INOVCIA A MODERNIZCIA VEREJNEJ SPRVYvchodisk a tzy
Autorsk kolektv:Doc. PhDr. Martin Klus, PhD., politolg,
prorektor Trnavskej univerzity v Trnave Ing. arch. Peter Rusnk,
regionalista, predseda OZ Vidiecky parlament Banskobystrickho kraja
Szilrd Somogyi, poslanec NR SR, podpredseda Vboru pre verejn sprvu
a regionlny rozvoj Janur 2011
Inovcia a modernizcia verejnej sprvyStrun charakteristika sasnho
stavuSasn stav rezortnho usporiadania a systmu verejnej sprvy je
charakteristick predovetkm vysokou nkladovosou a znanou
neprehadnosou, komplikovanosou a nesystmovosou. Rozdroben miestna
samosprva je vemi mlo efektvna a finanne nron, miestna ttna sprva
je riaden rezortne s rznorodou zemnou psobnosou, regionlna
samosprva m mal kompetencie a nstroje aby mohla efektvne realizova
regionlny rozvoj a centrlna ttna sprva je vemi rozvetven a nkladn.
V systme riadenia prevlda sektorov prstup, ktor je znane finanne
nron, mnoh innosti sa vykonvaj duplicitne a neprinaj iadne
synergick efekty. Verejn sprva je prebyrokratizovan, astokrt sa
sprva sa autoktraticky a klientelisticky, je neprun a je vemi mlo
produktvna. Komplikovan a rezortn systm usporiadania miestnej ttnej
sprvy znemouje efektvnu zemn komunikciu a spoluprcu, prevlda
centralistick systm rovnostrskeho prerozdeovania, bez zohadovania
pecifickch problmov zemia a bez uplatovania sptnej vzby v
rozhodovan a riaden. Regionlna samosprva tvor len aksi medzilnok
prerozdeovania verejnch zdrojov a nem adekvtne postavenie v truktre
riadenia a spravovania veci verejnch. Preto sa u ns ani neuplatuje
systm subsidiarity a princpu, e tt zodpoved za rozvoj reginov a
reginy za rozvoj obc. Sektorov centrly rozhoduj a o konenom
prjemcovi podpory, bez monost ovplyvovania regionlnou samosprvou.
To m za nsledok rozptyovanie verejnch zdrojov, ich neefektvnu
alokciu bez synergickch efektov, o v konenom dsledku vedie k
plytvaniu verejnch zdrojov. Za najvie nedostatky vo verejnej sprve
meme povaova: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. Vysok nkladovos a nzku efektvnos
Rezortizmus a centralizmus v riaden, rozhodovan a spravovan
Podtandardn rove riadenia reginov Nekomaktibilnos psobnosti
miestnej ttnej sprvy Absenciu diferencovanch nstrojov poda potrieb
zem Nevyuvanie synergie psobnosti rezortnch nstrojov v zem Vysok
atomizciu a nevyvenos psobnosti miestnej samosprvy
Hospodrska krza v plnej miere odhalila vysok nkladovos a
neefektvnos verejnej sprvy a doba u dozrela na uskutonenie jej
nevyhnutnej modernizcie a racionalizcie.
Zkladn strategick ciele inovcie a modernizcie verejnej
sprvy:Globlny cie: - zni nklady na verejn sprvu a zvi jej efektvnos
a zemn innos pecifick ciele: 1. Zefektvnenie a racionalizcia
miestnej samosprvy - municipalizcia 2. Intitucionlna harmonizcia
orgnov miestnej ttnej sprvy a poradenstva 3. Vytvorenie
kompetentnch orgnov moci pre vyrovnvanie regionlnych a
vntroregionlnych rozdielov (v rovni NUTS II a NUTS IV) a v tej
svislosti aj prava tatistickch jednotiek NUTS II, NUTS III a NUTS
IV 4. Modernizcia a racionalizcia strednch orgnov ttnej sprvy
pecifick cie 3:
Nrt inovcie a racionalizcie zemno-sprvneho usporiadania SRStrun
analza sasnho stavu:Slovensko ma oddelen zemn samosprvu od ttnej
sprvy. zemn samosprvu tvor 2891 obc (miestna samosprva) a 8 krajov
(regionlna samosprva). ttnu sprvu tvoria dvojrovov pecializovan
rady ttnej sprvy (na rovni obvodov a kraja) a stredn orgny ttnej
sprvy (rezortn ministerstv a pecializovan centrlne rady). zemn
psobnos pecializovanej ttnej sprvy je vemi rznorod, kad rezort m
svoju vlastn zemn truktru a rozdielny poet miestnych radov
pecializovanej ttnej sprvy. Aj ke sa niektor zemn obvody zhoduj,
nie vdy je toton aj sdlo radu. Z hadiska tatistickch jednotiek
Eurostatu, rove NUTS I tvor tt, NUTS II tvoria 4 oblasti
Bratislavsk kraj, Zpadn Slovensko (Nitriansky, Treniansky a Trnavsk
kraj), Stredn Slovensko (Banskobystrick a ilinsk kraj) a Vchodn
Slovensko (Koick a Preovsk kraj). rove NUTS III tvor 8 krajov, rove
NUTS IV 79 okresov a rove NUTS V 2891 obc. Pre posudzovanie rovne
rozvoja reginov s rozhodujce dve rovne: z hadiska podpory E s to
tatistick jednotky NUTS II z hadiska merania vntroregionlnych
dispart rove NUTS IV okresy
Najvnejie problmy sasnho zemno-sprvneho usporiadania:vysok
rozdrobenos miestnej samosprvy obmedzen schopnos malch obc plne
realizova vlastn kompetencie neprehadnos a komplikovan dostupnos
zemnej ttnej sprvy obmedzen samosprvne kompetencie regionlnej
samosprvy nepostauj pre komplexn rozvoj reginu obce maj efektvnejie
nstroje rozvoja ako reginy nekompaktibilita s politikou E - v rovni
NUTS II a NUTS IV, kde sa vyhodnocuje rove rozvoja, nemme
legitmnych prjemcov podpory - volen vkonn orgny moci, o spsobuje
nzku innos podpornch nstrojov a absenciu zodpovednosti za rozvoj
tchto zem, ktor s kov pre hodnotenie ich rozvoja a dopadov pomoci
eliminova vysok atomizciu miestnej samosprvy a obmedzen schopnos
malch obc kvalitne realizova kompetencie miestnej samosprvy zvi
innos a efektvnos realizcie kompetenci miestnej samosprvy
sprehadni, zefektvni a racionalizova vkon miestnej ttnej sprvy zvi
samosprvne kompetencie regionlnej samosprvy zabezpei priestorov
spravodlivos v obsluhe zemia vytvori legitmne vkonn orgny moci v
rovniach NUTS II a IV
Zsady pre nov zemno-sprvne usporiadanie:-
Spsob realizcie:1. Vysok atomizcia miestnej samosprvy, obmedzen
schopnosti realizcie kompetenci malch obc a nzka innos a efektvnos
miestnej samosprvy sa d eliminova formou vytvorenia II. stupa
miestnej samosprvy v rovni okresov teda NUTS IV, m sa vytvor v
tejto rovni legitmny vkonn a zodpovedn orgn a kompetentn orgn
efektvne vyuvajci kompetencie miestnej samosprvy pre zabezpeovanie
rozvoja zemia a prjem pomoci pre vyrovnvanie vntroregionlnych
rozdielov. Podmienkou vak je, aby sa dokonil proces tvorby malch
okresov zaat v roku 1996 a vytvorili sa vzjomne porovnaten zemn
celky, ako zkladn socioekonomick jednotky zemia zameran predovetkm
na zabezpeenie zkladnch sluieb a funkci vo vzahu mesto a
vidiek.
