Fonetické, syntaktické a pragmatické aspekty hovoreného prejavu (Sonda do diskurzu sitkomu v angličtine, v nemčine a v slovenčine)

ACTA FACULTATIS PHILOSOPHICAE UNIVERSITATIS PREŠOVIENSIS Monographia 129 (AFPh UP 321/402) 2011

Magdaléna Bilá – Anna Džambová – Alena Kačmárová

FONETICKÉ, SYNTAKTICKÉ

A PRAGMATICKÉ ASPEKTY HOVORENÉHO PREJAVU

[SONDA DO DISKURZU SITKOMU V ANGLIČTINE,

V NEMČINE A V SLOVENČINE]

Filozofická fakulta Prešovskej univerzity Prešov 2011

Titul: Fonetické, syntaktické a pragmatické aspekty hovoreného prejavu (Sonda do diskurzu sitkomu v angličtine, v nemčine a v slovenčine)

Autorky: Doc. PhDr. Magdaléna Bilá, PhD. PhDr. Anna Džambová, PhD. PaedDr. Alena Kačmárová, PhD.

Recenzenti: Prof. PhDr. Lívia Adamcová, PhD.

Doc. PhDr. Milan Ferenčík, M.A., PhD. Obálka: Alena Kačmárová Foto: Alena Kačmárová Technická redaktorka: Emília Sýkorová © Vydala Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove roku 2011 1. vydanie – Náklad 80 – Strán 142 Tlač: GRAFOTLAČ PREŠOV, s.r.o.

Výskum prezentovaný v tejto publikácii bol realizovaný v rámci grantového projektu Lingvokulturologického a prekladateľsko-tlmočníckeho centra excelen-tnosti, fonetickej a fonologickej vedeckej tematickej sekcie riešený na Prešovskej univerzite v Prešove, Filozofickej fakulte.

ISBN 978-80-555-0429-2 EAN 9788055504292

5

ZOZNAM SKRATIEK, OBRÁZKOV, TABULIEK A GRAFOV

SKRATKY AJ anglický jazyk DČV dvojčlenná veta EK extrémne krátka pauza (≤ 50 ms) HV holá veta JČV jednočlenná veta JV jednoduchá veta K krátka pauza (100 ms – ≤ 300 ms) N/EK nulová alebo extrémne krátka pauza (≤ 50 ms) NJ nemecký jazyk N/O normálna/optimálna pauza (300 ms – ≤ 1350 ms) p.v. poradie výpovede RV rozvitá veta S súvetie SJ slovenský jazyk VK veľmi krátka pauza (50 ms – ≤ 100 ms)

OBRÁZKY Obr. 1 Ilustrácia vzťahu poľa diskurzu, roly v diskurze a módu diskurzu ......33

TABUĽKY Tab. 1 Pole – roly – mód diskurzu sitkomu Priatelia ......................................33 Tab. 2 Analýza zvolenej epizódy z hľadiska poľa a roly ................................35 Tab. 3 Celkový počet páuz..............................................................................41 Tab. 4 Celkové trvanie páuz v troch jazykových mutáciách...........................42 Tab. 5 Grafické zobrazenie priemerných hodnôt páuz

v troch jazykových mutáciách ............................................................44 Tab. 6 Typológia temporálnej pauzy v jednotlivých jazykových verziách

(celkové trvanie jednotlivých typov páuz a ich priemerná dĺžka trvania vo výpovedi) ...........................................................................51

Tab. 7 Celkové trvanie extrémne krátkej, veľmi krátkej a krátkej pauzy v jednotlivých výpovediach v jednotlivých jazykoch.........................54

Tab. 8 Priemery trvania dvoch typov páuz v rámci jednej výpovede v jednotlivých jazykových verziách....................................................56

6

Tab. 9 Výsledky neparametrickej analýzy rozptylu pre porovnanie viacerých súborov podľa Kruskal-Wallisovho testu ...........................................58

Tab. 10 Viacnásobné porovnanie mediánu pre typy páuz EK a VK.................59 Tab. 11 Výskyt jednotlivých typov viet v 50 úvodných výpovediach v troch

jazykových mutáciách.........................................................................62 Tab. 12 Percentuálne zastúpenie jednoduchých viet a súvetí v súvislosti

s priemernými hodnotami páuz v angličtine .......................................65 Tab. 13 Percentuálne zastúpenie jednočlenných a dvojčlenných viet

v súvislosti s priemernými hodnotami páuz v angličtine ...................66 Tab. 14 Percentuálne zastúpenie holých a rozvitých viet v súvislosti s

priemernými hodnotami páuz v angličtine..........................................67 Tab. 15 Percentuálne zastúpenie jednoduchých viet a súvetí v súvislosti

s priemernými hodnotami páuz v nemčine .........................................70 Tab. 16 Percentuálne zastúpenie jednočlenných a dvojčlenných viet

v súvislosti s priemernými hodnotami páuz v nemčine ......................71 Tab. 17 Percentuálne zastúpenie holých a rozvitých viet v súvislosti

s priemernými hodnotami páuz v nemčine .........................................72 Tab. 18 Percentuálne zastúpenie jednoduchých viet a súvetí v súvislosti

s priemernými hodnotami páuz v slovenčine......................................75 Tab. 19 Percentuálne zastúpenie jednočlenných a dvojčlenných viet

v súvislosti s priemernými hodnotami páuz v slovenčine...................76 Tab. 20 Percentuálne zastúpenie holých a rozvitých viet v súvislosti

s priemernými hodnotami páuz v slovenčine......................................77 Tab. 21 Percentuálne zastúpenie jednotlivých typov viet úvodných

50 výpovedí v troch jazykových mutáciách........................................80 Tab. 22 Výskyt jednoduchých viet a súvetí v jednotlivých rozhovoroch..........81 Tab. 23 Výskyt jednočlenných a dvojčlenných viet v jednotlivých rozhovoroch ..82 Tab. 24 Výskyt holých a rozvitých viet v jednotlivých rozhovoroch ...............83 Tab. 25 Percentuálne zastúpenie jednotlivých typov viet v celej epizóde

originálu..............................................................................................84 Tab. 26 Zastúpenie zásad kooperačného princípu vo zvolenej epizóde............88 Tab 27 Percentuálne zastúpenie typov páuz v jednotlivých typoch viet

v troch mutáciách.............................................................................. 102

GRAFY Graf 1 Zastúpenie páuz v cieľovom diskurze..................................................41 Graf 2 Celkové trvanie páuz v troch jazykových mutáciách...........................42

7

Graf 3 Výskyt jednotlivých typov viet v úvodných 50 výpovediach v troch jazykových mutáciách ............................................................63

Graf 4A Výskyt jednoduchých viet a súvetí podľa priemerných hodnôt páuz v angličtine .................................................................................65

Graf 4B Výskyt priemerných hodnôt páuz v jednoduchých vetách a v súvetiach v angličtine....................................................................65

Graf 5A Výskyt jednočlenných a dvojčlenných viet podľa priemerných hodnôt páuz v angličtine .....................................................................66

Graf 5B Výskyt priemerných hodnôt páuz v jednočlenných a v dvojčlenných vetách v angličtine ..................................................66

Graf 6A Výskyt holých a rozvitých viet podľa priemerných hodnôt páuz v angličtine .........................................................................................67

Graf 6B Výskyt priemerných hodnôt páuz v holých a v rozvitých vetách v angličtine .........................................................................................68

Graf 7A Výskyt jednotlivých typov viet vo výpovediach s priemernou extrémne krátkou pauzou v angličtine ................................................68

Graf 7B Výskyt jednotlivých typov viet vo výpovediach s priemernou veľmi krátkou pauzou v angličtine .....................................................69

Graf 7C Výskyt jednotlivých typov viet vo výpovediach s priemernou krátkou pauzou v angličtine ................................................................69

Graf 8A Výskyt jednoduchých viet a súvetí podľa priemerných hodnôt páuz v nemčine ...................................................................................70

Graf 8B Výskyt priemerných hodnôt páuz v jednoduchých vetách a v súvetiach v nemčine ......................................................................71

Graf 9A Výskyt jednočlenných a dvojčlenných viet podľa priemerných hodnôt páuz v nemčine .......................................................................71

Graf 9B Výskyt priemerných hodnôt páuz v jednočlenných a v dvojčlenných vetách v nemčine ....................................................72

Graf 10A Výskyt holých a rozvitých viet podľa priemerných hodnôt páuz v nemčine .................................................................................72

Graf 10B Výskyt priemerných hodnôt páuz v holých a v rozvitých vetách v nemčine ..........................................................................................73

Graf 11A Výskyt jednotlivých typov viet vo výpovediach s priemernou extrémne krátkou pauzou v nemčine.................................................73

Graf 11B Výskyt jednotlivých typov viet vo výpovediach s priemernou veľmi krátkou pauzou v nemčine......................................................74

Graf 11C Výskyt jednotlivých typov viet vo výpovediach s priemernou krátkou pauzou..................................................................................74

8

Graf 12A Výskyt jednoduchých viet a súvetí podľa priemerných hodnôt páuz v slovenčine ..............................................................................75

Graf 12B Výskyt priemerných hodnôt páuz v jednoduchých vetách a v súvetiach v slovenčine.................................................................76

Graf 13A Výskyt jednočlenných a dvojčlenných viet podľa priemerných hodnôt páuz v slovenčine ..................................................................76

Graf 13B Výskyt priemerných hodnôt páuz v jednočlenných a v dvojčlenných vetách v slovenčine ...............................................77

Graf 14A Výskyt holých a rozvitých viet podľa priemerných hodnôt páuz v slovenčine ..............................................................................77

Graf 14B Výskyt priemerných hodnôt páuz v holých a v rozvitých vetách v slovenčine ......................................................................................78

Graf 15A Výskyt jednotlivých typov viet vo výpovediach s priemernou extrémne krátkou pauzou v slovenčine .............................................78

Graf 15B Výskyt jednotlivých typov viet vo výpovediach s priemernou veľmi krátkou pauzou v slovenčine ..................................................79

Graf 15C Výskyt jednotlivých typov viet vo výpovediach s priemernou krátkou pauzou v slovenčine.............................................................79

Graf 16A Percentuálne zastúpenie jednoduchých viet a súvetí v celej epizóde originálu...............................................................................84

Graf 16B Percentuálne zastúpenie jednočlenných a dvojčlenných viet v celej epizóde originálu ...................................................................85

Graf 16 C Percentuálne zastúpenie holých a rozvitých viet v celej epizóde originálu...............................................................................85

9

OBSAH ÚVOD................................................................................................................11 1 METODOLÓGIA VÝSKUMU....................................................................14 2 CHARAKTERISTIKA SITKOMU PRIATELIA ......................................17

2.1 Špecifiká zvoleného cieľového diskurzu ..............................................17 2.2 Funkcia a štruktúra diskurzu sitkomu Priatelia.................................21

2.2.1 Funkcia...........................................................................................21 2.2.2 Štruktúra.........................................................................................23

2.2.2.1 Predstavenie Hallidayovej socio-semiotickej interpretácie jazyka .............................................................23

2.2.2.2 Pole .....................................................................................24 2.2.2.3 Rola.....................................................................................26 2.2.2.4 Komunikačný mód..............................................................29

2.2.3 Záverečný komentár .......................................................................32 3 FONETICKÉ ASPEKTY VNÚTROVETNEJ PAUZY V DISKURZE SITKOMU PRIATELIA ..............................................................................37 3.1 Charakteristika pauzy ..........................................................................37 3.2 Základný výskum ..................................................................................40

3.2.1 Úvodná poznámka .........................................................................43 3.2.2 Grafická interpretácia dát..............................................................50 3.2.3 Štatistické spracovanie dát

4 SYNTAKTICKÉ ASPEKTY CIEĽOVÉHO DISKURZU ........................61 4.1 Úvod k syntaktickej analýze .................................................................61 4.2 Zistenia ...................................................................................................62 4.3 Porovnanie syntaktického a fonetického aspektu ...............................63

4.3.1 Úvodná poznámka ..........................................................................63 4.3.2 Anglický originál ............................................................................64 4.3.3 Nemecký dabing .............................................................................69 4.3.4 Slovenský dabing ............................................................................74

4.4 Podporné zistenia pre syntaktickú analýzu.........................................80 5 PRAGMATICKÉ ASPEKTY CIEĽOVÉHO DISKURZU.......................86

