Top Banner
Úvod Nemocnice slúžia ľuďom už do stredoveku, keď vznikali v kláštoroch prvé hospice. Ich úlohou bolo liečiť ranených a chorých ľudí, ako aj poskytovať prístrešie okoloidúcim. Okrem medicíny bola pre liečbu významná starostlivosť, priateľský prístup, ako aj modlitby a sviatosti. Ľudia vtedy neverili len medicíne, ale aj nadprirodzeným schopnostiam uzdraviť sa. Dnešná liečba vďaka pokročilému vedecko-technologickému pokroku je založená na liečbe vymoženosťami modernej doby. Lekári ani pacienti sa na zázraky dnes už veľmi nespoliehajú, zabúda sa však na dôležitý aspekt liečby: ľudské samoliečiace schopnosti a ich podpora. Prirodzenou vlastnosťou človeka je byť zdravý [1.]. a keďže človek sa vyvíjal milióny rokov vo svojom prirodzenom prírodnom prostredí, vplyv prírody je aj dnes nezanedbateľný. Človek na liečbu potrebuje okrem aktívnej liečby a starostlivosti aj príjemné prostredie, čím sa v ňom aktivizujú pozitívne samoliečiace sily, ktoré urýchľujú jeho liečebný proces. Pri dnešnom ekonomickom systéme je urýchlenie a zefektívnenie liečby dôležitým faktorom na zníženie výdavkov a zvýšenie spokojnosti pacientov. Okrem toho ďalšie faktory sú: - Zmiernenie bolesti - Zlepšenie spokojnosti pacienta - Zvýšenie atraktívnosti a komfortu nemocničného prostredia - Zredukovanie stresu ošetrujúceho personálu - Zvýšenie príťažlivosti pracovného prostredia pre ošetrujúci personál Zvýšenie konkurencieschopnosti nemocníc, zníženie výdavkov na liečbu prostredníctvom urýchlenia liečby Ideálna nemocnica by mala byť kombináciou toho najlepšieho z kúpeľných sanatórií, hotelov a nemocníc, aby bolo dosiahnuté vhodné liečebné prostredie, v ktorom už len pobyt bude aj liečbou.“ [2.] Vzťah nemocnice k užívateľovi: Na pacienta pôsobia 4 základné vplyvy: prostredie, personál, návštevníci a ostatní pacienti. Na základe toho pociťuje pacient rôzne pocity od nádeje po strach z bolesti zo smrti, stráca svoju intimitu, je odkázaný na druhých. Aj zdravotný personál má svoje emócie potrebuje uznanie, pocit užitočnosti, ale aj chvíľu oddychu a čo najmenej frustrácie. Pre humanizáciu nemocníc je dôležité aby pacienti aj personál boli spokojný, keďže sa navzájom ovplyvňujú pri dennom kontakte. Na základe teórie Maslowowej pyramídy [3.] rozdeľujeme potreby do 5tich základných úrovní v hierarchickom usporiadaní podľa dôležitosti a špecifikácie. Najnižšie sú základné potreby, najvyššie vysoko individuálne potreby: 1. fyziologické potreby ( kyslík, pitie, jedlo, spánok, vykonávanie potreby...) 2. potreba bezpečnosti (ochrana, istota, bezpečnosť, ...) 3. spoločenské potreby ( láska, priateľstvo, rodina, vzťahy, pocit spolupatričnosti) 4. potreba uznania ( sebaúcta, uznanie vlastnej hodnoty, sebareflexia, dôležitosť, jedinečnosť...) 5. potreba sebarealizácie(úspech, vlastné plány, individuálne potreby, trávenie voľného času...) Obr.č.1: hala renesančnej nemocnice Obr.č.2: Maslowova pyramída
10

HUMANIZÁCIA NEMOCNIČNÉHO PROSTREDIA

Jan 23, 2018

Download

Documents

Martin Prno
Welcome message from author
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
Page 1: HUMANIZÁCIA NEMOCNIČNÉHO PROSTREDIA

Úvod Nemocnice slúžia ľuďom už do stredoveku, keď vznikali v kláštoroch

prvé hospice. Ich úlohou bolo liečiť ranených a chorých ľudí, ako aj

poskytovať prístrešie okoloidúcim. Okrem medicíny bola pre liečbu

významná starostlivosť, priateľský prístup, ako aj modlitby a sviatosti.

