-
D V O J M E S A Č N Í K K U B Í N S K Y C H K A T O L Í K O V •
R O Č N Í K X X I • 0 6 / 2 0 1 3
Ježiš Kristus je nevyčerpateľný zdroj
Vizitácia farnostiSprostredkovanie návštevy biskupa v našej
farnostiStrana 5
Nový organÚžasná nádhera alebo zbytočný prepych v kostole
Povýšenia svätého krížaStrany 8 - 9
JubilujúciViktor MarettaVšetko najlepšie!Strany 14 - 15
-
Dvojmesačník kubínskych katolíkov. vyDal: Rímskokatolícky farský
úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú
potrebu. cenzor: prof. Ľubomír Pekarčík, PhD. ŠéfreDaktor:
Ing. Eva Murínová. reDakčná raDa: Mgr. Marek Jamrich,
Mgr. Renata Jedláková, PhDr. Zuzana Machajová, Ľudovít
Oravec, Monika Kočalková, Petra Jurčáková, Mgr. Martin Farbák.
ImprImatur: Mons. prof. �Dr. František Tondra, spišský
diecézny biskup, Spišské Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000.
regIstračné číslo: A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. náklaD: 800 ks.
Uzávierka budúceho dvojčísla je 10. februára 2013. Svoje príspevky
nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre
Farský list“ alebo e-mailom na adresu: [email protected].
Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov.
saDzba a tlač: Tlačiareň Vrábel, Dolný Kubín
Milí čitatelia,na začiatku adventu som si povedala, že sa budem
snažiť Bohu viac ďakovať. Aby som si uvedomila, že nie všetko je
také samozrejmé, ako sa zdá.
A tak aj dnes Bohu ďakujem za vás čitateľov, že niektorí s
väčšou, iní s menšou pravidelnosťou listujú a čítajú stránky nášho
farského časopisu. Ďakujem za to, že takýto časopis existuje a že
sa z jednej obojstrannej A4 pred dvadsiatimi rokmi rozvinul na
dvadsaťstranové periodikum. Ďakujem za neustálu podporu našich
kňazov pri jeho tvorbe a vydávaní . Ďakujem za kolegov z redakčnej
rady, ktorí venujú svoj voľný čas pozorovaniu, spracovávaniu či
písaniu príspevkov, ktorí majú so mnou trpezlivosť, keď ich
naháňam, keď im zoškrtávam príspevky, alebo keď niektoré dokonca
nezaradím do vydania. Ďakujem za všetkých, ktorí nám dajú spätnú
väzbu a ďakujem aj za tých, ktorí mlčia. Ďakujem za všetkých, ktorí
nám dodávajú fotogra�e, kresby či nápady. Ďakujem za tých, ktorí
pomáhajú s distribúciou, ktorí nám pre časopis robia sadzbu a
ďakujem aj za tých, ktorí nám ho vytlačia. Ďakujem za moje deti a
manžela, že sú trpezliví, hlavne keď �nišujeme s číslom. Ďakujem za
Andreja, ktorý opravuje našu gramatiku, pomáha vymýšľať nadpisy a
vždy uvarí dobrú kávu. Ďakujem za...
Tento môj príhovor mal vyzerať úplne ináč, ale prežila som pri
jeho písaní krásny čas s Bohom.
Ďakujem ti, Pane, za všetko.A vám prajem príjemné čítanie!
Eva Murínová
Snímka na titulnej strane:Ikona Narodenie Krista
Príspevky a námety do Farského listu zasielajte na e-mail:
[email protected]
Poďakovanie
Sv. Benedikt v Regule hovorí: „in omni loco Deum se respice pro
certo scire“ (považovať za isté, že Boh vidí na každom mieste).
Toto vidí ako prostrie-dok, ako konať dobré skutky. Uvedomuje-me
si, že často iba Boh vidí každú prácu, ktorú robíme pre neho a jeho
kráľovstvo. Preto ako vaši pastieri vám chceme poďa-kovať za každú
službu, ktorú ste vykonávali v tomto roku. Určite len Boh videl,
koľko času a energie venovali kostolníci, orga-nisti, miništranti,
mimoriadni vysluhova-telia svätého prijímania, žalmisti, lektori,
speváci a všetci, ktorí sa starali o to, aby aj
ostatní mali plnšiu účasť na mystických ta-jomstvách svätej
liturgie.
Ale tiež bola potrebná práca tých, ktorí upratovali, ozdobovali
a opravovali Božie príbytky. Iní sa starali o katechizáciu a sýtili
tak hlad duší – katechéti, rehoľné sestry a mnohí iní dobrovoľníci.
Iní činnosti pod-porovali materiálne. A bez modlitieb terci-árov,
spoločenstiev, chorých a všetkých ve-riacich by sme ťažko bojovali
s mocnosťami temnosti.
Každý z vás je potrebný a každá vaša činnosť je potrebná, preto
vám v Božom mene vyslovujeme úprimnú vďaku a pripá-jame
požehnanie.
Vaši kňazi
FARSKÝ LIST 06|20132
EDITORIAL
-
„Pri jasliach stojím pokorne, ó, Ježišu, môj život! K
nohám Ti kladiem ochotne, čo dala Tvoja milosť. Svoj rozum, srdce
dávam Ti, veď nemám iné poklady, môj celý život prijmi.“
Pieseň, ktorú zhudobnil J. S. Bach hovorí o tom, čo máme
položiť Maličkému Vládcovi, keď sa mu prídeme pokloniť v hĺbke
svojho srdca. Keď sa mu klaniame v jasliach svojho srdca
a vidíme, že okrem svojej biedy tam nič iné nemáme. Vtedy mu
dajme svoje úbohé srdce a čakajme, čo sa stane... zotrie
hriechy a do srdca prerazí svetlo... „Na cestách môjho života
si Svetlo moje jasné, si pomoc, vzácna útecha, s Tebou je
srdce šťastné; si Slnko, svetlo žiarivé, zdroj viery, živej
nádeje, nás Tvoja láska hreje.“
Áno, tak ako pokračuje táto starobylá pieseň, zmení sa aj naše
srdce, keď ho naplní Najväčší, hoci v jasliach leží Najmenší.
A On, Najkrajší ak je v nás, aj my sme krajší. Ak sme
krajší, sú krajší aj iní.
No možno si povieš: Snažil som sa, chcel som, no prečo som to
nezakúsil? Možno som sa príliš spoliehal na seba. Ak nevieš ako
ďalej a túžiš po svetle, skús použiť návod sv. Benedikta,
ktorý dáva svojim mníchom v Regule: „A keď v nás je
niečo málo možné pre prirodzenosť, prosme Pána, aby prikázal svojej
milosti prísť nám na pomoc.“
Najmenší, Najkrajší, Najväčší...TEXT: MAREK JAMRICH, KAPLÁN •
SNÍMKA: INTERNET
FARSKÝ LIST 06|2013 3
-
Diecézny futbalový turnaj
Miništranti a aktívni mladí ľudia z Dolného Kubína si povedali
aj tento rok, že sa zúčastnia na veľ-mi populárnom futbalovom
turnaji v rámci diecézy.
Oravské kolo sa konalo v októbri v Rab-či a Mútnom, kde našu
farnosť reprezento-vali dva tímy a úspešne postúpili do diecéz-neho
kola v Levoči. Do Levoče postúpilo až 16 tímov z celej Spišskej
diecézy. Naši miništranti hrali už iba v jednom mužstve, v silnej
konkurencii sa umiestnili na krás-nom 3. mieste. Po turnaji sa
zistilo, že podľa pravidiel diecézneho turnaja víťazi pochy-bili, a
tak sa tím z Dolného Kubína posunul na druhú priečku. Levoča sa
stala tímom, ktorá išla reprezentovať Spišskú diecézu do Prešova,
kde sa konalo už celoslovenské kolo všetkých diecéz.
Naši miništranti si domov priniesli za-slúženú trofej, množstvo
zážitkov a nových priateľstiev. Tomáš Kočalka.
Tomáš Kočalka•Snímka: archív autora
Dar viery osvetľuje i premieňa
Nedeľa 24. novembra 2013 bola pre našu farnosť významným dňom.
Slávili sme odpust svätej Kataríny Alexandrijskej, ktorá je
patrónkou náš-ho farského kostola. Pozvanie celebrovať túto
slávnosť prijal vikár Žilinskej diecé-zy, Mons. ThDr. Ing. Ladislav
Stromček, rodák z našej farnosti. Svoj príhovor za-čal milým
konštatovaním, že keď stál pri oltári nášho farského kostola ako
dieťa,
ako miništrant, bol taký malý stromček a stále zostal tým istým
Stromčekom. V kázni upozornil na prvú encykliku pápe-ža Františka
Lumen Fidei, ktorá nie je ad-resovaná len biskupom, kňazom,
diako-nom a zasväteným osobám, ale všetkým veriacim laikom, a preto
by sme jej mali venovať pozornosť. Venuje sa viere, kto-rá je
veľkým darom a ak k nemu budeme pristupovať rovnako ako svätá
Katarína, aj my dosiahneme veniec večného živo-ta. Dar viery nám
dáva svetlo a premieňa naše srdcia.
Slávnosť hudobne sprevádzali spo-jené spevokoly našej farnosti
pod vede-
ním Mateja Bartoša a svojou účasťou ju podporil primátor mesta
Dolný Kubín Roman Matejov, ako aj zástupca nášho partnerského mesta
Limanowa. Na zá-ver slávnosti sme sa poďakovali nášmu drahému
rodákovi za to, že prijal naše pozvanie a vyprosovali sme mu
ochra-nu sv. Kataríny Alexandrijskej. Slávnosť bola zakončená i
pobožnosťou zasvätenia Kristovi Kráľovi, pretože to zároveň bola i
posledná nedeľa cirkevného roku, nede-ľa Krista Kráľa.
Martin FarbákSnímky: autor
dečne pozýva na tradičný ples, ktorý sa bude konať 8.2.2014 o
19.00 v MsKS v Dolnom Kubíne.Lístky si môžete objednať a zakúpiť od
20.1.2014 v škole u p. Daniely Bridzin-skej. Viac informácií
nájdete na webovej stránke školy.
Milí rodičia a priatelia!Spoločenstvo rodičov a priateľov školy
pri Cirkevnej spojenej škole a zamest-nanci školy vás a vašich
známych sr-
FARSKÝ LIST 06|20134
UDALOSTI VO FARNOSTI
-
Očakávaná vizitácia farnostiTEXT: EVA MURÍNOVÁ • SNÍMKY:
AUTORKA, ARCHÍV CSŠ
Neobyčajnou návštevou nás poctil dňa 5. novembra náš spišský
bis-kup Mons. Štefan Sečka. Neoby-čajnou bola preto, lebo tento deň
si otec biskup celý vyhradil pre návštevu Dolné-ho Kubína a
prišiel, aby sa oboznámil so stavom, s radosťami i ťažkosťami v
našej dolnokubínskej farnosti. Bola to biskup-ská vizitácia. V
nedeľu, ktorá predchádzala tento deň, sme v oznamoch mohli počuť v
krátkosti program celého dňa i výzvu k za-pojeniu sa do diskusie,
ktorá bude prebie-hať medzi biskupom a veriacimi farnosti.
Po svojom príchode na farský úrad kro-ky biskupa smerovali do
Cirkevnej spoje-nej školy, kde v mnohých triedach pozdra-vil deti,
rozdal im obrázky a posmelil ich v aktívnej práci na hodinách i po
vyučovaní. Prešiel takmer celú školu – od najmlad-ších žiakov
materskej školy až po budúco-ročných prvých maturantov osemročného
gymnázia. S učiteľmi a ďalšími zamest-nancami školy sa stretol v
zborovni, kde ich povzbudil k vytrvalosti, trpezlivosti pri
vykonávaní svojho povolania.
