Úvod Nemocnice slúžia ľuďom už do stredoveku, keď vznikali v kláštoroch prvé hospice. Ich úlohou bolo liečiť ranených a chorých ľudí, ako aj poskytovať prístrešie okoloidúcim. Okrem medicíny bola pre liečbu významná starostlivosť, priateľský prístup, ako aj modlitby a sviatosti. Ľudia vtedy neverili len medicíne, ale aj nadprirodzeným schopnostiam uzdraviť sa. Dnešná liečba vďaka pokročilému vedecko-technologickému pokroku je založená na liečbe vymoženosťami modernej doby. Lekári ani pacienti sa na zázraky dnes už veľmi nespoliehajú, zabúda sa však na dôležitý aspekt liečby: ľudské samoliečiace schopnosti a ich podpora. Prirodzenou vlastnosťou človeka je byť zdravý [1.]. a keďže človek sa vyvíjal milióny rokov vo svojom prirodzenom prírodnom prostredí, vplyv prírody je aj dnes nezanedbateľný. Človek na liečbu potrebuje okrem aktívnej liečby a starostlivosti aj príjemné prostredie, čím sa v ňom aktivizujú pozitívne samoliečiace sily, ktoré urýchľujú jeho liečebný proces. Pri dnešnom ekonomickom systéme je urýchlenie a zefektívnenie liečby dôležitým faktorom na zníženie výdavkov a zvýšenie spokojnosti pacientov. Okrem toho ďalšie faktory sú: - Zmiernenie bolesti - Zlepšenie spokojnosti pacienta - Zvýšenie atraktívnosti a komfortu nemocničného prostredia - Zredukovanie stresu ošetrujúceho personálu - Zvýšenie príťažlivosti pracovného prostredia pre ošetrujúci personál Zvýšenie konkurencieschopnosti nemocníc, zníženie výdavkov na liečbu prostredníctvom urýchlenia liečby „Ideálna nemocnica by mala byť kombináciou toho najlepšieho z kúpeľných sanatórií, hotelov a nemocníc, aby bolo dosiahnuté vhodné liečebné prostredie, v ktorom už len pobyt bude aj liečbou.“ [2.] Vzťah nemocnice k užívateľovi: Na pacienta pôsobia 4 základné vplyvy: prostredie, personál, návštevníci a ostatní pacienti. Na základe toho pociťuje pacient rôzne pocity od nádeje po strach z bolesti zo smrti, stráca svoju intimitu, je odkázaný na druhých. Aj zdravotný personál má svoje emócie potrebuje uznanie, pocit užitočnosti, ale aj chvíľu oddychu a čo najmenej frustrácie. Pre humanizáciu nemocníc je dôležité aby pacienti aj personál boli spokojný, keďže sa navzájom ovplyvňujú pri dennom kontakte. Na základe teórie Maslowowej pyramídy [3.] rozdeľujeme potreby do 5tich základných úrovní v hierarchickom usporiadaní podľa dôležitosti a špecifikácie. Najnižšie sú základné potreby, najvyššie vysoko individuálne potreby: 1. fyziologické potreby ( kyslík, pitie, jedlo, spánok, vykonávanie potreby...) 2. potreba bezpečnosti (ochrana, istota, bezpečnosť, ...) 3. spoločenské potreby ( láska, priateľstvo, rodina, vzťahy, pocit spolupatričnosti) 4. potreba uznania ( sebaúcta, uznanie vlastnej hodnoty, sebareflexia, dôležitosť, jedinečnosť...) 5. potreba sebarealizácie(úspech, vlastné plány, individuálne potreby, trávenie voľného času...) Obr.č.1: hala renesančnej nemocnice Obr.č.2: Maslowova pyramída
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
Úvod Nemocnice slúžia ľuďom už do stredoveku, keď vznikali v kláštoroch
prvé hospice. Ich úlohou bolo liečiť ranených a chorých ľudí, ako aj
poskytovať prístrešie okoloidúcim. Okrem medicíny bola pre liečbu
významná starostlivosť, priateľský prístup, ako aj modlitby a sviatosti.
Ľudia vtedy neverili len medicíne, ale aj nadprirodzeným schopnostiam
uzdraviť sa.
Dnešná liečba vďaka pokročilému vedecko-technologickému pokroku
je založená na liečbe vymoženosťami modernej doby. Lekári ani pacienti sa
na zázraky dnes už veľmi nespoliehajú, zabúda sa však na dôležitý aspekt
liečby: ľudské samoliečiace schopnosti a ich podpora.