Ľudia vtedy neverili len medicíne, ale aj nadprirodzeným schopnostiam

uzdraviť sa.

Dnešná liečba vďaka pokročilému vedecko-technologickému pokroku

je založená na liečbe vymoženosťami modernej doby. Lekári ani pacienti sa

na zázraky dnes už veľmi nespoliehajú, zabúda sa však na dôležitý aspekt

liečby: ľudské samoliečiace schopnosti a ich podpora.

Prirodzenou vlastnosťou človeka je byť zdravý [1.]. a keďže človek sa

vyvíjal milióny rokov vo svojom prirodzenom prírodnom prostredí, vplyv

prírody je aj dnes nezanedbateľný. Človek na liečbu potrebuje okrem

aktívnej liečby a starostlivosti aj príjemné prostredie, čím sa v ňom

aktivizujú pozitívne samoliečiace sily, ktoré urýchľujú jeho liečebný proces.

Pri dnešnom ekonomickom systéme je urýchlenie a zefektívnenie

liečby dôležitým faktorom na zníženie výdavkov a zvýšenie spokojnosti

pacientov. Okrem toho ďalšie faktory sú:

- Zmiernenie bolesti

- Zlepšenie spokojnosti pacienta

- Zvýšenie atraktívnosti a komfortu nemocničného prostredia

- Zredukovanie stresu ošetrujúceho personálu

- Zvýšenie príťažlivosti pracovného prostredia pre ošetrujúci personál

Zvýšenie konkurencieschopnosti nemocníc, zníženie výdavkov na liečbu prostredníctvom

urýchlenia liečby

„Ideálna nemocnica by mala byť kombináciou toho najlepšieho z kúpeľných sanatórií, hotelov a nemocníc,

aby bolo dosiahnuté vhodné liečebné prostredie, v ktorom už len pobyt bude aj liečbou.“ [2.]

Vzťah nemocnice k užívateľovi: Na pacienta pôsobia 4 základné vplyvy: prostredie,

personál, návštevníci a ostatní pacienti.

Na základe toho pociťuje pacient rôzne pocity od nádeje po strach

z bolesti zo smrti, stráca svoju intimitu, je odkázaný na druhých. Aj

zdravotný personál má svoje emócie potrebuje uznanie, pocit

užitočnosti, ale aj chvíľu oddychu a čo najmenej frustrácie.

Pre humanizáciu nemocníc je dôležité aby pacienti aj personál

boli spokojný, keďže sa navzájom ovplyvňujú pri dennom

kontakte. Na základe teórie Maslowowej pyramídy [3.]

rozdeľujeme potreby do 5tich základných úrovní v hierarchickom

usporiadaní podľa dôležitosti a špecifikácie.

Najnižšie sú základné potreby, najvyššie vysoko individuálne potreby:

1. fyziologické potreby ( kyslík, pitie, jedlo, spánok, vykonávanie potreby...)

2. potreba bezpečnosti (ochrana, istota, bezpečnosť, ...)

3. spoločenské potreby ( láska, priateľstvo, rodina, vzťahy, pocit spolupatričnosti)

4. potreba uznania ( sebaúcta, uznanie vlastnej hodnoty, sebareflexia, dôležitosť, jedinečnosť...)

5. potreba sebarealizácie(úspech, vlastné plány, individuálne potreby, trávenie voľného času...)

Obr.č.1: hala renesančnej nemocnice

Obr.č.2: Maslowova pyramída

Page 2: HUMANIZÁCIA NEMOCNIČNÉHO PROSTREDIA

Ak nie je splnená nižšia úroveň potrieb, nemôže sa riešiť vyššia úroveň – človek sa sústredí na uspokojenie

aktuálnej základnejšej potreby, až po jej vyriešení sa zamieria na vyššie potreby

Čím vyššie požiadavky sú uspokojené, tým viac stúpajú nároky človeka.

Spokojnosť pacienta závisí od uspokojenia potrieb do určitej úrovne v Maslowovej pyramíde, pričom

každý pacient má individuálnu úroveň.

