Stavbu neskororománskeho hradu na vr pravdepodobne v rokoch 1242 až 1250 Andrej, v darovacej listine kráľa Bela IV., ktorou And z obytnej hranolovej veže podobnej francúzsky sa napájal hradobný múr obkolesujúci nádvor českého kráľa Přemysla Otakara II. v rokoch z nich, župan Tomáš, vybudoval na blízkom a násilnej držbe hradu Matúšom Čákom Trenč Navrátenie majetku príslušníkom rodu, ktorí v Blažej Forgáč získal hrad ako odmenu za zavraž rozšíril o nové predhradie (B), čím sa dovtedy nové obytné priestory v podobe dvoch pozdĺžny Po porážke uhorských vojsk v bitke pri M tomu v tomto období došlo pre majetkové spo kráľ pre viaceré výčiny Forgáčovcom hrad vo Forgáč a po ňom, v roku 1613, jeho brat Žigm predhradie (C) zosilnené delostreleckým bastió plniť svoj účel a priestor pred ňou bol začlene bočným vstupom do východného predhradia, tv opráv, v roku 1619, Gýmeš zničili povstalecké v Ďalšiu ťažkú ranu hradu zasadili tureck opevnenie už viac neobnovili, miesto neho vyr (12). Po tom čo Šimon Forgáč vstúpil do slu Forgáčovcom už po tretíkrát odňatý. Naspäť do v roku 1713 započal rozsiahlu barokovú obnov predhradí bol vytvorený sakrálny okrsok zas a schodiskom (17). Dominantou komplexu bol paláca (18). Na kostol nadväzovala novopostav zriadené v ranogotickom Tomášovom paláci (1 tabúľ, v hlavnej veži bola zriadená zvonica, kap hradu, ktorú ešte umocňovali každoročné púte paláce, ale aj hradby, prestavaná bola tiež hra 1759, bol Gýmeš ako symbol rodovej slávy For hrad postupne začal vplyvom čoraz menšej údr a prehnité zvyšky striech. V súčasnosti sa o zách Bóna, Martin: Hrad Gýmeš. Stručný sprievodca po zrúcani Bóna, Martin: Hrad Gýmeš a kultúrne pamiatky obce Jelen Kresba podľa drevorytu z konca 18. stor. (hore), pôdorys hr [Ütw ZŞÅx& [Ütw ZŞÅx& [Ütw ZŞÅx& [Ütw ZŞÅx& rchu Dúň v pohorí Tribeč, na mieste predpokladan syn Ivánku z rodu Hunt-Poznanovcov. Prvá písomná ndrej za svoje zásluhy nadobudol majetky v okolí už ym donžonom (1), ďalšej veže v tvare podkovy (3) a d rie (A) s cisternou a hospodárskymi budovami. Hrad 1271 a 1273. Po rozdelení hradu Andrejovými synm skalnom výbežku pozdĺžny palác (19), čím vznikol čianskym a jeho kastelánom Detrikom, Gýmeš na dlh v tomto období začali používať prímenie Forgáč, sa ždenie uzurpátora trónu Karola II. Malého. Hrad sa m y dva oddelené celky spojili v jeden. Na prelome 14. ych palácov (6,16), na sklonku stredoveku k nim pribu Moháči, v roku 1526, sa Gýmeš stal jedným z bodov ory medzi Forgáčovcami k zanedbávaniu údržby rodo ojenskou silou dočasne odňal. Významnejšiu obnovu mund II. Forgáč. V rámci týchto renesančných presta ónom (10). Sem bol presunutý aj hlavný vstup do hrad ený do predsunutej línie delostreleckého opevnenia (1 voreným priechodným opevnením s bránou vo valcove vojská Gabriela Betlena, no už v roku 1620 bol Žigmu ké vojská v rokoch 1663 a 1671, nakrátko ho aj ob rástla v priestore medzi bývalou gotickou bránou a ba užieb Františka II. Rákociho, Gýmeš v roku 1703 o o majetku rodiny sa hrad dostal v roku 1711 zásluhou vu schátraného sídla, v ktorej pokračoval aj jeho syn svätený sv. Ignácovi z Loyoly (D), oddelený od zv kostol sv. Ignáca s rodovou hrobkou vzniknutý presta vená kaplnka sv. Jána (20) s Mariánskym prameňom (2 19). V priestore okrsku, ale aj celého hradu sa nachád plnky a kríže vyrástli aj popri ceste na hrad. Celá obno konané na deň sv. Ignáca. Opravy sa však dočkali a adná brána. Práce pokračovali približne do roku 1755 rgáčovcami relatívne dobre udržiavaný a stále sa tu ko ržby a stráženia chátrať. Už v roku 1846 návštevníci n hranu hradu a jeho postupnú konzerváciu snaží občian ine hradu. Bratislava: Slovenský skauting. 2011. nec. In: Alexander Fehér a kol.: Jelenec monografia. Bratislava: AB radu od Ing. arch. M. Bónu (rub listu-stred), rytina A. Rennera a F. ného staršieho hradiska, inicioval zmienka o hrade je už z roku 1253 ž stojaceho hradu. Ten pozostával dvojpodlažného paláca (2). Na veže d v tejto podobe odolal aj útokom mi, v roku 1295, si najzámožnejší l tzv. dvojhrad. Po smrti Tomáša hé obdobie skončil v rukách kráľa. uskutočnilo až v roku 1386, kedy medzitým, v 1. polovici 14. storočia, a 15. storočia boli vybudované aj udli dva vežové paláce (8,18). v protitureckej obrany. Aj napriek ového sídla. V roku 1548 dokonca u hradu iniciovali až František IV. avieb bolo vybudované nové južné du, stará gotická brána (14) prestala 13). Hrad bol navyše vybavený aj ej bašte (22). Krátko po dokončení undom znovu obnovený. bsadili. Bojmi zničené predsunuté astiónom polygonálna delová bašta obsadili cisárske vojská a hrad bol biskupa Pavla IV. Forgáča. Ten už n Pavol V. Forgáč. Vo východnom vyšku nádvoria múrom s bránou avbou neskorogotického vežového 21) a sakristie s kaplnkou sv. Pavla dzalo množstvo sôch a pamätných ova tak zdôraznila sakrálnu funkciu aj zvyšné schátrané objekty, najmä 5, no aj po smrti Pavla V., v roku onávali púte. Neskôr už neobývaný na hrade videli len spustnuté ruiny nske združenie Castrum Ghymes. B-ART. 2003, s. 152–214. . Schabatku z r. 1820-1830 (rub listu-dole)