pána treba vítať predovšetkým čistým svedomím. Vyčistiť, vymiesť kaţdý kútik duše. Prijať Pána do čistého srdca v čistej láske a radosti. Láskavosť dobrotivosť, ochota ku všetkým vţdy boli a sú známkami dobre pochopeného a ţitého kresťanstva. Zbavujme sa hriechov a pocítime radosť čistého svedomia. Obohacujme sa dobrými skutkami a budeme mať radosť z pokladov nehynúcich. Radujme sa z očakávanej odmeny, ktorú nám spravodlivý Sudca neodoprie, ak sme dobrý boj bojovali. Buďme láskaví ku všetkým, ako nás napomína apoštol. Ukáţme dobrú tvár, milý úsmev, podajme pomocnú ruku doma, v práci, na ulici či vo vlaku. Jasné detské očká ţiariace radosťou, znamenajú aj pre nás radosť. Vďačné oči obdarovaného, potešeného brata alebo sestry sú aj našou radosťou. Vďačný úsmev chorého je potechou a radosťou našej duše. Čas nádeje a radosti. Je povinnosťou veriaceho očistiť sa od hriechov pred prijímaním Jeţiša. Očakávanie Jeţiša zas predpokladá radostnú náladu. Cirkev vynecháva síce Glória, predpisuje fialovú farbu liturgie, ale ponecháva Aleluja. Liturgické modlitby počas adventu sa usilujú pozdvihnúť naše duše a posilniť našu nádej. „Národ sionský, hľa, Pán prichádza!“. „Radujte sa, Pán je blízko!“. Taktieţ zaznievajú prosby o urýchlený príchod Mesiáša. „Boh pripravil svet pre človeka - pútnika; to je ten svet na ktorom bývame. Ale urobil aj iný svet pre človeka blaženého; to je nebo. Pripravil však ešte jeden svet, kde on sám mal prebývať; a tomuto dal meno Mária“. Sv. Ľudovít M. Grignion de Montfort P. Stanislav Krajňák, SVD
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
1
Vianoce 2012
P
r í
h
o v
o
r
d
u
c h
o
v n
é
h
o
o t
c
a
Advent – čas pokánia i čas nádeje a radosti
.... úvodné slovo p. farára...
Latinské slovo „adventus“, z ktorého je náš
„advent“ znamená „príchod“. Pre nás veriacich
je to radostné očakávanie príchodu nášho Pána.
Aj keď sme si vedomí tohto významu, predsa sa
len vynára pred nami otázka: Aký je význam
adventu pre nás tu a teraz?
Boh sa stal človekom, aby nás, stvorených na
svoj obraz, znovu urobil boţskými. A Boh chce
opäť prebývať v našich srdciach. Advent má byť
pre nás predovšetkým časom pokánia a časom
radosti a nádeje.
Čas pokánia. Blízkosť Pána treba vítať
predovšetkým čistým svedomím. Vyčistiť, vymiesť kaţdý kútik duše. Prijať Pána do
čistého srdca v čistej láske a radosti. Láskavosť dobrotivosť, ochota ku všetkým vţdy
boli a sú známkami dobre pochopeného a ţitého kresťanstva. Zbavujme sa hriechov
a pocítime radosť čistého svedomia. Obohacujme sa dobrými skutkami a budeme
mať radosť z pokladov nehynúcich. Radujme sa z očakávanej odmeny, ktorú nám
spravodlivý Sudca neodoprie, ak sme dobrý boj bojovali.
Buďme láskaví ku všetkým, ako nás napomína apoštol. Ukáţme dobrú tvár, milý
úsmev, podajme pomocnú ruku doma, v práci, na ulici či vo vlaku. Jasné detské očká
ţiariace radosťou, znamenajú aj pre nás radosť. Vďačné oči obdarovaného,
potešeného brata alebo sestry sú aj našou radosťou. Vďačný úsmev chorého je
potechou a radosťou našej duše.
Čas nádeje a radosti. Je povinnosťou veriaceho očistiť sa od hriechov pred
prijímaním Jeţiša. Očakávanie Jeţiša zas predpokladá radostnú náladu. Cirkev
vynecháva síce Glória, predpisuje fialovú farbu liturgie, ale ponecháva Aleluja.
Liturgické modlitby počas adventu sa usilujú pozdvihnúť naše duše a posilniť našu
nádej. „Národ sionský, hľa, Pán prichádza!“. „Radujte sa, Pán je blízko!“. Taktieţ
zaznievajú prosby o urýchlený príchod Mesiáša.