Nasledovalo stretnutie s vedením mes-ta a s poslancami, po ňom
sa jednotlivo rozprával s kňazmi, ktorí vo farnosti pôso-bia,
navštívil s povzbudením dve domác-nosti s dlhodobo chorými členmi
rodiny. V poobedných hodinách sa stretol s pred-staviteľmi farských
spoločenstiev. Zástup-covia piatich speváckych zborov, lekto-rov,
žalmistov, organistov i miništrantov,
Pastoračnej rady, cirkevnej školy, �liálky Vyšný Kubín,
Biblického krúžku, terciá-rov, Modlitieb matiek a otcov, Farskej
cha-rity, skautov, eRka, Ružencového bratstva, saleziánov –
spolupracovníkov či sestry saleziánky (FMA) i vincentky (DKL) mu v
krátkosti predstavili svoje spoločenstvá, počet členov i aktivity,
ktoré vyvíjajú.
Nasledovalo stretnutie s Hospodárskou radou a o 18.00 h
celebroval otec biskup svätú omšu vo farskom kostole, pri ktorej sa
stretol s veriacimi farnosti. Po svätej omši nasledovala diskusia s
veriacimi bez prítomnosti miestnych kňazov.
Hlavné témy otázok veriacich sa tý-kali stavby organu,
blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka, organistov, kňazov,
fun-govania Pastoračnej rady i spoločenstiev vo farnosti, osobitne
Spoločenstva novej evanjelizácie, o.z., a zaznelo i pár podne-tov
na zlepšenie vzťahov medzi kňazmi a veriacimi.
Ak máme konkrétne otázky na našich kňazov (načo, prečo, ako...),
máme podľa odporúčania otca biskupa postupovať v zmysle odporúčania
Nového zákona: naj-skôr sa pýtať priamo medzi štyrmi oča-mi, ak
nebudeme spokojní s odpoveďou, príp. nebudeme cítiť posun, zavoláme
si „svedkov“, a až potom by do otázok, príp. problémov mal
vstupovať biskup. V otáz-ke biskupa Vojtaššáka spresnil
informá-cie, že v snahách o blahorečenie sa ďalej pokračuje. Z
otázok okolo stavby organu
zaznievali hlasy, ktoré by peniaze investo-vané do tohto diela
venovali radšej chu-dobným, rozvedeným či problémovým deťom.
Momentálne sú to už nepodstat-né otázky, pretože stavba organu,
ktorej predchádzala akustická stavebná úprava interiéru kostola
Povýšenia sv. kríža, je už ukončená, organ už hrá, v istom slova
zmysle (z iného pohľadu) ide dokonca o historický okamih.
Liturgický nástroj - organ - nie je akousi dočasnou záležitos-ťou,
zostáva a slúži svojmu účelu v chráme mnohým generáciám. V otázke
fungova-nia spoločenstiev i Pastoračnej rady platí praxou overený
biblický princíp (štyri oči, svedkovia, biskup). Vážnejšia bola iba
otázka fungovania SNE, o.z. Po viacerých otázkach i obhajobách
členov zaznelo dô-ležité vyjadrenie otca biskupa: „Budeme sa musieť
konečne záväzne vyjadriť k vášmu fungovaniu.“ V závere stretnutia
pán Su-roviak (najstarší člen skautského 53. od-dielu
Gentiana)zavŕšil otázky všetkých odporúčaním, aby sme žili v
svornosti, porozumení a v radosti svoj život každý deň.
Ďakujeme otcovi biskupovi Štefanovi za návštevu, poučenia i
prítomnosť medzi nami. Osobný kontakt, záujem, dôvera i vzájomná
láska obrazne povedané me-dzi pastierom a ovečkami je to najlepšie,
čo môžu obe strany zažívať. Tak sa môže láska posilňovať a
problémy, nedôvera na jednej či druhej strane sa môžu riešiť.
FARSKÝ LIST 06|2013 5
-
Evanjelizačné turné nielen pre mladých
Godzone Tour 2013 - Armáda Krá-ľa je evanjelizačné turné, ktoré
sa konalo v šiestich mestách Sloven-ska v rámci Týždňa Cirkvi pre
mládež.
Hlavným zameraním projektu je evan-jelizácia mladých na
Slovensku. Víziou projektu je priniesť prebudenie našej krajine,
zjednotiť služobníkov, motivovať a povzbudzovať súčasné generácie.
Ten-to svet potrebuje počuť silné posolstvo evanjelia a
organizátori tohto projektu ho chcú priniesť spôsobom, ktorý
zasiahne predovšetkým mladého človeka – atrak-tívnym, kreatívnym a
moderným. Aj pre-to sa turné konalo na pozvanie biskupov
predovšetkým pre mladých ľudí celého Slovenska.
V rámci našej farnosti sa rozhodol toto pozvanie prijať a
„narukovať“ do armády kráľa plný autobus mladých nadšencov.
Zamierili do športovej haly na Štiavnič-kách v Banskej Bystrici.
Druhá skupina (kapela Aktivity) vyrazila niekoľko dní skôr do
Považskej Bystrice, kde sa zapojila aj do predevanjelizačnej
kampane Godzo-ne chválami, svedectvami a rozdávaním pozvánok na
námestí tohto mesta.
To, čo obidve skupiny v rámci Godzo-ne zažili, prevýšilo ich
očakávania. Cítiť to z vyjadrení mnohých zúčastnených. Hneď v úvode
pri vstupe do haly boli naprí-klad označení pečaťou KIOBIK za tých,
Ktorým Ide O Božie Kráľovstvo, čím si v slovníku teenagera
uvedomili, „že ide do tuhého“, alebo ešte viac, ide o kráľovstvo,
ide o životy!
Do programu sa účastníci zapájali spe-vom, tancom či
zamysleniami. Okrem tohto bolo počas programu pripravených niekoľko
evanjelizačných videí, svedec-tiev a služieb modlitby na úmysly
jednot-livcov. Divadelným predstavením príbehu Márnotratného syna
mali účastníci mož-nosť vstúpiť do Božieho Slova a stretnúť sa s
milujúcim a odpúšťajúcim Otcom.
Z SMS otázky, týkajúcej sa dojmov a postrehov z Godzon-u,
vyberáme:
Z organizačnej stránky to bolo skvelé. Skvelá bola aj
improvizácia v nečakaných situáciách. Program bol bohatý a mys-lím,
že sa v ňom našli mnohí. Kiež by bol program aj dlhšie ako 2,5
hodiny, aby sme tak mohli ísť ešte viac do hĺbky. (Marek)
Super akcia s úžasnou atmosférou a svedectvami o obrátení, ktoré
zaujali a tr-valo zmenili myslenie mnohých. (Andrej)
Mňa osobne sa dotklo to, koľko mla-dých ľudí tam bolo. Zvlášť ma
veľmi oslo-
vili slová jednej piesne, v ktorej sa spie-valo, že „nebo
pohlcuje túto zem“... Tieto texty ma pozývali „neškatuľkovať“ Boha,
ale dávať mu priestor v mojom živote. Na-novo som si uvedomila, že
sme armádou kráľa, a preto sme pozvaní „bojovať“ za nás mladých,
našu farnosť, mesto, zem... On sám nás v tom posilňuje a chráni.
(Lydka)
V skratke? Neuveriteľná atmosféra. Slovensko sa prebúdza...“
(Jozef)
Možno skončil týždeň plný veľkého ohlasu a výbornej atmosféry,
no naša úlo-ha práve začína. Teraz sa ukáže, aké boli naše
rozhodnutia, keď sme sa rozhodli vstúpiť do generácie, ktorej ide o
Božie kráľovstvo. Verím tejto generácii a mám nádej, že povstáva
nezastaviteľná armáda Božích detí, ktoré poznajú svoju hodno-tu a
uchopujú autoritu, ktorú im vydobyl Kristus.
Petra JurčákováSnímky: archív Godzone
Vianoce sú malý začiatok.Boh má rád malé začiatky. Treba im
veriť.Potom sa budú diať veľké veci.
Požehnané Vianoce a nové malé začiatky prajeredakčná rada
Farského listu.
FARSKÝ LIST 06|20136
UDALOSTI VO FARNOSTI
-
Mikulášska nádielka nesklamala
Ako to už býva v našej farnosti zvy-kom, aj tento rok medzi nás
zavítal sv. Mikuláš, a to hneď niekoľkokrát. Deti sa na jeho
príchod starostlivo pripra-vovali. Nielenže sa učili básničky,
riekanky a pesničky, ale hlavne sa snažili častejšie ko-nať dobré
skutky.
Mikulášska nádielka odštartovala tro-chu netradične vo štvrtok,
v predvečer sviatku sv. Mikuláša na Námestí slobody pred Mestským
kultúrnym strediskom, kde žiaci a učitelia Cirkevnej spojenej školy
v spolupráci s mestom Dolný Kubín pripra-vili pre všetky deti
bohatý program. Poča-sie, ktoré v ten večer kraľovalo,
pripomína-
Knižnica Cirkevnej spojenej školy
V priestoroch Cirkevnej spojenej školy sa nachádza školská
knižnica. V tomto školskom roku sa o jej chod stará Mgr. Daniela
Krupová. Vypožičať si v nej knihy môžu všetci žiaci a zamestnanci
školy v pon-delky a stredy poobede. V ponuke je široký výber
encyklopédií, rozprávok, príbehov pre menších aj gymnazistov, knihy
pre šikovných majstrov či cestovateľov. Platia tu jednoduché
pravidlá: prihlásiť sa v knižnici, požičať si naj-viac dve knihy na
mesiac. Školskej knižnici bol darovaný aj knižný fond farskej
knižnice. Momentálne prebieha preberanie a eviden-cia týchto kníh.
Ak by niekto z radov širokej verejnosti súrne potreboval vypožičať
nejakú publikáciu z tohto knižného fondu, určite mu radi vyjdú v
ústrety.
Mária Šaligová
lo skôr scénu z �lmu o Snehovej kráľovnej, ale nadšené detské
publikum to neodra-dilo. Čakanie na príchod Mikuláša s jeho
sprievodom krátil deťom detský spevácky zbor Laudato vianočnými
koledami, žiaci Cirkevnej spojenej školy tanečným vystú-pením i
krátkou scénkou približujúcou deťom život svätého Mikuláša a jeho
dobré skutky. Nakoniec sa všetci dočkali. Mikuláš odmenil deti
nielen dobrým slovom, ale aj drobnou sladkosťou.
V škole je pre deti deň, keď má Mikuláš meniny, asi jeden z
najkrajších, prežitých v škole. Už od rána napäto čakajú, kedy sa
ozve známe klopanie na dvere. Najviac sa tešili ako zvyčajne tí
najmenší. Starší žiaci v spolupráci s učiteľmi a rodičmi
pripravi-li pre ostatných spolužiakov tradičné ob-darovanie
mikulášskym balíčkom. Svoju úlohu však mal nielen Mikuláš, ale aj
jeho
pomocníci. Kým anjeli pomáhali pri obda-rovávaní, čertom sa
podarilo niektorých žiakov pomaľovať na nepoznanie a nepo-mohlo im
ani schovávanie sa pod lavicu.
V nedeľu čakal svätý Mikuláš deti na námestí pred kostolom
Povýšenia svätého kríža na Brezovci. Opäť mu spoločnosť ro-bili
anjeli, bez ktorých by Mikuláš plné koše balíčkov ani neuniesol. O
dobrú atmosféru sa postarali deti zo speváckeho zboru pod taktovkou
Zuzany Lachovej. Tým odváž-nejším sa podarilo urobiť si s Mikulášom
fotogra�u na pamiatku.
Vďaka tomuto podujatiu pomohli de-ťom splniť tajné priania a
rozžiariť ich det-ské očká niektoré mestské výbory a
Rím-skokatolícky farský úrad v Dolnom Kubíne.
Zuzana MachajováSnímky: autorka, archív CSŠ
na spokojnosti tanečníkov mal hudobník Samuel Lörinčík. Plný
parket od začiatku až do konca plesu bol toho skutočným dô-kazom.
Aby si nohy občas trochu oddých-li, bol počas prestávok pripravený
krátky program. Nielen hudobný, ale aj herecký a tanečný. Zábavu,
ktorá trvala až do polno-ci, ukončili spoločnou modlitbou.
Eva FačkováSnímka: Veronika Jurčíková
Tanec, hudba, radosť
Takto by sa dal charakterizovať tra-dičný Katarínsky ples našej
far-nosti v réžii mládežníkov. V jedál-ni Cirkevnej spojenej školy
sa v sobotu 23. novembra 2013 roztancovalo približne sto
plesajúcich, medzi ktorými nechýbali ani mladé rodiny s deťmi.