Stav nemocníc na Slovensku: Na Slovensku je väčšina nemocničných stavieb z obdobia socializmu. Z tohto obdobia

pochádzajú mohutné blokové nemocnice utilitárneho charakteru, ktoré sa vôbec

nezaoberajú humanizačnými myšlienkami. Prostredie pôsobí inštitucionálne

,neosobne. Navyše sú mnohé vo veľmi schátralom stave. Preto je potrebná ich

rekonštrukcia, adaptácia novým požiadavkám prípadne nahradenie novými objektmi.

Zahraničie: V zahraničí sa už realizujú mnohé projekty zohľadňujúce

v návrhu humanizačné tendencie. Staré budovy sa adaptujú

a neustály vývoj produkuje stále efektívnejšie riešenia. Vo forme

nemocnice sa vytvoril kompromis medzi horizontálnou

a vertikálnou formou, kde sa centralizujú vybrané prevádzky.

Taktiež sa vytvára program aktivít pre pacientov, rieši sa estetika

a osobnosť priestorov ako aj kontakt s prírodným prostredím.

Vplyv prostredia na naše zmysly:

Zrak:

Je hlavným informačným zmyslom človeka. Prísunom svetla sa zlepšuje

vitálnosť, psychický stav človeka a prísun vitamínu D, zlepšujú sa tiež

motorické schopnosti.

Hmat:

Je potvrdzujúci zmysel, koža človeka je najväčší orgán tela, dôležitý najmä pre

slabozrakých a nevidiacich, ktorým vnímame bezprostredné okolie.

Čuch:

Je najviac prepojený s pamäťou, pocitmi a je najrýchlejšie sa šíriaci vnem. Ovocné/prírodné vône

spomaľujú tep, znižujú krvný tlak, uvoľňujú svaly, podporujú koncentráciu , naopak nemocničné zápachy

sú kontraproduktívne

Chuť:

Je úzko spojená s čuchom. Deti zvyknú ochutnávať predmety v nemocnici , preto platí zásada výberu

vhodného materiálu a jeho úpravy

Vplyv architektúry v redukovaní stresu pacienta: „Architektúra ako taká nemôže pacientov liečiť, ale môže svojím riešením redukovať stres a depresiu, a tak

priamo vplývať na priebeh jeho liečby.“ [4.]

Základné požiadavky pacientov a rodinných príslušníkov v nemocničnom prostredí:

Obr.č.3: Kramáre, Bratislava

Obr.č.4: nemocnica, Gibraltár

Obr.č.5: vnímanie zmyslami

Page 3: HUMANIZÁCIA NEMOCNIČNÉHO PROSTREDIA

1. Zabezpečenie kontaktu s prírodou a svetlom:

a. Vizuálny kontakt s prírodným prostredím:

Pohľad na prírodu zmierňuje stres a bolesti,

navodzuje pocit bezpečnosti, pokoja, harmónie

a krásy. Jej nedostatok spôsobuje depresiu, stres,

emocionálne zmeny v osobnosti. Kontakt

s prírodou poskytuje najmä okno izby, ktoré by

malo byť čo najväčšie, so zníženým parapetom,

regulovaným tienením, orientované do

atraktívneho prírodného prostredia a na slnečnú

stranu. Pri vyšších podlažiach je dobré riešenie

zrkadlového podhľadu pri okne, v ktorom sa

zrkadlí prírodné prostredie. Kontakt s prírodným

prostredím možno dosiahnuť aj imitáciou prírody,

pomocou obrazov, motívov, malieb na stenách.

b. priamy kontakt s exteriérovým prírodným prostredím:

Súčasťou nemocnice by mali byť aj vonkajšie prírodné

plochy, ideálne na relaxáciu a oddych pacientov ako aj

personálu. Riešenie nemocničných záhrad poskytuje

ideálne riešenie pre únik z neosobného

a inštitucionálneho priestoru, do priestoru ponúkajúceho

bohatý zmyslový zážitok, jemné línie, čerstvý vzduch a

harmóniu, prostredie evokujúce život.

Výskum C. Francisciho [5.]dospel k tomu, že dominantná

väčšina pacientov a dokonca aj personálu by si za miesto

oddychu a uvoľnenia zo stresu zvolili vonkajšie prírodné

prostredie.

