Technická univerzita v Košiciach Katedra inžinierskej pedagogiky PÍSANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE DPŠ Alena Zeľová, Mária Benková, Michal Blaško Košice 2015
Technická univerzita
v Košiciach
Katedra inžinierskej pedagogiky
PÍSANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE DPŠ
Alena Zeľová, Mária Benková, Michal Blaško
Košice 2015
2
Copyright © Technická univerzita Košice, 2015
Vydané pre programy doplňujúceho pedagogického štúdia na výkon
pedagogickej činnosti učiteľa profesijných predmetov.
http://web.tuke.sk/kip/download/Oficialne/pisanieZP2015.pdf
ISBN 978-80-553-2173-8
3
OBSAH
ÚVOD ............................................................................................... 4
1 ZÁVEREČNÁ PRÁCA DPŠ .................................................. 5
1.1 Voľba témy, odovzdanie, obhajoba záverečnej práce DPŠ ..... 5
1.2 Formálna stránka záverečnej práce DPŠ .................................. 6
1.3 Štruktúra záverečnej práce DPŠ ............................................... 9
1.4 Práca so zdrojmi ..................................................................... 11
1.4.1 Etika citovania ......................................................................... 11
1.4.2 Technika citovania .................................................................. 12
2 TÉMY A POKYNY NA SPRACOVANIE ZÁVEREČNÝCH
PRÁC DPŠ PODĽA ZAMERANIA ....................................... 20
2. 1 Záverečné práce zamerané na didaktické aspekty výučby
profesijných predmetov ............................................................ 20
2. 1. 1 Námety na témy ..................................................................... 20
2. 1. 2 K spracovávaniu a písaniu záverečnej práce z didaktiky ....... 21
2. 2 Záverečné práce zamerané na všeobecno-pedagogické aspekty
výučby profesijných predmetov ................................................. 23
2. 2. 1 Námety na témy ..................................................................... 23
2. 2. 2 K spracovávaniu a písaniu záverečnej práce........................... 26
2. 3 Záverečné práce zamerané na psychologické aspekty výučby
profesijných predmetov ............................................................. 29
2. 3. 1 Námety na témy ..................................................................... 29
2. 3. 2 K spracovávaniu a písaniu záverečnej práce .......................... 30
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ............................. 37
PRÍLOHY ........................................................................................ 39
Príloha A Vzor obalu záverečnej práce DPŠ
Príloha B Vzor titulného listu záverečnej práce DPŠ
Príloha C Formulár na hodnotenie záverečnej práce – vedúci práce
Príloha D Formulár na hodnotenie záverečnej práce – oponent
4
ÚVOD
Záverečná práca doplňujúceho pedagogického štúdia nie je
záverečnou práce v zmysle zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých
školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Tento zákon ako záverečné práce definuje bakalársku,
diplomovú a dizertačnú prácu.
Záverečná práca doplňujúceho pedagogického štúdia (ďalej len DPŠ)
je legislatívne vymedzená zákonom č. 317/2009 Z. z.
o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Rozsah, spôsob posudzovanie a obhajoba záverečnej práce DPŠ sú
špecifikované vo vzorovej štruktúre programu DPŠ vydanej
Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR (Štruktúra 2014).
Zákon 317/2009 a vzorová štruktúra programu DPŠ však uvádzajú len
základné, veľmi všeobecné charakteristiky záverečnej práce DPŠ. Pri
podrobnejšom vymedzení požiadaviek a pokynov na vypracovanie
záverečnej práce DPŠ sme považovali za vhodné vychádzať
z pokynov a požiadaviek na záverečné práce, ako sú definované
vysokoškolským zákonom a niektorými ďalšími predpismi a zároveň
zohľadniť špecifiká záverečnej práce DPŠ. Odlišnosti sa týkajú najmä
spôsobu zadávania, štruktúry a odovzdávania záverečnej práce DPŠ,
ktoré sú v tomto texte popísané. Záverečné práce DPŠ sa nelíšia od
vysokoškolským zákonom vymenovaných záverečných prác pokiaľ
ide o dodržiavanie štandardov formálnej úpravy a pravidiel práce
s informačnými zdrojmi tak, ako ich na TUKE určuje Metodický
pokyn o záverečných a kvalifikačných prácach na Technickej
univerzite (Príloha 31 OS TUKE/H1/01).
5
1 ZÁVEREČNÁ PRÁCA DPŠ
Alena Zeľová
1. 1 Voľba témy, odovzdanie, obhajoba záverečnej práce DPŠ
Obsahové zameranie písomnej záverečnej práce je orientované
odborovo-didakticky, pričom témy pokrývajú didaktické, všeobecno-
pedagogické a psychologické aspekty výučby profesijných predmetov.
Témy záverečných prác vypisujú vysokoškolskí učitelia zabezpečujúci
výučbu predmetov v rámci I. a II. modulu programu DPŠ. Študent sa
prihlasuje na tému u príslušného vyučujúceho, ktorý s tým musí
súhlasiť a je potom vedúcim záverečnej práce. Aby nedochádzalo
k nerovnomernému zaťaženiu vyučujúcich, vedúci prác si môžu
stanoviť maximálny počet záverečných prác, ktoré budú v danom
akademickom roku viesť. Tento limit nesmie byť menší ako číslo,
ktoré je výsledkom podelenia počtu študentov zapísaných v druhom
ročníku počtom vedúcich záverečných prác (zvlášť pre externú a pre
dennú formu). Prihlasovanie na záverečné práce prebieha v 3.
semestri a uzatvára sa k 30. 11. príslušného roku.
Počas prípravy práce má študent možnosť konzultovať s vedúcim
záverečnej práce osobne vo vopred určených, resp. individuálne
dohodnutých termínoch a/alebo elektronickou formou (najmä e-mail).
Záverečná práca sa odovzdáva najneskôr 1 mesiac pred termínom
ústnych záverečných skúšok. Presné termíny skúšok aj odovzdania
práce sú uvedené v harmonograme na príslušný akademický rok.
K stanovenému termínu je treba na sekretariát Katedry inžinierskej
pedagogiky TUKE odovzdať (alebo poslať ako doporučenú zásielku)
dva exempláre záverečnej práce (formát A4). Práca musí byť
zviazaná tak, aby sa jednotlivé listy nedali vyberať, a aby bola dobre
čitateľná. Jeden exemplár musí byť v pevnej väzbe - ten ostáva na
katedre na archiváciu. Kvôli uľahčeniu prenášania/posielania prác
externým oponentom druhý exemplár má byť v ´mäkkej´ väzbe (ten sa
vracia autorovi po záverečných skúškach).
Záverečnú prácu posudzujú dvaja recenzenti - vedúci záverečnej práce
a určený externý oponent. Posudky sú študentom k dispozícii
6
najneskôr 5 dní pred termínom konania záverečnej skúšky. Obhajoba
sa môže konať aj vtedy, ak jeden z recenzentov písomnú záverečnú
prácu neodporučí. V prípade, že obaja recenzenti záverečnú prácu na
obhajobu neodporučia, študent sa nemôže zúčastniť na obhajobe ani
na záverečných skúškach.
Obhajoba záverečnej práce sa uskutočňuje v deň konania záverečnej
skúšky ako jej prvá časť. Obhajoba prebieha formou kolokvia
(diskusia, odborná rozprava) v skupinách podľa vedúcich záverečných
prác. Jednotlivé skupiny v daný deň tvoria skúšaní, ktorí robili (a
odovzdali) prácu u príslušného vedúceho prác. Okrem autorov prác sú
na kolokviu prítomní vedúci práce, oponenti, resp. predseda skúšobnej
komisie. Po tom, čo autor prácu stručne predstaví (cca 5-7 minút) a
vedúci práce a externý oponent zhrnú svoje hodnotenia, nasleduje
diskusia. Výsledná klasifikácia práce je založená na hodnotení
uvedenom v posudku vedúceho práce a zohľadňuje hodnotenie práce
externým oponentom a výkon študenta na obhajobe. Názov záverečnej
práce a jej klasifikácia sa uvádzajú na vysvedčení o pedagogickej
spôsobilosti.
V prípade neodporučenia záverečnej práce na obhajobu, resp. jej
neobhájení, možno opätovne predložiť záverečnú prácu a ísť na
záverečné skúšky najskôr po troch mesiacoch a najneskôr do deviatich
mesiacov od termínu konania záverečnej skúšky. V prípade neprijatej,
resp. neobhájenej záverečnej práce študent na základe rozhodnutia
vedúceho práce záverečnú prácu upraví alebo odovzdá prácu na inú
tému (môže to byť aj u iného vedúceho práce, pokiaľ ten s tým
súhlasí).
1. 2 Formálna stránka záverečnej práce DPŠ
Rozsah písomnej záverečnej práce na ukončenie programu
doplňujúceho pedagogického štúdia (ďalej len „ZP DPŠ“) je 35 až 50
strán. Ide o normostrany s 1 800 znakmi. Znaky sú jednotlivé
písmená, medzery, interpunkčné znamienka, čísla a symboly...
Textové editory informácie o rozsahu textu štandardne poskytujú
(napr. MS Word v menu „Súbor – Vlastnosti – Štatistika“). Pri
požadovanom rozsahu ZP DPŠ je to od 63 000 do 90 000 znakov,
7
vrátane medzier. Do rozsahu práce sa počíta: titulná strana, obsah,
úvod, hlavný text, záver, zoznam bibliografických odkazov, citácie,
poznámky pod čiarou. Obálka a prílohy sa do rozsahu práce
nepočítajú.
Pri požiadavkách na formálnu úpravu sa opierame o Metodický pokyn
o záverečných a kvalifikačných prácach na TUKE (2012), pričom
požiadavky v ňom čiastočne prispôsobujeme špecifikám ZP DPŠ.
V súlade s uvedeným pokynom má byť ZP vytlačená počítačovou
tlačou a to na bielom papieri formátu A4 (297 x 210 mm), čiernym
písmom tak, aby bola dobre čitateľná. Používa sa jednostranná tlač.
Ľavý a pravý okraj okolo textu má byť 3,0 cm (presne 3,17 cm) od
hrany listu papiera, kvôli väzbe je možné posunúť stránku
horizontálne tak, že ľavý okraj sa nastaví na 3,5 cm a pravý okraj na
2,0 cm.; Horný a dolný okraj okolo textu má byť 2,5 cm (presne 2,54
cm) od hrany listu. V prípade použitia záhlavia a päty musí ostať
voľný okraj 1,9 cm od hrany listu z hornej a dolnej strany, okraje z
bočných strán musia ostať tak, ako je uvedené.
V celej práci, vrátane titulného listu, musí byť použité jednotné
riadkovanie hlavného textu, spravidla 1,5. Tomu zodpovedá
v priemere cca 1 800 znakov na jednu stranu súvislého textu. V
poznámkach pod čiarou alebo za textom sa môže použiť hustejšie
riadkovanie 1.
Veľkosť a typ písma si volí autor práce tak, aby rešpektoval
odporúčaný rozsah práce v počte znakov. Odporúčaná veľkosť znaku
je 12 bodov. Nadpisy prvej úrovne majú veľkosť 16 bodov.
Odporúčaný typ písma je Times New Roman.