5.1 Úvod k pragmatickej analýze ...............................................................86 5.2 Analýza originálu z pragmatického hľadiska .....................................88 5.3 Porovnanie originálu s dabovanými verziami.....................................91

10

ZÁVERY A IMPLIKÁCIE.............................................................................99 RESUMÉ ........................................................................................................104 ZUSAMMENFASSUNG ...............................................................................106 BIBLIOGRAFIA............................................................................................108 PRÍLOHY.......................................................................................................112 Príloha A: Transkript v anglickom jazyku ..................................................112 Príloha B: Transkript v nemeckom jazyku..................................................124 Príloha C: Transkript v slovenskom jazyku ................................................127 Príloha D: Výsledky merania jednotlivých typov páuz

v troch jazykových verziách.....................................................129 Príloha E: Syntaktická analýza výpovedí v anglickej mutácii.....................136 Príloha F: Syntaktická analýza výpovedí v nemeckej mutácii ....................138 Príloha G: Syntaktická analýza výpovedí v slovenskej mutácii ..................142

11

ÚVOD

Ak by sme si urobili prieskum, aký spôsob upevňovania vedomostí a zručností v cudzom jazyku je nielen efektívny, ale aj obľúbený, určite by jedno z prvých miest patrilo sledovaniu filmov a seriálov. Naše osob-né pozorovanie nás privádza aj k zisteniu, že medzi vyhľadávané tituly patrí sitkom Priatelia. Je populárny najmä medzi mládežou a mladšími dospelými, ktorí sa vekom aj názormi dokážu stotožniť s komunitou po-stáv. Epizódy odkrývajú príbehy a charaktery hlavnej šestice postáv – intelektuála Rossa, rozmaznanej Rachel, sarkastického Chandlera, súťaži-vej Monicy, excentrickej Phoebe a detinského Joeyho. Táto situačná ko-média ilustruje hodnotu priateľstva v najrôznejších podobách a humorným spôsobom, možno s trochou nadsázky, prezentuje každodenné problémy, navrhuje ich riešenie a nadľahčene sa vysporadúva s každodennou realitou.

Sitkom Priatelia je populárny aj vďaka samotnej verbálnej perfor-mancii. Pre stredne pokročilého študenta angličtiny (nemeckého aj slo-venského) prezentovaný jazyk nie je náročný na porozumenie; práve naopak – poskytuje ideálne riešenie, ako si zlepšiť počúvanie s porozu-mením či slovnú zásobu, odpozorovať to, čo robí prejav idiomatickým. Inými slovami ponúka možnosť osvojiť si fonetické, gramatické i prag-matické návyky rodených hovoriacich, keďže sú prezentované jednodu-chou formou a atraktívnym spôsobom. Podobná možnosť sa ponúka slo-venskému študentovi pri sledovaní nemeckej dabovanej verzie. Na zákla-de vlastného pozorovania považujeme verbálny prejav sitkomu Priatelia za výstižný a stručný. Dovoľujeme si tvrdiť, že práve táto výstižnosť a stručnosť ho robí atraktívnym pre spomínané edukačné ciele a radí ho medzi obľúbené tituly pri osvojovaní si cudzieho jazyka.

Výstižnosť a stručnosť verbálneho prejavu sitkomu Priatelia považu-jeme za základnú premisu, z ktorej vychádzajú naše výskumné ciele. Východiskový text je v anglickom jazyku; naším zámerom je pozorovať, ako sa realizuje výstižnosť a stručnosť cieľového diskurzu v originálnom jazyku (v angličtine), ale aj v dvoch dabovaných jazykových mutáciách (v nemčine a v slovenčine). Výstižný a stručný prehovor je možné do-

FONETICKÉ, SYNTAKTICKÉ A PRAGMATICKÉ ASPEKTY HOVORENÉHO PREJAVU

12

siahnuť rôznym spôsobom – nás bude zaujímať, ako sa prejavuje na fone-tickej rovine, v rovine vetnej skladby a v pragmatických súvislostiach. Naším cieľom je poukázať na mieru kooperácie spomínaných troch jazy-kových rovín, pozorovať, ako v tomto diskurze korešpondujú fonetická, syntaktická a pragmatická rovina a verbalizovať zistené tendencie.

Práca pozostáva z piatich ťažiskových kapitol. V prvej kapitole na-stolíme výskumnú problematiku, konkretizujeme výskumný problém, výskumný zámer a použité metódy. Druhá kapitola sa zaoberá charakte-ristikou cieľového diskurzu, jeho špecifikami (opierame sa o charakteris-tiku hovoreného prejavu podľa Crystala, 2001), definujeme funkcie cie-ľového diskurzu a na analýzu štruktúry nášho komunikátu uplatníme socio-semiotickú teóriu Hallidaya, 1978. V tretej kapitole sa budeme venovať fonetickým aspektom vnútrovetnej pauzy a prezentovať výsled-ky jej merania. Vo štvrtej kapitole sa pokúsime podporiť výsledky týchto meraní analýzou cieľového diskurzu z hľadiska vetnej skladby a pouká-žeme na koreláciu fonetickej a syntaktickej roviny. Piata kapitola bude venovaná pragmatickým aspektom analyzovaného diskurzu, ktoré pri-spievajú k jeho proklamovanej stručnosti a výstižnosti.

Pri voľbe metód pre plánovanú analýzu je prioritou synchrónna cha-rakteristika aktuálne používaného hovoreného jazyka. Interdisciplinárny charakter pozorovaného javu predpokladá kombináciu štatistických me-tód a lingvistickej analýzy. Východiskom je výpočet frekvencie páuz v istom počte výpovedí a jeho následné štatistické spracovanie. V našom prípade aplikujeme metódy deskriptívnej štatistiky udávajúcej sumarizá-ciu dĺžok trvania páuz v jednotlivých výpovediach. Pre porovnanie troch jazykových verzií použijeme metódu induktívnej štatistiky, a to nepara-metrickú analýzu rozptylu, Kruskal-Wallisov test. Lingvistická analýza predstavuje klasifikáciu jednotlivých výpovedí z hľadiska vetnej skladby a tiež posúdenie efektívnosti verbálnej komunikácie podľa zásad Grice-ovho kooperačného princípu (In Leech, 1983); bude spočívať v klasifiká-cii a následnej evaluácii jazykového materiálu.

Naším primárnym cieľom je dospieť k zisteniu, aké prostriedky sa podieľajú na vytváraní stručnosti a výstižnosti zvoleného cieľového dis-kurzu. Pre vyvodenie záverov použijeme metódu komparácie a kontrastu. Porovnáme spomínané tri jazykové mutácie, poukážeme na podobnosti

ÚVOD

13

a rozdiely medzi typmi viet a typmi páuz, na podiel princípu kooperácie v cieľových komunikátoch, resp. na mieru jeho porušenia. Súčasťou rele-vantných záverov je poukázanie aj na kultúrno-spoločenský kontext vý-povedí a jeho vplyv na interpretáciu a preklad, ktorý okrem prítomnosti či absencie ekvivalentov kultúrneho charakteru by mal zohľadniť aj pravid-lá a obmedzenia dabingu v nemčine a v slovenčine.

14

1 METODOLÓGIA VÝSKUMU

Konverzácia je zdroj mnohých komunikačných situácií a je tak vhodnou pôdou pre analýzy rôzneho druhu. Zväčša dialogický charakter komuni-kačnej situácie je dobrý priestor na skúmanie jazykových, parajazyko-vých i mimojazykových prostriedkov; zároveň účastníci prehovoru môžu poslúžiť ako subjekty psycholingvistického či sociolingvistického vý-skumu. Pre odborníkov zaoberajúcich sa cudzím jazykom sa súdobá kon-verzácia stáva najčastejšie analyzovaným komunikačným aktom, pretože ju charakterizujú autentickosť, spontánnosť, prirodzenosť, idiomatickosť, a teda sa vníma ako forma komunikácie sprostredkúvajúca nerodeným hovoriacim prirodzený prejav. Takýto prejav necharakterizuje len výber lexikálnych prostriedkov a vhodnosť gramatických štruktúr, ale aj plynu-losť, melódia vety i distribúcia pauzy.

Naším výskumným zámerom je skúmať hovorený prejav v séman-ticky identických výpovediach v troch jazykových mutáciách, v anglic-kej, v nemeckej a v slovenskej. Korpus pre analýzu sme vyberali na zá-klade konkrétnych kritérií. Za základné kritérium sme si zvolili hovore-ný súčasný každodenný prejav. Za ďalšie kritérium sme si stanovili dia-logickosť až polylogickosť komunikačného aktu; za posledné kritérium – dostupnosť takéhoto prejavu v spomínaných troch jazykových mutáciách. Uvedené kritériá spĺňal diskurz televízneho príbehu, hovorený hovorový dialogický prejav v troch sémanticky identických jazykových mutáciách.

Za výskumný korpus sme si zvolili sitkom „Priatelia“ („Friends“), epizódu „Ako nikto nikoho nepožiadal o ruku“ („The One Where No one Proposes“, 1. časť, séria IX, 2002/03). Zvolený žáner sitkom je situovaný do rodinno-priateľského prostredia, pre ktoré sú charakteristické znaky, ako napr. familiárnosť, dialogickosť, časté striedanie replík a komunikan-tov, spontánnosť, skratkovitosť, expresívnosť, výrazná intonácia, zrých-lené tempo reči, ako aj nadnesené prostriedky neverbálnej komunikácie, t. j. výrazná gestikulácia a mimika. Pre sitkom je vo všeobecnosti charak-teristická výstižnosť a stručnosť vo vyjadrovaní. Za základnú výskumnú úlohu sme si preto stanovili skúmať, pomocou akých lingvistických pro-

1 METODOLÓGIA VÝSKUMU

15

striedkov sa tieto znaky dosahujú. Cieľom výskumu je zistiť, do akej miery v danom diskurze tri jazykové roviny (fonetická, syntaktická a pragmatická) kooperujú.

Jeden z determinantov hovoreného prejavu je vnútrovetná pauza a ako suprasegment predstavuje prienik so syntaktickou rovinou; navy-še stručnosť a výstižnosť sú prejavom zásad kvantity a spôsobu Griceov-ho kooperačného princípu. Tieto tri aspekty nás priviedli k výskumnému plánu: 1) pozorovať temporálnu pauzu v hovorovom prejave transformo-vanom do mediálneho textu v sémanticky identických výpovediach; 2) analyzovať skladbu viet zvoleného diskurzu; 3) zistiť, do akej miery sú dodržané zásady Griceovho kooperačného princípu; 4) porovnať a usúv-sťažniť výsledky parciálnych zistení.

Pauza je jedným zo suprasegmentov plniaci fonologickú a delimi-tačnú funkciu. Dĺžka pauzy súvisí aj so štýlom textu, v ktorom sa realizu-je. Výsledky experimentálneho prieskumu J. Sabola a J. Zimmermanna (1979, s. 54 – 55) v slovenskej jazykovede ukázali, ako konštatuje J. Sabol, že frekvencia páuz v spisovnej slovenčine stúpa od hovorového štýlu cez publicistický štýl po umelecký štýl. Cieľom našej sondy je po-rovnať fungovanie vnútrovetnej pauzy v sémanticky identických výpove-diach vo vybranej časti epizódy seriálu „Priatelia“ v troch spomínaných jazykových mutáciách. Meraniu dĺžky trvania vnútrovetných páuz podro-bíme 50 výpovedí zvolenej epizódy. Vypočítame frekvenciu páuz v danom počte výpovedí a získané dáta následne štatisticky spracujeme. Na sumarizáciu dĺžok trvania páuz v jednotlivých výpovediach (mini-málna, maximálna a priemerná dĺžka trvania) a mediánu ako strednej hodnoty dĺžky trvania páuz použijeme metódu deskriptívnej štatistiky; na porovnanie troch jazykových verzií metódu induktívnej štatistiky, a to neparametrickú analýzu rozptylu, Kruskal-Wallisov test.

Syntaktická analýza predstavuje klasifikáciu viet vo zvolenom kor-puse na základe rozdelenia do troch dichotomických dvojíc: jednoduchá veta vs. súvetie, jednočlenné a dvojčlenné vety, holé a rozvité vety. V našom korpuse pracujeme s výpoveďou ako situačne a kontextovo podmienenou realizáciou komunikačného zámeru hovoriaceho. Vetu chápeme ako samostatnú (predikatívnu alebo nepredikatívnu) konštrukciu s (relatívne uceleným významom), intonačným vymedzením a s grama-


16

tickým usporiadaním členov (Oravec, Bajzíková, 1986, s. 46 – 48). Syn-taktickú analýzu budeme realizovať na dvoch korpusoch. Najprv klasifi-kujeme úvodných 50 výpovedí a následne celú epizódu originálnej verzie s cieľom verifikovať výsledky získané z analýzy prvého korpusu.