Veľkú zásluhu
FARSKÝ LIST 06|2013 7
-
ZAZNIEVA ZVUK NOVÉHO ORGANATEXT: MAREK JAMRICH, KAPLÁN • SNÍMKA:
AUTOR, WWW. STRÁNKA FIRMY
Ešte ako organista Spišskej katedrály som s veľkou radosťou
prijal správu o tom, že v Dolnom Kubíne sa rozhodli postaviť nový
organ. Potešil ma nielen výber kvalitnej nemeckej firmy, ale vôbec
fakt, že na Slovensku budeme mať organovú novostavbu, lebo u nás je
problém nájsť kvalitný organ. Vtedy som ešte netušil, že ma Božia
prozreteľnosť zaveje práve do tejto farnosti.
Hneď na úvod chcem priblížiť veľký význam tohto organu pre
Slovensko. Ide o prvý nástroj nemeckej �rmy �omas Jann
Orgelbau GmbH na Slovensku, ktorá stavia organy už niekoľko
desaťročí. Okrem iných postavila aj organ do Dómu (tzv.
Frauenkirche) v Mníchove a iných kostolov
a koncertných sál po celom svete.
Mnohí sa pýtate, či nestačil doterajší digitálny organ a či bol
potrebný taký drahý nástroj.Musím uznať, že cena 400 000,-
eur je vysoká. Ale pri kúpe nového auta tiež radšej zaplatíte viac
za kvalitné, aby ste nemuseli to lacnejšie, prípadne menej kvalitné
neustále opravovať. Práve tento faktor brala do úvahy aj
hospodárska rada našej farnosti, keď sa rozhodla pre takýto veľmi
múdry krok. Na slovenské pomery patrí tento organ medzi drahšie
a veľmi kvalitné, no v celosvetovom meradle ide
o úplne obyčajný a dokonca celkom lacný nástroj.
Prečo bol zlý doterajší digitálny organ?Odpoveď je veľmi
jednoduchá - bol len dočasným riešením, kým sa nepostaví kvalitný
organ. Tak si to želá Cirkev v koncilovom dokumente
Sacrosanctum
concilium (čl. 120). Digitálny organ je vhodnou náhradou
píšťalového nástroja predovšetkým tam, kde takýto nástroj nemožno
použiť – napr. liturgia na voľnom priestranstve. Z
priestorového hľadiska a hlavne vďaka jeho zvukovým
a rozsahovým možnostiam je vhodný na pedagogické účely.
Rozdiel medzi digitálnym a píšťalovým organom je asi taký,
ako počítačová hra „autá“ a ozajstná jazda skutočným autom.
Dôvodom je to, že ani tá najlepšia zostava reproduktorov nedokáže
v kvalite konkurovať šíreniu zvuku z jednotlivých
píšťal z organovej skrine. Hoci jednotlivé registre
jemnejšieho charakteru imituje v priestorovej akustike
digitálny organ pomerne verne, nie je tomu tak pri použití väčšieho
zvuku, predovšetkým pedálových a jazykových registrov. Tu
zreteľne cítiť, že ide o elektronický zvuk. Vtedy nás z
takéhoto nástroja môže bolieť aj hlava, čo sa pri správne
naintonovanom píšťalovom organe, aj pri silnejšom zvuku, nestane.
Ďalšou veľkou pravdou je, že s elektronickým zvukom sa horšie
spieva, ako so zvukom „živým“. Mnohí kolegovia organisti potvrdili,
že po postavení píšťalového organa sa spev zhromaždenia
mnohonásobne zlepšil.
Niektorých zarazilo, že organista nesedí „tvárou k oltáru“, ale
hrací stôl je priamo zabudovaný v organovej skrini, teda je
„chrbtom k oltáru“.Pre nástroje s mechanickou traktúrou je to
oveľa jednoduchšie, lebo klávesy sú „bližšie k píšťalám“,
navyše vo svete je to úplne bežná prax. Dokonca veľké koncertné
organy majú zväčša dva hracie stoly – jeden s mechanickou
traktúrou vbudovaný priamo do organovej skrine a druhý,
s elektrickou traktúrou, ktorý možno voľne posúvať po javisku,
ako je to potrebné pre hráča alebo orchester. Ako príklad uvediem
nový organ pre budovu Slovenskej �lharmónie (Reduta) i
Viedenskej �lharmónie (Wiener Muzikverein) od rakúskej �rmy Rieger
Orgelbau.
Oveľa závažnejšia je však otázka: Pre koho je organ postavený?
Pre ľudí? Pre organistov, hudobníkov?Je pravda, že hudobníci na
Slovensku jasajú, ale organ nie je pre nich. V prvom rade je
na Božiu slávu, aby svojím zvukom velebil Boha, keď ho už my
urážame toľkými a toľkými hriechmi. V druhom rade, aby
pomohol nášmu duchu povzniesť sa k Bohu a potom dlho,
dlho nič – a až nakoniec aj pre naše potešenie. J
Ako vlastne organ vzniká?Organ sa najprv postaví vo výrobnej
hale. Potom sa rozoberie a znova postaví v priestore,
kde bude znieť a tam sa potom aj ladí. Jedna vec je výroba
píšťal, druhá vec je intonácia nástroja. Jednotlivé píšťaly síce
môžu byť vyrobené kvalitne a dobre, ale ak je organ zle
naintonovaný, jeho hodnota prudko klesá. Nesprávna intonácia je
vtedy, keď píšťaly vo vyšších polohách hrajú inak
FARSKÝ LIST 06|20138
UDALOSTI VO FARNOSTI
-
ako píšťaly v nízkych polohách. Správna intonácia je aj
vizitka staviteľa. Tiež nie je dobre, ak je organ „predimenzovaný“
- to znamená, že do píšťal ide zbytočne veľa vzduchu.
Dobrý výber staviteľa bol viditeľný už pri výrobe a
dodaní. Niekedy sa hovorí o „nemeckej presnosti“, tu dokonca môžeme
hovoriť o „prepresnosti“, keďže organ prišiel o týždeň skôr,
ako bolo plánované. Organ mal doraziť v poobedňajších
hodinách, no už o ôsmej hodine rannej stál kamión pred
kostolom. Keďže so šoférom maďarskej národnosti sme sa
nedohovorili, počkali sme na organárov z �rmy, ktorí prišli
v poobedňajších hodinách. V kamióne, ktorý organ
doviezol, bola využitá každá plocha a organ bol veľmi šetrne
a organizovane uložený. Štyria organári s pomocou
modernej techniky v priebehu troch dní postavili organovú
skriňu. Skriňa vyrástla naozaj enormne rýchlo. Potom však nastúpila
ťažšia práca, a to zapojiť mechanickú traktúru - mechanizmus,
ktorý vedie od každej klávesy k ventilu pod píšťalou, čo
zabralo viac času, lebo je to práca veľmi pomalá
a náročná.
Neskôr osadili i tzv. prospektové píšťaly, ktoré majú aj
dekoratívnu funkciu a sú na čelnej strane nástroja. Z
vizuálneho hľadiska sú veľmi podstatné, lebo dodávajú organu
majestátnosť. Okrem vizuálneho majú aj symbolický význam a
ich usporiadanie má vyjadrovať usporiadanosť, krásu a
vznešenosť kresťanského života podľa evanjelia.
Povedané motoristickým jazykom „karoséria a niektoré časti
motora sú na mieste“ teraz však treba „motor“ spojazdniť
a organu dať „dušu“ - naplniť ho píšťalami a tie
naladiť, čo je nesmierne ťažká práca. Sťažená bola i tým, že
majiteľ �rmy mal autohaváriu a preto intonéri mohli prísť až
o celé dva týždne neskôr. Preto organ
intonovali na dve smeny – dvaja cez deň, dvaja v noci.
Štvrtá adventná nedeľa je veľkým dňom pre našu farnosť i
pre kostol na Brezovci. Vtedy totiž prvýkrát organ zaznie počas
bohoslužby. Avšak až potom, ako ho požehná otec biskup Sečka. Je to
už prastará tradícia, že organ, kým nie je požehnaný, mlčí
a rozoznie sa v plnej sile a nádhere až po
požehnaní.
Kolaudačný koncertSlávnostný kolaudačný koncert nového organa
pod záštitou farnosti i mesta bude 6. januára o 16.00
hod. Predstaví sa tu americký organista a pedagóg David
di
Fiore, ktorý je slovenskému hudobnému publiku už známy, lebo
okrem svojej práce hudobného riaditeľa Univerzitného kostola
v Seattle (USA) externe vyučuje na Katedre hudby v
Ružomberku, viedol viaceré interpretačné kurzy a má za sebou
koncerty vo viacerých slovenských mestách. Druhým interpretom bude
Stanislav Šurin, významný slovenský koncertný organista
a pedagóg, ktorý bol zodpovedný za výber �rmy nielen pre náš
organ, ale aj organové projekty v iných mestách (nový organ
pre Dóm sv. Martina v Bratislave, Slovenskú �lharmóniu,
Ružomberok, Sihelné, Martin). Naši veriaci ho môžu poznať cez mnohé
antifóny a hymny, ktoré vyšli z jeho skladateľského pera
a spievame ich v našej farnosti. Takto budete môcť vidieť
naživo autora týchto veľmi špeci�ckých, ale milých
a obľúbených skladieb. Tretím interpretom je Martin Bako,
mladý a talentovaný organista Dómu sv. Martina v
Bratislave, absolvent VŠMU v Bratislave v hre na
organe, ktorý je známy aj svojím veľkým improvizačným talentom.
Zároveň týmto vyslovujeme veľkú vďaku v prvom rade
dobrotivému Bohu za to, že nám doprial takúto veľkú radosť. Tiež
veľká vďaka patrí pánu dekanovi, prof. Pekarčíkovi, bez jeho zápalu
za dielo by sa tento projekt nemohol zrealizovať. Ďakujeme aj
všetkým sponzorom a všetkým, ktorí ste akýmkoľvek spôsobom,
�nančne alebo duchovne, podporovali toto - dovolím si to tak nazvať
- „Božie dielo“.
FARSKÝ LIST 06|2013 9
-
Rok Sedembolestnej Panny Márie
Biskupi Slovenska vyhlásili na Slovensku dokumentom KBS Rok
Sedembolestnej Panny Márie od 1. januára do 31. decembra 2014.
Vyvrcholením Roka bude púť k Sedembolestnej do Šaštína 15.
septembra 2014. Želaním biskupov je, aby členovia Kato-líckej
cirkvi na Slovensku využili tento rok na prehĺbenie viery a úcty
voči Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. Zároveň
povzbudzujú veriacich, aby sa počas jubilejného roka prehĺbili v
modlit-be posvätného ruženca.
-tk kbs-
Ponuka biblických katechéz
V Spišskej Novej Vsi sa počas celého Roku viery uskutočňovali
biblické katechézy, ktorých cieľom bolo oživiť a prehĺbiť dar viery
na príklade vybraných biblických postáv. Katechézy boli obohatené o
konkrétne zamyslenie pre život a zobrazenie biblických postáv v
kresťanskom umení. Postavy ako Abrahám, Mojžiš, Rút, Samuel,
Jeremiáš, Ester, Daniel, Mária – Ježišova Matka, Ján Krstiteľ,
Mária Magdaléna, apoštol Pavol a Peter zaujímavou formou priblížil
lektor doc. ThDr. SSLic. František Trsten-ský, PhD. Všetky
videokatechézy sú dostupné na adrese:
http://fara.sk/snv/rokviery.html
-tk kbs-
Nové meno na Múre
Počas osláv 25. výročia Sviečkovej manifestácie (v marci
2013)odha-lili v Bratislave vedľa Úradu vlády (Nám. slobody 3) Múr
nenápad-ných hrdinov. Boli na ňom mená a portréty dvoch nenápadných
hrdinov - Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla. 10. decembra k nim
pribudla ďalšia osobnosť - bla-hoslavená sestra Zdenka
Schelingo-vá, rodáčka z Krivej, mučeníčka z obdobia komunizmu.