2. Zvenie efektvnosti a spora by sa dala dosiahnu tm, e by sa
diferencovali kompetencie obc a ich volench orgnov v troch
rovniach: - mal obce (obce mimo plov rastu), ktor by mali najmenie
kompetencie a volili si by len jednho svojho tatutrneho zstupcu a
obiansku radu - obslun obce (kohzne ply rastu), ktor by mali
kompetencie pre vkon zkladnch verejnch sluieb a volili by si
tatutra a obecn radu - okresn mest (inovan ply rastu) s najvymi
kompetenciami miestnej samosprvy a volili by si tatutra a poslancov
a vetci volen tatutri vetkch obc okresu by tvorili II. - odvoden
stupe miestnej samosprvy v rovni NUTS IV, ktor by mala zlen
kompetencie miestnej samosprvy pre zemn, regionlny (miestny) a
socilny rozvoj a vlastn vkonn orgn pre ich realizciu (spolon
radova). 3. Zvenie kompetenci regionlnej samosprvy a jej vyej
zodpovednosti za komplexn rozvoj reginu sa d dosiahnu tak, e
regionlne samosprvy sa kontituuj v rovni NUTS II a presun sa na ne
niektor kompetencie strednch orgnov ttnej moci. Podmienkou vak je
zmena tatistickch jednotiek NUTS II tak, aby sa vytvorili homognne
reginy s pribline rovnakou problematikou a rovou rozvoja. Optimlne
sa jav vytvorenie 4 reginov NUTS II + HM SR Bratislava: -
Bratislava hlavn mesto SR v novch upravench hraniciach, - Zpadn
Slovensko upraven zvyok Bratislavskho kraja, Trnavsk a Nitriansky
kraj (bez okresu Levice), - Severn Slovensko Treniansky a ilinsk
kraj, - Stredn Slovensko Banskobystrick kraj+ okres Levice a
gemersk as okresu Roava (v zujme scelenia historickch reginov
Gemera, Tekova a Hontu) - Vchodn Slovensko Preovsk kraj a Koick bez
gemerskej asti okresu Roava, Takto usporiadanie reginov NUTS II by
im umonilo priamy prstup eurofondom a zvenie innosti vlastnej
regionlnej politiky i priamej zodpovednosti za komplexn hospodrsky,
socilny a kultrny rozvoj reginu. 4. Sprehadnenie, zefektvnenie a
racionalizcia zemnej ttnej sprvy sa d dosiahnu tak, e sa vytvoria
jednotn zemn obvody s jednotnm sdlom pre vetky pecializovan rady
ttnej sprvy a niektor ich kompetencie (socilne) sa preved na
miestnu druhostupov a regionlnu samosprvu. Optimlne usporiadanie
prvostupovej miestne ttnej sprvy by bolo v rovni hospodrskych
reginov a druhostupovej odvolacej, v rovni NUTS II. Hospodrskych
reginov mme v SR 21 (p. prloha) a tieto by, pomalej prave na 22
mohli tvori zrove aj tatistick jednotku NUTS III a rove regionlnej
tripartity. Vytvorili by sa tak homognne zemn jednotky sektorovej
podpory a spoluprce a koordincie so skromnm sektorom a zemnou
samosprvou. Kad samosprvny regin by bol tvoren z hospodrskych
reginov a kad hospodrsky regin by bol zloen z okresov druhho stupa
miestnej samosprvy. Obvodn rady pecializovanej ttnej sprvy by si
poda potreby zriaovali detaovan pracovisk v okresnch mestch. Toto
rieenie by predstavovalo znan sporu nkladov na ttnu sprvu a
prispelo by k jej efektvnosti a transparentnosti a lepej sinnosti
miestnej samosprvy a miestnej ttnej sprvy. Cel proces
retrukturalizcie zemnosprvneho lenenia a racionalizcie verejnej
sprvy ba sa mohol ukoni do roku 2013, kedy bud nov voby do
regionlnej samosprvy a od roku 2014 sa zahji nov programovacie
obdobie E a bud v om vetky ostatn voby.
Vsledn nvrh optimlneho variantu zemnosprvneho usporiadania:NUTS
I tt Slovensk republika NUTS II 4 samosprvne reginy Zpad, Sever,
Stred a Vchod + Bratislava a druh odvolac stupe zemnej ttnej sprvy
rove komplexnho rozvoja reginov a zabezpeenia dostupnosti kvalitnch
vych verejnch sluieb pre obyvatestvo NUTS III 22 zemnch obvodov
miestnej ttnej sprvy hospodrske reginy (BA-1, Zpad 4, Sever 6,
Stred 5, Vchod 6) rove regionlnej tripartity, zabezpeenia rovnovhy
medzi dopytom a ponukou regionlneho trhu prce, destinanho manamentu
rozvoja CR a teritorilnej euroregionlnej spoluprce NUTS IV cca 90
okresov druhostupov miestna samosprva (municipality) okrem 9
okresov v BA a KE (Zpad a BA 18, Sever 21, Stred 20, Vchod 22)
zkladn stavebn socio-ekonomick jednotky zemia komplexne zabezpeujce
miestny rozvoj a dostupnos a kvalitu zkladnch sluieb pre obyvateov
okresu NUTS V 2 891 obc, z toho 80 obc I. kategrie okresn mest
(inovan ply rastu), 891 obc II. kategrie (kohzne ply rastu), 1918
obc III. kategrie (ostatn obce) a 2 mest so pecifickm postavenm
Koice a Bratislava s kompetenciami upravenmi samostatnmi
zkonmi.
