INTEGRÁCIA ZDRAVOTNE POSTIHNUTÝCH ŽIAKOV ZÁVEREČNÁ BAKALÁRSKA PRÁCA DAGMAR MIKOLKOVÁ ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED KATEDRA PEDAGOGIKY, PSYCHOLÓGIE A SOCIÁLNYCH VIED Študijný program : Sociálna pedagogika Školiteľ: Mgr. Daniela Durajová Stupeň kvalifikácie: bakalár (Bc.) Dátum odovzdania práce: 2007-04-23 Liptovský Mikuláš 2007
39
Embed
INTEGRÁCIA ZDRAVOTNE POSTIHNUTÝCH ŽIAKOV …diplom.utc.sk/wan/1167.pdf · Študijný program : Sociálna pedagogika Školiteľ: Mgr. Daniela Durajová Stupeňkvalifikácie: bakalár
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
INTEGRÁCIA ZDRAVOTNE POSTIHNUTÝCH ŽIAKOV
ZÁVEREČNÁ BAKALÁRSKA PRÁCA
DAGMAR MIKOLKOVÁ
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED
ra pre deti s postihnutím pozitívnu vývinovú príležitosť
26
4 POSTOJE K INTEGRÁCII ŽIAKOV SOU TPM
Inkluzívne vzdelávanie prináša celý rad problémov. Cieľom ich riešenia je optimali-
zovať učebný proces tak, aby sa eliminoval čo najväčší počet negatívnych faktorov.
Medzi významné faktory ovplyvňujúce integráciu patria postoje všetkých zúčastnených
– rodičov, učiteľov a najmä žiakov. Postoje k integrácii a postoje k postihnutým spolu-
žiakom môžu vo významnej miere determinovať dynamickú zložku sociálnej klímy
v triede.
4.1 Vymedzenie problému
Spoločné vzdelávanie intaktných žiakov a žiakov so zdravotným postihnutím
v bežných školách je charakteristické aktiváciou nových sociálnopsychologických fe-
noménov, s ktorými sa musia vyrovnať všetci priami účastníci integrácie. Jedným zo
závažných dôsledkov tohto procesu je vybudovanie si takého sociálneho priestoru, ktorý
im umožní optimálne zvládnuť úlohy, ktoré škola a tento systém so sebou prináša.
Intaktní žiaci aj žiaci so zdravotným postihnutím sa stretávajú s novými sociálnymi
situáciami, vytvárajú sa a aktualizujú nové sociálne vzťahy na škále akceptácie, altru-
izmu, pomoci. Možno predpokladať, že školská trieda má významný vplyv na formova-
nie osobnosti žiaka a takých vlastností, ktoré determinujú jeho sociálne vzťahy a väzby.
Jedným z významných faktorov, ktorý charakterizuje sociálnu klímu v integrovanej
triede, je úroveň akceptácie.
Problematika sociálneho statusu ako jednej z dimenzií sociálnej klímy je
v integrovaných triedach v našich podmienkach rozpracovaná v minimálnej miere. Pi-
lotnými štúdiami v tejto oblasti sú práce K. Trlicovej (1995). V nadväznosti na jej prácu
spracovala predmetnú problematiku aj A. Romančíková (1995). Vo svojej diplomovej
práci sa zamerala na tri dimenzie sociálneho statusu: obľúbenosť, neobľúbenosť, vod-
covstvo. V týchto intenciách aplikovala aj svoj sociometrický dotazník. Jedným zo zá-
verov autorky je skutočnosť, že postihnuté deti v integrovanej triede patria
k prehliadaným.
27
Na problematiku sociálneho statusu žiakov v integrovaných triedach, ovplyvňova-
nie sociálneho vývinu žiakov a postoje k integrovanému vzdelávaniu je aplikovaný
prieskum na SOU TPM v Žiline, ktorý je súčasťou tejto práce.
