FOTOGRAFIA Ondrej Kolimár Peter Žabka 3.F Banská Bystrica 2009
FOTOGRAFIA
Ondrej Kol imár
Peter Žabka
3.F
Banská Bystr ica 2009
2
OBSAH
OBSAH ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2
0 ÚVOD... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4
1 HISTÓRIA ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5
1.1 CCD vs. CMOS ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8
1.1.1 Technológia CCD snímača ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8
1.1.2 Technológia CMOS snímača ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9
2 FOTOGRAFICKÉ PRÍSTROJE ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .10
2.1 Čo je to fotograf ický pr ístroj . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10
2.2 Klasický a digitálny fotograf ický pr ístroj . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10
3 FOTOGRAFIA NA FILM ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .11
3.1 Základy ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
3.2 Svet lo a energia .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
3.3 Fi lm ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12
3.4 Možnost i f i lmu ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13
3.5 Samotné fotenie .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13
3.6 Chémia expozície .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14
3.7 Vyvolanie f i lmu ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15
3.8 Výroba fotograf i i z negatívu .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15
4 DIERKOVÁ KOMORA ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .16
4.1 Čo je to dierkova komora ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16
4.2 Fotografovanie dierkovou komorou ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16
5 DIGITÁLNY FOTOAPARÁT ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .18
5.1 Rozdelenie digitálnych fotoaparátov.. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18
5.2 Farebný model RGB a h ĺbka farieb .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19
5.3 Spôsob zachytenia a spracovania obrazu ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20
5.3.1 Práca č ipu .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20
5.3.2 Bayerova maska... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20
5.3.3 Bayerova interpolácia obrazu ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20
5.4 Kompresia .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
5.4.1 Bezstratová kompresia.. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
5.4.2 Stratová kompresia .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
5.4.3 JPEG ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22
5.4.4 RAW .... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22
3
6 ZÁVER ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .24
7 ZOZNAM POUŽITEJLITERATÚRY ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .25
8 ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .26
9 PRÍLOHY ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .27
4
0 ÚVOD
Témou „fotograf ia“ sme sa rozhodl i zaoberať hlavne z toho
dôvodu, že fotoaparáty sa v posledných rokoch stal i každodennou
súčasťou nášho života. Mnohí ľudia, aj napriek tomu, že fotoaparát
často využívajú, netušia ako sa vo fotoaparáte zachytáva obraz. A aké
sú základné pr incípy jeho fungovania.
V práci postupne predstavíme krátky prierez históriou
fotografovania, základné pr incípy fungovania f i lmového a digitálneho
fotoaparátu. Zvláštna časť je venovaná aj dierkovej fotograf i i , ktorá
využíva postupy z č ias keď bola fotograf ia ešte len v plienkach.
Nakoľko problematika fotograf ie je veľmi rozsiahla nebolo možné
ju celú obsiahnuť v tej to práci. Aj napr iek tomu dúfame, že poskytne
aspoň základné informácie o tej to téme.
5
1 HISTÓRIA
Úplné poč iatky fotograf ie a metód fotografovania siahajú až do
dôb asi 350 p.n. l, keď Aristoteles používal dierkovú komoru (camera
obscura) na astronomické pozorovania. Princíp fungovania dierkovej
komory opíšeme ďalej. Neskôr, okolo r. 1500, dierková komora zaujala
aj Leonarda da Vinci, ktorý predpovedal jej ve ľké použit ie na
zachytávanie obrazu. Obával sa však, že premietaním a následným
obkreslením pomocou dierkovej komory sa maliarske umenie
zmechanizuje. Preto asi nevyuži l vlastnosti dierkovej komory na žiaden
zo svoj ich objavov.
V Nasledujúcich rokoch bola dierková komora mnohokrát
zdokonalená, no pr incíp zachytenia obrazu, ktorý vytvára opísal až
Heinrich Schulze v r . 1727. Zist i l , že soli str iebra sú cit l ivé na svetlo,
takže obraz je možné zachyt iť chemicky.
Významným bádateľom v obore bol v 18. storoč í Joseph Niépce.
Ako prvý f ixoval obraz premietnutý dierkovou komorou a to na zinkovú
dosku, ktorú potom zložitým postupom vyvolával. Nikdy sa mu však
nepodari lo ich ustál iť , takže ich musel chrániť pred svet lom. Expozícia
jednej platne trvala 7až 8 hodín.
Niépce na sklonku svojho života zakladá spoločnosť spolu
s Daguerrom. Tomu sa podari lo ustaľovať platne, jeho obrazy ale mal i
ve ľa nevýhod a na objav, ktorému sa vtedy pr ipisoval veľký význam sa
neskôr zabudlo.
V r. 1839 krátko po ohlásení Daguerrovho objavu oboznamuje
verejnosť s procesom pozit ív – negatív Henry Talbot. Princíp
„talbotypie“ spoč íval v nasvietení podkladu, kde používal špeciálny
papier č ím vznikal negatív, pomocou ktorého mohlo byť vytvorených
ľubovoľne veľa kópii. Tento proces mal prednosť pred daguerrovým
v tom, že obrázky sa dali rozmnožovať . Zdokonali l ho Niépceho vnuk,
ktorý miesto papierového podkladu na negatív používal sklo, čo zlepši lo
proces v tom, že na výslednej fotograf i i už nebola zreteľná štruktúra
6
papiera. Tieto procesy bol i nazývané aj mokrými, pre nevyhnutnosť
tekutých č in idiel.
Až v r. 1871 anglický lekár Maddox použil suché dosky a tým
položil základ pre zdokonaľovanie fotocit l ivých materiálov. O niekoľko
rokov neskôr v r. 1873 Dr. Vogel prvýkrát exper imentoval aj s materiálmi
cit l ivými na rozličné spektrá svet la. Jeho práca otvori la veľké
perspekt ívy pre rozvoj zvyšovania cit l ivost i materiálov a tým aj pre vznik
farebnej fotograf ie.
