Jadrová elektraren

Dominik Sojka

Katarína Vargicová

JADROVÁ ELEKTRÁREŇ

Elektráreň Atómová elektráreň alebo jadrová elektráreň je výrobňa elektrickej energie,

resp. technologické zariadenie, slúžiace na premenu jadrovej energie na elektrickú energiu.

Skladá sa obvykle z jadrového reaktoru, parnej turbíny s alternátorom a z mnohých ďalších pomocných prevádzok.

V princípe sa jedná o parnú elektráreň, v ktorej sa energia získaná jadrovým reaktorom používa na výrobu pary v parogenerátore. Táto para poháňa turbíny, ktoré poháňajú alternátory na výrobu elektrickej energie.

Súčasné jadrové elektrárne využívajú ako palivo prevažne obohatený urán, čo je prírodný urán, v ktorom bol zvýšený obsah izotopu 235U z pôvodných zhruba 0,5 % na 2 – 5 %. Podľa odhadov geológov a OECD vydržia známe a predpokladané zásoby uránu najmenej 270 rokov.

Schéma elektrárne

Z histórieNa výrobu elektriny sa jadrový reaktor prvý raz využil 20. decembra

1951 vo výskumnej stanici EBR-I pri meste Arco v štáte Idaho v USA. Zariadenie založené na rýchlom množivom reaktore dodávalo spočiatku výkon okolo 100 kW.

Prvá atómová elektráreň bola postavená v ZSSR v meste Obninsk. K rozvodnej sieti bola oficiálne pripojená 27. júna 1954. V 5 MW reaktore bol použitý grafit ako moderátor a voda ako chladiace médium. Elektráreň však bola po niekoľkých rokoch odstavená a slúžila iba na výskumné účely.

Využitie atómovej energie sa potom rýchlo rozvíjalo. V roku 1960 tvoril inštalovaný výkon menej ako 1 gigawatt (GW), na konci sedemdesiatych rokov už 100 GW, a 300 GW v osemdesiatych rokoch. Od konca osemdesiatych rokov je nárast oveľa slabší a prevažne tvorený výstavbou jadrových elektrární v Číne. V roku 2005 bol inštalovaný výkon 366 GW.

Enrico Fermi V roku 1938 získal

Nobelovu cenu za fyziku za potvrdenie

existencie nových rádioaktívnych prvkov

vytvorených neutrónovým ožiarovaním

a objav jadrových reakciíspôsobovaných

ožiarením pomalými neutrónmi.

Potom emigroval do USA, aby sa jeho rodina vyhla prenasledovaniu zo strany fašistov (jeho žena bola Židovka). V Amerike sa podieľal na Projekte Manhattan.

Jadrové elektrárne vo svete Vo svete pracuje v súčasnosti v atómových elektrárňach 439 energetických

reaktorov, celkový inštalovaný elektrický výkon bol 372059 MW. Ďalších 30 reaktorov je vo výstavbe a veľa krajín rozhodli o ich novej výstavbe.

Najviac energie z atómových elektrární sa vyrába vo Francúzsku (okolo 80 %), Nemecku, USA, Japonsku a Rusku. V Rusku však prežívajú staré atómové elektrárne, niektoré z nich podobného typu ako v Černobyle a so zastaranou technológiou. K zastavenia niektorých z nich je Rusko tlačené medzinárodným spoločenstvom.

Na Slovensku sú v prevádzke dve atómové elektrárne s celkovým výkonom 1760 MW, ktoré spolu produkujú 55 % celkovej vyrobenej elektrickej energie.

Sú to: Atómová elektráreň v Jaslovských Buhuniciach Atómová elektráreň v Mochovciach

Jaslovské Bohunice

Mochovce

Sloveské elektrárne

Paríž-Paleul

Pennsylvania-Three Mile ISland

Odporcovia Proti využitiu jadrovej energie sa v mnohých krajinách vyspelého sveta

zdvihla vlna odporu, založená na obavách z nehody (ako napr. Černobyľská havária, Japonská Fukušima), strachu z radiácie, rizikách spojených s ich prevádzkou a problémami s jadrovým odpadom. V Rakúsku (1978), Švédsku (1980) a Taliansku (1987) dokonca prebehli referendá, dôsledkom ktorých sa upustilo od využitia jadrovej energie.

Ďakujeme za pozornosť!