AUTOMOTIVE NITRA PROJECT Zámer podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Bratislava 2015 Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu Trnavská cesta 100 821 01 Bratislava Bratislava 2012
Welcome message from author
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
AUTOMOTIVE NITRA PROJECT Zmer poda zkona . 24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredieaozmeneadoplnenniektorchzkonovvznen neskorch predpisov Bratislava 2015 Slovensk agentra pre rozvoj investci a obchodu Trnavsk cesta 100 821 01 Bratislava Bratislava 2012 Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.2 OBSAH OBSAH .................................................................................................................................................................. 2 Zoznam pouitch skratiek ................................................................................................................................ 4 I. Zkladn daje o navrhovateovi .................................................................................................................... 5 1. Nzov ................................................................................................................................................................. 5 2. Identifikan slo .............................................................................................................................................. 5 3. Sdlo ................................................................................................................................................................... 5 4. Meno, priezvisko, adresa, telefnne slo a in kontaktn daje oprvnenho zstupcu obstarvatea ........... 5 5. Meno, priezvisko, adresa, telefnne slo a in kontaktn daje kontaktnej osoby, od ktorej mono dosta relevantn informcie o navrhovanej innosti a miesto na konzultcie .................................................................. 5 II. Zkladn daje o navrhovanej innosti ......................................................................................................... 6 1. Nzov ................................................................................................................................................................. 6 2. el .................................................................................................................................................................... 6 3. Uvate .............................................................................................................................................................. 6 4. Charakter navrhovanej innosti.......................................................................................................................... 6 5. Umiestnenie navrhovanej innosti ..................................................................................................................... 7 6. Prehadn situcia umiestnenia navrhovanej innosti (mierka 1: 50 000) ......................................................... 8 7. Termn zaatia a skonenia vstavby a prevdzky navrhovanej innosti .......................................................... 8 8. Strun opis technickho a technologickho rieenia ........................................................................................ 8 9. Zdvodnenie potreby navrhovanej innosti v danej lokalite ............................................................................. 16 10. Celkov nklady (orientan) ......................................................................................................................... 16 11. Dotknut obec ................................................................................................................................................ 16 12. Dotknut samosprvny kraj ............................................................................................................................ 16 13. Dotknut orgny ............................................................................................................................................. 16 14. Povoujci orgn ............................................................................................................................................ 17 15. Rezortn orgn .............................................................................................................................................. 17 16. Druh poadovanho povolenia navrhovanej innosti poda osobitnch predpisov ........................................ 17 17. Vyjadrenie o predpokladanch vplyvoch navrhovanej innosti presahujcich ttne hranice ........................ 17 III. Zkladn INFORMCIE O SASNOM STAVE IVOTNHO PROSTREDIA DOTKNUTHO ZEMIA ... 19 1. Charakteristika prrodnho prostredia vrtane chrnench zem ................................................................... 19 1.1. Geomorfologick pomery ......................................................................................................................... 19 1.2. Horninov prostredie ................................................................................................................................ 20 1.3. Pdne pomery .......................................................................................................................................... 22 1.4. Klimatick pomery .................................................................................................................................... 23 1.5. Hydrologick a hydrogeologick pomery .................................................................................................. 25 1.6. Biotick pomery ........................................................................................................................................ 28 1.7. Chrnen zemia ..................................................................................................................................... 30 2. Krajina, krajinn obraz, stabilita, ochrana, scenria ......................................................................................... 31 2.1. truktra a scenria krajiny ...................................................................................................................... 31 2.2. Scenria krajiny ........................................................................................................................................ 32 2.3. Stabilita krajiny ......................................................................................................................................... 33 3. Obyvatestvo, jeho aktivity, infratruktra, kultrnohistorick hodnoty zemia ................................................ 36 3.1. Demografick daje.................................................................................................................................. 36 3.2. Sdla ......................................................................................................................................................... 38 3.3. Priemyseln vroba a ponohospodrstvo................................................................................................ 44 3.4. Doprava .................................................................................................................................................... 45 3.5. Technick infratruktra ........................................................................................................................... 46 3.6. Sluby ....................................................................................................................................................... 47 3.7. Kultrne a historick pamiatky a pozoruhodnosti ..................................................................................... 47 4. Sasn stav kvality ivotnho prostredia vrtane zdravia .............................................................................. 47 4.1. Zneistenie ovzduia ................................................................................................................................ 47 4.3. Zaaenie zemia hlukom ........................................................................................................................ 49 4.4. Zneistenie podzemnch a povrchovch vd ........................................................................................... 50 4.5. Kontamincia horninovho prostredia a pdy .......................................................................................... 52 4.6. Pokodenie vegetcie a biotopov ............................................................................................................. 53 4.7. Sasn zdravotn stav obyvatestva ...................................................................................................... 53 IV.Zkladndajeopredpokladanchvplyvochnavrhovanejinnostinaivotnprostredievrtane zdravia a o monostiach opatren na ich zmiernenie ..................................................................................... 55 1. Poiadavky na vstupy ...................................................................................................................................... 55 1.1. Zber pdy ............................................................................................................................................... 55 Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.3 1.2. Zdroje a spotreba vody ............................................................................................................................. 55 1.3. Surovinov zabezpeenie ........................................................................................................................ 57 1.4. Energetick zdroje .................................................................................................................................... 58 1.5. Dopravn rieenie .................................................................................................................................... 60 1.6. Nroky na pracovn sily ........................................................................................................................... 62 1.7. Vznamn ternne pravy a zsahy do krajiny ........................................................................................ 62 2. daje o vstupoch ........................................................................................................................................... 62 2.1. Ovzduie .................................................................................................................................................. 63 2.2. Vody ......................................................................................................................................................... 65 2.3. Odpady ..................................................................................................................................................... 66 2.4. Hluk a vibrcie .......................................................................................................................................... 68 2.5. iarenie a in fyziklne polia .................................................................................................................... 