Tabuľu zdobí aj citát sestry Zdenky v piatich jazykových mutáciách:
„Odpustenie je tá najväčšia vec.“
-tk kbs-
Polstoročná existencia Slovenského ústavu v Ríme
Slovenskí aj talianski veriaci si v nedeľu 17. novembra v
kaplnke Pápežského slovenské-ho kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme
pripomenuli 50. výročie založenia Slovenského ústavu sv. Cyrila a
Metoda. Na slávnosti ocenili prínos kardinála Jozefa Tomku, ktorý
sa mimoriadnym spôsobom zaslúžil o realizáciu myšlienky vybudovania
Slovenského ústavu a kolégia. Oslava sa konala v kontexte 1150.
výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a 50 rokov
existencie Slovenského ústavu v Ríme do tohto jubilea intenzívne
zapadá. Všetci Slováci, ktorí v Ústave žili a pracovali, venovali
svoje úsilie jednému hlavnému cieľu: duchovnému a náboženskému
dobru slovenského ľudu.
Prefekt Kongregácie pre klérus Mons. Beniamino Stella v homílii
vyzdvihol, že Ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme bol postavený vďaka
zbožnosti a obetám veľkého množstva sloven-ských veriacich žijúcich
po celom svete. „Súčasťou dejín tohto kolégia sú tiež životy kňazov
a biskupov, ktorí pracovali v tichu a v obete, neraz však aj v
utrpení a ponížení: pracovali inšpi-rovaní Bohom a evanjeliom.”
Vyjadril tiež presvedčenie, že je dôležité pripomínať si históriu
Slovenského ústavu, pretože je obrazom kresťanského života a
kresťanskej svätosti, v centre ktorej majú svoje podstatné miesto
kríž a obeta. “Bez obety v kresťanskom živote a bez kríža
neexistuje duchovná plodnosť. Pán používa naše talenty pre svoje
diela, ale ak sú to len ľudské talenty, ktoré sa neinšpirujú
vierou, nestačí to. Ľudské diela sa pomíňajú, ba niekedy aj rúcajú.
Ale práve čnosť a svätosť života je to, čo sa páči Bohu.”
Prítomných vyzval nasledovať príklad obetavosti a svätosti
viditeľný v živote mnohých kňazov a veriacich, ktorých životy sa
spojili s históriou Pápežského slovenského ústavu v Ríme.
Svätý otec František zaslal prítomným pozdravný list, v ktorom
vyjadril želanie, aby Pá-pežský slovenský ústav „pokračoval vo
vzácnom diele pre dobro a rast cirkevného spoločen-stva, ale aj
občianskej spoločnosti” a všetkým prítomným poslal svoje apoštolské
požehnanie.
-tk kbs-
Pápež vymyslel liek na srdce
Stretnutie so Svätým otcom Františkom pri poludňajšej modlitbe
Anjel Pána dňa 17. novembra malo aj osobitný vtipný prvok. Tí, čo
prišli na Námestie sv. Petra, dostali pri odchode ako pozornosť
škatuľku, ponášajúcu sa na obal nového lieku. V škatuľke s názvom
„Misericordin“ a vyobrazeným emblémom srdca si každý našiel
ruženec, obrázok Božieho milosrdenstva podľa videnia svätej
Faustíny Kowalskej a návod na „užívanie lie-ku“. Ten predstavuje
popis modlitby Korunka Božieho milosrdenstva spolu s
odporúčania-mi, v akých situáciách a s akými úmyslami sa modlitba
odporúča.
Svätý otec povedal: „Chcel by som vám teraz ešte poradiť jeden
liek. Zaiste si niekto pomyslí: ‚Pápež robí odrazu lekárnika?‘ - Je
to špeciálny liek na skonkrétnenie ovocia Roku viery, ktorý sa
blíži ku koncu. Nuž je to liek s 59 pilulkami na srdce. Ide o
‚duchovný liek‘, ktorý sa volá Misericordin. Tento liek vám budú
dobrovoľníci rozdávať pri odchode z námestia. Vezmite si ho! Je to
ruženec, s ktorým sa možno modliť aj korunku Božieho milosrdenstva.
Je to duchovná pomoc pre našu dušu a na všeobecné rozširovanie
lásky, odpustenia a bratstva. Nezabudnite si ho vziať, urobí vám
dobre! Pomáha na srdce, na dušu a na celý život!“
-tk kbs-
Prepracovali francúzsky preklad modlitby Otče náš
Francúzsky hovoriaci katolíci sa od novembra modlia „Otče náš“ v
novom preklade. Hlavná zmena sa týka deviateho verša Ježišovej
modlitby: „A neuveď nás do poku-šenia“. Doteraz znel francúzsky
text: „Ne nous soumets pas a la tentation“ – čo znamená asi –
„Nepodriaď nás pokušeniu“. V novej verzii sa budú francúzski
katolíci modliť: „Et ne nous laisse pas entrer en tentation“, teda:
„A nedaj nám upadnúť do pokušenia.“ Tým sa mení teologický akcent
výpovede. Vatikán povolil túto prepracovanú francúzsku verziu z r.
1966 už v júli.
-tk kbs-
FARSKÝ LIST 06|201310
ZO SVETA CIRKVI
-
Vianočné námestie v Ríme
Vianočný strom na Svätopeterskom námestí bude tento rok
pochádzať z hraničného pásma Nemecka a Čiech. Je teda okrem iného i
symbolom česko-ne-meckého priateľstva. 60-ročný, 25-met-rový, 7 ton
vážiaci vianočný smrek sa vy-dal na cestu už 1. decembra.
Sprevádzalo ho viac než 250 pútnikov z nemeckej a českej strany ,
ktorý svoj dar odovzdali na zvláštnej audiencii 13. decembra. V ten
istý deň bol stromček slávnostne rozsvietený na Svätopeterskom
námestí. Vianočný strom sa pred Bazilikou sv. Petra rozsvieti už po
31-krát. Témou betlehema - scény narodenia Ježiša Krista tohto roku
bude František 1223 – František 2013, a to na počesť prvých Vianoc
pápeža Bergoglia.
-tk kbs-
Denník L´Osservatore Romano na internete
Viac správ, inovatívna gra�ka, možné zdieľanie prostredníctvom
sociálnych sietí a elektronické vydanie sprístup-nené bezplatne
sľubuje nová stránka vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano.
Denník v talianskom jazyku, ako aj jeho týždenné vydanie vo
francúzskom, anglickom, talianskom, portugalskom a španielskom
jazyku, či mesačné v poľštine, si budú môcť prečítať všetci
užívatelia internetu na počítači, smartphone a tablete. Denník sa
tak sprístupňuje čitateľom aj v takých častiach sveta, v ktorých
distribúcia novín v papierovej podobe bola oveľa ťažšia a
nákladnejšia.
-tk kbs-
Staronové usmernenie
Apoštolský nuncius v USA pripomenul americkým katolíkom, že
Vatikán ešte neuznal údajné zjavenia v Medžugo-rí za autentické.
Toto napomenutie súviselo s plánovaným turné jedného z vizionárov
po katolíckych farnostiach Spojených štátov. Vatikánska komisia
kardinálov, biskupov, teológov a ďalších expertov pod dohľadom
Kongregácie pre náuku viery udalosti v Medžugorí podrobne skúma.
Vatikán im neodpo-ručil, aby diecézy organizovali o�ciálne púte do
Medžugoria, avšak povedal, že katolíci môžu miesto navštevovať a
modliť sa tam.
-tk kbs-
Koniec Roka viery v znamení relikvií svätého Petra a novej
exhortácie
P ri slávnosti záveru Roka viery 24. novembra 2013 boli po prvý
raz verejne vystavené relikvie svätého Petra, apoštola, ktorý
obetoval svoj život za Pána. Išlo o mimoriadnu udalosť a hlavným
cieľom vystavenia týchto relikvií je pod-ľa Mons. Fisichella
uľahčenie prístupu ku kontemplácii Ježiša Krista s takým
odu-ševnením, aké mali prví kresťania: „Petrova viera takto znovu
potvrdí, že dvere k stretnutiu s Kristom sú vždy otvorené a čakajú
na to, aby sme cez ich prah vstupovali s rovnakým oduševnením a
presvedčením, aké mali prví veriaci.“
Ide o niekoľko úlomkov kostí, uložených v umeleckej kovovej
schránke, zdobe-nej reliéfnym latinským nápisom s obsahom
Ježišových slov „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju
Cirkev“ (Mt 16,18). Počas celej slávnosti bol otvorený relikviár
umiestnený na čestnom mieste pri oltári a počas modlitby Kréda ho
Svätý otec držal v rukách v hlbokom sústredení. V slávnostnom
sprievode relikviár niesol pápežský sakristián, páter Pavol Benedik
OSA, augustinián pochádzajúci zo Slovenska. Relik-viár v roku 1971
Pavol VI. umiestnil v pápežskom apartmáne. Vystavovaný bol síce
každý rok 29. júna pri príležitosti slávnosti svätých Petra a
Pavla, no iba v súkromnej kaplnke pápeža. Jeho obsah objavili
archeológovia v hĺbke pod hlavným oltárom Baziliky sv. Petra len
relatívne nedávno, pred šesťdesiatimi rokmi. So systematic-kým
archeologickým výskumom podzemia Baziliky sv. Petra sa začalo v
roku 1939 z rozhodnutia Pia XII. Dôležité bolo prvé zistenie, že na
predpokladanom mieste v priestore hrobky sa kostra apoštola
nenachádza. Odborníci však viedli rozsiahlu diskusiu v otázke
identifikácie zvyškov kostí, objavených vo výklenku múra. Analýza
ukázala, že ide o časti kostí približne 60 až 70-ročnej osoby,
ktoré boli zabalené v purpurovej tkanine pretkávanej čistým zlatom.
Vzorky zeminy na tkanine sa zhodu-jú s typom zeminy na mieste
Vatikánskej baziliky. Identifikácia zvyškov kostí ako re-likvií sv.
Petra sa spája s menom Margherity Guarducciovej, talianskej
výskumníčky, ktorá požívala veľkú dôveru pápeža Pavla VI. Výskumom
pod Bazilikou sa venovala od roku 1952 a vo svojej argumentácii
vychádzala z interpretácie nástenných nápi-sov v priestore hrobky
sv. Petra. Hoci dlhotrvajúca diskusia odborníkov nedospela k
jednomyseľnej zhode, pravosť relikvie zásadným spôsobom nevylúčila.
Výsledkom bolo nasledovné vyjadrenie pápeža Pavla VI. pri
generálnej audiencii 26. júna 1968: „Na základe úsudku
kvalifikovaných a rozvážnych kompetentných osôb máme po-zitívnu
mienku, že aj relikvie sv. Petra boli identifikované spôsobom,
ktorý môžeme považovať za presvedčivý.“
V utorok 26. novembra bol v Tlačovom stredisku Svätej stolice
uvedený nový text pápežského magistéria - apoštolská exhortácia
Evangelii gaudium, ktorú Svätý otec František napísal k ukončeniu
Roku viery. „Podľa pôvodného programu sa mal Rok viery uzavrieť
encyklikou Benedikta XVI. Všetci vieme, čo sa však vo februári a
mar-ci stalo. Pápež František sa rozhodol svoju encykliku o viere
publikovať v priebehu roka a nový dokument teraz predkladá ako
známku trvalej evanjelizácie. Rok viery sa síce končí, ale hlásanie
evanjelia pokračuje,“ vysvetlil predseda Pápežskej rady na podporu
novej evanjelizácie Mons. Rino Fisichella. Počas konferencie
pozitívne zhodnotil končiaci sa rok zasvätený oživeniu viery u
veriacich, počas ktorého na-vštívilo Petrov hrob viac ako 8,5
milióna pútnikov. Viaceré iniciatívy na celom svete ukázali, že
viera je u veriacich aj naďalej veľmi živá a dynamická a svedčí o
ich zbož-nosti a hlbokom zmysle pre náboženstvo. Pripomenul
udalosti zamerané na výročie Druhého vatikánskeho koncilu,
katechézy o viere, rôzne slávnosti, kultúrne aktivity. „Nadobudli
sme dojemné svedectvá, ktoré ostanú akýmsi živým dokumentom vie-ry,
ktorá vie dať zmysel životu aj v tých najodľahlejších miestach, kde
je chudoba, utrpenie, či tam, kde kresťania predstavujú iba
nepatrnú menšinu. Viera všetkých zjednotila a umožnila im
pripomenúť si základ našej viery, a teda, že Vzkriesený Ježiš
predstavuje nádej na nový život. Rok viery mal za cieľ znovuobjaviť
chuť viery. Chcel byť momentom hlbšieho zamyslenia sa a
znovuobjavenia stretnutia s Kristom a s jeho Cirkvou. Ohlasovať,
oslavovať a svedčiť vieru, ako formu novej evanjelizácie, aby sme
znovu objavili radosť z viery a nadšenie pre komunikáciu viery,“
uviedol Mons. Fisichella, pričom poukázal na veľký počet veriacich,
ktorí sa aj naďalej zapá-jajú do tohto úsilia
-tk kbs-
FARSKÝ LIST 06|2013 11
-
Narodenie Krista ako zdroj pokoja TEXT: MARTIN FARBÁK• SNÍMKY:
ZUZANA KOVÁČIKOVÁ, INTERNET
Pravá podstata Vianoc je v tom, že Kristus nám svojím narodením
priniesol pokoj. Pred jeho narodením ľudia nemali nikoho, u koho by
mohli získať odpustenie hriechov. Očistenie od hriechov je prísľub,
ktorý proroci predpovedali s osobou Mesiáša. A tak teraz, hoci zlo
ešte nebolo z nášho života odstránené, máme nádej, že nám bude
odpustené, a z toho plynie náš pokoj.
