Fytoterapia pre lekárov: Karol Mika

FYTOTERAPIA PRE LEKÁROV

MUDr. KAROL

2., doplnené vydanie

VYDAVATEĽSTVO OSVETA

oboch stranách rieky strom ktorý rodí dvanástoré ovocie, každý mesiac vydáva svoje ovocie a lístie stromu na uzdravenie

Biblia, Zjavenie sv. Jána 22, 2

Postgraduálna a praktická príručka najdôležitejšie poznatky o používaní liečivých rastlín v terapeutickej praxi. Ťažisko publikácie spočíva v aplikácii účinných rastlinných látok a ich kombinácií pri metabolických poruchách, chorobách tráviacej rúry, pečene a žlčových ciest, obličiek a močových ciest, dýchacích ústrojov, ako aj pri srdcovocievnych, ženských, nervových, duševných chorobách či chorobách kože a pohybovej sústavy. Okrem toho sa zaoberá aj problematikou fytoprofylaxie, nežiadúcich vedľajších účinkov a intoxikácií pri fytoterapii.

Určené predovšetkým všeobecným lekárom, internistom, pediatrom, gerontológom, stomatológom, farmaceutom, veterinárom a poslucháčom lekárskych i farmaceutických fakúlt.

MUDr. RNDr. J. RNDr. J. PhMr. F. vičová, RNDr. PhMr. Ľ. Nátherová, C S c , a prof. MUDr. A.

© Karol Mika, 1988 a 1991

Illustrations © akad. maliar Krejča, 1977

ISBN 80-217-0349-0

OBSAH

Predhovor 15

VŠEOBECNÁ ČASŤ 17

Staronová fytoterapia 19 Fytoterapia - súčasť modernej medicíny 24 Formy rastlinných liečiv a názvoslovie 26 Prehľad najčastejších receptúrnych skratiek 29 Dávkovanie a užívanie 33 Spôsob stabilizácie a prípravy rastlinných liečiv 35 Obsahové látky a farmakodynamika 38 Rozpustnost' účinných látok 60

ŠPECIÁLNA ČASŤ 61

Prehľad liečivých rastlín 63 Acanthopanax senticosus 64 Achillea millefolium 65 Aconitum napellus 66 Acorus calamus 67 Adonis vernalis 67 Aesculus 68 Agrimonia eupatoria 69 Agropyron repens - pozri Elytrigia repens 70

rosea 70 Alchemilla xanthochlora 71 Allium cepa 72 Allium sativum 72 Aloe ferox 74 Althaea officinalis 75 Althaea rosea - pozri Alcea rosea 76

visnaga 76 Anethum graveolens 77 Anthemis nobilis - pozri Chamaemelum nobile 78 Anthyllis vulneraria 78 Archangelica officinalis 79 Arctium 80 Arctium 80 Arctium tomentosum 80 Arctostaphylos uva-ursi 81 Armoracia rusticana 82

abrotanum 83 Artemisia absinthium 83 Artemisia dracunculus 85 Artemisia 86 Asperula odorata - Galium odoratum 87 Atropa 87 Barosma betulina 88 Barosma 89 Barosma serratifolia 89 Bellis perennis 89 Berberis 90 Betonica officinalis 91 Betula pendula 92 Bistorta major 92 Brassica oleracea 93 Calendula officinalis 94 Calluna 95 Capsella bursa-pastoris 96 Capsicum 96 Carlina acaulis 97

carvi 98 Cassia angustifolia 99 Centaurea cyanus - pozri Cyanus segetum 100 Centaurium erythraea 100 Cetraria islandica 101 Chamaemelum nobile 102 Chamomilla recutita - pozři Matricaria recutita 103 Chelidonium 103 Chenopodium ambrosioides 104

cinerariifolium - pozri Pyrethrum cinerariifolium 105 Cichorium intybus 105 Claviceps purpurea 106 Cnicus benedictus 108 Colchicum autumnale 109 Commiphora abyssinica 110 Convallaria 110 Crataegus curvisepala 111 Crataegus laevigata Crataegus monogyna 111 Cucurbita pepo 112 Cyanus segetum 113 Cynara cardunculus 114 Cynara scolymus 114 Datura stramonium 114

lanata 115 purpurea 117

Drosera rotundifolia 118 Dryopteris 118 Eleutherococcus senticosus - Acanthopanax senticosus 119 Elytrigia repens 119 Equisetum arvense 120 Euphrasia rostkoviana 122 Filipendula ulmaria 122 Foeniculum vulgare 123 Fragaria vesca 124

Phaseolus 172 Physalis alkekengi 173

anisum 174 Pimpinella saxifraga 175 Pimpinella major 175 Pinus sylvestris 177 Plantago lanceolata 178

aviculare 179 bistorta - pozri Bistorta major 180

Populus nigra 180 Potentilla anserina 181 Potentilla erecta 182

veris 183 Prunus spinosa 184 Pulmonaria officinalis 185 Quercus infectoria 186 Quercus petraea 187 Quercus robur 187 Raphanus sativus 188 Rhamnus catharticus 189 Rhamnus frangula - pozri Frangula 189

189 palmaticum 190

Ribes 190 Robinia pseudoacacia 191 Rosa canina 192 Rosa centifolia 192 Rosa gallica 192 Rosmarinus officinalis 194 Rubus fruticosus 195 Rubus idaeus 196 Ruta graveolens 197

199 officinalis 200

Sambucus nigra 201 Sanguisorba officinalis 203 Satureja hortensis 203 Saxifraga granulata 204 Schisandra chinensis 205 Silybum marianum 205 Solidago virgaurea 206 Sorbus aucuparia 208 Stachys recta 209 Symphytum 209 Taraxacum 210

serpyllum 212 Thymus 213

cordata 215 euchlora 215

Tilia platyphyllos 215 Trifolium pratense 216 Trigonella foenum-graecum 217 Tussilago farfara 218 Urtica dioica 219 Urtica urens 219

Vaccinium myrtillus 221 Vaccinium vitis-idaea 223

officinalis 224 Verbascum 225 Verbascum phlomoides 225 Verbena officinalis 226 Veronica officinalis 226 Viburnum opulus 227 Viburnum prunifolium 227 Vinca minor 228 Viola arvensis 228 Viola tricolor 228 Viscum album 229

Živočíšne liečivé produkty 231 Med 231

233 Propolis 234 Apitoxín 236

238

FYTOTERAPIA V 243

Choroby zapríčinené nesprávnou výživou a choroby látkovej premeny 245 Obesitas 245 Malnutritio 246 Arthritis urica . . . . 247 Diabetes mellitus 248 Metabolické poruchy z nevhodnej životosprávy a karenčnej stravy 249

Choroby tráviacej rúry 252 tráviacej rúry 252

Choroby ústnej dutiny 257 Choroby slinných žliaz 257 Choroby 258 Choroby pažeráka 258

Oesophagitis acuta 258 pepticum oesophagi 259

oesophagi 260 Divertikulóza ezofágu 260 Achalázia 260

Hernia diaphragmatica 261 Choroby žalúdka 261

Gastritis acuta 261 Gastritis chronica 262 Ulcus ventriculi et duodeni 262 Carcinoma ventriculi 264

Choroby čriev 265 Črevná dysmikróbia 265

kvasnej dysmikróbie 265 Syndróm hnilobnej dysmikróbie 267

Enteritis acuta 268 Colon iritabile 268 Diverticulosis colonis 268 Collitis ulcerosa 269 Nodi haemorrhoidales 270

Črevné parazitózy 271 Taeniasis 271 Ascaridosis 272 Oxyuriasis 272

Choroby pečene a žlčových ciest 273 Hepatitis virosa 274 Cirrhosis hepatis 276

žlčových ciest 278 Cholelithiasis 278 Cholecystitis a cholangoitis 280

Choroby obličiek a močových ciest 281 Pyelonephritis 282

cystitis a urethritis 282 Chronické zápaly močových ciest 283

Glomerulonephritis chronica a nefrotický syndróm 284 Nephrolithiasis a urolithiasis 285

288 Choroby dýchacích ústrojov 291

Rhinitis acuta 294 Rhinitis chronica 294 Rhinitis vasomotorica a rhinitis pollinosa 294 Laryngitis acuta 294

chronica 295 295

Bronchitis chronica 295 bronchiale 296

297 Tuberculosis pulmonum 297 Pleuritis 298

Srdcovocievne choroby 299 Insuficientia cordis acuta et chronica 299 Arytmie •. 302 Arteriosclerosis, atherosclerosis, atheromatosis 304 Hypertensio arterialis 307 Hypotensio arterialis 308 Varixy 309

cordis 310 Choroby kože

Trauma 311 Pyodermia Acne 313

cruris 314 Eczema 314 Epidermophytia 315 Hyperhidrosis 316 Urticaria 317

317 Choroby pohybovej sústavy 318

Febris 318 Polyarthritis progressiva 319 Spondylarthritis ankylopoetica 323 Osteoarthrosis 323

Ženské choroby 324 Vulvitis, colpitis, erosio colli uteri, endometritis a adnexitis 324 Dysmenorrhoea 325

Hypomenorrhoea 326 Polymenorrhoea 326

327 Nervové a duševné choroby 328

Migréna 328 Epilepsia 329 Exhaustívne neuropsychické stavy 329

Zostavovanie pri individuálnom predpise 332 Nežiadúce vedľajšie účinky a intoxikácia pri fytoterapii 338

339 Rozdelenie rastlinných drog podľa liečivých vlastností 342 Súpis drog 349 Liekopisné skratky 357 Literatúra 358 Register názvov rastlín 360 Vecný register 366

PREDHOVOR

Biochemické a fyziologické procesy vyšších organizmov boli po tisícročia úzko späté a ovplyvňované rastlinnou ríšou, ktorá podmieňovala ich existenciu. Na dôležitosti tejto pevnej väzby nič nemení skutočnosť, že moderný človek žije v priemyslovo vyspelých oblastiach v neprirodzených životných podmienkach a pri ochorení sa mu poskytuje aj podobný spôsob terapie.

Po období prudkého rozvoja nových syntetických terapeutík možno pozorovať celosvetový trend návratu k prírodným liečivým látkam, ktoré sú ľudskému organizmu najbližšie a najprirodzenejšie. Nevynucujú si ho iba časté nepriaznivé vedľajšie účinky syntetických prípravkov a rozličné prejavy neznášanlivosti u niektorých jedincov, ale aj skutočnosť, že z terapeutického hľadiska je vhodnejšie podávanie rastlinných drog pre ich komplexnejšie pôsobenie na viaceré systémy. Liečivé účinky drog možno ešte umocniť podaním vhodných rastlinných kombinácií.

Odbornej lekárskej verejnosti sa predkladá publikácia, v ktorej sa po dlhoročnom štúdiu problematiky rastlinnej liečby a overovaní získaných poznatkov v praxi — usiluje zhrnúť najdôležitejšie poznatky z oblasti fytoterapie. Kniha má byť súčasne impulzom na rozsiahlejšie bádanie v tejto perspektívnej oblasti. Uvádza síce poznatky o liečivých rastlinách, ktoré sú v modernej terapeutickej praxi najfrekventovanejšie, ale zďaleka nemohla obsiahnuť všetky liečivé rastliny.

Touto cestou vyslovujem poďakovanie prof. A. D r S c , prof. MUDr. J. Tomkovi, D r S c , MUDr. RNDr. J. RNDr. PhMr. Ľ. Ná-therovej, a RNDr. PhMr. J. Kresánkovi, C S c , ktorých odborné rady a konštruktívne pripomienky mi veľmi pomohli jednak pri zostavovaní osnovy diela, jednak pri náročnom spracovávaní rukopisu.

Osobitne ďakujem RNDr. PhMr. ktorá okrem bežných recenzných pripomienok navrhla aj doplnenie niektorých kapitol a cennými radami ich pomohla kompletizovať, ako aj | Fedorovi Thurzovi, | ktorý ma v práci morálne povzbudzoval a ochotne mi poskytoval ťažko dostupnú svetovú literatúru.

Úprimné poďakovanie vyjadrujem aj RNDr. Štefánii Adelsbergerovej, RNDr. PhMr. Bohumírovi Loučkovi, PhMr. Elene Šubjakovej a PhMr. Karolíne

j, ktorí mi ochotne pomáhali, rovnako ako aj redakčnému kolektívu Vydavateľstva Osveta za jazykovú i estetickú úpravu publikácie.

Autor

Všeobecná časť

Staronová fytoterapia

Človek je existenčne viazaný na rastlinnú ríšu tým, že flóra podmieňuje dý-chateľnú atmosféru a pri fotosyntéze utvára organické zlúčeniny, ktoré (priamo alebo nepriamo) ľudstvo živia. Rastliny jednak napomáhajú liečbu chorôb a poranení, jednak poskytujú materiály na technické spracovanie.

Rastlinná liečba je pravdepodobne taká stará ako ľudstvo. Túto domnienku potvrdzujú aj palynologické výskumy predhistorických sídlisk. Fosílne peľové zrnká identifikujú rastlinné druhy, ktoré slúžili buď ako potravina, alebo ako liek. Choroby a úrazy sa liečili najprv inštinktívne. Spočiatku sa na liečbu využívali iba divorastúce druhy. Existujú však dôkazy, že už minimálne 4000 rokov pred naším letopočtom sa liečivé rastliny pestovali.

Z ďalších historických etáp už máme podrobnejšie informácie o vývoji liečebných metód, ako aj o vtedajšom názore na príčiny chorôb. Rastliny boli najdostupnejším a najúčinnejším zdrojom prírodného liečiteľstva, ktoré sa - rozšírením medzi najširšími vrstvami - postupne stávalo ľudovým.

V Číne vyšla 3000 rokov pred n. 1. prvá lekárska kniha Nei king (Liečebník), ktorej autorom bol cisár Na širokej rastlinnej báze sa rozširovala a zdokonaľovala aj medicína v Egypte. V polovici tretieho tisícročia pred n. 1. tu pôsobil lekár I m h o t e p. Po smrti sa stal objektom kultu - bohom lekárstva. Svojím významom za egyptskou nezaostávala ani staroindická medicína; dokumentuje to dielo (Knihy života) z 9.-3. storočia pred n. 1. Uvádzajú sa v nej aj mnohé poznatky o liečivých bylinách. Rovnako mezopotámska kultúra poznala mnohé druhy liečivých rastlín. Okrem viac-menej inštinktívneho užívania liečivých rastlín medzi pôvodným obyvateľstvom bola už medzi vzdelanejšími vrstvami babylonskej ríše známa náuka o liečivých rastlinách. V biblických M o j ž i š o v ý c h knihách z 12. storočia pred n. 1. nachádzame aj cenné rady na použitie rastlín v prevencii chorôb.

Nezávisle od lekárskych poznatkov starého sveta sa rozvíjalo prírodné liečiteľstvo Aztékov, Inkov a Mayov. Aztékovia sa v 11. a 12. storočí dostali do oblasti dnešného hlavného mesta Mexika. Kultúra Inkov dosiahla svoj vrchol v 15. a 16. storočí. Mayovia mali vyspelú kultúru už r. 1500 pred n. 1. Poznali liečivé účinky mnohých rastlinných druhov tropickej flóry. Tieto kultúry upadli po príchode španielskych konkvistadorov. Staré medicínske poznatky majú v týchto oblastiach kontinuitu dodnes; viaceré sú známe aj u nás.

Väčšina medicínskych vedomostí prenikla do Európy z rímskej ríše, kde pô-

sobili významní - zväčša grécki - lekári. Touto cestou sa k nám dostali aj poznatky starogréckej a alexandrijskej lekárskej vedy.

V Grécku pôsobil okolo 12. storočia pred n. 1. vynikajúci lekár A s k 1 e p i o s. niekoľko storočí neskôr ho povýšili na boha lekárstva. Za najslávnejšieho lekára

staroveku sa pokladá H i p p o k r a t e s pred n. L), ktorého nazývali otcom lekárstva. Predpokladal v ľudskom organizme existenciu štyroch štiav - krvi, hlienu, žlče a tzv. čiernej žlče. Dôraz kládol na dôkladné vyšetrenie, až potom indikoval príslušnú liečbu, ktorá sa opierala o prirodzenú životosprávu a prírodné liečivé prostriedky, predovšetkým rastliny. Hippokrates zdôrazňoval vysoko etický vzťah lekára k chorému. niečo neskôr sa preslávil D i o k 1 é s z Karystu. Pokladá sa za autora prvého zachovaného herbára. Má veľké zásluhy na rozvoji bylinkár-stva. A r i s t o t e l e s pred n. 1.) sa zaoberal rastlinami viac z filozofického hľadiska. Jeho žiak T h e o f r a s t o s sa zaoberal ich históriou. C o r -n e l i u s C e l s u s spomína vo svojej náuke o liečivých prostriedkoch aj 250 liečivých rastlín. Ešte populárnejšie boli knihy D i o s k u r o v e a ktoré boli uznávané až do neskorého stredoveku. Grék P e d a n i o s D i o s k u r i d e s

n. 1.) opísal vo svojej päťdielnej náuke o liečivých prostriedkoch okolo 800 liečivých rastlín.

V Ríme pôsobil (129-200 n. 1.), ktorý bol druhým najslávnejším lekárom staroveku. Ordinoval lieky pripravované z rastlín a rozotie-

Liečivé prípravky, ktoré sa ďalej chemicky neupravujú, sa dodnes nazývajú podľa neho - galeniká.

Po nástupe feudalizmu sa liečiteľská prax sústreďovala v kláštoroch. Liečili kňazi i mnísi. K najslávnejším patrí a ktorí pôsobili v 3. storočí. Pri rieke Eufrate pôsobili nestonáni, ktorí založili vedeckú školu v Zaslúžili sa o poznávanie účinkov liečivých rastlín a o ich využívanie v liečbe chorôb a poranení. V 6. storočí sa preslávil mních B e n e d i k, zakladateľ lekárskej školy na Monte Cassine. Aj on pripisoval liečivým rastlinám veľkú dôležitosť.

Pri osídľovaní nášho územia slovanskými kmeňmi liečili našich predkov prostriedkami prírodného lekárstva bylinárky a Bohatá flóra územia Veľkej Moravy im na to poskytovala hojnosť liečivých rastlín. Magické lekárstvo, s ktorým sa často stretávame u iných národov, sa u nás nikdy nerozšírilo.

Kráľ K a r o l (768-814) popri pestovaní zeleniny a ovocia úradne nariadil aj pestovanie okrasných a liečivých rastlín. Nemalou mierou sa tým zaslúžil o ich rozšírenie v strednej Európe. Pestovanie liečivých rastlín sa sústreďovalo najmä tam, kde sa aj liečilo, t. j. do kláštorov.

V roku 1000 založili benediktíni kláštor s nemocničným oddelením na Zobo-re, v roku 1075 v Hronskom Beňadiku. Liečiteľstvu sa venovali aj cisterciáni v Štiavniku a kartuziáni na Kláštorisku i v Červenom Kláštore. Tu sa preslávil lekár

Abatiša z Bingenu napísala významné lekársko-

-prírodovedné dielo. Z arabského lekárstva na odbornú európsku medicínu najviac vplýval A v i -

vlastným menom Abu ibn Abdullah Siná. Bol to mimoriadne vzdelaný polyhistor. Vyslúžil si titul „knieža lekárov". Vinu za

vznik chorôb pripisoval spôsobu života a životnému prostrediu. Jeho dielo Canon bolo oficiálnou učebnicou a pomôckou európskej medicíny až do 17.

storočia. V arabských krajinách si udržalo popredné miesto a význam až do nášho storočia.

V 13. storočí boli známe prírodovedné diela reznianskeho biskupa a jeho žiaka T h o m a s a de C a n t i p r a t o ; vyšli spolu v 15. storočí

v Knihe prírody. Vedomosti o rastlinnej liečbe sa šírili najmä prostredníctvom tzv. herbárov

(bylinkárov). V roku 1486 vyšiel ilustrovaný Hortus sanitatis (Záhrada zdravia), ktorý napísal frankfurtský lekár (Johann Wonnecke von Cube). K našim najstarším dielam patria bylinkáre pražského univerzitného rektora magistra z Najpopulárnejšie boli talianskeho lekára P i e t r a A n d r e a s a M a t t i o l i h o (1500-1577), osobného lekára cisárov Františka I. a Maxmiliána II. Po prvýkrát vyšiel v roku 1562 v Prahe pod názvom Herbarz ginak Bilinar. Druhé vydanie, ktoré spracoval A d a m H u b e r t z Rysenbachu, vyšlo v roku 1596. Pražský univerzitný profesor

s ký (1555-1613) vydal posledný český Methodi herbariae tres. Roku 1946 vyšiel Slovenský ktorý zostavil botanik J á n F u t á k .

Aplikáciou prírodných vied presadzoval do medicíny renesančné prvky svojrázny lekár T h e o f r a s t u s B o m b a s t u s P a r a c e l s u s (1493-1541). Pokladali ho za reformátora medicíny, pretože búral staré dogmy. Hypoteticky predpokladal existenciu piatich esencií, ktorých vplyvu podlieha chorý človek. Podľa neho základnými látkami ľudského organizmu sú síra, ortuť a soľ. Pri liečení odporúčal používanie syntetických chemických zlúčenín. Zameriaval sa na štúdium liečivých látok obsiahnutých v liečivých rastlinách.

Pokrokové myšlienky - v podstate platné dodnes - hlásal zástanca klinického smeru v medicíne Talian G i o v a n n i B a t t i s t a de M o n t e (1498-1551). Medikov žiadal, aby chorých systematicky pozorovali a pritom porovnávali, prípadne overovali účinky jednotlivých spôsobov liečenia. Táto zásada našla uplatnenie aj vo fytoterapii.

V ranom novoveku lekári často dosahovali vynikajúce úspechy aj v prírodných vedách. Z bratislavských lekárov sa preslávil ako botanik J u r a j P u r k i r -ch e r (1530-1578), ktorý tu založil botanickú záhradu.

Keď koncom stredoveku na naše územie prichádzali odborne vzdelaní absolventi lekárskych fakúlt v Bologni a sústreďovali sa na panovníckych a šľachtických dvoroch. Liečenie najširších vrstiev obyvateľstva zostávalo naďalej doménou vzdelaných duchovných. V 16. a 17. storočí sa lekári začali usadzovať už aj v bohatších mestách. Liečebnú prax medzi neprivilegovanými obyvateľmi vykonávali zväčša remeselní Do liečenia sa vtedy plietli aj barbieri (holiči), kúpeľníci, dokonca aj kati. V 16. storočí sa od mníchov liečiteľstvu priúčal aj ľud.

Do turčianskeho Podznieva sa presťahovali mnísi zo Štrby a založili tu kláštor - odvtedy sa osada nazýva Kláštor pod Znievom. Obyvatelia okolitých obcí od nich prevzali technológiu prípravy liečivých olejov, vôd a mastí. Na ich výrobu bol v okolí dostatok liečivých rastlín. V 17. storočí sa výroba liečiv v tejto oblasti natoľ-

ko rozmohla, že podomoví obchodníci, tzv. olejkári, chodili so slovenskými liekmi do celej Európy, Turecka, ba dostali sa až na Slávu našich liečivých rastlín šírili daleko od svojho domova. ludoví liečitelia zasahovali iba symptomaticky, pretože nemali hlbšie medicínske vedomosti. Študovaní lekári im túto činnosť zakazovali. Napriek tomu však olejkárstvo zaniklo až začiatkom 19. storočia.

Všeobecne bolo rozšírené staré učenie nazývané signatura plantarum (alebo signatura ktoré dávalo do súvisu vonkajšie znaky rastliny (tvar, farbu), s ich liečivým účinkom. Ak sa použitie rastliny neopieralo o tradíciu alebo predchádzajúce skúsenosti, záviselo od fantázie liečiteľa; napríklad rastlina so srdcovitými listami sa skúšala pri chorobách srdca, s obličkovým tvarom listov pri chorobách močových ústrojov, žlté kvety mali byť vhodné pri žltačke atď.

(1699-1770), lekár z Bratislavy, patril k veľkým organizátorom zdravotníctva v 18. storočí. V roku 1754 vydal prvý uhorský liekopis s latinskými, nemeckými, maďarskými aj slovenskými názvami liekov. Jeho podstatnú časť tvorili rastlinné lieky.

Kňaz J u r a j F á n d l y osvietenský spisovateľ a národný buditeľ, popularizoval liečbu rastlinami v knižke Zelinkár (1793).

Podľa zásady similibus (podobné sa lieči podobným) definoval nemecký lekár S a m u e l F. H a h n e m a n n (1755-1843) novú liečebnú metódu - homeopatiu. Dodnes sa používa napríklad v Nemecku; stojí na rozhraní ľudového liečiteľstva a modernej medicíny. Vychádza z poznatku, že slabé podnety posilňujú biologické procesy v organizme, silné ich brzdia a veľmi silné V homeopatii sa odporúčajú nepatrné dávky takého lieku, ktorý vo väčších množstvách vyvoláva rovnaké príznaky, akými sa prejavuje liečená choroba. Aplikujú sa predovšetkým rastlinné extrakty a organické soli, ktoré sa riedia na slabé koncentráty. Pretože sa používajú pikogramové dokonca aj menšie dávky liečivých látok, vznikajú pochybnosti o ich účinku na organizmus.

Už v staroveku bolo známe heslo contrariis (protichodné liečiť protichodným). Na tomto je založená alopatia. Obranný proces organizmu sa vyvolá liekmi s opačným účinkom. Používa sa často aj v modernej medicíne.

Účinné rastlinné látky sa po prvýkrát podarilo izolovať koncom 18. storočia. Tým sa položili základy podrobnejšieho skúmania exaktného dávkovania izolovaných substancií. V 19. storočí propagoval pestovanie liečivých rastlín na Slovensku

farár J o z e f A n g e l l i . Napísal o nich dve knihy. V našom storočí patrila k najvýznamnejším ľudovým liečiteľom na Slovensku

Ľudmila Thurzová rod. (1881-1971), ktorá s úspechom využívala pestrú paletu našich liečivých rastlín. Na túto tradíciu nadviazal jej syn dr. Fedor Thurzo (1907-1986), ktorý (okrem prírodoliečebnej praxe) bol a spoluautorom Malého atlasu liečivých rastlín. Publikácia vyšla v deviatich vydaniach na Slovensku a v dvadsiatichtroch vydaniach v západnej Európe a v severských štátoch.

V novších dejinách je z hľadiska liečebného využitia produktov plesní dôležitý objav Angličana A l e x a n d r a F l e m i n g a (1881-1955). Zistil, že látka produkovaná plesňou Penicillium zabraňuje rastu niektorých mikróbov. objav podmienil zrod známeho penicilínu. Streptomycín objavil roku 1945 A.

W a k s m a n. Obidva tieto spôsobili doslova prevrat v liečbe mnohých chorôb. Dnes má medicína k dispozícii vyše 35 druhov antibiotík.

Dejiny medicíny viackrát zaznamenali odklon od terapie liečivými rastlinami, čo zväčša zapríčinilo stagnáciu, ba aj regres terapeutických postupov. V dávnej minulosti sa používali prevažne magické prostriedky, ako je zaklínanie a zariekanie. V novších dejinách išlo skôr o módne výstrelky s prehnaným nadšením pre syntetické chemické látky, ktoré produkovala rozvíjajúca sa alchýmia, neskôr moderná chémia. Niekedy sa negovanie rastlinnej liečby a zavedenie neobvyklých novôt prejavovalo až extravagantnými kuriozitami v terapii. V roku 1694 vyšiel v Levoči a v Norimberku spis bratislavského mestského lekára J á n a D á v i d a R u l a n d a Nový liekopis, v ktorom na všetky vnútorné aj vonkajšie choroby propaguje ľudské, ba aj zvieracie výkaly. Lekár P a v o l Bratislavy volil vznešenejšiu, aj keď oveľa drahšiu liečbu; odporúčal rozličné drahokamy, o liečivom účinku ktorých bol pevne presvedčený. Ďalší jeho krajan, lekár V i l i a m R a y g e r , vyrábal zo slimačích ulít, vajcových škrupín a račích očí liek proti močovým kameňom. Fytoterapia doteraz prežila všetky podobné novátorské tendencie, ktoré sa ukázali ako neúčinné, niektoré dokonca škodlivé a nebezpečné.

Fytoterapia - súčasť modernej medicíny

Explózia synteticky vyrábaných liečiv a s ňou súvisiaci zvýšený výskyt nepriaznivých vedľajších účinkov a intoxikácií čoraz častejšie núti terapeutov siahať k prapôvodným rastlinným liečivám.

Súčasné poznatky biofarmácie (biogaleniky) a farmakokinetiky nás informujú o tom, že mnohé syntetické lieky neselektívne zasahujú aj tie orgánové systémy, ktoré neboli pôvodným ochorením postihnuté. Aj v prípade, že liečba rešpektuje aktuálny zdravotný stav, individuálne odlišnosti, odlišné dispozičné faktory a rozličnú funkčnú toleranciu jednotlivých systémov, respektíve celého organizmu chorého, nezriedka vznikajú druhotné poruchy - iatrogénne poškodenia liečivými látkami. Závisia od mnohých faktorov, napríklad od utilizácie v organizme počas absorpcie, distribúcie, metabolizmu a eliminácie, ako aj od rýchlosti prieniku cez biologické membrány (ovplyvniteľnom rozličnými endogénnymi, exogénnymi, farmaceutickými aj klinickými faktormi). Biologická odpoveď organizmu na liečbu rastlinnými drogami je vo všeobecnosti priaznivejšia a percento nežiadúcich vedľajších účinkov alebo intoxikácií je nižšie než pri podávaní syntetických liečiv, respektíve izolovaných účinných látok. Uvedené skutočnosti dostatočne zdôvodňujú nevyhnutnosť renesancie fytoterapie, existuje však i ďalší závažný dôvod - a to fakt. že rastlinnými drogami možno veľmi citlivo liečebne pôsobiť aj pri Umožňujú to nespočetné kombinácie drog, ktoré sú z terapeutického hľadiska dostatočne bezpečné (bez nebezpečenstva medikamentóznej polypragmázie).

V súčasnosti sa medicína nemôže zaobísť bez podávania vysoko účinných látok (alkaloidov, glykozidov) v izolovanej forme, s možnosťou presného dávkovania. Súhrnný účinok drogy je kvalitatívne odlišný od liečby jednotlivými čistými komponentmi. Pritom však nejde o ich jednoduchý súčet alebo násobok. V mnohých prípadoch je vhodnejšie komplexné pôsobenie liečivých látok nachádzajúcich sa v droge, kde je účinok alkaloidov, respektíve glykozidov modifikovaný a na dosiahnutie terapeutického efektu stačia obvykle jej nižšie dávky než pri izolovanej toxickej látke. Aj v tomto prípade sa uvažuje o drogách, respektíve prípravkoch, ktoré sú z nich titrované na účinné látky.

Pri kombinácii viacerých rastlín so synergickými, prípadne potenciujúcimi účinkami, sa dosahujú lepšie výsledky ako pri podávaní väčšej dávky jednej liečivej látky. Takáto liečba je vhodná pre širší terapeutický záber a menšie nebezpečenstvo nežiadúcich účinkov alebo intoxikácie.

Aby sa neznížil objem a distribúcia základnej liečivej látky, a tým aj jej

gická a fyziologická dostupnosť v delových tkanivách (napr. zhoršením absorpčnej schopnosti pri niektorých poruchách tráviacich orgánov), pridáva sa k nej vhodná rastlinná droga zlepšujúca tráviacu a resorpčnú činnosť. Pri predpokladanom spomalení eliminácie základnej liečivej látky (pri porušenej funkcii vylučovacích orgánov) sa podľa spôsobu vylučovania danej látky (napr. potením) podá adjuvantne aj diuretická, choleretická, diaforetická, prípadne iná droga.

Pri naliehavých stavoch sa musia podávať rýchlo účinkujúce liečivé látky i napriek riziku vzniku nežiadúcich vedľajších účinkov. Pri liečbe chronických chorôb možno znížiť škodlivosť vedľajších účinkov podávaním rastlinných drog. Pôsobia prevažne polyvalentne a fyziologicky, a tým napomáhajú tak normalizáciu jednotlivých systémov, ako aj ich harmonickú súhru. Keďže obsahujú stopové prvky, vitamíny a iné významné zložky, pôsobia aj na posilnenie obranyschopnosti organizmu (napríklad pri karenčných stavoch a po vyčerpávajúcich chorobách, keď je liečba rastlinami často nezastupitelná).

Pri dlhodobej fytoterapii treba rastlinné drogy obmieňať, aby nenastala kumulácia niektorých látok a aby sa odlišnými zložkami zlepšila komplexnosť pôsobenia. Liečivé rastliny (vrátane niektorých druhov konzumnej zeleniny a ovocia) majú veľký význam aj v prevencii exponovaných jedincov pred vonkajšími škodlivými vplyvmi.

Preventívne i terapeutické pôsobenie rastlinných látok na živé organizmy nemožno chápať izolovane. Keďže príroda tvorí nedeliteľný a vzájomne sa dopĺňajúci celok (v ktorom sú nielen jednotlivé ekologické systémy, ale aj celá biocenóza organicky viazané a vzájomne sa ovplyvňujú), je pochopiteľné, že rastlinné látky pôsobia rovnako na živočíšny i ľudský organizmus. Preto je z hľadiska ochrany zdravia a prevencie i liečby mnohých chorôb najprirodzenejšie používanie rastlín.

Na svete sa eviduje 380 000 rastlinných druhov, z toho asi 15 000 s liečivými vlastnosťami. V Európe je známych okolo 1000 druhov liečivých rastlín; z nich približne 800 sa tradične používalo v ľudovom liečiteľstve. V modernej medicíne sa používa približne 300, u nás v súčasnosti okolo 150 druhov rastlín. Doteraz farmakologická fytochémia zistila v rastlinách asi 12 000 substancií, z toho približne 4 000 alkaloidov. V súčasnosti až 65 % syntetických liekov obsahuje rastlinné komponenty. V niektorých oblastiach sveta (napr. v Afrike, v Ázii a v Južnej Amerike) je pomer rastlinných látok v terapii ešte vyšší. Existuje však aj mnoho oblastí, kde sa dodnes používajú výlučne rastlinné liečivá, a to najmä z vyšších rastlín.

Okrem získania viacerých antibiotík z plesní priniesol intenzívny výskum v ostatných desaťročiach aj mnoho nových rastlinných liečivých látok (okrem iných aj s cytostatickými účinkami).

Fytoterapia zahrnuje aj liečbu účinnými látkami extrahovanými z rastlín. Od ich biochemických vlastností závisí účinok liečivej rastliny tak na zdravý, ako aj na chorý organizmus.

Súčasný trend prehlbovania výskumu liečivých rastlín nasvedčuje tomu, že postupne sa budú čoraz častejšie dopĺňať dnešné liečebné možnosti ďalšími liečivami rastlinného pôvodu.

Formy rastlinných liečiv a názvoslovie

Liečivé rastliny reprezentujú tie druhy rastlín, ktoré sa dajú buď priamo, alebo nepriamo aplikovať v humánnej a veterinárnej medicíne, prípadne sa používajú ako suroviny na výrobu liečiv a liečivých prípravkov - liekov. Materské rastliny určené na liečebné ciele sa môžu užívať aj v čerstvom stave. Konzervujú sa však rozličným spôsobom. Úpravou (napr. sušením a rezaním) sa z nich získava liečivá droga (na rozdiel od technických drog využívaných v priemysle na iné ciele), ktorá predstavuje biologickú surovinu.

Čerstvý rastlinný materiál sa výhodne stabilizuje - mrazovou sub-limáciou (ang. freeze-drying), pri ktorej sa uchovávajú zlúčeniny. Popri najčastejšom konzervovaní tepelným sušením sa využíva denaturácia vodnou parou, alkoholom a ďalšími postupmi.

Liečivá sú látky alebo zmesi látok, ktoré pôsobia na organizmus diagnosticky, terapeuticky, prípadne ovplyvňujú fyziologické funkcie. Pod pojmom liečivá sa rozumejú liečivé látky alebo liečivé prípravky (ktoré sa určitým technologickým postupom pripravujú z liečivých látok) a lieky, ktoré vznikajú po konečnej úprave - adjustácii. Lieky môžu mať tuhú, polotuhú, tekutú i plynnú formu.

K tuhým liekovým formám patria: p i 1 u 1 a e - pilulky, t a b u l e t t a e - tablety, t a b u l e t t a e o b d u c t a e - obalené tablety (dražé), g r a n u l a e -zrnká (granulky), c a p s u l a e - tobolky (môžu byť amylaceae - oblátkové, gelati-nosae - želatínové a pod.), p u l v e r e s - prášky (môžu byť simplices - jednoduché, compositi - zložené, prípadne zmiešané, granulati - granulované alebo né, titrati - titrované zo silne účinkujúcich drog), s p e c i e s - čajoviny a iné.

Polotuhé liekové formy sú napríklad: suppositoria - čapíky, unguentum -masť, pasta - pasta, cremor - krém a ďalšie.

Medzi tekuté liekové formy zaraďujeme: solutio - roztok, collyrium - aquae ophthalmicae - očné vody, guttae ophthalmicae - očné kvapky,

pus - sirup, decoctum - odvar, infusum - injektábiliá - injekčné prípravky, - mazivo, emulsio - emulzia a ďalšie.

V plynnej (prípadne aerosólovej) forme sa aplikujú inhalatóriá - (inhalačné) prostriedky.

Zmesou produktov rastlinnej biosyntézy sú obsahové látky liečivej drogy. Zhruba ich možno rozdeliť na h l a v n é ú č i n n é l á t k y , ktoré sú nositeľmi farmakologického účinku, a na v e d i a j š i e účinné látky, ktoré podporujú, prípadne ovplyvňujú kladný terapeutický efekt. Pojem b a l a s t n é l á t k y označuje sub-

BULBUS - cibuľa, cibuľka CORTEX - kôra

excorticatum - Prípadne s bližším určením pôvodu: e radice - z koreňa e - z konárov e trunco - z kmeňa

Niekedy sa určuje bližšie ako: bacca - bobuľa nux - orech, oriešok legumen - struk

GEMMA - púčik HERBA - vňať LIGNUM - drevo

stancie, pri ktorých sa nepredpokladá nijaký liečivý ani účinok. V minulosti sa do tejto kategórie nezriedka zadeľovali nedostatočne preskúmané látky, ktorých vplyv (na tlmenie nepriaznivých vedľajších účinkov, zrýchlenie alebo spomalenie resorpcie a pod.) sa dokázal až neskôr.

Súhrn všetkých zložiek drogy modifikuje výsledné pôsobenie účinných látok na organizmus. Tým sa vysvetľuje skutočnosť, že mnohé drogy majú odlišné kokinetické vlastnosti ako z nich izolované čisté substancie.

Z hľadiska biogenézy sa obsahové látky delia na primárne a sekundárne bolity. Primárne metabolity - obvykle jednoduchšie nízkomolekulové látky - sú základným produktom fotosyntézy. Keďže sa nachádzajú vo všetkých rastlinách, nazývajú sa aj ubikvitné. Sekundárne alebo špecializované metabolity vznikajú z primárnych a sú špecifické pre niektoré druhy rastlín (napr. alkaloidy, glykozidy a i.); niekedy tvoria rastlinné exkréty.

Liečivý účinok drogy - záruku pravosti a kvality - zabezpečujú štátne normy pre liečivé drogy. Zhrnuté sú v príslušných liekopisoch. V súčasnosti je najvýznamnejším liekopisom Pharmacopoea Bohemoslovenica, editio quarta (PhBs IV) -Československý lékopis, 4. vydanie (ČsL 4) z roku 1987. Okrem neho existujú platné československé štátne normy pre liečivé drogy (ČSN, respektíve ON), ktoré stanovujú pri každej droge dve, prípadne aj tri akostné triedy. Ak sa má oficinálna droga (t. j. tá, ktorú uvádza Československý lékopis) upotrebiť priamo ako liečivo (liek), musí zodpovedať prvej akosti podľa československej štátnej normy pre liečivé drogy.

Pri ordinovaní liečivej drogy, ktorá sa neuvádza v domácom liekopise, sa postupuje podľa liekopisných noriem iných štátov (pozri liekopisné skratky, str. 357).

V publikácii sa niektoré drogy uvádzajú aj v liekopisoch iných štátov. Celosvetový trend smeruje k rozširovaniu fytoterapeutickej praxe, a tým aj k zaraďovaniu novších drog do liekopisov.

Účinné toxické drogy a izolované látky sa nazývajú separandá - prudko účinné ( + ) a venená - veľmi prudko účinné (+ + ); podliehajú osobitným predpisom a vyžadujú si opatrnú manipuláciu. Vo 4. vydaní československého liekopisu sa drogy delia na nejedovaté, prudko účinné a veľmi prudko účinné.

Nomenklatúra drog sa uvádza v latinčine podľa botanického označenia rastlinného rodu materskej rastliny (niekedy aj podľa a označenia požadovanej časti rastliny v jednotnom čísle, napríklad: Herba agrimoniae, verbasci a podobne. Niekedy sa pridáva aj označenie rastlinného druhu, napríklad ribis

V niektorých prípadoch sa uvádza iba druh, napríklad uvae ursi. Z rastlinných častí sa najčastejšie používajú:

FLOS - kvet cum calice - s kalichom sine calice - bez kalicha cum stipite - so stopkou sine stipite - bez stopky

ANTHODIUM - kvetný úbor FOLIUM - list

cum flore - s kvetom FRUCTUS - plod

excorticatum - lúpané

PERICARPIUM - oplodie RADIX - koreň

mundata - lupaný naturalis - nelúpaný

RHIZOMA - podzemok SEMEN - semeno STIPES - stopka SUMMITAS - vrchol (vrcholová časť konárika) TUBER - Hluza, buľva

Prehľad najčastejších receptúrnych skratiek

Latinská skratka Latinsky Slovenský preklad

aa(p. aeq.) ana (partes aequales) po rovnakých častiach, každého rovnaký diel

a c , acid. acidus kyselina, kyslý ad capsulas do škrobových toboliek,

amylaces do oblátok ad caps. ad capsulas

gelatinosas do želatínových toboliek

ad ad do vrecúška ad man. med. ad medici do rúk lekára ad ad do téglika ad ad sacculum

papyraceum do papierového vrecka

ad scat. ad scatulam do škatule ad. us. ext. ad na vonkajšie použitie ad. us. int. ad usum internum na vnútorné použitie ad. us. propr. ad usum proprium na vlastnú potrebu ad vitr. ad do fľaše ad vitr. ad vitrum adlatum do prinesenej fľaše ad. vitr. alb. ad vitrum album do bielej (bezfarebnej fľaše) ad. vitr. ad vitrum amplum do fľaše so širokým hrdlom ad vitr. c. epist. v. ad vitrum cum epistomato

vitreo clausum do fľaše so sklenenou zátkou

ad vitr. ad vitrum do fľaše z hnedého skla ad vitr. gutt. ad vitrum guttatum do kvapkacej fľaše add. adde pridaj adsp. adspersorius zaprašovací aeq. aequalis rovnaký

ampulla ampulka aq. aqua, aquosum voda, vodný aq. bull. aqua bulliensis vriaca voda aq. ferv. aqua fervida horúca voda aq. redest. aqua redestillata redestilovaná voda aq. dest. aqua destillata destilovaná voda aq. dest. sterilis. aqua destillata sterilisata sterilizovaná destilovaná voda aq. aqua pro injectione voda na injekcie

aromaticus aromatický, voňavý aut aut similia alebo podobné ax. (ung.) axungia (porci) masť (bravčová)


bac. bacillus tyčinka balsamum balzam

but. maslo c. s caerul. caeruleus modrý

teplý caps., cps. capsula tobolka caps. capsula amylacea škrobová tobolka caps. capsula gelatinosa

(operculata) želatínová tobolka (s viečkom)

c. f. cum formula s opisom receptu ch. c. charta cerata voskovaný papier

cigarettae cigarety cnt., ctgr. centigram

cochlear lyžica varený

collyr. collyrium očná voda compositus zložený

concentratus koncentrovaný conscissus rezaný

consp. consperge posyp cop. kópia (opis) receptu coq. coque uvar corros. corrosivus leptavý cort. cortex kôra

surový, nečistený crystallisatus kryštalický

d.,D.,dent. da, detur, dentur daj, nech je dané, nech sú dané decoct., dct. decoctum odvar dental. zubnolekársky dentifr. dentifricius zubný

depuratus čistený dil.,dilut. dilutus zriedený disp. dispensa, dispensetur vydaj div. divide rozdeľ div. in dos. (aeq.) divide in doses (aequales) rozdeľ na rovnaké dávky drg.,drag. dragées dražé D. S. da signa, detur signetur daj, označ, nech je dané

a označené d. t. d., dant. dos. dentur doses nech sú dané také dávky dtr. detur nech e dané dtr. s. s. ven. detur sub signo veneni vydaj s označením jed elaeos silicový cukor

emplastrum náplasť emulsio emulzia

extr. extractum výťažok, extrakt extr. aq. extractum aquosum vodný výťažok extr. extractum fluidum tekutý výťažok extr. extractum suchý výťažok extr. spiss. extractum spissum hustý výťažok f. fiat, aby vzniklo, vznikli


fervidus horúci, teplý filtra filtruj flavus žltý

fl.,flor. flores kvet, kvety fluid. fluidus tekutý fol. list, listy

fructus plod kloktadlo globuli vaginales pošvové guľôčky

gr.,gross. grossus hrubý gran. granulum (granula) zrnko (zrnká) g". gutta (guttae) guttat. guttatim po kvapkách guttator. guttatorium kvapkadlo h. hora hodina herb. herba vňať inf. infusum inj. injekcia i. c. intracutanus podkožný i. m. intramuscularis vnútrosvalový i. v. intravenosus vnútrožilový

lagena fľaša drevo

linimentum mazadlo liquor, liquidus tekutina, tekutý

liquef. liquefactus skvapalnený m. zmiešaj

pil. pilulková hmota m. f. misce fiat (fiant) zmiešaj, aby bolo (boli)

mixtura zmes mucilago sliz mundatus lúpaný

ne rep. ne repetatur neopakovať nebula oblátka

olej oleosaccharum silicový cukor

téglik ophthalmicus očný

p.,pt. pars, partes čiastka, časti p. aeq. partes aequales rovnaké diely pastil. pastilli pastilky

penicillus štetôčka peroral. peroralis podaný cez ústa pp., praecipitatus zrážaný pro pro adultis pre dospelých pro inf. pro infantibus pre deti plv.,pulv. pulvis, pulveres prášok, prášky

s. quantum satis koľko je treba rad. radix koreň Rp. recipe vezmi

raspatus strúhaný


rect., rectif. rectificatus čistený rep., repet. repetatur nech je opakované rhiz. rhizoma podzemok rubr. ruber červený s. satis dosť

sine bez alebo

sub pod rozpusť

s. n. suo vlastným názvom scat. scatula škatuľka sem. semeno sir. sirupus sirup

solutio roztok solve rozpusť species čaj, čaje

spir. spiritus lieh jednoduchý

steril. sterilisetur nech je sterilizované subt. subtilis jemný

šťava suppositoria čapíky

susp. suspensio suspenzia tab.,tabl.,tbl.,tabul. tabulettae tablety tinct. tinctura tinktúra ten. tenuis riedky titr. titratus titrovaný tub. tuber ung. unguentum masť v., vitr. gutt. vitrum guttatum kvapkacia fľaštička vitr. tect. vitrum fľaštička so zabrúsenou zátkou

jed ver. verus pravý virid. viridis zelený

Dávkovanie a užívanie

Z praktických dôvodov je dávkovanie rastlinných drog a prispôsobené možnostiam chorého v domácnosti. Ak sa pri signatúre bližšie neurčí, rozumie sa pod pojmom lyžica polievková lyžica a pod pojmom lyžička kávová alebo čajová lyžička. Detská čiže dezertná lyžička sa musí vždy uviesť dvojslovne. Bez presnejšieho vyjadrenia sa ráta s plnými, zarovnanými lyžicami a lyžičkami; vrchovaté majú zhruba dvojnásobnú hmotnosť.

Orientačný prepočet jednotiek hmotnosti a objemu

1 šálka ml 1 pohár 150 ml 1 pohárik 100 ml 1 likérový pohárik 20 ml 1 polievková lyžica 15 ml 1 detská (dezertná) lyžička 10 ml 1 kávová (čajová) lyžička 5 ml

Hodnoty platia približne pre vodné roztoky s nižšími koncentráciami. Pri tinktúrach a olejoch treba rátať s tým, že 1 ml = 0,9 g a pri sirupoch 1 ml = 1,3 g.

1 zarovnaná polievková lyžica ľahkého prachu alebo čajovej zmesi cca 5 g 1 zarovnaná polievková lyžica kvetov alebo listov cca g 1 zarovnaná polievková lyžica koreňov, kôr, plodov a drevnatých častí cca g 1 zarovnaná polievková lyžica semien cca 5-10 g 1 vrchovatá polievková lyžica ľahkého prachu alebo čajovej zmesi cca 10 g 1 zarovnaná detská lyžička čajovej zmesi cca g 1 zarovnaná kávová lyžička ľahkého prachu alebo čajovej zmesi cca g 1 vrchovatá kávová lyžička ľahkého prachu alebo čajovej zmesi cca 3 g 1 zarovnaná kávová lyžička ťažkého prachu alebo ťažších rastlinných častí cca 1,5-3 g 1 vrchovatá kávová lyžička ťažkého prachu alebo ťažších rastlinných častí cca g 1 noža cca 0,5-1 g

Toxické prudko alebo veľmi prudko účinné liečivé látky patriace do liekopis-ných tabuliek I (Venená) a II (Separandá) musia mať presne určenú hmotnosť, ktorá sa zabezpečuje oddelenými dávkami (v kapsliach, tobolkách a pod.). Roztoky, ktoré sa užívajú vnútorne po kvapkách, musia mať kvapkacie zariadenie (kvapka-ciu fľašu, kvapkadlo) a udaný počet kvapiek pripadajúcich na 1 ml prípravku (respektíve počet kvapiek zodpovedajúcich udanému množstvu liečiva).

Správne dávkovanie rastlinných liečivých látok je nevyhnutné nielen z hľadiska bezpečnosti, ale aj na dosiahnutie optimálneho liečebného účinku. Z sa najčastejšie pripravuje 10 % roztok, t. j. 1 g drogy na 10 g vody, zo látok až 20 % roztok, t. j. 2 g na 10 g vody (záleží pritom aj na indikácii a potrebe ostatných obsahových látok). Pre domácu liečbu sa ordinujú aj zriedenejšie výluhy: 1 kávová lyžička, niekedy až polievková lyžica na šálku alebo pohár vody. Detské dávky sú o tretinu až polovicu nižšie (podľa hmotnosti, veku a stavu metabolizmu).

Liečivý čaj sa pije čerstvo pripravený, spravidla nesladený, teplý alebo vlažný, prípadne najčastejšie sa pije nalačno jednorazová dávka 1-3 dl, do dennej dávky 1/2-3/4 litra.

Stomachiká, cholagogá a choleretiká sa užívajú 3-krát denne, približne 15-30 minút pred hlavnými jedlami. Diuretické zmesi sa pijú viackrát denne. Metabolické, antisklerotické, a iné sa pijú cez deň, po dúškoch, najlepšie nalačno. spazmolytické a analgetické čaje sa ordinujú teplé, v jednorazovej dávke asi 1 dl. Laxatívne čaje sa majú piť teplé, v menších dávkach, najlepšie večer. Účinkujú po 8-16 hodinách. Môžu sa piť aj ráno nalačno; medzitým sa nesmú prijímať pokrmy ani nápoje. Expektoračné čajoviny sa môžu sladiť medom a pijú sa teplé niekoľkokrát denne. Aj antireumatické čajoviny sa pijú teplé, spravidla večer pred spaním. Potopudné čaje sa pijú jednorazovo, teplé, spravidla na posteli; sedatívne čaje sa majú piť jednorazovo a teplé; pri nepokojnom spánku aj večer. Sladia sa medom.

Takzvané zdravotné čaje sa môžu užívať aj dlhší čas. Zvyčajne dové, černicové a malinové listy, prípadne sušené jablkové šupky. Posilňujúce čaje obsahujú predovšetkým vitamíny (napr. šípkový čaj) a stopové prvky; pijú sa teplé po jedle.

Okrem sa môže z liečivých drog pripraviť gargarisma - kloktadlo, - klystír, - obklad (zábal), emplastrum - náplasť, ale aj unguentum

- masť, linimentum - mazadlo a i. Inhalatóriá, ktoré pôsobia na dýchacie cesty, sa pripravujú najčastejšie zo silicových drog (napr. prípravok Inhalol Pini).

Fytobalneoterapia - kúpele s prísadou liečivých rastlín - má aj v modernej medicíne nezastupiteľné miesto. Aplikujú sa čiastočné (sedacie), prípadne celkové (úplné) kúpele. Podľa množstva vody sa dáva dospelým 100-250 g, prípadne až 400 g liečivých rastlín na celý kúpeľ; deťom sa dáva do detskej vane g (podľa veku) najviac však polovičná dávka pre dospelých. Na čiastočný (sedací) kúpeľ sa dáva najviac tretina celkového množstva. Teplota kúpeľa nemá byť väčšia než 35-

°C; trvanie kúpeľa sa určuje podľa momentálneho zdravotného stavu - spravidla v rozmedzí 10-20 minút.

Spôsob stabilizácie a prípravy rastlinných

Vo väčšine prípadov je rastlina najúčinnejšia v čerstvom stave. Konzumovať sa však dá aj v podobe šalátov, nevarených bylinkových polievok, ako aj v čerstvej vylisovanej šťave. Sezónny výskyt bylín a nevyhnutnosť rýchleho použitia bránia širšiemu uplatneniu tejto liečby.

Látky, ktoré obsahuje čerstvá biologická surovina, veľmi rýchlo podliehajú enzymatickým - zväčša nežiadúcim - zmenám. Preto sa tieto látky stabilizujú, a to tým, že sa inaktivujú enzýmy. Šetrnejšia metóda je - zmrazovanie (dá sa použiť aj v domácich podmienkach - v mrazničke). Používajú sa aj iné metódy, ako je napríklad pôsobenie alkoholovými výparmi a i.

Intractum (intrakt - zavedený v zahraničí) je stabilizovaný prípravok z čerstvej rastliny. Pri homeopatickej terapii rozšírenej v niektorých štátoch sa používa zväčša čerstvá biologická surovina, prípadne surovina upravená (prípravky TEEP); okrem nich sa používajú aj výťažky - esencie, alebo urtinktúry - pratinktúry.

Najbežnejší spôsob konzervovania je sušenie. Musí sa robiť odborne, pri každej rastline osobitným, predpísaným spôsobom. Sušená bylinná časť - droga - má väčšiu výťažnosť obsahových látok, ak má pletivo rozrušené (napríklad rezaním). Veľkosť častíc drogy sa vyjadruje priemerom sitových ôk, cez ktoré pri preosievaní ešte prejdú; vyjadruje sa rímskymi číslicami. Pri úprave rastlinných drog sa používajú sitá

Predpísané sitá majú tieto hustoty:

I. rezané drogy 6,30 mm II. drogy 3,15 mm III. veľmi drobno rezané drogy,

alebo nahrubo roztlčené drogy 2,00 mm

IV. hrubo práškované drogy 0,80 mm V. jemne práškované drogy 0,25 mm VI. veľmi jemne práškované drogy 0,125 mm VII. najjemnejšie práškované liečivá 0,08 mm

Niekedy sa ešte udávajú veľkosti sít za príslušnou drogou. Pretože každá droga má predpísaný spôsob rezania alebo drvenia, nemusí sa v recepte uvádzať číslo sita.

Drogy sa môžu podávať aj samostatne, a to vtedy, ak majú požadovaný prevládajúci (dominantný) účinok. Obyčajne sa však predpisuje zmes rastlinných drog, ktorá sa nazýva species - čajovina.

Podľa terapeutického zámeru sa vyberajú rastlinné druhy, ktoré majú požadovaný účinok znásobiť - potenciovať, alebo rozšíriť - aditovať.

sa zvyčajne skladá z jednej alebo niekoľkých základných, hlavných drog, o ktoré sa opiera terapia - remedium Pomocné, podporné zložky účinok zosilňujú - remedium adjuvans. Často treba pridať drogy, ktoré zlepšia chuť, vôňu, prípadne aj vzhľad čajoviny - remedium corrigens. Jednotlivé zložky v čajovine môžu byť v rovnakých dieloch - ana partes aequeles (aa); často sa však droga so silnejším účinkom musí predpísať v menšej dávke. Rozličný pomer môže byť aj pri potenciujúcich a aditujúcich drogách.

Na liečebné ciele sa drogy upravujú rozličným spôsobom: Macerácia je výluh z drogy za pri teplote 15-25 °C. Trvá rozlične dlho

- najčastejšie od 30 min do 12 h, ale aj niekoľko dní (podľa ČsL 3 sedem dní), pričom sa výluh občas mechanicky premiešava.

Digescia je rozpúšťanie alebo vylúhovanie tuhých liečiv pri teplote 40-50 °C s rozličnou trvania (až 24 hodín).

Perkolácia je nepretržité vylúhovanie tuhých liečiv v tekutinách pri obyčajnej teplote, za občasného vypustenia perkolátu a doplnenia rozpúšťadla. Poskytuje väčšie množstvo účinných látok ako iné výluhy.

Extractum (extrakt) patrí medzi koncentrovanejšie výluhy. Podľa stupňa zahustenia rozoznávame tekutý riedky t e n u e), hustý a suchý extrakt s i c -

Tinctura (tinktúra) je spravidla liehový výluh drogy. Najčastejšie sa používa

spiritus dilutus (60 % lieh), ktorý vylúhuje drogu osobitným spôsobom (rozpúšťaním, maceráciou, perkoláciou, vírivou extrakciou).

Niekedy sa pripravujú aj medicinálne vína. Majú, podobne ako liehové tinktúry, kontraindikácie (detský vek, epilepsia, pečeňové choroby Obsahujú hované drogy.

Sirupus (sirup) je cukrový roztok s rozličných látok. Používa sa najmä v pediatrii ako chuťové, prípadne vzhľadové korigens.

Naši predkovia pripravovali z dužinatých plodov liečivých rastlín liečivé re. Známe boli aj zaváraniny z niektorých Častí liečivých rastlín (hrubšie a pod.).

Pulvis (prášok) sa pripravuje alebo pomletím drogy na jemnú múčku. Užíva sa navlhčený s tekutinami. Na práškovanie sa výhodne liečivé látky, ktoré sa pri vylúhovaní nedostávajú do roztoku.

Decoctum (odvar) je vodný, za tepla získaný výluh rastlinných častí. Varí sa 10 minút (podľa potreby 5-30 min) vo vodnom kúpeli pri teplote asi 90 °C. Po odstavení sa nechá vylúhovať ďalších 15 minút v prikrytej nádobe. voda sa má doplniť a obsah precediť cez sitko, plátno alebo gázu. Zvyčajne sa takto tvrdšie časti (ako napríklad kôra, drevo, semená, plody), alebo byle obsahujúce neprchavé, pomalšie sa rozpúšťajúce účinné látky (napríklad triesloviny, kyselinu kremičitú a i.).

Infusum sa pripravuje navlhčením drogy a zaliatím vriacou vodou. Po 15-30 minútach vylúhovania v prikrytej nádobe (pri izbovej teplote) sa alebo scedí cez sitko, riedke čisté plátno, respektíve gázu.

Pripravuje sa z mäkkých rastlinných častí, ktoré obsahujú ľahko odparovateľ-

né látky (napr. silice - éterické oleje), alebo teplom sa rozkladajúce substancie (napr. arbutín, antrachinónové deriváty).

ČsL 3 sa odvary a zápary takto: vhodne rozdrobená droga sa dôkladne premiešava roztieradlom v porcelánovej roztieračke s trojnásobným množstvom vody izbovej teploty dovtedy, kým nie je rovnomerne prevlhčená. Časť výluhu, vylisovaná z drogy roztieradlom, sa prefiltruje navlhčenou vatou do odváženej liekovky. K droge sa po čiastkach pridáva voda dovtedy, kým sa na navlhče-nie drogy a na vymytie vaty nespotrebuje štvrtina predpísaného množstva vody. Zmiešané časti výluhu sa odstavia, droga sa dá do vhodnej porcelánovej, sklenej alebo nehrdzavejúcej nádoby s vekom. P r i o d v a r e sa výluh zaleje zvyšným množstvom vriacej vody a vloží sa na 30 minút do vriaceho kúpeľa. Ešte horúci odvar sa prefiltruje; p r i výluh zaleje vriacou vodou (3/4 predpísaného množstva) a vloží sa za občasného premiešavania na 5 minút do vriaceho vodného kúpeľa. sa potom nechá pri izbovej teplote stáť, pričom sa ešte ďalších 45 minút občas premiešava a potom prefiltruje.

Výluh sa prefiltruje do macerátu cez vatu v použitom lieviku; droga i vata sa podľa potreby vylisujú, alebo premyjú takým množstvom vody, ktoré zabezpečí po zmiešaní predpísané množstvo výluhu.

Príprava odvarov a záparov podľa ČsL 3 je veľmi zložitá a preto sa na ich prípravu v domácnosti odporúčajú jednoduchšie postupy.

Pri príprave ktoré majú rozličné obsahové látky, sa používa kombinovaný postup. Ak čajovina obsahuje silice i triesloviny, robí sa aj odvar: polovičným množstvom vody sa čajovina zaparí, po scedení sa v druhej polovici vody povarí; po precedení sa obidve množstvá vody spolu ú. Ak sú v zmesi látky a silice, kombinuje sa macerát so záparom: v polovičnom množstve vody sa čajovina nechá aspoň 30 min za vylúhovať, po scedení sa zaleje rovnakým množstvom vriacej vody a zakryté sa nechá postáť. Precedené výluhy sa spolu zmiešajú.

Pri čajovine s veľmi rozdielnou hmotnosťou (napr. kvety so semenami) je potrebné pred odoberaním dávok celé množstvo premiešať, aby ťažšie časti neostali naspodku. Odporúča sa tvrdšie zložky zmesi variť dlhšie a mäkšie pridať tesne pred odstavením.

Výluhy sa majú pripravovať a podávať vždy čerstvé, bezprostredne pred použitím. Už pri niekoľkohodinovom uskladňovaní v termoske môže nastať rozklad účinných látok a rozmnoženie mikroorganizmov, a to najmä v macerátoch a zápa-roch. Na prípravu i podávanie treba použiť inertný materiál, ako je sklo, porcelán, kamenina či smaltované nádoby s neporušenou ochrannou vrstvou a pod. filtre, lieviky i pokrývky musia byť z antikoróznych materiálov. Aj pri krátkodobom uskladnení má byť nádoba s pripraveným čajom prikrytá, aby nenastala reakcia so vzdušným kyslíkom, alebo sekundárna kontaminácia.

Obsahové látky a

nové, pyridínové a piperidínové, tropánové, purínové, steroidné a terpenické. Pri systematickom členení sa zohľadňuje aj východisková aminokyselina, z ktorej vznikli.

horčiny.

Aminokyseliny sú organické kyseliny, v ktorých jeden alebo viaceré atómy vodíka nahrádza amínová skupina a karboxylová skupina -COOH. Sú opticky aktívne, prírodné, majú konfiguráciu L. i karboxylové skupiny v aminokyselinách zapríčiňujú ich amfotérny charakter - pôsobia ako roztoky. Ich prestavbou vznikajú v rastlinných tkanivách látky sekundárneho metabolizmu (alkaloidy, purínové deriváty, kyánové glykozidy, tioglykozidy a i.).

Polykondenzáciou aminokyselín vznikajú peptidy; sú to kyselín s tzv. peptidovou väzbou -CO-NH-. Peptidy, ktoré obsahujú menej ako 10 aminokyselín, sa nazývajú oligopeptidy; pri väčšom počte ide o polypeptidy.

polypeptidy s molekulovou hmotnosťou nad 10 000 sa nazývajú bielkoviny -proteíny.

Aminokyseliny, ktoré si ľudský organizmus nemôže syntetizovať sám, sa nazývajú esenciálne aminokyseliny. Sem patrí: leucín, izoleucín, metionín, treonín, fenylalanín a tryptofán. Človek je odkázaný výhradne na ich exogénny prívod bielkovinami, ktoré ich obsahujú. Sú nepostrádateľnou zložkou stravy, potrebnou pri biosyntéze telových bielkovín a niektorých hormónov. Každý rastlinný druh má iné zastúpenie esenciálnych aminokyselín. Komplexne sa nachádzajú napríklad v sójových semenách, kde prostredníctvom peptidových väzieb tvoria makromolekulové bielkoviny.

Pre obsah plnohodnotných bielkovín je perspektívnou rastlinou sója fazuľová (Glycine ktorá môže úplne nahradiť živočíšne bielkoviny. Pri čisto vegetariánskej strave bez sóje by sa musela potreba esenciálnych aminokyselín kryť širokým sortimentom rastlinnej stravy.

Keďže bielkoviny sú makromolekulové látky, neprechádzajú do rastlinných výluhov (vodných ani alkoholových). Preto sa aj účinok výluhov líši od účinku čerstvej rastlinnej šťavy, prípadne čerstvých rastlín konzumovaných v podobe šalátov, ktoré obsahujú rozličné bielkovinové látky. Túto odlišnosť vhodne využíva medicína; treba však mať na zreteli, že niektoré bielkoviny rastlinného pôvodu (rovnako ako bielkoviny živočíšneho pôvodu) môžu u citlivých pacientov vyvolať alergiu. Pri čajoch a tinktúrach z rovnakých druhov rastlín sa precitlivenosť nemusí prejaviť.

V niektorých rastlinách sú toxalbumíny, jedovaté bielkoviny (napr. v semenách fazule - phaseoli; za obsahujú toxický fazín, ktorý sa varom rozkladá).

Anorganické látky minerálne látky.

Antibiotiká sú metabolity mikroorganizmov, rastlín a živočíchov, ktoré potlá rast choroboplodných zárodkov (prípadne ich usmrcujú). Z doteraz známych

1 500 druhov sa v medicíne používa asi 30.

Antokyány (antokyaníny) sú glykozidicky viazané rastlinné farbivá. Ich farebný odtieň závisí od koncentrácie vodíkových iónov (pH) prostredia.

sú hydroxyderiváty soli. Ich farba závisí od koncentrácie vodíkových iónov (pH) prostredia. Sú to flavanové deriváty (pozri aj Flavonoidy a Betalaíny).

a antranoly - tricyklické odvodeniny antracénu - sa nachádzajú volné, alebo glykozidicky viazané. Okrem iných sa vyskytujú aj v drogách: Cortex frangulae, Fructus catharticae, sennae a rhei. Antrachinóny pôsobia v hrubom čreve, a to mierne laxatívne, kým ich zredukované deriváty -antranoly a antróny - majú silnejší účinok. Ešte aktívnejšie ako ich aglykónové monoméry sú vtedy, ak sú glykozidicky viazané. Výhodou väzby je väčšia stabilita pri príprave a lepšia transportovatefnosť v organizme.

Z doterajších výskumov je známe, že menšia časť antraglykozidov prechádza nezmenená do hrubého čreva. Obyčajne sa resorbuje a mení na hydroxyantrachi-nóny, ktoré sa pôsobením enzýmov rozpadajú na účinné metabolity. Pri postupe hrubým črevom metabolity spôsobujú zvýšenie sekrécie tekutín a hlienu, spomaľujú ich vstrebávanie, a tým zabraňujú prílišnému zahusťovaniu odpadových látok. Okrem toho zrýchľujú transport odpadových látok a po niekoľkých hodinách latencie ich vylučovanie stolicou. Účinné metabolity môžu prechádzať aj do materského mlieka, a tým zapríčiniť hnačky u dojčiat. Časť z nich sa dostáva do žlčových i močových ciest, kde pri zalkalizovaní spôsobuje hnedočervené sfarbenie Pôsobením na plexus myentericus Auerbachi zvyšuje napätie svalstva hrubého čreva.

Antracény, ktoré sa Čiastočne rozkladajú v tenkom čreve, môžu na stenu hrubého čreva pôsobiť podobne. Pri obstipácii spôsobenej hypotóniou hrubého čreva sa osvedčilo podávanie antracénových drog. U náchylných pacientov alebo pri vyšších dávkach môžu však vznikať v hrubom čreve Vtedy je vhodné podať malú dávku atropínových derivátov.

Kontraindikáciou podávania antracénov je predovšetkým kolitída, apendicití-da, funkčné poruchy obličiek a poruchy krvnej cirkulácie, ako aj gravidita. Relatívnou kontraindikáciou je menštruácia.

Azulenogény (proazulény) sa premieňajú po destilácii vodnou parou na modro sfarbené azulény. Sú to nenasýtené bicyklické zlúčeniny, ktoré patria medzi seskvi-terpény (majú 15 atómov uhlíka). Vyskytujú sa v siliciach. Proazulén z rastlín Ma-

recutita a Achillea millefolium sa premieňa destiláciou na Proazulény z rastlín Artemisia - artabsín, absintín a anabsintín - sa menia postupne z chamazulogénu na chamazulén. Proazulény (najmä z paliny) sú účinné horčiny. Podobný typ je aj knicín z benediktovej vňate.

Chamazulén a príbuzné látky majú antihistamínový účinok. Znižujú aktivitu histamínu, prípadne brzdia jeho uvoľňovanie; zaraďujú sa medzi antialergické zlúčeniny. Súčasne majú protizápalové účinky, zvyšujú aktivitu fagocytov, zlepšujú vstrebávanie zápalových edémov, epitelizáciu a hojenie.

Najčastejšie sa drogy s používajú pri zápaloch slizníc: pri a na ústnej dutiny a pri zápaloch vonkajších rodidiel na sedacie kúpele. Pri zápalových kožných chorobách, prípadne pri alergickom podráždení kože a slizníc, sa aplikujú vo forme olejov a mastí, ale aj vo forme obkladov a kúpeľov.

Azulény majú antiseptický a antibakteriálny účinok (pôsobia proti viacerým druhom choroboplodných baktérií).

Podobné účinky ako chamazulén majú aj iné azulény, napríklad gvajazulén, ktorého antihistamínové pôsobenie sa využíva pri prieduškovej astme a pri spastic-kej bronchitíde. Ostatné účinky sa využívajú pri zápaloch čriev, najmä hrubého čreva. Zvonku sa aplikuje pri zápalových a alergických kožných chorobách. Pri vnútornom užívaní sfarbuje moč do zelena.

Balzamy sú zmesou silíc a živíc (pozri príslušné heslá) z niektorých cudzokrajných ihličnatých stromov.

Betaín je trimetylový derivát aminokyseliny glycínu. Lipotropný faktor zabraňuje stukovateniu pečene.

Betalaíny sú farebné glykozidy, respektíve aromatické aminokyseliny. Modrofialové až červené betalaíny sa nazývajú betakyaníny, žlté až oranžové betaxantí-ny.

Bielkoviny —* aminokyseliny.

Biogénne vznikajú z aminokyselín dekarbolizáciou; majú výrazný fyziologický účinok. Zo známejších sem zaraďujeme histamín a sérotonín, ktoré vyvolávajú bronchospazmus.

Bufadienolidy sú steroidy využívané v kardiotonickej liečbe (— digitaloidy).

alkoholy cyklity.

Cyklity (cyklohexanoly) sú deriváty hexitov - cukorných alkoholov -, ktoré vznikajú redukciou hexóz (napr. glukózy). K najznámejším cukorným alkoholom patrí sorbitol - sorbit a inozitol - inozit, ktorého hexafosfát je kyselina Pokladá sa za lipotropnú látku. Využíva sa predovšetkým v terapii steatózy pečene; okrem toho ako tonikum, v liečbe a pri orgánových artériosklerotic-kých poruchách.

Digitaloidy (steroidné glykozidy) sa používajú ako základné kardiotonické lieky. Delia sa na kardenolidy a bufadienolidy. Najznámejšie digitaloidy sa získavajú z náprstníkov (Digitalis) a strofantov (Strophanthus). Bufadienolidy obsahuje napríklad urgínea prímorská (Urginea maritima) a čemerica (Helleborus).

Enzýmy sú bielkovinové biokatalyzátory chemických reakcií. Podmieňujú všetky biochemické reakcie v prírode. Ich účinnosť závisí od teploty, hodnoty pH a prítomnosti efektora (aktivátor, inhibítor), ktorý reakciu podporuje, alebo brzdí. Skladajú sa z nebielkovinovej zložky (koenzým, prostetická skupina, kofaktor) a z bielkovinovej zložky (apo-

apoferment). Každý enzým má názov podľa medzinárodnej nomenklatúry (zahŕňa typ reak

cie a označenie substrátu; má príponu -áza) a poradové číslo podľa desatinného triedenia. Prvé číslo označuje hlavnú skupinu enzýmov podľa typu reakcie. Druhé číslo označuje podskupinu podľa charakteru zasiahnutej väzby, prenášanej skupiny, typu štiepnej väzby, katalyzovanej reakcie, novej väzby a pod. Tretie číslo označuje podskupinu podľa akceptora potrebného pre každý typ donora. Štvrté číslo udáva poradové číslo enzýmu v príslušnej podskupine. Zoznam názvov obsahuje Správa medzinárodnej komisie pre enzýmy. Používa sa dvojaké názvoslovie enzýmov - systematické a triviálne. V praxi sa môže používať triviálne názvoslovie.

Enzýmy sa do šiestich hlavných skupín: oxidoreduktázy (EC 1), transferázy čiže kinázy (EC 2), hydrolázy (EC 3), (EC 4), izomerázy (EC 5) a ligázy čiže syntetázy (EC 6; EC = Commission).

Z terapeutického hľadiska sú najvýznamnejšie enzýmy tretej triedy - hydrolázy. Sem zaraďujeme tráviace enzýmy.

Esterázy (3.1) katalyzujú hydrolýzu esterov. Patrí k nim pankreatická lipáza (3.1.1.3), ktorá umožňuje trávenie tukov.

Glukozidázy (3.2) katalyzujú štiepenie polysacharidov a Patria k nim amylázy (3.2.1) - predtým nazývané diastázy - štiepiace škrob alebo kogén na maltózu. K amylázam patrí takadiastáza - z rastliny Aspergil-

oryzae. Na rozdiel od živočíšnej pankreatickej amylázy je účinná aj v kyslom prostredí (prípravok Orenzym). Do skupiny patrí aj (3.1.1.2) zo sladu, kvasníc, pankreatickej i črevnej šťavy, ktorá štiepi maltózu na glukózu. Betafruktofuranozidáza (3.1.1.2) - predtým nazývaná sacharáza alebo in-vertáza - štiepi sacharózu na glukózu a fruktózu.

Peptid-hydrolázy čiže proteázy (3.4; proteolytické enzýmy) katalyzujú štiepenie bielkovín na aminokyseliny. Delia sa na peptid-peptidohydrolázy čiže proteiná-zy (3.4.4; endopeptidázy), (3.4.1), xypeptid-aminoacidohydrolázy (3.4.2) a dipeptidohydrolázy (3.4.3; peptidázy alebo exopeptidázy).

Do podskupiny peptid-peptidohydroláz patrí aj papaín (3.4.4.10) z tropického kra Carica papaya, ktorý zapríčiňuje skvapalnenie výlučkov v ústach a v žalúdku. Terapeuticky významná je jeho schopnosť rozrušovať bielkovinu črevných parazitov. Aplikuje sa tak digestívnej, ako aj pri liečbe.

Ak nie sú pri spracovaní rastlinnej drogy bunkové enzýmy vhodne inaktivova-né, zapríčinia zmenu obsahových látok a ich rozklad.

Éterické oleje silice.

Farbivá — rastlinné farbivá.

Fenoly sú aromatické hydroxyzlúčeniny, ktoré majú na hydroxylovú skupinu. Často sa vyskytujú v glykozidickej väzbe, napríklad arbutín (z medvedice lekárskej - Arctostaphylos uva-ursi) je vhodný na dezinfikovanie močových ciest.

Fenylpropány sú fenolové zlúčeniny s propánovým radikálom na benzénovom jadre. Vyskytujú sa v mnohých rastlinných metabolitoch, najmä v siliciach. Silice eugenol a anetol majú dezinfekčné účinky.

Fermenty enzýmy.

Flavonoidy sú fenolové látky; v rastlinnej ríši ich je známych okolo 400. Podľa základnej štruktúry sa rozlišuje niekoľko typov: flavány, flavény, flavóny, izoflavó-ny, flavanoly, flavanóny, flavanolóny a flavandioly. Rozlišujú sa polohou na jadre, prítomnosťou dvojitých väzieb a stupňom oxidácie. Vyskytujú sa buď voľné, alebo vo forme glykozidov. Pre aktivitu v metabolizme organizmu sa nazývajú aj bioflavonoidy. Medzi ne zaraďujeme aj tzv. vitamín P (obsahuje aj iné látky). Nachádzame ho v rutine, kvercetíne, niektorých kumarínových a triterpénových látkach, niektorých druhoch trieslovín (katechín) a v niektorých leukoantokyanidí-noch. Ide o látky, ktoré majú rozličné chemické štruktúry, pričom v nich však prevládajú flavonoidy.

Najznámejší flavónový glykozid kvercetínu a cukru je rutín. Možno ho izolovať z kvetu sofory (Sophora Obsahujú ho aj rastliny Ruta graveolens, Fagopyrum esculentum, tataricum a drogy Pericarpium au-rantii hippocastani, Herba violae tricoloris a ďalšie.

rutinu venoruton (troxerutinum) je súčasťou viacerých venofarmák. Rutín spomaľuje oxidáciu kyseliny askorbovej, a tým predlžuje účinnosť vita

mínu C v organizme. Inaktivuje tak enzýmy, ktoré obsahujú ión medi, ako aj hya-luronidázu, ktorá bunkové spojivo a rozpája bunkovú membránu vlásočníc i Rovnako ako vitamín C má rutín silný antiskorbutový účinok.

Flavonoidy oxidačno-redukčné procesy, znižujú aktivitu viacerých tkanivových enzýmov, ako napríklad cholínesterázy, xantínoxidázy, histidíndekar-boxylázy a tyrozíndekarboxylázy, ale aj kyseliny glutamínovej. Rutín, kvercetín a ďalšie flavonoidy inhibujú metabolizmus katecholamínov pôsobením na (COMT). Predpokladá sa, že pri predĺžení farmakodynamického účinku a adrenalínu flavonoidy zmenšia priepustnosť kapilárnych stien. Popritom zvyšujú ich pružnosť, elastickosť a znižujú

Pôsobia aj antiagregačne na erytrocyty a zvyšujú ich flexibilitu čo je výhodné pre kapilárnu cirkuláciu, ktorá zvyšuje parciálny tlak kyslíka

v tkanivách. Spazmolytickým účinkom na hladké svaly väčších ciev napomáhajú krvný prietok. Na srdcový sval pôsobia flavonoidy zlepšením kontrakcií, čím sa zvyšuje minútový objem srdca. Terapeuticky sa využívajú aj pri toxickom poškodení srdcového svalu (napr. chloroformom, chinidínom a pod.). Rutín a kvercetín pôsobia pri otrave Tak pri intoxikácii myokardu sprevádzanej hromadením kyseliny ako aj pri hyperkaliémii

ha rutín a kvercetín normalizovať srdcovú činnosť zásahom do dového metabolizmu.

Pri hypertenzii rutín zmenšuje nebezpečenstvo z krvácania (najmä krvácania do mozgu) tým, že znižuje priepustnosť tepnových stien. Krvný tlak však neznižuje. Veľmi často sa používa v geriatrickej terapeutickej praxi.

Protizápalový a protialergický účinok flavonoidov sa potenciuje súčasným podávaním kyseliny askorbovej (resp. drog alebo potravín s vysokým obsahom vitamínu C). Pozitívne ovplyvňuje aj reumatické choroby, pri ktorých sa predpokladá deficit rutinu.

Flavonoidy, ktoré patria medzi (rutín, kvercetín, kemferol, tín, hyperozid), (luteolín, apigenín) a niektoré (hesperidín, na-

majú diuretické účinky. Drogy, ktoré ich obsahujú, sa môžu užívať aj dlhší čas. Pri chronických močových chorobách sa na podpornú liečbu a na dosiahnutie komplexnejšieho i účinku používa kombinácia drog Fo-

betulae, Herba equiseti, Herba polygoni avicularis, sambuci, Herba vio- a i. Niektoré flavonoidy napomáhajú aj rozširovanie obličkových

tepien uvoľnením hladkého svalstva, iné dráždením epitelu obličkových kanálikov, prípadne zvyšovaním spätnej resorpcie v nich.

Ochranným účinkom na vlásočnice a zlepšením krvného prietoku flavonoidy vhodne dopĺňajú hepatoprotektívne pôsobenie flavonolignánov na pečeňový parenchým. Flavonolignánová droga (Fructus cardui sa preto dopĺňa drogami.

Viazaním iónov vápnika zabraňujú flavonoidy zrážavosti krvi a zadržujú v vápnik. Preto sú niektoré flavonoidné drogy súčasťou liečby tromboembolických chorôb, a to predovšetkým v gerontológii.

Okrem podporného pôsobenia na vitamín C a priameho vplyvu na zlepšenie odolnosti tepien flavonoidy znižujú aj koncentráciu cholesterolu v krvi, čím pôsobia proti artérioskleróze. Flavonoidy sa teda indikujú aj pri hypertenzii, ischemickej chorobe srdca, cukrovke a všetkých rizikových faktoroch artériosklerózy.

Protinádorové pôsobenie flavonoidov podmieňuje pravdepodobne inhibícia činnosti hyaluronidázy a polyvalentné brzdenie bunkových enzymatických procesov. Slabé gestagénne účinky sa pozorovali pri užívaní izoflavonoidov. Veľký význam má aj ochranný vplyv flavonoidov pri ožarovaní a pri insolácii.

účinky flavonoidov na hladké svalstvo závisia od chemickej stavby: aglykóny majú oveľa silnejšie účinky ako glykozidy.

Kým pri rutine sa nezistili bakteriostatické vlastnosti, kvercetín veľmi účinne pôsobí na aj mikroorganizmy; okrem toho inaktivu-je aj botulotoxín. Jeho ramnozid kvercitrín má však oveľa menšiu účinnosť. netín, fizetín a blízke antokyány brzdia množenie tuberkulóznych bacilov. Antiseptická účinnosť závisí od štruktúry kvercetín a naryngenín tlmia rozvoj vírusovej infekcie, ale rutín je v tomto smere neúčinný.

Flavonoidné drogy účinne pôsobia aj pri liečbe polinózy, urtikárie a ďalších alergických chorôb.

Rutín sa obvykle predpisuje pri chorobách tepničiek oka - traumatického alebo patologického pôvodu -, ktoré sa zvýšenou lámavosťou a priepustnos-

kapilár. Preto sa indikuje pri retinopatii akejkoľvek etiológie. Keďže je len nepatrne toxický, môže sa pravidelne podávať aj vyše roka. na zvieratách sa zistil pri podávaní vysokých dávok rutinu jediný toxický príznak, a to pokles telesnej hmotnosti.

Pri užívaní flavonoidov treba mať na zreteli ich interakciu s inými liekmi: napríklad ak sa súčasne podávajú sulfónamidy a streptomycín, znižuje sa ich antibak-teriálna účinnosť.

Pretože rutín je vo vode slabo rozpustný, zápary a vary z drog, ktoré ho obsahujú, sú menej účinné. Alkoholové tinktúry majú väčší liečebný efekt. Rutín, kvercetín i hesperidín sa môžu podávať buď samostatne, alebo s inými látkami. Priemyselne sa vyrábajú rutínové prípravky: Rutin Spofa, Ascorutin, Rutophyllin.

Flavonoidné drogy potenciujú farmakodynamické účinky hlavných liečivých látok, preto sa pridávajú do

Floroglucidy - deriváty floroglucinolu - majú antiparazitické (tenifúgne) účinky. Nachádzajú sa aj v podzemku paprade samčej (Dryopteris

Ftalidy sú aromatické laktóny kyseliny ftalovej. Obsahuje ich tak silica ligurče-ka (Levisticum), ako aj iných (Apiaceae).

Fytoalexíny sú fenolové, flavonoidné a iné nešpecifické ochranné látky, ktoré produkujú niektoré rastliny pri napadnutí infekciou.

(lektíny) sú bielkovinové toxické látky ktoré aglutinujú erytrocyty určitej krvnej skupiny alebo podskupiny. Ako sa používajú napríklad fytohemaglutiníny z viky vtáčej (Vicia cracca), ktorými sa diferencujú krvné podskupiny A\ a

Fytohormóny sú niektoré látky stimulujúce rast (napr. heteroauxín), ale aj látky s hormonálnym účinkom na ľudský organizmus (napr. kortikomimetický účinok glycyrhizínu z drogy Radix liquiritiae). Do tejto skupiny patria aj glukokiníny, ktoré znižujú glykémiu; obsahujú ich napríklad rastliny Phaseolus vulgaris, Galega of-ficinalis a i.

predstavujú chemicky odlišné látky vyšších rastlín, vyznačujúce sa schopnosťou zastaviť rast, prípadne usmrcovať mikroorganizmy alebo prvoky. Nachádzame ich v mnohých rastlinách.

Podobné účinky majú látky produkované nižšími rastlinami (napr. huby, plesne a pôdne baktérie), ktoré sa nazývajú antibiotiká.

Glukozinoláty sú dusíkaté sírne - horčinové glykozidy. Nachádzajú sa v kapustovitých (Brassicaceae). Ich dráždivý účinok sa uplatňuje v derivanciách.

Glycerofosfatidy sú biogeneticky príbuzné tukom. Majú významnú úlohu pri stavbe membránového systému buniek a pri transporte tukov. Predstavujú lipidy

kyselinou fosforečnou, na ktorú je naviazaný serín, kefalí-ny alebo cholín (lecitíny). Pre fytoterapiu majú veľký význam lecitíny, pretože pôsobia na priepustnosť bunkovej steny. Sú predmetom bádania pri výskume lipozó-

Používajú sa v liečbe - v prevencii i v terapii, ale aj v rekonvalescencii.

Glykoretíny sú glykozidické živicové látky pôsobiace laxatívne. Obsahujú ich pupencovité (Convolvulaceae).

Glykozidy (heteroglykozidy - heterozidy) sú zložením i účinkom veľmi odlišné látky. Obsahujú uhlík, vodík a kyslík, niektoré aj dusík, prípadne síru. Sú to deriváty sacharidov, ktoré majú na zvyšku sacharidu viazaný organický radikál

Tento nositeľ účinkov má pri jednotlivých glykozidoch odlišné chemické zloženie, a tým aj odlišný účinok na organizmus. Preto sa glykozidy spomínajú vo viacerých kapitolách.

Glykozidy sa delia na tieto skupiny: - Glykozidy, pri štiepení ktorých vzniká jedovatý kyanovodík, ako napríklad

v droge amygdali - Horčinové glykozidy, ktoré obsahuje droga Semen sinapis nigrae a i. - Fenolové glykozidy, ktoré obsahujú napríklad drogy uvae ursi, Fo- myrtilli, Herba callunae, Cortex salicis. - Antrachinónové glykozidy, ktoré sa nachádzajú (okrem iných) aj v drogách

Cortex frangulae a Radix rhei. - Srdcové glykozidy - kardenolidné heterozidy náprstníkového typu - sa na

chádzajú v týchto materských rastlinách: Digitalis purpurea, Digitalis lanata, Digi- grandiflora, Digitalis ferruginea, Digitalis Isoplexia canariensis a i.

Srdcové glykozidy strofantínového typu sa vyskytujú v týchto rastlinách: Strophan-thus gratus, Strophanthus Adonis Convalaria Bufadeno-

heterozidy obsahuje Urginea maritima. - Glykozidické horčiny obsahuje napríklad Radix gentianae, Herba centaurii,

Folium trifolii a i. - Potopudné glykozidy obsahujú drogy sambuci, tiliae a i. - Saponínové glykozidy majú drogy Radix saponariae rubrae, Radix

Radix liquiritiae, Flos verbasci, Folium violae odoratae, Herba virgaureae a i. - glykozidy obsahuje Herba meliloti, Herba asperulae. - Flavónové glykozidy - bioflavonoidy - obsahuje Herba rutae, Herba violae

tricoloris a i. Špecifické účinky glykozidov sa uvádzajú pri jednotlivých

rastlinách. Medzi glykozidmi nachádzame látky so silnými toxickými účinkami, ale aj látky s celkom miernymi toxickými účinkami.

Guma je substancia, ktorá vzniká na niektorých rastlinách pri porušení bunkových blán a obsahu buniek. Obsahuje polysacharidy; na vzduchu tvrdne. Z domácich druhov rastlín je to napríklad čerešňová guma cerasorum; pozri aj Živice).

Heterozidy — glykozidy.

Horčiny sú látky definované podľa chuťového receptora. Majú rozličnú chemickú štruktúru. Niektoré patria medzi glykozidy, iné medzi alkaloidy (strychnín, brucín, chinín; pozri príslušné heslá).

Horčiny dráždia chuťové receptory na jazyku, a tým vyvolávajú vylučovanie slín. Pri styku so sliznicou žalúdka vyvolávajú hojné vylučovanie žalúdočnej šťavy. Napomáhajú trávenie, odstraňujú bolestivé hladkého svalstva žalúdka vznikajúce nalačno, vyvolávajú tráviacu leukocytózu. Mierne dráždia sliznice tráviacich ciest, ale pri užívaní v presných terapeutických dávkach ťažkosti vyvolané dlhodobými žalúdkovými a črevnými chorobami. Vhodné sú pri dyspepsii zapríčinenej nedostatočným vylučovaním žalúdočnej šťavy, prípadne pri achlórhydrii (popri substitučnej liečbe). Celkove zlepšujú trávenie.

K horčinám zaraďujeme glykozidy gencianín a netoxický genciopikrín, ktoré obsahuje droga Radix gentianae; príbuzné látky obsahujú aj drogy trifolii fibrini, Herba centaurii, Herba Herba hyperici, Radix taraxaci, Radix cichorii, Herba absinthii a i. Horčiny sa podávajú v podobe odvarov, záparov a extraktov z jednotlivých rastlín, alebo v alkoholových výluhoch (napr. Tinctura

Antrachinóny z ferox účinkujú ako žalúdková horčina aj v malých dáv

kach g). Stupeň horkosti sa h o r k o s t i . Je to prevrátená hodnota

zriedeného vodného výluhu 1 g drogy alebo tinktúry, ktorá ešte vyvolá zreteľne horkú chuť.

Chinóny (diketóny) sú oxidačné produkty fenolov. Z troch známych typov sa terapeuticky využívajú bicyklické chinóny - deriváty naftalénu. Juglón z listov a oplodí orecha spôsobuje tmavé sfarbenie pokožky. z rosičky brzdí množenie tuberkulóznych bacilov, streptokokov, stafylokokov a i. Okrem toho má aj spazmolytické i niektoré ďalšie účinky. Fylochinón - vitamín K - je prítomný v zelených rastlinách. Terapeuticky významné sú aj chinóny - antrachinóny (pozri príslušné heslo).

Chlorofyl je zelené farbivo rastliny uložené v chloroplastoch a viazané na molekulu bielkoviny. Obsahuje v molekule porfyrín s komplexne viazaným kovovým horčíkom. Jednu karboxylovú skupinu má esterifikovanú alkoholom fytolom. Chlorofyl asimiláciu oxidu uhličitého a vody, a výstavbu sacharidov. Vo vyšších rastlinách sa vyskytuje vo dvoch formách: ako modrozelený chlorofyl „a" (tvorí 75 % celkového množstva; rozpúšťa sa v benzíne) a ako žltozelený chlorofyl „b" (rozpustný v metanole).

Chlorofyl je veľmi dôležitým rastlinným produktom pre fytoterapiu i pre výživu. Ako donátor horčíka podmieňuje reakcie transportu fosforu; aktivuje vyše 100 enzýmov. Zúčastňuje sa na biosyntéze bielkovín, DNA a glykolýze. Pozitívnym pôsobením na látkovú premenu v ľudskom organizme významne prispieva k prevencii i terapii artériosklerózy. Predpokladá sa, že chlorofyl prijímaný v čerstvej

listovej zelenine má podstatný vplyv na dlhovekosť niektorých etnických skupín. Význam chlorofylu v prevencii a terapii chorôb nie je doteraz dostatočne docenený.

Chlorofyl sa najčastejšie získava z pŕhľavy dvojdomej (Urtica dioica L.). Pre svoje protizápalové, granulačné, epitelizačné a dezodoračné účinky sa aplikuje (v olejovom roztoku) pri preležaninách, popáleninách, kožných hnisavých afek-ciách, a podobne (prípravok spray).

Iridoidy. Ich farebné polyméry - modré a čierne pigmenty (pseudoindikány) -spôsobujú černenie nesprávne sušených skorocelových listov. Mnohé z nich sú nestále heterozidy; vyskytujú sa v horcovitých rastlinách (Gentianaceae) ako horčina logalín, prípadne sekoiridoid gentiopikrín podobný iridoidom. V železníkovitých (Verbenaceae) sa nachádza verbenalín, ktorý má uterotonické vlastnosti, v krtiční-kotvarých rastlinách (Scrophulariceae) zas aukubín s hypotonickými účinkami a z valeriánovitých rastlín (Valerianaceae) získavame valepotriáty so účinkami.

Karotenoidy, karotény a xantofyly sú červenožlto sfarbené tetraterpénové látky. V podstate sú to druhotné pigmenty chlorofylu, sfarbujúce plody, korunné lupienky, korene a podobne. Zložkou karoténu je aj axeroftol - predstupeň vitamínu A.

Kukurbitacíny (elatericíny) sú zväčša glykozidy veľmi horkej chuti. Pôsobia ako drastické laxatíva; okrem toho majú aj cytotoxické účinky na nádory. Pre celkové toxické účinky na organizmus sa však veľmi neuplatňujú.

Kumaríny sú deriváty aromatického laktónu kyseliny ktorý tvorí základ flavonoidov. Kumaríny uránového typu sa označujú ako

Z glykozidickej väzby sa vplyvom enzýmov (napr. pri sušení rastliny) uvoľňuje aglykón kumarín s charakteristickým príjemným pachom. Z farmakologického hľadiska majú látky príbuzné účinky ako flavonoidy: podľa chemickej štruktúry účinnej zložky spazmolytické na hladké svalstvo, analgetické, seda-tívne, diuretické (najmä saluretické), antiseptické i antimykotické.

Dikumarol výrazne pôsobí proti zrážavosti krvi. V pečeni brzdí tvorbu protrombínu, pôsobí na VIL, IX., X. faktor, vyvoláva binémiu, hypoprokonvertinémiu, a tým predlžuje zrážavosť krvi. Využíva sa v prevencii príhod a v terapii i Podľa prírodného vzoru sa dnes vyrába dikumarol synteticky.

Štrukturálna príbuznosť dikumarolu s vitamínom K vysvetľuje ich antagonistické pôsobenie na zrážavosť krvi.

Furokumaríny pôsobia U citlivých jedincov sa môžu prejaviť ich fotosenzibilizujúce účinky. Pri užívaní drog, ktoré ich obsahujú (Radix angeli-cae a i.), môže následné vystavenie pokožky slnečným lúčom vyvolať dermatitídu.

Kumarín pôsobí na centrálny nervový systém, a to tak, že vyvoláva depresiu. Má mierne spazmolytické vlastnosti na priečne pruhované svalstvo, ale výrazné na

hladké svalstvo. Jeho antibakteriálny účinok sa prejavuje pri niektorých mikróboch. Brzdí tvorbu v pečeni. Väčšie dávky, prípadne

dlhodobé užívanie, môžu toxicky pôsobiť na pečeň alebo obličkový obsahujú mnohé rastlinné drogy, ktoré sú farmakodynamicky účinné:

Herba Herba Radix pimpinellae, Radix angelicae, ru-tae a iné. Účinky kumarínových látok z jednotlivých drog sú rozdielne podľa toho, ako sa odlišujú ich chemické štruktúry. Kumarínové látky sa môžu v organizme kumulovať v slezine, obličkách, ale najmä v pečeni, čo môže vyvolať

Biotransformáciu podmieňuje zdravotný stav chorého, ale aj genetické predpoklady. Pri dlhodobom užívaní treba osobitne pozorne sledovať Quickov protrombínový čas, prítomnosť krvi v ale predovšetkým kontrolovať sliznice a kožu, či nevznikajú krvné výrony. Užívanie kumarínových látok sa nesmie prerušiť náhle pre nebezpečenstvo následnej zvýšenej zrážavosti krvi.

Kumaríny prechádzajú placentárnou bariérou, preto môžu ohroziť plod, ktorý má aj tak nižšiu koncentráciu protrombínu. Vylučujú sa aj do materského mlieka, a tým zapríčiňujú krvácanie z pupočníka, podkožné hnačky alebo poškodenie pečene.

Podávanie je kontraindikované pri krvácavých stavoch, poškodení pečene a obličiek, vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika, zápale hrubého čreva, pankreatitíde, tuberkulóze pľúc v aktívnom štádiu, gravidite. Nežiadúce účinky sa prejavujú vo forme nevoľnosti, vracania, hnačky. Zvýšená sa u vnímavých jedincov môže zjaviť už pri bežných dávkach, dokonca aj pri minimálnom dávkovaní.

Kumarínové látky sa v interakcii s inými liečivami prejavujú rozlične: na per-orálne antidiabetiká pôsobia potenciujúco, podobne na barbituráty a sulfónamidy. Znižujú účinok vitamínu C. Protizrážavé vlastnosti sa potenciujú pyra-zolovými a fenotiazidovými derivátmi, sulfónamidmi, perorálnymi antidiabetika-

anabolickými steroidmi, chinidínom, alkoholom a i. Účinok kumarínov znižujú barbituráty, penicilín, vitamín K, kardiotoniká, perorálne kontraceptí-va, glukokortikoidy, antihistaminiká a iné.

Kyseliny (predovšetkým organické) sa nachádzajú v rastlinách. Ovocným plodom dodáva osviežujúcu chuť najmä kyselina jablčná, vínna, citrónová. Biologicky nepostrádateľná je predovšetkým kyselina askorbová, známa ako vitamín C. Organické kyseliny sa vyskytujú aj v iných častiach rastliny. Z anorganických (minerálnych) kyselín je terapeuticky účinná kyselina kremičitá, ktorú obsahujú viaceré diuretické, metabolické, hemostyptické a iné drogy.

Laktóny sú estery hydroxykyselín. Obsahujú ich aj náprstníkové digitaloidy, kumaríny a väčšina

Lecitín patrí medzi glycerofosfatidy (pozri heslo). Lecitíny ovplyvňujú priepustnosť bunkovej steny. Preventívne i terapeuticky sa užívajú proti ate-roskleróze. Lecitín sa získava najčastejšie zo semien sóje (Glycine - Faba-ceae) a z kukuričných zŕn. Zo živočíšnych produktov ho najviac obsahuje vajcový

Mastné kyseliny —* lipidy.

žítok. Lecitín má v molekule hydrofilné aj lipofilné skupiny, preto je veľmi dobrý emulgent. Využíva sa pri príprave emulzií na vnútorné podávanie.

Leukoantokyaníny sú bezfarebné flavanové glykozidy; pri určitom množstve vodíkových iónov (pH) v prostredí sa menia na farebné antokyaníny.

Lignany sú toxické, zväčša glykozidické cyklické zlúčeniny. Často tvoria zložku živíc. Niektoré sa dajú použiť v potravinárstve ako antioxidanciá, iné zosilňujú účinok insekticídnych prípravkov. Niektoré lignany majú drastické laxatívne účinky, iné majú antimitotické vlastnosti.

Lipidy (tuky, oleje) sú rezervné látky rastlín. Skladajú sa z glycerolu (glycerínu) a príslušných mastných kyselín (ako napr. kyselina olejová, palmitová, stearo-vá a i.), ktoré určujú vlastnosti lipidov. Rastlinné tuky sú zväčša tekuté - slnečnicový, ľanový, konopný, repkový olej atď. Uskladňujú sa najmä v semenách (plodoch), kde vytvárajú energetické zásoby. Nenasýtené mastné kyseliny rastlinnej proveniencie (napr. kyselina linolová a linolénová) sú nevyhnutné pre biochemické procesy v ľudskom organizme a okrem toho majú aj dôležitú protisklerotickú funkciu (pozri heslo Vitamín F).

Tukom sú príbuzné vosky. Ako exkréty slúžia na ochranu povrchu rastlinných orgánov.

Minerálne látky sa vyskytujú v rastlinných organizmoch zväčša v podobe solí s organickými, prípadne anorganickými zlúčeninami. Kyselina kremičitá sa vo vode rozpúšťa ťažko. Pri jej terapeutickom využití sa droga musí dlhšie variť. Kyselinu kremičitú obsahujú napríklad rastliny: Agrimonia eupatoria, Equisetum arvense (celkove má 5,19-7,77 % kremíka, ale vo vode rozpustnej kyseliny kremičitej iba 0,5-1,5 % ) , Pulmonaria officinalis, Galeopsis ochroleuca, Polygonum aviculare a iné.

(Si) má významnú úlohu v metabolických procesoch organizmu. Jeho nedostatok vo výžive detí brzdí rast (až v 35 % prípadov), vývoj kostí a zubnej skloviny. Zníženie množstva kremíka v ľudských tkanivách sa uvádza pri artérioskleróze, tuberkulóze, niektorých neoplazmatických procesoch a i.

V prevencii a terapii chorôb sú dôležité aj ďalšie stopové prvky - mikroelementy. Rastliny sú ich základným zdrojom. Stopové prvky majú v organizme často veľmi špecifické poslanie:

(Fe) je nevyhnutné pre krvotvorbu (hemoglobín), ale aj pri iných fyziologických a biochemických procesoch (myoglobín, cytochrómy, flavoproteínové enzýmy, peroxidázy, katalázy a pod.). Jeho nedostatok sa prejaví najskôr nedostatočnou tvorbou hemoglobínu, neskôr poruchami centrálnej nervovej sústavy. Nachádza sa v listovej zelenine, špenáte, strukovinách, orechoch a i. Z drog ho obsa

urticae, ale aj mnohé ďalšie. Na erytropoéze sa zúčastňuje aj horčík, mangán, zinok a meď.

(J) je nevyhnutný pre správnu činnosť štítnej žľazy, pretože je súčasťou jej hormónov.

(Cu) sa zúčastňuje - spolu so železom - na tvorbe červených krviniek. Je súčasťou viacerých enzýmov (cytochrómová oxidáza, oxidáza kyseliny askorbovej a i.). Nachádza sa najmä v listovej zelenine a v orechoch, ale aj v byliach mnohých druhov liečivých rastlín.

(Mn) je aktivátor viacerých enzýmov pôsobiacich pri okysličovaní. Zúčastňuje sa na dekarboxylácii a hydrolýze. Nevyhnutný je pri liečbe avitaminózy

Nachádza sa v zelenine, orechoch a bôbovitých rastlinách. (Zn) aktivuje viaceré enzýmy (anhydrázy, dehydrogenázy a i.). Ne

vyhnutný je pre vývoj centrálnej nervovej sústavy a gonád. Zlepšuje reparačné procesy pri hojení rán, ale aj pri a keratinizácii. Veľký význam má aj pre činnosť nervových buniek. Jeho nedostatok vyvoláva poruchy vývoja, náchylnosť k cukrovke a imunodeficienciu.

l é n (Se) aktivuje peroxidázu glutatiónu. Pôsobí synergicky s vitamínom E. Brzdí rozvoj srdcovocievnych chorôb. Zvyšuje odolnosť erytrocytov proti he-

Nedostatok selénu zvyšuje výskyt niektorých neoplazmatických procesov, ale aj jeho nadbytok je škodlivý. Nachádza sa predovšetkým v jačmeni a v kukurici.

(F) je katalyzátor oxidácie a i. Je potrebný pre vývoj kostí. Chráni pred zubným Jeho nadbytok spôsobuje de-kalcifikáciu kostí, hypomagneziémiu v krvnom sére a ukladanie kalciových solí v obličkách, v svaloch a v pľúcach.

(Li) má protektívny vplyv pri liečbe chorôb bielych krviniek. Pri jeho nedostatku sa často psychózy.

(Mo) má vplyv na metabolizmus kostí a činnosť gonád. Je akti-vátorom xantínoxidázy. Pri jeho nedostatku sa zvyšuje kazivosť zubov, kostného tkaniva a gonád.

M a g n é z i u m (horčík; Mg) ovplyvňuje transport fosforu v organizme. Aktivuje vyše 100 enzýmov. Zúčastňuje sa na biosyntéze bielkovín, DNA a glykolýzy. Je súčasťou chlorofylu, preto sa nachádza v listovej zeleni. Jeho nedostatok vyvoláva poruchy obehového systému, náchylnosť na cievne choroby a zvyšuje výskyt novotvarov.

(Cr) sa zúčastňuje na metabolizme sacharidov. Pri jeho nedostatku sa zistil sklon k cukrovke. Nadbytok chrómu zvyšuje nebezpečenstvo novotvarov

Chemické prvky sa akumulujú v určitých rastlinných druhoch. Ich množstvo je závislé od geochemických vlastností pôdy, kde sa rastlina vyskytuje voľne, alebo pestuje a od rastlinných druhov. Napríklad lítium sa nachádza prevažne v čeľa-diach Rosaceae, Caryophyllaceae, Ranunculaceae, Solanaceae.

Predovšetkým u detí, gravidných žien a u starších ľudí treba dopĺňať stopové prvky dostatočným príjmom pestovanej zeleniny, ale aj šalátmi z mnohých druhov liečivých rastlín. Vhodné sú aj čaje s čím najpestrejšou paletou vhodných bylín.

Mliečne šťavy sú zvyčajne emulzie. Môžu obsahovať kaučuk, tuky, bielkoviny, živice, sacharidy, alkaloidy, slizy, enzýmy a iné látky. Vznikajú v mliečniciach. Na povrch vytekajú buď prirodzenými otvormi, alebo pri poranení. Na vzduchu tuhnú (napr. ópium z Papaver somniferum).

Pektíny —* sacharidy.

Polyacetylény predstavujú prudko toxické, prevažne alifatické uhľovodíky. Obyčajne sú v tekutom stave. Nachádzajú sa v zelerovitých (Apiaceae). Sú jedovatými látkami rozpuku jedovatého (Cicuta virosa), tetuchy kozej (Aethusa cynapium) a iných rastlín.

Polysacharidy sacharidy.

Pseudoindikány iridoidy.

Rastlinné farbivá môžu byť z chemickej stránky tukové (chlorofyl), bielkovinové (chromoproteidy), heteroglykozidy (väčšina flavonoidov) a i. Preto sa zaraďujú do viacerých skupín. Podľa rozpustnosti sa delia na lipochrómy a hydrochró-

Lipochrómy sú farbivá plastov - teliesok bunkovej cytoplazmy (napr. chlorofyl, karotén, xantofyl). Známych je približne päťdesiat druhov. Chlorofyl má anti-bakteriálne vlastnosti. Karotén je A.

Hydrochrómy sa nachádzajú v šťave vakuol. Niektoré - antokyány - sa menia farebne podľa počtu vodíkových iónov (pH) prostredia - od červených po výrazne modré. Obsahuje ich napríklad rastlina Cyanus segetum, plody z Vacci-

Cerasum a i. Antokyán čučoriedok regeneruje očný purpur.

Rotenoidy sú zlúčeniny izoflavónu rotenónu. Nachádzajú sa v niektorých bô-bovitých (Fabaceae). Majú insekticídne vlastnosti. Pretože sú toxické aj pre ryby, niekde ich používajú pri primitívnom rybolove.

Sacharidy (glycidy, cukry) sú priame produkty fotosyntézy. Je to rozsiahla skupina rastlinných látok, ktoré sa skladajú z uhlíka, vodíka a kyslíka. Majú všeobecný vzorec Vyskytujú sa buď ako jednoduché cukry dy), alebo zložené cukry (disacharidy, trisacharidy, oligosacharidy). Kondenzované do osmoticky inaktívnych polysacharidov tvoria rezervné, ale aj stavebné látky bunkových stien a kostry rastlinných tiel.

Sacharidy sú zlúčeniny. Podľa polohy oxo-funkcie sa delia na (oxofunkcia je v skupine na Q ) , alebo ketó-zy (oxofunkcia je na Podľa počtu uhlíkov v molekule sa delia cukry na biózy (2 C), triózy (3 C), tetrózy (4 C) a najviac rozšírené pentózy (5 C) a hexózy (6 C). Podľa sférického usporiadania sekundárnej alkoholickej skupiny na asymetrickom uhlíku (najvzdialenejšom od oxofunkcie) vznikajú D-cukry a L-cukry. Podľa schopnosti otáčať rovinu polarizovaného svetla sa rozoznávajú cukry ľavotočivé (-)

alebo pravotočivé ( + ) . Vertikálne vzorce cukrov vyjadrujú mnohé chemické vlastnosti monosacharidov. Tollensove cyklické vzorce vystihujú poloacetátový charakter cukrov, Haworthove vzorce vznik a a s tým spojenú mutarotáciu. Cukry s päťpočetným (furanózovým) he-terocyklom sa nazývajú cukry so (pyranózovým) hetero-

Monosacharidy sú základné cukry so všeobecným vzorcom Z nich

sú odvodené alkoholické cukry, urónové kyseliny (aj kyselina askorbová) a cukry. V prírode sú buď voľné, alebo viazané v oligosacharidoch a polysacharidoch. Alkoholické cukry sa vyskytujú v niektorých šťavách, urónové kyseliny bývajú súčasťou heteropolysacharidov a aminocukry mukopolysacharidov.

K pentózam patria aldózy D(+)-xylóza, L(+)-arabinóza, ktoré sú najčastejšie zložkami hemicelulóz, slizov a L(+)-ramnóza vyskytujúca sa v slizoch alebo v heterozidoch.

Pretože xylóza sa po perorálnom podaní vylučuje skoro nezmenená, využíva sa ako diagnostikum resorpcie sacharidov v tenkom čreve (Xylosum Spofa pulvis ad diagnosim).

Najrozšírenejšia v prírode je aldohexóza D( + )-glukóza (Glucosum; ČsL 3), ktorá sa vyskytuje buď ako voľná v ovocí a v mede, alebo viazaná v oligosacharidoch, polysacharidoch a v Predstavuje zdroj energie najmä pri zvýšenej fyzickej námahe. K aldohexózam ďalej zaraďujeme D(+)-manózu a D( + )-ga-laktózu, ktoré sa vyskytujú v a v slizoch, a D(-)-fruktózu, voľne sa vyskytujúcu v ovocných šťavách a v mede. Pridáva sa do infúznych roztokov; okrem toho sa používa ako sladidlo pre diabetikov. Je súčasťou Mucilogranu.

Z alkoholických cukrov sa terapeuticky využívajú aj (Mannitolum, ČsL 3), nachádzajúci sa v (prípravok Manit Spofa infúzny roztok) a D-sor-

(Sorbitolum, ČsL 3). Obsahuje ich ovocie zo Sorbus aucuparia, Crataegus oxyacantha i Crataegus monogyna (Rosaceae; prípravok Sorbit Spofa). Obidva alkoholické cukry sa pridávajú najčastejšie do infúznych roztokov, ktoré nemajú obsahovať bežné cukry, ako napríklad pri cukrovke.

Najvýznamnejším reprezentantom oligosacharidov je s a c h a r ó z a (Saccha- ČsL 3) z cukrovej trstiny - Saccharum officinarum (Poaceae) a z repy obyčaj

nej - Beta vulgaris (Chenopodiaceae). Sacharóza sa vo farmácii používa jednak ako chuťové korigens, jednak ako osmoticky účinný konzervačný prostriedok v ga-lenickej príprave; ako živina sa pridáva aj do infúznych roztokov (ČsL 3; Oleosac-chara, Sirupi, Solutio sacchari 40 % ) . (Saccharum lactis, ČsL 3) sa nachádza v mlieku cicavcov. Napomáha normalizovanie črevnej flóry, má mierny xatívny účinok. tvorí hlavnú zložku Extractum ktorý sa získava zo sladu - Okrem nej sladový extrakt obsahuje aj vitamíny komplexu B, aminokyseliny, minerálne soli a i. Nachádza sa v prípravkoch: malteum a Vina medicinalia (ČsL 2), Passit, Maltoferrochin, Vinum con-durango, Bioklein sirup.

Polysacharidy sa rozdeľujú na homopolysacharidy - ak ide o polyméry jedného cukru (glukózany, galaktany a pod.), alebo ktoré sú zložené z rozličných cukrov (manogalaktany, xyloglukózany a So stúpajúcou

lekulovou hmotnosťou polysacharidov klesá rozpustnosť, sladká chuť aj redukčná schopnosť. K polysacharidom zaraďujeme škrob, celulózu, gumu, niektoré slizy, algináty a pektíny (pozri príslušné odstavce).

ČsL 3) vytvára po zahriatí s vodou koloidný roztok, ktorý má po vychladnutí konzistenciu gélu. Má dve frakcie: amylózu a ktoré sa využívajú vo farmácii predovšetkým pri príprave galeník, ale aj v gii a v dietetike. Najznámejšie škroby sú Amylum oryzae a Amylum (ČsL 3), Amylum a Amylum solani.

(Dextrinum, ČsL 3) vznikne zahrievaním škrobu so zriedenými prchavými minerálnymi kyselinami pri 100 až 120°C. Používa sa na prípravu Ex-tractum belladonnae siccum (ČsL 3).

D e x t r á n je slizovitý glukózan. Vytvára ho aeróbny kok senteroide. V upravenej forme je jednou z najdokonalejších náhrad krvnej plazmy. Medzi najznámejšie prípravky patrí Injectio dextrani pro infusione (ČsL 3),

Spofa a Rheodextran Spofa.

Saponíny sú heterozidy (saponozidy), ktoré tvorí glycidová zložka a genín (aglykón) sapogenín s triterpénovou a steroidovou štruktúrou.

Tým, že saponíny emulgujú tuky a znižujú povrchové napätie tekutín, napomáhajú vytváranie penivých roztokov. Pri perorálnom užívaní aj v terapeutických dávkach dráždia nervové zakončenia v sliznici žalúdka, čím vyvolávajú miernu nevoľnosť a zároveň podráždením vagového ústredia zvyšujú tvorbu a vylučovanie riedkeho hlienu v prieduškách. Okrem toho sa podráždi aj dýchacie a kaš-

centrum, čo sa prejavuje častejším Riedke hlieny bakteriálne i korpuskulárne častice, ktoré sa ľahšie expektorujú. Vplyv saponínov sa aj zvýšeným vylučovaním žlče, žalúdočnej kyseliny a ďalších sekrétov v celom tráviacom trakte.

Pri enzymatickom pôsobení v črevách sa saponíny čiastočne rozkladajú na sapogenín, ktorý sa po resorbovaní vylučuje Podľa novších výskumov saponíny nenapomáhajú močenie, ale naopak, diurézu mierne brzdia.

Väčšie dávky saponínových drog nadmerne dráždia žalúdočnú a črevnú sliznicu, čím vyvolávajú vracanie, hnačku a krvácanie z črevných kapilár. Vstrebanie väčšieho množstva saponínov zapríčiňuje poškodenie cievnych kapilár, poruchu obličkového i pečeňového parenchýmu, srdcového svalu a pľúcnych alveol. Väzba saponínov s cholesterolom a sterolovými látkami spôsobuje hemolýzu. Celkove je toxickosť saponínov úmerná ich hemolytickej účinnosti. Hodnotí sa v h e m o 1 y -t i c k ý c h j e d n o t k á c h ktoré vyjadrujú počet mililitrov suspenzie červených krviniek, hemolyzovaných odvarom z 1 g saponínovej drogy.

Saponínové heterozidy sú v rastlinnej ríši veľmi rozšírené. Toxickosť jednotlivých druhov je veľmi rozdielna. Niektoré druhy erytrocyty vo veľkej miere, iné celkom nepatrne (tieto sa spájajú do komplexových látok s krvnými albumínmi).

hippocastani obsahuje saponín escín, ktorý - bez ohľadu na poruchy (trauma, zápal) - zvyšuje nepriepustnosť vlásočnicových stien. S tým súvisí aj jeho antihistamínové a antiserotonínové pôsobenie, ktoré zabraňuje presakova-

niu krvi cez kapiláry. Protizápalový a účinok napomáha lepšiu výživu postihnutých tkanív a upravenie ich fyziologických funkcií. vlastnosti escínu sú obmedzené väzbou na krvné albumíny, ktoré zabezpečujú aj jeho transport v organizme. Hemolýzu a poškodenie parenchymatóznych orgánov spôsobuje iba v koncentrovaných, vysokých dávkach. Niekedy sa escín podáva aj parenterálne pri poúrazových stavoch, zápaloch žíl, zvýšenom kapilárnom krvácaní a podobne.

Saponíny z Hedera - hederakozidy - majú spazmolytický účinok na hladké svalstvo. Radix glycyrrhizae obsahuje saponín glycyrhizín, ktorý pôsobí spaz

na hladké svalstvo tráviaceho traktu; okrem toho napomáha vykašláva-nie a povzbudzuje činnosť nadobličiek. Prejavuje veľmi nízku hemolytickú aktivitu. Herba herniariae obsahuje tri triterpénové saponozidy A, B, C, ktoré pravdepodobne brzdia saluretický účinok flavonoidov nachádzajúcich sa v tej istej droge. Radix primulae obsahuje až 10 % saponínov, ktoré majú sekretolytické a expekto-račné účinky. Radix saponariae má okolo 20 % saponínov, ktoré pôsobia nielen expektoračne, ale zvyšujú aj sekréciu žlče i žalúdočnej kyseliny.

Niektoré triterpénové saponíny majú antibakteriálne vlastnosti. Rastlina Cen- asiatica obsahuje aziatikozid, ktorý pôsobí na tuberkulózne bacily rovnako

ako streptomycín. Saponínové drogy sú súčasťou expektoračných, choleretických, diaforetic-

kých, metabolických a iných čajovín. Perorálne podané saponíny sa cez intaktnú sliznicu tráviacich ústrojov vstre

bávajú iba čiastočne. Pri poškodení sliznicového epitelu alebo pri zápaloch a toxických poškodeniach výstelky tráviacej rúry sa môže zvýšiť resorpcia saponínov do krvi, čo sa prejavuje toxickými príznakmi.

Silice - éterické oleje - sú zmesi prchavých látok s typickým pachom, charakteristickým pre určité rastlinné druhy. Rastlinné silice tvorí rozličných bez-dusíkatých látok, ktoré obsahujú uhlík, vodík a kyslík. Okrem miestnych dráždivých účinkov majú všetky výrazné dezinfekčné vlastnosti. Zväčša sa používajú ako stomachiká, sedatíva, nervína, ale aj ako chuťové a čuchové korigenciá. Rastliny s vysokým obsahom silice sa nazývajú aromatické. Tekuté silice na svetle a vzduchu tuhnú -

Siliciam sú príbuzné živice, ktoré vylučujú niektoré rastliny buď samovoľne, alebo pri poškodení. Gumoživice obsahujú väčšie množstvo gumy alebo slizu s jemne emulgovanou živicou (napr. Balzamy sú tekuté živice, ktoré majú živicu rozpustenú najčastejšie v silici. (Napríklad terpentínový balzam obsahuje terpentínovú silicu, v ktorej je rozpustená živica - kolofónia).

Sliz (mucilago) sa skladá z lyofilných koloidov makromolekulových polysacharidov rozpustných vo vode, s ktorou tvorí - podľa vzájomného pomeru - riedky sól až rôsolovitý gél. Reťazce rastlinných slizov často obsahujú tak kyseliny urónové, ako aj cukorné zvyšky. Terapeuticky najvýznamnejšia účinná látka je sliz zložený z kyseliny a metylpentóz.

Fytoterapia využíva slizové drogy ako ochranné, lahodne pôsobiace látky,

ktoré chránia senzitívne nervové zakončenia a utišujú bolesť. Vhodné sú predovšetkým na podráždené sliznice a kožu.

a ochranný vplyv majú látky aj na zapálené sliznice na, z ktorých potom nevychádza tak často reflexné dráždenie na kašeľ. Preto sa podávajú ako antitusiká (prípadne expektoranciá) a ako protektíva. Predpokladá sa, že sliz pôsobí synergicky s niektorými ďalšími látkami, ktoré sa nachádzajú v droge, pretože samo lokálne pôsobenie na sliznice iba čiastočne vysvetľuje výrazný antitusický efekt. Používa sa v kombinácii s et Radix althaeae, et

Folium plantaginis a Slizové drogy majú dobrý terapeutický účinok aj pri suchých zápaloch

kde zmierňujú suchosť, škriabanie a bolestivé stiahnutie pri prehítaní. Majú výrazné expektoračné účinky, hoci mechanizmus ich pôsobenia sa zatiaľ nedá jednoznačne interpretovať. Pri zápaloch horných dýchacích ciest sa v podobe záparov a odvarov používa aj Lichen islandicus a Radix liquiritiae (Radix glycyrrhizae).

Okrem toho sa slizy používajú ako nedráždivé laxanciá, pretože povzbudzujú črevnú peristaltiku a napomáhajú vyprázdňovanie čriev. Rastlinné slizy ako kara-gén, agar-agar a sliz zo Semen psylli sa v tráviacom trakte, pretože tu nie sú enzýmy potrebné na hydrolýzu slizov na monosacharidy. Zachovaním ob-jemnosti (pri plastickej konzistencii) črevný a tým povzbudzujú črevnú peristaltiku a uľahčujú plynulé vyprázdňovanie. Keďže sliznice nepoškodzujú, môžu sa užívať aj dlhší čas.

Ochranné pôsobenie drog sa využíva aj pri dlhotrvajúcich chorobách žalúdka a čriev (najmä pri podráždení sliznice). Vhodné sú najmä pri vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika, lebo viažu veľké množstvo kyseliny chlorovodíkovej a chránia zapálenú sliznicu pred dráždivými účinkami dyspeptických produktov. Rastlinné slizy sa podávajú v 2-10 % záparoch, odvaroch, prípadne macerátoch za

Podávanie slizov sa osvedčilo aj pri odtučňovacích kúrach. kvanti

tu potravín a bez kalorického príjmu simulujú sýtosť, pričom zabezpečujú pravidelné vyprázdňovanie. Prehnané dlhodobé užívanie má popri žiadúcej redukcii hmotnosti negatívne účinky na látkovú premenu; ochranný povlak slizu na stenách trá-viacej rúry a zlepšená peristaltika znižujú resorpciu, čím zapríčiňujú karenciu biologicky dôležitých látok, ako sú aminokyseliny, sacharidy, tuky, ale aj vitamíny a minerálne látky, ktoré odchádzajú nevstrebané stolicou. Tento mechanizmus pôsobenia slizov je však výhodný pri perorálnych otravách toxickými zlúčeninami, ťažkými kovmi, liekmi, ale aj jedovatými produktmi kvasných alebo hnilobných procesov v črevnom lúmene.

Terapeutický účinok slizov sa využíva aj pri traumatických alebo zápalových léziách na koži a slizniciach, kde ich povlak chráni tkanivá pred vonkajšími škodlivými vplyvmi. Zmäkčením a sliz uvoľňuje zaschnuté a stvrdnuté vrstvy sekrétov a umožňuje prenikanie liekov do tkanív. Povlak slizu utlmuje dráždenie nervových zakončení, čím sa tíši tak bolesť a nepríjemné pocity, ako aj svrbenie a rozličné parestézie. Sliz teda lokálne utlmuje zápalové procesy a napomáha hojenie.

Stopové prvky — minerálne látky.

Triesloviny sú bezdusíkaté látky, fenolové deriváty nejednotného zloženia. Vytvárajú sa v bunkových vakuolách prevažne z glycidov. Terapeutické účinky majú hydrolyzujúce triesloviny - tanoidy, galotaniny - rovnako ako aj katechínové triesloviny a ich odvodeniny.

Adstringentné účinky trieslovín podmieňuje ich väzba s bielkovinami, s ktorými tvoria vo vode nerozpustné zlúčeniny. Ochranný koagulačný film na sliznici alebo kožnom epiteli zabraňuje prenikaniu vody a škodlivých látok, čím umožňuje rýchlejšie hojenie. Obmedzením prístupu dráždivých látok k senzitívnym nervovým zakončeniam sa zníži bolesť, svrbenie a rozličné parestézie, ktoré sprevádzajú zápalové, toxické a alergické choroby kože alebo slizníc. Vhodné pôsobenie sa po-tenciuje prenikaním trieslovín (v malom množstve) do hlbších tkanív, pričom stiahnutie vlásočníc a spevnenie ich stien zabraňuje tvorbe tkanivových ulcerácií. Spomalením pohybu leukocytov a obmedzením pôsobenia histamínu sa vysvetľujú antiflogistické účinky trieslovín.

Zrážaním krvných bielkovín a krviniek zabraňujú triesloviny difúznemu kapilárnemu krvácaniu (napr. zo slizníc tráviacich ústrojov). Adstringentné účinky trieslovín zabraňujú vnikaniu rozpadových tkanivových produktov do hlbších vrstiev a do krvnej cirkulácie. V tráviacom trakte spomaľujú vstrebávanie potravinových metabolitov i toxických látok požitých perorálne (prípadne vyvolaných infekčným agensom).

Triesloviny spomaľujú sekréciu v slizniciach a v tráviacom trakte, čím čiňujú obstipáciu. Antimikrobiálne pôsobia predovšetkým na baktérie.

Nachádzajú sa v listoch, plodoch, koreňoch a v kôre mnohých rastlín. Vo väčšom množstve ich obsahuje najmä: Rhizoma bistortae, juglandis, Fructus myrtilli, Rhizoma Rhizoma Folium theae a Cortex quercus.

Oficinálna trieslovina tanín - Tanninum tannicum - kyselina taníno-vá) - je glykozid kyseliny s glukózou. Získava sa z dubienok - Gallus quercus.

Z trieslovinových drog sa robia zápary, odvary, prípadne tinktúry. Zvonku sa používajú pri oparení, ekzémoch (najmä mokvavých), kapilárnom krvácaní a za-pareninách. Pri zápalových chorobách ústnej dutiny a pri aftóznej sa podáva Tinctura gallae. Na obklady, oplachy, a sedacie kúpele sa používa 0,5-2 % tanínový roztok.

Pri rozsiahlych poškodeniach pokožky (po oparení, prípadne pri väčšom poškodení slizníc) môže vstrebanie väčšieho množstva tanínu do krvného obehu zapríčiniť obturáciu kapilár, a tým následne nekrotizáciu tkanív.

Tanninum albuminatum (Tannalbin - Albuminum tannicum) pôsobí adstrin a antibakteriálne. Užíva sa vnútorne, predovšetkým pri zápaloch tráviaceho

traktu a pri hnačke. Pri dlhodobejšom užívaní spôsobuje obstipáciu. U predispo-novaných pacientov sa môžu zjaviť koliky žalúdka a čriev, prípadne vracanie ako vedľajší účinok liečby. Väčšie dávky poškodzujú sliznice tráviacich ústrojov.

Keďže triesloviny vytvárajú s niektorými alkaloidmi, glykozidmi a ťažkých kovov (napr. Cu, Pb a i.) nerozpustné a ťažko vstrebateľné zlúčeniny, s úspechom sa indikujú pri otravách týmito látkami, pričom sa súčasne podávajú laxatíva. Medzi alkaloidy, ktoré sa s kyselinou tanínovou (a pri ktorých preto neúčinkuje trieslovina), patrí najmä kokaín, nikotín, atropín, fyzostigmín a podobne reagujú aj kovy antimón, arzén a ortuť.

Niektoré katechínové kondenzované triesloviny príbuzné antokyánom a majú účinky podobné rutinu. Katechínové triesloviny pyrogalolového, čias

točne aj elagového radu sa kondenzujú ľahko; ich dimerizačné látky majú zvýšené adstringentné účinky. Pri dlhom skladovaní vznikajú oxidáciou flobafény, ktoré so stratou rozpustnosti strácajú aj biologickú aktivitu. Po roku sa v droge zníži roz-pustnosť trieslovín na 50 %.

Vitamíny z rastlín sú pre organizmus biologicky nepostrádateľné. Organizmus je zväčša odkázaný na ich prísun potravou, keďže si ich nevie vytvoriť sám. Niektoré rastliny poskytujú vhodný provitamín, z ktorého sa v organizme syntetizuje príslušný vitamín.

Z hľadiska chemického zloženia sú vitamíny nejednotné látky. Zaraďujú sa medzi ergóny. Sú to exogénne látky, ktoré podľa priebehu mnohých enzýmových reakcií hodnotíme ako esenciálne. Nie sú síce energetickým zdrojom, ale napriek tomu sú (v nepatrnom množstve) potrebné pre normálny priebeh biochemických procesov.

A, ktorý je potrebný pre normálnu činnosť epitelových buniek a správnu funkciu rodopsínu tyčiniek i čapíkov v očnom pozadí, obsahujú rastliny predovšetkým v podobe provitamínu karoténu (paradajky, červená paprika, špenát, šalát; z ovocia najmä pomaranče, marhule a i.).

E - tokoferol - má veľký význam ako rastový a protisklerotický faktor. Pôsobí ako antioxidant nenasýtených mastných kyselín bunkovej membrány a vitamínov A a C. Nevyhnutný je pre reprodukčný a kardiovaskulárny systém a svalstvo. Nachádza sa v obilných klíčkoch.

K- fylochinón - poruchám zrážavosti krvi. Nachádza sa v zelených častiach rastlín. Dostatočné množstvo tohto vitamínu vytvárajú aj črevné baktérie.

F označuje esenciálne nenasýtené mastné kyseliny - linolovú a nolénovú -, ktoré sú potrebné pre metabolické a reparačné procesy v koži. Má výrazné antisklerotické účinky. Nachádza sa v rastlinných olejoch.

Skupina vitamínov B má asi 20 členov. V i t a m í n - aneurín - má významnú úlohu v metabolizme sacharidov. Jeho nedostatok sa telesnou a duševnou únavou, anorexiou, poruchami trávenia i krvného obehu a úzkostnými stavmi. Obsahujú ho celé obilné zrná (celozrnný chlieb a pečivo), zemiaky, kvasnice a i.

K o m p l e x v i t a m í n u B tvorí riboflavín, niacín, kyselina listová a pantoté-nová. Vitálne dôležitá je jeho vlastnosť prenášať vodíkové ióny; okrem toho je nevyhnutný pre správnu funkciu oxidačných enzýmov, ktoré neobsahujú železo (v ro-

hovke a v šošovke). Pôsobí pri tkanivových oxidáciách v kostrovom svalstve, myokarde a v pečeni, kde sa uskutočňuje sacharidový metabolizmus. Umožňuje metabolizmus keratoproteínov v koži a výživu kožných adnexov. Zúčastňuje sa na tvorbe krvných elementov a zárodkových buniek. Nachádza sa v pivovarských ciach, ale aj v i, kukurici, v zemiakoch, obilí a i.

- pyridoxín - tvorí koenzýmy, ktoré sa zúčastňujú na načných a dekarboxylačných procesoch aminokyselín a pri premene kyseliny

na kyselinu arachidónovú. Vo väčšom množstve je zastúpený v obilninách, sójovej múke, banánoch a i.

C- kyselina askorbová - zasahuje do oxidačno-redukčných a ďalších metabolických procesov organizmu. Zvyšuje odolnosť proti infekciám a napomáha plnú fyzickú výkonnosť. Dostatočný prísun vitamínu C chráni organizmus pred artériosklerózou. Nachádza sa vo všetkých čerstvých rastlinách, vo väčšom množstve v šípkach, čiernych ríbezliach, citrusovom ovocí, listovej zelenine, paprike, zemiakoch a i.

Vosky patria medzi lipidy. V rastlinnej ríši sa najčastejšie vyskytujú ako epi-dermálne výlučky listov, stoniek a plodov. Slúžia predovšetkým na ochranu rastlinných častí proti vyparovaniu vody. Z chemickej stránky sú to zmesi esterov vyšších nasýtených mastných kyselín a viacuhlíkových alkoholov. Z rastlinných voskov sa najčastejšie využíva vosk z mladých listov brazílskej voskovej karnaubskej palmy Copernicia cerifera (Arecaceae). Zo živočíšnych voskov je známy včelí vosk a vosk z ovčej vlny (Cera ktorý sa pre veľmi dobrú emulgačnú schopnosť využíva vo farmácii a kozmetike.

Živice sú lipofilné amorfné látky s prevahou terpénových alebo fenylpropáno-vých derivátov. Vylučujú sa najčastejšie pri poškodení rastliny. Na vzduchu tuhnú. Známe sú živice ihličín (Resina pini).

Gumoživice obsahujú aj polysacharidy - slizy alebo gumy. Reprezentuje ich (Gummiresina a kadidlo (Gummiresina olibanum).

účinných látok

Vo fytoterapii je dôležité správne zvoliť formu podania drogy podľa rozpustnosti účinnej látky. Nemožno čakať liečebný účinok pri podávaní rastlinných vodných výluhov odvar a pod.), ak je daná látka vo vode nerozpustná. V takých prípadoch sa používajú iné rozpúšťadlá (napr. liehové, éterové a pod.). Pri kontraindikácii alkoholu (v pri epilepsii, hepatopatii možno podávať šťavu z čerstvej rastliny, prípadne práškovanú drogu. Tieto aplikačné formy sa volia aj pri nerozpustnosti v bežných solventných médiách. Niekedy sa používajú prípravky obsahujúce čo najviac materskej rastliny - napríklad intrakty.

Rozpustnost' účinných látok vo vode (podľa

Veľmi dobrá Stredná Malá Nerozpustné

(napr. cholín) alkaloidy (soli) fytoly alkaloidy (zásady Antokyány agar (napúča) flavonoidy - bázy)

alantoín kardenolidy azulény - antranoly kremičitany bielkoviny

Sacharidy (napr. silice (niektoré chlorofyly - cukry inozitol zložky)

Triesloviny inulín rutín flobafény Fenolové glykozidy kyselina algínová gumy

(napr. arbutín) (napúča) hypericíny Organické alifatické leukoantokyány gáfor

kyseliny pektíny (napúčajú) kapsaicín Saponíny soli alkaloidov kurkumíny Minerálne soli slizy (napúčajú) karotenoidy Vitamín C chinóny (napr. lecitiny Horčiny antrachinóny) mentol

kumaríny (napr. silice eskulín) tuky a oleje

puríny (napr. adenín) škroby triterpény (napr.

kyselina oleanolová a ursolová)

vosky

Špeciálna časť

Prehľad liečivých rastlín

Materské rastliny sa uvádzajú v abecednom poradí podľa medzinárodného dohovoru (ch = c).

V obsahových látkach sa pre komplexnejšiu informovanosť uvádzajú na niektorých miestach aj tzv. balastné látky, ktoré modifikujú výsledný

účinok. Pri precíznom terapeutickom prístupe navádzajú aj k doplňujúcemu využitiu práve týchto látok v liečbe, respektíve v liečebnej výžive (napr. niektorých aminokyselín). Hlavné, vedľajšie, prípadne balastné obsahové látky sa v texte nevyznačujú osobitne; ich dôležitosť je vyjadrená poradím, v akom sú uvádzané.

skupiny (v odseku Vlastnosti) sú radené podía najčastejšieho fyto-terapeutického používania.