V r. 1887 dosiahla fotograf ia mimoriadny rozmach, keď Hannibal
Goodwin dal patentovať elast ický prieh ľadný celuloidový materiál, čo
umožnilo už roku 1891 výrobu prvých zvitkových f i lmov.
Nasledujúce objavy sa týkal i najmä vyvolávacích látok, čo
smerovalo fotograf iu k čoraz lepšiemu zobrazovaniu real ity. Očakával sa
nástup farebnej fotograf ie.
Zdokonaľovaním č iernobielej fotograf ie sa postupne vyvinula aj
farebná fotograf ia. Isaac Newton už v roku 1666 objavi l, že biele
slnečné svet lo je polychromat ické a dá sa rozložiť na jednot l ivé
spektrálne farby. Tento objav bol už teoret icky zač iatkom úvah
o základoch farebnej fotograf ie. Roku 1855 J.C.Maxwell objavi l, že
každú farbu možno získať z troch základných farieb, z čoho vyplývalo,
že sa i každý farebný obraz dá rozložiť do troch základných farebných
výťažkov, alebo možno postupovať opačne. Maxwell zhotovi l tr i
negatívne snímky cez červený, modrý a zelený f i l ter. Vytvor i l zo snímok
diapozit ívy a premietol ich z troch rozličných projektorov na bielu stenu
a dostal farebný obraz. Tak sa stala Maxwellova metóda základom pre
ďalší vývoj farebnej fotograf ie. Tieto diapozit ívy však musel i byť
dofarbované, pretože v tom období ešte nebol i objavené rôzne
senzibil izované materiály.
Až v roku 1935 dala f irma Kodak na trh prvý farebný 35mm f i lm
Kodachrom, v nasledujúcom roku Agfacolor. Druhá svetová vojna však
vývoj farebnej fotograf ie značne spomali la, v dôsledku čoho sa celý
proces negatív - pozit ív pri farebnej fotograf i i vyvíjal takmer 10 rokov,
hoci z chemického hľadiska vypracovali Fisher a Homolka pre
trojvrstvové farbocit l ivé mater iály, farbotvorné vyvolávanie
a senzibi l izovanie minerálov už v roku 1912.
7
Po druhej svetovej vojne nastáva rýchly rozvoj fotochémie, čo za
niekoľko desaťroč í sprístupňuje farebnú fotograf iu každému.
V 70. rokoch priš la f irma Polaroid s aparátom Polaroid SX-70, ktorý
vytvorené snímky sám vyvolával na špeciálny papier so svet locit l ivým
materiálom, ustaľovačom aj vývojkou.
V druhej polovic i 20. storoč ia začal vývoj digitálnej fotograf ie,
najprv hlavne na vedecké účely. Prvý digi tálny fotoaparát vyrobi l Steven
Sasson pracovník f irmy Eastman Kodak. Prvú snímku aparát vyhotovi l v
decembri 1975. Prístroj používal svet locit l ivý snímač CCD vyvinutý
f irmou Fairchild Semiconductor v roku 1973. Rozlíšenie č iernobieleho
obrazu bolo 0,1 megapixela. S digitálnym záznamom svet la laboroval i v
nasledujúcom období viaceré veľké f irmy ako Sony, č i Canon.
Prvým použiteľným digitálnym fotoaparátom bol Fuj i DS-1P z roku
1988, ktorý zaznamenaný obraz nahrával na 16 MB pamäť , ktorá musela
byť neustále napájaná elektr ickým napätím. Stále sa však jednalo o
ve ľmi drahé a komplikované prístroje. Vývoj digitálnych fotoaparátov v
tej dobe urýchl i l vznik štandardov JPEG a MPEG. V roku 1991 pr iš iel
Kodak na trh s prvou digitálnou zrkadlovkou Kodak DCS-100. Mala
rozlíšenie 1,3 megapixela a len samotný senzor stál v tej dobe 13 000
amerických dolárov.
Prvý digitálny fotoaparát vybavený LCD displejom na zadnej
strane, pre prezeranie vyhotovených snímok bol Casio QV-10 z roku
1995. Prvý aparát, ktorý používal polovodičovú pamäť Compact Flash
bol o rok starší Kodak DC-25. Výhoda digitálnej fotograf ie, najmä pre
amatérov bola evidentná. Nebolo potrebné vyvolávať celý f i lm, fotograf
si mohol prezrieť záber ihneď po odfotení na displej i, nepodarené
snímky vymazať pr ípadne okamžite zopakovať .
V roku 1996 sa na trhu objavi la technológia Advanced Photo
System (APS). Nový systém mal zjednodušiť a vylepšiť k lasickú
analógovú fotograf iu, no vo vzrastajúcej konkurencii čoraz lepších
digitálnych fotoaparátov neobstál.
V roku 2000 americká f irma Foveon Inc. predstavi la novinku
CMOS senzor Foveon X3, ktorý je podstatne dokonalejší ako ostatné
dovtedy používané snímače. Dodnes bol tento snímač použitý hlavne v
digitálnych zrkadlovkách f irmy Sigma.
8
V roku 2002 f irma Contax prišla na trh s prvým full f rame
digitálnym fotoaparátom Contax N Digital, ktorý mal snímač široký 35
mm.
1.1 CCD vs. CMOS
Obrazový snímač fotoaparátu je zodpovedný za prevod svetla na
elektr ické signály. Keď sa navrhuje fotoaparát, je na výber z dvoch
technológi i obrazových snímačov:
CCD (Charged Coupled Device)
CMOS (Complementary Metal Oxide Semiconductor)
CCD a CMOS snímače predstavujú k ľúčové súčasti, ktoré slúžia
ako "digitálny f i lm" fotoaparátu. CCD snímače sú vyrábané pomocou
technológie vyvinutej špeciálne pre fotograf ický pr iemysel, zat iaľ čo
CMOS snímače sú založené na štandardnej technológii, ktorá sa hojne
využíva pr i výrobe pamäťových č ipov - napr. vnútr i poč ítača.