Prirodzenou vlastnosťou človeka je byť zdravý [1.]. a keďže človek sa
vyvíjal milióny rokov vo svojom prirodzenom prírodnom prostredí, vplyv
prírody je aj dnes nezanedbateľný. Človek na liečbu potrebuje okrem
aktívnej liečby a starostlivosti aj príjemné prostredie, čím sa v ňom
aktivizujú pozitívne samoliečiace sily, ktoré urýchľujú jeho liečebný proces.
Pri dnešnom ekonomickom systéme je urýchlenie a zefektívnenie
liečby dôležitým faktorom na zníženie výdavkov a zvýšenie spokojnosti
pacientov. Okrem toho ďalšie faktory sú:
- Zmiernenie bolesti
- Zlepšenie spokojnosti pacienta
- Zvýšenie atraktívnosti a komfortu nemocničného prostredia
- Zredukovanie stresu ošetrujúceho personálu
- Zvýšenie príťažlivosti pracovného prostredia pre ošetrujúci personál
Zvýšenie konkurencieschopnosti nemocníc, zníženie výdavkov na liečbu prostredníctvom
urýchlenia liečby
„Ideálna nemocnica by mala byť kombináciou toho najlepšieho z kúpeľných sanatórií, hotelov a nemocníc,
aby bolo dosiahnuté vhodné liečebné prostredie, v ktorom už len pobyt bude aj liečbou.“ [2.]
Vzťah nemocnice k užívateľovi: Na pacienta pôsobia 4 základné vplyvy: prostredie,
personál, návštevníci a ostatní pacienti.
Na základe toho pociťuje pacient rôzne pocity od nádeje po strach
z bolesti zo smrti, stráca svoju intimitu, je odkázaný na druhých. Aj
zdravotný personál má svoje emócie potrebuje uznanie, pocit
užitočnosti, ale aj chvíľu oddychu a čo najmenej frustrácie.
Pre humanizáciu nemocníc je dôležité aby pacienti aj personál
boli spokojný, keďže sa navzájom ovplyvňujú pri dennom
kontakte. Na základe teórie Maslowowej pyramídy [3.]
rozdeľujeme potreby do 5tich základných úrovní v hierarchickom
usporiadaní podľa dôležitosti a špecifikácie.
Najnižšie sú základné potreby, najvyššie vysoko individuálne potreby:
1. fyziologické potreby ( kyslík, pitie, jedlo, spánok, vykonávanie potreby...)
Je úzko spojená s čuchom. Deti zvyknú ochutnávať predmety v nemocnici , preto platí zásada výberu
vhodného materiálu a jeho úpravy
Vplyv architektúry v redukovaní stresu pacienta: „Architektúra ako taká nemôže pacientov liečiť, ale môže svojím riešením redukovať stres a depresiu, a tak
priamo vplývať na priebeh jeho liečby.“ [4.]
Základné požiadavky pacientov a rodinných príslušníkov v nemocničnom prostredí:
Obr.č.3: Kramáre, Bratislava
Obr.č.4: nemocnica, Gibraltár
Obr.č.5: vnímanie zmyslami
1. Zabezpečenie kontaktu s prírodou a svetlom:
a. Vizuálny kontakt s prírodným prostredím:
Pohľad na prírodu zmierňuje stres a bolesti,
navodzuje pocit bezpečnosti, pokoja, harmónie
a krásy. Jej nedostatok spôsobuje depresiu, stres,
emocionálne zmeny v osobnosti. Kontakt
s prírodou poskytuje najmä okno izby, ktoré by
malo byť čo najväčšie, so zníženým parapetom,
regulovaným tienením, orientované do
atraktívneho prírodného prostredia a na slnečnú
stranu. Pri vyšších podlažiach je dobré riešenie
zrkadlového podhľadu pri okne, v ktorom sa
zrkadlí prírodné prostredie. Kontakt s prírodným
prostredím možno dosiahnuť aj imitáciou prírody,
pomocou obrazov, motívov, malieb na stenách.
b. priamy kontakt s exteriérovým prírodným prostredím:
Súčasťou nemocnice by mali byť aj vonkajšie prírodné
plochy, ideálne na relaxáciu a oddych pacientov ako aj
personálu. Riešenie nemocničných záhrad poskytuje
ideálne riešenie pre únik z neosobného
a inštitucionálneho priestoru, do priestoru ponúkajúceho
bohatý zmyslový zážitok, jemné línie, čerstvý vzduch a
harmóniu, prostredie evokujúce život.