Prírodné prostredie nemocnice by malo byť riešené podľa určitých architektonických zásad. Malo by to

byť prostredie s ľahkou orientáciou, tiché, ľahko prístupné pre pacientov aj personál. Nemocničný park by

mal byť viditeľný a lákať ľudí už pri vstupe do nemocnice. Dizajn prostredia by mal byť kompatibilný

s architektúrou nemocnice, podnecujúci zvedavosť a fantáziu človeka, poskytujúci aj miesta pre súkromie.

Prostredie musí byť riešené bezbariérovo, citlivo vzhľadom na stav pacienta, bezpečné a chránené od

okolia. Dizajn tiež závisí od druhu zdravotného zariadenia, špecializácie. V priestore záhrad môže byť

situované stredisko zdravotných sestier pre lepší dohľad a starostlivosť.

c. Interiérový kontakt s prírodným

prostredím:

U rastlín sa nepreukázalo obávané rozširovanie

baktérií, zato ich pozitívne vlastnosti sú známe,

okrem produkcie kyslíka, eliminácie oxidu

uhličitého, čistenia vzduchu a tlmenia hluku aj

odbúravajú kašeľ, suchú sliznicu nosa a hrdla,

svrbenie kože, bolesť únavu, stres, zvyšujú

citlivosť a koncentráciu, ovplyvňujú náladu

apod. Ich umiestnenie v interiéri zohráva

dôležitú úlohu pre pacientov aj personál.

Obr.č.6: projekt nemocnice v Singapure

Obr.č.7: príklad prírodného prostredia

Obr.č.8: dizajn pacientovej izby

Page 4: HUMANIZÁCIA NEMOCNIČNÉHO PROSTREDIA

d. Zabezpečenie kontaktu so

svetlom:

Svetlo má priamy vplyv na psychický

ale aj fyziologický stav človeka a jeho

schopnosť orientovať sa.

Denné prirodzené osvetlenie má na

pacienta výrazne lepší vplyv ako

náhradné umelé osvetlenie. Ideálne

je pre pacientov ranné osvetlenie.

Umelé svetlo v noci by malo byť

rozptýlené, nepriame pripomínajúce

denné osvetlenie, nevhodné je

blikajúce neónové osvetlenie,

spôsobujúce stres a bolesti hlavy.

2,5 . zredukovanie stresu a zvýšenie efektívnosti personálu :

Keďže personál je jedným z hlavných vplyvov pôsobiacich na pacienta, je dôležité aby bol efektívny a tiež

aby sa cítil spokojne.

Efektívnu prevádzku je možné docieliť decentralizáciou prevádzok zdravotných sestier, aby boli čo

najbližšie k pacientom. Ideálne by malo byť 6-8 izieb na 1 prevádzku, ktorú obsluhujú dve zdravotné

sestry. Treba klásť dôraz na minimálne dochádzkové vzdialeností, flexibilitu a dostupnosť skladov

a pomocných priestorov, jednoduchú orientáciu ale aj príjemné prostredie aj pre personál. Veľkým

prínosom je využitie výpočtovej techniky. Personál by mal mať možnosť na príjemný oddych odpočinok.

3. Zredukovanie rušivých vplyvov prostredia:

Hluk:

Pôsobenie hluku má výrazný vplyv na krvný tlak, tep, vstrebávanie kyslíka, spánok ,či stres. V nemocnici

má hluk tri potencionálne zdroje:

Hluk pochádzajúci od ostatných pacientov (prípadne personálu)

Hluk pochádzajúci z prevádzky liečebných prístrojov a pomôcok

Hluk z exteriéru

V súčasnosti sú problémom vysoko reflexívne povrchy ktoré sú maximálne nevhodné. V interiéri sú

vhodnejšie pohltivé materiály, prírodné elementy, správne dimenzované deliace priečky, podlahy

a akustické podhľady. Norma uvádza maximálnu hladinu zvuku 40dB cez deň a

30dB v noci. Dostatočný kľud sa dá dosiahnuť aj navrhnutím jednolôžkových izieb, či dispozíciou

separujúcou hlučné a tiché prevádzky. Vďaka technológii sa tiež vyvíjajú prístroje a zariadenia s nižšou

hladinou hluku.