Dnešné najkval itnejšie fotoaparáty väčšinou používajú CCD
snímače, no najnovšie modely CMOS snímačov znižujú ich náskok,
kvôl i ich nižsej cene, jednoduchšej manipuláci i a nižšom šume.
1.1.1 Technológia CCD sníma ča
CCD snímače sú používané vo fotoaparátoch už viac než 20 rokov
a majú oprot i CMOS snímačom niekoľko výhod, medzi ktoré patr í
naprík lad lepšia svetelná cit l ivosť , lepšia barevnosť a vernosť far ieb.
CCD snímače sú ale drahšie, pretože sa vyrábajú neštandardným
procesom a je zložitejší umiestniť ich do fotoaparátu. Medzi nevýhody
patr í fakt, že pokiaľ sa v zábere objaví veľmi svetlý objekt (naprík lad
priame slnko), môže sa CCD snímač č iastočne rozt iecť a na výslednej
fotke vznikajú pruhy pod aj nad objektom. Tento jav sa nazýva smear
(škvrna).
9
1.1.2 Technológia CMOS sníma ča
Pokroky v technológii CMOS snímačov ich kval itou obrazu
pribl íži l i CCD snímačom, ale stále nie sú vhodné pre fotoaparáty, od
ktorých požadujeme najvyššiu možnú kval itu obrazu. CMOS snímače
ponúkajú nižšiu cenu za fotoaparát, pretože obsahujú všetko, čo je
potrebné na vytvorenie fotoaparátu okolo nich. Takisto fotky fotené
pomocou CMOS snímača majú pr i nastavení vysokého ISO (nad 1000)
zrete ľne menší šum než fotky z CCD snímača. Ďalšou devízou CMOS je
oveľa kratší reakčný čas po st lačení spúšte. Technológia CMOS má veľa
čo ponúknuť a ak sa bude dostatočne vyvíjať tak môže úplne vyt lač iť
CCD snímače, čo sa už momentálne deje.
10
2 FOTOGRAFICKÉ PRÍSTROJE
2.1 Čo je to fotografický prístroj
Fotograf ický pr ístroj je opt icko-mechanické zariadenie pomocou
ktorého vytvárame fotograf iu zachytením svet la na svetlocit l ivý mater iál,
alebo svetlocit l ivý snímač (č ip) uložený v tele pr ístroja. Najdôležitejšou
súčasťou fotoaparátu je objektív. Objektív je sústava šošoviek rôzneho
druhu cez ktoré vniká do fotoaparátu svetlo, ktoré následne dopadá na
svetlocit l ivý materiál . Šošovky používané vo fotograf ických objektívoch
sú vybrúsené z ve ľmi kval itného optického skla, ktoré musí byť úplne
bezfarebné, dokonale priehľadné a nesmie mať ani najmenší kaz. Aj
preto je výroba opt ického skla veľmi náročná čo sa odzrkadľuje aj na
cene fotograf ických objektívov.
2.2 Klasický a digitálny fotografický prístroj
Najväčší rozdiel medzi k lasickým a digitálnym fotoaparátom je
spôsob akým sa zaznamenáva obraz. Pri k lasickom fotoaparáte sa na
záznam obrazu používa svet locit l ivý materiál a pr i digitálnom
fotoaparáte sa obraz odsníma pomocou svetlocit l ivého snímača (č ipu)
a následne sa uloží vo forme digitálnych dát na pamäťové médium.
Odhl iadnuc od tohto rozdielu je klasický a digitálny fotoaparát
v podstate rovnaký.
11
3 FOTOGRAFIA NA FILM
Fotenie na f i lm ľudia využíval i vyše 100 rokov. Teraz je f i lm vo
fotograf i i nahrádzaný a dá sa povedať , že už nahradený digitálnym
snímačom. Poďme si pr ibl ížiť ako vlastne zachytávanie obrazu na f i lm
funguje.
3.1 Základy
Čo to presne znamená „odfot iť“ fotku? Keď st lač íme spúšť ,
zaznamenáme moment v čase tým, že zaznamenáme viditeľné svetlo
odrážajúce sa v tom istom momente do objekt ívu fotoaparátu. Toto
svetlo spôsobuje chemickú reakciu na f i lme vo vnútr i fotoaparátu.
Chemická reakcia, ktorá prebehne je ve ľmi stabilná, vďaka čomu sa
môže odfotený okamih vyvolať a vyt lač iť . Dôležité momenty procesu sú:
expozícia obrázku, vytváranie obrázku a neskôr vyvolanie f i lmu a t lač
obrázku.
Aby sme proces pochopi l i je potrebné poznať aj vedu za
fotograf iou. Všetko sa zač ína pochopením časti elektromagnetického
spektra, ktoré je ľudské oko schopné vnímať , svet la.
3.2 Svetlo a energia
Energia zo Slnka pozostáva z viditeľných a neviditeľných čast í
elektromagnetického spektra. Ľudské oko je cit l ivé len na malú časť
tohto spektra od najdlhších v ĺn červeného svetla, po najkratšie vlny
svetla modrého. Svet lo nie je ani vlnenie ani čast ice, i keď má
parametre obidvoch. Svetlo sa správa ako vlna, ale jeho energia sa
12
prenáša v oddelených čast ic iach menom fotóny. Energia každého fotónu
je nepr iamo úmerná jeho vlnovej d ĺžke ( jeden fotón červeného svet la
prenáša najmenšiu energiu z viditeľného spektra, modrého najväčšiu).