71 2.6.Teplo, zpach a in vstupy ...................................................................................................................... 71 2.7 Vyvolan investcie .................................................................................................................................... 71 3. daje o predpokladanch priamych a nepriamych vplyvoch na ivotn prostredie ......................................... 72 3.1. Vplyv na horninov prostredie a relif ...................................................................................................... 72 3.2 Vplyvy na povrchov a podzemn vody .................................................................................................... 72 3.3 Vplyvy na ovzduie a klmu ....................................................................................................................... 73 3.4. Vplyvy na pdu ......................................................................................................................................... 73 3.5. Vplyvy na faunu, flru a ich biotopy .......................................................................................................... 74 3.6. Vplyvy na krajinu ...................................................................................................................................... 74 3.7. Vplyv na obyvatestvo .............................................................................................................................. 74 4. Hodnotenie zdravotnch rizk ........................................................................................................................... 75 5. daje o predpokladanch vplyvoch navrhovanej innosti na chrnen zemia .............................................. 75 6. Posdenie oakvanch vplyvov z hadiska ich vznamnosti a asovho priebehu psobenia ...................... 76 7. Predpokladan vplyvy presahujce ttne hranice .......................................................................................... 76 8. Vyvolan svislosti, ktor mu spsobi vplyvy s prihliadnutm na sasn stav ivotnho prostredia v dotknutom zem ............................................................................................................................................... 76 9. alie mon rizik spojen s realizciou navrhovanej innosti ...................................................................... 76 10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivch vplyvov jednotlivch variantov navrhovanej innosti na ivotn prostredie ............................................................................................................................................................. 77 10.1. zemnoplnovacie opatrenia ................................................................................................................. 77 10.2. Technick opatrenia ............................................................................................................................... 77 10.3. Kompenzan opatrenia ......................................................................................................................... 79 10.4. In opatrenia .......................................................................................................................................... 79 11. Posdenie oakvanho vvoja zemia, ak by sa navrhovan innos nerealizovala .................................. 79 12. Posdenie sladu navrhovanej innosti s platnou zemnoplnovacou dokumentciou a almi relevantnmi strategickmi dokumentmi ................................................................................................................................... 80 13. al postup hodnotenia vplyvov s uvedenm najzvanejch okruhov problmov ...................................... 80 V. Porovnanie variantov navrhovanej innosti a nvrh optimlneho variantu............................................. 81 1. Tvorba sboru kritri a urenie ich dleitosti na vber optimlneho variantu ................................................ 81 2. Vber optimlneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzovan varianty .......................... 81 3. Zdvodnenie nvrhu optimlneho variantu ...................................................................................................... 82 VI. Mapov a in obrazov dokumentcia ....................................................................................................... 83 VII. Doplujce informcie k zmeru ............................................................................................................... 83 1. Zoznam textovej a grafickej dokumentcie, ktor sa vypracovala pre zmer, a zoznam hlavnch pouitch materilov ............................................................................................................................................................ 83 Zoznam hlavnch pouitch materilov ........................................................................................................... 83 Zoznam zdrojov informcii z internetu ............................................................................................................. 83 Legislatva ....................................................................................................................................................... 84 2. Zoznam vyjadren a stanovsk vyiadanch k navrhovanej innosti pred vypracovanm zmeru .................... 85 3. alie doplujce informcie o doterajom postupe prpravy navrhovanej innosti a posudzovan jej predpokladanch vplyvov na ivotn prostredie .................................................................................................. 85 VIII. Miesto a dtum vypracovania zmeru ...................................................................................................... 86 IX. Potvrdenie sprvnosti dajov ..................................................................................................................... 86 1. Spracovatelia zmeru. ..................................................................................................................................... 86 2. Potvrdenie sprvnosti dajov podpisom (peiatkou) spracovatea zmeru a podpisom (peiatkou) oprvnenho zstupcu navrhovatea ................................................................................................................... 86 Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.4 ZOZNAM POUITCH SKRATIEKADR-Eurpskadohodaomedzinrodnejcestnejprepravenebezpenchvec (European Agreement Concerning the International Carriage of Dangerous Goods by Road) OV istiare odpadovch vd MSK makroseizmick stupnica zemetrasen MP SR Ministerstvo ivotnho prostredia SR NN nzke naptie RSES regionlny zemn systm ekologickej stability SKCHVU - chrnen vtie zemieSKEV - zemie eurpskeho vznamuSDB stanie ud, domov a bytov SODB - stanie obyvateov domov a bytov STL strednotlakov plynovod STN Slovensk technick normalizcia TIP Terminl intermodlnej prepravy TZL tuh zneisujce ltky SES - zemn systm ekologickej stability VaV vskum a vvojVTL - vysokotlakov plynovodZL - zneisujce ltky Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.5 I. ZKLADN DAJE O NAVRHOVATEOVI 1. NZOV Slovensk agentra pre rozvoj investci a obchodu 2. IDENTIFIKAN SLO 36070513 3. SDLO Trnavsk cesta 100 821 01 Bratislava Slovak Republic 4.MENO,PRIEZVISKO,ADRESA,TELEFNNE SLOAIN KONTAKTN DAJE OPRVNENHO ZSTUPCU OBSTARVATEA Ing. Rbert imoni Slovensk agentra pre rozvoj investci a obchoduTrnavsk cesta 100 821 01 Bratislava Slovensk Republika Tel: +421 2 58 260 112 Fax: +421 2 58 260 109 E-mail: [email protected] 5.MENO,PRIEZVISKO,ADRESA,TELEFNNE SLOAIN KONTAKTNDAJEKONTAKTNEJOSOBY,ODKTOREJMONO DOSTARELEVANTNINFORMCIEONAVRHOVANEJINNOSTIA MIESTO NA KONZULTCIE RNDr. Vladimr bor EKOCONSULT enviro, a. s. Miletiova 23 821 09 Bratislava Tel: +421-2-5556 9758, 0904 682 936 Fax: +421-2-5024 4329 e-mail: [email protected] Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.6 II. ZKLADN DAJE O NAVRHOVANEJ INNOSTI 1. NZOV Automotive Nitra Project 2. EL elomnavrhovanejinnostijevstavbanovhozvodunavrobuautomobilov v nadvznosti na priemyseln park Nitra Sever s kapacitouv rozmedz 150.000 a 300.000ks vozidiel rone, m sa vytvor 2.000 a4.000 pracovnch miest. Okrem toho sa predpoklad aj zvenie sekundrnej zamestnanosti v oblasti subdodvok, sluieb a logistiky. Vrmcitejtostrategickejinvestciesamvybudovaniekokovrobnchliniekna vozidl. Vrobn zvod Automotive Nitra bude zameran na vrobu vozidiel na bze hlinka,vakaomuposkytneSlovenskuprleitoszskavznamnknow-how umiestnenmprevdzkyvyuvajcejprocesyatechnolgienaintenzvne spracovanie hlinka. Sasou investcie je aj vybudovanie potrebnho mnostva parkovacch miest ako aj dopravnch prpojok do vrobnho arelu. 3. UVATE Slovensk agentra pre rozvoj investci a obchoduTrnavsk cesta 100 821 01 Bratislava Slovensk Republika 4. CHARAKTER NAVRHOVANEJ INNOSTI Vzmyslezkona.24/2006Z.z.o posudzovanvplyvovnaivotnprostredie a o zmenea doplnenniektorchzkonovv znenneskorchpredpisovbude navrhovan innos predstavova nov innos.Podazkona.24/2006Z.z.vznenneskorchpredpisovajehoprlohy.8 meme navrhovan innos zaradi nasledovne: as7.Strojrskyaelektrotechnickpriemysel,pol..1.Vrobaamont motorovchvozidielavrobamotorovmotorovchvozidielbezlimitu-zisovacie konanie as 9. Infratruktra, poloka . 16. Projekty rozvoja obc vrtane b) statickej dopravy od 100 do 500 stojsk sa na uveden zmer vzahuje prahov hodnota asti B zisovacie konanie:440 stojsk as9.Infratruktra,poloka.15.Projektybudovaniapriemyselnchzn vrtane priemyselnch parkov -zisovacie konanie; bez limitu as13.Dopravaa telekomunikcie,poloka.4.elezninstanice, terminlyd)nkladn,prekladiskkombinovanejdopravyod3koajzisovacie Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.7 konanie; od zpadu dotknutho zemia bude vybudovan eleznin tra stiaca do TIP (2 koaje) a vntroarelov vleka (4 koaje) umoujce prsun surovn a odvozu produkcie vrobnho zvodu ako aj kontajnerov pre okolit subjekty Zuvedenhovyplva,enavrhovate(investor)jepovinnspracovazmerpre potrebyzisovaciehokonania.Prslunorgnpreposdenievplyvunavrhovanej innosti na ivotn prostredie bude Okresn rad Nitra, odbor starostlivosti o ivotn prostredie. Tabuka:Zkladnparametrepreposudzovanievplyvovnavrhovanejinnostipodaprlohy.8zkona. 24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov 7. Strojrsky a elektrotechnick priemyselPrahov hodnoty Navrhovan innos povinn hodnotenie zisovacie konanie 1.Vrobaamont motorovch vozidiela vroba motorov motorovch vozidie bez limitu 9. InfratruktraPrahov hodnoty Navrhovan innos povinn hodnotenie zisovacie konanie 15.Projektybudovaniapriemyselnchzn vrtane priemyselnch parkov bez limitu 16.Projektyrozvojaobcvrtaneb) statickej dopravy od 500 stojsk od100do500 stojsk 440 stojsk 13. Doprava a telekomunikciePrahov hodnoty Navrhovan innos povinn hodnotenie zisovacie konanie 4. eleznin stanice, terminly d)nkladn,prekladiskkombinovanej dopravy od 3 koaj 2 koaje a vntroarelov vleka (4 koaje) 5. UMIESTNENIENAVRHOVANEJ INNOSTIUmiestnenie navrhovanej innosti je v Nitrianskom samosprvnom kraji, okrese Nitra, v katastrlnom zem obc Nitra - Draovce, Mlynrce, Zobor, Luianky, akajovce a Zbehy. Navrhovan innos bude umiestnen v nadvznosti na existujci priemyseln park Nitra - Sever severne od PP na parcelch vyznaench v Prlohe 2.Vmera plch dotknutho zemiavrtane externej infratruktrypodajednotlivch katastrlnych zem: Luianky: 2 653 845 m2 t.j. 265,4 ha akajovce: 783 295 m2 t.j. 78,3 ha Zbehy: 321 200 m2 t.j. 32,1 ha Draovce: 2 295 965 m2 t.j. 229,6 ha Mlynrce: 737 436 m2 t.j. 73,7 ha Zobor: 550 648 m2 t.j. 55,1 ha Z toho vmera plch vrobnho zvodu bude predstavova 200 a 300ha. Uveden parcelysv sasnostidefinovanakoornpda,trvaltrvnyporast,ostatn Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.8 plochy a zastavan plochy a ndvoria lokalizovan mimo zastavanho zemia obc a bud vo vlastnctve navrhovatea. Vrobnzvodbudenapojenexistujcimiajnovovybudovanmiprstupovmi komunikciounakomunikansystm priemyselnhoparku,ktorjeprepojenna verejn komunikcie veden pozd hranc pozemku zvodu (Prloha 3). 