Zvuk však tiež môže pôsobiť na liečbu pozitívne. Pacienti môžu počúvať príjemnú hudbu a to podľa

vlastného uváženia.

Aktivity pripomínajúce mi život mimo nemocnice

Súčasťou nemocnice by mal byť široký sortiment iných

prevádzok ako sú obchody, služby, knižnice, fonotéky,

kaviarne, reštaurácie, náboženské priestory,

rehabilitačné aktivity, detský kútik apod., prístupné pre

pacientov personál aj verejnosť, ktoré spríjemňujú pobyt

a zároveň sú ekonomickým prínosom pre nemocnicu.

Súčasťou pobytu pacienta by mala byť aj možnosť zábavy

a kultúrneho vzdelávania, s cieľom odpútať pozornosť od

choroby.

Obr.č.9: vizualizácia izby pacienta

Obr.č.10: dieťa v nemocnici S.C.Mott

Page 5: HUMANIZÁCIA NEMOCNIČNÉHO PROSTREDIA

V priestoroch nemocníc môžu byť inštalované rôzne

výstavy, maliarske a sochárske diela, takisto ako

prezentovanie dramatického umenia. Umenie by

malo mať konkrétny charakter, jasné motívy

a pozitívny charakter.

Dôležité je tiež využitie farieb v priestore- kým teplé

farby podporujú aktivitu, trávenie ale aj krvný tlak

a nervozitu, studené farby zasa odpočinok, relax.

Tmavé odtiene pôsobia skôr depresívne biela

a čierna aj sterilne. Vhodné sú veselé pastelové

farby. Pri navrhovaní prostredia platí zásada

nenavrhovať monotónne ani príliš extravagantné

priestory.

3,5. Umožnenie regulovanie mikroklímy v nemocničnej izbe:

Človek v nemocnici si potrebuje zachovať vlastnú individualitu, určitú samostatnosť a slobodu, ktoré

podporujú jeho psychickú pohodu. Preto by mal mať pacient možnosť prispôsobiť si prostredie podľa

svojich potrieb, nastaviť si mikroklímu, usporiadať si vnútorný priestor. Ovládacie prvky by mali byť

prístupné s postele. Taktiež je vhodné aby mal pacient vizuálny kontakt z personálom na chodbe.

Na druhej strane pacient potrebuje maximálne súkromie, vlastný priestor, možnosť súkromne

komunikovať.

4. Zlepšenie informačného systému:

„Pre psychickú pohodu pacienta je mimoriadne dôležité, kde sa v komplexe nemocnice nachádza, ako

sa môže samostatne dostať na jemu žiadané miesto“[6.]

Orientácia v budove je dôležitým aspektom humanizácie nemocníc. Okrem prehľadné riešenia dispozície

je dôležité riešiť Informačný systém, jasne čitateľný a jednoduchý pre všetkých ľudí bez ohľadu na

prípadné postihnutie. Súčasťou systému môžu byť mapy, priestorové modely, virtuálny systém, značky

a smerovky, signalizácia ako aj samotná architektúra nemocnice.

4 hlavné aspekty informačného systému:

-Elektronicky dostupné informácie

-Vonkajší navádzací systém:

Zahŕňa informačné tabule, navádzacie body, línie, smerovky, informačné prostriedky pre postihnuté

osoby, informačné displeje, svetelné navádzanie, informovanie o členení budovy apod. Dôležitá je

dostupnosť parkovania, viditeľný hlavný vstup, predstava o vnútornom členení budovy, ako aj dostupnosť

pre všetky osoby (rôzne spôsoby dopravy, postihnutia, výšky človeka)

Vnútorný navádzací systém:

Okrem grafického informačného systému môže byť jeho súčasťou aj personálne informačné centrum,

model nemocnice, virtuálny informačný systém či svetelná signalizácia. Dôležité je vyznačenie hlavných

trás, oddelení, únikových ciest a orientačných bodov.

Informačný systém je potrebné zriadiť aj pre zrakovo a inak postihnutých a to svetelný, hmatový, a

zvukový (najmä vo výťahoch),používať taktilné značenia, brailove písmo. Orientačné plány musia byť

zrozumiteľné, správne otočené, so správnym množstvom detailov a so správnou mierkou, pri zobrazení sa

preferuje zobrazenie smerových označení pred vyznačením kríženia smerov.