V súčasnosti, keď už je integrácia postihnutých žiakov bežným javom, mali by pos-
tihnutí žiaci v školách s integráciou viac kooperovať so zdravými spolužiakmi a teda
získať viac pozitívnych volieb v tomto prieskume.
Cieľom prieskumu je zistiť:
1. Postoj žiakov k spoločnému vzdelávaniu intaktných žiakov a žiakov so zdravot-
ným postihnutím
2. Sociálny status žiakov ako jeden z dimenzii sociálnej klímy v škole
3. Sociálna interakcia v škole aj mimo školy
4. Úroveň sociálneho vývinu intaktných žiakov a žiakov so zdravotným postihnu-
tím v podmienkach integrovaného vzdelávania
4.2 Metodologické zabezpečenie prieskumu
Údaje k tejto problematike sú získané prostredníctvom dotazníkov, ktoré
sú štatisticky spracované.
Respondentmi boli žiaci Stredného odborného účilišťa telesne postihnutej mládeže
na Fatranskej ulici v Žiline, ktorého organizačnými zložkami sú OU – odborné učilište,
SOU – stredné odborné učilište a SOP – stredisko odbornej praxe.
Prieskumu sa zúčastnilo 22 žiakov:
- OU – odbory: 3383 2 06 čalúnnik, 2982 2 03 cukrárenská výroba
- SOU – odbory: 6451 2 aranžér, 6452 2 fotograf
- SOP – odbor 2964 2 cukrár
Z OU prvý ročník - 6 žiakov, druhý ročník - 7 žiakov, tretí ročník - 1 žiak.
Z SOU a SOP: prvý ročník - 1 žiačka, druhý ročník - 5 žiakov, tretí ročník - 2 žiaci.
Aktuálne diagnózy žiakov so zdravotným postihnutím: 2 žiačky – disgrafia, dislexia;
4 žiaci s DMO; 2 žiaci – poruchy učenia a reči; 14 žiakov s mentálnym postihnutím.
28
Dotazník
Milý študent / študentka SOU!
Dostáva sa Ti do rúk dotazník, ktorého cieľom je zistiť, aký postoj máte
k spoločnému vzdelávaniu žiakov so zdravotným postihnutím a intaktných žiakov. Pro-
sím Vás o pravdivé vyplnenie ankety. Ubezpečujem Vás o anonymite. Táto anketa bude
použitá na výskumné účely.
V otázkach zakrúžkujte písmeno/písmená odpovede, s ktorou/ s ktorými sa stotožňu-
jete, prípadne v otázkach bez možných odpovedí napíšte odpoveď stručne vlastnými
slovami.
Ďakujem za Vašu ochotu.
1. a) chlapec b) dievča
2. Vek
a) 16 – 17 rokov b) 18 – 19 rokov c) 20 rokov a viac
3. Sám / sama som so zdravotným postihnutím
a) áno b) nie
4. Mám v rodine alebo v najbližšom okruhu známych niekoho so zdravotným pos-
tihnutím.
a) áno b) nie
5. Už som chodil /a aj na nižšom stupni školy so žiakmi so zdravotným postihnutím.
a) áno b) nie
6. Do akej miery Ti vyhovuje spoločné vzdelávanie intaktných žiakov a žiakov so
zdravotnými problémami ?
a) vyhovuje c) skôr nevyhovuje ako vyhovuje
b) skôr vyhovuje ako nevyhovuje d) nevyhovuje
7. Myslíš si, že je správne, ak chodia do jednej triedy, školy intaktní žiaci a žiaci so
zdravotnými problémami ?
