7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 1/31 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolo nos#/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Publikácia bola vytvorená v rámci národného projektu ŠŠI: ,,Externé hodnotenie kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy“Autor: Mária Škodová Problematika hodnotenia a sebahodnotenia kvality školy (podkladová štúdia)Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolo nos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
školy. Preto aj na viacerých *alších miestach budeme používa# na lepšie a názornejšie
vnímanie textu príklady alebo ukážky, ktoré sa viažu na prácu so žiakmi.
Aktuálne prístupy k problematike hodnotenia a sebahodnotenia kvalityškôl
Ke* hovoríme o sebahodnotení školy, je v prvom rade potrebné, aby sme si vymedzili
význam pojmu prístup k hodnoteniu. Môžeme ho definova# ako súbor komponentov
(vrátane typu hodnotite)a), hodnotených aspektov a kritérií hodnotenia, procesov a využitia
výsledkov hodnotenia. Hodnotitelia môžu spada pod zodpovednos# orgánu (miestneho,
regionálneho alebo centrálneho) v oblasti vzdelávania, ktorý je zodpovedný za príslušnú
školu. Vtedy hovoríme o externom hodnotení – hodnotenie je zrealizované osobou, ktorá nie
je priamo zainteresovaná do aktivít hodnotenej školy. Iný prípad nastane, ke* sú hodnotite)mi
osoby alebo skupiny osôb príslušnej školy (riadite) školy, uitelia a žiaci, rodiia). Vtedy
hovoríme o internom hodnotení kvality školy. Rozlišujeme teda dva prístupy k hodnoteniu –
externý prístup a interný prístup. Každý prístup sa ešte môže rôzne leni#, napríklad aj
v závislosti od existencie jedného alebo viacerých hodnotite)ov. Môžeme si však zvoli#
a následne definova# aj iné prístupy na základe iných poh)adov, iných aspektov, iných
kritérií...
Pri externom prístupe je za hodnotenie vzdelávania a asti systému riadenia na Slovensku
zodpovedná Štátna školská inšpekcia (*alej ŠŠI). /alšie prostriedky na externé hodnotenie
vzdelávacieho systému má v rámci celoštátnych a medzinárodných meraní k dispozícií
Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. Sú to predovšetkým rôzne testy a ich
výsledky, ktoré sa ve)mi asto používajú ako nástroj na hodnotenie vzdelávacieho systému.
Ostatné skupiny externých hodnotite)ov, ktorí prichádzajú z rôznych centrálnych alebo
administratívnych orgánov, majú za úlohu kontrolova# iné špecifické aspekty v školách – nakladanie s pridelenými finannými prostriedkami, bezpenos# a ochranu zdravia v školách,
archivovanie školských dokumentov, školské stravovanie a pod. V súasnosti silnejú snahy
prepoji# externé hodnotenie s interným tak, aby sa mohli výsledky interného hodnotenia
využi# pri externom hodnotení.
Existujú aj *alšie dva prístupy k spôsobu získavania informácií o realite, t. j. o aktuálnom
stave javov vo zvolenej oblasti práce školy. Prvý prístup – kvantitatívny – nám umož'uje
získa# ve)ké množstvo informácií, druhý prístup – kvalitatívny – nám umož'uje informácieskúma# hlbšie a vo vzájomných vz#ahoch. Niektoré metódy sú pre oba uvedené prístupy
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
spoloné, líšia sa len v konkrétnej podobe jednotlivých nástrojov. Kvantitatívny prístup sa
snaží odpoveda# na otázku – Aká je vaša škola? To znamená, že získame skôr informácie
štatistickej povahy, ktoré sa dajú mera# a štatisticky spracova#. Nevyhotovujeme teda správu
o vlastnom hodnotení školy, ale správu o získaných a spracovaných informáciách a údajoch.
V rámci sebahodnotenia je možné, ale aj potrebné s takouto správou *alej pracova#,
zamyslie# sa nad výsledkami, kriticky ich posúdi#. Kvalitatívny prístup skôr odpovedá
na otázku – Aká je naša škola? Sleduje také javy, ktoré si štatistika nevšíma – kultúru školy,
jej klímu, atmosféru školy. Pri informáciách kvalitatívnej povahy nie je zmyslom generova#
výpoty, zmyslom je prezentova# výsledky v ucelenej a preh)adnej podobe, ktorá má (v tomto
prípade) podobu textu s ukážkami (citácie výrokov, ukážky fotografií...).