Strany práce sa číslujú nepretržite arabskými číslicami. Číslo strany
sa umiestni v dolnej časti strany (päte), v strede alebo na vonkajšej
strane stránky. Strany sa číslujú rovnakým typom písma a rovnakou
veľkosťou ako text práce.
Titulná strana sa počíta do stránkovania, ale číslo sa na ňu nepíše.
Strany s prílohami sa číslujú, ale do rozsahu práce sa nerátajú.
Text práce sa člení na kapitoly – odporúča sa maximálne tretia
úroveň členenia (názov kapitoly je nadpis 1. úrovne, názov
8
podkapitoly je nadpis 2. úrovne, názov podpodkapitoly je nadpis 3.
úrovne). Odporúča sa nasledujúca úprava nadpisov:
- nadpis 1: názov kapitoly: veľkosť písma 16 - bodov, písmo
štandardné, tučné, zarovnanie vľavo, nastavenie odseku – pred a za
nadpisom 6 bodov,
- nadpis 2: názov podkapitoly: veľkosť písma 14 - bodov, tučné,
zarovnanie vľavo, nastavenie odseku – pred a za nadpisom 6 bodov,
- nadpis 3: názov podkapitoly: veľkosť písma 12 - bodov, tučné,
zarovnanie vľavo.
Ďalšiu kapitolu (názov 1. úrovne) píšeme vždy na novú stranu. Ak sú
odseky pri názvoch kapitol a podkapitol 6 bodov pred a za názvom,
nie je potrebné vynechávať pred textom riadok. Ak je odsek 0 bodov,
pre zlepšenie prehľadnosti je vhodné za názvom kapitol vynechať
riadok a až tak začať písať text. V takom prípade sa riadok vynecháva
takisto pred a za názvom podkapitoly.
Tabuľky, grafy a obrázky musia byť v práci jednotne označené.
Umiestňujú sa priamo v texte. Tabuľky majú byť zarovnané na stred,
pričom odsek pred tabuľkou zvykne byť 0, príp. 6 bodov. Popis
tabuľky (číslo a názov) má byť umiestnený nad tabuľkou písmom
Times New Roman, veľkosť 12, pred popisom 6 bodov, za popisom 6
bodov. Formát popisu tabuľky:
Tab. 1 Názov tabuľky
Ak sú v práci uvedené obrázky alebo grafy, odporúča sa, aby boli
centrované na stred, odsek pred obrázkom/grafom zvykne byť 0, príp.
6 bodov. Popis obrázku/grafu má byť umiestnený pod obrázkom/
grafom písmom Times New Roman, veľkosť 12, pred popisom 6
bodov, za popisom 6 bodov. Formát popisu obrázka/grafu:
Obr. 1 Názov obrázka
Ak v tabuľkách/grafoch/obrázkoch nejde o výsledky vlastnej práce,
resp. zobrazenie vlastných empirických údajov, je nevyhnutné pri
tabuľkách/grafoch/obrázkoch uviesť zdroj informácie. Umiestňuje sa
pod tabuľkou/grafom/obrázkom vo formáte:
Zdroj: informácia, odkiaľ sa čerpalo.
9
1. 3 Štruktúra záverečnej práce DPŠ
Základná štruktúra ZP DPŠ vychádza zo štruktúry uvedenej
v spomínanom metodickom pokyne (Metodický... 2012). Je však
prispôsobená pre potreby DPŠ a vzhľadom na charakter ZP DPŠ sú
vynechané niektoré časti. Ak sa na písanie ZP DPŠ použije šablóna na
vypracovanie záverečnej práce platná na TUKE, je potrebné dodržať
ďalej popísanú štruktúru ZP DPŠ a vynechať tie časti šablóny, ktoré
tu nie sú uvedené.
Záverečnú prácu DPŠ pozostáva z:
- úvodnej časti,
- hlavnej časti,
- číslovaných príloh - v prípade potreby sú súčasťou ZP DPŠ (obvykle
vo formáte A4 a sú pevnou – neoddeliteľnou - súčasťou ZP). Prílohou
(oddeliteľnou) ZP DPŠ môže byť aj CD nosič s textom práce v súbore
formátu .pdf (ak to vyžaduje vedúci ZP DPŠ).
Úvodná časť ZP DPŠ má tieto časti:
- obal,
- titulný list,
- obsah.
Obal obsahuje (Príloha A):
- názov Technickej univerzity,
- názov Katedry inžinierskej pedagogiky,
- názov práce a označenie, že ide o ZP DPŠ,
- rok predloženia práce,
- autor ZP (tituly, meno a priezvisko).
Titulný list obsahuje (príloha B):
- názov Technickej univerzity,
- názov fakulty, na ktorej autor ZP študuje/študoval; absolventi, ktorí
neštudovali na TUKE, uvedú názov fakulty aj názov svojej vysokej
školy,
- názov Katedry inžinierskej pedagogiky,
- názov ZP,
10
- autor ZP (tituly, meno a priezvisko),
- vedúci ZP (tituly, meno a priezvisko).
Obsah – uvádzajú sa názvy a im zodpovedajúce strany jednotlivých
častí práce (úvod, číslované kapitoly/podkapitoly, záver, zoznam
bibliografických odkazov, prílohy). Kapitoly (časti) sa číslujú
arabskými číslicami oddelenými bodkami, za poslednou číslicou sa
nikdy bodka nedáva. Odporúča sa text práce členiť na kapitoly
(časti) a podkapitoly (podčasti) maximálne do tretej úrovne (kap. 1. 1.
1) a aj v obsahu uvádzať názvy najviac do tretej úrovne členenia.
Hlavná časť ZP DPŠ má:
- úvod,
- jadro,
- záver,
- zoznam bibliografických odkazov.
Úvod stručne približuje význam problematiky, ktorej je ZP DPŠ
venovaná, vysvetľuje motiváciu výberu témy a všeobecný cieľ, zámer
práce.
Jadro obvykle:
1. Približuje súčasný stav poznania problematiky na základe
relevantných zdrojov. To tvorí tzv. teoretickú časť – odporúča sa,
aby tvorila cca 30% z rozsahu celej ZP DPŠ,
2. Popisuje, predmet, cieľ práce a použité postupy, metódy získavania
a spracovania údajov.
3. Usporiadane a vyčerpávajúco prezentuje výsledky, hodnotí
a interpretuje ich, konfrontuje s existujúcimi zisteniami.
Body 2 a 3 predstavujú tzv. empirickú časť práce, ktorá je podstatná
z hľadiska vlastnej autorskej práce. Pritom samotná výsledková časť
(bod 3) by mala tvoriť cca 30-40% z rozsahu celej ZP DPŠ.
Záver predstavuje zhrnutie teoretických východísk aj empirických
zistení vo vzťahu k cieľu práce s prípadnými úvahami o aplikácii
výsledkov alebo o možných ďalších smeroch skúmania. Má byť
11
napísaný tak, aby ten, kto si prečíta len záver, mal jasno, o čo v práci
išlo, a k čomu sa došlo.
Zoznam bibliografických odkazov (odporúčaný názov) alebo
Zoznam použitej literatúry obsahuje úplný zoznam bibliografických
odkazov. Rozsah tejto časti je daný množstvom použitých literárnych
zdrojov, ktoré musia korešpondovať s citáciami použitými v texte (čo
je v texte, musí byť aj v zozname).
Štruktúra a obsah jednotlivých častí je špecifikovaná v kapitole 2,
ktorá je venovaná písaniu ZP DPŠ príslušného zamerania (na
didaktické, všeobecno-pedagogické a psychologické aspekty výučby
profesijných predmetov).
1. 4 Práca so zdrojmi
Práca so zdrojmi (proces citovania) má dve stránky – etiku citovania
a techniku citovania. Etika citovania sa týka toho, ako autor práce
narába s cudzími myšlienkami, resp. výtvormi získanými z rôznych
zdrojov. Technika citovania sa týka toho, ako sa zaznamenáva
súvislosť medzi v práci použitou prevzatou myšlienkou, resp.
výtvorom a zdrojom uvedeným v zozname bibliografických odkazov.
1. 4. 1 Etika citovania
Aj keď ZP DPŠ nepatrí medzi vysokoškolským zákonom definované
záverečné práce, platí pre ňu rovnaká etika spracovania a citovania.
„Každá záverečná a kvalifikačná práca musí byť originálna,
vytvorená autorom tak, aby sa dodržali pravidlá práce s informačnými
zdrojmi. Záverečná a kvalifikačná práca nesmie mať charakter
plagiátorstva a nesmie narúšať autorské práva iných autorov. Autor je
povinný dôsledne citovať použité informačné pramene, uviesť
menovite a konkrétne výsledky bádania iných autorov alebo
autorských kolektívov, presne opísať použité metódy a pracovné
postupy iných autorov alebo autorských kolektívov, zdokumentovať
laboratórne výsledky a terénne výskumy iných autorov alebo
autorských kolektívov. Záverečná práca nesmie neoprávnene
12
zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov tretích osôb,
najmä nesmie porušovať práva duševného vlastníctva tretej osoby
alebo neoprávnene nakladať s utajovanými skutočnosťami alebo
osobnými údajmi, dôvernými informáciami či obchodným tajomstvom
tretej osoby.“ (Metodický... 2012, s. 6).
Pozor na plagiátorstvo, ktoré predstavuje „nedovolené používanie
cudzích publikovaných i nepublikovaných myšlienok, formulácií,
poznatkov, výsledkov bádania alebo iných výsledkov tvorivej práce,
ako aj ilustrácií, tabuliek, fotografií a pod. bez referencie (správneho
odkázania na pôvodný informačný zdroj).
Za plagiátorstvo v najzávažnejšej forme sa pokladá predloženie
kompletnej práce podpísanej ´novými autormi´, niekedy v inom jazyku.
Týka sa to ktoréhokoľvek štádia výskumu, písania alebo zverejnenia
práce, tlačenej aj elektronickej verzie“ (Meško in Štocková,
Tomášová 2008, s. 29).
Plagiátorstvo pri ZP DPŠ bude sankcionované podľa závažnosti
a formy zhoršením klasifikácie práce, jej vrátením na
prepracovanie, resp. vypracovaním práce na inú tému až
vylúčením zo štúdia (neumožnenie zúčastniť sa záverečných
skúšok).
1. 4. 2 Technika citovania
Pri tvorbe ZP DPŠ je potrebné rešpektovať medzinárodné kritériá a
zásady odkazovania na primárnu a sekundárnu literatúru. Tieto
kritériá určuje štandard ISO 690 (2010), preložený do slovenčiny
v roku 2012 ako STN ISO 690 (STN 010197) : 2012. Vydanie z roku
2010 nahrádza IS0 690 (1987) a ISO 690-2 (1997) a dopĺňa spôsoby
citovanie neknižných zdrojov.
V tejto časti sú vymedzené základné pojmy týkajúce sa práce so
zdrojmi a uvedené najzákladnejšie príklady citovania a odkazovania.
Vzhľadom na rozsiahlosť problematiky a špecifiká zapisovania
bibliografických odkazov na rôzne druhy zdrojov, na konci tejto
kapitoly uvádzame odkazy na elektronicky dostupné dokumenty, ktoré
podrobne popisujú nuansy zaznamenávania bibliografických odkazov
aj s uvedením príkladov.