Vianoce sú v dnešnej dobe spojené aj so stresom, aby sviatky
boli zvládnuté po všetkých stránkach - po organizačnej i
materiálnej. Ako a kde nájsť ich pravú hodnotu? Pomôžu nám ľudia,
ktorí Vianoce nemôžu prežívať tak, ako väčšina z nás? Možno práve
oni vedia vystihnúť pravú podstatu Vianoc.
Vlaďka, 29 rokov.Trpí detskou mozgovou obrnou, je na vozíčku,
odkázaná na pomoc druhých.Kedy sú pre mňa osobne Vianoce? Ťažká
otázka. Lebo ja mám Vianoce celý rok. Keď si uvedomím, že život,
ktorý mám, je jediný. Druhý už mať nebudem. Je to ten najväčší a
najkrajší dar, aký nám dal Pán. Niekedy by som veľmi chcela odísť.
Často sa mi môj svet zdá monotónny, bez farieb, svetla, slnka a
vôní. Včas si však uvedomím, že keby som nemyslela na rodinu,
priateľov a na obrovské množstvo mne drahých ľudí, ale len na seba,
hrala by som sa sebecky na Pána Boha. Lebo nikto z nás si nevybral,
či sa chce alebo nechce narodiť. To bolo v pláne toho Najvyššieho.
Keď hľadám, tak nájdem v každom, aj všednom dni dotyk Boha.
Jeho prenádherné dielo lásky a vykúpenia. V tom, že dokážem
povedať svojim drahým: ,,Odpusť, urobila som chybu. Mrzí ma to.“
Alebo len tak nečakane: ,,Mám Ťa veľmi rada. Ľúbim Ťa.“ Povedať to
bez toho, aby som vôbec čakala rovnakú spätnú reakciu. Vianoce sú
pre mňa vo vzájomnom odpustení. Vtedy, keď mi Pán dá silu a odvahu
na ťažké a bolestivé rozhovory, pri ktorých sa všetko vysvetlí,
vyjasní. Navzájom sa pochopíme a zistíme, že čo sa stalo, bolo len
nedorozumenie. Sú aj pri doslovnom naplnení Otčenáša: ,,Odpusť nám
naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom.“
V neposlednom rade sú pre mňa Vianoce aj chvíle s rodinou. Keď
prídu na návštevu sestry. Sú vydaté a majú svoje rodiny. Sme všetci
spolu. Smejem sa s nimi na videu, ktoré som našla na facebooku.
Smejem sa tak veľmi, až mi tečú slzy. Pri každom úsmeve mojej
neterky Grétky, alebo keď synovec Riško povie moje meno. Vianoce sú
v každom nádhernom okamihu. V malých či väčších okamihoch,
ktoré môžeme vidieť všade okolo nás. Ak sme im prístupní a
otvorení, ovplyvňujú a menia, aj keď nepatrne, náš život a náš
pohľad na život. Vo veľkých zázrakoch
pre celé ľudstvo. V malých, ktoré sú svedectvom pre iných
a často sú určené len pre nás samých, aby nás vnútorne zmenili a
naučili pokore. Len na to treba veľa času, aby sme sami v sebe
spoznali, čo je správne.
Toto sú pre mňa osobne naozaj Vianoce v tom pravom a najhlbšom
význame! Prajem nám naozaj z hĺbky svojej duše aby sme vstali a
išli ďalej. Veď nie pádu sa musíme báť. Skôr toho, že sa nám nebude
chcieť vstať!
Nádherné Vianoce v duši po celý život!
Anna, 45 rokov.Bezdomovkyňa, momentálne žijúca v Útulku sv.
Lujzy de Marillac v Bratislave.Vianoce sa mi predovšetkým spájajú s
mojím detstvom, to je samozrejmé asi u každého. Krásny čas pohody a
pokoja, očakávania, čo Ježiško donesie, čo bude pod stromčekom.
Za to, že som tu (v útulku) ďakujem Pánu Bohu, lebo neviem, ako
by som to prežívala vonku na ulici. Veľmi ťažko, veľmi ťažko. Asi
by som si to uľahčila alkoholom. Našla by som si peniaze na nejaké
čučko. Mne veľa netreba, vypijem pol fľašky a idem spať. Ale
svetabôľ by ma chytal. Falošne by som si poplakala, lebo keď som
pod vplyvom alkoholu, tak ten plač nie je z úprimného srdca. A
FARSKÝ LIST 06|201312
TÉMA
-
tak by to možno vyvrcholilo do niečoho nepekného, čo s Vianocami
nemá nič spoločné. Takže ja som nesmierne vďačná, že som v
Útulku sv. Lujzy. Rozhodla som sa skončiť s alkoholom. Aj sa
mi to, chvála Bohu, darí, dúfam, že už je to navždy. A chcem
sa zmeniť, lebo keď som bola na ulici a v alkohole, vtedy som bola
arogantná, hnusná, hašterivá, no všelijaká, len dobrá nie. Prosím
Pána Boha, aby nám pomohol prežiť sviatky v pokoji.
Rodina s dvoma synmi, narkomanmi. Jeden z nich prijal
pomoc od komunity Cenacolo.Sme rodina, ktorá má skúsenosti zo
závislosťou na drogách. Minulý rok boli Vianoce veľmi ťažké,
bolestivé, s príchuťou trpkosti a veľkého smútku. Pohľad rodiča na
svoje dieťa, ktoré droguje a nechce
prijať pomoc svojho okolia, je veľmi bolestivý. Prežili sme to
len vďaka viere, veľkej dôvere v Boha, v to, že len Boh môže
uzdraviť našich závislých synov. Mladší Marek je v komunite
Cenacolo a vieme, že je tam šťastný. O to budú tieto Vianoce
krajšie, lebo vieme, že našiel Boha a chuť niečo zmeniť. Vianoce
budeme prežívať radostne a s vedomím, že existuje cesta, akou sa dá
zvládnuť závislosť. Dúfame, že Boh uzdraví aj nášho druhého
závislého syna Dominika, lebo komunita Cenacolo je nádej pre veľa
trpiacich rodín na Slovensku.
Nelka†, 1.Trpela na rakovinu a posledné chvíle života strávila
doma vďaka neziskovej organizácii Plamienok. Teraz už je v
nebi.
Nezisková organizácia PLAMIENOK funguje v rámci
neziskového sektora a už viac ako desať rokov sa stará
o nevyliečiteľne choré deti u nich, doma. Vianoce sú
časom, kedy oveľa viac prežívame blízkosť v rodine. Pre rodiny,
ktoré dieťatko stratili, už nikdy nebudú také, aké boli predtým.
Vianoce naozaj nie sú o hmotných daroch a peniazoch. Sú skôr o
darovaní blízkosti, o prežívaní vzťahov, o plamienkoch, ktoré horia
v našich dušiach. Tak svoje Vianoce vnímala aj malá Nelka. Tento
odkaz v Nelkinom mene napísali jej rodičia:
„Blížia sa Vianoce a ja konečne môžem povedať, že som ich už
zažila. Boli to moje prvé a zároveň najkrajšie Vianoce. Možno si
niekto povie: Azda bolo pod stromčekom veľa nádherných darčekov?
Nie, opak je pravdou. Boli to Vianoce bez darčekov. Darčekom pre
nás bola naša vzájomná prítomnosť. Prítomnosť, kde srdce hrialo
srdce a ako by básnik povedal - všetko láskou vialo. Bol to
nádherný a vzácny čas. Tu som však pochopila, že moja úloha sa
napĺňa a blíži sa plnosť môjho času medzi mojimi najbližšími.
Takže teraz som už ďaleko, ale predsa blízko. Hladím vaše
srdiečka a pobádam ich, aby sa nebáli žiť. Občas sa s niektorými
stretnem a vtedy šantíme na krásnej lúke a zabávame sa, až kým sa
očká neotvoria. Ale k tomu je potrebná jednoduchá detská
prirodzenosť.
Ale prečo sa vám vlastne prihováram? Niekto prežije tisícky dní,
stovky mesiacov a desiatky rokov a nakoniec zistí, že je prázdny
a všetko, čo pokladal za prvoradé, potrebné a krásne, je
fuč.
Ja vám chcem z celej duše poďakovať, vám sestričky a doktori
v Banskej Bystrici, vám zo Svetielka nádeje, vám tety
lekárničky, všetkým vám z kráľovstva horiaceho Plamienka za tých
pár dní a mesiacov, ktoré boli hodné večnosti. Chcem vám poďakovať
za možnosť prežiť najkrajšie Vianoce, hoci to boli moje posledné.
Chcem vám poďakovať, že aj vďaka vám som mohla v detskej postieľke
vyučovať hodiny života, liečiť zranené srdiečka a napĺňať ich
pokojom. Vďaka vám za všetkých nás - nás deti, ktoré prešli a ešte
prejdú cez vaše pohladenie.
Prajem všetkým ľuďom,aby sa nebáli toho, čo príde.Nebojte sa
problémov,nebojte sa dní,nebojte sa v láske žiť.“
FARSKÝ LIST 06|2013 13
-
Buďte k sebe veľmi dobrí, srdeční a úprimní TEXT: MARTIN FARBÁK
• SNÍMKY: ARCHÍV V. MARETTU
Viktor Maretta sa narodil v Dolnom Kubíne 9. decembra 1943. Meno
Maretta je talianskeho pôvodu a na toto územie sa dostalo v 17.
storočí, keď taliansky kamenári pomáhali na Orave stavať cesty.
Jeden z nich si tu našiel ženu a zostal tu bývať. Vznikol tak
slovenský rod Marettovcov. Viktor vyštudoval základnú aj strednú
školu v Dolnom Kubíne na dnešnej Základnej škole Janka Matúšku. Po
šiestich rokoch snahy dostať sa do seminára ho prijali až v roku
1968 do Litoměřického seminára. Za kňaza bol vysvätený 30. 6. 1973.
Tohto roku teda slávi 40. výročie svojej kňazskej služby a zároveň
svoje sedemdesiatiny.
Momentálne sa zameriava na podomovú pastoráciu chorých a takmer
každý deň slúži svätú omšu v Zariadení pre seniorov a domove
sociálnych služieb v Dolnom Kubíne. Stále obľubuje vysluhovanie
sviatosti zmierenia a často ho vyhľadávajú ľudia, ktorí túžia po
generálnej spovedi.