„Boh pripravil svet pre človeka - pútnika; to je ten svet na ktorom bývame. Ale urobil
aj iný svet pre človeka blaženého; to je nebo. Pripravil však ešte jeden svet, kde on
sám mal prebývať; a tomuto dal meno Mária“. Sv. Ľudovít M. Grignion de Montfort
P. Stanislav Krajňák, SVD
2
Kalvárske hlasy Vianoce 2012
Adventné sv. omše pred svitaním
Osobitnou poboţnosťou v advente sú tzv. roráty čiţe svätá omša pred svitaním. Touto sv.
omšou pred ranným úsvitom, teda ešte za tmy, je naznačené smutné poloţenie ľudského
pokolenia pred narodením Pána, keď kráčalo ešte v tme, kým mu len narodením Jeţiša
neprišlo plné svetlo zjavenia Boţieho a nádej na blízke vykúpenie. Slovo „Rorate“ je zo
začiatku votívnej sv. omše adventnej ku cti a chvále Bohorodičky, ktorý po slovensky znie:
„Roste“ alebo „rosu dajte, nebesá..“ Táto rorátna sv. omša sa po celý advent kaţdodenne
slúţi v bielej farbe; v nedeľu len tam, kde je viac kňazov. Svätou omšou „Rorate“ Cirkev
obnovuje v nás, veriacich, túţbu s ktorou praotcovia očakávali príchod Vykupiteľa. Táto sv.
omša sa koná k úcte Panny Márie a pripravujeme sa k hodnému osláveniu narodenia
Krista Pána, pričom prosíme nebeského Otca, aby Jeţišov príchod na svet prospel naším
dušiam, ako prospieva tichý dáţď alebo rosa zemským plodinám.
„Roste nebesá, zhora a oblaky nech pršia na Spravodlivého: nech sa otvorí zem a nech
zrodí Spasiteľa!“ (Iz 45, 8).
Dymiaci a zapáchajúci vianočný stromček
V istom západonemeckom meste sa pred Vianocami strácali
z parku, sadov i cintorínov malé jedličky a smrčky. Pravdepodobne
zlodeji predávali ich na predvianočnom trhu. Polícia, keďţe nemohla
prísť na stopu zlodejov, všetky zostávajúce jedličky a smrčky v parkoch
a na cintorínoch dala natrieť zvláštnym roztokom, ktorý v izbovej
teplote začne uvoľňovať hustý dym a prenikavý neznesiteľný zápach.
V koľkých domácnostiach zaţili potom z toho nezvyčajné „vianočné
prekvapenie“ správa nehovorí.
P. Pavel Kobliha, SVD
Dňa 18.11 2012 otec biskup Marián Chovanec poţehnal zrekonštruovanú kaplnku
sv. Alţbety Uhorskej vo FN Nitra.
V kaplnke sa vybudoval natrvalo celý presbyteriálny priestor
spolu s novou dlaţbou a vymaľovaním. Pri slávnosti sa udelila
sviatosť pomazania chorých. Slávnosti sa zúčastnili p. S.
Krajňák, farár a rektor Misijného Domu Matky Boţej, p. P.
Kobliha, duch. správca FN, diakon Lukáš a skúsený seminarista
Peter Filo. Po omši sa podpísala pamätná listina.
Ďakujeme všetkým za ich akúkoľvek pomoc pri realizácii tohto
projektu a prosíme i naďalej o vaše modlitby.
Veriaci FN Nitra
3
„Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“
Lk 2, 14
Všetci dobre poznáme tieto slová, ktoré zazneli pastierom
v čase narodenia Jeţiša Krista. Anjeli nimi oznamovali narodenie
dlho očakávaného Spasiteľa. Tieto slová samy osebe
neznamenali pre Ţidov nič nové – veď vzdávať Bohu slávu bolo
beţnou súčasťou ich kaţdodenného ţivota a pokoj si priali vţdy
pri vzájomných stretnutiach ako súčasť pozdravu. Zvesť
o narodení Boţieho Syna ich však zaktivizovala natoľko, ţe
neváhali uprostred noci ísť a presvedčiť sa na vlastné oči.
Vzápätí rozhlásili túto radostnú zvesť po celom okolí, oslavovali
a chválili Boha.