29
a) áno c) skôr nie ako áno
b) skôr áno ako nie d) nie
8. Myslíš si, že prospieva žiakom so zdravotnými problémami, keď chodia do bežnej
školy ?
a) áno c) skôr nie ako áno
b) skôr áno ako nie d) nie
9. Pomohol/a by si spolužiakovi (spolužiačke) so zdravotnými problémami
v každej situácii?
a) áno c) skôr nie ako áno
b) skôr áno ako nie d) nie
10. Akú pomoc si už poskytol/a spolužiakovi (spolužiačke) so zdravotnými problé-
mami ?
a) c)
b) d)
11. Sedíš, alebo chcel/a by si sedieť v lavici so spolužiakom (spolužiačkou) so zdra-
votnými problémami ?
a) áno b) nie
12. Stretávaš sa aj vo svojom voľnom čase so spolužiakom, ktorý má zdravotné
problémy?
a) áno b) nie
13. Stretnutia sú : a) vopred dohodnuté b) náhodné
14. Dohodnuté stretnutie je:
a) pozvanie na narodeniny c) iné (napíš)
b) spoločenské aktivity d)
30
15. Budeš v tomto priateľskom vzťahu pokračovať aj po skončení školy ?
a) áno c) skôr nie ako áno
b) skôr áno ako nie d) nie
16. Spoločné vzdelávanie je pre teba obohatením životných skúseností ?
a) áno c) skôr nie ako áno
b) skôr áno ako nie d) nie
17. Zmenili tvoj postoj k ľuďom tieto skúsenosti zo spoločného vzdelávania ?
a) áno c) skôr nie ako áno
b) skôr áno ako nie d) nie
18. Myslíš si, že keď ľudia budú bližšie poznať problémy iných, budú k sebe tole-
rantnejší?
a) áno c) skôr nie ako áno
b) skôr áno ako nie d) nie
19. Myslíš si, že keď integrovaní spolužiaci majú upravené podmienky na štúdium
sú zvýhodňovaní ?
a) áno c) skôr nie ako áno
b) skôr áno ako nie d) nie
20. Myslíš si, že žiak so zdravotnými problémami, ktorý navštevoval bežnú školu,
bude lepšie pripravený na život ?
a) áno c) skôr nie ako áno
b) skôr áno ako nie d) nie
31
4.3 Výsledky prieskumu
Na základe získaných údajov z dotazníka možno konštatovať, že priama skúsenosť
so zdravotne postihnutými deťmi by nemala byť pre zdravé deti zdrojom negatívnych
postojov k integrácii. Tiež deti so zdravotným postihnutím hodnotia integrované vzde-
lávanie kladne. Pri analýze danej problematiky je evidentné, že vyjadrené postoje
k integrovanému vzdelávaniu sú determinované mierou získaných skúseností
a intelektovou úrovňou žiakov. Prvých päť otázok bolo štatistického charakteru
a zistenie, či aj mimo školy majú žiaci skúsenosti s osobami so zdravotným postihnutím
v rodinnom prostredí alebo v najbližšom okolí.
K prvej časti cieľa prieskumu patril okruh otázok zameraný na zistenie postoja žia-
kov k spoločnému vzdelávaniu intaktných žiakov a žiakov so zdravotným postihnutím,
čo v značnej miere môže ovplyvňovať sociálnu klímu školy. V dotazníku išlo o otázky
6, 7 a 8. Na otázku: Do akej miery ti vyhovuje spoločné vzdelávanie intaktných žiakov
a žiakov so zdravotnými problémami? Žiaci si mali vybrať z odpovedí: vyhovuje – skôr
vyhovuje ako nevyhovuje – skôr nevyhovuje ako vyhovuje – nevyhovuje.
Žiaci SOU všetkých troch ročníkov a OU tretieho ročníka volili pozitívne odpovede:
vyhovuje a skôr vyhovuje ako nevyhovuje. Traja žiaci OU prvého ročníka odpovedali
vyhovuje a traja skôr nevyhovuje ako vyhovuje. Negatívnu odpoveď nevyhovuje, volili
len dvaja žiaci z druhého ročníka OU, ostatní - vyhovuje a skôr vyhovuje ako nevyho-
vuje. Takmer zhodné odpovede boli aj na siedmu otázku: Myslíš si, že je správne, ak
chodia do jednej triedy, školy intaktní žiaci a žiaci so zdravotnými problémami?
