SEKCIA UMENIA 153 GITARA V LATINSKOAMERICKEJ A ŠPANIELSKEJ HUDBE 20. STOROČIA JANA BAČOVÁ Stupeň, forma, ročník štúdia: Mgr., denná, 1. Študijný program: učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a hudobného umenia Konzultant: doc. Mgr. art. Karol Medňanský, PhD. Kľúčové slová: hudba 20. storočia, osobnosti latinskoamerickej a španielskej hudby, gitara Úvod Cieľom tejto práce je priblížiť vývoj latinskoamerickej a španielskej hudby 20. storočia, zhrnúť ži- vot a tvorbu vybraných osobností latinskoamerickej a španielskej hudby tohto storočia s dôrazom na tvorbu pre gitaru. Sú to Luiz Bonfá, Heitor Villa Lobos a Matilde Salvador. Taktiež analyzovať vy- brané diela týchto osobností, ktoré odzneli na 12. študenstkej vedeckej a umeleckej konferencii: Luiz Bonfá – Sambalamento, Heitor Villa Lobos – Danza Brasileira, Matilde Salvador – Španielsky tanec. Práca bola spracovaná na základe odbornej literatúry uvedenej v zozname bibliografických odkazov. Cieľom práce bola aj praktická ukážka vo forme vystúpenia na 12. študentskej vedeckej a umeleckej konferencii. Na konferencii odzneli skladby, ktorých cieľom bolo prezentovať klasickú gitaru v znení latinskoamerických a španielskych tancov. 1 Vývoj latinskoamerickej a španielskej hudby 20. storočia Záver romantizmu, koniec 19. a začiatok 20. storočia sa javí ako neskoré zlaté obdobie európskej kultúry, ako jeden z vrcholov európskeho umenia. Začiatok prvej svetovej vojny a potom pokračova- nie druhej svetovej vojny však zmietli všetko, čo Európa budovala a postupne strácala aj významné postavene, ktoré v kultúre mala. Na prelome storočí pred nástupom vojny sa hudba a iné umenia vyví- jali harmonicky a v pokoji. V tom čase ešte prevládal neskorí romantizmus, ktorý postupne prešiel do francúzskeho impresionizmu najskôr vo výtvarnom umení, neskôr v literatúre a hudbe. Ešte pred voj- nou sa začali objavovať iné umelecké smery, napríklad expresionizmus, neofolklorizmus, neoklas i- cizmus (Šafařík 2006). Nové hudobné smery 20. storočia sa nesnažili negovať všetko minulé. Práve naopak, nadväzovali na predchádzajúce obdobia. V druhej polovici 19. storočia dochádzalo k obohacovaniu dur – molové- ho systému o chromatizmy, alterované akordy, modulácie. Týmto dochádzalo k uvoľňovaniu, ale aj k rozširovaniu pojmu tonalita. Vstup jazzovej hudby v Spojených štátoch amerických v 20. a 30. ro- koch 20. storočia a vstup populárnej hudby Latinskej Ameriky rovnako ovplyvnili smerovania v hudbe medzi dvoma svetovými vojnami (Schnierer, 2011). Americká hudba bola v 19. storočí len európskou kolóniou v umení. Trvalo to až do konca 19. sto- ročia, v niektorých prípadoch až do 30. rokov 20. storočia. Americká hudba bola závislá na nemeckej hudobnej kultúre, pretože v Amerike bol cítiť vplyv hudobníkov, pedagógov, virtuózov, dirigentov a spevákov, napríklad Bacha, Wagnera a Brahmsa. Pred a po prvej svetovej vojne sa v Amerike rozší- ril vplyv francúzskeho impresionizmu. V 30. rokoch emigrovali do USA najvýznamnejší hudobníci 20. storočia: Stravinský, Schönberg, Bartók, Hindemith, Milhaud, Křenek, kde začali učiť na ameri c- kých univerzitách. Mladá americká generácia skladateľov postupne reagovala na podnety, kt oré si so sebou títo hudobníci priniesli a začala narastať miera samostatnosti a originality. Postupne americká hudba začala ovplyvňovať tú európsku. Zakladateľom modernej americkej hudby bol Charles Edward Ives (Šafařík, 2006).
6
Embed
GITARA V LATINSKOAMERICKEJ A 20. · 2006), v ktorŤch sa inŝpiroval známym gitaristom Andrém Segoviom (Béhague 2007 – 2016). a úpravy BachovŤch, HändlovŤch, SchumanovŤch,
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
SEKCIA UMENIA
153
GITARA V LATINSKOAMERICKEJ A ŠPANIELSKEJ HUDBE 20. STOROČIA
JANA BAČOVÁ
Stupeň, forma, ročník štúdia: Mgr., denná, 1.
Študijný program: učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a hudobného umenia
Konzultant: doc. Mgr. art. Karol Medňanský, PhD.