V súlade s celosvetovou lekárskou praxou sa uvádza príprava a dávkovanie zodpovedajúce prostriedkom a možnostiam pacientov v domácnostiach. Jednotka hmotnosti sa uvádza pri magistrátne pripravovaných liekoch a pre informovanosť fytoterapeuta (ktorý pri domácom užívaní drogy musí zmeniť gramy na objemové jednotky dostupné chorému - lyžica, pohár Keď pri dávkovaní nie je uvedená norma, ide vždy o postup podľa PhBs (ČsL). Zásadne sa predpokladajú posledné normy týkajúce sa danej drogy. Ak pre uvádzanú drogu nie je vypracovaná československá norma, uvádza sa príslušný zahraničný liekopis, z ktorého je dávkovanie prevzaté. (Dávkovaciu terminológiu pozri na str. 33 a 34. Liekopisné skratky pozri na str. 357.)

Pri farmaceutických prípravkoch uvádzame odvodené prípravky z celej materskej rastliny; podľa rastlinných častí sú prípravky vymenované v súhlasnom poradí s drogami v príslušnom odseku.

Exaktné postupy modernej fytoterapie vyžadujú presne určené obsahové látky, ako sú vyjadrené aj v ČsL 4. Pri variabilite kvalitatívnych i kvantitatívnych hodnôt rastlinných surovín sa preto musia klásť zvýšené požiadavky na štandard-nosť drog.

Percentuálne hodnoty obsahových látok uvádzané v publikácii vyjadrujú ich priemerné zastúpenie. V terapii sa počíta s aktuálnym obsahom vyjadreným štandardizáciou. Platí to pri všetkých drogách a z nich vyrobených prípravkoch, osobitne však pri silne a veľmi silne účinných, kde je štandardizácia nevyhnutnou podmienkou bezpečnej a účinnej fytoterapie.

Kým sa názvoslovie nezjednotí, musíme sa pridŕžať súčasnej latinskej nomenklatúry drog. Keďže zaužívaný názov drogy vždy s botanickým názvom

materskej rastliny, uvádzame ho v Súpise drog, čím sa veľmi orientácia smerom k pôvodu drogy.

ACANTHOPANAX SENTICOSUS (RUPR. ET MAXIM) HARMS. (ARALIA-CEAE); SYN. ELEUTHEROCOCCUS SENTICOSUS (RUPR. ET MAXIM) MAXIM. VŠEHOJOVEC ŠTETINATÝ - ELEUTEROKOKUS OSTNATÝ

Droga: Radix eleutherococci. Obsahové látky: Droga obsahuje najmä glykozidy (z nich 6 hlavných sa označuje ako eleuterozidy), (triterpény, kumaríny, steríny a lignany), sacharidy (glukózu, sacharózu) a škrob; okrem toho éterický olej, živicu, vosk, gumy, lipidy, pektíny, antokyány a ďalšie farebné látky. Z minerálnych látok Ca, P, K, Mg, Na,

Ba, Fe, Sr, B, Cu, Zn, Mn, Cr. V listoch a kvetoch sa nachádzajú a ich deriváty. Vlastnosti: Profylaktikum, adaptogén, analeptikum, stimulans, anabolikum, robo-rans, antianemikum, antidiabetikum, antisklerotikum, imunoprotektívum. Účinnosť: Glykozidy aktivujú tvorbu nukleových kyselín, enzýmov a ostatných bielkovinových štruktúr. Stopové prvky dopĺňajú chýbajúce minerálne látky.

Droga zvyšuje odolnosť organizmu proti infekciám a pôsobí pri rýchlom fyzickom a psychickom vyčerpaní. Napomáha adaptáciu na zvýšené psychofyzické zaťaženie a regeneráciu po stresových situáciách. Mobilizuje adaptačné a kompenzačné procesy a má výrazný stimulačný účinok na imunitnú sústavu.

Zvýšená tvorba bielkovín súvisí so zvyšovaním množstva hemoglobínu. Všehojovec významne znižuje koncentráciu krvného cukru, preto sa osvedčil

tak pri liečbe latentnej formy cukrovky, ako aj pri liečbe manifestnej formy cukrovky.

Rastlina zlepšuje činnosť centrálnej nervovej sústavy, obnovuje zmyslovú percepciu (najvýraznejšie zrak a sluch).

Okrem toho rastlina spomaľuje rozvoj a metastázovanie nádorov, preto sa odporúča onkologickým pacientom. Súčasne urýchľuje regeneráciu organizmu po ak-tinoterapii i chemoterapii. Známe je aj jej detoxikačné pôsobenie na niektoré dlhodobo pôsobiace škodliviny, predovšetkým na etylalkohol.

Rastlina je perspektívna tak z hľadiska terapie, ako aj prevencie niektorých chorôb. Použitie: Aj keď sa droga môže užívať vo forme vodného výluhu alebo prášku, makokineticky najúčinnejšie glykozidy sa najlepšie zachovajú v liehovom extrakte. V terapii sa používajú štandardizované výťažky.

Extractum eleutherococci fluidum (standardisatum) je výťažok z drogy v 40 % alkohole. Užíva sa 2-3-krát denne v dávke 20-30 kvapiek pol hodiny pred jedením. Liečba trvá 25-30 dní. Môže sa opakovať po pol roku. Toxickosť: Glykozidy všehojovca prejavujú veľmi nízku toxickosť. Doposiaľ nie je známy prípad smrteľnej otravy.

Droga a jej výťažky sa nemajú podávať pri akútnych infekčných chorobách,

Droga: millefolii (syn.: achilleae millefolii, Anthodium millefolii), Herba millefolii. Obsahové latky: K najvýznamnejším účinným látkam rebríčka patrí glykozidická horčina. Množstvo silice je rozdielne (od % ) , tak ako kolíše aj jej zloženie. Je podobná silici z Matricaria recutita L. (Matricaria L.) Obsah azulénových látok sa pohybuje v rozmedzí %. Reprezentujú ich veľmi horké

a (napr. achilín). Modrý chamazulén má významné terapeutické účinky. Ďalšími zložkami silice sú seskviterpény (karyofylénterpény, ci-

tujón, pinén, gáfor), alkaloidy, betonicín (predtým achileín), cholín a i. Nachádzajú sa v nej aj flavóny (glykozidy, apigeníny a luteolíny), triesloviny, kumarín, aldehydy a organické kyseliny (kyselina mravčia, octová, salicylová a ste-arová). Z vedľajších látok je tu kyselina akonitínová a asparagín a kozid odštiepujúci kyanovodík i benzaldehyd. Vlastnosti: stomachikum, tonikum, hemostyp-

spazmolytikum, diuretikum, choleretikum, antireumatikum, expektorans, metabolikum, sedatívum; mierne antiseptikum, antihistaminikum, antiastmatikum. Účinnosť: Tým, že podporuje chuť do jedenia a vylučovanie tráviacich štiav, napomáha súčasne aj trávenie. Oslabuje tendenciu ku spazmom v tenkom i v hrubom čreve. Podávanie rebríčka je vhodné pri dlhodobých, vyčerpávajúcich chorobách a pri poruchách látkovej premeny, spojených s tráviacimi ťažkosťami a s bolesťami v tráviacom trakte. Používa sa na nácvik reflexu vyprázdňovania pri obstipácii.

Pre močopudné vlastnosti sa pridáva do metabolických, protireumatických a protisklerotických čajovín. Súčasné dezinfekčné účinky vhodne dopĺňajú urologické čaj oviny. Podfa maďarských fytoterapeutov sa droga osvedčila aj pri liečbe prieduškovej astmy u detí. Pripisuje sa to antihistamínovému účinku chamazulénu.

Pri miernych difúznych krvácaniach z tráviaceho traktu, kde nie je indikovaný urgentný chirurgický výkon alebo intenzívna parenterálna liečba, sa osvedčilo per-orálne užívanie chladného záparu z drogy. Predpokladá sa tu vplyv betonicínu a cholínu. Pokusmi na králikoch sa experimentálne potvrdilo empirické pôsobenie drogy; po vnútrožilovom podaní betonicínu sa významne skrátil čas Priaznivé pôsobenie cholínu

Kvety obsahujú viac silice a preto majú silnejší protizápalový a spazmolytický účinok.

Vňať a kvety sa môžu aplikovať aj zvonku (na výplachy a pri zápaloch ústnej dutiny, pri infikovaných kožných afekciách, na bolestivé ragády pri suchej pokožke a pod. Použitie: Pri príprave záparu z kvetu sa odporúča 1 kávová lyžička na šálku vody;

na šálku záparu z vňate 2 kávové lyžičky. Infusum Herbae sa pripravuje z 10 g drogy na 200 ml vody; užíva sa denne v dávke 1/3-1/2 pohárika.

Na výplachy úst, kloktanie, ale aj na hnisavých vyrážok sa používa dvojnásobná koncentrácia drogy. Rovnaké účinky má chamomillae, ktorá má podobné zloženie silice. Doplnkové drogy sa podľa liečebného plánu zameriavajú na hlavnú chorobu, prípadne na sprievodné ťažkosti. Toxickosť: Aj keď je množstvo toxických látok v tejto droge nepatrné, neodporúča sa prekračovať terapeutické dávky; rovnako sa neodporúča dlhodobé neprerušované užívanie. Odvodené prípravky: Ungolen, Stomatosan; Betulan, Cutisan, Hemoral, Species urologicae Planta.

+ ACONITUM NAPELLUS L. (RANUNCULACEAE) PRILBICA MODRÁ - OMÉJ ŠALAMOUNEK

Droga: Radix aconiti (syn. Tuber aconiti; VI, ČsL 4). Obsahové látky: Prilbica obsahuje 1-2 % alkaloidov (predovšetkým akonitín a na-

ale aj efedrín, sparteín, triesloviny, škrob a i. Vlastnosti: Analgetikum, antipyretikum. Účinnosť: Farmakologické pôsobenie drogy určuje predovšetkým akonitín. Má anestézujúci, analgetický a parasympatikomimetický účinok na srdcovú akciu. Na neuralgické bolesti pôsobí tak pri perorálnom užívaní, ako aj pri miestnej aplikácii. Známa je akonitínová ionoforéza pri neuralgii trojklaného nervu; treba však dbať na to, aby sa roztok nedostal do oka. Droga a prípravky z nej sa podávali najmä pri horúčkových chorobách sprevádzaných bolesťou (napr. pri chrípke). Použitie: V minulosti sa ordinovala práškovaná droga v jednotlivých dávkach 0,01 g. Tinctura aconiti má jednotlivú dávku 0,1 g, maximálnu jednotlivú dávku 0,2 g a maximálnu dennú dávku 0,6 g. Toxickosť: Akonitín je najprudkejší jed zo všetkých alkaloidov. Otrava sa prejavuje predovšetkým parestéziami v oblasti klaných nervov so súčasným pocitom ťahu a tlaku v tvári. Parestézie so stratou citlivosti sa postupne šíria do celého tela; nakoniec zapríčinia ochrnutie končatín. Zmyslové vnímanie nebýva výraznejšie porušené. Postihnutí majú zelené videnie, závraty a pociťujú hučanie v ušiach. Klesá ich telesná teplota. Nepravidelný pulz je príznakom zlyhávania cirkulácie, alebo ochrnutia dýchacieho centra, ktoré bezprostredne ohrozuje život postihnutého. Smrteľná je dávka g akonitínu, 2 ml akonitínovej tinktúry alebo 10 g koreňovej drogy.

Okrem prvoradého pokusu o odstránenie zvyškov drogy z organizmu je pri otrave potrebné zaviesť umelé dýchanie. Pri symptomatickej liečbe je účinný atro-pín, adrenalín alebo strychnín. Negatívne pôsobenie na myokard sa potláča stro-

Ako centrálne analeptikum sa podáva kofeín striedavo s Eucoranom. Odvodené prípravky: Tinctura aconiti (obsahuje ju Pleumolysin gutt.); Extractum aconiti, Sirupus bromoformii

L. (ARACEAE) PUŠKVOREC OBYČAJNÝ - PUŠKVOREC OBECNÝ

Droga: Radix (aromatici). Obsahové látky: V európskych triploidných druhoch sa nachádza silica (2-6,8 % ) , azarón % ) , gáfor, borneol a proazulény. (Diploidné druhy neobsahujú aza-rón.) Ďalej obsahuje horčiny akorín a koretín, triesloviny, kyselinu L-as-korbovú, škrob, látky, a i. Vlastnosti: Aromatické tonikum, sedatívum. Účinnosť: Prípravky z drogy prostredníctvom čuchových a chuťových receptorov

zvyšujú tvorbu žalúdočnej šťavy. Uvoľňujú spastické bolesti pri gastritíde, dyspepsii, vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika, hnačkách a pri meteorizme.

Na kloktanie sa pripravuje z práškovanej drogy. Urýchľuje sanáciu pri zápalových procesoch v ústnej dutine a v hltane, pričom sa uplatňujú jeho bakte-riostatické účinky. V súčasnosti sa zistili aj sedatívne až hypnotické účinky. Pravdepodobne ich spôsobuje azarón. Experimentálne sa zistilo, že táto látka zabraňuje negatívnym účinkom acetylcholínu a histamínu. Bráni vzniku spastickej dýchavice a zmierňuje bolesti hlavy.

Podávanie drogy sa veľmi osvedčilo pri zvyšovaní fyzickej kondície geriatrických pacientov, v rekonvalescencii, po vyčerpávajúcich chorobách a po operáciách. Indikuje sa aj pri liečbe stavov. Použitie: Ako stomachikum a karminatívum sa Radix calami pulveratum ordinuje v jednotlivých dávkach 0,5-1,5 g 2-3-krát denne, alebo 1/2 kávovej lyžičky drogy na šálku záparu 2-3-krát denne. Ako tonikum a sedatívum sa odporúčajú vyššie dávky: 1,5-3,0 g 3-5-krát denne, prípadne 1 kávová lyžička záparu 3-5-krát denne. Maceračný odvar sa užíva 2-krát po 5 g. Tinctura calami sa užíva ako stomachikum v dávke 15-35 kvapiek 30 minút pred jedením; ako karminatívum v dávke 30-60 kvapiek po jedení. calami sa užíva iba v dávke kvapky na cukor ako stomachikum i ako karminatívum. Vtieranie puškvorcovej silice na bolestivé miesta pôsobí analgeticky. Do kúpeľa, ktorý pôsobí ako sedatívum, tonikum aj

sa pridáva 15-30 g. Požadované vlastnosti horčinového a stomachika môže nahradiť Herba

absinthii, Radix gentianae, trifolii fibrini (menyanthidis), Herba cardui be-nedicti, ktoré sú v tomto prípade účinnejšie než puškvorec. Toxickosť: Čerstvý podzemok vyvoláva vracanie. Neodporúča sa dlhšie neprerušované podávanie. Odvodené prípravky: Oleum calami, Tinctura calami, Extractum calami, Species amaricantes (ČsL 2); Stomaran, Eugastrin, Medicinálny (vet).

VERNALIS L. HLAVÁČIK JARNÝ - JARNÍ

Droga: Herba adonidis (vernalis). Obsahové látky: Hlaváčik obsahuje približne 20 glykozidov (0,25 % ) , z ktorých sú

terapeuticky najúčinnejšie kardioglykozidy a k-strofantín, z adonitoxigenínov adonitoxín), ako aj adonidozid, adonivernozid, adonivernit (derivát benzochinónu). Z ďalších látok sú to fytosteroly, asi 4 % alkoholu adonitu, saponíny, kyselina akonitínová, vernadín, živice, tuk, cholín a pomerne veľa Vlastnosti: mierne sedatívum, spazmolytikum, anti-reumatikum, antitusikum, antiepileptikum. Účinnosť: Kardioglykozidy hlaváčika sa na rozdiel od digitalisových kumulujú v organizme iba nepatrne; skoro vôbec sa neviažu na krvný albumín. Ľahko sa rozpadajú a eliminujú. Majú rýchly a krátkodobý účinok. V kyslom prostredí žalúdka, ale najmä v alkalizujúcom sa vo veľkej miere inaktivujú. Pri kolísajúcom zastúpení jednotlivých s rozličným stupňom účinnosti na srdcový sval sa dosahuje nerovnomerný liečebný účinok. Preto sa v terapeutickej praxi uprednostňujú titrované prípravky so stabilným množstvom účinných látok.

Adonido id zlepšuje peristaltiku žalúdka a čriev. Adonivernozid pôsobí seda-tívne a silne diureticky. V kvetoch sa nachádzajúci adonivernit je flavónový zid s antibakteriálnym pôsobením. Fytosteroly majú účinok podobný kortizónu.

Kardiotonické a diuretické účinky sedatívne doplňuje adonivernozid; komplexné pôsobenie fytosteroly. Droga je vhodná pri ľahších chronických srdcových dekompenzáciách, ale aj pri klimakterických obehových poruchách. Veľmi účinná je pri chronickej kardiálnej subkompenzácii rozličného pôvodu a pri intolerancii syntetických kardiotonických liekov. Pomáha zmierňovať aj reumatické ťažkosti a bolestivé kŕče dyspepsiách. Použitie: Užíva sa najčastejšie vo forme záparu v jednotlivej dávke 0,2-0,5 g; denne 1,5 g. Maximálna dávka je 1 g pro dosi, 3 g pro die.

Tinctura adonidis (vernalis) sa užíva priemerne 1 g pro dosi, 3 g pro die. Maximálne dávky sú 3-5 g pro dosi, g pro die.

Svojimi kardiotonickými účinkami čiastočne nahrádza drogu z rastliny Con-vallaria

Podľa potreby sa môže kombinovať s netoxickými drogami (napr. s Crataegus monogyna). Toxickosť: Otravu zapríčiňujú digitalisové účinky; prejavuje sa vracaním, bolesťami žalúdka a hnačkami. Aj keď ide o jedovatú rastlinu, pri dodržiavaní terapeutických dávok jej užívanie bezpečné a nevznikajú nežiadúce účinky. Odvodené prípravky: Tinctura adonidis.

AESCULUS HIPPOCASTANUM L.(AESCULACEAE) PAGAŠTAN KONSKÝ - MAĎAL

Droga: hippocastani, hippocastani, Cortex hippocastani (syn.: casta-neae equinae, aesculi hippocastani; 1964 a HAB 1934). Obsahové látky: V drogách sa nachádzajú v rozličnom množstve zmesi triterpeno-idných saponínov (escínov a kryptoescínov), flavonoidy a glykozi-dy (eskulín, eskuletín, fraxín a i.). V semenách sú okrem zmesi saponínov (až

13 % escínu) purínové deriváty, adenín, adenozín, kyselina močová, % škrobu, 7-8 % oleja a 8-10 % surového proteínu. Vlastnosti: antiflogistikum, adstringens,

expektorans, antitrombotikum, Účinnosť: Saponín v semenách má malú hemolytickú účinnosť; môže sa použiť na zlepšenie expektorácie. Neškodná denná dávka je 85,5 mg/kg hmotnosti. Výťažky semien alebo izolované zložky sú súčasťou viacerých prípravkov na liečenie porúch krvného a lymfatického obehu. Protizápalové a pôsobenie je dôsledkom zlepšenej cirkulácie a zmenšenia priepustnosti kapilárnych stien pre vodu a drobné korpuskulárne častice. Saponín escín a flavonoidy spazmolyticky rozširujú koronárne aj iné tepny. Vplyv na zníženie zrážavosti krvi sa využíva pri liečbe zápalov žíl, trombóz, ale aj hematómov a edémov (napr. mozgu). Kumaríny (esku-

a i.) zlepšujú odolnosť cievnej steny a rozširujú vencovité tepny. Brzdia rast baktérií.

Použitie: Odvar z kvetu a kôry (1 lyžička na 5 dl vody) sa užíva 3-krát denne po 1 dl asi 15 minút pred jedením. V dvojnásobnej koncentrácii sa odvar z kvetov používa na obklady a oplachovanie pri kožných zápalových ochoreniach a popáleninách prvého stupňa. Pri silných hnačkách sa obyčajne podávalo 1/2 kávovej lyžičky postrúhaného sušeného semena s trochou liehoviny (vína). Kúpele alebo obklady z 5% odvaru semena sa používali na zle sa infikované rany, zapálené žily, lymfatické opuchy, hemoroidy, ekzémy a omrzliny.

Extractum hippocastani fluidum sa v mnohých krajinách bežne ordinuje v dávkach 3-krát po 20 kvapiek po jedení.

Kôra sa dnes využíva prevažne na extrahovanie flavonoidov a eskulínu, ktoré sa pridávajú do priemyselne vyrábaných prípravkov. Toxickosť: Vyššie dávky kôry vyvolávajú vracanie, spavosť a bolesti hlavy. S c h w e i t z e r opísal smrteľnú otravu dieťaťa po zjedení neurčitého množstva semena. Príčinou smrti bolo ochrnutie ústredia dýchania. Našli sa aj zmeny na črevách a krvácanie do mozgu i pečene. Ľahšie prípady otravy sa vracaním,

hlavy a horúčkami. Odvodené prípravky: Anavenol gtt. a drg., Yellon

AGRIMONIA EUPATORIA L.(ROSACEAE) REPÍK LEKÁRSKY - LÉKAŔSKÝ

Droga: Herba agrimoniae. Obsahové látky: Táto droga obsahuje 5-8 % katechínových trieslovín, glykozidic-ky viazanú horčinu, minerálne soli, kyselinu kremičitú (až 12 % ) , 0,2 % silice, viaceré organické kyseliny (najmä nikotínovú a askorbovú), pomerne veľa kyseliny nikotínovej (PP-faktor), cholín, flavonoid kvercitrín a menšie množstvo sa-ponínov. Vlastnosti: Adstringens, stomachikum, aromatické cholagogum, diureti-

antiflogistikum. Účinnosť: Silica s horčinou mierne zvyšujú tvorbu žlče. Okrem toho povzbudivo

pôsobia na pečeňový parenchým. Nadmernému ukladaniu lipidov v pečeni zabraňuje aj cholín. Horčina vyvoláva aj zvýšené vylučovanie žalúdočnej šťavy. Silica mierne zvyšuje peristaltiku čriev. Triesloviny miernia zápalové reakcie slizníc tráviacich ciest. Adstringentné, trochu dezinfekčné a protizápalové účinky odvaru alebo záparu zapríčiňujú katechínové triesloviny. Novšie výskumy potvrdzujú pri per-orálnom užívaní aj antiparazitické účinky. Použitie: Infusum Herbae agrimoniae g na 500 ml vody) sa užíva 2-3-krát 1/2 pohárika denne. Jednotlivé dávky na aj odvar sú 1,5-3 g, alebo 1 kávová lyžička na pohár vody; pije sa 2-3-krát denne. Užíva sa pri zápalových chorobách žalúdka a čriev, chorobách žlčníka, chronických chorobách pečene a pri dyspep-siách. Ako doplnkové drogy sa súčasne indikujú: Herba absinthii, Herba chelido-nii, menthae piperitae, Radix taraxaci a i.

Droga sa odporúča aj pri kapilárnom krvácaní z tráviacich ústrojov a v pediatrickej praxi pri dyspepsiách.

Zvonku sa používa Decoctum Herbae agrimoniae g drogy sa po krátkom povarení v 500 ml vody nechá 15 minút postáť), alebo odvar z 1-2 polievkových lyžíc na 2 poháre vody. Teplý odvar sa používa na kloktanie pri zápaloch horných dýchacích ciest; v podobe obkladov alebo kúpeľov sa aplikuje na hnisavé vyrážky, nehojace sa rany a najmä na dystrofiou postihnuté kŕčové žily predkolenia. Na zapálené hemoroidy je vhodný odvar zo g vňate na 500 ml vody. Ako doplnková droga sa pri vonkajšom použití pridáva Radix

Nie sú známe nijaké prípady nepriaznivých vedľajších účinkov. Odvodené prípravky: Repík lekársky Repík lekársky - záparové vrecúška, Species cholagogae Planta, Stomaran, Thé Salvat; Boldogran, Cutisan, Eugastrin, Hemoral, Herbadent masážny roztok, Herbadent ústna voda, Nontusyl, Ungolen.

AGROPYRON REPENS - POZRI REPENS.

ALCEA ROSEA L. VAR. HORT. SYN. ALTHAEA ROSEA (L.) MALVA HORTENSIS DOD. TOPOĽOVKA RUŽOVÁ - TOPOLOVKA RUŽOVÁ

Droga: arboreae (hortensis, hiemalis, roseae; syn. alceae a Flos althaeae roseae). Obsahové látky: Topoľovka ružová obsahuje sliz, trochu trieslovín, zmesi antokyá-nových glykozidov, najmä zmes delfinidínového glukozidu a zidu alteínu v čiernej odrode (var. nigra), ktorý sa štiepi na alteidín (zmes malvidí-nu a delfinidínu) a glukózu. Vyskytujú sa tu aj stopy silice a dosiaľ málo prebádané fytohormóny. Vlastnosti: Mucilaginózum, antidysmenoroikum, emenagogum. Účinnosť: Sliz mierni dráždenie pri zápaloch ústnej dutiny, hltana a pri zápalových chorobách tráviacich ústrojov, najmä ezofágu a žalúdka. Pri týchto indikáciách drogu využíva predovšetkým pediatrická a gerontologická prax.

Výskumy na myšiach dokázali estrogénnu aktivitu tejto drogy. Napriek tomu, že vodné výťažky upravujú menštruáciu, u gravidných žien nevyvolávajú potrat.

Účinnosť sa pripisuje antokyánovému farbivu a fytohormonálnym zlúčeninám, prípadne ich spoločnému pôsobeniu. Podáva sa pri oneskorenej alebo slabej menštruácii. Použitie: Infusum Floris arboreae (5-10 g na 300 ml vody), ktoré pôsobí teko emenagogum sa rozdelí do dvoch dávok (ráno a večer). Pri tráviacich ťažkostiach a ľahších zápalových ochoreniach horných dýchacích ciest sa odporúča alebo macerát z 0,5-1,5 g, respektíve 1 kávovej lyžičky drogy na šálku vody. Na kloktanie pri zápaloch hltana a bolestivých stomatitídach sa používa dvojnásobná dávka, t. j. 3 g alebo 1 lyžica kvetov na pohár vody. Pri akútnych zápalových chorobách horných dýchacích ciest sa rýchlejší terapeutický účinok dosiahne pridaním trieslovinových drog, ako napríklad Herba Radix junglandis, Radix bistortae. V tejto kombinácii sa používa aj na obklady a oplachovanie pri hnisavých kožných chorobách. Toxickosť: Dosiaľ nie sú známe nijaké škodlivé účinky. Odvodené prípravky: U nás sa z tejto rastliny nevyrábajú nijaké farmaceutické prípravky.

ALCHEMILLA XANTHOCHLORA ROTHM. (ROSACEAE; SYN. A. PRATEN- NON A. VULGARIS NON L.)

ALCHEMILKA ŽLTOZELENÁ - KONTRYHEL ŽLUTOZELENÝ

Droga: Herba Obsahové látky: V žltozelenej nachádzame % tanínových aj vých trieslovín, horčiny, nepatrné množstvo kyseliny salicylovej, stopy silice, organické kyseliny a minerálne látky. Vlastnosti: Adstringens, stomachikum, dermatikum, mierne hemostyptikum a spazmolytikum, gynekologikum. Účinnosť: Obsahom trieslovín pôsobí adstringentne na sliznicu tráviacich ústrojov a zabraňuje rozmnoženiu nežiadúcej flóry. Indikuje sa pri zápaloch tráviacich orgánov a pri dysmikrobiálnych dyspepsiách, pričom sa uplatňuje aj jej mierne lytický účinok. Horčiny nepatrne zvyšujú sekréciu žalúdočnej šťavy a zlepšujú vstrebávanie živín v tenkom čreve.

Zvonku sa ordinuje pri nehojacich sa vredoch predkolenia a iných hnisavých kožných afekciách. Použitie: Infusum Herbae alchemillae g na 500 ml vody) sa užíva pol pohára 2-3-krát denne medzi jedlami (respektíve 1 kávová lyžička na pohár záparu). Vo viacerých európskych krajinách sa ordinuje pri udržiavaní gravidity a na zlepšenie činnosti maternice (aspoň 4 týždne pred očakávaným pôrodom). Vtedy sa pripravuje zo 4 kávových lyžičiek na pohár vriacej vody; užíva sa denne po

Na výplachy úst, kloktanie, (pri zápaloch hrubého čreva) sa používa s dvojnásobnou až trojnásobnou koncentráciou. Podobne aj na obklady a kú

pele pri hnisavých kožných chorobách a vredoch predkolenia sa používa alebo odvar z 2 lyžíc na 2 poháre vody, ktorý sa aplikuje niekoľkokrát denne. Toxickosť: Nie sú známe nijaké škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Cutisan, Gynastan.

ALLIUM CEPA L. (LILIACEAE) CESNAK CIBUĽOVÝ (CIBUĽA) - CIBULE

Droga: Bulbus cepae. Obsahové látky: Hlavné obsahové látky sú silica, metylaliín a propylaliín, najmä

propenylaliín (sírny derivát, a jeho pred-stupeň štiepenie nu sa uskutočňuje podobne ako pri aliíne v pričom vzniká kyselina prope-nylsulfénová, ktorá pri krájaní cibule dráždi očné spojovky a sliznicu nosa. Tá je však stabilnejšia ako jej v cesnaku. Ďalším štiepením vzniká propiónalde-hyd a síra. Cibuľová silica obsahuje predovšetkým Z vzniká postupne kvercetín. Z ďalších látok tu nachádzame biokatalyzátory (predovšetkým enzýmy), vitamín C, glukokiníny, sacharidy a minerálne látky (Ca, Na, K, F, Fe). Vlastnosti: Antiseptikum (bakteriostatikum), choleretikum, antihypertonikum, diuretikum, anthelmintikum, expektorans, derivans, Účinnosť: Štiepne produkty cibuľového aliínu majú silné bakteriostatické účinky. Upravujú črevnú flóru a napomáhajú trávenie stimulujúcim vplyvom na tvorbu tráviacich enzýmov a choleretickým pôsobením.

Droga (najmä v čerstvom stave) sa osvedčuje pri liečbe infekčných zápalov horných dýchacích ciest. Pre obsah glukokinínov sa indikuje diabetikom; pre anthelmintické účinky bola cibuľa obľúbená v Oriente a v severnej Afrike. Použitie: V prevencii infekčného zápalu mandlí a horných dýchacích ciest sa osvedčilo - bezprostredne po styku s infekciou - zjesť trochu čerstvej cibule. Cibuľový čaj, ktorý sa užíva po hitoch, pôsobí expektoračne pri zápaloch horných dýchacích ciest. Infekčnú nádchu veľmi rýchlo potlačí opatrná aplikácia čerstvo pripravenej šťavy z cibule do nosových prieduchov.

Proti Črevným parazitom sa užíva výťažok z cibule 3-4 dni; rozkrájaná cibuľa sa nechá cez noc stáť v 1/4 1 vody a po precedení sa vypije nalačno. Na nehojace sa hnisavé rany sa osvedčuje prikladanie čerstvo rozdrvených cibuľových listov. Priemerná jednotlivá dávka čerstvej drogy pri užívaní per os je 5 g. Toxickosť: Pri porušení tkanív čerstvej cibule (krájaním, drvením) sa vyparuje kyselina propenylsulfénová, ktorá silne dráždi očné spojovky a sliznicu nosa. Primerané užívanie cibule nemá nijaké škodlivé následky. Nadmerné užitie väčšieho množstva vyvoláva ťažobu, bolesti žalúdka a vracanie. Čerstvá droga sa neodporúča pri floridných žalúdočných a dvanástnikových vredoch; vyskytujú sa aj prípady individuálnej neznášanlivosti. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z cesnaku cibuľového.

ALLIUM SATIVUM L. (LILIACEAE); SYN. PORRUM SATIVUM RCHB. CESNAK KUCHYNSKÝ - ČESNEK

Droga: Bulbus (sativi). Obsahové látky: Cesnak obsahuje asi 0,3 % aliínu ktorý

sa pri mechanickom porušení tkaniva drogy enzymaticky mení na medziprodukt -kyselinu tá sa ďalej mení na páchnúci alicín (monosulfoxid sulfidu) so silným antibakteriálnym a antimykotickým účinkom; alicín sa ďalej mení predovšetkým na prchavý a potom postupne na kyselinu vínnu a amoniak. Z ďalších látok sa tu nachádzajú a iné aminokyseliny s obsahom síry, respektíve cysteín-sulfoxidy. toho cesnak obsahuje aj vitamíny A, kyseliny nikotínovej, D a C, ako aj látky pôsobiace ako mužské a ženské pohlavné hormóny. Z minerálnych látok je pozoruhodné množstvo jódu. Vlastnosti: Antiseptikum, antimykotikum, antisklerotikum, hypotonikum, anthel-mintikum, digestívum, choleretikum, cholekinetikum, detoxikans. Účinnosť: Alicín antibakteriálne a antimykoticky pôsobí na črevnú flóru. Priaznivý účinok na tráviace ústroje doplňuje podporovaním sekrécie tráviacich enzýmov, detoxikačnou činnosťou, ako aj napomáhaním tvorby a vylučovania žlče. Jeho anti-mikrobiálny účinok prevyšuje pôsobenie bežných antibiotík. Experimentálne sa zistilo, že z celkového množstva 560 kmeňov Staphylococcus iba 50 nebolo citlivých na cesnakové fytoncídy. Účinnosť alicínu platí aj pre pôsobenie na plesňo-vé patogény (napr. Candida albicans). Keďže účinné prchavé látky sa vydychujú aj pľúcami, vhodne pôsobia aj pri ochoreniach dýchacích ciest bakteriálneho a plesňového pôvodu. Podobný účinok pozorujeme aj pri vonkajšom aplikovaní rozotre-tého cesnaku na hnisavé i plesňové kožné afekty. Experimentom na myšiach, ktoré hynú pri určitých dávkach ergosterolu za 12-15 dní, sa zistilo, že pri súčasnom podávaní cesnakovej silice prežívali trojnásobne dlhší čas. U ľudí, ktorí začali konzumovať cesnak, sa pozorovalo znižovanie krvného tlaku a koncentrácie cholesterolu v krvi. Súčasne sa zvýšil jeho odpad Keďže droga spôsobuje aj zrýchlenie odtoku žlče, nehrozí pritom tvorba cholesterolových kameňov. Antisklerotické pôsobenie okrem alicínu potenciujú hormonálne pôsobiace látky. Použitie: Bulbus recens - rozotretý strúčik cesnaku v 1/2 poháriku mlieka - sa užíva denne. Bežná denná dávka predstavuje 2 g trojpercentného tu. Odvar proti oxyuriáze sa pripravuje z 10 g rozotretého cesnaku zmiešaného s 500 ml vody; podáva sa vo forme Tinctura allii sativi obsahuje v jednej dávke 5 g 6).

Pri tráviacich poruchách, najmä pri nedostatočnom vylučovaní tráviacich enzýmov a zhoršenej črevnej peristaltike s meteorizmom a kolikami (najčastejšie sa vyskytuje u starších ľudí) je vhodné drogu podávať so látkami (napr. z Althaea officinalis). Osvedčuje sa aj pri ochoreniach dýchacích ciest infekčného pôvodu, chronických zápaloch priedušiek u starších pacientov, ale aj u detí. Podávanie drogy je vhodné aj v prípadoch, keď sa antibiotickým preliečením nedosiahol trvalejší terapeutický úspech.

účinky drogy možno kombinovať s inými cholagógami. Vonkajšie použitie pri hnisavých afekciách kože sa môže ordinovať aj u dojčiat.

Pri ateroskleróze, hypertenzii a ďalších indikáciách sa cesnak môže prijímať aj v inej podobe ako v mlieku (napr. roztretý na opečenom chlebe a pod.).

Lokálna aplikácia sa odporúča pri zápalových a plesňových ochoreniach v ústnej dutine, ale aj pri paradentóze.

Toxickosť: Okrem zápachu a individuálnej neznášanlivosti sa pri terapeutických dávkach nezistili vedľajšie nepriaznivé účinky. Nárazové väčšie dávky môžu vyvolať nauzeu a u hypotonikov mdloby. Odvodené prípravky: Succus Tinctura Sirupus Alvisan. (Alvisan Neo drogu neobsahuje.)

+ FEROX (LILIACEAE) ALOA OZBROJENÁ - ALOE KAPSKÉ

Droga: - horká zahustená šťava z listov, obchodne označovaná lucida capensis. Rovnocennú drogu možno získať aj z príbuzného druhu Aloe barbaden-sis a z ďalších druhov. Obsahové látky: Táto rastlina obsahuje 5-40 % antracénových derivátov. Hlavný je (kapaloín), ktorý je Ďalej sa tu vyskytujú aloinozidy A a B - ramnozidy aloínu (prítomné iba v ozbrojenej), do 10 % živice, ktorá má nepríjemné vedľajšie účinky, a preto sa z výťažkov odstraňuje. Významnou zložkou sú horčiny. Vlastnosti: Laxans, choleretikum (extrakt z čerstvých listov), tonikum,

dermatikum. Účinnosť: Droga pôsobí v hrubom čreve ako spoľahlivé laxans. Obsahom an-

je v porovnaní s ostatnými rastlinnými drogami najbohatšia na účinné laxačné zložky. Purgačná účinnosť postupne klesá v tomto poradí: rozličné druhy rodu Cassia angustifolia, palmatum, Frangula a Rhammus ca-tharticus. Účinok sa prejavuje až po 10-14 hodinách (alebo neskôr) od prijatia xatíva, pretože v tenkom i v hrubom čreve začína pôsobiť vplyvom bakteriálnych glykozidáz až po hydrolýze na voľné aglykóny. Pri zrýchlení peristaltiky súčasne nastáva veľké prekrvenie sliznice čriev, okružia a ostatných brušných orgánov, vrátane maternice. Preto je droga nevhodná pri zvýšenej náchylnosti ku krvácaniu z tráviacej sústavy, pohotovosti k metrorágii, ako aj pre gravidné ženy.

V čerstvých listoch sa nachádzajú látky s biogénne stimulujúcimi účinkami, ktoré nie sú zatiaľ dostatočne preskúmané. Vhodné extrakty - obvykle z pestovanej odrody arborescens - sa v zahraničí aplikujú po eliminovaní balast-ných bielkovinových látok v prípravkoch bohatých na biogénne stimulátory, ktoré zvyšujú obranyschopnosť organizmu. Okrem toho sa predpokladá protektívny účinok na sliznice, ale aj regeneračný vplyv na poškodené ektodermálne tkanivá. (Ide o také prípravky, ako napríklad Aloe extract inj. Medexport a Biostymina

Použitie: Na zlepšenie chuti do jedenia sa Aloe pulveratum ordinuje v dávke

g 2-krát denne; ako laxans 0,05-1 g alebo g (ad caps. amylaceae) v pol poháriku tekutiny. Pri zníženej aktivite črevnej flóry (napr. po užívaní širo-kospektrálnych antibiotík) je účinnosť oslabená, pretože účinné látky sa z drogy uvoľňujú až vplyvom bakteriálnych glukozidáz.

Pri nechutí do jedenia sa dávkuje g Extractum aloe siccum pro dosi 2-krát denne, ako laxans g pro dosi v kapsulách.

Tinctura má jednotlivé dávky 5-20 kvapiek ako a 1/2-1 kávová lyžička večer ako laxans.

Kontraindikované je užívanie pri ezofágových varixoch, sklone ku krvácaniu z gastrointestinálneho traktu, gravidite, menštruácii a inom krvácaní z maternice i celkovom oslabení organizmu. Kontraindikácie sa úplne nevzťahujú na vodný výťažok z listov.

Ako nepriaznivý vedľajší účinok sa uvádza krvácanie z orgánov tráviaceho traktu a z malej panvy. Otrava vyššími dávkami môže zapríčiniť rozvrat vnútorného prostredia (ako následok profúznych hnačiek). Známe sú aj prípady poškodenia obličiek s následnou urémiou. Odvodené prípravky: Extractum aloe siccum, Tinctura aloe composita; Depurgan Spofa, Laxen (vet).

ALTHAEA OFFICINALIS L. IBIŠ LEKÁRSKY - PROSKURNÍK

Droga: Radix althaeae, althaeae, althaeae. Obsahové látky: V koreni ibiša sa nachádza až do 35 % slizu, ktorý obsahuje tanoramnozany, glukány a arabinogalaktany, do 37 % škrobu, asi 10 % glukózy, 2 % asparagínu i betaínu, pektín, flavonoidy a minerálne látky. Listy do 10 % slizu, pektín, flavonoidy, organické kyseliny a stopy silice. Vlastnosti: Mucilaginózum, emolliens, antiflogistikum, Účinnosť: Obsahom slizu sa zaraďujú k drogám. pektínu vo vode napučiava a tvorí koloidné roztoky. Slizovité látky utvárajú pri perorál-

podávaní na slizniciach ochrannú vrstvu, do ktorej vstupujú tak rozličné sacharidy (glukóza, xylóza, arabinóza), ako aj slabé organické kyseliny - kyseliny urónové (napr. kyselina galakturónová). Vo vodnom roztoku pôsobia ako prirodzené látky. Účinnosť slizov nepodmieňujú farmakologické, ale fyzikálno--mechanické vlastnosti, teda typ koloidných zložiek. Chránia poškodenú alebo podráždenú sliznicu pred škodlivými vplyvmi, ako sú napríkad bakteriálne toxíny, dráždivé látky z potravín, anorganické kyseliny, salicylany a iné. V terapeutickej praxi treba rátať s tým, že slizy môžu zhoršiť vstrebávanie niektorých dôležitých látok, ako sú napríklad vitamíny. Sliz môže pôsobiť prolongovane na sliznicu pri súčasnom podaní látok, ktoré sú dobre rozpustné vo vode. Terapeuticky sa to využíva v prípadoch, keď je žiadúce dlhšie pôsobenie niektorých rastlinných komponentov. Pri potrebe prolongovaného adstringentného účinku je vhodné kombinovať napríklad trieslovinové drogy so

Mucilaginózne látky zmierňujú dráždivý kašeľ, a to predovšetkým vtedy, keď dráždenie vychádza z horných dýchacích ciest. Napomáhajú prehltanie tým, že utvárajú ochrannú vrstvu na a faryngovej ploche epiglotis. Nie je známy mechanizmus pôsobenia slizov pri zápaloch priedušiek, ale ich liečivý vplyv je ne-pochybný. Pri chorobách obličiek a močových ciest sa jeho pozitívne pôsobenie vysvetľuje zlepšením kvality močových koloidov. Slizy by sa mali podávať súčasne s tými liečivými látkami, ktoré by mohli zapálenú sliznicu alebo pokožku

diť. Obaľovaním týchto látok pôsobia ako demulcenciá, pričom majú súčasne aj zmäkčujúci účinok. Pozitívne účinky majú aj ostatné zložky obsiahnuté v droge, najmä flavonoidy.

Indikovanie tejto rastliny je vhodné aj pri chorobách tráviaceho traktu spojených s podráždením alebo zápalom sliznice. Odporúča sa aj pri endogénnom poškodení žalúdočnou kyselinou alebo pri exogénnom poleptaní (napr. koncentrovaným alkoholom), prípadne pri popálení horúcimi nápojmi alebo jedlami. Slizy majú blahodarný vplyv pri vredovej chorobe žalúdka. niečo menší je ich vplyv na dvanástnikové vredy. V kyslom prostredí sa zväčšuje priľnavosť slizu, čím sa zlepšuje jeho ochranná funkcia. Slizové látky z ibiša sa odporúčajú aj pri ezofagitídach rozličného pôvodu. Uplatňujú sa aj pri bolestivých faryngolaryngití-dach, stomatitídach, ako aj pri popálení alebo poleptaní sliznice úst. Ako podporný liek popri antibiotikách uľahčuje aj liečbu angíny.

Väčšie množstvo drogy v čreve pôsobí objemovo, a tým napomáha vylučovanie.

Zvonku, vo forme kataplazmy, sa aplikujú vodné výluhy pri hnisavých neho-jacich sa afektoch kože, vredoch predkolenia a pod.

Listy sa používajú pri rovnakých indikáciách ako koreň, nie sú však vhodné ako laxans. Použitie: Ako výluh za alebo má Radix althaeae jednotlivú dávku 3 g (PhHelv VI) alebo dve kávové lyžičky na pohár studenej vody. Pije sa 2-3-krát denne. Používa sa aj na kloktanie a na výplachy ústnej dutiny. Ako laxans sa podáva v kombinácii s antrachinónovými drogami (ako napr. Cortex frangulae a Fructus catharticae) v dávke 2-4 g (až do 10 g). Macerát za sa podáva v dávke pohárika 2-3-krát denne ako 3-6-krát denne po lyžici ako antitusikum (v tomto prípade je vhodné pridať silicové drogy - napríklad Fructus anisi, Herba ale aj saponínovú drogu - napríklad Radix liquiri-tiae).

List sa pripravuje ako alebo odvar v dávkach 1,5 g. Sirupus althaeae sa podáva niekoľkokrát v priebehu dňa po lyžici. S obľubou

ho predpisujú najmä pediatri pri zápaloch hrdla s dráždivým Toxickosť: Nie sú známe nijaké prípady škodlivého účinku na organizmus. Odvodené prípravky: Herba althaeae, althaeae, Species pectorales (ČsL 3). Koreň obsahujú: Species carminativae (ČsL 3) a Sirupus althaeae; Detský čaj s rumančekom, Foltusin, Pulmoran, Species pectorales Planta, Nontusyl.

ALTHAEA ROSEA CAV. (VAR. HORT.) - POZRI ALCEA ROSEA L.

VISNAGA L. (APIACEAE) PARASCA ŠPÁRADLOVÁ - MORAČINA (PAKMÍN) VISNAGA

Droga: Fructus visnagae. Obsahové látky: V tejto droge sa nachádza zmes furochromónov (asi 0 ,1% kelínu, kelinín, visnagín), (visnadín, samidín) a flavonoidy (akacetín). Vlastnosti: Spazmolytikum (koronarodilatans, bronchodilatans).

Účinnosť: pôsobí spazmolyticky na koronárne tepny, priedušky, črevá, ako aj na žlčové a močové cesty. Tým, že pôsobí uvoľňujúco na hladké svalstvo venco-vitých tepien, zlepšuje krvnú cirkuláciu a oxidáciu v srdcovom svale. Napriek jeho slabej rozpustnosti vo vode sa po perorálnom podaní zásluhou žlčových kyselín ľahko rozpustí a v tráviacom trakte resorbuje. Z organizmu sa vylučuje pomaly, po dlhšom čase; kumulácia však nastáva len po mnohonásobne opakovaných dávkach. Rozšírenie koronárnych tepien je niekoľkokrát väčšie ako po podaní prípadne teofylínu. V porovnaní s nitrátovým derivátom má jeho účinok plynulý, miernejší nástup a oveľa dlhšie trvanie.

Veľmi výhodný je jeho súčasný bronchodilatačný aj koronarodilatačný účinok. Využíva sa pri liečbe spastických bronchitíd kombinovaných s koronárnou nedostatočnosťou, ktoré sa často vyskytujú najmä v geriatrickej

Droga sa osvedčila pri migréne alebo iných spazmoch mozgových tepien, kolikách tráviacich ústrojov (najmä žlčových), meteorizme a pri obličkových kolikách.

z tejto drogy majú veľkú perspektívu predovšetkým v te častej v geriatrickej praxi. Artériosklerotický účinok kelínu sa súčasne využíva pri viacerých indikáciách: ischemickej chorobe srdca, spazmoch mozgových ciev, poruchách trávenia s meteorizmom a kolikami, ale aj pri bronchospazmoch u starších ľudí. V zahraničí je súčasťou viacerých prípravkov - napríklad poľský Kelast-

Kelicardin, Kellotetryt. Použitie: Bežná dávka kelínu je 0,01-0,02 g 3-krát denne; postupne sa môže zvyšovať až do 0,05 g. Pri nežiadúcich vedľajších účinkoch treba dávky znížiť.

Tinctura visnagae sa užíva 2-5-krát denne po 15-40 kvapiek a Extrac- ammi visnagae fluidum po 20-40 kvapiek 3-krát denne.

Toxickosť: Pri predávkovaní sa zistila anorexia, nauzea, somnolencia; môže sa vyskytnúť urtika. Vysadením lieku vedľajšie účinky vymiznú. Odvodené prípravky: V minulosti sa u nás vyrábal Khellin

ANETHUM GRAVEOLENS L. (APIACEAE) KÔPOR VOŇAVÝ - KOPR VONNÝ

Droga: Fructus anethi, Herba anethi. Obsahové látky: Hlavnou obsahovou látkou je silica (v plodoch 2,3-4 %, vo vňati

% ) , ktorá obsahuje najmä (40-60 % ) , potom limonén a felandrén. Plody obsahujú asi 20 % oleja, 15 % bielkovín, bázy, kyseliny a noidy. Vlastnosti: stomachikum, spazmolytikum, laktago-

sedatívum. Účinnosť: Plody kôpru slúžia ako náhrada rasce, ktorá má podobné účinky. Napomáhajú tvorbu žalúdočnej šťavy, pričom na tráviaci trakt účinkujú príjemme spazmolyticky. Povzbudzujú aj činnosť čriev a uvoľňujú plyny. Silica pôsobí v črevnom trakte

Kôpor povzbudivo pôsobí na činnosť prsníkových žliaz, preto sa ordinuje dojčiacim zložky silice, ktoré sú rozpustné vo vode, prechádzajú do

mlieka a regulujú trávenie dojčiat, pričom pôsobia upokojujúco. Na tento cieľ je vhodná aj čerstvá vňať, prípadne jej odvar. Použitie: Fructus anethi sa užíva v jednotlivých dávkach 1 g 6); ako z 2 g na šálku vody 3-krát denne, prípadne z g rozdrvených semien na 1 liter vriacej vody pol pohárika po jedení. Prípadne 1 lyžička plodov na šálku záparu, ktorý sa pije 2-3-krát denne po pol šálke.

Kôpor nahradzuje alebo rastliny s podobnými farmakologickými účinkami, ako sú napríklad: carvi L., Pimpinella L. a Foeniculum vulgare Toxickosť: Doposiaľ sa nezistili nijaké škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z kôpru voňavého.

ANTHEMIS NOBILIS L. - POZRI NOBILE (L.) ALL.

ANTHYLLIS VULNERARIA L. (FABACEAE) BÔĽHOJ LEKÁRSKY - ÚROČNÍK BOLHOJ

Droga: anthyllis (syn. vulnerariae), Herba anthyllis. Obsahové látky: V bôľhoji nachádzame flavonoidy (izoramnetín, kvercetín,

antokyány, xantofyl, triesloviny, látky, saponíny a sacharidy. Vo vňati je viac trieslovín a saponínov. Vlastnosti: Laxans, metabolikum, advulnans, dermatikum, diuretikum. Účinnosť: Keďže o bôľhoji máme odborných poznatkov, pri jeho používaní sa opierame o praktické skúsenosti. sa ordinuje pri metabolických poruchách, zhoršenej činnosti tráviacich ústrojov, slabšej diuréze a pri sklone k tvorbe močových kameňov. Na vonkajšie použitie je vhodný odvar predovšetkým pri pomliaždeninách s krvnými podliatinami, zápaloch kože a vlasatej časti hlavy, neho-jacich sa hnisavých vredoch predkolenia, na zapareniny a pod.

Pri zápalových ochoreniach ústnej dutiny a hltana sa používa na výplachy a kloktanie. Použitie: Infusum Floris anthyllidis (30 g kvetov na 1 liter vriacej vody) sa užíva 2-3-krát denne pol pohárika; môže sa pripraviť aj z 2-3 polievkových lyžíc, ktoré sa pohárom vriacej vody a po a precedení sa užíva po hitoch. Pôsobí ako depurancium, metabolikum a mierne diuretikum.

Decoctum Floris anthyllidis g kvetov na 1 liter vody) sa používa zvonka na oplachovanie a obklady.

Kvet a vňať sa užívajú buď samostatne, alebo v kombináciách podľa indikačných skupín. Toxickosť: Nie sú známe nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z bôľhoja lekárskeho.

OFFICINALIS (MOENCH.) HOFFM. (APIACEAE; SYN. AN-GELICA ARCHANGELICA L.) ARCHANGELIKA LEKÁRSKA - ANDÉLIKA LÉKAŔSKÁ

Droga: Radix angelicae (syn. Radix archangelicae officinalis), Herba angelicae, angelicae, angelicae, Fructus angelicae.

Obsahové látky: Silica (v plode do 2 %, v koreni 1 %) obsahuje drén, pinén, organické kyseliny (metyloctovú, seskviterpény a

(napr. angelicín, bergaptén, imperatorín, xantotoxol, Ďalšími súčasťami sú horčiny, triesloviny, sacharidy a flavonoidy (napr. archangele-nón). Vlastnosti: Aromatické stomachikum, spazmolytikum, karminatívum, sedatívum, nervínum, diaforetikum, tonikum, mierne diuretikum a expektorans. Účinnosť: Aromatické látky a horčiny povzbudzujú vylučovanie žalúdočnej šťavy a tráviacich enzýmov. Droga mierne zvyšuje diurézu a diaforézu. Pri vyšších dávkach zapríčiňuje silnejšie menštruačné krvácanie. majú spazmolytický účinok a mierne povzbudzujú črevnú peristaltiku. Zvýšené vstrebávanie živín v črevách má celkový ionizujúci vplyv na organizmus. Rastlina ovplyvňuje aj činnosť centrálnej nervovej sústavy. Má výrazný sedatívny účinok na mozgovú kôru.

Silica angelicae) sa aplikuje na pokožku, kde spôsobuje najprv mierne podráždenie, potom znecitlivenie.

Angelika sa osvedčuje pri poruchách trávenia spojených s nechuťou do jedenia tak organického, ako aj psychogénneho pôvodu. V týchto indikáciách sa podáva najmä deťom a mladým ľuďom. Okrem toho sa ordinuje pri spastických bolestiach tráviacej rúry zápalového pôvodu, ale aj pri spomalenej črevnej peristaltike so zníženým napätím hladkého svalstva a meteorizmom u astenických starších pacientov.

Analgetizujúci účinok na nervové zakončenia pri aplikácii zvonka sa využíva pri myalgiách, neuralgiách a reumatických chorobách. Na vonkajšie použitie sa ordinuje aj liehový roztok silice.

Na potenciovanie účinkov sa droga kombinuje s drogami: Fructus Fructus carvi, Fructus coriandri, Fructus anisi a pod. Použitie: Fructus angelicae vo forme macerátu sa pripravuje z 1/2 kávovej lyžičky na šálku studenej vody; pije sa niekoľkokrát denne. Na prípravu záparu z Radix angelicae sa odporúča 1 kávová lyžička na pohár vody. Pije sa denne po lyžiciach. Infusum Radicis angelicae pripravené z 2-2,5 g drogy pôsobí pri užití pred jedením ako stomachikum, po jedení ako karminatívum. Pri rovnakých indikáciách (ak nie je kontraindikované liehové rozpúšťadlo) sa môže podávať Tinctura angelicae v dávkach 20-30 kvapiek 2-4-krát denne. Tinctura angelicae má priemernú dávku 2,5

Na kúpeľ sa používa odvar zo g sekaného koreňa, ktorý sa uvarí v 3 litroch vody a e celý do kúpeľa. Ordinuje sa pri myalgiách, neuralgiách, artral-giách, ale aj ako nervové tonikum.

Drogu môže čiastočne nahradiť Radix aromatici.

Toxickosť: Čerstvá šťava z koreňa môže vyvolať pálenie pokožky a vyrážky. senzibilizačné účinky vyvolávajú Odvodené prípravky: angelicae, angelicae; Neo.

LAPPA L. (ASTERACEAE; SYN. LAPPA MAJOR GAERTN.) LOPÚCH VÄČŠÍ - LOPUCH VÉTŠÍ

ARCTIUM BERNH. LOPÚCH MENŠÍ - LOPUCH MENŠÍ

ARCTIUM TOMENTOSUM (SYN. LAPPA TOMENTOSA LOPÚCH PLSTNATÝ - LOPUCH PLSTNATÝ

Droga: bardanae (syn. Radix lappae), Fructus bardanae lappae) a bardanae lappae). Terapeuticky rovnocenná je surovina zo kých troch druhov. Obsahové látky: Lopúch obsahuje polyfruktózan inulín (40-50 %) a polyacetyléno-vé zložky (predovšetkým tridekadiéntetraín a tridecénpentaín s výraznými bakte-riostatickými a mykostatickými účinkami). Z ďalších látok obsahuje sliz, triesloviny, asi 0,2 % silice, minerálne látky, horčiny, stigmasterín.

V semenách lopúcha sa nachádza olej, ktorý má pri jednotlivých druhoch odlišné zloženie. Lopúch väčší obsahuje glykozid arkciín, lopúch menší látku s bakte-riostatickými účinkami proti stafylokokom. Vlastnosti: Dermatikum, hypoglykemikum, cholagogum, laxans, metabolikum, mierne diuretikum, sekretomotorikum a diaforetikum. Účinnosť: Silica z drogy lopúcha napomáha vylučovanie tvorbu žlče, činnosť potných žliaz a látkovú premenu. Zlepšenie regeneračných procesov v koži sa vysvetľuje rýchlejším odstraňovaním odpadových látok z organizmu. Lokálne pôsobenie sa s úspechom využíva v dermatológii.

Droga slúži ako pomocný močopudný liek pri poruchách látkovej premeny, reumatických kĺbových a svalových bolestiach a pri ľahších chorobách tráviacich ústrojov. Hlavnou doménou terapeutického využitia sú kožné a vlasové vyrážky, ekzémy a nadmerné (chorobné) potenie pod pazuchami). V podo-

obkladov sa pri vypadávaní vlasov a pri vytváraní suchého mazu (seborrhoea sicca) na hlave. Použitie: Infusum Radicis bardanae g drogy na 500 ml vody) sa užíva po 1/2 poháriku 2-3-krát denne; inak sa môže pripraviť aj z 2-3 g drogy na šálku vody (pije sa 2-3-krát denne). Odvar sa pripravuje z 1 kávovej lyžičky drogy na pohár vody a užíva sa 2-3-krát denne (podľa 6 sa na odvar ordinuje jednotlivá dávka 2,5 g). Na oplachovanie a obklady, prípadne na masáž pokožky (napr. pri alopetia diffusa), sa používa 2-5 % odvar z koreňa, alebo odvar z 2 polievkových lyžíc drogy na 0,5 1 vody, ktorý sa aplikuje 3-5-krát týždenne.

Oleum bardanae - olejový výťažok z drogy - sa používa pri dermatologických indikáciách, predovšetkým pri seboroickom ekzéme.

Prášok z koreňa sa užíva v dávke 6-12 g denne. Macérát zo semien (1 lyžica

drogy na pohár studenej vody sa nechá 8-10 hodín vylúhovať) sa užíva ako pomocný liek pri zníženej činnosti obličkového

Dosiaľ sa nezistili nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Odvodené prípravky: bardanae; Aldermon, Diabetan.

ARCTOSTAPHYLOS (L.) SPRENG. (ERICACEAE) MEDVEDICA LEKÁRSKA - LÉČIVÁ

Droga: uvae ursi (syn.: arctostaphyli, vaccinii ursi, garjubae). Obsahové látky: Obsah fenolového glykozidu arbutínu (arbutozidu) dosahuje až 12 %. Z ďalších látok je tu ester arbutínu, hydrochinón (0,3-0,5 % ) , flavonoidy (do 1,5 %) s kvercetínom a Trieslovín je do 19 %. Okrem toho obsahuje organické kyseliny - urzolovú, galovú, govú, mravčiu a chinovú. Vlastnosti: Urodezinficiens, diuretikum (saluretikum), Účinnosť: Arbutín sa v obličkách hydrolyticky mení na hydrochinón, podobne ako metylarbutín na metylhydrochinón. Obidve látky pôsobia antibakteriálne pri zápalových chorobách močových ciest. Enzymatické procesy prebiehajú len pri alkalickej reakcii Pri kyslej reakcii (pri užívaní drogy) treba moč najprv alkalizovať - napríklad užívaním Antibakteriálne účinky majú aj galové triesloviny po čiastočnom uvoľnení pyrogalolu, ktorý prechádza do močových ciest.

Flavonoidné glykozidy majú saluretický účinok. Napomáhajú nielen vylučovanie tekutín, ale aj odpad sodíkových (v menšej miere i chlórových) iónov.

Triesloviny pôsobia na sliznicu tráviaceho traktu adstringentne a protizá-palovo. Použitie: Decoctum uvae ursi (20 g drogy variť 15 min v 250 ml vody) sa užíva po 1-1 1/2 lyžičky každé 3 hodiny ako dezinficiens i saluretikum. Sfarbuje moč do zelena. Pri liečbe zápalových chorôb močových ciest a pri súčasnej urolitiáze sa musí udržiavať alkalická reakcia moču. Jednotlivá dávka drogy na prípravu odvaru je 1-2 g (pije sa viackrát denne), alebo 1 kávová lyžička na šálku vody (pije sa 3-4--krát denne). Na dosiahnutie nižšieho obsahu trieslovín v prípravku volíme pri príprave formu záparu (pro dosi 2 g - PhHelv VI), alebo výluhu za užívajú sa niekoľkokrát denne.

Odvar je účinný aj pri hnačkových ochoreniach a pri kvasnej alebo hnilobnej dyspepsii, pretože obsahuje pomerne veľa trieslovín. Pri infekciách močových ústrojov je vhodnejší macerát, v ktorom je menej trieslovín, a preto nedráždi žalúdok a črevá; nevýhodou je však menší obsah účinných látok, a teda aj slabší liečebný účinok ako pri odvare.

Extractum uvae ursi fluidum má jednotlivú dávku 2 g (DAB 6). Paralelná rovnocenná droga je Folium vitis idaeae.

Toxickosť: Pri vyšších dávkach a dlhodobom užívaní spôsobuje arbutín glykozúriu. Uvoľnený hydrochinón môže poškodiť pečeňový parenchým. Neodporúča sa gravidným ženám. Odvodené prípravky: Species urologicae Planta.

ARMORACIA RUSTICANA GAERTN., B. MEY. ET SCHERB. (BRASSICACEAE) CHREN DEDINSKÝ - SELSKÝ

Droga: Radix armoraciae, respektíve Radix rusticanae recens. Obsahové látky: Najdôležitejšou zložkou chrenu je silica s a horčičnými látkami, ktoré vznikajú z glukonasturcínu. Významné je aj množstvo vitamínu C, sacharidy, enzýmy, asparagín, arginín a glutamín. Vlastnosti: Antiseptikum, digestívum, expektorans, metabolikum, tonikum, diure-

Účinnosť: Pri rozdrvení koreňového pletiva vznikajú účinné prchavé antibakteriál-ne látky. Priame pôsobenie na sliznicu dýchacích ciest (pri inhalácii chrenových výparov) zlepšuje expektoráciu. Lepšie odhlieňovanie priedušiek však vyvoláva vnútorné užitie.

Droga zvyšuje vylučovanie tráviacich enzýmov a celkove látkovú premenu. Metabolizmus potenciuje aj jej diuretický účinok. Výsledné pôsobenie na organizmus je

Pri miestnej aplikácii na kožu dráždivý účinok reflexným pôsobením na hlbšie uložené tkanivá zvyšuje ich prekrvenie, a tým aj rýchlejšie hojenie a regeneráciu. Tento terapeutický efekt sa využíva pri neuralgických a reumatických bolestiach.

Okrem priameho antiseptického účinku drogy odolnosť organizmu zvyšuje aj vysoký obsah vitamínu C. Preto sa chren odporúča ako preventívny, ale aj terapeutický prostriedok pri infekčných, vírusových chorobách horných dýchacích ciest. Účinne pôsobí aj pri dysmikrobiálnych poruchách tráviacich ústrojov, kde pomáha normalizovať črevnú mikroflóru. Ordinuje sa aj na zlepšenie metabolizmu pri sedavom spôsobe života, ale aj na tonizáciu organizmu v rekonvalescencii. Použitie: Najčastejšie sa užíva 3 % v dávke 2-3 šálky denne. Bežná dávka chrenovej šťavy je 25-50 g na deň; príjemnejšie je jeho užívanie s postrúhanými jablkami. Ako roborans sa odporúča droga macerovaná vo víne (25-75 g drogy v 500 ml červeného vína), ktorá sa užíva po lyžiciach (ak nie je kontraindikovaný alkohol).

Pri neuralgiách a artralgiách sa ako derivans empiricky osvedčili tzv. chrenové placky: pomer drogy k múke a masti je 3:5:1. Koncentrácia nemá byť vyššia. Aplikácia sa má prispôsobiť citlivosti pokožky; nesmie však byť dlhá, aby nedráždila a nepoškodila pokožku.

Zo zdravotného hľadiska je používanie chrenu buď v podobe zeleniny, alebo prílohy k bielkovinovým potravinám veľmi výhodné. Toxickosť: Pri vyšších dávkach dráždi sliznicu tráviacich orgánov a obličiek. Dlhodobejšie miestne pôsobenie môže vyvolať zápalové poškodenie pokožky. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z chrenu dedinského.

ARTEMISIA L. (ASTERACEAE) PALINA ABROTSKÁ (BOŽIE DRIEVKO) - PELYNÉK BROTAN

Droga: Herba abrotani a Herba floribus abrotani abrotani). Obsahové látky: Palina abrotská obsahuje do 6 % katechínových trieslovín, do 2,25 % silice, alkaloidy abrotanín a abrotín (majú podobné vlastnosti ako chinín), flavonoidy (rutín, látky (herniarín, eskuletín, skopolín,

skopoletín a izofraxidín). V koreni sa nachádza a kapilín s dobrými vlastnosťami. Vlastnosti: Stomachikum, cholagogum, choleretikum, spazmolytikum, tonikum, antiflogistikum, dermatikum, anthelmintikum.

Kumarínové látky zvyšujú tvorbu a vylučovanie žlče v pečeni, preto sa palina odporúča pri všetkých poruchách tvorby žlče. Môže sa užívať buď samostatne, alebo s analogickými drogami. Ordinuje sa pri suspektnej stagnácii žlče v ku a v žlčovodoch bez obštrukcie. Ide o horčinovú drogu s vysokou účinnosťou pri zlom trávení, zapríčinenom zápalmi sliznice žalúdka a čriev. V tejto indikácii sa uplatňuje aj vplyv flavonoidov a trieslovín. Droga sa osvedčila aj pri infekčných gastroenteritídach, kde sa uplatňujú najmä účinky silice a trieslovín. Výskumy potvrdili aj jej liečivý vplyv pri slabom krvácaní zo sliznice tráviacich ústrojov pri hnačkách. Veľmi účinne pôsobí aj proti niektorým črevným parazitom, pričom je však vhodná kombinácia s inými anthelmintickými drogami. Rastlina sa pre svoje liečivé účinky často uplatňuje aj v pediatrickej praxi.

Zvonka sa aplikuje pri hnisavých nehojacich sa ranách. V ľudovom liečiteľstve sa používa aj ako močopudný a potopudný prostriedok. V gastronómii sa využíva ako korenina. Okrem toho má aj určitý repelentný vplyv proti Použitie: Pri príprave záparu sa odporúča 15-30 g rastliny na 1 liter vriacej vody (pije sa 2-3-krát denne 1/2-2/3 pohára), alebo 2 lyžičky na šálku vody (2-3-krát denne). V tejto koncentrácii sa ordinuje aj na vonkajšie použitie, vyplachovanie ústnej dutiny, hrdla a na

Extractum abrotani fluidum sa ako amarum užíva 20 min pred jedením v dávke 15-20 kvapiek v troške vody, ako stomachikum a tonikum denne po 30 kvapkách a ako cholagogum 3-krát denne kvapiek. Toxickosť: Doposiaľ sa nezistili nijaké škodlivé účinky paliny abrotskej. Odvodené prípravky: Extractum abrotani fluidum.

ARTEMISIA ABSINTHIUM L. (ASTERACEAE) PALINA PRAVÁ - PELYNÉK PRAVÝ

Droga: Herba absinthii (syn. Herba artemisiae absinthii). Obsahové látky: Palina pravá obsahuje asi 0,5 % silice s chamazulénmi. Toxickou súčasťou silice je tujón (asi 10 % ) ; ďalej sa tu nachádza (70 % ) , kadinén, fe-landrén, z horčín seskviterpénové laktóny - gvajanolidy, z ostatných absin-tín a artabsín, respektíve anabsintín, látka triesloviny, nocyklické seskviterpény (ketopelenolid A aj B, hydroxypelenolid, artabín). Ob-

sah silice a horčinových látok veľmi kolíše podľa jednotlivých vegetačných období - najvyšší obsah je na začiatku kvitnutia. Vlastnosti: stomachikum, cholagogum, tonikum, metabolikum, lytikum, mierne diuretikum, emenagogum, anthelmintikum. Účinnosť: Horčiny obsiahnuté v paline pravej patria k chuťovo najvýraznejším, preto výrazne povzbudzujú žalúdočnú sekréciu. Reflexný proces sa začína podráždením chuťových receptorov jazyka. Efektor potom vyvolá zvýšenú sekréciu kyseliny chlorovodíkovej a pepsínu v žalúdočnej sliznici. V menšej miere sa účinok čin prejavuje na črevá a vylučovanie žlče. Účinnosť horčín sa naplno prejaví až pri priamom kontakte so sliznicou žalúdka a čriev. Podobne ako sa pri dotyku horčiny s jazykom a ústnou sliznicou zvyšuje salivácia, zvýši sa aj sekrécia najmä v tých častiach tráviacej rúry, ktorými prechádza. Skutočnosť, že proces trávenia vyvolaný horčinou je komplexnejší, dokazuje aj zvýšená tráviaca leukocytóza po jej podaní.

Rovnako ako horčiny aj silica z paliny pravej má horkú chuť, a tým horčinové účinky. Okrem toho pôsobí aj spazmolyticky a Je dobre rozpustná v etanole, ale vo vode sa rozpúšťajú iba jej niektoré zložky. Preto je terapeuticky účinnejšie podávanie Tinctura absinthii ako Infusum Herbae absinthii. Silica zlepšuje aj vstrebávanie živín v čreve a vylučovanie metabolitov čo sa prejaví zlepšením metabolizmu a celkove tonizujúcim účinkom.

Droga sa ordinuje pri zníženom vylučovaní žalúdočnej šťavy, pri dyspepsiách a rozličných poruchách trávenia spojených s nedostatočným vylučovaním žlče. Účinná je aj pri zhoršenej črevnej peristaltike a hypotónii črevnej steny u starších pacientov.

Pre toxické účinky silice sa neodporúča prekračovanie terapeutických dávok ani dlhodobé užívanie. Pri niektorých indikáciách, ktoré si vyžadujú vyššie dávky drogy (najmä ako emenagogum alebo anthelmintikum), je potrebná kombinácia s inými synergickými rastlinami bez vedľajších škodlivých účinkov.

Na vonkajšie použitie - proti niektorým parazitom (scabies, pediculosis) - sa osvedčujú výťažky z rastliny. Použitie: Jednotlivá dávka drogy pri perorálnom užití je 1 g na šálku záparu, alebo 1 kávová lyžička na pohár záparu, ktorý sa pije 3-krát denne. Výhodnejšie je však kombinovať drogu s inými potenciujúcimi rastlinami.

Infusum Herbae absinthii (10 g drogy na 170 ml vody) sa užíva po lyžici ako stomachikum.

Tinctura absinthii v dávke kvapiek v 100 ml vody sa pije asi 30 min pred jedením 2-3-krát denne ako amarum, stomachikum aj tonikum; v dávke 20-60 kvapiek v 50 ml vody 3-krát denne ako cholagogum. Toxickosť: Pri vyšších dávkach a dlhodobom užívaní ohrozuje organizmus svojimi účinkami silica z tejto rastliny. Otrava, ktorá nastáva pri užití 15 g silice, sa prejavuje nauzeou, trizmom, tonickými kŕčmi, poruchami citlivosti a bezvedomím. Prekročenie terapeutických dávok spôsobuje bolesti hlavy, tras, slabosť, zmätenosť, nutkanie na močenie a pálenie v uretre. U gravidných žien môže vyvolať potrat.

Chronická otrava liehovým nápojom z paliny pravej - absintom - sa nazýva absintizmus. Prejavuje sa pruritom, hyperestéziou, bolesťami v údoch, kŕ-

zášklbmi v svalstve, pamäti, znižovaním inteligencie, oslabením vôle, nespavosťou, desivými halucináciami a epileptickými záchvatmi. Obsiahlu symptomatológiu zapríčiňuje kombinácia účinku silice paliny pravej a alkoholu. Odvodené prípravky: Tinctura absinthii; Palina pravá Spofa, Contraspan, Deto-xan-NeO (vet), Eugastrin, Palina pravá - záparové vrecúška.

ARTEMISIA DRACUNCULUS L. (ASTERACEAE) PALINA DRAČIA - PELYNÉK KOZALEC

Droga: Herba dracunculi (syn. Herba artemisiae dracunculi), dracunculi. Obsahové látky: Z celkového množstva 0,2-1% silice, ktorú obsahuje palina dračia, tvorí najvýznamnejšiu zložku estragol čiže metylchavikol (izoanetol; 60-70 % ) ; okrem nej v paline nachádzame terpény, linalylacetát, felandrén, steroly (|3-sitosterol, stigmasterol), látky (herniarín, skopa-rín), flavonoidy (kvercetín, luteolín, kemferol, hyperozid, rutín), horčiny, triesloviny a i.

Koreň obsahuje odlišnú silicu s polyínom kapilínom, ktorý má fungistatickú účinnosť. Vlastnosti: Choleretikum, cholagogum, stomachikum,

antisklerotikum, roborans, diuretikum. Účinnosť: Choleretické účinky drogy vyvolávajú predovšetkým kumarínové látky, ktoré pôsobia aj mierne diureticky. Silica zlepšuje vylučovanie tráviacich enzýmov v tráviacom trakte, ale predovšetkým napomáha tvorbu žalúdočnej šťavy. Rovnaký účinok potenciujú aj horčiny, ktoré zvyšujú chuť do jedenia. Pre tieto účinky sa rastlina často ordinuje pri stavoch s celkovým oslabením organizmu, pri zníženej chuti do jedenia, poruche činnosti žalúdka a čriev, ako aj pri poruchách tvorby žlče, ktoré sa vyskytujú najmä v geriatrickej praxi. U starých ľudí sa využíva aj an-tisklerotické a roborujúce pôsobenie drogy, ktorá má veľmi výhodné zloženie aktívnych látok. Spazmolytické účinky podporujú ktoré spolu s trieslovinami pomáhajú normalizovať poruchy trávenia spojené s meteorizmom a s dyspeptický-

ťažkosťami. Rastlina si získala obľubu v kuchyniach mnohých národov ako korenina. Pre výhodné terapeutické vlastnosti bez vedľajších škodlivých účinkov si droga zaslúži oveľa viac pozornosti. Použitie: Priemerná jednotlivá dávka na prípravu záparu je 1,5 g drogy 3-krát denne, alebo 1 kávová lyžička na šálku vody 2-3-krát denne po lyžiciach. Infusum Her-bae dracunculi predstavuje asi 2 % z ktorého sa užívajú 2-3 šálky denne. Práškovaná droga sa môže podávať aj v oblátkach, a to v dávkach 1-2 g denne.

V prípadoch, keď nie je kontraindikovaný alkohol, môže sa ako roborans, ale aj ako cholagogum a diuretikum užívať dracunculi (2-3 lyžice drogy necháme 14 dní vylúhovať v 500 ml ľahkého bieleho vína); pije sa po kalíšku (30 ml) 20-30 min pred jedením 2-krát denne.

V sezóne sa rastlina užíva aj v čerstvom stave. Konzumovanie zväzočku lístkov denne nalačno pôsobí antiskleroticky. Toxickosť: Pri vnútornom užívaní nie sú známe nijaké toxické účinky. Manipulácia s drogou však v ojedinelých prípadoch môže vyvolať alergiu.

Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z paliny drače

ARTEMISIA VULGARIS L. (ASTERACEAE) PALINA OBYČAJNÁ - PELYNÉK ČERNOBÝL

Droga: Herba vulgaris, Radix vulgaris. Obsahové látky: Vňať paliny obyčajnej má asi 0,2 % silice s obsahom cineolu (eu-kalyptol); okrem toho obsahuje p-cymén, fenchón, borneol, a jedovatý tu-

horčinu artemizín, organické kyseliny, a sliz. V koreni je asi 0,1 % silice, približne 9 % inulínu, cholín, fungistatický polyín

kapilín a menšie množstvo trieslovín. Vlastnosti: Vňať: stomachikum, spazmolytikum, diuretikum, cholago-

Koreň: spazmolytikum a antireumatikum. Účinnosť: Palina obyčajná má podobné farmakologické účinky ako palina pravá, ale oveľa menší obsah účinných (aj toxických) látok. Pri požadovanom horčičnom účinku sa kombinuje s analogickými drogami, najmä s Radix a Herba cen-taurii. Pri potrebe výraznejšieho cholagogického účinku sa drogy: Herba abrotani, Herba absinthii alebo Radix taraxaci herba). Na zvýšenie ného účinku sa pridávajú: Herba equiseti, Herba solidaginis, betullae a pod. Spazmolytické účinky koreňa sa potenciujú kombináciou s: Folium melissae, Radix valerianae alebo Herba chelidonii. Keďže cineol má antiseptických, expektoračných aj anthelmintické účinky, môže sa droga pridávať do zmesí proti črevným parazitom.

Droga si vyžaduje zvýšenú opatrnosť pri dávkovaní napriek tomu, že má oveľa menší obsah toxického tujónu než palina pravá a pri príprave záparu sa z nej uvoľňuje do vody menej silice.

Účinnosť rastliny nie je doposiaľ dostatočne vedecky preskúmaná (poznatky vychádzajú zväčša z empirických skúseností). Použitie: z vňate sa pripravuje z 1,5 g (pije sa 3-krát denne), alebo z 1 kávovej lyžičky drogy na pohár vody (užíva sa 2-3-krát denne po lyžičkách ako stomachikum pri nedostatočnej tvorbe žalúdočnej šťavy a pri dyspeptických ťažkostiach).

Tinctura artemisiae (20 g vňate na 100 ml 70 % alkoholu sa 14 dní) sa užíva v dávke 20-40 kvapiek 3-5-krát denne.

Radix artemisiae sa ordinuje v pediatrickej praxi ako spazmolytikum; pripravuje sa zmiešaním 0,25 g práškovanej drogy s 3 g cukru, pričom sa rozdelí na päť denných dávok. Toxickosť: Pri veľkom prekročení terapeutických dávok sa môžu zjaviť rovnaké vedľajšie účinky ako pri Artemisia absinthium (pozri príslušnú stať). Pre oveľa nižší obsah tujónu sa toxické príznaky prakticky nevyskytujú. Odvodené prípravky: Tinctura artemisiae.

ODORATA L. - POZRI GALIUM (L.) SCOP.

+ ATROPA BELLA-DONNA L. (SOLANACEAE) ZLOMOCNÝ - RULÍK ZLOMOCNÝ

Droga: belladonnae, Herba belladonnae, Radix belladonnae. Separandum. Obsahové látky: Listy obsahujú 0,3-1,2 % jedovatých alkaloidov, predovšetkým L-hyosciamín (predstavuje až 98 % z celkového množstva alkaloidov), atropín (D, L-hyoscyamín), ďalej atropamín (apoatropín), beladonín apoatropínu), tropín, a V koreňoch sa nachádza asi 0,4-1,4 % tropanových alkaloidov, kumarín skopín, triesloviny a organické kyseliny. Vlastnosti: Parasympatikolytikum, spazmolytikum, antiastmatikum. Účinnosť: Farmakodynamické pôsobenie drogy určujú predovšetkým L-hyoscyamín a atropín, ktoré sa pre vysokú účinnosť ordinujú v izolovanej forme.

Atropín má silný účinok na parasympatikové nervy, ktoré ovládajú vnútornú i vonkajšiu sekréciu a motoriku. Utlmením parasympatika sa mobilizujú sympati-kové účinky na priedušky, srdce, tráviace orgány, ale aj na slinné žľazy, sliznicu nosa a hrdla, potné žľazy kože a akomodačné očné efektory. Povzbudivý účinok sa prejaví na centrálnom nervovom systéme.

Výrazná je aj účinnosť atropínu pri kinetóze spojenej so silnou vegetatívnou odozvou. Symptomaticky pomáha pri liečbe Parkinsonovho syndrómu. Okrem tlmenia hypersalivácie významne pôsobí aj ako mydriatikum pri diagnostických a terapeutických postupoch v Výhodná je aj jeho aplikácia v predoperačnej premedikácii na zníženie vylučovania hlienov v dýchacích cestách a na zníženie salivácie. Atropín je účinný pri väčšine srdcových porúch spojených s brady-kardiou. (Sínusová bradykardia pri sick sinus syndróme je refraktérna na atropín, ktorý môže vyvolať i posttachykardickú asystóliu.).

Rovnaké účinky ako atropín má L-hyoscyamín, ktorý však aktívnejšie pôsobí na zakončenie nervov; na centrálnu nervovú sústavu má relatívne slabší vplyv.

Skopolamín účinkuje na zakončenia parasympatikových nervov v menšej miere. Má vplyv na mozgovú kôru, preto sa uplatňuje pri mániodepre-

psychózach, delírium tremens, hysterických a neurastenických psychózach. Spolu s ostatnými alkaloidmi sa aplikuje v predoperačnej premedikácii. Kontrain-dikovaný je pri pokročilej prieduškovej dýchavici, vážnejších chorobách pečene a v gravidite.

Napriek uprednostňovaniu izolovaných tropanových alkaloidov sa dodnes ordinuje aj droga a výťažky z nej. Terapeut však musí rátať s tým, že hlavnými účinnými látkami drogy sú L-hyoscyamín a atropín; vplyv skopolamínu sa prejavuje v menšej miere. Použitie: Maximálna jednotlivá dávka Folium belladonnae je 0,2 g, maximálna denná dávka 0,6 g; rovnaké dávkovanie platí aj pre Radix belladonnae. Bežná terapeutická dávka pri Folium belladonnae (pulverisatum) je g mg) pro dosi a 0,2 g (200 mg) pro die.

Tinctura belladonnae sa predpisuje v dávkach g pro dosi a 0,3-1,5 g pro die; maximálne dávky sú 1 g pro dosi, 3 g pro die (podľa GosF VIII je maximálna jednotlivá dávka 0,5 ml - 23 kvapiek, maximálna denná dávka 1,5 ml - 70 kvapiek).

Extractum belladonnae siccum sa užíva v dávke g pro dosi a 0,03-0,05 g pro die; maximálne dávky sú 0,05 g pro dosi a 0,15 g pro die.

Extractum belladonnae fluidum sa užíva v dávke g pro dosi a 0,12-0,2 g pro die; maximálne dávky sú 0,2 g pro dosi a 0,6 g pro die.

Extractum belladonnae spissum má maximálnu dávku 0,05 g pro dosi a 0,15 g die (GosF VIII).

+ + Atropinium sulfuricum má maximálnu jednotlivú dávku pri podaní 0,002 g (2 mg), pri subkutánnej aplikácii 0,001 g (1 mg). Maximálna denná dávka pri perorálnom podaní je 0,004 g (4 mg), pri subkutánnej aplikácii 0,002 g (2 mg). Pri intravenóznom podávaní sú dávky dvakrát nižšie než pri subkutánnej aplikácii.

+ + Scopolaminum bromatum (syn. hydrobromicum) má perorálne dávky 0,000 1-0,000 5 g (0,1-0,5 mg) pro dosi a 0,000 25-0,001 g (0,25-1,0 mg) pro die; subkutánne aplikujeme 0,000 25-0,000 5 g (0,25-0,5 mg) pro dosi. Maximálna per-orálna dávka je 0,000 5 g (0,5 mg) pro dosi, 0,003 g (3 mg) pro die; pri subkutánnej aplikácii 0,000 5 g (0,5 mg) pro dosi a 0,001 5 g (1,5 mg) pro die. Toxickosť: Ľuľkovec zlomocný je prudko jedovatá rastlina. Pri intoxikácii drogou vzniká prevažne atropínová otrava, ktorá môže mať letálny koniec. Zapríčiňuje periférne ochrnutie parasympatikových nervov. Prejavuje sa suchosťou v ústach a v hrdle, chraptivým hlasom, zrýchlením tepu, sčervenením a oteplením kože, zvýšením telesnej teploty a mydriázou. Súčasne nastáva retencia a obstipácia. Centrálne dráždenie zvyšuje dynamogéniu, vyvoláva záchvaty smiechu a zrakové, čuchové i sluchové halucinácie; evokuje tendenciu k agresivite. Niekedy môžu vzniknúť zášklby, svalové kŕče až bezvedomie.

Otrava sa klinicky prejaví len pri užití izolovaného alkaloidu. (Pri otrave účinky prekrýva oveľa vyšší obsah a silnejšie pôsobenie atropínu.) Podobá sa otrave, ale účinok na vagus a srdce je slabší. Vyvoláva mydriázu a suchosť v ústach. Na centrálny nervový systém pôsobí po krátkej excitácii ochrnujúco. Odvodené prípravky: Pulvis belladonnae, Extractum belladonnae fluidum, Extractum belladonnae spissum, Extractum belladonnae Tinctura belladonnae; Antasthman Asthmin Bellaspon drg., Bellaspon-Retard drg., Contra-span gttae, Depurgan Spofa drg., Gastrogel compositum tabl., Properistol drg., Solutan gttae, Spasmocystenal gttae, Spasmo-Eunalgit tabl. a supp.

Atropinium sulfuricum sa ordinuje v podobe tabliet alebo injekcií; tvorí súčasť približne tridsiatich našich farmaceutických prípravkov.

ET H. L. WENDL. (RUTACEAE) BUKO BREZOVÉ - TÉHOZEV

BAROSMA CRENULATA (L.) HOOK. BUKO TÉHOZEV VROUBEČKOVANÝ

BAROSMA SERRATIFOLIA (CURTIS.) BUKO - TÉHOZEV

Droga: Folium bucco (syn.: specium, Folium buchu). Rovnocenná je droga z ostatných druhov rodu Obsahové látky: Rastlina obsahuje až 2,5 % silice s hlavnou účinnou látkou diosfenolom, glykozid a živicu. Vlastnosti: Dezinficiens močových ciest. Účinnosť: Diosfenol - najúčinnejšia obsahová zložka silice - pôsobí ne v celej močovej sústave. Osvedčuje sa pri pyelitídach, cystopyelitídach i cystití-dach. Použitie: Jednotlivá dávka na prípravu záparu je 1 g 6), alebo 1/2-1 kávová lyžička drogy na šálku vody; pije sa denne. Práškovaná droga sa užíva v jednotlivých dávkach 0,5 g; maximálna denná dávka je 2 g.

Extractum bucco fluidum má jednotlivú dávku 1 g (DAB 6). Toxickosť: Pri užívaní v terapeutických dávkach sa nevyskytujú nežiadúce vedľajšie účinky. Odvodené prípravky: Extractum bucco.

BELLIS PERENNIS L. (ASTERACEAE) SEDMOKRÁSKA OBYČAJNÁ - SEDMIKRÁSKA CHUDOBKA

Droga: bellidis (syn. bellidis perennis), Herba bellidis. Obsahové látky: Táto rastlina obsahuje saponíny, triesloviny, horčinu, sliz, živice, organické kyseliny (octovú, oxalovú, jablčnú, vínnu), flavonoidy, minerálne látky, malé množstvá silice a inulínu. Vlastnosti: Expektorans, mierne adstringens (dermatikum), slabé diuretikum. Účinnosť: Expektoračný účinok vyvolávajú saponíny. Protizápalové účinky zabezpečuje súčasné pôsobenie trieslovín, slizu i malého množstva silice, ktoré účinkujú aj adstringentne a hojivo (predovšetkým pri zastaraných kožných afekciách). Použitie: Ako expektorans sa pripravuje asi 3 % užívajú sa 2-4 šálky denne.

sa môže aj z 1 kávovej lyžičky (1,5 g) drogy na šálku vody; sa 2-krát denne. Na obklady pri nehojacich sa ranách, najmä hnisavých vredoch predkolenia, sa zvonka aplikuje asi 10 % alebo odvar z Čerstvej vňate.

Podľa potreby je vhodné kombinovať drogu s inými rastlinami. Napríklad na zlepšenie expektorácie s Fructus foeniculi, Herba menthae piperitae, Herba prípadne Folium althaeae, Lichen na zlepšenie diurézy s Folium betulae, Herba equiseti, Herba herniariae, Herba solidaginis, prípadne pri súčasnom zápale močových ciest s Folium bucco, Folium rubi idaei a Folium uvae ursi. Toxickosť: Doposiaľ sa nezistili nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky zo sed-mokrásky obyčajnej.

+ BERBERIS VULGARIS L. (BERBERIDACEAE) DRÁČ OBYČAJNÝ - DŔIŠŤÁL OBECNÝ

Droga: Cortex e berberidis, Radix berberidis, berberidis, Fructus berberidis. Obsahové látky: Okrem zrelých plodov všetky časti rastliny - predovšetkým kôra -obsahujú jedovaté alkaloidy (najmä berberín). V kôre a v koreni sa nachádzajú aj triesloviny a organické kyseliny. Plody sú bohaté na organické kyseliny (do 6,6 % ) , predovšetkým na kyselinu askorbovú; okrem nej obsahujú aj karotenoidy. Vlastnosti: Plody: diuretikum, antipyretikum, stomachikum, metabolikum, tonikum. Kôra a koreň: emenagogum, vazodilatans, cholagogum, antidiaroikum; berberín ako cholagogum, spazmolytikum, antiseptikum. Účinnosť: Prípravky z kôry a koreňa sa presadzujú najmä účinkami alkaloidov (osobitne berberínu). Svojou horkou chuťou povzbudzujú tvorbu žalúdočnej šťavy a zrýchľujú peristaltiku žalúdka i čriev. Napomáhajú tvorbu žlče a jej odtok do dvanástnika. Preto sa odporúčajú pri poruchách trávenia s nedostatočnou tvorbou tráviacich enzýmov, kolikami, meteorizmom a zhoršenou resorpciou živín v črevách. Pre vplyv na zlepšenie činnosti tráviacich orgánov je droga predurčená pôsobiť na organizmus čo sa využíva osobitne u starších pacientov a u rekonvalescentov.

Plody dráča možno užívať na zlepšenie chuti do jedenia a na posilnenie organizmu. Liečivé pôsobenie potenciuje veľké množstvo organických kyselín, a najmä vysoký obsah vitamínu C.

Pri prípravkoch z kôry a koreňa treba dbať na dodržiavanie odporúčaného dávkovania. Dlhodobejšie užívanie bežných dávok sa neodporúča, pretože berberín sa môže v organizme kumulovať.

Výskumy potvrdili aj určitú protinádorovú aktivitu berberínu. Použitie: Infusum Corticis berberidis, prípadne Infusum Radicis berberidis (1,0 g, resp. 1/2 lyžičky na pohár vody), sa užíva v dávke 1-2 lyžice 2-3-krát denne medzi jedlami ako stomachikum a tonikum. Na zlepšenie chuti do jedenia sa výhodne kombinujú s inými drogami, napríklad s Folium melissae, Herba menthae piperi-tae, Fructus angelicae, Herba cardui benedicti, Herba centaurii, Herba dracunculi, Radix taraxaci herba); na zvýšenie tvorby žlče a zlepšenie trávenia sa môžu pridať: Folium Herba agrimoniae, Herba cichorii, Herba marrubii, Radix taraxaci a pod. Denné dávky kôry alebo koreňa nesmú presahovať 1-2 g.

Infusum Fructus berberidis (4,0 g alebo 2 kávové lyžičky rozdrvených plodov na pohár vody) sa užíva v dávke 1-2 lyžice niekoľkokrát denne ako stomachikum a

pohára ako vitamínový Veľmi účinné plody dráča sú výhodné osobitne pre pediatrickú prax. Keďže sú veľmi kyslé, menším deťom treba nápoj z nich prisladiť medom.

Odvar z listov dráča (v dávkach ako pri kôre alebo koreni) je vhodný na klok a vyplachovanie pri zápaloch ďasien i ústnej dutiny.

Toxickosť: Okrem zrelých plodov sú všetky časti rastliny pri predávkovaní jedovaté. Prekročenie terapeutických dávok sa prejaví vracaním a celkovými príznakmi. Pre možnosť kumulácie berberínu sa droga nesmie užívať

Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z dráča obyčajného.

BETONICA OFFICINALIS L. (LAMIACEAE) BETONIKA LEKÁRSKA - BUKVICE

Droga: Herba betonicae (syn. Herba betonicae officinalis), betonicae. Obsahové látky: K najúčinnejším látkam patria triesloviny (až do 19 % ) , ďalej tu nachádzame asi 0 ,1% betaínov (z nich najmä respektíve cholín), z ostatných látok menšie množstvo silice a horčiny. Vlastnosti: Adstringens, antiseptikum, dermatikum, antiastmatikum, sedatívum,

Účinnosť: Triesloviny majú adstringentné účinky. Priaznivo pôsobia na zapálené sliznice systému. Bránia prenikaniu erytrocytov zo vlásočníc do čriev. Mechanizmus ich antiseptického pôsobenia sa vysvetľuje tým, že vytvárajú ochranný film, ktorý bráni prenikaniu bakteriálnych toxínov do krvného obehu. Protikrvácavé pôsobenie pravdepodobne ovplyvňuje aj stachydrín, ktorý mierne zvyšuje zrážavosť krvi. Preto sa droga odporúča pri chorobách tráviacich ústrojov so zápalovo prekrvenou a krvácajúcou sliznicou, keď sa pri hnačkách dostáva do stolice krvi. Betonika sa indikuje popri substitučnej liečbe aj pri

Liečivé účinky drogy sa využívajú aj aplikovaním zvonka na kožné defekty

komplikované infekciou, kde droga pôsobí protibakteriálne a urýchľuje regeneráciu pokožky, a aj na plesňové infekcie kože.

Droga sa predpisuje aj pri bronchiálnej astme, bolestiach hlavy s nervovým a pri nespavosti.

Použitie: Decoctum Herbae betonicae (10 g drogy na 400 až 500 ml vody) treba piť 2-3-krát denne v dávke pohára; v 5% zápare sa môže užiť 3-5 g drogy denne. Odvar sa môže pripraviť aj z 1/2 kávovej lyžičky na pohár vody; pije sa 2-3-krát denne. Vo forme prášku sa droga užíva v dávke 1-2 g 3-krát denne.

Vo forme tinktúry sa podáva 30-50 kvapiek 2-3-krát denne; ak nie je kontra-indikovaný alkohol, podáva sa droga vylúhovaná v bielom víne v dávke 25-75 ml denne.

Pri zvýšenej krvácavosti zo slizníc tráviacich ústrojov sa osvedčila kombinácia s drogami: Herba bursae pastoris, Herba violae tricoloris, Herba a i.

Pri vonkajšom použití na oplachovanie alebo obklady sa ordinuje 100 g drogy na 1000 ml vody v podobe odvaru. Na hnisavé kožné afekty a prípravu kataplaziem sa kombinuje s ďalšími drogami, a to: Radix calendulae, Herba millefolii a i. Toxickosť: Čerstvý koreň nepríjemne zapácha a pri vnútornom užití vyvoláva vracanie a hnačky. Vnútorné podávanie vňate nemá nijaké nežiadúce účinky. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z betoniky

BETULA PENDULA ROTH. SYN. BETULA VERRUCOSA EHRH.) BREZA PREVISNUTÁ (SYN. BRADAVIČNATÁ) - BŔÍZA BRADAVIČNATÁ

Droga: Rovnocennú drogu má Betula pubescens Ehrh. (breza plstnatá - pýŕitá). Obsahové látky: V listoch brezy sa nachádza asi 0,05 % silice (v púčikoch až 5,3 % ) , asi 2 % flavonoidov (hyperozid), z organických kyselín predovšetkým kyselina nikotínová (resp. jej a kyselina askorbová. Okrem toho obsahujú do 9 % trieslovín, do 3,2 % saponínov, minerálne látky a živicu. Vlastnosti: Listy: diuretikum (saluretikum), mierne diaforetikum, antireumatikum. Púčiky: demulcens a mierne cholagogum. Účinnosť: Flavonoidy a silica pôsobia diureticky, pričom sa nezistili škodlivé účinky na obličkový parenchým. Keďže súčasne so zvýšeným vylučovaním tekutín sa zvyšuje aj výdaj sodíka a chlóru, droga má výrazné saluretické účinky. Droga z listov sa užíva pri zápaloch močových ciest, chorobách s retenciou sodíka, zvýše-nej koncentrácii kyseliny močovej v krvi a pri tvorbe močových kameňov. Obsah vitamínu C zvyšuje obranyschopnosť organizmu.

Mierny žlčopudný účinok majú brezové pupene, ktoré sa obvykle kombinujú s inými žlčopudnými drogami. Pri dlhotrvajúcich ekzémoch sa pridávajú do kúpeľa a do masťových základov (zvyčajne v spojení s Radix symphyti, Herba meliloti a i.). Použitie: Infusum betulae (10-20 g drogy na 500 ml vody) sa rozdeľuje na dávky denne, pričom sa využívajú jeho močopudné a mierne diaforetické vlastnosti. možno pripraviť aj z 1 lyžice drogy na šálku vody a piť 2-3-krát denne; zvýšená dávka 2 lyžice na šálku vody - sa môže užívať len 2-krát denne.

Pri myalgiách a artralgiách s horúčkou sa pridáva rovnaký diel tiliae a Flos sambuci (2 kávové lyžičky drogy sa 1/4 1 vriacej vody a 5 min sa nechajú prikryté postáť).

V zahraničí (napr. v Poľsku) sa užíva aj Succus betulae (stabilizovaná čerstvá šťava z brezových listov v dávke 30-50 kvapiek v šálke vody); pije sa 3-4-krát denne pri rovnakých indikáciách ako z listov. Toxickosť: Nezistili sa nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Aldermon, Betulan, Nephrosal, Reductan, Species urologi-cae Planta, Species diureticae Planta.

BISTORTA MAJOR S. F. GRAY SYN. POLYGONUM TORTA L.) HADOVNÍK VÄČŠÍ (SYN. HADÍ KOREŇ) - RDESNO HADÍ

Droga: Radix bistortae (syn. Rhizoma bistortae), Radix polygoni bistortae. Obsahové látky: väčší má bohaté zastúpenie (do 20 %) trieslovín (kate-chĺnových, ale aj galových a elagových), flobafén, stopy bistortovú červeň. Okrem toho asi 10 % bielkovín, 30 % škrobu, sliz, pektín a i.

Vlastnosti: Adstringens, hemostyptikum, antiseptikum. Účinnosť: Obsah trieslovín určuje jeho hlavné adstringentné pôsobenie. Využíva sa pri chorobách tráviacej sústavy s hnačkami a prímesou krvi. Preto sa podáva ako adjuvans (popri antibiotickej liečbe) pri dyzentérii. Kapilárne krvácanie pomáha zastaviť kyselina elagová tým, že znižuje krvný tlak. Pri požití toxických látok bielkovinového charakteru triesloviny napomáhajú ich zneškodnenie. Zvieravý účinok na povrchovú vrstvu črevného epitelu bráni vstrebávaniu toxických látok pri infekčných dyspepsiách. Účinkuje proti väčšine črevných baktérií.

Katechín znižuje nadmernú priepustnosť vlásočnicových stien (podobne ako vitamín P). Spolu s trieslovinami a ostatnými protizápalovými a protibakteriálnymi látkami sa podáva pri gingivitídach, a Preto je táto droga častou súčasťou kloktadiel. Jejodvar sa používa aj na irigovanie pri zápaloch

(esovitej časti hrubého čreva) a pri chronických vulvovaginitídach. Vo forme obkladov sa prikladá na zle sa hojace infikované kožné defekty. Použitie: Na šálku záparu sa používa 1,5 g, alebo 1 kávová lyžička drogy. Pije sa 2-3-krát denne. Denná dávka však môže byť aj vyššia - až do 10 g. Decoctum Radicis bistortae sa pripravuje z 1/2 lyžice práškovanej drogy na pohár vody; užíva sa v menších dávkach 3-krát denne.

Zvonka (kloktadlá, výplachy a obklady) sa používa odvar z 1 lyžice práškovanej drogy na 2/3 pohára vody.

Ako náhrada sa môže aplikovať droga Radix alebo dubienky (Gallae). Toxickosť: Pri terapeutických dávkach sa nevyskytujú nijaké škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Tinctura bistortae; Ga-Fo, Herbadent masážny roztok, Her-badent ústna voda.

BRASSICA OLERACEA L. (BRASSICACEAE) KAPUSTA HLÁVKOVÁ (BIELA; VARIETA DRUHU KAPUSTA OBYČAJNÁ) - ZELÍ (HLÁVKOVÉ ZELÍ; VARIETA DRUHU BRUKEV ZELNÁ)

Droga: Succus brassicae oleraceae, brassicae oleraceae recens. Obsahové látky: Vitamíny (A, C, K a tzv. U), soli kyseliny fosforečnej, enzým myrozín, glykozidy (indolový derivát glukobrasicín, glukorapiferín - progoi-trín), soli draslíka, horčíka, vápnika, fosfor, železo, sliz. Vlastnosti: Vitaminiferum, antiparazitikum, expektorans, antiulkusové pôsobenie. Účinnosť: Čerstvé listy (prípadne šťava) boli oddávna známe ako antiskorbutikum a účinné antiparazitikum. Odvar pôsobil ako expektorans. V súčasnosti sa zistil veľmi dobrý účinok rastliny v prevencii a liečbe žalúdočných i dvanástnikových vredov. Má aj protektívny vplyv na sliznicu. Antiulkusový faktor, tzv. vitamín U, tvoria určité aminokyseliny. Kapusta reguluje trávenie, normalizuje črevnú flóru a celkove posilňuje organizmus. Použitie: Pri črevných parazitoch sa užíva denne 20-50 g šťavy, respektíve primerané množstvo čerstvých listov. Desaťpercentný odvar z listov, alebo 2-3 šálky odva-ru denne, účinne pôsobia ako vitaminiferum i expektorans. Na liečbu a prevenciu

žalúdočných a dvanástnikových vredov sa odporúča 3-krát denne 10-15 g šťavy, pol hodiny pred jedením. V zahraničí (SRN) sa kapustová šťava na liečebné ciele spracúva priemyselne. Toxickosť: Aj keď je kapusta naším národným jedlom, jej nadmerné a dlhodobé požívanie môže byť určitým zdravotným rizikom. Nadužívanie kapusty môže zabrzdiť tvorbu aktívnych hormónov štítnej žľazy. Pri enzymatickej hy-drolýze glykozidu glukorapiferínu (progoitrínu) na goitrín (5-vinyl-2-tiooxazoli-don) vznikajú rodanidové zlúčeniny - tzv. brasikové faktory, ktoré zabraňujú ukladaniu jódu v štítnej žľaze, a tým brzdia tvorbu hormónov; tiooxazolidíny znižujú oxidáciu na jód. Tieto látky sa nachádzajú aj v iných druhoch kapustovitých rastlín, napríklad v (tu na 100 g listov pripadá 30 mg rodanidov). Nebezpečenstvo pre organizmus vzniká pri dlhodobom príjme presahujúcom 300 mg rodanidov denne. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z kapusty

CALENDULA OFFICINALIS L. (ASTERACEAE) NECHTÍK LEKÁRSKY - MÉSÍČEK LÉKAŔSKÝ

Droga: calendulae (syn.: calendulae calendulae ce, Flos calendulae sine calyce). Obsahové látky: Nechtík má do 3 % karotenoidov, asi 0,02 % silice, ďalej triterpé-nové saponíny, arnidiol, flavónové glykozidy (aglykón hor-činu kalendén, kyselinu salicylovú, vitamín C, asi 3,4 % živice, do 4 % slizu, ses-kviterpén acetylény a Vlastnosti: Antiflogistikum, dermatikum, advulnans, spazmolytikum, stimulans, kozmetikum, korigens. Účinnosť: Pri vnútornom užívaní zvyšuje činnosť potných žliaz a tvorbu žlče. Zmierňuje zápaly slizníc tráviaceho systému. Znižuje krvný tlak a spomaľuje srdcovú činnosť. Pri zápalových chorobách tráviaceho traktu spojených s kolikami uvoľňuje kŕče a urýchľuje normalizáciu tráviacich funkcií.

Droga je vhodná najmä na vonkajšie použitie: pôsobí protizápalovo, antibak-teriálne, a to najmä pri nehojacich sa hnisavých kožných afekciách pri doch predkolenia a kde po vyčistení rany urýchľuje tvorbu granulácie a epitelizáciu. Osvedčuje sa aj pri panaríciách.

Vodné výťažky sa osvedčili na vyplachovanie vagíny pri výtokoch z zápalového pôvodu. Protizápalový účinok sa využíva aj pri vyplachovaní ústnej dutiny a hrdla pri stomatitídach a

V kozmetike sa aplikuje 5-10 % odvar, ktorý zjemňuje a pokožku. Použitie: Na vnútorné užívanie v podobe záparu sa podáva priemerná jednotlivá dávka 1 g 6), alebo 1 kávová lyžička drogy na šálku vody; tento sa pije každé 3 hodiny. Iný rozpis má Infusum Floris calendulae (1/2 lyžice na pohár vody); užíva sa obvykle 1/4 pohára 3-krát denne.

Na omývanie rán a výplachy sa ordinujú 2 polievkové lyžice drogy na záparu. Na kloktanie sa používa z 1/2 lyžice drogy na pohár vody.

Na vonkajšie použitie sa môže pripraviť tinktúra (1 diel drogy sa v 10 dieloch zriedeného liehu); odporúča sa 1 kávová lyžička na 1/4 1 vody.

Pri zápalových chorobách tráviaceho systému je vhodné pridať do zmesi Flos arnicae, Herba a ďalšie.

Pri výrobe náplasti sa kombinuje s drogami: Radix symphyti, Herba meliloti; do masťového vehikula (pomocná látka uľahčujúca prípravu liekovej formy) sa pridáva hyperici. Masť z čerstvej rastliny sa pripravuje zo g šťavy na g masla.

Svojimi účinkami je droga príbuzná kvetu arniky. Toxickosť: Škodlivé účinky sa doposiaľ nezistili. Odvodené prípravky: Indulona Herbasept.

CALLUNA VULGARIS (L.) (ERICACEAE; SYN. VULGARIS L.) VRES OBYČAJNÝ - OBECNÝ

Droga: Herba callunae (syn.: Herba callunae vulgaris, Herba ericae), Flos callunae (syn.: Flos callunae vulgaris, Flos ericae). Obsahové látky: Vňať obsahuje asi 7 % katechínových trieslovín, flavonoidy (predovšetkým kvercitrín a myricitrín), nedefinovanú bázickú látku, alkaloid erikolín, glykozid arbutín a metylarbutín (asi 0,4-1,5 % ) , silicu, sliz, horčiny, živicu, kyselinu kremičitú a iné minerálne látky, kyselinu citrónovú, redukujúce sacharidy a ďalšie komponenty. (Podobné látky obsahuje aj kvet.) Vlastnosti: mierne antiseptikum, diuretikum, urodezinficiens,

sedatívum, diaforetikum. Účinnosť: Močopudné vlastnosti podmieňujú najmä flavonoidy (v menšej miere aj minerálne látky). Ako močové dezinficiens účinkuje arbutín, ktorý sa v alkalickom prostredí močových ciest na Keďže malé množstvo arbu-tínu nevysvetľuje výborný antibakteriálny účinok na močové cesty, predpokladá sa aj prítomnosť niektorej antibiotickej látky v kvetoch. Pri zápaloch obličkových panvičiek, močového mechúra a močových ciest, ako aj pri sekundárne infikovanej urolitiáze, sa droga využíva na podpornú liečbu.

Vresové horčiny napomáhajú vylučovanie žalúdočnej šťavy. Triesloviny pôsobia a Terapeuticky sa tieto účinky využívajú pri dys-pepsiách s poruchou vylučovania žalúdočnej šťavy, spojených s občasnými redšími stolicami.

Pri zvýšených dávkach sa pozorujú mierne narkotické účinky, ktoré sa využívajú pri nespavosti. Droga je vhodná aj pri hyperurikémii. Použitie: Priemerná jednotlivá dávka na odvar je 1,5 g vňate 6). Denne sa užívajú 2-3 šálky 3 % odvaru. Na šálku záparu, ktorý sa pije 2-3-krát denne, sa používa 1 kávová lyžička drogy. Infusum Floris callunae g na 2 poháre vody) treba užívať 2-3-krát denne po 1/3-1/2 pohára. Na prípravu odvaru z kvetu sa používa 1 lyžica na dva poháre vody; užíva sa 2-3-krát denne 1/2 pohára.

Pri močových kameňoch sa k vresu pridávajú napríklad: Herba herniariae, Radix ononidis, Fructus phaseoli (sine Herba solidaginis a i.

Droga má podobné dezinfekčné účinky na močovopohlavné ústroje ako Fo- uvae ursi.

Toxickosť: Nežiadúce vedľajšie účinky sa nevyskytujú. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z vresu obyčajného.

CAPSELLA (L.) MED. (BRASSICACEAE) KAPSIČKA PASTIERSKA - KOKOŠKA PASTUŠÍ TOBOLKA

Droga: Herba bursae pastoris (syn. Herba capsellae bursae pastoris). Obsahové látky: Najvýznamnejšími účinnými látkami sú biogénne (tyramín, histamín, betaín, cholín a jeho ester acetylcholín), flavonoidy (diosmín, heterozidy kvercetín a luteolín), látky s obsahom síry, saponíny, triesloviny, minerálne látky, vitamín C a ďalšie látky. Vlastnosti: Hemostyptikum, diuretikum, antisklerotikum, dermatikum. Účinnosť: Droga sa užíva ako adjuvans pri menorágiách a metrorágiách, ale aj pri miernom difúznom presakovaní krvi zo slizníc tráviacich ústrojov a pri epistaxách. Hemostyptický účinok sa pripisoval acetylcholínu a tyramínu, ale zistilo sa, že tieto látky sú pri perorálnom podaní neúčinné. V súčasnosti sa predpokladá pôsobenie biogénneho ktorý sa neskôr Keďže hemostyptický účinok si výťažok zachová maximálne 3 mesiace od zhotovenia, na účinnosť extraktu sa nedá spoliehať. Dobrý efekt pri metrorágiách možno pripísať skôr uterotonickému účinku (spolu s pôsobením na zníženie krvného tlaku). Preto sa droga dodnes indikuje pri silnom menštruačnom krvácaní. epistaxy s kapilárnym presakovaním krvi cez sliznicu nosa ovplyvňuje aj flavonoidmi, ktoré zmenšujú priepustnosť kapilár pre erytrocyty. Pri difúznom krvácaní zo slizníc tráviacich ústrojov prispievajú k sanácii aj triesloviny.

Flavonoidy pôsobia mierne diureticky. Napomáhajú látkovú premenu, preto sa droga odporúča aj pri artérioskleróze. Použitie: Priemerná jednotlivá dávka drogy v maceráte je 1,5 g, alebo 1 kávová lyžička na šálku macerátu (pripravuje sa počas 8 hodín); pije sa denne. Iný rozpis má Infusum Herbae bursae pastoris (3 lyžičky drogy na pohár vody); pije sa po 1/3-1/2 pohára 2-3-krát denne. Ako diuretikum sa odporúča teplý z g drogy, ktorý sa pije denne.

Macerát i možno používať aj zvonka pri zapareninách (intertrigo), ekzémoch a pri hnisavých kožných chorobách.

Tinctura bursae pastoris sa užíva v jednotlivej dávke 5 g 6) a Extractum bursae pastoris v dávke 2,5 g drogy (DAB 6). Toxickosť: Doposiaľ nie sú známe prípady poškodenia organizmu. Odvodené prípravky: Alysal.

ANNUUM L. (SOLANACEAE) PAPRIKA ROČNÁ - PAPRIKA ROČNÍ

Droga: Fructus capsici.

Obsahové látky: Paprika obsahuje približne % alkaloidov- typu. Hlavnou zložkou je kapsaicín (asi 70 % ) , ktorý sa nachá

dza predovšetkým v priehradkách paprikových bobúľ. Z toho asi 20 % je dihydro- ďalej nordihydrokapsaicín, a

karotenoidy (intenzívne červený kapsantín, kapsorubín, kryptoxantín, zeaxantín. luteín, a Okrem toho obsahuje pôsobiacu saponínovú zmes - kapsicidín, flavónové glykozidy (apiín, luteolín-7-glukozid), do 0,2 % vitamínu C, vitamín A, E, vitamínu PP, 7 % sacharidov, 1,5 % silice a i. Vlastnosti: Vitaminiferum, antisklerotikum, excitans, mierne diure-

derivans. Účinnosť: Pri perorálnom užívaní sa zväčší salivácia, indukuje syntéza tráviacich enzýmov, zlepší vylučovanie amylázy a mukopolysacharidov. Utlmí sa množenie choroboplodných zárodkov, čo je výhodné tak pri liečení dyspepsií zapríčinených nedokonalým vylučovaním tráviacich enzýmov, ako aj pri zníženom tonuse a ochabujúcej peristaltike žalúdka i čriev. Paprika zlepšuje periférnu cirkuláciu krvi, preto sa odporúča aj nedostatočnom krvnom obehu. Dôležitou a účinnou látkou drogy sú alkaloidy (predovšetkým kapsaicín), ktoré pôsobia dráždivo na sliznice aj na pokožku. Pri prekročení odporúčaných dávok, respektíve pri zvýšenej koncentrácii alebo dlhšom pôsobení, vyvolávajú zápalové reakcie. Pri kontakte so sliznicou oka aj malé dávky spôsobujú zápal. Derivačné pôsobenie alkaloidov na pokožku sa využíva pri neuralgiách, artralgiách a pod.

Dnes sa pestuje vyše 50 druhov papriky. Ako zelenina s bohatým obsahom vitamínov sú obľúbené najmä plody bez kapsaicínu. Použitie: Fructus capsici - v práškovanej forme - sa užíva ako účinné stomachikum v dávkach 0,1-0,3 g. Pri dyspepsiách sa indikujú dávky až do 1 g.

Tinctura capsici sa užíva 2-3-krát denne po kvapiek pred jedením. Na vonkajšie použitie sa asi päťnásobne riedi. Obyčajne sa pridáva sinapis,

a i. Toxickosť: Pri kontakte so spojovkou oka aj nepatrné dávky vyvolávajú zápal. Predávkovanie vyvoláva gastrointestinálne poruchy s hnačkami. Pri nadmernej konzumácii môže paprika s vyšším obsahom kapsaicínu zriedkavo vyvolať aj otravu podobnú atropínovej, ktorá sa prejavuje bolesťami v bruchu, vzrušenosťou až zúrivosťou, tachykardiou, nadmerným prekrvením kože, suchosťou v hrdle a zou. Táto otrava však častejšie vzniká pri predávkovaní extraktmi z drogy. Odvodené prípravky: Tinctura capsici, Extractum capsici, Oleoresina capsici, plastrum capsici; Calovat, Capsicolle,

CARLINA ACAULIS L. (ASTERACEAE) KRASOVLAS BEZBYĽOVÝ - BEZLODYŽNÁ

Droga: Radix carlinae (syn. Radix carlinae acaulis). Obsahové látky: Koreň obsahuje predovšetkým rezervný inulín (polysacharid astrovitých rastlín; 18-22 % ) ; ďalej svetlo- až tmavohnedo sfarbenú a

silicu (1.5-2 % ) , ktorá obsahuje karlínový oxid a seskviterpén karlín; ďalej živice a enzým, ktorý vyvoláva zrazenie mlieka.

Vlastnosti: diaforetikum, Účinnosť: Droga povzbudzuje činnosť obličkového a zvyšuje diurézu. Súčasne aktivizuje činnosť potných žliaz, a tým urýchľuje vylučovanie vody, kuchynskej soli a niektorých odpadových potom. Preto sa indikuje pri horúčkových chorobách, pri zápaloch horných dýchacích ciest vírusového aj bakteriálneho pôvodu. Pri infekciách tento jej účinok vhodne karlínový oxid silice, ktorý pôsobí protibakteriálne.

Silica zvyšuje aj vylučovanie tráviacich enzýmov, zlepšuje chuť do jedenia a prijatých živín v organizme. Antibakteriálnym účinkom potláča pato

génnu črevnú mikroflóru. Preto je droga vhodná aj pri dyspepsiách spojených s nedostatočnou sekréciou tráviacich enzýmov a s rozmnožením nežiadúcich saprofy-tických, prípadne patogénnych baktérií. Zlepšením tráviacich procesov upravuje súčasne stolicu. Pre veľký obsah inulínu je droga vhodná aj pre diabetikov.

Na vonkajšie použitie sa využíva najmä antibakteriálne pôsobiaci karlínový oxid silice, ale v menšej miere aj triesloviny a ostatné látky. Používa sa na hnisavé kožné afekcie, sekundárne infikované ekzémy a pod. Použitie: Priemerná jednotlivá dávka je 1,5 g drogy (DAB 6). Na šálku záparu sa odporúča 1 kávová lyžička drogy. sa pije 4-krát denne. Pri horúčkových chorobách horných dýchacích ciest je vhodné podávať spolu s drogami: sambuci,

tiliae, prípadne menthae piperitae. Pri slabej chuti do jedenia a nedostatočnej tráviacej činnosti sa môžu pridať drogy: Herba millefolii, Fo-

melissae, Herba cichorii, Herba dracunculi, Herba hyperici a i. Na obklady, oplachovanie a kúpele sa používa z 2 polievkových lyžíc

drogy na šálku vody a z 1 lyžice octu. Toxickosť: Vedľajšie škodlivé účinky sa doposiaľ nezistili. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z krasovla-su bezbyľového.

L. (APIACEAE) RASCA LÚČNA - KOŔENNÝ

Droga: Fructus carvi (syn. Fructus carvi). Obsahové látky: Hlavnou zložkou obsahových látok je silica (3-7 % ) , obsahujúca najmä karvón % ) , limonén (35 % ) , karveol a iné. (Od pomeru týchto zložiek v silici závisí ich pach a kvalita.) Ďalej sú tu bielkoviny (20 % ) , olej (20 % ) , flavonoidy (kvercitín a kemferol), živicovité látky, sacharidy atď. Vlastnosti: spazmolytikum, stomachikum, laktago-

Účinnosť: Silica - predovšetkým karvón - pôsobí Tlmí hladkého svalstva žalúdka a čriev, zjemňuje ich motilitu, napomáha vylučovanie tráviacich enzýmov. Bakteriostatickým pôsobením obmedzuje kvasné a hnilobné procesy v tráviacich ústrojoch. Okrem toho sú významné jej žlčopudné účinky a toxické účinky na črevné parazity. K miernemu zvyšovaniu diurézy a vyplavovaniu chloridov prispievajú flavonoidy.

Droga sa často podáva v pediatrickej i geriatrickej praxi, predovšetkým pri zní-

ženej tráviacej rúry a dyspepsiách s nedostatočnou sekréciou tráviacich enzýmov. V podobe záparu sa užíva ako laktagogum. Silica prechádza do mlieka, a tým pôsobí na dojča Použitie: droga (0,5-1 g) sa užíva denne v mede, džeme a pod. Na sa odporúča 1 kávová lyžička na šálku vody až 4-krát denne. Odvar sa pripravuje krátkym 1 kávovej lyžičky rasce na šálku vody. Dávkovanie môže byť aj vyššie: 1-5 g pro dosi, 3-10 g pro die VI).

carvi sa ordinuje 2-3-krát denne v dávke 3 kvapky. Droga sa kombinuje s drogami Fructus anisi a Fructus foeniculi. Dezinfekčné

a bakteriostatické, ale aj protiparazitické vlastnosti silice (Oleum carvi) vhodne dopĺňajú silice podobných vlastností, a to Oleum anisi a Oleum foeniculi.

Pri užívaní v terapeutických dávkach sa nevyskytujú nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Oleum carvi, Spiritus carvi, Species carminativae, Aqua car-minativa.

SYN.: L., CASSIA DELILE) ÚZKOLISTÁ SENNOVÁ) - KASSIE SENNOVÁ

Droga: sennae (syn. cassiarum), Fructus sennae. Obsahové látky: obsahuje 2-3 % antracénových derivátov v redukovanej (antróny a antranoly), alebo oxidovanej forme (antrachinóny), flavónové glykozi-dy, sliz (10 % ) , horčiny, triesloviny, voľné alebo glykozidicky viazané sennozidy (A a B - Okrem toho sa v droge vyskytujú ich štiepne produkty reinglukozid a reín, sennozidy C a D diglukozidy aloeemodín-reíndiantrónu; do 2,5 % ) , sennidíny chryzofanol) a ich zlúčeniny sennanigríny (živicové produkty). Vlastnosti: Laxans. Účinnosť: Droga má laxatívne účinky. Pri prekročení dávok (niekedy však aj po terapeutických dávkach) sa prejavia nežiadúce vedľajšie účinky, a to črevné koliky. Ťažkosti vznikajú najmä vtedy, keď sa droga pri príprave varí. Tým sa do roztoku dostanú aj živicové substancie, ktoré vyvolávajú nepriaznivé účinky; ide predovšetkým o štiepne produkty diantrónových glykozidov - monomérne zidy. Uvoľňovaniu živice do roztoku sa zabráni maceráciou drogy za izbovej teploty. Pri správnej príprave macerát znášajú aj precitlivení pacienti.

Plody (Fructus sennae) obsahujú antraglykozidy podobného zloženia ako listy, ale pri ich užívaní sa neprejavujú vedľajšie nežiadúce účinky. Preto sa ordinujú aj v pediatrickej praxi.

Laxatívny účinok sa po terapeutickej dávke listu alebo plodu prejaví za 6-8 hodín. Použitie: Jednotlivá dávka je 0,5-2 g listovej drogy v prášku alebo v maceráte (za

respektíve 1 kávová lyžička v prášku alebo vo forme užíva sa na noc. Fructus sennae má rovnaké jednotlivé dávky 0,5-2 g. Toxickosť: Odvar listu (pre vylúhované živicové substancie), ale aj predávkovaný

macerát vyvoláva bolestivé žalúdka a čriev. Môžu sa zjaviť profúzne hnačky a celkové nežiadúce príznaky zo straty tekutín a minerálnych látok. Odvodené prípravky: Reduktan, Sennagran, Species laxantes Spofa, List Spofa, Sennové lusky Spofa.

CENTAUREA - POZRI CYANUS SEGETUM LEM. NEVÄDZA POĽNÁ - CHRPA MODRÁK

ERYTHRAEA RAF. (GENTIANACEAE; SYN. CENTAURIUM MOENCH., CENTAURIUM UMBELLATUM

ZEMEŽLČ MENŠIA - ZEMÉŽLUČ MENŠÍ

Droga: Herba centaurii Obsahové látky: Droga obsahuje horčiny (asi 0,3 % genciopikrínu a približne 0,03 % erytaurínu), glykozid genciopikrozid, mastné kyseliny (0,7 % kyseliny olejovej a i.), stopy kyseliny nikotínovej (resp. jej silicu, živicové látky a flavonoidy. Vlastnosti: stomachikum, digestívum, roborans, tonikum. Účinnosť: Glykozidické horčiny patria medzi tzv. čisté horčiny - pura. Sú veľmi účinné. Dráždením chuťových pohárikov na jazyku chuť do jedenia. Ovplyvňujú tvorbu tráviacich enzýmov a žalúdočnej kyseliny, a tým zlepšujú súčasne trávenie i vstrebávanie. Zemežlč sa indikuje ako adjuvans pri achlórhydrii, achýlii, ako aj pri nedostatočnom trávení a vstrebávaní iného pôvodu. Tým, že napomáha prijatých živín, pôsobí na ľudský organizmus tonizujúco a ro-borujúco. Pre tieto účinky sa často indikuje v pediatrickej i geriatrickej praxi. Použitie: Na alebo odvar sa používa 1-2 g (maximálne 5 g) drogy. Pije sa 3-krát denne. Účinný je aj macerát pripravený za s celodennou odporúčanou dávkou 5 g, rozdelenou do niekoľkých porcií.

Tinctura centaurii sa podáva 1/2 hodiny pred jedením v dávke 1 g. Extractum centaurii sa indikuje v jednotlivých dávkach 0,5 g (DAB 6). Podobné účinky majú drogy Radix gentianae a menyanthidis.

Toxickosť: Vyššie prekročenie liečebných dávok môže vyvolať podráždenie až zápal sliznice tráviacich orgánov. Prejavuje sa vracaním a hnačkami.

V terapeutických dávkach je droga prakticky neškodná a vhodná aj pre deti a zoslabnutých geriatrických pacientov. Odvodené prípravky: Tinctura amara; Species stomachicae, Species amaricantes; Stomaran, Boldochol I (predtým aj Boldochol II); Zemežlč okolíkatá (50 g balenie), Zemežlč okolíkatá - záparové vrecúška.

CETRARIA ISLANDICA L. PĽUZGIERKA ISLANDSKÁ - PUKLÉŔKA ISLANDSKÁ

Droga: Lichen islandicus (syn. Thalus lichenis islandici). Obsahové látky: Pľuzgierka obsahuje membránový sliz zložený z polysacharidov (vyše 50 % lichenínu, izolichenín). Okrem toho má látky s horkou chuťou - kyseliny lišajníkové (2-3 % tvorí kyselina fumaroprotocetrarová a 0,1-1,5 % kyselina protolichesterová, ďalej uznínová, cetrarová, protocetrarová a i.). Z ostatných látok droga obsahuje predovšetkým pektíny, vitamín A, niektoré z komplexu vitamínu B (napr. a jód (pravdepodobne len v lišajníkoch prímorských oblastí). Vlastnosti: Mucilaginózum, antitusikum, antihidrotikum, stomachikum, antiemetikum, antidiabetikum, Účinnosť: látky pôsobia ochranne na sliznice hltana a tráviacich orgánov (predovšetkým žalúdka). Veľmi vhodné sú pri suchých dráždivých zápaloch ústnej dutiny, hrdla a pri zápalových chorobách tráviacich ústrojov.

Horko chutiace lišajníkové kyseliny napomáhajú vylučovanie žalúdočnej šťavy a tráviacich enzýmov, a tým zlepšujú trávenie a vstrebávanie živín. Prispievajú k lepšej látkovej premene.

Lišajníkové kyseliny, predovšetkým fumaroprotocetrarová, protolichesterová a uznínová, majú výrazný antibiotický účinok proti viacerým druhom baktérií, čím prispievajú k sanácii zápalových ochorení ústnej dutiny, hltana a tráviacej sústavy.

Droga sa používa ako prostriedok na posilnenie organizmu pri celkovej telesnej slabosti, po vyčerpávajúcich chorobách a podobne, ďalej na zlepšenie chuti do jedenia, ako aj na zlepšenie trávenia. Použitie: Na prípravu odvaru sa bežne používa dávka 2 g. Decoctum Lichenis islandici sa užíva 2-3-krát denne v dávke 1-2 lyžice ako stomachikum, tonikum či protektívum. Pri príprave sa zahusťuje varením do 800 ml objemu (z g drogy na 1000 ml vody).

Macerát sa pripravuje z 1 kávovej lyžičky drogy na šálku vody; pije sa 3-5-krát denne. Odporúča sa pridávať ho po lyžici do čajového nápoja, pripraveného zo zmesi ďalších drog.

Príbuzné mucilaginózne vlastnosti má droga Althaea officinalis. Pri zápaloch ústnej dutiny, hltana, ako aj pažeráka a žalúdka, sa môžu kombi

novať napríklad s drogami: Radix althaeae, rhoeados, plantaginis, Se- a Flos Na zlepšenie chuti do jedenia sa kombinujú: Radix gentia-

nae, Radix Radix Herba) taraxaci, Radix inulae, Herba cardui bene-dicti a ďalšie.

Droga sa pre svoje výborné účinky často využíva v pediatrickej i v terapeutickej praxi. Nevýhodná - osobitne v pediatrii - je iba jej horká chuť, ktorá sa však eliminuje napríklad medom. Toxickosť: Viacnásobné prekročenie liečebnej dávky môže vyvolať nevoľnosť, prípadne hnačky. V terapeutických dávkach je droga úplne neškodná, vhodná aj pre precitlivených a zoslabnutých pacientov. Odvodené prípravky: Species pectorales (ČsL 3), Foltusin.

CHAMAEMELUM NOBILE (L.) ALL. (ASTERACEAE; SYN. ANTHEMIS NOBILIS) PARUMAN SPANILÝ - RMENEC SLIČNÝ

Droga: chamomillae Romanae (syn.: chamomillae Romanae, anthemidis nobilis). Obsahové látky: spanilý obsahuje približne 0,7-2,6 % silice chamomillae Romanae), v nej estery kyseliny angelikovej, tiglínovej, izomaslovej a

viazané na alkoholy s (napr. a ďalšie alifatické alkoholy) a azulény; okrem toho má flavonoidy (apigenín, = apigenín-

apiín = apigenín-7-apioglukozid, luteolín, kverci-trín = kvercetín-3-ramnozid), horčiny (nobilín a i.), (cis- a trans-dehydro-matrikáriový ester), kumaríny (skopolín, kyselinu trans--kávovú, jej glukoester, taraxasterol, cholín, inozit a ďalšie látky. Vlastnosti: spazmolytikum, karminatívum, anti-neuralgikum, antidysmenoroikum, kozmetikum. Účinnosť: Súčasti silice uvoľňujú tráviacich ústrojov. Spazmolytické účinky však potenciujú aj zložky kumarínov a flavonoidov. Karminatívny účinok (uvoľnenie pocitu plnosti z nahromadených plynov v bruchu) sa oceňuje najmä pri črevnej dysmikróbii, ale aj pri enzýmovej alebo inej funkčnej poruche tráviaceho systému. Droga pôsobí uvoľňujúco aj pri funkčných poruchách v tráviacich ústrojoch psy-chosomatického pôvodu.

Paruman veľmi účinne pôsobí aj pri spazmoch a dyskinézach v žlčových cestách a v žlčníku, aj keď tu nepôsobí kauzálne, ale lieči len následné klinické prejavy. Kauzálne účinkuje pri liečbe u detí i dospelých, ktoré vznikli pri nedostatočnom vylučovaní žalúdočnej šťavy s následnou dysmikróbiou. Účinné zložky povzbudzujú žalúdočnú sekréciu a súčasne pôsobia protizápalovo i protibakte-riálne. Nemenej významné je aj uvoľňujúce pôsobenie drogy pri spastickej norei; účinok je výraznejší, ak sa začne užívať už 1-2 dni pred očakávanou menštruáciou.

Liečebný efekt drogy sa potenciuje v spojení s vhodnými doplnkovými drogami, ktoré sa volia podľa charakteru choroby.

Nezanedbateľný je analgetický účinok rastliny pri neuralgiách, migrénach a iných spastických cefalalgiách; v týchto prípadoch sa ordinuje kvet vo forme prášku.

Všeobecne sa obsahové látky parumana spanilého zložením a účinkom podobajú rumančeku kamilkovému (Matricaria recutita), v porovnaní s ktorým ne-výraznejšie protizápalové účinky. Naproti tomu však majú výraznejšie spazmolytické účinky a pre vyšší podiel horčinových látok aj lepšie stomachické a účinky.

Droga sa využíva pri gastrointestinálnych a gynekologických spastických chorobách zápalového pôvodu, ale aj pri stavoch a ťažkostiach potenciovaných psycho-somaticky. Použitie: Pri neuralgiách a spastických cefalgiách sa užíva g práškovaného kve-

tu v oblátkach, rozdelených na celý deň. Ako alebo karminatívum stačí 2-3-krát denne užiť 0,5 g drogy.

Na prípravu šálky záparu sa používa priemerná dávka 1,5 g, alebo 1 kávová lyžička drogy; pije sa niekoľkokrát denne. Iný rozpis má príprava antispazmotika a stomachika: 20-40 g kvetov na 1 000 ml vody sa zaleje vriacou vodou a nechá sa prikryté 15 minút postáť; užíva sa 2-4-krát denne po 1/3-1/2 pohárika. Rovnaké účinky má 2 °/o v dávke 1-3 šálky denne.

Pri zápaloch slizníc ústnej dutiny a hrdla, ale aj na výplach hnisavých rán, sa aplikuje 3 % roztok. Do irigátora, na obklady pri kožných chorobách zápalového pôvodu a na kúpele sa predpisuje % (scedí sa po 20 min). Ako

sa používa na umývanie svetlých vlasov. Na bežné použitie zvonka - na výplachy a kúpele - sa pridávajú 3 polievkové lyžice na 5 1 záparu.

Účinky tejto rastliny nahrádza rumanček kamilkový (Matricaria recutita). Pri kombinovaní parumana spanilého s inými rastlinami treba pamätať na to,

že sa neznáša s trieslovinami, orechovými výťažkami, ako aj s a preto sa nesmie užívať spolu s prípravkami, ktoré ho obsahujú (napr. Chinascorbin, Viced-rin a pod.). Toxickosť: Pri niekoľkonásobnom prekročení terapeutických dávok sa vyskytujú (i keď veľmi zriedkavo) vracanie a závraty. Pri presnom terapeutickom dávkovaní je však droga bezpečne netoxická, a preto vhodná aj pre pediatrickú i geriatrickú terapeutickú prax. Odvodené prípravky: 50 g, Defatigan.

CHAMOMILLA RECUTITA (L.) RAUSCHERT. - POZRI MATRICARIA RECUTITA L. RUMANČEK KAMILKOVÝ (KAMILKA) - HEŔMÁNEK PRAVÝ

+ CHELIDONIUM MAJUS L. LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ - VLAŠTOVIČNÍK VÉTŠÍ

Droga: Herba chelidonii (syn. Herba chelidonii maioris), Radix (Rhizoma)

Obsahové látky: Doteraz sa podarilo z lastovičníka izolovať približne 20 alkaloidov. Koreň obsahuje asi 0,2-1,4 %, vňať % alkaloidov, príbuzných ópiovým alkaloidom. Reprezentujú izochinolínový typ. Z najznámejších alkaloidov sa tu nachádzajú: chelidonín, sanguinarín, berberín, kotop-sín, protopín, a i. Z ďalších látok obsahujú flavonoidy, do 0,01 % silice, (histamín, a kyselinu chelidónovú. Okrem iných enzýmov má v mliečnej šťave aj proteolytický enzým. Vlastnosti: Spazmolytikum, analgetikum, sedatívum, cholagogum, antiseptikum, antihistaminikum. Účinnosť: Farmakodynamika tejto drogy je zložitá. Niektoré alkaloidy majú antagonistické účinky. Výsledný účinok sa prejavuje centrálne sedatívne, spazmolytic-ky, uterotonicky, vazodilatačne na vencovité tepny, hypotonicky a cholekineticky.