Postup realizcie:Prvm nevyhnutnm krokom je ukonenie procesu
tvorby malch okresov a prava hranc medzi okresmi Koice-vidiek a
Roava a mesta Bratislava. Celkov poet okresov zo sasnch 70 (mimo
okresov v KE a BA) by sa tak rozril na cca 80 zmena NUTS IV.
prprava a realizcia: 2010-2011. Druhm krokom je vytvorenie novch
zemnch obvodov zemnej ttnej sprvy po hospodrskych reginoch a
zosladenie sdel pecializovanej miestnej ttnej sprvy, vrtane
vytvorenia potrebnch detaovanch pracovsk v okresoch. Hospodrske
reginy by boli zrove aj volebnmi obvodmi do NR SR zmena volebnho
zkona, v zujme priameho prepojenia poslancov na hospodrske reginy.
prprava a realizcia: 2011-2012. Tretm krokom je zmena novho
usporiadania NUTS II a NUTS III a prprava volieb do regionlnej
samosprvy a vytvorenie novch samosprvnych reginov v rovni NUTS II s
novmi decentralizovanmi kompetenciami. prpravy a realizcia:
2012-2013. tvrtm krokom je prprava II. stupa miestnej samosprvy,
vytvorenie kategorizcie obc a s tm svisiaca zmena zkona o obecnom
zriaden tak, aby bola k vobm v r. 2014 pripraven komplexn zmena
miestnej samosprvy na dvojrovov s diferencovanmi kompetenciami obc.
prprava a realizcia: 2013-2014. Zvery: Predloen nvrh novej
koncepcie verejno-sprvneho usporiadania Slovenska repektuje
prirodzen a homognne reginy, vytvra predpoklady pre efektvny
manament a sprvu zemia a pre inn regionlnu politiku reginov, v
slade s princpmi subsidiarity a eurpskej politiky sdrnosti: E
podporuje reginy NUTS II, tt (rezorty) hospodrske reginy a
regionlna samosprva miestnu samosprvu. Takto vytvoren nov model
zemnosprvneho usporiadania nielen skvalitn verejn sprvu a riadenie
rozvoja zemia, ale uetr aj znan finann prostriedky a priprav
Slovensko na efektvnejie vyuitie nstrojov v programovacom obdob E
2014-20. Prloha: Mapka reginov NUTS II a NUTS III
Prloha
Nrt optimlneho zemno-sprvneho lenenia Reginy NUTS II a NUTS
III
Hospodrske reginy (zemn obvody miestnej ttnej sprvy) a ich sdla
poda reginov NUTS II (regionlna samosprva): Nuts II - Bratislava:
NUTS II - Severn Slovensko: NUTS II - Stredn Slovensko: NUTS II -
Vchodn Slovensko: Bratislavsk Bratislava 1. Stredopovask Trenn 1.
Horehronsk B. Bystrica 1. Podtatransk Poprad NUTS II - Zpadn
Slovensko: 2. Severopovask ilina 2. Stredohronsk Zvolen 2. Spisk
Spisk Nov Ves
1. Zhorcky Malacky 3. Hornonitriansky Prievidza 3. Dolnohronsk
ahy Preov 2. Trnavsk Trnava 4. Turiansky Martin 4. Novohradsk
Luenec Hornozemplnsky Humenn 3. Nitriansky Nitra 5. Oravsk Doln
Kubn 5. Gemersk Tornaa Dolnozemplnsky - Michalovce 4. Podunajsk
Komrno 6. Liptovsk Liptovsk Mikul Koice
3. arisk 4. 5. 6. bovsk
pecifick cie 2:
Inovcia a modernizcia miestnej ttnej sprvy a poradenstvaSasn
stav:Miestna ttna sprva m rznorod zemn obvody svojej psobnosti.
Niektor rady maj psobnos v rovni okresov, niektor v rovni obvodov,
alebo aj vch, i mench zemnch celkov. Tto situcia brni sinnosti a
spoluprci a vytvra jednak vysok nronos, pracnos a nerealizovatenos
efektvnej innosti regionlnej samosprvy v zabezpeovan koordincie
rozvoja zemia a jednak je pre obanov vemi neprehadn a komplikovane
dostupn. Nklady na miestnu ttnu sprvu, ako aj nklady obanov,
vzhadom na dostupnos sluieb zemnej ttnej sprvy, s neprimeran k ich
innosti a vkonnosti. V sasnosti na zem SR psob 19 rznych radov
zemnej a pecializovanej ttnej sprvy. Podobne je to aj s rznymi
poradenskmi a podpornmi rezortnmi intitciami, spolufinancovanmi z
rozpotov jednotlivch rezortov. Tu je problm ekonomickej efektvnosti
ete vypuklej. Vetky intitcie s samostatn prvnick osoby s vysokmi
reijnmi a prevdzkovmi nkladmi a ich zemn psobnos sa neriadi
iadnymi, alebo vemi rozdielnymi pravidlami.
Nvrh racionalizcie a modernizcie:1. krok: - vytvori jednotn zemn
obvody miestnej ttnej sprvy najvhodnejm zemm pre vkon miestnej
ttnej sprvy sa jav hospodrsky regin (rajn CR), ktor ma spolon
hospodrske, socilne, kultrne, prrodn a environmentlne znaky a tvor
zkladn homognny priestor pre regionlny trh prce. Tchto reginov je
21 a vyadovalo by si ich mierne upravi a korigova na celkov poet
22. Bolo by vhodn, ak by sdlom vetkch radov zemnej ttnej sprvy bolo
jedno mesto, najlepie aj jedna budova. V prpade rozdielnej agendy,
jej pracnosti, i vekosti obvodu, by si obvodn rad zriaoval detaovan
pracovisk v okresnch mestch, tak aby sa vkon ich innosti priblil k
obanom. Takto rieenie usporiadania zemnej ttnej sprvy by vrazne
znilo a zracionalizovalo nklady na jej innos a priblilo by ju k
obanom. 2. krok: - racionalizcia a systematizcia siete regionlnych
rozvojovch agentr optimlnym zemm psobnosti regionlnej rozvojovej
agentry (RRA) je hospodrsky regin tu je priestor pre vytvranie
partnerstva verejnho a skromnho sektoru pre rozvoj reginu a rieenia
jeho socilnej a ekonomickej situcie i podpornej infratruktry. Tmto
rieenm by sa sasn poet RRA z celkovho potu 48 znil na 22 a v prpade
nevyhnutnosti by RRA mohla ma svoje detaovan pracovisko v
zaostvajcom okrese. Toto rieenie by tie viedlo k spore nkladov,
alebo aspo k zefektvneniu ich vyuitia. 3. krok: - zlenie rezortnch
podpornch a poradenskch intitcii pod jednu strechu poslednm krokom
vedcim k zefektvneniu nkladov verejnej sprvy by bolo zlenie
rezortnch poradenskch a podpornch intitcii pod jednu strechu tvoren
RRA. V rmci tejto intitcie by sa vytvorili oddelenia financovan
sektormi, ktor by pod spolonmi nkladmi na prevdzku, zabezpeovali
rezortn poradenstvo, konzultan a podporn sluby pre obce, podniky,
podnikateov a obanov na jednom mieste.
Oakvan prnosy:Okrem ekonomickch prnosov z spory nkladov na ttnu
sprvu, by takto koncentrcia intitucionlnych nstrojov vytvorila
predpoklady pre synergiu zdrojov a efektvnu spoluprcu a partnerstvo
verejnho a skromnho sektoru hlavne v oblastiach: - vyrovnvania
ponuky a dopytu na regionlnom trhu prce + regionlna tripartita -
formovanie potrieb vzdelvania poda potrieb regionlneho trhu prce -
rozvoj cestovnho ruchu a podpory MSP poda potrieb reginu -
propagcia a marketing regionlnych produktov, tvorba regionlnej
znaky - zlepenie informovanosti a prstupu k inovcim a novm
technolgim - verejn hromadn doprava a dostupnos za prcou a slubami
Idelnym rieenm by bolo, ak by sa v tejto rovni sformovali aj
regionlne zdruenia miest a obc, o by znamenalo pln intitucionlnu
harmniu pre socilno-ekonomick rozvoj reginu. Regionlnej samosprve
by tak hospodrske reginy tvorili idelnych partnerov pre rozvoj
zemia.