13
Bibliografický odkaz. Záznam o citovanom dokumente (zdroji) je
umiestnený v zozname bibliografických odkazov (zozname použitej
literatúry) a slúži na jeho presnú identifikáciu. Ide o schému
povinného poradia údajov, ktorými sa identifikuje zdroj, na ktorý sa
odvolávame v texte práce, keď z neho preberáme (citujeme alebo
parafrázujeme) nejaké myšlienky alebo výtvory (obrázky, grafy,
fotografie...).
Štandard ISO 690 (2010) určuje:
1. z akých prvkov má bibliografický odkaz pozostávať,
2. v akej forme majú byť tieto prvky,
3. či je ich uvedenie záväzné a v akom majú byť poradí.
Napr. pri tlačenej knižnej publikácii jedného autora ide o tieto prvky
v takomto poradí a forme (pri citovaní podľa techniky prvého údaja
a dátumu):
PRIEZVISKO, Meno. Rok vydania. Názov: Podnázov. Vydanie.
Miesto vydania: Názov vydavateľa. ISBN číslo. uvádza sa, len ak to nie je prvé vydanie
Bibliografia. Súpis literatúry (dokumentov, zdrojov) z nejakej oblasti,
problematiky. Bibliografia teda nie je to isté, ako zoznam
bibliografických odkazov. Pred spracovávaním väčších, náročnejších
prác možno požiadať odborníkov na bibliografiu (bibliografov)
o vypracovanie bibliografie (súpisu zdrojov) k danej problematike.
Týmto pojmom sa označuje tiež veda zaoberajúca sa bibliografickou
komunikáciou a aj samotná činnosť zameraná na získavanie,
spracovanie, uchovávanie a sprístupňovanie bibliografických
informácií.
Citácia alebo citovanie. Forma skráteného odkazu vsunutá do
(súvislého) textu. Citácia, teda označenie zdroja, je v texte umiestnená
vždy tam, kde sa nachádza doslovne prevzatá alebo parafrázovaná
myšlienka, prevzatý výtvor. Medzi citáciou a odkazom na zdroj musí
byť priame prepojenie. Existujú tri techniky citovania:
1. Metóda prvého údaja a dátumu (tzv. harvardský systém),
najpoužívanejší spôsob, preferovaný najmä v sociálnych
a behaviorálnych vedách.
14
2. Metóda číselných odkazov.
3. Metóda priebežných poznámok.
Uvedené metódy sú rovnocenné, ale v jednej práci vždy používame
len jednu z nich. V ZP DPŠ odporúčame používať metódu prvého
údaja a dátumu.
Citát. Text, resp. časť textu doslovne prevzatá z citovaného
dokumentu. Citát je potrebné dať do úvodzoviek – tie sú povinné.
Prípadne ho možno aj napísať iným typom písma (obvykle kurzívou).
Ak má citát viac ako štyri riadky, je vhodné použiť kurzívu a oddeliť
ho od textu odsadením od ľavého okraja.
Citovaný dokument, zdroj, zdrojový dokument. Materiál, z ktorého
niečo preberáme. Okrem tlačených publikácií (knihy, encyklopédie,
slovníky, časopisy, noviny, listy...), to môžu byť elektronické zdroje
(e-nosiče, e-knihy a e-časopisy, web stránky, blogy, e-maily),
audiovizuálne zdroje (filmy, dokumentárne filmy, rozhlasové relácie)
a dokonca aj osobný rozhovor.
Citujúci dokument. Práca, ktorú tvoríme (píšeme) a používame v nej
aj prevzaté myšlienky, výtvory.
Metóda prvého údaja a dátumu. Technika citovania, pri ktorej sa
v texte zdroj doslovne prevzatej alebo parafrázovanej myšlienky
uvádza menom (spravidla priezviskom) autora/autorov a rokom
vydania publikácie. Ak publikácia nemá autora, tak sa uvedie prvé
plnovýznamové slovo jej názvu a rok vydania publikácie. Citácia sa
uvádza v zátvorkách. Pri citátoch (doslovne prevzatých myšlienkach)
je povinné uviesť aj číslo strany, kde v zdroji sa táto myšlienka
nachádza. Pri parafrázach číslo strany uvedené byť nemusí. Zoznam
bibliografických odkazov na konci práce je usporiadaný abecedne, za
prvým údajom v ňom (meno autora, prípadne názov publikácie) po
čiarke nasleduje dátum (rok) vydania.
15
Príklad 1 Citácia - citát (doslovné prevzatie myšlienky) v súvislom
texte
... „Kognitívna antropológia rozširuje skúmanie ľudského myslenia na
otázky vplyvu kultúrneho kontextu jedinca na jeho myslenie. Je úplne
samozrejmé, že výskum sa nesmie obmedziť na to, ako myslia ľudia
jednej jazykovej skupiny, a nutne musí sledovať rozdiely v spôsoboch
myslenia v rôznych kultúrach“ (Thagard 2001 s. 24). ...
alebo
... Podľa P. Thagarda (2001, s. 24) „kognitívna antropológia rozširuje
skúmanie ľudského myslenia na otázky vplyvu kultúrneho kontextu
jedinca na jeho myslenie. Je úplne samozrejmé, že výskum sa nesmie
obmedziť na to, ako myslia ľudia jednej jazykovej skupiny, a nutne
musí sledovať rozdiely v spôsoboch myslenia v rôznych kultúrach“. ...
Príklad 2 Citácia - parafráza (prerozprávanie) textu z príkladu 1
v súvislom texte
... P. Thagard (2001) zdôrazňuje, že kognitívna veda nemôže skúmať
ľudské myslenie len v rámci jednej kultúry. Na sledovanie
medzikultúrnych rozdielov v myslení sa zameriava kognitívna
antropológia. ...
K všetkým citáciám v príkladoch 1 a 2 sa úplný bibliografický záznam
zdroja uvedie až na konci práce v zozname bibliografických odkazov
takto:
THAGARD, P., 2001. Úvod do kognitivní vědy. Mysl a myšlení.
Praha: Portál. ISBN 80-7178-445-1.
Metóda číselných odkazov. Technika citovania, pri ktorej sa v texte
každému zdroju doslovne prevzatej alebo parafrázovanej myšlienky
priradí jeho vlastné poradového číslo. Poradové číslo pre jeden zdroj
je vždy rovnaké a vyjadruje, koľký v poradí bol zdroj prvýkrát
citovaný. Poradové číslo sa uvádza v zátvorkách okrúhlych (3) alebo
hranatých [3] alebo ako súčasť horného indexu 3. Ak ide o citát, po
medzere sa napíše aj číslo strany. Citácie jedného zdroja majú vždy to
16
isté číslo. Zoznam bibliografických odkazov na záver práce je
usporiadaný podľa čísel (nie abecedne).
Príklad 3 Citácia - citát aj parafráza - v súvislom texte
... „Kognitívna antropológia rozširuje skúmanie ľudského myslenia na
otázky vplyvu kultúrneho kontextu jedinca na jeho myslenie. Je úplne
samozrejmé, že výskum sa nesmie obmedziť na to, ako myslia ľudia
jednej jazykovej skupiny, a nutne musí sledovať rozdiely v spôsoboch
myslenia v rôznych kultúrach“ (3 s. 24). Podobne aj I. Ruisel (6)
považuje sociálne a kultúrne prostredie za významný činiteľ
intelektového vývinu. Pokiaľ ide o inteligenciu, P.Thagard (3) zastáva
názor. ...
Úplný bibliografický záznam zdrojov sa uvedie až na konci práce
v zozname bibliografických odkazov takto:
1. ...
2. ...
3. THAGARD, P. Úvod do kognitivní vědy. Mysl a myšlení. Praha:
Portál, 2001. ISBN 80-7178-445-1.
4. ...
5. ...
6. RUISEL, I. Základy psychologie inteligence. Praha: Portál, 2000.
ISBN 80-7178-425-7.
Metóda priebežných poznámok. Technika citovania, pri ktorej sa v
texte priebežne číslujú jednotlivé zdroje doslovne prevzatých alebo
parafrázovaných myšlienok. Každá citácia dostáva svoje vlastné
poradové číslo podľa toho, koľká v poradí v rámci textu je. Citácie
toho istého zdroja majú teda rôzne čísla. Poradové číslo sa uvádza ako
súčasť horného indexu 3 alebo v zátvorkách okrúhlych (3) či
hranatých [3]. Bibliografické odkazy s príslušným poradovým číslom
sa dávajú do poznámok pod čiarou. Pri prvom citovaní sa v poznámke
pod čiarou uvedie celý bibliografický odkaz. Ak ide o citát, ako
17
posledný údaj sa uvedie aj číslo strany (oddelené čiarkou). Pri ďalšom
citovaní toho istého zdroja môže byť v poznámke pod čiarou buď celý
odkaz, alebo len skrátená forma odkazu. V skrátenej forme sa napíše
priezvisko (prvého) autora (prípadne prvé významové slovo názvu, ak
zdroj nemá autora), ref. číslo poznámky, v ktorej je uvedený celý
odkaz na zdroj, v prípade citátu sa uvedie aj číslo strany. Zoznam
bibliografických odkazov na záver práce je usporiadaný abecedne.
Príklad 4 Citácia -citát aj parafráza - v súvislom texte
... „Kognitívna antropológia rozširuje skúmanie ľudského myslenia na
otázky vplyvu kultúrneho kontextu jedinca na jeho myslenie. Je úplne
samozrejmé, že výskum sa nesmie obmedziť na to, ako myslia ľudia
jednej jazykovej skupiny, a nutne musí sledovať rozdiely v spôsoboch
myslenia v rôznych kultúrach“1. Podobne aj I. Ruisel
2 považuje
sociálne a kultúrne prostredie za významný činiteľ intelektového
vývinu. Pokiaľ ide o inteligenciu, P.Thagard3 zastáva názor...
Bibliografické záznamy zdrojov z príslušnej strany sa uvedú
v poznámkach pod čiarou na tejto strane takto:
_____________________
1. THAGARD, P. Úvod do kognitivní vědy. Mysl a myšlení. Praha:
Portál, 2001. ISBN 80-7178-445-1, s. 24.
2. RUISEL, I. Základy psychologie inteligence. Praha: Portál, 2000.
ISBN 80-7178-425-7
3. THAGARD, ref. 1.
Parafráza. Voľné, upravené, prerozprávané tlmočenie resp.
interpretovanie myšlienok prevzatých z nejakého zdroja. Pôvodný text
upravujeme podľa potrieb vlastnej práce – zostručníme, vyjadríme
jednoduchšie, vyzdvihneme niektoré aspekty. Pritom pôvodný
význam, zmysel musí ostať zachovaný. Parafráza nie je len zmena
prípadne vynechanie niekoľkých slov, či zmena poradia slov. Pri
parafrázovaní sa musia zmeniť slová, poradie slov aj gramatická
štruktúra pôvodnej vety/viet (Palenčárová, Kročitý 2012). Nemenia sa
18
názvy a mená, čísla, špecifické odborné označenia. Parafráza sa
uvádza bez úvodzoviek či iného typu písma, ale je nevyhnutné uviesť
pri nej odkaz na zdroj. Aby bolo možné rozlíšiť vlastné myšlienky
autora od parafráz, tieto sa v texte uvádzajú použitím zaužívaných
formulácií typu: „Podľa XY...“, „Ako uvádza YZ...“, „...ale AB
tvrdí,...“. Pri rozsiahlejšom parafrázovanom texte je treba tieto
formulácie opakovať. Vo vyššie uvedenom príklade 2 sa nachádza
parafráza myšlienky, ktoré bola citovaná v príklade 1.