Chelidonín má celkové analgetické, sedatívne, ale aj depresívne účinky na centrum pre kašeľ. Experimentom na zvieratách sa dokázal aj jeho antimitotický účinok - brzdí množenie niektorých nádorových buniek. Má dlhotrvajúci, nie však silný, hypotonický účinok. Jeho spazmolytický účinok sa vyrovná účinku papave-rínu.

je veľmi toxický. Pôsobí na centrálnu nervovú sústavu. Povzbudivý (opačný) účinok na CNS má sanguinarín. Týka sa to predovšetkým dýchacieho a vazomotorického centra. Okrem toho pôsobí aj antihistaminicky, cyto-toxicky a mierne

Protopín pôsobí jednak uterotonicky, jednak zvyšuje celkový svalový tonus; ďalej zlepšuje peristaltiku tráviacej rúry, znižuje krvný tlak a má rovnako ako ber-berín žlčopudné účinky.

Všetky alkaloidy - predovšetkým však chelerytrín a sanguinarín - pôsobia výrazne antimikrobiálne na i grampozitívne baktérie, ako aj na niektoré cudzopasné prvoky (napr. Trichomonas vaginalis). Väčšie dávky sanguinarí-nu môžu zvýšením reflexnej miechovej dráždivosti vyvolať rovnaké kŕče ako otrave

Droga sa ordinuje pri kolikách v tráviacich orgánoch, žlčovodoch, močových cestách (pri urolitiáze), ale aj pri arteriálnych a bronchitických spazmoch.

Pre antimikrobiálne a antimykotické účinky je droga vhodná aj na vonkajšie použitie, najmä pri chronických ekzémoch. Použitie: Na prípravu záparu sa bežne používa 0,5-1 g drogy z vňate a 0,5 g 6) drogy z koreňa. Extractum sa užíva v priemerných dávkach 0,2 g, maximálnych jednotlivých dávkach 0,5 g a v maximálnych denných dávkach 1,5 g (DAB 6).

Tinctura chelidonii sa ordinuje ako spazmolytikum v priemerných dávkach 1 g % štandardizovaná tinktúra - % alkaloidov - sa užíva po 10

3-krát denne pred jedením), v maximálnych dávkach 1,5 g a v maximálnych denných dávkach 4,5 g. Keďže alkaloidy pôsobia synergicky, na dosiahnutie kých účinkov je výhodnejšie kombinovať Tinctura chelidonii s Tinctura nae. Toxickosť: Šťava z čerstvej rastliny môže pri vniknutí do oka svojím proteolytic-

účinkom natrvalo poleptať rohovku. Väčšie perorálne dávky dráždia sliznice úst i tráviacej rúry, čím zapríčiňujú pálenie v ústach, hrdle, bolesti v žalúdku, vracanie a krvácanie do tráviaceho traktu.

Viacnásobné prekročenie terapeutických dávok môže mať centrálne toxické následky. Odvodené prípravky: Extractum chelidonii, Tinctura chelidonii; Alysal.

+ AMBROSIOIDES L. (CHENOPODIACEAE) MRLÍK VOŇAVÝ - MERLÍK VONNÝ

Droga: Herba chenopodii (syn. Herba chenopodii ambrosioidis). Obsahové látky: voňavý obsahuje až 0,3 % silice (z toho približne 60 % tvorí

peroxidický monocyklický askaridol, asi 15 % a 10 % ďalšie terpény) a saponíny. Vlastnosti: Anthelmintikum. Účinnosť: tomu, že v ľudovom liečiteľstve sa výťažky z tejto drogy využívali pri rozličných indikáciách, súčasná moderná medicína využíva takmer výlučne iba jej antiparazitické účinky. V terapii sa uplatňuje buď silica, alebo čistý askaridol, ktoré pôsobia proti škrkavkám (Ascaris importovanej ankylo-stomiáze (vyvolanej larvou ale aj proti ďalším črevným parazitom. Ich účinok na pásomnice je slabší.

Pre možnosť vzniku nepriaznivých vedľajších účinkov sa droga, respektíve silica, paušálne u všetkých pacientov. Jej použitie je však nevyhnutné v prípadoch, keď sa z akýchkoľvek príčin nemôžu ordinovať moderné syntetické liečivá (napr. piperazínového typu), ktoré všeobecne vytlačili z používania rastlinné anthelmintiká. Použitie: Na šálku záparu sa používa 0,5 g, alebo 1/2 kávovej lyžičky drogy.

Ako plnohodnotné anthelmintikum sa často ordinuje chenopodii. Podáva sa v kapsliach, s cukrom, prípadne vo forme emulzie v dávke 0,2-1 ml (podľa druhu parazitov a celkového stavu chorého), ktorú opakujeme 2-3-krát po 1-2 hodinách. V pediatrickej terapeutickej praxi sa ráta s dávkou 0,05 ml na každý rok dieťaťa, ktorú rozdelíme na 2-3-krát.

Počas liečby sa nesmú prijímať ani pokrmy, ani nápoje. Dve hodiny po poslednej dávke sa ordinuje preháňadlo (síran horečnatý alebo Oleum ricini). Liečbu možno opakovať po 2-3 týždňoch.

Maximálna dávka Oleum chenopodii je 2 ml (GosF VIII). Pre väčšiu presnosť sa odporúča namiesto dávkovania kvapkaním silice objemové meranie.

Kontraindikáciou sú choroby obličiek, srdca, pečene a zápalové choroby tráviacich ústrojov. Toxickosť: Droga je prudko jedovatá. Otrava najčastejšie nastáva po predávkovaní silice (Oleum chenopodii). Prejavuje sa motorickým nepokojom, nauzeou, závratmi, parézami. Popri pocite celkovej slabosti sa niekedy vyskytujú aj kŕče a poruchy sluchu (tinitus). V ťažších prípadoch hrozí ochrnutie dýchacieho centra. Odvodené prípravky: Oleum chenopodii.

CHRYSANTHEMUM CINERARIIFOLIUM (TREV.) VIS. - POZRI PYRETHRUM CINERARIIFOLIUM TREV. KRÁLIK CINERÁRIOLISTÝ - KOPRETINA STARČKOLISTÁ

CICHORIUM INTYBUS L. (CICHORIACEAE) ČAKANKA OBYČAJNÁ - ČEKANKA OBECNÁ

Droga: Radix cichorii, Herba cichorii, cichorii (intybi). Obsahové látky: Koreň čakanky obsahuje do 49 % inulínu (rezervnej látky astrovi-tých rastlín) a 0,1 % glykozidu intybínu, triesloviny, cholín, arginín, živicu, sliz, minerálne látky. Hlavné obsahové látky sú v mliečnej šťave. Ide o horké látky

penového charakteru (laktucín, laktukopikrín), triterpénové deriváty, gumu a i. V listoch je kumarínový glykozid cichoriín, ďalej levulóza, inulín, arginín, kyselina (dikafeyltartarová); v čerstvej vňati popolový zvyšok s bohatým obsahom (najmä draslík, železo, vápnik, fosfor a horčík). Vlastnosti: stomachikum, mierne choleretikum, diuretikum,

a Účinnosť: Horké látky zlepšujú chuť do jedenia a povzbudzujú činnosť tráviacich orgánov tým, že podporujú vylučovanie tráviacich štiav a zlepšujú motilitu hladkého svalstva tráviacej rúry. Majú aj mierny žlčopudný účinok. Pre svoje mierne účinky sa droga indikuje aj pacientom s citlivejším žalúdkom alebo pacientom s vredovou chorobou žalúdka. Odporúča sa aj pri a pri chorobách spojených so spomaleným vylučovaním žlče, prípadne so sklonom k stáze v žlčníku alebo v žlčových cestách (s výnimkou obštrukcie žlčovodov).

Mierne zvyšovanie diurézy, spolu s ostatnými vhodnými vlastnosťami drogy, napomáha látkovú premenu. Okrem toho sa droga užíva aj pri chronických chorobách pečene a žlčníka. Obvykle sa predpisuje v kombinácii s inými potenciujúcimi drogami. Použitie: Na prípravu šálky odvaru sa ordinuje 2-5 g koreňa (alebo 1 kávová lyžička; varí sa 5 min); pije sa 2-3-krát denne. - Radicis cichorii - sa pripravuje z 15-25 g práškovanej drogy z koreňa na 2 poháre vody; užíva sa po 1/2--2/3 pohára 2-3-krát denne pred jedením.

Na prípravu šálky záparu z vňate sa používa g, alebo častejšie 1 kávová lyžička drogy na šálku vody; pije sa 2-3-krát denne. Užíva sa ako horčinové kum, stomachikum a choleretikum. Ako choleretikum pôsobí aj kombinácia čakanky s koreňom púpavy (Radix taraxaci) v pomere 1 : 1 . Toxickosť: Nezistili sa nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z čakanky obyčajnej (s výnimkou kávoviny cigórie).

+ CLAVICEPS PURPUREA TUL. KYJANIČKA PURPUROVÁ - NACHOVÁ

Droga: Secale cornutum syn.: Fungus secalis, Ergota, Ergotum se- Separandum.

Obsahové látky: Doteraz je známych vyše 30 alkaloidov. Delia sa na dve skupiny, a to: alkaloidy odvodené od kyseliny lysergovej (deriváty kyseliny lysergovej podobné a klavínové alkaloidy. Ostatné obsahové látky tvoria ny (štiepne produkty - histamín, tyramín, cholín, a i.), asi 30 % sterí-ny a xantónové farbivá.

Terapeuticky sú dôležité alkaloidy odvodené od kyseliny ktoré sa delia na jednoduché (napr. ergín, ergobazín, kyseliny lysergovej) a peptidové alkaloidy troch základných skupín: (ergota-

ergozín), ergotoxínovej (ergokristín, ergokryptín, ergokornín) a ergostínovej skupiny (ergostín). V peptidových alkaloidoch sú viazané aminokyseliny prolín, fe-

nylalanín, leucín, hydroxyalanín, hydroxyvalín, kyselina a ďalšie látky.

Vlastnosti: Sympatikolytikum, spazmolytikum, angiotonikum, hy-potonikum, sedatívum (vegetatívneho nervstva). Účinnosť: Alkaloidy ergotamínovej a ergotoxínovej skupiny spôsobujú blokádu adrenergných Okrem toho zvyšujú tonus hladkého svalstva tepien, predovšetkým však hladkého svalstva maternice a zapríčiňujú vazokonstrikciu v akrálnych častiach tela i v končatinách, a tým ich nedokrvenie. Pri experimentálnom dlhodobom pôsobení zapríčiňujú tieto alkaloidy u pokusných potkanov gan-grénu chvosta a u kohútov odumieranie tkaniva hrebienka.

Droga a jej prípravky majú centrálne účinky na dýchacie a emetické centrum v predĺženej mieche. Utlmením vazomotorického centra spôsobuje pokles krvného tlaku. Jej pôsobenie na medzimozog vyvoláva mydriázu a hypoglykémiu.

Kontraktilita svalstva maternice po podaní je najvýraznejšia počas pôrodu, keď vyvoláva jej rytmické sťahy. Tento efekt sa využíva predovšetkým v III. pôrodnej dobe. Pre veľmi silný účinok sa neodporúča jeho použitie v I. a II. pôrodnej dobe, lebo by mohol zapríčiniť poškodenie plodu, prípadne ruptúru maternice. Najčastejšie sa využíva na zastavenie popôrodného krvácania.

Sympatikolytický a sedatívny účinok drogy sa využíva pri liečbe migrény, hy-pertyreózy, klimakterických ťažkostí, neurovegetatívnej a podobne, keď sa ordinuje buď alebo jeho forma.

Kontraindikáciou liečby prírodnými alkaloidmi sú obturujúce cievne choroby. Neplatí to však pre liečbu dihydroderivátmi alkaloidov. Použitie: Pre prudkú účinnosť, nerovnomerné zastúpenie jednotlivých alkaloidov, ako aj preto, že sa ľahko menia farmakologicky aktívne stereoizoméry, sa takmer výlučne používajú iba titrované prípravky s nezmenenými alkaloidmi (prípadne s metylovanými alebo dihydrovanými produktmi námeľových alkaloidov).

Secale má priemernú jednotlivú dávku 0,5 g a priemernú dennú dávku 2 g, maximálnu jednotlivú dávku 1 g a maximálnu dennú dávku 3 g.

Extractum secalis cornuti má priemernú dávku 0,25 g, maximálnu jednotlivú dávku 0,5 g a maximálnu dennú dávku 1,5 g 6).

Extractum secalis cornuti fluidum má maximálnu jednotlivú dávku 1 g a maximálnu dennú dávku 3 g; v kvapkách sa (podľa GosF VIII) podáva maximálna jednotlivá dávka 25 kvapiek, maximálna denná dávka 50 kvapiek.

Extractum secalis cornuti spissum má maximálnu jednotlivú dávku 0,3 g a maximálnu dennú dávku 1 g (GosF VIII).

Extractum secalis cornuti siccum má maximálnu jednotlivú dávku 0,25 g a maximálnu dennú dávku 0,75 g.

Tinctura secalis cornuti má jednotlivú dávku 2,5 g. Toxickosť: V minulosti sa často opakovali otravy touto drogou v prípadoch, keď sa dostala do múky. Prejavovali sa vo dvoch formách, a to ako ergotismus convulsivus a ergotismus gangrenosus. Akútna otrava sa prejavuje vracaním, hnačkami, bolesťami hlavy, poruchami vedomia a svalovými parestéziami. Pri vzniku kŕčov hrozí

zadusenie alebo ochrnutie dýchacieho centra. Obrna a toxické produkty vznikajúce pri kŕčoch, prípadne asfyxii, ako aj vplyv rozpadnutých tkanivových produktov, môžu zapríčiniť zastavenie srdcovej činnosti.

Typické prejavy chronickej otravy sú: kontraktúra atrofia svalstva a porucha psychiky pripomínajúca demenciu, ba niekedy aj schizofréniu. Nekroti-zácia akrálnych častí (končatín, uší, nosa) prebieha ako suchá gangréna, ale častejšie býva sekundárne infikovaná. Odvodené prípravky: Extractum secalis cornuti (fluidum, spissum, siccum), Tin-ctura secalis cornuti; izolované alkaloidy (Ergometrinium hydrogenmaleicum, Er-gotaminium tartaricum); Anavenol (drg., gttae), Bellaspon (drg.), Bellaspon Re-tard (drg.), Crystepin (drg.), DH-Ergotoxin Spofa gttae), Spofa (inj., gttae), Ergofein (drg.), Ergometrin Spofa (inj., Ergosedal (Mite drg., Forte drg.), Ergotamin B Spofa (inj., gttae), Methylergometrin Spofa (inj.), Neocrystepin (drg.), Premenstrin (tabl.), Secatoxin (subling. tabl.), Trimecryton (drg.).

CNICUS BENEDICTUS L. (ASTERACEAE) BENEDIKT LEKÁRSKY - BENEDIKT LÉKAŔSKÝ

Droga: Herba cardui benedicti (syn. Herba cnici benedicti). Obsahové látky: Terapeuticky účinné látky reprezentuje silica (asi 0,3 %) a triesloviny (asi 8 % ) , ktoré priaznivo ovplyvňujú pôsobenie horkého seskviterpénového dihydrolaktónu knicínu (azulénová horčina neglykozidického charakteru); z ďalších látok možno uviesť flavónové glykozidy, odvodeniny apigenínu a kemferolu, knicinolid, benediktín, antibiotickú látku (dodekadiéntetraín), sliz (asi 20 % ) , soli draslíka, magnézia, vápnika, vitamín a kyselinu nikotínovú (prípadne jej Vlastnosti: stomachikum, roborans, metabolikum, mierne antiflogistikum a antiseptikum, Účinnosť: Horké látky podporujú trávenie, a to tým, že mierne tvorbu žalúdočnej šťavy a žlče.

Na základe praktických skúseností sa predpokladalo - a potvrdzujú to aj nové výskumy -, že účinné látky majú nielen protibakteriálny, ale aj protivírusový účinok (napr. pri herpes zoster). Antiseptické vlastnosti sa využívajú aj pri vonkajšej aplikácii pri chronických zápalových chorobách kože a slizníc.

Močopudné vlastnosti sa pripisujú glykozidom. Pozoruhodné je aj zvýšené vylučovanie kyseliny močovej. Celkové pôsobenie na látkovú premenu doplňujú aj prítomné mikroelementy.

Droga tvorbu žalúdočnej šťavy a znižuje náchylnosť ku kvasným a hnilobným procesom v tráviacej rúre. Preto sa odporúča predovšetkým pri zoslabujúcich chorobách spojených s dyspepsiou a nechutenstvom. Súhrn priaznivých vlastností rastlinu predurčuje na užívanie v pediatrickej a geriatrickej praxi. Použitie: Pri príprave záparu sa používa jednotlivá dávka 2 g, alebo 1/2 kávovej lyžičky na šálku záparu. Ako metabolikum sa užíva zo g drogy na 100 ml

vody, ktorý sa pije 2-3-krát denne medzi hlavnými jedlami. Tento pôsobí na organizmus celkove ionizujúco.

Odvar sa pripravuje z 0,5-2,5 g drogy na šálku vody, pije sa 2-krát denne. Na potenciovanie metabolického a ionizujúceho účinku je vhodné pridávať:

urticae, Fucus vesiculosus, Herba violae tricoloris, Herba Herba solidaginis, Radix carlinae. Zvýšené vylučovanie tráviacich štiav a stomachické účinky potenciujú drogy: Herba absinthii, Folium trifolii Herba cichorii, Li-chen islandicus, Radix gentianae, Radix taraxaci herba. Diuretické účinky sa umocnia kombinovaním s: Folium betulae, Folium ribis nigri, Fructus petroselini, Herba equiseti, Radix ononidis, Radix Žlčopudné pôsobenie zosilňuje pridanie: Folium menthae, Fructus carvi, Folium Herba agrimoniae, Herba chelidonii, Herba marrubii, Radix taraxaci.

Podobné účinky pri vnútornom užívaní majú drogy: Folium trifolii fibrini, Radix gentianae a Herba centaurii.

prípadne odvar z drogy sa používa aj na omývanie a oplachovanie, predovšetkým pri infikovaných kožných afekciách. Toxickosť: Väčšie dávky vyvolávajú vracanie a môžu podráždiť obličky. V terapeutických dávkach je droga vhodná aj pre zoslabnutých pacientov v pediatrickej a geriatrickej praxi. Odvodené prípravky: Ungolen.

+ AUTUMNALE L. (LILIACEAE) JESIENKA OBYČAJNÁ - OCÚN JESENNÍ

Droga: colchici (autumnalis). Separandum. Obsahové látky: Táto droga má okolo 1,5 % jedovatých alkaloidov. Najvýznamnejší z nich je kolchicín (0,2-0,6 % ) ; ďalej obsahuje najmä demekolcín, olej, triesloviny a i. Vlastnosti: Antimitotikum (cytostatikum), antiuratikum. Účinnosť: Kolchicín je účinný pri záchvatoch pakostnice (arthritis urica) napriek tomu, že sa nedokázal jeho vplyv na vylučovanie alebo tvorbu kyseliny močovej. Pôsobí doteraz neznámym mechanizmom.

Okrem toho kolchicín brzdí delenie buniek v štádiu metafázy tým, že narušuje štruktúru mikrotubulov deliaceho vretienka. Preto sa niekedy ordinuje pri

bujnení buniek. Ako cytostatikum je však výhodnejší demekolcín, ktorý je oveľa menej jedovatý. Používa sa najmä pri chorobách krvotvorného systému. Pri liečbe myeloidných leukóz a na lokálnu aplikáciu pri sa používajú polosyntetické deriváty kolchicínu Podobne sa postupuje aj pri pakostnicovom záchvate. Použitie: Jednotlivá dávka práškovanej drogy je 0,2 g a denná dávka 0,6 g.

Tinctura colchici má maximálnu jednotlivú dávku 1 g a maximálnu dennú dávku 6 g.

Pri akútnej arthritis urica sa kolchicín ordinuje v dávke 0,001 g; po 2-3 hodinách sa užíva 0,000 5 g až do vymiznutia príznakov. Pri podávaní kolchicínu sa ne-

smie prekračovať denná dávka 0,004 g a liečba nemá trvať dlhšie ako 3 dni. Maximálna dávka kolchicínu je 0,002 g pro dosi a 0,006 g pro die.

Nielen droga, ale aj celá rastlina je prudko jedovatá. Kolchicín je tózny a kapilárny jed s centrálne účinkom. K prvým príznakom otravy patrí pálenie v hltane a v pažeráku a hnačky; neskôr sa dostavuje krvavá stolica a vracanie. Otrávený pociťuje úzkosť, je cyanotický, má bolesti kĺbov i svalov, hojne močí (často moč s krvou), môže mať kŕče, v jeho krvnom sére klesá glykémia. Smrť zapríčiňuje postupujúca centrálna paralýza. Za smrteľnú dávku sa pokladá 0,02 g (20 mg) kolchicínu. Odvodené prípravky: Tinctura colchici; Colchicin Spofa drg.

Poznámka: Droga sa používa aj na pestovanie polyploidných rastlín (majú zvýšený počet chromozómov), ktoré sa vyznačujú nadmerným vzrastom.

+ CONVALLARIA MAJALIS L. (LILIACEAE) KONVALINKA VOŇAVÁ - KONVALINKA VONNÁ

Droga: Herba convallariae convallariae convalla-riae (majalis). Obsahové látky: Najdôležitejšie obsahové látky sú srdcové konvalatoxol, konvalozid a lokundiozid; ďalej obsahuje periplogenín, strofantidol, strofantidín, bipindogenín a kvercetínové flavonoidy, saponizidy-saponínové glykozidy steroidného typu (konvalarín, a kyselinu che-lidónovú. Vlastnosti: Kardiotonikum, diuretikum. Účinnosť: Konvalinkové glykozidy majú podobné účinky ako strofantín a hlaváčik (pozri Adonis vernalis). Zosilňujú srdcové kontrakcie, majú pozitívne inotropný účinok. Na rozdiel od digitalisových glykozidov len mierne spomaľujú činnosť srdca. Preto sa prípravky z drogy odporúčajú tak pri niektorých chorobách srdca s brady-kardiou, ako aj pri neznášanlivosti iných srdcových glykozidov. Na rozdiel od stro-fantínu nevyvolávajú v ľudskom organizme zníženú resorpciu živín z tráviaceho traktu.

Droga má silnejšie močopudné účinky ako digitalisové glykozidy, pretože spolupôsobia aj flavonoidné látky.

Ordinuje sa pri poškodení srdcového svalu toxínmi a mikrobiálnou infekciou, pri cor pulmonale, insuficiencii koronárneho riečišťa, poinfarktových stavoch a pri srdcových chorobách u starých Keďže nehrozí kumulácia účinných látok, môžu sa prípravky z konvalinky podávať aj dlhodobo. Použitie: Herba convallariae v práškovanej forme má jednotlivú dávku 0,5 g a dennú dávku 1,5 g. Rovnako vo forme záparu má dennú dávku 1,5 g na šálku vody; užíva sa po lyžiciach niekoľkokrát denne. V terapeutickej praxi sa často podávajú aj nižšie dávky: Infusum Herbae convallariae v dávkach 0,3 g pro dosi a 0,6 g pro die. Maximálne dávky sú rovnaké ako pri práškovanej forme - 0,5 g pro dosi a g pro die.

convallariae v prášku sa užíva v jednotlivých dávkach 0,5 g a dennej dávke 1,5 g. Rovnaká denná dávka sa používa na 1 šálku záparu, ktorý sa užíva cez deň po lyžiciach. Udané jednotlivé aj denné dávky sú súčasne aj maximálne.

Folium et convallariae má maximálne dávky 0,5 g pro dosi a 1,5 g pro die (GosF VIII).

Tinctura convallariae (titrata) má priemerné jednotlivé dávky g, denné 2,5 g, maximálne jednotlivé dávky 1,5 g a maximálne denné dávky 5 g (DAB 6; podľa PhBs II sú maximálne dávky nižšie: 1 g pro dosi a 3 g pro die).

sa intravenózne aplikuje v mikrogramových množstvách 0,000 4-0,000 6 g; udržiavacia dávka je 0,000 2-0,000 3 g.

Otravy časťou drogy majú podobný priebeh ako otrava digitalisovými glykozidmi. Jedovaté účinky majú aj kolínske vody vyrobené z konvaliniek, rovnako ako voda vo váze, v ktorej boli kvety. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú prípravky z konvalinky voňavej.

CRATAEGUS CURVISEPALA (ROSACEAE) HLOH KRIVOKALIŠNÝ - HLOH KŔIVOKALICHÝ

CRATAEGUS LAEVIGATA (CRATAEGUS OXYACANTHA AUCT. NON. L.) HLOH OBYČAJNÝ - HLOH OBECNÝ

CRATAEGUS MONOGYNA JACQ. HLOH JEDNOSEMENNÝ - HLOH JEDNOSEMENNÝ

Droga: Flos crataegi, Folium crataegi Fructus crataegi (syn. Flos cratae- Flos crataegi monogynae, Flos crataegi oxyacanthae, Flos crataegi curvise-

Folium crataegorum cum Folium crataegi monogynae cum Folium crataegi oxyacanthae cum Folium crataegi curvisepalae cum Fructus crataegorum, Fructus crataegi monogynae, Fructus crataegi oxyacanthae, Fructus crataegi curvisepalae). Obsahové látky: V hlohu nachádzame triterpénkarbónové (triterpénové) kyseliny (krategolovú, urzolovú, oleanolovú), purínové látky (adenín, adenozid, gvanín),

(acetylcholín, kolamín), 0,8-1,6 % flavonoidov, flavónový glykozid hyperozid a ramnozid vitexín, aglykóny a vitexín, ako aj ďalšie látky pôsobiace na srdce: okrem nich červené antokyány, vitamín C a B, saponíny, triesloviny a pektíny. Vlastnosti: Hypotonikum, kardiotonikum, spazmolytikum, diuretikum, sedatívum, antisklerotikum. Účinnosť: Hlohové glykozidy, ktoré ovplyvňujú srdcovocievny systém, nemožno zaradiť ani do digitalisovej ani do digitaloidnej rady. Rozširujú vencovité tepny, a tak zlepšujú metabolizmus myokardu. Experimentálne sa zistilo zvýšenie cirkulácie vo vencovitých tepnách (najmenej o 80 %) pri súčasnom miernom

spomalení frekvencie. Malé dávky majú pozitívne inotropný účinok, zatiaľ čo veľké dávky môžu pôsobiť aj opačne. Nezanedbateľné je aj zvýšenie minútového objemu srdca s následným zlepšením cirkulácie krvi v organizme a tropný i neurotropný efekt. Použitie hlohu sa odporúča najmä pri potrebe ionizácie myokardu u geriatrických pacientov. Účinok hlohových glykozidov potenciuje súčasné podávanie digitalisových prípravkov.

Spazmolytické účinky na hladké svalstvo vyvolávajú flavonoidy, ktoré súčasne aj kapilár.

Znížením periférneho odporu vyvoláva droga hlohu mierny pokles krvného tlaku pri

Sedatívne účinky sa dokázali najmä pri užití liehových výťažkov z čerstvej dro-gy; po užití záparov sa neprejavili. Biochemickými rozbormi po užití prípravkov z hlohu sa zistil pokles koncentrácie kyseliny pyrohroznovej a mliečnej v krvi.

Zlepšením cirkulácie krvi v organizme - a tým aj v obličkových -sa sekundárne zlepšuje diuréza. Tento účinok sa uplatňuje najmä pri liečbe chronických srdcovocievnych chorôb.

Pôsobenie hlohu je výhodné pri liečbe hypertenznej choroby srdca a súčasnej cirkulačnej nedostatočnosti v koronárnych tepnách, a pri následných poruchách myokardu. Ordinuje sa pri srdcových dysrytmiách a zhoršenej cirkulácii krvi v mozgu, a to predovšetkým v gerontológii a pri zlej tolerancii digitalisových prípravkov.

Hlohové prípravky sa dobre vstrebávajú aj pri perorálnom podávaní. Použitie: crataegi sa užíva v priemernej dávke 3 g 2-krát denne, alebo 1 polievková lyžica drogy na šálku záparu 2-krát denne.

crataegi má jednotlivé dávky 1,5 g, pričom denná dávka je 4,5 g (PhHelv VI); bežne sa užíva 1 kávová lyžička na šálku záparu, ktorý sa pije 2-krát denne.

Fructus crataegi ako má jednotlivú dávku 1,5 g, alebo 1 kávovú lyžičku na šálku vody; pije sa 2-3-krát denne. Ako kardiotonikum, a diure-

sa užívajú 2-3 dl 1-3% odvaru, rozdelené na celý deň. Extractum crataegi fluidum sa dávkuje po kvapiek 3-krát denne. Tinctura crataegi sa podáva v dávke 20-30 kvapiek 3-5-krát denne.

Toxickosť: Ani pri dlhodobom užívaní v terapeutických dávkach sa nezistili vedľajšie škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Extractum crataegi (fluidum), Tinctura crataegi; Alvisan Neo, Novo Passit, Sedobelin, Valofyt Neo, Valosedan.

CUCURBITA PEPO L. (CUCURBITACEAE) TEKVICA OBYČAJNÁ - TYKEV TUREK

Droga: cucurbitae (peponis). Obsahové látky: K najvýznamnejším obsahovým látkam tekvice patrí fytosterín kukurbitol, z ďalších látok živice s kyselinou oxycerotínovou, horčiny (napr. kukurbitín), do 37 % oleja, bielkoviny a i.

Vlastnosti: Anthelmintikum. Účinnosť: Tekvicové semená sú účinným anthelmintickým liekom proti pásomniciam a hlístam (taeniasis, Doteraz sa zistiť, ktorá obsahová látka je nositeľom protiparazitických vlastností. Najúčinnejšie sú čerstvé semená, pričom účinnosť závisí aj od druhu tekvice. Na rozdiel od iných anthelminticky pôsobiacich látok (napr. z Extractum filicis alebo tanaceti) nie sú tekvicové jadrá toxické, a preto sa odporúčajú aj pre pediatrickú a geriatrickú terapeutickú prax. Použitie: Bežná liečebná dávka je 50 g (DAB 6), t. j. olúpaných čerstvých rozdrvených semien (asi g); odporúča sa užiť túto dávku v dvoch porciách s odstupom 30 min. 2-3 h po dávke sa podá 30 g ricínového oleja. Dávky pre deti sú nižšie g semien). Namiesto semien sa môže podávať odvar. Kúru možno opakovať po 2-3 dňoch. Toxickosť: Užívanie semien nemá nijaké vedľajšie nežiadúce účinky. Preto sa odporúča všetkým pacientom, u ktorých je iná anthelmintická liečba kontraindi-kovaná. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z tekvice

CYANUS SEGETUM (ASTERACEAE; SYN. CENTAUREA CYANUS L.) NEVÄDZA POĽNÁ - CHRPA

Droga: Flos cyani (syn.: Flos cyani calyce, Flos cyani sine calyce). Obsahové látky: K najvýznamnejším účinným látkam nevädze poľnej patria anto-kyánové glykozidy (do 0,7 % cyanínu, pelargonín), horká substancia knicín (cen-taurín), heterozid cichoriín, saponín a minerálne látky s obsahom mangánu. Vlastnosti: Diuretikum, mierne antiseptikum, cholagogum, bolikum, vzhľadové korigens. Účinnosť: Antokyánové glykozidy majú diuretické účinky; najlepšiu účinnosť majú vo forme záparov. Najlepšie rozpustný vo vode je cyanín. Okrem povzbudivého pôsobenia na vylučovanie antokyány ovplyvňujú aj kvantitu odpadových tabolitov.

účinok tejto rastliny je veľmi mierny na to, aby sa mohla užívať samostatne, preto sa kombinuje s inými cholagogickými rastlinami.

Protizápalové a antiseptické vlastnosti nevädze sa využívajú tak na liečenie nehojacich sa rán, ako aj pri hnisavých očných zápaloch, pretože výluhy drogy dráždia očné Na oplachovanie očí možno pridať drogy: Herba euphra-siae a Flos

Pre obsah horkej látky centaurínu sa nevädza zaraďuje medzi Osvedčila sa aj pri poruchách trávenia spojených s nechuťou do jedenia. Použitie: Príprava záparu si vyžaduje priemernú jednotlivú dávku 1 g drogy, respektíve 1 kávovú lyžičku na šálku vody; pije sa 2-krát denne. V prípade potreby sa môžu ordinovať aj vyššie dávky. Infusum Floris cyani (10 g na 250 g vody) sa užíva 3-krát denne 1/3-1/2 pohára medzi jedlami.

Na vonkajšie použitie sa pripravuje v koncentrácii.

Nie sú známe nijaké škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú prípravky z nevädze

CYNARA CARDUNCULUS L. (ASTERACEAE) KARDOVÁ - ARTYČOK KARDOVÝ

CYNARA L. ARTIČOKA ZELENINOVÁ - ARTYČOK

Droga: cynarae (cardunculi), Radix cynarae (cardunculi). Obsahové látky: Hlavnou účinnou látkou artičoky zeleninovej je horký derivát kyseliny - cynarín; okrem neho liečivé vlastnosti drogy ovplyvňujú flavonoidy, triesloviny, vysoký obsah vitamínov A a B, inulín, enzýmy, sliz a organické kyseliny. Vlastnosti: Cholagogum, choleretikum, metabolikum, antidiabetikum, diuretikum, antisklerotikum. Účinnosť: Rastlina je pre bohatý obsah vitamínov vyhľadávanou zeleninou, ktorá priaznivo ovplyvňuje látkovú premenu.

Účinky cynarínu povzbudzujú nielen tvorbu tráviacich enzýmov, ale aj tvorbu žlče v pečeni a jej vylučovanie do dvanástnika. Flavonoidy zvyšujú vylučovanie odpadových látok

Droga má celkový metabolický účinok. Pre obsah inulínu sa odporúča diabetikom.

Známe je liečivé pôsobenie drogy pri sklone k alergiám, predovšetkým pri kožných prejavoch.

Obsah slizu, enzýmov a trieslovín zabezpečuje účinné pôsobenie rastliny pri nedostatočnom trávení. Použitie: Priemerná terapeutická dávka je 1-2 g, respektíve lyžička na šálku odva-ru, ktorý sa pije 2-4-krát denne pred jedením. Účinný je aj 5 % odvar z listov, ktorý sa užíva 2-4-krát denne. Toxickosť: Rastlina nemá nežiadúce vedľajšie účinky. Odvodené prípravky:

+ STRAMONIUM L. (SOLANACEAE) DURMAN OBYČAJNÝ - DURMAN OBECNÝ

Droga: Folium stramonii (syn.: Folium daturae, Stramonium), Separandum. Obsahové látky: Prudkou účinnosťou sa vyznačujú tropanové alkaloidy (0,2-0,5 % ) , ako napríklad hyoscyamín, atropín, skopolamín, skopín, skopolín, apo-atropín, belladonín a i. Z ďalších látok sa v durmane nachádzajú triesloviny (4,5 % ) , kumarínový derivát umbeliferón a skopoletín, dusičnan draselný a stopy silice. (Koreň okrem toho obsahuje aj ďalšie tropanové alkaloidy - napríklad loidín, tigliolylmeteloidín, a derivát kuskhygrín.)

Vlastnosti: Parasympatikolytikum, spazmolytikum, Účinnosť: Droga má podobné vlastnosti ako belladonnae, ale menší obsah alkaloidov. Možno ju podávať pri rovnakých indikáciách. Používala sa aj pri bronchiálnej astme. Parasympatikolytický účinok atropínu uvoľňuje bronchospazmus. Tento terapeutický efekt sa v minulosti dosahoval inhaláciou spaľovanej drogy, čo sa dnes pokladá za obsolétne. Droga sa užíva aj pri Parkinsonovom syndróme (najmä po encefalitíde). Použitie: Herba stramonii recens (čerstvá, nesušená vňať) má jednotlivé dávky 0,25 g, maximálnu dávku 1 g pro dosi a 3,0 g pro die.

Folium stramonii má bežné jednotlivé dávky g a denné dávky 0,1-0,5 g. Maximálna dávka je 0,2 g pro dosi, 0,6 g pro die.

stramonii sa užíva v maximálnych dávkach 0,2 g pro dosi a 0,6 g pro die 6).

Tinctura stramonii seminis má priemernú jednotlivú dávku 0,3 g, maximálnu dávku 1 g pro dosi a 3 g pro die (DAB 6). Ako spazmolytikum sa Tinctura stramonii užíva v dávke 15-25 kvapiek denne.

stramonii sa užíva v priemerných jednotlivých dávkach 0,03 g, maximálnych dávkach 0,05 g pro dosi a 0,15 g pro die (DAB 6).

V podobe čajových zmesí sa nepredpisuje. Toxickosť: Pri prekročení terapeutických dávok môžu prudko jedovaté alkaloidy spôsobiť smrteľnú otravu.

Pri dávkovaní a liečbe treba postupovať uvážene a zohľadniť kontraindikácie atropínu. aj rastlinu Atropa Odvodené prípravky: Herba stramonii (recens); Tinctura stramonii (seminis), Extractum stramonii.

+ DIGITALIS LANATA EHRH. (SCROPHULARIACEAE) NÁPRSTNÍK VLNATÝ - NÁPRSTNÍK VLNATÝ

Droga: Folium digitalis lanatae. Separandum. Obsahové látky: Náprstník vlnatý obsahuje kardioglykozidy - lanatozidy (digilani-dy označované od A po E) a 0,3-1,1% kardenolidných glykozidov. molekuly glukózy z nich vznikajú sekundárne glykozidy (okrem troch molekúl sacharidu - digitoxózy - majú aj glykozidicky viazanú molekulu kyseliny octovej). Pri strate špecifických sacharidov a kyseliny octovej vznikajú terapeuticky neúčinné aglykóny (geníny glykozidov: digitoxigenín, ditoxigenín, digoxigenín, gitaloxige-nín, proces zapríčiňujú glykozidázy a esterázy pri nevhodnom spracovaní drogy. Z ďalších látok sa v náprstníku vyskytujú saponínové glykozidy, pregnanové glykozidy, flavonoidy, cholín, acetylcholín a zlúčeniny digitalinum ve-

a glukoverodoxín. Terapeuticky významné glykozidy digitoxín, gitoxín a digoxín možno získať

dezacetyláciou zo sekundárnych glykozidov acetyldigitoxínu, acetylgitoxínu a ace-tyldigoxínu. Vlastnosti: Kardiotonikum, sekundárne diuretikum. Účinnosť: Pôsobenie lanatozidov možno vysvetliť na celulárnej úrovni. Závisí od

zmeny priepustnosti iónov sodíka a draslíka cez bunkovú membránu syncýcia srdcového svalu. Kardenolidné glykozidy tlmia aktivitu adenozíntrifosfatázy (ATP-áza) a zvyšujú koncentráciu kyseliny adenozíntrifosforečnej (ATP) v myokarde. Následkom toho sa zväčší energetický potenciál pre srdcovú činnosť a stupeň skrátenia vláken. Cholínergický účinok digitalisového pôsobenia sprostredkúva vagus, ktorý pri asimilácii podmieňuje doplnenie energetických zásob. Zvýšením sily kontrakcií sa spomaľuje rytmus, teda sa činnosť srdca a zlepšuje cirkulácia krvi v organizme.

Účinnosť jednotlivých glykozidov sa líši rýchlosťou nástupu, eliminácie a pôsobenia na srdcový sval. Lanátozid C má rýchlejší nástup účinku aj eliminácie ako digitoxín, preto pri primeranom terapeutickom dávkovaní hrozí menšie nebezpečenstvo kumulácie. Digoxín má stredne rýchly nástup účinku, dobré vylučovanie a pomerne nízku kumuláciu. Pre výhodné celkové pôsobenie sa pokladá za základné kardiotonikum. Digitoxín má pomalý nástup účinku aj vylučovania pri súčasnej veľkej kumulácii; má silné bradykardické účinky. Acetyldigitoxín má v porovnaní s digitoxínom o niečo rýchlejší nástup účinku i rýchlejšie vylučovanie pri nižšej kumulácii.

Zmes lanatozidov má podobné účinky ako izolované glykozidy, ale pre rozdielny nástup účinku a rozdielnu elimináciu sa pri užívaní ťažšie kontrolujú.

Náprstníkové glykozidy sa často ordinujú pri akútnom aj chronickom zlyhávaní srdcovej činnosti s hromadením krvi v malom i veľkom krvnom obehu. Účinne pôsobia aj pri niektorých dysrytmiách. Kontraindikované sú pri komorovej tachy-kardii, čerstvom infarkte myokardu a pri hypertrofickej kardiomyopatii s obštrukciou. Pre nízku účinnosť sa neodporúčajú pri myokardiálnom zlyhávaní s pomalým sínusovým alebo predsieňovým rytmom a pri atrioventrikulárnej blokáde vyššieho stupňa. Použitie: Niektoré galenické prípravky, ako napríklad digitalis lanatae veratum et titratum, Infusum digitalis lanatae a Tinctura digitalis lanatae titra-ta, sa dnes pokladajú za obsolétne pre nevhodnosť používania zmesi glykozidov s rozličným účinkom. V forme sú z terapeutického hľadiska nevhodné aj pre nestálosť množstva a pomeru jednotlivých lanatozidov.

Niekde sa dodnes podáva Tinctura digitalis lanatae v nástupných dávkach 40-50 kvapiek 3-krát denne a udržiavacích dávkach 5-10 kvapiek 2-3-krát denne. Maximálne dávky sú 2 g pro dosi, 10 g pro die.

V súčasnosti ordinujú takmer výlučne izolované digilanidy. La-natosidum C má maximálne perorálne dávkovanie, 0,001 g pro dosi a 0,002 g pro die; maximálne parenterálne dávky sú 0,000 8 g pro dosi a 0,001 6 g pro die.

Digoxinum má maximálnu perorálnu dávku 0,001 g pro dosi a 0,002 g pro die. Maximálne intravenózne dávkovanie je 0,001 g pro dosi a 0,001 5 g pro die.

Digitoxinum má maximálne perorálne dávky 0,001 g pro dosi, rovnako 0,001 g aj pro die. V parenterálnej forme sa nepodáva.

Acetyldigitoxinum má maximálne perorálne dávky 0,000 5 g pro dosi a 0,002 g pro die; maximálna intravenózna dávka je 0,000 4 g pro dosi a 0,001 6 g pro die.

Droga i jednotlivé izolované glykozidy sú veľmi toxické. Prekročenie maximálnych dávok môže zapríčiniť fatálnu dysrytmiu, a tým smrť.

Odvodené prípravky: Acedigal gttae, Digitoxin Spofa drg., Digoxin Spofa tabl., gttae, Felsol Lanatosid C Spofa drg., supp., Digoxin Spofa amp. pro usu vet.

+ DIGITALIS L. NÁPRSTNÍK ČERVENÝ - NÁPRSTNÍK ČERVENÝ

Droga: digitalis purpureae. Obsahové látky: Droga obsahuje veľmi nestále toxické kardioglykozidy (digitaloi-dy, náprstníkové glykozidy - asi % ) , digitanolové glykozidy a pregnano-vé glykozidy (diginín, digipurpinín, digitaloín - asi 1%), ktoré nepôsobia na srdce a saponínové, spirostanolové glykozidy (digitonín, gitonín, tigonín), ktoré zvyšujú resorpciu účinných glykozidov. deriváty zastupuje luteolín a -glukozid. Z látok je tu digitoluteín derivát) a sliz. kokinetické účinky na myokard má zmes glykozidov s

a gitaloxigenínom. Najdôležitejšie glykozidy sú purpureaglykozid A (aglykón digitoxigenín) a purpureaglykozid B gitoxigenín), ktoré ľahko strácajú z glykozidickej väzby molekulu glukózy, pričom vznikajú sekundárne glykozidy digitoxin a gitoxín. Glykozid glukogitaloxín sa sacharidov mení na aglykón gitaloxigén. Okrem toho sa tu nachádza aj odorozid H (aglykón digitoxigenín), digitalinum (aglykón gitoxigenín) a strospezid (aglykón gitaloxi-genín glukoverodoxín). Vlastnosti: Kardiotonikum, sekundárne diuretikum. Účinnosť: Náprstník červený má podobné farmakokinetické vlastnosti ako glykozidy náprstníka vlnatého. Na myokard má pozitívne inotropný účinok. Rozdielne sú však jeho kvantitatívne účinky na srdcový sval, odlišná väzba s krvnými albumínmi, odlišná odolnosť na hydrolytické pôsobenie žalúdočnej šťavy a rozdielna re-sorpcia.

Negatívne dromotropný účinok podmieňuje pomalší pulz, lepšie plnenie predsiení a komôr, zvýšenie minútového objemu a lepšie prekrvovanie orgánov; súčasne zvyšuje diurézu a vylučovanie nátria a chloridov.

Pri perorálnom podaní má pomerne dlhý latentný čas pôsobenia (účinok na cieľový orgán - myokard - sa prejaví až približne o 12 h). Pevnosť väzby s krvnými albumínmi ovplyvňuje trvanie účinkov, prípadne kumuláciu v organizme.

Zmes glykozidov má pomerne malé rozhranie medzi liečivým a toxickým pôsobením. Predávkovanie sa prejaví nauzeou, vracaním, bolesťami brucha; z kar-

príznakov sa vyskytuje bradykardia, prípadne iné Indikácie a kontraindikácie kardioglykozidov sú rovnaké ako pri Digitalis

nata (pozri príslušnú stať). Použitie: Folium digitalis purpureae titratum et pulveratum má presnú dávkovaciu schému:

1. deň 0,2-0,3 g 2-krát denne, 2. deň 0,2-0,25 g 2-krát denne, 3. deň 0,15-0,2 g 2-krát denne, 4.-7. deň 0,1-0,15 g 2-krát denne.

Udržiavacie dávky sú obyčajne 0,15-0,2 g pro die. Maximálne dávky predstavujú 0,4 g pro dosi a 2 g pro die.

Tinctura digitalis purpureae titrata sa užíva v dávke 40-50 kvapiek 3-krát denne počas 1-3 dní. Po dosiahnutí požadovanej saturácie len 5-15 kvapiek 3-krát denne. Maximálne dávky predstavujú 1,5 g pro dosi a 5 g pro die.

+ + Digitoxinum - digitoxín - j e najúčinnejší glykozid drogy. Bežné perorál-ne terapeutické dávky sú 0,000 1-0,001 g pro dosi, rovnako 0,000 1-0,001 g pro die, pretože čas od vstrebania v tráviacom trakte až po terapeutický efekt na myokard je prolongovaný a glykozidy sa v organizme kumulujú. Z toho istého dôvodu aj maximálne jednotlivé a denné dávky sú rovnaké: 0,001 g pro dosi a 0,001 g pro die. Toxickosť: Droga a jej izoláty sú toxické. Otrava môže zapríčiniť smrť zastavením srdcovej činnosti. Odvodené prípravky: Tinctura digitalis purpureae (titrata); Spofa,

(Izolované glykozidy a ich deriváty sa nahradzujú účinnými látkami z Digitalis Lanata - pozri príslušnú stať!)

DROSERA L. (DROSERACEAE) ROSIČKA OKRÚHLOLISTÁ - ROSNATKA OKROUHLOLISTÁ

Droga: Herba droserae Obsahové látky: Rosička obsahuje drozerón - a iné ďalej triesloviny, enzýmy (najmä proteinázu), nové glykozidy a organické kyseliny spolu s kyselinou askorbovou. Glykozid droze-roid na drozerín. Z ďalších látok sa tu vyskytuje živica, stopy silice, červené a žlté farbivá. Vlastnosti: Expektorans, antisklerotikum, diuretikum, mierne spazmolytikum. Účinnosť: Droga zvyšuje sekréciu v dýchacích cestách a napomáha odstraňovanie hlienov. Jej účinok potenciuje uvoľňovanie spazmov hladkého svalstva v prieduškách. Flavónové glykozidy zvyšujú diurézu; spolu s ostatnými zložkami priaznivo ovplyvňujú látkovú premenu a pôsobia antiskleroticky. Použitie: Jednotlivá terapeutická dávka je 1 g, alebo 1 kávová lyžička na šálku zá-paru 6), ktorý sa pije 2-3-krát denne.

Extractum droserae fluidum má jednotlivé dávky 0,5 g, t. j. 20 kvapiek (DAB 6). Toxickosť: Napriek tomu, že sa nedokázalo priame toxické poškodenie organizmu, dlhodobé neprerušované užívanie drogy alebo jej výťažkov sa neodporúča. U hy-potonikov môže vyvolávať občasný pokles krvného tlaku. Odvodené prípravky: Tinctura droserae, Extractum droserae (fluidum); Tussilen (predtým aj Droseran).

+ DRYOPTERIS (L.) SCHOTT (ASPIDIACEAE) PAPRAĎ SAMČIA - KAPRAĎ SAMEC

Droga: Radix filicis (syn.: dryopteridis filicis Rhizoma filicis). Obsahové látky: V papradi samčej sa nachádzajú kondenzačné produkty kyseliny

maslovej alebo izomaslovej s homológmi fenolickej bezdusíkatej látky floroglucínu (butanolfloroglucidov). Floroglucín patrí medzi tvorí ho zmes

a tetramérnych derivátov - butanónov. Najúčinnejšie sú kondenzáty štyroch butanónov. Základné dimérne zlúčeniny sú: spidín a jeho homológy (floraspidinol, kyselina aspidín a floropy-rón); trimérne zlúčeniny sú kyselina flavaspidínová, filixová a ich homológy, k te-tramérnym zlúčeninám patrí filmarón. Droga obsahuje aj triesloviny.

Surový filicín obsahuje až 50 % kyseliny flavaspidínovej a do 18% kyseliny fi-lixovej. Keďže floroglucínové deriváty sú zložením veľmi labilné, nesmú sa používať staršie drogy. Vlastnosti: Anthelmintikum (v bežnej praxi obsolétne; povoľuje sa len u tých pacientov, u ktorých menej toxické anthelmintiká zlyhali). Účinnosť: Užitie zapríčiňuje ochrnutie svalov, čo sa využíva ako anthelmin-tický efekt. Pásomnice sa následkom obrny prísavného svalstva oddelia od črevnej steny a peristaltickými pohybmi čriev vypudia z organizmu spolu so stolicou.

Pri vstrebávaní cez črevnú stenu má droga toxický účinok na srdcový sval, centrálny nervový systém, zrakový nerv a na obličky. Použitie: Droga paprade sa nepoužíva. V ojedinelých prípadoch, keď zlyhajú ostatné, menej toxické anthelmintiká, predpisuje sa Extractum filicis Podáva sa v želatínových tobolkách alebo kapsliach. Kúra je jednorazová; dospelým sa ordinuje 6-8 g, deťom do 15 rokov 4-6 g. Pre deti do 4 rokov je liečba výťažkami paprade nevhodná. Po 1-2 hodinách sa musí podať salinické preháňadlo! Maximálna dávka je 8 g. Toxickosť: Droga a jej výťažky paralyzujú svalstvo a toxicky účinkujú na centrálny nervový systém; vyvolávajú predovšetkým zrakové poruchy (filixová amauróza). Otrava nastáva pri nevhodnej indikácii, prekročení dávok, opakovaní liečby, ale aj vtedy, keď sa včas nepodá salinické preháňadlo. Toxické účinky sa najprv na tráviacich ústrojoch (anorexia, nauzea, vomitus, diarrhoe, colica abdominalis). Poškodenie centrálneho nervového systému sa prejaví závratmi, delíriom, bezvedomím a kŕčmi v celom tele. otrave najprv vznikajú zrakové poruchy. Smrť nastáva v kóme. Po prežití otravy sa vyskytuje trvalá slepota. Odvodené prípravky: Extractum filicis maris (spissum, tenue).

SENTICOSUS (RUPR. ET MAXIM.) MAXIM. - POZRI ACANTHOPANAX SENTICOSUS (RUPR. ET MAXIM.) HARMS.

ELYTRIGIA REPENS (L.) DESV. (POACEAE; SYN. AGROPYRON REPENS (L.) P. BEAUV.) PÝR PLAZIVÝ - PÝR PLAZIVÝ

Droga: Radix graminis (syn. Rhizoma graminis), Rhizoma agropyri repentis. Obsahové látky: V tejto droge nachádzame sacharidy (3-18 % fruktózanu triticí-nu), inulín, fruktózu, sliz, gumovité látky, inozit, vanilínový

% silice, ktorú tvorí antibakteriálny agropyrén a karvón. Z ďalších látok je tu kyselina kremičitá, organické kyseliny, karotén a minerálne látky.

Vlastnosti: Diuretikum, laxans, antiseptikum, ex-pektorans. Účinnosť: Dusíkaté látky, a organické kyseliny účinkujú močopudne; zvyšujú množstvo vylúčenej močoviny aj chloridov. Tento účinok pretrváva niekoľko dní aj po vysadení drogy. Pri niektorých chorobách obličiek sa tým zmenšujú opuchy vyvolané retenciou soli v organizme. Pýr sa môže ordinovať aj v prípadoch, keď nie sú dosť účinné syntetické Inozit pôsobí lipotropne na pečeň, a tým znižuje koncentráciu cholesterolu v krvi. Napriek tomu, že množstvo inozitu je neveľké, vhodne v organizme komplex vitamínov B. Droga sa preto odporúča pri chorobách pečene (napr. pri steatóze), pri hypercholesterolé-mii, ale aj pri akútnych ochoreniach, ako je napríklad alimentárna intoxikácia. Preventívne sa podáva pri medikamentóznej liečbe, ktorá poškodzuje pečeňový parenchým. Podobne sa podáva aj pracujúcim, ohrozeným rozličnými škodlivinami v ovzduší - napríkad pri práci so syntetickými rozpúšťadlami a pod.

Keďže pýr zlepšuje metabolizmus a vylučovanie odpadových látok indikuje sa pri reumatických chorobách, pakostnici, ale aj pri zhoršenej látkovej premene v organizme. Použitie: Na prípravu záparu sa ordinuje 5-7 g pro dosi, alebo 2-3 kávové lyžičky (na 1 šálku). Infusum Radicis graminis (10-15 g na 200 ml vody) sa užíva v dávke 1/3-2/3 pohárika 2-4-krát denne. Odvar sa pripravuje z 3-10 g drogy; pije sa viackrát denne, niekedy až do dávky 100 g. Minimálna dávka je 1 kávová lyžička na šálku odvaru; takýto odvar sa pije 3-krát denne.

Ako močopudný prostriedok a pomocný liek pri zdĺhavých chorobách obličiek sa kombinuje s týmito potenciujúcimi drogami: cyani, betulae, myrtilli, Folium ribis nigri, Folium urticae, Folium vitis ideae, callunae, Herba equiseti, Herba herniariae, Herba solidaginis, a pod.

Pýr sa často pridáva do taxatívnych, močopudných, metabolických a potopud-ných

Rovnocenná cudzokrajná rastlinná droga je Radix sarsaparillae. Toxickosť: Rastlina nemá nežiadúce vedľajšie účinky ani pri dlhodobom užívaní. Nebezpečenstvo poškodenia organizmu hrozí však pri zámene pýru za podobné trávy (napr. temulentum L. - mätonoh márnivý - márnivý). Odvodené prípravky: sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z pýru plazivého.

ARVENSE L. (EQUISETACEAE) PRASLIČKA ROĽNÁ - PŔESLIČKA

Droga: Herba equiseti (arvensis). Obsahové látky: Praslička roľná obsahuje 6-8 % kyseliny kremičitej, z ktorej asi 10 % sa rozpúšťa vo vode, a preto prechádza do Okrem toho obsahuje

glykozidy (aglykóny kvercetín, luteolín, kemferol a i.), až do 5 % sa-ponínu ekvisetonínu s miernou hemolytickou účinnosťou (H. I. asi 660), horčinu, organické kyseliny (oxalovú, jablčnú, akonitínovú), hliník a draslík, menšie množstvo silice a trieslovín, stopy alkaloidov.

Vlastnosti: Diuretikum, metabolikum, antisklerotikum, antiftyzi-

Účinnosť: Hlavnou účinnou zložkou prasličky je kyselina kremičitá, ktorá je ľahko rozpustná vo vode. Ľahko preniká nielen do ale aj do kože a slizníc. Vyskytuje sa predovšetkým na miestach, kde prebiehajú hojivé procesy, ale aj v poškodených cievach a v stenách patologicky zmenených vlásočníc, ktoré majú zvýšenú priepustnosť a Keďže ovplyvňuje regeneračné procesy v cievnej stene, ordinuje sa ako pomocný liek pri (najmä v začiatočnom štádiu, resp. v prevencii). Podobne pri stavoch, pri ktorých buď hrozí, alebo už nastalo, kapilárne krvácanie. Rovnaký význam má aj pri hojivých procesoch v pľúcach. Preto sa praslička oddávna užívala ako súčasť čajovín pri pľúcnej tuberkulóze. Adju-vantný význam droga nestratila ani v čase moderných syntetických antituberkulo-tĺk. Osvedčila sa aj po chirurgických výkonoch na pľúcach.

Pri vylučovaní má kyselina kremičitá funkciu ochranného du; udržiava rovnováhu medzi koloidmi a kryštaloidmi. Túto jej vlastnosť možno využiť tak pri liečbe a prevencii močových kameňov, ako aj pri zápale močových ciest.

Močopudné účinky drogy závisia najviac od flavonoidov a dusičnanu draselného; čiastočne ich ruší saponín ekvisetonín, preto sa odporúča kombinácia s inými diuretickými drogami.

Pri niektorých indikáciách - osobitne u starých ľudí, u ktorých s vekom množstvo kremíka v organizme - j e dôležitý prísun kyseliny kremičitej. Použitie: Bežná jednotlivá dávka na je 2 g (PhHelv VI), alebo jedna kávová lyžička drogy na šálku vody, na odvar 1,5 g 6). sa pije 2-3-krát denne. Môžu sa však užívať aj oveľa vyššie dávky: Decoctum Herbae equiseti (10-20 g na 2 poháre vody sa varí 15 min) sa užíva v dávke 1/2 pohára 3-4-krát denne. Pri dlhšie trvajúcej kúre sa na odvar používajú 4 čajové lyžičky (asi 5 g).

Zvonka sa droga používa na kúpele, oplachovanie a bylinkové obklady pri chronických hnisavých kožných afektoch, a to buď samostatne, alebo v kombinácii.

Praslička je zložkou antireumatických, antiartritických, antisklerotických, diuretických, hemostyptických, antihemoroidálnych a antituberkulotických čajovín. Poslednou z vymenovaných druhov čajovín je známa K o b e r t o v a -K ú h n s c h o v a pľúcna čajovina: Herba equiseti 37,5 dielu, Herba polygoni 75 dielov, Herba galeopsis 25 dielov. Užíva sa 3-krát denne v dávke 1 1/2 lyžice ča-joviny na dva poháre vody. Po niekoľkohodinovej macerácii sa vyvarí na polovicu. Na doplnenie kremíka - najmä v geriatrickej praxi - sa podáva denne tá istá kombinácia (ale rovnakých dielov), tzv. silikátová čajovina (2 čajové lyžičky na šálku odvaru). Toxickosť: Výskyt vedľajších účinkov pri nadmerne vysokých dávkach je ojedinelý. V takom prípade však môže ísť o zámenu s inými, neliečivými druhmi prasličky. Odvodené prípravky: Alvisan Neo, Species diureticae Planta, Nephrosal.

EUPHRASIA ROSTKOVIANA HAYEK SYN. E. OF-FICINALIS L. P. P.) OČIANKA - LÉKAŔSKÝ

Droga: Herba euphrasiae. Obsahové látky: Hlavná účinná látka očianky - glykozid aukubín (rinantín) patrí medzi iridoidy (pseudoindikány). Okrem nej droga obsahuje 3-8 % trieslovín, horčinu, asi 0,15 % silice; živici podobnú aromatickú substanciu, olej, flavonoidy, kyselinu kávovú a minerálne látky s obsahom horčíka i medi. Vlastnosti: Oftalmologikum, antiseptikum, adstringens, hypoten-

Účinnosť: Už v dávnej minulosti boli známe liečivé účinky očianky pri liečbe zápalových očných chorôb, ktoré podmieňuje živicová substancia aukubín, triesloviny, prípadne Dobré výsledky sa dosahujú najmä pri infekčných zápaloch

a očných adnexov, ako sú: blepha-ritis marginalis, hordeolum. Vysoká účinnosť sa však uvádza aj pri očnej únave so svetloplachosťou a pri sekundárnej reakcii spojoviek s ophthalalgiou.

Pre hypotenzívne účinky aukubínu sa droga môže užívať aj pri hypertenzii. V tejto indikácii sa odporúča kombinácia s inými hypotenznými drogami.

Pôsobením horčiny a silice rastlina mierne povzbudzuje tvorbu žalúdočnej šťavy. Na zlepšenie chuti do jedenia a trávenia sa zvyčajne kombinuje s inými poten-ciujúcimi bylinami. Tradične sa pridáva do pri suchých tracheobronchití-dach. Ako upokojujúci prostriedok sa užíva pri duševnom prepracovaní. Zvonku sa aplikuje na hnisavé kožné afekcie. Použitie: Decoctum Herbae euphrasiae (3 lyžičky na 2 poháre vody) sa po precedení používa na premývanie očí, prípadne na obklady. Pri rovnakých indikáciách sa používa aj v podobe 2-5% záparu (nechá sa 25 minút postáť). Kataplazma sa pripravuje maceráciou z 3 lyžíc drogy v 150-200 ml vriacej vody; potom sa nechá stáť do vychladnutia. Na postihnuté miesto sa prikladá teplé na 10-15 minút.

Denná dávka 2-3 g práškovanej drogy sa pri perorálnom užívaní rozdelí do 2-3 dávok. sa pripravuje z 3 lyžičiek drogy na 2 šálky vody. Tinktúra sa užíva v dávke 5-10 kvapiek 2-3-krát denne.

Pri perorálnej aplikácii sa často kombinuje napríklad: s calendulae, Flos Fructus Herba melissae.

Toxickosť: Vedľajšie škodlivé účinky sa nezistili. Odvodené prípravky: Tinctura euphrasiae (nie je

FILIPENDULA ULMARIA (L.) MAXIM. (ROSACEAE; SYN. SPIRAEA ULMA- L.)

TÚŽOBNÍK BRESTOVÝ - TUŽEBNÍK JILMOVÝ

Droga: Flos spiraeae (ulmariae), Herba spiraeae (ulmariae), Radix spiraeae riae). Obsahové látky: V túžobníku brestovom sa nachádza asi 0,2 % silice s obsahom gaulterínu a spireínu; z ďalších látok salicylový aldehyd, kyselina salicylová,

padne metylsalicyl, flavónové glykozidy (asi 1,2 % spireozidu), vanilín, heliotropín a triesloviny. Vlastnosti: Diaforetikum, antireumatikum, Účinnosť: Rastlina (najmä kvet) s obsahom kyseliny salicylovej a jej derivátov pôsobí protizápalovo a analgeticky pri horúčkových stavoch a reumatických chorobách. Napomáha potenie. Účinky flavónových glykozidov zlepšujú diurézu. Salicy-

a triesloviny majú mierne bakteriostatické a adstringentné účinky. Ako adju-vans sa rastlina odporúča pri vírusových aj bakteriálnych ochoreniach, ktoré sprevádza zvýšenie teploty s bolesťami vo svaloch a v kĺboch. Účinne pôsobí aj pri liečbe chronických reumatických bolestí bez zvýšenia teploty u starších pacientov. Osvedčuje sa aj pri zvýšenej koncentrácii kyseliny močovej. Použitie: Priemerná dávka na z kvetu je 1 g 6). Bežne sa však užívajú aj väčšie dávky. Napríklad Infusum Floris ulmariae (2 lyžice na 2 poháre vody) sa pije v dávke 1/2 pohára 3-krát denne; odvar, ktorý sa pripravuje z 2-3 g drogy, alebo 1 lyžice na pohár vody, sa pije 2-krát denne. Rovnaké dávky sa používajú na prípravu macerátu, pričom vylúhovanie trvá 8-10 hodín.

Koreň sa môže užívať vo forme prášku, a to 3 g 3-krát denne, alebo tinktúry (1-2 lyžičky 3-krát denne).

Na potenciovanie potopudných účinkov pri horúčkových stavoch sa droga kombinuje s tiliae, sambuci alebo betulae. Toxickosť: Ani pri maximálnych terapeutických dávkach sa nevyskytujú vedľajšie škodlivé účinky. Pri neprimerane vysokých dávkach a u jedincov so žalúdočnými chorobami by sa mohli vyskytnúť podobné nežiadúce príznaky ako po salicylátoch. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z túžobní-ka brestového.

(APIACEAE) FENIKEL OBYČAJNÝ - FENYKL OBECNÝ

Droga: Fructus Obsahové látky: Fenikel obsahuje 4-6 % silice, najmä terpénov (asi 60 % aneto-

metylchavikol; okrem toho obsahuje sacharidy, bielkoviny a Vlastnosti: Karminatívum, spazmolytikum, stomachikum, expektorans, chuťové a vôňové korigens. Účinnosť: Feniklová silica pôsobí ako výborné karminatívum; má aj dobré lytické vlastnosti. Pôsobenie horkého fenchónu zlepšuje vylučovanie tráviacich enzýmov a povzbudzuje črevnú peristaltiku. Výrazným zrýchlením činnosti riasiniek na sliznici dýchacích ciest silica mierne zvyšuje vylučovanie hlienov a zlepšuje vy-kašlávanie. Má aj slabšie diuretické vlastnosti. Mierne povzbudzuje tvorbu materského mlieka. Nepatrné estrogénne vlastnosti podmieňuje anetol, z ktorého sa polymerizáciou pripravuje stilbestrol.

Pri vonkajšom použití sa silica vstrebáva do kože a ničí zákožku svrabovú. Pre výhodné vlastnosti je táto droga obľúbená predovšetkým v pediatrickej

praxi; u dospelých sa obyčajne ordinuje v kombinácii s inými rastlinami.

Použitie: Feniklový plod sa používa v dávke 1-5 g pro dosi a 3-10 g pro die (PhHelv VI). V praxi sa zväčša ordinuje z 1/2 kávovej lyžičky na šálku vody, ktorý sa užíva 2-3-krát denne po hitoch (u dojčiat po lyžičkách). Vyššie dávky drogy sa ordinujú pri príprave Infusum Fructus foeniculi (8-10 g v 500 ml vody), ktorý sa užíva po 1/3-1/2 pohára 2-3-krát denne; deťom sa podáva po 1 lyžici každé 2-3 hodiny.

Fructus foeniculi pulveratus sa podáva v dávke 0,3-0,8 g 2-3-krát denne. foeniculi sa perorálne podáva v dávke 0,02-0,03 g pro dosi a 0,06-

0,12 g pro die; celkove sa povoľuje dávkovanie do 0,2 g denne. Najúčinnejšie je užitie feniklového prášku v mlieku.

foeniculi sa ordinuje v pediatrickej praxi ako expektorans alebo niekoľkokrát denne po 1 lyžici.

Ako náhradná droga sa používa Fructus anisi, ktorá môže prípadne potencio-vať celkové pôsobenie. Na zvýraznenie expektoračných účinkov sa obvykle kombinuje s drogami: Radix liquiritiae, menthae a i. Karminatívny účinok vhodne zosilňuje Fructus anethi. Toxickosť: Keďže sa pri užívaní tejto drogy nezistili nijaké vedľajšie škodlivé účinky, odporúča sa v pediatrickej praxi, gravidite, laktácii, ako aj pri liečbe zoslabnutých a starých pacientov. Odvodené prípravky: Oleum foeniculi, Species carminative (ČsL 3), Species tes (ČsL 3), Spiritus foeniculi, Mel foeniculi, Pulvis liquiritae compositus, Pulvis magnesiae rheo, Sirupus foeniculi, Aqua foeniculi; Betulan, čaj s heŕ-

Diabetan, masážny roztok, Herbadent ústna voda, ran, Reduktan, Mucilogran, Solutan gttae, Contraspan gttae,

Species laxantes Planta, Species pectorales Planta, Stomaran; Laxen (vet), (vet), Plastin (vet), Vitasa (vet).

FRAGARIA VESCA L. (ROSACEAE) JAHODA OBYČAJNÁ - JAHODNÍK OBECNÝ

Droga: Folium fragariae, Radix fragariae, Fructus fragariae. Obsahové látky: Listy jahody obyčajnej obsahujú asi 5 % a koreň až do 10 % trieslovín, ktoré tvoria deriváty kyseliny elagovej a galusovej. Z minerálnych látok sa v nachádza draslík; ďalej sú to flavonoidy kvercitrín a kyselina L-askorbová a stopy silice.

Plody obsahujú sacharidy (aj invertný cukor), pektíny, vitamíny A, B a C, organické kyseliny, aromatické látky a antokyán fragarín. Vlastnosti: Adstringens, diuretikum. Účinnosť: Flavonoidy a draselné soli obsiahnuté v listoch vyvolávajú mierny pudný účinok. Triesloviny z koreňa podmieňujú sťahujúci a bakteriostatický účinok drogy, ktorý sa využíva pri hnačkových ochoreniach a črevných infekciách.

Experimentmi na zvieratách sa dokázal hypotenzívny účinok záparu z listov pri intravenóznom podaní. Okrem toho vyvoláva zväčšenie amplitúdy systolických sťahov srdca a rozšírenie periférnych tepien, zlepšuje tonus maternice a zvyšuje

Napriek tomu, že účinky tejto drogy nie sú ešte dostatočne preskúmané, zaraďuje sa medzi drogy s miernym účinkom na fyziologické procesy, ktoré prebiehajú v organizme. Ako pomocný liek - v kombinácii s inými drogami - sa používa pri poruchách metabolizmu kyseliny močovej, močových kameňoch, lámavosti vlásočníc a pri niektorých kožných chorobách zapríčinených poruchou látkovej premeny. Odporúča sa v pediatrickej a geriatrickej praxi.

Listy sa môžu užívať aj každodenne ako náhrada čínskeho čaju. Použitie: Základná jednotlivá dávka na prípravu záparu je 1 g 6), ale v praxi sa užívajú vyššie dávky. Pri každodennom konzumovaní sa pripravuje z 1 kávovej lyžičky na šálku vody; pije sa 2-3-krát denne. Na krátkodobejšie liečebné užívanie sa ordinuje Decoctum (5-20 g na 2 poháre vody); pije sa 3-4-krát denne v dávke pol pohára. Ak potrebujeme vyvolať adstringentné podáme jednu dávku záparu alebo odvaru z 3-5 g listov.

Okrem alergie, ktorá sa u citlivých jedincov vyskytuje po užití plodov, nie sú známe nijaké škodlivé vedľajšie účinky. Odvodené prípravky: Bylinný čaj se šípky, Javorina.

FRANGULA ALNUS SYN. RHAMNUS FRANGULA L.) KRUŠINA JELŠOVÁ - KRUŠINA OLŠOVÁ

Droga: Cortex frangulae syn. Cortex frangulae), Fructus frangulae. Obsahové látky: V tejto rastline sa nachádzajú (zväčša deriváty a voľné antrachinónové alebo antrónové glykozidy), diantróny glukofrangulínu A a B a peptidové alkaloidy (frangulanín. franganín a i.). Viaceré z nich pôsobia dráždivo na kožu a sliznice. Po ročnom skladovaní sa menia na nedráždivé monomérne látky (antrachinóny glukofrangulín A a B, fran-

A a B). Ďalej sa v krušine v menších množstvách nachádzajú antrachinónové deriváty (fysción, chryzofanol a heterodiantrón C), horčiny a triesloviny. Vlastnosti: Laxans, mierne cholagogum. Účinnosť: Antrachinónové glykozidy a diantrónové glykozidy s výrazným laxatív-

účinkom nemajú pri užívaní v terapeutických dávkach vedľajšie škodlivé účinky. Môžu sa podávať aj dlhodobo. Odporúčajú sa najmä v geriatrickej praxi. Účinok nastupuje po 6-10 hodinách. Zlepšujú peristaltiku hrubého čreva a predpokladá sa aj účinok prostredníctvom plexus mezentericus Auerbachii. Zadržaním vody v hrubom čreve sa zväčší jeho objem, čo rovnako napomáha vyprázdňovanie. Keďže zmes antrachinónových je účinnejšia než identické množstvo izolovaných predpokladá sa ich vzájomné potenciovanie.

Voľné antrachinóny majú len nepatrnú účinnosť. Monomérne antrónové glykozidy a voľné antróny alebo antranoly dráždia sliznicu tráviaceho traktu, vyvolávajú vracanie, bolesti až krvavé hnačky.

Droga sa ordinuje pri chronickej obstipácii so súčasnou žlčníkovou a pečeňovou poruchou. Keďže mierne zvyšuje odtok žlče, pridáva sa ako do žlčníkových Účinná je pri pomalej peristaltike hrubého čreva a pri doch.

Použitie: Pri príprave odvaru sa bežne používa dávka 1 g na šálku vody. V praxi sa pripravuje z 1/2-1 kávovej lyžičky na šálku odvaru; pije sa po hitoch, najlepšie večer. Pri obstipácii sa ordinuje rovnaké množstvo 2-3-krát denne (najčastejšie v zmesi s ďalšími drogami). Maximálna denná dávka drogy je 15 g. Cor-ticis frangulae (1-5 g na 200 ml vody) sa užíva 1/3-1/2 pohára 2-krát denne.

Extractum frangulae siccum má jednotlivú dávku 0,3-0,5 g (DAB 6). Decoctum Fructus frangulae (1 lyžica na 2 poháre vody) sa pije 2-3-krát den

ne po 1-2 lyžice. Droga je súčasťou taxatívnych, odtučňovacích a metabolických

Toxickosť: Čerstvá kôra má emetívne účinky. Pri vyšších dávkach je droga jedovatá. Odvodené prípravky: Betulan, Cholagol gttae, sirup, Mucilogran, Properis-

Reduktan, Sennagran, Species laxantes Planta.

FRAXINUS EXCELSIOR L. (OLEACEAE) JASEŇ ŠTÍHLY - JASAN ZTEPILÝ

Droga: fraxini, Cortex fraxini. Obsahové látky: Jaseň štíhly obsahuje horký glukozid fraxín, kón fraxitín (fraxetín), izofraxidín a v čerstvom stave horký nit (manitol), flavonoidy kvercitrín a kvercetín, kyseliny jablčnú a urzolovú. Z ďalších látok sacharidy (tetrasacharid stachyóza), silicu s terpénmi, triesloviny a vitamín V kôre sa nachádza predovšetkým kumarínový glukozid fraxín. Obsah trieslovín, horčín a ostatných látok je rovnaký ako v listoch. Vlastnosti: Laxans, diuretikum, diaforetikum. Účinnosť: Kumarínové látky - predovšetkým fraxín a izofraxidín - vyvolávajú zvýšenú so súčasným výdatnejším vylučovaním kyseliny močovej. Preto sa droga ordinovala pri chorobách so zvýšenou koncentráciou kyseliny pri reumatických bolestiach a pri močových kameňoch. Manit sa pre slabé laxatívne účinky užíva ako mierne laxans. Použitie: Obyčajne sa ordinuje 4-5 g listov na šálku vody (1 lyžica sa krátko povarí a nechá 5 minút postáť); užíva sa 2-krát denne.

Kôra sa dávkuje rovnako ako listy, ale sa dlhšie varí. Decoctum Corticis fraxini (20-30 g kôry na 2 poháre vody) sa pije po 1/2 pohára 3-krát denne.

Najčastejšie sa droga užíva v kombinácii s inými drogami. Pri reumatických ochoreniach a metabolických poruchách sa pridáva napríklad Folium a i.

Poznámka: Ako laxans sa užíva aj Poskytuje ju šťava z narezaných kmeňov príbuzného druhu Fraxinus ornus L. (jaseň mannový - jasan Vyrába sa 10 % roztok v sirupe, ktorý sa užíva po lyžičkách v pediatrickej a geriatrickej praxi.

Toxickosť: Nezistili sa nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z štíhleho.

VESICULOSUS L. CHALUHA - CHALUHA BUBLINATÁ

Droga: Fucus Obsahové látky: Najvýznamnejšou obsahovou látkou chaluhy sú polysacharidy (majú asi 19 % kyseliny - hlavnej zložky slizu); ďalej sa tu nachádza asi 7 % fukoidínu a 2 % fruktóza, 5-10 % 0,03-0,1 % organicky viazaného jódu, bróm, karotenoidy a horčiny. Vlastnosti: Metabolikum, laxans. Účinnosť: Účinkami jódu zasahuje do metabolizmu hormónov štítnej žľazy, následkom čoho zrýchľuje látkovú premenu v celom organizme. Laxatívne pôsobenie polysacharidov zabraňuje nadmernému vstrebávaniu živín u obéznych ľudí, a tým redukuje ich hmotnosť. Použitie: Chaluha sa ordinuje v jednotlivých dávkach 5 g 6). Pre nepríjemný rybací zápach a horkú chuť sa v praxi užívajú oveľa nižšie dávky - napríklad pripravený z 1/2 kávovej lyžičky na šálku vody sa pije po častiach 2-3-krát denne.

Droga sa častejšie užíva v kombináciách, a to v laxatívnych a v metabolických zmesiach. Toxickosť: Nezistili sa nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Reduktan.

+ FUMARIA OFFICINALIS L. ZEMEDYM LEKÁRSKY - ZEMÉDÝM LÉKAŔSKÝ

Droga: Herba fumariae Obsahové látky: Zemedym lekársky obsahuje alkaloidy zo skupiny protoberberínu (skulerín, synaktín, stylopín) a alkaloidy zo skupiny protopínov (kryptokavín a protopín čiže na ktorý je viazaná kyselina fumárová). Z ďalších látok sa tu horčiny, triesloviny, živicové látky, sliz a minerálne látky. Vlastnosti: Stomachikum, laxans, choleretikum, cholagogum, metabolikum, mierne diuretikum. Účinnosť: Alkaloidy sú príbuzné ópiovým zložkám. Pri experimentoch na zvieratách sa dokázal spazmolytický účinok alkaloidov na hladké svaly čriev a na sfinkter. Zníženie krvného tlaku pravdepodobne napomáha aj centrálny účinok. Tvorbu žlče ovplyvňujú alkaloidy dvojakým spôsobom: pri podaní malej dávky cholereticky pôsobiaceho dehydrocholanu sodného účinkujú potenciujúco, ale pri veľkých dávkach tejto látky tvorbu žlče naopak znižujú. Obojaký ký) účinok napomáha fyziologickú tvorbu žlče. Tento priaznivý účinok sa potvrdil aj v terapeutickej praxi pri liečbe nepravidelnej tvorby žlče. Po niekoľkomesačnom užívaní primeraných dávok drogy sa choleréza fyziologicky upraví. Preto sa môže podávať tak pri zníženej tvorbe, ako aj pri nepravidelnostiach tvorby žlče. Významné je preventívne pôsobenie drogy proti vytváraniu konkrementov (predovšetkým v žlčovodoch).

Mierne diuretické účinky vyvoláva pravdepodobne dusičnan draselný. Droga utišuje bolesti pri migréne a často sa užíva aj na zlepšenie metabolizmu.

Použitie: Na prípravu záparu sa ordinuje 1,5 g pro dosi 6). Studený macerát z 1 kávovej lyžičky na šálku vody sa pije po lyžičkách. Iný predpis má Her-bae fumariae (2-3 lyžičky na 2 poháre vody sa 3-4 hodiny), ktorý sa užíva 3-5-krát denne po lyžici.

Tinctura fumariae sa užíva v dávke 5 g (DAB 6). Droga sa často ordinuje v rozličných kombináciách.

Tak pri samostatnom užívaní, ako aj v kombinácii s inými drogami, sa nesmú prekračovať odporúčané dávky. Pri otrave zemedymom - podobne ako pri opiátových látkach - hrozí nebezpečenstvo útlmu dýchacieho centra. Odvodené prípravky: Tinctura fumariae.

GALEGA OFFICINALIS L. JASTRABINA LEKÁRSKA - JESTŔABINA LÉKAŔSKÁ

Droga: Herba galegae, galegae. Obsahové látky: Semená obsahujú predovšetkým ga-

(0,25 %) a alkaloid peganín; vo vňati flavónový glukozid galuteolín (obsahuje luteolín a glukózu), aminokyseliny arginín a saponín, sacharidy (sta-chióza), horčiny a malé množstvo trieslovín. Vlastnosti: Antidiabetikum (laktagogum). Účinnosť: Galetín, ktorý znižuje glykémiu, sa zaraduje medzi glukokiníny. Pri súčasnom podávaní galegínu s perorálnymi antidiabetikami postačujú menšie dávky antidiabetík.

V minulosti sa droga ordinovala ako laktagogum. Pri experimente sa dojivosť kráv zvýšila až o 30 %. Niektorí autori však hypotézu o zvýšenej tvorbe mlieka u žien po podaní tejto drogy spochybňujú.

Rastlina sa tradične užíva na zvýšenie diurézy a diaforézy. Použitie: Priemerná dávka jastrabiny je 2 g pro dosi (DAB 6). sa obyčajne pripravuje z 1-2 kávových lyžičiek na šálku vody; pije sa 2-3-krát denne. Iný predpis má Infusum Herbae galegae (4 lyžičky na 2 poháre vriacej vody; nechá sa zovrieť a potom sa odstaví na 30 min), ktorý sa užíva v dávke 1/3-1/2 pohára 3-krát denne.

Na prípravu adjuvantného antidiabetického čaju sa osvedčilo miešať nu s niektorými potenciujúcimi rastlinnými drogami, ako sú napríklad:

Fructus phaseoli sine Radix taraxaci, Folium Folium urti-cae, Herba abrotani, Radix bardanae. Toxickosť: Rastlina nemá nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Nebezpečná môže byť však jej zámena s príbuznými jedovatými druhmi. Odvodené prípravky: Diabetan (predtým aj Galegol).

NECKER (LAMIACEAE; SYN.: OCHRO- LAMK., DALANUS SEGETUM NECKER DOSTÁL)

KONOPNICA ŽLTKASTOBIELA - KONOPNICE BLEDOŽLUTÁ

GALEOPSIS PUBESCENS BESS. (LAMIACEAE)

KONOPNICA PÁPERISTÁ - KONOPNICE PÝŔITÁ

Rovnocennú drogu majú aj druhy:

GALEOPSIS SPECIOSA (LAMIACEAE) KONOPNICA ÚHĽADNÁ - KONOPNICE SLIČNÁ GALEOPSIS TETRAHIT L. (LAMIACEAE) KONOPNICA NAPUCHNUTÁ - KONOPNICE

Droga: Herba galeopsidis (ochroleucae seu dubiae; syn. Herba Obsahové látky: V konopnici nachádzame 0,1-0,25 % kyseliny kremičitej, asi 0,2 % kremičitanov, 5 -10 % trieslovín, ďalej saponíny, horký glykozid, trochu silice a pektínové substancie. Minerálne látky tvoria celkove asi 7 %. Vlastnosti: Metabolikum, expektorans, diuretikum, adstringens. Účinnosť: Rastlina patrí medzi druhy s vysokým obsahom kremíka. Kyselina kremičitá zlepšuje reparačné procesy, predovšetkým v tkanive. Napomáha hojivé procesy v pľúcach, slizniciach a v koži. Rastlinu ako zdroj potrebných mikroelementov, ktorý vhodne minerálne látky, využíva predovšetkým geriatrická prax. Ordinuje sa pri chronických pľúcnych a prieduškových chorobách, artérioskleróze a pri močových kameňoch. Použitie: Na prípravu odvaru sa používa jednotlivá dávka 2 g 6). sa pripravuje z 1 kávovej na šálku vody; pije sa 2-3-krát denne. Decoctum seu Infusum Herbae galeopsidis (15-25 g na 2 poháre vody) sa pije v dávke 1/2 pohára 3-krát denne.

Zvyčajne sa užíva v zmesi s inými rastlinami. Na zvýraznenie expektoračných účinkov sa pridáva primulae, Herba serpilli, plantaginis. Na prípravu

čajoviny s metabolickým i diuretickým účinkom sa pridáva Herba polygoni (avicularis), Herba equiseti. Toxickosť: Nezistili sa nijaké vedľajšie toxické účinky. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z konopni-ce

GALIUM (L.) SCOP. (RUBIACEAE; SYN. ODORA-

VEC MARINKOVÝ (SYN. MARINKA VOŇAVÁ) VONNÝ

Droga: Herba asperulae (odoratae). Obsahové látky: Rastlina obsahuje glykozid, z ktorého sa enzymaticky uvoľňuje voňavý kumarín % ) . Z ostatných látok sa tu vyskytuje antragly-

kozid asperulozid, menšie množstvo trieslovín, horčiny, organické kyseliny s vitamínom C, kyseliny nikotínovej a stopy silice. Vlastnosti: Diuretikum, dezinficiens, spazmolytikum, vazotonikum, antiflogisti-

dermatikum, mierne sedatívum, emenagogum. Účinnosť: Kumarín má slabé narkotizačné vlastnosti. V terapeutických dávkach sa preto droga prejavuje miernym sedatívnym účinkom. Kumarín napomáha aj zlepšenie diurézy. Predpokladá sa, že droga rozšírením tepien zlepšuje cirkuláciu krvi bez výrazného ovplyvnenia zrážavosti krvi. Na hladké svalstvo pôsobí mierne pro-tizápalovo a spazmolyticky.

Pri vonkajšej aplikácii na chronické kožné choroby s hnisavými vyrážkami sa prejavujú aj protizápalové účinky glykozidu asperulozidu. Použitie: Priemerná jednotlivá dávka drogy je 1 g 6). V praxi sa pripravuje z 1 kávovej lyžičky na pohár vody; pije sa 2-3-krát denne po lyžičkách. Pri liečbe nespavosti v pediatrickej aj geriatrickej praxi sa na krátkodobé užívanie odporúča 5 %

Lipkavec sa často kombinuje s inými rastlinami. Napríklad na zlepšenie cirkulácie a odtoku venóznej krvi - najmä pri varikóznom komplexe - sa pridávajú: Herba rutae, Fructus crataegi, hamamelidis, Herba

Na obklady a oplachovanie sa kombinuje napríklad s drogami: Herba meliloti, Radix a i.

Krátkodobé užívanie drogy sa odporúča aj u detí a starých pacientov. Naproti tomu dlhodobé užívanie rastliny môže poškodiť pečeň. Platí to aj pre užívanie kavca marinkového v každodennej konzumácii - na aromatizáciu. Pečeňový paren-

je ešte viac ohrozený pri pravidelnom pití tzv. májového nápoja asperulae). Toxickosť: Výšku dávok, prípadne dlhodobosť užívania limituje kumarín, ktorý je v terapeutických dávkach a pri kratšej expozícii iba mierne toxický, a teda nevyvoláva vedľajšie účinky. Pri vyšších dávkach však vyvoláva bolesti hlavy, závraty, vracanie, spavosť až ochrnutie dýchacieho centra. Dlhodobé užívanie rastliny - predovšetkým vo vyšších dávkach - zasahuje do mechanizmu zrážavosti krvi. Poškodzuje pečeňový substrát, brzdí tvorbu protrombínu a faktorov VII, IX a X, čím predlžuje čas zrážavosti krvi. V týchto prípadoch toxicky ovplyvňuje celý pečeňový parenchým. Odvodené prípravky: Javorina.

GELIDIUM AMANSII LAMX. (GELIDIACEAE), GELIDIUM CARTILLAGI-NEUM A ĎALŠIE ČERVENÉ RIASY Z ČEĽADE GELIDIACEAE, ROVNAKO AJ Z RODOV GELIDIUM, GRACILARIA, EUCHEMA A PETROCLA-

AGAR - AGAR

Droga: Agar (syn. Agar-agar), carrageenin (karagenín) a (podľa osobitostí v chemických väzbách a obsahu síry). Obsahové látky: Červené riasy obsahujú asi 95 % polysacharidov čiastočne esterifi-kovaných kyselinou sírovou. (Obsah síry je nestabilný - pohybuje sa v rozmedzí

0,5-5 %.) Agar má dve zložky - agarózu a agaropektín. Agaróza má lineárne usporiadané zvyšky a agaropektín tvoria D-ga-laktózy esterifikované kyselinou sírovou. Ďalej sa v ňom nachádzajú aj zvyšky látok bielkovinového charakteru, ktoré ostali po predchádzajúcom umelom odstraňovaní z rias. Vlastnosti: Mierne laxans, dietetikum. Účinnosť: Agar vo vodnom roztoku napúča a zväčšuje svoj objem - číslo napúča-vosti musí byť najmenej 20.

n a p ú č a v o s t i vyjadruje objem v ml, ktorý zaberie 1 g drogy spolu s lipnúcim slizom vo vode po 6 hodinách pri izbovej teplote.

Droga zväčšovaním svojho objemu v črevách povzbudzuje peristaltiku čriev, a tým lepšie vyprázdňovanie stolice. Preto sa ordinuje pri slabšej peristaltike a sklone k obstipácii, ako aj pri redukčných diétach. Objem agaru v črevách vyvoláva pocit plnosti pri nízkom energetickom príjme, čím spríjemňuje prísnejšie redukčné diéty. Použitie: Ako mierne laxans sa odporúča 1 kávová lyžička napučaného agaru pred spaním. Výraznejší terapeutický efekt sa dosiahne kombinovaním s iným laxatív-

prípravkom, napríklad s Extractum frangulae. Agar sa mnohorakým spôsobom využíva v dietetike, cukrovinárstve a potravi

nárstve. V galenickej farmácii sa droga používa ako emulgátor a stabilizátor niekto

rých dvojfázových tekutých prípravkov; tvorí hlavnú súčasť hydrofilných vých alebo čapíkových základov.

V mikrobiológii sa agar využíva pri príprave bakteriologických živných pôd. Toxickosť: Dosiaľ sa nezistili nijaké škodlivé vedľajšie účinky. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z agaru.

GENISTA TINCTORIA L. (FABACEAE) KRUČINKA FARBIARSKA - KRUČINKA

Droga: Herba genistae tinctoriae (syn. Summitates genistae). Obsahové látky: V kručinke farbiarskej nachádzame asi 0,3 % chinolizidínových alkaloidov anagirín, cytizín, lupanín, izoparteín a i.), flavónové látky (genistín, aglykón ako aj luteolín), asi 0,03 % silice, horčiny a triesloviny. Vlastnosti: Diuretikum, diaforetikum, stimulans, metabolikum, laxans, emetikum. Účinnosť: Glykozidy genisteín a luteolín spolu s ostatnými látkami majú močopudný účinok, čo možno využiť aj pri dekompenzovaných srdcových chorobách. Zlepšenie činnosti srdcového svalu napomáhajú najmä alkaloidy a vonoidy. Účinnosť je výrazná predovšetkým u hypotonických pacientov, ktorí majú zníženú pohotovosť vegetatívnych centier. Alkaloidy pôsobia stimulačne na niektoré centrálne ústredia, najmä vazomotorické a dýchacie; zvyšujú krvný tlak a prietok krvi obličkami, prehlbujú dýchanie a zlepšujú saturáciu organizmu kyslíkom. Centrálne zrýchľujú peristaltiku čriev, a tým zrýchľujú aj vyprázdňovanie sto-

Zvyšujú perspiráciu kožou a zvýšeným potením pomáhajú odstraňovať z organizmu niektoré škodlivé látky a nadbytočný chlorid sodný. Okrem toho dráždivo pôsobia na emetické centrum v mozgu, ale tento účinok sa prejavuje až po vyšších dávkach.

Pri liečbe hypotyreózy sa využívalo symptomatické pôsobenie drogy. Pri tejto indikácii má svoju metabolickú a stimulujúcu úlohu najmä na začiatku ochorenia, pravda, popri kauzálnej hormonálnej terapii. Použitie: Na prípravu záparu sa používa priemerná dávka 2 g (alebo 1 lyžička na šálku vody); pije sa denne. Iný predpis má Decoctum Herbae genistae

g na 250 ml vody), ktorý sa užíva 2-3-krát denne po kalíšku. Toxickosť: Vyššie dávky vyvolávajú vracanie (centrálne). Iné nežiadúce účinky sa nezistili. Odvodené prípravky: Extractum genistae spissum.

GENTIANA LUTEA L. (GENTIANACEAE) HOREC ŽLTÝ - ŽLUTÝ

Droga: Radix gentianae (luteae). Oficinálna v 3. Rovnaké vlastnosti môže mať aj droga z ďalších druhov horca: Gentiana pannonica Scop., Gentiana punctata L., Gentiana purpurea L. Obsahové látky: Horec žltý obsahuje predovšetkým glykozidické horčiny (veľmi horký amarogentín); z ďalších látok genciopikrín, asi 2 % glykozidického noterpénu asi 0,03 % alkaloidov (napr. gencianín, gencialutín), farbivá (gentizín), sacharidy (asi 5 % trisacharidu gencianózy, menšie množstvo disacharidu genciobiózy), kyseliny nikotínovej, sliz, pektíny a fruktózan inulín. Vlastnosti: stomachikum, tonikum. Účinnosť: Horčiny všetkých druhov horcov patria k tzv. čistým horčinám pura). Už v ústach povzbudzujú tvorbu slín a zvyšujú tvorbu tráviacich enzýmov i žalúdočnej kyseliny. Súčasne zlepšujú motilitu tráviaceho traktu. Horčiny pôsobia aj priamo na sliznice tráviaceho systému, pričom zvyšujú sekréciu v žalúdku a v črevách. Vysoká dávka horčín zapríčiňuje podráždenie a prekrvenie týchto slizníc. V terapeutických dávkach sa droga odporúča pri anorexii spojenej s nedostatočnou tvorbou slín i žalúdočnej šťavy a s dyspepsiou. Okrem toho na zlepšenie činnosti pečene a žlčových ciest. Použitie: Radix gentianae v práškovanej forme sa podáva v jednotlivej dávke 0,5-1 g, a to 2-3-krát denne pol hodiny pred hlavnými jedlami. Decoctum gentianae (5 g drogy sa varí 5 min v 200 ml vody) sa užíva pol hodiny pred jedením 1 lyžica. Častejšie sa však ordinuje 1/2 kávovej lyžičky drogy na šálku studeného cerátu alebo záparu, ktorý sa užíva 2-3-krát denne po lyžiciach, pol hodiny pred jedením.

Extractum gentianae spissum sa podáva v dávke g v pilulkách denne pred jedením. Extractum gentianae fluidum sa ordinuje po 1 g pro

6). Tinctura gentianae má obyčajne jednotlivú dávku 30 kvapiek, ktoré sa užívajú v troche vody 2-5-krát denne pred jedením.

Výraznejšie účinky sa dosiahnu pri kombinácii s drogami: Radix angelicae, Radix inulae, Rhizoma Herba absinthii a Herba millefolii.

Ako náhradné sa môžu použiť drogy: menyanthidis, Herba centaurii a Cortex chinae (cinchonarum). Toxickosť: Vyššie dávky dráždia sliznice tráviaceho systému, vyvolávajú nevoľnosť, vracanie a bolesti hlavy. Odvodené prípravky: Extractum gentianae fluidum, Extractum gentianae siccum, Extractum gentianae spissum, Tinctura gentianae; Species amaricantes (ČsL 2), Tinctura Boldochol I (predtým aj Boldochol II).

GERANIUM ROBERTIANUM L. (GERANIACEAE) PAKOST SMRADĽAVÝ - PAKOST SMRDUTÝ

Droga: Herba geranii (robertiani). Obsahové látky: Pakost smradľavý obsahuje asi 5-10 % trieslovín, horčinu geraniín a nestále množstvo silice. Vlastnosti: Adstringens, hemostatikum, antidiaroikum, dermatikum. Účinnosť: Triesloviny sa pre adstringentné a protizápalové pôsobenie na sliznice ústnej dutiny a tráviacej rúry terapeuticky využívajú pri zápaloch ústnej sliznice, ale predovšetkým pri ochoreniach tráviaceho systému zápalového pôvodu spojených s hnačkami a so sklonom k presakovaniu kapilárnej krvi cez zapálené sliznice. Protizápalový účinok môže aj silica.

Podobné účinky má droga pri zápalových ochoreniach kože, mokvavých kožných afekciách, ale aj pri hnisavých nehojacich sa ranách. Použitie: Jednotlivé dávky na prípravu studeného macerátu alebo záparu predstavuje 1,5 g drogy (DAB 6). V praxi sa najčastejšie ordinuje 1 kávová lyžička na šálku studeného macerátu, prípadne záparu, ktorý sa pije denne. Na vonkajšie použitie sa odporúča dvojnásobná koncentrácia. Toxickosť: Nezistili sa nijaké nepriaznivé vedľajšie účinky. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z pakosta smradľavého.

URBANUM L. (ROSACEAE) KUKLÍK MESTSKÝ - KUKLÍK OBECNÝ

Droga: Radix caryophyllatae (syn.: Rhizoma caryophyllatae, Radix gei urbani, Rhizoma gei urbani). Obsahové látky: Z obsahových látok sú v podzemku naj zastúpené triesloviny (až 30 % ) , najpodstatnejšou látkou je však éterický olej s hlavnou zložkou eu-genolom, ktorý vzniká po enzýmovom rozklade glykozidu geínu. Vlastnosti: Adstringens, antidiaroikum, hemostyptikum. Účinnosť: Droga pre vysoký obsah trieslovín pôsobí na sliznice úst-

dutiny, hltana, pažeráka, žalúdka a celej tráviacej rúry. Svojím účinkom zastavuje krvácanie z ďasien a z ďalších slizníc, s ktorými príde drogy do styku. Odporúča sa preto pri gingivitídach, parodontitídach, stomatitídach, rovnako ako

pri a zápale žalúdočnej sliznice. účinok potenciuje voňajúca silica, predovšetkým jej hlavná zložka eugenol.

Pri hnačkových ochoreniach infekčného pôvodu trieslovina a silica potláčaním patogénnej noxy, ale aj priamym pôsobením na zapálenú sliznicu tráviacich ústrojov, pomáhajú normalizovať stolicu.

Droga sa terapeuticky osvedčila pri zapálených aj krvácajúcich hemoroidoch, pričom sa aplikuje vo forme obkladov alebo sedacích kúpeľov. Rovnako sa môže aplikovať aj pri rozličných kožných infekciách zápalového pôvodu.

Pre výhodné liečebné a organoleptické vlastnosti (lahodná vôňa) sa droga používa často aj v stomatológii.

Kuklíkový koreň sa v domácnosti používa ako náhrada za klinčeky a a ako korenina. Použitie: Na vnútorné užitie sa ordinuje dávka 1-2 g drogy (v maceráte alebo odva-re) 3-krát denne. V praxi sa najčastejšie podáva 1 kávová lyžička na šálku záparu, ktorý sa pije denne.

Na vyplachovanie zapálenej a krvácajúcej ústnej sliznice, prípadne na hemoroidy či kožné afekcie, sa odporúčajú 2 polievkové lyžice na 1/2 1 zá

paru. Tinctura caryophyllatae sa užíva v dávke 10-15 kvapiek 2-3-krát denne.

Toxickosť: Vedľajšie škodlivé účinky sa v terapeutickej praxi dosiaľ nevyskytli. Odvodené prípravky: Tinctura caryophyllatae; Stomatosan.

GLECHOMA HEDERACEA AGG. (LAMIACEAE; SYN. NEPETA GLECHOMA BENTH.) ZÁDUŠNÍK BREČTANOVITÝ - PUPENEC BŔEČŤANOVITÝ

Droga: Herba hederae (syn.: Herba glechomae, Herba glechomae hede-raceae, Herba nepetae hederaceae). Obsahové látky: Podstatné obsahové látky drogy sú triesloviny (asi 7 % ) , horká substancia glechomín, silica (asi 0,06 % ) , živica, cholín, saponín, organické kyseliny a draselné soli. Vlastnosti: Adstringens, antidiaroikum, antiflogistikum, stomachikum,

tonikum, expektorans, diuretikum, mierne antiseptikum. Účinnosť: Pre pomerne vysoký obsah trieslovín pôsobí droga ako vonkajšie i vnútorné adstringens a proti hnačkám. Silica i horčina povzbudzujú tvorbu žalúdočnej

a zlepšujú preto sa droga pri spojených s dyspeptickými ťažkosťami. a ionizujúce účinky na organizmus sa využívajú v rekonvalescencii po chorobách a pri podvýžive zapríčinenej nechuťou do jedenia.

Keďže droga pôsobí povzbudivo na sliznice tráviacich, močových a dýchacích ústrojov, odporúča sa pri zápalových ochoreniach týchto ústrojov.

Pre výrazný pozitívny vplyv na zlepšenie funkcie špecifickej pečeňovej bunky sa ordinuje pri oslabenej detoxikačnej činnosti pečene, prípadne preventívne pracujúcim s ohrozeným pečeňovým parenchýmom.

Známy je aj výrazný terapeutický efekt pri zápalových aj metabolických ocho-reniach kože spojených s pruritom. Pri vonkajšej aplikácii terapeutický efekt najmä triesloviny a silica. Použitie: Obyčajne sa ordinuje jednotlivá dávka 2 g (DAB 6). V praxi sa najčastejšie dávkuje 1/2 lyžičky drogy na šálku záparu; pije sa 2-3-krát denne. Iný predpis má Infusum Herbae hederae terrestris (1-1 1/2 lyžice drogy na 2 poháre vody), ktorý sa užíva 2-3-krát denne v dávke pol pohára.

Decoctum Herbae hederae terrestris (15-25 g drogy sa 3 minúty v 2 pohároch vody) sa používa na obklady.

Pri prieduškových a pľúcnych chorobách sa obyčajne pridávajú aj drogy: Her-ba veronicae, arboreae a Herba Toxickosť: Pri užívaní v terapeutických dávkach sa neprejavujú nijaké škodlivé účinky. Zistilo sa toxické pôsobenie na kone pri spasení väčšieho množstva rastliny. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky zo záduš-níka brečtanovitého.

GLYCYRRHIZA GLABRA L. SLADKOVKA HLADKOPLODÁ (PREDTÝM SLADKÉ DRIEVKO HLAD-KOPLODÉ) - LYSÁ

Droga: Radix liquiritiae (syn.: Rhizoma liquiritiae, Radix glabrae, Radix liquiritiae naturalis). Obsahové látky: Účinné obsahové látky výťažku alebo koreňovej drogy tvoria sa-ponínové látky (predovšetkým glycyrhizín) a flavonoidy (najmä likviricín a izolik-viricín). Glycyrhizín (3-9 %; správnejšie kyselina glycyrhizínová viazaná ako draselná alebo vápenatá soľ), ktorý je asi 50-násobne sladší než repný cukor, má kozidický charakter. reprezentuje kyselina glycyretínová (čiže glycyretín) steroidného charakteru, ktorá odštiepením cukrovej zložky stráca sladkú chuť. Sa-poníny drogy majú nízku hemolytickú účinnosť.

Z desiatich flavonoidných glykozidov sú najvýznamnejšie najmä glykozidy likviricín, likviricigenín, a izoflavónový glykozid Okrem toho droga obsahuje (umbeliferón a herniarín) asparagín, di-hydrostigmasterín, asi 20 % škrobu, sacharidy (najmä glukózu), do 6 % horčiny, živicu a i. Predpokladá sa aj prítomnosť estradiolu a estrónu. Vlastnosti: Expektorans (sekretolytikum), spazmolytikum, diuretikum, antiflogis-

antiulcerosum, emenagogum, mierne laxans, chuťové Droga - najmä vďaka obsahu glycyrhizínu - pôsobí sekretolyticky a ex-

pektoračne. Dráždením sliznice žalúdka vyvoláva zvýšenú sekréciu v dýchacích cestách. Súčasne mierne zlepšuje diurézu a vyprázdňovanie stolice.

Hojivé účinky na žalúdočné a vredy možno vysvetliť pôsobením flavónových glykozidov (predovšetkým likviricínu a likviricige-

nínu), ktoré však majú proti typickým spazmolytickým látkam oveľa slabšiu účinnosť. Najnovšie výskumy potvrdili, že droga brzdí tvorbu žalúdočnej kyseliny i uvoľňovanie gastrínu a čiastočne znižuje účinnosť histamínu.

Protizápalové, antihistamínové, antiserotonínové a antibradykinínové účinky podmieňuje kyselina glycyrhetínová, ktorá inak nepôsobí na organizmus toxicky.

Pri krátkodobom užívaní má droga mierne diuretické účinky, ale pri dlhšom užívaní - najmä vyšších dávok - pôsobí antidiureticky. Zadržuje ióny sodíka, zväčšuje výdaj draslíka, znižuje koncentráciu v viaže vodu v tkanivách, zvyšuje krvný tlak, čím zapríčiňuje tvorbu edémov a kardiopulmonál-nych ťažkostí. Účinky drogy napodobňujú pôsobenie kortikosteroidov, preto sa neodporúča dlhodobejšie užívanie drogy v medikamentoch, cukrárenských prípravkoch alebo v nápojoch. Napriek tomu sa dlhodobé užívanie drogy ordinuje pri nedostatočnej činnosti kôry nadobličiek (M. Addisoni) ako pomocná liečba. V tejto indikácii sa podávajú nižšie dávky kortizonoidov, alebo pri ľahších hypokorticizmu môže chýbajúce kortikoidy dopĺňať droga.

Hormonálnymi účinkami droga zlepšuje alergické ochorenia (napr. urtiku a alergodermie). Estradiol a estrón, rovnako ako aj mierne estrogénne účinný mononetínový glykozid, vysvetľujú estrogénne pôsobenie drogy (osobitne na ženské pohlavné žľazy). Preto sa táto droga oddávna pokladala za emenagogum. Použitie: Na prípravu záparu alebo odvaru sa ordinuje 1 g pro dosi a 3 g pro die (PhHelv VI). Pri krátkodobom užívaní sa obyčajne ordinuje 1 kávová lyžička drogy na šálku záparu, ktorý sa pije 2-3-krát denne. Ešte vyššie jednotlivé dávky, a to 2-3 g má Infusum Radicis liquiritiae, ktorý sa užíva viackrát denne.

Succus liquiritiae crudus (seu depuratus) má jednotlivé dávky 0,5-1,5 g 7; NSR).

Extractum liquiritiae siccum slúži na prípravu pilulkovej hmoty a ako posýpa-cia látka na pilulky. Toxickosť: Napriek tomu, že droga nie je toxická, musí sa užívať v primeraných dávkach pre účinok pri dlhodobom užívaní vyšších dávok (s výnimkou Morbus Addisoni). Odvodené prípravky: Radix liquiritiae mundata, Succus liquiritiae crudus, Succus liquiritiae depuratus, Extractum liquiritiae fluidum, Extractum liquiritiae siccum, Pulvis liquiritiae compositus; Species althaeae (ČsL 2), Species carminativae (ČsL 3), Species diureticae (ČsL 3), Species pectorales (ČsL 3); Betulan, Diabe-tan, Fyterol, Ipecarin, Pulmoran, Reduktan, Sennagran, Species pectorales Planta, Tormentan.

HELIANTHUS L. (ASTERACEAE) SLNEČNICA ROČNÁ - ROČNÍ

Droga: helianthii (anni), helianthii (anni). Obsahové látky: Kvetné úbory slnečnice obsahujú predovšetkým karotenoidy (napr. taraxantol, luteol), flavonoidy (napr. kvercetín), saponozidy heliantozidy A, B a C s triterpénovým - kyselinou echinocystovou a tri-terpénové alkoholy (arnidiol a faradiol). Okrem toho sa tu nachádzajú triesloviny, xantofyl, betaín, cholín, kyselina solantová, provitamín A, silica, horký heliantín a minerálne látky.

Semená obsahujú výhodné nutritívne (výživové) látky, a to predovšetkým vý-

borný olej (do 50 % ) . Glyceridy tvorí najmä kyselina linolová (okolo 62 %; zložka vitamínu F), olejová (25 %) a asi 9 % tvoria nasýtené mastné kyseliny (palmitová, stearová, myristová a arachová). Ďalej sa tu vyskytujú bielkoviny, polysacharidy a iné látky. Vlastnosti: Kvet: dermatikum, adstringens, karminatívum, diuretikum, antipyretikum. Semená: nutriens-dietetikum, antisklerotikum, mierne sedatívum. Účinnosť: Empiricky sa dokázalo, že kvet slnečnice mierne znižuje teplotu pri rúčkových stavoch, a to bez toho, aby brzdil imunitné procesy. Preto sa užíva ako adjuvančné antipyretikum pri chrípkových ochoreniach a zápaloch horných dýchacích ciest. V zahraničí sa podáva ako pomocný liek aj pri malárii. Prítomné ny napomáhajú vylučovanie žalúdočnej šťavy, a tým zlepšenie trávenia. Droga sa preto ordinuje pri chorobách žalúdka spojených s anorexiou, meteorizmom a dys-peptickými ťažkosťami, najčastejšie pri (popri substitučnej liečbe).

Na vonkajšie použitie sa droga osvedčila pri hnisavých kožných afekciách, zá-paloch a zapareninách.

V zahraničí (najmä ZSSR) sú obľúbené olejnaté slnečnicové semiačka, ktoré majú mierne sedatívne účinky.

Slnečnicový olej spĺňa požiadavky modernej racionálnej výživy, preto sa okrem širokého uplatnenia vo farmácii využíva ako bežný stolový olej v potravinárstve. Vďaka vysokému obsahu voľných mastných kyselín vplýva na metabolizmus cholesterolu v ľudskom organizme, má teda protisklerotické účinky. Použitie: V práškovanej forme sa ordinuje g kvetu denne. Infusum Floris he-lianthii je 3-5 % (1 lyžica drogy na pohár vody sa nechá postáť 20 min); denne sa užíva 2-3-krát 1/2 pohára.

Tinctura helianthi (20 g kvetu sa zaleje 100 ml 70 % etanolu a 14 dní) sa užíva 2-3-krát denne po kvapiek v kalíšku vody.

helianthi sa užíva ako 3 % z rozdrvených plodov v dávke 2-3 šálky denne.

Zvonka sa aplikuje 5 % Decoctum Floris helianthi (varí sa 6 minút) ako adstringens.

helianthi sa okrem uplatnenia v potravinárstve a v dietetike často využíva ako perorálne aj parenterálne vehikulum vo farmaceutickom priemysle.

Ako náhradná droga slnečnicového kvetu pri vonkajšej aplikácii sa používa arnicae.

Toxickosť: Dosiaľ sa nezistili nijaké škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Oleum helianthi. Obsahujú ho prípravky: Oleum pro tione, Solutio ergocalciferi, Unguentum leniens, Unguentum Un-guentum zinci oxydati, Emplastrum plumbi simplex.

HELICHRYSUM ARENARIUM (L.) MOENCH. (ASTERACEAE) SLAMIHA PIESOČNÁ - PÍSEČNÝ

Droga: Flos stoechados (citrinae; syn.: Flos gnaphalii arenarii, Flos helichrysi, Flos amaranthi Flos stoechados germanicae). Obsahové látky: Obsahové látky slamihy nie sú ešte spoľahlivo preskúmané. Pred-

pokladá sa prítomnosť asi 4 % (predovšetkým izosalipurpozid), ďalej chalkový glykozid naringenín, kemferol a epigenín. Ďalšie obsahové látky sú prakticky ubikvitárne (všadeprítomné) - sú tu stopy silice (asi 0,05 % - s obsahom nero-

pinénu, lanalolu, aldehydu kyseliny izovalérovej), karotenoidy, ku- živica, fytosterín, horčiny, trieslovina, kyselina urzolová i kávová a odvo

denina chinónu - helichryzín. Vlastnosti: Choleretikum, cholagogum, metabolikum, spazmolytikum, stomachi-

adstringens, bakteriostatikum, mierne diuretikum. Účinnosť: Táto droga s prevahou flavonoidov a s výhodným zastúpením ostatných obsahových látok má rozsiahle indikačné uplatnenie: zvyšuje motilitu hladkého svalstva čriev a žlčovodov, uvoľňuje žlčníkové, ako aj žlčovodové zlepšuje činnosť pečene, mierne podporuje tvorbu žlče a uľahčuje jej odtok do dvanástnika. Vďaka flavonoidom pôsobí droga mierne protizápalovo a antihistaminicky. Jej retický účinok je nepatrný. Terapeuticky sa využíva pri chronických pečeňových chorobách spojených s poruchou tvorby a odtoku žlče, žlčových kameňoch, zápaloch žlčovodov a pri žlčových ciest i Oddiho zvierača.

Kyseliny urzolová a kávová zodpovedajú za antibakteriálne účinky slamihy. Keďže horčiny napomáhajú tvorbu žalúdočnej šťavy, droga sa ordinuje pri poruche trávenia s nedostatočnou tvorbou žalúdočnej kyseliny a pri dyspeptických ťažkostiach spojených s brušnými kolikami.

Pri požadovanom protizápalovom a antihistaminickom pôsobení treba ordinovať liehový extrakt (ak nie je alkohol kontraindikovaný), pretože flavonoidy sa horšie rozpúšťajú vo vode. Použitie: Na prípravu záparu sa používa jednotlivá dávka 1 g 6), alebo 1 kávová lyžička drogy na šálku vody; pije sa 2-3-krát denne. Odvar Decoctum Floris

(2-3 lyžice drogy na 2 poháre vody) sa pije 2-3-krát denne po 1/2 pohára. Toxickosť: Droga sa nesmie podávať (rovnako ako všetky choleretické látky) pri obštrukcii žlčových ciest a iktere. Pri presnom dodržiavaní terapeutických dávok nemá nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky zo slamihy

HEPATICA NOBILIS GARSAULT SYN. HEPATICA TRILOBA

TROJLALOČNÝ - JATERNÍK PODLÉŠKA

Droga: hepaticae (trilobae). Obsahové látky: Ako účinné obsahové látky sa uvádzajú glykozid hepatrilobín, anemonol, anemonín, triesloviny a saponíny. Vlastnosti: Diuretikum. Účinnosť: Listová droga sa užíva vo forme ako močopudný prostriedok pri poruchách tvorby a pri jeho spomalenom vylučovaní, pri stagnácii a tvorbe piesku alebo konkrementov (bez obštrukcie močových ciest).

Droga sa pre obsah anemonínu, ktorý má tuberkulostatické účinky, môže ad-juvantne podávať (popri tuberkulostatikách) pri špecifickom postihnutí urotraktu.

Použitie: Pri príprave odvaru sa uvádza jednotlivá dávka 2 g drogy. sa pripravuje z 1 kávovej lyžičky na šálku vody; pije sa 2-3-krát denne. Obyčajne sa kombinuje s inými potenciujúcimi rastlinami. Toxickosť: Nezistili sa nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z pečeňov-níka trojlaločného.

HERNIARIA GLABRA L. (PARONYCHIACEAE) PRIETRŽNÍK HOLÝ - PRÚTRŽNÍK LYSÝ

Droga: Herba herniariae. Rovnocennú drogu poskytuje Herniaria hirsuta L. (prie-tržník chlpatý - prútržník huňatý). Obsahové látky: V rastline sa nachádza neutrálny herniarín (asi 3 %) a kyslý sapo-nín (asi 0,4 %: označuje sa ako kyselina herniarová čiže glykozid kyseliny kvilajo-vej). Herniarín je derivát - metylester Okrem toho prietržník obsahuje flavonoidné glykozidy % hyperozidu), glykozidy kvercetínu a trieslovinu, asi 0,06 % silice, alkaloid paronychín, kyselinu glykolovú a glycerolovú. Vlastnosti: Diuretikum (saluretikum), spazmolytikum, antiseptikum. Účinnosť: Flavonoidy s organickými kyselinami zvyšujú nielen tvorbu ale aj chloridov a močoviny, a tým znižujú ich koncentráciu v krvi. Kumarínové a flavonoidné látky pôsobia spazmolyticky. pôsobia saponíny a silica, ktoré zvyšujú napätie hladkého svalstva. Kumarínové deriváty pravdepodobne podporujú kontrakcie močového mechúra. Pre výrazné baktericídne vlastnosti sa droga ordinuje tak pri zápaloch močových ciest, ako aj pri urolitiáze s bolestivými tenez-

a tendenciou k zápalovým komplikáciám. Alkaloid paronychín má centrálne účinky.

Použitie: Odvar sa pripravuje z jednotlivej dávky 1,5 g. Na prípravu záparu sa bežne ordinujú 2 kávové lyžičky drogy na šálku vody; pije sa dvakrát až trikrát denne.

Pri potrebe silnejšieho diuretického účinku je vhodná kombinácia s drogami: Radix ononidis, Radix petroselini, Herba solidaginis, betulae, viae, Fructus juniperi a i. Pri zápaloch močových ciest sa droga kombinuje s rovnakými dielmi Folium uvae ursi, Radix seu Herba levistici a (3 lyžičky ča-joviny na 2 poháre vody, čaj najprv dať do polovičného množstva vody a potom za 8 hodín; po precedení urobiť s druhou polovicou vody a výluhy zliať spolu). Užíva sa 3-4-krát denne po 1/2 pohára. Toxickosť: Napriek tomu, že sa dosiaľ nezistili vedľajšie škodlivé účinky, potenciálne by mohli byť nadmerné dávky škodlivé, pretože zložky kyslých saponínov majú veľkú hemolytickú účinnosť. Rovnako ako väčšina diuretík, aj táto droga je kon-traindikovaná pri akútnom i chronickom zápale obličiek (najmä pri fritíde) a pri obštrukcii močových ciest. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z prietržní-ka holého.

LUPULUS L. (CANNABACEAE) CHMEĽ OBYČAJNÝ - OTÁČIVÝ

Droga: Glandulae lupuli (syn.: Lupulinum, Lupulin, Lupulín), Strobilus lupuli (syn.: lupuli, Strobulus lupuli, Strobilus lupuli). Obsahové látky: Glandulae lupuli obsahujú 1-3 % silice s myrcénom, farmezénom,

a a monoterpénmi. Okrem toho asi 80 % živice, ktorá má vyše 50 % chmeľových horčín kyseliny - monoacylové floroglu-cidy s dvoma bočnými reťazcami, napr. humulón, kohumulón, adhumulón, prehumulón a posthumulón - a kyseliny - monoacylové roglucidy s tromi bočnými dimetylalylovými reťazcami, napr. lupulón a Pozoruhodnú zložku živicovej frakcie žliazok tvorí chalkón xantohumol. Ďalej sú tu látky s hormonálnymi estrogénnymi, i antibakteriálnymi účinkami, flavonoidy (odvodeniny) kemferolu, kvercetínu a apigenínu), 2-3 % trieslovín,

a z purínových látok adenín. Strobilus lupuli obsahuje až do 0,5 % silice (rovnakého zloženia ako silica

Glandulae lupuli) s kyslíkatými monoterpénmi, ako napr.: linalol, geraniol, nerolidol a i. Ďalej sa tu nachádza až do 20 % živicových látok, do 5 % trieslovín, flavonoidné látky, fytosteroly, vosk a i. Živicová frakcia obsahuje terpenické ny (podobne ako majú Glandulae lupuli). Vlastnosti: Sedatívum, mierne hypnotikum, anafrodiziakum,

stomachikum-aromatikum, diuretikum, antiseptikum, Účinnosť: Experimentálne sa dokázal účinok lupulínu na mozgovú kôru, ako aj na reflexné dráhy v mieche: spomalila sa srdcová akcia a sa napätie hladkého svalstva čriev. Preto možno drogu použiť pri nervovej predráždenosti a pri pocite napätia spojenom s nespavosťou. V tejto indikácii často dí

Horčiny (okrem iných najmä humulón a lupulón) napomáhajú vylučovanie žalúdočnej šťavy. Zvýšenú opatrnosť pri ordinovaní drogy si vyžadujú estrogénne účinky horčín - predstavujú 300 000 m. j. v 100 g drogy.

Približne pri štyridsiatich druhoch choroboplodných baktérií sa zistili antibak-teriálne účinky zlúčenín živice (medzi iným aj pri tuberculosis ho-

a pri Staphylococcus aureus). Osvedčuje sa adjuvantné užívanie drogy pri nedostatočnom vylučovaní žalúdočnej šťavy, spojenom s chronickou kvasnou alebo hnilobnou dyspepsiou. Ako adjuvans sa osvedčila rovnako aj pri pľúcnej tuberkulóze, kde potenciovanie účinku antituberkulotík dosiahneme pridaním drogy s vyšším obsahom kremíka.

Strobilus lupuli má rovnaký, ale oveľa slabší účinok ako lupulín (Glandulae lupuli). Použitie: Ako priemerná dávka Glandulae lupuli sa uvádza 0,3 g 6). Užíva sa v pilulkách, kapsliach a pod. V praxi sa bežne ordinuje 0,5-1 g pro dosi 2-3-krát denne ako sedatívum a 1-2 g pro dosi 2-3-krát denne ako hypnotikum. Môže sa kombinovať s Extractum valerianae spissum.

zo Strobilus lupuli má jednotlivú dávku 0,5 g (DAB 6). Bežne sa užívajú aj vyššie dávky: 1-2 g viackrát denne, alebo 1 kávová lyžička na šálku záparu.

Maximálna jednotlivá dávka je 10 g a maximálna denná dávka 15 g. Môže sa užívať aj vo forme macerátu.

Extractum lupuli má jednotlivé dávky 0,2 g 6). Toxickosť: Aj keď v terapeutických dávkach je droga celkom bezpečná, nadmerné užívanie môže vyvolať nepriaznivé vedľajšie účinky. Odvodené prípravky: Z Glandulae lupuli: lupuli, Extractum lupuli. Zo Strobilus lupuli: Detský čaj s rumančekom Spofa, Novo Passit, Valosedan, Va-

Neo, Thevalin, Calmonal.

+ HYOSCYAMUS NIGER L. (SOLANACEAE) BLEN ČIERNY - BLÍN ČERNÝ

Droga: hyoscyami (nigri), Herba hyoscyami (nigri), hyoscyami (nig-ri). Separandum. Obsahové látky: Terapeuticky účinné látky reprezentujú tropanové alkaloidy (do 0,3 % ) , najmä hyoscyamín, atropín a skopolamín; ďalej sú to triesloviny, idy, horčiny, stopy silice a mimoriadne veľa oleja v semenách. Vlastnosti: Parasympatikolytikum, spazmolytikum, sedatívum, analgetikum, an-tiastmatikum. Účinnosť: Obsahové látky - alkaloidy - pôsobia silne na ústredné nervstvo, pričom účinky drogy určuje hyoscyamín, atropín a skopolamín. (Pozri aj rastlinu Atropa

Kým hyoscyamín a atropín pôsobia na centrálnu nervovú dráždivo, skopolamín účinkuje Pre nestály obsah alkaloidov a veľkú toxickosť drogy sa uprednostňujú izolované účinné látky, ktoré sa dajú aj presnejšie dávkovať. Ak kombinácia obsahových zložiek drogy vyhovuje požiadavkám indikácie, musí sa podávať v presných terapeutických dávkach, ktoré neohrozia život pacienta. Droga sa odporúča tak pri spastických bolestiach v tráviacom trakte, ako aj pri renálnej kolike. Jej vysoká účinnosť sa prejavuje aj pri liečbe psychického predráždenia s hystériou, ale aj pri kinetóze a vestibulárnom syndróme s vegetatívnou odozvou.

Mechanizmus protineuralgického pôsobenia blenového oleja, ktorý sa v minulosti používal na natieranie bolestivých miest, nie je doteraz známy. Izolované alkaloidy totiž miestny analgetizujúci účinok nemajú. Použitie: Droga Folium hyoscyami má jednotlivú dávku 0,3 g a dennú dávku 1 g; najčastejšie sa ordinuje 0,2 g pro dosi 2-3-krát denne. Maximálne dávky sú 0,4 g pro dosi a 1,2 g pro die.

Tinctura hyoscyami má maximálne jednotlivé dávky 1,5 g a denné 3,0 g, priemerné jednotlivé dávky tvorí 0,5 g (DAB 6).

Extractum hyoscyami siccum sa užíva v dávke g, a to 2-5-krát denne; maximálna dávka je 0,1 g pro dosi a 0,3 g pro die (GosF VIII).

Extractum hyoscyami spissum má maximálne dávky 0,06 g pro dosi a 0,3 g pro die (GosF VIII). (Podľa DAB 6 je maximálna dávka až 0,15 g pro dosi a 0,5 g pro die.)

Oleum hyoscyami, ktoré je vhodné len na vonkajšie použitie, sa zvyčajne mieša s inými látkami.

Toxickosť: Keďže táto droga je jedovatá, prekročenie liečebných dávok môže mať smrteľné následky. Popri dodržiavaní terapeutických dávok treba prísne sledovať kontraindikácie základných alkaloidov pri takých chorobných stavoch, ako sú napríklad: glaukóm, poruchy vyprázdňovania močového mechúra, hypertrofia prostaty, pyloru, hypertyreóza, tachykardia, sínusová kar-dia pri sick-sinus syndróme, paralytický koronárna insuficiencia a niektoré ďalšie choroby. Odvodené prípravky: Tinctura hyoscyami, Extractum hyoscyami siccum, Extrac-

hyoscyami spissum, hyoscyami.

HYPERICUM PERFORATUM L. (HYPERICACEAE) ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ - TŔEZALKA TEČKOVANÁ

Droga: hyperici (perforati), Herba hyperici (perforati). Obsahové látky: Kvety rastliny obsahujú až 12 % katechínových trieslovín, nové glykozidy % hyperozidu, rutín, kvercitrín), do 1 % silice a

účinné, červené fluoreskujúce farebné látky hypericíny (dimérne produkty antracénových derivátov - hyperiková červeň, hypericín a pseu-dohypericín - vyše 1 % ) ; okrem toho obsahuje živicové látky (napr. hyperezín), organické kyseliny (vrátane kyseliny askorbovej) a A. Vlastnosti: adstringens, sedatívum, stomachikum, diuretikum, cholagogum, antiseptikum, dermatikum, advulnans. Účinnosť: Flavonoidy uvoľňujú v tráviacom trakte, Oddiho zviera-ča a hladkých svalov tepien, ako aj spazmy pri žlčových ciest. Hoci sa droga často ordinuje pri pečeňových chorobách, nepodarilo sa zistiť, či napomáha tvorbu žlče. Dokázalo sa iba zlepšenie odtoku žlče, čo môže byť dôsledkom spaz-molytického pôsobenia. Rastlina sa využíva pri liečbe chorôb tráviacich orgánov spojených s bolestivými kolikami, ale aj pri chorobách pečene so spomaleným odtokom žlče. Okrem toho sa podáva na zlepšenie cirkulácie krvi, a to aj vo vlásočniciach.

Triesloviny pôsobia protizápalovo na sliznicu žalúdka a čriev, preto sa droga osvedčila pri zápalových gastroenteritídach, chronických dyspepsiách a pod. Antiseptickými vlastnosťami tu spolupôsobí aj silica a živicové látky. Silica podporuje aj zvýšenú tvorbu žalúdočnej šťavy.

Pôsobenie jednotlivých flavonoidov na diurézu je antagonistické: hyperozid ju zvyšuje a rutín znižuje. Napriek tomu má droga mierny močopudný účinok.

protizápalové a antibakteriálne účinky drogy sa využívajú pri zápaloch úst a hltana, pričom sa výluh používa na V podobe obkladov sa prikladá na infikované kožné defekty.

Hypericín pôsobí ako sedatívum a psychofarmakum s euforizujúcimi účinkami, čo sa využíva pri neurózach, depresiách, ako aj pri niektorých psychotických stavoch pri melanchólii). Droga sa osvedčila aj pri rozličných vegetatívnych poruchách a pri migréne; v pediatrickej terapeutickej praxi pomáha liečiť enurézu a pavor (popri kauzálnej terapii). Použitie: Na prípravu záparu alebo sa bežne používa dávka 1,5 g, alebo 1

kávová lyžička drogy na pohár vody; pije sa 2-krát denne. Niekedy sa ordinujú aj vyššie dávky, ako napríklad Infusum Herbae hyperici (15-25 g na 2 poháre vody), ktorý sa užíva 2-3-krát denne po 1/2 pohára pred hlavnými jedlami.

Succus hyperici sa užíva po lyžičke s 1/3 pohára vody alebo mlieka; deťom sa podáva po 30-40 kvapiek.

hyperici (Extractum hyperici oleosum) je určený na vonkajšie použitie. Na rany sa prikladá nezriedený.

Napriek výraznému spazmolytickému pôsobeniu ľubovníka je jeho účinnosť nižšia než účinky papaverínu: 15 g ľubovníkového záparu zodpovedá 0,0012 g pa-

Nadmerné dávky môžu vyvolať hnačky, vnútorné krvácanie a ďalšie

vedľajšie škodlivé prejavy. Keďže ľubovník má fotodynamické účinky, zapríčiňuje fotosenzibilitu Pri jeho užívaní sa neodporúča slnenie (ani horským slnkom) dlhodobejšie užívanie drogy - predovšetkým vo vyšších dávkach - môže mať veľmi vážne následky. Odvodené prípravky: Succus hyperici, Oleum hyperici; Alvisan Neo, Eugastrin, Novo Passit, Stomaran, Floristen forte, Ľubovník bodkovaný - porciovaný čaj.

HYSSOPUS OFFICINALIS L. (LAMIACEAE) YZOP LEKÁRSKY - YZOP LÉKAŔSKÝ

Droga: Herba hyssopi (officinalis). Obsahové látky: Droga yzopa obsahuje predovšetkým silicu (asi 0,9 % ) , v nej pi-nén - nopinén, limonén a pinekamfén. Ďalej obsahuje glykozidy %, najmä hesperidín a pomerne veľké množstvo trieslovín (asi 8 %) a kyseliny oleánovú a ursolovú. Vlastnosti: Aromatikum, stomachikum, karminatívum, antihidrotikum, expekto-rans, diuretikum. Účinnosť: Droga centrálnym pôsobením zastavuje potenie, preto sa osvedčila pri nadmernej činnosti potných žliaz. silice a flavonoidov pozitívne ovplyvňujú zápalové choroby močových ciest. Pre výrazné antiseptické vlastnosti silice sa droga používa aj na výplachy a kloktanie pri zápaloch v ústnej dutine a v Tento účinok umožňujú aj pôsobiace a triesloviny. Rovnakým mechanizmom droga pôsobí pri mikrobiálnych dyspepsiách a iných zápalových ochoreniach tráviacich ústrojov. Silica okrem antiseptického pôsobenia zlepšuje trávenie a vstrebávanie, a to tým, že napomáha vylučovanie žalúdočnej šťavy.

Časť silice sa vylučuje vydychovaním, čím napomáha expektoráciu a súčasne bakteriostaticky pôsobí na sliznicu dýchacích ciest. Preto sa droga ordinuje tak pri zápalových ochoreniach dýchacích orgánov, ako aj na podporenie expektorácie pri chronických respiračných chorobách. Pre centrálne stimulačné účinky silice sa droga v podobe posilňujúceho nápoja podáva v geriatrii. Použitie: Priemerná dávka na prípravu záparu je 1,5 g, alebo 1 kávová lyžička drogy na šálku vody; užíva sa 2-3-krát denne po lyžiciach. Infusum Herbae hyssopi (1 lyžica drogy na 1 pohár vody) sa užíva po 1/3 pohára 2-3-krát denne.

Toxickosť: Keďže silica má centrálne stimulačné účinky, môže podávanie vysokých dávok vyvolať celkové kŕče. Odvodené prípravky: Betulan.

IMPERATORIA OSTRUTHIUM L. (APIACEAE) VŠELIEK HOJIVÝ - VŠEDOBR HORNÍ

Droga: Radix (Rhizoma) imperatoriae. Obsahové látky: Hlavnou účinnou látkou všelieku je silica (0,2-1,0 % ) , ktorej podstatnú zložku tvoria terpény (limonén, felandrén, pinén), ďalej aromatická horči-na, derivát ostrutín a trieslovina. Vlastnosti: Stomachikum, diuretikum, expektorans, diaforetikum, sedatívum. Účinnosť: Silica a aromatická horčina povzbudzujú tvorbu žalúdočnej šťavy. Ku-

uvoľňujú j rúry a zlepšujú peristaltiku. Preto sa droga odporúča pri anorexii so zníženým vylučovaním žalúdočnej kyseliny, s meteorizmom a s dyspeptickými ťažkosťami.

Keďže droga napomáha expektoráciu, ako aj odstraňovanie odpadových látok potom, ordinuje sa pri horúčkových ochoreniach a zápaloch horných dýchacích ciest spojených s nechuťou do jedenia a poruchou trávenia. Centrálny účinok sa využíva pri zvýšenej nervovej dráždivosti a nespavosti.

Schopnosť napomáhať vylučovanie odpadových látok dopĺňa ostatné výhodné vlastnosti drogy, ktorá má celkový pozitívny vplyv na látkovú premenu. Použitie: Priemerná dávka drogy predstavuje 0,5 g pro dosi (DAB 6). V praxi sa však bežne podáva do 2 g drogy viackrát denne v podobe prášku, alebo macerátu za Na zlepšenie chuti do jedenia a trávenia sa užíva pred jedením, pri zápaloch dýchacích ciest a na upokojenie predráždenej nervovej sústavy po hitoch v priebehu dňa. Toxickosť: Vysoké dávky môžu podráždiť sliznicu žalúdka, vyvolať ťažobu až vracanie. Okrem toho centrálnym tlmivým účinkom na vegetatívne mozgové centrá môžu vyvolať depresívne stavy. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky zo všelieku hojivého.

HELENIUM L. (ASTERACEAE) OMAN PRAVÝ - OMAN PRAVÝ

Droga: Radix (Rhizoma) inulae (syn.: Radix - Rhizoma - helenii, Radix enulae, Radix inulae helenii). Obsahové látky: Omanový podzemok obsahuje predovšetkým silicu (do 3 % ) , v ktorej sa nachádzajú seskviterpény alantol, alantolaktón a izoalantolaktón (chemicky podobné santonínu; v minulosti sa nazývali helenín). Ďalej je tu veľké množstvo inulínu (až 45 % ) , horčiny a sacharidy. Vlastnosti: Expektorans, spazmolytikum, digestívum, stomachikum,

antidiabetikum, metabolikum, mierne cholagogum a diuretikum. Účinnosť: Obsahovým zložením silice a horčín sa droga zaraďuje medzi amaro-aro-

Podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy a peristaltiku, čo sa využíva pri chronických dyspepsiách s a kolikami. Na uvoľňovanie spazmov tráviacich ústrojov vplývajú najviac účinné zložky silice. Diurézu a vylučovanie žlče podporuje len mierne, o to významnejšie sa zúčastňuje na expektorácii -uvoľňuje hlieny a uľahčuje ich V tejto indikácii sú liehové výťažky, ktoré obsahujú viac silice než zápary. Alantolaktón má silné antiparazitické účinky. Polyfruktózan inulín sa používa vo výžive diabetikov; organizmus nemá enzýmy, ktoré by sprostredkovali jeho hydrolýzu na monosacharid (fruktózu). V medicíne sa inulín podáva parenterálne (tzv. inulín clearance) na testovanie rýchlosti rulárnej filtrácie, a tým aj na hodnotenie účinkov diuretických látok. Použitie: sa obyčajne pripravuje z jednotlivej dávky 0,5 g, alebo 1/2 kávovej lyžičky drogy na šálku vody; pije sa 2-3-krát denne po lyžiciach. Droga sa však môže podávať aj v podobe odvaru (varí sa 10 min), ktorý sa pripravuje z jednotlivých dávok 0,5-2 g na šálku vody; užíva sa 3-krát denne. predpis má Infusum Radi-cis inulae (25 g na 150 ml vody), ktorý sa ako expektorans užíva v dávke 1-2 lyžice viackrát denne pred jedením, ako stomachikum 1/3-1/2 pohárika 3-krát denne pred jedením a ako v rovnakých dávkach, ale po jedení.