Prehad vzahov a vzieb VC s hlavnmi partnermiVC a miestna ttna
sprvaProstrednctvom miestnej ttnej sprvy sa do zemia kraja alokuj
rzne rezortn podporn programy, ktor VC nemu priamo ovplyvova.
Spoluvytvraniu synergickch efektov podpornch rezortnch nstrojov a
innej koordincii zo strany VC brni legislatva a vemi rozdielna zemn
psobnos radov zemnej ttnej sprvy. Niektor maj psobnos na rovni
okresov, niektor pre viac okresov, a niektor i meniu ne zemie
okresu. Celkove psob v zem VC 19 rznych druhov miestnej ttnej
sprvy, o spolu rznorodou zemnou psobnosou znemouje efektvnu
spoluprcu a komunikciu. Hlavnm partnerom VC v rozvoji zemia s
miestne samosprvy. V zemiach VC je poet obc vemi rznorod od cca 250
po cca 600. Priama spoluprca VC s obcami je teda vemi ako
realizovaten a preto VC komunikuj prevane s Regionlnymi zdrueniami
miest a obc (R-ZMO). Poet zdruen a ich zemn psobnos je tie rznorod,
Niektor psobia na zem okresu, in v zem dvoch i viacerch. Problm
spoluprce spova v tom, e R-ZMO nemaj iadne kompetencie a ani vkonn
zloky a zameriavaj sa hlavne na skvalitovanie innosti miestnej
samosprvy, Okrem miestnej ttnej sprvy psobia v zem kraja rznorod
sektov podporn intitcie v rmci jednotlivch rezortov. S zameran
predovetkm na informovanie a poradenstvo najm na vyuvanie
eurofondov a podpornch ttnych programov pre podnikateov i samosprvy
a to hlavne v oblastiach regionlny rozvoj, mal a stredn podnikanie,
ivotn prostredie, energetika, infratruktra a pod. Kad rezort m in
prstup k alokcii podpornch intitci a ich zemn psobnos je vemi
rznorod od okresu a po kraj. Komunikcia VC s tmito podpornmi
intitciami je preto vemi obtiana a neefektvna. Vznamnmi subjektmi v
oblasti socilneho rozvoja s Partnerstv socilnej inklzie (PSI), ktor
s zdrueniami podporovanmi prostrednctvom grantov z Eurpskeho
socilneho fondu a s zameran na rieenie socilnej exklzie. Spoiatku
tieto partnerstv vznikali v problmovch a zaostvajcich okresoch
zemiach, v sasnosti vak u pokrvaj skoro cel zemie SR. Ich zemn
psobnos je tie vemi rznorod od 1 do 2-3 okresov, prpadne psobia v
zem okresu a v pr alch obciach inho okresu. VC nem iadne legitmne
inn prepojenia na tieto partnerstv. Dleitmi aktrmi regionlneho
rozvoja v kraji s aj rzne zujmov a profesn zdruenia a spolky. Tieto
maj vinou miestnu psobnos a s zameran na rzne zujmov oblasti
kultra, charita, ivotn prostredie, port, cestovn ruch, vidiek,
poovnctvo a pod, alebo zdruuj rzne profesn skupiny ivnostnkov,
ponohospodrov, hotelierov a pod. Mnoh z tchto spolkov nemaj svoje
reprezentcie na krajskej rovni a nepsobia ani v celom zem kraja.
Maj vemi rznorod organizan truktry, ktor medzi sebou vbec
nekomunikuj. Aj komunikcia VC so vetkmi je plne nerealizovaten
VC a rady prce
VC a miestna samosprva
VC a R-ZMO
VC a RRA a in sektorov podporn intitcie
VC a RRA
VC a Partnerstv socilnej inklzie
VC a PSI
VC a zdruenia CR a in zujmov a profesn zdruenia
VC a zdruenia CR
Nvrh intitucionlnej racionalizcie a harmonizcie verejnej
sprvyMestsk regin (okres) II. stupe miestnej samosprvy NUTS IV
Schma mestskho reginu Zkladn socio-ekonomick jednotka rozvoja zemia
plne a efektvne schopn riei kompetencie miestnej samosprvy,
miestneho rozvoja, socilnej inklzie, vzahu a spoluprce mesta a
vidieka a zabezpei vetky zkladne funkn zloky pre okresn mesto
inovan pl rozvoja obanov bvanie, sluby, prca, rekrecia a doprava.
obslun obec/mesto Nevyhnutn podmienka kohzny pl rozvoja dokonenie
procesu tvorby obce mimo plov rozvoja malch okresov Hospodrsky
regin = zemn obvod miestnej ttnej sprvy NUTS III Schma hospodrskeho
reginu Hospodrske reginy predstavuj hlavnch zemnch partnerov VC. Je
to regionlna tripartita, zloen zo zstupcov: - obvodnch radov t.
sprvy - regionlnych ZMO - regionlnych zujmovch a profesnch zdruen -
integrovanho sektorovho poradenstva (IRRA) integrovan RRA Hlavn
oblasti psobenia obvodn rady t. sprvy hospodrskych
reginov:regionlne zdrueniaokresn mest-municipality
-
trh prce odborn vzdelvanie marketing produktov verejn
doprava
Regionlna samosprva a II. stupe ttnej sprvy kraj NUTS II Schma
regionlnej samosprvy Aby regionlna samosprva mohla efektvne
realizova regionlnu politiku a regionlny rozvoj a zabezpeova
dostupnos a kvalitu vych verejnch sluieb, je potrebn: - aby bola
kontituovan v rovni NUTS II, m by mohla by priamo prjemcom podpory
E - aby boli na u preveden alie kompetencie hospodrsky regin z
centrlnej rovne regionlna samosprva V tejto rovni by boli aj rady
II. stupa ttnej sprvy
pecifick cie 1:
Efektvna a racionlna miestna samosprva - municipalizciaSpsob
realizcie - 2 alternatvy: A/ Vytvorenie II. stupa miestnej
samosprvy mestsk reginy B/ Mal municipality mest a vidiecke
mikroreginy
A/ II. stupe miestnej samosprvy mestsk reginyVytvorenie II.