6.PREHADNSITUCIAUMIESTNENIANAVRHOVANEJINNOSTI (MIERKA 1: 50 000) Prloha . 1 7.TERMNZAATIAASKONENIAVSTAVBYAPREVDZKY NAVRHOVANEJ INNOSTI Termnzaatiaaukoneniavstavbyamontetechnologickchliniekspresn investor v sinnosti s dodvateom stavby a technolgie. Zaiatok vstavby: 2016 Zaiatok prevdzky:2018-2019 Trvanie prevdzky nie je asovo ohranien. 8. STRUN OPIS TECHNICKHO A TECHNOLOGI CKHO RIEENIA Nulov variant DotknutzemieleseverneodexistujcehopriemyselnhoparkuNitra-Sever. Zpadnm okrajom arelu zvodu pretek severojunm smerom rieka NItra. ExistujcipriemyselnparkjenapojenokrunoukriovatkounacestuI/64,ktor prepjazemieskomunikciamivyiehordurchlostnoucestouR1A.Cez priestor dotknutho zemia je vybudovan eleznin tra. irie okolie rieenho zemia je v sasnosti vyplnen: priemyselnmi halami ponohospodrsky vyuvanou pdou cestnmi dopravnmi komunikciami rodinnmi domami dotknutch obc Bezprostredn okolie: prevdzkov a vrobn budovy priemyselnho parku cestn a eleznin sie rieka Nitra Dotknut lokalita: Dotknut lokalitu tvor ponohospodrsky vyuvan pda s prslunou infratruktrou v rmcizemiaurenomsastiprepriemyselnvrobua sastipre ponohospodrsku vrobu. Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.9 Variant 1 Variant1predloenhozmerupredstavujevstavbunovhozvodunavrobu automobilov v nadvznosti na priemyseln park Nitra Sever s kapacitouod 150.000 do300.000ksvozidielrone,msavytvor 2.000a4.000pracovnchmiest. Okremtohosapredpokladajzveniesekundrnejzamestnanostivoblasti subdodvok, sluieb a logistiky. Vrmciautomobilovhopriemysluexistujevrazntlaknazvenieenergetickej efektvnostivozidiel.Spracovaniehlinkajeomnohonronejieakospracovanie ocele, avak investor je uznvan ako renomovan subjekt v oblasti automobilovho priemysluaprekonalmnohzvrobnchvzievvakaintenzvnemuvskumua vvoju(VaV).Novo vyvinutzliatinyhlinkaumoujvysokpevnos, tvarovatenos a vy podiel recyklovanch materilov. Vaka tomu je mon zni nklady, hmotnos a emisie CO2 a/alebo zvi schopnos vroby. 1. Navrhovan stavebn objekty V rmciplnovanejinvestciesnavrhnutstavebnobjekty,ktorpecifikuje nasledujca tabuka. Tab.: Zoznam plnovanch typov stavebnch objektov Nzov budovy slo budovy Lisova1 Zvarova 2 Zvarova pomocn prevdzky3 Zvarova pomocn prevdzky4 Lakova5 Sklad karosri6 Dopravnky, mostov teleso 7,8 Mont Trim and Final 9, 10, 13 Mont - Trim and Final Sklad11 Mont - Trim and Final- Lakovanie Oprava12 Prichdzajci materil a logistika14,15 Logistika , odstavn plochy pred expedciou, kontajnerov dvor16, 17, 20 Logistick budova18 Umvanie paliet19 Centrum kvality / dielne21 Kvalita Vstupn diely 22 Kvalita vroby, vrtane testovacieho laboratria 23 Testovacia drha 25 Testovanie vozidiel26, 27 Pilot hala28,29 Kancelrie31 Diela vozovho parku, Odstavn plocha, Spevnen plochy32, 33, 34 Zitkov ofrovanie a svisiace budovy35, 36 Nvtevncke centrum37 Demontran lisovanie diela38, 39 Vntroarelov komunikcie 40 Nespevnen plochy41 Centrlna budova - Obslun objekty + Kotola42, 43 Podporn objekty 44, 67, 68 Sklad45, 46, 47 koliace centrum48 Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.10 Nzov budovy slo budovy Kancelrie49-54 Vrtnica/brna55 Jasle56 Fitnescentrum / vonoasov zariadenie57 Spevnen plocha 58 Spevnen plocha 59 Dtov centrum 60 Odpadov centrum61 Palivov hospodrstvo62 Sklad kvapaln63 Sprinklerov zsobnky64 Pracovn dvor & mostov vha65 Spevnen plochy66 Dodvatesk park69 Hlavn eleznin terminl70 Skladovanie paliet (Betnov podlaha)71 Pota72 Vozkov/dvkovacia & zadriavacia/nosn budova73 Priestor pre obnoviten zdroje74 Arelbudesprstupnennavrhovanmikomunikciamia kriovatkami,ktor zabezpeiakapacitnevyhovujcea rovnomernprerozdeleniezdrojoveja cieovej dopravy.Komunikciebudnslednenapojennaexistujcucestnsiea tona cestuI/64a cezkriovatkupovntroarelovchkomunikciachs vjazdomna rchlostn cestu R1A. V rmci rieenho arelu bud vybudovan parkovacie plochy pre osobn a nkladn dopravu. Dopravn napojenie dotknutho zemia pecifikuje Prloha 3. 2. Popis hlavnch technologickch procesov Vnasledujcomtextejeuvedenpopishlavnchtechnologickchprocesov,ktor budvykonvanv rmcinavrhovanejprevdzky(lisova,zvarova,antikorzna prava a povrchov prava a mont). 2.1 Vrobn proces v Lisovni V lisovnisabudvyrbapanely/plechyprevozidl.Lisovamebytie prevdzkouorientovanounaexternchzkaznkov.Lisyvlisovnibudschopn produkovairokspektrumpanelov/plechovs vyuitmrznychlisovacchmatc, (nstrojenamontovannalis,ktordokurezaa tvarovarovnhlinkovalebo oceov plechy). Vina lisov je nakonfigurovan do linky tvorenej pribline iestimi lismi, ktor pracuj s pracovnm tlakom a do 1.000 ton. Prvlisv ktorejkoveksekvenciivykonvahlbokahanie(hlbokoanlis).Prv lisovaniealeboahanienajvraznejmspsobommenrovnoceovalebo hlinkov plech. Nasledujce lisy v sekvencii bud vykonva urit miernejie pravy potomtoprvomahan,akonaprkladtvrnenieprrub,vyrezvanieotvorovalebo Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.11 orezvanie nadbytonho plechu. Dokonen plech potom vychdzaz poslednho lisu pripraven na kontrolu a uskladnenie. Vetky lisovacie linky s samostatnmi prevdzkovmi systmami, ktor maj svoje vlastn pecializovan pracovn skupiny a pracuj poda vlastnch vrobnch plnov nezvisleodostatnchlisovacchliniek.Niies prkladypanelov,ktorbymohli by vyrban v lisovni. Investorvakavyvinutiunovchhlinkovchzliatin(akoubolouvedenvyie) vyvinulpostupy,ktorprekonvajtradinvzvysvisiaces tvarovanmvekch hlinkovch plechov. 2.2 Vrobn proces v Zvarovni V zvarovni(karosrni)saz plechovprichdzajcichz lisovnezostavujkarosrie. Kadkarosriapozostvazospodnhormu,bonchstien,hlavnhormu a uzverov otvorov. Rzneuzveryotvorovv karosrii,akosnaprkladdverea kapota,sabud zostavovav samostatnchsekcich.Panelyzlisovnesprivdzandobuniek zvarovne,kdesnavzjomspjan. V prvomkrokurobotynanespsiktesniacej zleninyokolovonkajiehookrajajednotlivchkomponentov.Privarenjednotka potomvchdzadolisu,ktorprehnevydvihnutlemcezvynievajciokrajdo tesnho nitovanho spoja, ktor zosiln panel. Spodnrma bonstenykarosriebudzostavenv oddelenchoblastiach a bud dopraven do karosrskej linky zvesnmi dopravnkmi. Spodn rm a bon steny bud na karosrskej linke zozvran robotmi, m sa vytvor hlavn kontrukcia karosrie.Uzveryotvorov,akosdvereakapota,budnamontovannalinke Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.12 uzverovnakonciprocesu.Kadvozidloprejdepracoulinkoua zvrazovacm tunelom, v ktorom bude na karosriu automaticky aplikovan pecilna zvrazujca kvapalina. T umon opertorom vo zvrazovacom tuneli skontrolova, e panely nemajiadnevady.Potom,akokarosriaprejdetoutokontrolou,pokraujena protikorznu a povrchov pravu v Lakovni. 2.3. Vrobn process v Lakovni (Antikorzna prava a povrchov prava) VrmcivodnejfzyprojektuAutomotiveNitraProjectsaneuvaujevbudove Lakovnesintalciouakchkovektechnologickchliniek.Povytendrovan dodvateatechnolgieazskandetailnchinformcipotrebnchpreposdenie vplyvunavrhovanejinnostibudepredloensamostanZmernavrhovanej innosti. 2.4. Vrobn proces v Monti Poprinajmodernejchprocesochsvisiacichs intenzvnymvyuitmhlinkavo Zvarovni,budv zvodepouitv etapemontea kompletizcievozidiel nasledujce vysoko efektvne vrobn procesy: Efektvne stratgie kompletizcie Dodacie systmy so zmieanm reimom pre materily dodvan k linke, ako napr. kompletizcia, sekvencovanie, at. s cieomzlepihustotubalkova zniobjemobalovchmaterilov,m djde k splneniu environmentlnych cieov. Skmanieinovatvnychmonostrunejmanipulcienielenobvykl zdvhacie systmy. Aktulne sa konvenn zdvhacie systmy pouvaj na zdvhaniedielov.Tentoproceszahaalternatvneinovatvnerieenia tkajce sa dizajnu zariaden, vberu materilov a cieov v oblasti bezpenosti a ochrany zdravia a ergonmie. Zonlnepasvnesnmaeaktivcieosvetlenia.Zonlneosvetlenie aktivovan pomocou vykurovacieho systmu a systmu detekcie pohybu. Tm sa zni spotreba energie, o prispeje k zneniu prevdzkovch nkladov. Systmystlaenhovzduchuk dispozcii napoiadanieKeesystmy stlaenhovzduchusjednmz najdrahchzdrojovenergie,bud poskytovan na poiadanie tam, kde s potrebn, s overovanm sptnej vzby a zavedenmimonitorovacmisystmami.Tmsabudminimalizova distribunstratya zvisaefektvnos,ozaspovediek spore prevdzkovch nkladov. Inteligentn vykurovacie / chladiace systmy Aktvne vykurovacie systmy ovldanpodavonkajejteplotynaurenieoptimlnychpoiadaviekna vykurovanie / chladenie. Tm sa bud minimalizova distribun straty a zvi sa efektvnos, o zas povedie k spore prevdzkovch nkladov. SystmyrekupercieenergieVyuitievrobnchprocesovnavrobu energie,ktorsapouijeindeprivrobevozidla,akonaprkladenergia uvonen pri brzden na rolujcej drhe. Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.13 Hlavn technologick uzlyvo vrobnomprocese v monti bud:mont elektrickho systmu,mont systmu riadenia a zavesenia kolies,mont brzdovho systmu a systmu nprav,mont podvozku afinlna mont. Niie je uveden popis montnych innost na prklade jednho vozidla. 2.4.1 Mont elektrickho systmu Mont elektrickho systmu pozostva z troch hlavnch procesov: A.Kblov zvzky montovan do karosrie vo vrobnom zvode B.Hlavn elektrick moduly montovan do karosrie vo vrobnom zvode C.Systm elektrickho napjania 2.4.2 Mont systmu riadenia a zavesenia kolies Kovkomponentysystmovriadeniaa zaveseniakoliesbudnamontovando karosrie vo vrobnom zvode. Patria sem nasledovn kov komponenty: koles a bezpenostn matky kolies predn pruiny, tlmie, stabiliztory a priene ramen Volanta hrebeovtyriadenia(stpikriadeniadodvanakosas prstrojovej dosky) Zadn pruiny, tlmie, stabiliztory a priene ramen Rezervn koleso, zdvihk a opravn sady 2.4.3 Mont brzdovch systmov a npravKovkomponentybrzdovhosystmuasystmunpravbudmontovando karosrie vo vrobnom zvode. Patria sem nasledovn kov komponenty: Predn brzdov strmene a kote ABS modultor Posilova bzd, ndr brzdovej kvapaliny a pedl Zadn brzdov strmene a kote Modul elektronickej parkovacej brzdy Brzdov obloenie 2.4.4 Finlna montFinlnumontvozidlavykonvanvovrobnomzvodemonopopsav nasledujcich krokoch: sedadl a bezpenostn zadriavacie systmy Vntorn obloenie Izolcie a utesnenie Dvere batoinovho priestoru, spojler Kabna vodia Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.14 Funkn vonkajie obloenie Systmy ostrekovaa a stieraov Zasklenie a sklenen posuvn strecha Dvere Prprava tchto podsystmov bude v znanej miere zadan externm dodvateom, priomzvynasfinlnejmontehlavnchkomponentovdovozidlabude vykonvan vo vrobnom zvode. 