Griceova teória sa týka kooperačného princípu v konverzácii, inými slovami princípu spolupráce medzi komunikantmi. Grice vychádzal z predpokladu, že komunikanti v konverzácii spolupracujú, reagujú tak, ako sa od nich očakáva, a tým posúvajú konverzáciu želaným smerom, resp. konverzácia im sprostredkuje želaný cieľ. Spolupráca predpokladá také páry replík, ktoré prispievajú k dosiahnutiu informatívnej funkcie komunikácie. Grice to vyjadril pomocou štyroch základných zásad: zása-da kvantity, zásada kvality, zásada vzťahu a zásadu spôsobu. Tieto zása-dy predstavujú skôr radu, odporúčanie ako záväznú normu a uplatňujú sa v rôznych typoch komunikačných situácií. Zásady kvantity, kvality a vzťahu sa primárne týkajú toho, „čo“ sa povie, inými slovami primera-ného množstva pravdivej a relevantnej informácie. Zásada spôsobu sa týka toho, „ako“ sa daná informácia prezentuje, t. j. jasného, zreteľného a výstižného spôsobu komunikácie (Leech, 1983). V procese verbálnej komunikácie sa môže stať, že komunikanti z istých dôvodov porušia ko-operačný princíp. Môže dôjsť k situácii (či už zámerne alebo nechtiac), že napr. zásadu kvality dodržíme, len ak porušíme napr. zásadu kvantity. V istých situáciách je dokonca v záujme expedienta alebo recipienta po-rušiť niektorú z týchto zásad – najčastejším dôvodom je zdvorilosť alebo irónia. Pre takéto prípady Grice zaviedol pojem konverzačná implikatúra, t. j. predpokladajme, že ak niekto povedal P, chcel tým povedať Q (Dol-ník, 1999, s. 168 – 169). Jednotlivé rozhovory celej epizódy originálnej verzie budeme analyzovať z hľadiska miery dodržania, resp. porušenia týchto zásad.

Prepojenie troch aspektov (fonetického, syntaktického a pragmatic-kého) sa významnou mierou podieľa na vytváraní celkového dojmu. Jed-notlivé parciálne zistenia porovnáme, pokúsime sa ich usúvsťažniť a po-ukážeme na ich vzájomnú previazanosť. Výskumným cieľom je dôjsť k záveru, či istý typ vety má súvislosť s konkrétnym typom pauzy a do akej miery boli rešpektované, resp. nedodržaním niektorej zásady Grice-ovho kooperačného princípu.

17

2 CHARAKTERISTIKA CIEĽOVÉHO DISKURZU

2.1 Špecifiká zvoleného cieľového diskurzu

Pojem štýl „... má široké uplatnenie, pretože je možné ho aplikovať na rôzne oblasti ľudskej aktivity...“ (vlastný preklad) (Ferenčík, 2003, s. 238). Vo verbálnej komunikácii štýl chápeme ako „situačne špecifické použitie jazyka“ (ibid) zahŕňajúce všetky črty diskurzu opakovane prí-tomné v istom kontexte a za istých okolností. Zvolený diskurz je špeci-fický v tom, že odráža každodenné komunikačné situácie – v našom prí-pade ide o formát televízneho seriálu. To, čo sa deje pred očami televíz-neho diváka, nie je prirodzený prejav rodiaci sa v danom okamihu; je to precízne premyslený komunikačný akt, ktorý svojou zdanlivou jednodu-chosťou má zaujať, zabaviť a vytvoriť ilúziu dialogického prejavu vzni-kajúceho na základe improvizácie. Pre potreby výskumu budeme praco-vať so spomínanou ilúziou a text, ktorý vôbec nie je náhodný, ale jeho finálna podoba prešla niekoľkonásobnými úpravami (od scenáristov cez producentov až po samotných hercov), budeme vnímať ako neformálny hovorený prejav a pokúsime sa ho charakterizovať na základe Mistríko-vej (1997) klasifikácie štýlov.

Mistrík (1997, s. 422) najprv uvádza klasifikáciu štýlov na základe dichotomických dvojíc1. Postupne však prechádza k inej klasifikácii (Mistrík, 1997, s. 423), pretože si uvedomuje, že nie je vhodné vnímať komunikáciu súkromného a verejného styku v dichotómii, keďže nie je možné ich striktne oddeliť. Z tohto dôvodu upozorňuje na objektívne a subjektívne prvky prítomné vo verbálnom prejave a v tomto zmysle navrhuje typológiu štýlov. V interindividuálnych komunikačných situá-

1 individuálne ŠTÝLY umelecké

interindividuálne štýly súkromného styku vecné

št ýl y verejného st yku*

(Mistrík, 1997: 422)

2.1 ŠPECIFIKÁ ZVOLENÉHO CIEĽOVÉHO DISKURZU

18

ciách má hovoriaci svoje nezastupiteľné miesto. Na základe toho, do akej miery hovoriaci formuje komunikačnú situáciu, Mistrík (1997, s. 423) delí komunikačné situácie na subjektívne, objektívne a subjektívno-ob-jektívne2. Keď si za kritérium zvolíme komunikačnú funkciu cieľového diskurzu (t. j. sprostredkovať informáciu), zvolený prejav môžeme cha-rakterizovať ako štýl interindividuálny, vecný, štýl súkromného aj verej-ného styku, štýl subjektívny a hovorový.

Aby sme mohli označiť istý štýl ako subjektívny, objektívny alebo subjektívno-objektívny, musíme vziať do úvahy subjektívne a objektívne činitele danej komunikačnej situácie. Podľa Mistríka (1997, s. 408) sub-jektívne činitele sú hovoriaci (jeho intelektuálna vyspelosť, osobnostné črty, temperament, sociálny status, vzťah k adresátovi, propozícia výpo-vede); objektívne činitele zahŕňajú adresáta, sociálne prostredie (verejné – súkromné, hlučné – tiché a pod.), cieľ komunikačnej situácie, komuni-kačný mód (hovorený – písaný). Tieto činitele spolu podmieňujú výber jazykových prostriedkov typických pre daný štýl. Vzhľadom na používa-ný register výrazové prostriedky zvoleného diskurzu hodnotíme ako sub-jektívne a hovorové, pričom na pomyselnej škále ich možno umiestniť od neutrálnych cez neformálne ku kolokviálnym.

Crystal (2001, s. 42 – 43) uvádza niekoľko znakov ústneho/hovo-reného prejavu. Podľa neho takýto prejav je viazaný na čas, spontánny, typický pre interakciu face-to-face, voľne štruktúrovaný, spoločensky interaktívny, s možnosťou okamžite korigovať vypovedané, je to prejav prozodicky bohatý (vlastný preklad). Zvolený diskurz sa pokúsime sa charakterizovať z hľadiska uvedených znakov:

Viazanosť na čas znamená prítomnosť aktuálnych komunikantov komunikujúcich v reálnom čase a ich reakcie sú spravidla okamžité. Na-mi zvolený diskurz toto hľadisko relatívne spĺňa. Komunikanti sú aktuál-ne prítomní a navzájom na seba reagujú. Počas tvorby konkrétnej epizódy môže dôjsť k viac-menej oneskorenej reakcii vzhľadom na nepredvída-teľnosť okolností (napr. niekoľkonásobné opakovanie tej istej scény,

2 objektívne: náučný, administratívny

*Štýly objektívno-subjektívne: publicistický, rečnícky, esejistický subjektívne: hovorový, umelecký

(ibid: 423)


19

skomolenie výpovede a pod). Avšak finálna podoba scény, ktorú divák vidí, pozostáva z plynulého striedania replík, teda relatívne okamžitých reakcií komunikantov. Z hľadiska diváka komunikácia neprebieha v reál-nom čase, no z hľadiska deja je čas reálny – v danom sitkome sa používa lineárna výstavba deja, dej nie je budovaný prostredníctvom retrospektívy a podobne.

Spontánnosť – prezentovaný cieľový diskurz nesie znaky spontán-nosti, okamžitej reakcie bez predchádzajúcej prípravy, ako keby komuni-kanti paralelne rozmýšľali a konali, preto sa komunikácia sa zdá byť pri-rodzenou. Je pochopiteľné, že takáto interakcia je výsledkom kombinácie dobrého scenára a dobrých hereckých výkonov. Text je vopred priprave-ný, niekoľkokrát cielene modifikovaný, aby vytváral dojem spontánneho dialogického prejavu so všetkým, čo k tomu patrí.

Interakcia face-to-face – komunikácia vo zvolenom diskurze presne spĺňa toto kritérium: nechýba jej očný kontakt, mimika, gestá. Často sa stáva, že k výnimočnosti situácie prispieva najmä reč tela sprostredkúva-júca význam skôr ako slová. Neosobné vety v scenári prostredníctvom hercov ožívajú a nadobúdajú kontúry interpersonálnej interakcie.

Voľne štruktúrovaný prejav – diskurz hovoreného prejavu môžeme charakterizovať ako voľný alebo uvoľnený, a to nielen z hľadiska slovnej zásoby, ale aj vetnej štruktúry. Pre ústny prejav sú typické deiktické vý-razy, jednoduchšia vetná štruktúra, opakovanie, parafrázovanie, váhanie, všeobecná slovná zásoba, kvalifikujúce výrazy, citoslovcia, oslovenia a pod. Zvolený diskurz je charakteristický najmä kratšími a jednoduchší-mi vetami: „Dialógy sú priam zázračné svojou výstižnosťou a stručnos-ťou, ktorou vyjadria všetko, čo my v bežnom živote opisujeme celými vetami. Jednotlivé scénky trvajú vždy nejako okolo, resp. pod dve minú-ty, v ktorých je vyjadrených hneď niekoľko gagov, či humorných a pri-tom dej posúvajúcich rozhovorov…“3

Spoločenská interaktívnosť – konverzácia je svojou podstatou spolo-čensky interaktívna a v súlade s tým aj poskytuje príležitosti pre nadvä-zovanie a udržiavanie vzťahov. Vo zvolenom diskurze je to priorita, pre-tože sitkom predstavuje komunitu, v rámci ktorej skupina postáv rieši

3 http://citanie.madness.sk/view-84.php#ixzz1TFlqcPgT

2.1 ŠPECIFIKÁ ZVOLENÉHO CIEĽOVÉHO DISKURZU

20

životné situácie, väčšinou problémy týkajúce sa vzťahov, rodiny a práce. V pravom zmysle slova interaktivitu môžeme vnímať aj v súvislosti s jeho samotnou produkciou. Natáčanie pred živým publikom, ktorého smiech má napomôcť autentickosti a vytvoriť ilúziu živého vysielania, ho približuje k divadelnej konverzačnej komédii (Slunčík, 2010).

Možnosť okamžite opraviť vypovedané – zmeniť výpoveď v hovore-nom prejave je síce možné, no chybná výpoveď sa už nedá korigovať. V písanom prejave možno chybu opraviť aj niekoľkokrát, bez toho, aby po nej vo finálnom produkte ostali nejaké stopy. Pri príprave scenára sa jednotlivé repliky opakovane korigujú, vo finálnej verzii však nie je pô-vodne zvažované alternatívy vidieť. Finálny produkt má spĺňať želaný efekt. Od zámeru autora textu závisí, či bude výpoveď bezchybná, alebo sa postava dopustí chyby a následne ju opraví. Cieľom takejto zámernej opravy je vytvoriť rámec pre komickú situáciu či gag (napr: Rachel: Áno, požiadal. Ó môj Bože, nepožiadal; prehovor č. 16 v Prílohe A).

Prozodicky bohatý – prozódia je typická pre ústny prejav. Zahŕňa in-tonáciu, tempo, rytmus, dôraz a pod. Všetky tieto prozodické vlastnosti sú v našom diskurze bohato zastúpené. Napriek tomu, že nejde o spon-tánny prejav, ale o verbálny prejav produkovaný s konkrétnym zámerom, do istej miery štylizovaný, možno niekoľkokrát opakovaný s cieľom zís-kať čo najkvalitnejší záznam z pohľadu producenta aj diváka, daný dis-kurz predstavuje zaujímavý materiál pre analýzu.