Medicinálne víno inulae (80-100 g rozdrveného koreňa sa maceruje 8 dní v 1 000 ml bieleho vína, potom sa precedí) sa užíva po 1 čajovej lyžičke viackrát denne.

Rastlina sa najčastejšie kombinuje s inými potenciujúcimi a doplňujúcimi drogami, napríklad s: verbasci, salviae, plantaginis, Radix althaeae, Fructus foeniculi a i.

Vyššie dávky pôsobia emeticky. Odvodené prípravky: Betulan, Thé Salvat, Species cholagogae Planta.

GERMANICA L. (IRIDACEAE) KOSATEC NEMECKÝ - KOSATEC NEMECKÝ

Rovnaké vlastnosti majú aj iné druhy rodu najmä florentina L. (kosatec florentský) a Iris pallida (kosatec bledý). Droga: Radix iridis (syn.: Radix Rhizoma iridis). Obsahové látky: Najvýznamnejšou účinnou látkou je silica (až 0,5 %) s hlavnou zložkou (do 40 % ) , ktorý vzniká pri sušení a podmieňuje fialkovú vôňu. Ďalej sa tu nachádza okolo 50 % škrobu (označuje sa irisín), 10 % slizu, flavónový glykozid iridín, do 6 % sacharidov, olej, trieslovina a i. Vlastnosti: Expektorans, mucilaginózum, vôňové korigens, konspergens, cholago-

diuretikum, laxans, emetikum. Účinnosť: Droga sa pre výrazné expektoračné účinky, ale aj pre priame ochranné mucilaginózne pôsobenie na podráždenú sliznicu ordinuje pri zápaloch horných dýchacích ciest. Jej laxatívne účinky sú mierne. Rovnako nenásilné je aj jej diuretic-ké a žlčopudné pôsobenie. Aby sa v týchto indikáciách dosiahli výraznejšie kodynamické účinky, musí sa kosatec kombinovať s inými potenciujúcimi rastlinami.

Použitie: Priemerná dávka na prípravu záparu je 2 g, alebo jedna kávová lyžička drogy na šálku vody; pije sa 2-3-krát denne.

Na zlepšenie expektorácie sa kombinuje spravidla s drogami: verbasci, Ra-dix liquiritiae, althaeae, Radix glycyrrhizae, plantaginis, Fructus anisi.

sa využíva predovšetkým v kozmetike. Vyššie dávky pôsobia emeticky.

Odvodené prípravky: Radix iridis naturalis, Aviril zásyp.

JUGLANS L. ORECH KRÁĽOVSKÝ - OŔEŠÁK

Droga: Folium (regiae), Pericarpium Obsahové látky: Účinnými látkami orecha sú: odvodenina chinónu (5-hy-droxy-l-4-naftochinón) s príbuznými zlúčeninami, flavonoidy (glykozid kemferolu a kvercetínu), triesloviny typu s kyselinou elagovou (do 15 % ) , menšie množstvo silice, mezoinozid (asi 3 % ) , karotenoidy, kyselina askorbová (do 1 %; viac v oplodí ako v listoch). Vlastnosti: Adstringens, hemostyptikum, depuratí-

metabolikum, kozmetikum. Účinnosť: Zásluhou trieslovín a kyseliny elagovej pôsobí droga anti-bakteriálne (napr. proti a pričom spolupôsobí aj juglón (ako naftochinón je podobný vitamínu K). Keďže kyselina elagová má tendenciu viazať toxické zlúčeniny, droga orecha sa odporúča pri zápalových chorobách tráviacich orgánov spojených so sklonom ku kapilárnemu krvácaniu. Využíva sa aj ako pomocný liek pri inoperabilných nádoroch žalúdka a čriev. Zistili sa aj jej mierne účinky.

Antiseptické vlastnosti predurčujú drogu na výplachy a na kloktanie pri zápalových chorobách ústnej dutiny (pri gingivitídach, glositídach) a ryngitídach.

Filtrovaný výťažok sa aplikuje zvyčajne v kombinácii s potenciujúcimi drogami pri očných zápaloch.

Na vonkajšie použitie sa odporúča pri acne vulgaris (aj acne pustulosa). Okrem toho sa osvedčil aj pri zápaloch kože a pruritoch, ktoré zapríčiňujú dermatitídy atď.

Použitie orecha sa osvedčilo aj pri nadmernej potivosti nôh, axilárnych i iných oblastí. Použitie: Na prípravu odvaru sa používa priemerná jednotlivá dávka 1 g, alebo 1/2 kávovej lyžičky drogy na šálku vody; pije sa 2-3-krát denne. Odvar sa môže pripraviť aj z 3 lyžičiek drogy na 2 poháre vody; v takejto koncentrácii sa pije 1/2 pohára 3-4-krát denne. Vyššie dávky má Decoctum juglandis (15-30 g drogy na 1 000 ml vody), ktorý sa užíva denne po 1/3-1/2 pohára. Infusum juglandis (15-20 g drogy na 1 000 ml vody) sa v terapeutickej praxi podáva 2-5-krát denne po 1/2 pohára.

Extractum juglandis sa užíva v jednotlivej dávke 0,3 g 6).

Na vonkajšie použitie sa pripravuje v približne dvojnásobnej koncentrácii g drogy na 500 ml vody). Na celkové kúpele sa aplikuje g listov

alebo oplodia. Pri očných zápaloch účinky orecha umocňujú drogy:

cyani, Herba euphrasiae. Extractum nucis sa používa tak na farbenie pokožky pri leukoderme

a vitiligu, ako aj na farbenie vlasov. Toxickosť: Nie sú známe vedľajšie škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Extractum juglandis Extractum juglandis nucis.

JUNIPERUS L. (CUPRESSACEAE) BORIEVKA OBYČAJNÁ - OBECNÝ

Droga: Fructus (communis; syn. Baccae

Obsahové látky: Z obsahových látok je terapeuticky najvýznamnejšia silica (do 2 % ) , ktorá sa skladá z terpénov kamfénu, pinénu, terpineolu, limonénu, sabiné-nu, mircénu, humulénu, kadidénu, a ďalších. V plodoch sa nachádzajú sacharidy (do 30 %; najmä glukóza a fruktóza), živica (do 10 % ) , triesloviny (do 5 % ) , leukokyány, flavonoidy, horcina juniperín a organické kyseliny (predovšetkým kyselina askorbová).

Lignum juniperi obsahuje do 0,3 % silice s podobným zložením ako majú plody a významnejšie množstvo živice. Vlastnosti: Plody: diuretikum, diaforetikum, stomachikum, karminatívum,

antiseptikum, derivans. Drevo: diuretikum, diaforetikum, derivans. Účinnosť: Silica - predovšetkým jej zložka terpineol - zvyšuje filtráciu v obličkách a v kanálikoch brzdí spätnú resorpciu chloridov i sodíka. Preto sa droga odporúča pri chorobách, ktoré si vyžadujú odstránenie týchto iónov. Diure-tické pôsobenie podmieňujú aj iné, doteraz presne nepreskúmané zlúčeniny. Keďže droga lokálne dráždi obličkové zakazuje sa jej užívanie pri nefritídach a inom vážnejšom poškodení obličkového parenchýmu (napr. pri nefroskleróze), rovnako ako pri vyššom zaťažení obličiek (napr. v gravidite).

Silica napomáha tvorbu žalúdočnej kyseliny a zlepšuje vylučovanie žlče. Pri podávaní čistej borievkovej silice juniperi) sú účinky ešte výraznejšie, ale zvyšuje sa aj nebezpečenstvo výskytu vedľajších účinkov. V tejto podobe sa najčastejšie využíva ako derivans. Pri aplikácii na kožu (vo vhodnom vehikule) pôsobí lokálne aj a to tým, že zvyšuje prekrvenie postihnutých oblastí a urýchľuje hojivé reparačné procesy. Použitie: Na prípravu záparu sa používa priemerná jednotlivá dávka 0,5 g drogy. Pacientom s nepoškodenými obličkami sa bežnejšie ordinuje 1 kávová lyžička drogy na šálku záparu, ktorý sa užíva 2-3-krát denne.

užívaní celých plodov sa neodporúča viac ako 4-8 bobúľ denne. Decoctum Fructus juniperi g drogy na 1 pohár vody) sa ordinuje po 1

lyžici 3-4-krát denne. Oleum juniperi - borievková silica - sa užívala v denných dávkach 2-5 kva-

piek. Pre možné škodlivé vedľajšie účinky (podráždenie sliznice žalúdka, poškodenie obličkového sa v tejto podobe používa zväčša len zvonka. Vo vhodnom vehikule sa aplikuje pri neuralgiách, artralgiách a pod.

Na zvýšenie diuretického účinku sa pridávajú drogy: Radix levistici, Radix ononidis, Radix glycyrrhizae a ďalšie.

Do celkových kúpeľov (najmä pri reumatických bolestiach) sa pridáva 200 g drogy na liter odvaru, ktorý sa e do vane.

Na prípravu šálky odvaru z juniperi sa ordinujú 1-2 kávové lyžičky drogy; pije sa 2-3-krát denne, najčastejšie v zmesi s ďalšími potenciujúcimi drogami. Toxickosť: Na poškodené obličky môže pôsobiť negatívne už podávanie v terapeutických dávkach. Rovnako ani pacienti so zdravými obličkami nesmú drogu užívať dlhodobo a vo vyšších dávkach, aby sa predišlo poškodeniu slizníc čovodov a krvácaniu. Kontraindikáciou perorálneho užívania sú nefritídy (najmä akútna vážnejšie poškodenia obličkového parenchýmu (napr. pri nefroskleróze) a gravidita. Odvodené prípravky: Z plodov: Species diureticae (ČsL 3), Spiritus juniperi,

juniperi (zo silice aj Linimentum capsici - ČsL 2); Plody jalovce Spofa. Z dreva: Oleum juniperi Pix

LAMIUM ALBUM L. (LAMIACEAE) HLUCHAVKA BIELA - HLUCHAVKA BÍLÁ

Droga: Herba Obsahové látky: Kvet obsahuje do 10 % katechínových trieslovín, sliz, cholín, do 2 % alkaloidu silicu, kyslý saponín, flavonoidy (izokvercitrín,

biogénne (napr. glykozidy a ďalšie látky. Vňať má podobné zloženie ako kvet, odlišuje sa len nižším percentuálnym zastúpením jednotlivých účinných látok a vyšším obsahom stopových prvkov. Vlastnosti: Adstringens, expektorans, hemostypti-

sedatívum, emenagogum, metabolikum. Účinnosť: Pre ochranný vplyv slizu na sliznice a protizápalové účinky trieslovín sa kvet používa pri zápaloch ústnej dutiny a horných dýchacích ciest.

Na základe empirických skúseností sa podáva pri metrorágiách, hoci sa doteraz bližšie nezistilo, ktoré látky pôsobia Droga sa pre svoje účinky uplatňuje predovšetkým v indikačnej oblasti ženských chorôb, ale aj ako celkové metabolikum (najmä pri ekzémoch), proti nespavosti, pri chorobách močových ciest a zvonka na análne trhliny a popáleniny. V pediatrickej praxi sa ordinuje pri dráždivých tráviacich orgánoch so sklonom ku hnačkám. Vňať sa odporúča pri rovnakých indikáciách, má však nižší obsah slizu, trieslovín a silice, ale vyššie množstvo minerálnych látok, čo zvyšuje jej metabolickú účinnosť. Použitie: Na prípravu záparu sa používa jednotlivá dávka 1 g drogy. z čerstvých kvetov sa pripravuje z 2,5-3,5 g čajových lyžičiek kvetu) na 2 šálky vody; užíva sa viackrát denne. Infusum Floris lamii g drogy na 500 ml vody) sa pije 2-3-krát denne po 1/2-2/3 pohára.

Pri zápalových afekciách slizníc a kože sa zvonka aplikuje 6 %

Rastlina sa najčastejšie užíva v kombinácii s ďalšími synergickými drogami. Toxickosť: Dosiaľ sa nezistili nijaké škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Gynastan.

LAVANDULA (LAMIACEAE) ÚZKOLISTÁ - LEVANDULE ÚZKOLISTÁ

Droga: lavandulae (angustifoliae; syn. lavandulae officinalis), Herba vandulae (angustifoliae; lavandulae officinalis). Obsahové látky: Kvety obsahujú do 5 % silice, v nej asi 50 % linalylacetátu,

borneol, izoborneol, geraniol, cineol, gáfor a ďalšie terpény. Okrem toho je tu do 12 % trieslovín, antokyány a horčina. Vňať má rovnaké zloženie, ale menšie množstvo silice (do 1 % ) . Vlastnosti: Kvety: sedatívum, spazmolytikum, cholagogum,

antiseptikum, aromatikum, balneologikum, Vňať: predovšetkým nervínum a sedatívum (ostatné účinky ako pri kvetoch, ale s nižšou účinnosťou). Účinnosť: Účinné zložky silice uvoľňujú hladkého svalstva tráviaceho traktu a zlepšujú tak črevnú peristaltiku, ako aj odtok žlče do dvanástnika. Pre súčasný bakteriostatický účinok a povzbudenie tvorby tráviacich enzýmov sa levandula odporúča pri dyspepsiách a spomalenej peristaltike, kolikách a meteorizme. Má aj

a celkové sedatívne účinky. Priaznivo pôsobí aj pri neurasténii s topnými funkčnými ťažkosťami, hystérii, nespavosti a všetkých nervových predráž-

Izolovaná silica - lavandulae - miernym dráždením vyvoláva sčervena

nie pokožky a rozšírenie vlásočníc, čím napomáha reparačné procesy; reflexnou cestou pôsobí aj v hlbšie uložených tkanivách a orgánoch, pričom sa prejavujú analgetizujúce účinky. Použitie: z kvetu sa pripravuje z priemernej jednotlivej dávky 1,5 g, alebo z 1 kávovej lyžičky drogy na šálku vody; pije sa 2-krát denne. Inak sa pripravuje

Floris lavandulae (10 g kvetovej drogy na 2 poháre vody), ktorý sa užíva po 1/2 pohára 2-3-krát denne medzi jedlami.

Príprava záparu z vňate si vyžaduje priemerné jednotlivé dávky 3 g, alebo 2 kávové lyžičky drogy na šálku vody; pije sa 2-krát denne.

na vonkajšie použitie (na kúpele) sa pripravuje z 3 lyžíc kvetu na 1 1 vody. Ak sa ako prísada do kúpeľa použije vňať, ordinuje sa 6 lyžíc na vody.

Oleum lavandulae sa užíva v priemerných jednotlivých dávkach 2-5 kvapiek denne; dávka g pôsobí uspávajúco (1,0 g = asi 53 kvapiek).

Spazmolytický, žlčopudný, karminatívny a digestívny účinok rastliny možno potenciovať drogami: Flos chamomillae, Herba taraxaci, menthae. Sedatívny účinok umocňuje kombinácia s drogami: Folium melissae, Radix valerianae, Flos crataegi a i.

Na vonkajšie použitie pri prurite, ekzémoch, svrabe, ako aj pri neuralgiách a artralgických ťažkostiach sa aplikuje liehový roztok Oleum lavandulae, do ktorého sa pridáva Camphora, Oleum terebinthinae, Oleum hyoscyami a i.

Ako náhradná droga sa používa Folium melissae.

Toxickosť: Pri užívaní predpísaných dávok sa nezistili dosiať nijaké škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Z kvetu: lavandulae, Spiritus lavandulae, Spiritus sa-ponis kalini, Linimentum Rheumosin ung.,

Spofa, Melaton. Z vňate: Valofyt Neo, Calmonal.

LEONURUS CARDIACA L. (LAMIACEAE) SRDCOVNÍK OBYČAJNÝ - SRDEČNÍK OBECNÝ

Droga: Herba leonuri (cardiacae). Obsahové látky: Účinnými látkami srdcovníka sú predovšetkým bufanolidové kozidy (do 0,17 % ) , horký leonurín, alkaloidy (stachydrín, leokardín), triesloviny (do 9 % ) , kyslý saponín, flavonoidy, antokyány, organické kyseliny (citrónová, jablčná, mliečna, vínna a fosforečná) a ich soli (sodná, vápenatá, fosforečná, draselná), kremičitany a stopy silice (0,003 % ) . Vlastnosti: Mierne a sedatívum, spazmolytikum, karminatívum, diuretikum. Účinnosť: Napriek tomu, že bufanolidové glykozidy majú len mierne priame kardiotonické účinky, predsa výrazne predlžujú diastolu, a tým spomaľujú frekvenciu srdcovej akcie. Kardiosedatívne účinky sa prejavujú pri vegetatívnych poruchách srdcovej činnosti a funkčných poruchách cirkulácie. Ordinovanie drogy sa osvedčilo najmä v terapeutickej praxi pri ischémii myokardu (predovšetkým pri súčasnej hypertenzii). Ako pomocný liek sa podáva pri fibrilácii predsiení, ale aj pri zvýšenej nervovej dráždivosti (najmä vo vegetatívnej oblasti).

Mierny sedatívny účinok na centrálnu nervovú sústavu, vegetatívny a kardiovaskulárny aparát sa pripisuje pôsobeniu flavonoidov, ale aj súčasnému zníženiu krvného tlaku.

Pre lepšiu rozpustnosť účinných látok v alkohole sa výraznejší liečebný efekt dosahuje pri podávaní tinktúr. Použitie: Na prípravu záparu sa používa priemerná jednotlivá dávka 1,5 g, alebo 1 kávová lyžička drogy na šálku vody; pije sa 2-3-krát denne. Niekedy sa však podávajú aj vyššie dávky, napríklad 1/2 lyžice na 1 pohár vody, prípadne Infusum Her-bae leonuri g drogy na 1 pohár vody), ktorý sa užíva po 3-5 lyžíc denne.

Extractum leonuri fluidum sa užíva v jednotlivej dávke 10-15 kvapiek 3-4--krát denne, Tinctura leonuri po 30-40 kvapiek 3-4-krát denne.

Podľa požadovaného terapeutického efektu sa srdcovník kombinuje s inými, drogami. Napríklad pri vegetatívnej poruche kardiovaskulárneho

systému sa pridávajú drogy: Radix valerianae, crataegi; pri meteorizme s kolikami sa ordinuje kombinácia s drogami Fructus carvi, Fructus foeniculi, Fructus (Herba) a i. Toxickosť: Niektorí autori uvádzajú toxickosť a vedľajšie škodlivé účinky srdcovníka pri užívaní vo vyšších dávkach a v gravidite. Odvodené prípravky: Extractum leonuri, Tinctura leonuri.

LEVISTICUM OFFICINALE KOCH (APIACEAE) LIGURČEK LEKÁRSKY - LIBEČEK LÉKAŔSKÝ

Droga: Radix levistici syn. levistici), Herba levistici (officina- levistici (officinalis), Fructus levistici (officinalis).

Obsahové látky: Najvýznamnejšou účinnou látkou je silica (do 2,7 % ) , ktorú tvorí karvakrol, estery kyseliny octovej a laktóno-vé zlúčeniny kyseliny - ftalidy (až 70 %; ligustikový laktón a butylftalid). Z ďalších látok sú v koreni sacharidy, živica, bergaptén a i. Ostatné rastlinné časti majú rovnaké zloženie účinných látok, ale nižšie percentuálne zastúpenie. Vlastnosti: Diuretikum, saluretikum, stomachikum, emenagogum. Účinnosť: Silica podporuje vylučovanie chloridov a močoviny, ale jej celkové diu-retické účinky sú mierne. Preto sa terapeuticky využíva pri chorobách močových ústrojov s poškodením obličkového parenchýmu (s výnimkou vážnych obličkových chorôb), celkovej slabosti, retencii chloridov a pri zvýšení urey v krvi.

Zložky silice napomáhajú tvorbu žalúdočnej šťavy a tráviacich enzýmov, preto sa droga používa pri liečbe dyspepsie spojenej s nedostatočnou činnosťou tráviacich orgánov, a to predovšetkým v geriatrickej praxi.

Známe je aj pozitívne pôsobenie drogy pri nepravidelnej menštruácii. Použitie: sa pripravuje z jednotlivej dávky 1,5 g, alebo z 1 kávovej lyžičky drogy na šálku vody; pije sa 2-3-krát denne. Denná dávka záparu sa pohybuje v rozmedzí 5,5-8 g, najmä ak sa použije vňať alebo listy. Iný predpis má Infusum Radicis levistici g drogy na 2 poháre vody), ktorý sa užíva v dávke 1/2 pohára 3-krát denne; aj pacienti so zdravými obličkami môžu v týchto dávkach užívať len niekoľko dní.

Droga sa často kombinuje s inými diuretickými, alebo chickými drogami.

Extractum levistici má jednotlivé dávky 0,3 g drogy 6). Toxickosť: Keďže silica pôsobí dráždivo na parenchým obličiek, užívanie drogy je kontraindikované pri a pri iných ťažkých poškodeniach obličiek. Rovnako sa neodporúča ani dlhodobé užívanie, najmä vyšších dávok. Odvodené prípravky: levistici, Extractum levistici.

LINARIA VULGARIS (SCROPHULARIACEAE) PYŠTEK OBYČAJNÝ - KVÉTEL

Droga: Herba linariae (syn.: Herba linariae luteae, Herba Herba pseudolini, Herba antirrhini linariae). Obsahové látky: Pyštek obsahuje v kvetoch ako účinné látky predovšetkým horké

(napr. linarín, linaracín, neolinarín = pektolinarín a i.), alkaloid peganín (vazicín), organické kyseliny (oxyglutamovú, antirínovú, mravčiu, octovú, askorbovú), fytosterol, triesloviny, sacharidy, minerálne látky a pektín. Vlastnosti: Diuretikum, laxans, vonkajšie antiflogistikum, dermatikum. Účinnosť: Experimentmi na zvieratách sa zistilo, že laxatívne účinky drogy vyvolá-

va alkaloid peganín, ktorý povzbudzuje hladké svalstvo tráviacich orgánov a zlepšuje prietok žlče do dvanástnika. Preto sa droga využíva hypotonických dyspep-siách s a pri poruche činnosti žlčovodov. Diuretickú účinnosť zabezpečujú

Pri vonkajšej aplikácii droga pozitívne ovplyvňuje venózny systém, a tým veľmi napomáha liečbu inflamovaných hemoroidov, infikovaných kožných defektov, ale aj zápalov očných spojoviek (pritom sa zvyčajne kombinuje s ďalšími drogami, podobne ako pri vnútornom užívaní). Použitie: sa pripravuje z jednotlivej dávky 1,5 g, alebo z 1 kávovej lyžičky drogy na šálku vody; pije sa denne.

Na obklady alebo oplachovanie sa odporúča odvar z 1 lyžice drogy na 1 pohár vody. Väčšie množstvo odvaru sa pripravuje z 20 g drogy na 500 ml vody.

Pri liečbe očných zápalov sa pridávajú tieto rastlinné cyani, Herba euphrasiae, Flos

Tinctura linariae sa užíva v jednotlivej dávke 10-30 kvapiek 2-3-krát denne. Toxickosť: Nezistili sa nijaké nepriaznivé vedľajšie účinky. Odvodené prípravky: Tinctura linariae.

USITATISSIMUM L. (LINACEAE) ĽAN SIATY - LEN

Droga: (usitatissimi). Obsahové látky: Semená ľanu obsahujú asi 1,5 % jedovatých kyanogénnych zidov a lotaustralín), do 6 % slizu s obsahom galaktózy, arabinózy, xy-

a viac ako 25 % bielkovinových látok, % vysychavého oleja, ktorý je bohatý na glyceridy nenasýtených mastných kyselín (asi 60 % kyseliny nolovej, do 25 % kyseliny - vitamínu F). Okrem toho sa tu nachádza do 5 % kyseliny olejovej, 8 % kyseliny stearovej a palmitovej, asi 1 % voľných mastných kyselín a enzýmy. Vlastnosti: Emoliens, mucilaginózum, laxans, protektívum. Účinnosť: Laxatívny účinok drogy vyvoláva predovšetkým sliz, ktorý napučaním zväčšuje objem a zmäkčuje obsah hrubého čreva. Olej zvláčňuje sliznicové výstelky a povzbudzuje peristaltiku. Linamarín po hydrolýze uvoľňuje malé množstvo kyanovodíka, ktorý brzdí rast črevných baktérií. Preto sa droga predpisuje pri zápalových ochoreniach žalúdka a čriev a pri dyspepsiách s atóniou hladkého svalstva čriev, a to predovšetkým v geriatrickej praxi. Pre mucilaginózne pôsobenie sa semeno ordinuje ako pomocný liek pri vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika. Podľa požadovaného terapeutického efektu sa podáva buď maceračný odvar (na zmäkčenie stolice), alebo výťažok za (pri vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika). Pri užívaní ľanovej drogy sa organizmus obohacuje vitamínom F, ktorý je súčasťou ľanového

Zvonka sa ľan používa najmä pri chronických zápalových kožných chorobách, ekzémoch a pri suchej pokožke (predovšetkým u detí a starších pacientov). Použitie: Celé semeno (nerozdrvené) sa užíva v jednotlivej dávke 10-20 g (PhHelv VI), pričom sa zapíja vodou. z 1 kávovej lyžičky na šálku vody sa užíva každé

2 hodiny po 1/2 šálky. Pri užívaní rozdrvených semien ako laxancia sa nemá prekračovať dávka 1 lyžica ráno aj večer; hrubo rozdrvené semená sa užívajú v mlieku, ovocnej šťave, mušte a pod.

Maceratio (Mucilago) seminis (10 g drogy sa maceruje 30 min v 200 ml vody pri izbovej teplote a potom sa precedí) - slizový výťažok - sa podáva v pediatrickej praxi po lyžičkách ako protektívum, alebo sa pridáva do kloktadiel a do

Dospelým sa podáva v dvojnásobnej koncentrácii, t. j. 10 g na 100 ml vody. Decoctum Seminis lini (5-15 g semena sa varí 30 min v 200 ml vody) sa po pre

cedení pije po 1/2 pohára 2-krát denne ako protektívum pri ventriculi et duo-deni; užíva sa 3-6 dní.

Na potenciovanie mucilaginózneho účinku sa pridáva Radix althaeae, ktorý môže byť aj náhradnou drogou. Umocnenie laxatívneho účinku sa dosiahne kombináciou s drogami: Cortex Fructus catharticae, Radix rhei a i.

lini pulveratum desoleatum (Placenta seminis lini) sa používajú najčastejšie na prípravu kataplaziem.

lini - ľanový olej - je súčasťou oficinálneho draselného mydla (Sapo kalinus) a liehu s draselným mydlom (Spiritus saponis kalini). Pridáva sa do rozličných mazadiel, mastí a krémov, ktoré sa využívajú tak liečebne, ako aj kozmeticky (napr. Perilacin). Toxickosť: Napriek tomu, že nie je známy prípad otravy ľanom, teoreticky je možná intoxikácia kyanovodíkom, ktorý sa uvoľňuje pri drvení semien z linamarínu a lotaustralínu. Zo 100 g semien takto môže vzniknúť až 0,15 g kyanovodíka. Preto sa pri vnútornom užívaní u dospelých nemá prekročiť dávka 2 polievkové lyžice drvených semien denne. Odvodené prípravky: Oleum lini, Semen lini pulveratum desoleatum (Placenta seminis lini), Species Species emollientes ad Mucilogran.

MAJORANA HORTENSIS MOENCH. (LAMIACEAE) MAJORÁN ZÁHRADNÝ - MAJORÁNKA

Droga: Herba (hortensis). Obsahové látky: Najúčinnejšiu terapeutickú zložku tvorí silica (do 3,5 %) s obsahom citralu, eugenolu, linalolu a uhľovodíkov terpinenu a sabinenu. Okrem toho droga obsahuje triesloviny (do 10 % ) , horčiny, enzýmy, kyselinu askorbovú a i. Vlastnosti: Stomachikum, spazmolytikum, antiseptikum, diuretikum, diaforetikum, sedatívum. Účinnosť: Drogu majoránu zaraďujeme medzi horké aromatiká. Silica a horčiny mierne povzbudzujú tvorbu žalúdočnej kyseliny a uvoľňujú hladkého svalstva. Silica má okrem toho antiseptické účinky. Preto sa droga osvedčila pri liečbe dyspepsií a zníženej sekrécie žalúdočnej šťavy spojenej s meteorizmom a nadmernými kvasnými i hnilobnými procesmi v črevách. Pri týchto indikáciách výdatne spolupôsobia triesloviny. Výrazný terapeutický efekt má použitie rastliny pri chronických atóniách svaloviny žalúdka a čriev v geriatrii aj v pediatrii.

Spazmolytický účinok silice sa využíva aj pri menštruačných bolestiach a seda-

účinok priaznivo ovplyvňuje tenziu. V tejto indikácii sa odporúča užívanie drogy už 2-3 dni pred očakávanou menštruáciou.

Antiflogistické a antiseptické účinky silice a trieslovín podmieňujú ich vysokú terapeutickú účinnosť pri zápaloch nosovej sliznice, bolestivých afekciách ústnej dutiny a hltana, ako aj pri inflamovaných kožných chorobách. Použitie: Na prípravu záparu sa používajú priemerné jednotlivé dávky 1,5-2 g, alebo bežnejšie 2 kávové lyžičky drogy na 2 poháre vody; dávka sa rozdelí na celý deň. Na výplachy úst a hltana, ako aj na kožné zápaly sa odporúča 5 %

majoranae má jednotlivé dávky 0,1 g (DAB 6), alebo v praxi častejšie 2-5 kvapiek denne.

Silica sa osvedčila v masťovom základe ako Unguentum majoranae, ktoré sa aplikuje na zapálené nosové sliznice (predovšetkým v pediatrickej praxi).

Napriek tomu, že droga sa osvedčila pri chorobách tráviaceho traktu u starších pacientov aj u detí, dodnes sa terapeuticky využíva málo. Kompenzuje sa to používaním rastliny ako aromatickej koreniny pri príprave jedál.

Spazmolytické, karminatívne a protizápalové účinky kombinácie s drogami: Fructus carvi, Fructus foeniculi, Fructus coriandri, lavandulae,

a i. Toxickosť: Droga nemá nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Oleum majoranae.

L. SLEZ MAURSKÝ - SLÉZ MAURSKÝ

MALVA NEGLECTA WALLR. (MALVACEAE) SLEZ NEBADANÝ - SLÉZ PŔEHLÍŽENÝ

MALVA SYLVESTRIS L. (MALVACEAE) SLEZ LESNÝ - SLÉZ LESNÍ

Droga: Flos (mauritianae, silvestris), (silvestris; syn. malvarum), Herba malvae (mauritianae, silvestris). Obsahové látky: Kvet obsahuje predovšetkým membránový sliz (až 20 % ) , triesloviny, farbivo V listoch sa nachádza sliz, triesloviny, organické kyseliny (vrátane askorbovej) a iné látky. Vlastnosti: Mucilaginózum, emoliens, antiflogistikum, protektívum, mierne ad-stringens. Účinnosť: Rovnocenné drogy slezov sú predovšetkým mucilaginóza. Prevažujú v nich účinky slizu, ktorého majú hojnosť. Ochranný sliz prilipne vo vodnom roztoku k epitelu slizníc, kože, respektíve kožných defektov a chráni ich pred dráždením, čím sa urýchľujú hojivé procesy. Preto sa ordinujú pri bolestivých zápa-

ústnej dutiny, hltana a horných dýchacích ciest. Osvedčili sa najmä pri zápaloch bez expektorácie a pri neproduktívnom dráždivom

Pre ochranný vplyv a urýchlenie reparačných procesov sa zo slezovej drogy odporúča aj pri zápalových alebo iných podráždeniach tráviacich orgánov.

Použitie: Na prípravu záparu alebo odvaru sa používa priemerná jednotlivá dávka kvetnej drogy 1,5 g, alebo 1 kávová lyžička na šálku vody. V priebehu dňa sa užívajú 2-3 šálky rozdelené na viac dávok, aby bol ochranný účinok slizu čo najrovno-

Ordinujú sa však aj oveľa vyššie dávky, napríklad Infusum Floris g drogy na 500 ml vody), ktorý sa užíva po 1/2 pohára denne; de

ťom sa podáva 1 polievková lyžica po 1-3 hodinách. V rovnakej koncentrácii sa ordinujú kloktadlá, a obklady.

Na prípravu záparu z listovej drogy sa používa jednotlivá dávka 2 g na šálku vody (alebo 1 kávová lyžička); pije sa 2-krát denne. Protektívny účinok na sliznice a kožu má aj macerát, ktorý sa pripravuje 2-3 lyžičiek drogy (asi 3-5 g) v 2 pohároch vody za Užíva sa v priebehu dňa po častiach, prípadne sa aplikuje na sliznice alebo kožu (vyplachovanie, kloktanie, klyzmy, oplachovanie, obklady).

požadovaného účinku sa môžu pridávať ďalšie mucilaginózne drogy, ako napríklad: Radix althaeae, althaeae, prípadne aj protizápalové drogy

chamomillae, Fructus anisi, Fructus foeniculi a i. Najvhodnejšia náhradná rastlina je Althaea officinalis.

Toxickosť: Dosiaľ sa nezistili nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Z kvetu: Species althaeae, Species Species emollientes ad cataplasma, Species pectorales (ČsL 3) a Foltusin.

MARRUBIUM VULGARE L. (LAMIACEAE) JABLČNÍK OBYČAJNÝ - JABLEČNÍK OBECNÝ

Droga: Herba marrubii (vulgaris). Obsahové látky: Najúčinnejšou terapeutickou zložkou drogy jablčníka je glykozi-dická horčina (do 1 %; najmä diterpenoidný marrubiín). Okrem toho tu je silica (do 0,05 % ) , živica, vosk, saponíny, sliz a Najvyššie percentuálne zastúpenie majú triesloviny (do 7 % ) . Vlastnosti: stomachikum, cholagogum, choleretikum, spazmolytikum, antidiaroikum, expektorans, antiflogistikum, (antiarytmikum), mierne diuretikum a tonikum. Účinnosť: Horký marrubiín zlepšuje chuť do jedenia a trávenie, a to tým, že zrýchľuje vylučovanie žlče a uvoľňuje Oddiho zvierača. Vďaka obsahu trieslovín pôsobí droga adstringentne, preto sa osvedčuje jej užívanie pri sklone k preháňaniu po mastnejších jedlách, ktorý zapríčiňuje nerovnomerná tvorba a vylučovanie žlče do dvanástnika.

Predpokladá sa, že normalizovanie narušenej peristaltiky môže napomáhať aj vplyv drogy na sérotonín čiže enteramín (5-hydroxytryptamín), ktorý ovplyvňuje kontraktibilitu hladkého svalstva tráviacich ústrojov.

Antiarytmické pôsobenie sa čiastočne vysvetľuje protisérotonínovým vplyvom drogy, pričom sa jej antiarytmická účinnosť takmer vyrovná účinnosti chinidínu. Preto sa uplatňuje ako pomocný liek pri tachykardiách a pri liečbe ischemickej choroby srdca najmä v geriatrii.

Keďže účinný glykozid marrubiín má výrazné expektoračné účinky, a to bez

toho, aby dráždil na vracanie, využíva sa droga aj pri spastických bronchitídach a prieduškovej astme. Pritom spolupôsobia aj jej spazmolytické účinky na hladké svalstvo priedušiek. Pre spazmolytické pôsobenie sa droga odporúča aj pri menštruačných bolestiach.

Pri zápalových kožných ochoreniach, na oplachovanie alebo obklady sa aplikuje z drogy. Použitie: Priemerná jednotlivá dávka na prípravu záparu je 1,5 g (denná 3 g), alebo 2 kávové lyžičky drogy na šálku vody; pije sa po častiach v priebehu dňa. Vyššie dávky drogy si vyžaduje príprava Herbae g na 2 poháre vody), ktorý sa pije po 1/2 pohára 2-3-krát denne. Podobné dávky sa používajú aj pri príprave studeného macerátu.

Na zvýraznenie cholagogických a choleretických účinkov sa k droge pridávajú: Herba Cortex frangulae, Fructus foeniculi, Her-ba Folium menthae piperitae, Radix taraxaci a i.

Na potenciovanie účinkov pri srdcových arytmiách sú vhodné drogy z doplňujúcich rastlín, ako je napríklad Herba adonidis, crataegi, Folium Radix valerianae a i. Toxickosť: Prekročenie terapeutických dávok vyvoláva toxické prejavy. Odvodené prípravky: Species cholagogae Planta, Thé Salvat.

RECUTITA L. (ASTERACEAE; SYN.: RECUTITA L. RAUSCHERT MATRICARIA CHAMOMILLA L.) RUMANČEK KAMILKOVÝ (KAMILKA) - HEŔMÁNEK PRAVÝ

Droga: Flos chamomillae (syn. Flos matricariae (syn. Anthodium matricariae chamomillae).

Obsahové látky: Terapeutickú účinnosť podmieňuje obsah silice (až do 3 %) s modrými (tieto majú do 18 % ktorý vzniká pri destilácii z proazulénu seskviterpén bisabolol, farnezén a spiroétery. Z ďalších látok sú tu flavonoidy (apiín, apigenín, luteolín, kvercetín, patulitrín), ďalšie seskviterpénové zlúčeniny (uhľovodíky, alkoholy a i.), látky herniarín), do 0,43 % cholínu, sliz a horčiny. Vlastnosti: anti-alergikum, kozmetikum. Účinnosť: Protizápalové účinky rumančeka podmieňuje najmä chamazulén a bisabolol. Flavonoidy (najmä apiín a apigenín), ale aj kumarínové látky (najmä herniarín) a bisabolol pôsobia Cholín určuje lipotropné a protizápalové účinky.

Kombinácia antiflogistických a celkove protizápalových vlastností drogy sa využíva pri žalúdočných a črevných chorobách, zápalových ochoreniach ústnej dutiny a hltana, ako aj pri infikovaných poškodeniach slizníc a kože. Droga pôsobí hojivo aj po fyzikálnom poškodení - termickom, ionizačnom a pod. Jej antiflogistické pôsobenie sa terapeuticky využíva pri popáleninách I. a II. stupňa. Účinné azulénové látky pôsobia pri sekundárnej infekcii detoxikačne na bakteriálne toxíny a znižujú

bolesť aj dyzestézie. Protizápalové účinky drogy sú však slabé na terapeutické zvládnutie popálenín III. stupňa.

Droga liečivo pôsobí aj na zápaly očných spojoviek a slizníc rodi- Okrem toho sa pre inhibičný vplyv na tvorbu endogénneho histamínu

môže užívať ako pomocný liek pri vredovej chorobe žalúdka. Keďže niektoré zložky silice znižujú koncentráciu sérotonínu a bradykinínu, droga sa ordinuje ako proti-alergický liek s celkovým aj lokálnym pôsobením. Pridáva sa do čajovín pri bronchiálnej astme a pri alergických reakciách na koži; zvonka sa aplikuje na alergoder-

i alergické konjunktivitídy, pri alergickej nádche v podobe nosového oleja. Experimentálne sa zistilo, že najúčinnejšie je intramuskulárne podanie silicových látok.

Na protikŕčových účinkoch najviac participuje silica a flavonoidy. Použitie: Na prípravu záparu sa bežne používa 1,5 g, alebo 1 kávová lyžička drogy na šálku vody; pije sa niekoľkokrát denne. Vnútorne sa však najčastejšie podáva 1-2 % - denne 1/2-1 šálka.

sa pridáva do mlieka 1 lyžička záparu. Starším deťom možno pri tráviacich ťažkostiach podať kombináciu drogy s: Radix angelicae, Fructus Fructus carvi, menthae piperitae a i.

Vodné roztoky sa majú podávať čerstvé, pretože silica sa v takomto médiu inaktivuje do 2-3 dní.

Na výplachy a podobnú vonkajšiu aplikáciu sa pripravuje z 3 g drogy na 100 ml vody, na kúpele z 3 polievkových lyžíc na 5 1 vody.

Výraznejšie účinky než vodný výluh má Tinctura užíva sa po kvapiek 2-5-krát denne. Na kloktanie a vonkajšie použitie sa ordinujú 1-2

kávové lyžičky na pohár lieku, prípadne 5 % roztok. chamomillae sa vnútornom podaní dávkuje po 0,1 g, t. j. 5 kvapiek

6). Často sa ordinujú aj tekuté extrakty Extractum chamomillae fluidum a Ex-

tractum chamomillae spissum. Toxickosť: Keďže rastlina nemá prakticky nijaké vedľajšie škodlivé účinky, odporúča sa jej používanie najmä v pediatrickej terapeutickej praxi a u zoslabnutých starých pacientov. Odvodené prípravky: Herba chamomillae, chamomillae cribratum, Oleum chamomillae, Extractum chamomillae, Tinctura chamomillae, Species vae; Alvisan Neo, detský olej, Spofa, Contraspan, Dermazu-

Detský čaj s rumančekom, Florkamil tablety, Florkamil kúpeľová pena, - pleťové tonikum, Florkamil vlasový šampón, Hemoral, Herbadent masáž

ny roztok, Herbadent ústna voda, 50 g, Rumanček 50 g, Heŕmánek koupelový 50 g, Heŕmánková Perilacin heŕmánková maska, Stomaran, Thé Salvat, Tormentan, Aviril olej s azulenem, Aviril zásyp s azulénom, Laxen

(vet), Dermazulen ung. (vet), Contraviol opaľovací krém, Haemorrisan ung., Ophthalmo-Azulen ung., Perilacin vitamínový krém, Perilacin detský zásyp, Pityol ung., Vitazulen gél,

Izolované azulény sú súčasťou viacerých mastí, pást a zásypov.

MELILOTUS OFFICINALIS (L.) PALL. KOMONICA LEKÁRSKA - KOMONICE LÉKAŔSKÁ

Droga: Herba meliloti (officinalis). Obsahové látky: Hlavnou terapeutickou zložkou drogy sú kumarínové glykozidy, a to predovšetkým (asi 0,9 % ) , ktorý sa nachádza v čerstvej rastline ako (asi 0,2 % ) , (asi 0,02 % ) , kyselina a z ďalších látok purínové látky (alantoín, kyselina alantoínová a močová), flavonoidy, sliz, trieslovina a cholín. Vlastnosti: Antikoagulans, diuretikum, angiotonikum, lymfotonikum, advulnans, expektorans, emenagogum, vôňové korigens. Účinnosť: Účinnými zložkami drogy sú najmä kumarínové látky. Dikumarol brzdí v pečeni tvorbu protrombínu, a tým znižuje zrážavosť krvi. Tento liečebný efekt sa využíva pri liečbe trombóz, ale predovšetkým v prevencii tromboembolických príhod a trombotizácie v koronárnom riečišti. Dikumarol a jeho deriváty pôsobia opačne ako vitamín K, preto sa označujú ako antivitamíny vitamínu K. V terapeutickej praxi sa pre kolísavý obsah účinných látok v droge podávajú prevažne štandardizované antikoagulačné prípravky.

Výskumy v ostatných rokoch potvrdili, že kumarínové látky zlepšujú nielen cirkuláciu v krvnom riečišti, ale aj v lymfatických cestách. Ďalej zmenšujú priepustnosť vlásočníc, oslabujú zápalové reakcie a zlepšujú činnosť hladkého svalstva stien krvných i lymfatických ciev. Preto sa droga používa ako pomocný liek jednak pri poruchách cirkulácie krvi (najmä v periférnej oblasti), jednak pri lymfatických opuchoch. Povzbudivý vplyv na tvorbu leukocytov (najmä granulocytov, v menšej miere aj sa dáva do súvislosti s protizápalovými účinkami. Tieto vlastnosti spolu s expektoračnými účinkami kumarínových a purínových látok sa využívajú pri liečbe zápalov dýchacích ciest. Protizápalové pôsobenie sa využíva aj pri lokálnej aplikácii drogy na zapálené sliznice, spojovky a kožné afekty (predovšetkým na hnisavé vredy predkolenia). Drogu treba dávkovať opatrne, pretože vyššie dávky kumarínových látok pôsobia centrálne Dlhodobejšie užívanie nadmerných dávok môže zapríčiniť zvýšenú krvácavosť, alebo vnútorné krvácanie. Použitie: Na prípravu macerátu sa používa jednotlivá dávka 1,5 g (denná dávka 3 g), alebo častejšie 1 kávová lyžička drogy na šálku vody; denne sa užívajú najviac 2 šálky. (Pre premenlivý obsah kumarínu nemožno pri perorálnom podávaní očakávať štandardné výsledky.)

Pri očných zápaloch sa aplikuje Infusum Herbae meliloti (3-5 g drogy na 1 pohár vody). Na iné vonkajšie použitie sa pripravuje z 2 lyžíc drogy na 500 ml vody. Na potenciovanie účinkov sa obyčajne pridávajú drogy:

calendulae, Radix althaeae a i. Toxickosť: Vyššie dávky majú účinok na centrálny nervový systém. Otrava sa bolesťami hlavy, závratmi, vracaním alebo ospalosťou.

Kumarín predlžuje protrombínový čas, brzdí tvorbu protrombínu, VII, IX, X faktora, a tým predlžuje krvácavosť. Dlhodobejšie užívanie rastliny môže vyvolať vnútorné krvácanie.

Odvodené prípravky: Species emollientes. (Deriváty sa nachádzajú v prípravkoch Pelentan a Pelentanettae.)

MELISSA OFFICINALIS L. (LAMIACEAE) MEDOVKA LEKÁRSKA - MEDUŇKA LÉKAŔSKÁ

Droga: Herba (officinalis). Obsahové látky: Listová droga obsahuje % silice (vňať 0,01-0,02 % ) , v ktorej je do 45 % gerániolu, do 50 % citronelalu, citral, citronelol a

Z ďalších látok asi 5 % tvoria triesloviny, sliz, flavonoidy, triterpé-nové látky (napr. kyselina oleánová a kyselina ursolová). Z ostatných organických kyselín je tu kyselina kávová (asi 1,6 %) a kyselina chlorogénová (asi 1,9 % ) . Vlastnosti: Nervínum, sedatívum, spazmolytikum,

Účinnosť: Terapeuticky najvýznamnejšia zložka medovky - silica - pôsobí sedatív-ne na centrálny nervový systém. Účinok na vegetatívne centrum sa liečebne využíva pri neurastenickom syndróme s vegetatívnou odozvou v srdcovocievnom systéme. Preto sa droga ordinuje pri psychicky podmienenom zrýchlení srdcovej činnosti, niektorých druhoch extrasystólií a pod. Okrem toho pôsobí upokojujúco na eretickú srdcovú činnosť. Podávanie medovky sa osvedčilo aj pri vegetatívnych poruchách funkcie tráviacej sústavy a pri predráždení nervovej sústavy s nespavosťou a pod.

Keďže silica má aj spazmolytické a protibakteriálne účinky, odporúča sa aj pri dyspeptických poruchách spojených s kolikami a plynatosťou. Rovnako účinná je pri žlčových ciest. Protibakteriálne účinky v tráviacom trakte poten-ciujú aj triesloviny a polyfenolové kyseliny. Silica sa nachádza aj vo vodných výluhoch, výraznejší terapeutický efekt má však v liehových výťažkoch, prípadne destilátoch, ktoré majú vyšší obsah silicových zložiek. Použitie: Na prípravu záparu z listovej drogy sa používa priemerná jednotlivá dávka 1,5 g, alebo 1 kávová lyžička na šálku vody; užíva sa 2-3-krát denne. Často sa však ordinujú aj vyššie dávky, Infusum melissae (5-10 g drogy na pohár vody, ktorý sa užíva po pohára denne), alebo z 2-3 kávových lyžičiek na šálku vody, ktorý sa pije 2-3-krát denne. Na prípravu záparu z vňate sa používa jednotlivá dávka minimálne 2 g, v praxi bežnejšie 1 polievková lyžica na šálku vody.

Na zvýraznenie účinkov sa pridávajú drogy: crataegi, Herba leonuri, Strobilus lupuli, Herba passiflorae, Radix valerianae, Herba bii a i.

Zlepšenie spazmolytického účinku pri poruchách tráviaceho systému sa dosiahne pridaním: Flos chamomillae, Folium menthae a i.

melissae citronellae) sa zvyčajne nahrádza lacnejším éterickým olejom s obsahom gerániolu. Získava sa z tropickej trávy Cymbopogon winte-rianus Jowitt (Voňatky Winterovej), ktorá sa destiluje cez medovkové listy, a preto sa označuje ako Oleum melissae indicum. Táto silica je súčasťou vetrovej vody (Aqua carminativa). Má podobný pach ako citrónová silica - Oleum citri.

melissae citratum sa získava destiláciou citrónového oplodia cez dovku. Má rovnaké použitie ako predchádzajúce silice. Toxickosť: Doposiaľ sa nezistili nijaké škodlivé účinky rastliny. Odvodené prípravky: Z listu: Oleum melissae. Z vňate: Species valerianae (ČsL 2); Alvisan Neo, Betulan, Eugastrin, Medovka lekárska - záparové vrecúška, Medov-ka lekárska Melaton, Nontusyl, Novo Passit, Neo.

MENTHA PIPERITA L. (LAMIACEAE) MÄTA PIEPORNÁ - MÁTA PEPRNÁ

Droga: menthae piperitae, Herba menthae piperitae. Obsahové látky: Z obsahových látok mäty je najdôležitejšia silica (1-3 %; z toho 50 % predstavuje najmenej - 5 % - jeho estery s kyselinou octovou a rovou), ďalej pinén, sabinén, pulegón, cineol, piperi-ton, mentofuran a i. Z ďalších obsahových látok sú najvýznamnejšie triesloviny (až 12 % ) , horčiny a flavónové glykozidy. Vlastnosti: Stomachikum, aromatikum, korigens, spazmolytikum, choleretikum, stimulans, analgetikum, anestetikum, antiseptikum. Účinnosť: Terapeutickú účinnosť drogy určuje predovšetkým mentol, ktorý má výrazné antiseptické vlastnosti. Lokálnym dráždením chladových receptorov potláča citlivosť nervových zakončení a vyvoláva príjemný pocit chladu, ktorý iné nepríjemné pocity, ako je napríklad svrbenie, pálenie, dráždenie alebo miernejšia bolesť. Preto sa droga (ale najmä izolovaný mentol) pridáva do mazadiel a mastí používaných jednak pri kožných ochoreniach, jednak na zapálené a bolestivé afek-cie nosovej sliznice.

Protizápalový a antiseptický účinok drogy sa využíva pri infikovaných kožných afekciách, zápaloch slizníc ústnej dutiny i horných dýchacích ciest a pri dysmikro-biálnych poruchách v tráviacom trakte. Terapeutickú účinnosť drogy podmienenú silicou vhodne dopĺňa vysoký obsah trieslovín. Droga má spazmolytické účinky na tráviacu rúru, preto sa odporúča pri bolestivých dyspeptických ťažkostiach spojených s meteorizmom. Normalizáciu tráviacich procesov potenciuje ešte žlčopud-

a žlčotvorným účinkom. Silica napomáha aj vylučovanie tráviacich enzýmov, čím zlepšuje chuť do jedenia. Podáva sa ako pomocný liek pri žlčových kameňoch a zápaloch žlčových ciest.

Výskumy v ostatných rokoch potvrdili aj mierny svaly tepien, čím sa znižuje krvný tlak.

Známy je povzbudzujúci účinok mentolu na centrálny nervový systém pri užívaní v terapeutických dávkach. Použitie: z listovej drogy sa pripravuje z jednotlivej dávky 1,5 g, alebo z 1 kávovej lyžičky na šálku vody; pije sa 3-krát denne pred hlavnými jedlami. Často sa užíva aj 1-3 %

Na prípravu záparu z vňate sa používa jednotlivá dávka 3 g, alebo 2 kávové lyžičky na šálku vody; pije sa 3-krát denne pred jedením.

Tinctura menthae piperitae má priemerné dávky 1-2,5 g pro dosi; v praxi sa

bežnejšie podáva po 30-50 kvapiek 2-5-krát denne. Maximálna dávka pro dosi je 5 g 6).

menthae piperitae sa môže pri perorálnom užívaní dávkovať po 0,02-0,04 g pro dosi a g pro die; v praxi sa však bežnejšie užívajú denne kvapky (1 g = asi 52 kvapiek). Zvonka sa aplikuje v 1-5 % riedení.

Aqua menthae sa odporúča na výplachy ústnej dutiny a hrdla, ale aj na vnútorné užívanie. V tejto indikácii sa deťom podávajú 1-3 kávové lyžičky denne, dospelým 1 lyžica niekoľkokrát v priebehu dňa.

Mentholum má jednotlivú dávku 0,05 g. Na sliznice sa aplikuje jeho 0,3 % roztok, na kožu 1-10 % koncentrát. Na inhaláciu, prípadne ako aerosól, sa používa z 1-2 g drogy na pohár vriacej vody. Veľmi účinná je kombinácia so synergickými silicami Oleum eucalypti, Oleum pini pumilionis a pod.

Na potenciovanie spazmolytického účinku sa osvedčilo drogu kombinovať s: Herba chelidonii, Radix valerianae a i.

Rastlina je pri užívaní v terapeutických dávkach úplne neškodná, a preto vhodná aj pre pediatrickú a geriatrickú terapeutickú prax.

Vyššie dávky mentolu, respektíve silice (Oleum menthae piperitae), môžu spôsobiť otravu. Deti reagujú na predávkovanie mentolu citlivejšie než dospelí. Intoxikácia sa prejavuje vracaním, ataxiou, stuporom a konvulziami. Môže nastať aj paralýza vitálnych centier v mieche.

Terapeuti musia rátať s možnosťou vzniku alergie na mentol. Odvodené prípravky: Z listu: Tinctura menthae piperitae, Oleum menthae piperitae, z ktorého sa vyrába Aqua carminativa (ČsL 3), Aqua menthae (ČsL 2), Spiri-tus menthae (ČsL 2), Spiritus (ČsL 2), Spiritus aromaticus (ČsL 2); Borozan, Mentholum (z neho sa vyrába Boldochol I a II, Calovat,

Haemorrisan ung., Ga-Fo, Inhalex, Rheumosin; Laxen vet), Gynastan. Z vňate: Species carminativae (ČsL 3), Species aromaticae (ČsL 2), Species

valerianae (ČsL 2), Mentholum, Sennagran, Alvisan Neo, Betulan, Detský čaj s rumančekom, Species pectorales Planta, Stomaran, Tormentan, Valofyt Neo, Borozan, Laxafel, Cutisan, Hemoral, Javorina, Pernisan, Thé Salvat, Species uro-logicae P. P., Boldogran, Calmonal, čaj v záparových vrecúškach,

Máta peprná Foltusin.

MENTHA L. VAR. CRISPATA SCHRAD. (LAMIACEAE) MÄTA KLASNATÁ (ODRODA KUČERAVÁ) - MÁTA KLASNATÁ

KADEŔAVÁ)

Rovnocenné drogy majú aj druhy: Mentha aquatica L. var. crispa (L.) Benth. (mäta vodná - máta vodní) a Mentha longifolia (L.) Huds. subsp. undulata Briq. (mäta dlholistá - máta dlouholistá)

Droga: menthae Herba menthae crispae. Obsahové látky: Najdôležitejšou účinnou látkou je silica (1-2,5 %) s hlavnými zložkami karvónom, dihydrokuminalkoholom, dihydrokarveolacetátom; na rozdiel od

silice mäty piepornej však neobsahuje Ďalej obsahuje triesloviny, horčiny a flavóny apigenín, hesperidín). Vlastnosti: Stomachikum, karminatívum, korigens. Účinnosť: Okrem účinkov vyvolaných mentolom je účinnosť rovnaká ako pri Men-tha piperita (pozri predchádzajúcu stať). Použitie: z listov (podobne aj z vňate) sa pripravuje z jednotlivej dávky 1,5 g, alebo z 1 kávovej lyžičky na šálku vody; pije sa 3-krát denne po 1 šálke.

menthae crispae sa dávkuje po 0,1 g pro dosi, t. j. po 4 kvapky (DAB 6). Ako korigens sa užíva jeho 0,1 % roztok. Na potieranie menších plôch zvonka sa používa nezriedená silica.

Tinctura menthae crispae má maximálnu dávku pro dosi 5 g (DAB 6). Toxickosť: Terapeutické užívanie drogy z listu a vňate nemá nijaké nepriaznivé vedľajšie účinky. Predávkovanie silice však pôsobí toxicky - podobne ako pri Mentha piperita (pozri predchádzajúcu stať). Odvodené prípravky: Tinctura menthae crispae, Oleum menthae crispae.

TRIFOLIATA L. VACHTA TROJLISTÁ - VACHTA TROJLISTÁ

Droga: trifolii fibrini (syn.: menyanthidis, trifolii aquatici, trifolii Folium trifolii palustris).

Obsahové látky: Listová droga vachty obsahuje predovšetkým glykozidické horčiny, ako sú napríklad menyantín a loganín swerozid, tiafolín. Okrem toho obsahuje flavonoidy hyperozid, rutín, trifoliozid, do 7% trieslovín, estery organických kyselín, saponíny, pektín, vitamín C, sacharidy, malé množstvo silice a alkaloidov (gencianín, gencialutín, gencianidín). Nachádza sa tu aj menšie množstvo organicky viazaného jódu. Vlastnosti: stomachikum, tonikum, metabolikum, mierne cholagogum a antipyretikum. Účinnosť: Droga pôsobí predovšetkým ako amarum - patrí do skupiny horčín nazvaných čisté (tzv. pura). Bezprostredným účinkom na žalúdočnú sliznicu zlepšuje sekréciu žalúdočnej šťavy a peristaltiku čriev. Jej účinok teda nie je závislý od reflexného pôsobenia cez chuťové receptory. Zlepšenie chuti do jedenia a zrýchlenie trávenia potenciuje aj jej žlčopudný účinok. Terapeuticky sa droga uplatňuje pri nedostatočnom alebo nepravidelnom vylučovaní žalúdočnej šťavy, pri zlom trávení zapríčinenom hypotóniou tráviacej rúry a pri sekundárnej poruche tráviacich orgánov, ktorá vznikla následkom vyčerpávajúcej choroby. Odporúča sa aj pri realimentácii po kvalitatívne nedostatočnej výžive (predovšetkým u starších pacientov). Úprava trávenia a vstrebávania pri týchto stavoch pôsobí na organizmus celkovo ionizujúco a druhotne zlepšuje psychosomatický stav, preto sa droga oprávnene pokladá aj za vhodné nervínum. Použitie: Práškovaná droga z listu sa užíva v oblátkach alebo v kapsliach v jednotlivých dávkach 0,5 g, a to denne. Infusum seu Decoctum menyanthidis

(4 g drogy na 200 ml vody) sa užíva denne po lyžiciach, 30 minút pred jedením.

Vachta sa pridáva ako adjuvans k iným rastlinám, a to najmä vtedy, ak treba pridať horčiny (číslo horkosti má najmenej 4 000).

Náhradné drogy sú Radix gentianae a Herba centaurii. Užívanie vachty sa neodporúča gravidným ženám; inak nie sú známe ni

jaké škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Extractum fluidum (ČsL 2), Species amaricantes (ČsL 2), Species stomachicae (ČsL 2), Tinctura (ČsL3); Digestan (vet).

OCIMUM BASILICUM L. (LAMIACEAE) BAZALKA PRAVÁ - BAZALKA PRAVÁ

Droga: Herba basilici (syn. Herba basilici). Obsahové látky: Droga bazalky obsahuje do 1,5 % silice (v nej do 55 % vikolu, linalol, gáfor, pinén a Okrem toho asi 4 % trieslovín, saponín, vonoidy, glykozidy. Vlastnosti: spazmolytikum, stomachikum, aromatikum, mierne antiseptikum, laktagogum, balneologikum. Účinnosť: Silica svojím pôsobením povzbudzuje činnosť tráviacich orgánov, pričom súčasným miernym antiseptickým pôsobením ovplyvňuje aj nežiadúcu črevnú flóru. Reflexným zvýšením vylučovania tráviacich enzýmov zlepšuje chuť do jedenia. Navyše uvoľňuje hladkého svalstva v tráviacom trakte (ale aj v prieduškách). Droga sa odporúča pri dyspeptických stavoch s meteorizmom. Vňať je predovšetkým zložkou bylinných aromatických kúpeľov na osvieženie, pričom jej silica pôsobí aj Pre lahodnú vôňu sa pridáva do čajovín. Zvonka sa aplikuje odvar z drogy na zapareniny a rozličné dráždivé kožné afekcie. Okrem silice tu terapeuticky pôsobí trieslovina. Použitie: Na prípravu záparu sa používa priemerná jednotlivá dávka 1,5 g, alebo 1 kávová lyžička drogy na pohár vody; pije sa 2-3-krát denne. Terapeuticky sa využíva aj práškovaná droga (1-2 g pro dosi). Perorálne sa často aplikuje 3 %

Na vonkajšiu aplikáciu sa používa 5-10 % odvar, ktorý sa však povarí len krátko, aby nevyprchala silica.

Droga bazalky sa často kombinuje s inými drogami (napr. Herba bursae pas-toris) a potom sa zvonka aplikuje na kožné defekty.

Príbuzné účinky má droga Herba Toxickosť: Doposiaľ sa nezistili nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z bazalky.

ONONIS SPINOSA AGG. (FABACEAE) IHLICA TŔNITÁ - JEHLICE TRNITÁ

Droga: Radix ononidis (spinosae). Obsahové látky: Koreňová droga ihlice tŕnitej obsahuje do 0,2 % silice (napr. spi-

glykozid ononín, onospín, asi 0,3 % onokolu ononid, trieslovinu, živicu, veľa minerálnych solí, organické kyseli

ny (aj citrónovú), sacharidy. Vlastnosti: metabolikum,

Účinnosť: Silica a flavonoidy majú výrazné diuretické účinky. Urýchľujú vylučovanie močoviny a chloridov bez škodlivého pôsobenia na obličkový parenchým. Okrem toho silica napomáha aj vylučovanie žalúdočnej kyseliny, a tým zlepšuje chuť do jedenia. Zlepšenie trávenia a zvýšenie diurézy urýchľuje celkovú látkovú premenu. Silica a triesloviny zodpovedajú za protizápalové účinky na sliznice tráviaceho traktu, pričom silica účinkuje aj mierne v močových cestách. Močopudné vlastnosti drogy predurčujú terapeutické použitie rastliny pri zápalových ochoreniach močových ciest, močových kameňoch, ale aj pri pakostnici (ar-thritis urica). Pre metabolické vlastnosti sa pridáva do antireumatických zmesí. Účinky silice a terapeuticky s úspechom využívajú aj pri ošetrovaní hemoroidov. Použitie: Odvar sa pripravuje z priemernej jednotlivej dávky 1,5 g, alebo z 1 kávovej lyžičky drogy na šálku vody; pije sa 2-3-krát denne. Vyššie dávkovanie má De-

Radicis ononidis, ktorý sa pripravuje z jednotlivých dávok 3-5 g a užíva sa 2-3-krát denne. Po troch dňoch treba užívanie na viac dní prerušiť.

Na zvýšenie diuretického účinku sa kombinuje s drogami: Radix petroselini, betulae, Herba equiseti, Radix levistici a i.

Toxickosť: Aj keď droga nemá priame škodlivé účinky, neodporúča sa užívať ju ne prípadne vo vyšších dávkach; pri nekontrolovanom saluretickom pô

sobení môže vyvolať poruchu rovnováhy minerálnych látok. Odvodené prípravky: Species diureticae (ČsL 2), Betulan, Species cholagogae Planta, Species diureticae Planta, Species urologicae Planta, Nephrosal.

ORIGANUM VULGARE L. (LAMIACEAE) PAMAJORÁN OBYČAJNÝ - DOBROMYSL OBECNÁ

Droga: Herba origani (syn.: Herba vulgaris, Herba origani vulgaris). Obsahové látky: Droga vňate obsahuje predovšetkým silicu (0,2-1,5 % ) , ktorú reprezentuje najmä (až 16 % ) , karvakrol a ďalšie terpény. Ďalej sa tu nachádza do 8 % trieslovín, horčina a iné látky. Vlastnosti: Aromatikum, stomachikum, expektorans, spazmolytikum, mierne antiseptikum a diuretikum, Účinnosť: Aromatická silica zvyšuje sekréciu tráviacich enzýmov, ale aj sekréciu slizníc dýchacích ciest, kde súčasne pôsobí mierne pôsobí nielen na hladké svalstvo tráviacich ciest, ale aj na svalovinu maternice, čím tlmí menštruačné bolesti.

Okrem toho má silica povzbudzujúci a euforizujúci (narkotický) vplyv na centrálny nervový systém. Pôsobí tiež cez čuchové receptory; pridáva sa do posilňujúcich aromatických kúpeľov (aj pri reumatizme).

Zlepšenie chuti do jedenia napomáha aj horčina. Priaznivé pôsobenie silice pri dyspepsiách s kŕčmi potenciuje trieslovina. Použitie: Na prípravu záparu sa používa jednotlivá dávka 1-2 g, alebo 1 kávová lyžička drogy na šálku vody; pije sa 2-krát denne. Maximálna denná dávka na horúci

je obvykle 4-6 g, t. j. v praxi najčastejšie 2-3 plné kávové lyžičky. Táto príjemná aromatická droga sa pridáva ako vôňové korigens do rozlič

ných čajovín. Jej a pôsobenie sa najčastejšie zvýrazňuje kombináciou s inými vhodnými drogami. podporuje napríklad kombinácia s drogami: Lichen islandicus, seu a i.

origani má v malých dávkach stimulačný a vo väčších dávkach narkoti-začný účinok. Toxickosť: Droga nemá nijaké škodlivé účinky. Príznaky otravy by mohli vzniknúť pri predávkovaní silice (Oleum origani), ale predovšetkým izolovaného ktorý v dávke nad 5 g môže vyvolať hemolýzu a hemoglobinúriu. Odvodené prípravky: Oleum origani; Species aromaticae, Melaton.

PANAX GINSENG C. A. (ARALIACEAE; SYN. PANAX SCHINSENG NEES) VŠEHOJ ÁZIJSKÝ (ŽEŇ-ŠEŇ) - VŠEHOJ

Droga: Radix ginseng (červený - chong-sam, biely - pak-sam). Obsahové látky: Koreň všehoja obsahuje panaxsaponín s aglykónom kyselinou anolovou, panaxozidy (A-F) s aglykónmi steroidného charakteru panaxatriolom a panaxadiolom, silicu panacén (obsahuje najmä seskviterpény) a kyselinu panaxovú (zmes mastných kyselín: palmitovej, stearovej, olejovej a linolovej). Z ostatných látok sú to alkaloidy, škrob, sacharóza, fytosteroly, pektíny, triesloviny, živice, sliz, z vitamínov najmä a C, a veľké množstvo minerálnych látok. Vlastnosti: Tonikum, roborans, stimulans, metabolikum, anaboli-

antisklerotikum, antidiabetikum, Účinnosť: Glykozidy koreňovej drogy všehoja regulujú energetické zabezpečenie funkcií orgánov i orgánových systémov a zvyšujú adaptačné možnosti centrálneho nervového systému, výkonných orgánov i endokrinných žliaz (vrátane nadobli-čiek). Pri psychických a stresoch pôsobia a to tým, že chránia organizmus pred vyčerpaním a zlyhaním adaptačných mechanizmov.

Pozitívny vplyv na činnosť centrálneho nervového systému sa prejavuje aj obnovou zhoršených funkcií zmyslových orgánov, najmä zraku a sluchu.

Okrem celkového zlepšenia látkovej premeny prípravky z koreňa indukujú aktivitu kľúčových enzýmových systémov a stimulujú syntézu bielkovín i nukleových kyselín. Pôsobia tým na regeneráciu tkanív, orgánov a celých systémov, čo sa terapeuticky využíva najmä v rekonvalescencii po ťažkých katabolizu-

chorobách, prípadne pri úbytku bielkovinových štruktúr v starobe, pri toasténii a pod. Dobré liečebné výsledky sa dosahujú aj pri zhoršenej perfúzii živín v organizme zapríčinenej artériosklerózou.

Pri malnutrícii s anorexiou zlepšuje trávenie, čím prispieva k celkovej roborácii organizmu.

Známe sú aj antidiabetické účinky rastliny. Po podaní adrenalínu sa normalizuje hyperglykémia, čo súvisí s vplyvom proti energetickému plytvaniu. Hypoglykemické účinky má aj pri alimentárnom zvýšení koncentrácie krvného cukru a pri poruche utilizácie glukózy, t. j. pri cukrovke.

Okrem iných účinkov sa droga zúčastňuje aj na aktivizácii krvotvorby. zidy napomáhajú znižovanie krvného tlaku pri hypertenzii.

Pri vonkajšej aplikácii výťažky z koreňa uľahčujú hojenie tým, že podporujú granuláciu aj epitelizáciu. Použitie: Rozdiely v účinnosti červeného a bieleho koreňa sú len kvantitatívne; far-makodynamické účinky obsahových látok obidvoch drog sú rovnocenné.

Dávkovanie koreňa závisí od množstva účinných látok, ktoré sú variabilné podľa pestovateľských oblastí, času zberu, ako aj podľa ďalších exogénnych vplyvov.

Pri experimentoch na zvieratách sa zistila maximálna účinnosť glykozidov v rozpätí 0,001 25-0,005 g na 1 kg hmotnosti.

Štandardizované tinktúry a extrakty sa dávkujú podľa odporúčania výrobcu. Toxickosť: Glykozidy majú veľmi nízku toxickosť. Pri experimentoch na myšiach určili jej hodnotu = 1,40 + 0,06 g/kg.

Glykozidové frakcie z koreňa nemajú nepriaznivé vedľajšie účinky ani pri dlhodobom užívaní. Odvodené prípravky: Zatiaľ sa u nás používajú tinktúry, extrakty, čajoviny, prášky a tablety výlučne zahraničnej proveniencie.

VER RHOEAS L. MAK VLČÍ - VLČÍ

Droga: rhoeados (syn.: papaveris rhoeados, Petalum rhoeados). Obsahové látky: Účinnými látkami drogy maku sú alkaloid readín (asi 0,03 %) spolu s ďalšími príbuznými alkaloidmi, antokyánové farbivá (cyanín, sliz, živica a organické kyseliny (napr. mekónová). Vlastnosti: Expektorans, antitusikum, mierne sedatívum, vzhľadové korigens. Účinnosť: Obsah slizu podmieňuje protektívne pôsobenie drogy, ktorá chráni zapálené sliznice pri ochoreniach horných dýchacích ciest a pri zápaloch ústnej dutiny. Už v dávnej minulosti sa droga užívala proti kašľu. Jej podávanie sa odporúča najmä v pediatrickej a geriatrickej praxi v prípadoch, keď sú kontraindikované ko-deínové prípravky. Okrem expektoračného antitusického efektu sa pri nočnom dráždivom využíva aj mierne pôsobenie. Použitie: Na prípravu záparu sa ordinuje priemerná jednotlivá dávka 1 g 6), bežnejšie 2 kávové lyžičky drogy na šálku vody. Iný predpis má Decoctum Floris rhoeados (1 lyžica drogy na 1,5 pohára vody), ktorý sa užíva denne po 1 lyžici.

Pre pediatrickú terapeutickú prax je výhodnejší sirup (2 lyžice medu na 1/2 pohára odvaru z 1 kávovej lyžičky kvetu), ktorý sa podáva po kávových lyžičkách.

Toxickosť: Kvet vlčieho maku nemá pri užívaní v predpísaných dávkach vedľajšie účinky. (Otravy sa môžu vyskytnúť po užití ópia, ktorý sa v nebezpečnom množstve nachádza v iných častiach rastliny - napr. v makovici.) Odvodené prípravky: Sirupus rhoeados.

VER SOMNIFERUM L. MAK SIATY -

Droga: (syn. papaveris. Obsahové látky: Surové ópium (zaschnutá mliečna šťava, ktorá sa získava nareza-

nezrelých makovíc) obsahuje asi % alkaloidov (poznáme asi 40 druhov). Z chemického hľadiska patria alkaloidy do rozličných skupín, napríklad

(do 20,8 % morfínu, do 6,6 % kodeínu a do 7,4 % tebaínu), benzylizo-chinolínovej (do 4,5 % papaverínu, laudanín), ftalidizochinolínovej (do 12,8 % noskapínu čiže narkotínu, do 0,7 % narceínu) a protopínovej (protopín).

Alkaloidy sú sčasti viazané ako mekonáty (soli kyseliny mekónovej), sčasti ako laktáty. Okrem toho ópium obsahuje ešte živice, tuky, látky a i.

U nás sa čisté alkaloidy izolujú z makovíc. Semená maku obsahujú predovšetkým olej (do 60 % ) , ktorého hlavnú zložku

tvoria glyceridy kyseliny linolovej a stopy alkaloidov. Vlastnosti: Ópium: silné analgetikum, anodynum, antidiaroikum, sedatívum, narkotikum, hypnotikum. (Prevládajúci účinok ópia určuje predovšetkým obsah morfínu.) Kodeín: antitusikum. Papaverín: mierne stimulans a spazmolytikum. Účinnosť: Ópium (stuhnutá mliečna šťava - latex -, ktorú vylučujú mliečnice tkanív celej rastliny) má kvalitatívne odlišný celkový účinok ako jeho jednotlivé alkaloidy. Prevládajúci účinok ópia určuje obsah morfínu. Ostatné alkaloidy pôsobia buď synergicky, alebo Morfín je ako analgetikum-anodynum nenahraditeľný pri neznesiteľných bolestiach, ktoré sa nedajú utlmiť inými prostriedkami. Podáva sa pri zhubných nádoroch, ťažkých mechanických, termických a chemických úrazoch, srdcovom infarkte, obličkových kolikách a pod.

Narkotický účinok morfínu na CNS vyvoláva pokles spotreby kyslíka čo sa terapeuticky využíva pri takých ťažkých stavoch, ako sú napríklad: car-

pulmonum a arteriae Na druhej strane však môže byť nebezpečný, pretože zapríčiňuje útlm dýchacieho centra (najmä pri hy-poxemických stavoch centrálneho pôvodu).

Vhodnou indikáciou na podanie ópia sú neúčelné hnačky s črevnými kolikami, ktoré vyčerpávajú organizmus. V týchto prípadoch uvoľňuje spomaľuje peristaltiku a zmierňuje sekréciu. Pritom synergicky spolupôsobí aj papaverín, ktorý uvoľňuje spazmy hladkého svalstva tráviacich orgánov. Rovnaký účinok má aj na tepny (vrátane koronárnych a mozgových).

Pôsobenie morfínu sa začína krátkym dráždením, ktoré sa prejavuje príjemnými pocitmi a zrýchleným tokom myšlienok. Po tomto štádiu nastane útlm mozgovej činnosti s blaženým pocitom spokojnosti, vymiznutia strachu, nepokoja, nervozity, vyvíja sa eufória a postupne nastupuje spánok. Útlm zachváti aj senzorické centrá, ktoré vnímajú bolesť, a subkortikálne centrá v priebehu dráhy bolesti v ta-

lame. Rovnako vo pôsobí aj na centrum pre kašeľ a na dýchacie centrum. Vyššie dávky alebo nevhodná indikácia môžu po úvodnom kesovom dýchaní zapríčiniť ochrnutie dýchania.

Opakované podávanie vyvoláva liekovú závislosť Na torické centrum pôsobí morfín len nepatrne. Miernym znížením jeho tonusu spôsobuje nepatrnú dilatáciu ciev na koži, ktorá je aj následkom tlmivého účinku na termoreguláciu. Tonus vágu sa zvýši a zníži sa počet pulzov.

U niektorých jedincov vyvoláva morfín nauzeu a vracanie (pravdepodobne dráždením centra pre vracanie).

Morfín utlmuje aj sekréciu žalúdočnej šťavy, pritom však zvyšuje tonus a tilitu žalúdka, ako aj napätie svalov pyloru. Následkom toho sa predlžuje vyprázdňovanie žalúdka až o 12 hodín (atropín tento účinok ruší). Rovnaký vplyv má morfín aj na sekréciu v črevnom trakte i v pankrease a na vylučovanie žlče. Zvýšenie tonusu hladkého svalstva a spomalenie peristaltiky v tráviacej rúre vyvoláva obstipáciu. Tento účinok vzniká jednak priamym pôsobením morfínu na črevnú stenu, jednak utlmením defekačného reflexu. Okrem toho tu spolupôsobí spaz-

Oddiho zvierača, spomalenie prietoku žlče v žlčovodoch a zvýšenie jej tlaku. vzniká centrálnym účinkom, pravdepodobne dráždením cholínergické-

ho centra okulomotória. Morfín zvyšuje tonus i peristaltiku močového mechúra a súčasne aj napätie

sfinktra. Podobne pôsobí na svalstvo maternice. Utlmením termoregulačného centra znižuje telesnú teplotu na subnormálne

hodnoty. Okrem toho zvyšuje koncentráciu krvného cukru a urýchľuje zrážavosť krvi.

Kontraindikácie použitia ópia limituje predovšetkým obsah morfínu v droge. Podávanie ópia sa zakazuje pri stavoch s útlmom dýchacieho centra, pri úrazoch hlavy, zvýšenom vnútrolebkovom tlaku, otrave kŕčovými jedmi, počas liečby inhi-

monoaminooxidázy a do dvoch po jej skončení, pri bronchiálnej astme, ťažkej pečene, akútnej pankreatitíde a pri porfýrii. Takisto sa nesmie podávať ženám pred pôrodom, dojčiacim matkám a deťom do jedného roka.

Kodeín pôsobí pomerne selektívne na centrum pre kašeľ, ktoré utlmuje (na rozdiel od morfínu, ktorý súčasne tlmí aj dýchacie centrum); odporúča sa preto pri neproduktívnom dráždivom V ojedinelých prípadoch alebo v nadmerných dávkach však môže tlmiť aj dýchacie centrum. Analgetické pôsobenie kodeínu spočíva v účinku iných analgetík. Väčšie dávky spôsobujú podráždenie podobné alkoholickému, ktoré vyvoláva spavosť. Pri užívaní v terapeutických dávkach má slabý účinok na mozgovú kôru, ale nefyziologické dávky môžu vyvolať konvulzie. Napriek tomu, že nepôsobí ako morfín, pri dlhodobejšom užívaní zapríčiňuje závislosť od kodeínu - kodeinizmus.

Kodeín je kontraindikovaný pri viaznúcej expektorácii, pretože bráni vykašlá- a v pokročilejšom štádiu obštrukčnej choroby.

Papaverín má mierne dráždivé účinky na dýchacie centrum. Spazmolytickým pôsobením uvoľňuje hladké svalstvo tráviaceho systému a ciev. Slabší je jeho účinok na koronárne tepny. Keďže na papaverín najvýraznejšie reagujú bunky hladkého svalstva, odporúča sa pri bolestivých spazmoch v tráviacej rúre, žlčových a

močových cestách, pri spastickej bronchitíde, cievnych embólii pľúcnice a pri Raynaudovej chorobe. Pri intravenóznom podaní spomaľuje činnosť prevodového systému srdca, a tým vyvoláva arytmiu a pokles krvného tlaku. Veľké dávky

g) zvyšujú reflexnú dráždivosť. Kontraindikované je intravenózne podanie papaverínu chorým s vážnym po

škodením myokardu a s poruchami srdcového rytmu; zvýšená opatrnosť pri indikovaní sa vyžaduje aj u pacientov s glaukómom.

Narkotín má slabšie účinky na centrálnu nervovú sústavu ako morfín. Selektívne tlmí centrum pre kašeľ, pričom však neznižuje sekréciu v prieduškách. V malých dávkach pôsobí povzbudivo na dýchacie centrum, preto sa odporúča jeho podávanie spolu s ktorý má depresívny vplyv na dýchanie. Narkotín má iba nepatrný vplyv na črevnú aj pri užívaní vo vysokých dávkach ju spomaľuje len mierne.

Tebaín nemá vplyv na centrálny nervový systém. Rovnako ako strych-nín pôsobí dráždivo na spinálnu miechu. Samostatne sa nepoužíva. Použitie; pulveratum (obsahuje 9,8-10,2 % morfínu) sa dávkuje 0,05 g pro dosi a 0,2 g pro Maximálne dávky predstavuje 0,15 g pro dosi a 0,5 pro die.

opii obsahuje 10 % bezvodého morfínu; dávkuje sa rovnako ako pulveratum. Pulvis ipecacuanhae opiatus (Pulvis Poverí) sa užíva 0,3 g pro dosi a 1,0 g pro die; maximálne dávky predstavuje 1,5 g pro dosi a 5,0 g pro die. Extrac-

opii siccum sa podáva g pro dosi a g pro die; maximálne dávky predstavuje 0,1 g pro dosi a 0,3 g pro die. Niektoré zahraničné liekopisy -napríklad poľský - uvádzajú maximálne dávky 0,075 g pro dosi a 0,25 g pro die. Tinctura opii obsahuje 0,95-1,05 % bezvodého morfínu. Bežne sa podáva 0,5 g pro dosi a 3 g pro die; maximálne dávky predstavuje 1,5 g pro dosi a 5 g pro die.

Keď sa v recepte uvedie označenie expeduje sa pulveratum. Zmes ópiových alkaloidov podlieha ustanoveniam zákona o opiátoch.

Morphinium chloratum má pri subkutánnej alebo intramuskulárnej aplikácii bežné terapeutické dávky 0,01 g pro dosi a 0,03 g pro die. Maximálna podkožná dávka je 0,02 g pro dosi a 0,06 g pro die. Dojčatám vo veku 6-12 (len v nevyhnutnom prípade) sa ordinuje ().()()() 2 g na 1 kg hmotnosti (výhodnejšie je podať Dolsin inj.). Deťom vo veku 1-6 rokov sa podáva priemerná jednotlivá dávka g; vo veku rokov sa alebo vnútrosvalovo aplikuje

g. Pri potrebe rýchleho nástupu účinku možno pomaly intravenózne aplikovať

morfín ležiacemu pacientovi - dávka sa však musí znížiť o 1/3-1/2! Morfínové prípravky podliehajú rovnako ako ópiové alkaloidy ustanoveniam

zákona o opiátoch. Codeinium dihydrogenphosphoricum (alebo vo forme chloridu) sa užíva

g pro dosi a 0,1 g pro die; maximálne dávky sú 0,075 g pro dosi a g pro die. Deťom sa podáva 0,001 5 g na 1 kg hmotnosti na deň (0,045 g/nr/deň). Vý

sa môže podať dojčatám vo veku 2-12 mesiacov 0,003 g, deťom vo veku 1-6 rokov, 0,003-0,007 5 g a vo veku 6-15 rokov 0,007 5-0,015 g pro dosi 2-3-krát denne.

Papaverinium chloratum sa užíva perorálne 0,05 g pro dosi a 0,4 g pro die;

maximálne dávky predstavuje 0,2 g pro dosi a 0,6 g pro die. a vnútrosva- (vo výnimočných prípadoch veľmi pomaly vnútrožilovo) sa podáva 0,06 g pro

dosi a 0,12 g pro die; maximálne dávky predstavuje 0,2 g pro dosi a 0,6 g pro die. (V niektorých zahraničných liekopisoch iba 0,1 g pro dosi a 0,2 g pro die.)

Narkotinium chloratum (Narkotinum hydrochloricum) - oficinálny v zahraničných liekopisoch - sa bežne užíva 0,02 g pro dosi a 0,09 g pro die. Maximálna dávka pro dosi je 0,06 g a pro die 0,18 g.

papaveris slúži na prípravu emulzií; pridáva sa do mastí a mazadiel. Toxickosť: Pri dávkovaní ópia sa uvádza ako toxická dávka 0.02 g a ako najmenšia smrteľná dávka 0,5 g. Bežná smrteľná dávka ópia je 2-4 g.

Pri otrave prevládajú účinky morfínu, ktorý oslabuje respiráciu a niekedy vyvoláva Cheynovo-Stokesovo dýchanie. Po úvodných psychických a vegetatívnych príznakoch, spojených so začervenaním tváre a svrbením tela, sa prejaví za a konvergencia bulbov. Smrť nastane následkom ochrnutia vegetatívnych centier.

Pri dávkovaní morfínu sa uvádza ako najmenšia toxická dávka 0,002 5 g a ako najmenšia smrteľná dávka 0,015 g. Bežná smrteľná dávka morfínu je 0,3-0,4 g pri podávaní per os a g pri subkutánnej aplikácii.

Antidotum morfia je amifenazol (Amiphenazol prípadne (Nalorphine).

Opakované užívanie morfínu a jeho derivátov zapríčiňuje liekovú závislosť -toxikomániu.

Pri kodeíne sa uvádza ako najmenšia zistená toxická dávka 0,01 g a ako na dávka nad 0,5 g. Pri otravách sa prejavuje centrálna stimulácia a excitácia. U detí vznikajú kŕče, vracanie, ospalosť, prípadne útlm dýchacieho centra, cyanó-za a kóma. Pri poruchách myokardu hrozí nebezpečenstvo a to predovšetkým po intravenóznej aplikácii. Odvodené prípravky: Z ó p i a: + § pulveratum, + § Extractum opii siccum, + § Tinctura opii, + § Pulvis ipecacuanhae opiatus; Novopon. Z m o r f í n u : + §

morphinii chlorati, Morphin Spofa, Morphin-Atropin Spofa. Z + (§) Codeinium Codein Spofa, Alnagon, Benephorin, Ipecarin, Cholaspan, Kodynal, Neuralgen, Phenocodin, Pleumolysin, ralgin. Z + Papaverinium chloratum; Papaverin Spofa, Papave-rin-Atropin Spofa, Spofa, Boldochol II, Contraspan, Gastrogel compositum, Cholaspan, Sedobelin, Spasmo-Eunalgit, Spas-moveralgin.

Z izolovaných alkaloidov ópia a z ich umele derivátov sa u nás priemyselne vyrába vyše 30 prípravkov.

PASSIFLORA INCARNATA L. MUČENKA PLEŤOVÁ - MUČENKA PLETNÍ

Droga: Herba passiflorae. Obsahové látky: Účinnými obsahovými látkami mučenky sú indolové alkaloidy, ako napríklad harmín (0,05 % ) , a flavónové glykozidy saponarín, saponaretín, vitexín; okrem nich sa tu nachádzajú pektín a

Vlastnosti: Sedatívum, hypnotikum, Účinnosť: Za nositeľa sedatívnych vlastností sa pokladá indolový alkaloid karbolí-nového typu čiže pasiflorín Pri experimentoch na zvieratách sa podarilo dokázať vplyv izolovaných Droga má centrálny účinok na vegetatívne ústredia; mierne znižuje krvný tlak, ale tento vplyv sa na cirkulácii krvi výraznejšie neprejavuje. Terapeuticky sa využíva celkove upokojujúce pôsobenie pri neurasténii, stavoch predráždenia a psychického vypätia s chvením i zvýšeným svalovým napätím, pri nespavosti a pri palpitáciách neurotického pôvodu.

V pediatrickej praxi sa najčastejšie ordinuje pri hysterických reakciách. Podáva sa aj pri bolestiach hlavy sprevádzajúcich duševné vypätie a exhaustívne stavy. Použitie: Priemerná jednotlivá dávka drogy na prípravu záparu je 2 g (PhHelv VI). V praxi sa častejšie pripravuje z 1 polievkovej lyžice drogy na šálku vody; užívajú sa 2-3 šálky denne. Bežnejšie sa užíva 2 % ktorý sa pije po 2-3 šálky denne.

Extractum passiflorae fluidum sa užíva v dávke g denne. Tinctura passiflorae sa podáva v dávke 0,5-1 g denne. Droga sa najčastejšie kombinuje s podobne pôsobiacimi drogami, ako sú na

príklad: Radix valerianae, Strobilus lupuli, Herba hyperici, Herba melissae, crataegi a i. Toxickosť: Ani pri dlhodobej terapii predpísanými dávkami sa nezistili nijaké škodlivé účinky. Odvodené prípravky: passiflorae, Flos passiflorae; Extractum passiflorae fluidum, Tinctura passiflorae; Novo Passit.

PETROSELINUM A. W. (APIACEAE) PETRŽLEN ZÁHRADNÝ - PETRŽEL KADEŔAVÁ

Droga: Fructus petroselini (syn.: petroselini, Fructus apii hortensis, Fructus petroselini crispi), Radix petroselini (crispi). Obsahové látky: Plodová droga petržlenu obsahuje 2-7 % silice (v nej 18 % apiolu, 10 % alyltetrametoxybenzén, 1,12-1,87 % flavonoidov a do 1,4 % glykozidu apiínu. Okrem toho sa v silici nachádzajú glyceridy kyseliny petro-zelínovej i petrozelidínovej a stopy bergapténu. Plody ďalej obsahujú olej a pro-teíny. V koreňovej droge sa nachádza asi 0,1 % silice s obsahom apiolu a myristicínu a flavonoidy (napr. apiín, graveobiozid A). Vlastnosti: Diuretikum, antiseptikum, antiprotozoikum, expektorans, spazmolytikum, stomachikum, afrodiziakum. Účinnosť: Silica dráždením obličkového parenchýmu zvyšuje diurézu; tento účinok

aj flavonoidy. Jej spazmolytické pôsobenie na cievy napomáha zvýšenie prietoku krvi v obličkách. Vzhľadom na odlišné množstvo účinných látok (predovšetkým silice) majú plody výraznejší farmakodynamický efekt ako ale aj nepriaznivé vedľajšie účinky. Koreň sa odporúča pri cystopyelitídach a pri urolitiá-ze. Pri je však ordinovanie koreňa - a najmä plodov - kontrain-dikované.

Silica svojimi účinkami rozširuje arteriálny čím nepatrne znižuje krvný tlak. Vyššie dávky silice majú aj centrálne účinok, ktorý zapríčiňuje miernu somnolenciu. Jej pôsobenie na tráviaci trakt sa prejavuje zvýšením sekrécie tráviacich enzýmov a uvoľnením kŕčov hladkého svalstva, čo sa terapeuticky využíva pri porušenom trávení so sklonom k meteorizmu a ku kolikám. Pri užívaní vyšších dávok sa zvýrazňujú účinky myristicínu, ktorý tým, že zosilňuje kontraktibilitu maternice, môže vyvolať potrat; preto je v gravidite (najmä rizikovej) užívanie drogy

Použitie: Na prípravu záparu z drogy Fructus petroselini sa odporúča priemerná jednotlivá dávka 1 g 6), alebo bežnejšie 1/2 kávovej lyžičky na šálku vody.

sa užíva niekoľkokrát v priebehu dňa. Pri vhodnej indikácii (po vylúčení kontraindikácie) sa ordinujú aj vyššie dávky, a to odvar z 5 g plodovej drogy na 1 pohár vody; sa po 1/3 pohára 2-3-krát denne.

Na prípravu záparu z Radix petroselini sa používajú jednotlivé dávky 2-5 g, v praxi bežnejšie 2 kávové lyžičky na šálku vody. Ordinujú sa aj vyššie dávky, a to v podobe Decoctum Radicis petroselini (1 lyžica drogy na 1 pohár vody), ktorý sa pije po 1/3 pohára 2-3-krát denne.

Rastlina sa najčastejšie kombinuje so synergickými alebo drogami, ako sú napríklad: betulae, equiseti, Radix ononidis, Herba

avicularis a i. Aqua petroselini sa užíva po 10 g pro dosi (DAB 6) a petroselini po

0.1 g pro dosi (DAB 6). Toxickosť: Vyššie dávky sú nebezpečné najmä pre gravidné ženy. Podávanie z petržlena záhradného je kontraindikované predovšetkým pri pri ktorej by sa následkom dráždivého pôsobenia poškodzoval obličkový paren-

vo vyšších dávkach poškodzuje pečeň, vyvoláva halucinácie, tras a

leptické kŕče. Intoxikácia vzniká najčastejšie predávkovaní silice (Oleum petroselini).

Alergická dermatitída sa však môže vyskytnúť aj pri užívaní v terapeutických dávkach. Odvodené prípravky: Aqua petroselini, Oleum petroselini; Betulan, Species diure-ticae (ČsL 3), Species diureticae Planta, Species urologicae P. P., Reduktan.

PHASEOLUS VULGARIS L. FAZUĽA ZÁHRADNÁ - FAZOL OBECNÝ

Droga: Fructus phaseoli sine (syn.: Cortex fructus phaseoli, Cortex phaseo- Legumen phaseoli), phaseoli

Obsahové látky: Droga - zrelé oplodie - obsahuje predovšetkým aminokyseliny (najmä arginín, asparagín, tyrozín, leucín, tryptofán). Z ostatných látok fytostero-

flavonoidy, cholín, sacharidy, inozit, glykozidy (napr. fazeolo-zid D), organické kyseliny alantoínovú, pipekolínovú a v malom množstve aj askorbovú). Z anorganických zlúčenín sa tu nachádza kyselina

čitá, soli draslíka, fosfáty, stopy kobaltu, medi a niklu. Účinný glukokinín (znižuje koncentráciu cukru v krvi) sa doposiaľ nepodarilo izolovať.

Nezrelé oplodie obsahuje okrem uvedených látok ešte alantoín a nejedovatý alkaloid trigonelín (betaín kyseliny nikotínovej).

Semená okrem vymenovaných látok obsahujú sacharidy (45-50 % škrobu, dextrín), 10 % gumy a jedovatý toxalbumín fazín, ktorý sa varom ničí. Vlastnosti: Diuretikum, metabolikum, antidiabetikum. Účinnosť: Na diuretickom pôsobení drogy sa zúčastňuje kyselina kremičitá a noidy. Urýchlené vylučovanie odpadových látok a sodíka sa terapeuticky využíva najmä pri liečbe urolitiázy. Odstránenie odpadových látok výrazne zlepšuje metabolizmus. Preto sa droga ordinuje pri reumatických ochoreniach a pri niektorých dlhotrvajúcich kožných chorobách, pričom sa obvykle kombinuje s inými potenciu-

drogami. Pri užívaní strukov sa znižuje koncentrácia cukru v krvi. Účinný glukokinín sa

doposiaľ nepodarilo izolovať (niektorí autori sa mylne domnievajú, že terapeutický efekt vyvoláva len arginín a mezoinozit).

Pre antidiabetické a súčasne diuretické účinky je výhodnejšie podávanie drogy než ordinovanie syntetických diuretík, ktoré zhoršujú cukrovku (prípadne vyvolávajú manifestáciu latentného diabetu).

Fructus phaseoli sine nemôže nahradiť základnú liečbu cukrovky, ale je dobrým adjuvantným liekom. Podáva sa buď samostatne, alebo v kombinácii s inými drogami.

Práškované semená pôsobia svojimi účinnými obsahovými látkami na rýchlejšiu sanáciu niektorých chronických kožných chorôb; najčastejšie sa používajú se-

v prášku ako horúce obklady - kataplazmy - pri mokvavých a svrbiacich ekzémoch. Použitie: Obyčajne sa na prípravu varu predpisujú 2-3 g pro dosi, alebo 1-2 kávové lyžičky drogy na šálku vody; pije sa 1 šálka 3-5-krát denne. Odvar sa môže pripravovať aj z vyšších dávok (15-20 g drogy sa asi 2 h varí v 1 1 vody); užíva sa v dávke 1/2-3/4 1 denne. Terapeuticky sa využíva aj macerát za (20-30 g drogy sa nechá vylúhovať 6-8 hodín v 2 pohároch vody), ktorý sa odporúča užívať 3-krát denne po 1/2 pohára.

Pri adjuvantnej liečbe cukrovky sa kombinuje s drogami: Radix bardanae, Herba seu salviae, Herba galegae, Herba polygoni, Radix taraxaci herba, Folium ursi, Herba Folium rubi fruticosi. Toxickosť: Fazuľové semená obsahujú jedovatú bielkovinovú látku - toxalbumín fazín, ktorý sa varom rozkladá (nie však sušením). Preto sa semená nesmú užívať surové. Odvodené prípravky: Diabetan, Nephrosal.

PHYSALIS ALKEKENGI L. (SOLANACEAE) MACHOVKA ČEREŠŇOVÁ - MOCHYNÉ ŽIDOVSKÁ

Droga: Fructus (seu Baccae) alkekengi.

Obsahové látky: Machovka obsahuje karotenoidy (napr. fyzalien), horčinu fyzalín, alkaloidy, triesloviny, sacharidy, väčšie množstvo kyseliny L-askorbovej a ďalšie organické kyseliny. Vlastnosti: Účinnosť: Na zlepšení diurézy sa zúčastňujú aj karotenoidy a organické kyseliny. Popri zväčšení celkového množstva vylúčeného sa zvyšuje aj odpad kyseliny močovej a iných nepotrebných metabolitov. Preto sa droga ordinuje pri nedostatočnej funkcii obličiek spojenej s hyperurikémiou, napríklad pri arthritis uratica (najmä v spojení s nefrotickým syndrómom). Keďže napomáha eliminovať z organizmu odpadové látky, odporúča sa aj pri sklone k tvorbe močových tov. Pre celkové metabolické pôsobenie sa využíva predovšetkým pri zdĺhavých reumatických ťažkostiach. Použitie: Priemerná jednotlivá dávka drogy je 3 g. Odvar sa pripravuje z 15-30 g drogy na 1/2 1 vody; užíva sa 2-krát denne v dávke 1 pohár. Terapeuticky účinný je aj 5 % z drogy (povariť 3 min), ktorý sa užíva v dávke 1 pohár 2-3-krát denne.

V praxi sa pri domácej liečbe ordinuje 10 plodov machovky na 1 pohárik vody. Po dôkladnom povarení sa užije ako jednorazová dávka. Podobne sa užíva aj šťava z rovnakého množstva čerstvých bobúľ zriedená vodou. Pre vysoký obsah vitamínu C sa podáva pri hypovitaminóze, ako aj zoslabnutým pacientom v rekonvalescencii.

Pri chronických kožných afekciách spojených so svrbením alebo inou dyzesté-ziou sa odvar používa vo forme obkladov. Jeho chladivé pôsobenie podmieňuje obsah organických kyselín.

Droga sa často pridáva do diuretických, antireumatických a metabolických ča n.

Toxickosť: Keďže rastlina patrí do čeľade neodporúča sa prekračovanie terapeutických dávok. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z machovky

PIMPINELLA ANISUM L. (APIACEAE) BEDROVNÍK ANÍZOVÝ (ANÍZ) - BEDRNÍK ANÝZ

Droga: Fructus anisi vulgaris (syn. Fructus pimpinellae anisi). Obsahové látky: Najvýznamnejšou obsahovou látkou drogy je silica (až do 5 %; tvorí ju anetol - do 90 % -, anízový aldehyd, dianetol). Okrem toho plody obsahujú do 23 % oleja, asi 18 % bielkovín, do 5 % sacharidov, 3 % furolu, sliz, cholín, kyselinu kávovú i chlorogénovú a iné látky. Vlastnosti: Expektorans, karminatívum, spazmolytikum, stomachikum, laktago-

diuretikum, aromatikum. Účinnosť: Anetol tvorí najúčinnejšiu zložku drogy. Zvyšuje sekréciu hlienov v dýchacích cestách a povzbudením riasinkovej činnosti aj šiu expektoráciu. Mierne antiseptické pôsobenie silice v prieduškách vhodne dopĺňa medikamentóznu liečbu zápalov dýchacích orgánov. Osvedčuje sa najmä pri suchých formách zápalov.

Výhodné celkové pôsobenie, ako aj príjemné vôňové a chuťové vlastnosti, predurčujú drogu na ordinovanie v pediatrickej terapeutickej praxi.

Silica (najmä anetol) zvyšuje sekréciu tráviacich enzýmov, čím zlepšuje diges-tívne procesy a koriguje dyspeptické ťažkosti. Pritom spolupôsobí spazmolytický účinok na hladké svalstvo tráviacej sústavy. Tieto účinky drogy sa využívajú pri plynatosti (najmä v pediatrickej praxi), funkčných atonických črevných poruchách a pri spastickej obstipácii spojenej s meteorizmom. Keďže účinné látky prechádzajú do mlieka, droga pôsobí aj na pridájané dojčatá.

Predpokladá sa, že droga podporuje tvorbu mlieka, preto sa odporúča dojčiacim matkám so slabou laktáciou.

Silica sa pre antiparazitické účinky pridáva do emulzií a mastí aplikovaných pri zákožke a pri pedikulóze. Použitie: Na prípravu záparu sa používa priemerná jednotlivá dávka 1 g 6), alebo v praxi častejšie 1/2 kávovej lyžičky drogy na šálku vody. Pije sa 2-3-krát denne. (Podľa PhHelv VI sa používa 1-5 g pro dosi a 3-10 g pro die, pričom horné hranice treba pokladať za maximálne terapeutické dávky.) Iný predpis má Infusum Fructus anisi (1-2 g drogy na 100 ml vody), ktorý sa užíva 3-krát denne po 1/3-1/2 pohára; u detí sa dávkuje podľa veku - 1 kávová lyžička, prípadne 1 lyžica niekoľkokrát denne.

anisi sa perorálne podáva (v mlieku, ovocnej šťave a pod.) najčastejšie v jednotlivých dávkach g (asi 4 kvapky) a v denných dávkach 0,12 g. Nesmie sa prekročiť maximálna denná dávka 0,15 g.

Na zvýraznenie expektoračných účinkov sa kombinuje napríklad s drogami: Radix violae odoratae, (seu Radix althaeae, Radix liquiri-tiae, Herba menthae piperitae, Folium plantaginis, Flos primulae, Herba polygoni,

Herba urticae, Flos verbasci, Flos sambuci a i. Pri dyspepsiách s meteorizmom a kolikami sa ordinuje kombinácia s drogami:

Fructus carvi, Radix angelicae, Fructus coriandri a pod. V terapeutických dávkach sa droga môže ordinovať v pediatrickej aj ge

riatrickej praxi, ale prekročenie odporúčaného množstva (najmä pri Oleum anisi) môže pôsobiť toxicky. Otrava sa prejavuje hypotóniou kostrového svalstva, celkovou eufóriou a somnolenciou; môže vzniknúť edém mozgu a pľúc. Odvodené prípravky: Species pectorales (ČsL 3), Tinctura composita (ČsL 2), Tinctura rhei (ČsL 2); Oleum anisi, Spiritus anisi compositus (ČsL 2); Detský čaj s rumančekom Spofa, Pulmoran; Ipecarin gutt., Pleumolysin pastilky, Gua-nar gutt., sir., gutt.; Arsenokura I, Arsenokura II (vet), Plastin (vet), Vitasa (vet), Rupin, Rupin Neo (vet).

PIMPINELLA SAXIFRAGA L. (APIACEAE) BEDROVNÍK - BEDRNÍK OBECNÝ

PIMPINELLA MAJOR (L.) HUDS. (APIACEAE) BEDROVNÍK VÄČŠÍ - BEDRNÍK VÉTŠÍ

Droga: Herba pimpinellae (saxifragae; syn. Herba saxifragae), Radix (syn. Radix saxifragae).

Obsahové látky: Terapeuticky najúčinnejšou obsahovou látkou je silica (do 0,4 % ) , z bedrovníka lomikameňového svetlomodrej a z bedrovníka väčšieho žltej farby. Obsahuje asi 0,5 % bergaptén, izobergaptén,

a i.). Z ostatných látok je to trieslovina, bielkoviny, živica, sacharidy a pektíny. Z minerálnych látok je terapeuticky pozoruhodný obsah draslíka a vápnika.

Vňať má podobné zloženie, ale nižší obsah silice a ostatných účinných látok. Vlastnosti: Stomachikum, expektorans (sekretolytikum a sekretomotorikum), spazmolytikum, diuretikum, metabolikum, emenagogum. Účinnosť: Kumarínové zložky silice uvoľňujú napätie hladkých svalov predovšetkým v tráviacej rúre a v menšej miere v močových cestách. Svojou horkou chuťou zlepšujú chuť do jedenia a zvyšujú tvorbu žalúdočnej kyseliny. Preto sa ordinujú pri liečbe anorexie spojenej s nedostatočnou činnosťou tráviacich ústrojov a pri tráviacich ťažkostiach i bolestivých spazmoch v tráviacich orgánoch. Pri dyspepsii so sklonom k občasným hnačkám sa využíva účinok trieslovín.

Kumaríny pôsobia aj mierne diureticky. Ich účinok draslík. Oveľa silnejší je expektoračný účinok kumarínových látok. Tento účinok zosilňujú prítomné saponíny. Zlepšením pohybu riasiniek a uvoľnením spazmov v hladkom svalstve priedušiek napomáhajú expektoráciu, preto sa droga podáva pri suchých spastických bronchitídach s namáhavým

Zlepšením trávenia a zvýšením diurézy droga napomáha celkovú látkovú premenu.

Pri experimentoch na zvieratách sa zistilo, že vyššie dávky vyvolávajú kontrakcie maternice. Potvrdili sa tým skúsenosti s používaním bedrovníka ako nagoga a súčasne sa určila kontraindikácia podávania vyšších dávok - gravidita.

Účinky silice a trieslovín sa manifestujú pri lokálnej aplikácii - napríklad pri výplachoch a kloktaní. Využívajú sa pri zápaloch ústnej dutiny a hltana.

Hlavné účinné látky - kumaríny - sú dobre rozpustné v alkohole, ale horšie vo vode, s čím treba rátať pri pripravovaní liečiv. Zápary a odvary sú spravidla menej účinné než tinktúra. Použitie: Na prípravu záparu z vňate sa bežne používa jednotlivá dávka 1,5 g, alebo 1 kávová lyžička na šálku vody; pije sa 3-krát denne. Na z koreňa sa používa jednotlivá dávka 1 g, alebo 1 kávová lyžička na šálku vody; užíva sa 2-krát denne aj ako kloktadlo. Ordinujú sa však aj vyššie dávky - 3-10 g pro dosi (PhHelv VI). Oveľa nižšie dávky sa uvádzajú v rozpise Infusum Radicis pimpinellae (1/2 kávovej lyžičky práškovanej drogy na 1 pohár vody), ktorý sa užíva po pohára 2-3-krát denne. Podobná koncentrácia sa ordinuje aj na kloktanie.

Na expektoračných účinkov sa kombinuje s drogami: Herba Radix primulae, Lichen islandicus a i.

Pri neúčelných hnačkách a na kloktanie sa používa kombinácia s drogou Radix Toxickosť: Aj keď sa doposiaľ nezistili vedľajšie škodlivé účinky, vyššie dávky drogy by mohli byť toxické pre gravidné ženy. Odvodené prípravky: Tinctura pimpinellae (ČsL 2), Species stomachicae (ČsL 2).

SYLVESTRIS L. (PINACEAE; SYN. SILVESTRIS L.) BOROVICA LESNÁ (SOSNA) - BOROVICE LESNÍ

Droga: Turio pini (silvestris; syn.: pini, Strobilus pini). Balsamum terebin-thinae a terebinthinae sa získavajú aj z iných druhov rodu Pinus: Pinus nig-ra Arnold (borovica čierna), Pinus palustris (borovica močiarna) a Pinus pi-naster Ait. (borovica prímorská). Obsahové látky: Podstatnými účinnými látkami všetkých druhov sú živica a silica (tvorí okolo 15-30 % balzamu). V nej sa nachádzajú najmä a v menšej miere limonén, felandrén, kadinén, sylvestrén, karén, p-cymén, bornylacetát (hlavná aromatická látka) a ďalšie terpény. Z ostatných látok obsahuje borovica lesná horčinu pinopilarín, trieslovinu, vo výhonkoch aj kyselinu askorbovú. Vlastnosti: Derivans, hyperemikum, expektorans, sekretolytikum, diuretikum, diaforetikum, antiseptikum, aromatikum, dezodorans. Účinnosť: Okrem antiseptických vlastností má silica dráždivé účinky na kožu a sliznice, vyvoláva sekréciu tráviacich enzýmov a ochranných hlienov. Pri vylučovaní silice dýchacími cestami sa zvyšuje tvorba hlienov a zlepšuje expektorácia, pri vylučovaní obličkami sa následkom dráždenia a močových kanálikov zvyšuje diuréza.

Pre miestne dráždivé účinky a dezinfekčné vlastnosti droga aktivizuje obranné mechanizmy organizmu pri hnisavých kožných defektoch, preto sa v zahraničí pridáva do základov určených na liečbu furunkulov a iných infikovaných kožných chorôb. Odvar z výhonkov sa používa ako prísada do kúpeľov pri bolesti-vých nervovosvalových a ochoreniach.

Oleum pini silvestris, ktorý sa získava destiláciou výhonkov, sa pre vymenované vlastnosti používal v minulosti na inhalácie, do mazadiel a mastí. Pre silné dráždivé účinky na sliznice sa vnútorné užívanie, rovnako ako aj inhalácie, obmedzili. Naďalej sa pridáva do derivačných mazadiel, ktoré sa aplikujú pri neuralgiách a pri reumatických bolestiach.

Oleum terebinthinae rectificatum sa získava destiláciou živice (balzamu). Pri miestnej aplikácii na kožu spôsobuje rozšírenie vlásočníc súčasne so sčervenaním. Má aj dezinfekčné vlastnosti; dodnes je súčasťou mazadiel a mastí používaných pri neuralgiách, reumatických ťažkostiach a lokálnych infikovaných kožných afek-ciách. Napriek pozitívnemu vplyvu na sekréciu hlienov v horných dýchacích cestách a na činnosť hladkého svalstva priedušiek (so súčasným dezinfekčným účinkom na dýchacie cesty) sa neodporúča jeho použitie na inhalácie pre silný dráždivý účinok a pre možnosť vedľajších účinkov (pri resorpcii dýchacími cestami). Per-orálne užívanie je nebezpečné najmä pre možnosť poškodenia obličiek a pre toxický účinok na CNS, kde môže spôsobiť ochrnutie dôležitých vegetatívnych centier.

Pix liquida pini sa získava - podobne ako iné drevné prípravky - suchou destiláciou borovicového dreva. Obsahuje zmes fenolov a rozličných organických látok. Pre obsah fenolu má silné antiseptické účinky. Napriek tomu, že sa jeho výlučne

vonkajšie používanie pokladá za zastarané, v praxi sa ešte často traduje pridávanie do základov na infikované kožné choroby.

pini sa používa na osviežujúce derivačné kúpele. Použitie: Odvar z drogy Turio pini (výhonky) sa pripravuje z 1/2 lyžice na pohár vody; užíva sa denne po 1 lyžici. Pri dávkovaní a indikovaní treba postupovať opatrne a drogu nepodávať pacientom s poškodenými obličkami. Liečba má byť len krátkodobá.

Na kúpeľ sa pripravuje odvar z 500-1 500 g pupeňov na 2-3 1 vody, ktorý sa po krátkom povarení do kúpeľa asi 34 °C teplého. Trvanie kúpeľa sa určuje podľa celkového zdravotného stavu a podľa reakcie kože - maximálne však 15 minút.

Extractum pini sa pridáva do celkového kúpeľa v dávke 150 g 6). pini silvestris sa pri mazaní menších plôch používa v 50 % koncentrácii

(DAB 6). Toxickosť: Oleum terebinthinae môže vyvolať kontaktnú dermatitídu s erytémom a pľuzgiermi. Jeho inhalácia môže okrem dráždenia slizníc dýchacích ciest a alveol vyvolať až pneumóniu. Dlhšie vdychovanie koncentrovaných výparov terpentíno-vej silice vyvoláva celkové príznaky intoxikácie. Perorálne užitie spôsobuje vracanie a hnačky - často krvavé. Pôsobenie na CNS sa prejaví závratmi, nauzeou, prípadne ataxiou. Ťažká otrava poškodzuje obličky a parenchým pečene; na koži vznikajú petechie. Po začiatočnom dráždení mozgových a miechových centier nastáva ich útlm. Smrť nastáva v kóme ochrnutím dýchania. Letálna dávka silice je okolo 100 g. Odvodené prípravky: Oleum pini silvestris, Oleum terebinthinae rectificatum (ČsL 3), Balsamum terebinthinae, Pix liquida pini, Extractum pini, Colophonium; Cor-nusan (vet), Aphlegmin (vet).

L. SKOROCEL - JITROCEL KOPINATÝ

Droga: plantaginis (lanceolatae), plantaginis (lanceolatae). Obsahové látky: Droga skorocelu obsahuje glykozid aukubín (aukubigenín + až 2 % ) , flavonoidy (bajkaleín, skulareín), enzýmy (invertín, zín), sliz, pektínové látky, do 6,5 % trieslovín, saponín, horčiny, kyselinu askorbovú. Z minerálnych látok sa tu nachádza najmä kyselina kremičitá, soli vápnika a draslíka.

Semená majú podobné zloženie, iba niektoré látky sa v nich nachádzajú vo väčšom množstve. Vlastnosti: Mucilaginózum, expektorans, antiflogistikum, stomachikum, antiseptikum (advulnans). Semeno aj laxans. Účinnosť: sliz pôsobí ochranne na zapálené sliznice hltana a ústnej dutiny, čo sa využíva pri liečbe a Saponíny zlepšujú expektorá-ciu; keďže ich účinok je mierny, droga sa môže ordinovať aj v pediatrickej praxi. Spolu s vplyvom slizu, ktorý tlmí dráždenie na kašeľ, účinne pôsobí prostredníctvom reflexných zón najmä pri suchých zápaloch horných dýchacích

ciest spojených s neproduktívnym V týchto indikáciách sa na potenciova-nie účinkov užíva so synergickými drogami.

Droga pôsobí povzbudivo na tvorbu žalúdočnej šťavy. Ochranné látky spolu s pektínmi protektívne pôsobia aj na sliznicu žalúdka; preto sa droga odporúča aj pri liečbe žalúdočných vredov ( najmä ak je súčasne zhoršené trávenie). Predpisuje sa aj ako pomocná droga pri liečbe pravidelne sledovaných achlórhydrických vredov žalúdka, nemôže však nahradiť indikovaný chirurgický výkon.

V črevnom trakte sa využívajú účinky, ktoré podmieňujú podávanie drogy pri zápalových črevných chorobách a pri nevhodnej črevnej flóre spojenej s

Od klasického staroveku sa traduje rastliny na zapálené nehojace sa kožné defekty a rany (čo sa odrazilo aj v slovenskom názve). Pritom účinne spolupôsobia protibakteriálne látky a ochranný sliz. Terapeuticky sa tento efekt využíva pri dráždivých proktitídach, infikovaných hemoroidoch, ale aj pri vulvovaginitídach, kde sa ordinujú výplachy, sedacie kúpele, prípadne obklady. Na nehojace sa rany sa aplikujú obklady alebo kúpele.

Na urýchlené vyliečenie nekomplikovaných konjunktivitíd prostredníctvom očných kúpeľov sa používa prefiltrovaný odvar. Použitie: Na prípravu záparu z listovej drogy sa používa jednotlivá dávka 1,5 g, alebo 1 kávová lyžička na šálku vody. V terapii sa často odporúča odvar - Decoctum

plantaginis (1-1 1/2 lyžice drogy na 2 poháre vody), ktorý sa užíva v dávke 1/2 pohára denne. Podobne sa pripravuje aj odvar na vonkajšie použitie.

Extractum plantaginis fluidum má jednotlivú dávku 1 g, t. j. asi 40 kvapiek (DAB 6).

Droga zo semena sa predpisuje pri rovnakých indikáciách, ale aj pri sklone k obstipáciám. Na prípravu šálky macerátu sa používa priemerná jednotlivá dávka 1,5 g, alebo 1 kávová lyžička drogy. Užíva sa ráno a večer.

Na zvýraznenie expektoračných účinkov sa kombinuje list s drogami: farfarae, Fructus foeniculi, Radix

Na zlepšenie chuti do jedenia a podporenie trávenia sa kombinuje s drogami: Herba absinthii, Radix Fructus carvi, Herba cnici benedicti, Folium thae piperitae, Folium menyanthidis, Herba

Pri vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika sa obyčajne pridávajú drogy: Radix althaeae, Radix calami, Radix liquiritiae, Folium Toxickosť: Doposiaľ sa nezistili nijaké škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Z listov: Extractum plantaginis, Sirupus plantaginis; Thé vat, Species pectorales Planta, Thymomel. Zo semena: Mucilago plantaginis; Mucilogran.

POLYGONUM AVICULARE AGG. (POLYGONACEAE) STAVIKRV VTÁČÍ - RDESNO PTAČÍ

Droga: Herba polygoni avicularis. Obsahové látky: Účinné obsahové látky reprezentujú glykozidy (avikula-

rín, hyperozid, kvercitrín a i.), asi 4 % trieslovín (hydrolyzujú na D-katechín, a kyselinu galovú), veľké množstvo minerálnych látok (do 8 % ) , z kto

rého asi 2 % tvorí kyselina kremičitá. Z organických kyselín je tu najmä kyselina kávová, chlorogénová a askorbová. Sacharidy (asi 0,23 %) zastupuje sacharóza a fruktóza. Okrem toho sa tu nachádza aj živica a stopy silice. Vlastnosti: Expektorans, diuretikum, cholagogum, adstringens, hemostyptikum, metabolikum. Účinnosť: Diuretické účinky podmieňujú najmä flavonoidy (predovšetkým hyperozid a kvercitrín), pričom významne spolupôsobí rozpustná kyselina kremičitá a triesloviny. Podaním drogy sa nezvyšuje iba množstvo ale aj odpad nežiadúcich splodín, preto sa indikuje pri chronických zápalových chorobách močových ciest, nedostatočnom vyplavovaní odpadových látok, poruchách metabolizmu, hy-perurikémii, reumatických chorobách a pri tvorbe konkrementov v močových cestách.

Kremíkové zlúčeniny pomáhajú stabilizovať rovnováhu medzi koloidmi a kryštaloidmi. Množstvo kremíka v organizme sa zmenšuje s ustupujúcou metabolickou aktivitou v starobe. Preto sa pri užívaní drogy predpokladá pozitívne pôsobenie rozpustnej kyseliny kremičitej na celkový metabolizmus. Kremík prispieva aj k zlepšeniu reparačných procesov a k miernemu zníženiu koncentrácie cukru v krvi. Tieto účinky predurčujú ordinovanie drogy pri nehojacich sa kožných defektoch a pri diabete ako zložky antidiabetických čajovín.

Triesloviny napomáhajú rýchlejšie hojenie slizníc pri zápalových chorobách tráviacich ústrojov a ich hydrolyzáty (najmä D-katechín) zmenšujú priepustnosť vlásočníc (podobne ako vitamín P). Tieto účinky sa terapeuticky využívajú pri zvýšenom krvácaní z tráviaceho traktu, pričom účinnosť potenciuje aj leukodelfinidín a kremičitany.

Hojivé a protikrvácavé pôsobenie drogy sa využíva aj pri lokálnej aplikácii na kožné defekty pri zle sa hojacich ranách (napr. pri vrede predkolenia). Použitie: Na prípravu záparu alebo odvaru sa používa priemerná jednotlivá dávka

g, alebo v praxi častejšie 1 kávová lyžička drogy na šálku vody; užívajú sa 2-3-krát denne. Inú prípravu si vyžaduje Decoctum Herbae polygoni avicularis

g drogy na 2 poháre vody), ktorý sa užíva po 1/2 pohára 3-krát denne. V rovnakej koncentrácii sa používa aj na vyplachovanie úst, a na obklady.

Pri chorobách dýchacích orgánov sa pridávajú drogy: Fructus anisi, Fructus foeniculi, seu a i. Toxickosť: Doposiaľ sa nezistili škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Diabetan, Pulmoran, Species urologicae.

BISTORTA - POZRI BISTORTA MAJOR

POPULUS L. (SALICACEAE) TOPOĽ ČIERNY - ČERNÝ

Droga: populi (syn.: populi nigrae, populi balsamiferae, populorum).

Rovnocenné drogy majú aj druhy: Populus L. (topoľ - to- a Populus canadensis Moench. = Populus (topoľ kanad

ský - kanadský). Obsahové látky: Terapeuticky účinnými látkami sú: fenolový glykozid salicín, po-

aj glykozidy (chryzín, tektochryzín), silica (asi 0,5 %; obsahuje humulén, karyofylén). Z ostatných látok je tu živica, vosky a triesloviny. (Kôra obsahuje najmä trieslovinu, horčinu a glykozid Vlastnosti: Diuretikum, urologikum, antireumatikum. Účinnosť: Salicylové látky limitujú analgetické účinky, ktoré sa využívajú predovšetkým pri reumatických chorobách. Povzbudením potenia a centrálnym účinkom na termoregulačné centrum znižujú telesnú teplotu, čo sa terapeuticky využíva pri chorobách sprevádzaných horúčkou, bolesťami a svalov. Fe-nolové glykozidy zvyšujú vylučovanie kyseliny močovej a zlepšujú diurézu (pritom spolupôsobia aj flavonoidy). Pre výrazný dezinfekčný účinok na močové cesty, ktorý potláča zápalové reakcie, sa droga využíva ako pomocný liek pri zápaloch uro-traktu, pakostnici a pri chronických chorobách spojených s nedostatočným vylučovaním odpadových metabolitov.

Antiseptické a protizápalové pôsobenie drogy sa využíva aj pri vonkajšej aplikácii na zle sa hojace rany a zapálené hemoroidy, pričom sa používa šťava z ňov vo vhodnom vehikule. Použitie: sa pripravuje z priemernej jednotlivej dávky 0,5 g, alebo v praxi častejšie z 1/2 kávovej lyžičky drogy na šálku vody; pije sa 2-krát denne po 1 šálke. Decoctum populi (1/2 lyžice drogy na 1 pohár vody) sa užíva v dávke 1-2 lyžice 3-5-krát denne.

Zvonka sa aplikuje v základe. Účinná je kombinácia s ostatnými antipyretickými a diaforetickými drogami.

Rovnocenná náhradná droga je Cortex salicis. Toxickosť: Viacnásobné prekročenie terapeutických dávok sa môže prejaviť predovšetkým žalúdočnými ťažkosťami a vracaním. Odvodené prípravky: Unguentum populi.

POTENTILLA ANSERINA L. (ROSACEAE) NÁTRŽNÍK HUSÍ - MOCHNA HUSÍ

Droga: Herba anserinae (syn. Herba potentillae aj Radix an-serinae (syn. Radix argentinae). Obsahové látky: Najvyššie percentuálne zastúpenie majú v droge katechínové triesloviny (do 10 % ) ; okrem toho obsahuje flavonoidy (kvercitrín, kvercetín),

horčiny, cholín, sliz, organické kyseliny (aj kyselinu askorbovú) a v podzemku mastné kyseliny, minerálne látky a i. Vlastnosti: Adstringens, antidiaroikum, digestí-

cholagogum, hemostyptikum. Účinnosť: Triesloviny majú protizápalový účinok na sliznice tráviacich orgánov. Súčasne obmedzujú kapilárne krvácanie. Preto sa droga podáva pri hnačkových ochoreniach spojených s meteorizmom a bolestivými spazmami.

Látka, ktorá vyvoláva účinky, je doteraz málo preskúmaná. Ide substanciu (najskôr glykozid), ktorá uvoľňuje iba kŕče pri zvýšenom

napätí hladkých svalov čriev a maternice. Pri normálnom tonuse je jej vplyv nepatrný; možno konštatovať, že fyziologicky napätie svalstva tráviacej rúry, maternice a v menšej miere aj žlčových ciest (amfospazmolytický efekt). Na svalstvo tepien a močových ciest nepôsobí.

Cholagogický účinok horčín potenciuje aj vylučovanie žalúdočnej šťavy, čím zlepšuje trávenie. Triesloviny a sliz svojimi účinkami predurčujú drogu na liečbu zápalových ochorení v ústnej dutine a v hltane. Antiflogistickým pôsobením zmierňujú bolesti a pomáhajú hojiť zapálené sliznice. Podobne pôsobí droga aj pri vonkajšej aplikácii - vo forme obkladov a kúpeľov - na podráždené, zapálené, prípadne hnisavé kožné choroby. Použitie: Na prípravu záparu sa používa priemerná jednotlivá dávka 1,5 g, v praxi zvyčajne 1 kávová lyžička drogy na pohár vody; pije sa 2-3-krát denne. Ordinujú sa však aj vyššie dávky, napríklad Decoctum Herbae anserinae (10 g drogy na 1 pohár vody), ktorý sa užíva v dávke pohára 2-3-krát denne. Vyššie dávkovanie má aj z 2 čajových lyžičiek na šálku vody; užíva sa 2-3-krát denne.

z podzemku sa pripravuje z jednotlivej dávky 1,5 g na šálku vody; pije sa 2-3-krát denne. Pri kolikách sa používa z 1 čajovej lyžičky až 1 polievkovej lyžice vňaťovej drogy na 1 pohár vody. Na vonkajšiu aplikáciu sa pripravuje par najmenej z 1 lyžice na pohár vody.

Na potenciovanie účinku pri bolestivých žalúdočných a črevných poruchách sa pridávajú drogy: Fructus coriandri, Herba majoranae, melissae, Herba chelidonii. Pri anorexii zas Herba centaurii, Herba millefolii, Folium melissae, Folium menthae, Herba agrimoniae, Herba artemisiae; pri anorexii s meteorizmom možno pridať Flos chamomillae romanae, Fructus foeniculi, Fructus anethi, Radix angelicae, Herba serpylli, Radix

Na zvýraznenie cholagogických účinkov sa predpisuje kombinácia s drogami: Folium menthae, Cortex frangulae, Herba marrubii, Herba fumariae, Herba chelidonii, Radix taraxaci, Radix cichorii. Toxickosť: Nie sú známe nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Tinctura anserinae; Gynastan.

POTENTILLA ERECTA (L.) RÄUSCHE (ROSACEAE; SYN. POTENTILLA TORMENTILLA STOCKES) NÁTRŽNÍK VZPRIAMENÝ - MOCHNA NÁTRŽNÍK

Droga: Radix (syn.: Rhizoma Radix potentillae erec-tae). Obsahové látky: Účinné obsahové látky tvoria triesloviny (do 20 % ) , a to najmä ka-techínové, ktoré sa hydrolýzou menia na flobafény (tormentilová červeň) a glukózu; droga ďalej obsahuje glykozid tormentozid, triterpenický alkohol tormentol, triterpenický glykozid chinovín, organické kyseliny (napr. elagovú). Z ostatných látok živicu, vosky a stopy silice.

Vlastnosti: Adstringens, antidiaroikum, antiseptikum. Účinnosť: Droga má vysoký obsah trieslovín, ktoré pôsobia na povrchovú výstelku tráviacej rúry adstringentne, výrazne antibakteriálne a čiastočne aj protivírusovo. Preto tlmí zápalové presiaknutie pri gastroenteritídach a zastavuje hnačky neinfekčného pôvodu. Pri presakovaní krvi do lúmenu čreva pôsobí adstringentne aj na drobné kapiláry, čím vyvoláva hemostyptický efekt. Zmenou priepustnosti povrchových buniek výstelky triesloviny zabraňujú vstrebávaniu toxických látok, ktoré (v prípade, že majú bielkovinový charakter) súčasne aj koagulujú. Pri toxických hnačkových ochoreniach chránia organizmus pred intoxikáciou. Vstrebané trieslo-vinové metabolity znižujú koncentráciu lipidov v krvnom sére a znižujú alergické reakcie. Katechín (podobne ako vitamín P) znižuje tepničiek, a tým zabraňuje kapilárnemu krvácaniu.

Vonkajšia aplikácia je vhodná pri mokvavých ekzémoch, zápalových defektoch, ragádach a pod.

Protizápalový efekt trieslovín sa využíva aj pri inflamácii ústnej dutiny a na, pričom sa droga podáva ako kloktadlo. Lokálna aplikácia sa osvedčila aj pri poškodeniach látkami. Použitie: Na prípravu odvaru sa ordinuje priemerná jednotlivá dávka 0,5 g, v praxi obvykle 1/2 kávovej lyžičky drogy na šálku vody; pije sa 2-3-krát denne. Pri silných hnačkách sa môže dávka zvýšiť až na 3 g drogy na šálku vody (užíva sa viackrát denne). Vyššie dávky sa používajú na prípravu Decoctum Radicis (10 g drogy na 1 a 1/2 pohára vody), ktorý sa užíva po 1-2 lyžice niekoľkokrát denne. Terapeuticky veľmi účinný je výluh, ktorý sa pripravuje z 1 kávovej lyžičky drogy na 1/2 pohára studenej vody; po 8 h macerovania sa výluh zleje a zvyšok drogy sa preleje vriacou vodou. Po 10 min sa obidva výluhy a vypijú v priebehu dňa.

Na vonkajšiu aplikáciu (na obklady) sa používa odvar z g drogy na 1 pohár vody.

Tinctura tormentillae sa podáva v jednotlivej dávke 0,5-1 g 2-4-krát denne. Na kloktanie sa používa 10 kvapiek tinktúry na 1/4 pohára vody.

Na zvýraznenie antidiaroického účinku sa pridávajú drogy: Cortex quercus, Lichen islandicus, Fructus a i.

Rovnocenná náhradná droga je Radix ratanhiae. Analogické účinky majú aj drogy Cortex quercus a Radix bistortae. Toxickosť: Pre vysoký obsah trieslovín môžu nadmerné dávky spôsobiť ťažobu a vracanie. Odvodené prípravky: Tinctura tormentillae (ČsL 3); Tormentan, Herbadent masážny roztok, Herbadent ústna voda.

PRIMULA L. PRVOSIENKA JARNÁ - PRVOSENKA JARNÍ

Droga: Flos primulae (syn.: Flos primularum, Flos primulae calyce, Flos sine calyce), Radix primulae (syn. Radix primularum).

Rovnocenné drogy poskytuje aj Primula elatior (L.) (prvosienka vyššia -prvosenka vyšší).

Obsahové látky: Z obsahových látok rastliny sú najdôležitejšie triterpénové saponí-ny v kvete asi 2 %, v koreni do 10 %. hlavného saponínu sa skladá z pri-

A a B a kyseliny (Triterpénová kyselina sa nachádza v Primula veris, kyselina elatiorová v Primula elatior.) Z glykozidov je tu primverozid (s aglykónom metylesterom kyseliny a sacharidom primverózou), a Okrem toho sa tu nachádza do 0,16 % silice (má aj metylové estery, salicylan peonol), sacharidy sedohep-

a manoheptulóza, flavonoidy, kyselina askorbová a kyselina kremičitá. Vlastnosti: Expektorans, sekretolytikum. Účinnosť: Hlavné terapeutické pôsobenie určujú saponíny, ktoré zrieďujú hlieny v dýchacích cestách, a tým uľahčujú ich vykašlávanie. Súčasne účinkujú protizápa-

Prípravky z drogy sa ordinujú pri suchých zápaloch dýchacích ciest a pri tvorbe sekrétov so zlou expektoráciou, pretože zmierňujú bolesti v dýchacích cestách a odstraňujú neproduktívne dráždenie na kašeľ. Koreň obsahuje väčšie množstvo saponínov ako kvet alebo listy, preto je terapeuticky účinnejší. Mierne diuretické účinky potenciujú flavonoidy. Použitie: Droga kvetu má jednotlivú dávku 1 g 6). V praxi sa však podávajú aj vyššie dávky. Na prípravu záparu sa obvykle ordinuje 1 lyžica drogy na šálku vody; užíva sa v dávke 2 šálky denne. Terapeuticky účinné sú však aj menšie dávky. Decoctum Floris primulae (1/2 lyžice drogy na 2 poháre vody) sa užíva po 1/3 pohára 3-krát denne po jedení.

Droga koreňa má dávkovanie 0,5 g pro dosi (DAB 6). Na prípravu záparu sa v praxi najčastejšie ordinuje 1/2 kávovej lyžičky koreňa na šálku vody; pije sa v dávke 2-3 šálky denne po dúškoch. Podobný predpis má aj odvar. Žiadaný terapeutický efekt sa často dosahuje aj pri nižšom dávkovaní koreňa (po 0,2 g). Vyššie dávky sa používajú pri príprave Decoctum Radicis primulae (6 g koreňa na 200 ml vody), ktorý sa užíva po 1 lyžici každé 3 hodiny.

Tinctura primulae sa podáva v jednotlivej dávke 2,5 g (DAB 6). Na zvýraznenie expektoračných účinkov sa predpisuje kombinácia s drogami:

malvae, Radix liquiritiae, Radix althaeae, Herba Fructus anisi. Rastlina má analogické účinky ako alkaloidy z Radix ipecacuanhae. Náhradná droga je Radix senegae.

Toxickosť: Niekoľkonásobné prekročenie terapeutických dávok pôsobí jedovato, pričom prvým príznakom je vracanie; neskôr sa pripoja hnačky. Odvodené prípravky: Z kvetu: Species pectorales Planta. Z koreňa: Tinctura primulae; Solutan, Tussilen, Pleumolysin

PRUNUS SPINOSA L. (ROSACEAE) SLIVKA TRNKOVÁ (TRNKA) - TRNKA OBECNÁ

Droga: pruni spinosae (syn. acaciae), Fructus pruni spinosae. Obsahové látky: Podstatnou zložkou účinných obsahových látok kvetov sú flavóno-vé glykozidy (asi 0,4 %; napr. kemferol), stopy kyanogénnych glykozidov, benzal-dehyd, sacharidy, triesloviny a minerálne látky. V plodoch je veľké množstvo tries-

sacharidy, kyanogénny glykozid do 3 % antokyánového glykozi-du, pektín a organické kyseliny vrátane kyseliny askorbovej. Vlastnosti: Kvety: diuretikum, laxans, Plody: antiflogis-

Účinnosť: Flavonoidy z kvetov pôsobia a salureticky. Pomáhajú odstraňovať sodík. Znižujú priepustnosť cievnych vlásočníc a zápalové reakcie. Ako diuretikum sa droga obyčajne podáva spolu s inými rastlinami. Zatiaľ nie je známe, ktoré látky majú laxatívne účinky.

Odstraňovanie odpadových látok a mierne prečisťujúce účinky pôsobia na zlepšenie metabolizmu; preto sa kvet pridáva do čajovín určených na zlepšenie látkovej premeny.

Vysoký obsah trieslovín v plodoch podmieňuje adstringentné, antiflogistické aj protizápalové účinky. Preto sa trnky ordinujú pri dyspepsiách a poruchách trávenia s hnačkami. Pre mierne pôsobenie sa droga môže využívať aj v pediatrickej a geriatrickej terapeutickej praxi.

Na vonkajšie použitie - vyplachovanie úst a hltana pri zápalových chorobách slizníc - sa pre výhodné lokálne pôsobenie používajú výluhy drogy. Použitie: Na prípravu záparu z kvetu sa používa priemerná jednotlivá dávka 1 g (DAB 6), alebo v praxi častejšie 1 kávová lyžička na šálku vody; pije sa 3-krát denne. Ordinujú sa však aj vyššie dávky, napríklad v podobe Infusum Floris pruni spi-nosae (2 lyžičky, alebo 2-7 g drogy na 1 pohár vody), ktorý sa užíva denne. Terapeuticky účinný je aj Decoctum Floris pruni spinosae (1 lyžica drogy na 1 pohár vody), ktorý sa užíva po 1/3 pohára 2-3-krát denne.

Trnky sú účinné aj v nižších dávkach, napríklad v podobe Decoctum Fructus spinosae (1/2 lyžice drogy na 1 pohár vody), ktorý sa užíva denne po 1 lyžici. Na vyplachovanie pri zápaloch ústnej dutiny sa používa rovnaká koncentrácia.

Na potenciovanie močopudných účinkov sa kombinuje napríklad s drogami: betulae, Fructus petroselini, polygoni avicularis, a i.