Dôležité je aj farebné riešenie, veľkosť značiek, tabúľ, piktogramov, textov, ich dizajn, názornosť,

osvetlenie, umiestnenie, informačný systém nesmie prekážať v dispozícii pri pohybe, evakuácii apod.

Obr.č.11: prostredie nemocnice Aurora St. Luke

Page 6: HUMANIZÁCIA NEMOCNIČNÉHO PROSTREDIA

Celková štruktúra nemocnice (úzko súvisiaca s vnútorným navádzacím systémom):

Vnútorný informačný systém môže byť individuálne riešený pre každého pacienta na jeho nemocničnej

izbe. Dôležitý je model nemocnice najmä pre postihnuté osoby na lepšiu predstavivosť členenia budovy.

Človek má tendenciu pohybovať sa v priestoroch priestrannejších, jednoduchších, dostatočne osvetlených

– čo môžeme využiť pri architektúre na lepšiu orientáciu osôb.

6. Umožnenie blízkym byť súčasťou liečebného procesu:

Účasť blízkych pri ošetrovaní má pozitívny vplyv nielen na pacienta, ale aj odľahčuje vyťaženie personálu.

Znižuje sa počet fyzických úrazov na izbe. Návštevy by nemali byť determinované návštevnými hodinami

a je potrebné mať dostatok súkromia pri ich návšteve.

7. Prostredie ohľaduplné a bezbariérové: nemocnice umožňujúce prístup, pohyb a orientáciu

všetkým ľuďom bez ohľadu na vek, a fyzické či mentálne postihnutie

8. Bezpečné prostredie

Veľkým problémom súčasných nemocníc je

šírenie infekcií, ktoré sa v prípade

prepuknutia ľahko šíria vo viaclôžkových

izbách, pri transporte infikovaného. Dôležitá

je efektívna hygiena. Aby personál viacej

dbal na hygienu, treba umiestniť

pohotovostné umývadlo hneď pri dverách či

zaviesť jednorazové dezinfekčné utierky. Pri

riešení jednolôžkovej izby je hygiena tiež

efektívnejšia, separácia pacientov znižuje

riziko prenosu nákazy a zvyšuje efektivitu

vyčistenia izby.

Takisto sa eliminuje množstvo presunov pacienta z izby do izby, tým aj riziko úrazov pri prenášaní. Na trhu

sa objavuje nový materiál- oxid titaničitý, ktorý má samočistiacu schopnosť vplyvom slnečného žiarenia.

Bezpečnosť pacientov sa zvyšuje aj decentralizáciou strediska zdravotných sestier .

Obr.č.12: farebné riešenie nemocničnej haly

Obr.č.12: starostlivosť o pacienta

Page 7: HUMANIZÁCIA NEMOCNIČNÉHO PROSTREDIA

Výsledné zásady pre architektonicko- urbanistickú tvorbu Všetky zásady pre humanizáciu nemocničného prostredia by sme mohli stručne zhrnúť do týchto bodov:

Možnosť jednolôžkových izieb:

separovaním pacientov sa lepšie predchádza infekciám, znižuje sa úrazovosť, zvyšuje súkromie, a pocit

spokojnosti pacienta, lepšia komunikácia s lekárom, aj s rodinnými príslušníkmi, možnosť regulácie

prostredia

Vhodný výhľad:

prírodné prostredie pôsobí pozitívne na psychický stav pacienta, dobrý výhľad sa zaistí vhodnou

orientáciou, veľkosťou okna (min 20-30% plochy steny) nízkopodlažnou koncepciou či pomocou

zrkadlového nadpražia

Priamy kontakt s prírodou:

Dôležité je situovať stavbu do prírodného

prostredia, komplexne riešiť park podľa zásad

bezbariérovosti, intimity, vyváženosti,

umeleckých hodnôt. Ďalej môžeme zeleň

umiestňovať aj v interiéri, či imitovať

audiovizuálne

Dostatok denného svetla:

Okná, svetlíky musia spĺňať hygienické normy,

umelé osvetlenie sa čo najviac má približovať dennému.

