hsr.rokovania.sk · Web viewVypracoval mapu krasu Slovenska v miere 1:500 000 s anglickou textovou prílohou. Ide o komplexný pohľad na kras a jaskyne Slovenska, ktorého základom

UZNESENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

č. ............z ......... novembra 2006

k návrhu na zapožičanie štátnych vyznamenaní

pri príležitosti 14. výročia vzniku Slovenskej republiky

Číslo materiálu: ........../2006

Predkladateľ: podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny

Vláda

A. schvaľuje návrh na zapožičanie štátnych vyznamenaní pri príležitosti 14. výročia vzniku Slovenskej republiky podľa nasledovného zoznamu:

A.1. Rad Bieleho dvojkríža I. triedy – in memoriam Prof. Ing. Rudolf Vrba, PhD., DrSc.

A.2. Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy – in memoriam Alfréd Wetzler A.3. Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy práp. Bc. Vít Mikulášek nstržm. Peter Bahník

A.4. Pribinov kríž I. triedy PhDr. Jozef Jablonický, DrSc. Albert Marenčin PhDr. Stanislav Šmatlák, DrSc. Ing. František Štein, CSc. Doc. RNDr. Jozef Jakál, DrSc. Prof. PhDr. Alexander Ruttkay, DrSc. A.5. Pribinov kríž I. triedy – in memoriam Štefan Hoza, zaslúžilý umelec Prof. Ľudovít Rajter, Dr.h.c.

A.6. Pribinov kríž II. triedy Andrej Mojžiš

A.7. Pribinov kríž III. triedy Prof. Dr. Ing. Eugen Rónay, DrSc., Dr.h.c. Prof. PhDr. Jozef Šimončič, CSc. PhDr. Anna Prociková

B. poveruje

predsedu vlády

predložiť návrh na zapožičanie štátnych vyznamenaní pri príležitosti 14. výročia vzniku Slovenskej republiky prezidentovi SR.

Vykoná: predseda vlády SR

Na vedomie: prezident SR

Predkladacia správa

Štátne vyznamenania Rad Bieleho dvojkríža, Kríž Milana Rastislava Štefánika a Pribinov kríž sa navrhujú zapožičať navrhnutým kandidátom pri príležitosti 14. výročia vzniku Slovenskej republiky. Podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny vyzval svojím listom z 18. augusta 2006 jednotlivé rezorty, aby ich štatutári do 30. októbra 2006 zaslali návrhy na zapožičanie štátnych vyznamenaní. Svojimi odpoveďami reagovali: podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny (PPVL); Ministerstvo spravodlivosti SR (MS SR); Ministerstvo vnútra SR (MV SR); Ministerstvo školstva SR (MŠ SR); Ministerstvo kultúry SR (MK SR); Ministerstvo zahraničných vecí SR (MZV SR); Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR); Ministerstvo pôdohospodárstva SR (MP SR); Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR). Ďalšie rezorty - Ministerstvo financií SR, Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Ministerstvo zdravotníctva SR a Ministerstvo obrany SR - nenavrhli svojich kandidátov na zapožičanie štátnych vyznamenaní. Mimo ústredných orgánov štátnej správy poslala svoj návrh ešte Slovenská akadémia vied.

Návrhy na zapožičanie štátnych vyznamenanív poradí, v akom sú v návrhu uznesenia: Navrhovateľ:

Prof. Ing. Rudolf Vrba, PhD.,DrSc.(Rad Bieleho dvojkríža I. triedy – in memoriam) MZV SR

Alfréd Wetzler (Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy – in memoriam) MZV SR

práp. Bc. Vít Mikulášek (Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy) MV SR nstržm. Peter Bahník (Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy) MV SR

PhDr. Jozef Jablonický, DrSc. (Pribinov kríž I. triedy) PPVL

Albert Marenčin (Pribinov kríž I. triedy) MK SR

PhDr. Stanislav Šmatlák, DrSc. (Pribinov kríž I. triedy) MK SR Ing. František Štein, CSc. (Pribinov kríž I. triedy) MŽP SR

Doc. RNDr. Jozef Jakál, DrSc. (Pribinov kríž I. triedy) MŽP SR

Prof. PhDr. Alexander Ruttkay, DrSc. (Pribinov kríž I. triedy) SAV

Štefan Hoza, zaslúžilý umelec (Pribinov kríž I. triedy – in memoriam) MŠ SR

Prof. Ľudovít Rajter, Dr.h.c. (Pribinov kríž I. triedy – in memoriam) MK SR

Andrej Mojžiš (Pribinov kríž II. triedy) MK SR

Prof. Dr. Ing. Eugen Rónay, DrSc., Dr.h.c. (Pribinov kríž III. triedy) MP SR

Prof. PhDr. Jozef Šimončič, CSc. (Pribinov kríž III. triedy) MV SR

PhDr. Anna Prociková (Pribinov kríž III. triedy) SAV

Na základe zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v záujme ochrany osobnosti a osobných údajov (par. 9) materiál nie je možné sprístupniť.

Návrh na zapožičanie štátnych vyznamenaní

Názov orgánu, ktorý návrh predkladá: Ministerstvo zahraničných vecí SR

Názov navrhovaného vyznamenania: Rad Bieleho dvojkríža - in memoriam

Druh vyznamenania: štátne

Trieda vyznamenania: I.

Meno, priezvisko, titul: Rudolf Vrba, Prof., Ing., PhD., DrSc.

Dátum narodenia: 11. 09. 1924

Dátum úmrtia: 27. 03. 2006

Národnosť: slovenská

Štátna príslušnosť: ČSR / Kanada

Vyznamenanie prevezme: Robin Vrba (manželka) 5775 Toronto Road Penthouse 6 Vancouver, B.C. V6T 1X4 CANADA tel.: 001-604-2240 392

Životopis: v prílohe

Zdôvodnenie návrhu:

Prof. Ing. Rudolf Vrba, PhD., DrSc., pôvodným menom Walter Rosenberg, bol v období 2. svetovej vojny väznený v koncentračných táboroch Majdanek a Osvienčim – Birkenau. Odtiaľ sa mu so spoluväzňom Alfrédom Wetzlerom podarilo v apríli 1944 utiecť. Ako prví informovali svetovú verejnosť o hrôzach koncentračných táborov a podieľali sa na objasňovaní holokaustu. Rudolf Vrba sa aktívne zapojil do protinacistického odboja a ako partizán bojoval v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne bol vyznamenaný viacerými československými a slovenskými vyznamenaniami. Stal sa medzinárodne známou osobnosťou a zároveň súčasťou svetovej histórie holokaustu. Mimoriadnym spôsobom sa zaslúžil o Slovenskú republiku, keďže sa stal napokon kanadským štátnym občanom, Ministerstvo zahraničných vecí SR mu navrhuje zapožičať štátne vyznamenanie príslušné podľa zákona pre cudzích štátnych príslušníkov, a to Rad Bieleho dvojkríža I. triedy – in memoriam.

Životopis

Prof. Ing. Rudolf Vrba, PhD., DrSc.

Prof. Ing. Rudolf Vrba, PhD., DrSc. sa narodil 11. septembra 1924 v Topoľčanoch ako Walter Rosenberg. Po neúspešnom pokuse ujsť cez Maďarsko na Západ bol deportovaný v júni 1942 do koncentračného tábora Majdanek, kde sa prihlásil dobrovoľne "na roboty v poľnohospodárstve". No skutočnosť bola ešte hroznejšia - dostal sa do tábora v Osvienčime. Odtiaľ sa mu so spoluväzňom Alfredom Wetzlerom podarilo v apríli 1944 utiecť. Boli prví, ktorí informovali svetovú verejnosť o hrôzach koncentračných táborov a podieľali sa na objasňovaní holokaustu. Rudolf Vrba sa aktívne zapojil do protihitlerovského odboja a bojoval ako partizán v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne bol vyznamenaný viacerými československými a slovenskými vyznamenaniami. V Prahe vyštudoval chémiu, postgraduálne štúdium robil na Československej akadémii vied. Venoval sa výskumu v odbore biochémie mozgu. V roku 1958 odišiel z ČSR a pôsobil vo výskume – špecializoval sa v odbore biochémie mozgu – i ako vysokoškolský učiteľ v Izraeli, Anglicku, USA a v Kanade. Tam potom vo Vancouveri žil od roku 1975, získal štátne občianstvo Kanady, pôsobil ako mimoriadny profesor farmakológie na lekárskej fakulte Univerzity Britská Kolumbia vo Vancouveri. Je autorom mnohých odborných vedeckých prác a štúdií. Zomrel vo Vancouveri 27. marca 2006.


Názov orgánu, ktorý návrh predkladá: Ministerstvo zahraničných vecí SR

Názov navrhovaného vyznamenania: Kríž Milana Rastislava Štefánika – in memoriam



Meno, priezvisko, titul: Alfréd Wetzler




Štátna príslušnosť: SR

Vyznamenanie prevezme: Etela Wetzlerová (manželka) Krížna 17, 811 07 Bratislava tel.: 5557 1750



Alfréd Wetzler bol v období 2. svetovej vojny väznený v koncentračnom tábore Osvienčim – Birkenau, odkiaľ sa mu spolu s Rudolfom Vrbom (Walterom Rosenbergom) podarilo utiecť v roku 1944 a ako prví informovali svetovú verejnosť o hrôzach koncentračných táborov a podieľali sa na objasňovaní holokaustu. Bol presvedčeným antifašistom, a preto sa aktívne zapojil do protinacistického odboja a ako partizán bojoval v Slovenskom národnom povstaní. V roku 1964 sa k osvienčimským hrôzam vrátil literárnym dielom - románom Čo Dante nevidel, napísaným pod pseudonymom Jozef Lánik. Alfréd Wetzler sa stal mimoriadnou osobnosťou svetového významu a je súčasťou svetovej histórie holokaustu. Z týchto dôvodov navrhuje Ministerstvo zahraničných vecí SR mu zapožičať štátne vyznamenanie Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy – in memoriam.

Životopis

Alfréd Wetzler

Narodil sa 10. mája 1918 v Trnave. Študoval na tamojšom gymnáziu, ktoré však po prijatí protižidovských opatrení (1941) musel opustiť. Pracoval ako robotník, neskôr vo vojenskom pracovnom útvare. Koncom roku 1941 ho s celou židovskou skupinou zatkli pre podozrenie zo sabotáže na pracovisku v tehelni. Po štyroch mesiacoch väznenia v Bratislave sa vrátil do Trnavy, kde ho o týždeň znovu zatkli a 9. apríla 1942 už bol v pracovnom tábore v Seredi, odkiaľ ho deportovali do Osvienčimu (Auschwitz) - Birkenau, kde prežil takmer na deň celé dva roky. Prvý pokus o útek v roku 1942 sa mu nevydaril a plány na d'alší v marci 1943 zmarili organizačné zmeny v transportoch mŕtvol medzi kmeňovým táborom a táborom v Birkenau. Vyšiel až tretí pokus. Spolu s Rudolfom Vrbom (Walterom Rosenbergom) sa po 18 dňoch dostali 25. apríla 1944 do Žiliny. Do troch dní napísali správu o hrôzach koncentračných táborov, ktorú o pár dní mali k dispozícii vedúci židovskí predstavitelia v Bratislave a Budapešti, neskôr aj predstavitelia Židovskej agentúry (Jewish Agency) v Istanbule, vatikánsky chargé ď affaires v Bratislave a diplomat československej exilovej vlády v Ženeve. Tak sa o týchto hrôzach mohla dozvedieť celá svetová verejnosť. Až do konca druhej svetovej vojny bol Alfred Wetzler členom protihitlerovského odboja a aktívne bojoval v Slovenskom národnom povstaní.

Celý svoj život prežil v Bratislave. V roku 1964 napísal pod menom Jozef Lánik knihu Čo Dante nevidel (vyšla v nemčine a maďarčine). Po roku 1968 ho vylúčili z KSČ a stal sa politicky nespoľahlivý. Ťažko znášal, že ho v období "normalizácie" umlčali, ale napriek tomu sa nezmenil. Vždy to bol neobyčajne skromný človek, ktorý netúžil po sláve a nepotreboval sa prezentovať heroickými činmi. Pracoval v oblasti cestovného ruchu a často prednášal na rôznych školách, hovoril o všetkom, čo prežil. Zomrel v Bratislave 8. februára 1988.


Názov orgánu, ktorý návrh predkladá: Ministerstvo vnútra SR

Názov navrhovaného vyznamenania: Kríž Milana Rastislava Štefánika


Trieda vyznamenania: III.

Meno, priezvisko, titul: Vít Mikulášek, Bc., práporčík




Adresa: Nová ul. č. 51, 900 66 Vysoká pri Morave tel.: 0905 444 341

Vyznamenanie prevezme: osobne Životopis: v prílohe


Dňa 27. júla 2006 bol práporčík Bc. Vít Mikulášek velený do výkonu služby v čase od 14.00 – 22.00 hod. V čase okolo 16.00 hod. počas vykonávania postriežkovej služby v okolí jazier v Čunove spozoroval ako neznámy muž skočil do vody, po chvíli sa začal metať na hladine a nakoniec sa ponoril. Spolu s kolegom nstržm. Bahníkom zistil, že na brehu zostali odevné zvršky osoby. Obaja skočili do vody a po chvíli hľadania a pátrania pod vodou asi v 4 m hĺbke zbadali schúlené bezvládne telo, ktoré z vody vytiahli. Na brehu neznámemu mužovi poskytli prvú pomoc - umelé dýchanie z úst do úst a masáž srdca, nakoľko neznámy muž nejavil známky života, bol celý namodralý a nebolo možné mu nahmatať tep. Asi po dvoch minútach, počas ktorých oživovali utopeného, tomuto naskočil pulz a začal vykašliavať vodu a krvavé hlieny. Obaja policajti vykonali záslužný čin a zachránili ľudský život topiacemu sa človeku.

Ministerstvo vnútra SR navrhuje práporčíkovi Bc. Vítovi Mikuláškovi zapožičať štátne vyznamenanie Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy za rozhodné hrdinské konanie, pri ktorom sa s nasadením vlastného života zaslúžil o záchranu iného ľudského života.

Životopis

Práp. Bc. Vít Mikulášek

Menovaný nastúpil do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru 15. marca 2001 s bol ustanovený do funkcie inšpektor Obvodného oddelenia PZ Bratislava Petržalka - juh Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V. Dňa 1. januára 2004 bol ustanovený do funkcie starší inšpektor s územnou a objektovou zodpovednosťou Obvodného oddelenia PZ Bratislava Petržalka - juh a v tejto funkcii je zaradený dodnes. Svoju službu si vykonáva svedomito, začo bol viackrát finančne odmenený, patrí k iniciatívnym policajtom, ktorí dosahujú dobré výsledky.



Názov navrhovaného vyznamenania: Kríž Milana Rastislava Štefánika



Meno, priezvisko, titul: Peter Bahník, nadstrážmajster




Adresa: Krátka ul. č. 9, 915 01 Nové Mesto nad Váhom tel.: 0907 368 291



Dňa 27. júla 2006 bol nadstrážmajster Peter Bahník velený do výkonu služby v čase od 14.00 – 22.00 hod. V čase okolo 16.00 hod. počas vykonávania postriežkovej služby v okolí jazier v Čunove spozoroval ako neznámy muž skočil do vody, po chvíli sa začal metať na hladine a nakoniec sa ponoril. Spolu s kolegom práporčíkom Bc. Vítom Mikuláškom zistil, že na brehu zostali odevné zvršky osoby. Obaja skočili do vody a po chvíli hľadania a pátrania pod vodou asi v 4 m hĺbke zbadali schúlené bezvládne telo, ktoré z vody vytiahli. Na brehu neznámemu mužovi poskytli prvú pomoc - umelé dýchanie z úst do úst a masáž srdca, nakoľko neznámy muž nejavil známky života, bol celý namodralý a nebolo možné mu nahmatať tep. Asi po dvoch minútach, počas ktorých oživovali utopeného, tomuto naskočil pulz a začal vykašliavať vodu a krvavé hlieny. Obaja policajti vykonali záslužný čin a zachránili ľudský život topiacemu sa človeku.

Ministerstvo vnútra SR navrhuje nadstrážmajstrovi Petrovi Bahníkovi zapožičať štátne vyznamenanie Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy za rozhodné hrdinské konanie, pri ktorom sa s nasadením vlastného života zaslúžil o záchranu iného ľudského života.

Životopis

Nstržm. Peter Bahník

Menovaný nastúpil do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru dňa 1. októbra 2004 a bol ustanovený do funkcie inšpektor Obvodného oddelenia PZ Bratislava Petržalka - juh Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V a v tejto funkcii je zaradený dodnes. Svoju službu si vykonáva svedomito, začo bol viackrát finančne odmenený, patrí k iniciatívnym policajtom a dosahuje najlepšie výsledky na úseku hliadkovej služby.


Názov orgánu, ktorý návrh predkladá: podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny

Názov navrhovaného vyznamenania: Pribinov kríž



Meno, priezvisko, titul: Jozef Jablonický, PhDr., DrSc.




Adresa: Studenohorská 17, 841 03 Bratislava tel.: 02 / 6478 9942



Jozef Jablonický patrí k najvýznamnejším odborníkom na problematiku druhého československého odboja. V roku 1969 vydal monografiu o občianskom odboji „Z ilegality do povstania“, ktorá tvorí aj dnes základný zdroj informácií o tejto zložke protifašistického odboja na Slovensku. Jeho ďalšie práce, ktoré písal v samizdate počas normalizačného režimu o odboji a SNP sú aktuálne aj v súčasnosti o čom svedčí ich nedávne knižné vydanie vo vydavateľstve Kalligram pod názvom „Samizdat o odboji“ I. (2004) a „Samizdat o odboji II“ (2006). Po roku 1990 sa zameral na výskum perzekúcie odbojárov po roku 1948 a pripomína na prípadoch Demokratickej strany a prof. Kolakoviča, že sa začala ešte pred februárom 1948. Výsledky výskumu J. Jablonického v tejto oblasti vydalo vydavateľstvo Kalligram knižne pod názvom „Podoby násilia“ (2000). V roku 2003 udelil vtedajší minister kultúry Rudolf Chmel Jozefovi Jablonickému „Cenu ministra kultúry SR za významný prínos do slovenskej historiografie“. O výnimočnosti jeho osobnosti svedčí aj ten fakt, že Ústav politických vied SAV vydal na jeho poctu zborník štúdií renomovaných domácich a zahraničných autorov pod názvom „Spoznal som svetlo a už viac nechcem tmu...“ vo vydavateľstve VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v roku 2005.

Podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny návrhom zapožičať PhDr. Jozefovi Jablonickému, DrSc. štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy vyjadruje ocenenie jeho občianskych zásluh a neohrozených

občianskych postojov v zápase o dodržiavanie ľudských práv a nezastupiteľný zástoj v skúmaní a osvetľovaní histórie druhého československého odboja, Slovenského národného povstania a v rámci výskumu politických perzekúcií odbojárov počas komunistického režimu.

Životopis

PhDr. Jozef Jablonický, DrSc.

Menovaný je významnou osobnosťou a popredným odborníkom na politickú históriu Slovenska v 20. storočí. Narodil sa 3. januára 1933 v Zavare. Po skončení vysokoškolských štúdií nebol pre účasť v študentskom hnutí (rok 1956 – pyžamová revolúcia) prijatý do pracovného pomeru v Historickom ústave SAV. Zamestnal sa ako inšpektor pre kultúru na odbore školstva a kultúry ONV v Trnave. Neskôr dva roky učil na trnavskej jedenásťročnej strednej škole.

V Historickom ústave SAV pracoval Jozef Jablonický v období 1960 – 1974. Od roku 1974 do roku 1990 bol zamestnaný v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti. V tomto období mal oficiálne znemožnenú publikačnú činnosť. Jeho práce vychádzali samizdatovo a následne ich zverejňovali v západnej Európe a v severnej Amerike. Počas normalizácie bol politicky prenasledovaný komunistickým režimom, sledovaný a vypočúvaný Štátnou bezpečnosťou. V roku 1981 v rámci akcie DELTA bol zaistený. Od roku 1976 mal niekoľko domových prehliadok a pravidelné predvolávanie na výsluchy ŠtB. Jozef Jablonický patril k významným disidentom na Slovensku. Zasadzoval sa za dodržiavanie ľudských a občianskych práv v Československu v 70. a 80. rokoch 20. storočia.

Po roku 1990 bol predsedom Komisie vlády SR pre analýzu historických udalostí z rokov 1967 – 1970. Zároveň sa stal podpredsedom československej komisie pre skúmanie týchto udalostí. Do roku 1998 zastával funkciu riaditeľa Politologického kabinetu SAV, ktorý sa v roku 2002 pretransformoval na Ústav politických vied SAV. V súčasnosti zastáva funkciu predsedu Vedeckej rady ÚPV SAV.

Výberová bibliografia:

JABLONICKÝ, Jozef: Príspevok k česko-slovenským vzťahom od konca 19. stor. do roku 1914. Historické štúdie, Bratislava 1958, s. 5-54.JABLONICKÝ, Jozef: Robotnícke hnutie na Trnavsku za kapitalistickej ČSR. Osveta, Bratislava, 1961, 158 s..JABLONICKÝ, Jozef: Z práce a bojov trnavského Kovosmaltu. Martin 1961, s. 162.JABLONICKÝ, Jozef: Protifašistický odboj v Trnavskom okrese v rokoch 1938-1945. Osveta, Bratislava 1962, 151 s.JABLONICKÝ, Jozef: Pripojenie trnavskej posádky k Slovenskému národnému povstaniu. Historický časopis, roč. 10, č.4, 1962, s. 529-546.JABLONICKÝ, Jozef: Z politických bojov v trnavskom okrese v rokoch 1945-1948. Správy Západoslovenského múzea v Trnave, 1962.JABLONICKÝ, Jozef: Politická situácia na východnom Slovensku od oslobodenia do vyhlásenia Košického vládneho programu. Historický časopis, roč. 11, č. 4, 1963, s. 529-551.JABLONICKÝ, Jozef: Slovenské národné povstanie - nová fáza v riešení vzájomných vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Historický časopis, roč. 12, č. 3, 1964, s. 313-328.JABLONICKÝ, Jozef, Kropilák, M.: Malý slovník Slovenského národného povstania. VPL, Bratislava, 1964, 311 s.JABLONICKÝ, Jozef: Slovensko na prelome. VPL, Bratislava, 1965, 442 s.JABLONICKÝ, Jozef: Národné výbory a Slovenská národná rada - orgány štátnej moci na povstaleckom území. Slovenské národné povstanie roku 1944. Zborník. Bratislava, 1965.

JABLONICKÝ, Jozef: Slovenská otázka v období národnej a demokratickej revolúcie. Slováci a ich národný vývin. Zborník. Bratislava, 1966.JABLONICKÝ, Jozef, Janíček, A: Polstoročné jubileum trnavského Kovosmaltu. Práca, Bratislava, 1967, 150 s.JABLONICKÝ, Jozef: O nekomunistickom odboji na Slovensku v rokoch 1939-1941. Odboj a revoluce, 3/1967.JABLONICKÝ, Jozef, Pivovarči, J.: Slovenské národné povstanie. Obzor, Bratislava, 1969, 104 s.JABLONICKÝ, Jozef, Pivovarči, J.: "The Slovak National Uprising". Obzor, Bratislava, 1969.JABLONICKÝ, Jozef: Z ilegality do povstania. (Kapitoly z občianskeho odboja). Bratislava, EPOCHA 1969. 536 s.JABLONICKÝ, Jozef: Slovenská otázka v období národnej a demokratickej revolúcie. Slováci a ich národný vývin. Zborník materiálov z V. zjazdu slovenských historikov v Banskej Bystrici. Druhé doplnené vydanie. Bratislava, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966, s. 269-290.JABLONICKÝ, Jozef, Kropilák, M.: Slovník Slovenského národného povstania. 2. prepracované vydanie. EPOCHA, Bratislava, 1970, 337s.JABLONICKÝ, Jozef: Prehľad dejín KSČ na Slovensku. Bratislava, 1971. Autor IX., X. kapitoly (s.241-320).JABLONICKÝ, Jozef: Slowackie powstanie narodowe. Dzieje najnowsze, III. Varšava, 1971.JABLONICKÝ, Jozef: Zborník o Slovenskom národnom povstaní, zv. II. Toronto, Naše Snahy 1980. 224 s.a) Vznik SNR a vojenského ústredia.b) Bratislava a Slovenské národné povstanie.Zborník bol napísaný v Bratislave roku 1978.JABLONICKÝ, Jozef: Zlyhanie Malárovej armády v Karpatoch. Premeny, 18/3/1981, USA; samizdat 1979, 175 zväzok Edice PETLICE. Druhé prepracované a doplnené vydanie. Bratislava – Lamač 25 november 1986, s. 102.JABLONICKÝ, Jozef: K problematike občianskeho odboja. Bratislava 5.8.1979, 27 s.JABLONICKÝ, Jozef: Nitra a Slovenské národné povstanie. Bratislava, marec 1981, 50 s.JABLONICKÝ, Jozef: Ilegalita uprostred vojny. Torzo štúdie. Samizdat. Bratislava 1. december 1981, 72 s.JABLONICKÝ, Jozef: O piatom desaťročí, 3.1.1973-3.1.1983. Bratislava 9. december 1982, s. 31.JABLONICKÝ, Jozef: Ultimátum v Šrobárovom procese. Premeny, 20/3/1983, USA. Samizdat 1983.JABLONICKÝ, Jozef: Zborník o Slovenskom národnom povstaní, zv. III. Toronto, 1983.Štúdie:a) Manipulovaná história SNP.b) Povstanie v Trnave.JABLONICKÝ, Jozef: Ilegalita uprostred vojny. Premeny, 21/3/1984, USA, s. 38-50.JABLONICKÝ, Jozef: Nazi Ultimatum in the Trial od Vavro Šrobar. Kosmas, - Journal of Czechoslovak and Central European Studies -, Vol. 3 and 4, No 2 and 1, 1984/1985, s. 125-134.JABLONICKÝ, Jozef: Za sovietske Slovensko. Naše snahy, Vol. 20, No. 5, 1984, s. 4-7, 11. Vol. 21, No. 2, 1985, s. 8-9. No. 4, 1985, s. 11-14. No. 5, 1985, s. 10-13. Vol. 22, No. 6, 1986, s. 10-11.JABLONICKÝ, Jozef: Rezistencia a perzekúcia v Bratislave pred frontom. Druhé vydanie. 10. február 1985, 54 s.

JABLONICKÝ, Jozef: Prvé poznámky o jednej encyklopédii. IV. upravené a doplnené vydanie. Bratislava 5.5.1986, 193 s.JABLONICKÝ, Jozef: V sieti normalizácie. Bratislava 23. február 1987, s. 41.JABLONICKÝ, Jozef: Štefánikova mohyla na Bradle. Premeny, 26/3/1989, USA.JABLONICKÝ, Jozef: Povstanie bez legiend. Dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania. Bratislava, Obzor, 1990, 359 s.JABLONICKÝ, Jozef: Neúspešná misia v Moskve (I). Histórie a vojenství, roč. 1990 (XXXIX), č. 2, 1990, s. 26-45. ; č. 3, 1990; a č. 4, 1990.JABLONICKÝ, Jozef: Neúspešná misia v Moskve (II). Histórie a vojenství, roč. 1990 (XXXIX), č. 3, 1990, s. 22-45.JABLONICKÝ, Jozef: Neúspešná misia v Moskve (III). Histórie a vojenství, roč. 1990 (XXXIX), č. 4, 1990, s. 23-47.JABLONICKÝ, Jozef: Za česť generála Viesta. Histórie a vojenství, č. 4, 1990, s. 98-118.JABLONICKÝ, Jozef: Generál Malár. Histórie a vojenství č. 5, 1990, s. 106-125.JABLONICKÝ, Jozef: Obrátené hodnoty. Historický časopis SAV, č. 3, 1990, s. 420-433 Samizdat, Bratislava dňa 25. marca 1979.JABLONICKÝ, Jozef: Slovenský precedens. Studentské listy, č. 13,júl 1990.JABLONICKÝ, Jozef: Spomínam si. Nové slovo, č. 31, 1990, s. 4-5.JABLONICKÝ, Jozef: Čatlošovo memorandum. Nové slovo, č. 34, 1990, s. 16.JABLONICKÝ, Jozef: Čatlošovo memorandum. Nové slovo, č. 35, 1990, s. 16.JABLONICKÝ, Jozef: Kto bol generál Kalina. Historie a vojenství, roč. XL., č. 2, 1991, s. 134-142.JABLONICKÝ, Jozef: Husák v rezistencii 1939-1943, Seriál v Národnej obrode, roč. II., 1991, č. 183, 184 a 185.JABLONICKÝ, Jozef: Mnoho otáznikov a výkričníkov s novým obsahom. Slovenský denník, roč. II., č. 37, 13.2.1991.JABLONICKÝ, Jozef: Bez mýtov a legiend. Slobodný piatok, roč. II., č. 15, 12.4.1991.JABLONICKÝ, Jozef: Predsudky a mystifikácie na pokračovanie. Národná obroda, roč. II., č. 175, 29.7.1991.JABLONICKÝ, Jozef: Nezaväzujme nasledovné generácie. Smena, roč. 44, č. 202, 29.8.1991.JABLONICKÝ, Jozef: Rúcanie legiend. Práca, roč. XLVI., č. 204, 31.8.1991.JABLONICKÝ, Jozef: Farská republika aneb vyvrcholení slovenských dějín? Práca, č. 40, 5.10.1991.JABLONICKÝ, Jozef: Vyvrcholenie slovenských dejín. Národná obroda, roč. II., č. 242 z 15.10.1991 a č. 243 zo 16.10.1991.JABLONICKÝ, Jozef: O spasiteľoch, odrodilcoch a našich chybách. Kultúrny život, roč. XXV., č. 48, 26.11.1991.JABLONICKÝ, Jozef: O deformácii histórie a etike historika. Historická revue, roč. II.,JABLONICKÝ, Jozef: Národný front bez frontových bojovníkov. Historický časopis 40, č. 1, 1992, s. 94-104. Samizdat december 1986.JABLONICKÝ, Jozef: Slovenské národné povstanie a tri etapy jeho hodnotenia. Quo, Fall 1992, s. 106-121. (Japonsko)JABLONICKÝ, Jozef: K problémům Slovenského národního povstání. In: "Věci buďtéž pozorovány ..." II. díl, Český rozhlas - vysílání pro školy. Havlíčkův Brod, 1992, s. 12-15.JABLONICKÝ, Jozef: Le regime post-communiste et la Résistance en Slovaqui (postkomunistický režim a rezistencia na Slovensku). La Nouvelle Alternative, č. 32, Paríž, december 1993.JABLONICKÝ, Jozef: Kto ohrozuje Slovensko. Plus 7 dní, č. 4, 1993.

Prevzaté aj do Národnej obrody, č. 25, 1.2.1993.JABLONICKÝ, Jozef: Glosy o historiografii SNP. Zneužívanie a falšovanie dejín SNP. Bratislava, 2. dopracované vydanie. NVK International 1994, 153 s.JABLONICKÝ, Jozef: Glosy o historiografii SNP. Slovenské pohľady, č. 6, 1994 s. 6-11. (Úryvok z knihy Glosy o historiografii SNP. Bratislava 1994).JABLONICKÝ, Jozef: Návrat k Povstaniu. Listy, Praha, roč. XXIV, č. 5,1994, s. 54-55.JABLONICKÝ, Jozef: Čierny piatok v znamení §-u 103 trestného zákona. Slovenské rozhľady, Praha, č. 1, 1994, s. 73-78JABLONICKÝ, Jozef: Husák v rezistencii 1939-1943. Soudobé dějiny, Praha, č.: 2-3, 1994, s. 222-235.JABLONICKÝ, Jozef: Historiografia o histórii SNP. 1 - Kľukaté cesty k pravde. Národná obroda, 18.7.1994.JABLONICKÝ, Jozef: Historiografia o histórii SNP. 2 - Hľadanie nových ciest a falošné smerovky. Národná obroda, 8.8.1994.JABLONICKÝ, Jozef: Vecne a otvorene. Úvodný článok k 50. výročiu SNP. Verejná správa, Bratislava, č. 17, 1994, s. 1-2.JABLONICKÝ, Jozef: Die Tschechoslowakei und die ungarische Minderheit von 1945 bis 1989. In: Im historischen Würgegriff, zborník. Baden-Baden 1994, s. 67-73.JABLONICKÝ, Jozef: Die Tschechoslowakei und Deutschland. Von Feindschaft zu gutnachbarschaftlicher Beziehung? In: Die überwundene Angst? Die neun Nachbarländer und die Deutsche Einheit (zborník). Groningen 1994, s. 101-118. Spoluautor: Hans Renner, Groningen.JABLONICKÝ, Jozef: Problémy historiografie Slovenského národného povstania. In: Trend. Praha, č.: 5, 1994, s. 18-19.JABLONICKÝ, Jozef: Slovenské národné povstanie v historiografii. In: SNP v pamäti národa. Zborník. Bratislava 1994, s. 86-100. (Materiály z vedeckej konferencie k 50. výročiu SNP - Donovaly 26.-28. 4. 1994).JABLONICKÝ, Jozef: Milan Hodža v emigrácii (1939-1944). In: Milan Hodža - štátnik a politik. (Materiály z vedeckej konferencie, Bratislava, 15.-17. septembra 1992). 2. rozšírené a doplnené vydanie. Zborník, VEDA SAV 1994 s. 172-175. Zostavil Miroslav Pekník.JABLONICKÝ, Jozef: Spomienky a životopisy ľudáckych predstaviteľov publikované po roku 1989. Historický časopis, 2, 1995, 355-362.JABLONICKÝ, Jozef: Biographies et souvenirs des dirigents populistes publiés en Slovaquie apres 1989. La Nouvelle Alternative, Paris, 38, 1995, 29-32.JABLONICKÝ, Jozef: Kuriér Rudolf Komandera. Slovenské rozhľady, 2, č. 5, 1995, s. 26-42.JABLONICKÝ, Jozef: Židia v rezistencii na Slovensku. In: Pracovné jednotky a útvary slovenskej armády 1939-1945 VI. Robotný prápor. Zborník materiálov z medzinárodného seminára Bratislava 22.-23. novembra 1996, s. 161-166.JABLONICKÝ, Jozef: Tomislav Poglajen-Kolakovič na Slovensku 1943-1946. Slovenské rozhľady 3, č.8, 1996, s. 90-116.JABLONICKÝ, Jozef: Kriminalizovanie Demokratickej strany - prípad Obuch a spol. In: Quo vadis Slovensko? roč.2, č.1, s.65-72.JABLONICKÝ, Jozef: Záznamy perzekúcii historika. Slovenské rozhľady roč. 3, č. 7, 1996, s. 31-54.JABLONICKÝ, Jozef: Generálni tajomníci Demokratickej strany z parlamentu do väzenia. Politické vedy, roč. 1, č. 1, 1998, s. 6-41.JABLONICKÝ, Jozef: K príprave a vzniku SNR v roku 1943. Pekník M. (Zost.): Slovenské národné rady. Bratislava, Národné literárne centrum - Dom slovenskej literatúry, 1998, 73-89.JABLONICKÝ, Jozef: Akcia Monaco. Politické vedy, 1998, 1., č. 4, 1998, 5-26.