Výskum C. Francisciho [5.]dospel k tomu, že dominantná
väčšina pacientov a dokonca aj personálu by si za miesto
oddychu a uvoľnenia zo stresu zvolili vonkajšie prírodné
prostredie.
Prírodné prostredie nemocnice by malo byť riešené podľa určitých architektonických zásad. Malo by to
byť prostredie s ľahkou orientáciou, tiché, ľahko prístupné pre pacientov aj personál. Nemocničný park by
mal byť viditeľný a lákať ľudí už pri vstupe do nemocnice. Dizajn prostredia by mal byť kompatibilný
s architektúrou nemocnice, podnecujúci zvedavosť a fantáziu človeka, poskytujúci aj miesta pre súkromie.
Prostredie musí byť riešené bezbariérovo, citlivo vzhľadom na stav pacienta, bezpečné a chránené od
okolia. Dizajn tiež závisí od druhu zdravotného zariadenia, špecializácie. V priestore záhrad môže byť
situované stredisko zdravotných sestier pre lepší dohľad a starostlivosť.
c. Interiérový kontakt s prírodným
prostredím:
U rastlín sa nepreukázalo obávané rozširovanie
baktérií, zato ich pozitívne vlastnosti sú známe,
okrem produkcie kyslíka, eliminácie oxidu
uhličitého, čistenia vzduchu a tlmenia hluku aj
odbúravajú kašeľ, suchú sliznicu nosa a hrdla,
svrbenie kože, bolesť únavu, stres, zvyšujú
citlivosť a koncentráciu, ovplyvňujú náladu
apod. Ich umiestnenie v interiéri zohráva
dôležitú úlohu pre pacientov aj personál.
Obr.č.6: projekt nemocnice v Singapure
Obr.č.7: príklad prírodného prostredia
Obr.č.8: dizajn pacientovej izby
d. Zabezpečenie kontaktu so
svetlom:
Svetlo má priamy vplyv na psychický
ale aj fyziologický stav človeka a jeho
schopnosť orientovať sa.
Denné prirodzené osvetlenie má na
pacienta výrazne lepší vplyv ako
náhradné umelé osvetlenie. Ideálne
je pre pacientov ranné osvetlenie.
Umelé svetlo v noci by malo byť
rozptýlené, nepriame pripomínajúce
denné osvetlenie, nevhodné je
blikajúce neónové osvetlenie,
spôsobujúce stres a bolesti hlavy.
2,5 . zredukovanie stresu a zvýšenie efektívnosti personálu :
Keďže personál je jedným z hlavných vplyvov pôsobiacich na pacienta, je dôležité aby bol efektívny a tiež
aby sa cítil spokojne.
Efektívnu prevádzku je možné docieliť decentralizáciou prevádzok zdravotných sestier, aby boli čo
najbližšie k pacientom. Ideálne by malo byť 6-8 izieb na 1 prevádzku, ktorú obsluhujú dve zdravotné
sestry. Treba klásť dôraz na minimálne dochádzkové vzdialeností, flexibilitu a dostupnosť skladov
a pomocných priestorov, jednoduchú orientáciu ale aj príjemné prostredie aj pre personál. Veľkým
prínosom je využitie výpočtovej techniky. Personál by mal mať možnosť na príjemný oddych odpočinok.
3. Zredukovanie rušivých vplyvov prostredia:
Hluk:
Pôsobenie hluku má výrazný vplyv na krvný tlak, tep, vstrebávanie kyslíka, spánok ,či stres. V nemocnici
má hluk tri potencionálne zdroje:
Hluk pochádzajúci od ostatných pacientov (prípadne personálu)
Hluk pochádzajúci z prevádzky liečebných prístrojov a pomôcok
Hluk z exteriéru
V súčasnosti sú problémom vysoko reflexívne povrchy ktoré sú maximálne nevhodné. V interiéri sú
vhodnejšie pohltivé materiály, prírodné elementy, správne dimenzované deliace priečky, podlahy
a akustické podhľady. Norma uvádza maximálnu hladinu zvuku 40dB cez deň a
30dB v noci. Dostatočný kľud sa dá dosiahnuť aj navrhnutím jednolôžkových izieb, či dispozíciou
separujúcou hlučné a tiché prevádzky. Vďaka technológii sa tiež vyvíjajú prístroje a zariadenia s nižšou
hladinou hluku.
Zvuk však tiež môže pôsobiť na liečbu pozitívne. Pacienti môžu počúvať príjemnú hudbu a to podľa
vlastného uváženia.