Nehlučnosť v nemocničnom prostredí:

Použitie izolácií, separácia pacientov, izieb ale aj samotnej nemocnice od zdroja hluku, využitie tichých

prístrojov -izolácie proti hluku

Priestorová orientácia pacienta v nemocnici:

Nemocnica musí byť navrhnutá s jednoducho a logicky, s komplexným informačným systémom s využitím

všetkých dostupných prostriedkov od architektonického riešenia až po najmodernejšiu techniku .

Aktivity bežného života:

Je potrebný efektívny program na rozptýlenie pacienta, služby a umenie.

Vhodné esteticko-výtvarné riešenie a možnosti umeleckého vyžitia:

Pre pacientov sú vhodné konkrétne, najmä prírodné motívy, dramatické umenie,

jemná farebnosť izieb, pastelové odtiene

Výmena vzduchu, hygiena:

Preferuje sa prirodzené vetranie, separácia hygienických jadier izieb

Decentralizovať stanice zdravotných sestier:

S cieľom byť poruke k pacientom, efektívny a mať vizuálny kontakt. Zároveň treba zapojiť členov rodiny

do ošetrovacieho procesu. Fenomén jednolôžkovej izby Jednolôžková izba ponúka brilantné riešenie mnohých

požiadaviek humanizácie prostredia. Pacient má takto

maximálne súkromie a možnosť regulácie klímy, súkromie

na rozhovor s lekárom aj na stretnutie s blízkymi.

Kompletné jednolôžkové riešenie umožňuje

decentralizovať pracoviská sestier smerom k izbám

pacientov, ako aj presunutie mnohých úkonov do izieb

pacienta, čím zaniká potreba špecializovaných priestorov

na to určených. Pritom jednolôžkové riešenie nezaberá

výrazne viac plochy, ani príliš nepredražuje investície.

Obr.č.13: kontakt s prírodným prostredím

Obr.č.14: jednolôžková izba

Page 8: HUMANIZÁCIA NEMOCNIČNÉHO PROSTREDIA

Zvyšuje sa tiež obsadenie postelí čo šetrí finančné náklady, ako aj znižuje riziko infekcií, eliminuje potrebu

prenášania pacienta a tým aj prípadné úrazy. Toto všetko spolu s vplyvom na psychický stav pacienta

výrazne ovplyvňuje dĺžku a nákladnosť pobytu a liečby. V určitých prípadoch však predsa len preferujeme

viaclôžkové riešenie a to pri dlhodobej liečbe najmä starších osôb, osôb s poruchou zraku a pohybu. Vtedy

je ideálna 4lôžková izba.

Prvotné náklady cca o 30% vyššie ako pri viaclôžkových izbách –vďaka zvýšenému počtu hygienických

zariadení. Znižujú sa náklady na jednotlivé prevádzky, zefektívňuje sa systém poskytovania starostlivosti,

efektívnosť obsadenia lôžok, skracuje pobyt pacienta v nemocnici.

70% všetkého servisu sa vykonáva na pacientovej izbe.

Náklady závisia od pomeru jednolôžkových a viaclôžkových izieb, pri pomere 50% na 50% sú najnižšie

náklady pri pomere 70-80sú najvyššie. Pri 100% jednolôžkových izieb je možné decentralizovať všetky

aktivity čím sa výrazne znižujú celové náklady nemocnice.

Záver: Humanizácia nemocničného prostredia je základnou

požiadavkou pri obnove súčasných a výstavbe nových

nemocničných stavieb. Je potrebné uspokojovať najskôr

základné potreby pacienta, ako prežitie, bezpečnosť,

hygiena a následne vyššie potreby. Niektoré základné

potreby však môžu byť ťažko naplnené v prostredí

dnešných schátraných monoblokových nemocniciach na

území Slovenska. Preto ako prvý krok je potrebná ich

kompletná rekonštrukcia a renovácia, prípadne ich

nahradenie novostavbou, aby boli vôbec splnené

požiadavky na prevádzku nemocnice, statickú bezpečnosť

a hygienu.