2.5 Intern logistikaVetkyzsobybuddodvannalinkusystmomjustintime".Tobuderiaden pomocou inteligentnch kariet a inteligentnch volacch tlaidiel, ktor bud opertori vyuva na objednvanie dielov vtedy, ke bud potrebn. Niektordiely(napr.nraznkyvofarbekarosrie)buddodvanv stanovenej sekvencii.Nraznky bud dodvateom dodvan k linke v urenom porad tak, aby shlasili s druhom vozidla prichdzajceho na miesto monte. Skladovaniemateriluprevrobninnostibudemusiezabezpeidostaton zsobypreprevdzkuvprpadelogistickchzdran.Tosabudevzahovana vinukomponentov,avakniektorkvapalinybuddodvanpravidelnejie, v zvislosti od miestneho dodvateskho reazca. Skladovan bud aj dokonen vozidl akajce na expedciu alebo aliu distribciu. 3. Implementcia najlepch environmentlnych postupov a BAT Investorovmplnomje,abyprevdzkaprojektuAutomotiveNitraProjectbol ukkovmprojektomtrvalejudratenosti,ktorbudespavysoktandardy ochrany ivotnho prostredia a bude pokraova vo filozofii spolonosti minimalizcie dopadovjejinnostinaivotnprostredie.Vrobnzariadeniebudevyuva inovatvny dizajn trvalej udratenosti, pri ktorom sa bud vyuva energeticky inn technolgie a procesy v uzavretej sluke.Vzhadom na uveden investor plnuje pre zvod zska certifikt BREEAM s hodnotenm udratenosti Excellent. Nadosiahnutietakhotopozoruhodnhohodnoteniaprevrobnzvodinvestor povauje nasledovn otzky za kov pre projekt: Zasielaniedajovoivotnomprostredprostrednctvomon-linewebovho systmusmonosouautomatickhozasielaniadajovkorportnemua miestnemuzstupcovizodpovednmuzaivotnprostredie,saktulnymi informciami o dosiahnutom pokroku v oblasti ivotnho prostredia. Procesy v uzavretej sluke pre trvalo udraten vyuitie hlinka alebo ocele (napr.vyuitiearecyklciakovovhoodpadu,ktorbudezhromaovana zasielannaspnatavbu)-tobudezodpovednosouinvestoraanie dodvateov. Podporaudratenhododvateskhoreazca,priomdodvateliabud dosahovarovnakrovnetandardovtrvalejudratenostiakoinvestor,a Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.15 ktorbudspolupracovavdodvateskejznescieomvytvoriefektvne systmy (ako napr. integrovan pln odpadovho hospodrstva). Vysokroveenvironmentlnejkompetenciepracovnkovzvoduscieom zabezpeidodriavanielegislatvyaimplementciuenvironmentlnych tandardov, systmov a postupov investora. Tto politiku trvalo udratench najlepch postupov ilustruje najnovie vybudovan zvodinvestora,kdenastrechuzvodunaintalovanfotovoltaickpanelybud produkovaodhadomviacako30%spotrebyenergiezvodu.Spodobnmi iniciatvami sa uvauje aj v rmci projektuAutomotive Nitra Project.Po dokonen investcie by sa malo dosiahnu nasledovn: trvalo udraten tandardy infratruktry (BREEAM Excellent); Nzka uhlkov stopa; Zachovanie prrodnch zdrojov a minimlna produkcia odpadu; Udraten pln logistiky; Chrnen a lepie prrodn ekosystmy; poskytnutie infratruktry pre zskavanie dajov o ivotnom prostred merae spotreby energie (minimlne pre centrum povrchovch prav, vrobu surovej karosrie,vntornvybavenieadokonovacieprceaadministratvu), vodomery,analyztoryemisidoovzduia(zcentrapovrchovchprav)a analyztory odpadovch vd; Prevdzkaenvironmentlnezodpovednhozvoduspajceho environmentlnulegislatvu,scertifikcioupodamedzinrodnejnormy environmentlneho manarstva ISO 14001.Vytvorenie trvalo udratenej dodvateskej zny. Vetkyinnostiinvestorabymalivekonomickyschodnomrozsahuminimalizova vyuitie energie a vetky podnikatesk rozhodnutia by mali v plnom rozsahu bra do vahy dopad na spotrebu energie. Tam, kde to bude vhodn, bud stanoven ciele a cieov hodnoty ako aj opatrenia, ktor je potrebn prija. Spolonos si kladie za cie dosiahnu najvych tandardov, o sa tka spotreby energie na meter tvorcov pdorysu budovy. Na dosiahnutie tohto ciea investor zvi nasledovn hierarchiu: Obstarvanieenergetickyefektvnehozariadeniaakosasnvrhovho procesu Vstavba zariaden na vrobu energie z obnovitench zdrojov priamo v areliKompenzcia spotrebovanho uhlka Investor zvi energetick za spojen s rozhodnutiami o rozirovan podnikania a uhlkov nronos vroby energie v danom regine s cieom minimalizova spotrebu energieasvisiaceemisieuhlka.Priplnenstratgieexpanzienasplnenie poiadavieknaobjemvrobybudoddeleniaVrobnhoininierstva,vvoja produktovavrobyhnaciehoagregtuprijmarozhodnutiabercedovahy energetick dopad a ich prioritou bude vdy dodva zariadenia, ktor s najlepie v triede o sa tka energetickej innosti. Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.16 Nazkladeposkytnutchpodkladovainformciiodinvestorabudevetka intalovan technolgia pre navrhovan innos klasifikovan ako BAT. 9.ZDVODNENIEPOTREBYNAVRHOVANEJINNOSTIVDANEJ LOKALITEHlavndvodsituovanianavrhovanejinnostiAutomotiveNitraProjectdo predmetnhozemiajepreinvestoravhodnpolohaavekosplochyvblzkosti krajskho mesta a v priestore v blzkosti prevdzok obdobnho charakteru s blzkym napojenm na rchlostn cestu R1 a na eleznin infratruktru (koridory . IV, Va). Pozitvom novho priemyselnho zvodu na vrobu automobilov je vytvorenie 2.000 a 4.000 pracovnch miest v regine priom je predpoklad aj zvenia sekundrnej zamestnanosti v oblasti subdodvok, sluieb a logistiky. Realizciounavrhovanhozmerudjdek zmysluplnmuvyuitiuzemia predurenmu k priemyselnmu vyuitiu nielen svojou dopravnou dostupnosou, ale ajdostupnosouininierskychsiet,ktormajprevrobudanhocharakteru dostatonkapacitu.Vstavbouzvodudjdekrozreniucestnejaelezninej dopravnejinfratruktryakzrueniunevyuvanejelezninejinfratruktry. Navrhovanrieeniezodpovedsasnmtechnickmmonostiamavyhovuje kritrim pre modern prevdzky.Arel a prevdzka navrhovanej innosti bude spa vetky platn prvne predpisy a normytkajcesaochranyivotnhoprostredia,nakladaniasodpadom, bezpenosti a hygieny. Navrhovan zmer repektuje irie vzby zemia, akceptuje prtomnosdopravnchtrs.Realizcianavrhovanejinnostivpredmetnejlokalite neobmedz iadnu z jestvujcich prevdzok. 10. CELKOV NKLADY(ORIENTAN) Celkov nklady na realizciu navrhovanho zmeru vzhadom na pohyblivos cien stavebnchprc,icientechnologickchzariaden,vzvislostiodvybranch dodvateov bud stanoven v neskorch tdich procesu vstavby.Investinnkladyboliurenpredbene,nazkladeveobecneuznvanch jednotkovch cien pre jednotliv innosti. Predpokladan investin nklady:viac ako 1 mld. 11. DOTKNUT OBEC Mesto Nitra Mestsk as Draovce, Mlynrce, Zobor Obec Luianky Obec akajovce Obec Zbehy 12. DOTKNUT SAMOSPRVNY KRAJ Nitriansky samosprvny kraj 13. DOTKNUT ORGNY Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.17 rad Nitrianskeho samosprvneho kraja Okresn rad Nitra, odbor starostlivosti o ivotn prostredie Okresn rad Nitra, odbor krzovho riadenia Okresn rad Nitra, pozemkov a lesn odbor Okresn rad Nitra, odbor dopravy a pozemnch komunikci Okresn rad Nitra, odbor katastrlny Okresn rad Nitra, odbor vstavby a bytovej politiky Regionlny rad verejnho zdravotnctva so sdlom v Nitre Okresn riaditestvo Hasiskho a zchrannho zboru v Nitre Dopravn rad Ministerstvo obrany SR Ministerstvo hospodrstva SR Krajsk pamiatkov rad Nitra Krajsk riaditestvo policajnho zboru Nitra, Krajsk dopravn inpektort Nitra Ministerstvo ivotnho prostredia, odbor ttnej geologickej sprvy Ministerstvo ivotnho prostredia, sekcia vd Generlne riaditestvo SR MDVaRR SR Sekcia elezninej dopravy a drh, odbor drhov stavebn rad Slovensk vodohospodrsky podnik, .p., OZ Pieany 14. POVOUJCI ORGN Mesto Nitra Mestsk as Draovce, Mlynrce, Zobor Obec Luianky Obec akajovce Obec Zbehy Okresn rad Nitra, odbor starostlivosti o ivotn prostredie MDVaRR SR Sekcia elezninej dopravy a drh, odbor drhov stavebn rad 15. REZORTN ORGN Ministerstvo hospodrstva Slovenskej republiky Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja Slovenskej republiky 16.DRUHPOADOVANHOPOVOLENIANAVRHOVANEJINNOSTI PODA OSOBITNCH PREDPISOV Pre navrhovan zmer bude potrebn zemn rozhodnutie a stavebn povolenie v zmyslezkona.50/1976Zb.ozemnomplnovanastavebnomporiadku (stavebn zkon) v znen neskorch predpisov. Povoleniepodaust.21,26vodnhozkonavsladesust.66stavebnho zkona. 17.VYJADRENIEOPREDPOKLADANCHVPLYVOCHNAVRHOVANEJ INNOSTI PRESAHUJCICH TTNE HRANICE Posudzovan zmer nebude ma nepriazniv vplyv na ivotn prostredie presahujci ttne hranice a nenapa podmienky 40 zkona . 24/2006 Z. z. o posudzovan Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.18 vplyvovnaivotnprostrediea o zmenea doplnenniektorchzkonovv znen neskorch predpisov a kritri uveden v prlohe . 13. a . 14. predmetnho zkona. Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.19 III.ZKLADNINFORMCIEOSASNOMSTAVE IVOTNHO PROSTREDIA DOTKNUTHO ZEMIAzemie,ktorhosadotkanasledujcipopis,jeohranienbusamotnm priestorom predpokladanej realizcie zmeru (dotknut hodnoten zemie) alebo v irommeradle(irieokoliehodnotenejoblasti)jehomonorientaneohranii katastrlnymzemmmestaNitraa obcDrovce,Zbehy,Luiankyaakajovce. Niektorinformcietkajcesazloiekivotnhoprostrediasregionlneho charakteru. 1.CHARAKTERISTIKAPRRODNHOPROSTREDIAVRTANE CHRNENCH ZEM 1.1. GEOMORFOLOGICK POMERY VzmyslegeomorfologickholeneniazemiaSlovenskapatrdotknutzemie a jehoirieokoliedoAlpsko-Himaljskejsstavy,podsstavyPannskapanva, provincieZpadopannskapanva,subprovincieMaldunajskkotlina,oblasti Podunajsk nina, celku Podunajsk pahorkatina, podcelku Nitrianska pahorkatina (Mazr et. Lukni, 2002). SstavaPodsstavaProvinciaSubprovinciaOblas Alpsko himaljska Karpaty Zpadn Karpaty Vntorn Zpadn Karpaty Slovensk rudohorie Fatransko-tatransk oblas Slovensk stredohorie Luenecko-koick znenina Matransko-slansk oblas Vonkajie Zpadn Karpaty Slovensko-moravsk Karpaty Zpadn Beskydy Stredn Beskydy Vchodn Beskydy Podhno-magursk oblas Vchodn Karpaty Vntorn Vchodn Karpaty Vihorlatsko-gutinsk oblas Vonkajie Vchodn Karpaty Poloniny Nzke Beskydy Pannska panva Zpadopannska panva Viedensk kotlina Zhorsk nina Juhomoravsk panva Mal Dunajsk kotlinaPodunajsk nina Vchodopannska panva Vek dunajsk kotlinaVchodoslovensk nina Poda lenitosti povrchu sa Nitrianska pahorkatina del na dve asti. Rovinn as sa tiahnepozdsamotnejriekyNitry,apahorkatinnassarozprestieraprevane zpadne a severozpadne od rieky Nitry.Dotknut zemie sa nachdza na avom brehu rieky Nira a je prevane rovinatho charakteru.Podazkladnchtypoverzno-denudanhorelifuidevzujmovom zemorelifrovnanv.Primrneideomladfluvilnurovinnnivuvytvoren Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.20 hlavne akumulanou innosou rieky. Na zklade vykonanej rekognoskcie je mon kontatova,esasnmorfolgiasamotnhodotknuthozemiajevemi pravdepodobnedoznanejmieryvsledkomvminulostivykonanch antropognnych prav zemia (odlesnenie, orba, umel nsypy komunikcii a pod.). 