Toxickosť: Za určitých okolností hydrolyzuje amygdalín na kyanovodík, benzalde-hyd a glukózu, preto by užitie drogy vo vysokých dávkach, mohlo vyvolať otravu. Pri dodržaní terapeutických dávok sa droga bez obáv môže ordinovať aj deťom a zoslabnutým geriatrickým pacientom. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky zo slivky trnkovej.

PULMONARIA OFFICINALIS L. AGG. (BORAGINACEAE) PĽÚCNIK LEKÁRSKY - PLICNÍK LÉKAŔSKÝ

Droga: Herba pulmonariae (officinalis), Folium pulmonariae (officinalis). Obsahové látky: Droga pľúcnika obsahuje do 4 % kyseliny kremičitej rozpustnej vo vode, % trieslovín, sliz, saponín, minerálne látky (sodné, draselné a vápenaté soli), asi 1 % alantoínu, fytosterín, a cerylalkohol. Okrem toho aj malé množstvo necidov (pyrolizidínové alkaloidy). Vlastnosti: expektorans, metabolikum, mierne diuretikum a adstringens.

Účinnosť: Saponíny a sliz pôsobia mierne expektoračne, preto sa rastlina už tradične pridáva do expektoračných čajovín pri zápaloch horných dýchacích ciest. Ich účinok potenciujú aj triesloviny, ktoré adstringentne pôsobia na sliznice úst, na, ako aj na sliznice tráviaceho traktu. Droga sa ordinuje pri dyspeptických ťažkostiach spojených s preháňaním, pri poškodeniach sliznice pažeráka a žalúdka, po užití koncentrovaného alkoholu, horúcich pokrmov a nápojov, alebo ako adju-vantný liek po prehltnutí kyselín či alkálií. Podporný vplyv alantoínu na regeneráciu sa vysvetľuje proliferačným vplyvom na povrchové výstelky. Osvedčuje sa aj pri vonkajšej aplikácii na defekty slizníc alebo kože.

Pre mierny diuretický účinok, ktorý napomáhajú soli draslíka a rozpustnej kyseliny kremičitej, sa droga pridáva do diuretických čajovín. Použitie: Odvar sa pripravuje z priemernej jednotlivej dávky 1,5 g drogy. sa však aj vyššie dávky. Na prípravu záparu sa používa jednotlivá dávka 5 g, prípadne kávových lyžičiek drogy. Vyššie dávky sa používajú aj pri De-

Herbae pulmonariae (30-60 g drogy na 1 000 ml vody), ktorý sa užíva po 1/2 pohára 2-4-krát denne.

Na potenciovanie expektoračného pôsobenia sa pridávajú napríklad drogy: Fructus anisi, plantaginis, Fructus foeniculi, Radix primulae a i. Protizápa-

a hojivé účinky v tráviacom trakte zvýrazňuje kombinácia s drogami: Radix althaeae, Radix Radix liquiritiae, Radix a i. Toxickosť: Pre obsah pyrolizidínových alkaloidov sa neodporúča ani dlhodobé užívanie ani prekračovanie terapeutických dávok. Pri intermitentnom užívaní v predpísaných dávkach sa nezistili nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z pľúcnika.

QUERCUS INFECTORIA (FAGACEAE) DUB HÁLKOVÝ - DUB HÁLKOVÝ

Droga: Galia (syn.: Galia levantica, Galia halepensis, Galia turcica). Obsahové látky: Terapeuticky najúčinnejšou látkou sú triesloviny - galotaníny, ktoré majú vysoké percentuálne zastúpenie (až 70 % ) . Vlastnosti: Adstringens, antidiaroikum. Účinnosť: Galotaníny pôsobia adstringentne na sliznice ústnej dutiny, hltana a tráviacich ciest, preto sa používajú na vyplachovanie a kloktanie pri stomatitídach, gingivitídach, Perorálne sa aplikujú popri kauzálnej liečbe pri gas-troenteritídach s vyčerpávajúcimi hnačkami, ktoré zapríčiňujú odvodnenie organizmu a stratu minerálnych látok. Použitie: Na prípravu sa používa 0,5-1 g, prípadne v praxi 1/2 kávovej lyžičky drogy na šálku vody; užíva sa 2-3-krát denne po lyžičkách. Ordinuje sa aj vo forme prášku 0,5 g pro dosi 3-krát denne.

Pri secernujúcich kožných afekciách, ale aj pri defektoch slizníc (napr. pri af-tóznej stomatitíde) sa používa Tinctura Toxickosť: Pri užívaní v terapeutických dávkach sa nezistili nijaké škodlivé následky. Odvodené prípravky: Tinctura gallarum, Tanninum, Tanninum albuminatum;

Pini, Masť na omrzliny, Sindolor, Talbin; Igurdin (vet), Tannofil (vet).

QUERCUS PETRAEA (MATTUSCH.) (FAGACEAE; SYN. QUERCUS SESSILIFLORA SALISB.) DUB ZIMNÝ - DUB ZIMNÍ

QUERCUS ROBUR L. (SYN. QUERCUS PEDUNCULATA EHRH.) DUB LETNÝ - DUB LETNÍ (KŔEMELÁK)

Droga: quercus (syn. Cortex quercus tostum), quercus.

Obsahové látky: Terapeuticky účinnými látkami kôry sú predovšetkým triesloviny (do 20 %) s katechínovými látkami a s kyselinou elagovou. Pseudotriesloviny obsahujú okrem iných látok kyselinu galovú, elagovú a katechín. Flavonoidy zastupuje glykozid kvercitrín a jeho aglykón kvercetín, triterpény napríklad fridelanol. bafény - tmavohnedočervené neúčinné látky - vznikajú z trieslovín. Ďalej sa tu nachádzajú aj horčiny, živice a

V žaludi (Glans) sa nachádza asi 37 % škrobu, 7 % sacharidov, 7,5 % bielkovín a do 15 % Listy obsahujú aj flavonoidné glykozidy. Vlastnosti: Adstringens, antiseptikum, antidiaroikum, hemostyptikum. Účinnosť: Adstringentný účinok trieslovín zabraňuje kapilárnemu presakovaniu krvi pri zápaloch tráviacej rúry. Súčasné protibakteriálne a protizápalové pôsobenie sa využíva pri liečbe infekčných hnačkových chorôb.

Výhodné účinky trieslovín sa využívajú aj lokálne pri zápaloch ústnej dutiny, inflamovaných hemoroidoch, zápalových aj ekzematóznych choro

bách kože, ale aj pri nadmernej potivosti (napr. nôh). Droga sa používa aj pri liečbe omrzlín.

Niekedy sú obklady terapeuticky úspešné aj na popáleniny I. a II. stupňa. Zabraňujú ďalším stratám lymfy, pričom účinok zabezpečuje najmä trieslovinová látka tanín. Pri rozsiahlej nekrotizácii však môže tanín koagulovať aj tie bunky, ktoré by sa ešte mohli regenerovať. Preto sa lokálne použitie neodporúča tak pri ťažkých popáleninách, ako aj pri rozsiahlejších poleptaniach slizníc a kože alkáliami alebo ťažkými kovmi.

Adstringentné účinky majú aj iné časti duba, ale najúčinnejšia je kôra a predovšetkým dubienky (pozri predchádzajúcu stať), ktoré obsahujú najviac trieslovín. Použitie: Priemerná jednotlivá dávka kôry je 1,5 g. Terapeuticky účinný je Decoc-

Corticis quercus (1 kávová lyžička drogy na 1 šálku vody), ktorý sa užíva 2-3--krát denne. Cortex quercus pulveratum sa užíva 5-krát denne na hrot noža.

Odvar zo Semen quercus tostum - žaluďová káva - sa z 3 g pro dosi 6).

Zvonka sa používa Decoctum Corticis quercus (10 g drogy na 1 pohár vody) na kloktanie, oplachovanie slizníc rodidiel a podobne; na irigáciu sa pridáva dvojnásobné množstvo vody. Pri zapálených hemoroidoch sa ordinujú sedacie kúpele z Decoctum Corticis quercus (50 g drogy na 1 1 vody). Na kúpeľ sa používa odvar z 3 lyžíc práškovanej drogy na 500 ml vody (varí sa 15 minút), alebo z 500 g drogy na 4 1 vody; po precedení sa e do kúpeľa.

Proti poteniu nôh, pod a inde sa používa odvar s vyššou koncentráciou: 1 kg drogy na 3 1 vody.

Náhradná droga je Radix Toxickosť: Pri užívaní v terapeutických dávkach nemá vedľajšie škodlivé účinky. Zvonka sa droga nesmie aplikovať pri rozsiahlych nekrotizáciách slizníc a kože, po poleptaní (najmä a po popáleninách III. stupňa. Odvodené prípravky: Hemoral, Dubová kôra Spofa.

SATIVUS L. SUBSP. NIGER (BRASSICACEAE) REĎKEV SIATA ČIERNA - ČERNÁ

Droga: Radix raphani sativi (syn. Radix raphani nigri). Obsahové látky: Koreňová droga obsahuje najmä ktoré sa ticky štiepia na a butylizotiokyanát - horčičný éterický olej s účinkami; okrem toho obsahuje aj glykozid rafanol, väčšie množstvo minerálnych látok s obsahom Ca, K, Fe, Mg, S, P, skupiny B a vitamín C. Vlastnosti: Choleretikum, cholagogum, antiseptikum, stomachikum,

Účinnosť: Sírne silicové glykozidy majú výrazné mykostatické, ale aj protibakte-riálne a protivírusové vlastnosti. Povzbudzujú sliznice tráviaceho traktu do zvýšeného vylučovania tráviacich enzýmov. Už bežná konzumácia koreňa povzbudzuje chuť do jedenia a zlepšuje trávenie tým, že pôsobí proti žalúdočným a črevným infekciám. Okrem toho podporuje vylučovanie a tvorbu žlče, a to predovšetkým zásluhou glykozidu rafanolu. Šťava z koreňa sa ordinuje pri chorobách s nedostatočnou tvorbou žlče, ktoré sprevádzajú chronické zápaly žlčových ciest a zapríčiňujú tvorbu konkrementov.

Dezinfekčné pôsobenie silice sa prejavuje aj v močových cestách a v dýchacích ústrojoch, ktorými sa vylučuje.

Pretože droga nemá vedľajšie nepriaznivé účinky, môže sa šťava z koreňa používať aj v pediatrickej a geriatrickej praxi. Indikuje sa pri chronických zápalových chorobách močových ciest a dýchacích orgánov.

Pre vysoký obsah minerálnych látok a vitamínu C sa prípravky z koreňa ordinujú pri deficite niektorých zložiek týchto látok, ako aj v rekonvalescencii po vysilujúcich chorobách a v realimentácii pri kachektických stavoch.

Zlepšením trávenia a vstrebávania, ako aj prísunom minerálnych látok a vitamínov pôsobí droga ako vhodné metabolikum. Použitie: Celkové množstvo čerstvej šťavy - ml - sa pri podávaní rozdelí na dávky, alebo sa užíva po lyžičkách. Succus raphani nigri recens sa pripravuje

rozdrveného koreňa. Má sa podávať čerstvá, aby z nej nevyprchala silica. V chladničke sa môže uschovať najviac 2 dni. Toxickosť: Pri dodržiavaní terapeutických dávok sa nevyskytujú nijaké škodlivé účinky. Pre určité dráždivé pôsobenie silice sa však neodporúča ordinovať šťavu pri floridných žalúdočných a dvanástnikových vredoch a pri akútnom zápale obličiek (pri glomerulonefritíde). Odvodené prípravky: Succus raphani nigri recens; Boldogran.

RHAMNUS CATHARTICUS L. (RHAMNACEAE) REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI - ŔEŠETLÁK POČISTIVÝ

Droga: Fructus cathartici, Cortex catharticae. Obsahové látky: Rešetliak obsahuje podobné účinné látky ako rastlina Frangula nus. V plodoch sa nachádza do 1,5 % chryzofanol) a voľné aj glykozidicky viazané antranoly (napr. Z glykozidov obsahuje napríklad glukofrangulín a frangulín. Flavonoidy reprezentujú kvercetín, kemferol, xantoramnín. Z ďalších látok sú tu sacharidy, pektín, saponíny, organické kyseliny (jantárová, askorbová), horčina a živice.

V kôre sa nachádza asi 2,5 % antrachinónov a antranolov (frangulín, chryzofanol, emodín), flavonoidy a triesloviny.

Vlastnosti: Laxans, mierne cholagogum a choleretikum. Účinnosť: Antrachinóny podporujú peristaltiku hrubého čreva, a tým urýchľujú vyprázdňovanie. Pritom spolupôsobia voľné aj glykozidicky viazané antranoly, ktoré sú rozpustné vo vode. Terapeuticky účinnejší než odvar je macerát drogy za stude

Ordinuje sa pri zhoršenej črevnej peristaltike spojenej s obstipáciou a pri u starších pacientov. Účinnosť drogy vhodne dopĺňa aj mierne choleretické pôsobenie, ktoré zlepšuje tráviace procesy. Použitie: Priemerná jednotlivá dávka plodov je 2 g. Fructus rhamni cathartici re-cens sa podáva po 3 g pro dosi 6). V praxi sa večer užíva 3-5 g rozdrvených plodov s medom alebo lekvárom. Ak sa žiadúci účinok do rána nedostaví, podajú sa ešte ďalšie 2-3 g drogy. V terapii sa často ordinuje z 1 kávovej lyžičky drogy na šálku vody; pijú sa 2 šálky denne - ráno a večer pred jedením. Pri rezistentných obstipáciách sa podávajú vyššie dávky drogy, napríklad vo forme Decoctum Fructus rhamni cathartici g rozdrvených plodov na 1 a 1/2 pohára vody); užíva sa večer v dávke 1/2 pohára. Účinok nastupuje o 8 hodín.

Pri atónii u starších pacientov sa užívajú 1-2 lyžice niekoľkokrát denne. Sirup z plodov sa predpisuje ako preháňadlo v pediatrickej terapeutickej pra

xi; užíva sa večer v dávke 1-3 kávové lyžičky. Náhradnou drogou je Cortex frangulae, ktorý je však asi 5-krát účinnejší.

Toxickosť: Nadmerné dávky dráždením črevnej sliznice vyvolávajú vracanie a hnačky, niekedy dokonca až krvácanie z tráviaceho traktu. V terapeutických dávkach nemá droga nepriaznivé vedľajšie účinky, preto ju môžu užívať aj zoslabnutí starí pacienti a vo vhodnej forme aj deti. Odvodené prípravky: Fructus rhamni cathartici recens; Succus rhamni catharticae, Sirupus rhamni catharticae.

RHAMNUS FRANGULA L. - POZRI FRANGULA ALNUS

RHEUM OFFICINALE (POLYGONACEAE) REBARBORA LEKÁRSKA - REVEŇ

PALMATICUM L. A ICH KRÍŽENCI REBARBORA OKRASNÁ - DLANITÁ

Droga: Radix rhei (syn. Rhizoma rhei). Obsahové látky: Droga koreňa obsahuje až 10 % antracénových derivátov,

aloeemodín, chryzofanol, fyscion (reochryzidín), a ich antróny, tróny sennidíny, palmidíny a glykozidy. Z diantrónov sú najvýznamnejšie

a heterodiantróny, z glykozidov monoglykozidy a diglykozidy so sacharidovou zložkou Najväčšiu časť účinných látok tvoria chryzofa-neín (glykozid chryzofanolu a glukózy), reochryzín (fyscion + glukóza), glykozid + glukóza) a reínglykozid (reín + glukóza). Súborne sa an-trachinónové glykozidy rebarbory označujú ako reopurgarín. Triesloviny reprezentuje glukogalín (kyselina galová + glukóza), voľná kyselina galová, kate-chĺn, z flavónových glykozidov rutín. Ďalej rebarbora obsahuje polyméry trieslovín (rebarborovú červeň), veľa pektínu, sacharidy a šťaveľan vápenatý. Vlastnosti: Laxans, stomachikum, cholagogum. Účinnosť: Horké substancie pôsobením na chuťové receptory jazyka zvyšujú chuť do jedenia. Pri kontakte so sliznicou tráviaceho traktu zlepšujú trávenie a vstrebávanie. Zvýšenie vylučovania žlče do čreva výhodne dopĺňa digestívne pôsobenie drogy. Triesloviny zabraňujú nadmernej tvorbe žalúdočnej kyseliny, preto sa droga osvedčila aj pri dyspepsiách a anorexii spojenej s hyperaciditou. Pri užívaní nižších dávok sa manifestuje antidiaroické pôsobenie trieslovín. Podávanie vyšších dávok sa prejaví účinkom antrachinónových glykozidov.

Antracénové deriváty sa čiastočne vylučujú obličkami, pričom sfarbujú moč do až hneda. Prechádzajú aj do mlieka dojčiacich matiek. Použitie: Ako stomachikum sa odporúča g pro dosi, ako laxans 1 g drogy pro dosi. Ordinovať sa však môžu aj vyššie dávky (1,5-5 g), ktoré sa podávajú vo forme prášku alebo v odvare. Pri požadovanom taxatívnom účinku sa bežne odporúča 1/2 kávovej lyžičky; laxatívny účinok možno očakávať o 6-10 hodín. Toxickosť: V terapeutických dávkach a v správnej indikácii nemá droga nijaké vedľajšie škodlivé účinky.

Pre obsah šťaveľanu vápenatého sa neodporúča podávanie drogy malým deťom a prekračovanie liečebných dávok pri tvorbe močových kameňov (najmä oxa-látových). Väčšie nebezpečenstvo však hrozí pri zvýšenej konzumácii rebarborovej stopky v potravinách (napr. v kompóte). Odvodené prípravky: Extractum rhei siccum, Sirupus rhei, Tinctura composi-ta, Tinctura rhei Pulvis magnesiae rheo; Species cholagogae Planta; Boldogran, Properistol, Valosedan; Laxofran (vet), Pulvis ruminatorius (vet).

NIGRUM L. RÍBEZĽA ČIERNA - MERUZALKA ČERNÁ

Droga: ribis nigri, Fructus ribis nigri. Obsahové látky: Droga listu obsahuje asi 0,75 % silice (najmä triesloviny, flavonoid rutín, kyselinu askorbovú. V plodoch sa nachádzajú niektoré zložky sku-

piny vitamínov B, sacharidy (najmä sacharóza), pektín, organické kyseliny (citrónová, ale predovšetkým veľké množstvo askorbovej) a fytoncídne látky. Vlastnosti: Diuretikum, diaforetikum, vitaminiferum, metabolikum, antiflogisti-

Účinnosť: Silica sa pre močopudné pôsobenie používa ako adjuvans pri niektorých dlhodobých zápaloch močových ciest. Diaforetický účinok, na ktorom sa zúčastňujú aj dosiať málo preskúmané fytoncídne látky, sa využíva pri zápalových ochoreniach dýchacích ciest (pri tzv. chorobách z prechladnutia). Pritom antiflogistickým a adstringentným účinkom tu spolupôsobí aj trieslovina. Rutín znižuje fragilitu cievnych stien a zastavuje krvácanie z drobných tepničiek, preto sa využíva pri krvácaní zo slizníc a pod kožou. Pre vysoký obsah zložiek skupiny vitamínu B, ale predovšetkým vitamínu C (najmä v plodoch), sa pokladá za cenné liečivé ovocie. Obsah vitamínov a zvýšené vylučovanie i potu zlepšuje celkovú látkovú premenu. Preto sa droga pridáva do metabolických čajovín. Použitie: Na prípravu záparu z listovej drogy sa používa priemerná jednotlivá dávka 1,5 g drogy. Častejšie sa ordinujú vyššie dávky, a to 1-2 kávové lyžičky na šálku záparu, ktorý sa pije 2-3-krát denne.

Listová droga sa najčastejšie podáva v kombinácii s potenciujúcimi drogami. Ovocie sa ako veľmi cenné vitaminiferum požíva v rozličnej úprave. Najvyšší obsah vitamínov má v čerstvom stave (aj zmrazené). Toxickosť: Nie sú známe nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Betulan, Fyterol.

+ ROBINIA PSEUDOACACIA L. (FABACEAE) AGÁT BIELY - TRNOVNÍK BÍLÝ

Droga: robiniae (syn.: acaciae, pseudo-acaciae, robiniae pseu-do-acaciae). Obsahové látky: Celá rastlina okrem kvetu obsahuje jedovaté toxalbumíny (robín a Preto sa odporúča užívať kvety bez stopiek. Kvety obsahujú flavonoidné glykozidy (robinín a akaciín), silicu (s nerolom, a ďalšie lát-ky. Vlastnosti: Stomachikum, aromatikum, antacidum, mierne diuretikum a spazmoly-

Účinnosť: Silica pôsobením na chuťové receptory jazyka podnecuje tvorbu tráviacich enzýmov, čím následne zlepšuje chuť do jedenia a trávenie. Flavonoidy mierne zvyšujú diurézu a za vzájomného pôsobenia s éterickým olejom uvoľňujú hladkého svalstva tráviacich a močových orgánov. Antacídny účinok sa pripisuje niektorým homeopatickým prípravkom z drogy. Použitie: Na prípravu záparu z kvetu sa používa priemerná jednotlivá dávka g, alebo v praxi častejšie 1 kávová lyžička na šálku vody; užíva sa 2-krát denne po dúškoch. Terapeuticky sa využíva najmä 5 % ktorý sa užíva po 2-3 šálky denne.

Vhodná je kombinácia drogy so spazmolytickými, diuretickými a urologickými čajovinami, najmä ak treba zlepšiť ich vôňu a chuť. Toxickosť: Celá rastlina - okrem kvetov- obsahuje jedovaté toxalbumíny (najmä

robín), ktoré kontaktne poškodzujú tkanivá (napr. epitel tráviaceho traktu) a po vstrebaní jednak aglutinujú erytrocyty, jednak paralyzujú centrálnu nervovú sústavu.

Kvety neobsahujú škodlivé látky, preto v bežných terapeutických dávkach nemajú nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. Pre možnosť jedovatých bielkovín treba používať kvety bez stopiek. Odvodené prípravky: Šípkový čaj ochutený II.

ROSA CANINA L. (ROSACEAE) RUŽA ŠÍPKOVÁ - RÚŽE ŠÍPKOVÁ

ROSA CENTIFOLIA L. (ROSACEAE) RUŽA - R Ú Ž E STOLISTÁ

ROSA GALLICA L. (ROSACEAE) RUŽA GALSKÁ - RÚŽE GALSKÁ

Droga: rosae (syn.: Petalum rosae, Petala rosae, rosarum, rosae ru-bare), Fructus cynosbati (syn.: Fructus rosae caninae, Fructus cynosbati ne, Fructus cynosbati sine cynosbati. Obsahové látky: Kvet obsahuje % trieslovín (s kyselinou galovou), flavono-idy (kvercitrín), antokyány (cyanín) a asi 0,01 % silice.

Plody (šípky) obsahujú 1,8 % kyseliny askorbovej a dehydroaskorbovej. Niektoré druhy majú až 6 % vitamínu C. Z vitamínov sa tu nachádza kyselina nikotínová, vitamín P, riboflavín, vitamín K. Ďalej sú tu karotenoidy (napr. (3-karotén, likopén, rubixantín), flavonoidy (heterozidy kemferolu a kverce-tínu), sacharidy, pektín, triesloviny a silica.

Semená majú menej vitamínov ako oplodie (vitamínu C 0,3 % ) , ale obsahujú aj vitamín E; okrem toho 0,3 % silice, vanilín, olej, organické kyseliny (citrónovú, jablčnú a i.). Vlastnosti: Kvet: adstringens, vôňové korigens. Plody: vitaminiferum, tonikum, metabolikum, diuretikum, cholagogum, mierne adstringens. Semeno: diuretikum, antireumatikum, antineuralgikum. Účinnosť: Pre vysoký obsah trieslovín má droga z kvetu adstringentné účinky, ktoré sa môžu využiť pri zápaloch tráviacej rúry s hnačkami. Silica potenciuje antibak-teriálne pôsobenie drogy, ktoré sa využíva aj pri liečbe zápalov ústnej dutiny a na, kde okrem hojivých účinkov pôsobí aj osviežujúco.

Terapeuticky významný je vysoký obsah vitamínu C, provitamínu A a vitamínov skupiny B v plodoch (v semene aj vitamín E), ktoré spolu s podpornými látkami pôsobia ako vhodný donátor vitamínov. Podporujú reparačné procesy a zlepšujú metabolizmus. Kyselina askorbová spolu s kyselinou dehydroaskorbovou majú dôležitú funkciu v oxidačno-redukčných procesoch organizmu. Zasahujú do metabolizmu bielkovinových aminokyselín (napr. tyrozínu) i tripeptidu glutationu a zlepšujú resorpciu železa v tráviacom trakte. Kyselina askorbová zasahuje do tvorby medzibunkovej substancie, brzdí depolarizáciu sacharidových látok a čin-

nosť kyseliny hyalurónovej i hyaluronidázy, čím podmieňuje správnu funkciu kapilár. Tento ochranný proces napomáhajú svojím pôsobením aj flavonoidy (látky vitamínu P). Potenciovanie sprevádzajúcich zložiek zvyšuje účinnosť kyseliny askorbovej až päťnásobne. Preto je vitamín C oveľa v prírodných látkach (v tomto prípade v prípravkoch zo šípkových plodov) než syntetický, prípadne izolovaný substrát.

Keďže ľudský organizmus nevie vitamín C syntetizovať a dlhšie skladovať v tkanivách, nevyhnutný je jeho každodenný prísun v potrave. V našich podmienkach jedným z ľahko dostupných zdrojov tohto dôležitého vitamínu sú šípkové prípravky (čaj alebo pretlaky).

Pri chorobách so zrýchleným metabolizmom (napr. pri horúčkach, hyper-tyreóze a pod.) je spotreba kyseliny askorbovej niekoľkokrát vyššia než za normálnych podmienok, preto je potrebný jej zvýšený prísun.

Dostatok vitamínu C zvyšuje odolnosť proti infekciám, prípadne pri ich prepuknutí urýchľuje liečbu a zmierňuje priebeh choroby. Brzdí aj vývoj artériosklerózy. Vitamín C je dôležitý pre gravidné a dojčiace ženy, malé deti v období intenzívneho rastu, starých ľudí, ale aj pri vyššej nervovej záťaži a pri ťažkej fyzickej práci.

Väčší prísun kyseliny askorbovej sa vyžaduje aj vysokobielkovinovej a vy-sokotukovej diéte.

Terapeuticky sa droga využíva pri hypovitaminózach vitamínu C (krvácanie z ďasien, anorexia, zvýšená únavnosť), chrípkových a iných infekciách, purpurách (najmä v starobe), poruche pečeňového metabolizmu, prejavoch cholestázy, hojení fraktúr a rán, trofických ulceráciách, varikóznom syndróme, dekubitoch, dlhodobom podávaní liečiv (napr. ataraktík a salicylových prípravkov), anémii a pri ďalších chorobách.

Flavonoidy mierne zvyšujú aj vylučovanie žlče a pôsobia i nepatrne Ich účinky sa využívajú pri chorobách močových orgánov a pri

cholestáze. Triesloviny pozitívne pôsobia pri chorobách tráviaceho systému. Droga pre

vysoký obsah vitamínov a provitamínov zlepšuje celkový zdravotný stav, a preto je vhodným tonizujúcim prostriedkom pre všetky vekové skupiny pacientov. Použitie: Na prípravu záparu sa používa 1 g 6) kvetnej drogy. Na kloktanie a iné vonkajšie použitie sa aplikuje 1 % Môžu sa však ordinovať aj vyššie dávky, a to vo forme záparu z 1 lyžice drogy na šálku vody; pije sa 2-3-krát denne. Pri rovnakých indikáciách sa môže užívať 2 % (treba nechať postáť 20 min), ktorý sa užíva 2-3-krát denne po 1 šálke. Inú prípravu si vyžaduje Decoctum Floris rosae (5-15 g drogy na 200 g vody), ktorý sa používa zvonka ako gargarizmus a ad-stringens. V terapii sa často používa na kloktanie a nehojace sa kožné afekty 6 %

(tiež musí 20 minút postáť). Na prípravu záparu z Fructus cynosbati (šípky) sa ordinujú jednotlivé dávky

3 g, alebo v praxi častejšie 1 kávová lyžička na šálku vody; pije sa denne. z Fructus cynosbati sine sa pripravuje z jednotlivej dávky 2,5 g. Bez

obáv sa však môžu používať aj vyššie dávky, napríklad Decoctum Fructus cynosbati g drogy v 200 ml vody), ktorý sa užíva v dávke pohára

denne ako Ak chceme zachovať v šípkovom čaji čo najviac vitamínu C, musíme rozdrvené plody (5 g) najprv za asi 1 h, potom ich krátko povariť v prikrytej nádobe a nakoniec čaj nechať postáť asi 15 min.

zo cynosbati sa pripravuje z jednotlivej dávky 2 g 6). Iný predpis sa využíva pri príprave Decoctum Seminis cynosbati (1 kávová lyžička na 1 pohár vody sa varí 30 min), ktorý sa užíva ráno a večer v dávke 1 pohár. Toxickosť: Pozoruhodné je, že kým podávanie vysokých dávok izolovaného vitamínu C vyvoláva nežiadúce vedľajšie účinky (lokálne podráždenie slizníc tráviacich orgánov, nauzeu, vracanie, hnačku s celkovou slabosťou a predispozíciu k tvorbe cystínových aj urátových konkrementov v močových cestách), užívanie veľkých dávok vitamínu C v šípkach nemá nijaké škodlivé účinky. Predpokladá sa tu ochranný vplyv ostatných doplňujúcich a korigujúcich látok.

Šípkové prípravky v bežných dávkach môžu užívať zdraví aj chorí ľudia všetkých vekových skupín. Odporúča sa aj dlhodobé užívanie šípok v podobe osviežujúceho nápoja alebo potraviny.

Pri užívaní kvetnej drogy sa nezistili nijaké vedľajšie škodlivé následky, ale užitie čistej, extrahovanej silice by mohlo podráždiť sliznice tráviacich ústrojov, vážne poškodiť obličkový parenchým, pečeň, ako aj centrálnu nervovú sústavu. Odvodené prípravky: rosae, Sirupus rosae; Šípky Šípkový čaj v zá-parových vrecúškach, Šípkový čaj ochutený I, Šípkový čaj ochutený II.

+ ROSMARINUS OFFICINALIS L. (LAMIACEAE) ROZMARÍN LEKÁRSKY - ROZMARÝN LÉKAŔSKÝ

Droga: rosmarini (officinalis). Obsahové látky: Droga rozmarínu obsahuje 1,5-2,5 % silice, ktorá sa skladá z ci-

(do 30 % ) , borneolu, gáfru, kamfénu, limonénu a pinénu. Okrem toho obsahuje flavonoidy (najmä glykozidy luteolín a apigenín), alkaloidy, asi 10 % trieslovín, organické kyseliny (z polyfenolových napríklad kávovú a rogénovú, z triterpénov ursolovú, oleanolovú a zlúčeniny kyseliny kar-nozovej, kyslý saponín, málo preskúmanú horkú substanciu a fytoncídne látky. Vlastnosti: Stomachikum, spazmolytikum, tonikum, aromatikum, diuretikum, cholagogum, Účinnosť: Silica zvyšuje prekrvenie slizníc tráviaceho traktu, napomáha tvorbu tráviacich enzýmov a výdatnejšie vylučovanie žlče. Ako korenina sa podáva na zlepšenie chuti jedla (najmä v Taliansku a vo Francúzsku). Súčasne pôsobí ky. Ordinuje sa pri chronických poruchách s nedostatočným vylučovaním žalúdočnej šťavy, cholestáze s hypertóniou Oddiho zvierača, nedostatočnej tvorbe žlče, meteorizme a kolikách. V týchto indikáciách sa predpisuje aj v geriatrickej praxi. Droga celkove zlepšuje psychofyzickú kondíciu tým, že pomáha odstraňovať pocit únavy a vyčerpanosti psychogénneho pôvodu. Podáva sa v rekonvalescencii a aj pri chronických poruchách orgánov u starších pacientov.

Spolu s flavonoidmi pôsobí močopudne silica. Pri poruche močových ústrojov so súčasným ochorením tráviacich orgánov a celkovým oslabením organizmu sa droga pridáva do diuretických zmesí. Môže sa však podávať aj samostatne.

Okrem toho silica zvyšuje prekrvenie orgánov malej panvy, preto sa v minulosti často zneužívala ako Kontraindikované je jej podávanie gravidným

Droga je vhodná ako prísada do aromatických kúpeľov. Dráždením senzitívnych nervov pokožky a čuchových receptorov pôsobí psychosomaticky ionizujúco. Zlepšuje celkový stav.

Prípravky zo silice sa pridávajú do mazadiel pri neuralgických bolestiach. Miernou hyperémiou a derivačným účinkom na pokožku zrýchľujú látkovú premenu, a tým uľahčujú reparačné procesy v hlbšie uložených tkanivách. Použitie: Na prípravu záparu sa používa priemerná jednotlivá dávka 1,5 g (DAB 6), alebo v praxi častejšie 1 kávová lyžička drogy na šálku vody. Vyššie dávkovanie má Infusum rosmarini (4-6 g drogy na 1 pohár vody), ktorý sa užíva v dávke 1/4 pohára 3-krát denne (môže sa podávať len kratší čas). Pri dlhodobejšom užívaní je lepšie ordinovať z 1 kávovej lyžičky ako maximálnej celodennej dávky. Terapeuticky sa uplatňuje aj studený macerát z 2 kávových lyžičiek drogy; pije sa v priebehu dňa.

Na vonkajšie použitie sa pripravuje z 10 g drogy na 1 pohár vody, ktorý sa aplikuje v obkladoch.

Na osviežujúce kúpele je vhodný z 50 g drogy na 2 1 vody, ktorý sa pridá do kúpeľa.

rosmarini - silica - sa pridáva do mazadiel a mastí. listy sa pridávajú do so spazmolytickými, povzbudzujú

cimi, ionizujúcimi, ale aj upokojujúcimi drogami. Pri vyčerpaní a zvýšenej únavnosti u starších ľudí sa osvedčila kombinácia s doplňujúcimi drogami: melissae, menthae, rutae, Radix valerianae. Pri chronických srdcovocievnych poruchách (predovšetkým v geriatrii) sa dobre využívajú účinky doplňujúcich drog: seu convallariae, crataegi, Herba visci, Herba millefolii. Toxickosť: Droga patrí výlučne do rúk terapeuta, pretože predávkovanie vyvoláva príznaky otravy. Už nepatrné zvýšenie obvyklých terapeutických dávok môže byť nebezpečné pre gravidné ženy, čo vo zvýšenej miere platí o silici. Po vnútornom užití toxickej dávky nastane poškodenie obličiek a pečene s celkovými kŕčmi. Odvodené prípravky: Oleum rosmarini, Linimentum saponato-camphoratum (ČsL 3; Opodeldok), Unguentum rosmarini compositum, Linimentum capsici (ČsL 2), Linimentum saponato-camphoratum liquidum (ČsL 2), Spiritus oleoso--balsamicus (ČsL 2), Spiritus rosmarini (ČsL 2); Unguentum aromaticum Spofa.

RUBUS FRUTICOSUS L. AGG. (ROSACEAE) OSTRUŽINA ČERNICOVÁ (ČERNICA) - OSTRUŽINÍK

Droga: Folium rubi fruticosi, Herba rubi fruticosi, Fructus rubi fruticosi recens.

Obsahové látky: Terapeutické účinky zabezpečujú predovšetkým tanínového typu z listov (asi 8 % ) , organické kyseliny (jablčná, jantárová, askorbová a i.), inozit, farbivo, pektín. Plody obsahujú antokyánové zidy, organické kyseliny (asi g % kyseliny askorbovej), karotenoidy (karotén), sacharidy, pektín, sliz. V semenách sa nachádza asi 13 % oleja. Vlastnosti: Listy (aj vňať): adstringens, antidiaroikum, stomatologikum, mierne cholagogum. Plody: lahodné diuretikum. Účinnosť: Hlavnou účinnou zložkou listovej drogy sú triesloviny s adstringentným účinkom. Využívajú sa pri liečbe akútnych aj chronických zápalových chorôb žalúdka i čriev. Flavonoidy zlepšujú diurézu, preto sa ordinujú v prípadoch, keď treba zvýšiť vylučovanie tekutín, ako aj pri zápaloch močových ciest. Terapeuticky výhodné sú aj baktericídne a mierne fungicídne vlastnosti drogy.

Pre adstringentné pôsobenie trieslovín sa droga používa na výplachy ústnej dutiny a hltana pri zápaloch slizníc, aftóznej a pod. Zvonka sa aplikuje na infikované kožné defekty.

Plody sú výhodné predovšetkým pre vysoký obsah vitamínu C, ale aj provita- A. Karotenoidy zvyšujú tvorbu preto sa užívajú ako mierne diureti

kum v pediatrickej a geriatrickej terapeutickej praxi. Použitie: sa pripravuje z jednotlivej dávky 1,5 g, alebo z vyššej dávky - z 2 kávových lyžičiek listovej drogy na šálku vody; užíva sa 2-3-krát denne.

Na vyplachovanie úst alebo na kloktanie sa odporúča s dvojnásobnou koncentráciou (prípadne z 1-2 polievkových lyžíc drogy na pohár vody).

Napriek terapeutickej účinnosti sa ostružina užíva v primeranom väčšom množstve aj ako ovocie, pričom najhodnotnejšia je v čerstvom, prípadne mrazenom stave. Toxickosť: Nie sú známe vedľajšie škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Bylinný čaj so šípkami, Diabetan, Javorina, Šípkový čaj ochutený I, Šípkový čaj ochutený II, Stomaran.

RUBUS IDAEUS L. (ROSACEAE) OSTRUŽINA MALINOVÁ (MALINA) - OSTRUŽINÍK MALINÍK

Droga: rubi idaei, Fructus rubi idaei (recens; syn. Baccae rubi idaei). Obsahové látky: Listová droga maliny obsahuje triesloviny (okrem iných aj kyselinu elagovú), organické kyseliny (aj kyselinu askorbovú), flavóny a minerálne lát-ky.

Plody do 2 % organických kyselín (až 97 % kyseliny zvyšok tvorí najmä kyselina jablčná, vínna, mravčia, ale aj askorbová), A a vitamíny komplexu B. Z ďalších látok sa tu nachádza asi 7 % sacharidov, anto-kyánový glykozid (kyanidín), pektín, sliz, guma, alkoholy (napr. izoamylový, (3-fe-nyloctový), aldehydy, inozit a ďalšie látky. Vlastnosti: Listy: mierne adstringens a spazmolytikum. Plody: diaforetikum, vôňo-vé a chuťové korigens. Účinnosť: Vhodné zastúpenie trieslovín s miernym adstringentným účinkom zmierňuje podráždenie sliznice ústnej dutiny, hltana, ale aj tráviacich ciest.

Pri experimentoch na zvieratách sa potvrdil ionizujúci vplyv listovej drogy na hladké svalstvo čriev a maternice. Pritom na tie isté orgány pôsobí aj spazmolyticky (ak sú v stave kŕčového napätia). V humánnej medicíne sa tento efekt využíva v malej miere, vhodne však adstringentné pôsobenie drogy (predovšetkým pri chronických dyspeptických ťažkostiach).

Plody alebo prípravky z nich majú potopudné, a tým aj fyziologicky antipyre-tické vlastnosti, ktoré sa tradične využívajú pri horúčkových ochoreniach. Doposiaľ sa nepodarilo zistiť, ktorá látka podmieňuje znižovanie teploty. Lahodná chuť a pôsobenie bez vedľajších nepriaznivých účinkov predurčila využitie výťažkov plodov v pediatrickej a geriatrickej terapeutickej praxi. Použitie: Účinný sa pripravuje z jednotlivej dávky 1,5 g drogy, ale môže sa použiť aj vyššie dávkovanie - 1 lyžica listu na šálku vody; užíva sa 2-3-krát denne. Inak sa pripravuje Infusum rubi idaei (5-10 g drogy na 1 šálku vody), ktorý sa pije 2-3-krát denne.

Maliny sa v praxi využívajú ako významné liečivé ovocie. Terapeuticky účinný je Infusum Fructus rubi idaei g drogy na 1 liter vody), ktorý sa užíva v dávke 3-4 poháre denne.

Sirupus rubi idaei sa užíva v dávke 1-3 lyžičky na 1 pohár teplej vody, a to 2-3--krát denne. Malinový sirup sa pridáva ako vzhľadové a chuťové korigens do liekov s nevhodnými organoleptickými vlastnosťami. Obľúbený je najmä v pediatrickej praxi. Toxickosť: Škodlivé vedľajšie účinky sa nezistili ani po dlhodobom užívaní. Odvodené prípravky: Z listu: Detský čaj s rumančekom Species cholagogae Planta, Species diureticae Planta, Bylinný čaj so šípkami, Javorina. (Malinový list je dominantnou súčasťou niektorých nealkoholických nápojov, ako je napríklad Cofex, Kofola, Tatracola a i.) Z plodu: Sirupus rubi idaei.

+ RUTA GRAVEOLENS L. SUBSP. HORTENSIS GAMS (RUTACEAE) RUTA VOŇAVÁ (ZÁHRADNÁ) - ROUTA VONNÁ

Droga: Herba rutae (syn.: Herba rutae hortensis, Herba rutae graveolentis). Obsahové látky: Ruta obsahuje % toxickej silice (nonanón-2, -acetát, undekanón-2, undecyl-2-acetát, pinén, limonén a cineol), derivát rutín (=kvercetín-ramnoglukozid; do 2,2 % ) , ktorý je príbuzný citrínu (tzv. vitamínu P), (psoralén, xantoxín, bergaptén, rutaretín, izopimpinelín, a i.), lignanové deriváty (napr. savinín), % alkaloidov chinolínového (graveolín, graveolinín), furochi-nolínového (kokusaginín, fagarín) a akridínového typu (ru-takridon, arborinín), ktorých základom je chinolínová kyselina antranilová. Okrem toho sa tu nachádza ešte kyselina jablčná, horčina a triesloviny. Vlastnosti: Spazmolytikum, vazotonikum, antisklerotikum, sedatívum, emenago-

(uterotonikum), cholagogum, diuretikum, stomachikum, anthelmintikum, de-rivans.

Účinnosť: alkaloidy a silica pôsobia na hladké svaly ciev, ale aj žlčových ciest a Oddiho zvierača, čím napomáhajú vylučovanie žlče. Preto sa indikujú pri cholelitiáze, ako aj pri chorobách žlčových ciest a žlčníka.

účinok podporuje rozšírenie ciev, a tým zlepšuje cirkuláciu v obličkách a zvyšuje diurézu. Tieto vlastnosti predurčujú použitie drogy ako pomocného lieku pri vysokom krvnom tlaku, predovšetkým v spojení so zhoršenou perfúziou krvi v obličkách. Keďže droga podporuje aj cirkuláciu v iných odporúča sa aj pri artériosklerotických cirkulačných poruchách a pri ľahšej tepien s krvácaním do podkožia. Flavonoidy (predovšetkým rutín) zvyšujú odolnosť proti priepustnosti tepien, preto sa ordinujú pri všetkých patologických stavoch so zvýšenou priepustnosťou a lámavosťou tepien. Horké furokumaríny podporujú tvorbu žalúdočnej kyseliny, čo sa terapeuticky využíva pri poruchách trávenia s nedostatočnou sekréciou kyseliny v žalúdku. Účinky silice, a alkaloidov zvyšujú tonus maternice, a tým pozitívne ovplyvňujú menštruačné poruchy. U gravidných žien môžu vyvolať potrat, preto je ich podávanie v gravidite kontraindikované.

Zistilo sa, že rastlina má sedatívne účinky, preto sa predpisuje pri neurotických bolestiach hlavy a závratoch. Anthelmintické pôsobenie drogy sa využíva ako pomocný liek pri črevných parazitózach a miestne dráždivé účinky pri reflexnom povzbudzovaní organizmu celkovými kúpeľmi. Pri lokálnej aplikácii zlepšuje hojenie infikovaných kožných defektov, pričom sa používa vo forme obkladov a zápa-rov na oplachovanie i kúpele.

Furokumaríny čerstvej rastliny môžu kontaktne vyvolať u citlivejších pacientov zápalové reakcie (dermatitis bullosa Sušená droga tieto prejavy nevyvoláva. Použitie: Na šálku záparu sa používa jednotlivá dávka 0,5 g 6), alebo 1/2 kávovej lyžičky drogy. Pijú sa spravidla 2 šálky denne. Vyššie dávky sa ordinujú pri príprave Infusum rutae (3-5 g drogy na 1 pohár vody), ktorý sa užíva v dávke 1-2 lyžice 3-5-krát denne. V terapii sa využíva aj macerát (2 lyžičky drogy sa rujú za 8 hodín), ktorý sa pije v priebehu dňa. Napriek tomu, že povolená je maximálna denná dávka 10 g, neodporúča sa prekračovať dennú dávku 5 g drogy. Zvonka sa používajú dvojnásobné koncentráty záparov.

Keďže účinné látky sa vo vode rozpúšťajú ťažko, efektívnejšia je liečba liehovým roztokom drogy - napríklad Tinctura rutae. Zvonka sa používa na zníženie neuralgických a reumatických bolestí.

rutae má maximálnu dávku 0,2 g pro dosi a 0,8 g pro die (DAB 6). Toxickosť: Nebezpečnosť drogy nepodmieňuje glykozid rutín, pretože ani pri dlhodobej aplikácii nemá prakticky vedľajšie škodlivé účinky. Výnimkou je nevhodná kombinácia rutinu so sulfónamidmi, ktorá by mohla zapríčiniť krvácanie a veľmi zriedkavo tvorbu intrakanalikulárnych kvercetínových konkrementov. Diskutabilná je možnosť zvýšenia reaktivity organizmu na a kardiotoniká pri vysokých dávkach rutinu. Škodlivé vedľajšie účinky pri prekročení terapeutických dávok vyvoláva silica (Oleum rutae) s ketónovými látkami. Okrem celkového negatívneho pôsobenia vo zvýšenej miere prekrvuje malú panvu, čím ohrozuje najmä gravidné ženy, ktoré nesmú drogu užívať. Odvodené prípravky: Tinctura rutae, Oleum rutae.

ALBA L. (SALICACEAE) VŔBA BIELA - BÍLÁ

Patria sem aj ďalšie vŕby z rodu napríklad: pentadra L. (vŕba päťtyčin-ková), Salix fragilis (vŕba krehká), Salix purpurea L. (vŕba purpurová), Salix

(vŕba košikárska) a i. Droga: Cortex salicis (syn.: Cortex salicis Cortex salicum). Obsahové látky: Účinnými látkami sú fenolové glykozidy (asi 2,5-3 % ) , predovšetkým salicín (1-6 % ) , ktorý sa skladá zo salicylalkoholu saligenínu viazaného na

a glykozid salikortín. Flavónové glykozidy zastupuje izosalipurpozid, naringenín, hyperozid a deriváty salicínu fragilín, grandidentatín a v niektorých druhoch aj salirepozid a triandrín). Okrem toho droga obsahuje do 13 % trieslovín, zložených z katechínových látok a z galotanínu, živice a oxaláty. Vlastnosti: Antipyretikum, antireumatikum, analgetikum, adstrin-gens, sedatívum. Účinnosť: Napriek tomu, že hlavné pôsobenie drogy závisí od fenolových glykozi-dov a ich metabolitov, účinnosť potenciujú aj flavonoidy a trieslovina. Na rozdiel od syntetickej kyseliny ktorá má rovnaké zloženie ako prírodný glykozid salicín, je však účinok drogy komplexnejší. Pri exacerbovaných, prípadne aj inflamovaných artralgiách sa využíva antipyretický, antireumatický a všeobecne analgetický účinok drogy. Ako doplnkový liek sa môže použiť pri chronickej progresívnej polyartritíde a pri anakylopoetickej spondylartritíde. Osvedčila sa aj ako pomocný liek pri horúčkach sprevádzajúcich vírusové infekty, alebo - popri antibiotickej liečbe - pri nákaze pri hnisavej angíne).

Flavonoidy zvyšujú diurézu priamym pôsobením na rozšírenie obličkových tepien a vlásočníc, ale aj uvoľnením hladkého svalstva močových ciest. Triesloviny môžu antiseptickým účinkom pôsobiť liečivo pri niektorých dyspeptických zápalových ochoreniach tráviaceho najmä pri enterokolitídach s ľahkým priebehom. Pri vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika je droga kontraindikovaná pre možnosť poškodenia slizníc miestnym dráždením. V porovnaní so syntetickou kyselinou acetylsalicylovou je nebezpečenstvo exacerbácie žalúdočného vredu menšie (pravdepodobne pre ochranné pôsobenie trieslovín).

Antiseptické a adstringentné účinky trieslovín sa využívajú aj pri vonkajšom použití, najmä pri chronických hnisavých kožných defektoch a vyrážkach. Použitie: Na prípravu odvaru sa používa jednotlivá dávka 1 g. Povoľujú sa však aj dávky trochu vyššie, a to buď 1 kávová lyžička drogy na šálku vody, alebo Decoc-

Corticis salicis (3 lyžičky práškovanej drogy na 2 poháre vody), ktorý sa užíva po jedle v dávke 1/4-1/3 pohára 3-4-krát denne. Pri príprave macerátu sa používa 1 lyžica drogy na 2 poháre vody; užíva sa každé 2 hodiny po 1 lyžičke. Denná dávka sa pohybuje v rozmedzí 5-10 g drogy podľa individuálnej znášanlivosti.

Na vonkajšiu aplikáciu sa pripravuje odvar z g kôry na 1/2 1 vody. Používa sa na omývanie, prípadne do kúpeľa, ktorý pôsobí proti nadmernému, neúčelnému poteniu. Toxickosť: Vysoké dávky by mohli vyvolať intoxikáciu s celkovými príznakmi, hy-perventiláciou, Kussmaulovým dýchaním. Droga sa nesmie podávať pri precitlive-

nosti (alergii) na salicyláty, vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika, diatéze, pakostnici, bronchiálnej astme a v gravidite. Počas liečby treba podávať diétu s vyšším obsahom vitamínu C. Odvodené prípravky: Species diaphoreticae; Valofyt Neo,

OFFICINALIS L. (LAMIACEAE) ŠALVIA LEKÁRSKA - ŠALVÉJ

Droga: salviae (officinalis), Herba salviae (officinalis). Obsahové látky: Droga šalvie obsahuje 1,5-3 % silice (až 50 % zmesi a L-tujónu, asi 15 % cineolu, borneol, gáfor a ďalšie zložky, ako je napr. kyselina hy-droxyterpénová čiže karnezolová). Okrem toho obsahuje asi 8-13 % katechíno-vých trieslovín, pseudotriesloviny (kyselinu chlorogénovú, kávovú, tri-terpény (kyselinu oleanovú, ursolovú), horčinu pikrosalvín čiže karnozol, diterpé-novú horčinu abietanového typu a laktón s antibiotickou účinnosťou. Z ostatných látok sa tu nachádzajú saponíny, živice, bližšie neurčené estrogénne látky,

kyselina nikotínová a jej ako aj nepreskúmaná látka, ktorá tlmí činnosť potných žliaz. Vlastnosti: Antihidrotikum, antiseptikum, stomachikum, gargariz-

adstringens, mierne spazmolytikum, dermatikum, aromatikum, antidiabeti-

Účinnosť: Droga má mnohostranné použitie. Na tráviaci trakt pôsobia horčiny, ktoré povzbudzujú sekréciu žalúdočnej šťavy. Silica má mierny spazmolytický účinok. Spolu s trieslovinou, karnozolom a pôsobiacim laktónom potláča rast aj gramnegatívnych baktérií. Výrazný terapeutický efekt sa dosahuje pri dysmikrobiálnych tráviacich poruchách s kolikami, nedostatočnou sekréciou žalúdočnej šťavy, nechuťou do jedenia a pri gastrointestinálnych infekciách. Pri zápaloch slizníc tráviaceho traktu s kapilárnym krvácaním katechínové triesloviny zvyšujú odolnosť a pružnosť cievnych stien a zastaviť difúzne krvácanie. Už oddávna sa traduje používanie drogy na zníženie nadmernej a neúčelnej potivosti. Tento efekt sa aj experimentálne potvrdil po podaní ale najmä alkoholového výluhu drogy. Maximálny efekt sa dosiahol po 2-3 hodi-nách, pretrvával však aj niekoľko dní. Rovnako pôsobí aj na sekréciu

žliaz doposiaľ nezisteným mechanizmom. Keďže šalviové výťažky znižujú koncentráciu cukru v krvi, pokladá sa rastlina

za pomocný liek pri cukrovke. Obvykle sa podáva spolu s ďalšími synergickými drogami.

Protibakteriálny, adstringentný a antiflogistický účinok predurčuje drogu aj na vonkajšie použitie. Ordinuje sa na výplachy úst a kloktanie pri infekčných zápaloch - ako sú napríklad stomatitídy, gingivitídy, - a ako pomocný liek pri angíne. Lokálne sa aplikuje na hnisavé poranenia a sa kožné defekty. Účinnosť výťažku podmieňuje spôsob prípravy. Terapeutický efekt silice je výraznejší v záparoch, predovšetkým však v alkoholovom rozpúšťadle. Varením časť silice vyprchá. Zápary sa používajú ako stomachikum, antidiabetikum a antihidrotikum, kým liehový výťažok je účinnejší ako spazmolytikum a antiseptikum. Dlho-

šie a nadmerné užívanie liehového výťažku však môže vyvolať nepriaznivé účinky pôsobením tujónu, ktorý je v ňom dobre rozpustný. Pre vysoké množstvo toxického tujónu sa salviae samostatne perorálne nepodáva. Pridáva sa do mastí a olejov s protizápalovými a antiseptickými účinkami.

Najmenej silice, a teda aj jedovatého tujónu, obsahuje odvar, preto jeho užívanie nemá nepriaznivé účinky. Terapeuticky tu pôsobia prakticky iba neprchavé a termostabilné látky, ktoré sa prevažne nachádzajú iba v trieslovine. Použitie: Na prípravu záparu sa používa priemerná jednotlivá dávka 2 g VI), alebo v praxi bežnejšie 1 kávová lyžička listu na šálku vody; pije sa denne. Infusum salviae (5-10 g drogy na 1 pohár vody) sa užíva po 1-2 lyžice

denne; môže sa použiť aj na vyplachovanie úst a ako kloktadlo. Na klokta-nie sa bežne ordinuje z 1 lyžice drogy na šálku vody.

Na obklady a oplachovanie sa používa z g drogy na pohár vody. Oleum salviae sa užíva po 0,1 g pro dosi; ako korigens sa užíva v 0,1 % zrie

dení 6). Extractum salviae fluidum má jednotlivú dávku 0,5 g; na výplachy úst sa ordi

nuje 1 % extrakt (DAB 6). Tinctura salviae sa podáva po 2,5 g pro dosi; na výplachy úst a kloktanie sa po

užíva 5 % liehový výluh (DAB 6). Toxickosť: užívaní v bežných terapeutických dávkach sa nezistili nijaké vedľajšie škodlivé Nebezpečné by mohli byť vyššie dávky liehového výťažku, najmä však silice (Oleum salviae), ktoré by mohli pôsobením na centrálny nervový systém vyvolať celkové epileptiformné kŕče. Odvodené prípravky: Z kvetu: Oleum salviae, Species (ad cataplasma); Šalvia lekárska - záparové vrecúška, Šalvia lekárska Spofa, Herbadent. Z vňate: Oleum salviae, Extractum salviae fluidum, Tinctura salviae; Diabetan, Pulmoran, Stomatosan, Tormentan.

SAMBUCUS L. (LONICERACEAE) BAZA ČIERNA - BEZ ČERNÝ

Droga: sambuci (syn.: sambuci nigrae, sambuci sine stipite), Fructus sambuci (syn.: Fructus sambuci nigrae, Baccae sambuci nigrae, Fructus sambuci sine stipite). Obsahové látky: Kvety obsahujú malé množstvo silice (asi 0,02 % ) , flavonoidy (3 % rutinu, astragalín, kvercetín, izokvercitrín a ďalšie), (cholín, izobutylamín, izoamylamín), organické kyseliny (napr. valeriánovú, ale aj askorbovú), sacharidy, trieslovinu. Okrem toho sa v nich nachádzajú fenolové látky (kyselina chlorogénová, kávová a iné), rozpadové produkty glykozidu (obsahuje kyselinu mandľovú + HCN + glukózu), sliz a do 9 % minerálnych látok.

Plody obsahujú antokyány (tri kyanidínové heterozidy), organické kyseliny (jablčnú, citrónovú, chinovú, chlorogénovú, askorbovú), okolo 3 % trieslovín, ka-rotenoidy, vitamín A, zložky vitamínu B, asi 20 redukujúcich sacharidov a stopy silice.

Vlastnosti: Kvety: stomatologikum, vazotonikum. Plody: laxans, diaforetikum, diuretikum, mierne analgetikum. Účinnosť: Na základe skúseností sa predpokladá potopudný účinok kvetnej drogy, aj keď niektorí autori tento účinok spochybňujú. Doposiaľ sa však nepodarilo zistiť, ktorá látka podmieňuje diaforetický účinok. Výluhy z kvetov sa podávajú pri horúčkových ochoreniach a pri tzv. chorobách z prechladnutia.

Močopudny účinok možno pripísať flavonoidom a draselným Pre mierne pôsobenie v tejto indikácii sa droga kvetu využíva ako pomocný liek v pediatrickej aj geriatrickej terapeutickej praxi. Zvyčajne sa kombinuje s inými poten-ciujúcimi drogami.

Zistil sa aj mierny povzbudivý účinok na tvorbu mlieka u dojčiacich žien. Droga z plodov zvyšuje diurézu aj diaforézu. Užíva sa v rovnakých indiká

ciách ako droga kvetov. Vo väčších dávkach má laxatívny účinok. Pri migréne, dokonca aj pri bolestiach nervu, sa využívajú analge-

tické účinky, ktoré bolesť značne tlmia, aj keď ju neodstránia úplne. Droga nemá hypnotické účinky. Pri myalgiách a artralgiách, ktoré sprevádzajú akútne infekčné ochorenia, je vhodným doplnkovým liekom.

Odvar z kvetu (po prefiltrovaní) sa môže používať pri pri zápaloch ústnej a faryngálnej sliznice sa odporúča alebo odvar. Použitie: Droga kvetu sa používa v jednorazových jednotlivých dávkach 1,5 g. V praxi sa bežne ordinujú o niečo väčšie dávky, a to 2 kávové lyžičky na šálku zápa-ru, ktorý sa pije 5-krát denne. Infusum Floris sambuci (5-10 g kvetu na 100 ml vody) sa užíva 3-5-krát denne ako a potopudný prostriedok. Používa sa aj na vyplachovanie úst a kloktanie.

Plody sa ordinujú v priemernej jednotlivej dávke 1,5 g. Obyčajne sa vystačí s 1 kávovou lyžičkou na šálku záparu alebo Niekedy je potrebné podávať ešte vyššie dávky: Infusum Fructus sambuci g plodov na 1 pohár vody) sa užíva denne po 1/4 pohára na povzbudenie potenia a diurézy. Výrazné analgetické účinky má ešte koncentrovanejší (15-20 g drogy na 1 pohár vody, po 20 minútach precediť), ktorý sa podáva denne.

Ako laxans sa užíva obyčajne v kombinácii s inými synergickými drogami. Kvetná droga sa často kombinuje s inými Na potenie sa pridávajú

drogy: Fructus rubi idaei, ulmariae, verbasci a i. Na diurézy a pri zápaloch močových ciest sa pridávajú napríklad drogy: Rhizoma agro-pyri, betulae, Herba equiseti, Fructus petroselini, Herba polygoni, Radix taraxaci a i.

Na vonkajšie použitie v sa kombinujú drogy Flos Flos Herba euphrasiae a ďalšie. Toxickosť: V terapeutických dávkach droga nemá nijaké škodlivé účinky. Nadmerné užívanie sa prejavuje celkovými toxickými príznakmi s vracaním. Platí to predovšetkým o príbuznom druhu Sambucus ebulus L. (baza chabzdová - ktorý pre obsah viazaného kyanovodíka zapríčiňuje pri vyšších dávkach závraty. Odvodené prípravky: Z kvetu: Species laxantes (ČsL 3); Kvet bazy čiernej Spofa, Kvet bazy čiernej - záparové vrecúška, Detský čaj s rumančekom, Species laxantes

Planta, Species urologicae Planta, Pulmoran; Novo Passit. Z plodov: Succus ci, Roob sambuci (lekvár); Reduktan.

SANGUISORBA OFFICINALIS L. (ROSACEAE) LEKÁRSKY - VEC TOTEN

Droga: Radix sanguisorbae (officinalis; syn.: Radix italicae, Radix san-guisorbae majoris), Herba sanguisorbae (officinalis). Obsahové látky: V koreni sa nachádzajú katechínové a galakatechínové triesloviny (až 20 % ) , triterpén sangvisorbigenín, saponín sangvisorbín, flavonoidy a iné látky.

Vo vňati sa vyskytujú tie isté látky, ale v menšom množstve. Vyšší je len obsah sangvisorbínu (až do 5 %) a vitamínu C. Vlastnosti: Adstringens, dezinficiens, antidiaroikum, antihemoroidálium, anthel-mintikum, antiprotozoikum. Účinnosť: Triesloviny pôsobia adstringentne a protibakteriálne, čím zastavujú krvácanie v zapálených a krvácajúcich slizniciach. Preto sa droga osvedčuje pri krvácajúcich gingivitídach, parodontitídach a pri infekčnej gastroenteritíde s kapilárnym krvácaním z tráviaceho traktu. Účinok na kapilárne steny flavonoidy, ktoré sa prostredníctvom krvi dostávajú do orgánov, s ktorými droga inak nemá priamy kontakt. Preto sa predpisuje aj pri silnom menštruačnom krvácaní a pri metrorágii iného pôvodu (popri kauzálnej liečbe).

Protiinfekčné pôsobenie drogy sa využíva pri zápaloch hltana a ako pomocný liek (popri antibiotikách) aj pri tonzilitíde. Odstraňuje bolestivé dysfágie a urýchľuje hojivé procesy faryngálnej sliznice i povrchových tonzilárnych tkanív.

Droga urýchľuje aj hojenie kožných defektov a mokvajúcich infekčných dermatitíd. Vo forme vlažných sedacích kúpeľov alebo obkladov sa aplikuje pri movaných a krvácajúcich hemoroidoch. Použitie: Na prípravu odvaru sa používa priemerná jednotlivá dávka 1,5 g drogy. Pri zapálených slizniciach tráviaceho systému je výhodnejšie opakované pravidelné podávanie buď odvaru z 1 lyžice drogy na šálku vody (užíva sa každé 2 hodiny po 1 lyžici), alebo macerátu z 2-3 kávových lyžičiek na 2 poháre vody (droga sa je za 8-10 hodín), ktorý sa pije v priebehu dňa po hitoch.

Na protibakteriálne, anthelmintické a protiprvokové pôsobenie sa ordinuje odvar z g koreňa na 200 ml vody; užíva sa každé 2 hodiny po 1 lyžici. Vhodný je aj na vonkajšie použitie.

Tinctura sanguisorbae sa podáva po 30-50 kvapiek po jedení. Šťava z čerstvej vňate sa užíva v dávke kávových lyžičiek denne.

Toxickosť: Nepriaznivé vedľajšie účinky sa nezistili ani po vyšších dávkach. Odvodené prípravky: Tinctura sanguisorbae; Tormentan.

SATUREJA HORTENSIS L. (LAMIACEAE) SATUREJKA ZÁHRADNÁ - SATUREJKA

Droga: Herba saturejae (hortensis; syn. Herba cunilae sativae). Obsahové látky: Droga vňate obsahuje asi 0,3-2 % silice (v nej asi 30 % karvakro-

asi 20 % tujón, borneol, cineol, terpilén, karyofy- kadinén a i.), 4,8-8,5 % trieslovín, živicu, sliz a minerálne látky.

Vlastnosti: Karminatívum, antiseptikum, adstringens, antidiaroikum, anthelmintikum, expektorans.

Účinnosť: Silica z drogy saturejky podporuje vylučovanie žalúdočnej kyseliny a má aj spazmolytické účinky. Vďaka karvakrolu pôsobí súčasne aj antibakteriálne a anthelminticky (predovšetkým proti Ascaris Droga sa terapeuticky využíva pri nechutí do jedenia spojenej s meteorizmom, kolikami, prípadne s nezá

hnačkami, ktoré vznikli niektorých nežiadúcich mikroorganizmov. Adstringentnými a antiseptickými účinkami pritom spolupôsobia aj triesloviny.

Éterický olej pôsobí aj expektoračne, pričom silica pri vylučovaní súčasne dezinfikuje dýchacie cesty.

Droga tlmí subjektívny pocit smädu u diabetikov. Použitie: Na prípravu záparu sa používa priemerná jednotlivá dávka g (DAB 6), alebo 1 kávová lyžička vňaťovej drogy na 1 šálku vody; pije sa 2-3-krát denne. Často sa ordinujú aj vyššie dávky, napríklad Infusum Herbae saturejae (10 g drogy na 1 pohár vody), ktorý sa ako karminatívum a stomachikum užíva 2-3-krát denne po 1/4 pohára. Ako antidiaroikum sa podáva vyššia dávka - 1/3-1/2 pohára.

Na tlmenie pocitu smädu u diabetikov sa odporúčajú 3 kávové lyžičky drogy na 1 šálku záparu.

Obyčajne sa kombinuje s inými drogami. Náhradná rastlina je serpyl-

Toxickosť: Doposiaľ sa nezistili nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Po užití nadmerného množstva silice saturejae) sa môžu podráždiť sliznice tráviacich ústrojov, poškodiť pečeň a obličky; okrem toho môžu vzniknúť celkové príznaky (napr. kŕče celého tela) s fatálnym koncom. Odvodené prípravky: Oleum saturejae.

SAXIFRAGA GRANULATA L. (SAXIFRAGACEAE) ZRNITÝ - LOMIKÁMEN ZRNATÝ

Droga: Herba saxifragae (granulatae). Obsahové látky: Vňaťová droga lomikameňa obsahuje triesloviny, horčinu a živicu (niektorí autori uvádzajú aj glykozid bergenín, ktorý má podobné účinky ako cín). Vlastnosti: Diuretikum. Účinnosť: Účinné obsahové látky drogy nie sú ešte dostatočne preskúmané. Doteraz známe obsahové látky nevysvetľujú mechanizmus dobrého diuretického pôsobenia. Aj keď nemožno potvrdiť hypotézu, že droga rozpúšťa obličkové kamene, nesporný je jej priaznivý vplyv na vyplavovanie piesku a drobných z močových ciest. Použitie: Na prípravu záparu sa používa priemerná jednotlivá dávka 3 g, v praxi častejšie 2 kávové lyžičky drogy na 1 šálku vody; pije sa 2-3-krát denne. Môžu sa však ordinovať aj vyššie dávky - 3 kávové lyžičky drogy na šálku záparu.

Droga sa obyčajne kombinuje s inými močopudnými drogami. Toxickosť: Pri užívaní v terapeutických dávkach sa neprejavujú nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z

zrnitého.

SCHISANDRA CHINENSIS (TURCZ.) (SCHISANDRACEAE) SCHIZANDRA ČÍNSKA - KLANOPRAŠKA

Droga: Fructus schisandrae, schisandrae, Herba schisandrae. Obsahové látky: Drogy zo schizandry obsahujú kryštalickú látku schizandrín, éterické oleje, väčšie množstvo organických kyselín (vrátane L-askorbovej), sacharidy a ďalšie látky. Vlastnosti: Roborans, tonikum, stimulans, metabolikum, anabolikum, antidiabeti-

Účinnosť: Schizandrín zlepšuje anabolické i reparačné procesy v organizme a urýchľuje regeneráciu po psychickom alebo fyzickom vyčerpaní.

Droga pôsobí stimulačne na centrálny nervový a srdcovocievny systém. Pri únave a malátnosti odstraňuje ospanlivosť a prinavracia pocit sviežosti.

Droga sa terapeuticky využíva pri asténiách s psychofyzickou vyčerpanosťou a pri katabolizujúcich chorobných stavoch (najmä po ťažších infekčných ochoreniach).

Pre povzbudivý vplyv na látkovú premenu a znižovanie koncentrácie cukru v krvi sa ordinuje diabetikom.

Výťažky z drogy pomáhajú normalizovať neurohumorálnu nerovnováhu v klimaktériu.

Schizandra zvyšuje anabolické procesy, podporuje granuláciu, a tým urýchľuje sanačné procesy v rozličných orgánoch. Použitie: Práškovaná droga plodu sa užíva v jednotlivých dávkach 0,5 g 2-3-krát denne pred jedením, alebo 4 hodiny po jedení.

Tinctura schisandrae (1 diel drogy : 5 dielom 95 % alkoholu) sa podáva po 20-30 kvapiek pred jedením, alebo 4 hodiny po jedení, a to celkom denne. Toxickosť: Pri správnej indikácii a pri dodržiavaní terapeutických dávok sa nevyskytujú nijaké vedľajšie škodlivé účinky.

Droga je kontraindikovaná pri zvýšenej nervovej dráždivosti (napr. pri florid-nej zvýšenej aktivite centrálneho nervového systému s nespavosťou, hypertenzii (najmä pri ťažších formách) a pri srdcovocievnom zlyhávaní. Odvodené prípravky: Tinctura schisandrae.

SILYBUM MARIANUM (L.) GAERTN. (ASTERACEAE) PESTREC MARIÁNSKY (SYN. SILYBUM MARIÁNSKE) - OSTROPEST-ŔEC

Droga: Semen cardui Mariae (syn. Fructus cardui Mariae). Obsahové látky: Účinné obsahové látky tvorí silica a flavolignanové zlúčeniny (asi

0,6 %) označované súhrnne ako ten obsahuje ho typu (silybín, a silykristín). Okrem toho sa tu nachádzajú biogénne

a histamín), aminokyseliny (významný podiel zástupcov s obsahom síry), sacharidy (glukóza, fruktóza, pentóza) a veľké množstvo oleja s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín. Vlastnosti: Antidotum, (antihepatotoxikum), cholagogum, choleretikum, hypertonikum, antipyretikum, mierne spazmolytikum. Účinnosť: Silymarínové flavonoidy majú ochranný účinok na pečeňový parenchým. Hepatoprotektívne pôsobenie synergicky napomáhajú aj aminokyseliny, ktoré majú metylové skupiny viazané na síru. V tejto väzbe (pri tzv. biologicky labilnej tylovej skupine) ľahko nastáva odovzdanie metylovej skupiny vhodnému ru", čo sa označuje ako transmetylácia. Napríklad takto sa viaže metylová skupina na noradrenalín, ktorý sa následne mení na adrenalín.

Sympatikomimetický účinok možno využiť u astenických a hypotonických pacientov s funkčným hypoadrenalizmom. Pri liečbe hypertonikov treba rátať s miernym zvýšením krvného tlaku.

Hepatoprotektívny účinok možno využiť pri posthepatických syndrómoch a pri rozličných druhoch hepatopatií. Preventívne sa môže droga používať pri profesijnom zaťažení pečeňového parenchýmu látkami, prípadne pri nevyhnutnosti užívania medikamentov, ktoré potenciálne môžu poškodiť hepato-cyty. Použitie: Na prípravu odvaru sa používa priemerná jednotlivá dávka 1 g 6). Na sa obyčajne ordinuje 1 kávová lyžička drogy na 1 pohár vody; pije sa 2-krát denne. V prípade potreby sa môžu ordinovať aj vyššie dávky, napríklad 1 zarovnaná kávová lyžička práškovanej drogy z plodov 4-5-krát denne. Rovnako Decoctum Fructus cardui Mariae (2-6 g drogy na 1 pohár vody sa varí 8 min), ktorý sa vypije v priebehu dňa v dávke 1/4 pohára 4-krát denne. Iný predpis má účinný odvar z 30 g drogy na 500 ml vody; nechá sa vrieť na polovičné množstvo, a potom sa užíva po 1 lyžici každú hodinu.

Tinctura cardui Mariae sa podáva po 2,5 g pro dosi (DAB 6), čo v praxi predstavuje dávku 30 kvapiek 4-krát denne.

Pri liečbe pečeňových chorôb sa ordinuje kombinácia drog: Herba chelidonii, Radix Herba taraxaci, Herba hyperici, Radix seu Herba a i. Toxickosť: Pri užívaní v terapeutických dávkach sa nezistili nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Pre mierny sympatikomimetický účinok treba drogu ordinovať opatrne pri ischemickej chorobe srdca, hypertyreóze, arytmiách, akútnom infarkte myokardu, vyšších štádiách hypertenznej choroby a v pokročilej gravidite.

Izolovaný silymarín nemá kontraindikácie. Odvodené prípravky: Tinctura cardui Mariae; Boldogran, Flavobion, Ungolen.

VIRGAUREA L. (ASTERACEAE) ZLATOBYĽ OBYČAJNÁ - OBECNÝ

Rovnocenné drogy poskytuje aj Solidago canadensis (zlatobyľ kanadská -zlatobýl

obrovský), rovnako ako aj Solidago gigantea Ait. (zlatobyľ obrovská - obrovský). Droga: Herba solidaginis (syn.: Herba consolidae aureae, Herba consolidae sarra-cenicae - saraceinae -, Herba doria, Herba fortis, Herba solidaginis virgaureae -virgae aureae -, Herba virgaureae, virgae aureae), Radix solidaginis (virgaureae; syn.: Radix virgae aureae, Radix consolidae sarracenicae). Obsahové látky: Drogy zlatobyle obsahujú flavonoidy (rutín, kvercetín, kvercitrín,

triesloviny (do 15 % ) , pseudotriesloviny (fenolové kyseliny, napr. kávová, chlorogénová), saponínové glykozidy, horčiny, silicu (0,3-0,7 % ) , sliz, kyselinu nikotínovú a v koreni aj inulín. Vlastnosti: adstringens, stomatologikum,

metabolikum. Účinnosť: Výrazné vlastnosti podmieňujú flavonoidy a saponíny, ktoré sú väčšie množstvo účinných látok účinnejšie v liehovom výťažku než vo vod-

výluhu z drogy. Okrem močopudného účinku sa experimentálne zistil vplyv drogy na zlepšenie funkcie obličkového parenchýmu, čím sa zmenšila albuminúria. Pre protektívny vplyv rutinu na obličkové kapiláry sa droga odporúča pri zápalových aj degeneratívnych chorobách uropoetického systému. Pri kameňoch močových ciest sa podáva ako pomocný liek. Fenolové kyseliny zvýrazňujú dezinfekčné účinky v močových cestách.

Žlčopudné vlastnosti fenolových kyselín spolu s diuretickým pôsobením drogy participujú na zlepšení celkovej látkovej premeny v organizme; preto je rastlina súčasťou metabolických

Adstringentné, protibakteriálne a protizápalové pôsobenie trieslovín zabraňuje kapilárnemu krvácaniu v tráviacom trakte, čo sa terapeuticky využíva pri dys-peptických a dysmikrobiálnych črevných ochoreniach.

Pozitívny vplyv na rozličné reumatoidné ťažkosti, ako aj na chronické kožné choroby (najmä ekzémy) sa vysvetľujú zlepšením metabolizmu a výdatnejším vylučovaním odpadových metabolitov

Vďaka obsahu trieslovín a pôsobiacich látok napomáha droga rýchlejšie hojenie zapálených slizníc a rozličných kožných chorôb, predovšetkým nehojacich sa rán pri folikulitídach a pri druhotne infikovaných ekzémoch i exko-riáciách. V terapeutickej praxi sa používa na vyplachovanie ústnej dutiny, me, ako aj na vonkajšie oplachovanie a obklady. Použitie: Pri príprave záparu sú účinné už dávky 0,5 g pro dosi 6), v praxi sa však často ordinujú vyššie dávky, napríklad 1 kávová lyžička drogy na 1 šálku záparu; pijú sa 2-3 šálky denne. Pri osobitných indikáciách sa predpisuje Infusum Her-bae solidaginis (až g drogy na 1 pohár vody), ktorý sa užíva po 1/3 pohára 4-krát denne.

Zvonka sa používa s 2-3-násobnou koncentráciou (asi 10 % roztok). Podľa požadovaného účinku sa droga zlatobyle kombinuje so synergickými

drogami (diuretickými, protizápalovými, metabolickými a i.). Toxickosť: Neodporúča sa dlhodobejšie neprerušované užívanie drogy. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nijaké prípravky zo zlatobyle obyčajnej.

AUCUPARIA L. (ROSACEAE) JARABINA VTÁČIA - JEŔÁB OBECNÝ

Droga: sorbi (aucupariae; syn. Bacca sorbi), sorbi (aucupariae). Obsahové látky: Účinné obsahové látky plodov tvoria najmä organické kyseliny (do 0,2 % kyseliny askorbovej, asi 0,04 % kyseliny ktorá sa nachádza predovšetkým v nezrelých plodoch, ďalej kyseliny sorbínová, jablčná, vínna, citrónová a i.). Sacharidy reprezentuje glukóza, sorbit a sorbóza. Okrem toho sa tu nachádzajú triesloviny (označované aj ako kyselina sorbitanínová), asi 1 % pektínu, karotenoidy a sorbuzín), antokyány (glukozid kyanidín), silica, flavonoidy (rutín, kvercetín), horčiny a do 10 % alkoholu

Obsahové látky kvetnej drogy nie sú ešte dostatočne preskúmané; sú príbuzné účinným látkam plodov, ale majú rozličné percentuálne zastúpenie.

V semenách a v listoch sa nachádza glykozid ktorý sa štiepi na jedovatý kyanovodík. Vlastnosti: Diuretikum, vitaminiferum, gastrointestinálne regulans (mierne xans), antiflogistikum. Účinnosť: Pri urolitiáze sa okrem močopudného účinku terapeuticky využíva aj vplyv na vylučovanie piesku a drobných konkrementov. Droga z plodov sa indikuje aj pri zníženej diuréze sprevádzajúcej niektoré chronické obličkové choro-by.

Plody činnosť tráviacich ústrojov, čo sa aj vylučovaním žlče do dvanástnika a zrýchlením črevnej peristaltiky. Preto sa osvedčujú pri nedostatočnom trávení so spomalenou kinetikou rúry, a to predovšetkým v geriatrickej praxi. Pri užívaní plodov sa obvykle fyziologicky upravuje vyprázdňovanie čriev, a to aj pri dlhotrvajúcich riedkych stoliciach, ktoré nevznikli z vážnejších chorôb (napr. z neoplazmatického procesu v hrubom čreve a pod.), pričom droga pôsobí na zahusťovanie črevného obsahu. V týchto prípadoch terapeutický efekt zvyšujú triesloviny, ktoré zabraňujú vstrebávaniu toxických látok. Droga sa pokladá za regulans funkcie tráviaceho traktu.

Pri zápaloch žlčníka a žlčových ciest, ale aj pri tvorbe konkrementov sa na zlepšenie prietoku žlče podáva plod najčastejšie v kombinácii so synergickými drogami.

Vysoké množstvo kyseliny askorbovej predurčuje plody na liečbu nózy C. Použitie: Obyčajne sa žiadúci terapeutický efekt dosiahne celodennou dávkou plodov 1,5 g. Macerát sa pripravuje z 1 kávovej lyžičky na šálku vody (maceruje sa asi 8 hodín pri izbovej teplote); užíva sa každý druhý deň. sa pripravuje z 1 lyžice drogy na 1 šálku vody; užíva sa po 1 lyžici 3-krát denne. Vyššie dávky sa používajú pri príprave odvaru, Decoctum Fructus sorbi (1 lyžica rozdrvených plodov na 1 a 1/2 pohára vody), ktorý sa užíva po 1/3-1/2 pohára 2-3-krát denne. Podobne sa pripravuje aj odvar z kvetnej drogy.

Sirupus sorbi (pripravuje sa zo šťavy čerstvých plodov, ktoré sa povaria s polovičným množstvom cukru) sa užíva po kávových lyžičkách 3-5-krát denne. Toxickosť: Pre možnosť vzniku vedľajších toxických účinkov sa neodporúča užiť

väčšie množstvo čerstvých plodov. Nestála kyselina parasorbínová dráždi sliznice žalúdka a čriev, a tým zapríčiňuje zápal, vracanie, hnačky a poškodenie obličiek. Sušením a varom sa táto kyselina obyčajne rozkladá. Známe otravy plodmi však mohli byť vyvolané plesňami, ktoré sa niekedy na nich nachádzajú. Odvodené prípravky: Sirupus sorbi.

STACHYS RECTA L. (LAMIACEAE) ČISTEC ROVNÝ - ČISTEC PŔÍMÝ

Droga: Herba sideritis (syn.: Herba stachydis, Herba stachydis rectae). Obsahové látky: Účinné obsahové látky drogy reprezentuje betonicín, cholín, tri-gonelín, stachydrín, alantoín, glykozid iridoidného charakteru - harpagozid, silica, horčiny, trieslovina. Vlastnosti: Adstringens, antidiaroikum, dermatikum, expektorans. Účinnosť: Alantoín a harpagozid protizápalovým pôsobením urýchľujú hojivé procesy v tráviacom trakte pri gastroenteritídach. Ich terapeutické pôsobenie poten-ciujú trieslovina (adstringentným účinkom) a horčiny (povzbudením trávenia). Celkove sa účinky drogy prejavujú zahustením hnačkovitej stolice, nepríjemných ťažkostí v tráviacich ústrojoch a obnovením chuti do jedenia.

Protizápalové pôsobenie drogy sa využíva aj pri zápalových ochoreniach ústnej dutiny a hltana, pričom sa droga používa na vyplachovanie úst a kloktanie. Pri nehojacich sa kožných chorobách sa osvedčuje na oplachovanie, kúpele a obklady.

Účinky drogy sa obyčajne potenciujú pridaním ďalších adstringentných a pro-tizápalových drog. Použitie: Na prípravu záparu sa používa jednotlivá dávka 0,5 g, alebo v praxi častejšie 1/2 kávovej lyžičky drogy na pohár vody; pije sa 2-3-krát denne. Vnútorne sa môže ordinovať aj 5 % odvar, zvonka sa však aplikuje odvar až v dvojnásobnej koncentrácii. Toxickosť: Pri užívaní v terapeutických dávkach sa nezistili nijaké škodlivé vedľajšie účinky. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z čistca rovného.

SYMPHYTUM OFFICINALE L. (BORAGINACEAE) KOSTIHOJ LEKÁRSKY - KOSTIVAL

Droga: Radix symphyti (syn.: Radix consolidae, Symphytum, Radix consolidae majoris), Herba symphyti (syn. Herba consolidae majoris), symphyti (syn.

consolidae majoris). Obsahové látky: Drogy kostihoja obsahujú 0,5-1,5 % alantoínu (najviac v koreni; purínový derivát - diureid kyseliny glyoxylovej), alkaloidy (konsolidín, konsolicín,

malé množstvo organické polyfenolové kyseliny (chlorogénovú, kávovú a i.) a aminokyseliny (aspa-ragín). Vo vňati sa nachádza väčšie množstvo slizu, okolo 8-9 % trieslovín (v

ni okolo 5 % ) . Okrem toho obsahuje aj cholín, glykozidické látky, živicu, menšie množstvo silice a iné substancie. Vlastnosti: mucilaginózum, advulnans, diuretikum, expektorans. Účinnosť: Alantoín povzbudzuje proliferačné procesy v organizme, urýchľuje regeneráciu tkanív a - podľa najnovších výskumov - zvyšuje tvorbu neutrofilných leukocytov. Podporuje regeneráciu poškodených alebo atrofických slizníc a podporovaním tvorby kalusu napomáha hojenie zlomenín kostí. Vnútorne sa podáva pri chemickom alebo termickom poškodení slizníc a pri atrofii slizníc žalúdka i faryngu (napr. v geriatrickej praxi). Ako kloktadlo sa ordinuje pri ťažko sa hojacich zápalových ochoreniach v ústnej dutine (pri paradentóze, gingivitíde, recidivujúcich sto-matitídach a čo sa využíva aj v pediatrickej praxi.

Pre ochranný účinok slizu a vplyv alantoínu na urýchlenie hojenia defektov slizníc sa rastlina už tradične podáva pri žalúdkových a dvanástnikových vredoch. Protizápalový účinok trieslovín a ostatné výhodné zložky predurčujú drogu aj na vonkajšie použitie pri ťažko sa hojacich ranách, vredoch predkolenia, dekubitoch, následkoch omrznutia alebo popálenia, ako aj pri zápalových ochoreniach vonkajších pohlavných orgánov, hemoroidoch a pod.

Experimentálne dokázaný vplyv alkaloidov na centrálny nervový systém pri podávaní v terapeutických dávkach sa v humánnej medicíne zatiaľ veľmi nevyužíva.

Droga sa používa aj ako expektorans - napomáha vykašlávanie a rýchlejšie hojenie zapálených slizníc dýchacích ciest.

Pre výhodnú sanáciu slizníc a výrazné diuretické vlastnosti sa ordinuje aj pri zápaloch močových ciest, obyčajne kombinuje s doplňujúcimi drogami. Použitie: Na prípravu záparu sa používa jednotlivá dávka 1 g alebo 1 kávová lyžička drogy na šálku vody; pije sa 2-krát denne. Pri kratšej kúre sa môže ordinovať Decoctum Radicis symphyti (1 lyžica rozdrvenej drogy sa asi 12 hodín v 1 a 1/2 pohári vody a potom sa uvedie do varu); užíva sa po 1/2 pohára 2-krát denne. Odvar s rovnakou koncentráciou sa môže používať aj na kloktanie a na obklady.

Práškovaná droga sa podáva v dávke 1-2 kávové lyžičky, ktoré sa zapijú vodou. Toxickosť: Dlhodobé neprerušované užívanie alebo prekračovanie terapeutických dávok sa neodporúča pre škodlivé účinky pyrolizidínových alkaloidov (necidov).

Pri bežnom - krátkodobom - užívaní v terapeutických dávkach sa nevyskytujú nijaké vedľajšie účinky. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z kostihoja lekárskeho.

TARAXACUM OFFICINALE WEB. IN WIGGERS (CICHORIACEAE) PÚPAVA LEKÁRSKA - LÉKAŔSKÁ

Droga: Radix taraxaci (syn.: Radix dentis leonis, Radix taraxaci officinalis), Radix taraxaci herba (syn. Herba taraxaci radice), taraxaci.

Obsahové látky: Koreň púpavy obsahuje horčinu laktupikrín (seskviterpénový gvajanolid), taraxacerín a taraxacín, triterpény

raxerol a taraxasterol. Okrem toho sa tu vyskytujú sacharidy inulín - až 25 % ) , organické kyseliny, aminokyseliny; steroly sitosterol a stigmasterol, triesloviny, inozit, kaučuk, silice, minerálne látky a i.

Listy rovnako ako koreň obsahujú neglykozidické horčiny (taraxacín), sapo-níny, fytosteroly (taraxasterol a homotaraxasterol), sliz, inozit, triesloviny, živicu, kaučuk, silicu, kyselinu askorbovú a kyselinu kremičitú.

V kvetoch sa nachádzajú aj flavonoidy, xantín, karotenoidy, trochu silice a iné látky. Vlastnosti: stomachikum, cholagogum, diuretikum, metabolikum. Účinnosť: Horké látky (nepravé horčiny) podporujú vylučovanie tráviacich enzýmov a žalúdočnej kyseliny, čím zlepšujú trávenie a zvyšujú chuť do jedenia. Preto sa droga podáva pri nechutí do jedenia a zníženej tvorbe žalúdočnej šťavy spojenej so zlým trávením.

Droga napomáha optimálnu fyziologickú tvorbu žlče, uľahčuje jej prietok do dvanástnika a uvoľňuje v žlčových cestách. Terapeuticky sa využíva pri pečeňových poruchách zapríčinených nedostatočnou činnosťou pečeňového paren-

poškodeniach pečeňových buniek toxickými látkami (alkoholom, organickými rozpúšťadlami, niektorými liekmi a pod.), ale aj pri zápaloch pečene, tvorbe žlčových konkrementov, dyskinézach žlčových ciest a pod.

Vďaka obsahu draslíka a flavonoidov pôsobí rastlina aj mierne diureticky, pričom močopudný účinok je výraznejší u pacientov so spomaleným vylučovaním ču. Droga reguluje aj vylučovanie stolice.

Pre vhodný obsah účinných látok a potrebných stopových prvkov, ako aj pre celkové pôsobenie zlepšuje droga metabolizmus organizmu.

Obsah netoxických účinných látok predurčil aj využitie púpavy ako vhodnej potraviny. Na jar sa užívajú mladé listy pripravené ako šalát. V zime sa konzumujú v tme klíčené listové srdiečka, ale aj vhodne pripravené korene.

Pre vplyv inozitu na znižovanie koncentrácie cukru v krvi a pôsobenie inulínu, ktorý sa vo väčšom množstve nachádza v koreni, sa rastlina odporúča ako pomocný liek, prípadne zdravá potravina, pre diabetikov. Použitie: Na prípravu odvaru sa používa jednotlivá dávka 1 g 6), alebo 1 kávová lyžička drogy, prípadne 1 polievková lyžica na šálku vody. Iný predpis má

Radicis taraxaci (1 lyžica drogy na 1 a 1/2 pohára vody), ktorý sa užíva po 1/2 pohári 2-3-krát denne. Bežne sa odvar z koreňa a vňate ordinuje do 8 g drogy.

Succus taraxaci (šťava z koreňa) sa užíva po kvapiek v vody -krát denne pred jedením.

Extractum taraxaci sa podáva po 0,5 g pro dosi (DAB 6). Pri potrebe výraznejšieho spazmolytického pôsobenia sa podávajú v kombiná

cii s potenciujúcimi drogami: Herba absinthii, Herba chelidonii, Herba hyperici, Cortex frangulae, menthae a iné. Na potenciovanie diuretických účinkov sa pridávajú drogy: Folium betulae, Herba equiseti, Radix petroselini, Herba polygo-ni a iné. Chuť do jedenia a trávenie zlepšuje čajovina s týmito drogami: Herba absinthii, Herba cnici benedicti, Radix gentianae, Folium trifolii fibrini a Herba

lefolii. Do antidiabetickej zmesi sa k púpave Fructus phaseoli sine ne, salviae, Herba galegae, urticae, rubi

Fructus Pre výhodné vlastnosti a ľahkú dostupnosť sa v zahraničí z púpavy vyrába širo

ký sortiment terapeutických a dietetických prípravkov. Púpava nemá nijaké vedľajšie škodlivé účinky.

Odvodené prípravky: Succus taraxaci, Extractum taraxaci. Z koreňa: Ungolen. Z koreňa a vňate: Boldogran, Diabetan, Thé Salvat.

THYMUS SERPYLLUM L. COLL.; DÚŠKA MATERINA (MATERINA DÚŠKA) - OBECNÁ

Droga: Herba serpylli (syn.: Herba serpylli). Obsahové látky: Materina dúška obsahuje 0,15-1 % silice (najmä karvakrol, linalol, borneol, terpineol, a- a a i.), do 7,5 % trieslovín, sapo-níny, horčinu serpylín, flavóny (luteolín, apigenín) a minerálne látky. Podľa lokality výskytu a existencie mnohých taxónov sú v zložení silice veľké kvalitatívne a kvantitatívne rozdiely. Vlastnosti: Stomachikum-amarum, aromatikum, antitusikum, expektorans, antiseptikum, adstringens, Účinnosť: Vďaka fenolovým látkam, predovšetkým a jeho izoméru karvak-

má rastlina antiseptické a protibakteriálne účinky, ktoré sa využívajú pri zápalových ochoreniach ústnej dutiny a faryngu prostredníctvom výplachov a klokta-nia. V podobe obkladov alebo kúpeľov sa využíva pri zápalových a hnisavých procesoch kože či pri nehojacich sa defektoch kože (napr. cruris, a pod.).

Droga sa indikuje aj pri dysmikrobiálnych poruchách trávenia s meteorizmom a kolikami, ktoré vznikli nedostatočným vylučovaním žalúdočnej šťavy. Terapeutickú účinnosť tu zabezpečuje spazmolytický účinok silice, ako aj stimulácia vylučovania žalúdočnej šťavy a tráviacich enzýmov. Súčasné zvýšenie chuti do jedenia doplňuje celkové pôsobenie drogy na tráviaci trakt.

Zápary z drogy pôsobením silice zlepšujú sekréciu a mierne dezinfikujú dýchacie cesty. Spazmolytický účinok drogy uvoľňuje zvýšené napätie hladkého svalstva priedušiek a napomáha expektoráciu, čo sa terapeuticky využíva pri zápaloch priedušnice a priedušiek (najmä pri spastických bronchitídach).

Na celkové povzbudenie sa osvedčujú kúpele z drogy, a to predovšetkým v pediatrickej a geriatrickej praxi.

Karvakrol a ostatné zložky silice sa používali najmä v stomatológii pri pulpití-dach a iných zápalových ochoreniach zubov alebo ústnej dutiny. Použitie: Na prípravu záparu sa používa priemerná jednotlivá dávka 2 g (PhHelv VI), ale v praxi sa často ordinujú aj vyššie dávky, napríklad 2 kávové lyžičky drogy na šálku vody; pije sa 2-3-krát denne. Iný predpis má Infusum Herbae serpylli (1 lyžica drogy na 1 a 1/2 pohára vriacej vody; sa nechá zakrytý postáť minút a potom sa precedí), ktorý sa užíva po 1/3 pohára 2-4-krát denne. Na vypla-

chovanie, kloktanie a obklady sa používa koncentrovanejší (2 a 1/2 lyžice drogy sa zaleje 2 pohármi vriacej vody; zakrytý sa nechá zovrieť a potom 15 minút postáť), ktorý sa pred aplikáciou precedí. Na kúpele sa používa buď odvar, alebo výhodnejší (200 g drogy na 3 litre vody; po precedení sa do kúpeľa s teplotou 37-38 °C). Trvanie kúpeľa sa určuje podľa celkového zdravotného stavu pacienta, a to v rozmedzí 10-20 minút.

Rastlina sa pridáva do rozličných expektoračných, stomachických, tických, antiseptických a iných čajových zmesí.

Droga je pri užívaní v terapeutických dávkach neškodná, a preto vhodná aj pre detskú terapeutickú prax. Izolovaná silica je vo vyšších dávkach toxická. Pri perorálnom užívaní dráždi silica parenchým obličiek. Odvodené prípravky: Extractum serpylli fluidum (ČsL 2), Sirupus serpylli situs (ČsL 2), Species aromaticae (ČsL 2), Species pectorales (ČsL 2); serpylli; Benephorin, Thymomel.

THYMUS VULGARIS L. (LAMIACEAE) DÚŠKA (TYMIAN; PREDTÝM MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ) - DYMIÁN OBECNÝ

Droga: Herba ( syn. Herba vulgaris). Obsahové látky: Terapeutickú účinnosť tymianu ovplyvňuje najmä silica (do 3,5 %; predovšetkým tymolový metyléter, p-cymén čiže karvak-

linalol, borneol a cineol). Ďalej tymian obsahuje do 10 % trieslovín, organické kyseliny (kávovú, chlorogénovú, z triterpénov napr. kyselinu ursolovú), horčiny, saponíny (tzv. kyselinu tymianovú alebo tymianový saponín) a noidové glykozidy.

Percentuálne zastúpenie a kvalita jednotlivých zložiek silice kolíše podľa pôvodu a druhu pestovanej odrody. Vlastnosti: Expektorans, stomachikum, antiseptikum, adstringens, aromatikum, balneologikum. Účinnosť: Vďaka zastúpeniu silice, predovšetkým fenolových zlúčenín karvakrolu), má droga antibakteriálne účinky. pôsobí tak pri priamom kontakte (napr. vyplachovanie úst pri kloktanie pri faryngitíde a pod.), ako aj pri vnútornom užití, keď pri vylučovaní cez pľúcne alveoly dezinfikuje sliznice dýchacích ciest. Pritom súčasne podporuje vylučovanie sekrétov a ex-pektoráciu. Účinnosť silice umocňujú spazmolytickým pôsobením flavonoidy, ktoré rozširujú priedušiek a priedušničiek (čo sa využíva najmä pri liečbe spas-tických bronchitíd) a napomáhajú posun sekrétov riasinkami horných dýchacích ciest. Terapeuticky sa tieto účinky využívajú pri zápalových ochoreniach dýchacích ústrojov s nedostatočným vylučovaním sekrétov a pri suchších slizniciach s adheru-

zaschnutými sekrétmi. Môže sa ordinovať aj v pediatrickej a geriatrickej praxi.

Perorálne podanie prípravkov z drogy pôsobí aj na sliznice tráviacich orgánov. Silica - najúčinnejšia zložka tymiánovej drogy - zvyšuje sekréciu žalúdočnej šťavy a protibakteriálnym účinkom zabraňuje premnoženiu črevnej flóry.

je v črevách a používa sa ako prostriedok proti črevným parazitom, niektorým hubovým ochoreniam i prvokom (napr. actinomycosis, blastomycosis, liasis, coccidiosis).

Podáva sa pri nechuti do jedenia s hypoaciditou a pri dyspepsiách s kolikovitý- bolesťami. Antiparazitické účinky sa využívajú popri účinnejších

kách na adjuvantnú liečbu. Antiseptické pôsobenie silice sa terapeuticky využíva aj pri zápalovom ocho

rení kože, hnisavých ranách, dekubitoch, vredoch predkolenia a pod. Aplikuje sa vo forme obkladov, kúpeľov a pod. Pritom sa uplatňuje aj antimykotické pôsobenie.

Osviežujúco pôsobia aj celkové kúpele z tymianu, ktoré miernym derivačným účinkom povzbudzujú fyziologické funkcie organizmu.

Keďže silica a jej izolované zložky (napr. veľmi dráždia sliznice, neodporúča sa ich samostatné vnútorné podávanie. Často sa však do prípravkov slúžiacich na osobnú hygienu: do ústnej vody, zubných pást, mydiel, šampónov a do kúpeľových prísad. V galenických prípravkoch sa pridáva do liehových, olejových alebo vehikúl, kde v koncentrovanej forme pôsobí ako rubefa-ciens a derivans, v zriedenej forme ako s výrazným antiseptickým účinkom.

Rozličné prípravky zo silice sa dodnes používajú v stomatológii ako výhodné antiseptické prostriedky. Použitie: Na prípravu záparu sa používa priemerná jednotlivá dávka 2 g (PhHelv VI), alebo v praxi častejšie 1 kávová lyžička drogy na šálku vody; pije sa 2-3-krát denne. Vyššie dávky sa ordinujú pri príprave Infusum Herbae (1 lyžica drogy na 1 a 1/2 pohára vody), ktorý sa užíva po 1/3 pohára 3-krát denne.

Zvonka sa používa buď 5 % odvar, alebo výhodnejší 5 % Osviežujúci a posilňujúci kúpeľ s teplotou 37-38 °C (200 g drogy v odvare ale

bo v zápare na 1/2 vane vody) sa aplikuje najmä oslabeným Trvanie kúpeľa limituje momentálny zdravotný stav.(obvykle 10-12 min).

Droga sa pridáva do rozličných expektoračných, spazmoly-tických, stomachických, adstringentných a antiflogistických čajovín. V zmesiach s nevýraznou alebo nepríjemnou chuťou pôsobí ako aromatikum.

thymi je súčasťou mnohých kozmetických prípravkov, ale aj galenických a vyrábaných prostriedkov pre dermatologickú prax.

Thymolum (ČsL 2; čistý kryštalický tymol) má pri perorálnom užívaní maximálnu jednotlivú dávku 1 g a maximálnu dennú dávku 3 g . Pri vyšších dávkach ako 5 g môže vyvolať hemolýzu a hemoglobinúriu. Najčastejšie sa používa pri výrobe ústnych vôd a zubných pást.

Plnohodnotnou náhradnou drogou namiesto Herba thymi je Herba serpylli. Toxickosť: Pre dráždivé účinky na sliznice a pre možnosť toxického poškodenia obličkových sa neodporúča vnútorné užívanie čistej silice alebo tymolu. Napriek vysokej účinnosti sa silica nevyužíva ani ako anthelmintikum, lebo už v terapeutických dávkach môže pôsobiť toxicky (vyvoláva nevoľnosť, cefaleu, depresívne pôsobí na dýchacie centrum a zapríčiňuje albuminúriu).

Droga je pri užívaní v terapeutických dávkach celkom neškodná, a preto vhodná aj pre pediatrickú a geriatrickú prax. Odvodené prípravky: Thymolum; fluidum (ČsL 3), Sirupus thymi compositus (ČsL 3), Species pectorales (ČsL 3); Nontusyl, ran, Defatigan, Stomatosan; Guanar, Tussilen, Pleumolysin, sin.

CORDATA (TILIACEAE) LIPA MALOLISTÁ - LÍPA SRDČITÁ

TILIA EUCHLORA K. KOCH (TILIACEAE) LIPA ZELENKASTÁ - LÍPA OBECNÁ

TILIA PLATYPHYLLOS SCOP. A JEJ KRÍŽENCI (TILIACEAE) LIPA VEĽKOLISTÁ - LÍPA ŠIROKOLISTÁ

Droga: tiliae (syn. tiliarum). Obsahové látky: Kvet lipy obsahuje veľké množstvo slizu, triesloviny, flavónový glykozid tilirozid a iné glykozidy, % silice s farnezolom, flavonoidy (kver-cetín, hesperidín a i.), organické kyseliny (napr. p-kumarová), saponí-ny, a i. Vlastnosti: Mucilaginózum, expektorans, diuretikum, diaforetikum, cholagogum, spazmolytikum, stomachikum, kozmetikum. Účinnosť: Potopudný účinok vyvolávajú flavonoidy a voľná kyselina p-kumarová, pričom sa však nepredpokladá ich priame pôsobenie na potné žľazy, ale pôsobenie prostredníctvom vegetatívnych nervových dráh, ktorými sa reguluje transpirácia. Potopudné pôsobenie sa zistilo aj pri vonkajšej aplikácii (napr. vo forme kúpeľa). Napriek tomu, že niektorí autori diaforetický účinok spochybňujú, nesporná je účinnosť drogy pri chrípkach s horúčkou.

Sedatívne účinky sa využívajú pri nervovom predráždení, nespavosti a pri ex-haustívnych stavoch. V tejto indikácii sa odporúča aj v pediatrickej a v geriatrickej praxi.

Experimentálne sa potvrdili aj spazmolytické a žlčopudné účinky drogy. V pečeňovom parenchýme sa aktivizuje tvorba žlče a pôsobením na hladké svalstvo žlčových ciest a Oddiho sfinktera sa zlepšuje jej odtok do dvanástnika. Súčasne sa uvoľňujú v celom tráviacom trakte a znižuje sa napätie v periférnych tepnách.

Droga zrýchlením prietoku krvi obličkami zvyšuje diurézu. Na zvýraznenie močopudného pôsobenia sa obyčajne pridávajú synergicky pôsobiace drogy.

Kvet lipy podporným vplyvom na vylučovanie žalúdočnej šťavy zrýchľuje trávenie, preto sa pridáva do stomachických Použitie: Na prípravu záparu sa používa bežná jednotlivá dávka 1,5 g, alebo 1 kávová lyžička drogy na šálku vody; pije sa 3-5-krát denne - obyčajne s medom a citrónovou šťavou, pri horúčkach s malinovou šťavou. Ako stomachikum a

sa ordinuje Infusum Floris tiliae (1 kávová lyžička kvetu na 2/3 pohára vody); užíva sa 2-3-krát denne po 1/2 pohára.

Ako sa podáva až 1 lyžica drogy na pohár záparu, výhodnejšia je však kombinácia s drogami: sambuci, Herba violae tricolo-ris, Fructus rubi idaei.

Na regeneračný kúpeľ sa pripravuje odvar z 200 g Floris tiliae a 100 g Radicis bardanae na 5 1 vody, ktorý sa e do pol vane. Kúpeľ pri teplote 37-39 °C trvá do 15 minút.

Na prípravu kloktadla sa pridávajú drogy: salviae a Flos Na kozmetické ciele sa používa kombinácia lipy s drogami: Flos anthemidis,

Flos bellidis a Flos (pripravuje sa ako odvar z rovnakého množstva - 1 lyžice - každej drogy na 1 pohár vody). Toxickosť: Pri užívaní v terapeutických dávkach nemá droga nijaké vedľajšie škodlivé účinky, preto sa ordinuje aj v pediatrickej a geriatrickej praxi. Odvodené prípravky: Species laxantes (ČsL 3), Species laxantes Planta, Nontusyl, Reduktan, Kvet lipy - záparové vrecúška, Lipový kvet v záparových vrecúškach, Kvet lipy Spofa.

TRIFOLIUM PRATENSE L. (FABACEAE) ĎATELINA LÚČNA - JETEL LUČNÍ

Droga: Flos trifolii rubri (syn. Flos trifolii pratensis). Obsahové látky: K terapeuticky účinným obsahovým látkam ďateliny patria anto-kyány, silica, glykozidy (trifoliín, izotrifoliín), triesloviny, flavonoidy a organické kyseliny. Vlastnosti: Expektorans, stomachikum, adstringens. Účinnosť: Silica z ďateliny má dezinfekčné účinky, ktoré sa spolu s účinkami trieslovín uplatňujú pri tráviacich ťažkostiach zapríčinených nežiadúcej črevnej flóry. Adstringentné a dezinfekčné pôsobenie sa terapeuticky využíva aj pri aplikácii zvonka na mokvajúce infikované kožné afekcie, ako aj pri zápalových ochoreniach ústnej dutiny a hltana (vo forme

Keďže silica má príjemnú chuť i vôňu, podávanie drogy zlepšuje chuť do jedenia a - pre pôsobenie na sliznice tráviacich orgánov - aj šie vylučovanie tráviacich štiav. Ako stomachikum sa môže ďatelina užívať buď sama, alebo s inými synergickými drogami.

Éterický olej sa vylučuje prevažne dýchacími cestami, kde podporuje tvorbu ochranných hlienov a zároveň pôsobí Využíva sa to pri akútnych aj chronických zápaloch horných dýchacích ciest. Zvýraznenie expektoračných účinkov sa dosiahne kombináciou s inými silicovými drogami, ako sú: Fructus anisi, Fructus foeniculi, Herba menthae piperitae, Herba serpylli, Herba a iné. Použitie: Na prípravu záparu sa používa priemerná jednotlivá dávka 1,5 g, alebo v praxi častejšie 1 kávová lyžička drogy na šálku vody; pije sa 2-3-krát denne. Bez obáv možno ordinovať aj dvojnásobnú dávku, napríklad Infusum Floris trifolii rub-

ri (6 lyžičiek drogy na 2 poháre vody; po 10 minútovom a precedení vypiť v priebehu dňa). Toxickosť: Pri užívaní v terapeutických dávkach sa nezistili nijaké vedľajšie nepriaznivé účinky. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z ďateliny

TRIGONELLA FOENUM-GRAECUM L. (FABACEAE) SENOVKA GRÉCKA - PÍSKAVICE ŔECKÉ SENO

Droga: foenugraeci (syn. trigonellae foeni-graeci). Obsahové látky: Hlavnými účinnými látkami semien sú slizovité látky (až 20 % nogalaktanového slizu), proteíny (do 30 %) a olej (asi 10 % ) . Okrem toho obsahuje netoxický alkaloid trigonelín % metylbetaín kyseliny nikotínovej a jej

- vitamín PP), dusíkatý cholín (0,05 % ) , nepríjemne silicu (iba 0,014 % ) , triterpenoidné steroidné saponíny (napr. gitogenín, diosge-nín), lecitín, horčinu, flavonoidy. Vlastnosti: Mucilaginózum, expektorans, emoliens, antiflogistikum, roborans, tabolikum, laktagogum, antidiabetikum. Účinnosť: Širšiemu uplatneniu výhodných liečivých účinkov drogy bráni horká chuť a nepríjemný pach. Keďže prechádzajú aj do mlieka, droga sa ako laktagogum prakticky nevyužíva. Obsah kyseliny nikotínovej - najmä - limituje antipelagrické pôsobenie drogy. Pri vhodnej tepelnej úprave (pražením semien) sa na tvorbe vitamínu PP zúčastňuje aj trigonelín, ktorý je inak v forme. Glukokinín, ktorý znižuje koncentráciu cukru v krvi, sa doposiaľ nepodarilo izolovať.

Pri vnútornom podávaní je potrebné drogu (napr. pridaním drogy Herba menthae piperitae, prípadne malého množstva citrónovej alebo pomarančovej silice).

Pre veľké množstvo zmäkčujúcich slizovitých látok sa pomleté rozdrvené semeno terapeuticky využíva vo forme kataplazmy pri poúrazových alebo zápalových opuchoch, ako aj na zle sa hojace kožné defekty (napr. cruris, dekubity a pod.). Vďaka kyseliny nikotínovej droga miestne zasahuje do hojivých procesov, zlepšuje metabolizmus i prietok krvi cez vlásočnice, čo sa terapeuticky využíva prostredníctvom výplachov a kloktania pri zápalových ochoreniach ústnej dutiny aj hltana. Použitie: Ako metabolikum aj roborans sa odporúča maceračný odvar, prípadne

z jednotlivej dávky 0,5-3 g drogy, ktorý sa užíva 2-3-krát denne. Obyčajne sa pridáva vhodné aromatikum na prekrytie nepríjemného pachu.

Na vonkajšie použitie a kloktanie sa ordinuje Decoctum Seminis foenugraeci lyžice rozdrvenej drogy na 2 poháre vody). Na infikovanú a zapálenú pokožku

však účinnejšie pôsobia kataplazmy: 100 g rozdrvených semien sa rozotrie s vodou na kašovitú hmotu a pridá sa trochu kyseliny po zohriatí sa natrie na ľanové plátno a ako horúci obklad sa prikladá na postihnuté miesta denne).

Toxickosť: Droga senovky nemá nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Širšiemu uplatneniu bráni jej nepríjemný pach a horká chuť. Vo veterinárnej praxi sa používa ako výživné krmivo. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky zo senovky gréckej.

TUSSILAGO FARFARA L. (ASTERACEAE) PODBEĽ LIEČIVÝ - OBECNÝ

Droga: farfarae (syn.: tussilaginis farfarae, Anthodium farfarae), (syn. Folium tussilaginis farfarae).

Obsahové látky: Kvety obsahujú flavonoidy, veľa (žlté farbivo), menšie množstvo silice. Z terapeutického hľadiska je najdôležitejší obsah slizu, glykozidic-kej horčiny a triesloviny. List obsahuje predovšetkým sliz (zložený z pentóz a he-xóz - galaktózy), horčinu, steríny (napr. katechínové triesloviny, organické kyseliny (galovú, jablčnú, citrónovú, vínnu), inulín, cholín, stopy silice, parafíny a sacharidy. Z minerálnych látok je tu najmä draslík a zinok. V kvetoch aj listoch sa nachádzajú pyrolizidínové alkaloidy (estery monokarboxylových, resp. dikarboxylových kyselín s bicyklickými aminoalkoholmi), označované ako necidy. Z nich sú najvýznamnejšie senkirkín (0,015 % ) , senecionín (0,007 %) a tusilagín (l-karboxymetoxy-2-hydroxy-2-metyl-pyrolizidín), ktoré sa vyskytujú predovšetkým v listoch. Vlastnosti: Mucilaginózum, expektorans, mierne adstringens a spazmolytikum. Účinnosť: Hlavnou účinnou substanciou je sliz, ktorý sa nachádza v kvetoch aj listoch. Má protektívny vplyv na zapálené sliznice, a to tým, že ich chráni pred dráždením. Účinnosť drogy zvyšuje aj adstringentné a protizápalové pôsobenie trieslovín. Výrazné dezinfekčné a spazmolytické účinky má silica. Flavonoidy napomáhajú uvoľňovanie spazmov hladkých svalov. Pre svoje liečivé vlastnosti sa droga osvedčuje pri zápaloch slizníc horných dýchacích ciest s tvorbou adherujúcich hustých sekrétov (najmä pri súčasnom výraznom spastickom napätí hladkého svalstva priedušiek). V tejto indikácii sa ordinuje predovšetkým u starých pacientov.

Stopový prvok - zinok - má významnú úlohu pri metabolizácii inzulínu. Celkový účinok kvetnej drogy je viac spazmolytický, kým droga z listov má

väčší mucilaginózny a adstringentný účinok. Tak kvety, ako aj listy sa používajú na kloktanie, oplachovanie a na obklady.

Terapeutické podávanie drogy limituje obsah pyrolizidínových alkaloidov, ktoré toxicky a karcinogénne pôsobia na pečeň. Preto sa môžu ordinovať len nízke dávky, a to pri krátkodobom podávaní. Terapeutické riziko sa zníži, ak sa nepodáva droga celkom čerstvá, pretože skladovaním sa oslabuje účinnosť necidov. Použitie: Na prípravu záparu z kvetnej drogy sa používa priemerná jednotlivá dávka 1,5 g, alebo najčastejšie 1 kávová lyžička na šálku vody; pije sa 2-krát denne.

z listu sa pripravuje z jednotlivej dávky 1,5 g, alebo z 1 lyžičky na šálku vody; pije sa 3-krát denne. Decoctum farfarae (1 lyžica drogy na 1 a 1/2 pohára vody) sa podáva po 1-2 lyžice niekoľkokrát denne.

Zvonka - v podobe obkladov - sa používa odvar z listov g na 2 poháre

vody). V dermatologickej a kozmetickej praxi sa aplikujú aj obklady z Floris (30 g drogy na 1 vody) pri podráždenej pokožke, vyrážkach, zápaloch a pri zvýšenej tvorbe mazu.

Na povzbudenie expektorácie sa pridávajú drogy: seu Radix primulae, verbasci, Radix saponariae, Radix althaeae, Radix liquiritiae, Herba menthae

piperitae, plantaginis, Fructus foeniculi, Fructus anisi, salviae, Flos helianthi, Flos a i.

Napriek tomu, že toxický a karcinogénny vplyv na pečeň je so zreteľom na nízky obsah pyrolizidínových alkaloidov nepatrný, neodporúča sa ani prekračovanie terapeutických dávok, ani dlhodobé užívanie drogy. Odvodené prípravky: Z kvetu: Pulmoran. Z listu: Species pectorales Planta.

URTICA DIOICA L. PŔHĽAVA DVOJDOMÁ (ŽIHĽAVA) - DVOUDOMÁ

URTICA URENS L. (URTICACEAE) PŔHĽAVA MALÁ - KOPŔIVA ŽAHAVKA

Droga: Folium urticae (syn.: Folium urticarum, Folium urticae Folium ur-ticae urentis), Herba urticae (syn.: Herba urticarum, Herba urticae dioicae, Herba urticae urentis), Radix urticae dioicae. Obsahové látky: Listy obsahujú až do 0,8 % chlorofylu a 12,5-18,5 % minerálnych látok (najmä soli vápnika, fosforu, magnézia, železa a i.). Ďalej sa tu nachádzajú karotenoidy violaxantín xan-

xyntofyl-epoxid alebo eloxantín lykopín flavonoidy, organické kyseliny (askorbová, jablčná, jantárová, citrónová, vá, glycerolová, izocitrónová, octová, mravčia, listová a i.), (histamín, séro-tonín, cholín, acetylcholín), sacharidy (arabinóza, ramnóza, fukóza, xylóza, za, galaktóza a glukóza). Vitamíny reprezentuje laktoflavín, kyselina pantoténová a vitamín aminokyseliny predovšetkým hydroxyprolín, asparagín, treonín, se-rín, glycín, alanín, arginín, tyrozín, leucín, alanín, prolín a izoleucín. Z ostatných rastlinných substancií sa v nachádza metylheptenón (súčasť éterického oleja), acetofenón, (3-sitosterín, glukokiníny, fy-toncídne látky a triesloviny.

Korene obsahujú viac trieslovín ako listy a veľké množstvo minerálnych látok (najmä vápnika). Nevyskytuje sa v nich však chlorofyl, ako aj viaceré substancie, ktoré majú listy. Experimentálne sa však v koreňoch zistili látky, ktoré zabraňujú adenomatóznemu zväčšovaniu prostaty. Vlastnosti: Diuretikum, antidiaroikum, antiseptikum, roborans, vitaminiferum, metabolikum, antireumatikum, antidiabetikum, derivans, hemostyptikum,

kozmetikum. Koreň: prostatoterapeutikum. Účinnosť: Pre vysoký obsah chlorofylu pŕhľava pôsobí tonizujúco, zlepšuje látkovú premenu a fyziologické funkcie orgánov i orgánových systémov; sa užíva pri artérioskleróze. Okrem toho má chlorofyl aj mierne antiseptické účinky a napomáha granuláciu a epitelizáciu kožných defektov.

Výhodné zastúpenie minerálnych aj stopových prvkov sa terapeuticky využíva najmä pri karenčných stavoch po vyčerpávajúcich, dlhodobých chorobách, pri jednostranných diétach a pri rozličných poruchách výživy (predovšetkým u detí a starých ľudí).

Zlepšenie reparačných procesov v organizme napomáhajú aj vitamíny a aminokyseliny.

Močopudné pôsobenie drogy - vyvolané a kyselinou glykolovou i glycerolovou - sa prejavuje zvýšeným vylučovaním chloridov a močoviny. Preto sa rastlina odporúča pri chronických obličkových chorobách so zníženým vylučovaním, zápaloch močových ciest, urolitiáze, ako aj pri chorobách spojených so zvýšenou tvorbou močoviny, prípadne kyseliny močovej.

Keďže glukokinínové látky sa využívajú ako pomocný liek pri cukrovke, droga sa pridáva do antidiabetických

Pre veľký vplyv na látkovú premenu organizmu sa droga uplatňuje aj pri liečbe reumatických chorôb.

Antidiaroické a adstringentné pôsobenie zabezpečujú triesloviny. Obsah vitamínu K v droge zabraňuje krvácaniu, preto sa pŕhľava môže použiť aj ľahších netoxických hnačkových ochoreniach s kapilárnym krvácaním zo slizníc.

Pre mnohostranné terapeutické využitie a ľahkú dostupnosť si táto rastlina zaslúži oveľa väčšiu pozornosť lekárov i laickej verejnosti.

Pre širokú paletu vitamínov a minerálnych látok, ako aj fytoncídov a ostatných zložiek, by sa rastlina mala častejšie využívať vo výžive detí (najmä v jarných mesiacoch). Vhodná je aj pre ostatné vekové kategórie, vrátane starých a zoslabnutých pacientov. Má omnoho výhodnejšie vlastnosti ako všeobecne známy špenát, pričom sa môže podávať v tej istej úprave (ako prívarok).

Vhodné zoskupenie biologicky aktívnych látok a viacerých liečivých i výživných komponentov napomáha činnosť žliaz s vnútornou aj vonkajšou sekréciou a tráviacich orgánov (vrátane peristaltiky čriev). Okrem toho zdokonaľuje aj funkciu obličiek. Preto odborníci pokladajú pŕhľavu za účinné

Pre obsah základných zložiek nevyhnutných pre ale aj priamym povzbudzujúcim účinkom na kostnú dreň, sa droga osvedčila aj pri málokrvnosti, väčších stratách krvi, vysilujúcich chorobách a pri nevhodných diétach s karenciou základných živín.

Dostatočné množstvo minerálnych látok a mikroelementov zvyšuje aktivitu mnohých enzýmov, čo sa využíva pri zníženej metabolickej aktivite u všetkých vekových skupín, predovšetkým však u starých ľudí. Tu vhodne dopĺňa aj karenciu niektorých stopových prvkov.

Užívanie rastliny ako potraviny i ako lieku sa odporúča preventívne aj u zdravých ľudí, ďalej u ťažko fyzicky pracujúcich ľudí, ako aj u duševne pracujúcich ľudí, ktorí sú vystavení nadmernému psychickému zaťaženiu. Výborne pôsobí aj na vyvíjanie sa organizmu v detstve a v puberte.

Korene nemajú také široké uplatnenie ako listy, pretože neobsahujú chlorofyl a viaceré ďalšie látky, ktoré sa nachádzajú len v zelených častiach rastliny. Pre väčší obsah trieslovín sú účinným adstringentným prostriedkom pri dyspepsiách s hnačkami. V menších dávkach sa ordinujú pri zväčšenej prostate. Môžu sa používať aj na

VACCINIUM MYRTILLUS L. (VACCINIACEAE) BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ (ČUČORIEDKA) - BRUSNICE

Droga: myrtilli (syn. vaccinii myrtilli), Fructus (syn. Fructus vaccinii myrtilli), Herba myrtilli (syn. Herba vaccinii myrtilli).

kúpele a oplachovanie (napr. pri zvýšenej tvorbe kožného mazu). Spolu s listami sa odporúčajú popri kauzálnej liečbe aj pri vypadávaní vlasov.

Dotyk alebo šľahanie čerstvými zasahuje parenterálne do metabolizmu. Aplikuje sa najčastejšie na boľavé, postihnuté časti tela. Drobné

rastliny do kože pŕhlivé látky so živicovým sekrétom, histamínom (v zriedení 1 : : 1 000), (v zriedení 1 : 100), kyselinou mravčou, kremičitou a inými látkami, ktoré vyvolávajú miestne podráždenie a prekrvenie. Zvýšia látkovú premenu nielen v mieste kontaktu, ale - v menšej miere - aj v celom organizme. Pre nepríjemné pocity nie je tento druh terapie obľúbený, hoci v minulosti sa praktizoval bežne a v niektorých krajinách sa používa dodnes. Osobitne účinný je pri chronických bolestiach svalov a kĺbov reumatického pôvodu. Použitie: Na prípravu odvaru z listu aj vňate sa používa priemerná jednotlivá dávka 1,5 g, alebo najčastejšie 1 kávová lyžička na šálku vody; pije sa 3-krát denne. Často sú potrebné vyššie dávky, napríklad Decoctum urticae (20 g drogy na 500 ml vody), ktorý sa užíva po 1/2 pohára 3-krát denne. Z vyšších dávok sa pripravuje aj Infusum urticae (15-25 g drogy na 2 poháre vody), ktorý sa užíva po 1/2-2/3 pohára 2-3-krát denne. Okrem toho sa ordinuje aj z 1 lyžice drogy na 1 pohár vody; pije sa 3-krát denne.

Z koreňa sa pripravuje odvar (1/2 lyžice drogy na 1 pohár vody), ktorý sa užíva po 1-2 lyžice 2-3-krát denne ako adstringens, prípadne sa používa na vyplachova-

úst alebo na kloktanie. Ako prostatoterapeutikum sa odporúča z 1/2 kávovej lyžičky drogy na šálku vody; vypiť v priebehu dňa.

Zvonka sa aplikuje asi 5 % odvar z listovej, alebo vňaťovej drogy. Pri seboroických prejavoch v kapilíciu spojených s vypadávaním vlasov sa po

užíva alkoholový extrakt z listov (v pomere 1 : 5), ktorý sa vtiera na postihnuté miesta. Aj pri iných druhoch alopécií- najmä ak sú zapríčinené lokálnou poruchou - sa už tradične aplikuje odvar (100 g listov na 1/2 litra vody a 1/2 litra slabého octu; pol hodiny sa mierne varí) na každodenné umývanie hlavy.

Za toxické pôsobenie rastliny sa pokladajú pŕhlivé účinky sekrétu z ktoré sa instilujú do pokožky. bolesť zmierňuje potretie postihnutého miesta slinou, mydlom alebo čpavkom.

Rastlina pri vnútornom užívaní (v čaji, alebo ako potravina) nemá vedľajšie škodlivé účinky. Preto sa môže používať aj v pediatrickej a geriatrickej praxi. Odvodené prípravky: oleosum Spofa spray (môžu sa však pripravovať aj z iných zelených rastlín); Species urologicae Planta; Aldermon, Calmonal, Nephrosal, Pulmoran; Šípkový čaj ochutený I.

Pŕhľavový chlorofyl sa najčastejšie používa pri výrobe týchto prípravkov: Pini, Nicofer a (v liečebnej kozmetike).

Obsahové látky: Obsahové látky brusnicových drog sú veľmi rozmanité. List (a vňať) obsahuje až 10 % trieslovín, sacharidy, organické kyseliny s veľkým množstvom kyseliny askorbovej, flavonoidy (napr. kvercetín), triterpény (napr. kyselinu ursolovú, oleánovú, (3-amirín), menšie množstvo hydrochinónu, antokyá-ny a glukokiníny (napr. hypoglykemicky účinný

Ovocie obsahuje 5-10 % trieslovín, zmes antokyánov, tzv. myrtilín (heterozi-dy delfinidíny, kyanidíny, petunidíny a do 7 % organických kyselín (askorbovú, citrónovú, burstinovú, chinovú a i.), asi 8 % pektínu, % sacharidov, karotenoidy A) a zo skupiny vitamínu B najmä Vlastnosti: Listy: adstringens, antiseptikum, antidiabetikum, diuretikum. Plody: antidiaroikum, antihemoragikum, vitaminiferum, dezinficiens. Účinnosť: Obsah antokyánov v listovej droge podmieňuje jej spazmolytické pôsobenie, ktoré sa využíva pri kolikovitých dyspepsiách. Triesloviny dezinfekčné pôsobenie v tráviacej rúre. Bakteriostatické a protizápalové účinky voľného hydrochinónu sa uplatňujú pri zápaloch urotraktu. Výhodné terapeutické vlastnosti vhodne dopĺňajú diuretickým účinkom flavonoidy. Glukokiníny znižujú koncentráciu glukózy v krvi, preto sa droga z listov už tradične podáva ako pomocný liek pri cukrovke.

Plodová droga obsahuje dve termostabilné protibakteriálne látky rozpustné vo vode (pôsobia napr. proti Escherichia a proti niektorým druhom stafylokokov), ktoré sa využívajú pri zápalových ochoreniach žalúdka a čriev a pri dysmikróbiách. Účinnosť tejto drogy zvyšuje aj trieslovina. Okrem vnútorného užívania je účinné aj vyplachovanie ústnej dutiny a kloktanie pri zápalových ochoreniach níc. Antokyány (tzv. myrtilíny) pôsobia na cievy rovnako ako vitamín priepustnosť drobných tepienok, a tým zamedzujú kapilárnemu krvácaniu -, preto sú terapeuticky účinné na prekrvenú (a na krvné presakovanie predisponovanú) sliznicu tráviacej rúry. Antokyány (podobne ako vitamín A) zlepšujú aj regeneráciu očnej sietnice resyntézou bielkovinového purpuru rodopsínu v tyčinkách, ktoré podmieňujú videnie v zhoršených svetelných podmienkach. Plody čučoriedky sa používajú teda pri liečbe šerosleposti, ale aj v jej prevencii. Majú aj významný antipa-razitický účinok (napr. proti škrkavkám a mrliam). Použitie: Na prípravu záparu z listov sa používa priemerná jednotlivá dávka 1 g

6). Často sa však ordinujú aj vyššie dávky, napríklad na prípravu Infusum (20 g drogy na 500 ml vody), ktorý sa užíva po 1/2 pohára 2-3-krát

denne ako diuretikum. Na odvar z plodov sa používa jednotlivá dávka 10 g (DAB 6). Účinné sú však

aj oveľa nižšie dávky - napríklad 1 kávová lyžička drogy na šálku odvaru (pije sa niekoľkokrát v priebehu dňa). Iný predpis má Decoctum Fructus myrtilli g plodov na 250 ml vody), ktorý sa užíva po 1/4 pohára 2-3-krát denne. Takto pripravený odvar sa používa aj ako kloktadlo. Pri hnačkových ochoreniach detí sa podáva studený macerát plodov v dávke 7-10 g. Terapeutickú účinnosť zaručuje už dávka 5 g 3).

Listová droga sa pridáva do antidiabetických zmesí k drogám: Fructus phaseo- sine Herba galegae, salviae, Radix taraxaci

herba, rubi fruticosi, Herba polygoni, Radix bardanae, Fructus foeniculi, Radix liquiritiae. Toxickosť: Podľa niektorých údajov z odbornej literatúry sa môžu vyskytnúť prípady otravy pri zámene za plody druhu Vaccinium uliginosum L. (brusnica barinná -brusnice vlochyné) užité vo veľkom množstve. Hodnovernosť týchto údajov je problematická, pretože v miestach hromadného výskytu uvedeného druhu (napr. v pobaltských republikách a u nás na Šumave) sa bežne konzumujú, a to bez obmedzenia. Otravu však pravdepodobne zapríčiňuje napadnutie plodov hubou Sclero-tina Woron., ktorá je toxická.

Sama droga (listy aj plody) nemá nijaké vedľajšie škodlivé účinky a plody patria medzi najhodnotnejšie ovocie. Odvodené prípravky: Diabetan, Tormentan.

VACCINIUM L. BRUSNICA OBYČAJNÁ - BRUSNICE BRUSINKA

Droga: Folium vitis idaeae (syn. Folium vitis idaeae), Fructus vitis idaeae (syn. Fructus vaccinii vitis idaeae). Obsahové látky: Hlavnou obsahovou látkou listov sú fenolové glykozidy (asi 6 % ) , a to predovšetkým arbutín, respektíve arbutozid (do 8 % ) ; okrem toho tín, pyrozid, acetylarbutín, kofeylarbutín, salidrozid. Ďalej sa tu nachádza do 12 % katechínových trieslovín, do 0,8 % flavonoidov (napr. izokvercitrín, hyper-ozid, avikularín), organické kyseliny (napr. chinová). Z minerálnych látok je významný obsah horčíka.

Plody obsahujú podobné látky, ale s rozdielnym percentuálnym zastúpením. Okrem nich sa tu nachádzajú sacharidy, antokyány (napr. glykozidický ideín), ka-rotenoidy, pektíny, vitamín C a z organických kyselín najmä kyselina oxalová. Vlastnosti: Listy: urodezinficiens, adstringens, saluretikum. Plody: adstringens, diuretikum. Účinnosť: Droga z listov pôsobí podobne ako droga Folium uvae ursi, ale obsahuje menej účinného arbutínu (až o tretinu) aj trieslovín, čo je pri zápaloch močových ciest terapeuticky výhodnejšie (pretože nemá silný sťahujúci účinok). Fenolové glykozidy (arbutín) dezinfikujú močové cesty a flavonoidy zlepšujú diurézu. Pri zápaloch močových ciest sa odporúča macerát za pretože má najmenší obsah trieslovín. Pri neúčelných vysilujúcich hnačkách sa ordinuje odvar z listov. Plody sa používajú buď pri hnačkách v pediatrickej praxi, alebo ako dieteti-

a potrava. Použitie: Na prípravu odvaru z listov sa používa jednotlivá dávka 2 g 6), ale pri krátkodobej liečbe sa podávajú aj vyššie dávky - napríklad 1 polievková lyžica drogy na šálku odvaru alebo macerátu za Terapeuticky účinný je odvar z 1 a 1/2 lyžice listovej drogy na 1 pohár vody (nechá sa krátko povariť), ktorý sa užíva po 1/3-1/2 pohára 2-3-krát denne. Pri jednorazovej liečbe sa denná dávka listov do 10 g, napríklad vo forme macerátu za (nechá sa 12 hodín vylúhovať).

Listová droga sa najčastejšie užíva v kombinácii s inými drogami. Pri zápaloch močových ciest sa kombinuje s drogami: Rhizoma agropyri, betulae, Radix cichorii, Herba equiseti a predovšetkým Folium uvae ursi, ktorá predstavuje paralelnú drogu.

Plody majú podobné, ale miernejšie účinky ako list. Pôsobia najmä adstrin-gentne a pričom sa užívajú zvyčajne v podobe kompótu. Toxickosť: Keďže hydrochinón uvoľnený z arbutínu pôsobí toxicky na pečeňový parenchým, neodporúča sa podávanie listovej drogy pri hepatopatiách. Pri dlhodobom podávaní pôsobí nepriaznivo aj na zdravých pacientov.

Plody obsahujú veľa kyseliny a preto by sa mali ako potravina aj jesť v primeraných, menších množstvách. Neodporúčajú sa v prípa

doch, keď je príjem kyseliny oxalovej nežiadúci, a to napríklad pri urolitiáze s tvorbou oxalátových kameňov a pri stavoch spojených s karenciou vápnika. Na rozdiel od iných druhov ovocia sú brusnice kyselinotvorné. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z brusnice obyčajnej.

OFFICINALIS L. AGG. VALERIÁNA LEKÁRSKA - KOZLÍK LÉKAŔSKÝ

Droga: Radix valerianae (syn.: Rhizoma valerianae, Radix valerianae minoris, Radix valerianae montanae, Radix valerianae silvestris). Obsahové látky: Hlavnú obsahovú látku predstavuje silica (0,5-2 % ) , ktorá obsahuje asi 20 % terpénov fenchén, limonén, pinén, terpinén, terpinolén a i.), seskviterpény (arkurkumén, bisabolén, kadinén, karyofy-

kessan, selinén a i.), acetáty, formiáty, ako aj izovalerianáty borneol a Z ďalších látok sa tu vyskytuje pyrylmetylketón, alkaloidy (valerín,

chatinín, scytantín a i.), asi % triesterov - valepotriátov (valtratum, acevaltra- dihydrovaltratum). Z organických kyselín

obsahuje valeriána najmä kyselinu valerénovú, valeriánovú a chlorogénovú, okrem toho aj sliz a sacharidy. Vlastnosti: Sedatívum, Účinnosť: Droga valeriány lekárskej pôsobí na centrálny nervový systém, čo sa terapeuticky využíva pri psychomotorickom nepokoji, zvýšenom nervovom podráždení, exhaustívnych stavoch, anxiozite, psychosomatických poruchách srdco-vocievnej činnosti, funkčných poruchách obehovej sústavy, ako aj pri nespavosti podmienenej psychoneurotickou excitáciou. Pôsobenie drogy tu vyvoláva fyziologickú rovnováhu. podmieňujú predovšetkým triestery valepotriáty, kyselina valerénová, pyrylmetylketón a pyridínové alkaloidy. Vplyv drogy na zdravých ľudí je nepatrný. účinok schopnosť koordinácie ani fyziologické reakcie organizmu na vonkajšie podnety, ale práve naopak, napomáha psychickú činnosť a sústredenie narušené nepokojom alebo roztržitosťou u úzkostných a pedantných pacientov trpiacich na pocit vnútorného napätia a myšlienky. Pomáha aj pri cefaleách, závratoch, psychogénnych palpitáciách a ne-organických srdcových

Na periférii sa prejavuje účinok predovšetkým na hladké svalstvo tepien, v menšej miere aj na hladké svaly vnútorných orgánov. Preto sa droga valeriány podáva pri psychogénne podmienených obehových poruchách, funkčných tráviacich ťažkostiach, dyskinézach, klimakterických ťažkostiach, ale aj ako antiemetikum pri psychogénnej ťažobe a vracaní.

Keďže rastlina nepôsobí depresívne na psychiku ani na dôležité vegetatívne centrá a pritom napomáha fyziologickú reguláciu v organizme, často sa ordinuje aj v geriatrickej praxi. Použitie: Na prípravu záparu sa používa jednotlivá terapeutická dávka 1,5 g, alebo 1 kávová lyžička drogy na šálku vody; pijú sa 2-3 šálky denne. Terapeuticky účinný je aj studený macerát z 1 lyžičky drogy, ktorý sa pije viackrát denne.