JABLONICKÝ, Jozef: O rozdvojenej historiografii. Dilema, 9, 1998, s. 43-47.JABLONICKÝ, Jozef: O politických procesoch. (1948-1954). Dilema, 12, 1998, s. 17-21.JABLONICKÝ, Jozef: Kruté osudy. In: Babnič V.: Naše povstanie. 1944-1945. Reportáže, črty spomienky. Vydavateľstvo VIDAS, s.r.o., Banská Bystrica, 1999, s. 97-105.JABLONICKÝ, Jozef: O disidente na Slovensku. Dilema, č. 3, 1999, s. 20-28.JABLONICKÝ, Jozef: Deformovaný výklad dejín. Dilema, č. 8, 1999, s. 25-30.JABLONICKÝ, Jozef: Podoby násilia. Bratislava: Kalligram 2000, 224 s.JABLONICKÝ, Jozef: Povojnové osudy povstalcov. In: Česko-slovenské vztahy, Slovensko-české vzťahy. Liberecký seminář 1998, 1999. Technická univerzita v Liberci, Fakulta pedagogická - Katedra dějepisu, Politologický kabinet SAV (Bratislava), Liberec, 2000, s. 89-93.JABLONICKÝ, Jozef: Povojnové osudy povstalcov. In: SNP 1944 - vstup Slovenska do demokratickej Európy. Zborník vystúpení z medzinárodnej konferencii k 55. výročiu SNP. Múzeum SNP Banská Bystrica 8.-10. júna 1999. Tóth, D., Kováčiková, K. (zost.). ADADE, Banská Bystrica 1999, s. 336-340.JABLONICKÝ, Jozef: Prvé obete studenej vojny. Dilema, č. 6, 2001, s. 35-39JABLONICKÝ, Jozef: K politickému pôsobeniu Milana Hodžu v emigrácii (1939-1944). In: Pekník, Miroslav a kol.: Milan Hodža – štátnik a politik. Tretie prepracované a doplnené vydanie. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava 2002, s. 351-353.JABLONICKÝ, Jozef: Historiografia za normalizácie (1969 – 1989). In: Kmeť, Norbert, Marušiak, Juraj (ed.): Slovensko a režim normalizácie. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 148-151JABLONICKÝ Jozef: Samizdat o odboji. Štúdie a články. Bratislava: Kalligram 2004,528 s.JABLONICKÝ Jozef: Samizdat o odboji. Štúdie a články.2.Bratislava: Kalligram 2006,712 s.


Názov orgánu, ktorý návrh predkladá: Ministerstvo kultúry SR




Meno, priezvisko, titul: Albert Marenčin




Adresa: ul. Fraňa Kráľa 33, 811 05 Bratislava 1 tel.: 5249 1460

Vyznamenanie prevezme: osobne



Ministerstvo kultúry SR navrhuje zapožičať dramaturgovi, scenáristovi, prekladateľovi a básnikovi Albertovi Marenčinovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za jeho mimoriadny tvorivý prínos do rozvoja slovenskej kinematografie pri príležitosti jeho významného životného jubilea.

Životopis

Albert Marenčin

Narodil sa 26. júla 1922 v Bystrom nad Topľou. Pôsobil ako dramaturg, scenárista, prekladateľ, básnik. Vyštudoval FFUK v Bratislave odbor slovenčina - francúzština a parížsku Sorbonne. Bol redaktorom Národnej obrody, hlásateľom Československého vysielania Francúzskeho rozhlasu v Paríži. V rokoch 1949-1972 pôsobil postupne ako dramaturg a scenárista v Slovenskom filme. Ako vedúci tvorivej skupiny v Štúdiu hraných filmov na Kolibe stál pri zrode niekoľkých koprodukčných filmov na prelome 60-tych a 70-tych rokov – Zbehovia a pútnici (r. J. Jakubisko, 1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (r. J. Jakubisko, 1969), Sladký čas Kalimagdory (r. L. Lahola, 1968), Muž, ktorý luže (r. A. Robbe-Grillet, 1968) a Eden a potom (r. A. Robbe-Grillet, 1970). Scenáristicky sa podieľal na filmoch Lazy sa pohli (r. P. Bielik, 1952), Zemianska česť (r. V. Bahna, 1957), Prerušená pieseň (r. N.K.Sanišvili, 1960), Pieseň o sivom holubovi (r. P. Barabáš, 1961), Polnočná omša (r. J. Krejčík, 1962), Prípad Barnabáš Kos (r. P. Solan, 1964). V roku 1972 ho za umeleckú činnosť a politické postoje prepustili zo zamestnania a vylúčili zo všetkých umeleckých a profesijných zväzov so zákazom tvorivej a publikačnej činnosti v oblasti kultúry do roku 1989. Až do novembrového prevratu pracoval v centrálnej evidencii zbierok Slovenskej národnej galérie. Rozsah jeho umeleckej tvorby je široký a žánrovo pestrý. Okrem filmových scenárov písal básne, eseje, prekladal z francúzštiny, kreslil surrealistické koláže. Za svoju prekladateľskú činnosť získal množstvo domácich a zahraničných ocenení, medzi nimi aj francúzsky Rytiersky rad za umenie a literatúru (1993). V roku 2003 mu rektor Vysokej školy múzických umení udelil titul Doctor Honoris Causa.

Autor scenára:1957 Zemianska česť (r. Vladimír Bahna, scenár)1960 Prerušená pieseň (r. Nikolaj Konstaninovič Sanišvili, scenár s K.A. Lordkipanidzem

a N.K. Sanišvilim)1961 Pieseň o sivom holubovi (r. Stanislav Barabáš, námet a scenár s Ivanom

Bukovčanom)1962 Polnočná omša (r. Jiří Krejčík, scenár s Petrom Karvašom a Jiřím Krejčíkom)1964 Prípad Barnabáš Kos (r. Peter Solan, scenár s Petrom Karvašom)

Dramaturg:1970 Pán si neželal nič (r. Peter Solan)

Vedúci tvorivej skupiny:1960 Jerguš Lapin (r. Jozef Medveď)1961 Predjarie (r. Vladimír Bahna)

My z deviatej A (r. Štefan Uher) Tri razy svitá ráno (r. Jozef Medveď)

1962 Polnočná omša (r. Jiří Krejčík)Slnko v sieti (r. Štefan Uher) Výlet po Dunaji (r. Ján Lacko)

1963 Ivanov (r. Jozef Budský)Trio Angelos (r. Stanislav Barabáš)Kto si bez viny... (r. Dimitrij Plichta)

1964 Každý týždeň sedem dní (r. Eduard Grečner)1965 Námestie svätej Alžbety (r. Vladimír Bahna)

Nylonový mesiac (r. Eduard Grečner)1966 Jeden deň pre starú paniu (r. Martin Hollý)

Majster kat (r. Paľo Bielik)Panna zázračnica (r. Štefan Uher)

1967 Drak sa vracia (r. Eduard Grečner)Kristove roky (r. Juraj Jakubisko)Tri dcéry (r. Štefan Uher)

1968 Muž, ktorý luže (r. Alain Robbe Grillet)Zbehovia a pútnici (r. Juraj Jakubisko)Sladký čas Kalimagdory (r. Leopold Lahola)

1969 Deň náš každodenný... (r. Otakar Krivánek) Kráľovská poľovačka (r. Francois Leterrier) Génius (r. Štefan Uher)Slávnosť v botanickej záhrade (r. Elo Havetta))Traja svedkovia (r. Paľo Bielik)322 (r. Dušan Hanák)Vtáčkovia, siroty a blázni (r. Juraj Jakubisko)

1970 Eden a potom (r. Alain Robbe Grillet) Rozsudok (r. Ferenc Kósa) Dovidenia v pekle, priatelia (r. Juraj Jakubisko)






Meno, priezvisko, titul: Stanislav Šmatlák, PhDr., DrSc.




Adresa: Brnianska 11, 811 04 Bratislava 1 tel.: 5477 4413




PhDr. Stanislav Šmatlák, DrSc. je popredný predstaviteľ modernej literárnej vedy na Slovensku, autor syntetizujúcich Dejín slovenskej literatúry od stredoveku po súčasnosť, ktoré partia k základným dielam o histórii našej národnej literatúry. Literárnovednému výskumu sa sústavne venuje už viac ako polstoročie. Zameral sa v ňom na skúmanie literárneho diela vrcholných zjavov slovenskej lyriky – Hviezdoslava, Novomeského, Válka a Rúfusa, ako aj na otázky teoretického skúmania literatúry a zvlášť na vývin slovenskej lyriky v dielach Stopäťdesiat rokov slovenskej lyriky a Dve storočia slovenskej lyriky. Jeho rozsiahle literárnovedné a kritické dielo sa zaraďuje k trvalým hodnotám slovenskej literatúry.

Ministerstvo kultúry SR navrhuje zapožičať PhDr. Stanislavovi Šmatlákovi, DrSc. štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za jeho celoživotnú vysoko prínosnú prácu v oblasti slovenskej literatúry a kultúry.

Životopis

PhDr. Stanislav Šmatlák, DrSc.

Narodil sa 28. novembra 1925 v Oslanoch, študoval na gymnáziách v Prievidzi, Zlatých Moravciach a v Banskej Bystrici, v rokoch 1944-49 študoval slovenčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Už ako študent bol redaktorom vydavateľstva SAVU, neskôr odborným asistentom Literárnovedného ústavu SAV a po skončení štúdia jeho vedeckým pracovníkom, kde pôsobil ako literárny vedec až do odchodu na dôchodok. V súčasnosti je činný aj ako pedagóg na FFUK v Bratislave. Bádateľský záujem spočiatku zameral na metodologické problémy literárnej vedy a teórie literatúry v dielach Príspevok k štýlu slovenského literárneho realizmu(1947), K problematike hodnotenia v literárnej histórii (1948) a Teória literatúry (1955), v ďalšom výskume sa sústredil na život a dielo P. O. Hviezdoslava ( Hviezdoslav. Zrod a vývin jeho lyriky,1961 a Ivana Kraska (Vývin a tvar Kraskovej lyriky,1976). Sústavne kriticky sledoval slovenskú poéziu 60. a 70. rokov (V siločiarach slovenskej poézie, 1983) a zvlášť významné sú jeho teoretické práce o slovenskej detskej literatúre (Básnik a dieťa, 1976). Jeho Dejiny slovenskej literatúry I.-II. vyšli v dvoch vydaniach a predstavujú špičkové dielo slovenského literárnovedného bádania v oblasti dejín národnej literatúry.


Názov orgánu, ktorý návrh predkladá: Ministerstvo životného prostredia SR




Meno, priezvisko, titul: František Štein, Ing., CSc.



Adresa: Rajčianska 10, 821 07 Bratislava 214 tel.: 4524 3409 Vyznamenanie prevezme: osobne



Ministerstvo životného prostredia SR navrhuje zapožičať štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy Ing. Františkovi Šteinovi, CSc. za jeho celoživotný veľký prínos pre výskum, rozvoj a zveľaďovanie vodného hospodárstva Slovenskej republiky.

Životopis

Ing. František Štein, CSc.

Narodil sa 7. septembra 1919 v Nižnej Myšli. Absolvoval Technickú univerzitu v Budapešti, České vysoké učení technické v Prahe a hodnosť kandidáta vied získal na Vysokém učení technickém v Brne. Jeho profesijná dráha sa začala v roku 1945 na útvare prevádzky košických vodární a kanalizácií a neskôr sa stal v nástupníckej organizácii Zásobovanie vodou a kanalizácie riaditeľom podniku. Od roku 1955 bol riaditeľom podniku Zásobovanie vodou a kanalizácie v Bratislave.

V rokoch 1958-1983 pôsobil vo Výskumnom ústave vodného hospodárstva ako vedúci Odboru vodárenstva a čistoty vôd, neskôr vo funkcii námestníka riaditeľa. Ani po odchode do dôchodku sa nevytratila jeho profesijná angažovanosť a entuziazmus. Pracoval ako expert v Československom stredisku pre životné prostredie, v Slovenskom hydrometeorologickom ústave, na Ústave hydrológie a hydrauliky Slovenskej akadémie vied a doteraz je členom externej vedeckej rady VÚVH. Do dnešných dní ho spája silná a aktívna väzba s vodou a vodným hospodárstvom, kedykoľvek je ochotný a pripravený pomôcť radou k riešeniu odborných problémov, zúčastňuje sa aj odborných podujatí poriadaných v rezorte vodného hospodárstva. Naďalej sa venuje analýzam, koncepciám a prognózam v oblasti výskumu, rozvoja organizácie a riadenia vodného hospodárstva a životného prostredia v Slovenskej republike. Jeho odborný prínos pre vodné hospodárstvo je aj v súčasnej dobe významný a nepopierateľný.

Počas jeho aktívneho pôsobenia vo vodnom hospodárstve dosahovalo toto odvetvie výsledky porovnateľné s vyspelým svetom, napriek tomu, že technické a sociálno-ekonomické podmienky jednotlivých pracovísk boli podstatne skromnejšie. Ing. Štein má nemalú zásluhu na tom, že vtedajšie slovenské vodné hospodárstvo malo zvuk a váhu v okolitých krajinách.Významnou mierou sa podieľal na príprave, vypracovaní i schválení medzinárodného projektu Organizácia Spojených národov - World Health Organization (1967-69), ktorý bol orientovaný na čistotu vody v rieke Dunaj a ochranu životného prostredia v ČSR. Toto jeho pionierske pôsobenie iniciovalo vznik Československého strediska pre životné prostredie v Bratislave.

Je autorom množstva ideových návrhov, koncepcií a realizácií v odbore vodovodov a kanalizácií na Slovensku (napr. rozšírenie a rekonštrukcia vodárenskej sústavy mesta Košice, skupinové vodovody Košice, Čierna nad Tisou, Hriňová-Lučenec, Bratislava II., atď.)

Organizačne, koncepčne a koordinačne sa výrazne podieľal na viacerých rekonštrukciách rôznych vodohospodárskych podnikov, ako aj celého odvetvia vodného hospodárstva. Ing. František Štein sa významnou mierou pričinil o dobudovanie odvetvových štruktúr vodného hospodárstva nielen na Slovensku, ale v celej ČSR. Počas celého svojho odborného pôsobenia bol spoluautorom viacerých zásadných a strategických dokumentov vodného hospodárstva, predovšetkým koncepčného, metodického a prognostického charakteru (napr. Smerný vodohospodársky plán ČSR A SSR, Koncepcie a prognózy vedecko-technického rozvoja, Vedúce pracovisko vedecko-technického rozvoja vo vodnom hospodárstve a i).Zaslúžil sa o rozšírenie pôsobnosti Plynárenského a vodárenského zväzu ČSR (1950-1953), ako aj Hospodárskej skupiny vodární ČSR na Slovensko (1949-1951), o zakladanie krajských

vodohospodárskych správ (1951), vznik Slovenskej vedecko-technickej spoločnosti (1956), vznik Združenia vodární a kanalizácií na Slovensku (1968-1970).

Bol iniciátorom a zároveň aj organizátorom mnohých odborných vodohospodárskych podujatí s orientáciou na inovácie, vedecko-technický rozvoj, ochranu životného prostredia, predovšetkým ochranu zdrojov vody.

V roku 1958 sa zaslúžil o založenie časopisu Vodohospodársky spravodajca (1958), ktorý dodnes zostáva jediným komplexným slovenským periodikom pre vodné hospodárstvo. Okrem toho bol členom redakčnej rady časopisu Vodní hospodářství a tiež viacerých vedeckých a oponentských rád, pôsobil vo viacerých odborných komisiách a poradných orgánoch.

Jeho systematická práca bola ocenená radom rezortných vyznamenaní, čestných uznaní i štátnym vyznamenaním Za vynikajúcu prácu v oblasti vedy, výskumu a zveľaďovania vodného hospodárstva.

Nielen z úcty k jeho veku, ale najmä z úcty ku všetkému, čo počas svojho plodného života vykonal, je aj v tejto dobe v odborných kruhoch vysoko rešpektovaný a neraz označovaný za žijúcu legendu nášho vodného hospodárstva. Ing. František Štein, CSc. je človek vzácne objektívny, spravodlivý, s vysokými požiadavkami na druhých i seba a s mimoriadne silným vzťahom k disciplíne, pracovitosti a odbornosti nielen pre expertov staršej generácie, ale aj v očiach mladších kolegov.

PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ

Výskumné správy:

o Úprava vody Rožňavského potoka k účelom pitným / Aut. správy F. ŠTEIN. Bratislava: o VUV, 1960.o Výskum zmien kvality spodnej vody v náplavoch riek Ondavy a Laborca / Aut. správy

F. ŠTEIN. Bratislava: VUV, 1963.o Využitie krasových vôd na Slovensku pre vodárenské účely / Aut. správy F. ŠTEIN.

Bratislava: VUV, 1964.o Rozmnožovanie zásob podzemnej vody brehovou a umelou infiltráciou / Aut. správy F.

ŠTEIN. Bratislava: VUV, 1965.o Výskum základných parametrov umelej infiltrácie pre vodáreň v Nitre / Aut. správy F.