Zvolený diskurz, hovorený prejav transformovaný do mediálneho textu, predstavuje istým spôsobom hybridnú komunikáciu, pretože preu-kazuje prvky „pripraveného spontánneho“ prejavu. Dialogický prejav sitkomu môžeme charakterizovať ako štýl interindividuálny, vecný, pou-žívaný v súkromí aj na verejnosti, subjektívny a hovorový. Účastníci dialogickej situácie komunikujú v reálnom čase a ich reakcie sú spravidla okamžité; z hľadiska diváka komunikácia neprebieha v reálnom čase, no z hľadiska deja je čas reálny. Text je pripravený a prezentovaný tak, aby vytvoril ilúziu spontánnej reakcie. Komunikácia postáv je príkladom interakcie face-to-face. Zvolený diskurz je voľne štruktúrovaný, výstižný a stručný. Konverzácia je prioritne spoločensky interaktívna – spoločen-ská interakcia je tu hybnou silou posúvajúcou dej dopredu. Vo zvolenom diskurze je dopúšťanie sa chýb a ich následná oprava zámerom autora


21

textu a môže tvoriť rámec pre novú dejovú líniu. Zvolený diskurz je pro-zodicky bohatý, je to jeho inherentná črta.

2.2 Funkcia a štruktúra diskurzu sitkomu Priatelia

2.2.1 Funkcia

Každý komunikačný akt prebieha s istým cieľom, má istú funkciu.

Základná triáda funkcií komunikačná/informačná, expresívna a performa-tívna (Černý, 1996, s. 152) je tradične spätá s verbálnou komunikáciou a má svoje uplatnenie aj v situačnej komédii. Spoločenská funkcia me-diálneho textu prináša so sebou viac ako len sociálnu interakciu v rámci istého priestoru. Crystal (2001, s. 39) charakterizuje komunikáciu spro-stredkovanú počítačom ako písaný jazyk nesúci so sebou bremeno ústne-ho prejavu (vlastný preklad). Ak túto myšlienku parafrázujeme, potom mediálne transformovaný hovorený prejav môžeme charakterizovať ako napísaný, pripravený text, ktorý so sebou nesie bremeno spontánneho ústneho prejavu.

Diskurz situačnej komédie má znaky interakcie face-to-face – repli-ky sú viazané na konkrétny čas a priestor a sú od seba navzájom závislé, celá konverzácia je „pominuteľná“ a v neposlednom rade má aj istý ener-gický náboj (Crystal, 2001, s. 29). Komunikačná/informačná funkcia jazyka sa dosiahne samotným verbálnym aktom, samotnou výpoveďou. Expresívna jazyková funkcia spočíva vo vyjadrení postojov, pocitov ho-voriaceho vo vzťahu ku komunikátu. Performatívna funkcia jazyka sa týka interaktívneho charakteru komunikácie a zabezpečenia spoločenské-ho významu interakcie. Konverzácia face-to-face prebieha v sociálnom prostredí, ktoré prostredníctvom vizuálneho kontextu a mimo-jazykových impulzov prispieva k jej úspešnému pokračovaniu aj vtedy, keď konver-zácia stagnuje. Mediálny text v situačnej komédii má teda konverzačný charakter a prezentuje všetky tri funkcie typické pre interakciu face-to- -face; navyše sa k spomínaným trom funkciám pripája aj fatická funkcia (napr. populárna Joeyho fráza How you doing’?).

2.2 FUNKCIA A ŠTRUKTÚRA DISKURZU SITKOMU PRIATELIA

22

Mediálny dialóg situačnej komédie, tak ako každá sociálna interak-cia, plní aj ďalšie funkcie, a to funkcie vo vzťahu k divákom, vďaka kto-rým si televízie zabezpečia potrebnú sledovanosť a následne aj zisk z reklamného priestoru. Medzi najdôležitejšie úlohy patrí zaujatie, poba-venie televízneho diváka, vzbudenie sympatií, resp. antipatií k istým pos-tavám.

Keďže televízia potrebuje, ľudovo povedané, z niečoho žiť, nutne do programovej štruktúry musí nasadiť programy, ktoré oslovia čo najviac divákov a vytvoria si majoritné publikum. Ideálne by bolo, keby publikum nebolo iba veľké, ale zároveň aj širokospektrálne, to znamená, že konkrétny televízny program by mali sledovať di-váci rôzneho pohlavia, veku, spoločenského a sociálneho postave-nia. (Moláková, 2007)

Z tohto dôvodu je prioritou mediálneho textu prejav vybudovať tak, aby pomohol udržať čo najdlhšiu sledovanosť, vzbudil u divákov chuť disku-tovať o tom, čo sa odohrávalo, príp. fabulovať budúci dej. Ako uvádza Moláková (2007),

… podľa výsledkov Nielsenovho ratingu od počiatkov televízneho vysielania až po dnešné dni to boli práve dva dramatické televízne seriálové žánre, ktoré americkým a britským televíziám generovali najširšie a najobjemnejšie publiká a samozrejme najväčšie zisky z reklamného priestoru.

Tieto dva žánre boli, resp. sú soap opera a situačná komédia. Zvolená platforma, situačná komédia Priatelia, sa na obrazovkách

objavovala desať sezón, v rokoch 1994 – 2004, čo môže svedčiť o kvalite dialogických prehovorov, ktoré, domnievame sa, mali divákovi vždy čo ponúknuť. Okrem komunikačnej, expresívnej, performatívnej i fatickej funkcie vedeli zaujať a pobaviť. Komunikačná, expresívna, performatív-na i fatická funkcia sa naplnili v interakcii skupiny postáv, v ich hľadaní informácií, pomoci, zdieľaní pocitov i názorov alebo len tak pri spoloč-nom trávení času. Ich verbálne správanie bolo upravené pre potreby ve-rejného vysielania, a tak možno chýbali niektoré prejavy (napr. používa-nie vulgarizmov), s ktorými sa v bežnom živote stretneme, no na televíz-nu obrazovku nepatria. Funkcie zaujať a pobaviť sú nasmerované na diváka sadajúceho si pred televíznu obrazovku a s úsmevom na tvári prijímajúceho všetky dômyselne premyslené slovné hračky a narážky


23

príznačné až zarážajúcou jednoduchosťou. Možno v tomto tkvie ďalšia funkcia diskurzu sitkomu Priatelia: poukázať na naivne jednoduché veci často prehliadané, keďže si v reálnom svete veci príliš komplikujeme a zabúdame, že v jednoduchosti je krása.

2.2.2 Štruktúra

2.2.2.1 Predstavenie Hallidayovej socio-semiotickej interpretácie jazyka

V predchádzajúcej časti sme sa snažili zodpovedať otázku, prečo

sme si za cieľový diskurz zvolili mediálny dialóg. V tejto časti je naším cieľom nájsť odpoveď na otázku, čo prispieva k celkovému sprostredko-vanému charakteru mediálneho dialógu sitkomu Priatelia a aká je jeho štruktúra. Odpovede sa pokúsime hľadať pomocou Hallidayovej socio-semiotickej interpretácie jazyka. Pod označením jazyka ako semiotickej štruktúry Halliday (1978, s. 2) chápe „... interpretovanie jazyka v rámci sociokultúrneho kontextu, v ktorom sa samotná kultúra chápe v zmysle semiotiky“ (vlastný preklad). Halliday teda používa termín kultúra syno-nymne so sociálnou realitou. Pojem štruktúra zasa predpokladá prepoje-nie jednotlivých komponentov. Podľa Hallidaya (1978, s. 33) ide o prepojenie troch prvkov: „field“ (pole), „tenor“ (rola) a „mode“ (mód) (vlastný preklad), pričom ide o také prepojenie, v ktorom tieto tri kompo-nenty sú spoločnými nositeľmi informácie o kontexte a diktujú lingvis-tické znaky definujúce konkrétny diskurz.

Halliday (1978, s. 33) uvádza Pearceovu interpretáciu jednotlivých pojmov:

Pole znamená inštitucionálne prostredie, v ktorom sa realizuje istý jazykový prejav, pričom nezahŕňa len samotnú tému, ale celú akti-vitu hovoriaceho alebo iného účastníka prítomného v danom pro-stredí... Rola... znamená vzťah medzi účastníkmi... nielen samotnú zmenu vo formálnosti... ale... také záležitosti ako pretrvanie vzťahu a mieru emócií v danom vzťahu...


24

Mód znamená použitý komunikačný kanál: nielen voľbu medzi hovoreným a písaným prejavom, ale aj oveľa detailnejší výber... (vlastný preklad)

Halliday ďalej tvrdí (1978, s. 143, 113, 112), že každý z týchto troch komponentov korešponduje s prvkom funkčnej organizácie významu. Pole sa interpretuje cez prizmu skúsenostnej (angl. experiential) metafun-kcie (často spájanej s Hallidayovou „ideačnou“ metafunkciou), rola v diskurze interpersonálnej a mód textovej metafunkcie. „Ideačná funkcia predstavuje potenciál hovoriaceho ako pozorovateľa... interpersonálny prvok reprezentuje potenciál hovoriaceho ako účastníka... textový kom-ponent znamená potenciál hovoriaceho pre tvorbu textu...“ (vlastný pre-klad) Tieto tri situačné faktory sa stávajú určujúcimi prvkami textu, pre-tože sprostredkúvajú informáciu dôležitú pre definovanie jazykových znakov istej situácie.

Hallidayova semiotická štruktúra situácie nám poslúži ako rámec pre analýzu štruktúry cieľového diskurzu. V nasledujúcich častiach bude každý z daných troch komponentov analyzovaný samostatne. Pole bude predstavovať sociálnu aktivitu, „tenor“ rolu v prehovore, t. j. účastníkov a ich vzťahy, priateľstvá a partnerstvá a mód organizáciu symbolov (ko-munikačný kanál a prostriedky).

2.2.2.2 Pole

Všetko, čo povieme, sa vzťahuje na istú situáciu; slová nie sú vypo-

vedané len tak bez kontextu, nezávisle od situácie. Z tohto dôvodu jeden z determinantov diskurzu je sociálna aktivita (spoločenská činnosť) ozna-čovaná ako pole diskurzu. Vynára sa otázka, do akej miery je tento pojem všeobecný a aké miesto zohráva jazyk v konkrétnej sociálnej aktivite. Z toho vyplýva, že pole neznamená len diskutovanú tému, ale daný po-jem potrebujeme chápať širšie – je potrebné venovať rovnakú mieru po-zornosti téme aj faktorom formujúcim komunikačnú situáciu. Inými slo-vami, „... to, o čom rozprávame, musíme chápať ako konkrétny prípad všeobecnejšieho kontextu, teda toho, čo robíme, alebo toho, čo prebieha a súčasťou čoho je daný jazykový prejav.“ (Halliday, 1978, s. 221 – 222) (vlastný preklad)


25

Pre samotný termín pole diskurzu Halliday uvádza niekoľko definí-cií; z nich vyberáme tri nasledujúce (vlastný preklad):

• ... celkový rámec pre relevantné činnosti a udalosti, v rámci ktorých sa jazyk použije... (1978, s. 33)

• ... sociálna aktivita, do ktorej je zakomponovaný text. (1978, s. 110)

• ... sociálna činnosť: tá, ktorá prebieha a má rozpoznateľný význam v sociálnom systéme; obyčajne je to systém činností v istej postupnosti, v ktorých istú úlohu zohráva jazyk vrátane diskutovanej témy ako jedného z aspektov... (1978, s. 142 – 143)

Prvá a druhá definícia implikujú to, čo tretia hovorí explicitne, a to kon-kretizáciu poľa v zmysle postupnosti, istého poradia konkrétnych sociál-nych aktivít. Sociálne aktivity sa odlišujú mierou používania jazyka. Nie-ktoré používajú jazyk ako pomôcku na dosiahnutie cieľa, iné sú prioritne orientované na používanie jazyka, v ktorých ich cieľom je samotný jazyk.