Ako si spomínate na svoje detstvo?Veľmi dobre. Moji rodičia boli
dobrí ľudia a aj teraz sa každý deň chodím modliť k ich hrobu,
kde im aj všetko porozprávam, čo ma ťaží, ale aj čo ma teší. Môj
otec bol pekár a mal taký taliansky temperament. Mamka mu
vravela: „Jožko, veď prečo to tak prežívaš, to ti môže ublížiť.“ On
jej odpovedal: „Milka, ale keď to musím, lebo inak to tak
nevyznie,“ a smiali sa. Otec bol aj dobrý rečník, vedel
bojovať za pravdu. Aj ma občas vyťal, ale vedel som, že to bolo za
zlé, čo som vykonal.
Kedy ste v sebe zacítili povolanie stať sa kňazom?Oslovil ma
kňaz Maslančík, ale najmä Alojz Šimičák, ktorý pôsobil vo farnosti
od roku 1952 do roku 1958. Mal som 9 rokov, keď prišiel do
farnosti. Bol to veľký ľudomil. S láskou sa ku mne skláňal
a bol pozorný ku každému. Nosil vo vreckách cukríky –
štolverky, ktoré deťom rozdával. Bol pre mňa veľkým vzorom. Ja som
ho jednoducho miloval a už vtedy som zatúžil stať sa kňazom.
Hlásil som sa na gymnázium, avšak kvôli tomu, že sme boli veriaci
a že môj otec bránil kňaza Viktora Trstenského ma nechceli
prijať.
Ako konkrétne váš otec bránil Trstenského?Po roku 1948, keď
k moci prišli komunisti, chceli Viktora Trstenského zatknúť
a odvliecť
do pracovného tábora. Veľa ľudí ho bránilo vlastnými telami
a aj môj otec. Keď prišlo na vec, bránil ho aj päsťami,
pričom buchol jedného policajta, za čo bol na 14 mesiacov odsúdený
do väzenia. V takýchto veciach bol veľmi rázny a vždy sa
vedel verejne postaviť na stranu Krista. Keď ma nechceli prijať na
gymnázium, môj otec išiel veľakrát za riaditeľom a bojoval
o to, aby ma spravodlivo prijali, keďže som mal dobré známky
a prijali aj takých, čo boli štvorkári. Bolo očividné, prečo
ma nechcú prijať a môj otec to nenechal tak. Raz, keď boli
v škole aj viacerí učitelia a rodičia, pred všetkými
povedal, ako sa veci majú a aká nespravodlivosť sa deje,
a tak ma potom prijali. Bolo to v roku 1958.
Hneď po gymnáziu ste sa hlásili do seminára?Nebolo to také
jednoduché. Kvôli tomu, že som miništroval, ma nechceli pripustiť
k maturite. Napokon som zmaturoval, ale vyslovene mi
povedali, že od Ašu až po Čiernu nad Tisou sa nemôžem hlásiť na
žiadnu vysokú školu. Napriek zákazu som sa v roku 1962 hlásil
do seminára. Kňazmi som bol prijatý, ale štátny Dozor pre veci
cirkevné moje prijatie neschválil. Zatiaľ som pracoval ako
kostolník v Dolnom Kubíne, potom na pošte a v
roku 1963 som išiel na vojenčinu. Hlásil som sa do seminára v
Bratislave ešte v rokoch 1964 a 1966, no bez úspechu.
V dolnokubínskych kasárňach bol na vojenčine synovec českého
biskupa Jozefa Hloucha, ktorý sa tiež stal kňazom. Môj otec mu
napísal a ja som išiel za ním do Nymburku. Pracoval som tam
v tlačiarni a v strojárňach. Po večeroch som asistoval
pri svätých omšiach a v rokoch 1967 a 1968 som sa hlásil do
litoměřického seminára, kde ma
napokon prijali, keďže vtedy vládlo celkové politické uvoľnenie.
Po toľkom snažení ma to dojalo k slzám.
Ako spomínate na štúdium?Po dlhej prestávke sa mi spočiatku
ťažko vracalo do školských lavíc, ale ja som bol húževnatý, zaťal
som zuby a povedal si: „Neexistuje, aby som to nezvládol –
makaj!“ (smiech) V ročníku som bol jediný Slovák, no učitelia
ku mne pristupovali veľmi dobre. Nestretol som sa so žiadnou
diskrimináciou. Veľkým zážitkom bolo pre mňa vždy, keď som mohol
vidieť biskupa. Dovtedy to bola pre mňa vzácnosť. Z pedagógov
si najviac spomínam na konvertitu Jozefa Hermacha, ktorý bol naším
spirituálom a na Václava Wolfa, ktorý ma neskôr navštívil v
každej mojej farnosti. Dokonca raz kvôli mne kráčal 20 km pešo. Za
kňaza ma svätil Štěpán kardinál Trochta, ktorý ma povzbudzoval aj
pri mojich prvých kázňach. Na mojej vysviacke bol aj Ladislav
Stromček, ktorý mi potom sám povedal, že tam sa prebudilo jeho
povolanie. Prvú svätú omšu som mal v Nymburku a potom
v Dolnom Kubíne. No nedovolili mi ju verejne, tak som ju mal
v rodnom dome. Bol na nej aj súčasný brniansky biskup Vojtěch
Cikrle.
Aké boli začiatky vášho kňazstva?Moje prvé pôsobisko bolo
v meste Děčín, ale len na šesť mesiacov. Už tam som rád
navštevoval chorých. Potom som bol v kúpeľnom meste Bílina,
kde bol správca farnosti salezián, takže som viac spoznal ich
spiritualitu. Aj tam som často navštevoval chorých. No
a správcom farnosti som sa stal 3. 8. 1975 v obci Mojžíř
(8 km od mesta Ústí nad Labem).
FARSKÝ LIST 06|201314
ROZHOVOR
-
Aká bola vaša pastorácia? Prekážkou v pastorácii bol zlý
technický stav kostolov a veľmi málo veriacich. Musel som sa
postarať o to, aby ľuďom nepadala na hlavu omietka a
niekedy aj pozbierať holubince. Robil som, čo bolo v mojich
silách. Veľmi rád som chodil do nemocníc v Ústí nad Labem. Za
jeden deň som obehol až 5 nemocníc, keď mi dobre išli autobusy. Za
Mojžíř som 11 rokov hral futbal a veľmi sa nám darilo.
Dokonca aj v miestnych novinách o nás písali:
„Nepomáhal im jenom Pánbíček, ale i Velebníček.“ (smiech) Neskôr mi
rodičia kúpili trabanta, takže to bolo jednoduchšie.
Mali ste problémy so štátnymi orgánmi?Každý rok som chodil na
výsluchy. Snažili sa ma podchytiť v slovách, aby na mňa mohli
niečo našiť, ale ja som všetko vždy uhrával do autu. Keď sa ma
pýtali, ako to, že kňaz hrá futbal za obec, tak som im odpovedal,
že pán prezident Husák si želá, aby ľudia našej republiky mali
atletické postavy a oni len prikývli: „No, to ano.“
Ktoré bolo vaše ďalšie pôsobisko? V roku 1990 ma preradili
do Mladej Boleslavi, no začalo sa mi tam úplne kaziť zdravie.
Najväčšie problémy mi robili žalúdok, srdce a pľúca. Liečil
som sa v Dolnom Kubíne a napokon som tu už zostal.
Na čo najradšej spomínate z vášho pôsobenia v Čechách?Nebolo tam
veľa veriacich, no udržiaval som kontakty aj s neveriacimi
a inovercami. Pán Boh hľadí na srdce. Veď aj mňa na Vianoce
u seba prijímala ateistická rodina, lebo vedeli, ako ťažko by
som niesol samotu na Štedrý deň. A ešte sa ospravedlňovali, že
nie
sú veriaci, lebo ich nikto k tomu neviedol. V Čechách
viera vyhasínala už od dávna, keď sa tam objavilo husitské hnutie
a iné vplyvy voľnomyšlienkarstva. Táto generácia už nemôže za
to, že ich k tomu rodičia neviedli. Na druhej strane si
v Čechách kňazi oveľa viac vážia, keď je niekto úprimne
veriaci. Aj pre mňa bolo veľmi emotívne, keď som mal katechumenov
a videl som, že aj nás, čo sme veriaci od kolísky, predbiehajú
v láske ku Kristovi.
A čo vaše pôsobenie v dolnokubínskej nemocnici?Bolo to pre mňa
veľmi vzácne. Každý deň som rozdával prijímanie, spovedal a
slúžil svätú omšu. Najmenej 150 ľudí mi zomrelo v náručí.
V pokoji zavreli oči, pocítil som malé myknutie a už som
vedel, že si ich Pán povolal. Zaopatril som okolo 7000 ľudí
a vždy ma veľmi potešilo, keď sa niekto obrátil na smrteľnom
lôžku. Stalo sa síce, že niekto aj odmietol prijať sviatosť, ale
verím, že stihol oľutovať.
Čo odporúčate starým a chorým ľuďom?Pestujte ducha modlitby
a Duch Svätý vám pomôže všetko zniesť. Potvrdilo mi to mnoho
chorých.
Máte mnohoročné skúsenosti. Čo je podľa vás v kňazskom živote
dôležité?Určite je to spoločenstvo. Už v Starom zákone sa
píše: „Beda samotnému, lebo keď padne, nemá, kto by ho zdvihol.“
V Čechách sme mali kňazské spoločenstvo Fokoláre a veľmi
mi to pomáhalo. Boli sme tam 12 kňazi a piati z nich sú
teraz biskupi. Modlievali sme sa spoločne breviár, slovo života,
rozjímali sme
a potom sme sa zdieľali. Kňazi, ktorí sa držali v
izolácii, boli náchylnejší upadnúť alebo si neuchránili
celibát.
Máte životné motto?„Pane zober si, čo chceš, len duše mi
nechaj“, podľa dona Bosca a tiež sa modlím: „Pane, nedaj, aby
niekto odo mňa odchádzal sklamaný.“ Snažím sa nepozerať na to, kto
má aké náboženské vyznanie, ale ku každému pristupovať
s láskou. O to tiež prosím Boha: S kýmkoľvek sa stretnem,
daj, nech v každom vidím teba. Hoci mám už viac rokov, necítim
sa starý. Nechcel by som „zdedkovatieť“. (smiech) Veľmi dôležité je
pozitívne zmýšľanie, potom človek vidí všetko krajšie.
Čo vravíte na dnešnú situáciu vo svete?Príčinou všetkého zla je
chtivosť peňazí, ako to je aj v Písme napísané a tiež
túžba vládnuť nad druhými. Treba pokoru a múdrosť.
Zažili ste niekedy Boží dotyk?Ešte keď som bol na vojenčine. Bol
som tankista. Raz sa nám tank zosunul z kopca. Vyzeralo to
veľmi zle. Len som sa rýchlo modlil: „Pane, ty môžeš všetko, pomôž
nám!“ Zachytili nás veľké stromy. Desať dní pred ukončením
vojenskej povinnej služby sme zase dostali v aute šmyk
a vrazili sme do stromu, ktorého konáre prebili čelné sklo.
Našťastie som sa inštinktívne skrčil, a tak som si zachránil
život. V týchto chvíľach som výnimočne pocítil Božiu
ochranu.
Čo by ste odkázali dolnokubínskym farníkom?Buďte k sebe
veľmi dobrí, srdeční a úprimní. Navštevujte sa, keď môžete
a pestujte ducha modlitby.
FARSKÝ LIST 06|2013 15
ROZHOVOR
-
Jednotný katolícky spevník – poklad či historický prežitok?
Jednotný katolícky spevník alebo ľudo-vo JKS-ka sa pre mnohých
z nás stal súčasťou našich životov, synonymom nábožného spevu
a hudby v kostole. V mi-nulosti (v súčasnosti už
čoraz menej!) bol malý spevník s názvom Od srdca k
srdcu bežným darom pre prvoprijímajúce dieťa, dostať veľkú
„kostolnú knižku“ bolo pre ka-tolícky drobizg vecou prestíže.
Pamätám si, ako sme ako deti vpredu na malých lavič-kách súťažili
v predstieraní, kto hlasnejšie spieva, i keď sme často
ešte ani nevedeli čítať a spevník bol nezriedka pri speve
otočený naopak. No mali sme úžasný príklad: hlasy našich otcov
„burácajúce“ z chóru. Každý z nás vedel, kde ten jeho
tato stojí. Kam sa to všetko podelo?