Už menej pozitívne boli volené odpovede na ôsmu otázku: Myslíš si, že prospieva
žiakom so zdravotnými problémami, keď chodia do bežnej školy? Odpovedať mali: áno
– skôr áno ako nie – skôr nie ako áno - nie.
Traja žiaci SOU (plus 1 žiak z OU) t.j. z deviatich odpovedali – skôr nie ako áno,
ostatní áno alebo skôr áno ako nie. Žiaci OU prvého ročníka zaznamenali tri odpovede –
áno, jednu odpoveď – skôr nie ako áno a dve odpovede – nie. Myslia si, že zdraví žiaci
by žiakom so zdravotným postihnutím ubližovali a odstrkovali ich. Žiaci druhého roč-
níka OU ako v predchádzajúcich odpovediach aj v tejto majú najviac negatívnych od-
povedí zo všetkých žiakov. V triede majú spolužiaka s ťažším stupňom mentálneho
postihnutia, ktorý svojim správaním narúša vyučovanie a klímu v triede – odmietajú ho.
32
Tu je možné konštatovať, že u týchto žiakov prevláda emocionálne vnímanie, vidno
odmietavý postoj k málo prispôsobivým, teda existuje diferenciácia aj medzi samotnými
postihnutými.
Druhá časť cieľa zahŕňa sociálny status žiakov so zdravotným postihnutím v škole
a konatívnu zložku (ochota pomôcť). Zistenie bolo prostredníctvom otázok 9, 10 a 11.
Na otázku: Pomohol/a by si spolužiakovi (spolužiačke) so zdravotnými problémami
v každej situácii? Pri tejto voľbe nastala zhoda a to pozitívna u všetkých žiakov. Tu
môžeme konštatovať, že tieto jednoznačné výpovede majú altruistický charakter. Druh
pomoci mali žiaci špecifikovať sami. Tá spočívala v oblasti mobility hlavne mimo školy
na kultúrnych podujatiach, v MHD, pri stravovaní a pri epileptických záchvatoch, menej
už pri učení.
V otázke: Sedíš, alebo chcel/a by si sedieť v lavici so spolužiakom (spolužiačkou) so
zdravotnými problémami? Žiaci SOU sa zhodli na pozitívnych odpovediach. Z 1. roč.
OU odpovedali dve dievčatá nie a z 2. roč. OU len jedno dievča odpovedalo áno. Ostat-
ných šesť žiakov nechce sedieť v jednej lavici so zdravotne postihnutým spolužiakom.
Títo žiaci neboli v osobnom kontakte s ľuďmi so zdravotným postihnutím
v predchádzajúcom období (uviedli) a chýba im verbálna skúsenosť (rodina, spolužiaci).
Ich postoj sa zakladá na súčasnej skúsenosti. Pozitívne odpovede zaznamenali žiaci,
ktorí bývajú spolu na internáte. Z toho sa dá usúdiť, že keď žiaci trávia spolu voľný čas,
majú medzi sebou užšie vzťahy a lepšie sa spoznajú, akceptujú sa navzájom a tým je aj
individuálny sociálny status žiakov so zdravotným postihnutím vyšší.
Ďalším okruhom otázok sa zisťovalo, či je tendencia pretrvávania vzniknutých vzťa-
hov v škole aj naďalej v ich voľnom čase a po ukončení školy. Intaktné dievčatá druhé-
ho ročníka SOU nemajú spolužiaka so zdravotným postihnutím, s takýmito žiakmi sa
stretávajú len cez prestávky. Priateľské vzťahy, ktoré by mohli pokračovať aj vo voľ-
nom čase nemajú. Ostatní žiaci SOU (respondenti) sú so zdravotným postihnutím. Ich
odpovede boli pozitívne a chcú v priateľských vzťahoch pokračovať aj po skončení ško-
ly. Problém vidia v možnostiach uskutočnenia týchto plánov v budúcnosti, kontakty
budú pokračovať väčšinou elektronickou poštou a mobilnými telefónmi. Dve žiačky 1.
roč. OU by sa nechceli po skončení školy stretávať a jedna skôr nie ako áno. Zhodne
odpovedali aj žiaci OU druhého ročníka.