stupa miestnej samosprvy mestskch reginov v rovni okresov teda NUTS
IV a sben kategorizcia obc a ich kompetenci poda ich funkcie v zem
nasledovne: mal obce (obce mimo plov rastu), ktor by mali najmenie
kompetencie (sprva a drba majetku, komunitn rozvoj). Volili si by
len jednho svojho tatutrneho zstupcu. prp. i obiansku radu obslun
obce (kohzne ply rastu), ktor by mali kompetencie pre vkon zkladnch
verejnch sluieb (zkladn kolstvo, socilna a zdravotn, starostlivos,
kultra) a volili by si tatutra a obecn radu okresn mest (inovan ply
rastu) s najvymi kompetenciami miestnej samosprvy a volili by si
tatutra, poslancov a mestsk radu
vetci volen tatutri vetkch obc okresu by tvorili II. - odvoden
stupe miestnej samosprvy v rovni NUTS IV, ktor by mala zlen
kompetencie miestnej samosprvy pre zemn, regionlny (miestny) a
socilny rozvoj, verejn dopravu, odpadov hospodrstvo, stavebn
poriadok a vlastn vkonn orgn pre ich realizciu (spolon radova), m
sa vytvor v tejto rovni legitmny vkonn a zodpovedn a aj kompetentn
orgn, efektvne vyuvajci kompetencie miestnej samosprvy pre
zabezpeovanie rozvoja zemia a prjem pomoci pre vyrovnvanie
vntroregionlnych rozdielov. Podmienka: ukoni proces tvorby malch
okresov zaat v roku 1996 tak, aby sa vytvorili vzjomne porovnaten
zemn celky mestsk reginy (NUTS IV), ako zkladn socioekonomick
jednotky zemia zameran predovetkm na zabezpeenie zkladnch sluieb a
integrovan rozvoj vo vzahu mesto a vidiek. truktra volench
zstupcov: zvenie efektvnosti a spora by sa dala dosiahnu tm, e by
sa diferencovali kompetencie obc a ich volench orgnov poda
kategorizcie obc: mal obce richtr a 0 - 3 traja poslanci poda
vekosti obce obslun obce starosta a 5 - 11 poslancov poda vekosti
obce okresn mest primtor a poslanci poda potu jednomandtovch
volebnch obvodov. Alternatva primtora volia volii vetkch obc na zem
municipality. Kompetencie jednotlivch kategrii obc a druhostupovej
miestnej samosprvy s jasne oddelen. Vetkm obciam ostva prvna
subjektivita. Vhody: prepojenie na podporn politiky ES, zvenie
innosti a efektvnejie vyuitie kompetenci miestnej samosprvy,
intitucionlne zabezpeenie prjemcu podpory integrovanho rozvoja
okresu (NUTS IV) a zodpovednosti za jeho rozvoj, spora nkladov na
miestnu samosprvu, zvenie kvality sluieb. Nevhody: nutnos realizcie
aktivt a innost vhodnch v rovni mikroreginu na dobrovonom prstupe,
potreba vedenia tovnctva kadou obcou, alebo na princpe dobrovonho
zlenia tovnctva s inmi obcami Riziko: hlasovac systm druhostupovho
miestneho zastupitestva,
B/ Mal municipalizciaZriadenie maIej municipalizcie sa me
realizova v dvoch formch a to ako: - mest a vidiecke mikroreginy -
mestsk a vidiecke municipality V 1. alternatve okresn mesto, resp.
inovan pl rozvoja tvor samostatn samosprvnu jednotku a ostatn zemie
okresu je rozdelen na vidiecke mikroreginy samostatn samosprvne
jednotky, zdruujce vetky obce v zem. V 2. alternatve s mestsk
municipality tvoren jadrovmi mestami ask osdlenia prvej a druhej
rovne a ich prmestskmi zemiami a vidiecke municipality tvoria bu
samostatn ostatn okresn mest (prpadne k nim pridruen obce), alebo
vidiecke mikroreginy ako v 1.alternatve. Druh alternatva je
sofistikovanejia a zohaduje sstavu osdlenia SR. Vidiecke
mikroreginy, resp. mestsk a vidiecke municipality je mon kontituova
dvoma spsobmi: 1. zdola - na princpe dobrovonho spjania sa obc,
obdobne ako to je doteraz pri vzniku mikroreginov miestnych zdruen
obc 2. zhora - na zklade odbornho vymedzenia
mikroreginov/municipalt, ke sa municipality vymedzia zkonom NR SR
Druh spsob je vhodnej pre 2. alternatvu formovania municipalt. Pre
obe alternatvy plat, e vytvoren municipality nekopruj hranice
okresov a okresy stratia vznam. Kompetencie: obce strcaj prvnu
subjektivitu, mest a vidiecke mikroreginy resp mestsk a vidiecke
municipality maj plnohodnotn kompetencie miestnej samosprvy, obciam
ostvaj len mal obmedzen kompetencie volench zstupcov. truktra
volench zstupcov: lensk obce vidieckej i mestskej municipality
(okrem miest inovanch plov rastu) volia si svojho zstupcu do
municiplnej rady volii vidieckej municipality/mikroreginu volia si
starostu vidieckej municipality/mikroreginu a poslancov tvoria
zvolen zstupcovia lenskch obc, alebo mestsk poslanci volii miest
(inovanch plov rastu) a mestskch municipalt si volia primtora a
poslancov za mesto, priom ostatnch poslancov za mestsk municipalitu
tvoria volen zstupcovia obc v prmestskom zem Vhody: vhodn a vhodn
podmienky pre mikroregionlny rozvoj a realizciu kompetenci
efektvnych pre rove mikroreginu, zabezpeovanie zkladnch sluieb v
integrovanom homogennom zem, dobr podmienky pre zlen ekonomiku a
tovnctvo obc v municipalite a pre efektvny rozvoj vidieka a
mestskch aglomerci Nevhody: neslad s podpornmi nstrojmi (ROP a
PRV), absencia intitucionlnej legitmnej truktry v rovni NUTS IV pre
vyrovnvanie vntroregionlnych rozdielov potreba vytvorenia
partnerstva pre plnovanie a rozvoj funkci a spoluprcu pre
integrovan rozvoj mesta s vidiekom na rovni okresu, potreba
partnerstva intitcie pre likvidciu odpadov a pre socilnu inklziu,
nronos a zloitos kontituovania. Rizik: dohoda o mieste (sdle) vkonu
kompetenci vidieckeho mikroreginu/municipality, dohoda o alokcii
sluieb, zabezpeenie dostatonej odbornosti a kvalifikcie pre vkon
kompetenci vidieckeho mikroreginu/municipality (stavebn rad, zemn
plnovanie), prehlbovanie rozdielov medzi mestom a vidiekom
pecifick ciel 4:
Modern ttna sprva - nov pohad na riadenie ttunrt inovcie a
racionalizcie usporiadania rezortov Vldy SR Strun analza rezortov
(ministerstiev):Sasn truktra rezortov u nezodpoved trhovo riadenmu
socilne a ekologicky orientovanmu hospodrstvu a sasn siln
rezortizmus u vyerpal svoje monosti efektvneho spravovania ttu, ba
stva sa prekkou jeho rozvoja. V podstate je len 5 zkladnch funkci,
ktor v zaujme lepieho spravovania zverili obania ttu zahranin
politika, obrana, bezpenos obanov, sdnictvo a spravovanie verejnch
financi. Tieto s prezentovan Ministerstvami zahraninch vec, obrany,
vntra, spravodlivosti a financi. Ostatn rezorty stratili svoje
pvodn centrlne riadiace funkcie a vkon innost v tchto rezortoch je
rozdelen medzi jednotliv rovne verejnej sprvy a skromn sektor. V
sasnosti rezorty plnia predovetkm funkcie stratgie a koncepcie,
tvorby legislatvy, finannho prerozdeovania a metodick a kontroln
innos. Urit vnimku tvoria ete rezorty dopravy, hospodrstva a
pdohospodrstva, ktor s aj vlastnkmi a spravovatemi ttneho majetku
(dianice, energetick siete, lesy a pod).