Je to práve energia jednotl ivých fotónov, ktorá spôsobuje zmeny
fotocit l ivého mater iálu, ktorým je f i lm pokrytý.
3.3 Film
Ak ste niekedy mali možnosť otvor iť kazetu s f i lmom, našl i ste
dlhý zvitok plastu pokrytý z oboch strán. Plastová časť , jadro f i lmu, sa
nazýva báza a je to vlastne 0,025mm široký kus celuloidu. Zadná strana
f i lmu, zvyčajne je svet lejš ia, je pokrytá rôznymi zlúčeninami dôležitými
pri pr iamom zaobchádzaní s f i lmom, č i už vo výrobe alebo pr i používaní.
Je to predná strana, ktorá nás však bude zauj ímať najviac,
pretože tu sa celý fotochemický proces odohráva. Zvyčajne sa tu
nachádza 20 prípadne viac osobitných vrst iev nanesených na sebe.
Väčšiu časť objemu na tej to strane ale zaberá hmota držiaca t ieto vrstvy
pokope. Je ňou, možno vás to prekvapí, želat ína. Síce špeciálne
č istená, no predsa, obyčajná jedlá želat ína. Rovnaká želat ína ako
v gumových medvedíkoch drží f i lm pokope a je to tak už 100 rokov!
Želat ína sa vyrába zo zvieracích koží a kostí takže existuje spojenie
medzi kravou, hamburgerom a f i lmom aké by ste asi nečakal i .
Niektoré vrstvy f i lmu sa priamo nepodieľajú na vytvorení obrazu.
Fi ltrujú svet lo pr ípadne kontrolujú chemickú reakciu počas jej pr iebehu.
Vrstva vytvárajúca obraz pozostáva zo submikroskopických čast íc solí
str iebra (bromid str ieborný, jodid str ieborný, chlor id str ieborný, f luor id
str ieborný), ktoré pracujú ako detektory fotónov. Tieto častice sú srdcom
f i lmu. Keď sú vystavené svet lu, prechádzajú chemickou reakciou.
Sol i str iebra sa vyrábajú kombinovaním dusičnanu str ieborného
a halogénových solí (chlor id, bromid, jodid) rôznymi postupmi, čo vedie
k mnohým veľkostiam a tvarom kryštálov. Tieto častice sú potom na
povrchu chemicky upravované aby sa ešte zvýšila ich svetelná cit l ivosť
(známe ako fotograf ická rýchlosť , ISO alebo ASA klasif ikovanie).
13
Organické molekuly známe ako senzibi l izátory spektra sú
pridávané na povrch kryštálov solí str iebra aby t ieto bol i ci t l ivejšie na
základné farby: červenú, zelenú a modrú. Tieto molekuly musia preniesť
energiu červeného, zeleného č i modrého fotónu do kryštálu soli ako
foto-elektrón.
3.4 Možnosti filmu
Keď si kupujete f i lm máte na výber z viacerých možností. Filmy
s označením „color“ v názve slúžia na zhotovovanie bežných snímok, ku
ktorým dostanete ich negatívy na zhotovenie ďalších kópií. Fi lmy
s označením „chrome“ slúžia na premietanie obrázkov na diaprojektor.
Ďalšia vlastnosť ktorú treba zvážiť je už spomínaná rýchlosť
fotenia. Je udávaná v jednotkách ASA (American Standards Associat ion)
alebo ISO (Internat ional Standards Organizat ion).
• ISO 100 – vhodné pre fotenie von pr i dobrom počasí
• ISO 200 – vhodné pre fotenie von prípadne pr i dobrom osvet lení
vnútr i
• ISO 400 – vhodné pre fotenie vnútr i
• ISO 1000 or 1600 – vhodné pre fotenie vnútr i pokiaľ sa chcete
vyhnúť použit iu blesku
Č ím vyššie je č ís lo, tým väčšia je aj c i t l ivosť na svetlo. Aby bol f i lm
cit l ivejší na svetlo, pr i výrobe sú použité väčšie kryštály. Tieto väčšie
častice spôsobujú väčšie „zrno“ na výsledných fotkách z f i lmov s vyšším
ISOm. Profesionálni fotograf i používajú na zredukovanie zrna väčšie
negatívy, č ím sa zmenší miera celkového zväčšenia obrazu a tým aj
zrna.
3.5 Samotné fotenie
Prvý krok po založení f i lmu je zaostr iť na fotený objekt. Toto sa
deje vďaka nastavovaniu vzájomnej polohy sklenených alebo plastových
14
šošoviek v objekt íve, ktorý usmerňuje svetlo na f i lm. Novšie typy
fotoaparátov na f i lm a všetky digitálne fotoaparáty už zaostrujú
automaticky. Ďalším krokom je nastavenie expozície a to času a clony.
Clona je vstavaná časť objekt ívu, ktorá obmedzuje pr ístup svetla na
požadovanú úroveň . Pracuje na rovnakom princípe ako v ľudskom oku
dúhovka. Zvyšovaním clony zároveň získavame väčšiu h ĺbku ostrost i, čo
umožňuje odfot iť rovnako ostro objekty v popredí aj v pozadí. Tento
efekt je spôsobený fyzickým zmenšovaním otvoru, ktorým svet lo
vchádza do tela fotoaparátu (niekedy sa využíva opačný efekt ak
chceme mať zaostrený len jeden konkrétny objekt v popredí). Expozíciu
už modernejšie pr ístroje rovnako nastavujú sami, pre umeleckú fotku
pr ípadne iné účely sa však zvyčajne používa manuálne nastavenie. Fi lm
má obmedzený expozičný rozsah. Pokiaľ je záber preexponovaný (čas je
pridlhý, clona pr imalá), svetlé miesta nie sú vykreslené vôbec a tmavé
miesta sú presvetlené, s labo zachytené farby. Pokiaľ záber
podexponujeme (čas krátky, veľká clona), nezachyt íme všetko svetlo
z čoho vznikne obrázok s nedostatočne vykreslenými detai lmi a farbami
pribl íženými č iernej.