Posledným okruhom otázok bola zisťovaná úroveň sociálneho vývinu intaktných
žiakov a žiakov so zdravotným postihnutím v integrovanom vzdelávaní.
33
Na otázku: Spoločné vzdelávanie je pre teba obohatením životných skúseností? Od-
povedali zhodne áno, dvaja žiaci skôr áno ako nie len jeden žiak odpovedal nie. Aj na
ďalšiu otázku či im skúsenosti zo spoločného vzdelávania zmenili postoj k ľuďom,
odpovedali pozitívne. Dvaja žiaci nie.
Menej optimistické boli odpovede na otázku či budú ľudia tolerantnejší, ak budú po-
znať problémy iných ľudí. 18 žiakov odpovedalo áno, skôr áno ako nie, traja nie a jedna
žiačka skepticky poznamenala – mohli by byť.
Rozporuplné boli odpovede na otázku: Myslíš si, že keď integrovaní spolužiaci majú
upravené podmienky na štúdium sú zvýhodňovaní? Jedenásť odpovedí bolo nie, dve –
skôr nie ako áno, štyri odpovede – skôr áno ako nie a štyri odpovede áno. Problém je, že
niektorí žiaci nevedia pochopiť, že integrovaní spolužiaci majú upravené podmienky na
štúdium a berú to ako zvýhodnenie.
Pri poslednej otázke: Myslíš si, že žiak so zdravotnými problémami, ktorý navšte-
voval bežnú školu, bude lepšie pripravený na život? Celkovo sa žiaci zhodli na pozitív-
nych odpovediach s výnimkou dvoch odpovedí nie a troch odpovedí skôr nie ako áno.
Jedna z odpovedí nie bola od žiaka s DMO.
Výsledky štatistickej analýzy rozdielov v parciálnych postojoch k integrácii vo
vzdelávaní medzi žiakmi OU prvého, druhého ročníka a žiakmi SOU prvého, druhého,
tretieho a OU tretieho ročníka je možné interpretovať v troch rovinách: takmer zhodné
postoje, náznak rozdielu medzi OU a SOU a štatisticky významné rozdiely.
Zhodu alebo takmer zhodu identifikujeme v položkách dotazníka 6, 7, 8 a 11 medzi
prvákmi a druhákmi OU, tiež medzi žiakmi SOU prvého, druhého, tretieho a OU tretie-
ho ročníka takmer vo všetkých položkách, v položke 9 u všetkých respondentov (ochota
pomôcť). V položke dotazníka 14 išlo o voľnočasové a spoločenské aktivity, medzi pr-
vákmi OU a žiakmi SOU (okrem intaktných dievčat 2. roč.), ktorí bývajú spolu na in-
ternáte.
Tendencie k rozdielu v postojoch k integrácii identifikujeme v položkách 6, 7, 8
medzi OU a SOU žiakmi, OU žiaci sú viac než SOU presvedčení, že postihnutým žia-
kom neprospieva, keď chodia do školy, triedy spolu so zdravými žiakmi.
Štatistický významný rozdiel evidujeme v položke 11, kde všetci respondenti nevi-
dia problém sedieť v triede so spolužiakom, ktorý má zdravotné problémy s výnimkou
deviatich žiakov OU.
34
Získané údaje z dotazníka nenasvedčujú k rozdielom medzi chlapcami a dievčatami,
ani medzi intaktnými a zdravotne postihnutými žiakmi, ale medzi žiakmi OU a SOU.
Preto v prieskume boli porovnávané výsledky týchto dvoch skupín žiakov.
Ukázalo sa, že u intelektovo slabších žiakov výskyt negatívnych odpovedí bol čas-
tejší ako u žiakov starších a SOU. Vysoko pozitívne bola sýtená konatívna zložka
(ochota pomôcť), čo súvisí zrejme s tým, že žiaci sú vedení k tomu, aby telesne postih-
nutým pomáhali, no skutočná akceptácia telesne postihnutých spolužiakov touto skupi-
nou ešte nenastáva.