1.2. HORNINOV PROSTREDIE Geologick stavba Nageologickejstavbeiriehookoliadotknuthozemiasapodieajhorniny krytalinikajadrovchpohor,obalovmezozoickhorninya vplpanvytvoria predovetkm sedimenty neognu a kvartru. Samotn podloie dotknutho zemia je tvoren hlavne kvartrnymi fluvilnymi trkmi a pieskami nzkej terasy. Mladiepokryvnkvartrnesedimentydosahujhrbkuprevane6,90-7,80m. Kvartrjereprezentovankomplexomfluvilnychsedimentov.Stonplavyrieky Nitry a jej prtokov Dobrotka resp. Jelina. Fluvilne sedimenty patria k najpestrejm pokryvnm tvarom. Ich zloenie a vlastnosti sa menia na krtke vzdialenosti. ast je vykliovanie a premenliv hrbka vrstiev, prpadne ikm zvrstvenie ako vsledok sedimentcie poas meandrovania koryta rieky Nitry a povodn. Tieto lon pomery vrstievjemonpozorovanavykreslenomgeotechnickomreze(prloha.3). Komplex fluvilnychsedimentovtvorianajhlbie usadenanajstariepleistocnne trky a piesky so trkom fcie rieneho dna celkovej hrbky prevane 2,40 - 3,80 m. S to prevane stredno a hrubozrnn, zle zrnen trkovit zeminy (prevaha frakcie valnov13cm,menejfrakciavalnovpriemeru56cmojedinelea8cm). Opracovanosvalnovjestredn.Uloenietrkovejvrstvyniejevodorovn. Prechodn, nesvisl vrstvu medzi istmi trkami a nadlonmi piesito-lovitmi zeminami tvoria lovit trky hrbky 0,40 0,50 m. Sedimentan komplex v nadlo trkovejvrstvyreprezentujenajprvsvrstviepleistocnnychpovodovchlovito-piesitch a piesitch zemn, v ktorch sa loklne mu vyskytova polohy, oovky zemn s menm i vysokm obsahom organickch ltok (vrt V-1). S to ly a lovit piesky.Rastlsedimentankomplexnapovrchuuzatvrasvrstvienivnchlov strednej,vysokejaaextrmnevysokejplasticityapiesitchlov.Totolovito-piesit svrstvie zemn pleistocn - holocnneho veku, ktor je uloen nad trkami dosahuje premenliv hrbku od 3,50 m do 4,50 m. Staria neognna sedimentcia v podlo kvartru zana od hbky 6,90 7,80 m pod sasnm povrchom ternu je reprezentovan pontom vinou v lovitom vvoji. Do overenejhbky15msanachdzaprevanelovit,menejpiesito-lovit sedimentcia.Litologickystuzastpenhlavnelyvysokoaextrmnevysoko plastick, menej piesit ly a ly stredne plastick farieb prevane modrosivej, sivej a sivozelenkavej farby. Ininerskogeologick pomery PodaIniniersko-geologickejrajonizcieSlovenska(AtlaskrajinySR2002)sa dotknut zemie nachdza v regine tektonickch depresi, subregine s neognnym podkladom. Dotknut zemie sa dominantne nachdza v rajne dolnch rienych nplavov(F),naokrajochdotknuthozemiasanachdzaajrajnspraovch sedimentovnarienychterasch(LT)arajnkvartrnychspraovchsedimentov (L).Prieskumnmivrtmidohbky12-15mbolozisten,egeologickstavba Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.21 zkladovejpdyjevrstevnat.Nageologickejstavbezkladovejpdyetrenho zemiadooverenejhbky1215msapodieajsedimentykvartruaneognu. Hrbkapokryvnchkvartrnychsedimentovsapohybujeod6,90do7,80m. Zkladovpdadooverenejhbky12-15mjebudovankvartrnymsvrstvm lovito-piesitchzemn(CH,CI,CS),svrstvmnesdrnchtrkovitcha trkopiesitchzemn(GP,GC,SW)aneognnympiesito-lovitmsvrstvm (CH,CV,CS,S-F).(PriemyselnparkNR4002015-Zverensprvageologickej lohy, WH GEOTREND 2015)Geodynamick javy Zujmovzemiejemoncharakterizovazhadiskageodynamickchjavovako pomerne stabiln. Exognnegeodynamickjavyakozosuvy,zosunyaniingravitanpohyby horninovho prostredia sa vzhadom na mal sklonitos ternu hodnotenho zemia ajehogeologickpovahupraktickyneuplatuj.Vzhadomnaabsenciuspra v podlo, mono dotknut zemie hodnoti ako nenchyln na presadanie. Samotn povahapovrchovchvrstievvhodnotenomzemakoajhydrogeologicka hydrologickpodmienkynedvajpredpokladnavraznejiuvodnerziu.Pdy dotknuthozemianepatriamedzipdyvznamneohrozenveternouerziou. Vetern erzia sa me prejavova iba loklne v prpade odstrnenia vegetanho krytu. Zendognnychgeodynamickchjavovsavzhadomnamarginlnupolohu hodnotenej oblasti v rmci dunajskej panvy prejavuje vemi mal tektonick vzdvih. Zhadiskaohrozeniadotknuthozemiaseizmicitoupredstavujemaximlna oakvan makroseizmick intenzita v zem 5 poda stupnice EMS 98 (Klukanov akol.,AtlaskrajinySR,2002).Vzhadomnamocnvrstvypomerneplastickch sedimentovneognua kvartruv podlorieenhozemia,prpadntektonick pohyby na zlomoch by nemali vne ohrozi zujmov zemie. PodaSTNEN1198-1/NA/Z1a Mapyzdrojovchoblastseizmickhorizikana zemSlovenskatejtonormysadotknutzemienachdzavzdrojovejoblasti seizmickhorizika4.Tejtozdrojovejoblastiseizmickhorizikapriraujeme referennpikovseizmickzrchlenieaqRpodaMapyoblastiseizmickho ohrozenianazemSlovenskauvedenejvSTNEN1998-1/NA/Z2(obr.NB.6.1). ReferennpikovseizmickzrchleniemhodnotuaqR=0,40. Radnov riziko Stupe radnovho rizika a jeho vnikanie do objektov je zvisl od objemovej aktivity radnuvpdnomvzduchuaodtruktrno-mechanickchvlastnostzkladovch pd, priom rchlejie unik z horninovho podloia v suchom a teplejom poas. Polas rozpadu 222Rn je 3,82 da, priom vznikaj hlavne izotopy Po a Bi, ktor s kovovhocharakteruaabsorbovanmsanapranasticemubylovekom vdychovan a mu ma aj karcinognne inky. Dotknut zemie patr poda mapy radnovhorizikaSR(ek,P.,Smolrov,H.,Gluch,A.inAtlaskrajinySR2002) medzi zemia s nzkym radnovm rizikom. Loisk nerastnch surovn Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.22 Priamovdotknutomzemanivokoldotknuthozemia,ktorbymohloby realizciu zmeru ovplyvnen sa nenachdzaj prieskumn zemia aby nerastov ani vznamn loisk nerastnch surovn. 1.3. PDNE POMERY Dotknutzemiez vekejastipredstavujeponohospodrskyobrbanpdy a von plochy. Z pdnych typov sa poda pdnej mapy v rieenom zem a jeho okol nachdzajdominantnefluvizememodlne,kultizemn(sprievodnfluvizeme glejovakultizemnglejov)afluvizememodlne,kultizemnkarbontov (sprievodnefluvizemeglejov,kultizemnglejov,karbontov).Loklnesavo vchodnejastidotknuthozemiavyskytujajernozemetypick,karbontov (sprievodn ernozeme erodovan a regozeme typick karbontov). Pdotvornsubstrttvoriaprifluvizemiachkarbontovanekarbontovaluvilne sedimenty, v prpade ernozem s to sprae. Fluvizeme s pdnym typom, ktor sa vyskytuje len v nivch vodnch tokov, ktor s alebo donedvna boli ovplyvovan zplavamiavraznmkolsanmhladinypodzemnejvody.Majsvetlhumusov horizont.FluvizemespdysochrickmAo-horizontom,zrnitostneznane variabiln, pdna reakcia slabo kysl. S to prevane hlbok ale aj stredne hlbok, alebo plytk pdy s rznym obsahom skeletu, vyskytujce sa v nivch vodnch tokov. ernozeme s pdy s molickm ernozemnm A horizontom s vskytom karbontov v celom pdnom profile a neutrlnou pdnou reakciou. Zrnitostne ide o stredne ak a ahk, hlbok pdy. Zhadiskapdnych druhovmonopdy v iromokol dotknuthozemia charakterizovaako pdyhlinitalovito hlinits premenlivm obsahomjemnoa hrubozrnnhopiesku a trku. Obr.:Mapadominantnch pdnychtypov.erveniara oznaujelokalizciu dotknuthozemia.N1- fluvizeme modlne, kultizemn N3-fluvizememodlne, kultizemnkarbontov1- ernozemetypick, karbontov. Fyziklna a chemick degradcia pd Hlavnm prejavom fyziklnej degradcie je erzia, odnos pdnych astc z povrchu pdyinkomvodyavetra.V dotknutomzemspdyzhadiskaohrozenosti Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.23 vodnouerzioudefinovanakonepatrneaslaboohrozovan.Z hadiska nchylnostipdnazhutnenieideo pdysilnonchylnnaprimrnezhutnenie. Z hadiskanchylnostinaacidifikciuideo pdyslabonchyln,sostrednou pufranou schopnosou. Z hadiska kontamincie pd ide o pdy nekontaminovan (resp.miernekontaminovanpdy),kdegeognnepodmienenobsahniektorch rizikovch prvkov (Ba, Cr, Mo, Ni, V) dosahuje limitn hodnoty A. Podaprlohy.3kzkonu.220/2004Z.z.oochraneavyuvan ponohospodrskejpdyv znenneskorchpredpisovjeponohospodrskapda zaradenpodakduBPEJdo9skupnkvality.Nadotknutchparcelchboli ponohospodrskepdypodakdovBPEJzaradendo2.skupinykvality (BPEJ0102002), do 3. skupiny (BPEJ0103003), do 4. skupiny (BPEJ0107003) a do 6. skupiny (BPEJ 0113004). Obr.Zaradeniepdydo skupnBPEJ-Tmavohned plochy-skupina2, svetlohnedplochy-skupina 3,ltplochy-skupina4 a zelen plochy - skupina 6 1.4. KLIMATICK POMERYDotknut lokalita patr poda (Lapin, Fako, Melo, tastn, Tomlain, In:Atlaskrajiny SR, 2002) do teplej klimatickej oblasti (T), okrsku T2 tepl such s miernou zimou, Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.24 kdesapriemernteplotyvjanuripohybujnad-3C.Priemernronhodnota relatvnejvlhkostivzduchutudosahuje74%,priomnajviavlhkosje zaznamenanvdecembri(85%)anajmeniavaprli(65%).Najvpriemern poetjasnchdnsdennmpriemeromoblanosti0,01,9desatn)mmesiac august a najmen november. Priemern ron poet jasnch dn dosahuje hodnotu 50,1 a priemern ron poet zamraench dn 116,8. Teploty Z geografickch faktorov s pre rozloenie a chod teplt najdleitejie nadmorsk vka a relif. Celkovo patr oblas mesta medzi vemi tepl a tepl zemia (okrem vychoblastpohoria).Priemernronteplotyvkatastrimestasapohybujv rozpt7,5a10,0C.Najteplejmmesiacomjejl(16-20,5C),najchladnejm janur(-1a-4C).PriestorovojenajteplejmzemmoblasNitrianskej pahorkatiny a Nitrianskej nivy, najchladnejmi s vrcholov oblasti Zobora a ibrice. ExtrmneteplotynamerannaklimatickejstanicivNitresnasledovn-maxim teploty vzduchu sa pohybuj nad 35 C (absoltne maximum 38,9 C), minim s pod -25C(absoltneminimum-27,7C).Podadlhodobchpozorovandosahuje priemernronteplotahodnotiacehozemiahodnotu9,9C.Maximlneteploty vzduchu boli zaznamenan v auguste (38,9C) a minimlne v januri (-26,6C). Dlhodob priemery priemernch mesanch (ronch) teplt za sledovan obdobie 1951 a 2000 zo stanice Nitra s uveden v nasledujcej tabuke. Tab.: Priemern mesan (ron) teploty vzduchu v C (1951 2000) StanicaI.II.III.IV.V.VI.VII.VIII.IX.X.XI.XII.Rok Nitra -1,40,54,810,415,218,320,019,715,510,24,60,59,9 Zdroj: pnik et al. 2004 Zrky Mnostvozrokveobecnestpasnadmorskouvkou.Priemernronhrn zrok sa v meste Nitra pohybuje od cca 500 do 800 mm, priom zrkov gradient (pribdanieronhohrnuzrokna100vkovchmetrov)jecca30-50mm. Najviaczrokspadnevmesiacochmj-august,najmenejvmesiacochjanur- marec.CelkovopatroblasNitrymedzizrkovodeficitnzemia(okremvych oblast pohoria Tribe). Snehov pokrvka le v Nitre priemerne 30 - 40 dn do roka, vo vych oblastiach pohoria do 60-80 dn. Jej priemern vka je v Nitre cca 15 cm (maximlna 56 cm), vpohor30-40cm(max.viacako1m).Prvdesosnehovoupokrvkousa priemernevyskytuje4.12.(najskordtum27.10.,najneskordtum18.01.), posledndesosnehovoupokrvkousapriemernevyskytuje02.03.(najskor dtum 26.12., najneskor dtum 25.4.)Precharakteristikuzrkovhoreimuzemiasnajreprezentatvnejiepriemern hodnoty z dlhch asovch radov klimatickch pozorovan, resp. meran. Priemern ronhrnzrokv posudzovanejoblastidosahujehodnotu547,6mm.Dlhodob priemerypriemernchmesanch(ronch)hrnovzrokvmmzasledovan obdobie 1951 a 2000 zo stanice Nitra s uveden v nasledujcej tabuke. Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.25 Tab.: Priemern mesan (ron) hrny zrok v mm v Nitre (1951 2000) StanicaIIIIIIIVVVIVIIVIIIIXXXIXIIRok Nitra29,130,131,641,656,066,259,354,243,141,052,243,2547,6 Zdroj: pnik et al. 2004 Veternos V oblasti Nitry prevldaj severozpadn vetry, almi astmi vetrami s vchodn, severovchodn a zpadne smery vetrov. Najmenej ast s juhozpadn, jun a juhovchodn smery vetrov. Najsilnejie vetry sa vyskytuj v zime a na jar. Bezvetrie je menej ast a prevlda hlavne v letnch mesiacoch a zaiatkom jesene. Priemern rchlosvetrapoasrokaje2,3m/s.Dlhodobprehadozastpenjednotlivch smerov vetra a jeho rchlosti za sledovan obdobie 1951 a 1980 zo stanice Nitra nzorne podvaj nasledujce tabuky a vetern ruica. Tab. .12.: Priemern astos smerov vetra v za rok (1951 1980) StanicaNNEESESSWWNWC Nitra116125141794739117194142 Zdroj: SHM Tab. .13.: Priemern rchlos vetra v m.s-1 za rok (1951 1980) StanicaNNEESESSWWNWV Nitra2,81,72,42,421,82,22,82,4 Zdroj: SHM Tab..14.:Priemernastossmerovvetravza rok 1.5. HYDROLOGICK A HYDROGEOLOGICK POMERY Povrchov vodyDotknutlokalitaajejirieokoliepatrdopovodiariekyNitry,ktorjesasou povodiaVhu.Zhadiskatypureimuodtoku(imoE.,ZakoM.,In:AtlasSSR, 1980) patr hodnoten zemie a jeho irie okolie do vrchovinovo ninnej oblasti s daovo-snehovm typom reimu odtoku. Priemernronprietokvodyv rieke nadhaouv DolnchKrkanochje17,6m3 .s-1,v stdoVhu24,1m3 .s-1. Najvodnatejmesiacv rokujemarec, najsuch september. V jarnch mesiacoch odteiecca40%ronhoodtoku.CelkovonariekeNitraprevldajvekvody jarn pri topen snehov. Mnostv vekch vd: 10 ron voda je 285 m3 .s-1,100 ron voda je 385 m3 .s-1. SmerNNEESE Poetnos [%]13,414,315,99,7 SmerSSWWNW Poetnos [%]6,55,713,521,2 Vetern ruicaNNEESESSWWNW Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.26 Dotknut zemie le SZ od mesta Nitra v zem medzi tokom samotnej rieky Nitra a jejavostrannmprtokomDobrotkou.KanlDobrotkasadoNitryvlievanaSZ okrajimesta.LevcelejsvojejdkepriamovniveNitryaniejeprirodzenm recipientompovodia.KanlbolvytvorenpozruenramienNitry,ktorsatu