O niekoľko dní budeme sláviť Vianoce, niekto moţno tretí,
desiaty, tridsiaty krát, iní ich dokonca uţ pamätajú i viac neţ päťdesiat. Snáď v našom
okolí niet človeka, ktorý by nepoznal dojímavú históriu narodenia Jezuliatka, ktorú znova
a znova tak radi počúvame na polnočnej svätej omši. Skúsme sa však zamyslieť nad tým,
ako Vianoce menia náš ţivot, našu vieru, správanie sa k ľuďom.
Vieme skutočne vzdávať slávu Bohu na výsostiach, a to nielen slovami ale i skutkami?
Nepatríme k tým, ktorí svojou pasivitou dávajú najavo, ţe im nezáleţí na tom, kam sa uberá naša spoločnosť?
Ako je potom moţné, ţe na Slovensku, kde sa väčšina obyvateľov prihlásila ku kresťanstvu, sa nerešpektuje právo na ţivot od počatia aţ po prirodzenú smrť?
Ţe čítame noviny a časopisy, sledujeme programy a tak podporujeme médiá, ktoré šíria nemravnosť a rôzne zvrátenosti vyhlasujú za normálne, či dokonca za ľudské práva?
Ţe nevieme zabrániť postupnej devastácii našich rodín a nezriedka i zlej výchove detí?
Ţe potichu tolerujeme rozkrádanie nášho spoločného majetku?
A čo šírime okolo seba? Sme tvorcami pokoja alebo rozbíjame medziľudské vzťahy, ohovárame, vnášame všade svoj nepokoj a nenávisť?
Iste, väčšina z nás nie je na takých postoch, aby to všetko zlé v našej spoločnosti
dokázala zmeniť. Istotne je v našich moţnostiach začať kaţdý od seba, jednoducho
prestať tolerovať zlo v akejkoľvek podobe a nebáť sa postaviť otvorene na stranu dobra.
A práve Vianoce sú na to ideálnou príleţitosťou. I neveriaci ľudia povaţujú tieto krásne
sviatky za čas pokoja, radosti a lásky. My kresťania však vieme, ţe podmienkou pre takéto
preţívanie Narodenia Pána je čisté srdce naplnené láskou k Bohu, ktorý poslal svojho
Syna na svet, aby nás vykúpil. A práve ţivá viera nám dá silu, aby sme to všetko zvládli.
Pane, prosíme Ťa, aby sme tieto Vianoce prežili ako skutoční kresťania. Daj nám
odvahu aspoň na chvíľu sa vymaniť spod vplyvu médií, techniky a hlučných osláv a nájsť
si chvíľku ticha na rozhovor s Tebou. Pomôž nám venovať viac času ľuďom okolo nás,
našim rodinám, ale i chorým a opusteným. A keď budeme v zbožnej modlitbe kľačať pri
jasličkách, dovoľ nám odovzdať Ti všetky svoje trápenia, problémy, ťažkosti, obavy
a obdaruj nás milosťou, aby sme sa stali šíriteľmi Tvojho pokoja a aby celý náš ďalší život
1. Deti patria do ţivota cirkvi a je správne ich privádzať na sv. omšu.
Deti sú súčasťou cirkvi, preto je normálne a dobré privádzať ich do kostola na sv. omšu.
Pomáhame im vytvárať si tak vzťah k Bohu, k ľuďom, k situáciám, k miestu, čím budujeme jedno
spoločenstvo. V našej farnosti máme pochopenie pre prítomnosť detí na sv. omši. K tomuto
postoju chceme vychovávať aj ostatných, ktorí navštevujú tento kostol a sväté omše.
Rešpektujeme Vaše deti, napriek tomu je potrebné mať cit aj pre ostatných prítomných v kostole.
Choré dieťa odporúčame neprivádzať na sv. omšu, berme ohľad na jeho zdravie a zdravie ostatných.
2. Svätá omša začína uţ u Vás doma. Pripravte deti na to, ţe sa idú stretnúť s Pánom Jeţišom. Pripomeňte im dôleţitosť tohto stretnutia a skúste ich motivovať k tomu, aby boli pozorné. Dieťa vidí rodičov, čo robia, čomu veria, ako sa správajú, a aj keď tomu nerozumie, kopíruje ich. Vo výchove nič lepšie ako príklad rodičov neexistuje. Sv. omša chce byť impulzom na to, aby sa to, čo sa nakrátko povie počas príhovoru, bolo ešte dorozprávané, domodlené a pripomínané spolu s rodičmi doma.