Hodnotenie (interné alebo externé), ktoré sa týka samostatných subjektov, nie vždy
poskytne možnos# hodnotite)om utvori# si úsudok o práci uite)ov. Prístupy k externému
hodnoteniu sú rôzne, rozlíši# ich môžeme aj pod)a cieov, ktoré sledujú. Jeden z prístupov
korešponduje s novými trendmi a požiadavkami v hodnotení škôl – jeho cie)om je, aby sa
školy stali centrami kvality, preto im hodnotitelia radia a pomáhajú v procese interného
hodnotenia. Úelom (cie)om) iného prístupu je skontrolova#, i školy dodržiavajú štandardy
a predpisy.
Externé hodnotenie sa môže sústre*ova# nielen na procesy vzdelávania, ale aj na jeho
výsledky (výstupy). Procesy sú súborom aktivít, ktoré premie'ajú vstup na vzdelávací alebo
administratívny výstup. Vstup pozostáva z mnohých faktorov (poet uite)ov, poet prijatých
žiakov...), ktoré bude musie# škola akceptova# ako existujúci stav na dosiahnutie výstupov.
Výstupy sú dosiahnuté výsledky s oh)adom na ciele, ktoré boli pre ne stanovené alebo sú
cie)mi samotnými. Týkajú sa hlavne zruností alebo znalostí, ktoré žiaci dosiahnu poas
školskej dochádzky. Zatia) o výstupy sa týkajú bezprostredne žiakov, procesy na dosiahnutie
týchto výsledkov sa neobmedzujú len na oblas# vzdelávania. Materiálne zdroje potrebné
pre vzdelávacie aktivity sú cestou, ktorá tiež prispieva ku kvalite školského výkonu, a takškola môže aspo' iastone pôsobi# aj prostredníctvom riadenia svojich zdrojov.
Externé hodnotenie má vypracované fázy hodnotenia:
• prípravná fáza hodnotitelia sa pred návštevou konkrétnej školy oboznamujú
s jednotlivými dokumentmi;
• realiza! ná fáza sledovanie, posudzovanie, zber a spracovanie poznatkov;
• konzultácia s vedením školy stretnutie pred návrhom vypracovania záverenej
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
oblasti, v ktorých sa nevyskytujú žiadne problémy, tie sa môžu iba sledova#. Úplne ideálne by
bolo vybra# si na zaiatku jednu oblas#, v ktorej sú problémy a len postupne sa zamera# aj
na ostatné, získava# skúsenosti a asom spracova# projekt sebahodnotenia školy ako celku.
Pokia) sa škola rozhodne pre sebahodnotenie, mohla by postupova# pod)a nasledujúcich
krokov (iba teoretický návrh):
1. krok : Vybra# si oblas# hodnotenia, objasni# ciele a význam – dôležitý je pozitívny
prístup (výstupy z edukaných procesov, procesy na úrovni triedy, procesy na úrovni
školy a vz#ahy s vonkajším prostredím). Jasne formulova# ciele pomocou SMART –
analýzy. (S – špecifický, cie) musí by# konkrétny; M – merate)ný, stupe' dosiahnutia
cie)a je vidite)ný alebo sa dá odmera#; A – akceptovate)ný, v rámci pedagogického
zboru je možné dosiahnu# minimálny konsenzus, aby bol cie) akceptovaný; R –
realistický, cie) je možné splni# v rámci existujúcich rámcových podmienok, ktoré sa
týkajú napríklad financií, asu, personálnych podmienok, materiálnych podmienok...;
T – terminovaný, cie) je pravdepodobne možné splni# v rámci stanoveného termínu.)
2. krok : Stanovi# si želané požiadavky kvality – stanovi# si kritériá, indikátory, štandard.
3. krok : Ur i# spôsoby a metódy, pomocou ktorých by sa zvýšila kvalita a ur i# skupiny
osôb, ktoré budú zodpovedné za zber údajov. Je potrebné odpoveda# si na otázky –
Ktoré zdroje/metodický know-how máme k dispozícií? Je cie$ sebahodnotenia
s plánovanými nástrojmi dosiahnute$ ný? Ktoré sú prednosti a nevýhody terajších
zis ovacích nástrojov?