Sekundárne citácie, citovanie. Používanie zdroja, ktorý je citovaný
v inom zdroji. Ak nemáme k dispozícii originálny zdroj, ktorý sa
spomína v inom materiáli, odkazujeme cez sprostredkujúci –
sekundárny zdroj („z druhej ruky“). Vo všeobecnosti platí, že je
potrebné pracovať s originálnymi zdrojmi a sekundárne odkazovanie
by sa malo využívať minimálne. Štandard ISO 690 (2010) sekundárne
citovanie ani neuvádza.
Príklad 5 Sekundárna citácia myšlienky R. Vaillanta (metódou prvého
údaja a dátumu) v súvislom texte
„Pre húsenicu je úplne samozrejmé stať sa motýľom a potom si
myslieť, že v mladosti bola malým motýľom. Dospelosť robí luhárov
z nás všetkých“ (Vaillant in Myers 1993, s. 47).
alebo
Ako napísal R.Vaillant (in Myers 1993, s. 47) „pre húsenicu je úplne
samozrejmé stať sa motýľom a potom si myslieť, že v mladosti bola
malým motýľom. Dospelosť robí luhárov z nás všetkých.“
Tomu zodpovedajúci záznam v zozname bibliografických odkazov:
MYERS, D. G., 1993. Social Psychology. 4th ed. New York:
McGraw-Hill. ISBN 0-07-044292-4.
alebo
VAILLANT, R. cit. podľa MYERS, D. G., 1993. Social Psychology.
4th ed. New York: McGraw-Hill. ISBN 0-07-044292-4.
19
Podrobný popis zaznamenávania bibliografických odkazov na zdroje
rôzneho typu s príkladmi nájdete v príspevkoch L. Lichnerovej na:
http://itlib.cvtisr.sk/archiv/2013/2/citovanie-a-odkazovanie-na-pouzite-zdroje-
podla-noveho-standardu-iso-690-2010-cast-1-tvorba-bibliografickych-
odkazov.html?page_id=2457
a
http://itlib.cvtisr.sk/archiv/2013/3/citovanie-a-odkazovanie-na-pouzite-zdroje-
podla-noveho-standardu-iso-690-2010-cast-2-prvky-a-techniky-
citovania.html?page_id=2516
Príspevok A.Kucianovej a P.Haľka stručne upozorňuje na
najpodstatnejšie zmeny v norme STN ISO 690: 2012: http://www.unipo.sk/public/media/18005/Citovanie_ISO690_2012PO.pdf
Príručka J.Palenčárovej a P. Kročitého prináša užitočné informácie nielen
o práci so zdrojmi, ale o písaní prác odborného charakteru všeobecne.
http://www.vsm.sk/files/sh/akpriruckaonline2012.pdf
20
2 TÉMY A POKYNY NA SPRACOVANIE ZÁVEREČNÝCH
PRÁC DPŠ PODĽA ZAMERANIA
Záverečné práce DPŠ môžu byť zamerané na didaktické, všeobecno-
pedagogické a psychologické aspekty výučby profesijných predmetov.
V kapitole 1 sú uvedené všeobecné pokyny a požiadavky platné pre
ZP DPŠ bez ohľadu na zameranie. V tejto kapitole sú popísané
postupy a požiadavky, ktoré vyplývajú zo špecifického zamerania ZP
DPŠ.
2. 1 Záverečné práce zamerané na didaktické aspekty výučby
profesijných predmetov
Michal Blaško
2.1.1 Námety na témy
1. Tvorba programu výučby zvoleného tematického celku
vybraného predmetu v systéme výučby s uzavretým PDCA
cyklom
2. Meranie niektorej oblasti kvality výučby (napr. učiteľské
kompetencie, priebeh výučby, sociálna klíma apod.)
3. Návrh modulárneho usporiadania učiva vo výučbe predmetu.
4. Projektová výučba v školských vzdelávacích programoch.
5. Elektronické vzdelávanie v predmete ………
6. Návrh odbornej učebne pre vyučovanie predmetu ……...
7. Interaktívne tabule vo výučbe.
8. Návrh učebnej pomôcky a overovanie jej didaktickej
účinnosti.
9. Analýza metód kontroly učebnej činnosti žiakov v predmete.
10. Návrh didaktických testov z predmetu.
11. Inovácie vo výučbe predmetu.
12. … prípadné ďalšie návrhy po konzultácii s vedúcim práce …
21
2.1.2 K spracovaniu a písaniu záverečnej práce z didaktiky
Jednou z najdôležitejších vecí rozhodujúcich o kvalite záverečnej
práce je jej rozvrhnutie, členenie – štruktúra. Pre záverečné práce
z oblasti didaktiky navrhujeme nasledovnú štruktúru:
1. Obsah
2. Úvod
3. Kapitoly a podkapitoly
4. Záver
5. Zoznam bibliografických odkazov
6. Prílohy
Obsah je povinný. Umiestňuje sa na samostatnej strane. Má
obsahovať názvy hlavných častí a podčastí práce (úvod, kapitoly atď.),
čísla príslušných strán, ako aj zoznam príloh a údaje o ich umiestnení.
Príklad:
OBSAH
Úvod
1 TEORETICKÁ ANALÝZA PROBLÉMOVÉHO
VYUČOVANIA
1.1 Problémové vyučovanie – východiská, podstata, základné pojmy
1.2 Z histórie problémového vyučovania
1.3 Ciele problémového vyučovania
1.4 Metódy problémového vyučovania
1.5 Organizačné formy problémového vyučovania
1.6 Porovnanie tradičného a problémového vyučovania
1.7 Doterajšie výskumy efektívnosti problémového vyučovania
2 PRIESKUM EFEKTÍVNOSTI VYUČOVANIA
2.1 Ciele výskumu
2.2 Metodika prieskumu
2.2.1 Predmet a výberová vzorka
2.2.2 Organizácia prieskumu
2.3 Výsledky
2.3.1 Interpretácia výsledkov prieskumu
2.4 Zhrnutie výsledkov a odporúčania
22
3 Záver
Zoznam bibliografických odkazov
Prílohy
Úvod V úvode autor zdôrazní potrebu riešenia zvoleného problému a
spôsob, úroveň jeho spracovania. Stručne objasní vzťah záverečnej
práce k iným prácam podobného zamerania. Uvedie, ktoré informačné
zdroje využíval najviac.
Uvedie poslanie a ciele práce - zodpovie na otázky: Aký význam má
práca? Aký bude z nej úžitok, komu môže poslúžiť a na čo? Autor
stručne charakterizuje a zdôvodni štruktúru práce. V úvode netreba ale
zachádzať hlbšie do teórie.
Kapitoly a podkapitoly
Prvá časť práce (po obsahu a úvode) by mala predstavovať
teoretickú analýzu problému. Autor by mal vymedziť základné
pojmy, ktoré bude používať, vysvetliť teóriu problému, opísať
doterajšie výskumy a zistenia v riešení zvoleného problému,
vypracovať teoretické východiská pre svoj výskum. Cieľom tejto časti
je aj dokázať, že autor naozaj pozná zvolený problém, že je v ňom
expertom. Podstata tejto časti práce spočíva v rozbore literárnych
prameňov, zhodnotení ich prínosu pre riešenie skúmaného problému.
Táto časť nemá byť iba literárnym prehľadom všetkého, čo autor
prečítal, ani zoznamom literatúry, ktorá sa problémom zaoberá. Je
dôležité opísať a zhodnotiť doterajší stav riešenia daného problému a
ukázať, ako je práca budovaná na príspevkoch ostatných autorov.
Každý samostatný problém by mal byť uvedený podľa dôležitosti a
rozsahu buď v samostatnej kapitole alebo podkapitole.
Druhá časť tvorí ťažisko záverečnej práce a je venovaná vlastnému
prínosu.
Pozri číslovanie častí, kapitol a podkapitol.
Záver patrí medzi najdôležitejšie časti práce. Mal by byť stručný, ale
dostatočne prehľadný na to, aby čitateľ z neho mohol posúdiť, či sa
mu oplatí celú prácu prečítať, či je vhodná pre jeho potreby. Autor
23
stručne zhrnie cieľ práce, metódy jeho dosiahnutia, získané výsledky a
odporúčania na zlepšenie stavu.
Zoznam bibliografických odkazov.
V tejto časti je potrebné uviesť iba tú literatúru, z ktorej autor pri
písaní práce čerpal a na ktorú sa v práci odvoláva.
Pri uvádzaní bibliografických odkazov je potrebné dodržiavať
normu STN ISO 690: 2012.
Prílohy. Do príloh treba dať formuláre didaktických testov,
dotazníkov, osnovy rozhovorov, pozorovacie hárky, zložitejšie a
podrobnejšie tabuľky, diagramy, fotografie, výkresy atď.
Záverečnú prácu je potrebné zaznamenať na cd-nosič, ktorý je jej
prílohou.
2. 2 Záverečné práce zamerané na všeobecno-pedagogické
aspekty výučby profesijných predmetov
Mária Benková
2.2.1 Námety na témy
1. Učiteľ a jeho osobnosť
a/ Osobnosť učiteľa očami študentov SOŠ.
b/ Osobnosť učiteľa profesijných predmetov očami študentov SOŠ.
c/ Názory učiteľov SOŠ na učiteľskú profesiu.
d/ Názory učiteľov profesijných predmetov na učiteľskú profesiu.
e/ „Ideálny“ učiteľ profesijných predmetov podľa študentov SOŠ.
f/ Analýza práce triedneho učiteľa SOŠ ako pedagogického
zamestnanca – špecialistu.
g/ Osobnosť triedneho učiteľa na SOŠ očami učiteľov.
h/ Osobnosť triedneho učiteľa na SOŠ očami jeho študentov.
i/ Motivácia k voľbe povolania učiteľa profesijných predmetov
u študentov DPŠ na KIP TUKE.
j/ Motivácia k voľbe povolania učiteľa profesijných predmetov.
u absolventov neučiteľských študijných odborov technického, resp.
ekonomického zamerania.
24
2. Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich
učiteľov profesijných predmetov
a/ Osobnosť cvičného učiteľa a analýza jeho práce.
b/ Dôležitosť spolupráce cvičného učiteľa s prideleným praktikantom.
c/ Pedagogická prax očami cvičného učiteľa.
d/ Pedagogická prax očami praktikantov.
e/ Pedagogická prax očami učiteľov profesijných predmetov.
f/ Najčastejšie problémy praktikantov počas pedagogickej praxe.
3. Profesijný rast učiteľa
a/ Najčastejšie problémy začínajúcich učiteľov profesijných
predmetov v praxi.
b/ Spolupráca začínajúceho učiteľa profesijných predmetov
s uvádzajúcim učiteľom v adaptačnom období.
c/ Názory učiteľov profesijných predmetov na ďalšie vzdelávanie.