Môžeme to ilustrovať na príklade futbalového zápasu a diskusie o ňom:

Keď ide o futbalový zápas, sociálnou aktivitou je samotný zápas; všetky inštrukcie alebo iná verbálna interakcia medzi hráčmi sú súčasťou tejto sociálnej aktivity. V diskusii o futbalovom zápase je sociálnou aktivitou diskusia a verbálna interakcia medzi účastník-mi; tu zápas predstavuje druhú úroveň poľa – úroveň, ktorá vstúpi-la do hry vďaka prvej úrovni poľa, t. j. diskusii, a vďaka tomu, že ide o sociálnu aktivitu opísateľnú jazykom. A práve druhá úroveň poľa diskurzu je to, čo nazývame témou. [jeho kurzíva] (Halliday, 1978, s. 144) (vlastný preklad) Keď tieto princípy analogicky aplikujeme na cieľový diskurz, to,

o čom sa rozprávame, znamená tému komunikačnej situácie. Samotné rozprávanie, mimika, či gestá sprostredkúvajúce výmenu informácií me-dzi komunikačnými partnermi je to, čo robíme alebo čo sa práve deje. Prvá úroveň poľa diskurzu je dialogický až polylogický prejav. Druhú úroveň predstavujú jednotlivé témy, na ktoré je sitkom Priatelia naozaj bohatý. Možno práve zdanlivá nevyčerpateľnosť tém ho robí pútavým a zaujímavým. V priemere sa v jednej epizóde vyskytujú približne tri témy. Na ilustráciu môžeme uviesť zvolenú epizódu Ako nikto nikoho


26

nepožiadal o ruku; tri hlavné témy sú: (ne)požiadanie Rachel o ruku, novonarodená Rachelina dcéra Emma, Monica a Chandler snažiaci sa o bábätko. Paralelne sa rozhovor týka aj ďalších menších tém (napr. teta Liddy, vrátenie Game boy-a, Rachelin zásnubný prsteň). Keď tri hlavné témy berieme ako priemer na epizódu, pri 238 epizódach tohto sitkomu to znamená minimálne 714 tém na rozvíjanie, teda minimálne 714 druho-úrovňových polí diskurzu. Ako už bolo spomínané, prvú úroveň predsta-vuje samotný akt rozprávania.

„To, čo robíme,“ ako súčasť širšieho konceptu poľa diskurzu, inter-pretujeme aj v súvislosti s mimojazykovými a parajazykovými faktormi dokresľujúcimi situačný kontext. Pri zvažovaní, čo ovplyvňuje jazykový prejav, si musíme uvedomiť aj fakt, že dané príbehy sú pripravované pre kmeňových šiestich ľudí (občas sa môže objaviť aj niekto iný) a sú situo-vané do cca štyroch prostredí – Joeyho byt, Monicin byt, Rossov byt a Central Perk, niekedy aj reštaurácia, pracovisko či nemocnica. Toto sa môže zdať ako limitujúce a môže vzbudiť dojem, že dialóg neodráža reálnu konverzáciu. Limitujúce dekorácie a menšia komunita je základ-nou charakteristikou sitkomu; spomínané množstvo tém či príbehov má poslúžiť ako náhrada za malú variabilitu prostredia, v ktorom sa príbehy odohrávajú.

Rozprávanie počas vykonávania nejakej činnosti (napr. dávanie in-štrukcií počas futbalového zápasu) je orientované na vykonávanie kon-krétnej činnosti a používanie jazyka slúži na úspešné vykonanie danej sociálnej aktivity. Rozprávanie o niečom a vykonávanie nejakej činnosti počas rozprávania (napr. súbežné rozprávanie o futbale a vytrhávanie buriny) je orientované na jazyk a primárnym záujmom interaktantov je konverzácia. V oboch prípadoch ide o sociálnu činnosť a verbálnu komu-nikáciu, avšak miesto, resp. funkcia jazyka v nich je rozdielna. Objektom nášho výskumu je aktivita orientovaná na jazyk, teda konverzácia o rôznych témach.

2.2.2.3 Rola

Rola v diskurze (tenor), druhý z trojice situačných determinantov,

nesie informáciu o účastníkoch prehovoru (Halliday, 1978, s. 189), regu-


27

luje interpersonálne vzťahy prostredníctvom modality, intenzity, evaluácie, komentovania a pod. (Halliday, 1978, s. 144). Výber jazykových prostried-kov na lexikálno-gramatickej úrovni závisí od štruktúry istej roly v konkrétnej komunikačnej situácii. Podľa Hallidaya (1978, s. 143) je rola „... štruktúra vzťahov: množina spoločensky významných vzťahov medzi účastníkmi, stabilné atribúty účastníkov, vzťahy medzi nimi špecifické pre danú komunikačnú situáciu, vrátane roly jazykového prejavu, ktorý vstupu-je do hry výmenou verbálnych významov“ [jeho kurzíva] (vlastný preklad). Z toho vyplýva, že Hallidayov pojem „tenor“ je vlastne rola nadobudnutá v priebehu komunikácie automaticky usmerňujúca sémantický transfer.

Rola, podobne ako pole diskurzu, má vnútornú štruktúru pozostáva-júcu z dvoch úrovní. Rola prvej úrovne je akákoľvek sociálna rola v tom najvšeobecnejšom zmysle. V rámci istej komunikačnej situácie sú prvoú-rovňové roly nemenné. Sociálna rola druhej úrovne odráža obmedzenia determinované jazykom a predstavuje funkciu konkrétneho diskurzu (in-formovať, pýtať sa, odpovedať a pod). Druhoúrovňová rola je v podstate konkretizáciou prvoúrovňovej roly. Príkladom distribúcie rolí je nasledu-júca ukážka:

Ross: Počuj, ja chcem sa s tebou o niečom porozprávať. Rachel: Áno, vlastne aj ja s tebou potrebujem hovoriť. Ross: Joey, dáš nám minútku? Joey: Nie. Ross: Čože? Joey: Prepáč, myslel som nie. Monica: Ahoj. Rachel: Hej, kto prišiel? Otec: Kde mám svoju vnučku? Natrénoval som si pár kúziel. Chandler: Vytiahol mi z ucha štvrť dolára.

Na tomto rozhovore participujú Ross, Rachel, Joey, Monica, Chandler a Monicin a Rossov otec – ich prvoúrovňové roly sú priatelia, rodič a deti. Druhoúrovňové roly sa počas necelej minúty a pol môžu meniť. Napríklad, Ross bol v úlohe „informujúceho“, v úlohe „žiadateľa o láska-vosť od Joeyho“ a tiež v úlohe „žiadateľa o zopakovanie informácie“. Rachel bola v úlohe „informujúceho“ a v úlohe „pýtajúceho sa“. Interak-cia face-to-face teda prebieha medzi dvoma a viacerými účastníkmi roz-hovoru.


28

Pre pochopenie interakcie účastníkov cieľového diskurzu je nevy-hnutné zodpovedať nasledujúce otázky: Kto sú účastníci prehovorov? Aký je ich sociálny status? Akým spôsobom je organizovaná ich interakcia?

Kto sú účastníci prehovorov? Cieľový diskurz je konverzácia pre-biehajúca medzi šiestimi kmeňovými komunikantmi, pričom ich aktuálny počet sa mení podľa situačného kontextu. Ťažisko sitkomu Priatelia tvorí šesť hlavných postáv a niekoľko menších rolí objavujúcich sa postupne v priebehu seriálu. Spomínanú šesticu tvoria Rachel Green, Monica Gel-ler, Phoebe Buffay, Joey Tribbiani, Chandler Bing a Ross Geller, Moni-cin starší brat. Vytvárajú základnú komunitu sitkomu, rodovo vyváženú (tri ženy a traja muži), ktorí sú si navyše vekovo blízki. To, čo ich spája, je puto priateľstva, spoločné témy na rozhovor a zdieľanie životných osudov.

Aký je ich sociálny status? Každá postava tohto sitkomu má defino-vateľný charakter, ktorý počas celého trvania seriálu ostáva nemenný, nevyvíja sa, nedochádza u nich k intelektuálnemu či morálnemu posunu. Z tohto hľadiska je konanie spomínaných postáv do istej miery predvída-teľné. Autori vytvorili takú kombináciu charakterov, ktorá by im zabez-pečila nezameniteľnosť postáv a vďaka tomu aj vysokú sledovanosť. Už prvé epizódy naznačia sociálny status a charakter postáv. Rachel je nad-šenkyňa módy a v módnej oblasti sa aj realizuje; v seriáli pôsobí dojmom rozmaznaného dievčatka. Monica predstavuje skôr panovačný a súťaživý typ; pracuje ako šéfkuchárka v rôznych reštauráciách. Phoebe je masérka a muzikantka samouk; povahovo dosť excentrická a cynická žijúca vo svojom vlastnom svete. Chandler najprv pracuje ako dátový analytik, no neskôr sa z neho stáva textár, tvorca reklám; je typický svojím sarkastic-kým humorom. Ross je intelektuál, paleontológ; najprv zamestnaný v Múzeu národnej histórie, neskôr prednáša na newyorskej univerzite. Joey je herec permanentne usilujúci sa nájsť si prácu; je opakom intelek-tuálneho Rossa, predstavuje jednoduchšie zmýšľajúceho človeka a jeho prostoduchosť sa často stáva zdrojom humorných situácií.

Ako je organizovaná ich interakcia? Všetky postavy sú si rovnocen-né; ani jedna z postáv nie je dominantná. Moc a solidarita sú v dialógoch vyvážené. Každý z nich robí niečo iné, každý stelesňuje iné povahové vlastnosti, ale spolu vytvárajú paletu navzájom sa dopĺňajúcich charakte-


29

rov. Jednotlivé povahové črty sú distribuované a kombinované tak, aby dvojice (nielen partnerské) boli zdrojom mnohých vtipných momentov. Napríklad, panovačná a súťaživá Monica je šéfkuchárka; sarkastický Chandler tvorí texty reklám; sarkastik tvorí pár s niekým, kto je panovač-ný a súťaživý. Phoebin vlastný svet a excentrizmus slúži ako prostriedok na prepájanie príbehov v rámci epizódy na prvý pohľad navzájom nesúvi-siacich. Je len prirodzené, že komunikácia prebiehajúca medzi týmito postavami má dialogický charakter a k sémantickému transferu dochádza striedaním replík. V prípade mediálneho dialógu striedanie replík majú zdanlivo v rukách samotní komunikanti, no v tomto prípade ich striedanie určuje autor scenára a nezriedka jeho finálnu verziu môžu ovplyvniť i samotní aktéri – herci. To, čo v reálnej konverzácii prebieha prirodzene, v mediálnom dialógu televízneho príbehu je riadené a cielene upravova-né. Napriek takémuto usmerňovaniu sú adjacentné páry zachované (t. j. po otázke nasleduje odpoveď, po komplimente poďakovanie, po žiadosti jej prijatie alebo odmietnutie a pod). Spôsob, akým komunikanti signali-zujú striedanie replík, je v oboch dialógoch (reálnom aj mediálnom) rov-naký – od očného kontaktu cez mĺkve momenty po priame oslovenie.

2.2.2.4 Komunikačný mód

Mód organizácie textu (porov. Halliday, 1978, s. 143) je tretí situač-

ný determinant diskurzu. Z pohľadu lingvistiky „mód“ je buď komuni-kačné médium (hovorené/písané) alebo komunikačný kanál (porov. ibid, s. 222). Je medzi nimi zvláštny vzťah, a to v tom zmysle, že komunikačné médium predurčuje komunikačný kanál a komunikačný kanál je indikáto-rom komunikačného média. Hallidayova semiotická štruktúra poukazuje na to, že pole a roly diskurzu sa realizujú len vďaka módu. Na druhej strane, aj pole aj roly majú veľký vplyv na výber slovnej zásoby a gramatických štruktúr reprezentujúcich istý mód. Komunikačné mé-dium je v našom prípade zrejmé – cieľový diskurz je štylizovaný úst-ny/hovorený prejav. V tejto časti sa budeme venovať módu ako komuni-kačnému kanálu.

„Mód“ v zmysle komunikačného kanála odráža to, ako sa správame v konkrétnej komunikačnej situácii a aké roly predstavujeme v sociálnom


30

prostredí. Verbálny prejav, ktorý má znaky usmerňovania, obchodného jednania či prikazovania sa spája so sociálnymi rolami, ako napr. rola učiteľa, obchodníka alebo policajta (Halliday, 1978, s. 222). Pochopiteľ-ne, mód diskurzu závisí od funkcie, ktorú má daná komunikačná situácia splniť – presvedčiť, upokojiť, predať, kontrolovať, vysvetliť a i. (ibid, s. 223). Náš cieľový diskurz môžeme označiť ako bežnú konverzáciu, v ktorej sa striedajú požiadavky s reakciami (kladnými alebo zápornými).