Zsady pre nov rezortn usporiadanie:racionalizova rezorty plniace
ttotvorn funkcie inovova truktru ostatnch rezortov, tak aby sa
odbral nezdrav rezortizmus a posilnila sa synergia a multiplikan
inky sprvy a riadenia maximlne vyui prbuznos sektorov pre zluovanie
a spjanie rezortov, tak aby boli pre obana transparentn, itaten a
zrozumiten odbra duplicitn innosti a rezidu direktvneho riadenia v
zaujme spjania prbuznch innost presva aj jednotliv odborn seky,
odbory, i podriaden intitcie v rmci rezortov posilni a
skompaktibilizova informan systmy riadenia
Nvrh rezortov vldy SRnrodno-ttne ministerstv: V rmci ttnych
rezortov prichdza do vahy zlenie rezortov Ministerstva vntra (mimo
civilnch zloiek) a Ministerstva spravodlivosti no novho rezortu:
Ministerstvo polcie a justcie. Ostatn rezorty by ostali nezmenen.
Celkom by boli 4 rezorty plniace nrodno-ttne funkcie: -
Ministerstvo zahraninch vec MZV - Ministerstvo obrany MO -
Ministerstvo financi MF - Ministerstvo polcie a justcie - MPJ Nov
truktra ostatnch rezortov: Vetky sasn ostatn rezorty by sa
preorganizovali tak, aby sa racionalizovala ich innos a znili sa
nklady na administratvu. Inovcia prstupu spova v novom pohade na
truktru rezortov z hadiska zvyovania kvality ivota: - Jeden sektor
by bolo by bol zameran na kvalitu prostredia a potravn - zveadenie,
tvorba, ochrana a vyuvanie krajiny a prrodnch zdrojov, - druh na
vytvranie podmienok konkurencieschopnosti - energetika, dopravn,
technick a komunikan infratruktra, tret na hospodrsky rast a
kvalitu podnikateskho a pracovnho prostredia, - tvrt na oblas
rozvoja udskch zdrojov - a piaty na spravovanie a rozvoj
krajiny.
Navrhovan nov truktra rezortov (nzvy s len orientan a
pracovn):Ministerstvo tvorby a ochrany krajiny MTOK rezort, ktor sa
vytvor zlenm MP SR a MP SR a zabezpeuje tvorbu, ochranu a vyuitie
krajiny a prrodnch zdrojov pdy, vody a ovzduia a rozvoj vidieka,
spravuje prrodn zdroje, kataster a pozemkov fond Ministerstvo
dopravy a sieovch odvetv MDSO rezort s psobnosou pre oblas
energetiky (presun z MH SR), dopravy, informanch a komunikanch
technolgii, pt, spojov a verejnej dopravy, prpadne i vodovodov a
kanalizcii (presun z MP), ministerstvo spravuje verejn technick
infratruktru a vytvra podmienky pre ekonomick rozvoj a rast
konkurencieschopnosti Ministerstvo pre hospodrsky rast a
zamestnanos MHRZ prepja vrobu na vskum a starostlivos o
zamestnanca, zaha cel oblas vedecko-technickho a ekonomickho
rozvoja, vrtane rozvoja zamestnanosti, s kompetenciami v oblasti
vedy, vskumu a vvoja (presun z M SR), zahraninch investcii, rozvoja
podnikania, obchodu, a zamestnanosti a podpory v nezamestnanosti
(presun z MPSVaR SR); ministerstvo zabezpeuje hospodrsky rast a je
strenm orgnom tripartity Ministerstvo socilneho a kultrneho rozvoja
MSKR rezort s psobnosou pre verejn socilne a kultrne sluby a ich
rozvoj v oblastiach: pamiatkov starostlivos, kultra, vzdelvanie,
starostlivos o rodinu a deti, socilna a zdravotn starostlivos, port
a telovchova, zchrann sluby, meninov politika a podpora
marginalizovanch skupn; ministerstvo spravuje verejn sluby pre
obyvatestvo a zabezpeuje zdrav a kvalitn osobnostn rast, je
partnerom pre MVO a meniny Ministerstvo pre rozvoj a sprvu zemia
MRS rezort s kompetenciami pre verejn sprvu (presun z MV SR),
vrtane jej elektronizcie a tatistiky, zemn a regionlne plnovanie,
stavebn poriadok, miestny a regionlny rozvoj, rozvoj bvania a
cestovnho ruchu (presun z MH SR) a trukturlne fondy; ministerstvo
je partnerom pre zemn samosprvu a odbornm garantom pre usporiadanie
a informatizciu verejnej sprvy a pre sprvu a podporu rozvoja
zemia.
Zvery:Nvrh novej koncepcie usporiadania rezortov predpoklad
existenciu len deviatich ministerstiev. Vlda by tak mala celkom len
10 lenov, prp. 11, ak by sa ustanovilo aj miesto podpredsedu vldy
pre legislatvu a eurpske prvo. Toto rieenie by znamenalo sporu
najmenej 1/3 sasnch vdavkov na zamestnancov centrlnych orgnov ttnej
sprvy. alie spory by sa dosiahli pri reorganizcii a zluovan
miestnej pecializovanej ttnej sprvy poda novej rezortnej
prslunosti. Tento nvrh nielen zohaduje monosti alej decentralizcie
ttnej sprvy, ale vytvra pre u aj vhodn intitucionlne podmienky,
zrozumiten pre obanov. Z hadiska celkovej racionalizcie verejnej
sprvy, a to aj zo zreteom na eurpsku podporn politiku, ale aj na
rozdrobenos a vysok finann nronos zemnej samosprvy, by bolo potrebn
nov komplexn rieenie zemno-sprvneho usporiadania, ktor by mohlo
prinies omnoho vraznejie spory na verejn sprvu a efektvnejie
riadenie rozvoja zemia.
Prlohy: - Prehady vhodnej realizcie kompetenci zemnej verejnej
sprvy - Prehad hlavnch ukazovateov NUTS II a NUTS III
Vhodnos kompetenci verejnej sprvy poda rovnKad kompetenciu
zemnej verejnej sprvy je mon efektvne vykonva na rznych zemnch
rovniach: obec, mikroregin, okres (mestsk regin), hospodrsky regin
(rajn CR), regin(kraj). V sasnosti poznme tri zkladn zemn jednotky
obec (kataster), okres a kraj. Okrem toho existuj aj dobrovon zemn
jednotky tzv mikoreginy miestne zdruenia obc a zemn obvody miestne
ttnej sprvy, ktor vak nie s pre jednotliv rady zemnej
(pecializovanej) ttnej sprvy jednotn a takmer kad rezort pouva in
zemn vymedzenie psobnosti miestnej ttnej sprvy. Prehad vhodnosti
kompetenci miestnej verejnej sprvy poda zemnch rovn:P. Vybran
oblasti rieenia a realizcie innosti a aktivt verejnej sprvy Vhodn a
efektvna zemn rove riadenia Optimlne (jestvujce) intitucionlne
zabezpeenie
01 02 03 04 05 06 07 08 09 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28 29 30 311)
Sprva a drba majetku obce Komunitn rozvoj Marginalizovan rmske
komunity Zkladn verejn sluby Socilna ekonomika Tvorba produktov
vidieckeho CR Harmonizcia rozvoja zemia Stavebn poriadok zemn a
regionlne plnovanie Zvoz a likvidcia odpadov Socilna inklzia
Miestny regionlny rozvoj Integrovan rozvoj vidieka Trh prce ponuka
a dopyt Rozvoj cestovnho ruchu Destinan manament CR Profil a
zameranie strednch kl Verejn doprava Koordincia miestneho rozvoja
Poradenstvo a podpora pre MSP Poradenstvo pre eurofondy Regionlna
tripartita Vkon zemnej ttnej sprvy Vyie verejn sluby Komunikcie II
a III. triedy Regionlne eleznice Regionlna politika, rozvoj reginu
Vntroregionlne rozdiely Podpora rozvoja vidieka Manament povod II.