4. Sebareflexia učiteľa
a/ Úloha sebareflexie v práci učiteľa profesijných predmetov.
b/ Ochota učiteľov profesijných predmetov prijímať spätnú väzbu.
c/ Ochota učiteľov profesijných predmetov prijímať spätnú väzbu
podľa ich študentov.
5. Vyučovacie štýly učiteľov a učebné štýly študentov
a/ Názory študentov SOŠ na vyučovacie štýly ich učiteľov
profesijných predmetov.
b/ Vyučovacie štýly a ich výskum u učiteľov profesijných predmetov.
c/ Učebné štýly študentov SOŠ z pohľadu učiteľov profesijných
predmetov.
d/ Učebné štýly študentov SOŠ.
6. Pedagogická diagnostika v práci učiteľa profesijných
predmetov
a/ Možnosti preverovania a hodnotenia vedomostí študentov
na vyučovaní profesijných predmetov.
b/ Alternatívne spôsoby hodnotenia vedomostí študentov v práci
učiteľa profesijných predmetov.
c/ Motivácia študentov k učeniu sa profesijných predmetov
prostredníctvom hodnotenia a klasifikácie.
25
7. Motivácia na vyučovaní profesijných predmetov
a/ Odmeny a tresty uplatňované na vyučovaní profesijných
predmetov.
b/ Najčastejšie učiteľmi využívané motivačné metódy na hodinách
profesijných predmetov.
c/ Najčastejšie učiteľmi využívané motivačné metódy na hodinách
profesijných predmetov podľa ich študentov.
d/ Najvhodnejšie motivačné metódy k učeniu sa profesijných
predmetov podľa študentov.
e/ Najvhodnejšie motivačné metódy k učeniu sa podľa učiteľov
profesijných predmetov.
f/ Možnosti využitia inovačných/moderných/aktivizujúcich metód
pri výučbe profesijných predmetov.
g/ Možnosti aplikácie vybranej aktivizujúcej metódy vo výučbe
konkrétneho profesijného predmetu.
8. Organizačné formy výučby
a/ Názory študentov na domácu prípravu/domáce úlohy na vyučovanie
profesijných predmetov.
b/ Názory učiteľov profesijných predmetov na domácu
prípravu/domáce úlohy.
c/ Najčastejšie formy domácej prípravy v profesijných predmetoch.
d/ Využívanie sociálnych foriem výučby v profesijných predmetoch.
9. Ciele vyučovania ako problém pedagogickej teórie a praxe
a/ Formulácia špecifických cieľov učiteľmi profesijných predmetov.
10. Využívanie učebných pomôcok a didaktickej techniky pri
výučbe profesijných predmetov a ich význam
11. Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na
SOŠ
a/ Práca s talentovanými (nadanými) študentmi v profesijných
predmetoch.
b/ Názory študentov SOŠ na integráciu žiakov so ŠVVP v bežnej
škole.
c/ Názory učiteľov profesijných predmetov na integráciu žiakov
so ŠVVP v bežnej škole.
d/ Pripravenosť učiteľov profesijných predmetov na prácu so žiakmi
so ŠVVP.
26
12. Plánovanie práce učiteľa
a/ Písomná príprava učiteľa na vyučovaciu hodinu z pohľadu
začínajúcich učiteľov profesijných predmetov.
b/ Písomná príprava učiteľa na vyučovaciu hodinu z pohľadu učiteľov
profesijných predmetov.
13. Školská reforma
a/ Názory učiteľov profesijných predmetov na školskú reformu.
b/ Názory rodičov študentov SOŠ na školskú reformu.
Vybratú tému je potrebné nahlásiť a odsúhlasiť (osobne alebo
prostredníctvom e-mailu) u vedúceho práce, najneskôr do 30.11.
príslušného akademického roku. Ak vedúci práce tému akceptuje, do
troch pracovných dní po prihlásení naformuluje a e-mailom zašle
študentovi zadanie práce (v rozsahu 3 – 5 bodov).
2.2.2 K spracovaniu a písaniu záverečnej práce
Každá záverečná práca so zameraním na všeobecno-pedagogické
aspekty výučby profesijných predmetov musí mať teoretickú aj
empirickú časť. Kým teoretická časť môže mať charakter
kompilačného dokumentu (so zakomponovaním názorov autora práce,
ktoré dokazujú jeho vhľad do problematiky), empirická časť má
charakter pôvodného dokumentu (založeného na v teréne získaných
údajoch).
Ako postupovať pri príprave:
■ Voľba témy a stratégia prípravy. (Časový plán, voľba témy,
príprava na informačný prieskum). Nie je možné, aby autor písal
o zvolenej téme bez toho, aby bol s ňou dobre oboznámený
z literatúry (prípadne z iných prameňov, napr. prostredníctvom
internetu), bez toho, aby dobre chápal podstatu problematiky. Autor
by mal byť oboznámený s tým, čo sa už o problematike vie.
■ Informačný prieskum (bibliografický prieskum, knižnice).
■ Spracovanie výsledkov prieskumu. (Štúdium, excerpovanie –
vypisovanie podstatných kapitol). Dostupnosť literatúry (knihy,
časopisy, internetové stránky). Pri zdrojoch z internetu v odborných
27
prácach je nežiaduce používať stránky typu wikipedia.sk, referaty.sk a
pod.
■ Vďaka štúdiu literatúry autor sformuluje cieľ práce (o čo v práci
pôjde, čo chceme zistiť).
■ Zvolenie metodiky výskumu. Tá pozostáva z prípravy výskumnej
metódy (ako – pozorovanie, ústne alebo písomné dotazovanie, ...)
a rozhodnutia na kom (výskumný súbor) sa výskum uskutoční (kde,
kto, koľko). Pri tvorbe obsahu metódy je nevyhnutné definovať, určiť
resp. vymedziť ukazovatele toho, čo chceme zisťovať (t. j.
operacionalizácia). Pri pozorovaní nie je rozhodujúci počet
pozorovaných, ale počet pozorovaní. Minimálny počet respondentov
výskumu pri použití dotazníka je 30 osôb.
■ Zber a spracovanie údajov – konkrétne použitie výskumného
nástroja. Inštrukcie k príprave dotazníka a vedeniu rozhovoru, nájdete
na webovej stránke KIP v menu „Stiahnite si“ pod názvom „Ako
formulovať otázky v dotazníku, rozhovore“.
■ Interpretácia údajov – analýza a vysvetlenie získaných údajov,
porovnanie s doterajším poznaním a využitie pre prax.
■ Písanie záverečnej práce – opis výskumu od začiatku až do konca,
vrátane prehľadu doterajších výskumov v danej oblasti, dokončenie
a úprava teoretickej časti.
Ako písať záverečnú prácu:
Kritériá na formálnu stránku záverečných prác zameraných
na všeobecno-pedagogické aspekty výučby profesijných predmetov sú
rozpísané na str. 6-8 tejto publikácie. Na str. 11-19 sú uvedené
inštrukcie k práci so zdrojmi.
Štruktúra – práca má obsahovať nasledovné časti:
♦ Obsah
♦ Úvod - obsahuje stručný a výstižný opis problematiky a oboznamuje
čitateľa s významom a cieľom práce. Uvádzajú sa informácie
o najdôležitejších použitých zdrojoch. Autor vysvetlí účel práce,
definuje cieľ práce a informuje o použitých metódach. Uvádzajú sa
tiež informácie o tom, či a ako sa daná práca odlišuje od doteraz
publikovaných prác, ako na ne nadväzuje a čo nové prináša.
28
♦ Jadro
a/ Teoretická časť - zmyslom členenia textu do kapitol a podkapitol
je sprehľadniť text a uľahčiť orientáciu čitateľovi v texte. Číslovanie
slúži na logické usporiadanie textu, jeho jednotlivých častí a
na hierarchizáciu myšlienok.
b/ Empirická časť:
- cieľ výskumu,
- použitá metóda (základná charakteristika, popis štatistického
spracovania údajov, jedna verzia do prílohy),
- výskumný súbor (charakteristika výskumného súboru),
- popis a interpretácia výsledkov (tabuľky, grafy, popísanie všetkých
zistení),
- zhrnutie výsledkov (súhrnné vyjadrenie k stanovenému cieľu,
odporúčania do praxe).
♦ Záver - sumárne poskytuje vecné závery, vlastný prínos alebo
pohľad autora. Uvádza sa tu stručná charakteristika práce
s hodnotením výsledkov a odhadom významu pre teóriu a prax. Môže
obsahovať aj návrhy pre ďalší empirický a teoretický výskum.
♦ Zoznam bibliografických odkazov - v zozname sa uvádzajú
všetky v práci citované dokumenty v abecednom poradí. Pri uvádzaní
bibliografických odkazov je potrebné dodržiavať normu STN ISO 690
(2012) (pozri str. 12).
♦ Prílohy - pred ich zaradením na konci práce sa vkladá list
so zoznamom príloh. Každá príloha sa začína na novej strane a je
označená samostatným veľkým písmenom (Príloha A, Príloha B,
atď.). Číslovanie strán v prílohách nadväzuje na priebežné číslovanie
strán hlavného textu. Medzi prílohy patria: doplnkové ilustrácie alebo
tabuľky, formuláre - dotazníkov, rozhovorov, pozorovacie hárky,
osobitné materiály - mapy, fotografie, ... bibliografia - necitovaná, ale
relevantná literatúra k predmetu práce poskytujúca doplňujúce
informácie k téme.
29
2. 3 Záverečné práce zamerané na psychologické aspekty výučby
profesijných predmetov
Alena Zeľová
2. 3. 1 Námety na témy
1. Profesionálny stres u učiteľov profesijných predmetov.
2. Profesijné predmety ako zdroj stresu pre žiakov.
3. Problémoví žiaci vo výučbe profesijných predmetov.
4. Nespolupracujúce správanie sa žiakov a jeho zvládanie
učiteľom v rámci výučby profesijných predmetov.
5. Autorita učiteľa profesijných predmetov, jej zdroje.
6. Rola učiteľa profesijných predmetov.
7. Status, prestíž učiteľa profesijných predmetov.
8. Ako motivovať žiakov v rámci výučby profesijných
predmetov.
9. Motivácia žiakov študovať na stredných odborných školách.
10. Postoje žiakov k profesijným predmetom.
11. Postoje žiakov a/alebo učiteľov k netradičným metódam
a prístupom vo vyučovaní profesijných predmetov.
12. Preverovanie a hodnotenie ako zdroj emócií pri výučbe
profesijných predmetov.
13. Pôsobenie učiteľa profesijných predmetov na sociálnu
štruktúru triedy.
14. Rozvíjanie tvorivosti žiakov v rámci výučby profesijných
predmetov.
15. Interakcia a komunikácia učiteľ-žiaci v rámci výučby
profesijných predmetov.
16. Komunikačné spôsobilosti učiteľa profesijných predmetov.
17. Kladenie otázok v procese výučby profesijných predmetov.
18. Skupinové formy práce v rámci výučby profesijných
predmetov.
19. Možnosti protidrogovej prevencie v rámci výučby
profesijných predmetov.