3.6 Chémia expozície
Č i už manuálne alebo automat icky, máme zaostrené a nastavené
expozičné parametre. Po st lačení spúšte sa tvorí vo f i lme skrytý obraz
viditeľného spektra odrazeného od objektov v hľadáč iku. Po tom ako je
fotón absorbovaný senzibil izátorovými molekulami jeho energia sa
prenáša z valenčnej vrstvy do vodivej vrstvy molekuly odkiaľ môže
pokračovať do vodivej vrstvy kryštálu sol i str iebra. Tam sa môže
skombinovať s k ladne nabitou dierou v štruktúre kryštálu a vytvoriť
jeden atóm str iebra. Tento jeden atóm je však nestály. Ak je však
prítomné dostatočné množstvo fotoelektrónov, ktoré sa skombinujú
s dostatkom kladných dier aby vznikol stabi lný latentný obraz.
Pri farebnom f i lme sa tento proces deje oddelene pre rôzne vrstvy
f i lmu: červenú, zelenú, modrú. Červené svet lo sformuje latentný obraz
15
v červenej vrstve, zelené v zelenej a modré v modrej. Obraz sa nazýva
latentný, pretože jeho prítomnosť sa nedá zist iť kým f i lm nevyvoláme.
3.7 Vyvolanie filmu
Pri vyvolávaní f i lmu sa farby zachytené v troch rôznych vrstvách
na negatíve premietnu do odl išných farieb.
Červená vrstva vytvorí zelenomodrý obraz.
Zelená vrstva vytvorí purpurový obraz.
Modrá vrstva vytvorí žltý obraz.
Farby vytvorené na negatíve sú založené na princípe odč ítavania
farieb. Pr i tomto princípe je použitá jedna farba, pomocou ktorej sú
vyjadrené farby ostatné. Iný pr incíp je sč ítavanie základných farieb, na
ktorom pracuje naprík lad CRT televízor. Obrazovka pozostáva
z množstva bodov, z ktorých každý môže byť červený, zelený, modrý
a to vytvára celkový farebný obraz. Pri fotograf i í sú farby navrstvené
jedna na druhej, takže odč ítavací systém je nevyhnutný. ( Obr. 1.)
3.8 Výroba fotografii z negatívu
Na rozdiel od č iernobieleho negatívu, z ktorého nie je problém
vyrobiť fotky aj v amatérskom prostredí, farebné fotky sa vyrábajú
väčšinou na veľkých pracoviskách. Fotograf ie sa vytvárajú procesom
presvecovania negatívu na fotopapier. Zvyčajne sa ešte používajú rôzne
f i l t re pre dosiahnut ie čo najrealist ickejších farieb. Proces vyzerá takto:
Ak sme odfot i l i len žlté svet lo, na negatíve to zakt ivizuje zelenú
a červenú vrstvu, čo sa na vyvolanom negatíve prejaví ako purpurová
a modrozelená vrstva. Negatívom prejde len modré svetlo, ktoré
dopadne na fotopapier, kde vo vrstve cit l ivej na modrú sformuje žltú
farbu. (Obr. 2.)
16
4 DIERKOVÁ KOMORA
4.1 Čo je to dierkova komora
Dierková komora je veľmi jednoduché opt ické zar iadenie na
zachytávanie obrazu. Pozostáva zo svet lotesnej komory v ktorej je
urobená dierka. Cez dierku vniká do komory svet lo a na prot iľahlej stene
vykresľuje stranovo prevrátený obraz. Umiestnením svetlocit l ivého
materiálu (napr. f i lmu č i svet locit l ivého papiera) na premietaciu stenu
dierkovej komory získavame naj jednoduchší fotoaparát. Fotografovanie
dierkovou komorou je však podstatne zložitejšie ako fotografovanie
modernými fotoaparátmi a preto sa tomuto venujú poväčšine len
nadšenci.
4.2 Fotografovanie dierkovou komorou
Nakoľko je to veľmi zauj ímavý spôsob robenia fotograf i í, rozhodli
sme sa ho vyskúšať v praxi. Ako telo fotoaparátu (svet lotesná komora)
dobre poslúžila stará zrkadlovka sovietskej výroby Zenit-E (r.v. 1979).
Ako svet locit l ivý materiál sme použi l i t r idsaťšesťobrázkový diapozit ívny
kinof i lm Fuj if i lm Fuj ichrome Sensia s cit l ivosťou 21 din (100 iso).
Objektív sme samozrejme nepotreboval i a tak bol odmontovaný. Aby
bola dierka čo najpresnejšia bolo potrebné ju urobiť do tenkého
a pevného materiálu, aby sa mechanicky nepoškodi la. Na to výborne
poslúžil p lech z nápojovej plechovky, ktorý sme vyrovnal i a špendlíkom
urobil i d ierku s priemerom približne 0,5 mm. Pre lepšiu manipuláciu sme
pl iešok s dierkou nelepi l i pr iamo na telo fotoaparátu ale na medzikrúžok,
ktorý sa v kombináci i s k lasickým objektívom používa na makro
17
fotograf ie. Takto bola zaistená ľahká manipulácia s dierkou a jej
jednoduchá demontáž z tela fotoaparátu. (Obr. 3.)
Na určenie správnych expozičných časov bolo potrebné vedieť
vzdialenosť od dierky po f i lm a priemer dierky. Odmerať pr iemer dierky
bolo vzhľadom na jej malú veľkosť problemat ické. Dierku sme
odfotografovali digitálnym fotoaparátom s pri loženým pravítkom a fotku
sme následne v poč ítač i niekoľkokrát zväčšil i a pomocou prirovnania
k pravítku na fotke sme urč i l i jej pr iemer na pribl ižne 0,5 mm.