odvolac stupe S
Obec Obec obec, mikroregin mikroregin mikroregin mikroregin
okres/mestsk regin okres/mestsk regin okres/mestsk regin
okres/mestsk regin zaostvajci okres okres/mestsk regin zemie MAS
hospodrsky regin hospodrsky regin hospodrsky regin hospodrsky regin
hospodrsky regin hospodrsky regin hospodrsky regin hospodrsky regin
hospodrsky regin hospodrsky regin kraj kraj kraj kraj kraj kraj
povodia Kraj
Obecn rad (Oc) Oc, Komunitn centrum Oc, Miestne zdruenie obc
Miestne zdruenie obc - S1) Miestne zdruenie obc - SP2) Miestne
zdruenie obc - TIK3 ? Spolon radova (S) ? Miestne zdruenie obc -
SP2) Partnerstvo socilnej inklzie ? Miestna akn skupina(MAS) ? ?
Zdruenie CR ? Dopravn podniky -SAD RRA RPIC RRA, RPIC, REPIS,
PPA,... ? obvodn rady ttnej sprvy Regionlna samosprva Regionlna
samosprva Regionlna samosprva Regionlna samosprva Regionlna
samosprva Regionlna samosprva Vodohospodrsky podnik Krajsk rady,
krajsk sdy
- spolon radova, 2) - spolon podnik, 3) turistick informan
kancelria,
Problmy: - niektor innosti nie s pokryt intitciami -
mimosamosprvne intitcie maj v sasnosti vemi rznorod zemn psobnos, o
komplikuje spoluprcu a koordinciu, znemouje synergiu a
spolupsobenie a zneprehaduje a komplikuje dostupnos sluieb zemnej
ttnej sprvy pre obana - niektor intitcie s len formlne a nemaj
relne finann zabezpeenie svojej innosti a nie s bene kontituovan
(hlavne v rovni mikroreginov)
-
regionlna samosprva m obmedzen kompetencie a monosti pre rozvoj
reginu a jej kontituovanie v rovni NUTS III je nevhodn a
nesystmov
Nvrh optimalizcie vkonu kompetenci verejnej sprvy po jednotlivch
rovniach alternatva A) mestsk reginytatistick jednotka zemn
jednotka, rove Vhodn a efektvne kompetencie Optimlna vkonn
intitcia
obec mimo plov rastu cca 1920 obc
NUTS V kohzny pl rastu cca 890 obslunch obc a miest + Inovan pl
rastu 80 okresnch miest +
NUTS IV
Mestsk regin (okres) cca 80 okresov (mestskch reginov)
NUTS III
Hospodrsky regin =
sprva a drba majetku obce (okrem komunik. a pozemkov) rozpoet
obce overovanie listn, kronika program obnovy dediny triedenie
odpadu aktivan prce komunitn rozvoj marginalizovan rmske komunity
zkladn sluby PHSR obce verejn poriadok usmernenie podnikania
zakladanie organizcii PHSR mesta podnikatesk innos mesta investin
innos mesta mestsk doprava miestny/regionlny rozvoj miestne dane a
poplatky rozpoet municipality rozvojov plny okresu -PHSR zemn plny
okresu a obc socilna inklzia spolon socilne sluby Gymnzium informan
systmy, servis zber a likvidcia odpadov Stavebn rad sprva vodnho
hospodrstva spolon investin innos podnikatesk innos priemyseln
parky, inkubtory drba a vstavba miestnych komunikcii, vstavba bytov
ochrana spotrebitea ochrana kultrneho dedistva organizovanie
hlasovania rozvoj cestovnho ruchu destinan manament CR koordincia a
spoluprca mestskch reginov trh prce ponuka a dopyt zameranie
strednch kl poradenstvo a podpora MSP poradenstvo pre eurofondy
cezhranin spoluprca
Miestny rad (M)
M, Komunitn centrum Komunitn pracovnk municipality Obecn rad
(Oc)
Mestsk rad (Ms)
Municiplny rad (Mc)
Verejnoskromn partnerstvo hospodrskeho reginu Integrovan
regionlna rozvojov agentra (IRRA)
marketing a regionlna znaka Verejn doprava Dopravn podnik (SAD)
regionlna drba ciest Regionlna samosprva Regionlna tripartita
Odbory, zamestnv., RZMO zemn obvod miestnej ttnej vkon miestnej
ttnej sprvy Obvodn rady sprvy-22 obvodov podpora v nezamestnanosti
Obvodn pecializovan rad vyie verejn sluby komunikcie II a III.