20. Prevencia šikanovania v rámci výučby profesijných
predmetov.
Ide o tematické okruhy, na ktoré sa možno zamerať, resp. v rámci
ktorých sa možno na niečo zamerať (názov práce nemusí byť zhodný
30
s názvom tematického okruhu). Vybratú tému je potrebné nahlásiť a
odsúhlasiť u vedúcej práce (osobne alebo prostredníctvom e-mailu)
najneskôr do 30.11. príslušného roku. Tú istú tému môžu mať
v jednom akademickom roku maximálne dvaja študenti v každej
forme štúdia. Vedúca práce môže študenta odmietnuť, ak má naplnený
stanovený limit maximálneho počtu záverečných prác so zameraním
na psychologické aspekty výučby profesijných predmetov. Ak vedúca
práce tému akceptuje, do troch dní po prihlásení naformuluje a e-
mailom zašle študentovi zadanie práce (v rozsahu 3 – 5 bodov).
2. 3. 2 K spracovaniu a písaniu záverečnej práce
Práca má teoretickú a empirickú časť. Teoretická časť práce
vypracovaná s použitím odbornej literatúry má charakter
sumarizačného prípadne kompilačného dokumentu (Palenčárová,
Kročitý 2012). Empirická časť práce založená na vlastných, v terénne
(na stredných odborných školách) získaných údajoch má charakter
pôvodného dokumentu. Každá práca musí mať aj empirickú časť,
nemôže byť len teoretická.
Ako postupovať pri príprave práce
Pri príprave práce je vhodné dodržať takúto následnosť krokov:
1. Nájsť si oblasť. - Téma, ktorú ste si vybrali (napr. č. 5 "Autorita
učiteľa profesijných predmetov, jej zdroje.“), určuje oblasť,
problematiku, ktorej sa budete venovať. Problematika je konkrétnejšie
špecifikovaná vedúcou práce v zadaní. Napr. k téme 5 by mohlo
zadanie vyzerať takto: 1. Charakteristika roly učiteľa a roly žiaka. 2.
Vymedzenie autority učiteľa a jej zdrojov, špecifiká u učiteľa
profesijných predmetov. 3. Vnímanie autority učiteľa profesijných
predmetom žiakmi – analýza na základe dotazníkového prieskumu
medzi žiakmi. Alebo napr. k téme 20: 1. Vymedzenie šikanovania ako
sociálno-patologického javu. 2. Charakteristika prejavov šikanovania
na školách a možnosti jeho prevencie. 3. Obsahová analýza
materiálov, opatrení a postupov prijatých na konkrétnej strednej
odbornej škole pri predchádzaní šikanovaniu, resp. riešení jeho
prejavov. 4. Skúsenosti učiteľov profesijných predmetov so
31
šikanovaním medzi žiakmi na základe rozhovorov s vybranými
učiteľmi.
2. K danej oblasti v súlade so zadaním premýšľať o problematike a
vyhľadať a preštudovať zdroje (knihy, časopisy, internet...). Pokiaľ
ide o zdroje z internetu, v odborných prácach je nežiaduce používať
„referátové“ stránky a encyklopédie typu Wikipedia. Vhodné sú len
pôvodné odborné/vedecké príspevky, ktoré majú uvedeného autora.
Pri téme 5 napr. zo zadania vyplýva, že je treba hľadať zdroje týkajúce
chápania pojmu rola, vymedzenia roly učiteľa a žiaka, definovania
autority všeobecne a špecificky, čím je daná autorita učiteľa...
Vhodné je teoretickú časť priebežne písomne spracovávať. Pri písaní
je potrebné dôsledne narábať so zdrojmi (ako je uvedené v kap. 1.
4). V prácach zameraných na psychologické aspekty výučby
profesijných predmetov je žiaduce pri citáciách používať metódu
prvého údaja a dátumu.
3. Na základe zadania, štúdia literatúry a uvažovania o téme
sformulovať cieľ empirickej časti práce - teda čo chcete zistiť,
poznať... Cieľ empirickej časti práce spočíva obvykle v popise, resp.
analýze situácie, existujúceho stavu na konkrétnej strednej škole
v oblasti týkajúcej sa zvolenej témy (problematiky). K téme č. 5 by
v súlade so zadaním mohol cieľ byť napr. „Zistiť, akí sú, čím sa podľa
žiakov vyznačujú, ako sa prejavujú tí učitelia profesijných predmetov,
ktorých si žiaci vážia, rešpektujú.“ Alebo k téme č. 20 by v súlade so
zadaním mohol cieľ byť napr. „Zistiť, aké existujú na škole
preventívne opatrenia proti šikanovaniu, ako sa riešili prípady
šikanovania a aké majú učitelia profesijných predmetov skúsenosti so
šikanovaním medzi žiakmi“.
4. Výber a príprava metódy, teda spôsobu, ako budeme získavať
údaje v teréne. Môže ísť najmä o metódy:
- pozorovanie (napr. v téme 15 možno získať údaje pozorovaním
komunikačných prejavov učiteľa a žiakov v rámci vyučovacích hodín
profesijného predmetu),
- ústne dotazovanie – rozhovor/interview (napr. v téme 19 možno
získať údaje rozhovorom s vybranými učiteľmi profesijných
predmetov a s koordinátorom prevencie na danej škole),
32
- písomné metódy dotazovania – dotazník (napr. vo vyššie uvedenom
príklade zadania k téme 5 je dotazník ako metóda priamo uvedený
v zadaní práce),
- obsahová analýza materiálov (napr. k téme 20 je možno údaje získať
obsahovou analýzou školského vzdelávacieho programu, stratégie
školy proti šikanovaniu alebo záznamov z riešení prípadov
šikanovania na škole).
Pri prácach so zameraním na psychologické aspekty výučby
profesijných predmetov je voľba metódy obvykle vymedzená
v zadaní.
Bez ohľadu na to, či ide o otázky v dotazníku, či otázky a štruktúru
rozhovoru, sledované prejavy v pozorovacom hárku alebo kategórie
obsahovej analýzy materiálov, pri tvorbe obsahu metódy je kľúčová
operacionalizácia premenných. To znamená definovať, určiť,
vymedziť, čo bude slúžiť ako ukazovateľ toho, čo chceme zisťovať.
Ak napr. v téme 2 chceme zistiť, či profesijné predmety sú pre žiakov
zdrojom stresu, musíme si ujasniť, čo budeme považovať za
ukazovateľ toho, že žiaci zažívajú stres. Potrebujeme teda
operacionalizovať zažívanie stresu. Z teórie sme si naštudovali, aké sú
aktuálne prejavy alebo dlhodobé účinky stresu vo fyziologickej oblasti
(napr. búšenie srdca, nespavosť...), v psychike (napr. napätie,
únava...), v správaní (napr. nesúvislá reč, prejedanie...) atď. Na
základe toho si stanovíme súbor príznakov aktuálneho zažívania stresu
a/alebo dlhodobých účinkov stresu. Ak by sme použili metódu
pozorovania, môžeme sa pokúsiť sledovať a zaznamenávať výskyt
aktuálnych príznakov zažívania stresu u žiakov počas viacerých hodín
profesijných predmetov. Ak by sme použili metódu dotazovania,
môžeme naformulovať sadu otázok, v ktorých sa žiakov budeme
pýtať, či a ako často u seba v súvislosti s výučbou profesijných
predmetov pozorujú príznaky aktuálneho zažívania stresu a/alebo
dlhodobé účinky stresu. Prípadne by sme žiakom mohli položiť
otvorenú otázku a žiadať ich, aby po hodine profesijného predmetu
popísali, ako sa počas hodiny cítili, čo prežívali. Následne ich
odpovede analyzovať a hľadať v nich stanovené príznaky stresu...
Na získanie údajov pre empirickú časť práce je teda možné použiť
rôzne metódy. Pomerne časté sú metódy dotazovania – ústne a najmä
33
písomné – dotazníky. Dotazník umožňuje získať väčšie množstvo
údajov od väčšieho počtu ľudí za krátky čas. Pri zostavovaní
dotazníka treba mať na pamäti, že v psychológii sa zväčša
nezvykneme pýtať priamo. Napr. v dotazníku k téme 3 sa učiteľov
neopýtame: „Sú medzi žiakmi, ktorých učíte, aj problémoví žiaci?“.
Namiesto toho sa nepriamymi, opisnými otázkami snažíme zistiť, či
takýchto žiakov učia, napr.: „Ako často sa stretávate s tým, že žiak
vôbec nesleduje výklad učiva a venuje sa niečomu inému?“, „Ako
často sa stretávate s tým, že žiak prerušuje výklad nevhodnými
poznámkami?“, „Ako často sa stretávate s tým, že žiak odmieta robiť
to, čo od neho žiadate?“ ... atď. Tieto nepriame otázky sú založené
na operacionalizácii pojmu „problémový žiak“ (na tom, ako sme
„problémového žiaka“ definovali, vymedzili – zväčša na základe
štúdia literatúry). Z odpovedí na položené otázky usúdime, či a ako
často sa učitelia stretávajú so žiakmi, ktorí sú problémoví vo
vymedzenom zmysle.
Priamu otázku „Sú medzi žiakmi, ktorých učíte, aj problémoví žiaci?“
nepoužijeme, lebo nevieme, čo presne si pod pojmom „problémoví
žiaci“ odpovedajúci predstavia. Do akej miery sa to zhoduje s naším
vymedzením problémového žiaka? Ak by sme takúto otázku položili
viacerým učiteľom, každý si môže vysvetliť po svojom, kto je
„problémový žiak“. Pri takomto postupe zistenie, že napr. 70%
opýtaných učiteľov tvrdí, že učia problémových žiakov, by malo
veľmi nízku výpovednú hodnotu (platnosť) – nevieme, akých žiakov
skutočne učia... Ďalší dôvod nepriameho pýtania sa je, že ľudia na
niektoré priame otázky neodpovedia celkom úprimne, resp. pravdivo
(ak sa im zdá nevhodné, nežiaduce niečo také ´priznať´).
Dotazníky môžu mať rôzny počet aj typ otázok. Počet otázok závisí
od témy a cieľa, nedá sa jednoznačne stanoviť. Dotazník by však
nemal byť príliš dlhý. Podľa typu môžu byť otázky najčastejšie:
- zatvorené (sú uvedené možnosti odpovede, z ktorých si respondent
vyberá jednu alebo aj viac),
- polootvorené (okrem ponúknutých možností odpovede je tu aj
alternatíva „iné......“, kde má respondent doplniť vlastnú odpoveď),
- voľné/otvorené (nie sú ponúknuté žiadne možnosti, respondent
napíše svoju odpoveď),
34
- škálované (zatvorené otázky, kde sú odpovede tvorené stupnicami
súhlasu - nesúhlasu, častosti alebo intenzity výskytu, pričom stupnice
môžu byť vyjadrené slovne, číselne aj graficky, resp. kombinovane).