Na JKS dodnes nedajú mnohí ľudia dopustiť. Stal sa symbolom boja
proti útlaku v časoch komunizmu, v ťažkých časoch
zjednocoval kresťanské hlasy volajúce k Bohu, riskujúce
svojou prítomnosťou v kostole veľa.
Jednotný katolícky spevník vydal Spolok svätého Vojtecha v
roku 1937. Stalo sa tak po 16 rokoch intenzívnej práce na ňom.
Uznesenie zostaviť slovenský Jednotný katolícky spevník bolo
prijaté po vysviacke prvých slovenských biskupov 8. marca 1921.
Jeho zostavením bol poverený v tejto
príručky, nábožné ľudové piesne a všetko, čo by mohlo
napomôcť hodnote nového spevníka. Už táto aktivita zjednotila celú
našu krajinu. Redakcia prípravy spevníka zaevidovala tisícky
piesní, sám Trnavský sa však „sťažoval“, ako veľa je spevov
pochybnej úrovne a v novom spevníku nepoužiteľných.
Množstvo piesní na rôzne príležitosti musel skladateľ skomponovať
sám, spolu až 226 z vyše 500 piesní v celom diele.
Zvyšok tvorili piesne starostlivo vybrané z najhodnotnejších
spevníkov z minulosti. Zostavovateľ si najviac cenil piesne
z prvého slovenského katolíckeho spevníka Cantus Catholici
z roku 1655. V predhovore k JKS sa vyznáva: „Som
šťastný, že podarilo sa mi tieto skvosty našej cirkevnohudobnej
literatúry z tmy zabudnutia vyniesť na svetlo božie
a postaviť ich v novom rúchu do služieb svätej Cirkvi.“
To, čo sa Trnavskému a kolektívu jeho spolupracovníkov
podarilo, nemalo v priestore strednej Európy obdobu. Vznikol
národný hudobný poklad, ktorým sa pýšil aj náš vyslanec
a rečník na Druhom vatikánskom koncile (1962-1965) J. E.
Ambróz Lazík, slovenský biskup, ktorý
poukázal na to, že na Slovensku máme JKS, ktorý by mohol slúžiť
ako vzor na prípravu spevníkov liturgických piesní.
Je však potrebné poznamenať, že približne od roku 1980 sa začalo
intenzívnejšie hovoriť o zrevidovaní pôvodného JKS, ba
dokonca o príprave nového spevníka, čo narazilo
u mnohých veriacich z radov laikov ale i kléru na
tvrdý odpor a obviňovania zo snahy zničiť národné veľdielo,
ktoré nám môžu iné národy závidieť. Otázkou prípravy nového
liturgického spevníka pre našu krajinu sa už vyše 20 rokov zaoberá
Slovenská liturgická komisia pri KBS so svojou hudobnou
subkomisiou. Prečo chce niekto „nahrádzať“ náš hudobný klenot? Komu
prekážajú piesne, ktoré obsahuje? Pri hľadaní odpovedí na tieto
a podobné otázky, je potrebné uvedomiť si dva veľmi dôležité
fakty: 1.) JKS bol vydaný pred Druhým vatikánskym koncilom; 2.) JKS
nebol vydaný ako liturgická kniha. Viac v budúcom čísle
Farského listu.
Matej Bartoš, organistačlen Hudobnej subkomisie Slovenskej
liturgickej komisie pri KBS
dobe už známy slovenský hudobný skladateľ Mikuláš
Schneider-Trnavský, ktorému mali asistovať tri odborne zamerané
komisie – hudobná, vieroučná a prozodická. Išlo o
aktivitu dlho pripravovanú a dobre medializovanú. Hudobní
skladatelia, organisti či iní cirkevní hudobníci boli cirkevnými
autoritami vyzvaní, aby posielali na adresu spolku staré spevníky,
liturgické
FARSKÝ LIST 06|201316
OKIENKO ORGANISTOV
-
„V našej každodennej práci navrhujem po prvé plniť vôľu Božiu,
po druhé napĺňať ju takým spôsobom, akým chce On a po tretie konať
ju, pretože ju chce On.“
Sv. Alžbeta Anna Setonová
Svätá Alžbeta Anna SetonováTEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKA:
INTERNET
Patrila do smotánky newyorskej spoločnosti. Milovala prírodu,
poéziu a hudbu, no najmä klavír. Jazdila na koni a rada písala o
svojich pocitoch, duchovných zážitkoch či obľúbených knihách.
Zaľúbila sa do sympatického bohatého mladíka. Prvá kanonizovaná
Američanka. Nemá s vami náhodou niečo spoločné, dámy?
Pôvod neznamená všetkoAlžbeta sa narodila dva roky po americkej
revolúcii (v r. 1774) v dobre situovanej rodine v New Yorku.
Napriek pôvodu vo vyššej spoločnosti Alžbetin život bol
tichý, jednoduchý a často osamelý. Matka jej zomrela, keď
mala tri roky. Otec sa druhýkrát oženil a jej nevlastná matka
bola dobrou ženou. Navštevovala chudobných a chorých a
niekedy so sebou brávala aj Alžbetu. Ešte keď bola mladým
dievčaťom, otec a jej nevlastná matka sa od seba odlúčili
a Alžbeta už druhú stratu matky znášala ťažko, čo vyjadrila
vo svojich zápiskoch, ktoré často písala. Z nich vieme
o jej pestrých záľubách a vnútornom prežívaní. Bola
horlivá čitateľka kníh a čítala všetko od Biblie po moderné
romány. Jej rodina patrila do episkopálnej cirkvi a aj vďaka tomu
mala k čítaniu Svätého Písma blízko. Čím bola staršia, Biblia
sa stávala jej stálym čítaním, z ktorého čerpala silu a
životný pokoj.
Niekedy musíme niečo stratiť, aby sme našli niečo
novéV roku 1794 sa vydala za bohatého a mladého Williama
Setona, do ktorého sa vrúcne zamilovala. Prvé roky ich manželstva
boli šťastné a prosperujúce. Alžbeta napísala do svojho
denníka: „Mám dvadsať rokov a môj vlastný domov sa podobá na
nebo – príliš nemožné...“ To bol čas Alžbetinho života, keď prežila
krátky okamih šťastia predtým, ako ju zastihli viaceré úmrtia
a odlúčenia, ktoré musela vytrpieť. Štyri roky po sobáši
zomrel Williamov otec, ktorý zanechal mladej dvojici na starosti
rodinný podnik. Medzitým sa dvojici narodilo päť ich vlastných
detí, no Williamovo podnikanie i zdravie postupne upadali.
Nakoniec bol prinútený podpísať bankrot. Posledným pokusom
zachrániť aspoň jeho zdravie bola ich cesta do Talianska, kde bolo
teplejšie podnebie. Zanedlho po príchode zomrel na tuberkulózu.
Alžbetu v jej smútku podržala
vzdialená talianska rodina jej manžela, skrze ktorú spoznala
rímskokatolícku cirkev.
Musíte sa znova narodiť!Tri dôvody ju presvedčili, aby
prestúpila do Katolíckej cirkvi: viera v reálnu prítomnosť
Krista v Eucharistii, vzťah k Panne Márii
a uvedomenie si, že katolícke učenie stojí na učení Krista
a jeho apoštolov, čomu bránia predsudky viacerých
protestantských cirkví. V júni 1804 sa Alžbeta i s deťmi
vrátila do Spojených štátov. O necelý rok neskôr, 14. marca
1805, sa stala katolíčkou. Všetci príbuzní odsudzovali tento jej
krok, ba niektorí z nich sa k nej začali správať celkom
nepriateľsky. Opustená Alžbeta odišla s deťmi do mesta Baltimore,
ktoré bolo vtedy strediskom severoamerických katolíkov. Tu sa
usadila v malom dome pri novom kostole Panny Márie, kde založila
rodinnú školu pre dievčatá. Prvými žiačkami boli jej tri dcéry a
štyri iné dievčatá.
Toto dokáže slobodná matka piatich detí?Na podnet riaditeľa
Kolégia Panny Márie v Baltimore Alžbeta založila Akadémiu sv.
Jozefa spolu s dvoma mladými ženami, s ktorými začali
plánovať aj založenie komunity. 25. marca 1809 zložila sľuby
chudoby, čistoty a poslušnosti. Od toho času ju začali volať
Matka Setonová. Opisujú ju ako šarmantnú a kultivovanú dámu,
ktorá svoj pôvod z vyššej spoločnosti vedela využiť na
získavanie sponzorov a väčší rozvoj vznikajúcej Kongregácie
sestier kresťanskej lásky, pričom stále zostávala naklonená všetkým
opusteným a chudobným, ktorým vznikajúca komunita slúžila.
Vďaka jej aktivite sestry založili sirotince i ďalšie školy.
Budovať toto dielo sa jej darilo popri výchove jej piatich
detí.
Matku Setonovú začala trápiť, rovnako ako jej manžela,
tuberkulóza. Písala veľké množstvo listov, čo jej pomáhalo
preklenúť bariéry, ktoré vyplývali z jej choroby. Napriek
tomu ešte vytvorila regulu pre novovzniknutú Kongregáciu sestier
kresťanskej lásky, ktorá bola o�ciálne potvrdená v roku 1812.
Základom bola regula Sv. Vincenta de Paul, ktorú napísal pre Dcéry
kresťanskej lásky vo Francúzsku.
Posledné tri roky života Alžbeta cítila, že sa blíži jej koniec.
Paradoxne z toho čerpala radosť. Zomrela v roku 1821
ako 46-ročná, iba šestnásť rokov po tom, ako sa stala katolíčkou.
Kanonizovaná bola 14. septembra 1975. Je patrónkou tých, ktorí
prišli o rodičov. Sestry kresťanskej lásky sa naďalej
rozvíjali a v súčasnosti existuje viacero kongregácií,
ktoré deklarujú svoje korene v diele Matky Setonovej.
FARSKÝ LIST 06|2013 17
ŽILI MEDZI NAMI
-
Zľava platná do 28. 2. 2014 v Kníhkupectve ZRNO na Radlinského
ulici v D. Kubíne na tieto tituly kníh:
John Powell: Bezvýhradná láska 3,30 eur
Don Jacobson: Keď Boh robí citronádu 6,90 eur
Crystal Bowman: Po celý rok s Bohom 9,90 eur
10 %zľava
Často hovoríme, že doba, v ktorej žijeme, je zvláštna, plná
zhonu, straty identity a absencie vzorov. Chýbajú osobnosti, ktoré
by mohli byť príkladom a nezvratným dô-kazom toho, že život je
úžasné dobrodruž-stvo, ktoré sa dá žiť zmysluplne, čestne, bez
podvodov a zákulisných hier.
Trojica autorov takých hľadala a našla. Prináša rozhovory s
dvanástimi sloven-skými osobnosťami o ich stretnutiach s Bohom, o
autentickom zážitku zo vzťahu s Bohom, o dnešnom svete, poslaní a
povo-laní. Aj oni padajú a vstávajú, robia chyby a mýlia sa.
Povedali si však, že to skúsia, že zasvätia svoj život pravde a
dobru.
Životné príbehy Daniela Heviera, Da-niela Pastirčáka, Štefana
Hríba, Róberta Bezáka, Braňa Škripeka a ďalších nás pre-nesú
myšlienkami do rôznych životných situácií a osudov. Prinútia nás
prehod-nocovať vlastné myšlienky, uvažovať nad vlastným životom a
nad tým, aké úžasné je stretnúť Boha, pocítiť jeho prítomnosť,
prežiť účinok úprimnej modlitby.
Samotný názov „Kristovci“ vychádza z označenia prvých kresťanov
v Antiochii. Kniha je akoby cestopisom viery, svedec-tvom o viere a
jej účinkoch na náš život. Zážitok z čítania umocňuje aj grafické
spracovanie knihy a fotografické portréty. Tým sa stáva kniha
nielen hodnotným čí-taným vďaka svojmu obsahu, ale aj vhod-ným
darčekom.