pvodnenachdzali.DoDobrotky sti men kanl Jelina, ktor odvoduje oblasnivymedziMlynrcamia Draovcami.TokyNitraajDobrotkav skmanomzem te rovnobene od SV na JZ.V blzkosti severnej asti dotknutho posudzovanho zemia (pri Luiankach) Nitra priber pravostrann prtok Radoinku. Zhadiskaodtokovchpomerovpatriavodntokycelejoblastidodaovo-snehovho typu odtoku s akumulciou vd v decembri a januri, vysokou vodnosou vofebruriamarci(najvyieprietokykoncomfebruraazaiatkommarca),s najnimi prietokmi v septembri, s vraznm podrunm maximom v druhej polovici novembraazaiatkomdecembra,snzkymistavmiodpolovicejladokonca septembra. NariekeNitrenajsuchmbolrok1933sQa=5,23m3 .s-1,najvodnatejmbolrok 1941 s Qa=25,72 m3 .s-1. Najsuchm obdobm boli roky 1932-36 s Qa=11,03 m3 .s-1, najvodnatejmiroky1937-41sQa=21,72m3 .s-1.dajebolinameranvo vodomernej stanici Nitrianska Streda. Povodne sa vyskytuj prevane na jar v obdob februr - aprl a tvoria 55 % vetkch kulminci.Vznamnejiepovodovvlnysavyskytlivrokoch1931,1960, 1977a 1986.Minimlneprietokyssstredendoletno-jesennhoobdobiavmesiacoch august a oktber, s minimom v septembri. Vodn plochy Priamov dotknutomzemsanevyskytujiadnestlevodnplochy.Najbliou vodnou plochou je ndr Korytnk pri Luiankach. Od stredu dotknutho zemia sa nachdza cca 1,8 km JZ smerom. Podzemn vody Hydrogeologick pomery zemia s podmienen geologickou stavbou, morfolgiou aklimatickmipomermiahlavneokrajovmihydrogeologickoupodmienkami riekou Nitra,ktortvorhranicunazpadnomokrajizemiaa potokomJelina navchodnomokrajizemia,napriektomu,ejehosasnplytkkorytoje zarezan v mlo priepustnchlovitch a piesito-lovitch zeminch. Na etrenom zem sa daj vyleni 2 typypodzemnch vd poda geologickch tvarov. Podzemn vody neognneho tvaru sa vyskytuj v priepustnejch polohchpieskov a trkov v komplexe nepriepustnch lov vo vch hbkach ako 15 m, kde sa tvoriahorizonty podzemnch vd s naptou hladinou. Z hadiska oakvanho stavebnho zsahu do zvodnelho horninovho prostredia nszaujmaibapodzemnvodakvartrnehotvaru.Podahydrogeologickej rajonizciejeetrenzemiesasouhydrogeologickhorajnuNQ071, ktorhourujcimtypomjemedzizrnovpriepustnos.Zhydrogeologickhoi vodrenskhohadiskakvartrnesedimentypredstavujnajpriazniveja najvznamnej hydrogeologick celok v zujmovejoblasti.Vytvraj svisl ndr plytkchpodzemnchvdscharakteromreimuprdeniasvonouimierne naptouhladinou.Podzemnvodykvartrusvskmanomzemviazanna Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.27 nplavyNitry.Vasevrtnchprc(marec2015)bolzistendvahorizonty kvartrnejpodzemnejvodyscharakteromreimuprdeniasmiernenaptou hladinou.Hlavnmkolektorompodzemnejvodysdobrepriepustntrky,alei tenklovito-piesitlovito-trkovvrstvikya polohypieskovlovitchstrednej priepustnostivnadlonomsvrstv(seznnyI.horizont).PlytkseznnyI. horizontjedotovanhlavnepriesakom atmosferickchzrokvasevdatnch daovatopeniasnehovejpokrvkykoncomzimya najarpriamoz povrchudo podloiaavmenejmiereibrehovouinfiltrciouzriekyNitry.Generlnysmer prdeniapodzemnejvodyjeodseverunajuh.Hlavnmkolektoromtrvalej podzemnejvody,akojeuvyiespomenut,sdobrepriepustntrkyvhbke 3,504,50mpodternom(II.horizont),alei tenklovito-piesitvrstvikya polohypieskovlovitch strednej priepustnosti v nadlonom svrstv (I. horizont) v hbke 1,50 2,50 m podternom.PlytkI.seznnyhorizontjedotovanjednak priesakom atmosferickch zrok vase vdatnch daov a topenia snehovejpokrvky priamo z povrchu do podloiaa v menej miere i brehovou infiltrciou zriekyNitryapotokaJelinaprivysokchstavoch.Zistenktynarazeneja ustlenej hladiny poas vrtnch prc udvame v nasledovnej tabuke: Vrt . Kta naraz. hl.p.v. pod ternom I. horizont Kta naraz. hl. p.v. pod ternom II. horizont Kta ustlenej hladiny p.v. celkov Kta maximlnej hladiny p.v. V-1140,66 m n. m.139,41 m n. m.140,91 m n. m.142,45 m n. m. V-2140,66 m n. m.138,56 m n. m.141,06 m n. m.142,45 m n. m. V-3140,41 m n. m.138,91 m n. m.140,51 m n. m.142,45 m n. m. Pristanovenmaximlnejhladinypodzemnejvodysmevychdzalizdajov Hydrologickej roenky SHMBratislava(r.vydania2011)a z najbliiesituovanej pozorovacejsondysieteSHM(pozorovaciasonda.2296:Drovce,kta ternu142,68mn.m.).Najvyiarovehladinypodzemnejvodyv tejtosonde (pozorovanie zaalo v r. 2008) bolanameran na kte Hmax = 142,44 m n. m da 2. 6. 2010. Najniia rove hladinypodzemnejvodydosiahlaktuHmin=140,61 mn.m.da7.10.2009.Priemernhladinapodzemnej vody je na kte Hpriem= 141,51 m n. m.Na zklade tchto dajov v extrmnychklimatickchpodmienkach (prvalov dade, topenie snehovej pokrvky) treba uvaova naetrenomzem s maximlnouhladinoupodzemnejvodynakte142,45mn.n.,toznamen niekdetesnepodrovousasnhoternu(vrtyV-1a V-3)a niekdenarovni ternu(vrtV-2).Naptoshladinypodzemnejvodyspsobujenepriepustnos nadlonchlovitchzemnarznuhbkunarazenejhladinypodzemnejvody zaserznamocnosapriepustnos tchto lovitch zemn. Podzemn voda prdi aakumulujesahlavnevstredneadobrepriepustnchpiesito-trkovitch zeminch.Prevanekoncomzimyanajarsavaknapajvodouajstredne priepustntenkpiesitvrstvyavrstviky,ktorsavyskytujplytkopod povrchomternu.Priepustnospiesito-trkovithosvrstviajezrnitostne premenlivazhadiskapriepustnostihomemecharakterizovaakodobrea vemi dobrepriepustn s nasledovnmi hodnotami koeficienta filtrcie kf, ktor s orientane vypotanz kriviek zrnitosti: - piesky so trkom dobre zrnen (symbol SW) kf=1,52 . 10-4
m . s-1 - trky zle zrnen (symbol GP) kf=1,15 . 10-2
- 7,26 .10-4 m . s-1 Podlon lovit i nadlon lovit a piesito-lovit zeminy s : Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.28 - mlo priepustn (symbol CS) kf =5,96 . 10-7 - 2,89 .10-7 m . s-1 - nepriepustn (symbol CH) kf=1,24 . 10-9 - 1,95 .10-10
m . s-1 - stredne priepustn ( SC ) kf =7,06 . 10-7
m . s-1 Pramene a pramenn oblastiNa dotknutej lokalite a v jej priamom okol sa nevyskytuj iadne vznamn pramene anipramennoblasti.Meniemlovznamnpramenesanachdzajvptnej zne Zoborskch vrchov. Vyuvan s vrty v Drovciach (zdroj HG VIIA, vdatnos 7 l.s-1), Dolnch titroch (zdroj HG 1, vdatnos 5 l.s-1), loklne vyuitie m prame Svorad. Termlne a minerlne pramene Na dotknutej lokalite a v jej irom okol sa nevyskytuj iadne vznamn termlne ani minerlne pramene. Vodohospodrsky chrnen zemia NazemkatastramestaNitrysanachdzajtrivodnzdroje(HornLky, Dvoriansky les a vodn zdroj Draovce). Vodn zdroje Horn lky a Dvoriansky les szneisten organickmiltkamiavyradenzprevdzky,ale psmohygienickej ochranyI.aII.nebolozruen.Junasposudzovanhodotknuthozemia zasahuje do II. psma (vonkajieho) hygienickej ochrany vodnho zdroja Horn Lky. VodrenskzdrojDraovcesanachdzanajuhovchodemestskejastiNitra Draovce.Vodajeerpanzo170mhlbokejobecnejstudneHGVIIAs odporanmodberom9,09l/s.Studazachytvapodzemnvodymezozoickho vpenato-dolomitovhokomplexu.Chemizmusvodyjeovplyvnenrozpanm karbontov.Podzemnvodajevpenatoavpenato-horenato-bikarbontovho typu. Vodn zdroj HG VIIA v k.. Draovce m nasledovn rozsah PHO: PHO I. stupa - o ploche 30 x 30m okolo vodnho zdroja, oplotenPHOII.stupa-vntornvymedzujezemie20mpsuSZodvodnhozdrojapo zlomovejlniivsmereJVsmerupokameolomnahornejastipovrstevnici210 vymedzen ktami 193,235 a 190 vchodnej od vrtu. Ochrann psmo predmetnho vodnho zdroja nezasahuje do posudzovanho zemia. 1.6. BIOTICK POMERY Rastlinstvo tudovan zemie fytogeograficky spad do oblasti pannskej flry (Pannonicum), obvodu europannskej xerotermnej flry (Eupannonicum), ktor zaber cel ninn krajinuPodunajskejpahorkatinyaPodunajskejroviny(Futk,1966).Poda fytogeograficko-vegetanholenenia(PlesnkinAtlaskrajinySSR,2002)patr dotknutzemiedodubovejzny,ninnejpodzny,pahorkatinnejoblasti Zluianskej pahorkatiny v rmci Nitrianskej pahorkatiny ako aj do Nitrianskej nivy. Zhadiskapotencilnejprirodzenejvegetciebyhodnotenzemieajehoirie okolie bolo tvoren jaseovo-brestovo-dubovmi lesmi v povodiach vekch riek, tzv. tvrdm luhom (Maglock, In: Atlas krajiny SR, 2002). Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.29 Relna vegetcia je v sasnosti oproti prirodzenej vegetcii plne odlin. Dotknut zemiejedominantnereprezentovanponohospodrskyobrbanoupdou s vsadbou monokultr, prpadne trvnatmi porastami.. Via diverzita vegetcie sa nachdza iba popri toku Nitry a Dobrotky, kde je vak tie vrazne antropognne ovplyvnen,vzhadomnaumelpravutokua proptipovodovhrdze.Ide v prevanej miere o umelo vysaden druhy(hlavne stromoradia topoov) doplnen krovinnouvegetciou(vba,baza,pka,trnkaa pod.).Poprisamotnomtokusa vyskytuj aj zvyky pvodnch a polopvodnch druhov. Zva s to spoloenstv jaseovo - brestovch a dubovo - brestovch lesov na alvich vch riek, viau sa vak takmer vlune na doln nivu v medzihrdzovom priestore, kde ich ovplyvuj periodicky sa opakujce zplavy a kolsajca hladina podzemnej vody. Zo stromov sa uplatuj najm tvrd lun dreviny (jase zkolist, dub letn, brest hrabolist, jase thly, javor pon, remcha), ale i dreviny mkkch lunch lesov (topo biely, ierny,osika,jelalepkav,vby).Zastpenjetieinvznyjavorovecjaseolist (Negundo aceroides) a vtrsene aj agt biely (Robinia pseudoacacia), v podraste s hojnoubazouiernou(Sambucusnigra).Natantnasubmerznhydrofytn vegetciajezastpendruhmirokatecponoren(Ceratophyllumdemersum)a leknicalt(Nupharlutea).Litorlnaapobrenvegetciareprezentujedruhy bodliakkuerav(Carduuscrispus),vbovkatvorhrann(Epilobiumtetragonum), vbovkaruov(E.roseum),vbovkachlpat(E.hirsutum),tiavecprmorsk (Rumexmaritimus),veronikadrchnikov(Veronicaanagalis-aquatica),trs obyajn(Phragmitesaustralis),lipnicapospolit(Poatrivialis),chrastnica trsovnkovit(Phalaroidesarundinacea),nezbudkamoiarna(Myosotispalustris agg.), psiarka plav (Alopecurus aequalis), karbinec eurpsky (Lycopus europaeus), vrbicavbolist(Lythrumsalicaria),okrasaokolkat(Butomusumbellatus)at. Krovinn aj bylinn poschodia s zva dobre vyvinut. Stromoradia a aleje pozd cestnch a elezninch komunikcii v dotknutom zem taktie predstavuj miesta so zvenou diverzitou flry. Prevldajcimi druhmi drevn srznekstkovice,malvice,orech(Prunus,Malus,Juglans)a pod..Krovinn poschodiejezastpenhlavnebazou,pkoua trnkou.Bylinnspoloenstvs vystavensilnmuantropognnemutlakua dominujpretonenron,vysoko odoln druhy. Fauna Poda zoogeografickho lenenia Slovenska patr zemie do pannskej oblasti, jej juhoslovenskhoobvoduadunajskhookrsku.Totozalenenieznamen,ev druhovomzloenivostvaprevaujnajmteplomiln,astostepndruhy. Prevanaszemiaviromokoltvoriaintenzvneponohospodrskya priemyselne vyuvan plochy.Detailn vskum a mapovanie fauny priamo v rieenom zem nebolo uskutonen. Dotknutzemiepredstavujeponohospodrskyobrbanpdunaokraji priemyselnejzny,z ohovyplvaajrelatvnemaldiverzitaivochovv danom zem.Zastpenshlavnepoetnbezstavovcea bensynantrpnedruhy viazan na udsk sdla a ponohospodrske plochy s nzkymi ekologickmi nrokmi. V zem sa uplatuj zoocenzy vekoblokovo obrbanch pol, zoocenzy nelesnej stromovejakrovinnejvegetcie,zoocenzybrehovchporastovazoocenzy udskch sdiel. Diverzita fauny je vzhadom na charakter zemia relatvne chudobn. Z fauny s zastpen druhovo poetnejie rady bezstavovcov. Z hadiska vtctva s Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.30 typickmidruhmivrabecdomov,drozdierny,lastovikaobyajn,trasochvost biely,ltochvostdomov.Cicavceszastpenhlavnedruhmiakohrabopon, mydomov,potkanobyajn,jevchodoeurpskyprpadnekrtobyajn.V poslednch rokoch bol vak zaznamenan zven vskyt netopierov v panelovch domoch. V intravilne boli zisten tyri druhy netopierov: netopier brvit, uch siv, veernica tmav a raniak hrdzav. Charakteristika biotopov a ich vznamnos Predmetnzemiev sasnostitvorbiotopobrbanejponohospodrskejpdy v tesnomsusedstvebiotopovudskchsdelpriemyselnarel.Z hadiska posdenia ich vznamnosti mono kontatova, e ide o ben, z hadiska druhovej diverzity mlo vznamn biotopy. Chrnen, vzcne a ohrozen druhy a biotopy Chrnen, vzcne ani ohrozen druhy a biotopy nie s v dotknutom zem evidovan a nie je vzhadom na charakter zemia ani predpoklad ich vskytu. Vznamn migran koridory ivochov Biotopy riek s charakteristick pre irie okolie dotknutho zemia. Rieky a kanle svznamnmmigranmkoridoromivochov.Loklnetietonespojithydrick biokoridoryprepjajterestrilnebiokoridoryvoformelniovchporastovpopri cestch a elezninch tratiach. V samotnom dotknutom zem sa iadny vznamn migrankoridornenachdza.Migrankoridoryprechdzajokrajomdotknutho zemia(hydrickregionlnybiokoridorriekyNitraa loklnybiokoridorDobrotka). Vemi obmedzen funkciu migranho biokoridoru me plni aj nespojit vegetcia pozd eleznice prechdzajcej naprie dotknutm zemm. 1.7. CHRNEN ZEMIA Chrnen zemia Dotknutlokalitanepodliehazvltnemureimuochranyprrody.Navonplochy arelu sa vzahuje zkladn 1. stupe ochrany v zmysle zkona . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov. Dotknut zemie ani blzke okolieniejezasiahnutiumaloplonmialebovekoplonmiprvkamiochrany prrodyakrajinyaniichochrannmipsmami.Hodnotenzemiesanachdzav citlivch a zranitench oblastiach poda Nariadenia vldy SR . 617/2004 Z.z. (Nitra 500011, Zbehy 500950, Luianky 580899, akajovce 500101) Vekoplon chrnen zemia Dotknut posudzovan zemie nezasahuje do iadneho vekoplonho chrnenho zemia.NajblimvekoplonmchrnenmzemmjeCHKOPonitrie,ktorho jun hranica sa nachdza vo vzdialenosti cca 1 km SV od dotknutho zemia.. Maloplon chrnen zemia Dotknut posudzovan zemie nezasahuje do iadneho maloplonho chrnenho zemia.NajblimmaloplonmchrnenmzemmjeNPRZoborsklesostep. Predstavuje typick ukku stepi - lesostepi s vznamnmi teplomilnmi rastlinnmi Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.31 aivonymispoloenstvami.Vyskytujesatuponiklecvekokvet(Pulsatilla grandis),kosatecnzky(Irispumila),Prilbicalt(Aconitumlycoctonum),prilbica jedhoj (Aconitum anthora), alia zlatohlav (Lilium martagon) a alie, z krovn je to drie(Cornusmas),viamahalebka(Prunusmahaleb).Knajvznamnejm predstaviteomentomofaunypatrmodlivkazelen(Mantisreligiosa),sgastepn (Sagapedo),strehkvrnit(Hognasvignoriensis),pestrovlkovcov(Zerynthia polyxena) a alie. V blzkostidotknuthozemia(cca1kmvchodne)sanachdzaajprrodn rezervciaLupka.Navpencochrastpodobnstepna lesostepndruhyako v Zoborskej lesostepi, rastlinn kryt na kremencoch je plne odlin. Podob sa na vegetciunainchkremencovchskalchhojnerozrenchv pohorTribe.Na junom vpencovom svahu rastie hlavik jarn, poniklec vekokvet, kosatec nzky, jasenecbiely,veternicalesn,jasemannovasinokvetmkk.Nakremencoch prevldaj vres obyajn, trnka obyajn, via krovit, metlica krivolak a poetn druhy ru. Z hmyzu je najvzcnejia modlivka zelen a sga stepn. OkremspomenutchsavkatastrimestaNitranachdzaajprrodnpamiatka Nitriansky dolomitov lom a chrnen arel Malantsk park. Na zem okresu Nitra sa nachdzaj dva chrnen stromy. Natura 2000 V dotknutomzemsalokalityzaradendosieteNatura2000nenachdzaj.Do iriehookoliahodnotenejinnostizasahujnavrhovanzemiaeurpskeho vznamu Zoborsk vrchy (SKUEV0130 a Dvoriansk les (SKUEV0176) a chrnen vtie zemie Trbe (SKCHVU031)Uvedenlokalityanichrnenprvkyprrodynebudnijakoovplyvnenrealizciou zmeru.Doposudzovanhozemianezasahujanivekoplonanimaloplon prvkyochranyprrodya krajiny,nenachdzajsatuiadneosobitdruhy ivochov a rastln, ani ochrann psma chrnench zem. Osobitne chrnen druhy rastln a ivochov V dotknutomzemniejeevidovanvskytosobitnechrnenchdruhovrastln a ivochov. Chrnen stromy Vdotknutomzemanijehobezprostrednomokolsaiadnychrnenstrom nevyskytuje. Ochrann psma Predmetn zemie nezasahuje do iadneho ochrannho psma chrnenho zemia. 2. KRAJINA, KRAJINN OBRAZ, STABILITA, OCHRANA, SCENRIA 2.1. TRUKTRA A SCENRIA KRAJINY Sasn krajinn truktra (druhotn krajinn truktra) je tvoren sborom prvkov, ktor lovek ovplyvnil, iastone alebo plne pozmenil, resp. novo vytvoril ako umel prvkykrajiny.Scharakterizovanzfyziognomickoformano-ekologickho Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.32 hadiska. Ich obsahov npl uruje funkn charakteristika (spsob vyuitia prvkov), biotick charakteristika prvkov (charakteristika relnej vegetcie a biotopov), stupe antropickejpremeny(prrodeblzkeprvkyaumeltechnickprvky)aforman charakteristikapodapriestorovhousporiadaniaprvkov,resp.krajinnchtruktr (plocha, lnia a bod). Celdotknutzemiepredstavujezemiesproduknouornoupdoua urbanizovanmiplochami.Navrhovaninnosjesituovanmimozastavanho zemia obc.Vdotknutomzemajehoiromokolsanachdzajnasledovnfunkntypy vyuitia zemia:ponohospodrsky komplex - ho orn pda v zem vo vekoblokovej truktre amenejajakozhumienkyameniepolia,trvaltrvneporastyrzneho charakteru a druhovho zloenia, menie sady, pridomov zhrady a pod.dopravnkoridory(cestnkomunikcieI.-III.triedy,poncesty,mosty, eleznica, elektrovody, produktovody, parkovisk), urbanizovanplochy-svislzstavba(priemyselnobjektya haly,objekty infratruktry,obytndomy,rekreanzariadenia,portovplochy,ulice, chodnky a in umel povrchy, rzne formy vegetcie a hol pda sa vyskytuj ibasporadicky),nesvislzstavba(rznetypyobytnchdomov,dopravn komunikcieaumelpovrchy,ktorsastriedajsvegetanmiplochami- zhrady,trvniky,parkyaplochamiholejpdnelesnoudrevinovou vegetciouy), vegetantruktrneprvky-prbrenvegetciapozdtokov,alejea stromoradia,bylinna trvnatspoloenstv,drevinnmedzernat spoloenstv a loklne lesn spoloenstv nevekho rozsahu. Vzhadom na intenzvnevyuvanietohtozemiasavzemrozriliajruderlne spoloenstv. Z hadiska fyziognmie rozliujeme vegetciu urbnnej truktry (parkov mestsk a vidieckavegetcia,sprievodnvegetciaapod.),odprrodnenponohospodrsku truktru(vekoplonoriny,zhumienky,zhradky),poloprirodzenrekrean truktru (vegetcia sdla, zhradkrske osady a i.), prirodzen krajinno-ekologick truktru (vodn toky a plochy, brehov porasty, trval trvne porasty prirodzenho charakteru) a prrodn truktru (svisl lesy). 2.2. SCENRIA KRAJINY Za najvznamnejie faktory, ktor podmieuj estetick rz kultrnej krajiny meme povaovaosdlenie(druh,dobuahustotu),spsobponohospodrskehovyuitia, lesn hospodrstvo (spsob hospodrenia), komunikcie, energovody a prpadne aj priemysel.Vzsademonokontatova,euvedenaktivitysozvyujcousa intenzitou vyuitia krajiny zniuj estetick psobenie krajiny na loveka. Zapozitvnenosnprvkyscenriekrajinyvdotknutomzemmonopovaovav prvomradehorskmasvTribea,Zobora kostolknadobcouDrovceako dominantu danho zemia, alej vetky typy lesov, remzok, vetrolamov a brehovch Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.33 porastov,vodntokyakoajalejea stromoradiapozdkomunikciiapod.Za pozitvnyprvokv okolitejscenriimonopovaovasiluetumestaNitrashradnm kopcom a katedrlov. Negatvnymiprvkamiscenriesmestsk(mestoNitra)avidieckeosdlenia (Draovce,Luianky,Zbehy,akajovce)tvorensvislouplochouzastavanch zem, priemyseln a ponohospodrske arely, technick prvky a in negatvne javy a prvky, ktor negatvne ovplyvuj celkov scenriu krajiny. Extravilnmcharaktertypickejponohospodrskyvyuvanejkrajiny.Tedav krajinnej truktre dominuje ponohospodrska, zva vekoblokov pda, prevane vyuvan ako orn pda. Z hadiska krajinnostabilizanho a estetickho nemono ttomonotnnuponohospodrskyintenzvnevyuvankrajinuhodnotivysoko.I napriekuvedenmuvzemsanachdzaniekokovznamnchprrodnch a kultrnych dominnt. 2.3. STABILITA KRAJI NY zemnsystmekologickejstability(SES)predstavujetakcelopriestorov truktrunavzjomprepojenchekosystmov,ichzloiekaprvkov,ktor zabezpeujerozmanitospodmienoka foriemivotavkrajine.Zkladnmi trukturlnymielementmiSESsbiocentr,biokoridory,interaknprvkya genofondovo vznamn lokality. Biocentr - predstavuj ekosystmy, alebo skupiny ekosystmov,ktorvytvrajtrvalpodmienkynarozmnoovanie,krytavivu ivch organizmov a na zachovanie a prirodzen vvoj ich spoloenstiev. Biokoridory -predstavujpriestorovoprepojensborekosystmov,ktorspjajbiocentra umoujmigrciuavmenugenetickchinformciivchorganizmovaich spoloenstiev, na ktor priestorovo nadvzuj interakn prvky.Vychdzajcz dajovuvedenchnvrhuregionlnehozemnhosystmu ekologickejstabilitypreokresNitra(Aurex,1993),ktorvymedziljednotlivprvky SESnaregionlnejrovnia dokumentovMSES,ktorvymedzujeprvkyna loklnej rovni ako aj z novch zemnoplnovacch dokumentov mesta, dotknutch obc a VC, s v dotknutom zem a jeho irom okol vylenen nasledovn prvky SES: Biocentr TerestrickbiocentrumnadregionlnehovznamuZoborskhory.Pomerne rozsiahlykomplexzachovalchlesnchporastovnakyslchivpnitch stanovitiachaxerotermnchtrvobylinnchspoloenstievs vysokou prrodoochrannouvznamnosou.JadramibiocentrasNPRZoborsk lesostep,PRibrica,xerotermnporastyPlieokaHarana,alejlokality Pyramda, vrchol Zobora. V tomto zem sa koncentruje vskyt mimoriadneho mnostvaohrozenchdruhov,celzemiejeprrodoochrannemimoriadne vznamn.Okremxerotermnchtrvobylinnchalesnchporastovs vznamnajskalnspoloenstvaspoloenstvplytkchplchakoaj mozaikyovocnchsadovavinohradov,lemujcevchodnokrajlesnho komplexumedziNitrouatitrmi.Dobiocentrabolizaradenajhorypo Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.34 pasienkochseverovchodneodobcetitre,kdetrebauritzsahyna zachovanie hodnt zemia.Biocentrum regionlneho vznamu Lupka. Patr k najvznamnejm lokalitm vzematoakodruhovoubohatosoutakivskytomohrozenchdruhov. Uvdzan je vysok poet ohrozench taxnov, celkovo 30 taxnov v rznych kategrich ohrozenia. tyri taxny s v zujmovom zem znme iba z tejto lokality. Hlavnm problmom lokality je sukcesia - zarastanie drevinami, ktor je tu vemi intenzvne.Biocentrum regionlneho vznamu Berbecn: Svisl komplex hospodrskych lesovsprevahoudubnvoblastipahorkov.aslesnchporastovje znehodnoten vskytom agta bieleho a jeho prenikanm do dubn. BiocentrummiestnehovznamuDraovskkopec.Dobiocentrajezahrnut okoliekostolka,svahynadobcouaokoliekameolomu.Idevetkoo odlesnenastisvskytomxerotermnchporastov.Lokalitajevznamn, udvanvskytpiatichohrozenchtaxnov.Zdrojomruderalizcieokoliaje opustenkameolomvJZastilokality,negatvnymjavomjeisukcesia.V okol s niektor zaujmav lokality s vskytom vzcnych a ohrozench druhov takoutolokalitousstrmsvahynadelezninoutraouseverneod Draovskho kostolka. MiestneBiocentrumKorytnk:charakterizovanakovysokovznamn ekologickakrajinotvornsegmentkrajiny.Nachdzasatuvodnndr Korytnk,vyuvanprerybnhospodrstvo.zemiejevrazneohrozen antropognnouinnosou(erznyzmyvzokolitchponohospodrskych vyuvanchzem,splachyzareluivonejvroby,smetiskapod.). zemiepredstavujecentrlnuasMSES.Vsasnostittoplocha predstavuje,zhadiskaekologickejstability,najstabilnejiezemiev katastrlnom zem Luianky. Z hadiska migrcie zveri m biocentrum vemi vznamnfunkciu,nakokovblzkomokoljeabsenciavodnchplcha vodnch tokov s trvalm vodnm stavom. Biokoridory Biokoridorymajzalohuprepojeniemedzijednotlivmibiocentrami,abysa podporila a umonila migrcia a vmena genetickch informcii organizmov. BiokoridornadregionlnehovznamuRiekaNitra-biokoridor,vedcinivou rieky,zahasamotnvodntok,brehovporasty,medzihrdzovpriestor a sprievodndrevinnporasty.Korytoriekyjevcelomsekuupraven,v zemjeriekaprehraden.Drevinnbrehovporastysvyvinutnajmv severnej asti zemia, dominuj v nich vba krehk (Salix fragilis), vba biela (Salixalba)ajelalepkav(Alnusglutinosa).Kvznamnmsastiam biokoridorupatriaajporastyvmedzihrdzovomporasteajtrvobylinn porasty hrdz. BiokoridormiestnehovznamuDobrotka-skanalizovanvodntoksvemi slabmidrevinnmiporastami,vznamnjevakbylinnvegetcia.Jeto vemi vznamn spojovacia migran trasa, ktor spja pohoria. Alvium rieky Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.35 Nitry je organicky spojen s potokom Dobrotka (Draovsk potok) a potokom Huntk,opredstavujemigrantrasyivochovzoZoborskchvrchov. Tento priestor m z hadiska SES v regionlnom aj nadregionlnom meradle uzlovvznam.Mimoriadnezvanmproblmomjetubarirovefekta alie nepriazniv efekty silno urbanizovanho zemia mesta a okolia Nitry. BiokoridormiestnehovznamuKanlodHornchlk,biokoridors obmedzenmdosahom,tvorenskanalizovanmvodnmtokom,brehov porasty s prevane bylinn, dreviny sa vyskytuj iba ojedinele. Navrhovan biokoridory a biocentr nachdzajce sa v okol dotknutho zemia s uveden na obrzku niie. Obr. Biokoridory a biocentr nachdzajce sa v okol dotknutho zemia. Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.36 3.OBYVATESTVO,JEHOAKTIVITY,INFRATRUKTRA, KULTRNOHISTORICK HODNOTY ZEMIA 3.1. DEMOGRAFICK DAJE Posudzovan lokalita je situovan v katastrlnom zem mesta Nitra (as Draovce, ZoboraMlynrce)a zasahujeajdokatastrovobcLuianky,Zbehya akajovce. Nasledujci prehad zkladnch dajov a charakteristk obyvatestva sa preto dotka vetkch obc na katastrlnom zem ktorch sa bude navrhovan innos realizova. daje s uveden poda informcii zskanch pri stan obyvateov, domov a bytov, uskutonenhotatistickmradomSlovenskejrepublikyv roku2011akoaj z dajov uverejnench na strnkach mesta a dotknutch obc. Tab: Vvoj potu obyvateov v dotknutch obciach (www.statistic.sk) 20012002200320042005200620072008200920102011201220132014 Nitra8765386958861388574285172848008444484070836928344478875786077835178033 Luianky25162 4922 5262 5362 5892 6192 6702 6862 7582 8222 7772 8132 8652 890 akajovce11021 0951 0901 0691 0871 0881 0961 0921 1041 1391 1111 1171 1271 145 Zbehy2 1062 1362 1592 1712 1842 1952 2482 2722 2562 2652 2382 2672 2562 261 Zuvedenejtabukyjezrejmpostupnbytokobyvatestvav poslednchdvoch dekdach v prpade mesta Nitra a naopak mierny nrast obyvateov v prpade obc Luianky,akajovcea Zbehy.Tentofenomnjemoninterpretovapostupnm trendomsahovaniaobyvatestvaz miestnavidiek,hlavnedoblzkychsatelitnch obcprivchmestch.Tentotrenddokumentujeajnasledujcatabuka,ktor uvdzazloenieobyvatestvav dotknutchobciachpodavekovchskupn charakterizujcichobyvatestvov predproduktvnom,produktvnom a poproduktvnom veku.Vekovtruktraobyvatestvav prpademestaNitrazaznamenvavrazne nepriaznivvvoj.Zatiaonaprelometiscrobolpomerobyvateov v predproduktvnomvekuvraznevyakoobyvateovv poproduktvnomveku (18 788 vs. 8 180 v roku 1996) v sasnostije tento pomer opan (10 496 vs. 11 976 v roku 2014), o znamen e obyvatestvo mesta Nitra postupne starne. Vekov truktruobyvatestvav prpademenchdotknutchobctentojavatakvrazne nepostihujea stlepretrvvamiernevypoetobyvateovv predproduktvnom veku nad obyvatemi v poproduktvnom veku. Tab: Zloenie obyvateov dotknutch obc poda vekovch skupn (www.statistic.sk) Obecvekov skupina19962000200520102014 Nitra 0-141878815797120961085110496 15-656060162794636496220655561 65 a viac8180898494271038711976 akajovce 0-14199193153172182 15-65707744765813808 65 a viac162178169154155 Zbehy 0-14375360347367350 15-6513411391150115481569 65 a viac352346336350342 Luianky 0-14470438415431473 15-6517111883182720112003 Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.37 Obecvekov skupina19962000200520102014 65 a viac215203347380414 Z hadiska truktry obyvatestva poda dosiahnutho najvyieho vzdelania mono kontatova, e aj v prpade Nitry je podobne ako v inch mestch SR zjavn trend prevldajcehoobyvatestvas vymvzdelanm.V Nitredominujeobyvatestvos vysokokolskmvzdelanm(takmer23%)a s plnmstrednmodbornm s maturitou(21,2%).Naopak,vmenchdotknutchobciachzvaprevlda obyvatestvo so zkladnm vzdelanm a s uovskm vzdelanm, prpadne s plnm strednmodbornms maturitou.Zastpenieobyvatestvabezvzdelaniaje porovnatenakov mesteNitra,takajv menchdotknutchobciacha dosahuje hodnoty od 13 (Nitra) do cca 16% (Zbehy). Tab: Obyvatestvo dotknutch obc poda dosiahnutho vzdelania (SODB 2011) Najvyie dosiahnut vzdelanie NitraLuiankyakajovceZbehy Spolu%Spolu%Spolu%Spolu% Zkladn7 96210,0950818,4821219,0628912,94 Uovsk (bez maturity)9 71912,3238914,1521419,2436116,16 Stredn odborn (bez maturity)6 4788,212448,8811310,1623710,61 pln stredn uovsk (s maturitou)2 6963,42843,06403,60763,40 pln stredn odborn (s maturitou)16 73221,2050318,3019517,5441118,40 pln stredn veobecn3 7904,801164,22343,06883,94 Vyie odborn vzdelanie1 2351,56341,24121,08251,12 Vysokokolsk bakalrske2 093-62-19-49- Vysokokolsk magistersk, ininierske, doktorsk14 547-282-84-230- Vysokokolsk doktorandsk1 486-21-11-17- Vysokokolsk spolu18 12622,9736513,2811410,2529613,25 Bez kolskho vzdelania10 27513,0243615,8616414,7536516,34 Nezisten1 9032,41702,55141,26863,85 hrn78 9161002 7491001 1121002 234100 Z hadiska nrodnostnho zloenia obyvateov mesta Nitra a dotknutch obc mono kontatova,evovetkchprpadochvraznedominujeobyvatestvoslovenskej nrodnosti.V Nitrejerelatvnepoetnezastpenajobyvatestvohlsiacesakmaarskej,rmskeja eskejnrodnosti.Pristanuduv roku2011znanas obyvateov neuviedla svoju nrodnos. Nrodnostn zloenie obyvateov mesta Nitra a dotknutch obc ukazuje nasledujca tabuka: Tab: Obyvatestvo dotknutch obc poda nrodnosti (SODB 2011) Nrodnos NitraLuiankyakajovceZbehy MuienySpoluMuienySpoluMuienySpoluMuienySpolu Slovensk.3329537152704471300136326635165491 0651 0061 1002 106 Maarsk6797641443325213145 Rmska2792425212244377411 Rusnska191332224000000 Ukrajinsk163551000011112 esk23228852078153146410 Nemeck241842033101000 Posk304272112000011 Chorvtska9514000000000 Srbsk11213101000000 Rusk133750011000000 idovsk11415000101000 Moravsk413172000101000 Bulharsk351146000000000 In15890248617404202 Nezisten27832547533018264416925544397 Spolu3763541281789161340140927495485641 1121 0771 1572 234 V meste Nitra ako aj v dotknutch obciach vrazne prevlda obyvatestvo hlsiace sa krmskokatolckejcirkvi.Zhadiskapotuveriacichjedruhmnajrozrenejm Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.38 vierovyznanmevanjelickcirkevaugsburskhovyznania.Ostatnnboensk vierovyznaniasvmestezastpenibapodrunealestpapoet obyvateovbez vyznaniaaobyvateovnezistenhovyznania.Nboenskvyznanieobyvateov mesta Nitra a dotknutch obc ukazuje nasledujca tabuka: Tab: Nboensk vyznanie obyvateov dotknutch obc (SODB 2011) 3.2. SDLA Nitra Nitra je mestom mimoriadneho historickho vznamu. Poiatky jej osdleniasiahajadopraveku,akotodokumentujpoetn archeologick nlezy na zem mesta. U pred 30 000 rokmi bola husto osdlenm zemm. Osady prvch ronckych obyvateov boli na zem mesta u takmer pred 6 000 rokmi. OblasdnenejNitrybolavznamnmstrediskomKeltov(u niekokostoroprednaimletopotom),neskrGermnova nakoniec Slovanov. Bola sdlom prvchznmych vldcov zemia dnenhoSlovenska-germnskekmeneKvdov(okolor.396poKr.)aod8. storoia do 1108 sdlo Nitrianskeho knieatstva. U z 9. storoia pochdzaj vykopvky bohato vybavench pohrebsk. Archeologick prieskum doloil existencie niekokch romnskych cirkevnch stavieb. V prvej tretine 9. storoia tu sdlilo kniea Pribina, mesto bolo vtedy jednm z centier VekejMoravy.NitrianskaaglomerciabolavaseVekejMoravya povekomoravskomobdobviaakodnenmesto.VNitresanachdzaprv znmykresanskkostolstrednejavchodnejEurpy,ktorbolpostavenvroku 828.Nitrabolasdlomprvejdieczy(biskupskhoradu)nazemSlovenska(od roku880).VranomstredovekumestozailosvojrozkvetpoasvldySvtopluka, Nboensk vyznanie NitraLuiankyakajovceZbehy MuienySpoluMuienySpoluMuienySpoluMuienySpolu Rmskokatolcka cirkev 23642 28494521361093119122844604999598709841854 Grckokatolcka cirkev154175329549000156 Pravoslvna cirkev8084164112224112 Ev. cirkev augsb.v.8871155204223214444881220 Reformovan k. cirkev105126231101101000 Ev.cirkev metodistick294877011000202 Apotolsk cirkev212849224000000 Starokatolcka cirkev2637634610000000 Brat. jednota baptistov549000000000 C.s.husitsk211435000000000 C. adv. siedmeho da9918000000000 Cirkev bratsk181937325000000 Kresansk zbory110135245123235336 Z idovskch nboenskch obc 241539000000000 Jehovovi svedkovia4771118000000000 Novoapotolsk cirkev011000000000 Bahjske spoloenstvo101020000101000 C. Jeia Krista Sv. neskorch dn 8715011000000 Bez vyznania77726618143901351112464530758664150 In287197484369213 Nezisten438040348 414696113033265910487191 Spolu3763541281789161340140927495485641112107711572234 Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.39 ktor bol nitrianskym knieaom cca. od 850 do 871 a potom vldca Vekej Moravy do roku 894. Za vldy Svtopluka v rokoch 880-881 na Zobore postavili prv znmy kltor na Slovensku. Poas jeho vldy sa tie Nitra skladala z piatich opevnench osd a dvadsiatich trhovsk, o sved o jej vzname. Medzi 9. a 10. storom v Nitre aokolustloniekokokostolov:Nitrianskyhrad,Provce,NitrianskaBlatnica, Lupka, Zobor a Kostoany pod Tribeom. Za hranicami mesta sa nachdzali alie vekomoravsk osady - Chrenov, Lupka, Bran, Vrble a Zlat Moravce. Svt Cyril a Metod, tvorcovia hlaholiky (predchodcu cyriliky) sa aktvne podieali na rozvoji cirkvi aprvejznmejdieczynazemSlovenska.Bazilika,ktorbolaobjavenpod nitrianskymhradomjemonoonmprvmkresanskmkostolomzpadncha vchodnch Slovanov z roku 828. Odkonca10.storoia(okrem1001-1030)mestopatriloArpdovcom,okoloroku 1083alebo1100boloobnovenNitrianskebiskupstvo.Roku1248saNitrastala krovskmmestom,otyridsarokovneskralekrmestoahraddaroval nitranskymbiskupom. PremenaNitryzkrovskhomesta,na mestozemepnske maladalekosiahledsledky.Mestosadostalodoniejprvnejkategrie,noako biskupsk sdlo a vznamn hrad bola i naalej vznamnm centrom. V rokoch 1633 - 34 ju okupovali Turci pri svojich vbojoch. Od polovice 18. storoia bola Nitra od vojenskch trap uetren, o umonilo obnovu mestaapravyhradu,najmkatedrly.Vdsledkustavebnhorozvoja,poet obyvateov v 19. storo previl 10 000 a sprva sa stala zloitejou. V roku 1873 sa Nitrastalamestomsozriadenmmagistrtomnaelesprimtoromapoetnm obecnm zastupitestvom. al rozvoj mesta bol silne ovplyvnen dvoma svetovmi vojnami. V novej esko-slovenskej republike sa Nitra stala sdlom upy. Po druhej svetovejvojnenastaloobdobiebrlivhostavebnhorozvoja,poasktorhoboli vakznienmnoharchitektonickpamiatky.Nitravakzskalamnohkoly, vedeck i kultrne ustanovizne a stala sa centrom slovenskho ponohospodrskeho kolstva, vedy a vroby. PrmestskastiNitrys:DolnKrkany,HornKrkany,StarMesto,erm, Klokoina,Diely,ProvskHje,Kynek,Mlynrce,Zobor,Draovce,Chrenov, Jankovce. DraovcesmestskasNitry,doroku1975bolisamostatn obec.NachdzajsapodzpadnmvbekomvrchuZobor. V Draovciach sa nachdza vznamn archeologick lokalita. Nali sa tu nlezy z paleolitu, neolitu (sdlisko), neskorej bronzovej doby (iarov hroby), haltatskej doby (hradisko), vekomoravskej doby (hradisko a kostrov hroby) a povekomoravskej doby (pohrebisko z 11.-15. storoia). NaskalnatomkopcinadDraovcamistojkostolsvthoMichalaArchanjela.Prv kostolstlnatomtomiesteuvpolovici11.storoia,dnenchrmdostalsvoju podobu v 13. storo. Mestsk as Nitry Zobor je situovan na junom pt Zoborskch vrchov. Do roku 1960 bol Zobor samostatnou obcou, potom sa stal atraktvnou mestskou tvrou Nitry. JunsvahyZoborabolivminulostipokrytprevanevinohradmiadomekmi vinohradnkov, stle osdovanie je tu doloen od 17. storoia. Dnes to plat u len iastone,pretoettomestskasbolazastavanrodinnmidomamiaaj Automotive Nitra Project Zmer EKOCONSULT enviro, a. s.40 prepychovmi vilami. Duchovnm centrom bvalej obce bol Kostol sv. Urbana z 1
Related Documents