Tinctura valerianae sa podáva po kvapiek 3-krát denne. Tinctura rianae aetherea sa ordinuje po 20-30 kvapiek 3-krát denne.

Extractum valerianae má rovnako ako Extractum valerianae fluidum jednotlivú dávku 0,2 g 6). Toxickosť: Doposiaľ sa nezistili nijaké nepriaznivé vedľajšie účinky. Odvodené prípravky: Tinctura valerianae, Tinctura valerianae aetherea, Extractum valerianae, Extractum valerianae siccum, Extractum valerianae fluidum; Spe-cies valerianae (ČsL 2); Novo Passit, Valofyt Neo, Contraspan (predtým aj Valose-dan); Antigazoine (vet), (vet).

VERBASCUM DENSIFLORUM BERTOL. SYN. VERBASCUM THAPSIFORME SCHRAD.) DIVOZEL VEĽKOKVETÝ - DIVIZNA

VERBASCUM PHLOMOIDES L. (SCROPHULARIACEAE) DIVOZEL SÁPOVITÝ - DIVIZNA

Droga: verbasci (syn.: thapsi barbati, verbascorum). Obsahové látky: Droga divozela obsahuje okrem ubikvitárnych látok terapeuticky účinné kyslé saponíny, sliz, trieslovinu, flavonový glykozid (hesperidín), silicu, horčiny a sacharidy. Vlastnosti: Expektorans, mucilaginózum. Účinnosť: Keďže saponíny - prostredníctvom žalúdočnej sliznice - sekréciu hlienov v horných dýchacích cestách, ordinuje sa droga pri suchých zápaloch a pri tzv. chorobách z prechladnutia s dráždivým, neproduktívnym kašľom. Expektoračné pôsobenie napomáhajú flavonoidy, silica, ale najmä sliz, ktorý vytvára na slizniciach ochranný povlak, a tým potláča reflexný kašeľ zapríčinený suchou Slizovité látky pôsobia protektívne aj pri zápaloch pažeráka a v menšej miere žalúdka i čriev. Droga sa ordinuje ako adjuvans pri dyspepsiách s hnačkami, pričom sa uplatňuje pôsobenie trieslovín. Použitie: Na prípravu záparu sa používa jednotlivá dávka 3 g, alebo v praxi častejšie 2 kávové lyžičky drogy na šálku vody; v priebehu dňa sa vypijú 2-3 šálky.

Droga divozela sa obyčajne kombinuje s inými expektoračnými a drogami. Keďže obsahuje dostatočné množstvo saponínov, pridávajú sa drogy

s obsahom silice a slizov, napr.: Fructus anisi, Fructus foeniculi, Herba piperitae, Herba serpylli, Herba silvestris, althaeae, Fo-

plantaginis, Lichen islandicus, Radix althaeae. Toxickosť: Pri podávaní drogy sa nezistili vedľajšie nežiadúce účinky. Odvodené prípravky: Species pectorales (ČsL 3), Species pectorales Planta, Detský čaj s rumančekom.

VERBENA OFFICINALIS L. (VERBENACEAE) ŽELEZNÍK LEKÁRSKY - SPORÝŠ LÉKAŔSKÝ

Droga: Herba verbenae (syn.: Herba columbariae, Herba sanguinalis, Herba ver-benae officinalis). Obsahové látky: Terapeuticky významnou látkou drogy železníka je najmä terpénový glukozid verbenalín. Okrem neho obsahuje sliz, horčiny, triesloviny, in-vertín, saponín, silicu s ketónmi verbenónmi (citralom, limonénom, gerá-

Vlastnosti: diuretikum, mierne parasympati-komimetikum. Účinnosť: Horčiny povzbudzujú chuť do jedenia a tvorbu tráviacich štiav. Ich účinnosť potenciuje aj obsah silice. Verbenalín zlepšuje tonus hladkého svalstva čriev, a tým spolu s pôsobením silice a horčín napomáha normalizáciu rúry (najmä pri spomalenej a ochabujúcej činnosti tráviacich orgánov).

Dezinfekčné pôsobenie silice sa využíva pri dyspeptických ťažkostiach zapríčinených črevnej mikroflóry. Triesloviny protizápalovú účinnosť drogy, čo sa terapeuticky využíva aj pri zápalových ochoreniach ústnej dutiny a Pritom sa výluh používa tak na vyplachovanie a kloktanie, ako aj na obklady a kúpele pri sa infikovaných kožných chorobách.

Droga povzbudzuje tvorbu materského mlieka; dodnes sa však nepodarilo zistiť, ktoré obsahové látky majú laktagógny účinok. Použitie: Na prípravu záparu sa používa priemerná jednotlivá dávka 1,5 g, alebo v praxi 1 kávová lyžička drogy na šálku vody. Na vyplachovanie, kloktanie, obklady a kúpele sa používa s minimálne dvojnásobnou koncentráciou. Toxickosť: Pri užívaní v terapeutických dávkach sa nevyskytujú nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Pre parasympatikomimetický účinok verbenalínu na zvýšenie

maternice (aj keď len mierne) sa droga neodporúča gravidným že-

Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú prípravky zo železníka lekárskeho.

VERONICA OFFICINALIS L. (SCROPHULARIACEAE) VERONIKA LEKÁRSKA - ROZRAZIL LÉKAŔSKÝ

Droga: Herba veronicae (syn.: Herba veronicae Herba veronicae officinalis). Obsahové látky: Najdôležitejšími obsahovými látkami lekárskej sú tries-

horčiny, horký glykozid aukubín (rinantín), organické kyseliny (askorbová), saponíny, živica, vosk, stopy silice a ďalšie látky. Vlastnosti: expektorans (se-

metabolikum. Účinnosť: Obsahové látky veroniky lekárskej nie sú ešte dostatočne preskúmané. Triesloviny pôsobia miestne tak pri zápaloch horných dýchacích ciest, ako aj pri zápaloch kože, ekzémoch, rozličných kožných eflorescenciách a i. Keďže horčiny napomáhajú vylučovanie žalúdočnej kyseliny a tráviacich enzýmov, droga sa ordinuje pri poruchách trávenia s nedostatočnou žalúdočnou sekréciou. Sekretolytický účinok saponínov sa využíva pri suchých zápaloch horných dýchacích ciest, prípadne pri tvorbe hustých sekrétov. Saponíny spolupôsobia aj pri zvyšovaní diurézy, preto sa ordinujú pri nedostatočnom vylučovaní odpadových látok a pri chorobách močových ústrojov. Zlepšenie trávenia, vstrebávania, diurézy a podporuje celkovú látkovú premenu v organizme, čím predurčuje použitie drogy pri reumatických ochoreniach, niektorých kožných chorobách a pri zhoršenom metabolizme sprevádzajúcom mnohé choroby (najmä v starobe). V týchto indikáciách sa zvyčajne podáva čerstvo vytlačená šťava z rastliny. Použitie: sa pripravuje z priemernej jednotlivej dávky 1,5 g 6), alebo v praxi častejšie z 1 kávovej lyžičky na šálku vody. Pije sa 2-krát denne, pričom sa nesmie prekročiť denná dávka 4 g.

Čerstvá šťava z rastliny sa podáva nalačno v jednorazovej dávke 2 kávové lyžičky.

Zvonka sa aplikuje asi 10 % odvar. Najčastejšie sa droga predpisuje v kombinácii s inými drogami. Pridáva sa do

diuretických, diaforetických, stomachických, metabolických a iných Toxickosť: Pri podávaní v terapeutických dávkach sa nezistili nijaké vedľajšie škodlivé účinky. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z veroniky lekárskej.

+ VIBURNUM OPULUS L. (LONICERACEAE) KALINA OBYČAJNÁ - KALINA OBECNÁ

+ VIBURNUM PRUNIFOLIUM L. (LONICERACEAE) KALINA SLIVKOLISTÁ - KALINA SLÍVOLISTÁ

Droga: Cortex viburni (syn. Cortex prunifolii), Fructus viburni Obsahové látky: Účinnými obsahovými látkami drogy sú eskule-tín a skopoletín, saligenín, organické kyseliny (izovalérová, oleanolová, urzolová), flavonoidy triesloviny, steríny, živicové látky, arbutín, cyklický alkohol viburnitol, horká látka viburnín. Plody obsahujú aj sacharidy. Vlastnosti: Spazmolytikum, adstringens, sedatívum, tonikum. Účinnosť: Účinné látky kôry aj plodov vyvolávajú spazmolytické účinky (predovšetkým na svalstvo maternice). Keďže sú rozpustné najmä v etanole, terapeuticky najúčinnejší je liehový macerát. V minulosti sa rastlina podávala pri menštruač-

+ L. (APOCYNACEAE) ZIMOZELEŇ MENŠIA - MENŠÍ

Droga: Herba vincae (syn. Herba vincae pervincae). Obsahové látky: Droga zimozelene obsahuje predovšetkým alkaloidy, izovinkamín, pervincín. Okrem alkaloidov sa tu nachádzajú triesloviny, flavonoidné glykozidy, saponín, pektín, horčina (vincín) a kyselina urzolová. Vlastnosti: Hypotonikum, spazmolytikum, sedatívum, adstringens,

Účinnosť: Alkaloidy (najmä vinkamín) znižujú krvný tlak. Droga sa podáva aj pri

podmienených poruchách kardiovaskulárnej sústavy. V menšej miere sa využíva ako antidiabetikum. Pre obsah trieslovín sa odporúča pri hnačkových ochoreniach (najmä so súčasným kapilárnym presakovaním krvi). Flavonoidy pôsobia močopudne. Horký vincín povzbudzuje chuť do jedenia a zlepšuje vylučovanie tráviacich enzýmov. Triesloviny (spolu s ostatnými látkami) výhodne lokálne pôsobia pri zápale slizníc v ústach a hltane, pričom sa aplikujú v podobe kloktadla. Použitie: Na prípravu záparu sa používa jednotlivá dávka 1 g, alebo zvyčajne 1 kávová lyžička drogy na šálku vody; pije sa 2-krát denne. Toxickosť: Prekračovanie liečebných dávok vyvoláva toxické účinky. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky zo zimozelene menšej.

ných ťažkostiach, niekedy aj pri predčasných kontrakciách potrácajúceho uteru, alebo pri predčasnom pôrode. Použitie: Na prípravu odvaru z kôry sa používa jednotlivá dávka 1 g 6), alebo najčastejšie 1 kávová lyžička na šálku vody. Maximálna dávka je 3 g pro dosi a 8 g pro die.

Extractum viburni prunifolii fluidum má jednotlivú dávku 1 g (DAB 6); Ex-tractum viburni fluidum sa podáva po 20-50 kvapiek 3-krát denne.

Infusum Fructus viburni (1/2 lyžice plodov na 1 pohár vody) sa užíva po 1-2 lyžice denne. Toxickosť: Prekročenie terapeutických dávok môže vyvolať toxické účinky. Odvodené prípravky: Extractum viburni fluidum.

VIOLA ARVENSIS MURRAY (VIOLACEAE) FIALKA ROĽNÁ - VIOLKA

VIOLA TRICOLOR L. AGG. (VIOLACEAE) FIALKA TROJFAREBNÁ - VIOLKA TROJBAREVNÁ

Droga: Herba violae tricoloris (syn.: Herba Herba trinitatis). Obsahové látky: Účinné obsahové látky predstavujú najmä saponíny a flavonoidy (do 2 % rutinu = kvercitrínu = rutozidu; ďalej saponarín, violantín, kvercetín). Okrem toho sa tu nachádzajú triesloviny, sliz,

a karotenoidy (aj (3-karotén a violaxantín), alkaloid violín, glykozid terín (so štiepnymi produktmi), glykozid violutozid a stopy silice. Vlastnosti: Expektorans (sekretolytikum), diuretikum, diaforetikum, vazotoni-

metabolikum. Účinnosť: Expektoračné pôsobenie drogy podmieňujú saponíny. Flavonoidy (najmä rutín) a antokyány prispievajú k lepšiemu vylučovaniu odpadových produktov

čím zlepšujú mnohé kožné, reumatické, ako aj iné chronické choroby. Veľké množstvo rutinu má protektívny vplyv na cievne steny: znižuje prie

pustnosť a zabraňuje ich lámavosti. Zlepšuje utilizáciu kyseliny askorbovej, a tým zlepšuje oxidačno-redukčné procesy, predlžuje jej pôsobenie, teda umožňuje jej zásahy do látkovej premeny. Okrem toho rutín spomaľuje odburávanie adrenalínu aj odpad jódu, uľahčuje vápnika v kostiach a mierne zvyšuje jeho koncentráciu v krvi; súčasne brzdí účinok histamínu. Pre tieto vlastnosti sa užíva ako účinný liek pri metabolických, toxických a alergických chorobách vlásočníc a pri zvýšenej priepustnosti vlásočníc spojenej s krvácaním do tkanív. Droga je pomocným liekom aj pri kapilaropatii rozličného pôvodu s následkami na očnej sietnici, obličkových tepničkách a v ďalších orgánoch. Použitie: Na prípravu záparu sa používa jednotlivá dávka 1,5 g, alebo častejšie 1 kávová lyžička drogy na šálku vody. Studený macerát sa pripravuje z jednorazovej dávky 3 g alebo z 1 lyžice drogy na šálku vody. Vyššie dávky sa ordinujú pri príprave Infusum Herbae violae tricoloris (2 lyžice drogy na 2 poháre vody), ktorý sa užíva po menších dávkach v priebehu dňa.

Podľa požadovaných účinkov sa droga najčastejšie podáva v kombinácii s ex-pektoračnými, diuretickými, metabolickými a inými drogami. Toxickosť: Neprimerane vysoké dávky vyvolávajú vracanie (vplyvom alkaloidu violínu). Pri užívaní v terapeutických dávkach droga nemá vedľajšie nepriaznivé účinky, a preto sa môže ordinovať v pediatrickej aj geriatrickej terapeutickej praxi. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z fialky trojfarebnej.

VISCUM ALBUM L. AGG. (LORANTHACEAE) IMELO BIELE - JMELÍ BÍLÉ

Droga: Herba visci (syn.: Herba visci album, quercinum). Obsahové látky: Účinnými obsahovými látkami imela sú cholín, acetylcholín, histamín. V živiciach sa nachádza polyproteid viskotoxín (glykozidická látka obsahujúca asi 17 aminokyselín), živicové alkoholy, proteínové zložky histónového charakteru (obsahujú asi 17 % arginínu), kyselina oleanolová a aminomaslová, saponíny, triterpény (kalendulasaponín) a flavonoidy. Plody obsahujú aj kaučukový viscín. Vlastnosti: antisklerotikum, cytostatikum. Účinnosť: Terapeutická účinnosť rastliny nie je ešte celkom objasnená. Hypotonic-ké vlastnosti sa pripisujú viacerým zložkám: živicovým alkoholom, viskotoxínu a kyseline oleanolovej. Predpokladá sa cytostatické pôsobenie viskotoxínu, ktorý má miestne nekrotizujúce účinky (predovšetkým na nezrelé

bunky). Najnovšie výskumy odhalili kancerostatické pôsobenie proteínovej zložky histionového charakteru, ktorá je bohatá na bázické aminokyseliny (dá sa izolovať extrakciou s vodou). Použitie: Na prípravu macerátu sa používa 1 g drogy pro dosi a do 5 g pro die. Keďže varom sa účinné látky čiastočne rozkladajú, neodporúča sa užívanie varu. Najčastejšie sa predpisuje z 1 kávovej lyžičky drogy na šálku vody; denne sa vypijú 2-3 šálky.

Extractum visci fluidum sa užíva po 0,5 g (= 20 kvapiek) pro dosi 6).

Rastlina sa pridáva do hypotonických, kardiosedatívnych a antisklerotických

Prekračovanie terapeutických dávok má vedľajšie škodlivé účinky, ktoré zapríčiňujú nekrotizujúce pôsobenie viskotoxínu a zložky. Odvodené prípravky: Extractum visci albi fluidum; Alvisan Neo.

Živočíšne liečivé produkty

MEL (MED - MED)

Med získava včela - robotnica (Apis mellifica) z nektáru kvetov, medovice a z iných sladkých štiav rozličných rastlinných orgánov. Potom ho spracúva a premieňa enzýmovým štiepením v medovom žalúdku, pričom ho obohacuje niektorými látkami zo svojho organizmu. Pri roztokom repného cukru včely utvárajú med aj zo sacharózy, ktorú enzymaticky rozkladajú na glukózu a fruktózu.

Farba, vôňa, chuť a konzistencia medu sú rozdielne podľa druhu ných rastlín, prípadne podľa dĺžky skladovania (cukornatenia). Obsahové látky: Med obsahuje prevažne monosacharidy (asi % glukózy, okolo 20 % fruktózy). Malé percentuálne zastúpenie má sacharóza a ostatné sacharidy. Z dusíkatých látok sa tu nachádza cholín, acetylcholín a aminokyseliny. Okrem toho obsahuje organické kyseliny - najmä kyselinu askorbovú a kyselinu mravčiu, vitamíny skupiny B (najmä vitamín a Nezanedbateľný je obsah minerálnych látok a najmä stopových prvkov (Fe, Cu, Mn, Mg, J). Ďalej sa v mede vyskytujú aj stopy silíc, enzým diastáza a iné látky. Vlastnosti: Dietetikum, energetikum, roborans, antiseptikum, chuťové korigens, kozmetikum. Účinnosť: Med je odpradávna cennou kalorickou a energetickou potravinou. Pre veľké množstvo monosacharidov sa glukóza v organizme efektívne využíva už krátko po užití medu. Preto je med cenným energetickým zdrojom pre ťažko pracujúcich ľudí, športovcov, ale aj pre všetkých zoslabnutých pacientov a rekonvalescentov v pediatrickej i v geriatrickej praxi. Užívanie medu je limitované pri diabete, keď sa povoľujú len malé množstvá, pričom sa do celodenného príjmu aj sacharidy a škroboviny.

Aj u zdravých ľudí (najmä u detí a starých ľudí) sa odporúča nahradiť v strave repný cukor medom.

Už oddávna má med mnohostranné terapeutické využitie. Pri oslabujúcich (najmä infekčných) chorobách, ale aj pri chorobách tráviacich ústrojov zabezpečuje rýchly prísun energetických látok. Pritom je výhodou, že jeho vstrebanie minimálne zaťažuje tráviacu sústavu. Preto sa podáva pri akútnych horúčkových ochoreniach, keď by užitie inej hodnotnej potravy vyvolalo ťažobu, prípadne vracanie.

Med sa odporúča ako výhodný dietetický a terapeutický prostriedok pri akútnych aj chronických chorobách pečene. Napomáha reparačné procesy v pečeňovom parenchýme po akútnej intoxikácii hepatotoxickou látkou (napr. alkoholom, organickými rozpúšťadlami a pod.).

Pravidelné sladenie medom - pre obsah železa a medi - napomáha úpravu krvného obrazu predovšetkým pri anémiách v detskom veku.

Tradične sa osvedčuje pravidelné užívanie medu pri dlhodobých prieduškových a pľúcnych chorobách. Urýchlením reparačných procesov výdatne podporuje efektívnosť antibiotickej a liečby pri pľúcnej tuberkulóze. Pri chronickom zápale priedušiek napomáha expektoráciu tým, že zlepšuje kinetiku hladkých svalov priedušiek, ale aj dýchacích svalov hrudníka a bránice.

Pri chronických chorobách srdcovocievneho systému podávanie medu zosilňuje srdcové systoly, a tým odďaľuje dekompenzáciu. Pri zlyhávaní srdcovej činnosti mobilizuje kompenzačné mechanizmy. Pri pravokomorovom zlyhávaní s výraznou kongesciou pečene napomáha súčasne zlepšenie činnosti hepatocytov. U hypotoni-kov, ktorí majú sklon ku kolapsom, užívanie medu poskytnutím energetickej glukózy zlepšuje tonus hladkých svalov ciev.

Niektorí autori propagujú podávanie medu pri rozličných nervových a psychických chorobách, keď terapeutický efekt zaručuje okrem glukózy (nevyhnutnej pre činnosť nervových buniek) spolupôsobenie vitamínov skupiny B. Sedatívne pôsobenie medu umožňuje pokojný spánok, a to v prípade, keď sa večer vypije mlieko osladené medom. Protiedémový vplyv glukózy sa využíva pri komócii mozgu, alebo pri postkomočnom syndróme.

Všeobecne známe je terapeutické pôsobenie medu pri dyspeptických ťažkostiach s pomalšou peristaltikou, kolikami a sklonom k obstipáciám. V tejto indikácii sa neuplatňuje len priamy dezinfekčný účinok medu, ale aj energetické pôsobenie glukózy na činnosť hladkého svalstva žalúdka a čriev. Pre lokálne dezinfekčné účinky sa odporúča sladenie medom aj pri infekčných (najmä pri premnožení hnilobnej črevnej flóry).

Lokálne dezinfekčné a reparačné pôsobenie medu sa využíva aj pri zápalových ochoreniach ústnej dutiny a hltana, keď užívanie malých dávok v hodinových intervaloch potláča infekciu a urýchľuje epitelizáciu slizníc. Podobný účinok má aplikácia tekutého medu (bez zriedenia vodou) na hnisavé kožné afekty, ulcerácie a plesňové ochorenia deskvamovanej pokožky. Použitie: Ako požívatina a posilňujúci prostriedok sa užíva v podobe sladidla namiesto repného cukru, a to predovšetkým u detí, starých ľudí a rekonvalescentov.

Pri medovej kúre sa ordinuje g medu denne, ktoré sa rozdelia na 3 dávky a užívajú sa počas 1-2 mesiacov je latentný aj manifestný diabetes).

Med zbavený bielkovinových zložiek sa používa aj na injekčnú alebo infúznu liečbu. Toxickosť: V ojedinelých prípadoch vzniká alergia po užití niektorého druhu medu. Niektoré druhy medu zbieraného z nektáru jedovatých rastlín v mimoeurópskych oblastiach môžu mať toxické účinky. Odvodené prípravky: depuratum (ČsL 2; čistený med); Thymomel.

POLLEN, SEMINIS (PEĽ - PYL)

nie je živočíšnym produktom. Včela medonosná (Apis mellifica) ho zbiera z kvetov a prináša do úľa na výživu mladých včiel. Peľové zrnká sú samčie pohlavné produkty vyšších rastlín - slúžia na oplodnenie (opeľovanie) rastlinných samičích pohlavných orgánov. Na dietetické a liečebné ciele sa peľ najľahšie získava od včiel, ktoré sa pri návrate do úľa musia predierať peľovými zachytávačmi. Obsahové látky: Peľ obsahuje predovšetkým bielkoviny (obsah kolíše podľa rastlinného pôvodu medzi 15-50 %) s kompletným zastúpením esenciálnych aminokyselín. Zo sacharidov sa v ňom nachádza glukóza, pentózy, škrob a celulóza, z enzýmov pepsín, trypsín, erepsín, amyláza, invertáza, reduktáza, pektináza, kozymáza, kataláza, fosfatáza, dehydrogenáza kyseliny mliečnej a dehydrogenáza kyseliny jantárovej. Okrem toho obsahuje asi 3 % minerálnych látok (najmä Na, K, P, Ca, Mg, Fe, S, Cu, Co, Si), lipidy reprezentované 12 mastnými kyselinami (z nenasýtených kyselina linolová, linolénová a arachidová), estery sterolov a fosfolipidy. Zo skupiny typu purínových zásad sa tu vyskytuje xantinóm, hypoxantinóm, gvani-

a pentozid gvanínu, z ostatných kyselín kyselina jablčná, vínna, citrónová, malinová, jantárová, akonitová, giberelová, adipová, indolyloctová a fumárová. Z ďalších obsahových látok sa v nachádza silica s fytoncídnymi účinkami a vitamíny predovšetkým A, vitamín kyselina nikotínová, kyselina pantoténová, kyselina listová, biotín, rutín a vitamín C. Vlastnosti: vitaminiferum, vazotonikum, antianemikum, antiskleroti-

prostatoterapeutikum, kozmetikum. Účinnosť: Farba, vôňa a obsahové látky peľu sú veľmi variabilné, a to podľa rastlinných zdrojov, z ktorých pochádza. Vysoké množstvo stráviteľných bielkovín predurčuje perspektívne využitie peľu a prípravky z neho vyrobených ako výhodného doplnku potravy. K tomu prispieva aj vysoký obsah vitamínov a minerálnych látok.

Liečivé účinky peľu veľmi závisia od rastlinného druhu, z ktorého pochádzajú, od spôsobu spracovania i uskladnenia.

Obsahové látky s účinnosťou vitamínu P (rutín) zabraňujú lámavosti kapilár a udržiavajú normálnu priepustnosť cievnych stien. Spolu s kyselinou askorbovou utvárajú podmienky pre lepšiu kapilárnu cirkuláciu. Takúto terapeutickú účinnosť má najmä peľ pohánky jedlej (Fagopyrum esculentum).

Celkové zlepšenie zdravotného stavu pri užívaní peľu podmieňujú esenciálne aminokyseliny spolu so širokou škálou vitamínov a minerálnych látok. Tvorbu červených krviniek u anemických pacientov napomáha aj prítomnosť železa, medi a kyseliny

Flavonoidné látky s vitamínmi zlepšujú cirkuláciu - najmä v kapilárnom rie-čišti - čo sa terapeuticky využíva pri obehových poruchách zapríčinených artériosklerózou. Dostatok stavebných aminokyselín zlepšuje výživu a látkovú premenu v cieľových orgánoch.

Zistilo sa, že peľ pozitívne ovplyvňuje niektoré choroby prostaty. V odbornej literatúre sa opisuje zastavenie adenomatózneho rastu a vymiznutie subjektívnych chorobných príznakov pri adenóme prostaty.

Pre vhodný pomer vitamínov a esenciálnych aminokyselín peľ napomáha re-

generáciu pečeňového parenchýmu, preto sa odporúča pri hepatopatiách a pri akútnej hepatitíde. V tejto indikácii sa osvedčila spoločná aplikácia peľu zmiešaného s medom.

Peľ je aj uznávaným kozmetickým prostriedkom. Okrem viacerých účinných zložiek má na tom najväčšiu zásluhu obsah vitamínu H (biotínu). Použitie: Deťom vo veku 3-5 rokov sa bežne podáva 12 g peľu denne, vo veku 6-12 rokov 16 g denne a mládeži nad 16 rokov i dospelým do 20 g denne. Celkové denné množstvo sa rozdelí na 3 dávky. Dospelým sa spravidla podáva 1 kávová lyžička 3-krát denne.

Peľové obsahové látky rýchlo podliehajú enzymatickým zmenám, pričom menia svoje farmakologické vlastnosti. Preto je výhodnejšie užívanie stabilizovaných prípravkov.

Pri domácej príprave konzervovaného peľu sa odporúča tento postup (podľa u):

Čerstvý peľ (maximálne 5 dní starý) sa zmieša s 15 % medu a 25 % vody (na 1 kg peľu sa používa 0,25 1 vody a 0,15 kg medu). Med sa rozpustí v určenom množstve vody a 5 minút sa povarí. Po vychladnutí sa dôkladne premieša s peľom (nesmú sa však tvoriť hrudky). Potom sa naplní do väčšieho zaváracieho pohára, utlačí sa dreveným a zakryje drevenou pokrývkou, ktorá sa zaťaží umytým kameňom alebo nekorodujúcim závažím. Pohár sa postaví k tepelnému zdroju s teplotou Po dňoch, keď peľ zmení farbu a dostane charakteristickú vôňu, odstráni sa drevená pokrývka aj závažie, a pohár sa nepriedušne uzavrie. (Autor receptu odporúča viečko zaliať troma dielmi parafínu a jedným dielom vče-

vosku.) Z konzervy, v ktorej sa obsah stráviteľných bielkovín nemení, možno peľ kedykoľvek odobrať, ale nádobu treba vždy znovu nepriedušne uzavrieť. Toxickosť: Niektorí autori varujú pred nekontrolovaným užívaním peľu, ktorý pre pomerne vysoký obsah vitamínov môže zapríčiniť Pri perorál-

užívaní peľu nehrozí u pacientov trpiacich na alergiu na peľ prakticky nijaké nebezpečenstvo. Podstatou klinických peľových alergií je precitlivenosť na mofilných rastlín (opeľujú sa vetrom), ktorých zrniečka sú menšie a ľahšie. Peľ en-tomofilných rastlín, ktorý zbierajú včely, vyvoláva alergické reakcie len výnimočne. Niektorí autori odporúčajú desenzibilizáciu inhalačných peľových alergií per-

užívaním peľu. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z peľu.

PROPOLIS (TMEL - DLUŽ)

Propolis produkuje včela medonosná (Apis mellifica). Podľa doterajších výskumov existujú dva zdroje propolisu.

Prvý zdroj tvoria živicové látky z pupeňov niektorých drevín, a to najmä z topoľa (Populus), pagaštana konského (Aesculus hippocastanum), brezy (Betula), jelše vŕby (Fraxinus), slivky (Prunus domestica), čerešne (Prunus brestu duba (Quercus), smreka (Picea), borovice (Pi-nus), jedle (Abies) a i. Včela z nich odhrýza, ukladá do tzv. košíčkov na treťom páre nôh a prináša do úľa, kde vyrába propolis.

Druhý zdroj predstavuje balzam z peľu entomofilných rastlín, ktorého zrnká v medovom žalúdku včiel napučia a praskajú. V povrchových vrstvách peľu je balzam, z ktorého včely - robotnice - vytvárajú propolis. Obsahové látky: Zastúpenie a množstvo jednotlivých zložiek veľmi kolíše podľa dostupnosti jednotlivých prírodných zdrojov. Propolis obsahuje do 30 % vosku, 60 % živice alebo balzamu, 8-10 % éterických olejov, asi 5 % peľu a iné, doteraz presne neidentifikované látky.

Okrem toho propolis obsahuje aromatické aldehydy vanilín a izovanilín, kyseliny škoricovú, kávovú, ferulovú, benzoovú a alkoholy (napr. škoricylalkohol). Flavóny reprezentuje chryzín, galangín, kvercetín, tektochryzín, akacetín, kempferid, ramnocibrín, pinostrobín, izalpinín, 5-hydroxy-7,4-dimeta-flavón, 5,7-dihydroxy-3,4-dimetoxyflavón a 3,5-dihydroxy-7,4-dimetoxyflavón, vonoly 5-hydroxy-7,4-dimetoxyflavonol. Ďalej sa tu nachádza sacharid melecytóza, minerálne látky - najmä Fe, Cu, Mg, Co, Zn, Mn, Na, K, Ca, Si - a žlté farbivo chryzín, ktoré má dezinfekčné účinky.

Pri spracovávaní propolisu používa včela sekréty zo svojich žliaz. Vlastnosti: antivirózum, anestetikum (lokálne), antitoxikum, dermatikum, stimulans, stomatologikum, epitelizans. Účinnosť: Propolis buď zastavuje rast, alebo ničí baktérie, vírusy a plesne. účinkami bráni tak klíčeniu peľových zrniek, ako aj semien niektorých rastlín. Ger-

vlastnosti sa využívajú pri liečbe infikovaných kožných chorôb (najmä nehojacich sa zmiešaných plesňových a bakteriálnych defektov), kde sa uplatňuje aj epitelizačná vlastnosť propolisových mastí alebo roztokov.

Široké možnosti uplatnenia nachádza propolis v stomatológii, kde sa okrem protizápalových a vlastností využíva aj lokálne anestetický účinok, ktorý v 0,25 % koncentrácii prevyšuje účinok kokaínu i jeho derivátov. Osvedčil sa pri ošetrovaní pulpitíd, gingivitíd aj Pri tonzilitíde a faryngitíde sa ordinuje ako pomocný liek, pričom regeneračné pôsobenie podmieňuje najmä galangín.

Terapeutický úspech zaznamenala aj liečba erózie krčka maternice, pri ktorej sa propolis aplikuje v podobe % masti.

Pri vnútornom užívaní má propolis celkovo povzbudzujúci účinok na organizmus. Vďaka obsahu železa, medi a vitamínov upravuje krvný obraz. Okrem toho urýchľuje sanáciu chronických chorobných procesov (napr. tuberkulózy) a stimuluje organizmus vyčerpaný dlhodobou nesprávnou životosprávou a neuropsychickým preťažením, a to tým, že mobilizuje procesy, ktoré zvyšujú rezervné sily. (Niektorí autori majú dobré skúsenosti pri liečbe vredovej choroby žalúdka a dvanástnika v prípadoch, keď nie je indikovaný chirurgický výkon, pričom však odporúčajú propolisové prípravky bez liehu - napríklad propolisové maslo.) Použitie: Kým nebudú dostupné vyrábané prípravky, odporúčame na vonkajšie použitie masť z propolisu, ktorú pripravíme nasledovným spôsobom: vyčistený a rozdrvený propolis sa rozvarí s čistým alkoholom (na 1 kg propolisu sa použije 300 ml alkoholu). Súčasne s propolisovým prípravkom sa zahrieva asi 5 minút vo vodnom kúpeli 100 g vazelíny s lanolínom (v pomere 9 : 1 ) , pričom sa dô-

kladne premiešava. Horúca hmota sa precedí cez poskladanú gázu. Masť treba uschovať v tmavých sklených nádobách na chladnom a suchom mieste.

Na vnútorné užívanie sa pripravuje propolisové maslo: v smaltovanej miske sa rozpustí 1 kg masla; po vychladnutí sa pridá 150 g čistého, jemne rozdrveného a rozmiešaného propolisu, ktorý sa dôkladne mieša 20 minút. Získaná kašovitá hmota sa ohrieva 15-20 minút na 80-90 °C a za horúca sa filtruj e cez vrstvu gázy. Maslo sa uchováva na chladnom, tmavom a suchom mieste. Užíva sa buď s chlebom, alebo v rozličných potravinách, ale najúčinnejšie je užitie samého masla 1 hodinu pred jedením.

Liehový roztok (20-30 %) sa pripravuje zo 100 g dobre rozdrveného propolisu, ktorý sa 30 minút dôkladne mieša s 500 ml 96 % liehu. Roztok sa preleje do nádoby, ktorá sa odloží na tmavé miesto (do skrinky) a občas sa premieša, aby sa propolis rozpustil. Po 3-5 dňoch sa zmes cez poskladanú gázu. Užíva sa s teplým mliekom alebo vodou 3-krát denne po kvapiek 1 hodinu pred jedením.

V sa používa 50 % propolisová masť alebo liehové roztoky na ekzémy a najmä na sekundárne bakteriálne infikované mykotické kožné ochorenia. Toxickosť: Toxickosť propolisu je nepatrná. Pri kúre propolisovým maslom (napr. pri tuberkulóze pľúc) užívajú pacienti až 7 kg (aj viac) propolisového masla za 10 mesiacov bez akýchkoľvek vedľajších nepriaznivých účinkov. Kontraindikáciou vnútorného používania môže byť alkohol (napr. pri epilepsii), t. j. riedidlo, a nie propolis. U niektorých pacientov môže vyvolať alergiu, a to tak pri vnútornom, ako aj pri vonkajšom použití. V takom prípade je jeho aplikácia kontraindikovaná. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z propolisu.

APITOXÍN (VČELÍ JED - VČELÍ JED)

Včelí jed je špeciálny sekrét jedovej žľazy včely medonosnej (Apis mellifica). Pri obrane alebo útoku ho včela vstrekuje žihadlom do kože živočícha alebo člove

prípadne do tela inej včely. Obsahové látky: Vo jedovom váčku je 0,000 15-0,000 3 g vodného roztoku apitoxínu (Apitoxinum nativum). Obsahuje bielkovinové zložky - predovšetkým

(skladá sa z 26 aminokyselinových zvyškov, pričom jeho zloženie podmieňuje 12 aminokyselín), ktorého je 50 %. Okrem toho obsahuje 3 % apamínu (po-lypeptid s 18 aminokyselinami - najmä s MCD-peptid (Mast De-granulating peptide), peptid melittin a polypeptid minimine. Z ďalších zložiek jedu je to významná fosfolipáza A (14 % suchého jedu), ktorá patrí medzi hydrolázy, fosfolipáza B a z hormónov sa podarilo identifikovať noradrenalín a jeho prekurzor Suchý jed obsahuje do 1 % histamínu.

Z ďalších obsahových látok tu nachádzame sacharidy, lipidy, minerálne látky (Cu, Na, Ca, Mg, P, S), organické kyseliny, asi 13 prchavých látok (napr. acetát) a ďalšie neidentifikované látky.

Vlastnosti: Baktericídum, derivans, hypotonikum, lokálne anestetikum, cytoleptikum, Účinnosť: Bielkovinový poškodzuje červené aj biele krvinky a niektoré ďalšie bunkové elementy, pričom uvoľňuje biogénne (najmä histamín a séroto-nín). pôsobí excitačne na centrálnu nervovú sústavu; MCD-peptid degra-nuluje histiocyty. Peptid melittin má hemolytické vlastnosti, rovnako ako fosfolipáza A a B. Hypertenzné pôsobenie izolovaného a noradrenalínu sa vo jede neuplatňuje, pretože v ňom prevláda histamín, ktorý má hypoto-nické účinky.

Včelí jed má výrazné baktericídne vlastnosti, a to aj pri zriedení 1 : 50 000. Najprirodzenejšie je pôsobenie apitoxínu intrakutánnou cestou - po včeľom

uštipnutí, keď vyvolá tak miestnu, ako aj celkovú reakciu organizmu. Lokálne bolestivé účinky sa pripisujú prchavým látkam. Histamín rozšírením krvných vlásočníc zapríčiňuje začervenanie kože s miestnym zvýšením teploty. Ako následok zvýšenej priepustnosti kapilár vznikajú opuchy. Zvýšená cirkulácia v mieste vpichu podmieňuje zvýšenú látkovú premenu a urýchlenie hojivých i reparačných procesov. Podráždenie v kožnej zóne však vyvolá aj prekrvenie v príslušných hlbšie uložených tkanivách a orgánoch, čím sa urýchľuje ich sanácia. Tak miestny, ako aj celkový účinok na organizmus predstavuje nešpecifickú popudovú terapiu, pri ktorej sa stimuluje obranyschopnosť organizmu zvýšením imunitnej pohotovosti, zlepšením látkovej premeny a urýchlením hojivých procesov.

Apitoxín sa osvedčuje predovšetkým pri liečbe reumatických chorôb, ale aj pri myalgiách a neuralgiách rozličného pôvodu. V týchto indikáciách je účinná miestna aplikácia formou včelieho uštipnutia, ktorá sa však terapeuticky takmer neuplatňuje pre bolestivosť reakcie. Preto sa apitoxín častejšie aplikuje v ionoforé-ze, alebo vtieraním masti s obsahom včelieho jedu. Keďže sa včelí jed vstrebáva neporanenou pokožkou, v masti sa nachádzajú jemné kremičité kryštáliky, ktoré pri dodržiavaní predpísaného spôsobu vtierania zapríčiňujú vznik kých trhliniek, cez ktoré účinná látka preniká do podkožných vrstiev. Použitie: Naturálna apitoxínová liečba - t. j. priamym včelím pichnutím - sa praktizuje rozličnými spôsobmi. Uvádzame jeden typ liečebnej kúry:

Pacienta najprv celkovo vyšetríme, pričom v anamnéze pátrame najmä po alergických reakciách (osobitne po alergii na včelí jed). Potom pristúpime k opakovanej biologickej skúške. Najprv necháme vytekať včelí jed zo žihadla iba 5-10 sekúnd, aby pacient dostal minimálnu dávku jedu. Na druhý deň - podľa výsledku reakcie a laboratórnych skúšok - biologickú skúšku opakujeme, ale jed necháme vytekať aspoň 1 minútu. Ak sa ani po druhej skúške nezjaví príznak neznášanlivosti (objektívne, alebo v laboratórnych výsledkoch), môžeme aplikovať liečebnú kúru s pätnástimi procedúrami počas jedného mesiaca (t. j. každý druhý deň). Potom sa však odstraňuje žihadlo až po jednej hodine, keď všetok jed vtečie do kože. Po opätovnom vyšetrení a laboratórnych skúškach sa kúra môže opakovať. Miesto vpichu a dĺžka liečby závisia tak od druhu choroby, reakcie organizmu, ako aj od celkového stavu pacienta.

Okrem naturálnej liečby sa včelí jed môže aplikovať aj ionoforézou

alebo vtieraním masti. Aj pri aplikácii apitoxínovej masti je potrebné dodržiavať predpísaný postup:

Bolestivé miesto treba najprv dôkladne umyť mydlom a teplou vodou; po osušení sa na kožu nanesie asi 2 cm dlhý valček masti a dôkladne sa do nej vtrie (najlepšie večer pred spaním). Ak sa nezjavia príznaky alergie alebo inej neprimeranej reakcie, na druhý deň treba procedúru opakovať ráno, popoludní a večer. Na tretí deň sa masť aplikuje ráno a večer (vždy po dvoch valčekoch masti 2 cm dlhých). Štvrtý deň liečbu prerušíme a na piaty deň sa opakuje terapeutický postup z tretieho dňa. Toxickosť: Zdravý ľudský organizmus toleruje do 10 súčasných včelích uštipnutí. Pri 200 uštipnutiach vznikajú celkové príznaky otravy s poruchami kardiovaskulárneho a nervového systému. U niektorých jedincov však už 2-3 uštipnutia pôsobia toxicky a vyvolajú celkové príznaky, ako napríklad zvýšené teploty, bolesti hlavy, nauzeu, vertigo, vomitus a bolesť brušných svalov. Niekedy sa vyskytuje aj dys-pnoe, tachykardia, eklampsie alebo stavy bezvedomia. Dávka nad 500 uštipnutí zapríčiní smrť, ktorej bezprostredne predchádza dysrytmia z prudkého poklesu tlaku a zastavenie srdcovej činnosti.

Minimálna letálna dávka apitoxínu u zdravých jedincov (bez alergie) je 0,007 g/kg.

Pri alergii, ktorá vyvolá anafylaktickú reakciu, môže nastať smrť aj po uštipnutí jedinou včelou!

Pre každého človeka môže byť nebezpečné uštipnutie do jazyka (zapríčiňuje edém laryngu), alebo v miestach nad žilami a nervovými gangliami (napr. na krku nad caroticum), ktoré môže vyvolať náhle reflexné zlyhanie kardiovaskulárneho systému.

U alergikov na včelí jed sa odporúča desenzibilizácia. Odvodené prípravky: Virapin ung.

GELÉE ROYAL (SECRETUM GLANDULARUM PHARYNGEALIS ET MELLIFICAE; MATERSKÁ KASIČKA - KASIČKA)

Materská je produktom mladých včiel (Apis mellifica). Podstatná časť tejto látky pochádza z žľazy, tukové zložky z labiálnej žľazy. Obsah medu zabezpečujú medové váčky. Obsahové látky: Materská je heterogénna zmes s vitamínmi,

a sacharidmi. Aj keď sa jednotlivé komponenty vyskytujú v určitých navzájom konštantných hmotnostných pomeroch, určitú variabilitu zapríčiňujú rozličné druhy včiel a odlišné klimatické podmienky.

Obsahové látky materskej predstavuje asi 66% vody, 12% dusíkatých látok, 6% lipidov a 12% sacharidov. V sušine sa nachádza 2 - 3 % minerálnych látok, stopové prvky (Na, K, Mn, As, Zn, Bi, Fe, Co, Au, P) a iné látky.

Sacharidy sa skladajú z pentóz (17,5 % ) , voľných sacharidov (3,5-10 % ) , kyseliny glukurónovej a Z voľných sacharidov je najvýznamnejšia sacharóza, fruktóza, glukóza, ribóza, ketocukor a z viazaných najmenej 5 mukopoly-

sacharidov (z nich 4 kyslého charakteru a niektoré vo forme Z aminokyselín (viac ako 25) sa tu nachádza: arginín, asparagín, glycín,

serín, kyselina glutamová, kyselina prolín, metionín, leucín, tyrozín, tryptofán, fenylalanín, cystín, treonín, taurín, cysteín, orni-tín, kyselina asparágová, glutamín, histidín, hydroxyprolín, alanín a izoleucín. Aminokyseliny sa vyskytujú buď vo voľnej, alebo viazanej forme; aj ako

peptidy. Bielkoviny zväčša zastupujú enzýmy, ako napríklad: fosfatázy, pro-teázy, amyláza, invertáza, kataláza, salicynáza, askorbinoxidáza, nešpecifická cho-línesteráza a i. Niektoré bielkovinové frakcie sú podobné sérovým albumínom a globulínom frakcií proteínov s prevahou Okrem toho sú tu poproteínové a glykoproteínové frakcie.

Frakcionizáciou sa získali dve biologicky aktívne látky: frakcia I - glykopro-teín s podobnými vlastnosťami ako parotín (hormón slinných žliaz) - a frakcia II (s obsahom zinku), ktorá má gonadotropné účinky a pôsobí proti luteinizačnému hormónu.

Z purínových a látok je významný obsah adenínových nu-kleotidov, kyseliny ribonukleovej a voľných nukleotidov (nukleotidov adenozínu, adenínu, gvanínu, uridínu a cytozínových nukleotidov). Vyše 50 % nukleotidov tvoria uridínové nukleotidy.

Pri rozboroch sa zistila aj prítomnosť kyseliny močovej a močoviny. Biopterín je látka špecifická pre ktorou je kŕmená matka; v potrave

lariev-robotníc sa nezistil. Vitamíny reprezentuje kyselina pantoténová, riboflavín, pyridoxín,

biotín, kyselina nikotínová, inozitol, kyselina folová, kyselina askorbová, vitamín A a D. Okrem nich sa v nachádzajú aj stopy vitamínu K a

Z ďalších obsahových látok sa v materskej nachádza aj acetylcholín a cholín.

Lipidy majú významné biologické účinky. Reprezentujú ich mastné kyseliny % ) , fenoly % ) , glyceridy a steroly % ) , fosfolipidy (0,8-3 % ) ,

vosky % ) , neutrálne tuky % ) ; okrem nich sa tu nachádza aj kefalín, tín, sfingomyelín a kyselina Známy je obsah týchto mastných kyselín:

2-decén-dikarbónovej, kyseliny sebacínovej, pimelovej, korkovej, apidovej, 2-decénovej, dihy-

2-tetrakosénovej a 2-tetratrikonténovej. Zvyšok lipidovej zložky tvoria fosfolipidy, glyceridy, steríny, cholesterol a ergo-sterol. Vlastnosti: Antiastmatikum, antisklerotikum, tonikum, roborans, baktericídum, antimykotikum, protistocídum (antiprotozoikum), antiflogistikum, regenerans, stimulans, vazotonikum, cytostatikum, kancerosta-

anabolikum, stomatologikum, dermatikum, metabolikum, kozmetikum. Účinnosť: Antibakteriálny účinok sa najmä kyseline vej. Proti vírusom, plesniam a prvokom pôsobí predovšetkým kyselinová zložka. Všeobecne protizápalové účinky majú lipidové látky, ktoré okrem antiflogistické-

ho pôsobenia urýchľujú hojenie, regeneráciu priečne pruhovaného svalového tkaniva (decénové kyseliny) a diferenciačné i proliferačné procesy pri regenerácii kostí (glykoproteínová látka podobná parotínu).

Napriek tomu, že všeobecne pôsobí materská kasička na bunky a tkanivá stimulačne a anabolicky, na niektoré malígne procesy pôsobí opačne, t. j. brzdí oxi-dačno-redukčné procesy v tkanivách s nekontrolovanou proliferáciou. Kancerosta-tické pôsobenie sa vysvetľuje vznikom lipoidoproteínových komplexov, ktoré (zatiaľ neznámym spôsobom) blokujú výživu nádorových buniek. Pri experimentoch na tkanivových kultúrach však niektoré koncentrácie materskej nereagovali jednoznačne cytostaticky, ale naopak, malígne bujnenie podporili.

Pri aplikácii materskej rýchlejšie ustupujú astenovegetatívne, ragické, gastrointestinálne a ďalšie syndrómy, ktoré sprevádzajú chorobu z ožiarenia. Antiradiačný účinok sa vysvetľuje stimuláciou retikulohistiocytového systému, endokrinných žliaz a centrálneho nervového systému.

Pozitívny vplyv na funkciu nervového systému podmieňuje nielen urýchlenie oxidačno-redukčných procesov v mozgu, ale aj tonizácia sympatika a ka. Terapeuticky sa tento priaznivý vplyv využíva najmä v geriatrii, ďalej pri invo-lučných procesoch centrálneho nervového systému bez ložiskových porúch, progé-

a pri sekundárnych poruchách výživy mozgu zapríčinených karenciou alebo ka-chektizáciou v priebehu ťažkých chorôb. Zlepšenie činnosti mozgu a úpravu psychoneurotických porúch stimulujú žľazy s vnútornou sekréciou a obsah aminokyselín, vitamínov, prípadne ďalších látok, ktoré zlepšujú látkovú premenu a pôsobia anabolicky. Známe je však aj priame povzbudivé pôsobenie materskej na periférne, napríklad senzitívne nervy.

Vplyv na kardiovaskulárny systém sa prejavuje dilatáciou ciev končatín a iných orgánov (napr. pečene). Tento účinok potenciuje aj vysoký obsah acetyl-cholínu. Terapeuticky veľmi výhodné je ambivalentné pôsobenie na krvný tlak: pri hypotónii nastáva zvýšenie tlaku, kým pri hypertenzii nepatrné zníženie. Okrem iných indikácií sa preto môže materská podávať aj pri hypertenzii.

Dýchací systém pozitívne ovplyvňuje zvýšením vitálnej kapacity pľúc. Pritom terapeutickú účinnosť umocňuje aj uvoľnenie bronchiálnych

Účinok na krvotvorbu vyvoláva stimulácia retikulohistiocytového systému (najmä kostnej V krvnom obehu sa v prvých desiatich dňoch užívania zvýšia hodnoty retikulocytov a nesegmentovaných foriem leukocytov a potom nastáva útlm. Pôsobením materskej na endokrinné žľazy sa zvyšuje počet tov, kým počet segmentovaných foriem klesá. Stimuláciu červenej krvnej zložky môže vyvolať aj prítomnosť biopterínu, pričom spolupôsobí aj arzén a endogénna mobilizácia železa. Zásahom do hemoregulačných procesov sa jednak skracuje čas krvácania, jednak predlžuje čas. Malé dávky materskej pôsobia antianemicky.

Zložitý je vplyv materskej na endokrinnú sústavu. Proteínová frakcia s gonadotropným účinkom upravuje menštruačný cyklus, zmierňuje klimakterické ťažkosti a zvyšuje virilitu. Potvrdil sa vplyv na stimuláciu a aktiváciu suprarenál-nych žliaz, ktoré uvoľňujú kortikoidy kortizónového typu. Stimulácia štítnej žľazy sa prejavuje zvýšením bazálneho metabolizmu, poklesom cholesterolu a zvýšením

Urýchľujú sa oxidačno-redukčné procesy v tkanivách. Stimulácia hypofýzy vyvoláva tvorbu a uvoľňovanie adrenokortikotropného hormónu, ktorý zvyšuje produkciu glykokortikoidných hormónov. Predpokladá sa, že pritom spolupôsobia peptidy, nukleotidy, prípadne aj iné obsahové látky z materskej

pôsobenie materskej sa osvedčilo najmä v geriatrii, kde stimuláciou endokrinného systému a anabolickým vplyvom sa zlepšuje celkový metabolizmus, čím sa súčasne zlepšuje celkový zdravotný stav. Osvedčuje sa aj pri neuropsychózach u rozličných vekových skupín, psychoneurózach, ale aj pri iných dlhotrvajúcich chorobách, ako sú napríklad: degeneratívne choroby väzivového aparátu, reumatické choroby, dystrofické stavy, involúcie a všetky choroby, pri ktorých treba stimulovať celý endokrinný systém.

Materská sa s úspechom aplikuje aj v pediatrii, predovšetkým pri negatívnej bilancii látkovej premeny u kachektických pacientov a pri prejavoch celkovej dystrofie u anorektických pacientov. V týchto indikáciách sa osvedčilo podávanie aj u nedonosených detí, dojčiat a malých detí. Nesmie sa však zabudnúť na hormonálnu aktivitu prípravku. Nevhodná indikácia alebo predávkovanie by mohlo narušiť hormonálne procesy a vývoj organizmu.

Materská respektíve prípravky z nej, majú široké uplatnenie v stomatológii. Aplikujú sa pri zápalových procesoch ústnej sliznice, zubných ochoreniach a pri leukoplakii orálnych výsteliek. Osvedčila sa aj po stomatochirurgických výkonoch, pri liečbe postextrakčných alveolitíd a pod.

Rovnako sa osvedčuje aj lokálna aplikácia materskej v dermatologic-kej praxi, a to pri trofických poruchách kože, popáleninách, dermatitídach, ale aj pri torpídnych vredoch predkolenia, kde sa prejavujú jej podporné účinky na epitelizáciu.

Prípravky z materskej sú obľúbené aj v kozmetike. royale zvyšuje turgor, prekrvenie a hydratáciu kože, čím omladzuje kožu, stimuluje regeneráciu epitelu a zabraňuje predčasnému starnutiu kože. Použitie: Jednotlivé dávky natívnej materskej sa pohybujú v rozmedzí

g denne, dávky lyofilizovaného gelée royale v rozmedzí g denne; užíva sa obyčajne 2-3 týždne. Toxickosť: Prípravky gelée royale (prípadne z natívnej materskej vyvolávajú hormonálnu aktivitu a pôsobia na celý endokrinný systém. Preto je kontrain-dikované (relatívne) ich podávanie v detskom veku a v gravidite. Vysoké dávky materskej g na 1 kg hmotnosti) zapríčiňujú v srdci poruchy vedenia vzruchu a rytmu, ako blokádu atrioventrikulárneho sínusu. Odvodené prípravky: dražé, masť, nechtový re-generátor. Kozmetické prípravky: Gelée Royale Spofa ochranný a regeneračný krém mastný, Gelée Royale Spofa ochranný a regeneračný krém polomastný, Gelée Royale Spofa hydratačný krém, Gelée Royale Spofa výživná pleťová maska, Gelée Royale Spofa pleťové mlieko, Gelée Royale Spofa čistiaca emulzia.

Fytoterapia v medicíne

Choroby zapríčinené nesprávnou výživou a choroby látkovej premeny

V reťazcoch rozličných biochemických reakcií v organizme môže nastať porucha tak v ktorejkoľvek metabolickej fáze, ako aj pri konečnom oxidačnom štiepení látok. Patofyziologické procesy môžu negatívne ovplyvňovať premenu sacharidov (napr. pri glykogenóze), aminokyselín (napr. pri alkaptonúrii), lipidov (napr. pri idiopatickej hyperlipémii a nukleových kyselín a iných zlúčenín. Pritom môže mať prevahu buď porucha v anabolických, alebo v katabolic-kých procesoch; primárnu príčinu vyvoláva vplyv exogénneho alebo endogénneho činiteľa.

Ak nemožno kauzálne ovplyvniť prvotnú poruchu látkovej premeny, treba protektívne pôsobiť na exponované orgánové systémy. Aj pri dobrých možnostiach ovplyvnenia primárnych alebo vyvolávajúcich faktorov je často potrebné podporiť obnovu fyziologických procesov. Popri úprave životosprávy, diéte, prípadne inej forme zásahu do chorobných procesov, môže úspešne pomáhať fytoterapia.

OBESITAS (OBEZITA, TUČNOTA)

Obezita je nadmerné ukladanie depotného tuku s prekročením o vyše 10 % normálnej telesnej hmotnosti: vypočíta sa podľa B r o c o v e j, prípadne presnejšie podľa B e r n h a r d o v e j f o r m u l y . Obezita je v našich podmienkach najrozšírenejšou formou nesprávnej výživy - Je vážnym terapeutickým problémom, lebo postihuje okolo 30 % všetkej populácie.

Tučnota neúmerne zaťažuje obehové, dýchacie aj pohybové ústroje, predisponuje k osteoartrotickým zmenám a k rozličným chorobám, ako sú napríklad: ar-thritis urica, diabetes cholelithiasis, cholecystitis, pancreatitis, cirhosis he-patis, hypertensio arterialis, arteriosclerosis a i.

Vo väčšine prípadov pretučnenie vzniká z nadmernej výživy, pri súčasnom nedostatočnom energetickom výdaji.

Žiadúci terapeutický efekt sa dosahuje pri dodržiavaní redukčnej diéty so zníženým kalorickým príjmom; súčasne sa musí zvýšiť energetický výdaj. Odporúča sa prevažne vegetabilná strava.

Ako pomocný liek sa podávajú rastliny s účinkom (pozri príslušné heslo). Z hotových prípravkov je to najmä čajovina Reduktan, ktorá obsahuje drogy ovplyvňujúce metabolizmus: Fucus vesiculosus (s halovými prvkami jódom a brómom) a Radix liquiritiae (mierne laxans, tu ako chuťové korigens). Laxatívne

účinky zabezpečuje Cortex frangulae a sennae. Fructus a sambuci majú diaforetické a Radix petroselini s Folium betulae diuretický účinok.

V redukčnej diéte sa dobre uplatňujú slizové drogy (pozri heslo Slizy a Zmäkčujúce čajoviny - Mucilaginóza), ktoré voluminózne vypĺňajú tráviace ústroje a tým, že poskytujú pocit plnosti, uľahčujú diétu. Pomáhajú pacientom, ktorí nevedia obmedziť zvýšený príjem potravín. Do skupiny drog patria aj dietetické látky, ako napríklad pektíny, agar a rozličné prírodné želatínové látky. Slizy sú enzýmami j rúry nerozložiteľné, preto neznamenajú kalorický príjem. Okrem toho tvoria na sliznici tráviaceho traktu ochranný povlak, čím zabraňujú aj vstrebávanie ostatných látok.

Agar (syn. agar-agar) obsahuje asi 90 % sacharidov, ktoré v tráviacom trakte nehydrolyzujú, a preto sa z organizmu vylučujú nestrávené. Viazaním vody zväčšujú svoj objem, čo vyvoláva pocit plnosti žalúdka a tlmí chuť do jedenia. Agar sa užíva v dávke g 2-3-krát denne.

Fucus vesiculosus okrem protektívneho vplyvu (podmieneného obsahom slí látok) pôsobí aj ako metabolická droga. Obsah jódu zabezpečuje dostatoč

nú tvorbu hormónov štítnej žľazy, a tým zrýchlenie metabolických procesov. Dlhodobé využívanie laxatív a látok sa neodporúča pre celkove

zmenšenú resorpciu nielen bohatých látok, ale aj ostatných, biologicky nevyhnutných substancií. Ochudobňovanie organizmu o dôležité súčasti výživy -predovšetkým o bielkoviny a vitamíny - môže zapríčiniť závažné poruchy.

V prípadoch, keď je nadmerný príjem potravy podmienený psychogénnym vplyvom, treba pri redukčnej diéte podávať drogy s upokojujúcim účinkom, a to odvar alebo tinktúru z Radix valerianae a z Herba seu Folium pri súčasnej hepatopatii s pomalším vylučovaním žlče zapríčinenej pečene sa osvedčilo podávanie odvaru z drogy Herba hyperici.

Keďže adipozita pečene súčasne ohrozuje viaceré orgánové systémy, odporúča sa podávať rastlinné drogy s príslušnými účinkami, ktoré sú terapeuticky efektívne predovšetkým pri častej polymorbidite pretučnených pacientov. Pri stukovatení pečene sa podávajú drogy na zlepšenie jej činnosti, prípadne drogy s choleretický-

účinkami; pri začínajúcej sa ateroskleróze antisklerotické a pri hypertenzii rastlinné hypotoniká. Rastliny s antireumatickými účinkami tlmia časté artritické ťažkosti (pozri príslušné state) a zabezpečujú aj prísun stopových prvkov, ktoré sú potrebné na zlepšenie metabolizmu (napr. Fucus vesiculosus). Pri chorobách rozličných orgánov podávať niektoré polyvalentné rastliny so súčasným účinkom na viaceré systémy (napr. s obsahom silíc a pod.). V týchto prípadoch sa uplatňujú prednosti fytoterapie pred medikamentóznou liečbou, ktorá by ovplyvňovaním všetkých orgánových symptómov mohla preťažiť alebo poškodiť niektoré systémy.

A)

Podvýživou sa v užšom zmysle rozumie stav charakterizovaný nedostatkom kalórií. U nás sa hromadne nevyskytuje. V širšom zmysle znamená nedostatok alebo nerovnomerné zastúpenie biologicky dôležitých substancií.

Podvýživa sa prejavuje poklesom telesnej hmotnosti, ktorý zapríčiňuje nedostatočný prísun alebo utilizácia potrebných kalorických látok. Spravidla nejde len o karenciu bielkovín, ale aj biologicky aktívnych látok, vitamínov, minerálnych látok a pod.

hypovitaminózy alebo avitaminózy - nemusí byť spojená s úbytkom hmotnosti, ale môže sa vyskytovať aj pri obezite.

Pokles telesnej hmotnosti o % sa označuje ako vychudnutie. Väčší úbytok než o 15 % sa nazýva kachexia (ťažká podvýživa). Príčiny podvýživy môžu byť rozmanité: nedostatočné stravovanie, poruchy tráviacich orgánov, nedostatočné vstrebávanie, poruchy metabolizmu v tkanivách, bunkách a i. Vo všetkých týchto prípadoch majú prevahu katabolické procesy nad anabolickými.

Popri medikamentóznej liečbe a primeranej liečebnej výžive sa odporúča aj liečba rastlinnými drogami. Pri poruchách tvorby tráviacich enzýmov sa ordinujú rastliny s prípadne s obsahom silíc (amaro-aromatiká; pozri príslušné state a Choroby tráviacich orgánov). Rastlinná liečba sa osvedčila nielen ako stimulátor kinetiky tráviacich ústrojov, vylučovania tráviacich enzýmov a vstrebávania živín, ale aj ako donátor minerálnych látok, stopových prvkov a vitamínov, ktoré sú pri realimentácii nevyhnutné.

Fytoterapia je účinným pomocným prostriedkom aj pri poruche výživy hormonálneho, prípadne iného pôvodu (napr. pri hypertyreóze).

ARTHRITIS (DNA, PAKOSTNICA, PODAGRA)

Pakostnica je porucha metabolizmu purínových látok, pri ktorej sa hromadí kyselina močová. Táto sa môže tvoriť z purínových látok prijatých potravou, ale môže vznikať aj endogénnym vplyvom, pri rozklade bunkových nukleoproteínov.

môže vzniknúť aj druhotne - ako tzv. sekundárna dna - pri krvných chorobách sprevádzaných nadmerným rozpadom krviniek, obličkových chorobách a pri otrave olovom.

Popri úprave životosprávy a diéte sa terapeuticky osvedčuje pomocná liečba drogou z Colchicum autumnale. Jej účinnou látkou je jedovatý alkaloid kolchicín (+ + Colchicinum), ktorý sa nachádza predovšetkým v a v semenách. Pre nebezpečenstvo intoxikácie sa užívajú výlučne titrované prípravky (u nás Colchicin Spofa dražé). Napriek tomu, že mechanizmus účinku nie je presne známy, výrazný terapeutický efekt je nepopierateľný. Treba však dôsledne rešpektovať kontraindi-kácie použitia kolchicínu. Liečebný úspech sa dosiahne aj pri podávaní rastlín s diuretickým, antireumatickým, antineuralgickým, prípadne metabolickým účinkom. V praxi sa osvedčili drogy: Fructus alkekengi, ktorý napomáha vylučovanie kyseliny močovej z 10 g drogy na 1 dl vody sa užíva po 2 lyžice 3-krát denne), Radix ononidis, Herba virgaureae, betulae, Herba equiseti s diuretic-kou účinnosťou (napomáhajú vylučovanie kyseliny močovej). sambuci účinkuje protibolestivo a diureticky, Herba seu Flos calunnae zlepšuje diurézu, pôsobí se-datívne a diaforeticky. Flos spireae je pomocným liekom pri reumatických bolestiach, podobne aj Flos hippocastani a Herba seu Folium cardui benedicti s antiflo-gistickými účinkami.

Už tradične sa v praxi podáva ktorý sa pripravuje ako (1 lyžička drogy sa obarí v 1/4 1 vody a nechá sa stáť 15 min); užíva sa 3-krát denne.

Z viacerých možných kombinácií obľúbená táto:

Fructus alkekengi 10,0 v Herba equiseti Pericarpium juglandis Cortex hippocastani aa 20,0

spiraeae 30,0 1 lyžicu čajoviny variť 3 min v 1/2 1 vody; pije sa ráno a večer po 1 šálke.

Terapeuticky účinné sú aj protireumatické čajoviny. aa - po rovnakých častiach

DIABETES MELLITUS (CUKROVKA)

Cukrovka patrí medzi najfrekventovanejšie choroby látkovej premeny. Je to porucha metabolizmu glukózy, ktorá je dôležitým energetickým zdrojom. Vzniká nedostatočným vylučovaním inzulínu z podžalúdkovej žľazy, nepomerom medzi jeho množstvom a potrebou v organizme, alebo zmenou jeho štruktúry a nedostatočnou účinnosťou pri premene hroznového cukru. Cukrovka predstavuje poruchu v komplikovanej endokrinometabolickej súhre, kde je inzulín iba jedným z činiteľov, ktoré zabezpečujú reguláciu sacharidov a iných látok. Podľa topiky najväčšieho postihnutia majú diabetici väčšie predpoklady pre vznik artériosklerózy, neuro-patií a iných komplikácií.

Pre celkové nepriaznivé dôsledky na organizmus, ale aj pre veľké rozšírenie, si liečba cukrovky vyžaduje dispenzárnu starostlivosť.

Liečba spočíva v úprave životosprávy, dodržiavaní diéty, perorálnom užívaní antidiabetík, prípadne parenterálnom podávaní inzulínu. Ako podporné lieky sa používajú liečivé rastliny s obsahom ktoré znižujú koncentráciu cukru v krvi.

Pri komplikovanom priebehu cukrovky sa používajú aj drogy pôsobiace na postihnuté orgány. Často sa ordinujú antisklerotiká a vitaminiferá jednak v podobe čerstvej rastlinnej stravy, jednak v podobe záparov (odvarov alebo macerátov) z liečivých rastlín (pozri príslušné state).

Antidiabetické rastlinné drogy sa osvedčili predovšetkým pri ľahkých formách cukrovky, ktoré si nevyžadujú medikamentóznu liečbu. Nemožno ich však odmietať ani pri ťažších a komplikovaných stavoch so substitučným podávaním inzulínu, kde sa využívajú ako podporný, pomocný, prípadne doplnkový liek.

V dietetike cukrovkárov je namiesto škrobu vhodný inulín, ktorý sa nachádza najmä v z Helianthus tuberosus, koreňoch zo Schoronera hispanica a i. Pre cukrovkárov sú veľmi výhodné ovsené vločky, pretože nezvyšujú koncentráciu cukru v krvi úmerne k obsahu škrobu.

V diéte cukrovkárov je potrebné nahradiť ovocie a zeleninu s vyšším obsahom sacharidov biologicky hodnotnou listovou zeleninou. Okrem bežných šalátov a vňatí (petržlen, zeler, pažítka, kôpor, majorán sú veľmi výhodné divorastúce

druhy, ktoré si už v mnohých krajinách získali širšiu obľubu. Sú to najmä listy a vňať z Taraxacum officinale, Cichorium intybus, Nasturtium officinale, Cardamine

Valerianella locusta. Lepidium sativum (žerucha siata), ktorá poskytuje hodnotné nutritívne aj liečivé látky s antidiabetickým účinkom, sa dá pestovať v bytoch aj v zime.

Z drog, ktoré majú hypoglykemizujúci (t. j. antidiabetický) účinok je významná najmä Fructus phaseoli sine Terapeuticky účinný odvar z 2 lyžíc tejto drogy na 1/2 1 vody, sa nechá pri príprave vrieť na polovicu; užíva sa po 1 šálke pred jedením. Odvar pôsobí aj diureticky, a to bez dráždenia obličkového paren-

Antidiabetickou drogou je aj Herba galegae. Pri príprave sa ordinuje 1 kávo

vá lyžička na 1/4 1 vody; po 5 min povarení, sa nechá 15 min postáť. Užíva sa po 1 šálke pred jedením.

Z drog sa pri diabete podávajú: myrtilli, vitis ideae, Fo- uvae ursi, Herba nasturtii, Radix inulae, Radix taraxaci, Radix cichorii,

bus cepae, Herba alebo Folium Z terapeutického hľadiska však rastlinné drogy nemôžu nahradiť ani perorálne

antidiabetiká ani parenterálne podanie inzulínu. Adjuvantne pôsobí podávanie týchto antidiabetických zmesí:

METABOLICKÉ PORUCHY Z NEVHODNEJ ŽIVOTOSPRÁVY A KARENČNEJ STRAVY

V minulosti sa na jar odporúčali tzv. prostriedky čistiace krv. Napriek tomu, že je to z hľadiska dnešnej medicíny nesprávne označenie, nesporne sú účinky bylinných kúr (v podobe čajov, ale najmä v čerstvom stave) pri tzv. jarnej únave pozoruhodné. V podstate ide o liečbu hypovitaminóz, ktoré sa spájajú so zníženou látkovou premenou pri obmedzení fyzickej aktivity v zimných mesiacoch. Zvýšený príjem tzv. prázdnych kalórií tým, že zapríčiňuje zvyšovanie hmotnosti, ešte po-tenciuje slabosť, únavnosť, pokles psychofyzickej výkonnosti a zníženie odolnosti proti infekčným chorobám.

Herba galegae Fructus phaseoli sine semine Folium myrtilli Radix taraxaci herba Odvar z 1 lyžice čajoviny na šálku vody vypiť v priebehu dňa.

Folium myrtilli 60,0 Folium betulae 20,0 Folium urticae Fructus phaseoli sine semine aa 10,0 Odvar z 1 lyžice čajoviny na šálku vody sa pije 2-3-krát denne pred jedením.

Herba galegae Fructus phaseoli sine semine aa 25,0 Folium myrtilli Folium urticae aa 20,0 Folium salviae Radix taraxaci aa 5,0 Odvar z 2 lyžíc čajoviny na pohár vody sa pije 2-3-krát denne.

Naši predkovia inštinktívne čelili zvýšenej chorobnosti v jarných mesiacoch jedením naklíčených obilných zŕn, ale aj zvýšeným príjmom skladovateľnej zeleniny, ako sú chren, cibuľa, cesnak, v byte pestovaná pažítka, prípadne iná čerstvá zelenina.

Vo viacerých krajinách sveta nastala renesancia jarných bylinných kúr, ktoré dodávajú organizmu biologicky aktívne látky - najmä vitamíny, stopové prvky a iné nutritívne a liečebne dôležité zlúčeniny. Na povzbudenie spomalených metabolických procesov sa podávajú rastlinné drogy s obsahom horčín a silíc, ktoré zlepšujú Činnosť tráviacich ústrojov a zvyšujú sekréciu žlče. Drogy s diuretickým pôsobením urýchľujú odstraňovanie nepotrebných, respektíve škodlivých metabolitov z organizmu. Flavonoidy zlepšujú odolnosť kapilárnych stien, pôsobia antiagregač-ne na erytrocyty a zvyšujú ich flexibilitu. Rastlinná strava - najmä v podobe šalátov, prípadne šťavy z čerstvých bylín - prirodzenou formou zvyšuje celkovú kondíciu, odolnosť, podporuje sviežosť a pocit zdravia bez vedľajších škodlivých účinkov a bez zaťaženia niektorých orgánových systémov.

Podmienky pre jarné kúry zabezpečuje vegetačné obdobie, keď pučiace rastliny poskytujú najviac mladých listov. Na šaláty z listov a rastlinných vňatí sa osvedčujú najmä rastliny: Cichorium endivia, Cichorium intybus, Taraxacum officinale, Cardamine Ribes Bellis perennis, Lactuca sativa, Valerianella custa, Urtica dioica.

V malých množstvách možno striedavo pridávať aj listy, respektíve vňate z rastlín: Ruta graveolens, Sambucus nigra, saxifraga, Achilea

(pred kvitnutím), Humulus lupulus (výhonky), Petroselinum hortense, Levisticum officinale, graveolens, schoenoprasum,

cepa. Bylinné kúry rastlinnými šťavami sa pripravujú z čerstvo natrhaných a umy

tých rastlín. Po zomletí sa vylisujú a precedia cez husté plátno . Pri príprave alebo uskladňovaní sa musia používať nekorodujúce materiály. Nádoba má byť uzavretá, aby šťava neoxidovala so vzduchom. Najlepšie je pripravovať najviac na dva dni. V zamrznutom stave (v mrazničke) aj na viac mesiacov. Výhodné je zmrazovať šťavu v porciovaných množstvách a každú dávku roztápať tesne pred užitím (podľa predpísaného postupu), pretože znehodnotenie nastáva najmä v tejto fáze.

Pri kúre sa užíva 1 lyžica bylinnej šťavy na 1 pohár vody (čaju, ovocnej šťavy a pod.) 3-krát denne; zvyčajne trvá kúra 2-4 týždne. Na šťavu možno použiť aj liečivé rastliny odporúčané na šaláty, ale najčastejšie sa dávajú tieto rastliny:

xanthochlora, maculatum, album, Hypericum perforatum, Origanum vulgare, Potentilla anserina, Saponaria officinalis, Capsella bursa-pasto-ris, Nasturtium officinale, Nasturtium hortense, Equisetum arvense, Elytrigia re-pens, Taraxacum officinale, Plantago lanceolata, Plantago major, Veronica officinalis, v malom množstve aj acetosa.

Ako koreninovú prísadu na zlepšenie chuti jedla možno používať menšie množstvo (listov, respektíve vňate) z týchto rastlín: Angelica archangelica, Sambucus nigra, Pimpinella saxifraga, Asperula odorata, Humulus lupulus (výhonky), Mellilotus officinalis, Sanguisorba officinalis, urbanum, Polygonum bistorta, Polygonum aviculare, Euphrasia rostkoviana, Menyanthes tri-

250

foliata, Glechoma hederacea, Polygala Centaurium Allium ursi- Sanicula europaea. Na posilnenie odolnosti a regeneráciu psychofyzických síl sa v jarných kúrach

(ale aj v iných obdobiach) môžu užívať aj pestované druhy zeleniny a ovocia. Komplexnosť účinku sa dosahuje predovšetkým pestrosťou použitých druhov, ktoré sa rozličnými obsahovými látkami vhodne

Na povzbudenie organizmu sa podávajú napríklad kombinácie čajovín podľa

salviae rosmarini

Herba absinthii aa 10,0 Herba Herba hyperici aa 20,0 Folium urticae 30,0 1 lyžicu obariť 1/4 1 vody a nechať 15 min stáť; pije sa 1 šálka 3-krát denne pred jedením.

Folium urticae Herba millefolii Radix taraxaci aa 20,0 Herba centaurii 15,0

pruni Folium betulac Herba veronicae aa 10,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody a nechať 15 min stáť; pije sa po 1 šálke 3-krát denne pred jedením.

Pozri aj metaboliká (starší názov hemokatartiká).

Choroby tráviacej rúry

Popri množstve syntetických prípravkov, diéte, prípadne liečebnej výžive, patrí popredné miesto v gastroenterológii liečivým rastlinám. Najčastejšie sa terapeuticky využívajú tieto obsahové rastlinné látky: silice, flavonoidy, triesloviny, alkaloidy, slizové látky, vitamíny, mikroelementy a i.

Prípravu na trávenie sprostredkúvajú zmyslové orgány: zrak, čuch a pri dotyku so sliznicou jazyka aj chuť.

Vlastné trávenie sa začína v ústnej dutine. Predpokladá dôkladné pohryzenie prijatej potravy a fyziologické premiešanie so slinami. Preto je sanácia chrupu a osvojenie si správneho, fyziologického žuvania podmienkou prevencie, ale aj terapie tráviacich porúch.

CHORÔB TRÁVIACEJ RÚRY

Pri chorobách žalúdka (ale nielen pri nich) je najčastejším symptómom anore-xia - nechuť do jedenia. Môže byť buď príznakom vážnej zhubnej choroby žalúdka, duševnej choroby a mnohých iných chorôb, alebo príznakom ľahšej poruchy trávenia a vstrebávania.

Symptomatické podávanie rastlinných liekov na zlepšenie chuti do jedenia sa odporúča pri funkčných gastropatiách (najmä pri hypostenickej forme), zníženom vylučovaní žalúdočnej kyseliny a tráviacich enzýmov, ako aj pri ťažších chorobách, spojených so psychosomatickým oslabením tráviacej činnosti a pri kachektizujú-cich stavoch s poruchou vstrebávania.

Stomachiká sú rastlinné látky na zvýšenie chuti do jedenia a zlepšenie trávenia. Rozdeľujeme ich na: (aromatické silice), (horčiny), prípadne

Ako stomachiká pôsobia prakticky všetky koreniny používané pri príprave pokrmov, a to určité časti (plody, vňate, cibule a i.) bežných rastlín, napríklad: Ca-

carvi, Foeniculum vulgare, Coriandrum sativum, Ane- graveolans, Petroselinum crispum, graveolens, Levisticum officinale,

Pimpinella saxifraga, Majorana hortensis, Satureja hortensis, basilicum, vulgaris, officinalis, Hysopus officinalis, Artemisia dracunculus, Ar-

temisia vulgaris, Cichorium intybus, Armoratia rusticana, Sinapis schoenophrasum, Allium ursinum, Allium cepa, Allium Allium sativum, Capsicum Crocus Crocus sativus, Ruta graveolens, Juniperus

a i. Podobne pôsobia aj dovážané koreniny.

Pri predpisovaní stomachických drog lekár prihliada na ich špecifické pôsobenie a ordinuje ich podľa zdravotného stavu i potrieb chorého. Napríklad pri hypo-stenickej forme funkčnej gastropatie u bronchitika so suchým, neproduktívnym

a zníženou diurézou sa odporúča Radix armoratiae rusticanae recens -čerstvý chrenový koreň -, ktorý má ako väčšina rastlinných drog polyvalentné pôsobenie: povzbudzuje činnosť žalúdka aj čriev a má expektoračné i diuretické účinky. Pri hypoacidite so zhoršeným trávením, s kvasnou a hnilobnou dyspepsiou, zníženou tvorbou žlče a so súčasnou hypertenziou (pri artérioskleróze) sa ordinuje Bulbus sativi (cesnak), ktorý okrem zvýšenia sekrécie tráviacich enzýmov a zlepšenia trávenia pôsobí aj antibakteriálne, antimykoticky (v črevnom trakte), cholereticky, cholekineticky, antiskleroticky a hypotenzívne. Rovnako podrobne by sa dalo opísať rozsiahle pôsobenie každej stomachickej (alebo inej) rastlinnej drogy.

Z horčinových drog sú známe: Radix gentianae (užíva sa v zápare alebo v od-vare z 1 g pro dosi, 15-30 min pred jedením), Tinctura gentianae (užíva sa po 10-30 kvapiek 15-30 min pred jedením), Herba centaurii (podáva sa v podobe studeného macerátu, záparu alebo odvaru v dávke 1-2 g pred jedením). Z dovážaných drog je terapeuticky významná droga Cortex chinae.

Horčiny obsahujú aj rastliny Menyanthes trifoliata a Berberis vulgaris. Aromatiko-amará (aromatické horčiny) reprezentujú najmä rastliny Acorus

calamus, Angelica archangelica, Artemisia absinthium, Cnicus benedictus a Mar- vulgare, v ktorých sa nachádzajú horčiny a silice takmer v rovnováhe.

K liečivým rastlinám s prevládajúcim obsahom silice nad horčinami patria napríklad: Majorana hortensis, Melissa officinalis, Leonurus cardiaca, Humulus

a z drog Pericarpium aurantii. Kombináciami horčinových a silicových drog sú napríklad:

Radix 40,0 trifolii fibrini

Fructus juniperi aa 20,0 Herba absinthii 10,0 1 kávová lyžička čajoviny sa vylúhuje hodín v 1/2 1 studenej vody a potom sa krátko povarí. Užíva sa pred jedením po 1-2 polievkové lyžice.

Pri nechutí do jedenia, meteorizme a obstipácii sa môže podať napríklad aj: Radix gentianae 20,0 Radix angelicae Cortex frangulae aa 40,0 Pri príprave použijeme 1 lyžicu čajoviny na 1/4 1 vody; po krátko povariť. Užíva sa po 1 šálke denne.

Horčiny s trieslovinami obsahujú rastliny: Achillea Cichorium tybus, Agrimonia eupatoria, Juglans regia, Helichrysum arenarium, Verbena officinalis. Kombinujú sa do čajovín určených na zlepšenie chuti do jedenia u pacientov, ktorí majú sklon k hnačkám.

Horčiny a saponíny obsahujú rastliny Polygala a Veronica officinalis, ktoré sa ordinujú pri nechutí do jedenia vyvolanej chorobami dýchacích orgánov. (Terapeuticky účinné rastlinné časti pozri pri jednotlivých rastlinách.)

Meteorizmus je symptóm, ktorý môžu vyvolať rozličné príčiny. Najčastejšie sa

vyskytuje pri kvasnej a hnilobnej dyspepsii, ale aj pri portálnej hypertenzii a mechanickej prekážke pasáže. Ako prirodzený fyziologický prejav vzniká po požití niektorých potravín (napr. strukovín, kapusty a i.). Liečba sa orientuje predovšetkým na odstránenie príčiny. Paušálne podávanie pri meteorizme sa nesprávne traduje z čias, keď sa pre nedostatočné diagnostické možnosti väčšina chorôb liečila symptomaticky.

ostávajú doménou adjuvantnej liečby pri kvasnej a hnilobnej dyspepsii, poruchách črevnej mikroflóry po antibiotikách a pri alimentárnom meteorizme. Popri digestívach a adsorbenciách sa podávajú rastlinné

z rastlín: Acorus calamus, Angelica archangelica, Origanum vulgare, Majo-rana hortensis, Achilea carvi, Foeniculum vulgare, Pimpinella

Coriandrum sativum. Horčina a silice zvyšujú vylučovanie tráviacich enzýmov, zlepšujú trávenie a vstrebávanie a napomáhajú normalizáciu črevnej flóry. Silica okrem toho potláča aj nežiadúcu bakteriálnu flóru.

Rastliny Mentha piperita a Matricaria obsahujú najmä silice. Pôsobia zvlášť proti dysmikróbii a uvoľňujú hladkého svalstva tráviacej rúry.

Pri stavoch, keď je meteorizmus dominantným príznakom, sa odporúčajú napríklad tieto čajoviny:

trifolii fibrini Fructus foeniculi Folium menthae piperitae Herba millefolii Herba centaurii aa 20,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vriacej vody. Užíva sa v dávke 1 dl pol hodiny pred jedením.

a účinok má napríklad čajovina:

Radix rhei 20,0 Fructus foeniculi Folium menthae piperitae aa 40,0 1 lyžicu čajoviny treba variť 5 minút v 1/4 1 vody; užíva sa po 1 šálke.

Samostatne sa zvykne podávať rumanček:

1 lyžicu drogy obaríme 1/4 1 vody. Zakryté necháme 10 minút stáť.

Mierny účinok má čajovina: Fructus carvi 20,0 Flos chamomillae 60,0 Folium menthae piperitae Radix valerianae aa 10,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody a nechať stáť 10 minút. Pije sa 2-krát denne po 1 šálke.

Podľa potreby sa karminatíva pridávajú k drogám pôsobiacim na príčiny teorizmu, prípadne na primárne ochorenie pacienta (najmä ak zapríčiňujú zvýšenú plynatosť).

Diarrhoe (hnačku) definuje konzistencia stolice (vodnatá, riedka, kašovitá). Vyskytuje sa predovšetkým pri črevných chorobách, ale rovnako môže byť podmienená psychickými vplyvmi. K najčastejším vyvolávajúcim činiteľom patria nervové choroby, alergie, niektoré chemické intoxikácie, infekčné toxické a metabolické choroby, choroby orgánov brušnej dutiny, obehové poruchy, alimentárne preťaženie silnými koreninami alebo alkoholom a i.

Liečba hnačiek je predovšetkým kauzálna, t. j. spočíva v odstránení príčiny. Pre súčasné straty minerálnych látok a tekutín, ktoré môžu vážne ohroziť organizmus, je nevyhnutná aj primeraná symptomatická liečba. Dôležitým pomocným liekom sú pri nej rastlinné antidiaroiká. Najčastejšie sa podávajú trieslovinové drogy, ako je napríklad: Cortex quercus, Radix tormentillae, et Fructus myrtilli,

juglandis, Herba polygoni, hippocastani, Herba anserinae a i. Pri bolestivých spazmoch, najmä pri infekciách tráviaceho traktu, sa pridávajú tické drogy s antiseptickými účinkami, ako sú Folium menthae piperitae a Flos cha-momillae; silice s trieslovinami obsahujú drogy: Herba salviae, Herba saturejae, Folium melissae, Herba hysoppi a i. Pri hnačkách so zvýšeným podráždením črevnej sliznice (pri zápaloch alebo alimentárnej iritácii) sa odporúčajú slizové drogy s ochranným účinkom na epiteliálnu vrstvu, napríklad: Folium Flos verbasci, Folium althaeae, Lichen islandicus, Flos et Folium Radix althaeae a i.

Pri psychicky podmienených hnačkách, prípadne pri psychickom potenciovaní neúčelných hnačiek, sa ordinuje droga so pôsobením obsahujúca triesloviny, napríklad Herba hyperici.

Samostatne sa často podáva Radix tormentillae (odvar z 1-2 kávových lyžičiek drogy na 1 šálku vody), ktorý sa užíva po 1 polievkovej lyžici až 1 šálke denne. Pri difúznom krvácaní z črevnej sliznice sa podáva Herba anserinae (1 lyžicu drogy na 1 šálku studenej vody; najprv sa nechá niekoľko hodín postáť a potom pol minúty povariť); užíva sa v priebehu dňa. V pediatrickej praxi sa osvedčuje Fructus myrtilli (1 vrchovatú lyžicu na 1 pohár vody nechať vylúhovať za 10 hodín); vypiť v priebehu dňa.

Zmes slizu, triesloviny a silice obsahuje napríklad čajovina:

Flos verbasci Lichen islandicus Folium althaeae aa 10,0 Folium rubi fruticosi Folium salviae aa 25,0 2 lyžice čajoviny na 1/4 1 vody treba krátko povariť; užívať po lyžiciach v priebehu dňa.

Rovnaké obsahové látky majú aj iné kombinácie:

Rhizoma tormentillae Lichen islandicus aa 20,0 Cortex quercus Fructus myrtilli Flos aa 30,0 1 lyžičku čajoviny na šálku vody treba krátko povariť; vypiť v priebehu dňa.

Rhizoma tormentillae Folium menthae piperitae Flos chamomillae aa 20,0 Flos arnicae 10,0

z 1 lyžice čajoviny na šálku vody treba vypiť v priebehu dňa.

Herba sanguisorbiae tormentillae aa 50,0 z 2 lyžičiek na pohár vody sa užíva

v priebehu dňa.

Pri črevných infekciách je terapeuticky účinná aj droga Allium prípadne Allium ursinum (dávka asi 2 g sa užíva vo forme ktoré sa podávajú buď samostatne, alebo spolu s inými drogami.

Pozri aj Zápalové ochorenia čriev a stať Antidiaroiká. Obstipatio (zapečenosť, obstipácia) je sťažené vyprázdňovanie suchej a tvrdej

stolice. Môžu ju zapríčiniť viaceré patologické mechanizmy - napríklad mechanické činitele (nádory, striktúry, jazvy, zrasty, cudzie telesá, tvrdé hrudky stolice), alebo rozličné ďalšie príčiny, ktoré porušia mechanizmus posúvania a vyprázdňovania črevného obsahu, čím vzniká tzv. funkčná zapečenosť. Funkčná obstipácia môže byť spastická, proktostatická (habituálna), prípadne atonická.

Zadržanie alebo zastavenie stolice a plynov môže predstavovať ochranný mechanizmus v prípadoch (napr. pri všetkých náhlych brušných príhodách), keď sú xatíva

Liečba zapečenosti musí byť komplexná. Spravidla treba upraviť celkovú životosprávu a dodržiavať vhodnú diétu (príp. liečebnú výživu).

Pri spastickej obstipácii sa odporúčajú ktoré sa podávajú aj v podobe liečivých spazmolytických čajovín. Atonickú zapečenosť terapeuticky ovplyvňujeme vyššími dávkami ktorý má v prírodnej forme (ako pivovarské droždie) aj mierne preháňavý účinok.

L a x a t í v a (preháňadlá) možno popri ostatných opatreniach na odstránenie črevného obsahu podať pri otravách, bolestivých análnych poruchách, celkovom oslabení činnosti tráviacich ústrojov u geriatrických pacientov pripútaných na lôžko a u nevyliečiteľne chorých. Aj v indikovaných prípadoch zapečenosti sa majú užívať len intermitentne.

Z množstva laxatívne pôsobiacich drog sa ako pomocný liek najviac využívajú antrachinónové drogy Cortex frangulae a Fructus catharticae, ktoré zlepšujú peristaltiku hrubého čreva. Terapeuticky účinnejšie sú maceráty za Fructus rhamni catharticae 30,0 1-2 lyžičky drogy na pohár vody nechať stáť 8 hodín. Vypiť nalačno ráno, alebo večer.

V terapii sa často využívajú aj kombinácie so spazmolytickými drogami:

Fructus rhamni catharticae Cortex frangulae pulv. aa 20,0 Fructus foeniculi pulv. ad 50,0 Užiť 1 čajoviny s vodou niekoľkokrát denne.

Fructus frangulae pulv. Cortex frangulae pulv. aa 20,0 Fructus foeniculi pulv. ad 50,0 Užiť 1 lyž. čajoviny s vodou niekoľkokrát denne.

Cortex frangulae Fructus foeniculi aa 20,0 Fructus rhamni catharticae Radix liquiritiae aa 30,0 Odvar z 1 lyžice čajoviny na pohár vody užiť ráno alebo večer.

Cortex frangulae Radix graminis Herba

sennae 1 lyžicu čajoviny variť 15 minút v 1/2 1 vody. Užíva sa 1 šálka večer.

Laxatívne účinky majú farmaceutické prípravky Sennagran, Mucilogran a Species laxantes Planta.

CHOROBY ÚSTNEJ DUTINY

K najrozšírenejším chorobám ústnej dutiny patria zápalové ochorenia slizníc (ako je napr. stomatitis catarhalis a stomatitis aphthosa), na parodontóza a gingivitídy. Popri základnej liečbe a zvýšenej hygiene ústnej dutiny terapeuticky pôsobia drogy niektorých liečivých rastlín, ktoré obsahujú prevažne silice, triesloviny alebo sliz (využívajú sa pri bolestiach). Ide predovšetkým o drogy: Radix seu Herba caryophyllatae, salviae, menthae piperitae, chamomil-

Herba agrimoniae, Herba prunellae, Radix seu Folium althaeae, Flos a ďalšie. Miernejšie účinky má Fructus myrtilli. V pediatrickej praxi sa odporúča čerstvá šťava (bez prísad) z čučoriedok, ktorá sa užíva viackrát denne po lyžiciach. V kontakte so sliznicou urýchľuje hojenie.

V týchto indikáciách sa predpisujú aj Herba marrubii, Radix aromatici a pri krvácaní z ďasien sa pridáva aj Herba equiseti.

Zo zmesí na vyplachovanie úst sú známe tieto:

Flos chamomillae Radix aa 20,0 Radix Folium salviae aa 30,0 1 lyžicu obariť 1 1 vody a mierne variť 10 minút.

Folium salviae 30,0 Radix althaeae Herba potentillae aa 20,0

foenugraeci Radix berberidis aa 15,0 1 lyžicu čajoviny obariť v 1/4 1 vody a nechať 15 minút vylúhovať.

Flos arnicae 10,0 Radix tormentillae Folium salviae aa 20,0 Odvar z 1 lyžice čajoviny na 1 pohár vody.

Tinctura arnicae 30,0 Tinctura gallae Tinctura tormentillae aa 10,0 1 kávovú lyžičku čajoviny na 1/2 pohára prevarenej vody; ústa vyplachovať 3-4-krát denne, najmä pred spaním.

Samostatne možno podávať:

Flos chamomillae 50,0 z 1 lyžice drogy na 1 pohár vody; ústa vyplachovať viackrát denne.

Z priemyselne vyrábaných prípravkov s rastlinnými výťažkami sú známe: Cha- Spofa, Herbadent, Ga-fo, Stopangin solutio.

Pozri gargarizmá, antiseptiká a mucilaginóza.

CHOROBY SLINNÝCH ŽLIAZ

Pri akútnej parotitíde (najmä bakteriálneho pôvodu) sa podobne ako pri zápaloch ústnej dutiny odporúčajú popri príslušnej antibiotickej liečbe aj výplachy úst.

X e r o s t ó m i a (asialia) si okrem kauzálnej terapie vyžaduje pravidelné vy-

plachovanie ústnej dutiny, na ktoré sa používajú podobné rastliny, ako pri zápaloch v ústnej dutine, ale v zmesi nemá chýbať mucilaginózna droga.

CHOROBY HLTANA

Liečba a k ú t n e j postupuje rýchlejšie, ak sa popri základnej antibiotickej liečbe podávajú zmäkčujúce, prípadne aj trieslovinové drogy s antiseptickými silicami. Terapeuticky účinnejšie sú čajoviny, ktoré možno aj prehltať, pretože liečivé látky pritom môžu pôsobiť aj na sliznice, ktoré sú pri kloktaní nedostupné. Preto sa pripravujú také koncentrácie drog, ktoré umožňujú vnútorné užívanie. Účinnosť liečivých rastlín ešte výraznejšia pri c h r o n i c k e j f a r y n -g i t í d e , kde sa podávajú menej dráždivé silicové drogy spolu so slizovitými cilaginóznymi). Z farmaceutických prípravkov napr. Foltusin.

CHOROBY PAŽERÁKA

OESOPHAGITIS ACUTA ZÁPAL

Akútny zápal pažeráka sa vyskytuje pri viacerých infekčných chorobách, alergii, po mechanickom podráždení (napr. inštrumentálnom po ezofagoskopii), ale aj po požití korozívnych látok, ako sú napríklad kyseliny a lúhy e z o -f a g i t í d a).

Popri spazmolytických, analgetických, antialergických, prípadne neutralizačných liekoch prinášajú úľavu slizové drogy (v závislosti od stupňa poškodenia a stavu chorého).

Pri gastroezofagálnom refluxe a kongenitálne krátkom pažeráku dráždi jeho sliznicu kyselina chlorovodíková a pepsín e z o f a g i -t í d a). Preto sa popri neutralizačnej terapii ordinujú slizové drogy, ktoré sa podávajú viackrát denne (prípadne opakovane po hitoch), zásadne však aj po ostatnom

potravín. sa podáva v podobe záparu z 1 lyžice na 1 pohár vody. Pije sa po

ale najmenej 4-krát denne po 1/4 pohára. malvae sa pripravuje ako z 10-15 g na 1 pohár vody; užíva sa

4-krát denne po 1/2 pohára. Folium althaeae sa pripravuje ako výluh za z 1 lyžice na 1/2 1 vody.

Užíva sa po hitoch, najmenej 4-krát denne po 1 lyžici. Lichen islandicus sa pripravuje ako odvar z 25 g drogy, ktorá sa varí v 1 lit

ri vody a nechá sa vrieť na polovicu. Užíva sa niekoľko lyžíc v priebehu dňa.

sa podáva ako odvar z 1 lyžice na 1 pohár vody. Užíva sa po hitoch, najmenej 3-krát denne.

Z ostatných rastlinných drog sa niekedy podáva aj odvar z Radix inulae (1 lyžica drogy na 1/2 1 vody; užíva sa v priebehu dňa po lyžiciach) a Radix liquiritiae (1/2 lyžice drogy na 1 pohár vody; pije sa 4-krát po 1/4 pohára).

Komplexnejšie pôsobenie zabezpečujú napríklad kombinácie:

Radix plantaginis aa 20,0

Odvar z 1 lyžice čajoviny na pohár vody. Vypiť rozdelené na viac dávok v priebehu dňa.

Semen Radix althaeae Lichen islandicus aa 20,0 2 lyžice čajoviny zaliať 1/2 1 studenej vody. Po niekoľkohodinovom vylúhovaní povariť viac ako 5 minút. Piť po malých dávkach, najmenej 5-6--krát denne.

Folium althaeae 55,0 Radix althaeae 25,0 Radix liquiritiae 15,0 Flos malvae 5,0 2 lyžice čajoviny zaliať troma pohármi studenej vody; nechať vylúhovať cez noc, potom povariť 5 minút. Piť po malých dávkach v priebehu dňa.

Zo slizovitých sa môžu pri bolestiach podávať kombinácie tických, analgetických a sedatívnych drog:

Herba chelidonii Radix valerianae Flos lavandulae Folium melissae Folium menthae piperitae aa 20,0

z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa užíva po jedení denne po 1/4 pohára.

Kombinácia zmäkčujúcej a analgetickej čajoviny sa môže užívať aj nalačno:

Semen Herba chelidonii Folium melissae Folium menthae piperitae Radix valerianae aa 20,0

z 1 lyžice čajoviny na 1/4 1 vody sa užíva 5-krát denne po 2 lyžiciach.

V tejto indikácii sa podávajú aj drogy a zmesi odporúčané pri vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika (pozri príslušnú stať).

ULCUS PEPTICUM OESOPHAGI (VREDOVÁ CHOROBA PAŽERÁKA)

Vredová choroba pažeráka sa lieči komplexne ako vredová choroba žalúdka a dvanástnika. Popri základnej medikamentóznej liečbe sa podávajú ochranné vé drogy, ktoré znižujú dráždivosť poškodenej sliznice a urýchľujú hojenie. K najúčinnejším patria najmä Flos malvae, Semen lini, Lichen islandicus a Radix althaeae. Semen lini Odvar z 1 drogy na pohár vody sa pije po hitoch, najmenej denne medzi jedlami.

Z viacerých čajovín sa môžu pri bolesti podať napríklad tieto kombinácie:

Herba chelidonii Radix althaeae

mclissae aa 20,0

z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa užíva 3-krát denne 1/4 Dohára.

Folium menthae piperitae Herba Flos callunae

z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa pije 3-4-krát denne po 1/4 pohára.

Rp. Tinctura chelidonii 15,0 Tinktúra sa podáva po 15-30 kvapiek v kalíšku

4-krát denne pred jedením.

CARCINOMA OESOPHAGI (KARCINÓM

Karcinóm pažeráka sa má liečiť radikálnym chirurgickým výkonom. V inope-rabilnom štádiu sa použije paliatívna liečba. Pri bolestiach sa podáva Tinctura opii simplex (15-20 kvapiek 4-krát denne) alebo Tinctura chelidonii (20-25 kvapiek 3-krát denne).

Na celkovú tonizáciu pri pažeráka sa odporúča čerstvá šťava z niektorých bylín (ak je dostupná) napríklad:

Succus taraxaci 30,0 Succus hyperici 10,0 Šťava sa podáva po 30 kvapiek 3-krát denne.

Ako čajovina sa podáva kombinácia: Radix valerianae Radix inulae Folium rubi fruticosi Folium aa 10,0 Odvar z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa pije 4-krát denne po 1/2 pohára.

DIVERTIKULÓZA EZOFÁGU

V terapii tejto choroby sa popri ostatných ochranných drogách podáva aj kombinácia:

Folium althaeae Radix althaeae Lichen islandicus Flos malvae aa Odvar z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa užíva po 2 lyžiciach 4-5-krát denne.

ACHALÁZIA

Ak nie je indikovaný chirurgický výkon, môže sa achalázia pomocne liečiť aj bylinnými liekmi. Pri bolestivých dysfágiách sa obyčajne podávajú kombinácie:

Semen 50,0 Herba

menthae piperitae

Radix valerianae aa 20,0 z 1 lyžice na pohár vody sa užíva

niekoľkokrát denne po 1-2 lyžiciach.

Semen lini Folium althaeae Herba chelidonii

aa 10,0

Odvar z 2 lyžíc čajoviny na 2 poháre vody sa pije 4-krát denne po 1/2 pohára.

HERNIA DIAPHRAGMATICA (HIÁTOVÁ, EZOFAGOGASTRICKÁ, PARAEZOFAGÁLNA HERNIA)

V prípade, že nie je indikovaný chirurgický výkon, môžu sa pri hiátovej hernii podávať rovnaké drogy alebo zmesi drog ako pri vredovej chorobe pažeráka, žalúdka alebo dvanástnika, a pri peptickej ezofagitíde. Popri podávaní antacíd sa odporúča zvýšená poloha drieku pri ležaní a u obéznych pacientov redukcia hmotnosti. Rastlinná liečba závisí od štádia choroby a od prípadných komplikácií. Odporúčajú sa spazmolytické, upokojujúce, ochranné a tíšiace drogy (podľa potreby aj iné).

Často sa podávajú tieto kombinácie:

Flos callunae Flos lavandulae aa 15,0 Folium menthae piperitae 30,0 Folium melissae 20,0 Strobilus lupuli 10,0

z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa užíva ráno a večer.

Semen lini Radix althaeae Flos callunae Flos lavandulae Fructus anisi aa 20,0 Odvar z 2 lyžíc čajoviny na 2 a 1/2 pohára vody sa užíva 4-krát denne po 1/2 pohára.

CHOROBY

GASTRITIS ACUTA (AKÚTNA GASTRITÍDA)

Toto prudké ochorenie má veľa príčin. Často sa vyskytuje po dlhodobejšom prejedaní sa, nadmernom užívaní alkoholických nápojov, väčšom množstve korenín, salicylátov, prípadne iných medikamentov a pod. Môže vzniknúť aj pri požití infikovaných potravín. Známa je aj vírusová gastritída, ako aj zápal sliznice žalúdka pri rozličných infekčných chorobách. Niekedy gastritída vzniká po požití horúcich alebo ľadových nápojov či pokrmov a nezriedka ako dôsledok nikotinizmu. Rovnakú reakciu žalúdočnej sliznice vyvolávajú aj alergické podnety.

Terapia spočíva v podávaní tekutín - najmä liečivých čajov - počas vej hladovky, po ktorej nasleduje diéta s pozvoľným prechádzaním na normálnu stravu.

Popri ostatných liečebných opatreniach sa odporúča pri bolestiach podávanie Tinctura menthae piperitae po 25 kvapiek 3-krát denne, prípadne Tinctura opii simplex po 20 kvapiek 3-krát denne v malom množstve čaju. P i r w i t z a T i l s z e r odporúčajú do odvaru z Lichen islandicus (30 g drogy na 300 g vody) pridať 15 g

Tinctura chelidonii a užívať pri bolestiach po 1 lyžici niekoľkokrát denne. droga utvorí na žalúdku ochranný povlak a lastovičník má analgetické účinky.

Kombinácia antiflogistickej a trieslovinovej drogy je:

Radix althaeae 50,0 20,0

Radix 10,0 4 lyžice čajoviny na 1/2 1 vody nechať vylúhovať za 6 hodín, potom 2/3 zliať a zvyšok variť 10 minút. Odvar pridať k studenému výťažku a po malých dávkach vypiť v priebehu dňa.

GASTRITIS CHRONICA (CHRONICKÁ GASTRITÍDA)

Chronická gastritída: sa nedá klinicky definovať, pretože nemá charakteristické klinické príznaky, ktoré by zodpovedali jej morfologickému obrazu. Ten sa pre

ako nešpecifický zápal sliznice s postupnou prestavbou, atrofiou špecifického žľazového parenchýmu a hyperplastickými i metaplastickými zmenami krycieho epitelu.

Napriek doteraz nevysvetlenej etiológii sa predpokladá, že chronickú gastritídu zapríčiňujú všetky dlhodobo pôsobiace faktory, ktoré vyvolávajú jej akútnu formu. Vyskytuje sa pri rakovine žalúdka, pernicióznej anémii, anémii a pri kachektizujúcich ochoreniach.

Vyžaduje si pravidelné sledovanie pacienta, aby sa pri podozrení na malignitu mohol včas urobiť radikálny chirurgický zásah.

V terapii má dôležité postavenie diéta a liečebná výživa. Potraviny a nápoje nesmú byť ani horúce, ani ľadové. Fytoterapia spočíva predovšetkým v podávaní slí

drog, ku ktorým sa (podľa symptómov súčasného ďalšieho ochorenia a podľa celkového zdravotného stavu) pridávajú ďalšie drogy. Vyberajú sa však výlučne rastliny, ktoré nepôsobia priveľmi dráždivo na žalúdočnú sliznicu.

V tejto indikácii sa pre vhodné protizápalové, spazmolytické a ochranné pôsobenie používajú tieto kombinácie drog:

50,0 Radix liquiritiae

plantaginis Radix althaeae Folium menthae piperitae aa 20,0 Vrchovatú lyžicu čajoviny zaliať 1 a 1/2 pohárom vriacej vody; povariť 3 minúty a nechať 5 minút postáť. Pije sa po 1/2 pohári 3-krát denne.

Semen lini Radix liquiritiae Folium menthae piperitae Fructus foeniculi aa Odvar z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa pije po 1 pohári 4-krát denne.

ULCUS VENTRICULI ET DUODENI (VREDOVÁ CHOROBA ŽALÚDKA A DVANÁSTNIKA)

Vredová choroba žalúdka a dvanástnika sa pokladá za typické ké ochorenie. Podľa pitevných štatistík postihuje táto dlhodobá choroba asi 10 % obyvateľstva v niektorom období života.

Terapia spočíva predovšetkým v navrátení duševného pokoja a optimizmu,

čím sa dosiahne rovnováha. Nevyhnutná je pravidelná životospráva bez zhonu a stresových situácií, dostatočná relaxácia a pravidelný odpočinok. Zo škodlivých zlozvykov je dôležité prestať fajčiť a požívať alkohol.

Diétne opatrenia limituje štádium choroby. Dôležité je dôkladné potravy a pravidelné jedenie bez rozptyľovania a náhlivosti. Potraviny a nápoje nesmú byť ani veľmi horúce, ani veľmi ľadové. Z jedálneho lístka treba vylúčiť aj dráždivé koreniny a pikantné jedlá.

Popri rozsiahlej anticholínergickej (napr. alebo jeho analógmi), spazmolytickej a najmä neutralizačnej (antacidnej) liečbe sa v terapii uplatňujú aj rozličné liečivé rastliny.

Succus brassicae oleraceae (šťava z hlávkovej kapusty) obsahuje antiulkusový faktor, označený ako vitamín U, ktorý pravdepodobne tvoria určité aminokyseliny. Má ochranný vplyv na sliznicu žalúdka a dvanástnika. V Spolkovej republike Nemecko sa kapustová šťava spracúva na koncentrát, ktorý má veľké terapeutické uplatnenie.

V čajovinách prevažujú drogy, ktoré majú ochranný účinok na exponovanú sliznicu žalúdka. Na koaguláciu povrchovej vrstvy sliznice sa niekedy pridávajú aj triesloviny. Obidve podmienky spĺňa a hojivo pôsobí plantaginis. Pripravuje sa vo forme odvaru z 2-3 kávových lyžičiek drogy, ktoré sa varia 3 minúty v 1/2 1 vody; denne sa užívajú 1-2 šálky.

Empiricky dokázaný protektívny účinok pri hojení žalúdočných vredov má Radix liquiritiae. Dlhodobé užívanie väčšieho množstva tejto drogy sa neodporúča pre kortikomimetické pôsobenie.

Extractum liquiritiae siccum et depuratum sa podáva obyčajne v dávke 0,5-1 g niekoľkokrát denne; najčastejšie sa užíva v pilulkách, a to 1 hodinu po jedení.

Samostatne sa podáva Fructus myrtilli. Odvar z 10 g tejto drogy na 1 pohár vody sa pije 2-3-krát denne (predpisuje sa popri antacidách).

Pri súčasných dyspeptických ťažkostiach sa podáva Tinctura (v tekutine) po 5 kvapiek 3-krát denne po jedení.

Tinctura ktorá má a antiseptické účinky, sa podáva s vodou po 5 kvapkách denne.

Pri veľkých bolestiach, prípadne pri súčasných žlčníkových ťažkostiach, sa podáva Tinctura chelidonii po 25 kvapiek tesne pred jedením 3-krát denne.

Tinctura belladonnae sa predpisuje po 10 kvapkách každých 4-6 hodín. Ak nie je užívanie kontraindikované, môžu sa pridávať ďalšie 3 kvapky až do zjavenia sa vedľajších (atropínových) účinkov. Táto liečba sa odporúča počas 3-4 týždňov pri vredovej chorobe dvanástnika.

Z čajových kombinácií sa môžu predpísať napríklad:

Herba althaeae 50,0 chamomillae 20,0

Radix tormentillae 10,0 4 lyžice na 1/3 1 studenej vody treba nechať stáť 6 hodín. Potom 2/3 zliať a zvyšok variť 10 minút . Obidva výluhy zmiešať a vypiť v hu dňa po malých dávkach.

50,0 Herba chelidonii Folium melissae Folium menthae piperitae aa 20,0

z 1 lyžice čajoviny na pohár vody užívať pri bolestiach po 3 lyžice 5-krát denne.

Radix Lichen islandicus aa 25,0 2 lyžice čajoviny zaliať 2 pohármi studenej vody. Po niekoľkých hodinách státia 5 minút povariť. Vypiť v priebehu dňa rozdelené na 5-6 dávok.

Radix althaeae althaeae

Radix liquiritiae Folium plantaginis aa 20,0 Herba chelidonii 10,0 Odvar z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa užíva 2-3-krát denne. Táto zmes sa odporúča predovšetkým pri súčasnej anorexii.

Lichen islandicus Semen Herba millefolii Folium urticae aa 20,0 Užíva sa v podobe odvaru po 1/2 pohára 4-krát denne.

CARCINOMA VENTRICULI (KARCINÓM ŽALÚDKA)

Táto zákerná choroba má zvyčajne veľmi netypický a nenápadný začiatok. Niektorí autori preto odporúčajú preventívne gastrofibroskopické vyšetrovanie exponovaných skupín obyvateľstva. Doposiaľ jedinou známou liečbou je včasný chirurgický výkon. V pokročilých štádiách choroby alebo po neúspešnej operácii sa podávajú analgetické a spazmolytické lieky. Z rastlinných drog sa ordinujú napríklad alkaloidy z rastlín Chelidonium a Papaver Často sa ordinuje aj čerstvá šťava lastovičníka - Succus chelidonii - v množstve 1 g (maximálne 4 g), ktorá sa podáva rozdelená do troch dávok buď v polievke z ovsených vločiek, alebo v čaji. Tinctura opii simplex sa podáva po 15-20 kvapiek 4-krát denne. V tejto indikácii sa zvyčajne ordinujú tinktúry:

Tinctura chelidonii Tinctura visnagae aa 15,0 Zmes tinktúr sa podáva po 20-25 kvapiek 4-krát denne.

Tinctura chelidonii Tinctura arnicae Tinctura menthae piperitae aa 10,0 Zmes tinktúr sa podáva po 20 kvapiek 3-krát denne.

Okrem toho sa ordinujú aj lieky zmierňujúce dráždenie, a to predovšetkým drogy. Osvedčila sa najmä droga Symphytum officinale (Radix symphyti).

Z kombinácií mucilaginóznych drog sa odporúča aj čajovina:

Semen lini Radix althaeae Lichen islandicus

verbasci aa 20,0 2 lyžice čajoviny zaliať 2 pohármi studenej vody. Nechať vylúhovať 10 hodín a potom 10 minút variť. Užíva sa po 1-2 lyžice 4-5-krát denne.

Pri súčasnej nevoľnosti, ťažobe a vracaní možno podať:

Lichen islandicus melissae

chamomillae aa 20,0 1 lyžicu čajoviny na pohár vriacej vody povariť 2 minúty na miernom ohni a zakryté nechať 10 minút stáť. Užíva sa po 1 pohári 2-krát denne.

Radix althaeae Radix symphyti pulv. aa 50,0 Pri žalúdočných ťažkostiach sa užíva 1 kávová lyžička práškovaných koreňov 1/2 pohára teplej vody.

Radix valerianae Radix liquiritiae Flos chamomillae aa 20,0 Radix levistici 10,0 Folium menthae piperitae 40,0 1 lyžica čajoviny na pohár vriacej vody; mierne variť 2 minúty a potom nechať 10 minút postáť. Užíva sa po 1 pohári 2-krát denne (najmä pri sklone k vracaniu).

Pri súčasnej nespavosti možno podať zmes:

Flos calendulae Radix valerianae aa 20,0 Strobilus lupuli 50,0

z 1 lyžice čajoviny na pohár vody vypiť pred spaním.

CHOROBY ČRIEV

ČREVNÁ DYSMIKRÓBIA

Rozlišujeme kvasnú a hnilobnú črevnú dysmikróbiu; v podstate ide o porušenie rovnováhy medzi mikróbmi, ich presunom a množením.

SYNDRÓM KVASNEJ DYSMIKRÓBIE (KVASNEJ ČREVNEJ DYSPEPSIE)

Zvýšené črevné kvasenie podmieňujú nestrávené sacharidy, ktoré podliehajú kvaseniu aktivovanou bakteriálnou flórou. Vyskytuje sa pri črevnej hypermotilite rozličnej etiológie (napr. pri syndróme dráždivého hrubého čreva). Náchylnosť na syndróm kvasnej dysmikróbie podmieňuje pravdepodobne aj achlórhydria. Býva aj súčasťou sprue; okrem toho sa vyskytuje pri akútnych letných hnačkách, po antibiotikách a konzume neprimeraného množstva zeleniny či ovocia.

Najčastejšie sa prejavuje bolesťami v bruchu, meteorizmom, nezapáchajúcimi sonórnymi plynmi, škvŕkaním a prelievaním v bruchu. Častejšie stolice sa striedajú s obstipáciou.

Popri obmedzení sacharidov a diéte s ľahko stráviteľnými bielkovinami (napr. kyslé mliečne kefír, acidofilné mlieko, cmar a i.) je účinná symptomatická terapia rastlinnými drogami.

Pri častejších redších stoliciach sa podávajú rastliny s adstringentnými účinkami, ako sú napríklad: Cortex quercus, Radix bistortae, Radix Folium

rubi fruticosi, Fructus et myrtilli, Herba polygoni, juglandis a Her anserinae.

Na zmiernenie bolestivých kŕčov a potlačenie nevhodnej bakteriálnej flóry sa podávajú silicové drogy. Spolu s trieslovinami ich obsahujú najmä: Herba hyssopi, Herba salviae, Herba a i.

Pri podráždení črevnej sliznice toxickými produktmi, ktoré vznikli rozpadom potravinových látok v čreve, požitím pokazených potravín alebo silných korenín a podobne, liečivo pôsobí podanie drogy chrániacej povrchovú vrstvu sliznice a odstraňujúcej reflexné napríklad: Folium plantaginis, et Folium

Lichen islandicus. Pri letných alimentárnych dyspepsiách sa osvedčuje kombinácia

vých a silicových drog:

Radix tormentillae 30,0 Radix bistortae Fructus myrtilli Folium menthae piperitae aa 20,0 Herba Radix caryophyllatae aa 15,0 1 lyžica čajoviny na 1/4 1 vody sa varí 5 minút; potom sa nechá 10 minút stáť. Pije sa po malých dávkach v dňa.

Vhodnou s obsahom silice a slizu napríklad:

Radix althaeae 40,0 Folium salviae 15,0 Folium rosmarini 10,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody a nechať 10 minút stáť; pije sa v priebehu dňa.

Súčasné protizápalové a spazmolytické účinky má zmes:

Radix tormentillae 40,0 Flos spiraeae 30,0 Flos lavandulae Folium menthae piperitae aa 10,0

z 2 lyžíc čajoviny na 2 poháre vody sa pije po 1/2 pohára medzi jedlami.

Pri prevažne riedkych stoliciach s bolestivým dráždením v bruchu sa odporúča kombinácia:

Cortex quercus Radix tormentillae aa 20,0 Folium juglandis Folium menthae piperitae Fructus anisi Radix bardanae aa 10,0 Odvar z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa užíva po 1/3-1/2 pohára 3-krát denne.

Pri psychicky dyspepsii možno podať:

melissae 30,0 Radix bardanae Radix valerianae Fructus foeniculi aa 10,0

z 2 lyžíc čajoviny na 2 a 1/2 pohára vody sa pije v priebehu dňa medzi jedlami.

Po kvapkách sa ordinuje:

Tinctura tormentillae Tinctura gallae aa 10,0 Tinctura menthae piperitae Tinctura valerianae aa 5,0 Kombinácia tinktúr sa podáva po 20 kvapiek v 1 lyžici vody 3-krát denne.

Tinctura tormentillae Tinctura valerianae Tinctura menthae piperitae aa 10,0 Táto kombinácia tinktúr sa podáva po 25-30 kvapiek vo vode 3-krát denne.

Z vyrábaných čajovín je známy Tormentan, ktorý obsahuje: Fructus 32 g, Radix tormentillae 20 g, Radix sanguisorbae 20 g, cha-

7 g, Folium salviae 7 g, Herba menthae piperitae 7 g a Radix liquiri-tiae 7 g.

SYNDRÓM HNILOBNEJ DYSMIKRÓBIE (HNILOBNÁ ČREVNÁ DYSPEPSIA)

So zvýšeným kvasením sa často zvýšená hniloba, poruchu trávenia bielkovín, ktoré nestrávené prenikajú do vzdialenejších častí čreva, kde urýchlia črevné hnilobné procesy. Môže vzniknúť pri nadmernom množstve nedostatočne strávenej bielkovinovej potravy a pri patologickom črevnom sekréte s bohatým obsahom bielkovín.

Príčinou môže byť nedostatočné požutie potravy, ale aj zrýchlená črevná (z funkčných alebo organických príčin) a exkrečná insuficiencia pankreasu.

Hlavným príznakom sú zapáchajúce plyny a kašovitá, prípadne tekutá tmavohnedá stolica.

Terapia sa zameriava predovšetkým na základné ochorenie, ktoré vyvolalo hnilobnú Niekedy sa musia podávať s protibakteriálnym účinkom. V diéte sa (aspoň dočasne) redukujú bielkoviny a uprednostňuje ovocie (citrusové plody), zelenina a obilná kaša, ktoré nepodliehajú zvýšenej hnilobe. Dobre pôsobia aj banány a jablká, ktoré však musia byť dôkladne pohryzené a nastrúhané; terapeuticky účinná je dávka 1/2-1 1/2 kg na deň. Stav zlepšuje aj mrkvový vývar z 1/2 kg mrkvy, ktorý sa 2 hodiny varí v 1 litri vody. Po pretlačení cez sito sa prevarenou vodou do jedného litra. Pridávajú sa 3 g soli, čo je dôležité najmä pri stratách minerálnych látok riedkymi stolicami.

Z rastlinných liekov sa (podľa štádia ochorenia) podávajú trieslovinové, vé a silicové drogy. Veľmi výhodné sú rastliny s obsahom trieslovín aj silice, ako sú napríklad: Achillea millefolium, urbanum, Agrimonia eupatoria, Juglans regia. V terapii sa osvedčili aj silicové drogy s antiseptickými a spazmolytickými účinkami. Účinnosť týchto drog sa zvyšuje pridaním príslušných dávok rozdrveného cesnaku (Bulbus Rastlinná liečba sa aplikuje podobne ako pri kvasnej dys-mikróbii (pozri predchádzajúcu stať).

ENTERITIS ACUTA ČREVNÝ KATAR)

Toto prudké hnačkovité ochorenie môže vzniknúť ako intoxikácia po požití skazených potravín, ale aj pri otrave liekmi a jedmi; nezriedkavá je po alkoholických výstrelkoch. Pri infekčnej prebieha ochorenie aj s horúčkou -často s postihnutím viacerých spolustravníkov.

Diétne opatrenia a terapia liekmi sa prispôsobuje etiológii a priebehu ochorenia. Pri infekčných črevných kataroch sa niekedy musia podávať sulfónamidy, prípadne antibiotiká.

Fytoterapia používa pri nadmernom toxickom poškodení sliznice tráviacej rúry účinné prípadne aj trieslovinové drogy. Pri infekčných črevných kataroch sa ordinujú aj silicové rastliny s antiseptickými účinkami. (Pozri aj stať Dia-

a antidiaroiká.)

COLON IRITABILE (SYNDRÓM DRÁŽDIVÉHO HRUBÉHO ČREVA)

Syndróm dráždivého hrubého čreva je porucha s abnormálnou motorickou a sekrečnou aktivitou v tejto oblasti. Vyskytuje sa u polovice všetkých pacientov s postihnutím tráviacich ústrojov. Hlavnými príznakmi sú bolesti v bruchu,

zapečenosť alebo hnačka. Táto choroba môže byť podmienená psychogén-ne, alebo vzniká na základe lokálneho podnetu. Pokladá sa za poruchu rovnováhy autonómneho nervového systému. Často sa spája s funkčnou poruchou tenkého čreva. Vyvolávajúcim činiteľom môžu byť stresové situácie, nadmerné požívanie dráždivých jedál, užívanie laxatív a orálnych antibiotík, alergény, ako aj nepravidelné stravovanie.

Diferenciálnodiagnosticky treba vylúčiť najmä organické choroby, ako je napríklad karcinóm alebo divertikulóza hrubého čreva, ulcerózna kolitída a choroby iných orgánov tráviacej sústavy.

Popri psychoterapii, úprave životosprávy, diéte a ostatnej terapii sa ordinujú aj rastlinné drogy, pričom sa uprednostňujú spazmolytické, upokojujúce a ionizujúce drogy, ktoré v kombinácii so drogami znižujú dráždenie v sliznici hrubého čreva.

Herba linariae Lichen islandicus

melissae crataegi aa 15,0

Odvar z 1 lyžice čajoviny na pohár vody treba vypiť

Radix Radix Folium melissae Folium trifolii fibrini Radix valerianae aa 10,0

z 1 lyžice čajoviny na pohár vody vypiť na 2-krát.

DIVERTICULOSIS COLONIS (DIVERTIKULÓZA H R U B É H O ČREVA)

Divertikulóza sa spravidla klinicky prejaví až potom, keď vznikne v divertiku- zápal (diverticulitis). Zhnisané ložiská môžu perforovať a vyvolať peritonitídu,

alebo utvoriť fistuly (vezikokolické alebo enterokutánne fistuly). Môžu vyprovokovať aj krvácanie.

Terapia spočíva v regulácii stolice a dodržiavaní diéty. Podľa štádia choroby treba niekedy nasadiť antibiotiká alebo sulfónamidy. Pri komplikáciách sa indikuje chirurgický výkon.

Liečbu syntetickými liekmi vhodne podporuje aj podávanie rastlinných drog. Najúčinnejšie sú trieslovinové, prípadne slizové drogy, pri bolestiach aj silice so spazmolytickými a antiseptickými vlastnosťami. Pri obstipácii možno podať laxatí-va a pri riedkych stoliciach sťahujúce drogy.

Laxatívne, slizové, antiseptické a spazmolytické látky obsahuje napríklad kombinácia:

Lichen islandicus foenugraeci

Radix angelicae lavandulae aa 10,0

Cortex 20,0 Odvar z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa užíva po 2-3 poháre denne.

Sťahujúce účinky majú napríklad zmesi:

Cortex quercus Radix Herba

juglandis aa 20,0 Odvar z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa užíva po 2-3 poháre denne.

Radix Radix bistortae aa 15,0 Herba bursae pastoris 30,0 Herba anserinae Folium menthae piperitae Flos chamomillae aa 10,0 Odvar z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa užíva po 2-3 poháre denne.

Terapeuticky účinná je zmes tinktúr:

Tinctura gentianae Tinctura gallae Tinctura menthae piperitae aa 10,0 Podáva sa 3-krát denne po 20-30 kvapiek.

COLLITIS (ULCERÓZNA VREDOVÝ ZÁPAL HRUBÉHO ČREVA)

Vredový zápal hrubého čreva je zdĺhavé a pomerne časté ochorenie s tendenciou rodinného výskytu. Môže mať buď akútnu, alebo chronickú podobu. Najčastejšie postihuje esovitú a zostupnú časť hrubého čreva a konečník. Prejavuje sa

krvácaním z konečníka, hnačkou, bolesťami brucha, horúčkou a anorexiou. Doteraz sa nepotvrdila hypotéza o infekčnom agense.

Z hľadiska etiológie sa predpokladá pôsobenie viacerých činiteľov s následnými cievnymi spazmami a s druhotnou infekciou.

Popri komplexnej liečbe, ktorá je nešpecifická (odpočinok, dietoterapia, medikamentózna liečba- najmä sulfónamidy, transfúzie krvi, dostatok tekutín a trolytov, psychoterapia, chirurgický zásah), sa v rámci symptomatickej pomocnej liečby, môžu podávať aj rastlinné drogy. Pritom sa vyberajú rastliny so širším spektrom potrebných minerálnych látok a vitamínov. V podobe zabezpečujú súčasne aj potrebné tekutiny. Spazmolytické silice pomáhajú zmierňovať bolestivé kŕče v hrubom čreve (napr. Z terapeutického hľadiska sú výhodné drogy s reparačnými vlastnosťami a s ochrannými hlienovými látkami (Fo-

plantaginis), prípadne s obsahom silíc a trieslovín (Herba millefolii, Radix ca-ryophyllatae, juglandis, Herba agrimoniae). Flavonoidy zvyšujú odolnosť kapilár proti krvácaniu (Herba rutae). Pri profúznych hnačkách a spazmoch sa ordinujú aj opiáty (Tinctura opii). Za súčasných možností však fytoterapia nemôže nahradiť iný druh urgentnej terapie (napr. chirurgickú liečbu).

HAEMORRHOIDALES (HEMOROIDY)

Hemoroidy sú varikózne zväčšené anorektálne žily. Podľa topiky rozlišujeme vonkajšie, intermediárne a vnútorné hemoroidy. Vonkajšie hemoroidy vyvolávajú ťažkosti v prípade, ak v nich vznikne trombóza, prípadne ak sa pripojí infekcia, zápal alebo gangréna. Najčastejšou komplikáciou pri vnútorných hemoroidoch je krvácanie, ktoré pri chronickom priebehu spôsobuje anemizáciu.

Popri chirurgickej liečbe, vej diéte, starostlivosti o pravidelné vyprázdňovanie a osobnej hygiene sa využíva aj fytoterapia. Rastlinné látky obsahuje napríklad Anavenol.

Pri zapálených hemoroidoch sa ordinujú čapíky z:

chelidonii fluidum liquiritiae depuratum aa 0,3

cacao 1,5 Používajú sa 2-3 čapíky denne.

Pri hemoroidoch zapríčinených obstipáciou účinne pôsobí zmes drog:

Cortex frangulae 15,0 Flos pruni spinosae Folium melissae Herba millefolii aa 10,0 Flos arnicae 5,0 1 lyžicu čajoviny na pohár vody povariť 5 minút. Užíva sa po 1 pohári ráno a večer.

Pri bolestiach a krvácaní sa ordinujú aj obklady, prípadne izbovej teploty pripravené z drog:

Cortex quercus 50,0 Herba equiseti Herba salviae aa 20,0 Odvar z vrchovatej lyžice čajoviny na 1/2 1 vody sa nechá 10 minút postáť. Po ochladení sa používa na obklady alebo

Pri zápale sa kombinujú tieto silicové a antiseptické drogy:

Folium salviae aa 30,0

chamomillae lavandulae aa 20,0

Vrchovatú lyžicu čajoviny krátko povariť v 1/2 1 vody a nechať zakryté 15 minút stáť. Potom ochladiť na izbovú teplotu. Používa sa na obklady a klyzmy.

Náš farmaceutický priemysel vyrába antihemoroidálnu kúpeľovú prísadu He-

Niekedy sa ordinujú aj salicylátové a venotonické drogy:

Cortex salicis 50,0 Cortex viburni 30,0 Flos hippocastani 20,0 Vrchovatú lyžicu čajoviny variť v 1/2 1 vody a potom nechať 10 minút postáť. Po precedení sa používa na obklady a klyzmy.

Venotonické a antiseptické látky obsahuje zmes:

Flos hyppocastani Flos chamomillae aa 30,0 Folium salviae 20,0 Vrchovatú lyžicu čajoviny variť v 1/2 1 vody; po ochladení sa používa na obklady a klyzmy.

ČREVNÉ PARAZITÓZY

TAENIASIS (TENIÁZA)

Pôvodcom teniázy je najčastejšie pásomnica dlhá (Taenia saginata), pásomnica obyčajná (Taenia a škárovec široký phalus Zriedkavejšie sa u ľudí vyskytuje Taenia cucumerina (Dipyllidium caninum) a Taenia nana (Hymenolepis nana).

Pri liečbe teniázy sa perorálne alebo intraduodenálne podávajú akridínové látky (Atebrin, Akranil a i.). Rovnako účinný, ale pre pacienta toxickejší prostriedok je výťažok z paprade samčej (Extractum

Netoxickým rastlinným liekom proti pásomnici je lúpané tekvicové semeno cucurbitae decorticatus). Ordinuje sa najmä v prípadoch, keď je u pacienta

kontraindikovaný iný účinnejší, ale toxický prípravok.

(ASKARIDÓZA, HLÍSTY)

Askaridózu vyvoláva hlísta detská čiže škrkavka (Ascaris Krvou sa larvičky zanášajú do pečene, srdca a pľúc. Niekedy sa môžu dostať až do mozgu, kde vyvolávajú encefalitídu alebo Červy sa môžu dostať aj do žlčových ciest a do pečene, kde zapríčiňujú obštrukčný ikterus alebo absces pečene; pri prevŕtaní črevnej steny môžu spôsobiť peritonitídu.

Najbežnejšou liečbou je podávanie solí piperazínu (Helmirazin). Pri jeho kontraindikácii (napr. pri epilepsii) sa odporúča podať účinné tekvicové jadrá (pozri aj teniázy).

(OXYURIÁZA, ENTEROBIÁZA; MRĽA ĽUDSKÁ)

Oxyuriáza je parazitóza, ktorú vyvoláva ľudská (Oxyuris Enterobius vermicularis). Vyskytuje sa najmä u detí. Mladé parazity žijú v tenkom čreve, dospelé putujú ku konečníku, z ktorého samičky vyliezajú a v perianálnej oblasti kladú vajíčka. Pohyby samičiek vyvolávajú svrbenie v okolí konečníkového otvoru. Pri škriabaní sa nalepia na prsty a zachytia za nechtami. Odtiaľ sa pri nedostatočnej hygiene dostávajú do úst (análno-orálna infekcia), čím po prehltnutí vzniká samonákaza. Potom sa celý cyklus vývoja (15-18 dní opakuje. môžu vyvolať aj vážne komplikácie podobné zápalu slepého čreva.

V terapii sa bežne ordinuje pyrvinium emboicum (Pyrvinium susp.). Okrem toho sa odporúča časté užívanie čerstvej mrkvovej šťavy (Succus dauci ca-roti recens expressus) a cesnaku. Účinné sú aj cesnakové Najdôležitejšie sú však hygienické opatrenia, ktoré zamedzujú reinfekciu.

Z rastlinných liekov sa pri črevnej parazitóze už tradične podáva vňať z rastliny Chenopodium ambrosioides, z vulgaris a kvet z rastliny Tanacetum gare. Ak nie sú kontraindikované (pozri príslušné state pri jednotlivých rastlinách) a ak nie sú dostupné menej toxické lieky, podávajú sa napríklad tieto kombinácie:

tanaceti Fucus vesiculosus aa 0,5 Užívajú sa 1-2 prášky nalačno s medom alebo džemom. Deťom vo veku 4-7 rokov sa podávajú 3 dni.

Flos tanaceti pulv. 2,0 Radix inulae pulv. Fructus aa 5,0 Rozmiešať s medom a podať nalačno.

Menej toxický, ale potenciálne škodlivý je (pozri pri Thymus vulgaris), ktorý sa podáva po 5 kvapkách s cukrom 3-krát denne.

Aj v tejto indikácii predstavujú neškodnú liečbu tekvicové semená cu-curbitae decorticatum). Podáva sa g a T i l s z e r uvádzajú až 160 g) rozdrvených semien (deťom v závislosti od veku g) s medom alebo v podobe odvaru. Po 2-5 hodinách sa podajú 2 lyžice ricínového oleja (deťom v závislosti od veku menej).

Choroby pečene a žlčových ciest

Pečeň je najväčšou v organizme, a preto má veľa úloh, najmä pri látkovej premene. Pokladá sa za ústredné biochemické laboratórium ľudského organizmu. Spracúva živiny, a odstraňuje endogénne aj exogénne livé zlúčeniny. Pečeňové bunky reprezentujú veľký dynamický metabolický rezervoár organizmu.

Epitelové bunky pečene produkujú v ktorej sú žlčové pigmenty, žlčové soli, cholesterol a ďalšie látky. Popri funkcii endotelových buniek sú Kupffnerove bunky dôležitou súčasťou retikulohistiocytového systému. Uskutočňuje sa v nich tvorba obranných látok, fagocytóza baktérií a iných korpuskulárnych či lekulárnych

Všetky infekčné, metabolické a iné choroby, ale aj užitie hepatotoxických látok a liekov predstavujú zvýšené zaťaženie organizmu, ktoré kladie zvýšené nároky predovšetkým na pečeň.

V prevencii, ale aj v terapii pečeňových chorôb poskytuje fytoterapia veľké a doteraz zväčša nedostatočne využívané možnosti.

Pre vstrebávanie škodlivých látok je pri chorobách tráviacich ústrojov v prvom rade ohrozená pečeň, do ktorej sa škodliviny dostávajú portálnou žilou. Výluhy liečivých rastlín s obsahom slizov a trieslovín zabraňujú vstrebávaniu nežiadúcich zlúčenín z čreva. Pri pomalšom vylučovaní žlče žlčové pigmenty a rozličné nepotrebné metabolity preťažujú pečeňové bunky. Preto podanie rastlinných cholagog a retík súčasne odbremeňuje pečeňový parenchým. Vyprázdňovanie žlčových ciest napomáhajú aj spazmolytické drogy.

Diuretické pôsobenie rastlinných látok znižuje aj množstvo niektorých cirkulujúcich odpadových látok, ktoré by inak museli spracovať pečeňové bunky. Antiseptické rastlinné látky zabraňujú rozkladným procesom v čreve a redukujú tvorbu toxických zlúčenín, ktoré tiež prechádzajú pečeňovými bunkami. Účinné rastlinné látky zvyšujú fagocytárnu schopnosť Kupffnerových buniek, čím urýchľujú vychytávame vírusov, baktérií a rozličných nežiadúcich makromolekulových

Výskumy v ostatných rokoch potvrdili existenciu rastlinných liečivých substancií, ktoré zaujímajú popredné miesto v terapii pečeňových ochorení. K najúčinnejším patrí Silybum marianum (syn. Carduus marianus), ktorý obsahuje v plodoch (Fructus cardui Mariae) t. j. súhrn flavonoidov typu (zmes silybínu, silydianínu a silycristínu). Predpokladá sa, že silymarín stabilizuje

membrány pečeňových buniek. Táto hepatoprotektívna vlastnosť zabraňuje funkčnej poruche bunky a jej jednotlivých organel, čím ju chráni pred metabolickým rozvratom. Obnovuje detoxikačnú, metabolickú a syntetizujúcu schopnosť pečene. Pokladá sa za špecifický preventívny aj terapeutický prostriedok na liečbu pečeňovej bunky a podporu bunkového metabolizmu.