Jazykové prostriedky mediálneho dialógu situačnej komédie sú priamo založené na princípoch ústnej komunikácie, ktorá má svoje špeci-fiká. Podľa Hallidaya (1978, s. 64) samotný mód vyjadrujú „... kohézia, napr. otázka – odpoveď s adekvátnym typom elipsy..., deiktické výrazy, napr. exoforické (poukazujúce na situáciu) a lexikálna kontinuita...“ (vlastný preklad). Istú analógiu je možné nájsť v Mistríkovej charakteris-tike hovorového štýlu (1997, s. 502–7); podľa neho základnými črtami hovorového štýlu sú: ústnosť, konverzačnosť, súkromnosť, situačnosť, expresívnosť.

Ústnosť je základný znak ústnej komunikácie. Je spojená s prozodic-kými vlastnosťami, ktoré sa významným spôsobom spolupodieľajú na realizácii sémantického transferu.

Konverzačnosť implikuje dialogický mód konverzácie automaticky predpokladajúci prostriedky na nadväzovanie kontaktu; tieto zahŕňajú napr. oslovenie, hodnotiaci komentár, zdvorilostné frázy, jazykové pro-striedky vypĺňajúce pauzy v rozhovore, jazykové prostriedky poskytujúce spätnú väzbu. Spomínané prostriedky sú v nasledujúcej ukážke označené kurzívou:

Ross: Joey, dáš nám minútku? [oslovenie] Rachel: Pane Bože! [hodnotiaci komentár] Joey: Vďaka Ross, ale ja som skôr na sladkosti.

[zdvorilostné frázy] Rachel: Takže... [vyplnenie pauzy] Chandler: Dobre, wow. [spätná väzba] Súkromnosť sa spája s prostredím, ktorého charakter toleruje lexi-

kálne a gramatické nedostatky. Cieľový diskurz reprezentuje súkromie hlavných postáv, no vzhľadom na jeho štylizovanosť a cieľ osloviť čo najširšiu divácku verejnosť sa podobné „pošmyknutia“ často neobjavujú.


31

Občas sa môžu vyskytnúť slangové výrazy, gramatické štruktúry nesúce znaky nespisovnosti, no napriek tomu je text scenára prioritne nastavený tak, aby dodržiaval istú normu a konvencie používania jazyka.

Situačnosť diskurzu znamená, že komunikanti sú si vedomí situácie a diskutovanej problematiky, dôkazom čoho sú reakcie relevantné pre danú situáciu. Izolovaná výpoveď, ako napr. „Ema je medzi deťmi“ ne-musí sama o sebe dávať zmysel či naznačiť diskutovanú tému, resp. pos-toj. Pre pochopenie jej významu je potrebné ju vnímať v kontexte, ako ukazuje nasledujúci príklad .

Otec: A kedy už konečne uvidím Emu a ukážem jej toto, aha. Chandler: Dobre, wow. Ross: Oci, Ema je medzi deťmi. Vezmem ťa tam, ak chceš.

Kontext a informácie, ktorú komunikanti zdieľajú, pomáhajú interpreto-vať eliptické štruktúry či deiktické výrazy; na ilustráciu uvádzame nasle-dujúce príklady.

Rachel: Ja viem, aj ja chcem s tebou [...]. [elipsa] Ross: Vezmem ťa tam, ak chceš. [deixia]

V reálnej konverzácii sa situačný kontext využíva aj na úspešnú interpre-táciu komunikačného zámeru. V cieľovom diskurze je situácia často zdrojom humorných scén. Úloha jazyka v cieľovom diskurze je do istej miery špecifická; samotná situácia je primárna a verbálny prejav má pod-pornú funkciu – je akousi pomyselnou „barličkou“: „... v Priateľoch je ústrednou práve situácia a komentáre prichádzajú len okrajovo sekundár-ne. Humor v Priateľoch nie je vyjadrený premyslenými odpismi, ale pa-radoxmi situácií.“4 Toto konštatovanie však neznamená, že jazyk tu plní druhoradú funkciu – situácia a jazyk sú v komplementárnej distribúcii. Situačné faktory majú všeobecne veľký vplyv na konverzáciu; v tomto prípade sa využívajú možno viac ako v reálnom živote. Takáto úloha situácie však supluje zložité vetné konštrukcie, ktoré by nesplnili účel, boli by neefektívne a nezaujímavé, stratila by sa pointa samotnej situač-nej komédie ako žánru. Všetky extra- aj paralingválne prostriedky pri-spievajú k realizácii sémantického transferu.

4 http://citanie.madness.sk/view-84.php#ixzz1TFlqcPgT


32

Expresívnosť odráža postoj hovoriaceho ku komunikátu a zahŕňa emotívne výrazy napomáhajúce vyjadriť jeho pocity. Medzi prostriedky sprostredkúvajúce expresívnosť patria napr. deminutíva, augmentatíva, citoslovcia, lexikálna emfáza. V cieľovom diskurze sa jazykové pro-striedky expresívneho charakteru vyskytujú málo; ich prítomnosť suplujú neverbálne prostriedky (výrazná mimika a gestá) i paradoxné situácie.

Mód cieľového diskurzu predstavuje verbálnu performanciu veľmi blízku reálnej ústnej komunikácii. Je im vlastná ústnosť, konverzačnosť aj situačnosť; medzi cieľovým mediálnym dialógom a reálnou konverzá-ciou je možné postrehnúť diskrepancie v súkromnosti a expresívnosti: zdá sa, že súkromnosť sa v reálnej konverzácii neriadi normou do takej miery ako v dialógu daného sitkomu (resp. sitkomu vo všeobecnosti); expresívnosť má tendenciu byť zastúpená inými prostriedkami v mediál-nom dialógu ako v reálnej konverzácii.

V zmysle módu ako komunikačného kanálu sa analyzovaný mediál-ny dialóg ukazuje pre výskumné účely ako vhodná analógia reálnej inter-akcie face-to-face. Pole predstavuje tému a prostredie, v ktorom sa kon-verzácia odohráva. „Tenor“ zastupuje roly a vzťahy medzi rolami, ktoré komunikanti v dialógu zastávajú. Mód znamená spôsob sémantického transferu. Výber slovnej zásoby prebieha na osi od neformálneho cez neutrálny ku kolokviálnemu jazyku; dodržiavanie gramatických pravidiel je v súlade s konvenciami a štandardmi.

2.2.3 Záverečný komentár

Mediálny dialóg situačnej komédie Priatelia prioritne predstavuje in-

terakciu šiestich ľudí rovnakého veku, záujmov, cieľov či plánov, a to predurčuje výber jazykových prostriedkov. Tento diskurz sme analyzova-li podľa Hallidayovej socio-semiotickej teórie a zvlášť sme sa venovali trom pojmom: poľu diskurzu, rolám (resp. vzťahom medzi komunikan-tmi) a komunikačnému módu. Napriek tomu, že sme každý z daných troch faktorov analyzovali samostatne, sme si vedomí, že


33

je tendencia, aby pole diskurzu označovalo obsah toho, čo sa hovo-rí alebo píše, aby rola označovala tón (náladu, atmosféru) daného diskurzu a aby mód označoval textúru (štruktúru). Avšak toto nie je realita, v prvom rade nemôžeme oddeliť to, čo sa povie, od toho, ako sa to povie. (Halliday, 1978, s. 225) (vlastný preklad)

Tieto tri faktory spoluvytvárajú register. Odrážajú jazykové správanie – usmerňujú sémantiku a jej lexikálno-gramatickú realizáciu. Ich vzťah môžeme naznačiť nasledovne:

Obr. 1 Ilustrácia vzťahu poľa diskurzu, roly v diskurze a módu diskurzu

Ak by sme mali aplikovať Hallidayovu teóriu poľa – roly – módu na

cieľový diskurz, socio-semiotická štruktúra jeho komunikačnej situácie by mohla vyzerať takto:

Tab. 1 Pole – roly – mód diskurzu sitkomu Priatelia

pole

Prvá úroveň: konverzácia prioritne riadená scenáristom, producentom a samotným hercom; ako finálny produkt prezentovaný širokej verejnosti pôsobí dojmom spontánneho hovoreného prejavu Druhá úroveň: 3 hlavné témy v rámci jednej epizódy (cca 24 minútová sto-páž), variabilný počet vedľajších tém; témy majú súkromný až intímny charakter

R E POLE G I S MÓD T E R ROLA


34

roly 6 stabilných postáv; ďalšie postavy v epizódnych rolách Všetky postavy participujú na dialógu rovnocenne, žiadna z nich nie je dominantná.

mód Konverzácia s veľkým podielom ústnosti, konverzačnosti a situačnosti

Ako uvádzame vyššie, podľa Crystala (2001, s. 42 – 43) je úst-ny/hovorený prejav viazaný na čas, je spontánny, typický pre interakciu face-to-face, voľne štruktúrovaný, spoločensky interaktívny, s možnosťou okamžite opraviť vypovedané, prozodicky bohatý. Prehovory zvoleného diskurzu napĺňajú tieto charakteristiky; navyše spĺňajú komunikačnú, expresívnu, performatívnu i fatickú funkciu komunikácie. Mód cieľového diskurzu predstavuje verbálnu performanciu veľmi blízku reálnej ústnej komunikácii, ktorú primárne charakterizuje ústnosť, konverzačnosť aj situačnosť; okrajovo prítomné, resp. realizované svojským spôsobom, sú aj expresívnosť a súkromnosť. V závere sa budeme bližšie venovať dvom charakteristikám – viazanosti na čas a situačnosti.

Viazanosť na čas znamená prítomnosť aktuálnych komunikantov komunikujúcich v reálnom čase, ich reakcie sú spravidla okamžité. V našej epizóde je prítomných niekoľko dialógových dvojíc, trojíc až skupín. V rámci danej epizódy sme celkovo zaznamenali 23 tematicky viazaných dialógov/polylógov: 4 rozhovory pred úvodnou znelkou, 18 rozhovorov v hlavnej časti a 1 rozhovor po záverečných titulkoch. Častej-šie sa vyskytli dialogické prehovory (13 z celkového počtu 23, teda 56,6 %), prehovory s troma komunikantmi sa vyskytli päťkrát (21,7 %); prehovory so štyrmi komunikantmi trikrát (13 %); prehovory s piatimi komunikan-tmi dvakrát (8,7 %). Rozhovory mali rôznu dĺžku – trvali od minimálne-ho páru 2 replík po 37 replík, priemerne 17,6 replík na jeden tematicky resp. situačne viazaný rozhovor. Celkovo je to 405 replík v 25 minútovej epizóde (počet replík a stopáž sa týka anglickej mutácie). Transkript da-nej epizódy v anglickom origináli sa nachádza v plnom znení v Prílohe A.

V reálnej konverzácii sa situačný kontext využíva na úspešnú inter-pretáciu komunikačného zámeru; vo zvolenej epizóde neadekvátna inter-pretácia situácie slúži ako pointa – základný stavebný kameň na výstavbu


35

dejovej línie danej epizódy a jednotlivých rozhovorov. Každý z rozhovo-rov rozvíja svoju tému vychádzajúcu buď z premyslenej skladby viet alebo zo spomínanej situácie. Laicky by sme jednotlivé rozhovory mohli chápať aj ako scénky, pretože hranice medzi nimi sú rozpoznateľné. Zdá sa, akoby jednotlivé scénky boli vnútorne štruktúrované, mali typickú trichotomickú štruktúru – úvod, jadro a záver. Každý rozhovor nastolí tému, čiastočne alebo detailne ju rozvinie a buď ju ukončí alebo nechá otvorenú. Treba však podotknúť, že hranice rozhovorov v analyzovanej epizóde vychádzajú z nášho subjektívneho posúdenia.

V tab. 2 uvádzame prvoúrovňové roly, počet komunikantov v danej konverzácii, druhoúrovňové polia a počet replík v rámci daného rozhovoru.