4. krok: Realizácia zberu údajov – uvedomi# si, na o si máme dáva# pozor.
Interview – rozhovor sa musí dotýka# výhradne stanovenej témy.
Dotazník – ak návratnos# bude nižšia ako 30 %, nebudú jeho výsledky relevantné.
Pozorovanie – zistenia zaznamenáva# do pozorovacích protokolov, ktoré budú
zamerané na #ažiskové body.
Analýza dokumentácie – dokumenty usporiada#, skontrolova#, analyzova#.5. krok: Analýza a interpretácia údajov – získané údaje sa budú analyzova# na základe
plánovanej kvality.
6. krok: Stanovi# opatrenia na zlepšenie a plánova# *alšie kroky pri tvorbe školského
programu. Pri opatreniach uprednostni# praktické využitie.
Trinás# podmienok úspechu:
1. Aktívna úloha vedenia školy.
2.
Ciele sebahodnotenia precízne objas'ova#.3. Zaa# s oblas#ou, v ktorej máme problémy.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
4. Nehodnoti# ve)a naraz – menej je niekedy viac.
5. Konštruktívne zaobchádza# s odporom a konfliktom.
6. Rozumne zaobchádza# so zdrojmi.
7. Úas# tých, ktorých sa to týka.
8. Normy a pravidlá realizácie riadne objasni#.
9. Ís# krok za krokom.
10. Zvoli# jasnú a výstižnú formuláciu otázok.
11. Hodnotiace nástroje majú by# „šité na mieru“, využíva# aj
dostupné príklady.
12. Zjednocova# rozdielne názory a poh)ady.
13. Výsledky, hodnotenia a závery dokumentova#.
Vychádzajúc zo skúseností projektu Sebahodnotenie v európskych školách súhlasíme
s názorom, že sebahodnotenie nemá zaiatok ani koniec, neustále sa zdokona)uje, je
zakotvené v každodennom živote školy. Neexistuje žiadna šablóna, príruka, pod)a ktorej by
si škola sebahodnotenie mohla urobi#. Sebahodnotenie je systematický, pravidelný
a štruktúrovaný proces, v ktorom škola sama zis#uje a vyhodnocuje údaje o hlavných
oblastiach svojej innosti. Vzh)adom na to, že vlastné hodnotenie by malo vychádza#
z vnútorných potrieb školy a vzh)adom na to, že je dôležité pre sebareflexiu školy v snahe
o zmenu a dosiahnutie vyššej kvality vzdelávania, nie je úelné vydáva# nejaký univerzálny
nástroj, ktorý by školy len formálne vyplnili. Myslíme si, že v snahe o vyššiu kvalitu školy je
úinnejšie, ke* si škola sama vyberie alebo vytvorí nástroj, ktorý korešponduje s jej školským
vzdelávacím programom a sama bude premýš)a# o oblastiach a kritériách, ktoré bude
monitorova#, vyhodnocova# a pod)a ktorých bude robi# závery a voli# stratégiu k zlepšeniu.
Najdôležitejším momentom v procese sebahodnotenia je zmena myslenia aktérov hodnotenia,
teda uvedomenie si potreby zmeny. Ciele hodnotenia si škola stanovuje sama, rovnako aj
metódy a formy hodnotenia. Nevýhodou je možná neschopnos# nadh)adu pri poh)ade zvnútra alebo ovplyvnenie osobným vz#ahom ku škole. Využitím sebahodnotenia zvyšuje škola
kvalitu poskytovaného vzdelávania. Nesmie však zabúda# na to, že dôležitejšie a zložitejšie je
kvalitu udržiava#. Zmysel a význam sebahodnotenia spoíva predovšetkým v tom, že
sebahodnotenie je prostriedkom ku skvalitneniu vzdelávania, je hybnou silou udržiavania
a zlepšovania kvality školy, je akýmsi prevzatím zodpovednosti za kvalitu práce školy
a skladaním ú! tov aktérom sebahodnotenia. Sebahodnotenie nie je záležitos#ou jednotlivca, je
to spoloná tímová práca. Potrebné je preto hne* na zaiatku rozdeli# si konkrétne innosti,úlohy, právomoci a zodpovednos#.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
že kladenie otázok je hlavnou formou testovania a skúšania žiakov, musí by# citlivé
a systematické, preto je dôležité zauja# formálnejší prístup. Rovnako ako v triede, hodnotenie
kladením otázok môže ma# ústnu, ale aj písomnú formu.