ŠTEIN. Bratislava: VÚVH, 1967.o Správa o účasti na študijnej ceste do NSR a Švajčiarska v dňoch 22.6. - 5.7.1969 / Aut.

správy F. ŠTEIN. Bratislava: VÚVH, 1969.o Predúprava povrchových vôd určených k infiltrácii a k umelému doplňovaniu zásob

podzemnej vody / Aut. správy F. ŠTEIN, J. STANKOVIČOVÁ. Bratislava: VÚVH , 1969.

o Výskum technických parametrov vodárenského využitia krasových vôd. Výskum zmien akosti podzemnej krasovej vody - Východná časť Slovenského krasu / Aut. správy F. ŠTEIN. Bratislava: VÚVH, 1973. - 132 s. - Ulož. Knižnica VUVH

o Efektívne využitie a ochrana zdrojov minerálnych vôd - etapa Piešťany / Aut. správy F. ŠTEIN. Bratislava: VÚVH, 1975.

o Zhodnotenie podkladov a vytypovaných úloh technického rozvoja v SVP SSR / Aut. správy

o F. ŠTEIN. Bratislava: VÚVH, 1976.o Koncepcia rozvoja výskumnej a vývojovej základne vodného hospodárstva SSR. Štúdia

/ Aut. správy F. ŠTEIN. Bratislava: VÚVH, 1977.o Prehľad hlavných úloh rozvoja úseku vodovodov a kanalizácií v SSR. Výstup z

problémovej štúdie č. R-531-RV-001-0302/8. Dlhodobá koncepcia rozvoja úseku vodovodov a kanalizácií / Aut. správy I. JASAŇ, F. ŠTEIN. Bratislava: VÚVH, 1979.

o Dlhodobá koncepcia rozvoja úseku vodovodov a kanalizácií. Problémová štúdia / Aut. správy I. JASAŇ, F. ŠTEIN. Bratislava: VÚVH, 1978.

o Dlhodobá koncepcia komplexnej starostlivosti o pracovníkov vo vodnom hospodárstve do r. 1990. Úvodná štúdia / Aut. správy F. ŠTEIN. Bratislava: VÚVH, 1978.

o Vedeckotechnický rozvoj vodného hospodárstva v sústave SVP / Aut. správy F. ŠTEIN. Bratislava: VÚVH, 1980.

o Činnosť VÚVH Bratislava vo funkcii medzi odvetvového vedúceho pracoviska VTR vo vodnom hospodárstve / Aut. správy F. ŠTEIN. Bratislava: VÚVH, 1982.

o Podmienky využívania SVP SSR v procese technického rozvoja na vodohospodárskych organizáciách / Aut. správy F. ŠTEIN. Bratislava: VÚVH, 1977

o Analýza tvorby a využívania vedeckotechnických a ekonomických informácií vo VVZ vodného hospodárstva SSR / Aut. správy M. PARIKRUPA, F. ŠTEIN. Bratislava: VÚVH, 1981.

o Hodnotenie realizačných výstupov plánu VTR v odvetví VH SSR za 6. 5RP / Aut. správy F. ŠTEIN. Bratislava: VÚVH, 1982.

o Návrh na prehĺbenie centrálneho riadenia organizácií VH s ohľadom na rozhodujúcu funkciu vodohospodárskych sústav v hospodárení vodou (v zmysle uznes. Preds.vlády ČSSR č. 59 z 8.3.1979 a Preds. ÚV KSČ zo 16.3.1979). Podľa objednávky MLVH SSR zo 6.4.1979 č.2793/79-310 / Aut. správy A. ŽIAK, J. MACHÁČEK, St. STRAKA, F. ŠTEIN, P. FRÍDNER. Bratislava: VÚVH, 1979.

o Analýza súhrnného plánu VTR vo vodnom hospodárstve ČSSR na roky 1981-1985 / Aut. správy F. ŠTEIN. Bratislava: VÚVH, 1981.

o Hodnotenie realizačných výstupov plánu VTR v odvetví vodného hospodárstva SSR za 6. 5RP / Aut. správy F. ŠTEIN. Bratislava: VÚVH, 1982.

o Hodnotenie realizačných výstupov plánu VTR v odvetví vodného hospodárstva SSR za 6. 5RP / Aut. správy F. ŠTEIN. Bratislava: VÚVH, 1982. - 52 s.

o Výskum vodárenského využitia krasových vôd / Aut. správy F. STEIN. Bratislava: VUVH, 1966. - 69 s., 9 tab.

Články:

o Údržba vodných diel a zariadení na Slovensku /F. ŠTEIN - In: Vodní hospodářství., č. 9. (1957), s. 240

o Vodárenské problémy východného Slovenska /F. ŠTEIN - In: Vodní hospodářství., č. 11 (1961), s. 490.

o XII. celoštátny seminár starostlivosti o čistotu vôd /F. ŠTEIN - In: Vodní hospodářství., č. 7. (1962), s. 314

o Krasové vody na Slovensku /F. ŠTEIN - In: Vodní hospodářství., č. 1. (1966), s. 9o VTR vo vodnom hospodárstve a jeho zabezpečenie vo sfére organizácie a riadenia /F.

ŠTEIN - In: Vodní hospodářství., č. 2. (1988A), s. 53o Úvodník /F. STEIN - In: Vodohospodársky spravodajca. - Roč. 36, č. 2(1994), s. 3.o K správe verejných vodovodov a kanalizácií /F. STEIN - In: Vodohospodársky

spravodajca. - Roč. 36, č. 6(1994), s. 11.

o Knihy /F. STEIN - In: Vodohospodársky spravodajca. - Roč. 36, č. 4(1994), s. 21.o Z časopisov /F. STEIN - In: Vodohospodársky spravodajca. - Roč. 36, č. 5(1994), s.

22.o Mozaika zaujímavostí a kuriozít /F. STEIN - In: Vodohospodársky spravodajca. - Roč.

36, č. 2(1994), s. 20.o Mozaika zaujímavostí a kuriozít /F. STEIN - In: Vodohospodársky spravodajca. - Roč.

36, č. 12(1994), s. 22.o Mozaika zahraničných zaujímavosti /F. STEIN - In: Vodohospodársky spravodajca. -

Roč. 36, č. 12(1994), s. 22.o Mozaika zahraničných zaujímavosti /F. STEIN - In: Vodohospodársky spravodajca. -

Roč. 36, č. 1(1995), s. 22.o Knihy /F. STEIN - In: Vodohospodársky spravodajca. - Roč. 37, č. 1(1995), s. 22.o Zo sveta zaujímavosti a kuriozít /F. STEIN - In: Vodohospodársky spravodajca. - Roč.

37, č. 6(1995), s. 22.o Mozaika zaujímavostí a kuriozít /F. STEIN - In: Vodohospodársky spravodajca. - Roč.

37, č. 9(1995), s. 21.o Na návšteve u seniorov - Štefan Lomnický /Štein, F. - - In: Vodohospodársky

spravodajca. - Roč. 37, č5(1995), s. 21.o Kalendár akcií 1995/Štein, F. - - In: Vodohospodársky spravodajca. - Roč. 37, č9(1995), s.

22.o Radosti, trápenia, želania Ing. Karola Lipového- In: Vodohospodársky spravodajca. -

Roč. 38, č. 3(1996), s. 22.o Kde a ako sme začínali /F. STEIN - In: Vodohospodársky spravodajca. - Roč. 40, č.

1(1997), s. 4-5.o 40. výročie vychádzania časopisu Vodohospodársky spravodajca pre oblasť vodného

hospodárstva. Spomienky.o Moje nepokoje /F. ŠTEIN - In: Vodohospodársky spravodajca. - Roč. 41, č. 9 (1999),

s. 12-13.o Hlavné problémy rozvoja vodárenstva na Slovensku /F. ŠTEIN In: Aqua 2000.

Zborník prác z vedecko odbornej konferencie . - Bratislava: Ministerstvo pôdohospodárstva SR, 2000. - s. 3-12.

o Ing. Tibor Elek sedemdesiatročný /F. ŠTEIN - In: Vodohospodársky spravodajca. - Roč. 42, č. 10 (2000), s. 22.

o Stratégia či koncepčné rozpaky v organizácii a riadení vodného hospodárstva SR? [Strategy or Conceptual Embarrassment in Organization and Governance Water Management in the Slovak Republic?] /F. ŠTEIN - In: Vodohospodársky spravodajca. - Roč. 47, č. 6-7(2004), s. 28-30.

o František Štein In: Spomienky pamätníkov. I. časť. Kolektív bývalých zamestnancov VÚVH. - 1. vyd.- Bratislava : Výskumný ústav vodného hospodárstva, 2001. 5 -11 s. ISBN 80-89062-03-2

Knihy:

o ŠTEIN, F.: Zásobovanie malých spotrebísk vodou. Bratislava: SVTL, 1960. 196 s.o ŠTEIN, F.: Zásobovanie malých spotrebísk vodou. 2. dopl. a oprav. vyd. -- Bratislava :

Slov. vyd. techn. lit., 1963, o ŠTEIN, F. – STANKOVIČOVÁ, J.: Vodárenské hodnotenie podzemných vôd

východnej časti Slovenského krasu. 1. vyd. -- Bratislava : Veda, 1975. 95 s.

o ŠTEIN, F.: Vývoj koncepcie technického rozvoja vo vodnom hospodárstve SSR. -- 1. vyd. -- Bratislava : Príroda, 1978. 89 s.


Názov orgánu, ktorý návrh predkladá: Ministerstvo životného prostredia SR




Meno, priezvisko, titul: Jozef Jakál, Doc., RNDr., DrSc. Dátum narodenia: 28. 11. 1936


Adresa: Osloboditeľov 53, 972 45 Bystričany tel.: 046 / 5493 321 Vyznamenanie prevezme: osobne



Ministerstvo životného prostredia SR navrhuje zapožičať štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy Doc. RNDr. Jozefovi Jakálovi, DrSc. za jeho celoživotný veľký prínos pre rozvoj slovenskej krasológie a speleológie.

Životopis

Doc. RNDr. Jozef Jakál, DrSc.

Narodil sa 28. novembra 1936 v Bystričanoch. V Prievidzi ukončil roku 1955 gymnaziálne štúdiá. Následne pokračoval v štúdiách na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave odbor fyzická geografia. Po ich úspešnom skončení v roku 1960 krátko pôsobil na Gymnáziu v Spišskej Novej Vsi, ako stredoškolský učiteľ. Od roku 1962 pracuje na Geografickom ústave SAV v Bratislave, kde s výnimkou 3 rokov pôsobí doteraz. Vykonával tu rôzne funkcie vrátane zástupcu riaditeľa.

Ako predseda organizačného výboru na obnovenie činností Slovenskej speleologickej spoločnosti v roku 1969 sa význame zapájal aj do prípravy na vznik jednotnej jaskyniarskej organizácie na Slovensku. V pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky vznikla k 1. januáru 1970 Správa slovenských jaskýň so sídlom v Liptovskom Mikuláši. Náš jubilant bol menovaný jej prvým riaditeľom. Organizačnú štruktúru organizácie stanovil tak, aby sa zaoberala okrem prevádzky sprístupnených jaskýň, starostlivosti a ochrany jaskýň, aj komplexným speleologickým výskumom krasu a jaskýň v jej organizačnej zložke, Múzeu slovenského krasu. Organizácia týmto rozhodnutím dostala pečať výskumného pracoviska. Táto myšlienka nadobudla rozhodujúce dimenzie po roku 1955, keď výskumná činnosť tvorí závažnú časť nadstavby štátnej firmy.

Spolupracoval na librete a scenári expozície Múzea slovenského krasu, ktorá prezentovala slovenské jaskyniarstvo v rokoch 1969 – 1980. Podieľal sa na tvorbe koncepcií rozvoja slovenského jaskyniarstva na obdobie 1971 – 1985, organizoval medzinárodnú vedeckú konferenciu z príležitosti 100. výročia objavu Dobšinskej ľadovej jaskyne, odborne spolupracoval na tvorbe populárno-vedeckého filmu Krasová krajina. Významnou bola aj spolupráca na organizácii 6. medzinárodného speleologického kongresu v roku 1973 v Olomouci.

Popri všetkých pracovných povinnostiach a funkciách, ktoré zastával, venoval sa aj záujmovému združeniu dobrovoľných jaskyniarov. V Slovenskej speleologickej spoločnosti pôsobil ako podpredseda v období rokov 1971 – 1989. Súčasne vykonával aj funkciu predsedu komisie pre výchovu, kde má významný podiel na organizovaní a realizácii šiestich ročníkov speleologickej školy. Aktívne sa zúčastňoval jaskyniarskych týždňov s cieľom vtláčať týmto podujatiam skutočný odborno-výchovný charakter.

Najdôležitejšia je pochopiteľne jubilantova činnosť vo sfére vedeckého výskumu v Geografickom ústave SAV. Zaradil sa medzi tých krasológov vo svete, ktorí ako prví v bývalom Československu nastúpili cestu geografického prístupu riešenia problémov krasovej krajiny ako špecifického krajinného geosystému. Reliéf a krasové vody označil za vedúce prírodné prvky v krajine, ktoré výrazne ovplyvňujú nielen vývoj pôd, miestnej klímy, ale aj biosférickej zložky krajiny. Pozornosť venoval prírodným zdrojom krasovej krajiny a ich racionálnemu využívaniu. Vo svojich prácach neoznačil limity využívania krasovej krajiny s dôrazom na prioritné otázky ochrany krasu a jaskýň.

Je autorom, či spoluautorom 8 monografií, v 3 zahraničných monografiách je autorom rôznych kapitol. Napísal vyše 100 vedeckých štúdií v domácich a 17 zahraničných časopisoch. Vypracoval mapu krasu Slovenska v miere 1:500 000 s anglickou textovou prílohou. Ide o komplexný pohľad na kras a jaskyne Slovenska, ktorého základom je geologický podklad, morfoštruktúra, reliéfne znaky územia predurčujúce morfologický typ krasu. Pozornosť venoval najmä geomorfologickému výskumu s mapovaním planinového typu krasu, osobitne územiam Slovenského krasu a Slovenského raja. Pracoval aj v Strážovských vrchoch, Tribči, Malej Fatre, Horehronskom podolí, Malých Karpatoch a i. Okrem krasovej problematiky sa venoval aj otázkam morfoštruktúrnej analýzy a neotektonickému vývoju reliéfu i genéze reliéfu slovenských Karpát.

Má za sebou aj bohatú pedagogickú činnosť. Externe vyučoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave všeobecnú geomorfológiu a kvartér a metódy jeho výskumu. Je členom skúšobných komisií pri štátnych záverečných skúškach, oponentom či členom komisií pri docentských habilitáciách a profesorských inauguráciách na univerzitách v Bratislave a Prešove. Predsedá komisii doktorandského štúdia v odbore fyzická geografia a geoekológia, vedie diplomatov, vyškolil dvoch PhD.

Pracoval v rade poradných orgánov pri ministerstvách kultúry, školstva a životného prostredia. Bol aktívny v komisiách Slovenskej akadémii vied, literárnom fonde i Národnom geografickom komitéte. Medzi jeho najvýznamnejšie ocenenie možno zaradiť Národnú cenu SSR za osobitné vedecké, tvorivé a interpretačné úsilie na vypracovaní Atlasu SSR (1984), strieborná a zlatá plaketa SAV za zásluhy v prírodných vedách (1986, 1996), strieborná medaila Univerzity Palackého v Olomouci (1973), Cena SAV za ekologické mapky Slovenska (1992), viacero ocenení a vyznamenaní od Ministerstva kultúry SR, Správy slovenských jaskýň a Slovenskej speleologickej spoločnosti.

Aj jeho vedecký postup je obdivuhodný. Roku 1969 obhájil hodnosť RNDr. na práci Geomorfologické pomery Slovenského krasu, roku 1973 sa stal kandidátom geografických vied – CSc., keď obhájil prácu Kras Silickej planiny. Roku 1993 mu udelili doktora vied - DrSc., za prácu Krasový reliéf a environmentálne problémy krasu Slovenska a napokon na Prírodovedeckej fakulte UK získal roku 1996 hodnosť docenta za obhajobu práce Geosystém krasovej krajiny.

Zaujímavá je aj jeho medzinárodná vedecká spolupráca. V začiatkoch absolvoval študijný pobyt na Univerzite J. W. Goetheho vo Frankfurte nad Mohanom, kde sa opakovane niekoľkokrát vrátil. Počas pracovných ciest študoval kras bývalej Juhoslávie, Talianska, Rakúska, Maďarska, Bulharska, Rumunska a ďalšie. Absolvoval niekoľkomesačný pobyt na Kube spojený so štúdiom tropického krasu. Získaný poznávací materiál využil pri poznávaní paleokrasu a krasu Slovenska. Aktívne sa zúčastnil svetových speleologických kongresov v Stuttgarte 1969, Olomouci 1973 a Sheffielde 1977, ale aj na mnohých vedeckých konferenciách a sympóziách.

Samostatnou kapitolou jeho činnosti je spolupráca so Správou slovenských jaskýň v poslednom období. Ako externý spolupracovník sa priamo podieľal na výskumnej činnosti v našich krasových územiach. Neoceniteľné je jeho odborné poradenstvo a aktívna účasť na medzinárodných konferenciách tejto organizácie. Doterajšia vzájomná spolupráca sa zavŕšila jeho editorstvom pri tvorbe publikácie Jaskyne svetového dedičstva na Slovensku, vydanej roku 2005. Osobnou angažovanosťou výrazne prospel ku jej kvalite a neunikla ani pozornosti

odbornej verejnosti. Publikácia získala ocenenie Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2005.

Doc. RNDr. Jozef Jakál, DrSc. je ústrednou osobnosťou krasovej geomorfológie a jaskyniarstva na Slovensku. Fascinujúca je jeho ochota spolupracovať. Naše jaskyniarstvo zaznamenalo v posledných desaťročiach náročné činnosti i závažné rozhodnutia. Bol zväčša pri nich alebo ich nezávisle posudzoval v prospech veci. Vyspelé jaskyniarstvo na Slovensku uznalo i svetové spoločenstvo udelením certifikátov prírodného dedičstva. Nejde len o prírodné hodnoty, ale aj manažment plánu a systematickú starostlivosť o krasovú krajinu a jaskyne. Vychoval odborníkov, ktorí sú schopní takéto náročné činnosti vykonávať a šíriť dobré meno našej speleológie aj v zahraničí.

Bibliografia vedeckých a odborných prác k 30. 9. 2006:

I. Monografie

MAZÚR, E., JAKÁL, J.(1973).Basic types of the karst areas in Slovakia. Field trip quide Olomouc - Liptovský Mikuláš, s. 35.

JAKÁL, J. (1975). Kras Silickej planiny. Osveta. Martin, p.147.

JAKÁL, J. a kol. (1982). Praktická speleológia. Osveta, Martin, p. 378.

JAKÁL, J. (1988) (ED.). Ochrana reliéfu. Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny. Bratislava, p.120.

JAKÁL, J. (1993). Karst Geomorphology of Slovakia - Typology. Map on the scale 1:500 000. Gegraphia Slovaca, 4, p.40.

MAZÚR, E., JAKÁL, J. (Ed.). (1983). Atlas of the Slovak Socialist Republic. Text part. Veda, Bratislava, p.257.

JAKÁL, J. (Ed.) (2005). Jaskyne svetového dedičstva na Slovensku. Žilina. Knižné centrum, 2005, p.159.

II. Kapitoly vo vedeckých monografiách

JAKÁL, J. (1994). Ochrana krasového reliéfu. In Slovenský kras. Chránená krajinná oblasť - biosferická rezervácia. Martin, Osveta 410-418

JAKÁL, J. (1994). Slovakia and Slovaks. Bratislava, Goldpress Publishers

III. Kapitoly vo vedeckých monografiách v zahraničí

BYSTRICKÝ, J., MAZÚR, E., JAKÁL, J. (1972). Karst of Czechoslovakia In.: Herák, M., Stringfield, T. Important karst regions of the northern hemisphere. Elsevier, Amsterdam-London, New York. pp. 297-325.