U nás sa vyrába preparát Flavobion. Odporúčaná denná dávka plodov je do 6 g. Droga Fructus cardui Mariae

v dávke 30 g sa varí v 1/2 litri vody, kým nevyvrie na polovicu. Užíva sa po 1 lyžici každú hodinu. V práškovanej forme sa Fructus cardui Mariae užíva po 1 kávovej lyžičke s medom 4-5-krát denne. Ordinuje sa aj z 3 g, alebo 1 lyžičky Fructus cardui Mariae na šálku vriacej vody, ktorý sa pije 2-3-krát denne. V zahraničí sa podáva aj tinktúra z nerozdrvených plodov - Tinctura cardui Mariae (po 30 kvapiek 4-krát denne).

Pre veľmi dobré hepatoprotektívne vlastnosti sa droga bude v budúcnosti čoraz častejšie vo predpisoch pri liečbe pečeňových chorôb. Ťažšie plody majú tendenciu v zmesi klesať na dno, preto treba čajovinu častejšie premiešať.

VIROSA (VÍRUSOVÁ HEPATITÍDA, EPIDEMICKÁ HEPATITÍDA)

Vírusová hepatitída je celkové ochorenie s patologickými zmenami na pečeni. Vyvoláva ju buď vírus A, ktorý zvyčajne spôsobuje jej epidemické rozšírenie, alebo vírus B, ktorý vyvoláva tzv. sérovú hepatitídu so sporadickým výskytom. Pri sé-

hepatitíde sa nákaza rozširuje zväčša parenterálnou cestou (možný je aj prenos perorálnou cestou). V ostatnom čase pribudla tretia forma hepatitídy vyvolaná vírusom C (non A non B hepatitis), označovaná aj ako posttransfúzna hepatitída. Zápal pečene môžu vyvolať aj ďalšie hepatotropné vírusy.

Z hľadiska klinických prejavov rozlišujeme hepatitídu ikterickú alebo antiik-terickú, ktorá je najčastejšou formou vírusovej parenchýmovej Často sa vyskytuje v latentnej forme, a preto môže uniknúť pozornosti terapeutov.

Zatiaľ sa používa iba symptomatická terapia, ktorá si vyžaduje v akútnej fáze pokoj na posteli s príslušnou diétou. Spočiatku sa podávajú iba ovocné šťavy a čaj s medom. V ťažkých prípadoch sa ordinuje iba infúzna výživa a medikamentózna liečba. Popri celkovej liečbe sa podľa znášanlivosti podávajú aj liečivé čaje.

Fructus cardui Mariae Herba hyperici aa 50,0 Herba cardui benedicti 40,0

piperitae chamomillae aa 30,0

1 lyžica čajoviny na 2 poháre vriacej vody; zakryté nechať postáť 30 minút. Užíva sa po 1/2 pohári ráno nalačno a večer pred spaním.

V rekonvalescencii, prvé dva roky po prekonaní hepatitídy, sa podávajú kombinácie drog. Výhodné je však ich striedanie, najneskôr po dvoch mesiacoch.

Fructus cardui Mariae 80,0 Herba polygoni avicularis Radix graminis

urticae chamomillae aa 50,0

Flos tiliae Flos stoechados aa 30,0

z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa pije ráno nalačno a večer pred spaním.

Z priemyselne vyrábaných čajových zmesí je známy Ungolen. Tradíciu má aj podávanie inulínových rastlín, ako sú napríklad: Taraxacum

officinale, Cichorium intybus, Arctium a helenium v rozličných kombináciách.

Fructus cardui Mariae 50,0 Radix cichorii Radix taraxaci Radix graminis aa 40,0 Folium rutae Fructus foeniculi aa 10.0 2 kávové lyžičky čajoviny na 2 šálky vody; variť 10 min, rozdeliť na 2 dávky a vypiť v priebehu dňa.

Terapeuticky účinné sú aj horčinové drogy v rozličných zmesiach:

Herba centaurii Herba cardui benedicti Fructus cardui Mariae aa 50,0 Herba millefolii Radix angelicae Radix taraxaci aa 20,0

z 1 vrchovatej lyžice čajoviny na pohár vody rozdeliť na 3 dávky a vypiť 1/2 hodiny pred jedením.

V liečbe sa využíva aj čajovina so spazmolytickými a účinkami.

Folium melissae Herba hyperici Folium menthae piperitae Fructus cardui Mariae aa 50,0

z 1 lyžice čajoviny na pohár vody. Piť ráno nalačno a večer pred spaním.

Pri súčasnej obstipácii možno občas podávať

Flos lavandulae Flos calendulae Radix inulae Radix saponariae Radix angelicae Radix valerianae Radix liquiritiae Cortex frangulae aa 20,0 1 lyžica čajoviny na pohár vriacej vody. Užíva sa ráno nalačno a večer pred spaním.

Pri dyspepsiách a anorexii možno podávať:

Folium menthae piperitae trifolii fibrini

Herba centaurii Fructus cardui Mariae aa 50,0 Fructus carvi Fructus Radix rhei aa 30,0


Na zlepšenie metabolizmu a diurézy možno podať:

Folium juglandis Herba herniariae Herba cardui benedicti Fructus cardui Mariae aa 50,0 Folium salviae Fructus juniperi aa 10,0


Pri posthepatických stavoch treba prihliadať aj na celkový stav chorého a zohľadňovať aj iné súčasné okolnosti, podľa ktorých sa podávajú ďalšie drogy. Tie, ktoré sú v danom prípade kontraindikované, sa musia vynechať (napr. Fructus juniperi sa nepodáva gravidným ženám ani chorým s obličkovou poruchou).

Pri dyspeptických ťažkostiach s kolikami sa podávajú silicové rastliny (napr. Mentha piperita), prípadne rastlinné aromatiko-amará (Marrubium vulgare, Agri-

Achillea millefolium, Artemisia absinthium, Cnicus benedictus, Angelica archangelica). V liečbe dyspepsií s hnačkami sa podávajú silice s trieslovinami (napr. Rosmarinus officinalis, officinalis, urbanum, Juglans re-

Pri pretrvávajúcich pozitívnych biochemických skúškach krvi treba vždy pridávať aj drogu z rastliny Silybum marianum j. (Fructus) cardui Mariae.

Podobný postup ako pri hepatitíde a v rekonvalescencii po nej sa vyžaduje aj pri toxickej hepatóze - poškodení pečene hepatotoxickými látkami, ako sú napr. etanol, organické rozpúšťadlá a jedovaté huby (napr. phalloides s jedovatými a amatoxínmi), plesňové aflatoxíny, niektoré druhy liekov a i. Škodliviny môžu spôsobiť akútne alebo chronické poškodenie pečeňového paren-

Popri úprave životosprávy a dietetických opatreniach sa odporúčajú rovnaké

liečivé čaje ako pri hepatitíde.

HEPATIS (CIRHÓZA PEČENE)

Cirhóza pečene, ktorú charakterizujú fibrotické zmeny v pečeni s premenou lalôčikovej štruktúry a prítomnosť regeneračných uzlov i cievnych anastomóz, vzni-

ká z najrozličnejších príčin. Najčastejšie vzniká po hepatitíde, pri alkoholizme, intrahepatálnej a extrahepatálnej cholestáze, chronickej venostáze, intoxikácii he-

látkami atď. Popri celkových opatreniach, diéte a liečebnej výžive sa v terapii uplatňuje aj

fytoterapia, pričom sa podávajú rovnaké liečivé drogy ako po hepatitíde (pozri predchádzajúcu stať). Kombinácie sa doplňujú podľa aktuálneho celkového zdravotného stavu. Venostatická cirhóza pri chronickom pravokomorovom zlyhávaní si vyžaduje kardiotonickú a diuretickú liečbu. Ak cirhózu zapríčinila chronická cho-lestáza, odporúča sa (po odstránení primárnej príčiny) podávať rastlinné cholago-gá. Pri predpokladanej stagnácii zahustenej žlče sa predpisujú aj choleretiká.

Pri dyskinéze žlčových ciest možno podať napr.:

Fructus cardui Mariae Herba hyperici aa 30,0 Herba artemisiae

piperitae aa 20,0 lupuli 10,0

z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa pije po 1 pohári 2-krát denne.

Pri súčasnom zlom trávení, meteorizme a obstipácii sa môže podávať kombinácia drog:

Folium menthae piperitae 50,0 cardui Mariae 30,0

Herba marrubii Herba agrimoniae aa 20,0 Radix rhei 10,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody a užívať 2-krát denne pred jedením.

Fructus cardui Mariae Folium menthae piperitae aa 50,0 Folium melissae 30,0 Folium rosmarini 10,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody a užívať po šálke 2-krát denne 1/2 hodiny pred jedením.

Pri anorexii a pri funkčnej poruche urotraktu účinne pôsobí zmes:

Herba hyperici Folium menthae piperitae aa 30,0 Herba 20,0 Radix ononidis Folium trifolii fibrini Radix taraxaci aa 15,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody, krátko povariť a vypiť v 3 dávkach 1/2 hodiny pred jedením.

Pri súčasných žalúdočných ťažkostiach a hyperacidite možno predpísať zmes:

Herba agrimoniae Radix taraxaci

verbasci arnicae

Radix inulae aa 15,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody a nechať 15 minút stáť. Vypiť v 3 dávkach 1/2 hodiny pred jedením.

Pri obstipácii možno občas podávať aj:

Herba cardui benedicti Radix taraxaci aa 30,0 Cortex frangulae

tiliae aa 10,0 1 lyžicu čajoviny 30 minút v 1/4 1 vody. Pije sa po 1 šálke ráno a večer.

Herba marrubii Herba centaurii

piperitae

Folium juglandis aa 50,0 Cortex berberidis 40,0 Herba absinthii 30,0

z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa pije po 1 pohári ráno aj večer.

DYSKINÉZY ŽLČOVÝCH CIEST

Dyskinéza žlčových ciest predstavuje poruchu motoriky žlčníka a mimopeče-ňových žlčových ciest, pri ktorej sa narúša koordinácia kontrakcie žlčníka a relaxácie Oddiho zvierača.

Ide o funkčné ochorenie, pri ktorom má okrem medikamentóznej liečby dôležité miesto psychoterapia. Pri hyperkinetickej forme sa osvedčujú spazmolytiká a sedatíva. K drogám, ktoré majú takéto účinky, patria napríklad Radix angelicae, Herba basilici, Glandulae lupuli (prípadne Strobilus lupuli), Herba melissae, Herba majoranae, Herba passiflorae incarnatae, Flos Herba rutae, Radix valerianae. Užívajú sa buď samostatne, alebo v kombináciách, pričom sa môžu miešať silicové spazmolytické drogy so Pri hyperkinetickej forme dys-kinézy žlčových ciest sa neodporúčajú rastliny s výraznými choleretickými a gogickými účinkami, ktoré sú však terapeuticky veľmi účinné pri hypotonickej forme. K najúčinnejším patria napríklad: Radix taraxaci, Herba agrimoniae, Herba marrubii a i. Pri hypotonickej forme dyskinézy sa treba vyhnúť spazmolytickým drogám.

CHOLELITHIASIS ŽLČOVÉ KAMENE)

Žlčové kamene vznikajú predovšetkým v žlčníku, kde je až zahustená, preto v ňom za patologických podmienok vznikajú konkrementy vyzráža-

rozpustných látok z presýteného roztoku. Najčastejšími etiologickými činiteľmi sú: zmeny zloženia žlče, hromadenie žlče (stáza), zápal žlčníka a žlčových ciest.

Keďže kamene môžu vyvolať vážne komplikácie, u väčšiny pacientov sa odporúča cholecystektómia (ak nemajú vážnejšie Pri konzervatívnej liečbe je okrem úpravy životosprávy a diéty účinná aj fytoterapia. Podávajú sa pri nej najmä cholekinetické drogy, ktoré urýchľujú pohyb žlče, čím bránia jej zahus-ťovaniu a tvorbe konkrementov.

Najčastejšie sa používajú drogy s choleretickým (zlepšujú tvorbu žlče v pečeňových bunkách) a cholagogickým pôsobením (urýchľujú vylučovanie žlče do dvanástnika). Takéto účinky majú napríklad drogy: olivae, Folium Folium menthae piperitae, Radix rhei, Radix taraxaci, Herba absinthii, Herba agrimoniae, Herba marrubii, Bulbus sativi, Bulbus cepae, Herba seu Radix cicho-

rii, Radix gentianae, Radix ononidis, iridis, Herba majoranae, Herba rubi idaei, Herba origani, Herba linariae, Radix raphani,

Folium rutae, stoechados, Herba a Herba centaurii. V prípade, že u pacienta postihnutého cholelitiázou je kontraindikovaný chi

rurgický výkon, ordinujú sa liečivé Vysoký obsah vitamínu C a dobré cholekinetické účinky má napríklad aroma

tická zmes:

Herba hyperici Folium piperitae Flos chamomillae Herba violae tricoloris aa 50,0 Fructus anisi Fructus foeniculi Fructus rosae (Fructus cynosbati) aa 30,0

z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa pije 2-krát denne.

Pri zlom trávení a obstipácii sa ordinujú zmesi:

Radix taraxaci 100,0 Fructus rhamni catharticae 50,0 Fructus foeniculi 30,0 Folium rutae 20,0 Odvar z 1 lyžice čajoviny na pohár vody vypiť na noc.

Herba hyperici Folium rutae Folium menthae piperitae aa 50,0 Fructus coriandri Fructus foeniculi aa 30,0 Cortex frangulae Radix rhei aa 20,0


Na súčasné zlepšenie metabolických procesov sa môžu krátkodobo podávať kombinácie:

Herba 50,0 Radix taraxaci Radix liquiritiae Radix cichorii Radix gentianae aa 30,0 Herba absinthii 20,0

z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa užíva ráno aj večer.

Herba serpylli Herba agrimoniae Radix Herba marrubii Folium betulae Folium trifolii fibrini aa 30,0

z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa podáva ráno a večer.

Radix calami Radix taraxaci Radix graminis Herba agrimoniae Herba marrubii Herba fumariae Folium menthae piperitae aa 25,0


CHOLECYSTITIS (ZÁPAL ŽLČNÍKA) A CHOLANGOITIS (ZÁPAL ŽLČOVODOV)

Tieto ochorenia si často vyžadujú chirurgický zásah, a to tak v akútnom, ako aj chronickom štádiu. Okrem celkovej, prípadne aj antibiotickej liečby, sa ordinujú liečivé čaje. Rovnako ako pri cholelitiáze sa podávajú choleretiká a cholagogá (pozri príslušnú stať). Silice, ktoré sa nachádzajú v týchto drogách, zväčša pôsobia aj protizápalovo a mierne Bylinné čaje sa neodporúčajú iba pri akútnom zápale v hepatobiliárnej oblasti, pri ťažkom poškodení pečene, obštrukcii žlčových ciest, empyéme žlčníka a pri všetkých stavoch, pri ktorých sa zakazuje pri

výživu a tekutiny perorálnou cestou. Z vyrábaných čajovín sú známe: Thé salvat, ktorý obsahuje drogy: 10 g, Herba marrubii 25 g,

Herba agrimoniae 25 g, Radix taraxaci herba 10 g, Cortex frangulae 10 g, 10 g, Herba menthae piperitae 10 g. Popri choleretických a choleki-

netických účinkoch pôsobí aj mierne laxatívne, spazmolyticky a karminatívne. Species cholagogae Planta, ktorý obsahuje drogy: Radix inulae 10 g, Radix

rhei 15 g, Radix ononidis 15 g, Herba agrimoniae 40 g, Herba marrubii 15 g, Folium rubi idaei 5 Má choleretický, laxatívny, mierne a diuretický účinok.

Choroby obličiek a močových ciest

Obličky majú funkciu pri udržiavaní vnútornej organizmu, ktorá spočíva predovšetkým v regulácii rovnováhy elektrolytov a tekutín. Odstraňovaním nepotrebných a škodlivých metabolitov zabraňujú autointoxikácii.

Z hľadiska sekrečnej činnosti obličiek je významná tvorba renínu v juxtaglo-merulárnom systéme. Renín štiepi jeden z na angiotenzín I, ktorý sa ďalej štiepi na angiotenzín II podmieňujúci zvýšenie krvného tlaku. Angiotenzín II je najúčinnejšia vazopresorická látka. Uvoľňuje aldosterón, ktorý brzdí výdaj sodíka.

Metabolická funkcia obličiek súvisí najmä s biotransformáciou vitamínu ktorý má vplyv na distribúciu iónov kalcia a na reguláciu jeho odpadu do

Okrem medikamentóznej liečby sa pri niektorých zápalových ochoreniach

močových ciest ordinujú aj liečivé rastliny. Arctostaphyllos uva ursi pôsobí proti-bakteriálnymi metabolitmi fenolových glykozidov. Rozpad na účinné látky prebieha pri alkalickej reakcii Pri zníženom vylučovaní sodíka a chloridov sa podávajú saluretické byliny - napríklad Levisticum officinale s terapeuticky pôsobiacou silicou. Zvýšené vylučovanie moču provokujú diuretické rastliny, ako napríklad Ononis spinosa s obsahom silice a flavonoidov a Equisetum arvense i

aviculare obsahujúce najmä kyselinu kremičitú. V terapii sa uprednostňujú rastliny s požadovanými doplňujúcimi látkami (protizápalovými, spazmolytickými) v tej istej byline, prípadne kombinácie vhodných drog. Zvýšenú pozornosť treba venovať kontraindikáciám podávania drog pri niektorých stavoch (pozri špeciálnu časť pri jednotlivých rastlinách).

Základnú terapiu zápalových ochorení močových ciest predstavuje podávanie antibiotík alebo Pri ordinovaní treba vziať do úvahy aj škodlivosť použitého lieku na obličky.

Dôležitou pomocnou liečbou je fytoterapia. Drogy sa volia podľa rozsahu poruchy a štádia postihnutia obličkového parenchýmu. V akútnom štádiu (napr. pri glomerulonefritíde, nefritíde a pyelonefritíde), ale aj pri zlyhávaní obličiek sú kon-traindikované látky s dráždivými účinkami, teda silice niektorých drog. Preto sa v týchto prípadoch neodporúča podávať Fructus Fructus petroselini a i. Ak je pri vážnejšom poškodení obličiek vhodné podávanie čajovín, volia sa drogy, ktoré pôsobia čo najšetrnejšie (napr. betulae).

PYELONEPHRITIS - ZÁPAL OBLIČKOVEJ PANVIČKY A VMEDZERENÉHO OBLIČKOVÉHO TKANIVA)

Ide o zápal obličkovej panvičky so súčasným zápalom interstícia obličkovej drene bakteriálneho pôvodu. Vzniká ascendentnou, alebo hematogénnou cestou. Druhotne ho najčastejšie vyvoláva hromadenie nad prekážkou (zväčšená prostata, močové kamene, novotvary a i.). Chorobu zaraďujeme medzi tzv. intersticiál-ne nefritídy.

môže mať buď akútny priebeh s horúčkou, bolesťami a poruchou močenia, alebo sa vyvíja pomaly, plazivo a manifestuje sa až ťažkými celkovými príznakmi.

Obidve formy sa terapeuticky usilujeme ovplyvniť podaním antimikrobiálnych liekov, pričom súčasne musíme odstrániť vyvolávajúcu príčinu.

Potrebné tekutiny podávame v podobe nesladených ovocných nápojov (džúsy, ovocné šťavy). Čaje z liečivých rastlín nesmú obsahovať drogy dráždiace obličkový parenchým (napr. Fructus juniperi, Fructus petroselini, Radix, Herba, et Fructus levistici a i.). V rámci odporúčaných tekutín možno podávať Fructus cy-nosbati, Folium betulae, Radix graminis, Folium ribis nigri, Folium rubi idaei, Herba et Radix cichorii a i.

URETERITIS (ZÁPAL (ZÁPAL MOČOVÉHO MECHÚRA) A URETHRITIS (ZÁPAL MOČOVEJ RÚRY)

Zápal močovodov, močového mechúra alebo močovej rúry môže prichádzať samostatne, ale najčastejšie sa vyskytuje vo vzájomnej kombinácii, pretože infekcia sa šíri ascendentne aj per continuitatem.

Okrem ostatnej liečby sa ordinujú aj kombinácie niektorých pôsobiacich drog:

Folium uvae ursi Folium uvae ursi Herba herniariae Folium betulae

Radix liquiritiae Radix levistici Herba herniariae aa 20,0 1 lyžicu čajoviny vylúhovať niekoľko hodín v 1/2 1 1 lyžica čajoviny sa varí pol hodiny v 1/4 1 vody. vody a potom nechať vyvrieť na 1/4 1. Vypiť roz- Vypiť v priebehu dňa. delené do niekoľkých dávok v priebehu dňa.

Herba equiseti Folium uvae ursi aa 30,0

rhoeados althaeae aa 20,0

1 lyžica čajoviny sa varí v 1/2 1 vody. Pije sa viackrát v priebehu dňa.

Širší terapeutický záber na organizmus so súčasným šetrným pôsobením na obličkový parenchým majú tieto zmesi:

Herba Herba solidaginis calendulae Herba hyperici

betulae Herba violae tricoloris aa 30,0 fragariae Herba hyssopi

Cortex hyppocastani Herba spiraeae Radix liquiritiae aa 20,0 Herba equiseti aa 20,0 1 a 1/2 lyžice čajoviny na 2 poháre vody vylúhovať 1 a 1/2 lyžice čajoviny na 2 poháre vody vylúhovať cez noc. Piť teplé po 1/2 pohári denne. cez noc; po ohriatí piť po 1/2 pohári 3-krát denne.

Folium betulae Herba hederae terrestris Radix Herba polygoni avicularis aa 50,0 Herba bursae pastoris Herba asperulae Herba leonuri cardiacae aa 25,0 Herba anserinae Herba millefolii 50,0 Flos romanae

z 2 lyžíc čajoviny na 2 poháre vody sa užíva Flos aa 20,0 po 1/2 pohári po podaní antibiotík. z 2 lyžíc čajoviny na 2 poháre vody piť po

1/2 pohári 4-krát denne.

CHRONICKÉ ZÁPALY MOČOVÝCH CIEST

Pri chronických zápaloch močových ciest sa podávajú drogy s antiseptickými a silicovými účinkami, ako sú napr. Herba thymi, Herba serpylli a Herba nellae. Tieto sa často kombinujú s protibakteriálne pôsobiacimi fenolovými

ktorých štiepne produkty dezinfikujú močové cesty. Fenolové glykozidy obsahujú drogy Folium uvae ursi, Folium vitis idaeae a i. Pre predpokladané antibak-teriálne účinky sa v tejto indikácii predpisuje aj Flos callunae. Okrem toho sa bežne ordinujú trieslovinové drogy Radix Folium juglandis, Folium salviae, Cortex hyppocastani, ktoré pôsobia detoxikačne. Pri dyzurických ťažkostiach a bolestiach v močových cestách sa pridávajú spazmolytické drogy, ako napríklad: Herba chelidonii, Radix liquiritiae, Fructus coriandrii a Folium menthae Droga Flos sambuci, Herba violae tricoloris a Cortex sa podávajú na zlepšenie funkcie kapilár. Z močopudných drog sa osvedčili Herba herniariae, Radix graminis, Radix ononidis, Herba equiseti, Herba solidaginis, Herba agrimoniae, Flos cyani, Fructus phaseoli sine Folium betulae. Metabolizmus a regeneráciu podporujú drogy: Radix cichorii, Radix taraxaci, Radix bardanae, Herba polygoni avicularis, Folium urticae, Fructus cynosbati, Fructus sorbi.

vhodnosti kombinácie sa rozhoduje podľa aktuálneho zdravotného stavu. Pri nepoškodenom obličkovom parenchýme možno pridávať aj šie silice -napríklad Fructus a Radix petroselini.

Protizápalovo, močopudne a spazmolyticky pôsobí táto vina:

Folium vitis idaeae 50,0 Radix ononidis Herba equiseti Herba herniariae aa 20,0

Fructus petroselini Fructus juniperi aa 10,0

z 3 lyžíc čajoviny na 3 poháre vody sa vypije po rozdelení na 4 dávky v priebehu dňa.

Pri narušenej činnosti obličiek počas zápalového ochorenia močových ciest sa podáva zmes s miernejšími účinkami:

betulae Folium uvae ursi aa 50,0 Herba solidaginis Fructus phaseoli sine

anthyllidis Herba aa 20,0 Radix bistortae 10,0


Pri poruche priepustnosti kapilár a potrebe regeneračného pôsobenia na močové cesty sa môže podať s bohatým obsahom vitamínov:

Folium betulae 40,0 Flos Flos tiliae Flos hyppocastani aa 30,0 Cortex salicis Fructus cynosbati aa 20,0 Fructus petroselini 10,0


GLOMERULONEPHRITIS CHRONICA (CHRONICKÁ GLOMERULONEFRITÍDA) A NEFROTICKÝ SYNDRÓM

Chronická glomerulonefritída a nefrotický syndróm akéhokoľvek pôvodu si vyžadujú predovšetkým liečbu základného ochorenia; druhotné terapeutické opatrenie spočíva v prevencii proti progresii a exacerbácii základného ochorenia. Niekedy je nevyhnutné zaradenie do dialyzačného programu.

Pri dostačujúcej filtrácii možno indikovať fytoterapiu, treba sa však vyhnúť dráždivým silicovým drogám. Vhodné sú drogy s miernymi účinkami, napríklad: Folium betulae, Herba solidaginis a Herba basilici.

Pri nefrogénnej hypertenzii sa ordinuje Herba visci a Flos crataegi. Pri obličkovom postihnutí bez hypertenzie sa podáva napríklad čajovina:

Folium betulae 60,0 Herba solidaginis Herba basilici aa 20,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody a nechať 10 minút stáť; užívať po 1 šálke 3-krát denne.

Pri obličkovom postihnutí s hypertenziou sa môže podať:

Folium betulae 50,0 Herba equiseti

Herba visci 20,0 crataegi 10,0

1 lyžicu čajoviny v 1/4 1 vody nechať 8 hodín vylúhovať. Polovicu vody s bylinami zvariť a po opäť zliať; užívať po 1 šálke 3-krát denne.

Pri renálnom zlyhávaní možno - po započítaní čajoviny do celkového príjmu tekutín - podať:

betulae 40,0 Radix 30,0 Herba solidaginis 20,0 2 lyžice čajoviny variť 10 minút v 1/2 1 vody. Vypiť v priebehu dňa.

Pacienti s chronickým zlyhávaním obličiek napojení na dialýzu, prípadne peritoneálnu dialýzu, musia predovšetkým dodržiavať určenú životosprávu a diétu. Fytoterapeutickými prostriedkami sa môže pôsobiť na iné pripojené choroby, ale voda v čajovine sa musí zarátať do celkového denného príjmu tekutín. Treba dbať o to, aby obsahové látky podávaných drog neboli kontraindi-kované. Napríklad je nevyhnutné počítať so zvýšeným obsahom v niektorých drogách a vyberať také drogy, ktorých hlavné účinné zložky sa v pečeni, prípadne sa eliminujú inými ako močovými cestami (napr. sa vylučujú potom alebo dýchacími cestami).

NEPHROLITHIASIS (OBLIČKOVÉ KAMENE) A UROLITHIASIS (KAMENE V MOČOVÝCH CESTÁCH)

Močové kamienky sú produktom viacerých patofyziologických procesov v organizme. Môžu ich vyvolať infekcie močových ciest, retencia nadmerný príjem minerálnych látok, nedostatočný príjem tekutín, nedostatok vitamínu A, metabolické poruchy a poruchy vegetatívnej nervovej sústavy.

Akútne odstránenie konkrementu chirurgickou cestou sa indikuje pri zakline- alebo veľkom konkremente. Pri menších konkrementoch, ktoré sa môžu vylú

čiť prirodzenou cestou, sa volí zväčša konzervatívny postup. Zvyčajne je potrebná zmena životosprávy, príslušná diéta a dostatočný príjem tekutín. Fytoterapia má významnú úlohu nielen pri zvýšení diurézy, ale aj odstraňovaní drobných konkre-

či piesku a v prevencii ďalšieho vyzrážania solí v močových cestách. Za pomoci bylinných čajov, ale aj diéty a minerálnych vôd, sa musí buď zvyšovať, alebo znižovať pH moču (podľa zloženia kameňov).

Bežne sa pri močových kameňoch ordinujú drogy týchto rastlín: Rosa canina, Verbena officinalis, Physalis alkekengi, Rubia tinctorium, Arctium Ribes

Pri hematúrii vyvolanej poranením močových ciest posunovaným kameňom sa podávajú rastliny: Capsella bursa-pastoris, Herba violae tricoloris, Bellis perennis.

Fructus cynosbati 40,0 Herba herniariae Herba polygoni avicularis Herba millefolii

Herba equiseti uvae ursi aa 25,0 Flos sambuci aa 20,0 1 lyžica sa vylúhuje v 1/2 1 vody a potom 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody a variť 5 minút; sa pol hodiny varí. Pije sa po šálok pije sa po šálok denne.

Folium 70,0 Radix bardanae 50,0 Herba asperulae 30,0 Radix ononidis 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody a nechať 10 mi- Herba cichorii aa 25,0 nút stáť; pije sa 4-krát denne. 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody a 10 minút variť;

pije sa 5-6 šálok denne.

Pri krvácaní počas odchodu kameňa sa podávajú napríklad tieto zmesi:

Radix 60,0 Herba capsellae Herba violac tricoloris Herba urticae aa 50,0 Herba bellis percnnis aa 20,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody a nechať 10 1 lyžica čajoviny sa nechá niekoľko hodín vylúho- nút postáť. Pije sa denne. vať v 1/2 1 vody a potom sa varí 1/2 hodiny. Pije sa 2-krát denne.

Pri vyvolanej zápalmi močových ciest sa podávajú najmä drogy: Flos chamomillae, Folium salviae, Flos calendulae, Herba Flos callunae, Herba millefolii, Radix graminis, Folium plantaginis, Folium juglandis, Cortex sa-

Flos spiraeae. Pridávajú sa aj látky znižujúce priepustnosť vlásočníc, obsahujú napríklad drogy: Herba violae tricoloris a Flos sambuci.

V močových cestách sa najčastejšie vyskytujú o x a l á t o v é k a m e n e ciumoxaláty), ktorých tvorbu napomáha vyššia koncentrácia kyseliny šťaveľovej v V terapii treba zabezpečiť zvýšený prísun tekutín, aby sa pH udržiavalo v rozmedzí 6,0-6,2. Keďže pri nadmernom príjme kyseliny askorbovej môže nastať premena na kyselinu šťaveľovú, neodporúča sa ani perorálne ani parenterál-ne podávanie nefyziologických dávok vitamínu C.

Pri oxalátových kameňoch sú terapeuticky účinné zmesi:

Herba polygoni avicularis 60,0 Herba polygoni avicularis 80,0 Flos cyani 40,0 Folium betulae Flos calendulae Flos callunae aa 40,0 Herba anserinae aa 20,0 Herba solidaginis 30,0

z 3 lyžíc čajoviny na 3 poháre vody sa nechá Folium menthae piperitae vylúhovať cez noc. Vypije sa v priebehu dňa. Herba aa 20,0

z 3 lyžíc čajoviny na 3 poháre vody sa nechá vylúhovať cez noc. Vypije sa v priebehu dňa.

U r á t o v é k a m e n e sa pri vyššom pH moču (6,4-6,8) rozpúšťajú, preto sa treba dietetickými alebo medikamentóznymi prostriedkami usilovať o alkalizáciu moču.

betulae aa 40,0 sambuci aa 40,0 z 3 lyžíc na 3 a 1/2 pohára vody Radix taraxaci 30,0

rozdeliť na dávky a vypiť v priebehu dňa. Herba anserinae 20,0 z 3 lyžíc čajoviny na 3 a 1/2 pohára vody

rozdeliť na dávky a vypiť v priebehu dňa.

Folium betulae Fructus phaseoli sine Radix liquiritiae Herba equiseti Folium menthae piperitae Radix ononidis aa 20,0

z 3 lyžíc čajoviny na 3 a 1/2 pohára vody rozdeliť na dávky a vypiť v priebehu dňa.

Vznik a rast f o s f á t o v ý c h k a m e ň o v má úzky vzťah k infekcii. V liečbe sa používajú ionomeniče, pomocou ktorých sa udržiava pH

v rozmedzí 5,2-5,6. Ak pre ťažšie poškodenie obličkového parenchýmu nie sú kontraindikované čajové zmesi, predpisujú sa drogy s obsahom silice.

Herba equiseti Folium urticae 80,0 Folium menthae piperitae Flos spiraeae Fructus phaseoli sine semine Fructus petroselini Herba herniariae aa 30,0 Radix ononidis Herba Folium rosmarini 15,0 Fructus juniperi aa 20,0 zo 4 lyžíc čajoviny na 1 1 vody rozdeliť na

zo 4 lyžíc čajoviny na 1 1 vody rozdeliť na 4 dávky a vypiť v priebehu dňa. 4 dávky a vypiť v priebehu dňa.

Miernejšie účinky má kombinácia:

Folium betulae Fructus phaseoli sine semine aa 50,0 Herba violae tricoloris Cortex salicis Herba serpylli Flos callunae aa 30,0

zo 4 lyžíc čajoviny na 1 1 vody rozdeliť na 4 dávky a vypiť v priebehu dňa.

Z terapeutického hľadiska sa najťažšie ovplyvňujú k a m e n e . Liečebnými opatreniami sa treba usilovať o alkalizáciu moču na pH v rozmedzí 7,5-8,0. Okrem úpravy životosprávy a diéty sa odporúčajú čajoviny:

Folium vitis idaeae 50,0 Folium uvae ursi Radix liquiritiae Folium vitis idaeae aa 30,0 Flos anthyllidis Folium Cortex salicis aa 30,0 Folium plantaginis aa 20,0 Folium betulae Radix taraxaci Radix saponariae aa 20,0 Radix graminis aa 10,0 3 vrchovaté lyžice čajoviny na 4 poháre vody ne- 3 vrchovaté lyžice čajoviny na 4 poháre vody nechať vylúhovať cez noc; ohriať a po rozdelení chať vylúhovať cez noc; ohriať a po rozdelení na 4 dávky vypiť v priebehu dňa. na 4 dávky vypiť v priebehu dňa.

Po vymočení solitárneho kameňa, alebo po operačnom odstránení väčšieho konkrementu je nevyhnutné dodržiavanie správnej životosprávy a cielenej diéty, ako aj preventívne užívanie liečivých

Močopudne a salureticky pôsobia drogy: Herba herniariae, betulae, cyani, Fructus phaseoli sine Fructus petroselini, Radix graminis, Her

ba equiseti, Fructus sambuci. Na zlepšenie odolnosti stien tepničiek sa pridávajú Flos sambuci a Herba violae tricoloris, pri bolestivých kŕčoch v močových cestách aj Radix Folium menthae Fructus coriandri a Herba chelido-nii. Tradične sa pridávajú aj metabolické drogy, ako napríklad: Radix bardanae, Radix taraxaci, Folium urticae, Herba polygoni avicularis, Folium fragariae a i.

Preventívne sa proti močovým kameňom podávajú drogy: Flos sambuci Radix graminis Folium urticae Herba hyperici aa 30,0 Herba equiseti Folium fragariae Radix bardanae Radix liquiritiae aa 20,0 Herba asperulae aa 20,0 Radix ononidis 10,0

z 1/2 lyžice čajoviny na 2/3 pohára vody sa z 1/2 lyžice čajoviny na 2/3 pohára vody sa užíva 3-krát denne medzi jedlami. užíva 3-krát denne medzi jedením. Fructus cynosbati Folium betulae aa 40,0 Herba herniariae 30,0 Herba violae tricoloris Radix taraxaci aa 20,0

z 1/2 lyžice čajoviny na 2/3 pohára vody sa užíva 3-krát denne medzi jedením.

PROSTRIEDKY)

prostriedky sa terapeuticky využívajú pri zníženej renálnej funkcii a pri retencii tekutín v organizme. Často sa však podávajú aj pri chorobách, ktoré nesúvisia s obličkami alebo močovými cestami. Sú doplnkovým liekom pri srdcovej nedostatočnosti, pečeňovej cirhóze, hypertenzii, hyperkaliémii atď.

V prípadoch, keď sa nevyžaduje urgentný zásah (napr. pri edéme pľúc alebo mozgu) a keď sú kontraindikované medikamentózne podávajú sa s úspechom rastliny.

Diuretické drogy sa pridávajú do zmesí, ktoré zlepšujú látkovú premenu a celkovo povzbudzujú organizmus.

Medzi najznámejšie patria aj drogy s p u r í n o v ý m i Nachádzajú sa v rastlinách: Coffea arabica, acuminata, paraguensis (droga Paullina cupata (s obsahom kofeínu), Thea sinensis (s obsahom kofeínu) a Theobroma cacao, kde je málo kofeínu, ale veľa

S i l i c o v é r a s t l i n y dráždia obličkový Pri nepoškodenom funkčnom obličkovom parenchýme sa môžu podávať v terapeutických dávkach. K najúčinnejším, ale pri porušenej filtrácii (napr. pri

kontraindikovaným rastlinám patria: Petroselinum crispum, graveolens, Juniperus communis, Levisticum officinale.

Oveľa miernejšie na obličky pôsobia silicové rastliny hortensis,

Anethum graveolens, Daucus carota, Erigeron canaden-sis, Acorus calamus, Dictamus Armoratia rusticana a i.

r a s t l i n y , ktoré nedráždia aparát, reprezentujú napríklad: Betula pendula, Saponaria officinalis, Glycyrrhiza Primula veris, Ononis spinosa, Galega officinalis a ebulus.

Na zvýšenie diurézy sa podávajú aj rastliny s obsahom k y s e l i n y Patria k nim: Equisetum arvense, Galeopsis grandiflora, Polygonum avicu-

Phaseolus vulgaris, Elytrigia repens a i. Diuretické účinky majú aj s o l i d r a s l í k a . Obsahujú ich napríklad rastliny

Taraxacum officinale, Elytrigia repens, Radix cichorii, Betula pendula, Glechoma hederacea.

Pri niektorých chorobách sa zvýšenie diurézy podporuje aj nepriamo, a to pôsobením na vyvolávajúcu príčinu - napríklad podávaním kardiotoník pri zlyhávaní kardiocirkulárnej funkcie, hepatoprotektív pri cirhóze pečene a pod.

S prihliadnutím na celkový zdravotný stav sa môžu ordinovať diuretické čajo-viny:

Fructus juniperi 50,0 Radix levistici Radix ononidis aa 15,0 Radix liquiritiae 10,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody a nechať 10 minút stáť: užíva sa po 2-3 šálky denne.

Diureticky pôsobí aj zmes s obsahom kyseliny

Herba polygoni avicularis 50,0 Herba equiseti Herba galeopsidis 20,0 1 lyžicu čajoviny variť v 1/2 1 vody, kým nevyvrie na polovicu. Vypiť v priebehu dňa.

Dráždivé účinky na obličkový parenchým má silicová zmes:

Fructus petroselini Fructus dauci Fructus carvi Fructus anisi aa 25,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody a nechať 10 minút stáť. Užíva sa po 3 šálky denne.

Obličky šetrí čaj, ktorý sa pripraví zo saponínových drog:

betulae 100,0 1 lyžicu drogy obariť 1/4 1 vody a nechať 10 minút stáť; pije sa 2-3-krát denne.

Folium betulae 60,0 Radix ononidis Radix saponariae aa 20,0 1 lyžicu čajoviny nechať hodín vylúhovať v 1/4 1 vody a potom 10 minút variť; užíva sa po 1-2 šálky ráno.

Všetky druhy drog s diuretickým pôsobením obsahuje kombinácia:

sambuci Fructus phaseoli sine Radix petroselini

rosmarini Herba equiseti aa 20,0 1 lyžicu čajoviny variť v 1/2 1 vody, kým nevyvrie na polovicu; užíva sa po 2-3 šálky denne.

Mierne účinky má kombinácia drog bez obsahu silíc:

Folium betulae 40,0 equiseti

Herba polygoni avicularis aa 30,0 1 lyžicu čajoviny variť 30 minút v 1/2 1 vody; pije sa 3-krát denne.

Terapeuticky účinné sú aj kombinácie:

Radix valerianae Folium betulae 30,0 Herba Herba equiseti 20,0 Herba hyperici aa 20,0 Radix ononidis Folium menthae piperitae 15,0 Herba urticae

z 1 lyžice čajoviny na šálku vody sa pije 2- Herba millefolii 3-krát denne. Fructus aa 10,0

z 1 lyžice čajoviny na šálku vody sa pije denne.

Kombináciou diuretických drog s priaznivým vplyvom na metabolizmus je:

Folium betulae 30,0 Radix graminis 50,0 Herba equiseti 20,0 Radix taraxaci Fructus juniperi Radix cichorii aa 25,0 Herba millefolii 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody a 10 minút variť; Radix ononidis užíva sa 2-3-krát denne. Folium urticae aa 10,0 1 lyžicu čajoviny obariť v 1/4 1 vody a nechať 15 minút stáť; užíva sa po 2-3 šálky denne.

Choroby dýchacích ústrojov

Dýchacie orgány zabezpečujú predovšetkým príjem vzdušného kyslíka a vylučovanie niektorých plynov (najmä oxidu uhličitého). Za 24 hodín prejde dýchacími cestami 10 000 litrov vzduchu.

Pri liečbe chorôb dýchacích ciest má už dávnu tradíciu fytoterapia. V časoch, keď lekárska veda nemala k dispozícii spoľahlivé vyšetrovacie metódy, opierala sa diagnostika i terapia o ľahko zistiteľné príznaky, z ktorých je najvýznamnejší kašeľ.

(kašeľ) najčastejšie vyvolávajú choroby horných alebo dolných dýchacích ciest, zriedkavejšie ochorenia pohrudnice a medzipľúcia. Okrem toho môže kašeľ sprevádzať aj srdcové choroby, nervové poruchy a pod.

Pri suchom zápale dýchacích ciest, zápale pohrudnice, nebezpečenstve krvácania z pľúc a pri iných chorobách bez expektorácie, je vhodné kašľový reflex tlmiť. Medzi základné a n t i t u s i k á zaraďujeme ópiový alkaloid kodeín, ktorý pôsobí

na centrum pre kašeľ v mieche. Antitusiká sa nesmú podávať pri viaznúcej expektorácii, predovšetkým pri pokročilejšom štádiu obštrukčnej bron-

choroby. Pri zápale dýchacích ciest sa podávajú e x p e k t o r a n c i á - t . j. lieky na pod

porenie tvorby a vylučovania ochranných hlienov. Farmakodynamika ich účinnosti je rozličná. Pôsobením na sliznicu žalúdka sa aktivuje reflex vracania, ktorý nervovou cestou vyvoláva vylučovanie sekrétov v prieduškách. Dráždenie však nesmie byť také silné, aby mal pacient pocit nevoľnosti. Dlhodobejšie podávanie expekto-rancií sa neodporúča, pretože znižujú chuť do jedenia. Drogy s expektoračnými účinkami - napríklad Radix ipecacuanhae, Radix violae, asari radicibus a iné - nepriaznivo ovplyvňujú choroby žalúdka.

Prostredníctvom sliznice žalúdka pôsobia aj s a p o n í n o v é d r o g y , ktoré však na rozdiel od expektorancií chuť do jedenia. Znižovaním povrchového napätia rozrušujú ochranné hlieny, pričom odokryjú povrchové bunky a vystavia ich priamemu dráždeniu. Vo veľkých dávkach vyvolávajú vracanie a krvácanie zo sliznice žalúdka. Preniknutie väčšieho množstva saponínov do krvi môže zapríčiniť rozpad červených krviniek. Expektoračné účinky majú tieto saponínové drogy: Radix saponariae, Radix liquiritiae, Radix primulae, Herba veronicae, Radix gypsophilae a i.

Vylučovaním éterického pôsobia s i l i c o v é d r o g y na epitel dýchacích ciest, kde miernym dráždením vyvolávajú výdatnejšiu sekréciu. Súčasne zrýchľujú pohyb riasiniek, a tým zlepšujú posunovanie sekrétov. Dezinfekčnými účinkami

pôsobia priamo na zapálenú sliznicu. Expektoračne, sekretomotoricky a antiseptic pôsobia drogy: Bulbus cepae, Bulbus sativi, Fructus anisi, Fructus foeniculi,

melissae, Herba majoranae, Herba origani, Herba serpylli, Herba seu Fo- Terapeuticky ešte účinnejšie sú jarné výhonky z týchto ihličnatých stro

mov: Pinus silvestris, Pinus Abies Picea excelsa, decidua. Ich silice sú (pri primerane dlhej expozícii) vhodnejšie na inhalácie. Pri vnútornom užívaní však môžu poškodiť obličkový parenchým. Rovnako nebezpečné je aj ich vonkajšie použitie cez kožu), pretože pri vstrebávaní sa krvným obehom dostanú aj do vylučovacích orgánov.

Pri dráždivom zápale horných dýchacích ciest sa predpisujú aj é ktoré v kontakte so zapálenou a podráždenou sliznicou tlmia senzitívne

nervové zakončenia, čím zmierňujú kašľový reflex. K bežným mucilaginóznym (slí drogám patria: Radix, Folium et althaeae, Folium et

rhoeados, Folium plantaginis, Lichen islandicus a i. Pre vhodné spektrum účinných látok sa samostatne užívajú: Flos verbasci,

Herba veronicae, Flos plantaginis. Podľa aktuálneho stavu chorého sa predpisujú čajoviny v roz

manitých kombináciách:

Flos Flos tiliae Flos Flos verbasci Flos aa 20,0 Odvar z lyžice čajoviny na šálku vody sa užíva 3-krát denne.

Herba polygalae Fructus foeniculi Fructus anisi Herba melissae aa 20,0 Odvar z jednej lyžice čajoviny na 2 poháre vody vypiť v priebehu dňa.

Radix althaeae Herba hyssopi aa 20,0 Herba veronicae Folium menthae piperitae aa 10,0 Flos verbasci Lichen islandicus Fructus foeniculi Fructus anisi aa 5,0 Odvar z jednej lyžice čajoviny na pohár vody sa užíva 3-4-krát denne.

Radix Herba thymi Herba hyperici Folium urticae Folium plantaginis aa 20,0 Odvar z 1 lyžice čajoviny na šálku vody sa užíva niekoľkokrát denne.

Radix liquiritiae 25,0 Radix althaeae Herba thymi Folium althaeae Flos malvae Flos verbasci aa 10,0 Fructus anisi 5,0 Odvar z jednej kávovej lyžičky čajoviny na pohár vody sa užíva 3-5-krát denne.

Radix liquiritiae Folium menthae piperitae Radix althaeae Folium plantaginis aa 25,0 Odvar z jednej lyžice čajoviny na šálku vody sa užíva 3-5-krát denne.

Herba Herba galeopsidis

aa 20,0 Odvar z 1 lyžice na pohár vody sa užíva 3-4-krát denne.

Priemyselne sa vyrábajú čajoviny Species pectorales Planta a F e b r i s (pyrexia; horúčka) je bežným patologickým príznakom pri akútnych

zápalových ochoreniach dýchacích orgánov, infekčných chorobách, niektorých ko- a pri rozličných iných chorobách.

Okrem pokoja na posteli, výdatného prísunu tekutín, prípadne príslušnej medikamentóznej liečby, sa osvedčujú aj drogy s a n t i p y r e t i c k ý m p ô s o b e -n í m. Ide najmä o drogy s obsahom glykozidu salicínu (napr. Cortex salicis), alebo s inými (napr. spiraeae). Antipyretické pôsobenie sa pripisuje aj plodom maliny (Fructus rubi idaei aj Sirupus rubi idaei).

Antipyretické účinky majú Okrem spomínaných drog sú to aj drogy Flos sambuci a Flos tiliae.

V zmesi sa podávajú napr.:

Flos 40,0 Flos tiliae Flos sambuci aa 30,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody; užívať po 2 šálky denne.

Flos tiliae Flos sambuci Herba millefolii aa 20,0 Folium trifolii fibrini Radix carlinae acaulis aa 15,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody; užívať po 2 šálky denne.

potných žliaz podporujú aj niektoré silicové rastliny, ako napríklad: Origanum vulgare, Majorana hortensis, Angelica archangelica, Acorus calamus a Juniperus communis. Diaforeticky pôsobia aj saponínové rastliny: Primula veris, Primula elatior a Viola tricolor.

Potopudné účinky má napríklad čajovina:

Flos spiraeae Radix archangelicae aa 15,0 Flos tiliae Herba veronicae Herba menthae piperitae aa 20,0 Flos sambuci 30,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody; vypiť v priebehu niekoľkých hodín.

Antipyretické a diaforetické drogy sa pri horúčkach sprevádzajúcich zápalové ochorenia dýchacích ciest kombinujú s expektoračnými, mucilaginóznymi alebo podľa potreby aj s inými drogami.

Farmaceutický priemysel dodáva na trh diaforetickú čajovinu Fyterol.

RHINITIS ACUTA (AKÚTNA INFEKČNÁ NÁDCHA)

Akútna nádcha je vírusové ochorenie nosohltana s inkubačnou dobou 18-72 hodín. Sprevádzajú ju celkové príznaky.

Terapeuticky účinná je lokálna aplikácia adstringentných a dezinfekčných kvapiek. V začiatočnom štádiu pôsobí šťava z čerstvej cibule, ktorá sa na vatovom tampóne nanáša na nosovú sliznicu. Pri celkovej liečbe sa podávajú kombinácie antipyretických, diaforetických, prípadne mucilaginóznych drog. Na kloktanie sa môže použiť aj zmes:

10,0 Fructus foeniculi Fructus anisi aa 5,0

z 2 kávových lyžičiek čajoviny na pohár vody.

RHINITIS CHRONICA (CHRONICKÁ NÁDCHA)

Chronickú nádchu charakterizuje mierny opuch sliznice a zvýšená produkcia hlienovohnisového sekrétu. Niekedy sa vyskytuje chronická nádcha aj v tzv. suchej forme (bez sekrécie). Pri dlhodobom zápale s hypertrofiou sliznice sa ordinujú aj inhalácie silicami (napr. preparátom Inhalol Pini). Liečba atrofických zápalov spočíva v inhalácii minerálnymi vodami a sprayom teplého fyziologického roztoku, v ktorom liečivo pôsobia výluhy mucilaginóznych drog (napr. z Folium plantaginis). Liečbu obidvoch foriem podporuje jednak celkové povzbudenie organizmu, zdravá životospráva a otužovanie, jednak kúry divorastúcimi bylinami v podobe šalátov alebo metabolických čajovín.

RHINITIS VASOMOTORICA (VAZOMOTORICKÁ NÁDCHA) A RHINITIS POLLINOSA (PEĽOVÁ NÁDCHA)

Obidve tieto formy nádchy sú prejavom alergickej reakcie organizmu na vyvolávajúce podnety.

Okrem základnej liečby, ktorá spočíva v ochrane pred alergénmi, užívaní antihistaminík a desenzibilizačnej terapii, sa osvedčujú aj rastlinné drogy.

LARYNGITIS ACUTA (AKÚTNY HRTANA)

Rozlišujeme alebo k r u s t ó z n y a k ú t n y z á p a l h r t a -n a. Môže vzniknúť ako primárne ochorenie a descendentne zostúpiť do nižších oblastí dýchacích ciest, alebo ascendentne vystúpiť pri infekcii dýchacích ciest. Prejavuje sa hypofóniou až afóniou.

Okrem v niektorých prípadoch aj antibiotickej liečby sa pri doliečo-vaní odporúčajú inhalácie minerálnymi vodami. Podľa klinického stavu sa s úspechom podávajú rastlinné lieky so silicami alebo slizom (pozri stať Tussis).

LARYNGITIS CHRONICA (CHRONICKÝ ZÁPAL HRTANA)

Chronický zápal hrtana sa vyvíja buď z akútnej laringitídy, alebo je od začiatku zdĺhavý. Môže sa vyskytovať v alebo atrofickej forme.

Okrem hlasovej hygieny a odstránenia dráždidiel (exhaláty, tabakizmus) je terapeuticky účinná aj inhalačno-klimatická liečba. Do inhalácií s alkalicko-muriatic-

a sírnatými minerálnymi vodami sa pridávajú aj výluhy zo silicových drog (pri hypertrofickej forme), alebo slizových drog (pri atrofickej forme).

TRACHEOBRONCHITIS (ZÁPAL PRIEDUŠNICE A PRIEDUŠIEK)

Ide o akútne zápalové ochorenie sliznice tracheobronchiálneho stromu, ktoré v akútnej alebo chronickej forme vzniká najčastejšie descendentnou infekciou z nosohltana, prípadne z hrtana.

Pri tracheobronchitíde bakteriálneho pôvodu sa ordinuje cielená antibiotická liečba. Z rastlinných liekov sa v akútnom štádiu s horúčkou osvedčujú antipyretické a diaforetické drogy (pozri stať Pri suchom sa pridávajú zmäkčujúce, mucilaginózne drogy. Na zlepšenie expektorácie sa podávajú silicové drogy. Farmaceutický priemysel dodáva na trh hotovú čaj Species Pectorales Planta (pozri aj stať Tussis).

BRONCHITIS CHRONICA (CHRONICKÝ ZÁPAL PRIEDUŠIEK)

Chronická bronchitída je definovaná ako trvalé alebo opakovane sa vyskytujúce abnormálne zvýšenie mukóznej sekrécie priedušiek. Vyskytuje sa v jednoduchej forme s produktívnym ďalej ako opakujúca sa alebo trvalá infekcia a ako ireverzibilná obštrukčná porucha (s emfyzémom aj bez neho). Okrem kašľa je pozoruhodná námahová dýchavica.

Liečba závisí od štádia ochorenia. Pri infekcii sa indikuje cielená antibiotická, prípadne chemoterapeutická liečba. V terapii formy sa osvedčuje podávanie rastlinného katecholamínu efedrínu (sympatikomimetikum). Na zlepšenie expektorácie a sekretomotoriky sa podávajú predovšetkým silicové drogy, ktoré vhodne hustejšie hlieny (pozri stať Tussis). Aplikujú sa aj inhalácie s kalicko-muriatickými minerálnymi vodami.

Na inhaláciu slúžia silice: terebinthinae, eucalypti, pini pumilionis, prípadne ich kombinácie:

Oleum pini silvestris Oleum pini pumilionis Oleum eucalypti Oleum terebinthinae Camphora aa 5,0 Na inhaláciu.

Mentholi 0,5 Oleum pini pumilionis 2,0 Oleum eucalypti 5,0 Spiritus dilutus 10,0 Na inhaláciu.

Podobné účinky má farmaceutický prípravok Inhalol Pini. Kombinácie izolovaných silíc sa musia na inhaláciu riediť vodným roztokom,

rastlinným výluhom alebo minerálkou (napr. Vincentkou). Zmesi rozpustené v alkohole sa ďalej riedia v pomere 1:20 až 1:40. Na vdychovanie sa používa roztok ohriaty na 37

s éterickými olejmi sa nesmú aplikovať dlhodobo (maximálne 14 dní), aby nespôsobili atrofiu slizníc dýchacích ciest.

V terapii je dôležitá úprava celkovej životosprávy a pobyt v čistom prostredí bez cigaretového dymu a ostatných škodlivých exhalátov.

ASTHMA BRONCHIALE (PRIEDUŠKOVÝ ZÁDUCH)

astma je charakterizovaná zvýšenou dráždivosťou trachey a bron-chov na rozličné stimuly. Vzniká u vnímavých jedincov opuchom sliznice priedušiek, tvorbou väzkého hlienu a spazmom hladkého svalstva priedušničiek a ako reakcia na niektorú vnútornú alebo vonkajšiu škodlivinu. Prejavuje sa záchvatmi dý-chavice s a s piskotmi.

Okrem základnej prípadne aj inej medikamentóznej liečby a celkovej úpravy životosprávy sa osvedčuje aj fytoterapia. Terapeuticky účinné sú predovšetkým látky z rastliny Ephedra distachya, ale aj z Atropa Datu-ra stramonium a Hyoscyamus niger.

V praxi sa často predpisuje kombinácia:

Tinctura stramonii Tinctura lobeliae aa 10,0

jodatum 2,0 Ephedrinium hydrochloricum Užíva sa 3-krát denne, alebo po 30 kvapiek pri záchvate.

Tinctura stramonii Tinctura belladonnae aa 5,0 Tinctura lobeliae 3,0 Extractum primulae fluidi ad 30,0 Užíva sa 3-krát denne, alebo po 30 kvapiek pri záchvate.

V rozličných kombináciách podávaných pri bronchiálnej astme sa nachádzajú drogy s expektoračným, sekretolytickým, sekretomotorickým, antialergickým, se-

ale predovšetkým s bronchodilatačným účinkom. Niektoré sa indikujú na základe praktických skúseností aj keď sa ich terapeutický účinok nedá jednoznačne vysvetliť.

plantaginis

silvcstris lavandulae aa 25,0

Odvar z 1 kávovej lyžičky čajoviny na šálku vody užívať niekoľkokrát denne.

Herba primulae radice Folium plantaginis

aa 25,0 Odvar z 3 kávových lyžičiek čajoviny na pohár vody sa pije po 1 šálke 3-krát denne.

Radix valerianae Herba menthae piperitae aa 10,0 Herba millefolii 30,0 Odvar z 1 lyžičky čajoviny na šálku vody sa užíva 3-krát denne.

Folium rutae graveolentis 20,0 Radix Herba anserinae aa 40,0 Odvar z 1 lyžice čajoviny na šálku vody sa užíva po 2-3 šálky denne.

sa podávajú aj metabolické zmesi:

rubi idaei ribis nigri

Folium betulae aa 25,0 1 lyžicu obariť 1/4 1 vody a nechať 10 minút vylúhovať; užíva sa po 2 šálky denne.

Herba millefolii Radix graminis Radix taraxaci Radix cichorii aa 25,0 1 lyžicu čajoviny nechať vylúhovať 1/2 hodiny v 1/4 1 vody a 5 minút povariť; užíva sa 2-krát

Tzv. kremičitý čaj:

Herba polygoni avicularis 50,0 Herba equiseti 35,0 Herba galeopsidis 15,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody a nechať 10 minút vylúhovať; užíva sa 2-krát denne.

PNEUMÓNIA PĽÚC)

Pneumónia je zápalové ochorenie pľúcneho parenchýmu s charakteristickým zápalom postihujúcim alveoly celého laloka. Môže mať rozličný pôvod a odlišný priebeh. Najčastejšie vzniká descendentnou infekciou z horných dýchacích ciest.

U dlho ležiacich pacientov, pri pooperačných a poúrazových stavoch, ale predovšetkým u starších pacientov sa často pod touto nesprávne určenou diagnózou skrýva nerozpoznaná embólia do pľúcneho riečišťa.

Pri pneumóniách vírusového, ale aj iného pôvodu so sekundárnou superinfek-ciou je nevyhnutná antibiotická liečba. Medikamentóznu liečbu účinne podporujú drogy s expektoračným pôsobením (pozri stať Tussis).

TUBERCULOSIS (PĽÚCNA TUBERKULÓZA)

Tuberkulóza je choroba vyvolaná Kochovým bacilom (Mycobacterium tuber- zriedkavejšie Mycobacterium bovis). Infekcia sa môže manifestovať na roz

ličných orgánoch, ale najčastejšie sa vyskytuje v dýchacích orgánoch. V minulosti bola častou príčinou smrti aj u mladých ľudí. Vďaka rozsiahlym protiepidemickým opatreniam je však dnes už na ústupe.

Pri prepuknutí ochorenia sú účinné antibiotiká s antituberkulotickým pôsobením (streptomycín) a chemoterapeutiká. Rastlinný pôvod má antituberkuloticky pôsobiaci hydrocarpi chaulmoograe - čaulmugrový olej), ktorý pochádza zo semien rastliny Hydrocarpus kurzii, ale aj z iných druhov tohto rodu a čeľade Flacourtiaceae. V oleji sa nachádzajú glyceridy kyseliny hydrokarpovej a ktoré in vitro pôsobia toxicky na Mycobacterium tuber-culosis (aj na Mycobacterium leprae) aj pri zriedení 1:200 000. Pre silnú dráždivosť oleja sa používajú etylestery uvedených mastných kyselín, ktoré sa aplikujú paren-terálne.

V závislosti od štádia choroby sa ako pomocný liek podávajú expektoranciá, pri nebezpečenstve hemoptýzy aj antitusiká. Už tradične sa po

užívajú rastlinné drogy: Herba Herba equiseti, rhoeados, Herba galeopsidis, Radix Radix et inulae, Lichen islandicus,

Herba polygoni, Flos silvestris, Herba urticae, Herba veronicae a i. Pri výbere zmesi sa zohľadňujú aj iné súčasné choroby.

(ZÁPAL POHRUDNICE)

Pleuritída je časté zápalové ochorenie, ktoré môže prebiehať buď v suchej forme (sicca), alebo ako exsudatívna pleuritída s výpotkom. Vyskytuje sa sekundárne pri pľúcnej tuberkulóze alebo pri zápale pľúc.

Pri neproduktívnom dráždení na kašeľ s bolesťami, ktoré sú výrazné najmä pri suchom zápale pohrudnice, treba ordinovať antitusiká (napr. kodeín a jeho gy). Okrem základnej liečby primárneho ochorenia sa môžu podávať aj protizápa-

pôsobiace drogy, ako sú Cortex salicis a Flos spiraeae. Subjektívny pocit úľavy sa dosiahne vtieraním silice do kože na postihnutej strane, ktorá pri povrchovom podráždení kože vyvoláva analgézu.

pini eucalypti aa 5,0

Oleum terebinthinae 20,0 Oleum camphorae ad 60,0

kvapiek vtierať do kože 2-krát denne.

Oleum terebinthinae Vaselinum aa 10,0 Lanolinum 20,0 Postihnutú stranu natierať 2-krát denne.

V tejto indikácii sa používajú aj ďalšie silice. Niektoré silice však po vstrebaní prostredníctvom krvného obehu môžu podráždiť obličkový parenchým, prípadne vyvolať poruchy centrálnej nervovej sústavy (napr. Oleum terebinthinae). Preto treba dbať na to, aby sa nepoužívali v neprimeranom množstve a pri vážnom poškodení obličiek alebo pri poškodení nervovej sústavy.

Srdcovocievne choroby

Cirkulácia krvi zabezpečuje distribúciu potrebných živín, stavebných látok, hormónov, tekutín i kyslíka do tkanív a buniek organizmu. Súčasne odplavuje nežiadúce látky a metabolity do orgánov, kde nastáva ich detoxikácia alebo eliminácia. Krvná cirkulácia podmieňuje aj termoregulačné procesy.

Nedostatočnosť krvného prietoku sa prejaví buď lokálne (ak ide o ohraničenú chorobu niektorých tepien alebo žíl), alebo aj celkovými príznakmi (ak ide o srdcovú nedostatočnosť, prípadne ochorenie s generalizovaným cievnym postihnutím). Klinické príznaky sú pritom osobitne výrazné na niektorých orgánových systémoch.

INSUFICIENTIA CORDIS ET CHRONICA (AKÚTNA A CHRONICKÁ SRDCOVÁ NEDOSTATOČNOSŤ)

Srdcová nedostatočnosť je zlyhanie obehu, ktorého prvotnou príčinou je vždy zlyhávanie srdca ako ústrednej obehovej pumpy s postupným vyčerpaním srdcových a kardiovaskulárnych rezerv.

Náhla aj dlhotrvajúca nedostatočnosť je výsledný klinický obraz vyvolaný rozličnými príčinami (chlopňovými chybami, metabolickými poruchami myokardu, ischemickou chorobou srdca a pod.). Okrem kauzálnej liečby namierenej proti vyvolávajúcemu chorobnému agensu je potrebné predovšetkým obnoviť zlyhávajúcu cirkuláciu vhodnými kardiotonikami. Na zlepšenie činnosti srdcového svalu sú najúčinnejšie lieky rastlinného pôvodu, ktoré pochádzajú z materských rastlín: Strophantus gratus (prípadne S. S. hispidus, S. sus), Acocanthera ouabaio, Digitalis lanata (prípadne D. purpurea, D. D. grandiflora), Urginea maritima, oleander, Adonis vernalis, Convalaria majalis a i. Obsahujú účinné steroly (steríny) a srdcové glykozidy (kardenolidy). Ordinujú sa v štandardizovaných prípravkoch.

O u a b a i n u m (g-strophanthinum; strofantín) je glykozid s intenzívnym ino-tropným účinkom a s veľmi rýchlym kardiotonickým nástupom bez nebezpečenstva kumulácie. Pri perorálnom podaní sa prakticky nevstrebáva, preto sa podáva intravenózne. Indikuje sa pri akútnom alebo pravokomorovom kardiálnom zlyhaní so sínusovým rytmom alebo so supraventrikulárnou arytmiou, ktoré nebolo dosial liečené digitalisovými prípravkami. Môže sa podávať len pri neporušenom obličkovom parenchýme.

Podávanie strofantínu je účinné pri zlyhávajúcich nehypertrofických myokardoch a pri zlyhávaní s nezrýchleným alebo pomalým rytmom (prípadne pri AV blokádach), ak nie je nevyhnutná

Kontraindikované je ordinovanie strofantínu pri digitalisovej intoxikácii, komorovej tachykardii (pri čerstvom srdcovom infarkte) a hypertrofickej patii s obštrukciou. Rovnako sa zakazuje jeho podávanie pri pretrvávaní účinkov iných digitalisových prípravkov z predchádzajúcej liečby. Okrem toho sa neodporúča pri insuficiencii ani na udržiavaciu liečbu.

Náš farmaceutický priemysel vyrába prípravok Strophanthin-g Spofa, ktorý obsahuje 0,25 mg strofantínu (g-strophanthinum) v 1 ampulke po 1 ml.

L a n a t o s i d u m C (lanátozid C) je digitalisový glykozid s rýchlym nástupom účinku aj s rýchlou elimináciou. Pri jeho podávaní nehrozí nebezpečenstvo kumulácie. Z čreva sa vstrebáva iba 40 % účinnej obsahovej látky. Pri intravenóznom podaní je nástup účinku veľmi rýchly (5-15 minút), len o trochu pomalší ako pri strofa tíne. V liečbe srdcovej dekompenzácie sa upúšťa od perorálneho podávania lanátozidu C a prednosť dostáva jeho intravenózna aplikácia.

Najčastejšie sa indikuje pri akútnom aj chronickom alebo pravokomorovom myokardiálnom zlyhávaní s extravazálnym hromadením tekutín (alebo aj bez neho). Okrem toho sa podáva pri sínusovom rytme alebo pri supra-

arytmii. Terapeuticky účinná je intravenózna aplikácia pri zlyhávaní srdcového svalu, zapríčinenom tachykar-

a tachyarytmiami. Pri stavoch, ktoré nie sú urgentné, ho možno podať aj in-tramuskulárne. Podanie lanátozidu sa osvedčilo aj pri zlyhaní s normálnou alebo pomalou akciou u detí. Pri indikovaní pacientom vo veku nad 65 rokov a pri renálnej insuficiencii, keď sa dávky majú primerane znižovať (o štvrtinu aj viac) pri eliminácii účinnej látky treba počítať so spomalenou glomerulárnou filtráciou.

Absolútnou kontraindikáciou je digitalisová intoxikácia, komorová tachykar-dia pri čerstvom srdcovom infarkte a hypertrofická kardiomyopatia s obštrukciou. Pri zhoršenom vstrebávaní z tráviaceho traktu (pri črevných chorobách, portálnej hypertenzii a pod.) sa neodporúča perorálne podávanie lanátozidu.

Prípravok Lanatosid C Spofa dražé obsahuje 0,000 25 g lanátozidu C; v roztoku to isté množstvo v 1 ml (= 40 kvapiek). Parenterálne sa používajú ampulky po 2 ml s obsahom 0,000 4 g dezlanátozidu (desacetyllanatosidum) C.

D i g o x i n u m (digoxín) je kardiotonikum so stredne rýchlym nástupom účinku, dobrým vylučovaním a s pomerne nízkou kumuláciou v organizme. V tráviacej rúre sa vstrebáva asi 70 %. Pokladá sa za základné kardiotonikum.

Podáva sa v tých istých indikáciách ako Lanatosid C (pozri predchádzajúcu stať). Vhodný je pri dlhodobom perorálnom podávaní na udržiavaciu liečbu. Terapeuticky účinne sa môže podať aj pri ľahšom akútnom zlyhaní srdcového svalu. Intravenózne podanie sa osvedčilo pri všetkých akútnych komorových zlyhaniach a na ťažkých chronických zlyhaní, ako aj na ovplyvnenie supraventri-kulárnych tachyarytmií.

takmer vôbec nepodlieha pečeňovej biotransformácii, osvedčuje sa pri súčasnej pečeňovej nedostatočnosti. Môže sa podávať aj pri chronickej renálnej in-

suficiencii a u geriatrických pacientov (pozri aj Lanatosid C), pretože jeho klírens sa skoro rovná kreatinínu, podľa ktorého sa musí upraviť jeho dávkovanie.

Digoxín má rovnaké kontraindikácie ako Lanatosid C. Relatívnou kontraindi-káciou je zlyhanie srdcového svalu s pomalým rytmom a AV blokády vyššieho stupňa.

sa vyrába prípravok Digoxin v tabletách, kvapkách, ako aj v injekčných ampulkách.

D i g i t o x i n u m (digitoxín) má pomalý nástup účinku aj vylučovanie je pri pomerne veľkej kumulácii. Črevnými bunkami sa takmer úplne. Podlieha pečeňovej biotransformácii a jeho inaktívne metabolity sa vylučujú obličkami.

Podáva sa v rovnakých indikáciách ako Lanatosid C (pozri príslušnú stať). Špecifickou indikáciou je však liečba chronického myokardiálneho zlyhávania, so súčasným mihaním predsiení a tachyfibriláciami, pri ktorej je nevyhnutná jeho

vysoká saturácia (napr. hypertrofických a dilatovaných srdciach sprevádzajúcich hypertenziu, aortálnu alebo mitrálnu insuficienciu a chronickú ischemickú chorobu srdca). Terapeuticky účinný je aj pri chronickej renálnej insuficiencii.

Absolútne aj relatívne kontraindikácie sú rovnaké ako pri Lanatoside C. Digitoxín nie je vhodný na liečenie akútneho zlyhania srdcového svalu ani na

urgentné prerušenie rýchlych supraventrikulárnych Nežiadúce toxické účinky vyplývajú z nízkeho terapeutického indexu glykozi-

du. Hrozia najmä u chorých predtým liečených kardiotonikami a diuretikami, pri nehypertrofických dilatovaných srdciach s ťažkými degeneratívnymi zápalovými zmenami a pri metabolických poruchách v krvi. Zvýšené nebezpečenstvo hrozí pri poruche odbúravania a vylučovania glykozidu, srdcovom zlyhávaní zavinenom mechanickou prekážkou (pri mitrálnej alebo aortálnej hypertrofickej kardiomyopatii s obštrukciou, aneuryzme, sukcesívnej do pľúc, cor

s respiračnou nedostatočnosťou a perikarditídou a pod. Priemyselne sa vyrába prípravok Digitoxín Spofa vo forme dražé a kvapiek a

Acedigal (Acetyldigitoxinum v acetylovanej forme) vo forme tabliet, kvapiek a injekcií. Má približne rovnaké vlastnosti ako digitoxín, ale trochu rýchlejší nástup účinku aj vylučovania a menšiu kumuláciu.

V niektorých prípadoch sú výhodné aj kardiotoniká s miernejšími účinkami na srdcový sval.

Najúčinnejšou obsahovou látkou rastliny Convallaria majalis je glykozid ktorý sa ľahko vstrebáva z tráviaceho traktu a dosť rýchlo sa eli

minuje. Podáva sa ako podporný liek pri ľahkých cirkulačných poruchách. Tinctura convallariae titrata sa podáva po 15-30 kvapiek 3-krát denne. Herba convallariae sa podáva v podobe záparu z 0,3 g pro dosi a 0,6 g pro die. Maximálne dávky sú 0,5 g pro dosi a 1,5 g pro die.

Adonis obsahuje 12 glykozidov (napr. a ktoré nemajú sklon ku kumulácii. Srdcové poruchy terapeuticky ovplyvňujú

tým, že zlepšujú diurézu a sedatívne pôsobia na centrálnu nervovú sústavu. Tinctura adonidis vernalis titrata sa podáva po kvapiek 3-krát denne. z Herba adonidis vernalis sa pripravuje z jednotlivej dávky g; v priebehu dňa sa

povoľuje dávka Maximálne dávky sú g pro dosi a pro die. Obvykle sa pripravuje z g drogy na vody, ktorý sa užíva po 1 lyžici 5-krát denne.

Terapeuticky účinná je napríklad kombinácia:

Tinctura adonidis vernalis Tinctura convallariae titrata Tinctura valerianae aa 10,0 Podáva sa po 20 kvapiek 3-krát denne.

Podrobnejšie sa srdcové glykozidy opisujú pri materských rastlinách v špeciálnej časti.

Zvýšenie krvnej cirkulácie pri kardiotonickej liečbe napomáha zlepšenie per-fúzie obličkami, a tým následne diurézu. Okrem toho však často treba zvýšiť najmä vylučovanie sodíka a nadbytočných tekutín. Popri syntetických diuretikách sa ordinujú aj rastlinné drogy, ako napríklad: betulae, Herba equiseti, Herba her-niariae, Radix graminis, Radix petroselini, Radix levistici a i. Treba však pripravovať koncentrovanejšie výluhy a vodu v čaji zarátať do denného príjmu tekutín. Podávajú sa pri dlhodobej udržiavacej terapii a pri subkompenzácii, kým v akútnom štádiu sa neodporúčajú.

ARYTMIE (PORUCHY SRDCOVÉHO RYTMU)

Arytmie charakterizuje dočasné alebo trvalé narušenie koordinácie kontrakcií srdcového svalu. Môžu byť zapríčinené chybou v rozličných častiach prevodového systému a aktiváciou ektopických či heterotopických centier.

Okrem polosyntetických a syntetických sa podávajú aj rastlinné antiarytmiká. C h i n i d í n (z Cortex chinae) má okrem viacerých indikačných oblastí anti-

arytmické pôsobenie: predlžuje fázu, znižuje vnímavosť srdcového svalu na podnet a spomaľuje vedenie v prevodovom systéme srdcového svalu. Napomáha prevod alebo flutteru predsiení na normálny rytmus. Podáva sa v kombinácii s digitalisovými glykozidmi pri paroxyzmálnych a komorových tachy-kardiách a pri niektorých extrasystolách.

Vo forme Chinidinium sulfuricum sa podáva do 2 g chinidínu denne.

Chinidinii sulfurici 0,2 Sacchari lactici 0,3 M. f. D. t. dos. No XX ad caps. S. Podáva sa po 1 kapsli 3-krát denne.

Terapeuticky účinná je kombinácia chinidínu s glykozidmi:

Chinidinii sulfurici 0,2 digitalis lanatae pulv. 0,05

Aminophyllini 0,2 M. f. pulv. D. t. dos. No XX ad caps. amyl. S. Podáva sa po 1 kapsli 3-krát denne.

S p a r t e í n z drogy Herba scoparii (materská rastlina scoparius; syn. scoparium) pôsobí na autonómne centrá v srdcovom svale a na prevod vzruchov. Pôsobí ionizujúco na hladké svalstvo (predovšetkým v periférnych tepnách). Zvyšuje vagový tonus, spomaľuje srdcovú akciu a oslabuje srdcové kontrakcie. Odporúča sa pri predsiení spojenej s tachykardiou a pri niektorých extrasystoliách.

Sparteinum sulfuricum 0,2 Aqua destilata ad 10,0 Podáva sa po 20 kvapiek 3-krát denne.

sparteini sulfurici 2% 10,0 Tinctura crataegi Tinctura valerianae aa 10,0 Podáva sa po kvapiek 3-krát denne.

A j m a 1 í n (alkaloid z Rauwolfia serpentína) sa rovnako pokladá za výhodné antiarytmikum. Spomaľuje prevod vzruchov v srdcovom svale a predlžuje refrak-térnu fázu.

Odporúča sa pri paroxyzmálnych tachykardiách, ektopických arytmiách, komorovej tachykardii, extrasystólii, heterotopii (pri precitlivenosti na digitalis), pa-roxyzmálnej tachykardii a pri WPW-syndróme.

Kontraindikovaný je pri tyreotoxických poruchách rytmu a endokarditíde. Zvýšenú opatrnosť si vyžaduje indikovanie pri srdcovej dekompenzácii s tachykardiou a s kolapsami.

Maximálna povolená dávka je do 0,05 g pro dosi niekoľkokrát denne. Vhodný je aj na parenterálnu aplikáciu. Obsahuje ho zahraničný prípravok

Pri srdcových arytmiách sa podávajú srdcové glykozidy podľa intenzity pôsobenia (najväčší účinok má acetylovaný digitoxín - acetyldigitoxín). Ordinujú sa pri rýchlych arytmiách (paroxyzmálnej aj trvalej), predovšetkým pri alebo kmitaní predsiení, a pri supraventrikulárnej alebo funkčnej tachykardii. Indikujú sa najmä v prípadoch, ak sú tieto arytmie spojené so srdcovou nedostatočnosťou. Treba však pamätať na to, že srdcové glykozidy aj samy môžu vyvolať arytmie; preto je dôležité pred nasadením antiarytmickej terapie urobiť podrobnú anamnézu.

Niekedy sa ordinuje kombinácia srdcových glykozidov so

Sol. sparteini sulfurici 2 % 10,0 Tinctura digitalis lanatae Tinctura valerianae aa 15,0 Podáva sa po 30 kvapiek 3-krát denne.

Niektoré stavy si vyžadujú látky povzbudzujúce tvorbu srdcových vzruchov a ich prevod v myokarde (pri a atrioventrikulárnej blokáde, vom-Stokesovom syndróme a pod.). Ak nie je indikovaná implantácia kardiosti-mulátora a ak nie sú iné kontraindikácie, podáva sa efedrín, atropín alebo kofeín.

E f e d r í n je rastlinný katecholamín s a- aj účinkami. Tento alkaloid sa získava z rastliny Ephedra vulgaris. Ephedrinium chloratum sa podáva perorálne, subkutánne, alebo veľmi pomaly intravenózne. Maximálna jednotlivá perorálna dávka (rovnako aj subkutánna) je 0,05 g. Maximálna denná

perorálna dávka je 0,2 g a subkutánna 0,15 g. Intravenózne sa aplikuje 0,02 g efe-drínu v zriedení s minimálne 20 ml izotonického roztoku

Okrem iných indikácií sa podáva pri sínusovej bradykardii, vazomotorickom kolapse a pri sklone k ortostatickým synkopám.

Pri dlhodobejšom užívaní môže vzniknúť lieková závislosť. U nás sa priemyselne vyrába prípravok Ephedrin

Efedrín je kontraindikovaný pri arteriálnej hypertenzii, srdcovej dekompen-zácii, ischemickej chorobe srdca, infarkte myokardu, hypertyreóze, traumatickom šoku a pri sínusovej tachykardii.

alkaloid z rastliny Atropa antagonizuje v rozličnej miere muskarínové účinky acetylcholínu (blokuje M-receptory). Je to veľmi cenné parasympatikolytikum. Okrem iných patologických stavov sa indikuje pri brady-

syndróme, akútnom srdcovom infarkte s postihnutím spodnej a zadnej steny myokardu, blokáde I. a II. stupňa a pri fibrilácii a predsiení s pomalou komorovou odpoveďou. Terapeuticky je účinný pri bradykardii a bradyarytmii zapríčinenej primárne zvýšeným tonusom vagu, alebo pri predávkovaní blokátorov sympatika. Pozitívne ovplyvňuje brady-kardiu z predávkovania digitalisových glykozidov.

Atropinium sulfuricum sa podáva perorálne alebo subkutánne po 0,000 25-0,000 5 g (0,25-0,5 mg) pro dosi a 0,002 g (2 mg) pro die.

U nás sa priemyselne vyrába Atropin Spofa v tabletách a injekciách. Kontraindikáciou ordinovania atropínu je glaukóm, poruchy vyprázdňovania

močového mechúra, hypertrofia prostaty, organická stenóza pyloru, hypertyreóza, tachykardia a tachyarytmia. Neodporúča sa ani pri sínusovej bradykardii (pri sick

syndróme), pretože môže vyvolať posttachykardickú asystóliu. K o f e í n je alkaloid viacerých metylxantínových rastlín (Coffea arabica,

Thea sinensis, vera a i.). Má centrálne analeptické účinky a na srdce pôsobí prevažne stimuláciou vazomotorického centra. Indikuje sa ako obehové a dýchacie analeptikum, predovšetkým pri horúčkových chorobách vyvolaných toxé

natrium benzoicum sa zvyčajne podáva v jednotlivej dávke 0,3

a dennej dávke 1 g. Maximálna subkutánna dávka je 1 g pro dosi a 3 g pro die. U nás sa priemyselne vyrába prípravok Coffeinum natrium benzoicum Spofa. Kofeín je kontraindikovaný najmä pri hypertenzii, hypertyreóze,

zovanom glaukóme, akútnom infarkte myokardu, vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika, hiátovej hernii s erozívnej gastritíde, akútnej pankreatitíde a i.

ARTERIOSCLEROSIS, ATHEROSCLEROSIS, ATHEROMATOSIS (KÔRNATENIE TEPIEN, ARTÉRIOSKLERÓZA, ATEROMA-TÓZA)

Artérioskleróza patrí v civilizovaných krajinách k najrozšírenejším ochoreniam. Nepredstavuje jednotné ochorenie, ale zahrnuje v podstate odlišné

né stavy - hyalínové presiaknutie najmenších tepien a tepničiek, najmä v obličkách, pankrease a v mozgu. Pri postihnutí obličiek sa spája s vysokým krvným tlakom. Mônckebergova medioskleróza predstavuje vápenatenie vnútornej steny tepien stredného priemeru; nezužuje priesvit krvného riečišťa, nie je nebezpečná. Ateromatóza vytvára cholesterolové ložiskové zmeny v stredných a veľkých tepnách. Zapríčiňuje zhrubnutie steny tepien a zúženie priesvitu. Rozpad ložiska s následným krvi (trombóza) a zanesenie zrazeniny na iné miesto môže zapríčiniť upchatie prietoku cievy (embóliu). Okrem toho môže vyvolať aj krvácanie do cievnej steny s ďalšími komplikáciami (napr. aneurysma dissecans).

Viaceré príčiny artériosklerózy sú známe: tučnota, vysoký krvný tlak, cukrovka a znížená činnosť štítnej žľazy. Zistilo sa, že vo väčšej miere sú ohrození jedinci so sedavým spôsobom života bez dostatočnej fyzickej aktivity. Patogénne pôsobia aj časté psychické stresy, nadmerný príjem živočíšnych tukov, príjem tzv. prázdnych kalórií (v podobe rafinovaného cukru a bielych škrobovín). Náchylnosť zvyšuje aj nedostatok surovej vegetabilnej stravy. Chorobu urýchľuje nikotinizmus a alkoholizmus.

Zníženie výskytu tejto choroby sľubuje primárna prevencia s vylúčením rizikových faktorov artériosklerózy.

Okrem úpravy životosprávy a výživy antiskleroticky pôsobí surová vegetabil-ná strava s dostatočným príjmom všetkých dostupných druhov ovocia a zeleniny a s dôrazom na prijímanie zelených listových častí. Terapeuticky pôsobia aj kyselina askorbová, flavonoidy, ale aj ďalšie látky. Z pestovanej zeleniny a korenín sú to napríklad listy a vňate rastlín: Lactuca sativa, Petroselinum hortense (P. crispum),

schoenoprasum, Anethum graveolens, graveolens, Lepidium sati- hortensis, Levisticum officinale, Melissa officinalis, Mentha piperi-

ta (M. crispa), basilicum, Artemisia dracunculus, Hyssopus officinalis, Satureja hortensis a i. Z nepestovaných druhov predovšetkým listy a vňate bylín: Taraxacum officinale, Cichorium intybus, Urtica dioica, Bellis perennis, Brassica nigra (seu Hyssopus officinalis, album, Glechoma hederacea, Thy-

vulgaris, locusta, archangelica, Artemisia vulgaris, Nasturtium officinale, Origanum vulgare, Ruta graveolens, officinalis, Primula elatior a i. Niektoré sa môžu prijímať vo väčšom množstve, iné (podľa obsahových látok) len v menších dávkach.

Osvedčujú sa aj šťavy z čerstvých rastlín. Pri porciovaní a uchovaní v mrazničke môžu byť dostupné aj mimo vegetačného obdobia.

Bulbus sativi patrí medzi drogy s najvýraznejším antisklerotickým účinkom. Doteraz však nie je celkom mechanizmus pôsobenia jeho účinných látok.

Priemyselne sa u nás vyrába protisklerotická Alvisan Neo (predtým aj Droseran).

Najznámejšie antisklerotické drogy sú: Bulbus allii sativi, Herba rutae, crataegi, Herba visci Radix et Herba taraxaci, Herba droserae, Herba dracun-

Herba equiseti, Herba bursae pastoris. Môžu sa kombinovať do antisklerotic-kých zmesí:

Bulbus sativi crataegi

Herba equiseti Herba visci aa 25,0 Odvar z 1 lyžice na šálku vody sa užíva po 1 šálke ráno a večer.

Herba visci albi Herba equiseti Herba bursae pastoris aa 20,0 Herba cardui benedicti Herba rutae Herba Radix taraxaci aa 15,0

z 1 lyžice čajoviny na šálku vody sa vypije večer.

Herba visci albi Flos crataegi Herba rutae Herba equiseti aa 20,0 Herba bursae pastoris 10,0


Pri obstipácii možno podávať zmes:

Flos crataegi 50,0 Cortex 20,0 Herba droserae Radix liquiritiae Herba fragariae aa 10,0


Na súčasné zlepšenie močenia sa podávajú kombinácie:

Herba equiseti betulae aa 40,0

Herba visci albi 20,0 z 1 lyžice čajoviny na šálku vody sa užíva po 1 šálke ráno a večer.

Pri ischemickej chorobe srdca sa môže podať čajovina:

Herba anserinae 30,0 Folium Herba leonuri Radix aa 20,0 Herba rutae 10,0 1 kávovú lyžičku čajoviny obariť 1/4 1 vody a vypiť v priebehu dňa.

Ak nehrozí nebezpečenstvo zo zadržiavania tekutín, môže sa úplná dávka užívať až 3-krát denne.

Pri použití jedinej drogy sa môže ordinovať:

Herba visci albi 50,0 1 lyžicu drogy nechať 8 hodín vylúhovať v studenej vode; vypiť v priebehu dňa. (Účinná je najmä pri súčasne zvýšenom krvnom tlaku.)

Pri ktorá sa u pacientov s vyskytuje často, sa môžu antisklerotiká kombinovať s inými drogami pôsobiacimi na pripojené choro-by.

HYPERTENSIO ARTERIALIS (HYPERTENZNÁ CHOROBA)

Hypertenzia je v našej populácii veľmi rozšírené ochorenie. Môže byť vyvolaná rozličnými príčinami. Tzv. e s e n c i á l n a h y p e r t e n z i a sa pokladá za samostatnú chorobu s nejasnou etiológiou. V pokročilom štádiu môže neliečená hy-pertenzná choroba zapríčiniť zlyhanie, krvácanie do mozgu a ďalšie komplikácie. Preto je potrebná liečba už v štádiu, keď sa ešte nevyskytujú nijaké subjektívne príznaky.

Ak je známa ordinuje sa kauzálna liečba. Celkovo je dôležitá úprava životosprávy a antisklerotická diéta s dostatočným množstvom vegetabilnej stravy. Podávajú sa antihypertenzíva, hypotoniká, betalytiká, vazodilatanciá, diureti

(saluretiká), antisklerotiká, prípadne ďalšie lieky alebo rastlinné drogy. Donedávna sa medzi popredné hypotenzíva zaraďoval alkaloid rezerpín, kto

rý obsahuje rastlina Rauwolfia serpentína. Rastlina Veratrum album obsahuje alkaloidy, ktoré okrem zníženia krvného tlaku spomaľujú srdcovú činnosť. Pôsobia prostredníctvom vazomotorických mozgových centier (najmä vagových vlákien). Pre veľkú toxickosť sa podávajú vo forme titrovaných prípravkov.

Z metylxantínov rastlinných alkaloidov sa pri hypertenzii podávajú: teobro- (Theobrominum) g pro dosi a 1,5 g pro Maximálne dávky sú

0,75 g pro dosi a 3 g pro die. Pochádzajú zo semien materskej rastliny Theobroma cacao. Teofylín (Theophyllinum) sa podáva po g pro dosi; maximálne dávky sú 0,3 g pro dosi a g pro die. Alkaloid pochádza z rastlín Thea sinensis, Thea assamica a i. V praxi sa používajú aj deriváty

Izochinolínový alkaloid papaverín z rastliny Papaver somniferum sa podáva zvyčajne v kombináciách s inými látkami. Papaverinum hydrochloricum sa dávkuje

g pro dosi a do 0,3 g pro die. Maximálne perorálne dávky sú určené 0,2 g pro dosi a 0,6 g pro die.

Z alkaloidov pochádzajúcich z rastliny hypotenzívne najúčinnejší je predovšetkým

Z rastlinných drog sa pri vaskulárnej hypertenzii predpisuje Herba visci (1 lyžica drogy na pohár vody, za užíva sa po 1 lyžici 2-3-krát denne), (odvar z 1 lyžice drogy na 1 pohár vody; užíva sa po 1/2 pohára 2-3-krát denne). Tinctura crataegi sa podáva po 20-30 kvapiek 2-5-krát denne. Herba leonuri (odvar z 1/2 lyžice na 1 pohár vody sa užíva po lyžiciach v priebehu dňa).

Na zlepšenie odolnosti tepenných stien sa ordinujú výťažky z rastliny Ruta graveolens. Dávajú sa samostatne, alebo s kyselinou askorbovou (domáci prípravok Ascorutin), prípadne s inými látkami. rutae sa podáva vo forme odvaru z 1/2 lyžice na 1 pohár vody; užíva sa 2-krát denne po 1 lyžici.

Hypotenzívne aj antisklerotické účinky má Bulbus sativi. V arzenáli hy-potonických rastlín sa vyskytuje aj Fucus vesiculosus a i.

Z mnohých antihypertonických kombinácií sa podávajú napr.:

Herba visci sativi

crataegi equiseti aa 20.0 z 1 lyžice čajoviny na šálku vody sa pije po

1 ráno a večer.

Herba chelidonii 10,0 Herba visci Fructus crataegi Herba equiseti aa 30,0

z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa pije po 1/2 pohári 3-krát denne.

Herba visci albi Bulbus allii sativi

betulae aa 15,0 z 1 lyžice čajoviny na šálku vody sa užíva

3-krát denne.

Herba visci albi Flos crataegi aa 50.0

z jednej lyžice čajoviny na šálku vody sa užíva po 1 šálke 2-krát denne.

Herba visci albi Herba droserae

z 1 lyžice čajoviny na šálku vody nechať 8 hodín vylúhovať; pije sa 1 šálka v priebehu dňa.

Herba equiseti Herba aa 30,0 Herba visci albi 20,0 Herba anserinae Herba rutae aa 10,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody; užíva sa po 2 šálky denne.

Herba visci albi Herba bursae pastoris aa 30,0 Herba millefolii Herba hyperici Flos crataegi Herba centaurii aa 20,0 1 lyžicu čajoviny nechať 6 hodín vylúhovať v 1/4 1 vody; polovicu zliať a zvyšok variť 2 minúty. Obidve dávky zmiešať. Po zmiešaní obidvoch dávok vypiť v priebehu dňa.

HYPOTENSIO ARTERIALIS (ARTERIÁLNA HYPOTENZIA)

Pod pojem arteriálna hypotenzia zahrnujeme všetky stavy s nízkym krvným tlakom. Môže sa vyskytovať nielen ako samostatný chorobný proces, ale aj ako sekundárny následok iných patologických stavov, pri ktorých je zníženie tlaku jedným z chorobných (pri chorobe, aortálnej stenóze, karditíde, ale aj pri vyčerpaní, ťažkej malabsorpcii, niektorých formách

a pri niektorých otravách). Dočasne aj pri synkope a pri šoku. U inak zdravého človeka sa habituálne nízky tlak bez subjektívnych ťažkostí

nepokladá za chorobu, ale práve naopak, títo hypotonici sa v priemere dožívajú vyššieho veku než normotonici, a najmä hypertonici.

I d i o p a t i c k á h y p o t e n z i a (hypotenzná choroba, neurocirkulačná asté-nia, idiopatická ortostatická hypotenzia) je spojená s bolesťami hlavy, únavou, slabosťou, závratmi a často s výskytom kolapsových stavov. Etiologicky sa predpokladá porucha funkcie vyšších regulačných centier mozgovej kôry, podkôrových oblastí a vegetatívnej nervovej sústavy.

Pri sekundárnej (okrem liečby vyvolávajúceho činiteľa) a pri subjektívnych ťažkostiach zapríčinených nízkym krvným tlakom sa symptomaticky podávajú niektoré alkaloidy, ktoré povzbudivo pôsobia na vazomotorické centrá (ako je napr. strychnín a kofeín).

S t r y c h n i n u m (strychnín) sa získava zo semien rastliny Strychnos nux-vo- strychni sa perorálne podáva po g pro dosi a g pro

die. Extractum strychni siccum sa perorálne ordinuje po 0,01 g pro dosi a 0,1 g pro die. Tinctura strychni sa podáva po 5-15 kvapiek 3-krát denne pred jedením. Strychninum nitricum má maximálne perorálne aj subkutánne jednotlivé dávky 0,005 g a maximálnu dennú perorálnu dávku 0,01 g.

C o f f e i n u m (kofeín) sa vyskytuje v semenách rastliny Coffea arabica a v iných druhoch rastlín. Ordinuje sa po 0,2 g pro dosi a 0,6 g pro die; maximálne dávky sú 0,5 g pro dosi a 1,5 g pro die. Coffeinum natrium benzoicum sa podáva subkutánne po 0,1 g pro dosi a 0,5 g pro die. Maximálne dávky sú 0,5 g pro dosi a 1,5 g pro die.

Výťažky zo semien vera - Extractum fluidum sa užíva po 15-30 kvapiek 2-3-krát denne. Extractum collae siccum sa ordinuje po g 2-3-krát denne. Tinctura colae sa bežne podáva v dávke do 40 kvapiek 3-krát denne.

Terapeuticky účinné sú kombinácie:

Tinctura colae Tinctura convalariae aa 10,0 Podáva sa po 20 kvapiek 3-krát denne.

Tinctura valerianae Tinctura colae aa 10,0 Podáva sa po 20 kvapiek 3-krát denne.

VARIXY (FLEBEKTÁZIE; KŔČOVÉ ŽILY)

Varixy sú nepravidelne (vretenovite alebo uzlovite) rozšírené žily, s najčastejšou lokalizáciou na dolných končatinách. Rozšírené žily v konečníku sa nazývajú n o d i h a e m o r r h o i d a l e s (hemoroidy). Pri stvrdnutí pečene sa rozširujú žily v pažeráku, ktoré môžu byť zdrojom nebezpečného krvácania.

Varixy vznikajú pri zvýšenom venóznom tlaku. Na dolných končatinách sa utvárajú pri súčasnej menejcennosti žilových stien s nedovieravými žilovými

Ako sprievodné komplikácie sa vyskytujú flebitídy, trombózy, prípadne embólie a pri varixoch dolných končatín aj cruris.

V mnohých prípadoch je nevyhnutná radikálna liečba, a to chirurgické odstránenie varixov. V terapii sa podávajú venofarmaká, antiagregačné aj antikoagulač-né látky, ako aj substancie, ktoré zvyšujú odolnosť cievnej steny. V prípade potreby sa ordinujú aj protizápalové, prípadne fibrinolytické lieky.

Z rastlinných drog sa ordinuje Cortex hippocastani (odvar z 1 lyžice drogy na 2 poháre vody; užíva sa po 1/2 pohára 2-3-krát denne), hyppocastani (odvar z 1 lyžice drogy na 1 a 1/2 pohára vody; užíva sa po 1/2 pohára 2-krát denne). Spolu s rutínom je súčasťou prípravku Anavenol. Tinctura arnicae sa podáva po 2-5 kvapiek 3-krát denne s trochou vody; na vonkajšie použitie sa riedi vodou. (seu Flos) arnicae sa prikladá zvonka v podobe obkladov z 2 % záparu pri zapálených hemoroidoch, inflamovaných varixoch predkolenia a pod.

CORDIS (SRDCOVÁ NERVOZITA)

Srdcová neuróza je nie celkom výstižné pomenovanie psychosomatickej (kor-tikoviscerálnej) formy neurasténie. Rozliční autori túto vegetatívnu dysfunkciu

označujú ako d y s t ó n i a (ktorá môže súvisieť aj s inou ako cirkulačnou formou orgánovej neurózy), n e u r o c i r k u l a č n á a s t é n i a a pod. Predstavuje funkčné poruchy srdcovocievnej sústavy, ktoré nie sú podmienené organickými chorobami srdca a ciev, respektíve tieto poruchy nezodpovedajú ťažkostiam chorého. Nápadné je intenzívne subjektívne prežívanie ťažkostí chorého.

Okrem psychoterapie a úpravy životosprávy sú terapeuticky účinné aj rastlinné lieky. Najčastejšie sa využívajú rastliny: officinalis, Leonurus cardia-ca, Marrubium vulgare, Melissa officinalis, perforatum, Rosmarinus officinalis a i.

Podľa celkového zdravotného stavu a s prihliadnutím na sprievodné choroby sa predpisujú rozličné zmesi:

Herba hyperici Herba aa 30,0 Radix valerianae

melissae aa 20,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody a vypiť v priebehu dňa.

Radix valerianae

Herba leonuri Fructus carvi Fructus foeniculi aa 20,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/2 1 vody; užíva sa po 1 šálke 3-krát denne.

Tinctura adonidis vernalis Tinctura crataegi Tinctura valerianae aa 10,0 Podáva sa po 30 kvapiek 3-krát denne.

Ak nie je kontraindikované liehové rozpúšťadlo, môžu sa ordinovať kombinácie tinktúr:

Tinctura valerianae Tinctura convallariae Tinctura crataegi aa 10,0 Podáva sa po 25 kvapiek 3-krát denne.

Priemyselne sa u nás vyrába čajovina Valofyt Neo, ako aj výťažok Valosedan a Novo Passit.

Choroby kože

Povrchový kryt - koža - oddeľuje vnútorné prostredie organizmu od vonkajšieho, ale zároveň ho s ním spája. Zdravá koža tvorí bariéru proti vonkajším chemickým aj fyzikálnym vplyvom, ktoré nepresahujú prípustnú mieru. Prostredníctvom kožných nervových zakončení sa uskutočňujú mnohé reflexné deje, ktorých výsledkom je humorálna sekrécia; okrem toho vyvolávajú aj imunobiologické a psychické odozvy. Proces otužovania prostredníctvom vzdušného kúpela, studenej sprchy, celkového kúpela a podobne sa uskutočňuje pôsobením na chladové kožné receptory.

V terapii fyzikálneho poškodenia kožného krytu, ale aj zápalových, metabolických a alergických chorôb kože sú na poprednom mieste rastlinné lieky. Rastlinné dermatiká pôsobia zväčša lokálne, ale niektoré ovplyvňujú organizmus aj substanciami cez kožu. Pri chronických kožných chorobách pôsobia fyziologicky na reparačné procesy. Používané rastlinné drogy zväčša neohrozujú organizmus ani toxickým, ani alergickým vedľajším pôsobením.

TRAUMA (LAESIO TRAUMATICA - PORANENIE)

V minulosti sa často poranenia ošetrovali rastlinnými šťavami, prípadne prikladaním listov určitých rastlinných druhov. Na základe súčasných vedomostí sa okrem sterilného chirurgického ošetrenia neaplikujú nijaké liečivé látky.

PYODERMIA (HNISAVÉ KOŽNÉ OCHORENIE)

Pyodermia vzniká pri celkovom oslabení organizmu, zníženej obranyschopnosti kože a po nefyziologickom pôsobení niektorých rozpúšťadiel, ktoré prichádzajú do styku s kožou (saponáty, acetón, nafta a pod.), prípadne po pôsobení iných chemických látok.

Infekcie môžu byť povrchové (impetigo contagiosa streptogenes, impetigo contagiosa staphylogenes, anguli infectiosi), alebo hĺbkové (erysipelas, na, abscessus). Z infekcií je v terapeutickej praxi najfrekventovanejšia pyodermia vegetans a z folikulárnych infekcií foliculitis, sycosis, furunculosis (fu-runculus) či carbunculus.

Liečba sa zameriava na odstránenie a terapiu základnej príčiny, ako aj posilnenie celkového zdravotného stavu. V rámci toho sa podávajú (niekedy len lokálne) protibakteriálne, prípadne protiplesňové lieky (antibiotiká alebo antimykoti-

ká). V niektorých prípadoch má nezastupiteľnú úlohu fytoterapia. Osvedčuje sa aj pri sekundárne infikovaných poraneniach kožného krytu, najmä pri dlhodobých, nehojacich sa poraneniach. Podľa potreby sa najčastejšie aplikujú antiseptické, antiflogistické, emolienčné a adstringentné drogy, ako aj drogy s obsahovými látkami, ktoré urýchľujú reparačné a regeneračné procesy.

Z antiseptických látok sa zvonku aplikujú drogy z rastlín Arnica montana, basilicum, Trifolium pratense, vulgaris. An

tiflogistické látky obsahujú rastliny: xanthochlora, Borago officinalis, Prunella vulgaris, Viola odorata, Althaea officinalis, Marrubium vulgare,

officinale, urbanum, Arctium (A. A. tomentosum), Hype- perforatum, Majorana hortensis, Achillea Potentilla anserina,

Calendula officinalis, Juglans regia, Agrimonia eupatoria, Linaria vulgaris, Trigo- Plantago lanceolata, Polygonum aviculare, rosea

(Althaea rosea), Glechoma hederacea, Solidago virgaurea, Petasites hybridus a i. Emolienciá obsahujú napríklad rastliny: Melilotus officinalis, usitatissi-

Althaea officinalis, silvestris, neglecta, Matricaria recutita, La- album a i. Z adstringentných rastlín sa používajú: officinalis, Potentil

la anserina, Polygonum bistorta, Arctostaphylos uva-ursi, Fragaria vesca, Betonica officinalis, Agrimonia eupatoria, Veronica officinalis, Calluna vulgaris, Solidago virgaurea, Glechoma hederacea a i.

Na základe praktických skúseností sa na hnisavé rany odporúčajú aj drogy s obsahom kyseliny ako napríklad Herba equiseti (2-3 kávové lyžičky drogy sa varia asi 20 minút v vody; používa sa na oplachovanie alebo obklady).

Pri nehojacich sa hnisavých kožných afekciách sa podľa druhu, štádia a charakteru ochorenia podávajú jednotlivé antiseptické, adstringentné, antiflogistické alebo emolientné drogy, prípadne ich vzájomné kombinácie.

Pri floridných zápaloch sa uprednostňujú antiseptické a antiflogistické látky. Na bolestivé a suchšie kožné procesy účinne pôsobia emolienciá. Pri zvýšenej sek-récii sa ordinujú adstringenciá. Pomer zložiek v zmesi sa upravuje podľa štádia hojenia.

Na hnisavé kožné vyrážky a na sekundárne infikované poranenia sa môžu aplikovať všetky kombinácie drog určené na kloktanie.

Folium salviae Radix tormentillae aa 30,0

Radix pimpinellae aa 20,0

z 1 lyžice čajoviny na 2 šálky vody sa používa na obklady alebo oplachovanie.

Folium althaeae 40,0 Radix althaeae Flos verbasci aa 20,0

z 2 lyžíc čajoviny na 1/4 1 vody nechať 10 minút postáť; používa sa na obklady.

Folium salviae Folium althaeae Flos chamomillae Herba equiseti aa 20,0 Odvar z 1 lyžice čajoviny na šálku vody; na obklady.

Priemyselne sa vyrába zmes Vulneran a účinné dermatikum spray, ktorý sa používa na torpídne ulcerácie, hnisavé rany a rozličné kožné afekcie, infikované popáleniny, a pod. Spofa

má antiflogistické, adstringentné a mierne antiseptické účinky. Rastlinný pôvod má aj masť Dermazulen s adstringentnými a antiseptickými účinkami a ďalšie prípravky.

Na celkové povzbudenie organizmu pri kožných hnisavých afekciách, zhoršenom hojení rán, sekundárnej infekcii s dlhodobým a podobne sa podávajú aj niektoré metabolické rastlinné zmesi.

graminis Herba violae tricoloris

sambuci

Radix bardanae Radix saponariae aa 20,0 Odvar z 1 lyžice na 2 poháre vody sa užíva po 1-2 poháre medzi hlavnými jedlami.

Folium urticae 25,0 Herba violae tricoloris Flos sambuci aa 20,0 Radix bardanae 15,0 Radix saponariae 10,0

z 1 lyžice čajoviny na 2 poháre vody sa užíva v 2 dávkach v priebehu dňa.

Herba callunae 25,0 Radix valerianae Herba millefolii Herba hyperici aa 20,0 Folium menthae piperitae 15,0 Odvar z 1 lyžice čajoviny na 2 poháre vody sa užíva v 2 dávkach.

Pri potrebe zvýšeného prísunu vitamínov skupiny B sa podáva Faex medicina- (0,5-1 g sa rozmieša v pohári teplého mlieka alebo vody, pridá sa 1 kávová lyžič

ka cukru a nechá sa 2-3 hodiny postáť - fermentovať); užíva sa po 1/2 pohári 2-krát denne v priebehu 15-30 dní. Pivovarské kvasnice sa dajú nahradiť pekárskymi, ktoré však majú trochu slabšie účinky.

Priemyselne sa vyrába prípravok Pangamin. Mobilizáciu obranyschopnosti organizmu povzbudzujú aj šťavy z niektorých

čerstvých liečivých rastlín. (Podobné účinky majú šaláty z liečivých rastlín.)

Succus bardanae Succus betulae Succus taraxaci Succus hyperici aa 10,0 Podáva sa po kvapiek v kalíšku vody 3-krát denne pred jedením.

Samostatne sa užíva Succus bardanae po kvapiek v kalíšku vody po jedení 2-3-krát denne (počas 4-6 týždňov).

Okrem celkovej vegetabilnej stravy sa odporúča častejšie konzumovať Bulbus sativi.

ACNE VULGARIS (JUVENILIS; AKNE)

Akné charakterizuje dlhodobý zápalový proces vlasového folikula, spojený s retenciou mazu. Okrem úpravy životosprávy a podávania rozličných prípravkov

sa odporúča lokálna aplikácia ako aj vnútorné podávanie liečivých rastlín, prípadne ich výluhov. Fytoterapia je podobná ako pri (pozri predchádzajúcu stať).

Osobitný význam má v terapii liečebná výživa; spočíva v uprednostňovaní tukov s nenasýtenými mastnými kyselinami (rastlinné oleje) a v pravidelnom prísune kvalitných bielkovín (suché tvaroh a sójové výrobky), najmä v kyslých mliečnych prípravkoch.

ULCUS CRURIS (VRED PREDKOLENIA)

cruris je kožný defekt predkolenia, ktorý vzniká na podklade chronickej venóznej insuficiencie. Ochorenie postihuje 1,1-1,5 % obyvateľstva prevažne produktívneho veku. Na jeho vzniku sa zúčastňujú genetickokonštitucionálne faktory, spôsob výživy, vplyvy prostredia, spôsob života a práce. Prevencia spočíva vo včasnom chirurgickom odstránení varixov predkolenia.

Okrem celkových liečebných opatrení sa dlhodobá remisia niekedy dosiahne lokálnou aplikáciou fytoterapeutík (pozri aj stať Pyodermia). Vnútorne sa podávajú venotoniká hippocastani), prípadne antikoagulanciá (Herba seu melliloti, Herba asperulae). Podľa aktuálneho stavu sa lokálne aplikujú vhodné kombinácie antiflogistík, emoliencií, adstringencií či antiseptík.

V začiatočnom štádiu tvorby vredu predkolenia sa podávajú protizápalové antiseptické drogy (napr. s azulénom - z Flos Obklad z tohto zá-paru sa prikladá 2-3-krát denne pod bandážny obväz. Priemyselne sa u nás vyrába prípravok Spofa (1-2 lyžice drogy na 1 1 vody).

Pri nehojacich sa atonických vredoch sa podávajú protizápalové a antiseptické drogy, ako aj drogy, ktoré podporujú granuláciu tkaniva. Terapeuticky účinný je aj rastlinný chlorofyl (napr. v podobe prípravku Spofa spray), rovnako ako aj peruánsky balzam v rozpise:

Balsamum peruvianum 2,0 Vitaminum A 3,0 Vaselinum Lanolinum aa ad 30,0 Aplikuje sa zvonku denne.

Ak je ulcerózna plocha vyplnená granulačným tkanivom, osvedčuje sa proti-zápalová, antiseptická a najmä adstringentná liečba (napr. podávanie Folium jug-landis - v pomere 15 : 20 -) vo forme obkladov na 3-5 h denne.

ECZEMA (EKZÉM)

Ekzém je povrchový zápal kože, ktorý je vyvolaný alergickou reakciou na rozličné exogénne (fyzikálne, chemické, bakteriálne, plesňové) a endogénne škodliviny (alergizujúce potraviny, lieky, peľ, prach a pod.). Ekzémy endogénneho pôvodu sa označujú ako atopické. Toto ochorenie sa vyskytuje pomerne často a má sklon k recidívam, pričom má významnú úlohu aj individuálna genetická predispo-

zícia. Ekzémy sa rozlišujú podľa trvania, klinického obrazu, priebehu, etiológie alebo lokalizácie.

Liečba sa zameriava na odstránenie vyvolávajúceho agensa a na celkové povzbudenie organizmu. Základom terapie je lokálna aplikácia medzi ktorými popredné miesto rastlinné liečivá.

Na celkové ovplyvnenie organizmu sa podávajú antialergické, ionizujúce a se-datívne drogy. Kombináciu drog s týmito účinkami predstavujú

Herba violae tricoloris Herba hyperici Fructus rosae (cynosbati) Radix bardanae aa 20,0

z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa užíva po 1/2-1 pohári medzi jedlami 2-krát denne.

urticae 30,0 Radix graminis Herba Herba callunae Herba hyperici aa 20,0

z 1 lyžice čajoviny na 2 poháre vody sa užíva po 1/2 pohári denne.

Najčastejšie sa kombinujú drogy: Fructus phaseoli, tiliae, Radix sapona-riae, Folium betulae, Herba leonuri cardiaci, Fructus coriandri, Flos sambuci, Flos callunae, Radix et Herba taraxaci, Folium juglandis, Herba menthae piperitae, Radix liquiritiae, Radix ononidis, Radix bardanae, Herba hyperici, Folium urticae, Radix carlinae, Herba violae tricoloris, Herba veronicae, Herba millefolii, Radix graminis. V primeraných dávkach sa osvedčujú aj Flos arnicae, Herba fumariae a i.

Pri zvýšenej nervozite a nespokojnosti upokojujúco pôsobí rastlinný prípravok Novo Passit, prípadne čajovina Valofyt Neo.

Lokálne sa aplikujú pôsobiace drogy, ako je napríklad Flos cha-momillae, Radix symphyti, Flos arnicae, Herba chelidonii. Z trieslovinových drog sa najčastejšie používajú: Cortex quercus, Radix Radix potentillae, Folium salviae a Fructus Celkove pôsobia niektoré saponínové drogy, napríklad: Radix saponariae, Folium betulae, Herba violae tricoloris; rovnako pôsobia aj drogy s obsahom inulínu (napr. Radix inulae, Radix carlinae, Radix bardanae). Kombinácie jednotlivých skupín, rovnako ako potenciujúce drogy, sa ordinujú podľa aktuálneho stavu ekzému a podľa celkového zdravotného stavu pacienta. Z priemyselne vyrábaných prípravkov s obsahom rastlinných ingrediencií je na ekzém veľmi vhodný Alysal.

EPIDERMOPHYTIA (EPIDERMOFÝCIA)

Epidermofýcia je najrozšírenejšie hubové ochorenie, ktoré postihuje kožu záhybov, najmä u dospelých. Najčastejšie ho vyvoláva

zriedkavejšie Epidermophyton Vyskytuje sa ako epidermophytia en (v podobách e. intertrigi-

nosa pedum, e. dysidrotica, e. squamosa et hyperkeratotica plantarum et a epidermophytia inguinalis. Okrem syntetických antimykotických liekov (ordinovaných celkove alebo lo

kálne) sa v tejto indikácii uplatňuje aj fytoterapia, pri ktorej sa využívajú najmä rastlinné druhy: sativum, Chelidonium Juglans regia, Artemisia

abrotanum, officinalis a Andira araroba. Terapeuticky sa používajú výťažky alebo izolované zložky:

hydrochloricum 0,1 Lanolinum 4,0 Vaselinum ad 10,0 Postihnuté miesta natierať tenkou vrstvou 2-krát denne.

Ak je vyvolávajúcim činiteľom nadmerné potenie, treba po vyliečení postihnuté miesta oplachovať a kúpať záparom zo zmesi:

Herba hyssopi Folium salviae Herba aa 20,0

z 1 a 1/2 lyžice na 1 1 vody sa používa na obklady, oplachovanie a kúpele.

HYPERHIDROSIS NADMERNÉ POTENIE)

má viacero klinických foriem a lokalizácií. Najčastejšie bývajú postihnuté ruky, nohy a pazuchy. Môže ísť o fyziologickú reakciu organizmu na nadmernú fyzickú námahu, psychickú záťaž alebo pobyt v priestranstve so zvýšenou teplotou (najmä pri zvýšenom presýtení vodnými parami a pod.). Ako patofy-ziologický príznak sa vyskytuje pri horúčkových stavoch, chorobne zvýšenom metabolizme (pri hypertyreóze), v aktívnom štádiu tuberkulózy, ale aj pri tatívnych a hormonálnych poruchách.

Nadmerná potivosť môže postihovať potné žľazy celého tela, alebo môže byť lokalizovaná (čelo, dlane, stupaje a pod.).

Účelné zvýšené potenie sa nesmie potláčať, ale treba odstrániť príčinu, ktorá zvýšenú činnosť potných žliaz vyvolala. Tlmenie vysilujúceho potenia je však potrebné v aktívnom štádiu tuberkulózy a pri neurovegetatívnych poruchách. V týchto prípadoch je kontraindikovaný silný rastlinný alkaloid atropín, ktorý blokuje potné žľazy až v dávkach toxicky pôsobiacich na centrálnu nervovú sústavu.

Na krátkodobé užívanie sa odporúčajú rastlinné zmesi:

Lichen islandicus 30,0 Folium salviae 20,0 Radix liquiritiae 10,0

z 1 lyžice čajoviny na 2 poháre vody vypiť v priebehu dňa.

Radix angelicae Radix bardanae

Radix tormentillae Radix liquiritiae aa 20,0

z 1 lyžice čajoviny na 2 poháre vody vypiť v priebehu dňa.

Na vonkajšiu aplikáciu sa môžu použiť napríklad triesloviny z drogy Cortex quercus g kôry variť v vody a po precedení vliať do vody s teplotou

°C; má trvať minút a má sa aplikovať týždenne. Pri lokalizovanej potivosti dlaní a podobne sa ordinuje kúpeľ:

Radix bistortae 50,0 Cortex salicis Cortex hippocastani Herba equiseti aa 30,0 Odvar zo 4 lyžíc čajoviny na 1 a 1/2 1 vody sa do 3 1 teplej vody; kúpeľ nôh alebo rúk má trvať 15-30 minút.

Choroby pohybovej sústavy

Tzv. reumatické choroby zahŕňajú choroby spojivového aparátu s patologickými prejavmi na klboch a chrbtici, bez ohľadu na to, či ide o zápalové alebo dege-neratívne procesy. Často sa pri nich súčasne vyskytuje postihnutie srdca, ciev, kože alebo očí. Zmeny na klboch sa odohrávajú tak v synoviálnej membráne, ktorá vystiela vnútro a produkuje maz, ako aj v chrupke, kostiach, kĺbovom puzdre, vo väzivách a

FEBRIS RHEUMATICA (REUMATICKÁ HORÚČKA)

Toto zápalové ochorenie vzniká autoimúnnym poškodením po infekcii molytickým streptokokom skupiny A (dnes nazývaným Streptococcus pyogenes), za spoluúčasti vhodných okolností a karencie niektorých zložiek výživy (lecitín) a vitamínov (A, C).

Najúčinnejším opatrením proti vzniku reumatickej horúčky je prevencia streptokokových nákaz (najmä hnisavej angíny), prípadne ich intenzívna antibiotická liečba. V terapii vlastného ochorenia sa využívajú salicyláty a ich deriváty, prípadne hormonálne prípravky. Ak nejde o náhlu nedostatočnosť srdca s reten-ciou tekutín, môžu sa adjuvantne podávať aj salicylátové a metabolické čaje, napr.:

Cortex salicis spiraeae tiliae aa 50,0

z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa užíva 2-krát denne.

Flos Flos

ribis nigri Folium betulae aa 40,0

z 2 lyžíc čajoviny na 1/2 1 vody vypiť v priebehu dňa.

Pri srdcovej subkompenzácii alebo zlyhávaní myokardu sa podávajú srdcové glykozidy rastlinného pôvodu (pozri príslušnú stať).

V rekonvalescencii po ataku reumatickej horúčky, ale aj po úplnej normalizácii zdravotného stavu sa podávajú drogy s antiseptickými účinkami, t. j. s obsahom silíc, ktoré sa vylučujú dýchacími cestami, a tým znižujú nebezpečenstvo infekcie zo vzduchu. K terapeuticky najúčinnejším patrí droga Radix bardanae z 1-2 lyžíc na 1/2 1 vody sa vypije v priebehu dňa). Často sa ordinujú aj drogy s fytoncíd-

účinkami, ktoré sa nachádzajú v mnohých aromatických liečivých rastlinách. Zo zeleninových druhov je to predovšetkým cepa a Allium sativum. V tejto kombinácii sa podávajú zmesi mobilizujúce odolnosť:

Herba equiseti 40,0 Herba cnici benedicti Herba galeopsidis aa 30,0 Radix taraxaci 20,0 Odvar z 3 lyžíc na 3/4 1 vody sa užíva v 3 dávkach v dňa.

melissae 40,0 Herba cnici benedicti Folium betulae aa 30,0 Radix ononidis 20,0 Odvar z 3 lyžíc čajoviny na 3/4 1 vody sa užíva v priebehu dňa.

(PROGRESÍVNA A, MATOIDNÁ ARTRITÍDA)

Reumatoidná artritída je celkové zápalové ochorenie tkanív v popredí so symetrickým postihnutím kĺbov. Choroba je spravidla chronická a ak sa jej postup nezastaví, poškodzuje štruktúry a obmedzuje ich funkčnú zdatnosť. Postihuje predovšetkým drobné kíby rúk a nôh, zápästné, členkové a kolenné kíby. Ochorenie má aj výrazné celkové príznaky, ako napríklad nechuť do jedenia, malátnosť, únava, subfebrílie (najmä pri vzplanutí ochorenia), neurčité bolesti a chudnutie.

Etiológia nie je zatiaľ objasnená. Predpokladajú sa viaceré vyvolávajúce momenty: infekcia, alergia, autoimunitné procesy, poruchy látkovej premeny, psy-chotrauma atď.

V liečbe je dôležitá úprava životosprávy a sústavná rehabilitácia. Okrem pestrej a stále sa doplňujúcej liečebnej palety syntetických (medzi základné patria salicyláty) sa podľa potreby ordinuje aj fyzikálna terapia.

Fytoterapia prispieva k spomaleniu procesu choroby, prípadne k predĺženiu remisie. Využíva sa predovšetkým pri atypických formách reumatoidnej artritídy. Najčastejšie sa ordinujú centrálne sedatívne pôsobiace drogy s antiseptickou zložkou, napríklad Folium melissae z 1 lyžice drogy na 1 pohár vody; užíva sa 3-krát denne). Táto droga sa môže podávať aj dlhodobo.

Pri zohľadnení kontraindikácie lastovičníka možno ordinovať zmes:

Folium melissae 50,0 Herba chelidonii 20,0

z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa užíva po 1 pohári 2-3-krát denne.

V niektorých prípadoch, pri ktorých exacerbácia procesu vznikla po zápale horných dýchacích ciest, sa osvedčujú drogy s obsahom voľnej kyseliny kremičitej a minerálnych látok, ako sú napríklad: Herba equiseti, Herba galeopsidis a Herba

avicularis. Terapeuticky účinné sú aj drogy s látkami zlepšujúcimi biochemické procesy:

Herba equiseti Herba galeopsidi Folium melissae Herba polygoni avicularis Radix taraxaci aa 30,0 3 lyžice čajoviny na 3/4 1 vody nechať vylúhovať cez noc. Potom sa výluh nechá zovrieť. Po vychladnutí sa precedí a užíva po 1 pohári 3-krát denne.

Folium betulae Herba equiseti Herba galeopsidis Folium melissae aa 30,0 Radix taraxaci 20,0 Herba cnici benedicti 10,0 3 lyžice čajoviny nechať vylúhovať cez noc v 3/4 1 vody. Ráno výluh nechať zovrieť. Po vychladnutí sa precedí a užíva sa po 1 pohári 3-krát denne.

Herba equiseti aa 50,0 Herba galeopsidis Herba cnici benedicti aa 25,0 Radix taraxaci 20,0 3 lyžice čajoviny zaliať 3 pohármi studenej vody a

vylúhovať cez noc. Ráno výluh nechať zovrieť. Po vychladnutí sa precedí a užíva sa po 1 pohári denne.

V pokojovom štádiu ochorenia a pri celkove dobrom stave sa okrem pravidelnej rehabilitačnej liečby ordinujú aj bylinné kúpele:

Cortex salicis calendulae

Herba euphrasiae Flos cyani aa 50,0 Celú dávku čajoviny zaliať 5 1 vody a nechať zvariť. Doliať do vane na celkový kúpeľ. (Na polovičný kúpeľ zvariť polovicu dávky.)

Kúpeľ má trvať 5-10 minút pri teplote vody okolo 38 °C. Po kúpeli má chorý ležať teplo zabalený aspoň 1 hodinu. Kúpele možno aplikovať denne v priebehu 4 týždňov. Kúra sa môže opakovať až po uplynutí šiestich mesiacov. Počas kúpeľa alebo po ňom sa môže podávať čaj:

Fructus rosae (cynosbati)

Flos tiliae aa 30,0 z 1 lyžice čajoviny na pohár vody vypiť naraz.

Fytoterapia sa osvedčuje aj popri chryzoterapii, prípadne iných kách, ktoré majú často vedľajšie účinky. Terapeuticky účinné sú vitaminiferá, dia-foretiká a napríklad:

Fructus rosae (cynosbati) Folium Fructus sambuci aa 30,0


Radix graminis Herba hyperici Herba marrubii Herba aa 40,0 Herba cnici benedicti 20,0 Odvar z 3 lyžíc čajoviny na 3/4 1 vody vypiť v priebehu dňa.

Radix graminis Folium betulae Folium urticae Flos Herba leonuri aa 30,0

z 2 lyžíc čajoviny na pohár vody sa užíva 3-krát denne 15 minút pred jedením.

Pri ťažšej osteoporóze sa ordinujú remineralizačné drogy:

Herba equiseti 50,0 Herba cnici Herba Herba polygoni avicularis aa 25,0

rutae aa 30,0

Radix taraxaci 10,0 Odvar z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa užíva 3-krát denne.

Terapeuticky účinná je aj šťava z niektorých čerstvých rastlín, napríklad Suc-cus taraxaci a Succus betulae, ktoré sa podávajú po 30-50 kvapiek 3-krát denne.

Pri dlhodobej hormonálnej liečbe reumatických ochorení sa ordinujú rastlinné drogy: Herba leonuri, Herba asperulae, Folium urticae, Folium betulae, Herba marrubii, Folium melissae, Herba taraxaci a ich vzájomné kombinácie.

Na vlastnú liečbu reumatických ťažkostí sa používajú zväčša salicylátové drogy Cortex salicis, Herba seu Radix spiraeae), ale aj diuretické a diaforetické drogy (Folium betulae, Radix seu Herba ononidis, Herba equiseti, Herba veronicae, Herba seu Flos callunae a i.).

Pri reumatoidnej artritíde sa ordinujú balneologiká, ktoré reflexným dráždením kožných nervových zakončení zlepšujú krvnú cirkuláciu, a tým zlepšujú saturovanie tkanív živinami a kyslíkom. K základu, ktorý tvoria silicové drogy (Flos

Herba serpylli, Herba Herba origani, Turio pini) sa pridávajú salicylátové drogy (Flos spiraeae).

V terapii sa osvedčili kombinácie drog:

Flos spiraeae Flos arnicae Herba origani Radix ononidis aa 50,0 Odvar z celej dávky čajoviny na 5 1 vody vliať do kúpeľa.

Flos chamomillae Herba asperulae aa 70,0 Herba linariae Flos spiraeae aa 40,0 Odvar z celej dávky čajoviny na 5 1 vody vliať do kúpeľa.

kúpeľa limituje predovšetkým stav kardiovaskulárneho systému. Pri dobrom zdravotnom stave pacienta môže trvať do 15 minút. Teplota vody sa má pohybovať okolo 38 °C. Na začiatku liečby má kúpeľ trvať len 5 minút. U slabých a starých pacientov je lepšie aplikovať len čiastočné kúpele na horné končatiny a pri bolestiach nôh balneoterapiu do pása.

Počas kúpeľnej kúry sa vnútorne podávajú vitamínové zmesi povzbudzujúce látkovú premenu:

Fructus (cynosbati) Fructus rubi idaei Fructus sorbi Herba equiseti Folium melissae aa 30,0

z 2 kávových lyžičiek čajoviny na pohár vody sa užíva 2-3-krát denne.

Na zlepšenie metabolizmu a súčasné zníženie kyseliny močovej (pri arthritis urica) sa podáva kombinácia:

Radix taraxaci taraxaci aa 40,0

z 2 kávových lyžičiek čajoviny na pohár vody sa užíva 2-krát denne.

Súčasné močopudné účinky má posilňujúca zmes:

Fructus rubi idaei Flos Flos tiliae aa 20,0 Cortex salicis 30,0

ribis nigri Flos spiraeae aa 40,0


Pri dlhodobých reumatických ťažkostiach sa osvedčili čajoviny:

Flos sambuci Herba hyperici aa 10,0 Folium urticae Flos spiraeae aa 20,0 Radix ononidis Folium betulae 1 lyžicu čajoviny nechať hodín vylúhovať v 1/4 1 vody; jednu polovicu zliať, druhú krátko povariť a potom zliať spolu. Pijú sa 3 šálky denne.

Fructus sambuci Herba polygoni aa 10,0 Radix graminis Radix saponariae Herba equiseti aa 15,0 Herba solidaginis 20,0 Flos spiraeae 25,0 1 lyžicu čajoviny nechať 8 hodín vylúhovať v 1/4 1 vody; jednu polovicu zliať, druhú krátko povariť a potom zliať spolu. Pijú sa 3 šálky denne.

Pri lokalizovaných bolestiach prinášajú obklady z aromatických silico-vých rastlín, ako napríklad: vulgaris, Matricaria recu-tita, Lavandula officinalis a Melissa officinalis.

Okrem toho sa na lokalizované bolesti môže pôsobiť aj silnejšími derivačnými prostriedkami, ako sú rastlinné silice: menthae, a lavandulae. V rovnakej indikácii sa používajú aj liehové roztoky silíc: Spiritus sina-pis, Spiritus juniperi, Spiritus camphoratus a Spiritus capsici. Pri týchto derivan-ciách však treba prihliadať na reakciu kože. Naraz sa nesmú natierať rozsiahle plochy a pri niektorých siliciach treba rátať so vstrebávaním do krvného obehu a pôsobením na niektoré orgány (Oleum juniperi a Oleum terebinthinae môžu poškodiť obličky). Podanie niektorých silíc bez zriedenia môže vyvolať až nekrózu kože (Oleum terebinthinae).

Drastickejšie, ale v mnohých prípadoch účinnejšie je šľahanie bolestivých miest čerstvými byľami (Urtica dioica). Môže sa však naraz aplikovať len na menších plochách.

SPONDYLARTHRITIS ANKYLOPOETICA SPONDYLITÍ-DA; BECHTEREVOVA CHOROBA)

Bechterevova choroba je zápalové ochorenie postihujúce krížové a bedrové kíby spolu s malými chrbtice. Iné sú postihnuté v menšej miere. Pri pro-gresii choroby nastáva znehybnenie chrbtice.

choroby je dosiaľ neznáma. Predpokladá sa určitý vzťah k urogeni- a enterálnym infekciám. Postihuje prevažne mužov; začína sa zvyčajne

v 3. dekáde života. Prevencia sa zameriava na včasné liečenie infekčných chorôb. Terapia spočíva

v podávaní salicylátov. Môžu sa podávať aj v podobe salicylových rastlín. Ordinujú sa podobné liečivé rastliny ako pri progresívnej polyartritíde (pozri predchádzajúcu stať).

OSTEOARTHROSIS

Osteoartróza je chronická kĺbová choroba, ktorú charakterizuje degenerácia kĺbových chrupiek a epifyzárnej kosti bez celkových zápalových prejavov. Vzniká na zmenených, poškodených alebo neprimerane zaťažených klboch. Najčastejšie sa vyvíja pri poúrazových stavoch, u vrcholových športovcov, profesionálnych tanečníkov (baletiek) a u obéznych fudí.

Podobné degeneratívne zmeny sa môžu vyvinúť aj na medzistavcových platničkách, označujeme ich spondylosis spondylarthrosis za) a osteochondrosis

V liečbe je dôležitá celková úprava životosprávy i výživy a obmedzenie nadmernej záťaže ohrozených U tučných ľudí je potrebná redukcia hmotnosti vhodnou diétou a pod. Okrem rehabilitácie, fyzioterapie, prípadne balneoterapie sa ordinujú (najmä pri inflamácii) antireumatické lieky a čajoviny. Terapeuticky účinná je lokálna aplikácia derivancií. Fytoterapeuticky sa postupuje podobne ako pri progresívnej polyartritíde (pozri príslušnú stať).

Ženské choroby

Fytoterapeutické prostriedky obohacujú aj paletu modernej gynekológie. Ide vlastne o renesanciu vhodných liečebných prostriedkov používaných v tejto oblasti odpradávna, aj keď sa niektoré fytoterapeutiká objavili v novej indikácii iba v ostatných rokoch. Pri niektorých indikáciách sú základnými liekmi, v i-ných prípadoch predstavujú podpornú alebo doplnkovú liečbu.

V g r a v i d i t e sa uprednostňujú viaceré rastlinné drogy pred syntetickými teratogénnymi medikamentmi.

VULVITIS (VULVITÍDA), COLPITIS (KOLPITÍDA), EROSIO (ERÓZIA MATERNICE), ENDOMETRITIS (ENDOMETRITÍDA) A ADNEXITIS (ADNEXITÍDA)

Ide o ochorenia zväčša sprevádzané výskytom fluóru. Okrem medikamentóznej terapie sa vo vybraných prípadoch ordinuje oplachovanie, prípadne výplachy rastlinnými výluhmi. Podľa celkového stavu, klinického priebehu, ale aj podľa vyvolávajúceho agensa sa podávajú antibakteriálne, antimykotické, adstringentné a iné rastliny.

Ako pomocný liek sa zvyčajne predpisuje kombinácia:

plantaginis cyani aa 20,0

Herba Flos anthyllidis Folium juglandis 50,0

z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa používa na oplachovanie alebo výplachy vonkajších ro-didiel.

Cortex quercus Flos aa 10,0 Folium urticae 30,0 Herba polygoni avicularis 50,0 Polovicu čajoviny variť 1/2 hodiny v 3 1 vody. Po precedení použiť na výplachy.

Flos Flos verbasci Flos tiliae aa 20,0 Cortex fraxini 50,0 Odvar z 1 lyžice čajoviny na pohár vody sa používa na obklady alebo výplachy.

Flos calendulae Herba marrubii aa 20,0 Flos Cortex quercus aa 50,0

z 2 lyžíc čajoviny na 1 1 vody sa používa na výplachy rodidiel.

Pri podráždení sliznice s nepríjemnými dyzestéziami sa odporúča pridať drogy so zmäkčujúcimi ochrannými látkami: Folium seu Flos alebo Radix seu Flos seu Folium seu Herba althaeae.

Fytoterapia sa aplikuje pri zápaloch vnútorných aj vonkajších rodidiel a na podporu celkového zdravotného stavu. Zvyčajne sa ordinujú drogy urýchľujúce re-paračné hojivé procesy, ale aj drogy zlepšujúce prekrvenie orgánov malej panvy, ktoré urýchľujú metabolické procesy v tejto oblasti. V podobe čajových zmesí sa tradične predpisujú kombinácie drog: Radix Herba majoranae, Se-

nigellae sativae, Radix Radix seu Herba levistici, Herba origani, Radix seu Fructus petroselini, paeoniae, seu Herba rutae, Herba salviae, Herba rumicis acetosae, Radix apii, Fructus Folium trifolii Herba seu Flos meliloti, Herba asperulae, Herba artemisiae vulgaris, Herba saturejae, Radix gentianae a Herba verbenae. Väčšina z nich sa osvedčuje aj pri menštruačných poruchách. Terapeuticky účinné sú kombinácie:

Herba marrubii Flos pruni spinosae aa 10,0 Radix pimpinellae saxifragae Radix inulae aa 20,0 Herba 40,0 Odvar z 1 lyžice čajoviny na šálku vody sa užíva po 1 šálke večer.

Herba Herba hyssopi Herba centaurii aa 15,0 Herba marrubii Herba hyperici aa 30,0 Odvar z 1 lyžice čajoviny na šálku vody sa užíva po 1 šálke ráno aj večer.

Flos Herba majoranae Herba alchemillae aa 10,0 Flos 25,0 Herba polygoni hydropiperis 50,0

z 2 lyžíc čajoviny na 3 šálky vody; jednu polovicu zliať, druhú polovicu 5 minút povariť a potom zliať spolu. Užíva sa po 1 šálke ráno a večer.

Folium melissae Herba majoranae Folium rosmarini aa 10,0 Fructus foeniculi Herba marrubii aa 20,0

z 1 lyžice čajoviny na šálku vody sa užíva po 1 šálke večer.

DYSMENORRHOEA (DYSMENOREA, ALGOMENOREA)

Dysmenorea je intenzívne bolestivá menštruácia, ktorá u ženy spôsobuje až práceneschopnosť. Môže byť primárna (pri negatívnom náleze na rodidlách) alebo sekundárna (pri pozitívnom náleze na rodidlách). Okrem kauzálnej liečby sa často ordinujú aj rastlinné drogy. Úľavu prinášajú predovšetkým silicové drogy, napríklad: Folium menthae piperitae, Flos chamomillae, Herba hyperici, Folium melissae a Herba majoranae. Podávajú sa buď samé, alebo v kombináciách. Zo lytických drog sa často ordinuje Herba potentillae anserinae.