Pri formulácii otázok je vždy potrebné zvažovať, nakoľko (či vôbec)
sa daná otázka týka cieľa nášho zisťovania. Otázky, ktoré sa zjavne
netýkajú cieľa, do dotazníka nepatria. Otázky je treba formulovať
zrozumiteľne, "ľudsky", nie formálne, nepoužívať cudzie slová či
odborné termíny. (Napr. k téme 9 nepýtať sa "Čo ťa motivovalo k
štúdiu na tejto škole?" ale "Prečo si sa rozhodol študovať na tejto
škole?"). Viac o spôsobe prípravy dotazníka aj vedení rozhovoru
nájdete na web stránke KIP v menu „Stiahnite si“ pod názvom „Ako
formulovať otázky v dotazníku, rozhovore .“
V prácach zameraných na psychologické aspekty výučby profesijných
predmetov je možné použiť aj špecifickejšie metódy dotazovania, ako
napr. sociometrický dotazník, sémantický diferenciál, nedokončené
vety – obvykle je to uvedené v zadaní práce.
5. Výber zdroja pre zber údajov. Téma, cieľ a metóda určujú zdroj
zberu údajov. Pri metódach pozorovania a ústneho či písomného
dotazovania ide o súbory (vzorky) osôb (triedy, učitelia alebo žiaci na
stredných odborných školách). Pri použití dotazníkov by veľkosť
súboru mala byť okolo 30 osôb - respondentov (vzhľadom na
možnosti najzákladnejšieho štatistického spracovania). Pri použití
metódy rozhovoru je súbor obvykle menší, niekedy môže ísť aj
o rozhovor s jednou osobou (napr. koordinátorom prevencie). Pri
pozorovaní nie je rozhodujúci počet osôb, ale počet pozorovaní, resp.
jednotiek pozorovania (napr. na koľkých vyučovacích hodinách sa
pozorovanie uskutočnilo). Pri metóde obsahovej analýzy sú zdrojom
údajov písomné materiály (napr. školský vzdelávací program).
6. Zber údajov a ich spracovanie. Po zozbieraní údajov - získaní
vyplnených dotazníkov, záznamov z rozhovorov, záznamov z
pozorovaní či z obsahovej analýzy materiálov, je treba dáta spracovať.
Obvyklé je začať prenesením údajov z dotazníkov (záznamov
rozhovorov, pozorovacích hárkov, záznamov obsahovej analýzy...) do
nejakých matíc na papieri alebo v PC programe (napr. MS Excel).
35
Napr. v matici údajov z dotazníka sú v riadkoch čísla respondentov
(podľa očíslovaných vyplnených dotazníkov) a v stĺpcoch čísla
otázok. Do takto vzniknutých okienok zaznamenávame, akou
alternatívou respondent na danú otázku odpovedal. V jednom riadku
sú tak zachytené všetky odpovede jedného respondenta na jednotlivé
otázky v dotazníku. V stĺpci zase odpovede všetkých respondentov na
danú otázku. Základná úroveň štatistického spracovania sú absolútne
a relatívne (percentuálne) početnosti jednotlivých alternatív odpovedí
na danú otázku v rámci súboru. Takto postupujeme nielen pri
uzavretých ale aj pri otvorených (voľných) otázkach. Pri nich si je
treba zo získaných odpovedí vytvoriť niekoľko kategórií (s
možnosťou „iné“ pre ojedinelé, do žiadnej z vytvorených kategórií
nezaraditeľné odpovede) a potom tiež vypočítať absolútne a
percentuálne zastúpenie jednotlivých kategórií.
V prípade pozorovania je potrebné vypočítať absolútne a percentuálne
počty výskytu sledovaných prejavov správania. V prípade obsahovej
analýzy absolútne a percentuálne počty výskytu sledovaných
kategórií. Tieto údaje – absolútne a percentuálne početnosti sa v práci
obvykle prezentujú v tabuľkách, prípadne grafoch.
7. Písanie záverečnej práce. Dokončenie, resp. úprava teoretickej
časti a písanie empirickej časti, v ktorej je ťažiskom vyhodnotenie
spracovaných údajov a ich interpretácia. Pri písaní záverečnej práce
zameranej na psychologické aspekty výučby profesijných predmetov
je potrebné rešpektovať požiadavky týkajúce sa formálnej úpravy,
štruktúry a práce so zdrojmi uvedené v kapitolách 1. 2, 1. 3 a 1. 4.
Štruktúra záverečnej práce zameranej na psychologické aspekty
výučby profesijných predmetov je tvorená tak, ako je to uvedené
v kapitole 1. 3, úvodnou časťou (obal, titulný list, obsah), hlavnou
časťou (úvod, jadro, záver, zoznam bibliografických údajov)
a prílohami (najčastejšie vzor použitých metód). Špecifiká štruktúry
vyplývajúce zo zamerania práce sú len v jadre hlavnej časti práce,
konkrétne v empirickej časti, ktorá nasleduje po teoretickej analýze
problematiky.
Empirická časť práce zameranej na psychologické aspekty výučby
profesijných predmetov je členená na nasledovné podkapitoly:
36
Cieľ práce – jasná a stručná formulácia toho, o čo v práci ide.
Použitá metóda. Popis použitej metódy - nie jej doslovné znenie ale
základná charakteristika dotazníka alebo záznamového hárku pre
rozhovor, pozorovanie či obsahovú analýzu materiálov (jedna verzia
použitej metódy sa dáva do prílohy). Tu je vhodné uviesť aj spôsob
štatistického spracovania odpovedí.
Popis zdroja zberu údajov. Pri použití dotazníka, rozhovoru,
pozorovania základná charakteristika súboru/vzorky (počet osôb, ich
charakteristika z hľadiska veku, pohlavia prípadne iných
zodpovedajúcich znakov). Pri použití obsahovej analýzy základná
charakteristika použitých materiálov. Tu by mal byť popísaný aj
spôsob zberu údajov (kde, kedy, kto, ako...).
Popis a interpretácia výsledkov. Ťažisková kapitola empirickej časti.
Popis znamená, že tu budú prezentované výsledky v podobe tabuliek,
prípadne grafov a zistenia budú popísané. Primárne sa údaje uvádzajú
v tabuľkách (s absolútnymi a relatívnymi početnosťami jednotlivých
odpovedí či kategórií), grafy slúžia skôr na ilustráciu. Ak
prezentujeme len jednoduché rozloženie početností alternatív v
jednom znaku, majú grafy malú „pridanú hodnotu“ a nie je potrebné
ich uvádzať.
Percentuálne údaje sa v tabuľkách uvádzajú obvykle na dve desatinné
miesta. Pri popise výsledkov ale používame zaokrúhlené, resp.
približné hodnoty (napr. ak je v tabuľke hodnota 64,73% môžeme
napísať „Ako je zrejmé z tabuľky 5, skoro dve tretiny žiakov uviedli
prežívanie aspoň jedného príznaku stresu počas hodín tohto
predmetu...“). Každú tabuľku, resp. graf je potrebné súhrne popísať.
Teda uviesť to základné, podstatné, zaujímavé..., čo sa z nich dá
z hľadiska obsahu vyčítať (nie mechanicky popisovať všetky
v tabuľke prezentované hodnoty). Hneď po popise je vhodné tabuľku
interpretovať, teda uviesť vlastný komentár k získaným výsledkom.
Je treba prezentovať, popísať a interpretovať všetky zistenia,
napr. odpovede na všetky otázky v dotazníku. Na koniec tejto
podkapitoly je žiaduce súhrnne sa vyjadriť k stanovenému cieľu -
nakoľko sa ho podarilo naplniť. To ale nenahrádza riadny záver práce,
v ktorom je potrebné stručne zrekapitulovať teoretické východiská a
podstatné empirické zistenia vo vzťahu k cieľu práce, prípadne
naznačiť praktické aplikácie výsledkov.
37
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
KUCIANOVÁ, A. a P. HAĽKO. 2013. Najpodstatnejšie zmeny v norme STN
ISO 690: 2012 pri citovaní podľa harvardského systému [on line]. [cit. 2015-5-
13]. Dostupné na:
http://www.unipo.sk/public/media/18005/Citovanie_ISO690_2012PO.pdf
LICHNEROVÁ, L. Citovanie a odkazovanie na použité zdroje podľa nového
štandardu ISO 690 (2010) Časť 1: Tvorba bibliografických odkazov. 2013. In:
ITlib Informačné technológie a knižnice, č. 2 [on line]. Bratislava: CVTI. [cit.
2015-5-13]. ISSN 1336-0779. Dostupné na:
http://itlib.cvtisr.sk/archiv/2013/2/citovanie-a-odkazovanie-na-pouzite-zdroje-
podla-noveho-standardu-iso-690-2010-cast-1-tvorba-bibliografickych-
odkazov.html?page_id=2457
LICHNEROVÁ, L. Citovanie a odkazovanie na použité zdroje podľa nového
štandardu ISO 690 (2010) Časť 2: Prvky a techniky citovania 2013. In: ITlib
Informačné technológie a knižnice, č. 3 [on line]. Bratislava: CVTI. [cit. 2015-
5-13]. ISSN1336-0779. Dostupné na: http://itlib.cvtisr.sk/archiv/2013/3/citovanie-a-odkazovanie-na-pouzite-zdroje-
podla-noveho-standardu-iso-690-2010-cast-2-prvky-a-techniky-
citovania.html?page_id=2516
Metodický pokyn o záverečných a kvalifikačných prácach na Technickej
univerzite (Príloha 31 OS TUKE/H1/01). 2012. [on line]. Košice: TUKE [cit.
2015-5-13]. Dostupné na: https://www.tuke.sk/legislativa/sekcia-pre-
zamestnancov/mapa-procesov-tu-v-kosiciach/hlavne-procesy/h1vzdelavanie/
prilohyaformulare/OS_H1_01_pril_31_MPkOzaverecnychAkvalifikacnych
PracachNaTUKE.zip/view
PALENČÁROVÁ, J. a P. KROČITÝ. 2012. Akademická príručka na tvorbu
odborných textov [on line]. 2. vyd. Trenčín: Vysoká škola manažmentu. [cit.
2015-5-13]. Dostupné na: http://www.vsm.sk/files/sh/akpriruckaonline2012.pdf
ISBN 978-80-89306-16-9.
Štruktúra programu doplňujúceho pedagogického štúdia – učiteľ. 2014. [on
line]. Bratislava: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR [cit. 2015-5-
13]. Dostupné na: http://www.minedu.sk/ziadosti-a-programy-doplnujuceho-
pedagogickeho-studia
Štruktúra programu doplňujúceho pedagogického štúdia – študent. 2014. [on
line]. Bratislava: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR [cit. 2015-5-
38
13]. Dostupné na: http://www.minedu.sk/ziadosti-a-programy-doplnujuceho-
pedagogickeho-studia
ŠTOCKOVÁ, Z. a V. TOMÁŠOVÁ. 2008. Citovanie literatúry a tvorba
zoznamu bibliografických odkazov [on line]. Košice: Univerzitná knižnica TU
Košice, [cit 2015-5-13]. Dostupné na internete:
http://www.lib.tuke.sk/ZaverecnePrace.aspx
39
Príloha A Vzor obalu ZP DPŠ (formát A4)
TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH
KATEDRA INŽINIERSKEJ PEDAGOGIKY
NÁZOV PRÁCE
Záverečná práca
Doplňujúceho pedagogického štúdia
Rok Titul, Meno a Priezvisko
40
Príloha B Vzor titulného listu ZP DPŠ (formát A4)
TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH
NÁZOV FAKULTY KATEDRA INŽINIERSKEJ
(ktorú absolvoval, PEDAGOGIKY
alebo kde študuje)
NÁZOV PRÁCE
Autor: TITUL, MENO A PRIEZVISKO
Vedúci záverečnej práce: TITUL, MENO A PRIEZVISKO
41
Príloha C Hodnotenie záverečnej práce doplňujúceho
pedagogického štúdia – vedúci práce
Názov práce:
Autor/ka:
Vedúci/a práce:
A. Formálna stránka spracovania celého textu a práca so zdrojmi (20% -
maximálne 20 bodov), body prislúchajúce jednotlivým stupňom hodnotenia
v každej položke sú uvedené v zátvorkách.