CZUDEK, T., JAKÁL, J. (1993). Geomorphology in Czechoslovakia. In.: Walker, H.Y., Grabau, W.E. The Evolution of Geomorphology. J. Villey & Sons Ltd. pp. 121-128.

IV. Kapitoly v odborných publikáciách

1. JAKÁL, J., URBÁNEK, J.(1979). Vrchovinná krajina. In Urbánek, J. a kol. Chránime

prírodu a krajinu. Príroda, Bratislava, pp. 123-138. 2. JAKÁL, J., URBÁNEK, J. (1979). Hornatinná krajina. In Urbánek, J. a kol. Chránime prírodu a krajinu, Príroda, Bratislava, pp. 138-151.

3. JAKÁL, J. Slovensko, krajina krasu a jaskýň. In Jaskyne svetového dedičstva na Slovensku, p. 12-14

4. JAKÁL, J. Krajina národného parku Slovenský kras. In Jaskyne svetového dedičstva na Slovensku, p. 15-26

5. JAKÁL, J. Voda v krase. In Jaskyne svetového dedičstva na Slovensku, p. 27 –34.

6. JAKÁL, J., GAÁL, Ľ. Ochrana krasu a jaskýň. In Jaskyne svetového dedičstva na Slovensku, p. 147 – 157.

7. JAKÁL, J. (1997). Ochrana krasu. In Slovenský kras – Biosférická rezervácia. In Jaskyne svetového dedičstva na Slovensku,

V. Pôvodné vedecké publikácie – domáce a zahraničné

1. JAKÁL, J.(1968). Prehľad názorov na vývoj krasových území a ich odraz vo výskume krasu Slovenska. Geografický časopis, 21, 163-177.

2. MAZÚR, E., JAKÁL, J. (1969). Typologické členenie krasových oblastí na Slovensku. Slovenský kras, 7, Martin, 5-40.

3. JAKÁL, J. (1971).Die Morphologie und Genese der Eishöhle von Dobšina. Slovenský kras, 9, Martin, 27-40.

4. JAKÁL, J. (1971). Príspevok k poznaniu vzniku krasových priehlbní v Slovenskom krase. Geografický časopis, 23, 305-316.

5. JAKÁL, J.(1971). Podklad a reliéf. In: Mazúr a kol. Slovenský kras - Regionálna fyzicko-geografická analýza. Geografické práce, 2, SPN, 6-22.

6. JAKÁL, J, HOMZA, Š. (1972). Perspektívy rozvoja speleológie na Slovensku. Slovenský kras, 10, Martin, 145-154.

7. JAKÁL, J.(1973). Genetičeskie tipy peščer Slovakii i ich svjaz s reliefom, litologiej i tektonikoj. Slovenský kras, 11, Martin, 3-13.

8. JAKÁL, J.(1975).Az emberi tevékenység negatív hatásai és annak megjelenésformái a karsztvidékén. Földrajzi közlemények, 3, Budapest, 19-24.

9. JAKÁL, J. (1977). Speleological Investigations in Slovakia. Bulletin of the Slovak speleological society 2. Liptovský Mikuláš, 10-14.

10. JAKÁL, J.(1978). Kras ako špecifické životné prostredie. Speleologický věstník, Brno, 7-10.

11. JAKÁL, J. (1978). Morfoštruktúrna analýza a jej využitie pri typológii krasu. Slovenský kras, 16, Martin, 17-37.

12. JAKÁL, J. (1979). Príspevok k problematike ochrany krasovej krajiny a jaskýň. Slovenský kras, 17, Martin, 3-22.

13. JAKÁL, J. (1981). Význam a úlohy Múzea slovenského krasu v procese vedeckého, kultúrneho a hospodárskeho rozvoja Slovenska. Slovenský kras, 19, Martin, s.155-165.

14. JAKÁL, J. (1981). Geografický obraz východnej Kuby a jej krajinné typy. Geografický časopis, 30, 167-179.

15. JAKÁL, J. (1983). Krasový reliéf a jeho význam v geomorfologickom obraze Západných Karpát. Geografický časopis, 35, 160-183.

16. JAKÁL, J. (1984). Problémy ochrany krasových oblastí Slovenska. Životné prostredie, 18, Bratislava, 10-13.

17. JAKÁL, J. (1984). Príspevok k poznaniu poljí v Západných Karpatoch. Geografický časopis, 36, 108-119.

18. JAKÁL, J. (1986). Krasová krajina ako špecificky prírodný geosystém. Slovenský kras, 24, 3-26.

19. JAKÁL, J. (1986). Reliéf and waters in a karst geosystem. Bulletin SSS, Dedicated to the 9th International speleol. congress in Spain. 16-22.

20. JAKÁL, J., CZUDEK, T. (1989). Geomorphology in Czechoslovakia. Transactions Japanese Geomorphological Union 10-B, Kyoto, 61-64.

21. JAKÁL, J., STANKOVIANSKY, M. (1989). Die Slowakische Geographische Gesellschaft. Geographische Berichte, H. 4, H.H.Gotha, 281-284.

22. JAKÁL, J. (1990). Hornolehotský kras Horehronského podolia. Slovenský kras, 30, Martin, 59-70.

23. JAKÁL, J., LACIKA, J., STANKOVIANSKY, M., URBÁNEK, J. (1990). Morfostrukturnyj analíz gornogo massiva Malych Karpat. Geomorfologija 4, Moskva, 97-109.

24. JAKÁL, J. (1991). Natural resources of a karst landscape and possibilities of their utilization. Slovenský kras, 29, Martin, 3-29.

25. JAKÁL, J. (1991). Poznámky k výskytu paleokrasu kriedovo-paleocénneho veku Malých Karpát. Slovenský kras, 29, Martin, 79-81.

26. JAKÁL, J., BELLA, P. (1991). Karst of Demänovské vrchy Mts. morphology, contemporaneous processes and human impact. Studia Carsologica, 4, Brno, 15-28.

27. JAKÁL, J., FERANEC, J., HARČÁR, J., LACIKA, J., URBÁNEK, J. (1992). Využitie radarových záznamov v geomorfológii. Mineralia slovaca, 24, Bratislava, 257-269.

28.JAKÁL, J.(1992). Bewertung der Naturressourcen und Landnutzung in der Karstlandschaft. Materialen zur Didaktik der Geographie. H 15, Trier, 374-383.

29. DRDOŠ, J., JAKÁL, J. (1992). Das Becken der Oberen Neutra. Modellfall der Umweltzerstörung in der slowakischen Region. Österreichische Osthefte, 34, Wien, 430-451.

30. JAKÁL, J. (1992). Influence of neotektonics on development of river network changes in the Low Tatra and Podtatranská kotlina Basin. Excursion Guide-Book, Time, Frequency and Dating in geomorphology, Bratislava,42-45.

31. JAKÁL, J. (1992). Prínos prác Prof. M.Lukniša pre poznanie krasu Slovenska. Geographia Slovaca, 1, Bratislava, 61-63.

32. JAKÁL, J.(1993). Geomorfológia krasu Slovenska. Slovenský kras, 31, Martin, 13-28.

33. JAKÁL, J. (1993). Vplyv odkalíšť popola na krajinu v oblasti Chalmovej na Hornej Nitre, Geografický časopis 45, 67-79.

34. JAKÁL, J., URBÁNEK, J., FERANEC, J. (1993). Slovak Carpathians in the light of remote sensing data. ITC Journal, Amsterdam, 351-359.

35. DRDOŠ, J., IRA, V., JAKÁL, J., KOLLÁR, D., KRAJČÍR, A., SZÉKELY,V., SZÖLLÖS, J. (1994). The Upper Nitra region: man and his environment. Geografický časopis 2, 131-148.

36. JAKÁL, J. (1994). Tektonisch bedingte Reliefformen Slowakischen Karst. 1. Mitteleuropäische geomorphologentagung Wien 1994. Ed. Fischer H.-Kurzfassungen der Vortrage. Wien, pp. 77-78.

37. JAKÁL, J. (1995). Geological-structural and paleoclimatic conditions of the development of underground Karst of the Western Carpathians. Studia carsologica, 6, Brno., 117-130.

38. JAKÁL, J. (1995). Aktivity človeka v krase a ich odozva v krasovej krajine. Geographia lovaca, 10, 85-90.

39. JAKÁL, J. (1995). Einfluss der Neotektonik auf die Reliefgenese des Slowakischen Karstes. Mitteilungen der Österreichischen Geographischen Gessellschaft, 137, 125-132.

41. JAKÁL,J. (1996). Änderungen der Landschaft hervorgerufen durch die Wirtschaftlichen Aktiväten des Menschen in der Oberen Neutra. Tübinger geografische Studien, H.116, 153-164.

42. JAKÁL, J.(1997). Reliéf Strážovských vrchov, analýza typov krasu a ich genéza. Geografický časopis, 49, 1997, 3-18.

43. JAKÁL, J.(1998). Antropická transformácie reliéfu a jej odraz v krajine Hornej Nitry. Geografický časopis, 50, 3-20.

44. JAKÁL, J. (1998). Extrémne geomorfologické procesy ako prírodné živly. Acta Facultatis studiorum humanitatis et Nature Universitatis Prešoviensis. Prírodné vedy. Folia Geographica 2, 30, Prešov, 297-304.

45. JAKÁL, J. (1998). Jubileum popredného slovenského geografa a geomorfológa Doc. RNDr. Jozefa Kvitkoviča, DrSc. Geografický časopis 50, 3-4, 182-194.

46. JAKÁL, J. (1999). Extrémne geomorfologické procesy v krase. Slovensko-moravský geomorfologický seminár. Javorina, 22.-24. jún 1999.

47. JAKÁL, J. (1999). Zaťaženie krasovej krajiny antropickými aktivitami . Výskum, ochrana a využívanie jaskýň. 2. vedecká konferencia, Demänovská dolina 16.-19.novembra 1999.

48. JAKÁL, J. (1999). Proces obnovy a aktivizácie Slovenskej speleologickej spoločnosti. Historický seminár. 50. rokov Slovenskej speleologickej spoločnosti, Liptovský Mikuláš, 29.-30.9.1999.

49. JAKÁL, J. (2000). Environmerntal changes of Karst Landscape of Slovakia. Mitteilungen des Verbandes der deutschen Hőhlen - und Karstforscher, roč. 46, 1-2, München, s. 42-46.

50. JAKÁL, J. (2000). Extrémne geomorfologické procesy v krase. Geografický časopis, 52, 3, 211-219.

51. JAKÁL, J. (2001). Porovnávacia analýza krasových planín Západných Karpát. Geografický časopis, 53, 1, 3-20.

52. JAKÁL, J. (2001). Vývoj reliéfu Slovenského krasu v etape neotektonického vyzdvihnutia územia. Slovenský kras, 39, 7-14.

53. JAKÁL, J. (2002). Krasová krajina, jej vlastnosti a odolnosť voči antropickým vplyvom. Geografický časopis, 54, 381-392.

54. JAKÁL, J. (2002). Kontaktný kras – formy a procesy. Geomorphologia Slovaca, 2,1,13-18.

55. JAKÁL, J. (2003). Upper Nitra: Antropic relief transformation. Geomorpholiogia Slovaca – Excursion articles, 3, 1, 123-125.

56. JAKÁL, J. (2004). Podmienky autochtónneho a alochtónneho vývoja krasového reliéfu Západných Karpát. Geografický časopis, 56,2, 141-152.

57. URBÁNEK, J., JAKÁL, J. (2004). Changes in the Slovak geomorphology. Geomorphologia Slovaca. 4,1, 82-88.

58. JAKÁL, J. (2005). Hlavné názorové smery na genézu a vek krasových plošín Západných Karpát. In Slovenský kras – Acta carsologica Slovaca. Roč. 43 ,č. 1, s. 5-15.

59. JAKÁL, J. (2005).Vlastnosti geologickej štruktúry a ich odraz v usmernení procesov krasovatenia. In Geomorphologia Slovaca. Roč. 5, č. 2, s.16-22.

60. JAKÁL, J. (2006).Prínos Emila Mazúra pre poznanie reliéfu a geoekológie krasovej krajiny. Geografický časopis 58, 2, 99-104.

61. MINÁR, J., BARKA, I., JAKÁL, J., STANKOVIANSKY, M., TRIZNA, M., URBÁNEK, J. (2006). Geomorphological hazards in Slovakia. Studia Geomorphologica Carpatho-Balcanica, Vol. XI., 61-78.

VI. Publikácie v zborníkoch z vedeckých konferencií

1. MAZÚR, E., JAKÁL, J. (1969). Grundsätze der typologischen Gliederung des Karstes der slowakischen Karpaten. 5 Internationaler Kongress für Speläologie. Abhandlungen Bd.1. München, 1-7.

2. JAKÁL, J. (1978). Niektoré problémy priestorového usporiadania krajiny na Hornej Nitre. Zborník: Problémy ochrany prírody a krajiny. Prievidza, 61-77.

3. JAKÁL, J. (1979). K otázke typologického a individuálneho názvoslovia krasu. Spravodaj SSS. Zborník: Konferencia o dokumentácii krasu. Liptovský Mikuláš, 35-44.

4. JAKÁL, J. (1982). Hydrologické pomery a kras Nízkych Tatier. Zborník : Koncepcia ochrany Národného parku Nízke Tatry, Bratislava, 82-89.

5. JAKÁL, J. (1982). Štruktúra krajiny Slovenského krasu. Zborník: Problematika využívania a ochrany Slovenského krasu. Rožňava, 9-19.

6. JAKÁL, J.(1983). Ochrana krasových oblastí Slovenska - vlastnosti krajiny. Stalagmit - Zborník: Ochrana krasových oblastí a životního prostředí, 4-10.

7. JAKÁL, J. (1983). Geomorfologická rajonizácia a jej využívanie v speleologickej dokumentácii. Spravodaj SSS. Zborník : Konferencia o dokumentácii krasu. Liptovský Mikuláš, 13-15.

8. JAKÁL, J. (1984). Anorganická príroda a jej funkcia v prírodnom prostredí CHKO Slovenský raj. Zborník referátov, Spišská Nová Ves, 26-35.

9. JAKÁL, J.(1987). Problémy ochrany krasových oblastí Slovenska. Stalagmit. Zborník: Ochrana krasových oblastí a životného prostredia, Čelakovice, 4-10.

10. JAKÁL, J. (1989). Entwicklungsetappen des Karstreliefs der Westkarpaten. Precedings, Carpatho-Balcan Geomorphological Commission, Debrecen, 33-42.

11. JAKÁL, J. (1993). Vplyv banskej činnosti na krajinu Hornej Nitry. Zborník: Geografia a aktivity človeka v krajine. Prešov, 20-24.

12. JAKÁL, J. (1994). Aktivity človeka a ich odozva v krasovej krajine. Zborník abstraktov referátov na ll. zjazde SGS. Ed. P. Mariot, Častá, p.6.

13. JAKÁL, J. (1994). Caves of contact Karst and their protection. International symposium "Caves and man". Abstracts of papers. Ed. P. Bella. Demänovská dolina, p.12.

14. JAKÁL, J, (1995). Ľadové jaskyne stredohorí a vysokých pohorí, geomorfologické a mikroklimatické porovnania. In: Bella, P. (ed.) Ochrana ľadových jaskýň, Liptovský Mikuláš, Správa slovenských jaskýň, 57-60.

15. JAKÁL, J. (1995).Caves of Contact Karst and their Protektion. In: Caves and Man. International Symposium Preceedings. Liptovský Mikuláš, Slovak Museum of Nature Protection and Speleology, 78-80.

16. JAKÁL, J.(1995). Usmernené procesy krasovej denudácie. In: Trizna M. (ed.) Vybrané problémy súčasnej geografie a príbuzných disciplín. Bratislava, Kartprint, 89-95.

17. JAKÁL, J. (1995). Krasový fenomén Krivánskej Malej Fatry. In: Bezák, A., Paulov, J., Zaťko, M. (eds.). Luknišov zborník 2, Geografický ústav SAV, Bratislava, 83-88.

18. JAKÁL, J. (1996). Vplyv reliéfu na mikroklímu a miestnu klímu krasovej krajiny. In: M.Lalkovič (ed.). Kras a jaskyne - výskum, využívanie a ochrana. Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, Liptovský Mikuláš, 65-72.

19. JAKÁL, J.(1996). Geovedný výskum a jeho aplikácie pri ochrane sprístupnených jaskýň. In: Bella P. (ed.) Sprístupnené jaskyne, výskum, ochrana a využívanie. Zborník referátov. Medzev, 125-129.

20. JAKÁL, J. (1997). The Slovak caves and possibilities of their exploitation. Protektion and Medical Utilization of Karst Environment. Slovak Environmental agency, Banská Bystrica, 3-5. June, 1997, 24-26.

21. JAKÁL, J. (2000). Zaťaženie krasovej krajiny antropickými aktivitami. In Bella, P. (Ed.). Výskum, využívanie a ochrana jaskýò. Zborník referátov. Liptovský Mikuláš, 2000, s. 140-145.

22. JAKÁL, J.(2000). Vývojové fázy planinového krasu Západných Karpát. In Prášek, J. (Ed.). Souèasný stav geomorfologických výskumu. Zborník referátov z medzinárodného seminára, Ostrava 2000, s. 33-35.

23. JAKÁL, J. (2000). Polja a paleopolja v krasovom reliéfe Slovenska. In Lacika, J. (Ed.). Zborník referátov z 1. konferencie ASG pri SAV, Bratislava, 2000, 61-64.

24. JAKÁL, J. (2000). proces obnovy a aktivizácie speleologickej spoločnosti v rokoch 1968-1973. In Hochmuth, Z.: 50 rokov Slovenskej speleologickej spoločnosti. Prešov 2000, s. 50-54.

25. JAKÁL, J. (2001). Krasové formy a ich väzba na vlastnosti reliéfu a klímy. In Sborník referátu "Současný stav geomorfologických výzkumu". Ostravská univerzita, 64-68.

26. JAKÁL, J. (2002). Vlastnosti prírodného prostredia a ich vplyv na priestorové rozloženie krasových foriem. In Bella. P., ed. Výskum, využívania a ochrana jaskýň. Vedecká konferencia. Zborník referátov, 9-14.