Tab. 2 Analýza zvolenej epizódy z hľadiska poľa a roly

Prvoúrovňové roly Poč. osôb

Druhoúrovňové polia Počet replík

1 Rachel – Joey 2 prijatie ponuky na sobáš 2

2 Joey – Ross – Rachel 3 „chcem sa s tebou rozprá-vať“

11

3 Monica – Otec – Chandler – Ross – Phoebe

5 Emma 9

4 Ross – Rachel – Joey – Phoebe – Monica

5 „chcem sa s tebou rozprá-vať“

7

1 Monica – Otec – Ross – Chandler

4 Emma + dieťa M & C 8

2 Phoebe – Ross 2 „zasnúb sa s Rachel“ 7 3 Joey – Chandler 2 Joeyho situácia 24 4 Monica – Chandler 2 dieťa M & C 5 5 Ross – Otec 2 otcov zdr. problém + Emma 5 6 Phoebe – Rachel 2 „som zasnúbená“ 13

7 Joey – Ross – Phoebe – Rachel

4 Rachelin snúbenec 6

8 Ross – Otec – Joey 3 „Niekto tu má sex“ 10 9 Joey – Rachel – Sestrička 3 „Emma nechce moje mlieko“ 19 10 Phoebe – Ross 2 gratulácia k zasnúbeniu 18 11 Phoebe – Ross 2 „nie sme zasnúbení“ 22


36

12 Chandler – Monica – Otec 3 otec radí M, ako otehotnieť 28

13 Monica – Rachel 2 prijatie ponuky na sobáš od J

20

14 Chandler – Joey 2 „musíš to Rachel vysvetliť“ 8 15 Ross – Rachel 2 „Joey ma požiadal o ruku“ 11 16 Ross – Joey – Rachel 3 Joeyho vysvetlenie 37

17 Ross – Joey – Rachel – Sestrička

4 (úspešné) kojenie Emy 18

18 Ross – Rachel 2 vzťah Ro a R a vzťah J a R 14

1 Otec – Monica 2 bábätko Chandlera & Mo-nicy

3

Poznámka: Na označenie prvoúrovňovej roly uvádzame slovo Otec s veľkým začiatoč-

ným písmenom Takáto frekvencia replík a tém rozhovorov je možná vtedy, keď sú

jednotlivé výpovede formulované stručne a výstižne. Spomínanú ekono-mickosť prejavu môžeme dosiahnuť prostredníctvom prostriedkov fone-tických, syntaktických aj pragmatických, teda pauzami s krátkym trva-ním, jednoduchou skladbou viet a dodržiavaním zásad Griceovho koope-račného princípu. V súlade s uvedenými princípmi podrobíme zvolený diskurz ďalšej analýze.

37

3 FONETICKÉ ASPEKTY VNÚTROVETNEJ PAUZY V DISKURZE SITKOMU PRIATELIA

V tejto kapitole sa v našej analýze koncentrujeme na fonetickú zložku, skúmame vnútrovetnú temporálnu pauzu, jej realizáciu v hovorenom prejave, konkrétne v mediálnom texte v troch jazykových mutáciách (ori-ginálnej anglickej a dabovaných nemeckej a slovenskej).

3.1 Charakteristika pauzy

Rečová aktivita ako typ motorickej aktivity nemôže byť kontinuálna,

je nevyhnutné ju prerušovať, robiť pauzy. Fonácia súvisí s respiračnou činnosťou, a preto fyziologicky prediktabilné pauzy sú totožné s nády-chom (Bilá – Džambová, 2010). Pauzy, ktoré sú podmienené fyziologic-kou potrebou nádychu, sú pod kontrolou hovoriaceho a tieto pauzy sa typicky vyskytujú na konci intonačných jednotiek ako aj pri striedaní hovoriacich (Zellner, 1994; Viola – Madureira, 2008). Pauzy majú tiež významnú úlohu pri rytmickom usporiadaní a členení prejavu, jednotlivé syntagmy sú realizované určitým tempom a zároveň sú vymedzované pauzami. Segmentácia pomocou páuz člení súvislý rečový signál do zmysluplných jednotiek („Wortgruppen“), čo možno považovať za zá-kladný nástroj štruktúrovania textu (porov. Stock, 1996). Pauzy majú teda gramatizujúcu funkciu, označujú hranice intonačných jednotiek a sú hra-nicami syntaktických celkov (Sabol – Zimmermann, 1984, Viola – Madu-reira, 2008). Pauzy takto signalizujú syntaktické jednotky, ale distribúcia páuz je podmienená aj štýlom prejavu, jeho celkovým rytmickým uspo-riadaním ako aj mierou jeho spontánnosti. V spontánnejšom prejave dis-tribúcia páuz nebude do takej miery korelovať so syntaktickými jednot-kami ako v pripravenom prejave (porov. Yang, 2004).

Pauzy teda nielen členia rečový signál, ale tiež organizujú prehovor hovoriaceho alebo interakciu medzi dvoma alebo viacerými hovoriacimi.

3.1 CHARAKTERISTIKA PAUZY

38

Pauzy možno metaforicky prirovnať k akejsi „svetelnej signalizácii“, ktorou producent segmentuje kontinuálny rečový signál na menšie celky, a tak celú výpoveď a jej informačnú štruktúru organizuje (Zellner, 1994; Viola – Madureira, 2008). Pauzy takto podstatne uľahčujú recipientovi porozumenie výpovede (Sabol – Zimmermann, 1984).

Obsiahly lingvistický výskum J. Sabola v danej oblasti (2006) ilustru-je aj súčinnosť pauzy a dôrazu, ktorá evidentne napomáha komunikácii. Podobne definuje interakciu pauzy a dôrazu Strangert (2007); realizácia pauzy na istom mieste prehovoru je podmienená sústredením pozornosti na dôležitú informáciu; pauzy sa zvyčajne vyskytujú po synsémantických slovách a pred sémanticky nasýtenými slovami, čím podčiarkujú ich status.

Vo fonetickej literatúre sa uvádza viacero klasifikácií páuz. Viola a Madureira (2008) klasifikujú pauzy podľa viacerých aspektov, a to: štruktúrneho, funkčného a distribučného. Podľa štruktúrneho hľadiska členia pauzy na tiché, vyplnené alebo pauzám podobné javy vyjadrené akusticko-fonetickými znakmi. Z funkčného hľadiska možno podľa nich pauzy členiť na respiračné (nádychové), diskurzné (súvisiace s plánova-cou fázou diskurzu a štruktúrovaním časti diskurzu) a expresívne (vyjad-rujúce postoje a pocity) a ich subkategórie (sem patria, okrem iných, dramatické a emfatické pauzy) (Viola – Madureira 2008). Podľa distri-bučného hľadiska uvedení autori pauzy delia na vnútrovetné alebo me-dzivetné a pauzy medzi inými morfologicko-syntaktickými konštituen-tmi. Experimentálne výskumy poukazujú na to, že pauzy majú tendenciu korelovať s hranicami fráz, hoci niektorí autori zdôrazňujú, že temporálna segmentácia sa úplne nezhoduje so syntaktickým členením výpovede (Zellner, 1994).

J. Sabol a J. Zimmermann (1979, s. 228), pracujú s dvoma klasifiká-ciami páuz, a to pauzami podľa funkcie (fyziologická, komunikatívna, expresívna, pauza z váhania, a pod.) a temporálnymi pauzami (rozlišujú sedem typov temporálnej pauzy, 1984, s. 227 – 228, pozri v kap. 3.2.1).

Campione a Véronis (2002) uvažujú o trojmodálnej klasifikácii tem-porálnej pauzy, ktorá predpokladá distribúciu páuz ako výsledok kombi-nácie troch kategórií páuz, a to krátkej, strednej a dlhej.

Zellner (1994) prezentuje dve klasifikácie páuz – fyzikálno- -lingvistickú a fyziologicko-psycholingvistickú. V rámci fyzikálno-lin-


39

gvistickej klasifikácie Zellner uvažuje o intra-segmentálnych a medzi-slovných pauzách (Zellner, 1994, s. 42). V rámci fyziologicko-psycho-lingvistickej klasifikácie rozlišuje pauzy podľa pôvodu (individuálne fyziologické obmedzenia alebo temporálne obmedzenia) a podľa funkcie (pauzy ako odraz kognitívnej aktivity a situačných obmedzení).

Psycholingvistické výskumy (Zellner, 1994) potvrdzujú, že vnímané pauzy nezodpovedajú reálnym fyzikálnym pauzám, pretože prah vníma-nia je umiestnený nad hodnotou skutočného fyzického stimulu. Niektoré pauzy sú preto vnímané zreteľnejšie než iné, ich percepčná dominancia býva znásobená ich špecifickou funkciou, ktorú plnia vo výpovedi (gra-matizujúca funkcia, sémantický dôraz, váhanie, a pod.).

Klasifikácia páuz podľa pôvodu berie do úvahy tri typy obmedzení: individuálne (závislé od konkrétneho hovoriaceho), temporálne (uvažujú-ce o existencii tzv. „neurologických hodín“, ktoré riadia a synchronizujú stimuly vysielané k artikulačným orgánom; dané stimuly takto riadia aj distribúciu a frekvenciu páuz) a situačné (vzťahujúce sa na konkrétnu komunikačnú situáciu). Keďže motorická rečová aktivita je v zásade in-dividuálnou aktivitou, výskyt páuz je vo veľkej miere závislý aj od indi-viduálneho hovoriaceho (slabá respirácia, nízky muskulárny tonus a po-malé tempo artikulácie vo všeobecnosti zapríčiňujú vyššiu frekvenciu páuz, kým rýchle tempo artikulácie a dobrá respiračná schopnosť ich počet znižujú (Zellner, 1994, s. 41 – 62).

Okrem respiračných páuz páuz s pomerne vysokým zastúpením, je možné vyčleniť aj diskurzné pauzy alebo pauzy kognitívneho pôvodu súvisiace priamo s plánovaním výpovede a programovaním jej štruktúr-nych elementov. Tento typ páuz možno zaznamenať v zložitejších výpo-vediach, resp. pri spontánnych prejavoch, kedy hovoriaci preruší svoju výpoveď a následne ju určitým spôsobom modifikuje (Zellner, 1994, s. 46 – 47).

V spontánnom prejave možno pauzy kognitívneho pôvodu spolu s iným špecifikami zvukovej realizácie (nepravý začiatok, opakovanie, zakoktávanie sa atď.) považovať za znaky „normálnej ne-plynulosti“ (vlastný preklad termínu normal non-fluency) hovoreného prejavu, ktoré na percipienta nepôsobia rušivo (porov. Qian, 1991; Zellner, 1994).

3.2 ZÁKLADNÝ VÝSKUM

40

3.2 Základný výskum

3.2.1. Úvodná poznámka

V tejto kapitole sa venujeme temporálnej pauze v hovorenom preja-

ve, v štylizovaných neformálnych dialógoch sitkomu, ktorého cieľom je s istým nadhľadom hovoriť o rôznych každodenných témach s úmyslom pobaviť diváka. Temporálnu pauzu sme sledovali vo východiskovom jazyku a v ďalsích dvoch dabovaných verziách (pozri vyššie).

Pri meraniach vnútrovetnej pauzy sme použili softvér Steinberg, konkrétne program Wave Lab 6. Upravená zvuková stopa (dynamika, frekvencia a mastering) bola následne napálená na CD nosič. V každej jazykovej verzii sme zmerali vnútrovetné pauzy v 45 – 50 výpovediach5 (spolu 657 páuz). Pri meraniach a následnej analýze sme vychádzali z typológie temporálnych páuz podľa J. Sabola a J. Zimmermanna, ktorí6 (1984, s. 227 – 228) diferencujú nasledujúce typy temporálnych páuz:

1. Nulová alebo extrémne krátka pauza (≤ 50 ms) 2. Veľmi krátka pauza (50 ms – ≤ 100 ms) 3. Krátka pauza (100 ms – ≤ 300 ms) 4. Normálna/optimálna pauza (300 ms – ≤ 1350 ms) 5. Dlhá pauza (1 350 ms – ≤ 2 200 ms) 6. Veľmi dlhá pauza (2 200 ms – ≤ 2 800 ms) 7. Extrémne dlhá pauza (≥ 2800 ms). V našej výskumnej vzorke sme z uvedenej škály páuz zaznamenali

výskyt extrémne krátkej, veľmi krátkej, krátkej a v ojedinelých prípadoch optimálnej a dlhej pauzy, čo do značnej miery súvisí so štýlom, dynamic-kosťou, tempom daného prejavu – jeho kompaktnosťou a stručnosťou.

5 Na základe porovnania originálnej epizódy a jej dvoch dabovaných verzií sa domnieva-me, že pre potreby distribúcie sitkomu v iných krajinách bola k dispozícii modifikovaná verzia, z ktorej boli niektoré výpovede zámerne vynechané (pozri transkripty v prílohe).