Vzdialenosť medzi dierkou a f i lmom sme odmerali posuvným meradlom.
Vzdialenosť je 60,2 mm. Z týchto dvoch údajov sme ľahko vypoč íta l i
clonové č ís lo nášho dierkového „objekt ívu“ a to tak, že sme vydeli l i
vzdialenosť d ierky od f i lmu pr iemerom dierky. 60,2 mm / 0,5 mm = 120.
Clonové č íslo 120 zostáva pr i dierkovom fotoaparáte konštantné. Na
orientačné určenie expozičného času sme použi l i expozimeter vstavaný
do tela fotoaparátu Zenit-E. Bohužiaľ expozimeter na fotoaparáte je
konštruovaný na maximálne clonové č íslo 32 a tak sme museli nameraný
čas prepoč ítavať pre naše potreby. Meranie tak spoč ívalo v tom, že na
expozimetr i sme nastavi l i clonové č ís lo 22 a následne sme prepoč ítaval i
nameraný čas. Prepoč ítavali sme pomocou vzorca af
f=
2
2
1 , kde 1f je
clonové č ís lo dierkovej komory, 2f č íslo c lony nastavené na expozimetr i
a koef icient a nám urč í koľkokrát musíme vynásobiť nameraný čas. Po
dosadení hodnôt bude vzťah vyzerať nasledovne: 3022
120 .2
=
. Namerané
expozičné časy sme teda násobil i t r idsiat imi.
Fotografovanie prebiehalo za slnečného dňa a namerane
expozičné časy bol i v rozmedzí od 0,5 do 2 sekúnd. Každý obrázok sme
odfotografovali päť krát a to s expozičnými časmi 0,5s, 1s, 2s, 4s a 8s.
Dobré fotograf ie vyšl i z expozičných časov 0,5 až 2 sekundy.
18
5 DIGITÁLNY FOTOAPARÁT
5.1 Rozdelenie digitálnych fotoaparátov
1. Fotoaparáty vstavané do mobi lných telefónov. Tieto fotoaparáty
sú asi najmenej kval itné digitálne fotoaparáty. Vzhľadom na malé
rozmery objekt ívu ale aj samotného snímacieho č ipu nedokážu
poskytnúť za mierne zhoršených svetelných podmienok obstojnú
fotograf iu a preto by som ich subjekt ívne nazval aj núdzové. Niektorým
ľuďom však pre ich potreby plne vyhovujú. Tieto pr ístroje majú jednu
výhodu a to, že sú vstavané do zariadenia ktoré máme neustále pr i sebe
a preto veľakrát dobre poslúžia v pr ípadoch kedy nemáme fotoaparát
poruke.
2. Kompaktné digitálne fotoaparáty. Kompakty sú v dnešnej dobe
bezpochyby najrozšírenejšie fotograf ické prístroje. Sú veľmi obľúbené
hlavne pre svoje malé rozmery a jednoduchosť ovládania. V dnešnej
dobe sú kompakty vybavené kval itnými plnoautomatickými režimami
ktoré využívajú hlavne užívatel ia ktorý aj bez fotograf ických znalost í
chcú robiť obstojné, hlavne dokumentačné, fotograf ie. Tieto fotoaparáty
však poskytujú len minimálny priestor pre tvor ivú fotograf iu a aj pre to
nie sú väčšinou využívané pokroč i lejšími fotografmi. U týchto pr ístrojov
používame pr i fotení hlavne displej umiestnený na zadnej strane tela
fotoaparátu alebo or ientačný hľadáč ik .
3. EVF zrkadlovky. EVF zrkadlovky, nazývané t iež elektronické
zrkadlovky, kompaktné zrkadlovky alebo nepravé zrkadlovky, sa svojou
ve ľkosťou už pribl ižujú k lasickým SLR zrkadlovkám. Oproti kompaktným
fotoaparátom poskytujú podstatne viac funkcií a nastavení č ím poskytujú
vcelku slušné možnosti pr i kreat ívnej fotograf i i . Nepravé zrkadlovky sú
vhodné pre ľudí ktorý chcú mať možnosť kreatívne fot it ale napriek tomu
nechcú investovať do drahých SLR zrkadloviek. Základný rozdiel oprot i
19
kompaktným fotoaparátom je ten, že má tzv. elektronický hľadáč ik .
Elektronický hľadáč ik je miniatúrny displej na ktorý sa premieta obraz
zachytený objekt ívom. Vďaka tomuto hľadáč iku sa nepravé zrkadlovky
podobajú pravým (SLR) zrkadlovkám.
4.SLR zrkadlovky. Sú to fotoaparáty určené pre náročných
amatérskych fotografov, poloprofesionálov č i profesionálnych fotografov.
Najhlavnejší rozdiel oprot i ostatným druhom fotoaparátov je konštrukcia
hľadáč ika. Kompaktné prístroje a EVF zrkadlovky obraz neustále
snímajú č ipom a následne ho premietajú buď na displej alebo do
elektronického hľadáč ika. Pr i SLR zrkadlovkách je obraz odklonený
sústavou zrkadiel z objektívu pr iamo do oka. Pri fotení sa zrkadlo sklopí
čo umožní dopad svetla na svet locit l ivý č ip ktorý zaznamená obrázok.
Toto r iešenie je ve ľmi výhodné nakoľko odpadajú vady obrazu
spôsobené nedokonalosťou displeja a tým je obraz úplne č istý čo
umožňuje fotografovi správne posúdenie expozície. Ďalšou nespornou
výhodou SLR zrkadloviek je možnosť výmeny objekt ívu. Kompakty aj
nepravé zrkadlovky majú jeden vstavaný objektív. SLR zrkadlovky
umožňujú objektív vymeniť čo otvára ďalšie možnosti pre fotografa.