27. JAKÁL, J. (2003). Geomorfológia krasu Tribeča. Geografia Slovaca 2002.

28. JAKÁL. J., HLAVÁČ, J. (2004). Správa slovenských jaskýň a aktuálne problémy slovenskej speleológie. Výskum, využívanie a ochranba jaskýň. Zborník referátov zo 4. vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou Liptovský Mikuláš, 9-14.

29. JAKÁL, J. (2005). Činnosť prof. J. Volku Starohorského v Múzeum slovenského krasu a v slovenskej speleológii. Medzinárodná konferencia pri príležitosti 75. výročia vzniku múzea. Názov podujatia „Úloha múzeí v oblasti ochrany prírody a životného prostredia“, Liptovský Mikuláš, 21.- 22.6.2005.

30. JAKÁL, J.(2006). Vedecký prínos práce Antona Droppu pre poznanie krasu a jaskýň. „Výskum, využívanie a ochrana krasu a jaskýň“. 5. Vedecká konferencia z príležitosti významného životného jubilea A. Droppu. Demänovská dolina 26.- 29. septembra 2005.

VII. Mapy

1. JAKÁL, J. (1980). Súčasné reliéfotvorné procesy, 1:1 mil. Atlas SSR, Bratislava.

2. JAKÁL, J. (1980). Slovenský kras - ukážka geomorfologickej mapy 1:25 000. Atlas SSR, Bratislava.

3. MAZÚR, E., JAKÁL, J., KRIPPEL, E., TARÁBEK, K. (1980). Geoekologické typy stredohorskej krajiny - Slovenský kras 1:100 000, Atlas SSR, Bratislava.

4. MAZÚR, E., JAKÁL, J., KRIPPEL, E., TARÁBEK, K. (1980). Geoekologické profily Slovenského krasu 1:1 000 000. Atlas SSR, Bratislava.

5. JAKÁL, J. (1993). Geomorfológia krasu Slovenska 1:500 000. GÚ SAV, Bratislava.

VIII. Odborné články (výber):

1. JAKÁL, J. (1963). Komplexný fyzicko-geografický výskum Slovenského krasu. Geografický časopis, 15, 153-154.

2. JAKÁL, J. (1970). Exkurzia do krasových území Juhoslávie. Slovenský kras, 8, Martin, 111-114.

3. JAKÁL, J. (1970). Nová organizácia slovenského jaskyniarstva. Geografický časopis, 22, Bratislava, 184-187.

4. JAKÁL, J. (1972). Organizácia speleologického výskumu na Slovensku. Slovenský kras, 11, Martin, 159-162.

5. JAKÁL, J. (1975). VI. Medzinárodný speleologický kongres. Slovenský kras, 13, Martin, 213-229.

6. JAKÁL, J. (1976). The Activities of the Geographical Institute of SAV in Bratislava. Geografický časopis, 26, p.3.

7. JAKÁL, J. (1979). VII. Medzinárodný speleologický kongres, Sheffield, Slovenský kras, 17, Martin. 185-189.

8. JAKÁL, J. (1983). Tiesňavy - charakteristická črta reliéfu Slovenska. Poznaj a chráň, 2, Bratislava, 14-16.

9. JAKÁL, J. (1981). Slovenské jaskyne. Studia academica Slovaca, 10. Alfa Bratislava, 157-166.

10. JAKÁL, J. (1978). Atlas SSR už vychádza. Geografický časopis, 30, 227-235.

11. JAKÁL, J., URBÁNEK, J. (1988). Reliéf a jeho miesto v krajine. In: Ochrana reliéfu, Bratislava, 7-11.

12. JAKÁL, J. (1988). Ľadovcový reliéf. In: Ochrana reliéfu, Bratislava, 29-35.

13. JAKÁL, J. (1988). Periglaciálne formy reliéfu. In: Ochrana reliéfu, Bratislava, 36-40.

14. JAKÁL, J. (1988). Krasový reliéf. In: Ochrana reliéfu, Bratislava, 41-45.

15. JAKÁL, J. (1991). Poznámky k niektorým terminologickým problémom v speleológii. Jaskyniar, 21-22.

16. JAKÁL, J. (2004). Krasová krajina a človek. Geografia, 12,1, 17-21.

IX. Populárno-vedecké články (výber):

1. JAKÁL, J. (1970). Slovenské jaskyniarstvo na novej ceste. Krásy Slovenska, 5.

2. JAKÁL, J. (1971). Demänovská jaskyňa Slobody. Krásy Slovenska, 6

3. JAKÁL, J. (1973). Vítajte v slovenských jaskyniach (+ angličtina a nemčina), Panoráma Slovenska, 16.

4. JAKÁL, J. (1984). Chalmovské kúpele. Krásy Slovenska.

5. JAKÁL, J. (1975). Jaskyne liečia. Príroda a spoločnosť.

6. JAKÁL, J. (1981). Atlas Slovenska - vrcholné dielo slovenskej geografie a kartografie. Príroda a spoločnosť, 25.

7. JAKÁL, J. (1989). Aj dnes slúžia človeku. Príroda a spoločnosť, 12.

8. JAKÁL, J. (1987). Slovenský kras. Z našej prírody. Pyramída.

9. JAKÁL. J.(1987). Slovenský raj.Z našej prírody. Pyramída.

10. JAKÁL, J. (1987). Muranská planina. Z našej prírody. Py ramída.

11. JAKÁL, J. (2005).Slovenský kras (edícia pohoria Slovenska). Krásy Slovenska 5-6, 24- 25.

Nepublikované práce (výber):

1. JAKÁL, J.: Geomorfologické pomery Slovenského krasu.Rukopis dizertačnej práce RNDr. Bratislava 1969, s. 92.

2. JAKÁL, J., MITTER, P.: Klasifikácia krasového reliéfu z hľadiska výstavby sídel, dopravy, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a cestovného ruchu. Záverečná výskumná správa úl. ŠPZV-II-5-1/5. Liptovský Mikuláš 1975, s. 102.

3. JAKÁL, J.: Geomorfologické pomery okolia Trenčianskych Teplíc. Výskumná správa, GÚ SAV, Bratislava 1975, s. 22.

4. JAKÁL, J., KRIPPEL, E.: Príčiny záplav jaskyne Domica, návrh opatrení. Výskumná správa GÚ SAV pre SSJ. Bratislava 1977, s.12.

5. JAKÁL, J.: Geomorfológia Slovenského raja. Výskumná správa GÚ SAV - pre CHKO Slovenský raj, Bratislava l978, s. 18.

6. JAKÁL, J.: Krasový reliéf a jeho funkcia v krajine. Záverečná výskumná správa ŠPZV II-7-4/01. Bratislava 1983, s.25.

7. JAKÁL, J.: Geomorfologické pomery pohoria Tríbča a Vtáčnika. Výskumná správa pre CHKO - Ponitrie. Bratislava 1986, s. 15.

8. JAKÁL, J.: Vysokohorský kras Vysokých a Západných Tatier. Výskumná správa, Bratislava 1987, s. 14.

9. JAKÁL, J., LACIKA, J., STANKOVIANSKY, M., URBÁNEK, J.: Morfoštruktúrna analýza Malých Karpát. Záverečná výskumná správa Bratislava 1988, s. 163.

10. JAKÁL, J.: Komplexná geomorfologická analýza modelových území Západných Karpát. Záverečná výskumná správa ŠPZV-II-7-1/02, Bratislava 1990.

Vedecký ohlas:Citácie v domácich vedeckých časopisoch a monografiách ..............................................520Citácie v zahraničných vedeckých časopisoch a monografiách ...........................................66Citácie za rok 2005:Citácie vo vedeckých štúdiách ..............................................................................................16Citácie v knižných publikáciách domácich ...........................................................................24Citácie v knižných publikáciách zahraničných .......................................................................3Dodatky za rok 2004 ...............................................................................................................4


Názov orgánu, ktorý návrh predkladá: Slovenská akadémia vied




Meno, priezvisko, titul: Alexander Ruttkay, Prof., PhDr., DrSc.




Adresa: Chmeľová dolina 90, 949 01 Nitra tel.: 037 / 6512 694 (dom.) 037 / 7335 617 (prac.) [email protected]




Slovenská akadémia vied navrhuje zapožičať štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy Prof. PhDr. Alexandrovi Ruttkayovi, DrSc., riaditeľovi Archeologického ústavu SAV, poprednému predstaviteľovi slovenskej archeológie, histórie a vedy v európskom meradle, za jeho mimoriadny prínos do poznania národných dejín a rozvoja slovenskej archeológie, ktorá si jeho pričinením získala všestranné domáce a medzinárodné uznanie. Návrh prerokovalo a schválilo Predsedníctvo SAV.

Životopis

Prof. PhDr. Alexander Ruttkay, DrSc

Alexander Ruttkay sa narodil 24. apríla 1941 v Budapešti. Po maturite a absolvovaní štúdia archeológie a histórie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pôsobil v rokoch 1963-1965 vo vtedajšom Krajskom múzeu v Bojniciach ako odborný pracovník. V roku 1965 nastúpil do zamestnania na Archeologický ústav SAV v Nitre, kde pôsobí v rôznych zaradeniach a funkciách dodnes. V roku 1975 obhájil titul kandidáta, v roku 1988 doktora historických vied, za vedecko-pedagogickú činnosť získal na Univerzite Komenského v Bratislave v roku 1993 hodnosť docenta, v roku 1999 hodnosť profesora.

Prof. PhDr. Alexander Ruttkay, DrSc. je významným predstaviteľom slovenskej vedy, a to nielen v oblasti jeho vlastnej špecializácie - histórie a archeológie stredoveku, ale aj v oblasti rozvoja spoločenských, najmä historických vied, medzinárodnej vedeckej spolupráce, organizácie a riadenia vedy a výskumu, spolupráce SAV a vysokých škôl v oblasti pedagogickej činnosti a výskumu, a v neposlednom rade aj v oblasti popularizácie a prezentácie výskumných a vedeckých výsledkov.

Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa zameral predovšetkým na obdobie včasného a vrcholného stredoveku, najmä na štruktúru osídlenia a sídelných typov vo vzťahu ku geografickému prostrediu, počiatky a vývoj feudálnych sídiel, najstaršie kresťanské stavby a viaceré špecifické okruhy materiálnej i duchovnej kultúry a historického vývoja v danom období na Slovensku i v širšom stredoeurópskom priestore.

Jeho terénna výskumná aktivita priniesla mnohé objavné výsledky. Archeologické výskumy predovšetkým v Ducovom, Nitrianskej Blatnici, Koši, Partizánskom-Šimonovanoch a v Nitre-Drážovciach priniesli obsiahle a závažné nálezové i materiálové súbory, ktorých následná dôkladná analýza a štúdium mu umožnili významne prispieť k objasneniu hospodárskeho a spoločenského vývoja Slovenska v 9. – 13. storočí i v nasledujúcom období neskorého stredoveku. Najmä výsledky mnohoročného archeologického výskumu veľkomoravského veľmožského dvorca v Ducovom pri Piešťanoch s vojensko-správnou a christianizačnou funkciou predstavujú významný prínos pre poznanie počiatkov našich národných dejín.

Obsahovo i koncepčne široko zameranej vedeckej práci Alexandra Ruttkay zodpovedá aj jeho obsiahla publikačná činnosť. Je autorom alebo spoluautorom 11 monografií a spolu 240 vedeckých štúdií, príspevkov a článkov, ktoré vyšli v domácich i zahraničných publikáciách a časopisoch. Osobitne treba vyzdvihnúť jeho monografické práce a významné štúdie venované výzbroji a vojenstvu, ale aj umeleckému remeslu v období včasného až vrcholného stredoveku na Slovensku, ktoré sa stretli s vysokým záujmom a ohlasom v odborných kruhoch i u verejnosti doma i v zahraničí. Popri vedeckej spisbe treba spomenúť aj jeho vedecko-populárne publikácie, najmä podiel na monografii Dejiny dávnovekého Slovenska, ale aj mnohé publicistické články a príspevky v audiovizuálnej oblasti.

Nemalú časť svojich aktivít venuje Alexander Ruttkay organizačnej činnosti a oblasti riadenia vedy a výskumu, nielen na svojom pracovisku a v rámci SAV, ale aj v rámci spolupráce s vysokými školami a v oblasti medzinárodnej vedeckej spolupráce. Po pôsobení vo viacerých funkciách sa v roku 1991 stal riaditeľom Archeologického ústavu SAV a v tejto funkcii pôsobí dodnes. Zároveň pôsobil a pôsobí vo viacerých komisiách v rámci SAV, ale aj

s celonárodnou pôsobnosťou a vo vedeckých radách univerzít. Popri tom sa venuje pedagogickej činnosti.

Významné funkcie zastáva v oblasti medzinárodnej vedeckej spolupráce. Od roku 1993 je členom Conseil Permanent Medzinárodnej únie vied prehistorických a protohistorických pri UNESCO, ďalej členom Komisie expertov pre archeologické dedičstvo Kultúrneho výboru Rady Európy v Štrasburgu, generálnym sekretárom Medzinárodnej únie slovanskej a stredovekej archeológie, ako aj členom štyroch prestížnych zahraničných spoločností.

Táto obsiahla a mnohostranná činnosť Alexandra Ruttkay bola ocenená viacerými vyznamenaniami. Je popredným a uznávaným reprezentantom slovenskej archeológie, histórie a vedy v európskom meradle a za jeho výrazný prínos pre rozvoj vedeckého bádania na Slovensku. Preto Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied schválilo svoj návrh pre vládu SR odporučiť prof. PhDr. Alexandrovi Ruttkayovi, DrSc. zapožičanie štátneho vyznamenania Pribinov kríž I. triedy.

Publikácie, editorstvo (výber cca 20 jednotiek):

A. Publikácie – výber 1 - 20

1. Ruttkay, A: Waffen und Reiterausrüstung des 9. bis zur ersten Hälfte des 14. Jahrhunderts in der Slowakei I-II. In: Slov. Archeol. 23, 1975, 119-216 a Slov. Archeol. 24, 1976, 245-3952. Ruttkay, A: Umenie kované v zbraniach. Bratislava 1978. 3. Ruttkay, A: Stredoveké umelecké remeslo. Bratislava 1979.4. Ruttkay, A: Dejiny dávnovekého Slovenska (spoluautori V. Furmánek, S. Šiška). Bratislava 1991. 5. Ruttkay, A: Vojenské dejiny Slovenska I. Do roku 1526 (spoluautori B. Klein, R. Marsina). Bratislava 1994.6. Ruttkay, A. T. 2005: Archeológia o kresťanských stavbách z 9.-11. stor. na Slovensku. In: Atlas katolíckej cirkvi na Slovensku (ed. Š. Poláčik a V. Judák). Bratislava.7. Ruttkay, A: The Organization of Troops, Warfare and Arms in the Period of the Great Moravian State, Slov. Archeol. 30, 1982, 165-198.8. Ruttkay, A. : Problematika historického vývoja na území Slovenska v 10.-13. stor. z hľadiska archeologického bádania. In: Veľká Morava a korene česko-slovenskej štátnosti. Praha - Bratislava 1985, 141-185. 9. Ruttkay, A. : Feudálne sídla a fortifikačné zariadenia na Slovensku spred polovice 13. stor. In: Zbor. Slov. nár. múzea 83 (História 29). Bratislava 1989, 57-107.10. Ruttkay, A. : Besiedlungstruktur und Geschichte des Gebietes der Slowakei im 9.-12. Jahrhundert. In: Baiern, Ungarn und Slawen in Donauraum. Forschungen zur Geschichte der Städte und Märkte Österreichs, Bd. 4, Linz 1991, 139-162.11. Ruttkay, A. : Zur Problematik wirtschaftlicher und demographischer Analysen der mittelalterlichen Besiedlung im Gebiet der Slowakei (päpstliche Zehnten aus der Jahren 1332-1337). In: Mensch und Umwelt Studien zu Siedlungsausgriff und Landesausbau in Ur- und Frühgeschichte. Berlin 1992, 195-208.12. Ruttkay, A. : Großmähren: Anmerkungen zum gegenwärtigen Forschungsstand über die siedlungs- und sozialökonomischen Strukturen. In: Origins of Central Europe. Warsaw 1997, 143-170. 13. Ruttkay, A: Anfänge der christlichen sakralen Architektur in archäologischen Funden aus dem Gebiet der Slowakei. In: Válaszúton. Pogányság - kereszténység, kelet – nyugat. A X - XI.század kérdéseiröl (ed. M. Palágyi). Veszprém 2000, 39-62.

14. Ruttkay, A. : Slavs in the Central Danubian Region from the 8th till the 11th Century. In: Slovaks in the Central Danubian Region in the 6th to 11th Century. Bratislava 2000, 67-92. 15. Ruttkay, A.: Stredoveké panské sídlo v Partizánskom-Šimonovanoch, Sloven. archeol. 51. Nitra 2003, 119-168.16. Ruttkay, A. T.: Feudalsitze und die struktur der Besiedlung. Bemerkungen zur Beziehungen im Gebiet der Slowakei. In: Castrum Bene 7 . Burgen und Siedlungsstruktur. Nitra 2004, 199-234.17. Ruttkay, A. : Frühmittelalterliche gesellschaftliche Eliten im Gebiet der Slowakei und ihre Sitze. In: Die frühmittelalterliche Elite bei den Völkern des östlichen Mittelauropas (ed. P. Kouřil). Spisy archeol. ústavu AV ČR Brno 25. Brno 2005, 225-254.18. Ruttkay, A. : A szlovákiai templom körüli temetök régészeti kutatásáról. In: A középkori templom körüli temetök kutatása (red. A. Ritoók – E. Simonyi). Budapest 2005, 31-57.19. Ruttkay, A.: Befestigten Anlagen aus dem 11.-17. Jh. in ebenen Teilen der Slowakei. In: Castrum Bene 9. Burg und ihr Bauplatz. Praha 2006, 377-408. 20. Ruttkay, A. : Bojná – mocenské a christianizačné centrum Nitrianskeho kniežatstva (spoluautor K. Pieta). In: Bojná. Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva. Wirtschaftliches und politisches Zentrum des Fūrstentums von Nitra (ed. K. Pieta – A. Ruttkay – M. Ruttkay). Nitra 2006, 21-69.