3. Za správanie sa dieťaťa počas svätej omše nesie zodpovednosť rodič.
Správanie dieťaťa počas sv. omše je ovplyvnené vekom, povahou, temperamentom, jeho momentálnym, fyzickým a psychickým rozpoloţením. Rodič najlepšie pozná svoje dieťa. Stanovením hraníc v správaní /čo môţe a čo nie/, ich dôsledným dodrţiavaním a láskavým prístupom, postupne učíme dieťa preţívať sv. omšu nielen navonok, ale aj vnútorne. Nebojte sa ráznych pritiahnutí k sebe, alebo prísnejších pohľadov. Ako rodičia zo sv. omše toho mať veľa nebudete – ale príde čas, keď budete môcť opäť pokojne sledovať sv. omšu. Teraz je dôleţité to, ţe ste tu spolu ako rodina, deti to vnímajú, stáva sa to súčasťou ich ţivota.
4. Na svätú omšu prichádzame včas.
Príchod načas Vám umoţní nájsť si vhodné miesto v kostole tak, aby dieťa mohlo svojimi zmyslami vnímať, preţívať a aktívne sa zapájať do priebehu sv. omše. Dieťa by malo vidieť na oltár rodičov. Na vlastné dieťa, ktoré sedí vpredu treba vidieť a včas zasiahnuť, ak je nepokojné, alebo rozptyľuje ďalšie deti. Je potrebné rešpektovať priestory, ktoré máme.
5. Dieťa počas svätej omše hračky nepotrebuje.
Kostol nie je herňa. Hračkami odvádzame pozornosť nielen vlastného dieťaťa, ale aj ostatných detí. Vhodné sú knihy s priebehom sv. omše alebo biblickou tematikou.
Kalvárske hlasy Vianoce 2012
6
6. Počas sv. omše nejeme a nepijeme.
Deťom je potrebné primerane vysvetliť, ţe počas svätej omše nejeme a nepijeme, pokiaľ si to nevyţaduje zdravotný stav dieťaťa. Najesť a napiť sa je potrebné pred alebo po svätej omši.
7. Nenechávajte deti voľne behať a prechádzať sa po kostole.
Pohyb k deťom nerozlučne patrí. Nie kaţdé dieťa dokáţe vydrţať pokojne sedieť. Dôleţité je dieťaťu vysvetliť, ţe počas omše nebeháme po kostole a zbytočne sa neprechádzame. Ak sa potrebujem premiestniť, robím to v pokoji, tak aby som nevyrušoval.
8. Počas svätej omše nerozprávame.
Počas sv. omše sa nerozprávame nahlas. Ak potrebujeme dieťaťu niečo povedať, vysvetliť, robme to v tichosti. K otázkam dieťaťa sa vráťte po sv. omši a odpovedzte na ne. Rozprávať môţu deti vtedy, ak ich k tomu vyzve kňaz.
9. Hlučne vyrušujúce a nezvládnuteľné dieťa je potrebné vyviesť von.
Vyjsť von, prípadne do miestnosti farskej kniţnice, ktorá je ozvučená treba vtedy, ak je dieťa hlučné, nezvládnuteľné a nereaguje na Vaše upozornenie.
10. Zapojte sa aktívne do sv. omše.
Kaţdá rodina svojou prítomnosťou dotvára atmosféru sv. omše. Ponúkame Vám moţnosť priniesť obetné dary ako rodina. Môţete si zobrať na starosť čítania a prosby, zapájajte sa s deťmi do spevov a modlitieb. Po ceste domov, pri obede alebo večernej modlitbe sa rozprávajte o tom, čo Vás oslovilo počas nedeľnej sv. omše. Opýtajte sa detí, čo si zapamätali. Tieto pravidlá Vás nemajú odradiť privádzať deti na svätú omšu, ale sú pomôckou pri ich výchove. Nenechávajte sa odradiť neúspechom a nestrácajte vieru, ak všetko naraz nezmeníte. Chce to čas, našu i Vašu ochotu, trpezlivosť, dôslednosť a láskavosť, aby sme sa naučili spoločne prežívať a sláviť rodinnú sv. omšu. /Prevzaté s povolením saleziánov z kostola Panny Márie Pomocnice v Bratislave na Miletičovej ul./
Farský deň na Kalvárii - 16. september 2012
Je vhodné nadväzovať na osvedčenú tradíciu vo všetkých
oblastiach ľudského ţivota, najmä, ak takáto skúsenosť pozitívne
vplýva na spoločnosť, či určité spoločenstvo ľudí. Takouto, uţ
pomerne dlhšou tradíciou v našej farnosti sa stal, zásluhou uţ
viacerých po sebe nasledujúcich správcov farnosti, FARSKÝ DEŇ
– v dostatočnom predstihu kompetentnými ohlásený, netrpezlivo
a so záujmom očakávaný všetkými, ktorí v minulosti uţ zakúsili
jeho jedinečnú atmosféru.