5.2 Farebný model RGB a h ĺbka farieb
Farebný model RGB farbu každého pixlu kóduje pomocou t roch
č ísel ktoré reprezentujú intenzitu troch základných farieb a to červenej
(red), zelenej (green) a modrej (blue). Tieto tr i zločky sa nazývajú
kanály a sú pr idávané na č ierny podklad. V prípade, že každá zložka má
maximálnu intenzitu, výsledná farba bude biela a v pr ípade kedy majú
nulovú intenzitu, na č ierny podklad sa nič nepr idáva č iže výsledná farba
bude č ierna. Miešaním základných farieb, pričom pri každej farbe volíme
rôznu intenzitu, vzniká celé spektrum farieb. (Obr. 4.)
20
5.3 Spôsob zachytenia a spracovania obrazu
5.3.1 Práca čipu
Č ip (senzor) je hlavná súčasť digitálneho fotoaparátu.
Zabezpečuje zachytenie obrazu. Senzor pozostáva z malých
svetlocit l ivých buniek (pixlov). Každý pixel meria intenzitu svetla, ktoré
naň dopadá. Samotný senzor však nedokáže rozoznávať farby. Dokáže
merať len koľko svet la naň dopadá. Na to aby digitálny fotoaparát mohol
fot iť farebné fotograf ie je pred snímač umiestnená tzv. bayerova maska.
5.3.2 Bayerova maska
Bayerova maska je sústava farebných f i l t rov umiestnená pred
snímačom. Zabezpečuje, že každá bunka (pixel) snímača zaznamenáva
intenzitu svet la len jednej z troch základných farieb (červená, zelená
a modrá). Nakoľko oko má vyššiu cit l ivosť na zelenú farbu, zelená je
v bayerovej maske v dvojnásobnom zastúpení. Preto sa bayerova maska
označuje aj ako RGBG maska. Naprík lad ak máme fotoaparát
s rozlíšením 6 MPix (6 mil. pixlov), 3mil. buniek sú cit l ivé na farbu
zelenú, 1,5 mil. buniek na farbu červenú a 1,5 mil. buniek na farbu
modrú. (Obr. 5.)
5.3.3 Bayerova interpolácia obrazu
Na správne zaznamenanie fotograf ie je nutné aby sme poznal i dve
informácie z každej bunky snímacieho č ipu a to intenzitu svetla a jeho
farbu. Bayerova maska však spôsobi la, že každá bunka zaznamenáva
len jednu z troch základných farieb. Na určenie farby je potrebné mať
však informáciu o intenzite všetkých troch farieb. Preto sa na výpočet
jedného pixlu fotograf ie, ktorý má kompletnú farebnú a jasovú
informáciu používajú informácie o zvyšných dvoch farbách zo susedných
21
buniek. Tento proces sa nazýva interpolácia obrazu a vykonáva ho
obrazový procesor. (Obr. 6.)
5.4 Kompresia
Fotograf ia akú odfot í fotoaparát je dátovo veľmi veľká. Pri
farebnej h ĺbke 8 bit sa zaznamená pre každý pixel 8 bitov pre jeden
kanál. Na zaznamenanie kompletnej informácie o jednom obrazovom
bode je nutné zaznamenať č ís lo o ve ľkosti 3B (8b*3=24b=3B). Bez
kompresie by teda fotograf ia s rozlíšením 6 MPix zaberala miesto až 18
MB. Pracovať s tak veľkými fotograf iami nie je dobré preto, že s tak
dátovo objemnými súbormi bude fotoaparát pracovať výrazne pomalšie
ako aj pre to, že s veľkými fotkami by sa pamäťové médiá vo
fotoaparátoch veľmi rýchlo zaplni l i . Fotograf ie sa preto priamo vo
fotoaparáte upravujú (komprimujú) aby neboli tak dátovo náročné.
5.4.1 Bezstratová kompresia
Bezstratová kompresia znamená, že obrazové dáta sú síce
komprimovane (zmenšené), ale originálny obraz je možné v plnej miere
obnoviť . Bezstratová kompresia teda zmenšuje ve ľkosť súboru
(obrázku), avšak bez straty kvality. Ako prík lad formátu ktorý využíva
bezstratovú kompresiu môžeme uviesť naprík lad formát TIFF. Daňou za
stopercentnú kvalitu obrázku je miera zmenšenia ktorá je niekedy
nedostačujúca (po kompresi i je obrázok pribl ižne 3x menší ako originál).
5.4.2 Stratová kompresia
Pri stratovej kompresi i sú nenávratne odstránene niektoré dáta.
Č iže z komprimovaného obrázku už originál spätne vytvor iť nejde.
Väčšinou sa však odstraňujú len dáta ktoré ľudské oko nevie postrehnúť
a tak v drvivej väčšine obrázkov je kval ita dostačujúca. Prík ladom
formátu stratovej kompresie je zrejme najčastejš ie využívaný formát
JPEG. Pri tej to metóde je úroveň kompresie ve ľká (10-20x).
22
5.4.3 JPEG
JPEG je formát, ktorý využíva stratovú kompresiu a preto oprot i
or iginálnemu obrázku je menej kval itný. Stupeň kompresie je možné
však vo veľkom rozsahu meniť podľa potr ieb. Pokiaľ je kompresia
menšia, stratu kval ity veľakrát ľudské oko nedokáže postrehnúť avšak
pri menšej kompresii je samozrejme aj miera zmenšenia originálneho
obrázka menšia. Naopak pri veľkej kompresii sa veľkosť oprot i
or iginálnemu obrázku rapídne zmenší za cenu viditeľnej st raty kvality
komprimovaného obrázku.