Už pri rekonštrukcii je však potrebné myslieť na základné humanizačné zásady - pri rekonštrukcii sa často

môže zmeniť dispozícia, ktorá má tiež veľký vplyv na nemocničné prostredie. Jedným z najväčších prínosov

je prevádzka jednolôžkovej izby, ktorá pri minimálnych investíciách umožňuje zvýšenie komfortu,

bezpečnosti a hygieny priestoru pre pacienta a tiež umožňuje ďalší dôležitý krok- decentralizáciu

prevádzok. Všetka činnosť je upriamená na pacienta- preto musí byť rýchla a efektívna, čo je pri

decentralizácii umožnené. Jeden z najpodstatnejších zásad humanizácie je ale priblíženie prírodného

prostredia k pacientovi.

Človek pochádza z prírody a v jej

prostredí sa cíti harmonicky. Preto

je príroda dôležitým faktorom

liečby pacienta a spolupodieľa sa

na efektívnej a komplexnej liečbe.

Príjemné prostredie v interiéri aj

exteriéri nemocnice riešené zo

všetkých hľadísk je hlavným

kľúčom k liečbe pacienta

a príjemný zážitok sa prejaví aj na

obľúbenosti nemocničného

prostredia.

Obr.č.15: spokojný pacient

Obr.č.16: projekt novej zelenej nemocnice Odens v Dánsku

Page 9: HUMANIZÁCIA NEMOCNIČNÉHO PROSTREDIA

Použitá literatúra:

Odkazy:

[1.] Darvinova teória evolúcie

[2.] Angelica Thierot, zakladateľka organizácie Planetree.

[3.] Maslowowa pyramída

[4.] Wagenaar Coor , 2003, Evidence Based Design: architecture as medicine

[5.] Výskum C. Francisciho

[6.] Isadore Rosenfield

Ilustrácie:

https://www.imss.org/shop/img/big/medeival_hospital.jpg

http://www.educationonline.cz/clanky/maslows.jpg

http://fotky.sme.sk/foto/160376/kramare?type=v&x=637&y=900

http://www.todayifoundout.com/wp-content/uploads/2010/07/520senses1.jpg

http://www.gibraltar.wz.cz/images/nemocnica.jpg

http://www.instablogsimages.com/images/2011/04/28/jurong-general-hospital-singapore_ExfhU_69.jpg

http://2.bp.blogspot.com/_3RYuLj1cvsg/SOkv9Rpdo8I/AAAAAAAAATU/zU6Q1dIeIcE/s400/Legacy+OBC+c

hildrens+garden+redbud.jpg

http://www.interiordesignsworld.com/hospital-interior-design.html

http://splatworld.tv/wp-content/uploads/2010/10/hospital_3d_rendering_01.jpg

http://ur.umich.edu/0506/Apr03_06/img/060403_spotlight.jpg

http://www.healthinformer.net/wp-content/uploads/2008/07/garden-exterior.jpg

http://interior.dstylish.com/wp-content/uploads/2011/10/hospital-interior.jpg

http://www.chomp.org/img/stock/Patient-Room-web.jpg

http://api.ning.com/files/jChendlr2BFjpfTYOiyg4r-

g7JTM3qmFh0unaMMvWfq8i3PgPrxG9nVsgICMT0k7RlCXPxrK2M*35BDuIs*w9kd5VtBLWEao/legacytopia

ry1.jpg

http://www.rlfae.com/images/fhwp_1.jpg

http://news.consumerreports.org/a/6a00d83451e0d569e2010536fe1ae0970c-800wi

http://inhabitat.com/wp-content/blogs.dir/1/files/2011/04/Odense-University-Hospital-4-537x331.jpg

Page 10: HUMANIZÁCIA NEMOCNIČNÉHO PROSTREDIA

SSSeeemmmiiinnnááárrrnnnaaa ppprrrááácccaaa:::

HHHuuummmaaannniiizzzáááccciiiaaa nnneeemmmooocccnnniiičččnnnéééhhhooo

ppprrrooossstttrrreeedddiiiaaa

MMMaaarrrtttiiinnn PPPrrrnnnooo 222///666ssskkk

MMMaaarrrtttiiinnn PPPrrrnnnooo,,, 222///666 SSSKKK,,, SSSTTTUUU FFFAAA ÚÚÚAAAOOOOOOBBB,,,ooobbbčččiiiaaannnssskkkeee ssstttaaavvvbbbyyy,,, 222000111000///111111

DDDoooccc... IIInnnggg... AAArrrccchhh... SSSaaammmooovvvááá,,, PPPhhhDDD...