Podujatie začalo tým najvhodnejším moţným spôsobom –
poboţnosťou a poţehnaním jeho účastníkov Najsvätejšou
Sviatosťou Oltárnou v kostole Nanebovzatia Panny Márie.
V osvedčenom príjemnom prostredí, bez váţnejších zádrheľov,
rozvinuli a uskutočnili sa bohato naplánované aktivity :
Kalvárske hlasy Vianoce 2012
7
- spoločenské - utuţenie vzťahov medzi zúčastnenými farníkmi nezastupiteľnou formou osobnej komunikácie ,
- športové - resp. športovo-zábavné - futbalový zápas medzi druţstvami pátrov SVD proti výberu farníkov. Zápolenie prebehlo v bojovom, ale priateľskom duchu, aj keď s nekompletnými zostavami. Viacero hráčov v oboch druţstvách preukázalo slušnú fyzickú i technickú zdatnosť, iným bude potrebné viac cvičiť. Zápas vyhrali šťastnejší farníci, napriek snahe zastupujúceho komentátora zápasu, alias rozhodcu, na ktorého nik nedbal, dosiahnuť dohodu o remíze – najmä kvôli participácii na cene pre víťaza, ktorou bola torta od jedného z farníkov - divákov. Pozornosť väčšiny zúčastnených sa sústredila práve na tento zápas, ktorým sa pobavili, čo popri športovom zámere, bol tieţ cieľ tohto podujatia. Je pozitívne, ţe tentoraz sa zápolenie skončilo bez ujmy na zdraví a svedčí o väčšej ohľaduplnosti a azda aj lepšej pripravenosti športovcov.
- občerstvenie - pochvala však patrí všetkým, ktorí sa o bohaté občerstvenie pričinili, - hudba a iná zábava - kapela sprevádzala a spestrovala ostatné aktivity počas
celého podujatia, takţe bolo veselo, - zlatý klinec podujatia bol futbalový
zápas medzi rehoľnými sestrami Kongregácie Kráľovnej apoštolov a dievčatami kalvárskej farnosti– bola to naozaj nevšedná udalosť.
Všetkým, ktorí sa o toto vydarené podujatie
akýmkoľvek spôsobom zaslúţili patrí vďaka.
Tešíme sa na podobné podujatie aj na budúci rok.
Viktor Šabík
Práce vyhotovené tohto roku v našej farnosti
Naše aktivity v oblasti stavebných prác
a zariadenia kostola sa sústreďovali na
spovedelnice, kde sa značne
zainvestovalo. Bola to demontáţ
pôvodných spovedelníc, privedenie
ústredného kúrenia a elektriky,ako aj sa
vyhotovilo zateplenie výklenkov v mieste
spovedelníc. To boli stavebné úpravy.
Následne sa dali vyrobiť a namontovali sa
nové drevené spovedelnice. Chýbajú ešte
doplnky ako sú kľakátka, zákryty
oddeľujúce spovedníka..a pod.
Kalvárske hlasy Vianoce 2012
8
Pred púťou k Matke Boţej sa narýchlo
opravili prvé dve zastavenia Kríţovej
cesty po narazení automobilu. Nemalá
investícia, ktorú skoro v plnej výške hradí
mesto je dlaţba pred poľným oltárom
a plocha vedľa poľného oltára, ktoré sa
tento mesiac realizujú. Architektonický
návrh tak dlaţby pred poľným oltárom,
ako aj spovedelníc pripravil Ing. arch.
František Dulík, náš farník. Takto sa
skrášli a dostane väčšiu hodnotu celý
areál Kalvárie. Verím, ţe sa nám tieto
úpravy budú všetkým páčiť.
Milan Vaňuš
Teta Erţika –„MLADÁ“ JUBILANTKA
Dňa 30. 11. 2012 sa naša drahá Alţbeta Zsakay (teta Erţika) doţíva 100 rokov.
Pre nás je to mimoriadna udalosť, lebo sme nemali ešte nikoho, kto by sa doţil tak
vysokého veku. Naša teta Erţika, ako ju všetci voláme, preţila zaujímavý ţivot. Pracovala
ako učiteľka hudby, matematiky a fyziky.
Najskôr na základnej škole, neskôr na
vysokej škole. S láskou učila všetky deti.