B. Publikácie výber 21 - 30

21. Ruttkay, A. : Vojsko i vooruženije v velikomoravski period. In: Velikaja Moravija. Moskva 1985, 143-160.22. Ruttkay, A. : Archäologische Erforschung und Genese des slowakischen Ethnikums. (spoluautor B. Chropovský)In: Studia historica Slovaca 16. Bratislava 1988, 15-63 23. Ruttkay, A. : Prvky tzv. gotickej módy v odeve a ozdobách dedinského obyvateľstva na území Slovenska. In. Archaeologia historica 14. Brno-Čelákovice 1989, 355-378.24. Ruttkay, A. : Súčasný stav ochrany a spoločenského využitia archeologických pamätníkov na Slovensku. In: Štud. Zvesti Archeol. Úst. Slov. Akad. Vied 26, 2. zv. Nitra 1990, 243-268.25. Ruttkay, A.: Military and Religious Orders Offering Medical Care (Archaeological and Written Sources in Slovakia). In: Castrum Bene 5. Gdańsk 1997, 173-192.26. Ruttkay, A. : Počiatky stredovekej Nitry (o vzťahu hmotných a písomných prameňov). In: Slovensko a európsky juhovýchod. Bratislava 1999, 299-327.27. Ruttkay, A: Zu den Beziehungen zwischen Burgen und Städten in der Slowakei. In: Castrum Bene 6. Praha 1999, 233-252.28. Ruttkay, A. : Sv. Svorad a Benedikt v kontexte starších slovenských dejín. In: Studia Archaeologica Slovaca Mediaevalia III, 2000-2001. Bratislava 2002, 127-139.29. Ruttkay, A. : Farebné kovy v hmotnej kultúre stredoveku na Slovensku s osobitným zreteľom na využitie striebra. In: Zborník Slovenského banského múzea 19. Banská Štiavnica 2002, 7-30.30. Ruttkay, A. : K problematike christianizácie a najstarších cirkevných architektúr na Slovensku z hľadiska archeologického výskumu. In: Dni európskeho kultúrneho dedičstva 2002. Cirkevné pamiatky – pramene kultúry a vzdelanosti. Nitra 2002, 18-59.

C. Editorstvo – výber 1 – 5

- Svätopluk 894 – 1994 (ed. R. Marsina – A. Ruttkay). Nitra 1994.- Frühmittelalterlicher Burgenbau in Mittel und Osteuropa (ed. J. Henning - A. Ruttkay). Bonn 1998.

- Slovensko vo včasnom stredoveku (ed. A. Ruttkay – M. Ruttkay – P. Šalkovský). Nitra 2002.- Burgen und Siedlungsstruktur. Castrum Bene 7 (ed. A. Ruttkay – M. Ruttkay – P. Bednár). Nitra 2004.- Bojná. Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva/ Bojná. Wirtschaftliches und politisches Zentrum des Fūrstentums von Nitra (ed. K. Pieta – A. Ruttkay – M. Ruttkay). Nitra 2006.


Názov orgánu, ktorý návrh predkladá: Ministerstvo školstva SR

Názov navrhovaného vyznamenania: Pribinov kríž – in memoriam



Meno, priezvisko, titul: Štefan Hoza, zaslúžilý umelec





Vyznamenanie prevezme: Mgr. Tatjana Sekáčová (dcéra) Krížna č. 8, 811 07 Bratislava tel.: 5556 2895, 0902 216 767



Zaslúžilý umelec Štefan Hoza bol významnou osobnosťou slovenskej kultúry. Vstúpil na scénu národnej kultúry ako jedinečná a všestranná osobnosť v oblasti hudby a literatúry, aby svojím umeleckým pôsobením a pedagogickým majstrovstvom pomáhal kriesiť a rozvíjať kultúrne tradície slovenského národa. Za nevšedný talent a neobmedzenú kreativitu ako operetný, operný a koncertný spevák a hudobný pedagóg získal popredné miesto medzi osobnosťami hudobného sveta na Slovensku, ale aj v zahraničí. Bol pedagógom, hudobným historikom, publicistom, prozaikom, operným spevákom, libretistom, dramaturgom i režisérom.

Za jeho veľký prínos do kultúrneho rozvoja Slovenskej republiky a príležitosti stého výročia jeho narodenia mu Ministerstvo školstva SR navrhuje zapožičať štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy – in memoriam.

Životopis

Štefan Hoza

Narodil sa 20. októbra 1906 v Smižanoch, okres Spišská Nová Ves v rodine železničiara. Po ľudovej a meštianskej škole študoval na Štátnom učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi, siedmu triedu gymnázia v Levoči, kde sa prihlásil do malého seminára spišského biskupstva. Roku 1925 maturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, kde začiatkom roku 1926 prerušil teologické štúdium. Bol učiteľom v Cíferi (1926 – 1929) a v Bratislave (1929 – 1932) a popri pedagogickej práci účinkoval v Speváckom zbore slovenských učiteľov. Súčasne študoval na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave: sprvoti herectvo u Jána Borodáča, ale na odporúčanie prof. Jána Strelca (1893 – 1975) vyštudoval spev v triede prof. Jozefa Egema (1874 – 1939). V štúdiu spevu pokračoval v Prahe, v Miláne u C. Piccoliho (1933) a vo Viedni u C. Steinbruckovej (1936).

Na začiatku svojej speváckej kariéry v tridsiatych rokoch spieval v SND ako hosť hlavnú úlohu v Lehárovej operete Zem úsmevov, ktorá mu otvorila cestu do pražskej Modernej operety a získal aj stále angažmán v SND, v ktorom pôsobil plných tridsať rokov (1932 – 1962). Stal sa členom silnej generácie slovenských operných spevákov, ktorých odchovala bratislavská Hudobná a dramatická akadémia a najmä a predovšetkým vokálna škola prof. Jozefa Egema. Jeho hudobný život sa prakticky odohrával v SND, a to najmä v opernej scéne. Svoje skúsenosti z krátkych exkurzií do sveta zahraničných operných scén využil v mnohých postavách talianskeho, nemeckého, českého, ruského i slovenského repertoáru. Ako jeden z prvých slovenských operných spevákov vo svojom speváckom prejave uplatnil spojenie prejavu hereckého so speváckym, prenikol hlbšie do psychiky stvárňovanej postavy. Počas svojho pôsobenia stvárnil 25 klasických operetných a vyše 70 operných postáv. Medzi najpôsobivejšie a najvýznamnejšie operné interpretácie patrí predovšetkým postava Ondreja v Suchoňovej opere Krútňava, ktorú sám kreoval do podoby operného hrdinu pri písaní libreta podľa novely Mila Urbana Za vyšným mlynom. Bol aj literárne nadaný. Už v mladosti prispieval do rôznych časopisov, písal pre deti a mládež. roku 1932 boli vydané jeho dve knihy pre deti: Srdce zlatých hodiniek a Líška pipuška. V časopise Slovenský východ mu vychádzal na pokračovanie román Ohnivý vzdor. Ďalšia kniha pre deti Smoliarov chlapček (1934), pre mládež historický román Na skale útočišťa (1935), Tatári idú! (1938). Z odbornej literatúry publikácie: Tvorcovia hudby (1943), Opera na Slovensku (I. zv. 1953, II. zv. 1954), s ktorou sa predstavil ako hudobný historik, písal o opere v Bratislave a v Košiciach od najstarších čias až po rok 1930; štúdie: Dejiny bratislavského divadla do roku 1919, o dirigentovi Milanovi Zunovi, o sólistovi SND Arnoldovi Floglovi, o L. van Beethovenovi a i. Pre mládež vydal knihu o opere pod názvom Večer v opere (1975), ďalej napísal prácu 700 rokov Spišskej Novej Vsi (1968), o hudobníkoch na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule a okrem iných aj štúdiu o Viliamovi F. Bystrom ( v rukopise ) a poslednú prácu – pamäti – Ja svoje srdce dám (1989).

Ešte v roku 1947 napísal libreto k opere Gróf Monte Christo a spolupracoval 0s Jánom Cikkerom ako libretista pri zrode opery Juro Jánošík (1949 – 1952), v ktorej stvárnil postavu Jánošíka. Libreto bolo v súbehu Ministerstva školstva a vied v Prahe odmenené najvyššou cenou. Do Hozovej literárnej činnosti okrem písania noviel, fejtónov, rozprávok a recenzií patrí aj práca na prekladoch operných libriet z nemčiny, taliančiny a češtiny, čím sa v tridsiatych rokoch významne podieľal na poslovenčovaní národnej opernej scény v

Bratislave. Patril medzi najplodnejších operných prekladateľov, uvedomujúc si význam spievaného slova a jeho komunikatívnu funkciu.

Ako interpret populárnej hudby (G. Dusík, D. Pálka, A. Aranyos a i.) bol Hoza jeden z prvých textárov slovenských tanečných piesní (Dita – 1933, Nepovedz, dievčatko, nikomu – 1934, Ešte raz ku tebe prídem – 1935). Na vyše 20 gramofónových snímkach sú zaznamenané jeho interpretácie operetných a operných árií, ľudových piesní. Sám zberateľ zapísal vyše 100, predovšetkým východoslovenských piesní. Štefan Hoza spieval v rozhlase, v televízii, ale aj vo filme. Významná bola jeho spolupráca s Karolom Plickom v jeho filme Zem spieva (1932), či v operetne ladenom filme Hudba sŕdc, alebo vo filmovej podobe opery Poľská krv O. Nedbala (1935).

V rokoch 1939 – 1947 bol Štefan Hoza dramaturgom opery SND. Ako režisér opery SND pôsobil v rokoch 1958 – 1962 a do tejto funkcie sa uviedol inscenovaním Suchoňovej Krútňavy na scéne SND v Bratislave a Štátneho divadla v Ostrave.

Svoje bohaté skúsenosti z operetnej interpretácie uplatnil aj v pedagogickej práci. Od roku 1953 bol externým profesorom na bratislavskom konzervatóriu, v rokoch 1962 – 1977 prednášal sólový spev, hereckú a opernú prax a paralelne prednášal v rokoch 1963 – 1974 dejiny opery na VŠMU v Bratislave.

Pohľad na život a prácu hudobného pedagóga, operného speváka, publicistu, dramaturga, režiséra a libretistu Štefana Hozu dáva nám príležitosť k zamysleniu sa nad jednoduchosťou a skromnosťou tak ľudsky, umelecky hodnotného človeka, ktorý rozdával vôkol seba radosť, pohodu a nadšenie. Svojim nadaním prekročil chotár rodnej obce, Slovenska, ale na chvíľky oddychu si vybral práve rodné Smižany. Svet ho s otvorenou náručou prijímal ako umelca a on sa utiekal k rodným končinám ako človek, ako rodák. Svojim umením sa natrvalo zapísal do dejín slovenskej národnej kultúry. Zomrel 6. apríla 1982 v Bratislave. V októbri t. r. sme si pripomenuli storočnicu jeho narodenia.



Názov navrhovaného vyznamenania: Pribinov kríž – in memoriam



Meno, priezvisko, titul: Ľudovít Rajter, Prof., Dr. h. c.





Vyznamenanie prevezme: PhDr. Alžbeta Rajterová (manželka)Fándlyho 1, 811 03 Bratislava 1tel.: 5441 3830, 0905 439 541



Prof. Dr.h.c. Ľudovít Rajter, dirigent, hudobný skladateľ a pedagóg VŠMU, bol jednou z najvýznamnejších osobností slovenského hudobného umenia, a to nielen z hľadiska slovenských reálií, ale i v medzinárodnom kontexte. Ako typický umelec stredoeurópskeho regiónu vzácnym spôsobom asimiloval umelecké prúdy tohto multikultúrneho priestoru. Práve pre tieto kvality mu aparát bývalého režimu nevenoval náležitú pozornosť a nesmel zastávať posty, ktoré mu mali patriť ako významnej umeleckej osobnosti. Počas bohatej profesionálnej umeleckej dráhy stál na čele dvoch najvýznamnejších slovenských hudobných telies – Slovenskej filharmónie a Symfonického orchestra Československého rozhlasu v Bratislave, spolupracoval s početnými európskymi hudobnými telesami a interpretmi. Popri veľkom európskom symfonickom repertoári pravidelne uvádzal hudbu svojich súčasníkov, desiatky premiér maďarských skladateľov v čase svojho pôsobenia v Maďarsku a neprehľadného množstva premiér kompozícii slovenských skladateľov najmä po roku 1945. Realizoval veľký počet gramofónových, rozhlasových a televíznych nahrávok z oblasti svetového a domáceho hudobného repertoáru pre domáce i zahraničné spoločnosti.

Ministerstvo kultúry SR navrhuje zapožičať Prof. Ľudovítovi Rajterovi, Dr.h.c. štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy – in memoriam za jeho celoživotnú vysokokvalitnú tvorbu, ktorou ako charizmatická osobnosť a vynikajúci umelec prispel k zveľaďovaniu nášho hudobného života a k šíreniu dobrého mena slovenského interpretačného i kompozičného umenia v zahraničí.

Životopis

Prof. Ľudovít Rajter, Dr. h. c.

Narodený 30. júla 1906 v Pezinku. Základné hudobné vzdelanie získal od svojho otca, učiteľa a regenschoriho, neskôr na Mestskej hudobnej škole v Bratislave u Alexandra Albrechta a na Hudobnej škole pre Slovensko v Bratislave u Frica Kafendu (hudobná teória, klavír) a Rudolfa Rupníka (violončelo). V rokoch 1924–1929 študoval na Hochschule für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (Clemens Krauss a Alexander Wunderer – dirigovanie, Franz Schmidt a Joseph Marx – kompozícia, Friedrich Buxbaum – violončelo), a potom (1930–1932) na Majstrovskej škole Vysokej hudobnej školy Ferencza Liszta v Budapešti (Ernö Dohnányi – kompozícia).

Ešte počas štúdií vyučoval na Mestskej hudobnej škole v Bratislave (1929–1933). V roku 1933 sa stal prvým dirigentom Maďarského rozhlasu v Budapešti a od roku 1938 pôsobil tiež pedagogicky na Vysokej škole Ferencza Liszta najprv ako mimoriadny, od roku 1941 ako riadny profesor (do roku 1945). V rokoch 1946–1949 bol šéfdirigentom Symfonického orchestra Čs. rozhlasu v Bratislave. Ako člen Prípravného výboru Slovenskej filharmónie sa podieľal na vzniku tejto významnej národnej kultúrnej inštitúcie a v období rokov 1949–1976 bol jej prvým dirigentom. Súbežne pôsobil počas desaťročia 1968–1977 opäť ako šéfdirigent SOČR v Bratislave a v r. 1968–1969 bol stálym hosťujúcim dirigentom Rozhlasového symfonického orchestra v Bazileji. V roku 1991 bol zvolený za doživotného čestného šéfdirigenta Symfonického orchestra Savaria v Szombathelyi. Počas celej svojej dirigentskej kariéry spolupracoval pravidelne s prestížnymi európskymi orchestrami ako Česká filharmonie, Wiener Symphoniker, Berliner Symphonie orchester, Budapesti Filharmóniai Társaság Zenekara a ďalšími. Popri veľkom európskom symfonickom repertoári neúnavne a pravidelne uvádzal hudbu svojich súčasníkov, nevynímajúc desiatky premiér maďarských skladateľov v čase svojho pôsobenia v Maďarsku a neprehľadného množstva premiér kompozícii slovenských skladateľov najmä po roku 1945. Realizoval veľký počet gramofónových, rozhlasových a televíznych nahrávok z oblasti svetového a domáceho hudobného repertoáru pre domáce i zahraničné spoločnosti.

Od vzniku Vysokej školy múzických umení v Bratislave v roku 1949 až do roku 1976 bol na nej pedagogicky činný, od roku 1951 ako vedúci pedagóg dirigentskej triedy. V roku 1991 bol v rámci rehabilitačných konaní menovaný profesorom.

K Rajterovej pedagogickej činnosti patrí vedenie majstrovských dirigentských kurzov Letnej akadémie Mozarteum v Salzburgu roku 1966, majstrovských kurzov dirigovania v talianskom Orviete v roku 1994, ako aj pravidelná spolupráca ako dirigenta Orchestra Slovenskej hudobnej mládeže na Stretnutiach Slovenskej hudobnej mládeže (1983–1992).

Ľudovít Rajter je nositeľom početných domácich i zahraničných, štátnych, mestských, kultúrnych a spoločenských vyznamenaní: 1936 – Doctor honoris causa, New York College of Music; 1949 – Cena mesta Bratislavy; 1989 národný umelec ČSSR, 1994 – Cena primátora mesta Bratislavy; 1994 – Cena Bartók-Pásztory; 1996 – Cena Jána Levoslava Bellu; 1997 – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy; 1997 – Čestný kríž pre vedu a umenie Rakúskej republiky I. triedy / Ehrenkreuz für Wissenschaft und Kunst der Republik Österreich; 1999 – Čestný šéfdirigent Slovenskej filharmónie.

V oblasti kompozície predstavuje v slovenskom hudobnom prostredí štýlovo osobitý prejav. Jeho tvorba vyrastá z koreňov viedenskej a budapeštianskej kompozičnej školy (Franz Schmidt, Ernö Dohnányi, Béla Bartók, Alexander Albrecht). Jej charakteristickými črtami sú originalita v rámci pravidiel tradície, prehľadnosť vo forme i harmónii, koncentrovanosť, vyváženosť racionálneho a emocionálneho prvku, zmysel pre humor i lyriku. K najväčšej koncentrácii a čistote jeho kompozičného jazyka dochádza v komorných dielach neskorého tvorivého obdobia. Zomrel 6. júla 2000 v Bratislave.





Trieda vyznamenania: II.

Meno, priezvisko, titul: Andrej Mojžiš




Adresa: ul. E. M. Šoltésovej 1834/34, 960 01 Zvolen tel.: 045 / 5332 798




Ministerstvo kultúry SR navrhuje zapožičať Andrejovi Mojžišovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za jeho veľmi výrazný osobnostný príspevok do slovenského herectva a za vynikajúce zásluhy o rozvoj umeleckej tvorby v oblastnom divadle.