triedy regionlne eleznice region. politika, rozvoj reginu regionlne
a zemn plny programovanie pre eurofondy implementcia eurofondov
Regionlna vntroregionlne rozdiely samosprva integrovan rozvoj
vidieka rad regionlnej samosprvy (samosprvny kraj) a jeho
organizcie NUTS II koordincia hosp.reginov 4 samosprvne kraje
koordincia verejnej dopravy + HM SR integrovan systm dopravy
euroregionlna spoluprca rozpoet region. samosprvy regionlne dane a
poplatky sprva a drba majetku zriaovanie organizcii manament povod
Kraj 4 + HM SR II.- odvolac stupe t. sprvy Krajsk rady
Mimotatistick zemn jednotky - dobrovon partnerstv pre spolon zujmy
a potreby tvorba produktov VCR Miestne zdruenie obc spolon servis
TIK informcie a poradenstvo mikroregin spolon tovn agenda obc (bez
ohadu na administratvne zber a triedenie odpadov Miestne zdruenie
obc lenenie) spolon socilny podnik miestna energetika socilna
ekonomika a sluby Miestna Integrovan rozvoj vidieka rove vzdelvanie
a informovanie zemie MAS nrodn a nadnrodn Verejno-skromn (bez ohadu
na spoluprca v rozvoji vidieka partnerstvo manament administratvne
Miestnej aknej skupiny rozvoj vidieckeho CR lenenie) diverzifikcia
ekonomiky miestna infratruktra Euroreginy cezhranin spoluprca vleni
do IRRA Regionlna rove Nrodn parky Europarky Sprva parkov
Kategorizcia mestskch reginov (v slade s KSR) A) mestsk reginy
1.kategrie vekomestsk reginy (9): Trnava, Nitra, Trenn, ilina,
Martin, Bansk. Bystrica, Zvolen, Preov, Koice B) mestsk reginy
2.kategrie (17): Nov Zmky, Komrno, Prievidza, Pchov, Povask
Bystrica, Doln Kubn, Ruomberok, Liptovsk Mikul, Poprad, Kemarok,
Levoa, Spisk Nov Ves, Luenec, Rimavsk Sobota, Michalovce, Vranov
nad Topou, Humenn C) mestsk reginy 3.kategrie (24): Malacky,
Senica, Pieany, Hlohovec, Galanta, Dunajsk Streda, Levice,
Topolany, Partiznske, Nov Mesto nad Vhom, Ilava, adca, Tvrdon,
Brezno, iar nad Hronom, Krupina, Vek Krt, Revca, Roava, Star ubova,
Sabinov, Bardejov, Snina, Trebiov D) mestsk reginy 4.kategrie (28):
Skalica, aa, Zlat Moravce, trovo, eliezovce, ahy, Bnovce nad
Bebravou, Myjava, Byta, Kysuck Nov Mesto, Turianske Teplice,
Nmestovo, Liptovsk Hrdok, arnovica,
Bansk tiavnica, Detva, Poltr, Hna, Hepa, Tornaa, Moldava nad
Bodvou, Gelnica, Krovsk Chlmec, Vek Kapuany, Sobrance,
Medzilaborce, Stropkov, Svidnk Pozn: Bratislava spolu s okresmi
Pezinok a Senec tvoria metropolitn regin hlavn mesto SR
Nvrh optimalizcie vkonu kompetenci verejnej sprvy po jednotlivch
rovniach alternatva B) mal municipalitytatistick jednotka zemn
jednotka, rove Vhodn a efektvne kompetencie Optimlna vkonn
intitcia
Komplexn kompetencie Municiplny rad miestnej samosprvy poda
platnej legislatvy Kompetencie miestnej ttnej Detaovan pracovisko
NUTS IV okres sprvy 1.stupa obvodnho radu rozvoj cestovnho ruchu
destinan manament CR koordincia a spoluprca mestskch reginov
Verejnoskromn partnerstvo trh prce ponuka a dopyt hospodrskeho
reginu zameranie strednch kl Integrovan regionlna Hospodrsky
rozvojov agentra (IRRA) regin = poradenstvo a podpora MSP
poradenstvo pre eurofondy NUTS III cezhranin spoluprca marketing a
regionlna znaka Verejn doprava Dopravn podnik (SAD) regionlna drba
ciest Regionlna samosprva Odbory, zamestnv., RZMO zemn obvod
Regionlna tripartita miestnej ttnej vkon miestnej ttnej sprvy
Obvodn rady sprvy podpora v nezamestnanosti Obvodn pecializovan rad
vyie verejn sluby komunikcie II a III. triedy regionlne eleznice
region. politika, rozvoj reginu regionlne a zemn plny programovanie
pre eurofondy implementcia eurofondov vntroregionlne rozdiely
Regionlna integrovan rozvoj vidieka samosprva rad regionlnej
samosprvy (samosprvny a jeho organizcie NUTS II koordincia
hosp.reginov kraj) koordincia verejnej dopravy integrovan systm
dopravy euroregionlna spoluprca rozpoet region. samosprvy regionlne
dane a poplatky sprva a drba majetku zriaovanie organizcii manament
povod kraj II.- odvolac stupe t. sprvy Krajsk rady Mimotatistick
zemn jednotky - dobrovon partnerstv pre spolon zujmy a potreby
Miestna marginalizovan rmske Verejno-skromn Partnerstvo rove
komunity partnerstvo v okresoch so socilnej inklzie socilnou
exklziou socilna inklzia zemie MAS Integrovan rozvoj vidieka
Manament Miestnej aknej skupiny nrodn a nadnrodn spoluprca v
rozvoji vidieka rozvoj vidieckeho CR regionlna rove miestna NUTS V
municipalita
Regionlna rove
Prehad zkladnch orientanch ukazovateov hospodrskych reginov
(NUTS III) a samosprvnych krajov - NUTS IIpoet obyvate ov hustot a
obyv/k m2
Euroreginy Nrodn parky
diverzifikcia ekonomiky cezhranin spoluprca Europarky
vleni do IRRA Sprva parkov
p. . 01 I 02 03 04 05 II 06 07 08 09 10 11 III 12 13 14 15 16 IV
17 18 19 20 21
Regin
rozloh a km2
okresy mestsk reginy (vek municipality) BA-I, BA-II, BA-III,
BA-IV, BA-V, Pezinok, Senec 7 okresov, 2 municipality + BA Malacky,
Senica, Skalica Pieany, Hlohovec, Trnava, aa, Galanta Dunajsk
Streda, Komrno, trovo, Vek Meder Topoany, Zlat Moravce, Nitra, Nov
Zmky 16 okresov = 16 municipalt Bnovce nad Bebravou, Prievidza,
Partiznske Myjava, Nov Mesto nad Vhom, Trenn, Ilava, Pchov Povask
Bystrica, Byta, adca, ilina, Kysuck Nov Mesto Turianske Teplice,
Martin Nmestovo, Tvrdon, Doln Kubn Ruomberok, Liptovsk Mikul,
Liptovsk Hrdok 21 okresov = 21 municipalt Bansk Bystrica, Brezno,
Hepa Detva, Zvolen, Bansk tiavnica, iar nad Hronom, arnovica
Levice, eliezovce, ahy, Krupina Vek Krt, Luenec, Poltr Hna, Revca,
Tornaa, Rimavsk Sobota, Roava 20 okresov = 20 municipalt Poprad,
Kemarok, Star ubova Levoa, Spisk Nov Ves, Gelnica Svidnk, Bardejov,
Sabinov, Preov Medzilaborce, Humenn, Snina, Vranov n/Topou,
Stropkov, Trebiov, Sobrance, Michalovce Krovsk Chlmec, V.
Kapuany
Bratislavsk Bratislava hl.m. SR Zhorcky Trnavsky Podunajsk
Nitriansky Zpadn Slovensko Hornonitriansky Stredopovask
Severopovask Turiansky Oravsk Liptovsk Severn Slovensko Horehronsk
Stredohronsk Dolnohronsk Novohradsk Gemersk Stredn Slovensko
Podtatransk Spisk arisk Hornozemplnsky Dolnozemplnsky
550.000 550.000 176.000 382.000 262.000 385.000 1,205.000
226.000 309.000 379.000 114.000 134.000 133.000 1,295.000 175.000
191.000 140.000 141.000 183.000 830.000 224.000 161.000 332.000
213.000 238.000
1130 1130 1.970 2.350 2.650 2.990 9.980 1.730 2.320 2.490 1.125
1.660 1.985 11.310 2.075 2.440 2.140 2.150 3.305 12.110 2.570 1.525
2.905 3.145 2.630
486 486 89 163 99 128 121 130 133 152 101 81 67 115 84 78 65 66
53 69 87 106 114 68 90
22 V
Abovsk Vchodn Slovensko Spolu SR
352.000 1,520.000 5,410.000
1.850 14.625 49.035
190 104 110
KE-I, KE-II, KE-III, KE-IV, Koice okolie, Moldava nad Bodvou 26
okresov, 22 municipalt + KE 90 okresov (81 municipalt)