Často spomína veselé školské časy na
Kysuciach, kde ju poslali učiť, hoci
nevedela ani po slovensky.
S úsmevom rozpráva rôzne historky, čo
zaţila. Nenarieka a radostne preţíva
kaţdý deň s Pánom. Spokojná je so svojím
ţivotom. Má výnimočnú schopnosť
potešovať iných. Kaţdý deň si nájde dôvod na
úsmev. Veľmi rada číta romány. Vekom je
síce uţ strašia, ale duchom je stále veľmi
mladá. Ďakujeme Bohu, ţe ţije medzi
nami.
Teta Eržika, želáme Vám veľa zdravia, Božieho požehnania, radosti a spokojnosti do
ďalších dní. Mari Sarvašová
Kalvárske hlasy Vianoce 2012
9
Kalvárske hlasy Vianoce 2012
10
Primavera spríjemnila jeseň
Úspešný detský spevácky zbor Primavera z Brna zaujal publikum v kostole Nanebovzatia Panny Márie v Nitre na Kalvárii (28.10.). Teleso pôsobiace pri Základnej umeleckej škole Jaroslava Kvapila bolo zaloţené v roku 1992 a dosiahlo veľké úspechy na medzinárodných súťaţiach a festivaloch. Získali si obdiv laickej i odbornej verejnosti a v Nitre predstavili bohatý program s premyslenou dramaturgickou koncepciou. Na Misijnú nedeľu sa im podarilo navnadiť jedinečnú atmosféru, v ktorej sa snúbi profesionalita s nadšením. Výraznou mierou sa o tieto úspechy pričinila zbormajsterka Jarmila Jalůvková, či korepetítora Jana Baláţová, obidve absolventky brnianskeho JAMU. Slávnostná Gloria z pera Jana Nováka bola v ich podaní intonačné čistá a vyrovnaná. Radostný charakter piesne vystihli do detailov. Dôsledná práca s dynamikou (predovšetkým úvodné fortissimo) vtiahla publikum. Z pompézneho začiatku prešli k citlivej Venite a laudare od Riccarda Giavinu, moderného skladateľa ovplyvneného starou hudbou. Preukázali tu aj
výbornú hlasovú pripravenosť v sólových partoch. Klasicistické Nocturno Josefa Myslivečka bolo však miestami dynamicky nevyváţené s klavírnym sprievodom, čo však mohlo byť spôsobené technickými faktormi. Napriek tomu zachovali interpretačné zásady klasicizmu. Anjelsky tercet z oratória Eliáš, Hebe deine Augen auf F. M. Bartholdyho bol štýlovo vyprofilovaný s jasným interpretačným zámerom. Z cyklu šiestich zborov pre detský, respektíve ţenský zbor z pera Sergeja Vasilijeviča Rachmaninova,
vybrali najznámejšiu časť Anjel, skomponovanú na text Lermontova. Touto skladbou, náročnou na technickú interpretáciu nielen zboru ale aj klavírneho partu, potvrdili svoje kvality. Zvolené voľnejšie tempo dopomohlo k jej efektnosti. Jazz Exultate Johna Purifoya a acapellová Aleluja Madrigal Donalda Moora, či Kyrie Piotra Janczaka boli veľmi
jasné a čisté. Vyzdvihla by som najmä veľmi flexibilnú adaptačnosť na jednotlivé obdobia a ich štýlové znaky, a to naprieč celým vystúpením. S vybraným časťami z Jazzovej omše Boba Chilcotta nám ponúkli netradičnú úpravu liturgických častí ordinária. Takmer tanečné Benedictus vystriedalo dynamicky vygradované Agnus dei, meditatívneho charakteru. Koncert uzatvorili trojicou ľudových piesní. Ta zlukovská náves v úprave Jana Máleka, Černé oči děte spát zaranţovaná Milanom Uherekom, či Miroslavom Reichlom upravená pieseň Tancuj, tancuj vykrúcaj boli dôstojnou bodkou za celým podujatím. Ako prídavok si vybrali skladbu od S. V. Rachmaninova, Noc. Je chvályhodné, ţe sa na Kalvárii prezentoval tak kvalitný zbor. Nešlo však len o technické kvality, ale aj o vyššie posolstvo. Čo môţe viac pozdvihnúť ducha, ako výborná hudba v priestoroch chrámu? Pevne verím, ţe sa stane Kalvária miestom, kde sa budú častejšie organizovať koncerty podobného formátu.