Rozhovor
Rozhovor je hodnotiacou metódou, ktorá používa jazyk ako hlavný zdroj informácií, ím
poskytuje širokú škálu možných reakcií (odpovedí). Rozhovory sú užitoným zdrojom
podrobnejších informácií o probléme na úrovni osobného kontaktu – tvárou v tvár. Rozhovor
sa odvíja od výsledku hodnotenej úlohy a možno ho realizova# individuálne alebo v skupine.
Jeho rozsah sa pohybuje od problémovo orientovaného rozhovoru, v ktorom je pozornos#
sústredená na vopred stanovenú štruktúru, až po vo)né rozprávanie, ktoré je iastone alebo
len minimálne štruktúrované vedúcim rozhovoru. Výhodou rozhovorov je prispôsobenie
otázok konkrétnej situácii, ale aj rešpektu a úcte k osobe poskytujúcej rozhovor.
V sebahodnotení sa rozhovor najastejšie používa na získanie rýchleho preh)adu o tom, o si
)udia myslia o konkrétnych situáciách. Ak je zámerom rozhovorov rieši# problém (napríklad,
ako uite) zvláda konflikty v triede), bude na jednej strane ur ite efektívny spoloný návrh
súboru otázok, ale na druhej strane bude tiež vhodné ponecha# priestor pre individuálny
rozhovor zameraný na podstatu problému.
Kladenie otázok písomnou formou – dotazník
Dotazník je jednou z najjednoduchších a najastejšie používaných metód hodnotenia,
pretože je vhodný pre široký okruh zúastnených. Osoby respondentov zvyajne požiadajú
odpoveda# rôznym spôsobom – v závislosti od úelu požiadaviek a od stup'a požadovanej
úrovne. Ak sú do dotazníka navyše zalenené aj ur ité charakteristické rty (rod, etnikum,
vek), môžu by# následne analyzované tak, aby ukázali odlišnosti názorov v skupine.
Dotazníky sa používajú na dosiahnutie viac alebo menej štandardizových odpovedí, ktoré by
mohli by# )ahšie porovnate)né. Ich ve)kou výhodou je dôvernos#, ktorú poskytujú
a anonymita, ktorá umož'uje žiakom, uite)om a rodiom odpoveda# estne a bez obáv.Preh ad
Preh)ad je alternatívou dotazníka. Odlišuje sa tým, že je administrovaný niekým, kto
dohliada na zber údajov, prípadne v zbere údajov hrá priamu úlohu. Táto metóda sa používa
pri zhromaž*ovaní údajov, ktoré skúmajú isté aspekty školského života alebo uenia. Môže
obsahova# napríklad preh)ad o používaní výpotovej techniky alebo preh)ad o ase, ktorý
zaberá presun z triedy do triedy, preh)ad o frekvencii a kvalite listov odoslaných rodiom,
preh)ad o predstavách rodiov o školských stretnutiach. Môže by# úinnejšou metódou akodotazník, pretože sa vyhneme triedeniu, šíreniu, rozde)ovaniu, zbieraniu aj analýze, iže
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
všetkému, o by mohlo zabra# mnoho asu. Nemá však dôverný charakter. Preh)adový
protokol napísaný alebo uložený na CD ROM-e je potom vytvorený na základe
zhromaž*ovania a analýzy údajov.
Na prehad ukazovate)ov rozvoja pedagogického zboru by mohli by# použité
nasledovné ukazovatele:
• Poet uite)ov, ktorí sa zúast'ujú vzdelávania.
• -as, ktorý uitelia strávia v škole mimo vyuovania.
• Množstvo asu, ktorý venujú plánovaniu úloh.
• -as strávený pri konkrétnej tvorbe rozhodnutí o celoškolskom probléme.
• Plány na prenos aktivít vzdelávania uite)ov.
• -as strávený s aktérmi školského života.
• Množstvo asu venovaného inštitúciám zvonka (sociálnym službám, polícii...).
Na prehad ukazovate)ov škola – domov, by mohli by# použité nasledovné ukazovatele:
• Percento rodiov, s ktorými sa uitelia (riadite)) stretnú individuálne raz rone.