Aktivity pripomínajúce mi život mimo nemocnice
Súčasťou nemocnice by mal byť široký sortiment iných
prevádzok ako sú obchody, služby, knižnice, fonotéky,
kaviarne, reštaurácie, náboženské priestory,
rehabilitačné aktivity, detský kútik apod., prístupné pre
pacientov personál aj verejnosť, ktoré spríjemňujú pobyt
a zároveň sú ekonomickým prínosom pre nemocnicu.
Súčasťou pobytu pacienta by mala byť aj možnosť zábavy
a kultúrneho vzdelávania, s cieľom odpútať pozornosť od
choroby.
Obr.č.9: vizualizácia izby pacienta
Obr.č.10: dieťa v nemocnici S.C.Mott
V priestoroch nemocníc môžu byť inštalované rôzne
výstavy, maliarske a sochárske diela, takisto ako
prezentovanie dramatického umenia. Umenie by
malo mať konkrétny charakter, jasné motívy
a pozitívny charakter.
Dôležité je tiež využitie farieb v priestore- kým teplé
farby podporujú aktivitu, trávenie ale aj krvný tlak
a nervozitu, studené farby zasa odpočinok, relax.
Tmavé odtiene pôsobia skôr depresívne biela
a čierna aj sterilne. Vhodné sú veselé pastelové
farby. Pri navrhovaní prostredia platí zásada
nenavrhovať monotónne ani príliš extravagantné
priestory.
3,5. Umožnenie regulovanie mikroklímy v nemocničnej izbe:
Človek v nemocnici si potrebuje zachovať vlastnú individualitu, určitú samostatnosť a slobodu, ktoré
podporujú jeho psychickú pohodu. Preto by mal mať pacient možnosť prispôsobiť si prostredie podľa
svojich potrieb, nastaviť si mikroklímu, usporiadať si vnútorný priestor. Ovládacie prvky by mali byť
prístupné s postele. Taktiež je vhodné aby mal pacient vizuálny kontakt z personálom na chodbe.
Na druhej strane pacient potrebuje maximálne súkromie, vlastný priestor, možnosť súkromne
komunikovať.
4. Zlepšenie informačného systému:
„Pre psychickú pohodu pacienta je mimoriadne dôležité, kde sa v komplexe nemocnice nachádza, ako
sa môže samostatne dostať na jemu žiadané miesto“[6.]
Orientácia v budove je dôležitým aspektom humanizácie nemocníc. Okrem prehľadné riešenia dispozície
je dôležité riešiť Informačný systém, jasne čitateľný a jednoduchý pre všetkých ľudí bez ohľadu na
prípadné postihnutie. Súčasťou systému môžu byť mapy, priestorové modely, virtuálny systém, značky
a smerovky, signalizácia ako aj samotná architektúra nemocnice.
4 hlavné aspekty informačného systému:
-Elektronicky dostupné informácie
-Vonkajší navádzací systém:
Zahŕňa informačné tabule, navádzacie body, línie, smerovky, informačné prostriedky pre postihnuté
osoby, informačné displeje, svetelné navádzanie, informovanie o členení budovy apod. Dôležitá je
dostupnosť parkovania, viditeľný hlavný vstup, predstava o vnútornom členení budovy, ako aj dostupnosť
pre všetky osoby (rôzne spôsoby dopravy, postihnutia, výšky človeka)
Vnútorný navádzací systém:
Okrem grafického informačného systému môže byť jeho súčasťou aj personálne informačné centrum,
model nemocnice, virtuálny informačný systém či svetelná signalizácia. Dôležité je vyznačenie hlavných
trás, oddelení, únikových ciest a orientačných bodov.
Informačný systém je potrebné zriadiť aj pre zrakovo a inak postihnutých a to svetelný, hmatový, a
zvukový (najmä vo výťahoch),používať taktilné značenia, brailove písmo. Orientačné plány musia byť
zrozumiteľné, správne otočené, so správnym množstvom detailov a so správnou mierkou, pri zobrazení sa
preferuje zobrazenie smerových označení pred vyznačením kríženia smerov.
Dôležité je aj farebné riešenie, veľkosť značiek, tabúľ, piktogramov, textov, ich dizajn, názornosť,
osvetlenie, umiestnenie, informačný systém nesmie prekážať v dispozícii pri pohybe, evakuácii apod.