Životopis

Andrej Mojžiš

Narodil sa 16. októbra 1925 v Kremnici. Po ukončení školskej dochádzky pracoval v rozličných zamestnaniach. V rokoch 1950-1951 bol členom Armádneho umeleckého súboru Víta Nejedlého v Prahe. Umeleckú kariéru profesionálneho divadelníka nastúpil v roku 1953, keď sa ako dvadsaťosemročný po intenzívnej ochotníckej činnosti v rodnej Kremnici a v Bartošovej Lehôtke, divadelne veľmi aktívnej stredoslovenskej usadlosti, stáva členom vtedajšieho Stredoslovenského divadla vo Zvolene, ktoré sa zakrátko premenovala na Divadlo Jozefa Gregora Tajovského. V tomto divadle Andrej Mojžiš umelecky vyrástol, dozrel, stal sa jedným z jeho najvýznamnejších protagonistov. Hoci ohlas, umelecké hodnoty a význam Mojžišovej hereckej tvorby postupne ďaleko presahoval hranice jeho materského súboru, Divadlu Jozefa Gregora Tajovského ostal natrvalo verný až do odchodu do dôchodku roku 1993 a ako hosťujúci herec až do dnešných dní.

Umelecky nedobudovaný zvolenský súbor v ňom získal spoľahlivú a perspektívnu oporu. Mužný zjav, ale aj preukázané talentové predpoklady mu pomáhali prekonávať počiatočné hľadania. Neobyčajná svedomitosť a tvorivá zodpovednosť mu postupne otvárali cestu medzi najreprezentovanejšie umelecké osobnosti súboru. Rástol od postáv mladých sympatických mužov zväčša pozitívnej životnej energie k postavám zrelším, komplikovanejším, dramaticky vypätejším. Vždy presne vystihol ich sociálne, psychologické, citové ba i duchovné zázemie, obohacoval ich o výrazný rozmer rozumový, ba aj intelektuálny. Pôsobivosť Mojžišovho hereckého majstrovstva spočívala v hĺbavosti, analytickosti, vnútornej bohatosti a presvedčivosti, ale aj v decentnosti výrazu a tvorivej inteligencii. Galéria takýchto typov bývala v slovenskom herectve veľmi dlho skôr vzácnou výnimkou.

Hral v klasickom i súčasnom repertoáre, osobitú skupinu v ňom tvoria postavy z domácej slovenskej dramatiky. Vystihol v nich neľahký účel slovenského človeka a z mnohých strán osvetlil jeho charakter a konanie, podmieňované hlboko skrytým mravným imperatívom. Mojžišovo sugestívne, ale v triezvosti a vecnosti moderné herectvo vrátane jeho vzácneho vizuálneho typu postupne presahovalo divadelné hranice. Stal sa jedným z najobsadzovanejších mimobratislavských hercov vo filme a televízii. Aj tým Andrej Mojžiš dokazoval, že aj v neľahkých podmienkach mimobratislavského divadla možno pracovať a tvoriť na vysokej umeleckej úrovni.


Názov orgánu, ktorý návrh predkladá: Ministerstvo pôdohospodárstva SR




Meno, priezvisko, titul: Eugen Rónay, Prof., Dr., Ing., DrSc., Dr.h.c.




Adresa: Borovianska cesta 35, 960 01 Zvolen tel.: 045 / 5335 019 (dom.) Vyznamenanie prevezme: osobne



Prof. Dr. Ing. Eugen Rónay, DrSc., Dr.h.c. sa veľmi výraznou mierou zaslúžil o rozvoj lesníckeho vysokoškolského štúdia a lesníctva na Slovensku. Rozpracoval témy spoločensky a odborne vysoko náročné, aktuálne, ktoré pomáhali nielen slovenskému lesnému hospodárstvu, ale aj v zahraničí.

Expertne riešil problematiku ergonomického hodnotenia metód ťažby, sústreďovania a výroby sortimentov dreva, strát na dreve a komplexného využívania produkcie lesa, najmä dendromasy v lesnom hospodárstve, využitie buka a listnáčov z hľadiska kvality dreva a efektívnosti technologickej úrovne ťažbovo-výrobného procesu, koncentrácie prác a ťažbovej intenzity, zosúladenia technicko-ekonomických vlastností techniky s biologicko-produkčnými požiadavkami, algoritmizácie pracovných procesov lesných strojov, synchronizovaných technologických liniek v ťažbovo-výrobnom procese, integrácie technológií výroby sortimentov surového dreva v lesnom hospodárstve a drevospracujúcom priemysle, možnosti racionalizácie energetickej náročnosti lesnej výroby, optimalizácie a automatizácie výroby – skracovania, triedenia a presunu dreva transportérmi na manipulačných linkách, integrovaných výrobných systémov v komplexe biotechnika – výroba – doprava surového dreva, ekologizácie technologických procesov analýzy činiteľov ovplyvňujúcich potencionálnosť úrazov, väzby medzi výstavbou lesných ciest, jemným sprístupnením porastov a technológiami výroby, ťažby a dopravy dreva s prihliadnutím na kategórie lesa atď.

Všestranne pracoval v prevádzke lesného hospodárstva na lesnom závode a podnikovom riaditeľstve Štátnych lesov v Banskej Bystrici pri zabezpečovaní aktuálnych úloh, ale aj vypracovaní koncepčných zámerov a riešení i zavádzaní progresívnych technológií vo výrobe. Intenzívne spolupracoval s Vedeckovýskumným ústavom ZŤS Martin, Lesníckym výskumným ústavom Zvolen, vedecko-výskumnými inštitúciami v Česku a na Slovensku.

Za jeho celoživotnú vysoko prínosnú vedeckú, odbornú a pedagogickú činnosť z hľadiska rozvíjania lesníctva a lesníckeho školstva na Slovensku mu Ministerstvo pôdohospodárstva SR navrhuje zapožičať štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy.

Životopis

Prof. Dr. Ing. Eugen Rónay, DrSc., Dr. h. c.

Prof. Dr. Ing. Eugen Rónay, DrSc., et Dr. h. c. sa narodil 9. marca 1927 v Ľubici, okres Poprad. Odborné vzdelanie: 1947 – 1951 - štúdium na LF VŠPLI v Košiciach,1953 - doktor technických vied na LF Vysokej školy staviteľskej v Brne,1958 - KDP na LF ČVUT v Prahe,1962 - menovaný a ustanovený docentom na LF VŠLD vo Zvolene,1971 - Doktor poľnohospodárskych a lesníckych vied na VŠLD vo Zvolene,1973 - riadny profesor na LF VŠLD vo Zvolene,

Priebeh zamestnaní:1951-1952 - asistent na LF VŠPLI v Košiciach,1952-1953 - asistent na LF VŠLD vo Zvolene,1953-1962 - odborný asistent na LF VŠLD vo Zvolene,1962-1973 - docent na LF VŠLD vo Zvolene,1973 -1990 - profesor na LF VŠLD vo Zvolene,1990 - odchod do dôchodku,

Funkcie a členstvá: 1964- 1971 - vedúci katedry lesnej ťažby a dopravníctva,

1971 – 1990 - vedúci katedry lesnej ťažby a mechanizácie,1963 – 1966 - prodekan LF,1972 -1976 - prodekan LF,1979 – 1996 - predseda a člen komisie pre obhajoby DDP a KDP pre

vedný odbor 41-15-9 Technika a mechanizácia poľnohospodárskej a lesnej výroby,

- člen vedeckých rád - Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene, lesníckej fakulty , Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen,

- prednášal a obhospodaroval odborné predmety Ergonómia a bezpečnosť pri práci v LH a profilové predmety Lesná ťažba, Lesná doprava, technologická príprava výroby a Komplexná technológia výroby dreva.






Meno, priezvisko, titul: Jozef Šimončič, Prof., PhDr., CSc.




Adresa: Vajanského č. 30, 917 01 Trnava tel.: 033 / 5939 365 (pracovisko)



Prof. PhDr. Jozef Šimončič, CSc. za viac ako 40 rokov pôsobenia v slovenskom archívnictve svojou organizátorskou, riadiacou, odbornou a publikačnou činnosťou patrí medzi zakladateľov moderného slovenského archívnictva a regionálnych dejín. Jeho archívne pomôcky a edície prameňov umožnili aj prípravu a vydanie dejín mesta Trnavy. Publikácia k 750. výročiu mesta „Dejiny Trnavy“, ktorej bol hlavným zostavovateľom, sa stala najkrajšou knihou roka 1988. Jeho odborná archívna práca na úseku sprístupňovania archívnych fondov prispela aj ku kvalitatívnemu rozvoju regionálnej a osobitne cirkevnej historiografie. Ako archivár a historik venoval osobitnú pozornosť spracovaniu ohlasov Francúzskej revolúcie na Slovensku. Jeho záujem o komplexný pohľad na dejiny Slovenska vyústil do mnohých študijných pobytov v archívoch v Maďarsku, Poľsku, Francúzsku a Vatikáne. Jedným z ich výsledkov je viaczväzkový katalóg prameňov k dejinám československo-poľských vzťahov. Vo výskume v archívoch cirkevných inštitúcií vo Vatikáne a Taliansku pokračuje dodnes so zameraním na dejiny rádov a reholí. Ako univerzitný pedagóg sa podieľal na výchove viacerých generácií archivárov a historikov. Odborné vedomosti navrhovaného, ako člena Vedeckej archívnej rady, využíva Ministerstvo vnútra SR pri formulovaní koncepčných otázok súvisiacich s ďalším rozvojom archívnictva a archivistiky.

Odbornosť a spoločenskovedná všestrannosť profesora Šimončiča spoločnosť ocenila viacerými vyznamenaniami, čestnými uznaniami a medailami. Je držiteľom Križkovej medaily a Sasinkovej medaily, vyznamenaní ministerstva vnútra. V roku 1998 bol odmenený Cenou mesta Trnavy a stal sa osobnosťou 20. storočia v Trnave.

Ministerstvo vnútra SR návrhom zapožičať Prof. PhDr. Jozefovi Šimončičovi, CSc. štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy vyjadruje ocenenie jeho veľkého vkladu do kultúrneho rozvoja Slovenskej republiky; osobitne na úseku sprístupňovania archívneho dedičstva, starších dejín Slovenska, jeho cirkevných dejín, ako aj na úseku vysokoškolskej výchovy archivárov a historikov.

Životopis

Prof. PhDr. Jozef Šimončič, CSc.

Menovaný po úspešnom ukončení trnavského gymnázia v roku 1948 začal študovať na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Štúdium musel prerušiť z politických dôvodov a v rokoch 1950 až 1954 vykonával vojenskú službu u pomocných technických práporov. 1. novembra 1954 začal pracovať ako mestský archivár v Archíve mesta Trnavy a popri zamestnaní vyštudoval v rokoch 1954 – 1958 odbor história na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave.

V roku 1971 obhájil na Filozofickej fakulte UK v Bratislave doktorát filozofie z pomocných historických vied. Hodnosť kandidáta vied získal v roku 1978 za prácu „Ohlas Francúzskej revolúcie na Slovensku“. Štátny okresný archív v Trnave bol jeho pôsobiskom takmer 40 rokov do roku 1992, kde pôsobil od roku 1961 ako jeho riaditeľ. Jeho druhým a súčasným pracoviskom sa stala v roku 1992 Fakulta humanistiky Trnavskej univerzity, kde pôsobí na Katedre slovenských dejín ako vysokoškolský pedagóg. V roku 1994 sa habilitoval na docenta a univerzitným profesorom pre slovenské dejiny sa stal v roku 1998. Pracoval a pracuje vo vedeckých komisiách Slovenskej akadémie vied, Slovenskej historickej spoločnosti, Trnavskej univerzity. Je členom Vedeckej archívnej rady, poradného orgánu ministra vnútra Slovenskej pre archívnictvo. Profesor Šimončič je autorom viacerých syntetických a analytických archívnych pomôcok, ako aj autorom vedeckých a odborných štúdií, vysokoškolských učebníc a skrípt. Monografie, ktorých je autorom, sa v prevažnej miere vzťahujú k mestu Trnava.


Názov orgánu, ktorý návrh predkladá: Slovenská akadémia vied




Meno, priezvisko, titul: Anna Prociková, PhDr.




Adresa: Pod rovnicami 27, 841 05 Bratislava tel.: 6542 9027 (dom.), 5244 2000 /15 (prac.) [email protected]




Slovenská akadémia vied navrhuje zapožičanie štátneho vyznamenania Pribinov kríž III. triedy pre PhDr. Annu Procikovú za encyklopedickú tvorbu s mimoriadnym prínosom pre rozvoj slovenskej kultúry a vedy, osobitne za prvých 5 zväzkov prvej univerzálnej encyklopédie veľkého rozsahu – Encyklopedie Beliana a s prihliadnutím na ďalších 5 encyklopedických diel, na ktorých sa podieľala alebo za ne ako vedúca redakcie zodpovedala. Celkove je to 6 encyklopedických diel v rozsahu 15 zväzkov.

Je autorkou koncepcie a metodiky v našich podmienkach najrozsiahlejšieho encyklopedického projektu, ktorý možno porovnávať s renomovanými svetovými všeobecnými encyklopédiami. Svojou odbornou erudovanosťou a neobyčajným pracovným zanietením spracúva širokú problematiku vzťahov do formy, prijateľnej priemerne vzdelanému občanovi. Svojou koordinátorskou činnosťou sa podieľa na jazykovej kodifikácii pojmov viacerých vedných odborov. Možno povedať, že je jedným z pilierov novovznikajúceho encyklopedického diela, s veľkým pozitívnym vplyvom na celú spoločnosť, prekračujúceho hranice Slovenska.

PhDr. Anna Prociková z Encyklopedického ústavu SAV spolupracovala na 6–zv. Encyklopédii Slovenska, 1–zv. Malej encyklopédii Slovenska, 1–zv. diele encyklopedického charakteru Slovenská socialistická republika. Bola vedúcou redakcie, autorka koncepcie a metodiky Školského lexikónu, jednozväzkového malého univerzálneho náučného slovníka

pre deti od 10 rokov (vyšiel 1992). Ďalej bola vedúcou redakcie, autorkou koncepcie a metodiky jednozväzkovej univerzálnej Malej slovenskej encyklopédie (vyšla na prelome rokov 1993-1994). Od 1995 je vedúcou redakcie Encyclopaedie Beliana, prvej slovenskej univerzálnej encyklopédie veľkého rozsahu. Doteraz vyšli: prvý zväzok (písmená A — Belk, 1999), druhý zväzok (písmená Bell — Czy, 2001), tretí zväzok (písmená Č — Eg, 2003), štvrtý zväzok (písmená Eh — Gala, 2005). V súčasnosti sa dokončuje piaty zväzok.

Encyclopaedia Beliana bola ocenená: 1999 — Cena za vedeckú a odbornú literatúru v kategórii slovníkovej a encyklopedickej literatúry udelená Slovenským literárnym fondom 2000 — Cena poroty za vynikajúce slovníkové alebo encyklopedické dielo udelená na 7. ročníku medzinárodnej súťaže Jednoty tlmočníkov a prekladateľov v Prahe v súťaži o Slovník roka (Encyclopaedia Beliana ju získala spomedzi 78 titulov z 5 krajín ako „koncepčne starostlivo zostavené a informačne spoľahlivé dielo“) 2001— Zlatá medaila SLOVAK GOLD a Certifikát ochrannej značky kvality udelené Prezídiom Nadácie Slovak Gold za I. a II. zväzok EB 2002 — zaradenie do kolekcie Najkrajšie knihy Slovenska v kategórii vedecká a odborná literatúra v súťaži o Najkrajšie knihy roka 2001 organizovanej Ministerstvom kultúry SR, Ministerstvom školstva SR, Medzinárodným domom umenia pre deti Bibiana v Bratislave, Slovenskou národnou knižnicou a Zväzom polygrafie na Slovensku 2004 — druhé miesto v hlavnej kategórii, druhé miesto v kategórii Cena poroty za encyklopedické a výkladové dielo a prvé miesto v kategórii Cena poroty za najlepší slovník vydaný v Slovenskej republike na 11. ročníku medzinárodnej súťaže Jednoty tlmočníkov a prekladateľov v Prahe v súťaži o Slovník roka 2005 — Zlatá medaila SLOVAK GOLD a Certifikát ochrannej značky kvality udelené Prezídiom Nadácie Slovak Gold za III. a IV. Zväzok EB.

Životopis

PhDr. Anna Prociková

Narodila sa 13. februára 1946 v Liptovskom Mikuláši. V roku 1964 absolvovala Strednú všobecnovzdelávaciu školu v Liptovskom Mikuláši. V roku 1969 absolvovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského a v roku 1983 získala titul PhDr. V období rokov 1969-1971 bola pracovníčkou Katedry filozofie pri Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave. Od roku 1971 je pracovníčkou Encyklopedického ústavu SAV, kde ako redaktorka pracovala na príprave prvých slovenských encyklopédií v novodobej historii Slovenskej republiky. Od roku 1992 je zástupkyňou riaditeľa Encyklopedického ústavu SAV.

Návrh komuniké

Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa ........ schválila návrh na zapožičanie štátnych vyznamenaní pri príležitosti 14. výročia vzniku Slovenskej republiky.

ÚRAD VLÁDY NESPRÍSTUPŇOVAŤ!SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo:

Materiál na rokovanie vlády SR

Návrh

na zapožičanie štátnych vyznamenaní pri príležitosti 14. výročia vzniku Slovenskej republiky

_____________________________________________________________

Podnet: Obsah materiálu:

na základe ustanovenia 1. Návrh uznesenia§ 12 zákona Národnej rady SR 2. Predkladacia správač. 37/1994 Z. z. o štátnych 3. Návrh na zapožičanie vyznamenaniach v znení štátnych vyznamenaníneskorších predpisov 4. Návrh komuniké

Predkladá:

Dušan Čaplovičpodpredseda vlády SRpre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny

Bratislava november 2006

hsr.rokovania.sk · Web viewVypracoval mapu krasu Slovenska v miere 1:500 000 s anglickou textovou prílohou. Ide o komplexný pohľad na kras a jaskyne Slovenska, ktorého základom

Documents