• -as, ktorý venujú uitelia (riadite)) rodiom.
• Znalos# rodiov o rozhodnutiach školy.
• Informácie uite)ov o situácii žiakov doma.
•
Percento listov, ktoré rodiia dostanú domov za obdobie jedného mesiaca. Percento pozitívnych a negatívnych listov.
• Percento telefónnych hovorov zo školy domov rodiom alebo naopak. Dôvod týchto
hovorov.
Denný záznam – denník
Bremeno – to je pôvodný význam slova a je odvodený od slova lodný alebo prevádzkový
denník, do ktorého sa zapisoval priebeh cesty a udalosti poas celej plavby lode.
Zaznamenávaním udalostí – v slede a za vopred ur ené asové obdobie – môžeme pozorova# napríklad žiaka a získa# preh)ad o priebehu jeho vzdelávania a o jeho rozvoji. Denný záznam
je platným nástrojom na zistenie, ako )udia využívajú svoj as. Ak chce vedenie školy
(napríklad) lepšie využi# as na riadenie uite)ského zboru, je dobrým nápadom zisti#
schému množstva asu, ktorý uitelia venujú riešeniu rôznych úloh. Poas jedného týžd'a si
uitelia zaznamenávajú svoje innosti a potom si ich porovnávajú. Výsledky týchto záznamov
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
4. Zbieranie dokumentov
V organizácii je ve)a dokumentov a )udských výtvorov, ktoré možno zozbiera#
a analyzova# za úelom hodnotenia. Výsledky podrobného skúmania zvyajne poskytujú
dôležité vniknutie do problému.
Analýza dokumentov
V mnohých prípadoch sa v dokumentoch nachádza postaujúci dôkaz, ktorý sám osebe
vedie k sebahodnoteniu. Je dôležité už na zaiatku rozhodnú# o tom, o chce škola skutone
zis#ova#, pretože analýza údajov je zvyajne ve)mi nároná.
Dosiahnutie ur ených cie)ov hodnotenia závisí od vlastníctva materiálov, ktoré môžu
vyvola# úinnú diskusiu a poskytnú# potrebné vniknutie do problému.
K zoznamu dôležitých patria:
• Záznam o dochádzke
• Písomné správy
• Práce žiakov
• Zápisnice zo schôdzí
• Štatistické údaje
• Demografia
• Plány akcií
• Obežníky
• Korešpondencia
• Kalendár stretnutí
• Miestne noviny
Pred zaiatkom sebahodnotenia využitím dokumentov je dôležité spolone premyslie#
a formulova# príslušné otázky. Otázky by mohli by# nasledovné:
• -o nám dokumenty nepovedia?
• -o sa musí v škole zmeni#?
• Ako sa zmení asový údaj a preo?
Pri analýze dokumentov je potrebné uvažova# o kategóriách, ktoré nám pomôžu
pri interpretácií údajov. U)ahí to klasifikáciu záverov z poh)adu *alších krokov. Napríklad
pre školu môže by# zaujímavé využitie zápisníc z výroných schôdzí, pretože umožnia
uvidie# (pripomenú# si), aké závery boli prijaté.
Po dohode o kategóriách je potrebné následne nájs# a zráta# vety alebo asti textu, ktoré patria do každej z nich. Kategórie musia by# kvalitatívne analyzované, posudzované
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
V škole – Uitelia si navzájom vymie'ajú svoje testy, písomné práce, vrátane výsledkov
hodnotenia medzi uite)mi rovnakých predmetov, alebo prostredníctvom rovnakých
predmetov diskutujú o spoloných aj rozdielnych dohodnutých postupoch.
Vo viacerých školách – Uitelia, najmä rovnakých predmetov, h)adajú školu rovnakého
zamerania, uskuto'ujú výmenu svojich testov, diskutujú o výsledkoch hodnotenia,
o spoloných i rozdielnych postupoch.
V rôznych kr aj inách – Rovnaký postup možno použi# v školách rôznych krajín na to, aby
sme získali kritický európsky poh$ ad . (Na prípravu a uskutonenie takýchto postupov
môžeme použi# napr. e-mail.)