Celková úspora veľkosti súboru nezáleží len od úrovne kompresie
ale aj na obsahu fotograf ie. Fotograf ie plné jemných detai lov (napr.
tráva) je možné skomprimovať podstatne menej ako fotograf ie s veľkými
plochami bez detailov (napr. vodná hladina) z čoho vyplýva, že
fotograf ie zobrazujúce jemné detai ly budú dátovo náročnejšie ako
fotograf ie s menej detai lmi pr i rovnakom rozlíšení.
Možnosťou meniť stupeň kompresie č iže vo veľkej miere voliť
pomer medzi kvalitou a ve ľkosťou obrázku sa stáva z JPEG veľmi
kval itný obrazový formát, ktorý je možné použiť aj tam kde primárna
požiadavka malá ve ľkosť (napr. web) ale aj tam kde sa skôr požaduje
lepšia kval ita (napr. t lač). Aj napriek tomuto sa JPEG nehodí na úplne
všetky situácie. Medzi jeho nevýhody môžeme zaradiť neschopnosť
pracovať s väčšou farebnou h ĺbkou ako 8bit čo nedovoľuje využiť väčšie
farebné h ĺbky potrebné na náročné editácie. JPEG nepodporuje
priehľadnosť , t . j . pr iehľadná časť obrázku. Toto je však často nutné pr i
vytváraní poč ítačovej graf iky. Takto by sme mohl i vymenovať viac
nedostatkov tohto formátu ale okrem špecif ických situácii kde sa musí
nahradiť iným formátom je JPEG výhodný formát pre digitálnu fotograf iu
a je využívaný ako amatérmi tak aj profesionálnymi fotografmi.
5.4.4 RAW
Obrazový formát RAW obsahuje dáta, ktoré boli spracované
v obrazovom procesore fotoaparátu len ve ľmi minimálne. Všetky výpoč ty
23
vrátane bayerovej interpolácie sú robené až v poč ítač i na rozdiel od
iných formátov kde sú t ieto robené priamo vo fotoaparáte. Vďaka
nevykonanej bayerovej interpoláci i raw súbory nie sú oprot i jpeg
súborom omnoho väčšie.
RAW formát na rozdiel od napr. JPEG nie je štandardizovaný
a každý výrobca má svoj vlastný RAW formát. Toto zapríč iňuje, že na
RAW konverziu v poč ítač i je potrebné použiť výhradne program určený
pre daný model fotoaparátu.
Vďaka tomu, že RAW formát obsahuje len surové neupravené dáta
a využíva farebnú h ĺbku 12 č i 14 bit , je možné vykonávať v poč ítač i
s obrázkom viac úprav a preto je vhodnejší pre profesionálnych
fotografov ale aj pre pokroč i lých amatérov.
24
6 ZÁVER
Tému fotograf ie sme sa rozhodl i spracovať hlavne preto, aby sme
ju aspoň č iastočne pribl íži l i ľuďom, čo sa ňu nezauj ímajú. Niektoré
postupy a princípy, neboli ani nám jasné. Dokumentácia nebola
dostupná v slovenskom alebo českom jazyku. Niektoré materiály sme
musel i prekladať z anglič t iny. Problematika je natoľko obsiahla, že
objasniť ju celú, v tej to práci nebolo možné. Snažil i sme sa vybrať
najdôležitejš ie časti problematiky. Našim cieľom bolo, aby fotograf ia sa
stala zauj ímavou aj pre č i tateľov, ktor í sa o túto tému nezaujímajú.
Za prípadné chyby v práci sa ospravedlňujeme a ďakujeme za
trpezl ivosť pr i č ítaní.
25
7 ZOZNAM POUŽITEJLITERATÚRY
1. http:/ /www.digi-foto.sk/digitalny-fotoaparat/ako-vznika-digitalny-
obraz/ako-pracuje-snimac-digitalneho-fotoaparatu/
2. http:/ /www.netcam.cz/encyklopedie- ip-zabezpeceni/obrazove-
snimace-ccd-cmos.php
3. http:/ /www.fotoroman.cz/glossary2.htm
4. ABSOLON, Ľ . : Fotograf ia 1, SPN BA 1980
5. http:/ /electronics.howstuffworks.com/f i lm.htm
6. http:/ /sk.wikipedia.org/wiki/Fotoaparát#Hist.C3.B3r ia
7. http:/ /en.wikipedia.org/wiki/Conduction_band
8. http:/ /www.digimanie.cz
26
8 ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK CCD Charge-coupled device
CMOS Complementary metal–oxide–semiconductor
JPEG Joint Photographic Experts Group - Skupina spájajúca
fotograf ických expertov
MPEG Mot ion Picture Experts Group - Skupina expertov pre
pohybl ivý obraz
LCD Liquid Crystal Display - Displej z tekutých kryštálov
ASA American Standards Associat ion - Štandard americkej
asociácie
ISO International Standards Organizat ion - Štandard
medzinárodnej organizácie
CRT Cathode ray tube – Typ monitoru
DIN Deutsches Inst itut für Normung - Nemecký štandardizačný
úrad
EVF Electronic viewf inder - Elektronický hľadáč ik
SLR Single-lens ref lex - Jednooká zrkadlovka
RGB Red-green-blue - Červená-zelená-modrá
RGBG Red-green-blue-green – Červená-zelená-modrá-zelená
MPix Mega pixel - Mil ión pixlov
b bit (bit) – Základná jednotka informácie
B Byte (bajt) – 1B=8b (viď . b – bit)
MB Mega byte - Mi l ión bajtov
TIFF Tagged Image File Format – Jeden z obrazových formátov
RAW Z anglického raw (surový)
27
9 PRÍLOHY
Obr. 1. Obr. 2.
Obr. 3. Obr. 4.
28
Obr. 5. Obr. 6.