Výsledky výskumu A. Romančíkovej (1995), že žiak so zdravotným postihnutím je
pri integrovanom vzdelávaní svojimi spolužiakmi prehliadaný, nie je možné na základe
výsledkov prieskumu jednoznačne potvrdiť ani vyvrátiť.
35
Tab. 1 - Výsledky odpovedí žiakov OU 1. a 2. roč.; SOU 1. 2. 3. a OU 3. ročníka na položky v dotazníku: 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 15, 16, 17, 18, 19, 20.
OU 1 OU 2 SOU 1 SOU 2 SOU 3 OU 3 SPOLU
+ - + - + - + - + - + - + -
6 3 3 5 2 1 5 2 1 17 5
7 5 1 4 3 1 5 2 1 18 4
8 3 3 5 2 1 3 2 1 1 1 14 8
9 6 7 1 5 2 1 22
11 4 2 2 7 1 5 2 1 15 9
12 6 3 4 1 3 2 2 1 16 6
13 6 1 2 1 1 2 1 12 2
15 3 3 3 3 1 1 4 2 1 11 10
16 4 6 1 1 5 2 1 19 1
17 6 6 1 1 5 1 1 1 1 20 1
18 6 5 2 1 3 1 2 1 18 3
19 4 1 5 2 1 1 4 1 1 1 13 8
20 5 1 4 3 1 5 2 1 17 5
6. Do akej miery Ti vyhovuje spoločné vzdelávanie intaktných žiakov a žiakov so zdravotnými problémami ? 7. Myslíš si, že je správne, ak chodia do jednej triedy, školy intaktní žiaci a žiaci so zdravotnými problémami ? 8. Myslíš si, že prospieva žiakom so zdravotnými problémami, keď chodia do bežnej školy ? 9. Pomohol/a by si spolužiakovi (spolužiačke) so zdravotnými problémami v každej situácii? 11. Sedíš, alebo chcel/a by si sedieť v lavici so spolužiakom (spolužiačkou) so zdravotnými problémami ? 12. Stretávaš sa aj vo svojom voľnom čase so spolužiakom, ktorý má zdravotné problémy? 13. Stretnutia sú : a) vopred dohodnuté b) náhodné 15. Budeš v tomto priateľskom vzťahu pokračovať aj po skončení školy ? 16. Spoločné vzdelávanie je pre teba obohatením životných skúseností ? 17. Zmenili tvoj postoj k ľuďom tieto skúsenosti zo spoločného vzdelávania ? 18. Myslíš si, že keď ľudia budú bližšie poznať problémy iných, budú k sebe tolerantnejší? 19. Myslíš si, že keď integrovaní spolužiaci majú upravené podmienky na štúdium sú zvýhod-ňovaní ? 20. Myslíš si, že žiak so zdravotnými problémami, ktorý navštevoval bežnú školu, bude lepšie pripravený na život ?
36
ZÁVER
Na vytvorenie pozitívnej sociálnej klímy v škole je akceptácia zo strany intaktných
žiakov, miera ich empatie, altroizmu a vedieť žiť s ľuďmi aj s ich zvláštnosťami. Na
druhej strane miera sebaúcty, sebahodnotenia a presadenia sa žiakov so zdravotným
postihnutím. Zistenie prieskumu dokazuje pozitívnu sociálnu interakciu v škole aj vo
voľnom čase. Je len malý predpoklad, že priateľské vzťahy budú žiaci udržiavať aj po
ukončení štúdia.
Na základe získaných údajov z dotazníka možno v celku konštatovať, že priama
skúsenosť so zdravotne postihnutými deťmi by nemala byť pre zdravé deti zdrojom
negatívnych postojov k integrácii. Tiež deti so zdravotným postihnutím hodnotia integ-
rované vzdelávanie kladne.