Cie ová skupina
Cie)ová skupina je zostavená na rýchle získanie preh)adu názorov skupiny )udí na ur itý
problém. Daný názor je potom považovaný za charakteristický a vzorový pre širšiu as#
rovnakej zložky. Vytvorenú cie)ovú skupinu tvorí 6 – 20 )udí zdie)ajúcich rovnaký názor.
Môže by# napríklad vytvorená skupina 20 rodiov, ktorá bude predstavova# názory rodi! ov
ako celku. Otázky a obsah diskusie preto musia by# zamerané na h)adanie spôsobov, ako o
najestnejšie a najúprimnejšie vyjadri# (opísa#) názory aktérov školského života. Podobnú
stratégiu v širokom rozsahu používajú marketingové firmy a vládni initelia pri tvorbe
politiky. Medzi výhody patrí úspornos#, úinnos# a možnos# pokraova# v skúmaní
hodnotnými údajmi. Na druhej strane môže by# menej spo)ahlivá v porovnaní s dotazníkmi,
ktoré sú rozsiahlejšie a môžu predstavova# reprezentatívnejšiu vzorku.
Dôležité je pripravi# kritériá pre výber )udí, ktorí budú tvori# cie)ovú skupinu.
Rozhodujúca je výskumná metóda, i budú skupinu tvori# aj rodiia zastupujúci tých, ktorí
do školy nechodia tak asto, ako by bolo potrebné, pretože predstavujú iba tiché hlasy, ktoré
si zvyajne nikto nevypouje. Je dôležité umožni# osobám priestor na analytické
diskutovanie, dôležité je zisti# ich predpoklady a oakávania. Tieto skutonosti si vyžadujú
predovšetkým v maximálne možnej miere využi# as venovaný každému zúastnenému.Ak sú skupiny zložené, je užitoné zostavi# zoznam otázok, ktoré sú v každej skupine
rovnaké. Výsledky z rôznych skupín treba následne porovna#. Na overenie platnosti je
niekedy potrebné zasla# výsledky cie)ovej skupine spä# na preverenie a kontrolu, i sú
zaznamenané výstižne a predstavujú naozaj ich názory.
Školy, ktoré používajú túto metódu, zostavili skupiny rodiov a žiakov, využili burzu
nových nápadov a formou diskusie h)adali odpovede na otázky, ktoré sa javili škole ako
zásadné. Školy mali s výberom vzorky rodiov #ažkosti, pretože bolo potrebné starostlivovybra# typických predstavite)ov rodiov. Manažment týchto stretnutí však na základe
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
skúseností získal zrunosti a neuprednost'oval vybrané osoby. Skupiny boli podporované
k tomu, aby uviedli svoje názory otvorene. Aktéri školského života v tomto prípade mohli
zohra# dôležitú nestrannú a u)ahujúcu úlohu.
6. Hranie úloh
Stvár 'ovanie zvláštnych scén na základe skúseností alebo predstáv je zmysluplným
spôsobom identifikácie problému.
Situa $ ný dialóg
Situaný dialóg je aktivita, ktorá sa získava využitím )udskej vnímavosti a schopnosti
zahra# pravdivý príbeh alebo nie! o neskuto! né. Hranie situaných rolí je vždy súhrnnou
innos#ou, pretože prináša spoloné myslenie, pocity a hranie je rovnako výpovedné ako
odpove*.
Hranie úloh možno použi# ako formu hodnotenia i postup nasledujúci po hodnotení. Jeho
úloha v hodnotení je jedinená a teoreticky vplyvná. Napríklad požiadaním žiakov, aby
zahrali, ako vidia svoju triedu a svojho uite)a, možno odhali# otvorenú sympatiu, averziu,
oakávania, hlboko skryté zážitky zo života triedy. Ale aj uitelia môžu zahra# rôzne situácie,
predstavia problémy, ktoré sú pre rozvoj školy závažné.