1. Rozsah (minimálne 35, maximálne 50 strán):
zodpovedajúci (2)– prekračuje hornú hranicu (1)– nezodpovedá, nedosahuje
dolnú hranicu (0)
2. Štruktúra (obsah, úvod, teoretická analýza, empirická časť, záver, zoznam
bibliografických odkazov, prílohy), obálka a titulná stránka:
zodpovedajúca (2) – drobné nedostatky (1) – vážne nedostatky (0,5) –
nevyhovuje (0)
3. Formátovanie textu (typ a veľkosť písma, riadkovanie, odseky, okraje),
označovanie (číslovanie) kapitol a grafická úprava nadpisov/podnadpisov:
zodpovedajúce (2) – drobné nedostatky (1) – vážne nedostatky (0,5) –
nevyhovuje (0)
4. Tabuľky a grafy (funkčnosť, správnosť, označovanie):
zodpovedajúce (2) – drobné nedostatky (1) – vážne nedostatky (0,5) –
nevyhovuje (0)
5. Pravopis, gramatika:
bez chýb (2) – drobné nedostatky (1) – vážne nedostatky (0,5) – nevyhovuje (0)
6. Vhodnosť a množstvo použitých zdrojov:
zodpovedajúca (2) – drobné nedostatky (1) – vážne nedostatky (0,5) –
nevyhovuje (0)
7. Aktuálnosť použitých zdrojov:
zodpovedajúca (2) – drobné nedostatky (1) – vážne nedostatky (0,5) –
nevyhovuje (0)
8. Etika citovania - odkazovanie na zdroje v texte (výskyt prevzatých textov bez
odkazov na zdroje, rozlíšenie citátov a parafráz):
dodržaná (2) – drobné nedostatky (1) – vážne nedostatky (0,5) – nevyhovuje (0)
42
9. Odkazovania na zdroje v texte (vecne správne, podľa normy ISO 690 (2010),
resp. STN ISO 690 (STN 010197) : 2012, jednotné):
dodržané (2) – drobné nedostatky (1) – vážne nedostatky (0,5) – nevyhovuje (0)
10. Zoznam bibliografických údajov (podľa normy ISO 690 (2010), resp. STN
ISO 690 (STN 010197):
dodržané (2) – drobné nedostatky (1) – vážne nedostatky (0,5) – nevyhovuje (0)
Počet bodov:
Komentár:
B. Teoretická analýza problematiky (30% - maximálne 30 bodov)
1. Relevantnosť obsahu a štruktúry teórie k téme:
zodpovedajúce (3) –drobné nedostatky(2) –vážne nedostatky(1) –nevyhovuje (0)
2. Používanie odborného jazyka, odborného štýlu, porozumenie odbornej
terminológii:
zvládnuté (3) – drobné nedostatky (2) – vážne nedostatky (1) – nevyhovuje (0)
3. Transformácia materiálov zo zdrojov - parafrázovanie prevláda na doslovným
citovaním:
zvládnuté (6) – drobné nedostatky (4) – vážne nedostatky (2) – nevyhovuje (0)
4. Podiel vlastného textu, prepojenia medzi citovanými, parafrázovanými
pasážami:
zvládnuté (6) – drobné nedostatky (4) – vážne nedostatky (2) - nevyhovuje (0)
5. Presnosť, vecná správnosť, vhľad do problematiky:
zodpovedajúce(6) –drobné nedostatky(4) –vážne nedostatky(2) – nevyhovuje(0)
6. Logická nadväznosť, zmysluplnosť:
zvládnuté (6) – drobné nedostatky (4) – vážne nedostatky (2) – nevyhovuje (0)
Počet bodov:
Komentár:
C. Empirická časť (50% - maximálne 50 bodov)
C1. Pre práce zamerané na všeobecno-pedagogické a psychologické aspekty
výučby profesijných predmetov, resp. práce s empirickým prieskumom
1. Obsahová relevantnosť a správnosť formulácie cieľa empirickej časti vo
vzťahu k téme:
zodpovedajúce(6) –drobné nedostatky(3) –vážne nedostatky(1) – nevyhovuje(0)
43
2. Vhodnosť použitej metódy, metodiky/techniky zberu empirických údajov vo
vzťahu k cieľu:
zodpovedajúce(6) –drobné nedostatky(3) –vážne nedostatky(1) –nevyhovuje(0)
3. Vhodnosť obsahu výskumnej metodiky/techniky vo vzťahu k cieľu:
zodpovedajúce(6) –drobné nedostatky(3) –vážne nedostatky(1) –nevyhovuje(0)
4. Vhodnosť a veľkosť súboru, spôsob zberu údajov:
zodpovedajúce(4) –drobné nedostatky(2) –vážne nedostatky(1) –nevyhovuje(0)
5. Použitý spôsob štatistického spracovania údajov (vhodnosť a správnosť):
zodpovedajúce(4) –drobné nedostatky(2) –vážne nedostatky(1) –nevyhovuje(0)
6. Prezentácia (tabuľky, grafy) a popis získaných údajov (úplnosť a vecná
správnosť):
zodpovedajúce(6) –drobné nedostatky(3) –vážne nedostatky(1) –nevyhovuje(0)
7. Interpretácia získaných údajov (vyčerpávajúcosť/bohatosť, výstižnosť,
originalita, formulácia adekvátnych záverov):
Zvládnutá (6) – drobné nedostatky (4) – vážne nedostatky (2) – nevyhovuje (0)
8. Naplnenie cieľa empirickej časti práce:
dosiahnuté (6) – čiastočne dosiahnuté (3) – v malej miere dosiahnuté (1) –
nedosiahnuté (0)
9.Využiteľnosť výsledkov v pedagogickej praxi (platnosť zistení v danom
súbore, ich zovšeobecniteľnosť, originalita, inšpiratívnosť pre prácu učiteľa):
dosiahnuté (6) – čiastočne dosiahnuté (4) – v malej miere dosiahnuté (2) –
nedosiahnuté (0)
Počet bodov:
Komentár:
C2. Pre práce z Didaktiky odborných predmetov (Program výučby
tematického celku...)
Hodnotenie jednotlivých častí programu v práci:
1) Identifikačné údaje programu výučby (2b)
vyhovujúce (2b) – drobné nedostatky (1b) – nevyhovujúce (0b)
2) Poslanie a všeobecné ciele výučby predmetu (2b)
vyhovujúce (2b) – drobné nedostatky (1b) – nevyhovujúce (0b)
3) Prínos pre rozvíjanie kompetencií žiaka (2b)
vyhovujúce – drobné nedostatky – nevyhovujúce
44
4) Medzipredmetové vzťahy (2b)
vyhovujúce – drobné nedostatky – nevyhovujúce
5) Metódy a formy (stratégie) výučby (2b)
vyhovujúce – drobné nedostatky – nevyhovujúce
6) Materiálne prostriedky výučby (2b)
vyhovujúce – drobné nedostatky – nevyhovujúce
7) Kľúčové prvky učiva predmetu (2b)
vyhovujúce – drobné nedostatky – nevyhovujúce
8) Obsahový a časový rozpis učiva (2b)
vyhovujúce – drobné nedostatky – nevyhovujúce
9) Špecifické ciele výučby (2b)
vyhovujúce – drobné nedostatky – nevyhovujúce
10) Systém kontroly procesu výučby (2b)
vyhovujúce – drobné nedostatky – nevyhovujúce
11) Sebahodnotenie programu výučby (2b)
vyhovujúce – drobné nedostatky – nevyhovujúce
12) Vzorová vyučovacia hodina v systéme VUC (8b)
kompletnosť a úroveň štruktúry hodiny podľa predchádzajúcich požiadaviek 1)
až 10)
13) Prezentácia k vyučovacej hodine na cd-nosiči (8b)
kompletnosť, funkčnosť a kvalita prezentácie
14) Systematizácia učiva tematického celku (2b)
vyhovujúce – drobné nedostatky – nevyhovujúce
15) Záverečný autotest k tematickému celku (2b)
vyhovujúce – drobné nedostatky – nevyhovujúce
16) Prínos programu výučby pre prax (8b)
prvky tvorivého prístupu k programu, odborná erudovanosť, využiteľnosť
programu v školskej praxi
Počet bodov:
Komentár:
45
Celkový počet bodov:..........
Komentár:
Záver: Odporúčam na obhajobu a navrhujem klasifikovať známkou .........
Neodporúčam na obhajobu.
V ...................... dňa....................... ...............................................
podpis vedúceho záverečnej práce
46
Príloha D Hodnotenie záverečnej práce doplňujúceho
pedagogického štúdia - oponent
Názov práce:
Autor/ka:
Oponent/ka:
1. Formálna stránka spracovania celého textu (rozsah, štruktúra, úprava....):
zodpovedá – drobné nedostatky – vážne nedostatky - nevyhovuje
Komentár:
2. Práca so zdrojmi (vhodnosť, aktuálnosť, množstvo použitých zdrojov,
dodržiavanie etiky a noriem citovania...)...
zodpovedá – drobné nedostatky – vážne nedostatky - nevyhovuje
Komentár:
3. Teoretická analýza problematiky (relevantnosť obsahu a štruktúry,
zvládnutie odborného jazyka a štýlu, vecná správnosť a logickosť textu...):
zodpovedá – drobné nedostatky – vážne nedostatky - nevyhovuje
Komentár:
4. Empirická časť (obsahová a metodická relevantnosť a správnosť, originalita,
aktuálnosť, využiteľnosť v pedagogickej praxi).
zodpovedá – drobné nedostatky – vážne nedostatky - nevyhovuje
Komentár:
Záver: Odporúčam na obhajobu. Navrhujem, aby sa autor/ka práce pri
obhajobe vyjadril/a k nasledovným otázkam:
Neodporúčam na obhajobu. Zdôvodnenie:
V ...................... dňa....................... ..............................................
podpis oponenta záverečnej práce
Nehodiace sa prečiarknuť.
47
NÁZOV: PÍSANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE DPŠ
AUTORI: Alena Zeľová, Mária Benková, Michal Blaško
VYDAVATEĽ: Technická univerzita v Košiciach
ROK VYDANIA: 2015
VYDANIE: prvé
NÁKLAD 0
ROZSAH: 47 strán
ISBN: 978-80-553-2173-8
Dostupné na: http://web.tuke.sk/kip/download/Oficialne/pisanieZP2015.pdf
Rukopis neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.