Pri analýze danej problematiky je evidentné, že vyjadrené postoje k integrovanému
vzdelávaniu sú determinované mierou získaných skúseností a intelektovou úrovňou
žiakov.
37
POUŽITÁ LITERATÚRA
REPKOVÁ, K.: Zdravotné postihnutie. Bratislava, Epos 1999.
Edukáciou k integrácii viacnásobne postihnutých detí. Iuventa 2001.
JAKABČIC, I. - ANDREÁNSKY, M.: Psychologické aspekty školskej integrácie. 1995.
PÁLENÍK, Ľ. - UČEŇ, I.: Postoje k integrácii v hodnotení chlapcov a dievčat v integrovaných triedach základných škôl. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 38, č. 2., 2003.
ROMANČÍKOVÁ, A.: Postavenie postihnutého dieťaťa v bežnej triede ZŠ. Diplomová práca 1995.
TRLICOVÁ, K.: Sociálny status postihnutého žiaka medzi zdravými. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 30, č. 3, 1995b, s. 302 – 307.
POŽÁR, L.: Psychológia jedincov s rôznym druhom postihnutia – patopsychológia.
POŽÁR, L.: Školská integrácia detí a mládeže s poruchami zraku. Bratislava, UK 1996.
REIN, P.: Skúmanie postojov detí školského veku voči postihnutým deťom. Diplomová práca. Bratislava 1992.
CHUDÝ, M.: Školská integrácia a jej formy. Efeta XVI/1.
Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným pos-tihnutím. Bratislava, Vládny výbor pre otázky zdravotne postihnutých občanov Sloven-ska 1994.
RESMAN, M.: Integrácia/inklúzia medzi zámerom a uskutočnením. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, č. 2, roč. 38, 2003.
HORŇÁKOVÁ, M.: Inklúzia – nové slovo, alebo aj nový obsah? Efeta XVI/1.
KLEIN, F.: Podnety k integrácii a inklúzii postihnutých ľudí. Efeta XV/2.
VANČOVÁ, A.: Viacnásobné postihnutia – aktuálny problém špeciálnej pedagogiky. Bratislava 1999.
VANČOVÁ, A.: Súčasné problémy a perspektívy integrovaného vzdelávania žiakov. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, č. 3 s. 257 – 276.
HAUSKRECHTOVÁ,V.: Zámery špeciálneho školstva v oblasti špeciálnopedagogic-kého poradenstva.
KLEIN, MEINERTZ, KAUSEN: Liečebná podagogika.
Príprava pedagógov pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na pra-hu nového milénia. Zborník príspevkov. Bratislava 2003.
Veľký sociologický slovník. UK, Vydavateľství Karolinum, Praha 1996.
UČEŇ, I. – ŠPOTÁKOVÁ, M.- TRLICOVÁ, K. – SENKA, J.: Postoje k integrácii postihnutých detí do bežných škôl. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 28, č. 4, 1993, s. 360 -365.
UČEŇ, I.: Postoje k postihnutým deťom a ich sociálna a školská integrácia. VÚDPaP, 1995, s. 8 – 12.
38
UČEŇ, I.: Postoje rodičov k integrácii postihnutých detí do bežných škôl. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 32, č. 3, 1997, s. 255 -261.
UČEŇ, I.: Hodnotenie integrácie zdravotne postihnutých detí do bežných škôl detskou a dospelou populáciou. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 33, č. 1, 1998a, s. 23 -34.
UČEŇ, I.: Sociálna integrácia v hodnotení učiteľov základných a špeciálnych škôl. Psy-chológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 33, č. 3, 1998c, s. 241 -246.
JAKABČIC, I., POŽÁR, L.: Všeobecná patopsychológia. Bratislava, IRIS 1996.
KRAJČÍR, Z.: Ústava Slovenskej republiky. Oblasť špeciálneho školstva. Bratislava, Efeta XI/1.
39
FOTOGALÉRIA
Respondenti prieskumu – žiaci SOU TPM na Fatranskej ulici v Žiline pri vykonáva-