Zuzana Machajová Snímka: internet
Greg Heey je hlavnou postavičkou milej senzácie. Rozvírili ju
knihy Je�a Kinneyho o malom chlapcovi, ktorý pútavým spôso-bom
rozpráva o dobrodružstvách každo-denného života jedenásťročného
chlapca. Nejde o žiadneho super hrdinu, ktorý všet-ko zvláda a
nikoho nepotrebuje. Práve na-opak, je to chlapec z mäsa a kostí a
hoci sa mu často nedarí, odvážne sa púšťa do ďal-ších a ďalších
životných výziev.
Po knižkách prišiel �lm s ďalšími dvo-ma pokračovaniami a práve
o nich je te-raz reč. Tri kvalitné komédie sú vystavané na typickom
strachu detí a spoločenských prekážkach, s ktorými sa musia v
procese dospievania vyrovnávať. V prvom diele je to najmä druhý
stupeň základnej školy, v ktorom najviac záleží na tom, či som in,
aby som sa nestal terčom výsmechov a naj-mä sa nesmiem dotknúť
starého plesnivého syra, pretože sa ku mne už nikto nepriblíži. V
druhom diele treba zabojovať o priazeň najlepšieho dievčaťa na
škole a dokázať staršiemu bratovi, že nie som drobec. V treťom zas
treba zabrániť tomu, aby ma ro-dičia poslali do vojenskej školy,
keďže stále robím nejaké problémy.
Toto bol len stručný opis a ani zďaleka nevystihuje všetky
postavy, zápletky a roz-uzlenia, ktoré sa vo �lme objavujú.
Najkraj-šie na tom je to, že rodina stále drží pokope a jej
členovia sa vedia vzájomne podržať. Myslím, že to je základom
každej dobrej rodinnej komédie, a preto vám odporúčam práve túto.
Originálny názov je �e Diary of a Wimpy kid
Martin FarbákSnímka: internet
Denníček svätej Faustíny, ktorá je pre nás symbolom pokory,
radosti a nezištnej lásky k blížnemu, určite mnohí poznáte v jej
knižnej podobe. Forma audioknihy nám umožňuje načúvať slovám,
duchovným zážitkom tejto ohlasovateľky Božieho milosrdenstva
kde-koľvek. Cestou do práce alebo počas dlhého cestovania autom či
vlakom. Posolstvo Božej lásky je v dnešnej dobe, ktorá je skúšaná
neis-totou a strácaním zmyslu pre život a duchovno, stále aktuálne.
Texty čítajú známe osobnosti, napr. Monika Hilmerová, Jozef
Šimonovič. Dvadsaťpäť hodín počúvania je umocnených hudobným
sprievodom v podaní slovenského skladateľa Lukáša Borzíka. Malý
princ - Antoin de Saint-
Exupéry – hudobné CD
Hudobné CD Malý princ podľa knihy Antoina de Saint-Exupéryho je
ojedinelým projektom na slovenskej a českej hudobnej scéne.
Účin-kujú na ňom osobnosti rôznorodého hudob-ného žánru, ako
Richard Müller (Pilot, Roz-právač), Sisa Sklovská (Líška), Dalibor
Jenis (Had), Moyzesovo kvarteto, Andrej Šeban a ďalší. Mimoriadne
pozitívne ohlasy boli najmä na pieseň líšky pod názvom „Poviem ti
tajom-stvo“, ktorá je ústrednou piesňou albumu.
Prvé vydanie Malého princa bolo v roku 1996 a krátko po jeho
vydaní bol vypredaný takmer celý náklad. V polovici decembra toh-to
roku vychádza Malý princ opäť, aby potešil malých i veľkých a
upriamil našu pozornosť na to, čo je v živote najdôležitejšie.
Zuzana MachajováSnímky: internet
Sv.Faustína Kowalská: Denníček. Božie milosrdenstvo v mojej duši
– audiokniha
Denník odvážneho bojka I, II, III
E. Mihočová, Ľ. Bechný, T. Rončáková: Kristovci
FARSKÝ LIST 06|201318
ODPORÚČAME
-
Farskámatrika
V mesiacoch október a november sme sviatosťou krstu v
spoločenstve Cirkvi privítali
Oskar ŠálkaVendelín ČučkaKatarína PalugováMagdaléna
MoravcováMartin FačkoSára PagáčikováEla PačesováTimotej
KuckovičMária SivčováVanesa ChmarováLiliana NehajováKristína
UrbanováAdela BušováNatália DaudováMária BobríkováSimona
KollárikováTamara BulovcováLukáš JanákMarek PalugaTimea Bôryová
Michal SmitkaPatrik PožárAdriana Mračková
Sviatosť manželstva prijali
Vladimír Sojčák – Eva BugáňováMichal Šoška – Katarína
HarmaniakováMartin Kramer – Veronika Batunová
Pán si z našich radov povolal
Ján Slosarčík (52)Emília Furdová (87)Štefánia Boorová (58)Tomáš
Paško (57)Alžbeta Bjelová (94)Mária Stašová (73)Anna Capeková
(61)Jozef Mordáč (52)Ondrej Kristofčák (86)Štefan Mikula
(91)Matilda Bebejová (79)Mária Draganová (91)
Bohoslužobný poriadok v týždni
Farský kostolsv. Kataríny Alexandrijskej6.00 a 18.00 hod.(piatok
– 18.00 hod.sv. omša za účasti mládeže)(sobota – 6.30 a 18.00
hod.)
Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec18.30 hod.(štvrtok – 17.00
hod. sv. omšaza účasti detí)(sobota – 7.00 hod., večer nie je)
Filiálny kostol Najsv. Trojice,Vyšný KubínPiatok – 17.00
hod.
Nemocnica s poliklinikou16.00 hod. (utorok, štvrtok)Adoračná
miestnosť je otvorenákaždý deň od 7.00 do 19.00 hod.
Bohoslužobný poriadok v nedeľu
Farský kostolsv. Kataríny Alexandrijskej6.30 • 9.00 • 11.00 •
14.45 hod.
Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec7.45 • 10.00 • 18.30
hod.
Filiálny kostol Najsv. TrojiceVyšný Kubín9.15 hod.
Nemocnica s poliklinikou16.00 hod.
Požehnanie matiekpred pôrodom
25. januára a 25.februára po ranných sv. omšiach, alebo na
požiadanie
Stránkové dni na Farskom úrade
Pondelok – piatok:8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.V súrnom
prípade po večerných bohoslužbách.V prípade potreby (ku chorým)
volajte katol. kňaza 0915 818 308
ÚmyslyApoštolátu modlitby
Obetovanie dňa na úmysly: Bože, náš Otče, obetujem ti celý svoj
deň. Obetujem ti svoje modlitby, myšlienky, slová, skutky a
utrpenia v spojení s tvojím Synom Ježišom Kristom, ktorý sa ti
stále obetuje v Eucharistii za spásu sveta. Duch Svätý, ktorý
viedol Ježiša, nech je dnes mojím vodcom a mojou silou, aby som
mohol svedčiť o tvojej láske. S Máriou, Matkou nášho Pána a Matkou
Cirkvi, osobitne prosím za úmysly, ktoré Svätý Otec odporúča do
modlitieb všetkých veriacich v tomto mesiaci.
NA JANUÁRVšeobecný: Aby všetci podporovali pravý hospodársky
rozvoj, ktorý rešpektuje dôstojnosť všetkých národov.Misijný: Aby
kresťania rôznych vierovyznaní napredovali k jednote, ktorú žiada
Kristus.Úmysel našich biskupov: Aby nový rok, ktorý začíname, bol
poznačený neustálou Božou prítomnosťou v našich rodinách a farských
spoločenstvách.
NA FEBRUÁRVšeobecný:Aby Cirkev a spoločnosť rešpektovali múdrosť
i skúsenosti starších. Misijný:Aby kňazi, rehoľníci i laici
spoločne a veľkodušne pracovali na evanjelizácii. Úmysel našich
biskupov: Aby sme pamätali na časté prijímanie sviatostného Krista,
ktorý je zálohom večného života.
www.rkcdolnykubin.sk
Ak ste sa rozhodli podporiť projekt VÝSTAVBY NOVÉHO ORGANA
pre kostol Povýšenia sv. Kríža v Dolnom Kubíne, svoje
príspevky
môžete venovať osobne na Farskom úrade sv. Kataríny
Alexandrijskej
alebo odoslať na bankový účet:
0323626972/0900
Svedectvo života„Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali
mu všetko, čo robili...“ (Lk 9, 10)
Pozývame vás k tomu, aby ste sa podelili s nami o svoje
skúsenosti,
zážitky, proces či spôsob, akým Boh vo vás a vašom živote
pôsobí.
Posielajte nám ich na adresu
[email protected], alebo ich vhoďte do schránok
v kostoloch s označením Farský list.
Už vopred za vaše svedectvá ďakujeme!
FARSKÝ LIST 06|2013 19
SPRAVODAJSKÝ SERVIS
-
5 Anjeli, ktorí zleteli z neba, aby zvestovali narodenie
Betlehemského dieťatka, oslovili ako prvých pastierov pri stádach.
Zaspievali... Čo? Nuž, to sa dozviete, keď zoradíte písmenká na
stromčeku takto: najskôr modré, ružové, potom zelené a nakoniec
žlté.
Ahoj, deti!Tak a už ich tu máme! Sú tu Vianocéééé,
Vianocéééééééé... Počas adventu sme upra-tovali v našich
srdiečkach, čakali a čakali, a teraz sme sa dočkali. Ozaj! Viete,
na čo, alebo lepšie povedané, na koho sme to čakali? Na darčeky? Na
koláče a iné všakovaké dobroty? Na rozprávky v telke? Na rozžiarený
strom-ček? Nuž zima, zima, veľká zima... bez tohto všetkého by
Vianoce spokojne mohli byť! My sme však očakávali ten najväčší Dar,
ktorý sme od Nebeského Otca mohli dostať. Ve-likánsky dar, ktorý sa
ukryl v malom Betle-hemskom dieťatku, zavinutom v plienočkách.
Tento malý drobček k nám prišiel ako dôkaz nekonečnej lásky Boha k
nám ľuďom, ako dô-kaz, že môžeme večne žiť. Je to naozaj ÚŽAS-NÁ
VEC!!! Otvorme mu znova srdcia, aby v nich mohol bývať.
Keď sa z tohto úžasu trošku preberiete, skúste si polámať hlávky
makové v našich--vašich detskokútikovských úlohách. Nech sa páči,
tu ich máme:
DE
TS
KÝ
KÚ
TIK
06
|20
13
Vaše odpovede už teraz netrpezlivo čakáme, tak hor' sa do
hlavičkolámania! Keď ich budete mať vylúštené, vymaľované a
zoradené, môžete ich vhodiť do schránky v kostole na Brezovci
označenej Detský kútik do štvrtka 23. januára 2014, keď po svätej
omši vyžrebujeme opäť niekoľkých výhercov spomedzi vás. POZOR!
POZOR! POZOR! Nezabudnite pripísať k odpovediam vaše meno,
priezvisko, vek, alebo ktorú triedu navštevujete. Nalepte aj
aktuálny kupón! Teší sa na vás mrázikom vyštípaná a zo sniežika
vytešená
Renča JedlákováKresby: autorka, eRko, internet
1 Rébusy v sebe ukrývajú názvy rybičiek, ktoré by nemali chýbať
na vianočnom stole. Uhádnete, ako sa volajú? Pozor, je to aj taký
malý chytáčik. :):):)
4 Akosi sa nám to v našom Betlehemčeku poriadne pomotalo!
Zistite, čo do neho vôbec nepatrí. Za čo by ste to vymenili?
Obrázok pekne vymaľujte!
2 Maruška,Olinka a Evka sa riadne činili a vypekali medovníčky
ostošesť. Predsa sa však darilo jednej viac, ako jej kamarátkam.
Porátajte medovníčky v ozdobných škatuľkách a zistite, ktorá to
je!
-vašich detskokútikovských úlohách. Nech sa páči, tu ich
máme:
2 riadne činili a vypekali medovníčky ostošesť. Predsa sa však
darilo jednej viac, ako jej kamarátkam. Porátajte medovníčky v
ozdobných škatuľkách a zistite, ktorá to je!
5 Anjeli, ktorí zleteli z neba, aby
3 Nájdite všetky rozdiely, ktorými sa odlišujú naši
snehuliaci!
DETSKÝ KÚTIK