Kľúčové slová: hudba 20. storočia, osobnosti latinskoamerickej a španielskej hudby, gitara
Úvod
Cieľom tejto práce je priblížiť vývoj latinskoamerickej a španielskej hudby 20. storočia, zhrnúť ži-
vot a tvorbu vybraných osobností latinskoamerickej a španielskej hudby tohto storočia s dôrazom na
tvorbu pre gitaru. Sú to Luiz Bonfá, Heitor Villa Lobos a Matilde Salvador. Taktiež analyzovať vy-
brané diela týchto osobností, ktoré odzneli na 12. študenstkej vedeckej a umeleckej konferencii: Luiz
Bonfá – Sambalamento, Heitor Villa Lobos – Danza Brasileira, Matilde Salvador – Španielsky tanec.
Práca bola spracovaná na základe odbornej literatúry uvedenej v zozname bibliografických odkazov.
Cieľom práce bola aj praktická ukážka vo forme vystúpenia na 12. študentskej vedeckej a umeleckej
konferencii. Na konferencii odzneli skladby, ktorých cieľom bolo prezentovať klasickú gitaru v znení
latinskoamerických a španielskych tancov.
1 Vývoj latinskoamerickej a španielskej hudby 20. storočia
Záver romantizmu, koniec 19. a začiatok 20. storočia sa javí ako neskoré zlaté obdobie európskej
kultúry, ako jeden z vrcholov európskeho umenia. Začiatok prvej svetovej vojny a potom pokračova-
nie druhej svetovej vojny však zmietli všetko, čo Európa budovala a postupne strácala aj významné
postavene, ktoré v kultúre mala. Na prelome storočí pred nástupom vojny sa hudba a iné umenia vyví-
jali harmonicky a v pokoji. V tom čase ešte prevládal neskorí romantizmus, ktorý postupne prešiel do
francúzskeho impresionizmu najskôr vo výtvarnom umení, neskôr v literatúre a hudbe. Ešte pred voj-
nou sa začali objavovať iné umelecké smery, napríklad expresionizmus, neofolklorizmus, neoklasi-
cizmus (Šafařík 2006).
Nové hudobné smery 20. storočia sa nesnažili negovať všetko minulé. Práve naopak, nadväzovali
na predchádzajúce obdobia. V druhej polovici 19. storočia dochádzalo k obohacovaniu dur – molové-
ho systému o chromatizmy, alterované akordy, modulácie. Týmto dochádzalo k uvoľňovaniu, ale aj
k rozširovaniu pojmu tonalita. Vstup jazzovej hudby v Spojených štátoch amerických v 20. a 30. ro-
koch 20. storočia a vstup populárnej hudby Latinskej Ameriky rovnako ovplyvnili smerovania
v hudbe medzi dvoma svetovými vojnami (Schnierer, 2011).
Americká hudba bola v 19. storočí len európskou kolóniou v umení. Trvalo to až do konca 19. sto-
ročia, v niektorých prípadoch až do 30. rokov 20. storočia. Americká hudba bola závislá na nemeckej
hudobnej kultúre, pretože v Amerike bol cítiť vplyv hudobníkov, pedagógov, virtuózov, dirigentov
a spevákov, napríklad Bacha, Wagnera a Brahmsa. Pred a po prvej svetovej vojne sa v Amerike rozší-
ril vplyv francúzskeho impresionizmu. V 30. rokoch emigrovali do USA najvýznamnejší hudobníci
20. storočia: Stravinský, Schönberg, Bartók, Hindemith, Milhaud, Křenek, kde začali učiť na americ-
kých univerzitách. Mladá americká generácia skladateľov postupne reagovala na podnety, ktoré si so
sebou títo hudobníci priniesli a začala narastať miera samostatnosti a originality. Postupne americká
hudba začala ovplyvňovať tú európsku. Zakladateľom modernej americkej hudby bol Charles Edward
Ives (Šafařík, 2006).
12. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ A UMELECKÁ KONFERENCIA
154
V Latinskej Amerike pochádzali významní skladatelia hlavne z Brazílie, Argentíny a Mexika.
Najvýznamnejším z nich je brazílsky skladateľ Heitor Villa – Lobos (1887 – 1959) (Šafařík, 2006).
Predstavuje významnú tvorivú osobnosť brazílskej hudby 20. storočia (Béhague 2007 – 2016). Lobos
bol spočiatku samoukom. Od svojich dvadsiatich rokov pôsobil v Európe, kde ho veľmi ovplyvnila
európska hudobná tradícia, hlavne Bach, Wagner a taliansky pucciniovsky verizmus. Vo svojej tvorbe
vychádzal z Bacha a brazílskeho folklóru (Šafařík, 2006). Neskôr si vytvoril jedinečný skladateľský
štýl, v ktorom kombinoval vtedajšie európske techniky a reinterpretoval prvky národnej hudby. Pri-
kláňal sa k postromantizmu, francúzskemu impresionizmu a k národným štýlom (Béhague 2007 –
2016). Bol veľmi plodným skladateľom. Jeho tvorba sa odhaduje na 800 – 2000 skladieb. Pre gitaru
napísal Dobrados – osem kusov, štvorčasťovú Suite popular Brasileira, 12 štúdií, 6 prelúdií (Šafařík
2006), v ktorých sa inšpiroval známym gitaristom Andrém Segoviom (Béhague 2007 – 2016).
a úpravy Bachových, Händlových, Schumanových, Chopinových a Rachmaninových skladieb (Šafa-
řík 2006). Vplyv brazílskej ľudovej hudby a klasického európskeho štýlu vidieť v jeho deväťčasťovej