Situané hranie môže by# spontánne alebo pripravené, závisí od zámeru a úlohy
v procese hodnotenia. -asová príprava by mala by# primerane postaujúca pre hercov, aby sa
dohodli na dejovej línii a zápletke skrytej v hlavnom poslaní, ktoré má by# vyjadrené. Pretože
hranie rolí musí by# postavené na improvizácii, bez predchádzajúcich skúseností hrajúcich
osôb a bez prípravy známej alebo vymyslenej udalosti, mala by sa ich príprava vyhnú#
scenáru. Do hrania môžu by# zapojení aj mladší žiaci, pre ktorých môžu by# prínosom úlohy
napísané na kartách, ktoré budú obsahova# hlavné aspekty, na ktoré sa majú zamera#
pri premýš)aní a pri príprave. -as na prípravu poskytuje viac istoty pred skutoným hraním
hry. Ako je hranie role vedené, závisí na špecifickom kontexte, v ktorom sa uskuto'uje.Rozprávanie príbehu
Inou formou hrania príbehu je rozprávanie. Rozprávanie príbehu má dlhodobú tradíciu
uchovávania príhod a historiek a záleží viac na osobnej interpretácii rozprávaa ako
na presnej replikácii udalosti. Hoci sú príbehy hlboko zasadené do skutonosti, vychádzajú
najmä z pocitov i skúseností a prinášajú do popredia hodnotné údaje.
Z analytického h)adiska nie sú príbehy použité na hodnotiace ú! ely typom príbehov
pri káve, ale sú postavené na formálnom rámci, ktorý závisí od toho, kde a ako bude použitý.Príbehy môžu rozpráva# rôznymi spôsobmi rôzni )udia – uitelia, rodiia, žiaci. Môžu by#
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
metódy na vysvetlenie – o stojí v pozadí stúpajúcich alebo klesajúcich
výkonnostných noriem.
Hoci uvedené ukazovatele nie sú nároné na pochopenie, predsa si vyžadujú ur ité
vysvetlenie, predovšetkým pre )udí neinformovaných o štatistických postupoch a spôsoboch
práce, a to napríklad znázornením údajov grafickou formou.
Ukazovatele pridanej hodnoty podávajú úplný obraz pôsobnosti školy a zriedkavo
poukazujú na špecifické innosti, ktoré musia by# dané. Detailnejšie informácie sa získajú
pochopením toho, v om problém spoíva. Pre úely školského plánovania poskytujú najlepší
základ spojené kvantitatívne a kvalitatívne údaje, v zhromaž*ovaní ktorých sa sústavne
pokrauje.
Pre školy a triednych uite)ov je užitonejšie ma# údaje pridanej hodnoty
na individuálnej úrovni žiaka. Aby rástla dostupnos# a dômyselnos# techniky školy, môžu sa
dosiahnuté výsledky (alebo postoje) údajov pre každého žiaka vyznai# krivkou v porovnaní
s národnými, miestnymi alebo školskými normami, ktoré po ase môžu ukáza# napredovanie
alebo aj návrat spä# k miere pridanej hodnoty. S takýmito údajmi je )ahké porovna# pridané
hodnoty jednotlivých uite)ov alebo jednotlivých oblastí. S týmito údajmi zaobchádzame
však vždy s požadovanou opatrnos#ou a dôveryhodnos#ou.
8. Kreslenie
Hodnotenie obrázka
Obrázky môžu by# použité ako nástroje neverbálnej komunikácie. Tieto môžu vyrobi#
úastníci hodnotenia (napr. detské kresby), prípadne to budú obrázky komer né (napr.
z asopisov).
Obrázky sa použijú v hodnotení tam, kde je #ažké použi# jazyk ako komunikaný
prostriedok. Zvidite)nenie za ahuje do innosti rôzne asti mozgu a otvára *alšie stránky
)udskej komunikatívnej vnímavosti. Ke* žiakov požiadame, aby nakreslili, ako vidia svojuškolu, svojich uite)ov alebo vz#ahy medzi nimi, sú schopní svoje pocity vyjadri# spôsobom,
ktorý iné médiá neumož'ujú. Podobne aj dospelí môžu použi# kreslenie na to, aby sa prejavili
v ur itých stránkach svojho osobného alebo profesionálneho života.
Ak je táto technika použitá na zistenie predstáv alebo ideálov, žiakov alebo uite)ov
možno napríklad požiada#, aby nakreslili svoju ideálnu školu snov. Následne môžu
o výsledkoch kreslenia diskutova#, vyvodzova# závery, môžu sa s nimi stotožni# a tieto sa
stanú tak podkladom pre *alšie oakávania a potreby. Zistenia poskytujú hodnotný odrazovýmostík pre *alšie kroky vo vývoji školy.