Obr.č.11: prostredie nemocnice Aurora St. Luke
Celková štruktúra nemocnice (úzko súvisiaca s vnútorným navádzacím systémom):
Vnútorný informačný systém môže byť individuálne riešený pre každého pacienta na jeho nemocničnej
izbe. Dôležitý je model nemocnice najmä pre postihnuté osoby na lepšiu predstavivosť členenia budovy.
Človek má tendenciu pohybovať sa v priestoroch priestrannejších, jednoduchších, dostatočne osvetlených
– čo môžeme využiť pri architektúre na lepšiu orientáciu osôb.
6. Umožnenie blízkym byť súčasťou liečebného procesu:
Účasť blízkych pri ošetrovaní má pozitívny vplyv nielen na pacienta, ale aj odľahčuje vyťaženie personálu.
Znižuje sa počet fyzických úrazov na izbe. Návštevy by nemali byť determinované návštevnými hodinami
a je potrebné mať dostatok súkromia pri ich návšteve.
7. Prostredie ohľaduplné a bezbariérové: nemocnice umožňujúce prístup, pohyb a orientáciu
všetkým ľuďom bez ohľadu na vek, a fyzické či mentálne postihnutie
8. Bezpečné prostredie
Veľkým problémom súčasných nemocníc je
šírenie infekcií, ktoré sa v prípade
prepuknutia ľahko šíria vo viaclôžkových
izbách, pri transporte infikovaného. Dôležitá
je efektívna hygiena. Aby personál viacej
dbal na hygienu, treba umiestniť
pohotovostné umývadlo hneď pri dverách či
zaviesť jednorazové dezinfekčné utierky. Pri
riešení jednolôžkovej izby je hygiena tiež
efektívnejšia, separácia pacientov znižuje
riziko prenosu nákazy a zvyšuje efektivitu
vyčistenia izby.
Takisto sa eliminuje množstvo presunov pacienta z izby do izby, tým aj riziko úrazov pri prenášaní. Na trhu
sa objavuje nový materiál- oxid titaničitý, ktorý má samočistiacu schopnosť vplyvom slnečného žiarenia.
Bezpečnosť pacientov sa zvyšuje aj decentralizáciou strediska zdravotných sestier .
Obr.č.12: farebné riešenie nemocničnej haly
Obr.č.12: starostlivosť o pacienta
Výsledné zásady pre architektonicko- urbanistickú tvorbu Všetky zásady pre humanizáciu nemocničného prostredia by sme mohli stručne zhrnúť do týchto bodov:
Možnosť jednolôžkových izieb:
separovaním pacientov sa lepšie predchádza infekciám, znižuje sa úrazovosť, zvyšuje súkromie, a pocit
spokojnosti pacienta, lepšia komunikácia s lekárom, aj s rodinnými príslušníkmi, možnosť regulácie
prostredia
Vhodný výhľad:
prírodné prostredie pôsobí pozitívne na psychický stav pacienta, dobrý výhľad sa zaistí vhodnou
orientáciou, veľkosťou okna (min 20-30% plochy steny) nízkopodlažnou koncepciou či pomocou
zrkadlového nadpražia
Priamy kontakt s prírodou:
Dôležité je situovať stavbu do prírodného
prostredia, komplexne riešiť park podľa zásad
bezbariérovosti, intimity, vyváženosti,
umeleckých hodnôt. Ďalej môžeme zeleň
umiestňovať aj v interiéri, či imitovať
audiovizuálne
Dostatok denného svetla:
Okná, svetlíky musia spĺňať hygienické normy,
umelé osvetlenie sa čo najviac má približovať dennému.
Nehlučnosť v nemocničnom prostredí:
Použitie izolácií, separácia pacientov, izieb ale aj samotnej nemocnice od zdroja hluku, využitie tichých
prístrojov -izolácie proti hluku
Priestorová orientácia pacienta v nemocnici:
Nemocnica musí byť navrhnutá s jednoducho a logicky, s komplexným informačným systémom s využitím
všetkých dostupných prostriedkov od architektonického riešenia až po najmodernejšiu techniku .
Aktivity bežného života:
Je potrebný efektívny program na rozptýlenie pacienta, služby a umenie.
Vhodné esteticko-výtvarné riešenie a možnosti umeleckého vyžitia:
Pre pacientov sú vhodné konkrétne, najmä prírodné motívy, dramatické umenie,
jemná farebnosť izieb, pastelové odtiene
Výmena vzduchu, hygiena:
Preferuje sa prirodzené vetranie, separácia hygienických jadier izieb
Decentralizovať stanice zdravotných sestier:
S cieľom byť poruke k pacientom, efektívny a mať vizuálny kontakt. Zároveň treba zapojiť členov rodiny
do ošetrovacieho procesu. Fenomén jednolôžkovej izby Jednolôžková izba ponúka brilantné riešenie mnohých
požiadaviek humanizácie prostredia. Pacient má takto
maximálne súkromie a možnosť regulácie klímy, súkromie
na rozhovor s lekárom aj na stretnutie s blízkymi.