Pri dysmenorei sú terapeuticky účinné kombinácie:

Radix valerianae Folium menthae piperitae aa 30,0 Flos chamomillae 40,0 1 kávovú lyžičku čajoviny obariť šálkou vody; užívať 2-krát denne.

Herba potentillae anserinae Folium alchemillae aa 20,0 Radix caryophyllatae Flos lamii albi aa 30,0 1 kávovú lyžičku čajoviny obariť šálkou vody; užívať po 2 šálky denne 3-5 dní pred očakávanou

Z priemyselne vyrábaných prípravkov je vhodný Gynastan.

HYPOMENORRHOEA (HYPOMENOREA)

Hypomenorea označuje slabú menštruáciu, pri ktorej sa okrem celkovej liečby podávajú prevažne silicové drogy: melissae, Herba majoranae, ros-

Folium salviae, Herba millefolii, Herba origani, Radix seu Fructus petro-selini, Fructus anethi, Fructus carvi, Fructus foeniculi, Fructus anisi,

Radix levistici, Radix pimpinellae, Fructus a Radix caryophyllatae. Z trieslovinových drog sa podáva predovšetkým Herba marrubii z horčino-vých Radix gentianae a Folium trifolii

V tejto indikácii sú terapeuticky účinné kombinácie:

Folium melissae Flos chamomillae Herba rutae Folium rosmarini aa 20,0 1 kávovú lyžičku obariť šálkou vody a a vypiť večer.

Radix Folium trifolii fibrini Herba millefolii aa 20,0 Radix taraxaci 50,0 Odvar z 1 kávovej lyžičky čajoviny na šálku vody variť 5 minút; užíva sa po 1 šálke 2-krát denne.

POLYMENORRHOEA

Polymenorea je častejšie menštruačné krvácanie. Vyžaduje si predovšetkým liečbu základnej poruchy, ale ako pomocný liek sa môžu podávať aj liečivé rastliny. Straty krvi možno znižovať nešpecifickým hemostatikom - výťažkom z oplodia rastliny Arachidis hypogaeae (domáci prípravok Styptogen). Tradične sa predpisujú trieslovinové drogy, ktoré znižujú krvácanie reflexným pôsobením na sliznicu čriev, čím sa znižuje prekrvenie endometria, a to napríklad: Folium alchemillae, Radix potentillae, Folium rubi idaei a Folium Dosiaľ nie je dostatočne vysvetlený priaznivý účinok drog s obsahom kyseliny kremičitej, napríklad: Herba equiseti, Herba galeopsidis a Herba polygoni.

Dlhodobú tradíciu má podávanie týchto kombinácií:

Folium melissae Folium millefolii Herba hyperici aa 20,0 Folium alchemillae 40,0

z 1 kávovej lyžičky čajoviny na šálku vody sa užíva 2-krát denne.

Herba capsellae Folium urticae Herba visci albi aa 30,0

z 1 kávovej lyžičky čajoviny na šálku vody sa užíva 2-krát denne.

Herba equiseti Herba bursae pastoris aa 30,0 Herba polygoni avicularis 40,0 1 kávovú lyžičku čajoviny na šálku vody variť 15 minút; užíva sa po 2 šálky denne.

Medzi dôležité uterotoniká patria alkaloidy z rastliny Secale cornutum a ich deriváty. U nás sa priemyselne vyrábajú prípravky Ergometrin Spofa, Ergotamin

Ergotamin B Spofa a Methylergometrin Spofa.

V čase, keď je l a k t a č n ý p r o g r a m dôležitou súčasťou starostlivosti o zdravý vývoj detí všade vo svete, hľadajú sa vhodné prostriedky na podporenie aj udržanie tvorby mlieka u žien po pôrode. Za vhodné laktagogá sa pokladajú aj drogy: Fructus foeniculi, Fructus anisi, Fructus anethi, Herba majoranae, galegae, melissae, Herba polygalae foenugraeci, Herba verbenae a tiliae.

Terapeuticky účinné sú tradičné kombinácie:

Herba galegae Herba polygalae amarae aa 30,0 Folium melissae 40,0

z 1 lyžice čajoviny na 2 poháre vody; jednu polovicu zliať, druhú 10 minút variť a potom zliať spolu. Užíva sa po 1 šálke 2-krát denne.

Fructus foeniculi Fructus anisi Fructus anethi Herba majoranae aa 25,0

z 1 lyžice čajoviny na 1/4 1 vody sa užíva 3-krát denne.

FEMININUM (KLIMAKTÉRIUM, PRECHOD)

Prechod je fyziologické obdobie v živote ženy, v ktorom ováriá strácajú schopnosť reagovať na hypofyzárne podnety. U väčšiny žien prebieha bez ťažkostí, a preto si nevyžaduje nijakú liečbu. Časť žien má však búrlivejšie výpadové s poruchami vegetatívneho nervstva a s vazomotorickými príznakmi, neurolabilitou i rozličnými psychickými zmenami. V týchto prípadoch je potrebná celková liečba, úprava životosprávy aj stravovania; niektoré prípady si vyžadujú dokonca aj hormonálnu terapiu. Fytoterapia pomáha organizmu pri normalizovaní patofyziologic-kých procesov. Používa komplexnejšie pôsobiace sedatívne, metabolické a v závislosti od celkového stavu aj hypotenzívne, prípadne iné drogy. Najčastejšie sa podávajú drogy: Herba alchemillae, Bulbus sativi, Flos seu Folium seu Fructus crataegi, Strobilus lupuli, Herba hyperici, Radix armoratiae rusticanae recens, Ra-dix valerianae, Herba melissae, Radix rhei, Folium rosmarini, Herba seu Folium leonuri cardiacae, Herba seu Folium salviae a i.

V tejto indikácii je účinná aj zmes:

Radix 10,0 Radix valerianae 15,0 Herba visci Herba anserinae Herba bursae pastoris aa 20,0 Herba hyperici 30,0 Herba 40,0 1 lyžicu čajoviny nechať vylúhovať 6 hodín v 1/4 1 vody; jednu polovicu zliať, druhú krátko povariť a priliať k prvej. Užíva sa po 1 šálke 2-krát denne.

Z priemyselne vyrábaných čajovín je známy Valofyt Neo; pri zvýšenom krvnom tlaku sa podáva aj Alvisan Neo. Rastlinnú provenienciu majú aj prípravky Novo Passit a Valosedan; pri spazmoch v tráviacom systéme a neurovegetatívnych poruchách bez tachykardie sa ordinuje Flos chamomillae, Fructus carvi a i.

Nervové a duševné choroby

Pri n e u r a l g i á c h rozličného pôvodu je dôležitá predovšetkým kauzálna liečba. Na tlmenie neutíšiteľných bolestí sa často musia symptomaticky podávať

- anodyná. Napriek existencii viacerých moderných polosyntetických a syntetických prípravkov s takýmto účinkom, sa medzi zaraďuje

(Morphinium) z materskej rastliny Papaver somniferum. Z ostatných analgetic-ky pôsobiacich rastlín sú známe: Chelidonium Aconitum napellus s alkaloidom (terapeuticky je účinný v dávke 0,000 05 g, t. 0,05 mg) a

s alkaloidom koniínom. K najznámejším analgetikám - antipyretikám patria salicylátové látky z rastlín a Filipendula ulmaria. Z ostatných rastlín s analgetickým účinkom sa často ordinujú: Sambucus nigra, Anemone pulsatil-

Paeonia Betonica Taraxacum officinale a Menyanthes tri-foliata. Z cudzokrajných rastlín majú analgetické účinky Cinchona officinalis, Cin-chona succirubra s alkaloidom a i.

Analgetické drogy sa zvyčajne kombinujú so sedatívne pôsobiacimi rastlinami, ako napríklad: Humulus lupulus, Melissa officinalis, Lavandula officinalis, jorana hortensis, officinalis, album, Mentha piperita, Hyperi-

perforatum, Passiflora incarnata a i. Takéto kombinácie majú vysokú terapeutickú účinnosť; niektoré majú súčasne aj anesteziujúce účinky.

O b r n a p e r i f é r n y c h n e r v o v si vyžaduje v prvom rade kauzálnu liečbu. Pri obnove funkcie sa s úspechom podáva (Strychninium) z materskej rastliny Strychnos nux-vomica. V terapeutických dávkach sa aplikuje tak ne, ako aj alebo veľmi pomaly (po kvapkách) intravenózne. Jednotlivá dávka predstavuje 0,001 g denne. Maximálna dávka je 0,005 g pro dosi a 0,01 g pro die.

(MIGRÉNA)

Migréna je periodická porucha humorálnej regulácie kraniálnych ciev. Hlavným príznakom je bolesť hlavy. Ani pri súčasnej úrovni vedomostí nie je pre medicínu ľahko riešiteľným problémom. Najdôležitejšie je odstránenie alebo tlmenie

mechanizmov, ako sú napríklad: alergia, emociogénna zložka a endogénne záchvatové príčiny.

V terapii migrenózneho záchvatu patria medzi najúčinnejšie námeľové alkaloidy z rastliny Claviceps purpurea a ich deriváty. U nás sa z nich priemyselne vyrábajú: DH-ergotoxin Dihydroergotamin Ergotamin Spofa a Ergofein.

Najúčinnejšie je podanie v prodromálnom štádiu, prípadne na začiatku záchvatu. Z rastlinných drog sa preventívne proti migréne ordinujú zmesi, ktoré najčas

tejšie obsahujú: robiniae, et crataegi, Herba meliloti, Herba seu lavandulae, Herba hyperici, Herba majoranae, Folium seu Herba menthae pi-

peritae, Flos a Folium seu Herba melissae. Z Tuber aconiti sa ordinuje buď tinktúra, alebo izolovaný akonitín. Okrem toho sa v terapii osvedčujú aj Flos primulae, Folium trifolii fibrini a Herba verbenae. coffeae obsahuje alkaloid kofeín, ktorý je súčasťou protimigrenóznych prípravkov.

EPILEPSIA

Epilepsia predstavuje ochorenie so stratou vedomia, ma rozličnú hĺbku a trvanie. Súčasne alebo samostatne vznikajú parciálne, prípadne celkové kŕče. Známe sú aj senzitívne, senzorické, vegetatívne a psychické epileptické prejavy s veľmi odlišným klinickým obrazom a rozdielnymi subjektívnymi zážitkami chorého.

Liečba zahrnuje úpravu celkovej životosprávy, diétu s vylúčením čokolády a kakaa a absolútnu alkoholovú abstinenciu. Individuálne ordinované antiepileptiká sa musia užívať sústavne.

Fytoterapia predstavuje pomocnú liečbu, ktorá môže zlepšiť celkový zdravotný stav a zvýšiť účinnosť základných syntetických liekov. Niektoré drogy vedľajšie škodlivé účinky antiepileptík. Podľa druhu užívaných syntetických prípravkov sa ordinujú drogy zlepšujúce krvotvorbu, uľahčujúce činnosť obličiek, prípadne hepatoprotektívne alebo iné drogy.

V európskej fytoterapeutickej praxi sa pri epilepsii najčastejšie predpisujú drogy: Herba betonicae, Herba galegae, Herba majoranae, Flos primulae, Herba leonuri, Herba melissae, Herba prunellae, Herba seu Flos lamii albi, Flos tiliae, Radix artemisiae vulgaris, Herba asperulae, Fructus linariae a i. Z toxických druhov sa podávajú napríklad Herba adonidis a Semen paeoniae.

V tejto indikácii sú terapeuticky účinné napríklad kombinácie:

Cortex 10,0 Radix valerianae Flos aa 15,0 Radix artemisiae vulgaris 20,0 1 lyžicu čajoviny nechať vylúhovať cez noc v 1/4 1 vody. Užíva sa po 1 šálke 3-krát denne.

Flos chamomillae Radix valerianae aa 20,0 Herba rutae Folium melissae aa 30,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody. Podáva sa po 1 šálke 2-krát denne.

Kontraindikované sú všetky alkoholické rastlinné extrakty (napr. tinktúry, medicinálne vína). Pri epilepsii sa neodporúča naraz vypiť väčšie množstvo tekutín ani čajov.

NEUROPSYCHICKÉ STAVY (VYČERPANIE)

Stavy vyčerpania si vyžadujú individuálny prístup k chorému a vhodnú psychoterapiu. Okrem úpravy životosprávy, vhodného striedania aktivity s oddychom,

normalizovania sociologických vzťahov a liečebnej výživy má v liečbe významné miesto aj fytoterapia.

Pri zvýšenej dráždivosti a psychickej labilite sa ordinujú drogy: Strobilus Radix valerianae, Herba majoranae, Herba lavandulae a Herba seu

lissae. Pri nespavosti z predráždenia terapeuticky pôsobia napríklad zmesi:

Strobilus lupuli 10,0 Folium melissae

aa 20,0 lavandulae

Radix valerianae aa 30,0 z 1 kávovej lyžičky čajoviny na šálku vody

nechať 15 minút postáť; užíva sa večer hodinu pred spaním.

Fructus anisi Strobilus lupuli aa 10,0 Radix valerianae Herba artemisiae vulgaris Flos aa 20,0 1 kávovú lyžičku čajoviny nechať vylúhovať 6 hodín v šálke vody; jednu polovicu zliať, druhú polovicu krátko povariť; potom obidve polovice zliať a užiť večer pred spaním.

Pri prevahe útlmu, spavosti a zvýšenej psychickej únavnosti sa podávajú napríklad: Folium menthae piperitae, Herba artemisiae vulgaris, Radix tae, Radix Radix angelicae, Folium rutae, Herba Folium rini, Folium trifolii a Herba polygalae

Terapeuticky účinné sú zmesi:

Folium menthae piperitae Radix valerianae aa 30,0 Folium trifolii fibrini 40,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody a nechať 10 minút stáť; pije sa po 1-2 šálky denne.

Radix valerianae 15,0 Radix angelicae Radix calami Radix caryophyllatae Folium rutae aa 20,0 Herba artemisia vulgaris 30,0 1 lyžicu čajoviny nechať vylúhovať hodín v 1/4 1 vody; jednu polovicu zliať a druhú polovicu krátko povariť. Potom obidve polovice zliať. Užíva sa po 2 šálky denne.

Flos lavandulae Herba polygalae amarae aa 15,0 Folium rosmarini Radix caryophyllatae aa 20,0 Herba millefolii Herba hyperici aa 30,0 1 lyžicu čajoviny obariť 1/4 1 vody a nechať 10 minút postáť. Užíva sa po 2 šálky denne.

Na celkové reflexné povzbudenie a posilnenie organizmu sa ordinujú aromatické bylinné kúpele, na ktoré sa najčastejšie používajú drogy: Herba serpylli, Herba Herba rosmarini, Herba menthae, Herba origani, Herba lavandulae, Flos chamomillae. Pri predpisovaní osviežujúcich kúpeľov z mladých výhonkov drevín (ako je napr. Picea excelsa, Pinus silvestris, Juniperus communis a i.) treba rátať aj so vstrebávaním silice, ktorá môže pri neprimeranom množstve podráždiť

obličky. Preto sú takéto kúpele kontraindikované u pacientov s vážnejšou nefrosklerózou a pod. Priemyselne sa u nás vyrábajú kúpeľové prí

sady Defatigan a Tak pri liečbe nervových a psychických, ako pri liečbe mnohých iných chorôb

pôsobí fytoterapia aj na povzbudenie fyziologických procesov organizmu proti vonkajším i vnútorným nepriaznivým Mnohé rastlinné obsahové látky zlepšujú činnosť j, kardiovaskulárnej, dýchacej a endokrinnej sústavy a zvyšujú neuropsychickú činnosť. Veľkým dielom k tomu prispievajú aj mikroelementy a stopové prvky, ktoré sa nachádzajú v niektorých rastlinných druhoch v mimoriadne vhodnom zoskupení. Terapeuticky účinne pôsobia aj vitamíny, enzýmy, flavonoidné látky a i. Najväčšiu účinnosť majú čerstvé rastliny podané v podobe šalátov, alebo čerstvej lisovanej šťavy, ktoré organizmu poskytujú potrebné aminokyseliny. Toto celkové pôsobenie odôvodňuje nasadenie fytoterapie aj pri chorobách, v ktorých etiológii a patogenéze je zatiaľ mnoho otáznikov, ale ktoré sa pri rastlinnej kúre evidentne liečia (prípadne sa aspoň zmierni ich priebeh).

Zostavovanie receptúr pri individuálnom predpise

Vo fytoterapii sa využíva veľké množstvo osvedčených rastlinných zmesí. Napriek tomu je výhodné, a veľmi často aj nevyhnutné, individuálne kombinovať jednotlivé drogy, pričom treba uvážiť ich zloženie, vzájomný pomer a dávkovanie podľa aktuálneho stavu chorého. Veľmi výhodné je osobitné predpisovanie pri morbidite, ktorá umožňuje vyberať rastliny s účinkom na všetky, prípadne aspoň väčšinu chorôb pacienta. Postupuje sa tak pri jednotlivých drog s valentným pôsobením. Pri kombinácii druhov s osobitnými farmakokinetickými účinkami možno prihliadať na liečenie každej z prítomných chorobných jednotiek.

Individuálne predpisovanie rastlinných liečivých látok vyžaduje od terapeuta prehľad v súčasných poznatkoch biofarmácie a jednotlivých účinných zložiek, ale aj vedomosti o súhrnnom pôsobení drogy ako súboru vzájomne sa ovplyvňujúcich látok. Na správne určenie účinnej formy rastlinnej liečivej látky je nevyhnutné poznať jej rozpustnosť v rozličných riedidlách (pozri tab. na str. 60). S látkami, ktoré nie sú rozpustné vo vode, nemožno počítať pri predpise vodných výluhov, ako sú maceráty, zápary a odvary. Ak nemajú terapeuticky vhodné rozpúšťadlo, musia sa prijať v podobe šťavy z čerstvých rastlín, prípadne čerstvých rastlinných častí alebo prášku zo sušenej drogy. V prípadoch, keď nie je kontrain-dikovaný lieh sa liečebne potrebné látky rozpustné v alkohole podávajú v tinktúrach a medicinálnych Šetrné spracovanie drogy predstavujú niektoré špeciálne prípravky (napr. intrakty).

Fytoterapeut musí citlivo prispôsobovať liečebný program základnej diagnóze a prihliadať na sprievodné choroby, individuálne odlišnosti pacienta, rozličné dispozičné faktory a funkčnú toleranciu orgánových systémov. Musí rátať s odlišnou utilizáciou liečebnej látky v organizme počas absorpcie, distribúcie, metabolizmu a eliminácie. Lekár má možnosť širokou škálou liečivých rastlín do určitej miery korigovať patofyziologické procesy ovplyvňujúce dostupnosť liečivej látky v cieľových tkanivách. Pri zníženej absorpčnej schopnosti, ktorá je bežná napríklad pri chorobách tráviaceho traktu, možno pridať drogy zlepšujúce trávenie a vstrebávanie. V prípadoch, keď je porušená distribúcia látok sa podávajú rastliny zlepšujúce cirkuláciu krvi. Pri metabolických poruchách môžu stav upraviť drogy zlepšujúce činnosť pečene a orgánov zabezpečujúcich látkovú premenu. Pri ordinovaní však treba brať do úvahy aj fyzickú aktivitu chorého, ktorá veľmi ovplyvňuje metabolizmus. U pacientov s poruchou eliminácie je výhodné zvýšiť diurézu, tvorbu a vylučovanie žlče, potenie a pod. Cielene treba pôsobiť na orgány, ktorými sa príslušná látka odstraňuje z organizmu.

Ak nepodávame doplnkové adjuvantné drogy, musíme rátať s tým, že sa napríklad pri zníženej absorpcii zníži objem a distribúcia liečivej látky, a tým aj jej biologická dostupnosť; terapia je teda v takom prípade neúčinná. V prípade, že sa nepodávajú drogy na urýchlenie eliminácie, nastane po dobrom začiatočnom liečebnom efekte rýchlo intoxikácia. Preto musí terapeut zohľadniť klinické faktory, cielene voliť paletu vhodných drog, dávkovaciu schému aj čas, za ktorý sa budú aplikovať.

účinných látok cez biologické membrány môže byť brzdený, alebo naopak urýchlený rozličnými endogénnymi, exogénnymi, farmaceutickými alebo klinickými faktormi. Závislý je jednak od fyzikálno-chemických vlastností liečivej látky, jednak od biologickej odpovede organizmu na jej rozličné formy. Liečivé rastliny zasahujú aj do týchto mechanizmov.

Racionálna fytoterapia musí byť dostatočne bezpečná aj pri komplexnom pôsobení na viaceré orgánové systémy súčasne. V terapeutických dávkach majú rastlinné drogy pomerne málo vedľajších nežiadúcich účinkov. Preto sú výhodné najmä pri dlhodobej liečbe chronických stavov. Aj tu je však po určitom čase potrebné striedať drogy s podobnými, aby nevznikli nežiadúce vedľajšie účinky. Pri organickom ochorení niektorých systémov treba sa vyhýbať drogám, ktoré by ich mohli poškodiť. (Napríklad pri namiesto Fructus možno podať betulae a pod.)

V našich podmienkach sa najčastejšie podávajú liečivé rastliny v podobe vodných extraktov ako čajovina (Species). Môžu byť pripravené buď z jediného druhu (napr. Herba hyperici), alebo častejšie z viacerých. Zmes spravidla tvorí jedna alebo viaceré základné rastliny, ktoré označujeme ako hlavné drogy (remedium cardi-

kým ďalšie pomocné - tzv. podporné (remedium adjuvans) - rozširujú alebo synergicky zosilňujú účinok hlavnej drogy. Pri súčte účinkov jednotlivých drog hovoríme o aditívnom účinku; ak je výsledný účinok vyšší ako obyčajný súčet, ide o potenciovaný účinok. Na úpravu vzhľadu, chuti a vône sa pridávajú drogy zlepšujúce organoleptické vlastnosti čajoviny (remedium V praxi môže korekčná čajovina plniť aj funkciu j.

Čajovina môže obsahovať len hlavné drogy, prípadne sa ordinuje len jeden druh, ktorý pri širšej účinnosti môže ovplyvniť viaceré chorobné symptómy. Napríklad u pacienta, ktorý trpieva na migrény, nervovú a psychickú labilitu, psycho-somatické tráviace ťažkosti a nechuť do jedenia so spastickými a kolíkovými bolesťami a meteorizmom, sa predpisuje Folium melissae, ktorý terapeuticky pôsobí na všetky uvedené ťažkosti.

melissae 100,0 D. S. 2-3 kávové lyžičky drogy zaliať šálkou vriacej vody a nechať 10 minút postáť. Užíva sa 2-3-krát denne.

Ak chorý pozná spôsob prípravy, možno signatúru skrátiť: z 2-3 lyžičiek drogy na šálku užívať 2-3-krát denne.

Výber vhodného rastlinného druhu si vyžaduje poznanie obsahových látok, respektíve indikačnej oblasti jednotlivých liečivých rastlín.

V praxi sa častejšie drogy kombinujú. Najvhodnejšie je neprekračovať 10-12 druhov. Predpisovanie ako 15 drog s pôsobením na všetky orgánové systémy svedčí o diagnostických rozpakoch a naivnej predstave terapeuta, že niektorá z liečivých látok „nájde" skrytú chorobu. Pri prekombinovaní sa do výluhu dostáva len nepatrné množstvo účinných látok z jednotlivých druhov. Ak si obsahové látky vzájomne neodporujú, alebo sa neposilňujú, možno dosiahnuť nanajvýš terapeutické placebové účinky.

Pri polymorbidite je výhodnejšie pripraviť si viac ktoré možno striedať každý druhý deň, alebo vo vybraných prípadoch aj 3-krát denne (t. j. iné zmesi ráno, na obed a večer).

Pri dlhodobej fytoterapii je nevyhnutné striedanie drog, aby sa vylúčili potenciálne nepriaznivé účinky. Drogy s väčším nebezpečenstvom vedľajších účinkov sa striedajú aj každé dva týždne. V prípadoch s malou pravdepodobnosťou vých účinkov drogy a s nepatrnou možnosťou kumulácie niektorých nepotrebných zlúčenín stačí drogy striedať po štyroch týždňoch. Rastliny bez známych nepriaznivých účinkov a bez kumulujúcich látok sa môžu užívať aj dlhodobo.

Rastlinná zmes podávaná pri liečbe jednej choroby môže obsahovať iba vzájomne sa potenciujúce drogy. Napríklad pri tvorbe močových konkrementov sa na vylučovanie močového piesku u pacienta bez príznakov iného ochorenia ordinujú diuretické drogy. Ich prípadné ďalšie liečivé účinky sa tu neuplatnia.

Rp. Radicis ononidis Fructus juniperi Herbae equiseti aa 10,0

betulae 20,0 Herbae saxifrague Herbae urticae aa 30,0 M. ť. D. S. z 1 lyžice čajoviny na šálku vody sa užíva 2-krát denne.

Prvé tri drogy sa nemajú užívať vo väčšom množstve (pozri jednotlivé druhy), preto sa predpisujú v menších množstvách. Napriek tomu, že betulae nemá škodlivé vedľajšie účinky a teda sa môže podávať aj pri organicky poškodených obličkách, pre potopudné účinky sa predpisuje v priemernej dávke. Ak sa podáva pacientovi, ktorý má súčasne reumatické ťažkosti, prípadne artritické exacerbácie so subfebríliami, účinnejšie je podanie drogy vo vyššej dávke. Ostatné dve drogy sa môžu predpisovať bez nebezpečenstva nepriaznivých účinkov, preto majú v zmesi prevahu.

Zvyčajne sa podáva asi 100 g čajoviny. Pri predpokladanom krátkodobom užívaní môže stačiť aj menšie balenie. Ak sa predpokladá dlhodobá liečba, môže sa predpísať až dvojnásobok (prípadne aj viac). Väčšie balenie je samozrejmé pri neologikách, ktorých sa pridávajú do kúpeľa v jednorazovej dávke až 400 g.

Pri polymorbidite možno podávať jednotlivé drogy s príslušnou indikačnou šírkou, zvyčajne sa však kombinujú viaceré druhy. Ak sa všetky choroby pokladajú za rovnako dôležité, vyžaduje sa kombinácia v terapeuticky rovnocenných množstvách. To však neznamená, že sú zastúpené aj rovnakou hmotnosťou. V prípade,

že prevláda určité ochorenie a symptomatológia ostatných chorôb nie je natoľkc významná, ordinujú sa drogy na menšie poruchy v primerane slabšom kvalitatívnom aj kvantitatívnom zastúpení.

U pacienta, ktorý má artériosklerózu, zvýšený krvný tlak, dysmikrobiálne pepsie, srdcové palpitácie a sklon k zadržiavaniu tekutín, predpísať napríklad:

Rp. sativi Herbae visci Floris Herbae equiseti 25,0 M. f. D. S. 1 lyžicu čajoviny vylúhovať 6 hodín v šálke studenej vody; jednu polovicu zliať, druhú po

lovicu povariť, a potom obidve polovice zliať. Užíva sa po 1 šálke ráno a večer.

Dôležitou súčasťou zmesi je Bulbus allii sativi. Pôsobí na väčšinu pacientových ťažkostí (antisklerotikum, hypotonikum, proti črevnej dysmikróbii). Protisklero-tický a hypotonický účinok Herba visci albi a Flos crataegi, ktoré pôsobia aj sedatívne na srdcovú činnosť. Herba equiseti zlepšuje diurézu, a tým súčasne znižuje krvný tlak; potenciuje aj antisklerotické účinky. Čajovina sa pripravuje ako

pretože účinné látky drogy Herba visci albi sú vo vode, ale varom sa čiastočne ničia. Aj obsahové látky z Bulbus allii sativi sú najúčinnejšie za

Z drogy Herba equiseti sa účinný substrát vylúhuje len pri varení, preto sa má zvyšná droga povariť. Pri dávkovaní sa musí venovať pozornosť predovšetkým drogám, ktorých dávky sa nemajú prekračovať. V uvedenej zmesi je to predovšetkým Herba visci albi (do 5 g) a Flos crataegi (do 3 g). Keď sa ordinuje ako jednotlivá dávka zmesi 1 lyžica (čo je približne 5 g), pri jednoduchom prepočte má každá zložka z toho 1/4 hmotnosti, t. j. 1,25 g (25:100 = 1:4). Pri samostatnom ordinovaní jednotlivých drog by takéto dávky znamenali mierne poddávkovanie, ale na po-tenciovanie účinkov sú dané množstvá dostačujúce. Dôležitou podmienkou účinnosti je aj rovnomerné rozmiešanie čajoviny.

Presné vypočítanie terapeutických dávok sa vyžaduje pri drogách označených ako Separandá, aby sa zabránilo intoxikácii. Jedovaté rastliny (Venéna) sa spravidla ordinujú v izolovaných účinných látkach - v titrovaných prípravkoch, ktoré umožňujú exaktné dávkovanie.

Po určení klinickej diagnózy a zhodnotení fytoterapeutických možností sa má postupovať od drogy, ktorá má zo všetkých navrhnutých najnižšie terapeutické dávky. Napríklad u staršieho neurotického pacienta s dyskinézou žlčových ciest, poruchou tvorby žlče, anorexiou a dyspepsiou sa ako základná zložka čajoviny ponúka toxická droga Herba chelidonii. (Predpokladá sa podávanie štandardizovaného prípravku z drogy; výpočet sa robí podľa stanoveného obsahu alkaloidov.) S výnimkou dyspepsie a anorexie môže pôsobiť aj na iné pacientove choroby. Na prípravu záparu sa používa jednotlivá dávka 0,5-1 g drogy. Ak celková hmotnosť čajoviny má byť napríklad 100 g, vypočíta sa potrebný pomer drogy k celkovému množstvu, keď je hmotnosť drogy v 1 polievkovej lyžici 5 g, pri semenách až 10 g.

Požadovaný pomer príslušnej drogy k celkovému množstvu musí byť rovnaký ako v odmerke (v tomto prípade v lyžici). Pri hornej hranici dávky je to pomer 1:5; v celkovom množstve je to x:100 (5:1 = 100:x; x = ' = 20), pretože ide o priamu úmernosť. Na 100 g čajoviny sa predpíše 20 g Herba chelidonii, aby v 1 lyžici bol 1 g. Plná terapeutická dávka sa však nepredpisuje u chorých s nižšou toleranciou a vtedy, ak sa základná droga potenciuje inými drogami. V danom prípade sa vystačí s jednotlivou dávkou 0,5 g v 1 lyžici, čo znamená 10 g drogy na 100 g čajoviny, čo by sa mohlo pokladať za najnižšiu účinnú dávku. Častejšie sa berie priemer v obidvoch krajných hodnotách, v tomto prípade 15 g na 100 g čajoviny. Údaje predpokladajú, že sa signuje 1 lyžica zmesi na jednu dávku záparu.

So zreteľom na diagnózu a sa v spomínanom prípade ordinuje droga Strobilus lupuli, ktorá pôsobí sedatívne, zlepšuje chuť do jedenia a trávenie; pre výraznú horkú chuť sa podáva v nižších dávkach. Okrem nej aj droga Herba hyperici, ktorá pôsobí sedatívne, normalizuje vegetatívne dysfunkcie, zlepšuje tvorbu a vylučovanie žlče, ako aj žalúdočnú činnosť. Na zlepšenie chuti do jedenia, ale aj na posilnenie sedatívneho a spazmolytického účinku, možno pridať

melissae, a to tým viac, že v spomínanom prípade ide o staršieho pacienta a rastlina pôsobí aj antiskleroticky. antiskleroticky a pritom aj pudne a na trávenie pôsobí Folium taraxaci. Herba menthae piperitae pôsobí protidyspepticky, spazmolyticky, ale aj na zlepšenie vylučovania žlče a zvýšenie chuti do jedenia. Zlepšuje arómu a chuť čajoviny, ktorú v tomto prípade zabezpečuje aj lahodne chutiaca droga Folium melissae. Pomer jednotlivých drog sa prispôsobuje požadovanému účinku na niektorý zo symptómov. Ak prevažuje ano-rexia, podáva sa väčší pomer stomachicky pôsobiacich drog a pod. Treba však dbať o to, aby sa súčet úcich alebo doplnkových drog rovnal množstvu, z ktorého sa vypočítalo dávkovanie rastliny s obmedzeným dávkovaním. V tomto prípade účinné látky všetkých navrhnutých rastlín sú vylúhovateľné v zápare, preto ich netreba pri príprave variť.

môže mať napríklad takýto rozpis:

Rp. Herbae chelidonii lupuli aa 10,0

Herbae hyperici melissae taraxaci

Herbae menthae piperitae aa 20,0 M. f. D. S. z 1 lyžice čajoviny na šálku vody sa užíva 15 minút pred jedením 2-3-krát

denne.

Pri preskripcii rastlinných drog možno uviesť skratky (pozri str. 29). Vyjadrujú vždy jednotné číslo, v ktorom ich pri neskrátenej verzii treba uvádzať

= = Folium a podobne, nie Flores a ako sa niekedy chybne označujú.

Podobne možno kombinovať aj iné rastlinné extrakty, ako sú liehové roztoky,

tinktúry a pod. Alkoholické roztoky sa však nesmú ordinovať pacientom, u ktorých je toto rozpúšťadlo kontraindikované (v pediatrii, pri epilepsii a pod.).

Pri predpisovaní rastlinných drog sa predpokladá dodržanie kontraindikácií pri niektorých chorobách: pri artérioskleróze spojenej s hypotóniou, prípadne so sklonmi ku kolapsom sa nemôže predpísať napríklad Herba visci ktorá má hy-potonizujúce účinky; namiesto nej sa ordinujú ionizujúco pôsobiace horčinové taboliká, ako je napríklad Radix taraxaci Herba, prípadne niektoré silicové drogy účinné pri artérioskleróze (ako Herba dracunculi a Herba melissae), najmä pri súčasných tráviacich a neurotických ťažkostiach. Pri obliterovaní tepien možno kombinovať hippocastani a Herba meliloti a pôsobiace drogy Fo-

ribis nigri, cynarae a i. Pre obsah cholínových derivátov sa podáva napríklad Herba bursae pastoris a i.

Fytoterapia disponuje množstvom liečivých rastlín, ktoré pri nespočetnom množstve individuálne zostavených kombinácií poskytujú citlivé a komplexné liečebné možnosti aj pri veľmi frekventovanej v geriatrii.

Erudovanému odborníkovi sa pri rastlinnej liečbe núkajú možnosti, ktoré sú pri bežnej terapii syntetickými medikamentmi nedosiahnuteľné.

Nežiadúce vedľajšie účinky a intoxikácia pri fytoterapii

V porovnaní so syntetickými medikamentmi majú rastlinné liečivá pri odbornom ordinovaní oveľa menej vedľajších škodlivých, toxických účinkov. Najviac ťažkých otráv plodmi jedovatých rastlín zaznamenáva fytotoxikológia pri zámene rastlín.

Z toxických látok, ktoré môžu ohroziť život postihnutého sú najvýznamnejšie alkaloidy, glykozidy a toxalbumíny. Z ďalších látok sú to jedovaté saponíny (sapo-toxíny patria medzi glykozidy), jedovaté silice a niektoré ďalšie látky, ktoré môžu byť škodlivé pri kumulácii v organizme po dlhodobom užívaní. Toxikodynamiku škodlivých látok ovplyvňuje ich množstvo, zdravotný stav postihnutého, metabolická aktivita a ďalšie vrodené alebo získané vlastnosti. (Symptomatológiu pri intoxikácii pozri pri rastlinách vo časti.)

Aj pri samozrejmej zásade dodržania terapeutických dávok musí - predovšetkým pri ordinovaní jedovatých rastlín - prihliadať na dispozičné faktory a individuálnu funkčnú zdatnosť pacienta. Týka sa to predovšetkým odlišnej zácie toxických látok počas transportu tráviacim traktom. Nezanedbateľné sú aj cirkulačné pomery pri distribúcii, a tým aj biologická dostupnosť užitých látok v cieľových orgánoch. Pre individuálne odlišné možnosti detoxikácie a eliminácie musí mať terapeut stále na zreteli aj potenciálne toxické látky. Preto treba pri ordinovaní fytoterapeutík prihliadať na funkčnú zdatnosť pečeňového parenchýmu a vylučovaciu schopnosť obličiek.

Z terapeutického, ale aj toxikologického hľadiska je dôležitá biologická dostupnosť účinnej látky v tkanivách. Liečivo pôsobia iba látky, ktoré sú rozpustné v podávanom výluhu (najčastejšie vodnom; pozri tabuľku Rozpustnosť vo vode na str. 60). Preto pri požití niektorých vo vode nerozpustných zlúčenín prakticky nie je možná otrava v prípade, ak sa podajú vodné výluhy (niektoré jedovaté bielkoviny). Terapeutická účinnosť, ale aj nebezpečenstvo intoxikácie sú najväčšie pri užívaní rastlinnej šťavy (v čerstvom stave alebo v intraktoch), keď sa aj látky neroz-pustné vo vode dostanú do tráviaceho traktu.

Ak sa niektoré látky, neškodné pri krátkodobom užívaní, podávajú dlhší čas, môžu sa kumulovať a vyvolať chronickú otravu (napr. alkaloidy). Preto sa pri dlhodobej fytoterapii majú podávané čajoviny striedať.

Fytoprofylaxia

Odpradávna žil človek v najužšom spojení s okolitou prírodou. Rastliny a ich produkty boli základnou, niekedy aj výlučnou zložkou potravy. Organizmus sa po tisícročia stal závislý od pestrej škály dôležitých látok obsiahnutých v rastlinách. Etnické skupiny, ktoré sa z akýchkoľvek dôvodov odklonili od vegeta-bilnej stravy, dospievajú neskôr, rýchlejšie starnú a majú menšiu priemernú dĺžku života než národy s dostatkom surovej rastlinnej potravy. Extrémnym príkladom sú etnické skupiny žijúce v arktických oblastiach, ktoré síce tiež prijímajú rastlinné produkty, ale v minimálnej miere. Z biologického hľadiska sú starí už vo veku, ktorý sa v našom zemepisnom pásme pokladá za stredný.

Niektoré choroby, ktoré sa vyskytujú predovšetkým v priemyselne rozvinutých krajinách, sú dôsledkom nedostatočného zastúpenia čerstvých vegetabilných produktov. Najrozšírenejšia civilizačná choroba - artérioskleróza - má zväčša pôvod v nesprávnom stravovaní, v ktorom je v nedostatočnej miere zastúpená rastlinná zložka. Najnovšie poznatky modernej medicíny potvrdili stáročné praktické skúsenosti, že proti artérioskleróze pôsobia niektoré rastlinné látky. Nejde však iba o artériosklerózu. Biologicky aktívne rastlinné produkty zvyšujú imunobiologickú pohotovosť organizmu a celkovo zlepšujú psychickú i fyzickú zdatnosť človeka. Najpresvedčivejším dôkazom sú dlhoveké národy, ktorých príslušníci sa dožívajú vysokého veku v dobrej kondícii vďaka pravidelnému konzumovaniu čerstvej vegetabilnej stravy.

Biologicky najúčinnejšie rastlinné látky sa nachádzajú prevažne v zelených rastlinných častiach, ktoré obsahujú aj horké látky povzbudzujúce trávenie a vstrebávanie. Pri uplatňovaní týchto staronových poznatkov je ešte mnoho dlžná diete-tika, liečebná výživa, ale najmä profylaktická výživa. Veľmi správne je, že sa propaguje konzumovanie ovocia a zeleniny, ale dodnes sa nedoceňuje najhodnotnejšia časť rastlín, a to listová zeleň. Paleta šalátových zelených listov je zatiaľ skromná nielen na trhu, ale aj vo vedomí väčšiny obyvateľstva. Pritom - aspoň vo vegetačných obdobiach - sú možnosti zberu divorastúcich druhov zatiaľ dostatočne veľké. Z terapeutického hľadiska je však nevyhnutné prevychovať konzumentov po chuťovej stránke. Moderný človek sa od prírody natoľko odklonil, že horké rastliny odmieta. Producenti a šľachtitelia sa prispôsobili spotrebiteľom a dodávajú na trh hlávkové šaláty s minimálnym obsahom horčín. Takéto „bledé" sorty sú z hľadiska biologicky potrebných zložiek oveľa chudobnejšie, než listy púpavy alebo čakanky.

„Zelenú revolúciu" treba presadiť do mysle a praxe širokej verejnosti, aby mohla vyrastať zdravšia, odolnejšia a zdatnejšia populácia.

Z divorastúcich a málo využívaných pestovaných rastlín sú na šaláty vhodné aj: Anethum graveolens, Bellis perennis, Cichorium intybus, Cichorium endivia, Cynara cardunculus, Foeniculum vulgare, Glechoma hederacea, Helianthus annus (mladé stonky a kvetné pupene), album, Taraxacum officinale, Urtica dioica, Lepidium sativum, Nasturtium officinale, locusta.

V menšom množstve, prípadne ako koreninová prísada, sa môžu podávať Bra-sica nigra, Brasica Hyssopus officinalis, Primula veris, Primula elatior, Levis-

officinale, hortensis, basilicum, aviculare, Artemisia dracunculus, Artemisia abrotanum, Artemisia vulgaris, Ficaria Satureja hortensis, vulgaris, Mentha piperita, officinalis, Origanum vulgare, Melissa officinalis, acetosa, schoe-noprasum, Lavandula officinalis, Angelica archangelica a Rosmarinus officinalis.

Najčastejšie sa zelené časti bylín užívajú v podobe šalátov. Môžu sa pripravovať ako polievky alebo prívarky, pričom sa čerstvé listy alebo vňate pridávajú do uvareného jedla. Niekedy sa užívajú aj lisované šťavy z čerstvých rastlín. Šťavy alebo listy možno konzervovať v mrazničke (najlepšie v mikroténových vre-cúškach). Tým sa umožní prijímanie biologicky hodnotných rastlinných látok aj mimo sezónneho vegetačného obdobia. Okrem vitamínov a potrebných stopových prvkov byliny poskytujú stimulačne pôsobiace horčiny, flavonoidy, ako aj ďalšie posilňujúce a povzbudzujúce substancie.

Podmienkou komplexného pôsobenia je čo najväčšia pestrosť používaných šalátových bylín a rastlinných koreninových prísad. Striedaním rastlín sa predíde jednostrannému pôsobeniu na určité orgánové systémy, prípadne pri nebezpečenstve kumulácie určitých biochemických zložiek vedľajšiemu pôsobeniu. Táto zásada platí aj pri bežnom konzumovaní zeleniny, pretože niektoré druhy pri nadmernom používaní môžu mať nepriaznivé vedľajšie účinky. Napríklad pri dlhodobom konzumovaní kapusty zabraňujú rodanidové zlúčeniny jódu na tyreo-idné hormóny, a tým sa zníži činnosť štítnej žľazy. Pri prejedaní sa mrkvou môže uskladňovanie nadbytočného zaťažiť a poškodiť pečeňový parenchým. Neprimeraný príjem zemiakov ohrozuje organizmus obsahom jedovatého solaní-nu. Nevhodnosť fádneho stravovania s uprednostňovaním jednej rastliny (zeleniny alebo ovocia) platí rovnako pre každý rastlinný druh. V optimálnom prípade aspoň tým, že organizmus nedostáva všetky potrebné látky v žiadúcom pomere a zastúpení. Platí to aj pre jednu zo zdravotne najdôležitejších zložiek ľudskej výživy - čerstvú listovú zeleninu.

Fytoprofylaxia sa môže uskutočňovať aj prostredníctvom podávania bylinných čajov, ktoré však zďaleka nemajú také výrazné účinky ako čerstvé liečivé rastliny. V podstate možno v rámci prevencie užívať všetky druhy liečivých rastlín, ale zvy

v nižších dávkach, ako sú terapeutické. Pritom sa uprednostňujú drogy zlepšujúce činnosť ohrozených, alebo habituálne menej odolných systémov. U pracovníkov, ktorí prichádzajú do styku s organickými rozpúšťadlami, prípadne s inými hepatotoxickými látkami, sa osvedčilo podávanie hepatoprotektívnych drog. Zdravie robotníkov pracujúcich v prašnom prostredí pozitívne ovplyvňujú rastlinné látky povzbudzujúce činnosť riasiniek a uľahčujúce expektoráciu. Pri obezite účinne pôsobia drogy urýchľujúce látkovú premenu atď.

Na dlhodobejšie užívanie, respektíve ako objemový prídavok do iných preventívne podávaných zmesí sa osvedčujú drogy: Fructus cynosbati, ribis nigri, Folium fragariae, Folium rubi idaei, Folium rubi fruticosi, Herba melissae, Herba menthae piperitae, a i. Každá z týchto drog má však svoju špecifickú účinnosť.

Aby sa vylúčila možnosť vzniku vedľajších nežiadúcich účinkov niektorých látok a aby sa dosiahlo zvýšenie odolnosti všetkých orgánových systémov, treba aj pri preventívnom užívaní čajovín dbať na striedanie rastlinných druhov.

Rozdelenie rastlinných drog podľa liečivých vlastností

Adstringenciá (sťahujúce látky; miestne zužujúce cievy a znižujúce vylučovanie aj vstrebávanie) externé

Cortex Cortex quercus

hamamelidis

Galia Herba agrimoniae Herba salviae

interné (intestinalia) Cortex hamamelidis Cortex quercus Folium fragariae Folium hamamelidis Folium juglandis Fructus Galia Herba agrimoniae Radix bistortae Radix caryophyllatae Radix ratanhiae Radix

(horčiny podporujúce chuť do jedenia; zvyšujú tvorbu aj vylučovanie tráviacich štiav)

Folium trifolii fibrini Herba abrotani Herba absinthii Herba polygalae Pericarpium aurantii Radix angelicae Radix Radix gentianae

Pozri aj stomachiká. Anaboliká (na zlepšenie asimilačných procesov)

Fructus schisandrae Radix eleutherococci Radix ginseng

(odstraňujúce alebo zmierňujúce pocit bolesti) Herba chelidonii Radix aconiti

Anthelmintiká (proti črevným parazitom) Bulbus Flos tanaceti Folium tanaceti Herba chenopodii Herba tanaceti Radix filicis maris

cucurbitae ricini

Antianemiká (proti anémii) Folium urticae Radix eleutherococci

(proti Y Cortex chinae Folium crataegi flóre Herba convallariae Herba sarothamni Radix valerianae Radix veratri Radix rauwolfiae

Antiastmatiká (proti astme) Camphora Flos millefolii Folium belladonnae Folium farfarae Folium hyoscyami Folium stramonii Fructus visnagae Herba chelidonii Herba ephedrae Herba millefolii Herba lobeliae Herba

Antidiabetiká (napomáhajúce alebo doplňujúce liečbu cukrovky) Folium myrtilli Fructus phaseoli sine Fructus schisandrae Herba galegae Herba myrtilli Herba salviae Lichen islandicus Radix bardanae Radix eleutherococci

Radix ginseng Radix inulae

Antidiaroiká (proti hnačke) rosae

rubi fruticosi rubi idaei

Folium salviae Herba Herba betonicae Herba salviae Herba sideritis Tuber

Pozri aj interné adstringenciá. (látky upravujúce bolestivú

menštruáciu, prípadne aj poruchy menštruačného

Pozri gynekologiká a Antiflogistiká (látky zmierňujúce zápalové reak

cie) externé

Agar oryzae

Amylum solani Amylum tritici Flos arnicae Flos calendulae Flos chamomillae

arabicum Herba absinthii Herba bursae pastoris Herba geranii Herba hyperici Herba linariae

Radix arnicae Radix carlinae Radix iridis Radix symphyti

foenugraeci

Tragacantha interné

Flos chamomillae Folium menthae piperitae Herba absinthii Herba Radix

Antihemoroidáliá (látky zamedzujúce vzniku he-moroidov a zmierňujúce ich zápal)

Cortex hamamelidis Cortex

Flos chamomillae Folium hamamelidis Herba Herba anserinae Herba linariae Radix symphyti

interné Cortex frangulae Flos chamomillae Folium sennae Fructus sennae Herba bursae pastoris Radix caryophyllatae Radix ononidis

Antihidrotiká (proti nadmernému poteniu) Folium salviae Herba hyssopi Radix valerianae

Antireumatiká (proti reumatickým ťažkostiam) externé (derivanciá)

Camphora Flos lavandulae Folium rosmarini Fructus capsici Herba asperulae Herba lavandulae Herba Herba Semen sinapis

interné Cortex salicis Flos sambuci Folium betulae Folium urticae Fructus phaseoli sine Fructus sambuci Herba meliloti Semen colchici

Antisklerotiká (proti vápenateniu tepien) Bulbus Flos Folium crataegi Folium crataegi Folium cynarae Fructus capsici Fructus crataegi Herba bursae pastoris Herba equiseti Herba droserae Herba urticae Herba visci Radix cynarae Radix eleutherococci Radix ginseng Semen helianthii

(na zlepšenie vône) Herba basilici Herba hyssopi Herba lavandulae Herba crispae Herba menthae piperitae Herba origani Herba salviae Herba saturejae Herba serpylli Herba

Balneologiká (na osviežujúce a liečivé kúpele)

Herba lavandulae Herba origani Herba serpylli Herba thymi

Cholagogá (látky zvyšujúce vylučovanie žlče; žlčopudné) Flos calendulae Flos stoechados

cynarae

Folium menthae piperitae Herba absinthii Herba agrimoniae Herba chelidonii Herba cichorii Herba fumariae Herba linariae Herba marrubii Herba menthae piperitae Herba Radix cichorii Radix curcumae Radix raphani sativi Radix taraxaci Radix taraxaci herba

Cholekinetiká (látky zlepšujúce pohyb žlče v žlčových kanálikoch)

Choleretiká (látky podporujúce tvorbu žlče) Pozri cholagogá.

Cytostatiká (látky zamedzujúce rast a rozsev rakovinových buniek) Herba vincae roseae

colchici Derivanciá (dráždiace kožu)

Pozri externé antireumatiká. (na liečenie kožných chorôb)

Flos anthyllidis Flos calendulae Herba anthyllidis Herba linariae Lycopodium Radix bardanae

Pozri aj externé adstringenciá, externé anti-flogistiká a mucilaginóza.

(dezinfekčné prostriedky umŕtvujúce mikroorganizmy) externé

Camphora Balsamum peruvianum Herba menthae piperitae Herba serpylli Herba thymi

Diaforetiká (potopudné, na vypotenie) Cortex salicis Flos sambuci Flos spireae Flos tiliae Folium ribis nigri Fructus cynosbati Fructus sambuci

Flos callunae Flos cyani Flos Flos pruni spinosae Flos sambuci Folium betulae Folium bucco Folium Folium ribis nigri Folium rubi idaei Folium urticae Folium uvae ursi Folium vitis idaeae Fructus cynosbati Fructus Fructus petroselini Fructus sambuci Fructus sorbi

populi Herba callunae Herba cichorii Herba equiseti Herba galeopsidis Herba hederae terrestris Herba hepaticae Herba herniariae Herba myrtilli Herba Herba polygoni avicularis Herba polygoni lapathifolii Herba saxifragae Herba sarothamni Herba veronicae Herba violae tricoloris

juniperi Radix angelicae

Radix bardanae Radix carlinae Radix cichorii Radix Radix inulae Radix iridis Radix levistici Radix ononidis Radix petroselini Radix pimpinellae Radix rubiae Radix saponariae rubrae

(na úpravu nepravidelnej menštruácie)

Pozri Emetiká (vyvolávajúce vracanie)

Radix asari Radix ipecacuanhae

Expektoranciá (uľahčujúce odhlieňovanie a od-kašlávanie) s alkaloidmi

Herba lobeliae Radix ipecacuanhae

s aukubínom Herba droserae Herba veronicae

s kyselinou kremičitou pulmonariae

Herba equiseti Herba galeopsidis Herba polygoni avicularis Herba pulmonariae

so saponínmi primulae verbasci

Herba polygalae radice Herba violae Radix liquiritiae Radix primulae Radix saponariae Radix saponariae rubrae Radix senegae

so silicami Folium eucalypti Fructus anisi Fructus foeniculi Fructus Herba Herba menthae piperitae Herba serpylli Herba Radix inulae Radix iridis

so slizom Flos farfarae

Flos arboreae Flos malvae silvestris Flos rhoeados Folium althaeae Folium farfarae Folium malvae Folium plantaginis Lichen islandicus Radix althaeae

(na kloktanie a vyplachovanie ústnej dutiny a hltana) Camphora Cortex quercus Flos caryophylli Flos chamomillae Folium althaeae Folium eucalypti Galia Herba geranii Herba salviae Myrrha Radix althaeae Radix ratanhiae Radix symphyti Radix Turio pini

Gynekologiká (látky pôsobiace na ženské choroby)

Cortex viburni Herba alchemillae Herba anserinae Herba bursae pastoris Herba Herba rutae Herba sarothamni Secale cornutum

Hypotenzíva (na zníženie krvného tlaku) Bulbus Flos crataegi Folium crataegi cum Folium olivae Fructus visnagae Fructus crataegi Herba vincae minoris Herba visci Radix rauwolfiae Radix veratri

Kardiaká (látky na povzbudenie srdcovej činnosti) Folium arnicae Herba arnicae Herba leonuri Herba marrubii

Pozri aj antiarytmiká, antisklerotiká, hypotenzíva a kardiotoniká.

Kardiotoniká (posilňujúce napätie srdcovej svaloviny) Bulbus scillae

arnicae convallariae crataegi

Folium digitalis lanatae Folium digitalis purpureae Herba adonidis Herba convallariae Herba leonuri Radix rauwolfiae

strophanti Karminatíva (vetropudné; proti plynatosti, nadú

vaniu) Flos caryophylli Flos Flos chamomillae romanae Folium melissae Folium menthae crispae Folium menthae piperitae Fructus anisi Fructus carvi Fructus coriandri Fructus foeniculi Herba basilici Herba melissae Herba menthae crispae Herba menthae piperitae Herba saturejae Radix angelicae

Korigenciá (upravujúce nepríjemné vlastnosti lieku) vôňové a chuťové

Fructus anisi Fructus carvi Fructus coriandri Fructus foeniculi Fructus rubi idaei Herba basilici Herba lavandulae

vzhľadové Flos calendulae Flos cyani Flos paeoniae Flos rhoeados

Koronarodilatanciá (rozširujúce vencovité tepny) Fructus visnagae

Laktagogá (zvyšujú tvorbu a vylučovanie mlieka) Fructus anisi Fructus foeniculi Herba galegae Herba melissae Herba polygalae Herba verbenae

Laxatíva (s preháňavým účinkom) Agar

Cortex frangulae Cortex purshianae Folium sennae Fructus rhamni cathartici Fructus sambuci Fructus sennae Radix bryoniae Radix rhei Semen Semen plantaginis Semen psyllii Semen ricini Tuber jalapae

Metaboliká (podporujúce látkovú premenu) Flos pruni spinosae Folium Folium ribis nigri Folium urticae Fructus alkekengi Fructus schisandrae Fucus vesiculosus Herba polygalae Herba solidaginis Radix armoratiae Radix bardanae Radix carlinae Radix eleutherococci Radix ginseng Radix raphani sativi Radix taraxaci cum herba

Mucilaginóza prostriedky; hlienotvorné) Flos althaeae Flos Flos malvae arboreae Folium malvae Folium plantaginis Lichen islandicus Radix althaeae Semen foenugraeci Tuber

Pozri aj expektoranciá so slizom. Nervína (látky priamo alebo nepriamo ovplyvňu

júce nervovú sústavu a pôsobiace na ňu povzbu-dzujúco, upokojujúco, alebo v smere zlepšenia celkovej činnosti organizmu) Faex medicinalis Glandulae lupuli Flos lavandulae Folium melissae Folium rosmarini Fructus avenae Herba ballotae

Herba hyperici Herba leonuri Herba Herba passiflorae Radix Radix valerianae Secale cornutum

strychni Strobilus lupuli

(na očné choroby) arnicae calendulae

Flos Herba euphrasiae

Profylaktiká (zamedzujúce vzniku choroby) Bulbus Bulbus cepae

urticae Radix Radix eleutherococci Radix ginseng

Prostatoterapeutiká (upravujúce činnosť prostaty) Polien Radix urticae

Roboranciá (celkovo posilňujúce organizmus) Cortex chinae Cortex condurango Radix eleutherococci Radix ginseng Semen Semen strychni

Sedatíva (utišujúce látky; prostriedky s účinkom na CNS) Flos crataegi Herba leonuri Herba melissae Herba origani Herba passiflorae Radix valerianae Strobilus lupuli

Pozri aj nervína. Spazmolytiká (uvoľňujúce kŕče)

Flos chamomillae Flos paeoniae Folium belladonnae Folium hyoscyami Folium Fructus visnagae Fructus carvi Herba anserinae Herba chelidonii Herba melissae Herba menthae piperitae Herba millefolii Herba

Herba rutae

Radix belladonnae Radix inulae Radix scopoliae

Stimulanciá (na povzbudenie, posilnenie) Camphora Fructus schisandrae Herba ephedrae Radix eleutherococci Radix ginseng Radix Semen colae Semen strychni

Pozri aj roboranciá. Stomachiká (podporujúce chuť do jedenia, čin

nosť žalúdka a trávenie) Cortex chinae Cortex cinnamoni Cortex condurango Flos Flos chamomillae Flos millefolii Folium melissae Folium menthae crispae Herba menthae piperitae Fructus angelicae Fructus aurantii immaturi Fructus capsici Fructus piperis nigri Herba absinthii Herba anserinae Herba artemisiae Herba cardui benedicti Herba centaurii Herba cichorii Herba dracunculi Herba fumariae Herba hyperici Herba majoranae Herba melissae Herba menthae crispae Herba menthae piperitae Herba millefolii Herba origani Herba Lichen islandicus Pericarpium aurantii Pericarpium aurantii Radix angelicae Radix Radix curcumae Radix gentianae Radix inulae Radix liquiritiae

Radix Radix pimpinellae Radix taraxaci herba

Urologiká (na choroby močových orgánov) bucco

Fructus alkekengi populi

Herba callunae Herba polygoni lapathifolii Radix tinctorum

Pozri aj Venotoniká (zvyšujúce odolnosť a napätie žíl)

Cortex Folium hamamelidis

Herba asperulae Herba

hippocastani Vitaminiferá (obsahujúce vitamíny)

Folium brassicae oleraceae Folium urticae Faex medicinalis Fructus capsici Fructus cynosbati Fructus myrtilli Fructus ribis nigri Radix dauci Succus brassicae oleraceae

Súpis drog

Oficinálny názov

Agar

oryzae

Amylum solani Amylum tritici Balsamum peruvianum

Bulbus Bulbus cepae Bulbus scillae Camphora Cortex berberidis Cortex chinae

Cortex condurango Cortex frangulae Cortex fraxini Cortex Cortex hippocastani Cortex quercus

Cortex salicis

Cortex viburni

Faex medicinalis

althaeae angelicae

Flos anthylidis Flos arnicae Flos bellidis Flos boraginis

Slovenský názov

Agar

Škrob kukurice Škrob ryže Škrob zemiaka Škrob pšenice Peruánsky balzam

cesnaku (cesnak) cibule (cibuľa) morskej cibule

Gáfor Kôra dráča obyčajného Kôra lekárskeho

Kôra marsdénie kondurangove Kôra krušiny jelšovej Kôra jaseňa štíhleho Kôra hamamela virgínskeho Kôra pagaštana konského Dubová kôra

Vŕbová kôra

Kôra kaliny obyčajnej (alebo kaliny slivkolistej)

Kvasinka pivná

Kvet ibiša lekárskeho Kvet archangeliky lekárskej

Kvet lekárskeho Kvet arniky horskej Kvet sedmokrásky obyčajnej Kvet boráka lekárskeho

Materská rastlina

Gelidium amansii G. a iné z čeľade Gelidiaceae

ferox a iné druhy rodu Aloé

Zea L. Solanum tuberosum L. Triticum aestivum L. Myroxylon balsamum (L.)

sativum L. cepa L.

Urginea maritima (L.) Bak. Camphora officinarum Nees Berberis vulgaris L. Cinchona officinalis L.

a iné druhy rodu Cinchona condurango Rchb.

Frangula Fraxinus excelsior L. Hamamelis virginiana L. Aesculus hippocastanum L. Quercus petraea (Mattusch.),

Q. L. a iné druhy rodu

Viburnum opulus L., V.

prunifolium L. Saccharomyces cerevisiae

(Meyer) Hansen Althaea officinalis L. Archangelica officinalis

Anthyllis vulneraria L. Arnica montana L. Borago officinalis L.

calcatrippae calendulae

Flos callunae Flos caryophylli

Flos Flos chamomillae Romanae Flos cichorii Flos convallariae Flos crataegi

Flos cyani Flos farfarae Flos helianthii Flos hippocastani Flos hyperici Flos Flos lavandulae Flos

Flos malvae arboreae Flos millefolii Flos paeoniae Flos primulae

Flos pruni spinosae Flos pyrethri Flos rhoeados Flos robiniae Flos rosae

Flos sambuci Flos sorbi Flos spiraeae Flos stoechados

Flos tanaceti Flos taraxaci Flos tiliae

Flos trifolii fibrini Flos trifolii rubri Flos verbasci

althaeae angelicae

Folium belladonnae Folium berberidis Folium betonicae Folium betulae Folium Folium boraginis Folium brassicae oleraceae

Kvet ostrôžky poľnej Kvet nechtíka lekárskeho Kvet vresu Kvet klinčekovca voňavého

Kvet rumančeka kamilkového Kvet parumanu spanilého Kvet čakanky Kvet konvalinky voňavej Kvet hlohu

Kvet nevädze poľnej Kvet podbeľa liečivého Kvet slnečnice roľnej Kvet pagaštana konského Kvet ľubovníka bodkovaného Kvet hluchavky bielej Kvet levandule úzkolistej Kvet maurského

Kvet topoľovky ružovej Kvet rebríčka obyčajného Kvet pivonky lekárskej Kvet prvosienky

Kvet slivky trnkovej Kvet rimbaby starčekolistej Kvet maku vlčieho Kvet agáta bieleho Kvet ruže

Kvet bazy čiernej Kvet jarabiny vtáčej Kvet túžobníka brestového Kvet slamihy piesočnej

Kvet vratiča obyčajného Kvet púpavy lekárskej Kvet lipy

Kvet ďateliny plazivej Kvet ďateliny lúčnej Kvet divozela veľkokvetého

alebo sápovitého List ibiša lekárskeho List archangeliky lekárskej

List ľuľkovca zlomocného List dráča obyčajného List betoniky lekárskej List brezy previsnutej List boldovníka liečivého List boráka lekárskeho List kapusty obyčajnej

Consolida regalis S. F. Gray Calendula officinalis L. Calluna vulgaris (L.) Syzygium aromaticum (L.)

Merr. et L. M. Perry Matricaria recutita L. Chamaemelum nobile (L.) Cichorium intybus L. Convalaria L. Crataegus curvisepala

Crataegus laevigata (Poir.) Crataegus monogyna Jacq.

Cyanus segetum Hill. Tussilago farfara L. Helianthus annuus L. Aesculus hippocastanum L. Hypericum perforatum L.

album L. Lavandula angustifolia

mauritiana L., M. M. silvestris L.

Achillea agg. Paeonia officinalis Primula veris L., Primula

Pyrethrum cinerariifolium Trev. Papaver rhoeas L. Robinia pseudoacacia L. Rosa canina L., R. centifolia L.,

R. Sambucus nigra L. Sorbus L. Filipendula ulmaria (L.) Maxim. Helichrysum (L.)

Moench. Tanacetum vulgare L. Taraxacum officinale agg.

cordata platyphyllos jej kríženci

repens L. Trifolium pratense L. Verbascum Bertol.,

V. phlomoides L. Althaea officinalis L. Archangelica officinalis

(Moench.) Atropa L. Berberis vulgaris L. Betonica officinalis L. Betula pendula Roth.

boldus Mol. Borago officinalis L. Brassica oleracea L.

convallariae Folium crataegi flóre Folium cynarae

Folium digitalis lanatae Folium digitalis purpureae Folium dracunculi Folium eucalypti Folium farfarae Folium fragariae Folium fraxini Folium hamamelidis Folium hepaticae Folium

jaborandi

juglandis Folium levistici Folium

Folium Folium menthae crispae

Folium menthae piperitae Folium

Folium pumilionis

Folium plantaginis Folium quercus

Folium ribis nigri Folium rosmarini Folium rubi fruticosi

Folium rubi idaei

Folium salviae Folium

Folium stramonii Folium symphyti Folium tanaceti Folium trifolii fibrini Folium urticae Folium uvae ursi

Folium vitis idaeae Fructus alkekengi Fructus

List buka brezového a druhov

List konvalinky voňavej List a kvet hlohu krivokališného List artičoky kardovej

a zeleninovej List náprstníka vlnatého List náprstníka červeného List paliny dračej List eukalyptu guľatoplodého List podbeľa liečivého List jahody obyčajnej List jaseňa štíhleho List hamamelu virgínskeho List pečeňovníka trojlaločného List blenu čierneho List Jaborandovho,

drobnolistého a príbuzných druhov

List orecha kráľovského List ligurčeka lekárskeho List maurského

nebadaného, lesného List lekárskej List mäty

dlholistej

List mäty piepornej List brusnice čučoriedkovej

(čučoriedky) List (ihličie) borovice horskej

kosodrevinovej List skorocela kopijovitého List duba zimného

List ríbezle čiernej List rozmarínu lekárskeho List ostružiny černicovej

(černice) List ostružiny malinovej

(maliny) List šalvie lekárskej List kasie úzkolistej

a sennovej List durmana obyčajného List lekárskeho List vratiča obyčajného List vachty listej List pŕhľavy dvojdomej List medvedice lekárskej

List brusnice obyčajnej Plod čerešňovej Plod parasce väčšej

Barosma betulina et K. L. a iné druhy rodu Barosma

Convalaria L. Crataegus curvisepala Cynara cardunculus L.,

Cynara scolymus L. Digitalis lanata Ehrh. Digitalis purpurea L. Artemisia dracunculus L. Eucalyptus Labill.

farfara L. Fragaria vesca L. Fraxinus excelsior L. Hamamelis virginiana L. Hepatica nobilis Garsault Hyoscyamus niger L. Pilocarpus jaborandi

P. microphyllus Stapf a iné druhy tohto rodu

Juglans regia L. officinale Koch

mauritiana L., M. neglecta M. silvestris L.

Melissa officinalis L. Mentha L. var. crispata

Schrad., M. aquatica L., M. longifolia

Mentha piperita L. Vaccinium L.

Pinus Turra subsp. pumilio

Plantago lanceolata L. Quercus petraea (Mattusch.)

Ribes L. Rosmarinus officinalis L. Rubus fruticosus agg.

officinalis L. Cassia angustifolia

C. L. Datura stramonium L.

officinale L. Tanacetum vulgare L. Menyanthes trifoliata L. Urtica dioica L. Arctostaphylos uva-ursi (L.)

Sprengel Vaccinium vitis-idaea L. Physalis alkekengi L.

Fructus visnagae Fructus anethi Fructus angelicae

Fructus anisi vulgaris

Fructus aurantii

Fructus berberidis Fructus capsici Fructus carvi Fructus Fructus crataegi Fructus cynosbati

Fructus dauci Fructus foeniculi Fructus fragariae Fructus frangulae Fructus uniperi

Fructus levistici Fructus myrtilli

Fructus petroselini

Fructus phaseoli sine Fructus piperis nigri Fructus cathartici Fructus rubi fruticosi

Fructus rubi idaei

Fructus sambuci Fructus schisandrae

Fructus

Fructus sorbi Fructus viburni

Fructus vitis idaeae Fucus vesiculosus Galia

populi

Glandulae lupuli quercus

Gummiresina myrrha

Herba abrotani Herba absinthii Herba adonidis

Plod parasce špáradlovej Plod kôpru voňavého Plod archangeliky lekárskej

Plod bedrovníka anízového (aníz)

Nezrelý plod horkého

Plod dráča obyčajného Plod papriky ročnej Plod rasce lúčnej Plod koriandra siateho Plod hlohu krivokališného Plod ruže

galskej (šípka) Plod mrkvy Plod fenikla obyčajného Plod Plod krušiny jelšovej Plod borievky obyčajnej

(borievka) Plod ligurčeka lekárskeho Plod brusnice čučoriedkovej

(čučoriedka) Plod petržlenu záhradného

Plod fazule bez semena Plod piepra čierneho Plod rešetliaka Čerstvý plod ostružiny černicovej

(černica) Plod ostružiny malinovej

(malina) Plod bazy čiernej Plod schisandry čínskej

Plod kasie úzkolistej a senovej

Plod jarabiny vtáčej Plod kaliny

a slivkolistej Plod brusnice obyčajnej Chaluha bublinatá Dubienka (patologický novotvar

na dube) Púčik brezy previsnutej Púčik topoľa čierneho Chmeľové žliazky Pražený žaluď duba zimného

Gumoživica myrhovníka abesínskeho a

Vňať paliny abrotskej Vňať paliny pravej Vňať hlaváčika jarného

Ammi Anethum graveolens L. Archangelica officinalis

(Moench.) L.

Citrus aurantium subsp.

Berberis vulgaris L. Capsicum L.

carvi L. Coriandrum sativum L. Crataegus curvisepala Rosa canina L., R. centifolia L.

R. gallica Daucus carota L. Foeniculum vulgare Fragaria vesca L. Frangula Juniperus communis L.

Levisticum officinale Koch Vaccinium L.

Petroselinum crispum A.W.Hil l .

Phaseolus vulgaris L. Rhamnus catharticus L. Rubus fruticosus agg.

Rubus idaeus L.

Sambucus nigra L. Schisandra chinensis (Turcz.)

Cassia

L. Sorbus aucuparia L. Viburnum opulus L.,

V. prunifolium L. Vaccinium vitis-idaea L. Fucus vesiculosus L. Quercus infectoria

Betula pendula Roth. Populus nigra L. Humulus lupulus L. Quercus petraea (Mattusch.)

Commiphora abyssinica

Commiphora Engl. Artemisia abrotanum L. Artemisia absinthium L. Adonis

Herba Herba alchemillae Herba anethi Herba angelicae

Herba anserinae Herba anthyllidis Herba aristolochiae Herba arnicae Herba artemisiae vulgaris Herba asperulae Herba basilici Herba belladonnae Herba bellidis Herba betonicae Herba boraginis Herba bursae pastoris Herba callunae Herba cardui benedicti Herba centaurii Herba chelidonii Herba chenopodii Herba cichorii Herba convallariae Herba floribus abrotani Herba dracunculi Herba droserae Herba ephedrae Herba equiseti Herba euphrasiae Herba fragariae

Herba galegae Herba galeopsidis

Herba genistae tinctoriae Herba geranii Herba grindeliae

Herba hederae terrestris Herba Herba Herba hyperici Herba hyssopi Herba Herba lavendulae Herba leonuri Herba levistici Herba linariae Herba lobeliae Herba Herba

Herba Herba

Vňať lekárskeho Vňať žltozelenej Vňať kôpra voňavého Vňať archangeliky lekárskej

Vňať nátržníka husieho Vňať bôľhoja lekárskeho Vňať vlkovca obyčajného Vňať arniky horskej Vňať paliny Vňať lipkavca Vňať bazalky pravej Vňať ľuľkovca Vňať sedmokrásky obyčajnej Vňať lekárskej Vňať boráka lekárskeho Vňať kapsičky pastierskej Vňať vresu obyčajného Vňať benedikta lekárskeho Vňať menšej Vňať väčšieho Vňať voňavého Vňať čakanky obyčajnej Vňať konvalinky voňavej Vňať s kvetmi paliny abrotskej Vňať paliny dračej Vňať rosičky okrúhlolistej Vňať Vňať prasličky roľnej

Rostkovovej Vňať jahody obyčajnej

lekárskeho Vňať jastrabiny lekárskej Vňať konopnice žltkastobielej

a príbuzných druhov Vňať kručinky Vňať pakosta smradľavého Vňať grindélie mohutnej

a príbuzných druhov brečtanovitého

Vňať prietržníka holého Vňať blenu čierneho Vňať ľubovníka bodkovaného Vňať yzopu lekárskeho Vňať hluchavky bielej Vňať levandule úzkolistej Vňať srdcovníka obyčajného Vňať ligurčeka lekárskeho Vňať pyšteka obyčajného Vňať lobelky tabakovej Vňať majoránu záhradného Vňať maurského,

nebadaného, lesného Vňať jablčníka obyčajného Vňať komonice lekárskej

Agrimonia eupatoria L. xanthochlora

Anethum graveolens L. Archangelica officinalis

(Moench.)Hoffm. Potentilla anserina L. Anthyllis vulneraria L. Aristolochia L. Arnica montana L. Artemisia vulgaris L.

odoratum basilicum L.

Atropa L. Bellis perennis L. Betonica officinalis L. Borago officinalis L. Capsella bursa pastoris (L.) Med. Calluna vulgaris (L.) Cnicus benedictus L. Centaurium erytraea Raf. Chelidonium L. Chenopodium ambrosioides L. Cichorium intybus L. Convallaria L. Artemisia abrotanum L. Artemisia dracunculus L. Drosera rotundifolia L. Ephedra distachya L. Equisetum arvense L. Euphrasia rostkoviana Hayek Fragaria vesca L. Fumaria officinalis L. Galega officinalis L. Galeopsis segetum Necker

a iné druhy rodu galeopsis Genista tinctoria L. Geranium robertianum L. Grindelia robusta Nutt.

a iné príbuzné druhy Glechoma hederacea agg. Herniaria glabra L. Hyoscyamus niger L. Hypericum perforatum L. Hyssopus officinalis L.

album L. Lavandula angustifolia Leonurus cardiaca L. Levisticum officinale Koch Linaria vulgaris Lobelia inflata L.

hortensis Moench. mauritiana L.,

M. M. silvestris L. vulgare L.

Melilotus officinalis (L.)

Herba Herba crispae

Herba menthae piperitae Herba millefolii Herba myrtilli

Herba origani Herba passiflore Herba

Herba polygalae radice

Herba polygoni avicularis Herba polygoni hydropiperis Herba polygoni lapathifolii

Herba pulmonariae Herba rubi fruticosi

Herba rutae Herba salviae Herba sanguisorbae Herba

Herba saturejae Herba saxifragae Herba schisandrae

Herba serpylli Herba sideritis Herba solidaginis Herba spireae Herba Herba tanaceti Herba Herba Herba verbenae Herba veronicae Herba vincae Herba violae tricoloris Herba visci Lichen

juniperi

Pericarpium aurantii Pericarpium aurantii

Pericarpium juglandis Radix aconiti Radix althaeae

Vňať medovky lekárskej Vňať mäty

dlholistej

Vňať mäty piepornej Vňať rebríčka Vňať brusnice čučoriedkovej

(čučoriedky) obyčajného

Vňať mučenky pleťovej Vňať bedrovníka

ňového Vňať horčinky horkej

s koreňom Vňať stavikrvu vtáčieho Vňať horčiaka pieprového Vňať horčiaka štiavolistého

Vňať pľúcnika lekárskeho Vňať ostružiny černicovej

(černice) Vňať ruty voňavej Vňať šalvie lekárskej Vňať krvavca lekárskeho Vňať prútnatca metlovitého

Vňať záhradnej Vňať lomikameňa zrnitého Vňať schizandry čínskej

Vňať dúšky materinej Vňať čistca rovného Vňať zlatobyle Vňať brestového Vňať kostihoja lekárskeho Vňať vratiča obyčajného Vňať dúšky tymianovej Vňať pŕhľavy dvojdomej Vňať železníka lekárskeho Vňať lekárskej Vňať zimozelene menšej Vňať fialky trojfarebnej Vňať imela bieleho Pľuzgierka islandská Drevo borievky obyčajnej Výtrusy plavúňa Ópium - stuhnutá šťava z pletív

maku siateho Oplodie horkého Oplodie citrónovníka

horkého pravého Oplodie orecha kráľovského Koreň prilbice modrej Koreň ibiša lekárskeho

Melissa officinalis L. Mentha L. var. crispata

Schrad., M. aquatica L., M. longifolia

Mentha piperita L. Achilea agg. Vaccinium L.

Origanum vulgare L. Passiflora L. Pimpinella saxifraga L.

Polygala agg.

Polygonum aviculare agg. Persicaria hydropiper (L.) Spach Persicaria lapathifolia (L.)

S. F. Gray Pulmonaria officinalis agg. Rubus fruticosus agg.

Ruta graveolens L. officinalis L.

Sanguisorba officinalis L. Sarothamnus scoparius (L.)

ex Koch Satureja hortensis L. Saxifraga granulata L. Schisandra chinensis (Turcz.)

L.

Solidago virgaurea L. Filipendula ulmaria (L.) Maxim. Symphytum officinale L. Tanacetum vulgare L. Thymus vulgaris L.

dioica L. Verbena officinalis L. Veronica officinalis L.

L. agg.

album agg. Cetraria islandica L. Juniperus communis L. Lycopodium L. Papaver somniferum L.

Citrus aurantium subsp. amara L. Citrus aurantium L. subsp.

aurantium Juglans regia L. Aconitum napellus L. Althaea officinalis L.

Radix angelicae

Radix armoratiae

Radix arnicae Radix vulgaris Radix bardanae

Radix belladonnae Radix berberidis Radix bistortae Radix bryoniae

Radix carlinae Radix caryophyllatae Radix chelidonii Radix cichorii Radix curcumae Radix cynarae

Radix dauci Radix eleutherococci

Radix filicis Radix fragariae Radix gentianae Radix ginseng Radix graminis Radix hydrastidis Radix imperatoriae Radix inulae Radix ipecacuanhae

Radix iridis

Radix levistici Radix Radix Radix ononidis Radix paeoniae

petroselini

Radix pimpinellae

Radix primulae Radix raphani sativi

Radix ratanhiae Radix rauwolfiae

Radix rhei

Radix rubiae tinctorum

Koreň lekárskej

Koreň chrenu dedinského

Koreň arniky horskej Koreň paliny obyčajnej Koreň lopúcha väčšieho,

menšieho, plstnatého

Koreň zlomocného Koreň dráča obyčajného Koreň hadovníka väčšieho Koreň posedu bieleho Koreň puškvorca obyčajného Koreň krasovlasu Koreň kuklíka mestského Koreň lastovičníka väčšieho Koreň čakanky obyčajnej Koreň kurkumy pravej Koreň artičoky kardovej

a zeleninovej Koreň mrkvy obyčajnej (mrkva) Koreň všehojovca štetinatého

Koreň paprade samčej Koreň jahody Koreň horca žltého Koreň ázijského Koreň pýru plazivého Koreň voduľky kanadskej Koreň všelieku hojivého Koreň pravého Koreň uragogy pravej

Koreň kosatca nemeckého a príbuzných druhov

Koreň ligurčeka lekárskeho Koreň sladovky hladkoplodej Koreň štetinolistého Koreň ihlice tŕnitej Koreň pivonky lekárskej Koreň petržlenu záhradného

(petržlen) Koreň bedrovníka

ňového Koreň prvosienky Koreň siatej čiernej

Koreň kramérie tyčinkovej Koreň rauvolfie hadovitej

a príbuzných druhov Koreň

okrasnej Koreň farbiarskej

Archangelica officinalis (Moench.)

Armoracia rusticana Gaertn., B. Scherb.

Arnica montana L. Artemisia vulgaris Arctium L., Arctium

Arctium tomentosum

Atropa L. Berberis vulgaris L. Bistorta major S. F. Gray Acorus calamus L. Carlina acaulis L.

L. Chelidonium L. Cichorium intybus L. Curcuma L. Cynara cardunculus L.,

Cynara scolymus L. Daucus carota L. Acanthopanax senticosus (Rupr.

et Maxim) Dryopteris (L.) Schott Fragaria vesca L.

ginseng C. A. Mey Elitrigia repens (L.) Desv. Hydrastis canadensis L. Imperatoria ostruthium L. Cephaelis acuminata Karsten,

Cephaelis ipecacuanha (Brot.) A. Rich. germanica L. a iné druhy

rodu Iris Levisticum officinale Koch Glycyrrhiza glabra L.

anthamanticum Jacq L.

Paeonia officinalis L. Petroselinum crispum

A. W. Hill. saxifraga L.

Primula veris L., P. elatior agg. Raphanus sativus L. subsp. niger

Krameria triandra Ruiz et Rauwolfia serpentína (L.) Benth.

a iné druhy rodu Rauwolfia officinale

L. Rubia tinctorum L.

Radix sanguisorbae Radix saponariae Radix saponariae rubrae Radix scopoliae Radix senegae Radix solidaginis Radix spiraeae Radix symphyti Radix taraxaci Radix taraxaci herba Radix tormentillae Radix valerianae Radix veratri Radix zedoariae

Secale

cardui

Semen colchici Semen cucurbitae Semen erucae Semen foenugraeci Semen helianthii Semen hippocastani Semen hyoscyami Semen Semen paeoniae Semen plantaginis Semen ricini Semen sinapis Semen stramonii Semen strophanthi

Semen strychni

1 i Succus brassicae oleraceae Tuber

Turio pini

Koreň krvavca lekárskeho Koreň gypsomilky metlinatej Koreň mydlice lekárskej Koreň kranskej Koreň horčinky senegovej Koreň zlatobyle obyčajnej Koreň túžobníka brestového Koreň lekárskeho Koreň púpavy lekárskej Koreň púpavy lekárskej s vňaťou Koreň nátržníka vzpriameného Koreň valeriány lekárskej Koreň kýchavice bielej Koreň kurkumy zedoárovej

Semeno pestreca Semeno koly

Semeno jesienky obyčajnej Semeno tekvice obyčajnej Semeno horčice bielej Semeno senovky gréckej Semeno slnečnice ročnej Semeno pagaštana konského Semeno blenu čierneho Semeno ľanu siateho Semeno pivonky lekárskej Semeno skorocelu kopijovitého Semeno Semeno kapusty čiernej Semeno durmanu obyčajného Semeno strofantu lekárskeho

Semeno strychninovníka indického

Šištica chmeľu obyčajného Šťava kapusty obyčajnej Salepová

Výhonky borovice lesnej (sosny)

Sanguisorba officinalis L. Gypsophila paniculata L. Saponaria officinalis L. Scopolia Jacq. Solidago virgaurea L. Filipendula ulmaria (L.) Maxim. Symphytum officinale L. Taraxacum officinale agg. Taraxacum officinale agg. Potentilla erecta

officinalis agg. Veratrum album L. Curcuma zedoaria (Bergius)

Claviceps purpurea (Fries)

Tulasne Silybum marianum (L.) Gaertn.

vera K. Schumann a iné druhy rodu Cola

Colchicum autumnale L.

L. Trigonella foenum-graecum L. Helianthus annuus L. Aesculus hippocastanum L. Hyoscyamus niger L.

usitatissimum L. Paeonia officinalis L. Plantago lanceolata L. Ricinus communis L. Brassica nigra (L.) Koch Datura stramonium L. Strophanthus gratus (Wall.

et hook. ex Benth.) Strychnos nux-vomica L.

L. Brassica oleracea L. Orchis militaris

L.,

Liekopisné skratky

AB 2 DDR - Arzneibuch der Deutschen Republík, Berlín BP I, II - I, II. HMSO 1973 BPC XI - The Codex, incorporating British Pharmaceutical Codex.

Edition. The Pharmaceutical Press, 1979 CF VIII - Codex Francais - Pharmacopeé Francaise. Edition. Paris 1965 ČsL - pozri PhBs DAB 7 (NDR) - Deutsches Arzneibuch-7. Ausgabe. 1964 DAB 7 (NSR) - Deutsches Arzneibuch-7. Ausgabe. Frankfurt 1968 DAB 8 (NSR) - Deutsches Arzneibuch-8. Ausgabe. Frankfurt 1978 ErgB VI. - Ergänzungsbuch Deutschen Arzneibuch. VI. Ausgabe. Berlin 1941 ErgB 6. - Doplnkový svazek k nemeckému lékopisu. 6. Praha 1942 EurPh III - European pharmacopoeia. Volume III. Maisonneuve S. A., 57-Sainte-Ruffine-Fran-

ce, 1975 GosF VIII - Farmacopeja SSSR VIII. Moskva 1952 GosF IX - State Pharmacopoeia of The Union of Soviet Socialist Republík IX. Ninth edition.

Moskva 1961 HAB 2 - Arzneibuch-2. Ausgabe. W. Schwarbe, Berlin 1950

9 - Ôsterreichisches Arzneibuch-9. Ausgabe. Wien 1960 PhA VIII - Pharmacopoeia Austriaca VIII. Wien 1906 PhBs II - Pharmacopoea Bohemoslovaca. secunda. Praha 1954 PhBs III - Pharmacopoea Bohemoslovaca. Editio tertia. Praha 1970 PhBs IV - Pharmacopoea Bohemoslovaca. Editio quarta. Praha 1987 PhHelv V - Pharmacopoeia Helvetica. Editio Quinta. Deutsche Ausgabe. Bern 1941 PhHelv VI. I - Pharmacopoeia Helvetica. Editio Sexta Supplemento Deutsche Aus

gabe. Bern 1973. PhHung VI - Pharmacopoeia Hungarica VI. Budapest 1970 PhNord - Pharmacopoeia Nordica (Editio Danica). 1963 Pol III - Pharmacopea Polska. Edd. III. Warszawa 1954 USP - The Pharmacopoeia of the United States of America. Eighteen revision, 1970

Literatúra

BETINA, V.: Malá encyklopédia biológie. Obzor, Bratislava 1975. BLAŽEK, Z., KUČERA, M., SUCHÁR, A.: Atlas drog. SAV, Bratislava 1957. BRAUN, H.: Heilpflanzen-Lexikon Aerzte Apotheker. G. Fischer Verlag, Stuttgart - New

York 1978. BRODA, B., MOWSZOWICZ, J.: leczniczych. PZWL, 1968. ČERVENKA, M. a Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava 1986. Československý lékopis 1.1. vyd. SZdN, Praha 1947. Doplnék. SZdN, Praha 1952. Československý lékopis 2. 2. vyd. SZdN, Praha 1954. Doplnék. SZdN, Praha 1959. Československý lékopis 3. 3. vyd. SZdN, Praha 1970. FÁNDLY, J.: Trnava 1793. FUTÁK, J. a kol.: Slovenský herbár. Zv. I. a II. SSV, Trnava 1946. GROSSMANN, V.: o léčivých látkach. SZdN, Praha 1961. HAMSÍK, A.: 3. vyd. SZdN, Praha 1950. HORÁKOVÁ, a kol.: 1. Osveta, Martin 1970. HORÁKOVÁ, a kol.: pharmaceutica 2. Osveta, Martin 1973. JEDLIČKA, V., ZEJBRLÍK, Léčivé rostliny. SZdN, Praha 1944. JIRÁSEK, V., ZADINA, R., BLAŽEK, Z.: Naše jedovaté rostliny. ČSAV, Praha 1957. KARMAZÍN, M., HUBÍN, J., DUŠEK, J.: rostlinného púvodu. Spofa, Praha 1984. KOHLMUNZER, S.: PZWL, Warszawa 1977. Kolektív: Farmakognózia. SPN, Bratislava 1962. Kolektív: repetitorium. 3. vyd. SZdN, Praha 1967. Kolektív: Praescriptiones magistrales. 2. vyd. SZdN, Praha 1964. Kolektív: Seznam československých farmaceutických prípravku 1980-1984. Obzor, Bratislava 1980. Kolektív: Vademecum medici. Osveta, Martin 1972. Kolektív: Vademecum medici. 3. vyd. Osveta, Martin 1985. KORBELÁŔ, J., ENDRIS, Z., KREJČA, J.: Naše rostliny v 3. vyd. Praha 1970. KREIGOVÁ, M. B.: Zelená medicína. Orbis, Praha 1971. KRESÁNEK, J., KREJČA, J.: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Osveta, Martin 1977. KRESÁNEK, J.: Farmakognózia I. SPN, Bratislava 1954. KRESÁNEK, J.: Farmakognózia II. UK, Bratislava 1970. KRESÁNEK, J., HOMOLA, V.: Farmakognózia III. SPN, Bratislava 1970. KUČERA, M., MINAŔÍK, J.: Prírodní léčiva- Avicenum, Praha 1971. KUEMMERLE, H. P., GARRETT, E. R., SPITZY, K. H. a kol.: und Phar-

makotherapie. 2. vyd. Urban a Schwarzenberg, - Berlín - Wien 1972. MACEK, S., PULCHART, M.: Odborný drog a seznam léčiv. Praha 1956. MACKÚ, J., KREJČA, J.: Atlas liečivých rastlín. 2. vyd. SAV, Bratislava 1965.

J., MOKRÝ, J.: Naše liečivé rastliny. SAV, Bratislava 1958. M. D.: Lekarstvennyje sredstva. Časť 1, 2. Izdanie stereotipnoe. Medicína, Mos

kva 1985. MELICHAR, M., CHALABALA, M., MANDÁK, M., MALÝ, J.: Technológia galeník a liekov.

Osveta, Martin 1973. MINAŔÍK, J.: Farmakognózia. Osveta, Martin 1983.

M., I. a Špeciálna patologická fyziológia. Osveta, Martin 1980. Z.: užytkovych. PWRL, 1985.

A. a kol.: Ziololecznictwo. 2. vyd. PZWL, Warszawa 1980. VONDRÁČEK, V. a kol.: Klinická toxikologie. 5. vyd. Avicenum, Praha 1980.

A.: Léčivé rostliny. SZdN, Praha 1973. RADA, K.: Léčivé čaje. Osveta, Martin 1969. ROSIVAL, L., A. kol.: Cudzorodé látky v požívatinách. 2. vyd. Osveta, Martin 1983. Rote liste 1984. Editio Cantor, Aulendorf/Wiirtt. 1984.

M., HORÁKOVÁ, a kol.: pharmaceutica 3. Osveta, Martin 1979. SOLICH, J., DOFKOVÁ, L.: Lékárenství II. UK, Praha 1981.

E., SCHILD, W.: G. Fischer Verlag, Stuttgart - New York 1981. ŠASS, J. J.: Fitoterapija. AMN-SSSR, Moskva 1952. ŠEDO, A., KREJČA, J.: Koreniny. Príroda, Bratislava 1983. ŠVEC, K.: Farmakodynamika. Zv. 1, 2. SAV, Bratislava 1960. THURZOVÁ, Ľ. a kol.: Malý atlas liečivých rastlín. 7. vyd. Osveta, Martin 1983. TOMKO, J., KRESÁNEK, J.: I. FFUK, Bratislava 1983. TOMKO, J., KRESÁNEK, J.: Farmakognózia II. FFUK, Bratislava 1983. TOMKO, J., KRESÁNEK, J.: Farmakognózia III. FFUK, Bratislava 1983.

H., BLADT, S., ZGAÉNSKI, Z.: Drogenanalyse. Springer Verlag, - Heidelberg-New York 1983.

VITTEK, J., ŠAŠKO, E.: Farmakoterapeutické zprávy. Spofa, supplementum 2. Praha 1966.

S.: Klinická fysiologie. 2. vyd. Avicenum, Praha 1970. S. E.: rastenija SSSR. 2. vyd. Moskva 1951.

REGISTER NÁZVOV RASTLÍN

agar agar

amansii 130 agát biely

trnovník pseudoacacia 191

alchemilka žltozelená kontryhel žlutozelený

xanthochlora pratensis) 71

ozbrojená kapské

ferox 74 aníz pozri bedrovník anízový archangelika lekárska

andélika lékaŕská officinalis (Angelica 79

artičoka kardová (karda) artyčok kardový

114 artičoka zeleninová

artyčok Cynara scolymus 114

baza čierna bez černý

nigra 201 bazalka pravá

bazalka pravá basilicum 163

bedrovník anízový (aníz) bedrník anýz

174 bedrovník

bedrník obecný

Pimpinella saxifraga 175 bedrovník väčší

bedrník vétší Pimpinella major 175

benedikt lekársky benedikt Cnicus benedictus 108

betonika lekárska bukvice lékaŕská Betonica officinalis 91

blen čierny černý

niger 141 borievka obyčajná

obecný Juniperus 147

borovica lesná (sosna) borovice lesní Pinus sylvestris (Pinus silvestris) 177

lekársky úročník bolhoj Anthyllis vulneraria 78

breza previsnutá (bradavičnatá) bŕíza bradavičnatá Betula (Betula verrucosa) 92

brusnica čučoriedková (čučoriedka) brusnice Vaccinium 221

brusnica obyčajná brusnice brusinka Vaccinium vitis-idaea 223

buko brezové téhozev brezový Barosma betulina 88

buko pílkovité téhozev pílkovitý

serratifolia 89 buko vrúbkované

téhozev vroubečkovaný Barosma 89

cesnak cibuľový (cibuľa) cibule Allium cepa 72

cesnak kuchynský česnek Allium sativum) 72

cibuľa pozri cesnak cibuľový

čakanka obyčajná čekanka obecná Cichorium intybus 105

černica pozri ostružina černicová čistec rovný

čistec Stachys recta 209

čučoriedka pozri brusnica čučoriedková

ďatelina lúčna

Trifolium pratense 216 divozel sápovitý

divizna sápovitá Verbascum phlomoides 225

divozel veľkokvetý divizna velkokvétá Verbascum densiflorum (Verbascum thapsiforme) 225

dráč obyčajný obecný

vulgaris 90 božie pozri palina abrotská sladké pozri sladkovka hladkoplodá

dub hálkový dub hálkový Quercus infectoria 186

dub letný dub letní (kŕemelák) Quercus robur (Quercus pedunculata) 187

dub zimný dub zimní Quercus petraea (Quercus sessiliflora) 187

obyčajný obecný

stramonium 114

dúška materina (materina dúška) obecná

us dúška tymianová (tymian)

obecný vulgaris 213

fazuľa záhradná obecný

Phaseolus vulgaris 172 fenikel obyčajný

fenykl obecný Foeniculum vulgare 123

fialka roľná violka Viola arvensis 228

fialka trojfarebná violka Viola tricolor 228

hadovník väčší (stavikrv hadí koreň) rdesno hadí Bistorta major (Polygonum bistorta) 92

hlaváčik jarný hlaváček jarní +Adonis vernalis 67

hloh jednosemenný hloh jednosemenný Crataegus monogyna

hloh hloh Crataegus curvisepala 111

hloh obyčajný hloh obecný Crataegus laevigata (Crataegus oxyacantha) 111

hluchavka biela hluchavka

album 148 horec žltý

horec Gentiana 132

chaluha bublinatá chaluha bublinatá Fucus vesiculosus 127

chmeľ obyčajný otáčivý

Humulus lupulus 140

chren dedinský selský

82

ibiš lekársky proskurník Althaea officinalis 75

ihlica tŕnitá tŕnitá

Ononis spinosa 163 imelo biele

album 229

jablčník obyčajný jablečník obecný Marrubium vulgare 155

jahoda obyčajná jahodník obecný Fragaria 124

jarabina vtáčia obecný

Sorbus aucuparia 208 jaseň štíhly

jasan ztepilý Fraxinus excelsior 126

jastrabina lekárska jestŕabina

officinalis 128 jesienka obyčajná

ocún jesenní + 109

kalina obyčajná kalina obecná + opulus 227

kalina slivkolistá kalina slívolistá + Viburnum prunifolium 227

kamilka pozri rumanček kamilkový kapsička pastierska

kokoška pastuší tobolka Capsella bursa-pastoris 96

kapusta hlávková (biela) (hlávkové

Brassica oleracea 93 kapusta obyčajná pozri kapusta hlávková karda pozri artičoka kardová kasia sennová pozri kasia úzkolistá

kasia úzkolistá (sennová) kassie sennová Cassia angustifolia (Cassia 99

komonica lekárska komonice Melilotus officinalis 158

konopnica napuchnutá konopnice Galeopsis tetrahit

konopnica páperistá konopnice pýŕitá Galeopsis pubescens 129

konopnica úhľadná konopnice sličná Galeopsis speciosa 129

konopnica žltkastobiela konopnice bledožlutá Galeopsis segetum (Galeopsis ochroleuca) 129

konvalinka voňavá konvalinka vonná

Convallaria majalis 110 kosatec nemecký

kosatec nemecký germanica 145

kostihoj lekársky kostival Symphytum officinale 209

kôpor voňavý kopr vonný Anethum graveolens 77

krasovlas bezlodyžná

Carlina acaulis 97 kručinka farbiarska

kručinka barvíŕská Genista tinctoria 131

krušina jelšová krušina olšová Frangula (Rhamnus frangula) 125

krvavec lekársky krvavec toten Sanquisorba officinalis 203

kuklík mestský kuklík obecný

urbanum 133 purpurová

paličkovice nachová + Claviceps purpurea 106

ľan siaty len

152 lastovičník väčší

vlaštovičník vétší + 103

levandula levandule úzkolistá Lavandula angustifolia 149

ligurček lekársky libeček

officinale 151 lipa

srdčitá

lipa veľkolistá širokolistá

Tilia platyphyllos 215 zelenkastá

lipa obecná Tilia 215

lipkavec (marinka voňavá) vonný

(Asperula odorata) 129 lomikameň zrnitý

lomikámen zrnatý Saxifraga granulata 204

menší lopuch menší Arctium 80

lopúch plstnatý lopuch plstnatý Arctium tomentosum (Lappa tomentosa) 80

lopúch väčší lopuch vétší Arctium lappa (Lappa major) 80

ľubovník bodkovaný tŕezalka tečkovaná Hypericum perforatum 142

ľuľkovec zlomocný zlomocný

+Atropa 87

machovka čerešňová mochyné židovská Physalis alkekengi 173

majorán záhradný majoránka záhradní

hortensis 153 mak siaty

Papaver somniferum 167

mak vlčí mák vlčí Papaver rhoeas 166

malina pozri ostružina malinová marinka voňavá pozri lipkavec marinkový materina dúška pozri dúška materina materina dúška obyčajná pozri dúška tymianová mäta klasnatá (odroda kučeravá)

máta klasnatá (odrúda kadeŕavá) Mentha 161

mäta máta peprná Mentha piperita 160

medovka lekárska meduňka Melissa officinalis 159

medvedica lekárska léčivá

Arctostaphylos uva-ursi 81 voňavý

vonný + Chenopodium ambrosioides 104

mučenka pleťová mučenka pietni Passiflora 170

náprstník červený červený

náprstník vlnatý náprstník vlnatý

lanata 115 nátržník husí

husí Potentilla anserina 181

nátržník vzpriamený mochna nátržník Potentilla erecta (Poten. tormentilla) 182

nechtík lekársky mésíček lékaŕský Calendula officinalis 94

nevädza poľná chrpa Cyanus segetum (Centaurea cyanus) 113

očianka Rostkovova

122

pravý pravý 144

orech kráľovský královský regia 146

ostružina černicová (černica) ostružiník krovitý

fruticosus 195 ostružina malinová (malina)

ostružiník Rubus idaeus 196

pagaštan konský

Aesculus 68 pakost smradľavý

pakost 133

palina abrotská (božie drievko) pelynék brotan Artemisia 83

palina dračia pelynék kozalec Artemisia dracunculus 85

palina obyčajná pelynék Artemisia vulgaris 86

palina pravá pelynék pravý Artemisia absinthium 83

pamajorán obyčajný dobromysl obecná Origanum vulgare 164

papraď samčia kapraď samec + Dryopteris

paprika ročná paprika roční Capsicum 96

parasca špáradlová moračina visnaga

visnaga 76 paruman spanilý

sličný

Chamaemelum nobile (Anthemis nobilis) 102 pečeňovník

podléška Hepatica nobilis (Hepatica triloba) 138

pestrec mariánsky mariánske) ostropestŕec mariánsky Silybum marianum 205

petržlen záhradný petržel kadeŕavá Petroselinum crispum 171

pľúcnik lekársky plicník lékafský Pulmonaria officinalis 185

pľuzgierka islandská islandská

Cetraria islandica 101 podbeľ liečivý

podbél obecný Tussilago farfara 218

praslička roľná pŕeslička Equisetum arvense 120

pŕhľava dvojdomá (žihľava) kopŕiva dvoudomá Urtica dioica

pŕhľava malá kopŕiva žahavka Urtica urens 219

holý prútržník lysý Herniaria glabra 139

prilbica modrá šalamounek

napellus 66 prvosienka jarná

prvosenka jarní Primula 183

púpava lekárska smetanka Taraxacum officinale 210

puškvorec obyčajný puškvorec obecný Acorus calamus 67

pýr plazivý pýr plazivý Elytrigia repens (Agropyron repens)

pyštek obyčajný kvétel

Linaria vulgaris 151

rasca lúčna koŕenný

carvi 98 rebarbora lekárska

reveň 189

rebarbora okrasná reveň dlanitá Rheum 190

rebríček obyčajný rebríček obecný Achillea 65

reďkev siata čierna reďkev černá Raphanus 188

repík lekársky repík lékafský Agrimonia eupatoria 69

rešetliak rešetlák počistivý Rhamnus 189

čierna černá

Ribes 190 rosička okrúhlolistá

rosnatka okrouhlolistá Drosera

rozmarín lekársky

+Rosmarinus officinalis 194 rumanček kamilkový (kamilka)

pravý Matricaria recutita (Chamomilla recutita) 156

ruta voňavá (záhradná) routa vonná +Ruta graveolens 197

ruža galská galská

Rosa gallica 192 ruža stolistá

stolistá Rosa centifolia 192

ruža šípková rúže šípková Rosa canina 192

saturejka záhradná

Satureja hortensis 203 sedmokráska obyčajná

chudobka Bellis perennis 89

senovka grécka pískavice ŕecké seno Trigonella 217

schizandra čínska klanopraška činská Schisandra chinensis 205

silybum mariánske pozri pestrec mariánsky

skorocel kopijovitý kopinatý

Plantago lanceolata 178 sladkovka hladkoplodá (sladké drievko

hladkoplodé) lékoŕice lysá Glycyrrhiza glabra 135

slamiha piesočná písečný

Helichrysum arenarium 137 lesný

lesní a sylvestris 154

slez maurský sléz maurský

154 slez nebadaný

sléz Malva neglecta 154

slivka trnková (trnka) trnka obecná Prunus spinosa 184

slnečnica ročná slunečnice Helianthus annuus 136

sosna pozri borovica lesná srdcovník obyčajný

srdečník obecný Leonurus cardiaca 150

stavikrv hadí koreň pozri hadovník väčší stavikrv vtáčí

rdesno ptačí aviculare 179

šalvia lekárska šalvéj lékafská

officinalis 200

tekvica obyčajná tykev turek

pepo 112 topoľ čierny

černý nigra 180

topoľovka ružová topolovka ružová

rosea (Althaea 70 trnka pozri slivka trnková túžobník brestový

(Spiraea 122

vachta trojlistá vachta trojlistá Menyanthes trifoliata 162

valeriána lekárska kozlík

officinalis 224 veronika lekárska

rozrazil lékaŕský Veronica officinalis 226

vŕba biela

199 vres obyčajný

vres obecný Calluna vulgaris (Erica vulgaris) 95

všehoj ázijský (žeň-šeň) všehoj žeňšeňový (žeň-šeň) Panax ginseng (Panax schinseng) 165

všehojovec štetinatý eleuterokokus ostnatý

senticosus) 64

všeliek hojivý všedobr horní Imperatoria 144

yzop lekársky yzop lékaŕský

officinalis 143

zádušník brečtanovitý pupenec brečtanovitý Glechoma hederacea glechoma) 134

lekársky lékaŕský

+ officinalis 127 zemežlč menšia

zeméžluč menší erythraea (Centaurium

100 zimozeleň menšia

menší + 228

zlatobyľ obyčajná zlatobýl obecný Solidago virgaurea 206

železník lekársky sporýš lékaŕský Verbena officinalis 226

žeň-šeň pozri všehoj ázijský žihľava pozri pŕhľava dvojdomá

VECNÝ REGISTER

V registri nie sú zaradené latinské názvy liečivých rastlín, pretože sú abecedne usporiadané v obsahu.

absint 84 absintizmus 84 acetyldigitoxín 116, 303 A cetyldigitoxin um acetylcholín 67, 96 acne vulgaris 313 adaptogén 64 adjustácia 26

adnexitis 324 adonidozid 68 adonitoxín 301 adonivernit 68 adonivernozid 68 adrenalín 66 adstringenciá 342 adstringens 68, 69, 71, 81, 91, 93, 122, 124,

200,

207, 209, 212, 213, 216, 222, 223, 227, 228 - mierne 89, 154, 192, 196, 218 advulnans 94, 142, 158, 210

171 agar 130, 246 achalázia 260 aj malín 303 -, indikácie 303 -, kontraindikácie 303 akné pozri acne vulgaris akonitín 66 aktivita berberínu protinádorová 90

alantoín 38, 185, 186, 209, 210 alantolaktón 144, 145

52 alergia na 161 algomenorea pozri dysmenorrhoea alicín 73

72 alkaloidy 38, 127 - peptidové skupiny

106 106, 107

- pyridínové 224 - pyrolizidínové alkoholy cukorné pozri cyklity - živicové 229 alopatia 22

phalloides 276 34, 252, 342

- aromatické 144, 145, 252 - čisté pura) 100, 132, 162

65, 83, 84, 86, 100, 101, 106, 108, 123, 132, 137, 155, 162, 190, 211, 226

- aromatické 67, 69, 79 jednoduché 106

biogénny 96 aminokyseliny 39, 220 - esenciálne 39, 233

biogénne 41 54

- oryzae 54 - solani 54

tritici 54 ana partes aequeles 36 anaboliká 342

64, 165, 205, 239 anafrodiziakum 140 analeptikum 64

342 66, 103, 141, 160, 199

- mierne 202 - silné 167 anemonín 138 anestetikum 160 - lokálne 235, 237 anetol 123, 174 A n g e l l i J o z e f 2 2 angiotonikum 107, 158 Ankylostoma duodenale 105 anodyná 328 anodynum 167 anorexia 252 antacidum 191 anthelmintiká 342

83, 197, 203, 204

antialergikum 156 antianemiká 342

64, 233 antiarytmiká 342 antiastmatiká 342

65, 87, 91, 115, 141, 239 antibiotiká 39 antidiabetiká 342

64, 101, 114, 128, 165, 173, 200, 205, 217, 219, 222

antidiaroiká 343 90, 93, 133, 134, 155, 167,

203, 204, 209, 219, 222

antidotum 206 antidysmenoroiká 343 antidysmenoroikum 70, 102 antiedematikum 69 antiemetikum 101 antiepileptikum 68 antiflogistiká 343

214, 217, 223, 235, 239

antiflogistikum vonkajšie 151 antiftyzikum 121 antihemoragikum 91, 222 antihemoroidáliá 343 antihemoroidálium 69, 203 antihidrotiká 343

101, 143, 200 antihistaminikum 65, 103 antihypertonikum 72 antikoagulans 158 antimitotikum 109 antimykotikum 73, 239 antineuralgikum 102, 192 antiparazitikum 93 antiprotozoikum 171, 203

66, 90, 137, 162, 199, 206 - adjuvančné 137 antireumatiká 343

181, 192, 199,207,219

antiseptikum 72, 73, 82, 90, 91, 93, 103, 108,

200, 213, 219, 222, 231

- mierne 65, 95, 113, 134, 163, 164 antisklerotiká 343

64, 73, 85, 96, 97, 111, 114, 118, 121, 137, 165, 197, 229, 233, 239

antiskorbutikum 93 antitoxikum 235 antitrombotikum 69 antitusiká 291

68, 101, 166, 167, 212, 291 antiulcerosum 135

109 antivirózum 235 antivitamíny vitamínu K 158 antokyanidíny 40 antokyány 40, 222, 229

40, 189 antranoly 40, 189

172 Apis 231, 233, 234, 236, 238 apitoxín 236, 237 aplikácia masti apitoxínovej 238 aquae ophthalmicae 26 arabinóza 75 arbutín 81, 95, 223 A r i s t o t e l e s 2 0

aromatiká 252, 344 - horké 153

143, 149, 160, 163, 164, 174, 177, 191, 194, 200, 212, 213, 214

arteriosclerosis 304 artérioskleróza pozri arteriosclerosis arthritis urica 247 artritída reumatoidná 319 arytmie 302 ascaridosis 272 Ascaris 105, 204, 272 askaridóza pozri ascaridosis asténia neurocirkulačná 310

bronchiale 296 astma priedušková pozri asthma

bronchiale atheromatosis 304 atherosclerosis 304 atropín 66, 87, 115,141,304 aukubín 122 A v i c e n n a 20 axeroftol 48 azarón 67 aziatikozid 55 azulenogény 40

101, 146, 235, 237, 239 bakteriostatikum 138 balneologiká 344

149, 156, 163, 164, 177, 194, 212,

balzamy 41 B e n e d i k t 20 berberín 90 betaín 41 betalaíny 41 betonicín 65 bielkoviny 39, 41

43 biopterín 239 biózy 52 bisabolol 156 Botriocephalus 271 bronchitída chronická pozri bronchitis chro-

nica bronchitis chronica 295 bronchodilatans 76 bufadienolidy pozri digitaloidy

Candida albicans 73 capsulae 26 carcinoma oesophagi 260 - ventriculi 264 C e l s u s centaurín 113 cineol 86 cirhóza pečene pozri cirrhosis hepatis cirrhosis hepatis 276 climacterium femininum 327 clysma 34

309 - Spoja 304 collitis ulcerosa 269 collyrium 26

iritabile 268 colpitis 324 cremor 26 cukrovka 248 cukry jednoduché 52 - zložené 52 cyanín 113 cyklity 41

301 20

cystitis 282 cytostatiká 344

229, 239

čaj liečivý 34 čaje analgetické 34 - 34 - laxatívne 34 - potopudné 34 - sedatívne 34 - spazmolytické 34 - zdravotné 34 čajovina pľúcna

v a 121 - silikátová 121 čajoviny antiartritické 121 - antihemoroidálne 121 - 34, 121 - antisklerotické 34, 121 - antituberkulotické 121 - diuretické 121 - expektoračné 34 - hemostyptické 121 - hypotonické 34

čajoviny metabolické 34 časti rastlinné 27 číslo horkosti 47 - napúčavosti 131

D a m i á n 20 dávkovanie drog rastlinných 33 d e C a n t i p r a t o decoctum 26, 36

109 d e M o n t e G i o v a n i demulcens 92

146 derivanciá 344 derivans 72, 82, 97, 147, 149, 177, 194, 197,

214, 219, 237 deriváty cholínové 229 - kolchicínu polosyntetické 109

344 71, 80, 83,

200, 209, 219, 235, 239

detoxikans 73 dextrán 54 Dextran Spofa 54 dextrín 54

344 dezinficiens 130, 203, 222 - ciest močových 89 dezodorans 177 diabetes 248 diaforetiká 344

79, 80, 95, 98, 123, 126, 131,

215, 227 - mierne 92 dialýza peritoneálna 285 diarrhoe 131,231 dietetikum 131, 231 digescia 36

73, 82, 98, 100, 148, 181 digilanidy izolované 116 digitaloidy 41 digitoxín 116, 118, 301

116, 118, 301 digoxín 116, 300

116, 300 pozri chinóny

48, 158

D i o k 1 é s 20 diosfenol 89 D i o s k u r i d e s

Diphyllobotrium 271 Dipyllidium pozri Taenia

rina diverticulosis colonis 268 divertikulóza 268 - čreva hrubého 268 - ezofágu 260

288, 344 65, 68, 69, 72, 78, 81, 82, 85, 90,

92, 95,

202, 204, 207, 208, 210, 211, 215, 219, 222, 223, 226, 227, 229

- lahodné 196 - mierne 79, 80, 84, 127, 138, 155, 185, 191 - sekundárne 115, - slabé 89 donátor vitamínov 192 dna 247 droga liečivá 26 - oficinálna 27 drogy diaforetické 293 - hlavné 333 -, nomenklatúra 27 - podporné 333 - rastlinné, rozdelenie podľa liečivých vlast

ností 342 - s látkami 288 pôsobením antipyretickým 293

- saponínové 291 - silicové 291 - 292 - zlepšujúce organoleptické vlastnosti čajo

viny 333 dusičnan draselný 127 dyskinézy ciest žlčových 278 dysmenorea pozri dysmenorrhoea dysmenorrhoea 325

črevná 265 hnilobná 265 kvasná 265

dystónia neurovegetatívna 310

314 edém Quinckeho pozri Quincke efedrín 66, 303, 304 -, kontraindikácie 304 efekt 182 - 112 - neurotropný 112 ekvisetonín 121 ekzém pozri eczema emenagogá 345

70, 84, 90, 130, 135, 136, 148, 151, 158, 176, 197

emetiká 345 emetikum 131, 145

75, 152, 154, 217 emplastrum 34 emulsio 26 endometritis 324 energetikum 231 enteritis acuta 268 enterobiáza pozri oxyuriasis Enterobius vermicularis 272 enuréza 142 enzýmy 42 epidermofýcia pozri epidermophytia epidermophytia 315 Epidermophyton 315 - interdigitale 315 - 315 epilepsia 329 epitelizans 235

107 107

ergotismus 107 - gangrenosus 107 erosio uteri 324

54, 55, 69 136

Escherichia 222 estradiol 136 expektoranciá 291 expektorans 118, 120, 123, 129, 134, 135,

204, 209, 210,

- mucilaginózne 185 extractum 36 Extractum belladonnae siccum 54 - fluidum 36

Extractum siccum 36 - spissum 36 - tenue 36 ezofagitída korozívna 258 - peptická 258

faktor antiulkusový 93, 263 faktory brasikové 94 F á n d l y J u r a j 2 2 farbivá rastlinné 42, 52 farbivo antokyánové 71 farmakodynamika 38 faryngitída akútna 258 - chronická 258 febris 293 - rheumatica 318 fenchón horký 123 fenoly 43 fenylpropány 43 fermenty pozri enzýmy

119 flavanoly 44 flavanóny 44 flavonoidy 43, 69 flavonolignány 44 flavóny 43 flebektázie 309 F l e m i n g A l e x a n d e r 2 2 floroglucidy 45 fluór 51 fomentum 34 forma lieková plynná 26 formula B e r n h a r d o v a 245 - B r o c o v a 245 fraxín 126 ftalidy 45

235 48, 80, 198

F u t á k J á n 2 1 45

fytobalneoterapia 34 fytohemaglutíny 45 fytohormóny 45 fytoncídum 77, 140 fytoncídy 45, 220

339, 340 fytosteroly 68 fytoterapia dlhodobá 25, 334 - v medicíne 243

galangín 235 galeniká 20 G a 1 e n o s 20 galetín 128 galotaníny 57, 186 gargarisma 34 gargarizmus 200 gargarizmy 345 gastritída akútna pozri gastritis acuta - chronická pozri gastritis chronica gastritis acuta 261 - chronica 262

238 gencianín 47 genciopikrín 47

235 chronická pozri

chronica chronica 284

glukokiníny 128, 222 glukóza 75, 231,232 glukozinoláty 45 glycerofosfatidy 45 glycyrhizín 55, 135 glykoretíny 46 glykozid 136 glykozidy 46 - antokyánové 113 - antrachinónové 125 - antrónové 99, 125 - bufanolidové 150 - diantrónové 125 - 181 - kardenolidné 116 - silicové sírne 188 granulae 26 gravidita 324 guma 46 guttae ophthalmicae 26 gynekologiká 345

F . 2 2 harmán 171 harpagozid 209 hederakozidy 55

intermitentná 285 hemolytikum 237 hemoragikum 237 hemoroidy 270

69, 133 65, 93, 96, 121, 133, 146,

148, 180, 181, 183, 187, 219, 228 - mierne 71 hepatitída vírusová pozri hepatitis virosa hepatitis virosa 274 hepatoprotektívum 108, 206, 233 hepatóza toxická 276 hernia diaphragmatica 261 - hiátová pozri hernia diaphragmatica heteroglykozidy pozri glykozidy heteropolysacharidy 53 heterozidy pozri glykozidy - saponínové 54 hcxózy 52 H i p p o k r a t e s 2 0 histamín 67 hlísty pozri ascaridosis homeopatia 22 homopolysacharidy 53 horčiny pozri horúčka reumatická 318

19 H u b e r t A d a m 2 1 humulón 140 hustoty sít predpísaných 35 hydrochinón 81, 95, 224 - voľný 222 hydrochrómy 52 Hymenolepis nana pozri Taenia nana

141 hyperemikum 177 hyperhidrosis 316 hyperhidróza pozri hyperhidrosis hypericín 142 hyperozid 180 hypertensio arterialis 307 hypertenzia esenciálna 307 - pozri hypertensio arterialis hypertonikum 206 hypnotikum 167, 171 - mierne 140 hypoglykemikum 80 hypomenorea pozri hypomenorrhoea hypomenorrhoea 326 hypotensio arterialis 308 hypotenzia arteriálna pozri hypotensio

arterialis

hypotenzia idiopatická 308 hypotenzíva 345 hypotenzívum 122

73, 107, 111, 228, 229, 237

chamazulén 65, 156 chelerytrín 104 chelidonín 104 chinidín 302

47 chlorofyl 47, 52, 219, 220 cholagogá 34, 344

69, 80, 84, 86, 226

- mierne 92, 108, 125, 144, 162, 189, 196 cholangoitis 280 cholecystitis 280 cholekinetiká 344

162 cholelithiasis 278 cholelitiáza pozri cholelitiasis choleretiká 34, 344

65, 72, 73, 74, 83, 138, 155, 160, 188, 189, 206

- mierne 106 cholín 65, 156 choroba Bechterevova 323 - hypertenzná 307 - pažeráka vredová 259 - žalúdka a dvanástnika vredová 262 choroby ciest močových 281 žlčových 273

- čriev 265 - duševné 328 - dutiny ústnej 257 - hltana 258 - kože 311 - nervové 328 - obličiek 281 - pažeráka 258 - pečene 273 - premeny látkovej 245 - rúry tráviacej 252

symptomatológia 252 - srdcovocievne 299 - sústavy pohybovej 318 - ústrojov dýchacích 291

choroby zapríčinené výživou nesprávnou 245 - žalúdka 261 - ženské 324 - žliaz slinných 257 chróm 51

Imhotep 19 imunoprotektívum 64, 165 infekcie hĺbkové - povrchové

26, 36 inhalatóriá 26, 34

dextrani pro infusione 54 injektábiliá 26 inozit 120, 211 insuficientia cordis acuta 299 chronica 299

intoxikácia kyanovodíkom 153 - pri fytoterapii 338 intractum 35 inulín 114, 145, 211 - clearance 145 ionoforéza akonitínová 66 iridoidy 48 izofraxidín 126

jed včelí 236 jednotky hemolytické 54 jód 51, 127

146

kachexia 247 kalórie prázdne 249 kamene cystínové 287 - fosfátové 287 - obličkové 285 - oxalátové 286 - urátové 286 - v cestách močových 285 - žlčové 278 kamienky močové 285 kancerostatikum 239 kapsaicín 97 karcinóm pažeráka 260 - žalúdka 264 kardiaká 345 kardioglykozidy 68

155, 229 kardiotoniká 346

68, 110, 111, 115, 117 karminatíva 254, 346

65, 67, 72, 77, 79, 85, 159, 160, 162, 163, 171, 174, 204

karnozol 200 V e ľ k ý 20

karotenoidy 48, 174, 196 karotén 52 karotény 48 karvakrol 212, 213 karvón 98

materská pozri kataplazma zo senovky 217 K a u b J o h a n n

77 52

klimaktérium 327 168, 291

kodeinizmus 168 kofeín 66, 304, 309 -, kontraindikácie 304 kolchicín 109, 110, 247 kombinácie čajovín podľa K n e i p p a 251 - drog 24 komplex vitamínu B 58, 120 konspergens 145 kontraindikácie inhalovania pinénu 177 - podávania materskej kasičky 241 - použitia kodeínu 168 ópia 169

konvalatoxín 301 konzervovanie peľu, postup 234 korenina 83 korigenciá 346 korigens 160, 162 - farbové 94 - chuťové 135, 231

a vôňové 123, 196 - vôňové 145, 158, 165, 192 - vzhľadové 166 koronarodilatanciá 346 koronarodilatans 76 K o z m a 20

233, 239

kremík 50, 129, 180 f 21

kukurbitacíny 48

48, 122, 130, 158 48, 158, 176

kúpeľ, trvanie 34 kúpele celkové 34 z tymiánu 214

- čiastočné 34 kúra medová 232 kvercetín 43 kvercitrín 180 kyselina askorbová 49, 192, 193, 208, 231,

233 - citrónová 49 - elagová 93, 146 - fumaroprotocetrarová 101 - glycerolová 220 - glycyrhetínová 136 - glykolová 220 -jablčná 49 - kávová 138 - kremičitá 49, 121, 129, 173, 180 - listová 233 - nikotínová 217 - oleanolová 229 - parasorbínová 209 - p-kumarová 215 - propenylsulfénová 72 - protolichesterová 101 - 123 - urzolová 138 - uznínová 101 - valerénová 224 - vínna 49 kyseliny 49 - anorganické (minerálne) 49, 75 - fenolové 207 - lišajníkové 101 - mastné pozri lipidy - organické 49, 75, 90, 120, 174

laesio traumatica pozri trauma laktagogá 346

98, 99, 128, 163, 174, 217, 226 laktóny 49 laktóza 53 Lanatosidum C 116, 300 lanátozid C 116, 300 laryngitis acuta 294 - chronica 295 látky anorganické pozri minerálne látky

látky balastné 26, 63 - drogy liečivej obsahové 26 - dusíkaté 120 - fenolové 212 - glukokinínové 220 - h o r k é 211 - liečivé 26 - minerálne 50, 233 - obsahové 38 - účinné hlavné 26 vedľajšie 26

laxans 74, 78, 80, 145, 151, 152, 178, 185, 189, 190, 202

-mierne 131, 135,208 laxatíva 256, 346 lecitín 49 lekváre liečivé 36 Leuconostoc mesenteroide 54 leukoantokyaníny 50 L-hyoscyamín 87 liečba apitoxínová naturálna 237 - semenami tekvicovými 272 liečivá 26 - rastlinné, formy 26 —, spôsob prípravy 35 —, - stabilizácie 35 lieh s mydlom draselným 153 liek, forma plynná 26 -, - polotuhá 26 -, - tekutá 26 -, - tuhá 26 lieky 26 lignany 50 likviricigenín 135 likviricín 135

152 linimentum 26, 34 lipidy 50

52 lítium 51 lupulín 140 lupulón 140 lymfotonikum 158 lyofilizácia 26, 35

macerácia 36 magnézium 51 M a g n u s A l b e r t 2 1

245

kvalitatívna 247 malnutritio 246 maltóza 53 mangán 51

120 manogalaktany 53 marrubiín 155 maslo propolisové 235, 236 masť z propolisu 235, 236 M a t t i o l i P i e t r o med 231

233, 235 melitín 237

161 160

metaboliká 346 65, 74, 78, 80, 82, 84, 90, 106,

108, 113, 121, 127, 129, 131, 134,

192, 205, 219, 220, 227, 229, 239

metabolity primárne 27 - sekundárne (špecializované) 27 meteorizmus 253

81 metylhydrochinón 81 mezoizonit 173 migréna 328

19 molybdén 51

167, 168, 328 morfinizmus 168

ľa ľudská 272 mucilaginóza 346

70, 75, 101, 120, 145, 148, 152, 154, 178, 210, 215, 218, 225

Mycobacterium vis 297 - leprae 297 - tuberculosis 297 140

mydlo draselné oficinálne 153 mydriatikum 87

172

nádcha akútna infekčná 294 - chronická 294 - peľová 294 - vazomotorická 294 napelín 66

nápoj májový asperulae) 130 nápoj vitamínový 90 narkotikum 167

169 názvoslovie 26 - systematické 42 - triviálne 42 necidy (alkaloidy pyrolizidínové) 38 nedostatočnosť srdcová akútna 299 chronická 299

nephrolithiasis 285 nervína 346

79, 106, 149, 159, 162, 164, 194 nespavosť 95 neuralgie 328 neurosis cordis 310 neurotoxikum 237 neuróza srdcová pozri neurosis cordis nikotínamid 217 nodi haemorrhoidales 270, 309 nomenklatúra drog 27 nutriens - dietetikum 137

233

obesitas 245 obezita pozri obesitas obrna nervov periférnych 328 obstipatio 256

Quicke 317 oesophagitis acuta 258

347 oftalmologikum 140 olej blenový 141 - slnečnicový 137 oleje éterické pozri silice

22 oligopeptidy 39 ópium 167 osteoarthrosis 323 osteoartróza pozri osteoarthrosis osteochondrosis 323 otrava akonitínom 66 - atropínová 88 - drogou z bedrovníka anízového 175

lekárskej 158 purpurovej 107, 108

- kapsaicínom 97 - mentolom 161

otrava pagaštanom konským 69 - skopolamínom 88

299 ovocie liečivé cenné 191 významné 197

- najhodnotnejšie 223 oxyuriasis 272 oxyuriáza pozri oxyuriasis

272 Ó z a r o w s k i 6 0

padúcnica pozri epilepsia pakostica 247 pálenie pokožky 80 papaverín 168 P a r a c e l s u s T h e o f r a s t u s

t s 21 parasympatikolytikum 87, 115, 141 parasympatikomimetikum mierne 226 parazitózy črevné 271 parestézie nervu klaného 66 paronychín 139 parotitída akútna 257 pasiflorín 171 pasta 26 pavor nocturnus 142 peganín 152 pektíny pozri sacharidy peľ 233

notatum 22 pentózy 52 peptidy 39 perkolácia 36 pilulae 26 placky chrenové 82

pozri pleuritis pleuritis 298

í n i u s 20 pneumónia 297 podagra 247 podvýživa 246 polyacetylény 52 polyarthritis progressiva 319 polyartritída progresívna pozri polyarthritis

progressiva polymenorea pozri polymenorrhoea polymenorrhoea 326

polymorbidita 24, 334 polypeptidy 39 polysacharidy pozri sacharidy

poruchy metabolické zo stravy karenčnej

249 nevhodnej 249

- rytmu srdcového 302 poškodenia látkami liečivými iatrogénne 24 potenie nadmerné 80, 187, 316 pôsobenie antiulkusové 93 - cytotoxické 229 preháňadlo salinické 119 prechod pozri climacterium femininum prepočet jednotiek hmotnosti a objemu

orientačný 33 pŕhľavka urticaria príprava odvaru 37 - záparu 37 prípravky liečivé 26 - TEEP 35 produkty liečivé živočíšne 231 profylaktiká 347 profylaktikum 64 program laktačný 327 propolis 234, 235, 236 -, roztok liehový 236 prostatoterapeutiká 347 prostatoterapeutikum 219, 233 prostriedky čistiace krv 249 - močopudné 288

39 70, 75, 101, 152, 154, 165, 166,

210 protistocídum 239 protopín 104

A 192, 196 prvky minerálne 220 - stopové pozri minerálne látky pseudoalkaloidy 38 pseudoindikány pozri iridoidy psychofarmakum 142 pulveres 26 pulvis 36 pulz nepravidelný 66 P u r k i r c h e r J u r a j 2 1 pyelonefritída pozri pyelonephritis pyelonephritis 282 pyodermia 311

pyrogalol 81 224

237, 239 rafanol 188 ránhojiči remeselní 21 rastliny liečivé 26 —, prehľad 63 - materské 26 - močopudné silicové 288 - s obsahom kyseliny kremičitej 289 - saponínové 289 R a y g e r V i l i a m 2 3 receptúry pri predpise individuálnom, zo

stavovanie 332 regenerans 239 regulans gastrointestinálne 208 remedium 36, 333 - cardinale 36, 333 - corrigens 36, 333 Rheodextran 54 rhinitis acuta 294 - chronica 294 - pollinosa 294 - vasomotorica 294 robín 192 roboranciá 347 roborans

231, 239 rotenoidy 52 rozdelenie drog rastlinných podľa liečivých

vlastností 342 rozpustnosť látok účinných vo vode 60 rubefaciens 214 R u l a n d J á n D á v i d 2 3 rutín 43, 44, 191, 198, 207, 229, 233

sacharidy 52, 75 sacharóza 53

81, 92, 151, 164, 223 sanguinarín 104 saponíny (saponozidy) 54 Sclerotina megalospora 223 seborrhoea sicca 80 sedatíva 347 sedatívum 65, 67, 77, 91, 95, 103, 107, 111,

171, 197, 199, 224, 227, 228

- mierne 68, 130, 137, 166

135, 176, 177, 184, 227, 229 sekretomotorikum 80, 176

51 semiačka slnečnicové 137 senecionín 38 senkirkín 38 separandá 27, 33

87, 106, 109, 114, 115, 117, 141

schizandrín 205 69

plantarum 22 silice 55 silymarín 206 sirupus 26, 36

87, 141 skratky liekopisné 357 - receptúrne najčastejšie, prehľad 29 sliz 55 soli draslíka 289 solutio 26 sparte 66, 303

347 65, 67, 68, 71, 76, 77, 79, 83,

84, 85, 86, 87, 90, 94, 98, 102, 103, 111,

215, 218, 224, 227

- mierne 118, 200, 206 species (čajovina) 26, 35 S p i n d l e r P a v o l 2 3 spiritus dilutus 36 spondylarthritis ankylopoetica 323 spondylarthrosis 323 spondylitída ankylozujúca pozri spondyl

arthritis ankylopoetica spondylosis 323 stabilizácia 35 stachydrín 91 Staphylococcus 73, 140, 146 stavy neuropsychické 329 stilbestrol 123 stimulanciá 347

64, 65, 205, 235, 239

- mierne 167 34, 252, 347

65, 67, 69, 71, 77, 79, 83, 84,

85, 90, 95, 97, 98, 100, 101, 102, 106, 108,

200, 204,211,213,215,216,227

- 140, 212 - aromatikum 140 stomatologikum 196, 202, 207, 235, 239 Streptococcus pyogenes 318 striedanie druhov rastlinných 341

67 strychnín 66, 309

309 subalimentatio 246 súpis drog 349 suppositoria 26 surovina biologická 26 sušenie rastlín 35 S v o b o d a 234 sympatikolytikum 107 syndróm čreva hrubého dráždivého 268 - dysmikróbie hnilobnej 267 kvasnej 265

- nefrotický 284

škrob 54 šťavy mliečne 52

tabulettae 26 - obductae 26 Taenia 271 - nana 271 - saginata 271 - 271 taeniasis 271 tanín 187

57 tanoidy 57 tebaín 169 teniáza pozri taeniasis teplota kúpeľa 34 terpineol 147 tetrózy 52 T h e o f r a s t o s 2 0

214

tinctura 36 tonikum 65, 67, 74, 79, 82, 83, 84, 90, 100,

239

T o r k o s J u s t u s J á n 2 2 39

toxikománia 170 tracheobronchitis 295 transmetylácia 206 trauma 311 triesloviny 57 - katechínové 57 triestery valepotriáty 224

vaginalis 104 triózy 52

glutation 192 tuberculosis pulmonum 297 tuberkulóza pozri tuberculosis pulmonum tučnota pozri obesitas tujón 86, 201 tussis 291

165, 212, 213, 214 96

účinky fotosenzibilizačné 80 - narkotické 95 - vedľajšie nežiadúce pri fytoterapii

338 účinok amfocholeretický 127 - antimitotický 104 - cytotoxický 104 - drogy liečivý 27 - dromotropný negatívne 117 - hypotonický 104 - inotropný pozitívne 110, 112, 117 - liečebný optimálny 33 - narkotický mierny 104 - narkotizačný 165 - paliny abrotskej repelentný 83 - 108 - protivírusový 108

cruris 314 - pepticum oesophagi 259 - ventriculi et duodeni 262 unguentum 26, 34

282 urethritis 282 urodezinficiens 81, 95, 223 urolithiasis 285 urologiká 348 urologikum 181

urticaria 317 urtikária pozri urticaria urtinktúry 35 uterotonikum 107 užívanie drog rastlinných 33

varixy 309 vazodilatans 90

venená 27, 33 venoruton 43 venotoniká 348 verbenalín 226 videnie zelené 66 vína medicinálne 36 vincín 228 vinkamín 228

asperulae 130 - dracunculi 85 - inulae 145 violín 229

239 viskotoxín 229 vitamín A 58

58

- C 49, 59, 90, 188, 191, 192, 196 - E 58, 192

58, 152 234

- K 58, 220 - P 43, 233 - U 93, 263 vitaminiferá 348

93, 97, 191, 192, 196, 208, 219, 222, 233

vitamíny 58, 75, 220, 233, 235 -skupiny 58, 191, 192,232 vosky 59 - rastlinné 59 - živočíšne 59 vred predkolenia pozri ulcus cruris vulvitída pozri vulvitis vulvitis 324 vypadávanie vlasov 81 vyrážky 80 výťažky z rastlín 35

W a k s m a n A. 22

xantofyl 52 xantofyly 48 xerostómia 257 xyloglukózany 53 xylóza 75

záduch prieduškový 296 Z a l u ž a n s k ý 2 1 zápal čreva hrubého vredový 269 - hrtana akútny katarálny 294

294 chronický 295

- pažeráka akútny 258 - 297

zápal pohrudnice 298 - priedušiek chronický 295 - priedušnice a priedušiek 295 zápaly ciest močových chronické 283 zapečenosť funkčná, druhy 256 zaváraniny liečivé 36 zinok 51, 218 zlúčeniny 213 - fytohormonálne 71 zmesi diuretické 34

železo 50, 233, 235 žily kŕčové 309 živice 59

Edícia pre postgraduálne štúdium lekárov a farmaceutov

Raýmanova zbierka Zväzok 29

Vedúca edície RNDr. V i e r a H e r m a n o v á

MUDr. KAROL MIKA

FYTOTERAPIA PRE LEKÁROV

2., doplnené vydanie

Obálku navrhol Robert Brož

Zodpovedná redaktorka Viera Richterová. Technická redaktorka Katarína Hlavňová. Korektorka Ľubica Tarabová

Vydalo Vydavateľstvo Osveta, š. p., Martin roku 1991 ako svoju 3497. publikáciu. Vytlačila Tlačiareň Neografia, š. p., Martin

ISBN 80-217-0349-0

Zanietený propagátor, skúsený fytoterapeut a obľúbený autor viacerých publikácií, časopiseckých, ako aj rozhlasových príspevkov o liečivých rastlinách, zhrňuje v tejto odbornej monografii základné poznatky o ich používaní v terapeutickej praxi.

Vo všeobecnej časti objasňuje skratky, ktoré sa používajú pri predpisovaní receptov, spôsoby stabilizácie a prípravy liečiv, ich dávkovanie i užívanie. V špeciálnej časti uvádza prehľad liečivých rastlín, ich obsahové látky, vlastnosti, účinnosť, použitie, toxickosť a odvodené prípravky z nich vyrobené. Rozsiahlu kapitolu venuje aj živočíšnym liečivým produktom. V tretej časti opisuje možnosti použitia rastlinných liečiv pri jednotlivých chorobách, zaoberá sa otravami pri predávkovaní, kombináciami pri komplikovaných chorobách a použitím liečivých rastlín v preven

cii chorôb.

Fytoterapia pre lekárov: Karol Mika

Documents