Kompletné jednolôžkové riešenie umožňuje
decentralizovať pracoviská sestier smerom k izbám
pacientov, ako aj presunutie mnohých úkonov do izieb
pacienta, čím zaniká potreba špecializovaných priestorov
na to určených. Pritom jednolôžkové riešenie nezaberá
výrazne viac plochy, ani príliš nepredražuje investície.
Obr.č.13: kontakt s prírodným prostredím
Obr.č.14: jednolôžková izba
Zvyšuje sa tiež obsadenie postelí čo šetrí finančné náklady, ako aj znižuje riziko infekcií, eliminuje potrebu
prenášania pacienta a tým aj prípadné úrazy. Toto všetko spolu s vplyvom na psychický stav pacienta
výrazne ovplyvňuje dĺžku a nákladnosť pobytu a liečby. V určitých prípadoch však predsa len preferujeme
viaclôžkové riešenie a to pri dlhodobej liečbe najmä starších osôb, osôb s poruchou zraku a pohybu. Vtedy
je ideálna 4lôžková izba.
Prvotné náklady cca o 30% vyššie ako pri viaclôžkových izbách –vďaka zvýšenému počtu hygienických
zariadení. Znižujú sa náklady na jednotlivé prevádzky, zefektívňuje sa systém poskytovania starostlivosti,
efektívnosť obsadenia lôžok, skracuje pobyt pacienta v nemocnici.
70% všetkého servisu sa vykonáva na pacientovej izbe.
Náklady závisia od pomeru jednolôžkových a viaclôžkových izieb, pri pomere 50% na 50% sú najnižšie
náklady pri pomere 70-80sú najvyššie. Pri 100% jednolôžkových izieb je možné decentralizovať všetky
aktivity čím sa výrazne znižujú celové náklady nemocnice.
Záver: Humanizácia nemocničného prostredia je základnou
požiadavkou pri obnove súčasných a výstavbe nových
nemocničných stavieb. Je potrebné uspokojovať najskôr
základné potreby pacienta, ako prežitie, bezpečnosť,
hygiena a následne vyššie potreby. Niektoré základné
potreby však môžu byť ťažko naplnené v prostredí
dnešných schátraných monoblokových nemocniciach na
území Slovenska. Preto ako prvý krok je potrebná ich
kompletná rekonštrukcia a renovácia, prípadne ich
nahradenie novostavbou, aby boli vôbec splnené
požiadavky na prevádzku nemocnice, statickú bezpečnosť
a hygienu.
Už pri rekonštrukcii je však potrebné myslieť na základné humanizačné zásady - pri rekonštrukcii sa často
môže zmeniť dispozícia, ktorá má tiež veľký vplyv na nemocničné prostredie. Jedným z najväčších prínosov
je prevádzka jednolôžkovej izby, ktorá pri minimálnych investíciách umožňuje zvýšenie komfortu,
bezpečnosti a hygieny priestoru pre pacienta a tiež umožňuje ďalší dôležitý krok- decentralizáciu
prevádzok. Všetka činnosť je upriamená na pacienta- preto musí byť rýchla a efektívna, čo je pri
decentralizácii umožnené. Jeden z najpodstatnejších zásad humanizácie je ale priblíženie prírodného
prostredia k pacientovi.
Človek pochádza z prírody a v jej
prostredí sa cíti harmonicky. Preto
je príroda dôležitým faktorom
liečby pacienta a spolupodieľa sa
na efektívnej a komplexnej liečbe.
Príjemné prostredie v interiéri aj
exteriéri nemocnice riešené zo
všetkých hľadísk je hlavným
kľúčom k liečbe pacienta
a príjemný zážitok sa prejaví aj na
obľúbenosti nemocničného
prostredia.
Obr.č.15: spokojný pacient
Obr.č.16: projekt novej zelenej nemocnice Odens v Dánsku
Použitá literatúra:
Odkazy:
[1.] Darvinova teória evolúcie
[2.] Angelica Thierot, zakladateľka organizácie Planetree.
[3.] Maslowowa pyramída
[4.] Wagenaar Coor , 2003, Evidence Based Design: architecture as medicine