6 Vo fonetickej literatúre sa uvádza viacero klasifikácii temporálnej pauzy. V našom prípade ide o hovorený prejav, ktorý je charakterizovaný krátkymi výpoveďami, často syntakticky neúplnými, rýchlymi výmenami hovoriacich, celkovou stručnosťou a aj nižšou variabilitou v trvaní páuz, preto sa domnievame, že táto detailnejšia klasifikácia temporálnej pauzy je pre našu analýzu vhodnejšia.


41

Najvýraznejšie zastúpenie sa ukázalo pri extrémne krátkej pauze (pozri tab. 3 a graf 1).

Tab. 3 Celkový počet páuz

Typ pauzy Aj Nj Sj N/EK 204 174 148 VK 51 25 30 K 10 3 0 N/O 6 2 3 D 1 0 0 VD 0 0 0 ED 0 0 0 Celkový počet páuz 272 204 181

Legenda: N/EK – nulová alebo extrémne krátka pauza (≤ 50 ms) VK – veľmi krátka pauza (50 ms – ≤ 100 ms) K – krátka pauza (100 ms – ≤ 300 ms) N/O – normálna/optimálna pauza (300 ms – ≤ 1350 ms) D – dlhá pauza (1 350 ms – ≤ 2 200 ms) VD – veľmi dlhá pauza (2 200 ms – ≤ 2 800 ms) ED – extrémne dlhá pauza (≥ 2800 ms)

Graf 1 Zastúpenie páuz v cieľovom diskurze


42

Ako je zrejmé z tab. 4 a grafu 2, najvyšší celkový počet páuz sa vy-skytol v anglickej verzii, pričom najvyššie zastúpenie má nulová alebo extrémne krátka pauza (prejav stručnosti skúmaného diskurzu). Vzhľa-dom na uvedený diskurz niektoré typy páuz pochopiteľne úplne absento-vali.

Tab. 4 Celkové trvanie páuz v troch jazykových mutáciách

Jazyk Celkové trvanie páuz v ms Aj 15 547 Nj 9 465 Sj 8 862

Graf 2 Celkové trvanie páuz v troch jazykových mutáciách

Celkové trvanie páuz v ms je v dabovaných mutáciách (Nj a Sj)

v porovnaní s verziou originálu (v Aj 15 547 ms) podstatne nižšie (v Nj 9 465 ms a v Sj 8 862 ms). Naše výsledky naznačujú, že fonetická syn-chronizácia sa nemusí nevyhnutne realizovať manipuláciou, resp. prispô-sobovaním trvania páuz; ani jedna z dabovaných verzií sa v tomto ohľade nestotožnila s originálnou verziou. (Treba však znova poznamenať, že


43

nepracujeme s celou epizódou). Podobné výsledky prezentujú aj iní auto-ri, napr. Braun – Oba (2007), ktorí skúmali okrem iného aj temporálne pauzy sitkomu Ally McBeal.

3.2.2 Grafická interpretácia dát

Základom úspešného dabingu je synchronizácia. Paquin (1998) roz-

lišuje tri typy synchronizácie: fonetickú, sémantickú a dramatickú. Pod fonetickou synchronizáciou chápe zosúladenie pohybov pier herca a dabingového herca tak, aby ich artikulačná aktivita vzájomne koreš-pondovala. Tu je nevyhnutné brať do úvahy aj paralingvistické prejavy (rôzne pazvuky, vzdychy, stony, mrmlanie, a pod.). Je dôležité, aby sa aj dabingový herec „zžil“ s filmovou postavou a jeho hovorený prejav vy-znel autenticky. Chaume (2004, s. 42) synchronizáciu chápe ako koreš-pondenciu artikulačnej aktivity herca originálu a dabingového herca, korešpondenciu neverbálnej komunikácie oboch hercov a časovú syn-chronizáciu výpovedí originálu a dabovaného textu aj s ohľadom na pau-zy. Na základe uvedených kritérií potom rozlišuje synchronizáciu pier, kinetickú synchronizáciu a izochróniu alebo synchróniu (medzi výpove-ďami a pauzami pôvodného textu a dabovaného textu).

V tab. 5 prezentujeme grafické zobrazenie priemerných hodnôt všet-kých páuz v jednotlivých výpovediach v uvedených jazykových mutá-ciách. Výpovede 1, 3, 4, 16 a 33 – 37 v našom transkripte absentujú; vý-povede 1, 3, 4 a 16 neuvádzame z toho dôvodu, že hodnoty páuz nebolo možné zmerať, neboli identifikovateľné. Výpovede 33 – 37 sme sa roz-hodli nezaradiť do výskumu, pretože sú prítomné len v origináli – v anglickom jazyku7. Ako ukazujú nasledujúce grafy, priemerné hodnoty trvania jednotlivých typov páuz vyskytujúcich sa v našom korpuse sa v jednotlivých jazykových mutáciách výrazne líšia napriek identickej sémantike výpovedí.

7 Pozri poznámku pod čiarou č. 5.


44

Tab. 5 Grafické zobrazenie priemerných hodnôt páuz v jednotlivých výpovediach v troch jazykových

mutáciách


45


46


47


48


49


50

3.2.3 Štatistické spracovanie dát

Získané výsledky sme následne spracovali aj štatisticky. Pri analýze

sme použili metódy deskriptívnej štatistiky udávajúcej sumarizáciu dĺžok trvania páuz v jednotlivých vetách, minimálnu, maximálnu a priemernú dĺžku trvania a medián ako stredné hodnoty dĺžky trvania páuz (pozri tab. 6 – 8). Ďalej sme použili metódu induktívnej štatistiky, a to neparamet-rickú analýzu rozptylu pre porovnanie troch jazykových verzií (anglickej, nemeckej a slovenskej) podľa Kruskal-Wallisovho testu (pozri tab. 9).

Tab. 6 Typológia temporálnej pauzy v jednotlivých jazykových verziách (cel-

kové trvanie jednotlivých typov páuz a ich priemerná dĺžka trvania vo výpovedi

AJ typ pauzy NJ typ pauzy SJ typ pauzy osoba p.v. N/EK VK K N/O N/EK VK K N/O N/EK VK K N/O

Rachel 2 44,00 32,00 47,00

4 42,00

Rachel 5 25,00 56,00 64,00 256 59,00 70,00 587

Rachel 5 8,33 21,30 19,67

Joey 6 67,00 32,00 992 25,00

Joey 7 103,00 151,00 170,00 53,00 129,00 191,00

7 17,17 75,50 42,50 32,25 63,67

Joey 8 42,00 53,00 4,00 97,00 38,00

Ross 8 19,00

Ross 9 42,00 61,00 33,00 199 55,00

Joey 10 231,00 130,00 102 181,00 106,00 193,00 133,00

10 25,67 65,00 36,20 53,00 27,57 66,50

Ross 11 24,00 89,00 32,00 64,00

11 32,00

Ross 12 104,00 130,00 730 128,00 53,00 416 39,00 79,00 678

12 26,00 65,00 32,00 19,50

Rachel 13 42,00 162,00 105 217,00 90,00 213,00

13 14,00 81,00 36,17 30,00 71,00


51

Ross 14 118,00 75,00 56,00 117,00 127,00

14 23,60 28,00 58,50 42,33

Joey 15 77,00 52,00 32,00 83,00 80,00

15 38,50 26,67

Mon 16 50,00 94,00

16 25,00

Otec 17 123,00 197,00 169,00 53,00 189,00 51,00

17 30,75 65,67 33,80 31,50

Chand. 18 66,00 116,00 75,00 64,00 108,00

18 16,50 58,00 25,00 36,00

Ross 19 207,00 299 76,00 164,00 184,00

19 29,57 25,55 82,00 30,67

Mon 20 150,00 134,00 161,00 82,00 126,00

20 25,00 67,00 32,20 27,33 63,00

Otec 21 221,00 299,00 185,00 72,00 87,00 207,00 586

21 31,57 74,75 30,83 29,00 69,00

Chand. 22 84,00 21,00 53,00 40,00

Ross 23 193,00 56,00 102 111,00 145,00 122,00

23 27,57 18,50 29,00 61,00

Ross 24 185,00 351,00 588 95,00 136,00 341 139,00 52,00 372

24 26,43 58,50 31,67 68,00 27,80

Joey 25 199,00 134,00 218 117,00 53,00 226,00

25 28,43 67,00 29,25 28,25

Joey 26 94,00 151,00 79,00 58,00 55,00 51,00

26 18,80 75,50 26,33 27,50

Phoebe 27 144,00 148,00 82,00

27 20,57 24,67 41,00

Phoebe 28 254,00 85,00 107,00 85,00 107,00

28 25,40 26,75 26,75

Otec 29 21,00 32,00 52,00 22,00

29 10,50

Otec 30 49,00 51,00 731 112,00 187,00 97,00 84,00


52

30 16,33 37,33 62,33 32,33

Ross 31 62,00 66,00 64,00 62,00

31 31,00 33,00 31,00

Otec 32 202,00 524 103,00 131,00 61,00

32 33,67 25,75 32,75

Phoebe 34 55,00 90,00 237 679 182,00 135 183,00

34 18,33 30,33 36,60

Ross 35 165,00 188,00 115 234,00 64,00 165,00

35 18,33 62,67 29,25 23,57

Phoebe 36 89,00 163 105,00 117,00

36 26,25 39,00

Phoebe 37 115,00 236,00 563 211,00

37 28,75 78,67 26,38

Phoebe 38 309,00 88,00 260,00 232,00

38 25,75 21,67 29,00

Ross 39 195,00 59,00 163,00 210,00 79,00

39 24,38 27,17 30,00

Phoebe 40 122,00 119,00 132 235,00 156,00 86,00

40 17,43 59,50 33,57 39,00

Phoebe 41 205,00 226,00 88,00 116,00

41 22,78 28,25 29,33 58,00

Phoebe 42 218,00 229,00 198,00

42 24,22 25,44 24,75

Ross 43 36,00 56,00 285 117,00 298 164,00 172,00

43 9,00 29,25 27,33 86,00

Joey 44 134,00 98,00 138,00 61,00

26,80 24,50 34,50

Ross 45 104,00 96,00 107,00 53,00

45 17,33 19,20 26,75

Chand. 46 213,00 66,00 293,00 85,00 172,00

23,67 26,64 34,40


53

Nasledujúca tab. 7 udáva celkové trvanie všetkých páuz v rámci jed-nej výpovede, minimálnu, maximálnu a priemernú dĺžku trvania a medián v jednotlivých jazykových verziách. Prázdna bunka v tabuľke znamená, že v danej výpovedi sa príslušný typ pauzy nevyskytoval, a tak nebolo možné vypočítať súhrnný počet jednotlivých typov páuz a ich priemernú hodnotu.

V našom súbore dát sa vo všetkých jazykových verziách najčastejšie

vyskytovali extrémne krátke pauzy; krátke pauzy sa najviac vyskytli v anglickej verzii, nižší výskyt sme zaznamenali v nemeckej verzii a v slovenskej verzii tento typ pauzy úplne absentoval. Veľmi krátka pauza bola najviac frekventovaná v anglickej verzii, v slovenskej a v nemeckej verzii sa výrazný rozdiel vo výskyte tohto typu pauzy neu-kázal. Napriek tomu najmenšie celkové trvanie páuz bolo vo všetkých troch jazykových verziách na rovnakej úrovni (anglická verzia – 51 ms, nemecká verzia – 52 ms a slovenská verzia – 51 ms). Nízky výskyt opti-málnej pauzy sme zaznamenali vo všetkých troch jazykových verziách.

Posledný stĺpec tabuľky udáva celkové trvanie všetkých typov páuz

v rámci jednej výpovede. Jeho hodnoty boli značne diferencované (0 ms – 1124 ms), čo poukazuje na rozdielnu dĺžku trvania jednotlivých výpo-vedí a s ňou súvisiaci počet páuz (kratšia výpoveď – menší výskyt páuz, dlhšia výpoveď – väčší výskyt páuz). Najkratšiu nameranú extrémne krátku pauzu (4 ms) sme zaznamenali v nemeckej jazykovej verzii (až 5- -násobne nižšiu v porovnaní s anglickou a slovenskou). V anglickej a v slovenskej jazykovej verzii boli najnižšie namerané hodnoty takmer na rovnakej úrovni – 21 ms a 22 ms.


54

Tabuľka 7 Celkové trvanie extrémne krátkej, veľmi krátkej a krátkej pauzy v jednotlivých výpovediach

v jednotlivých jazykoch


55

Legenda: c. t. – celkové trvanie jednotlivých typov páuz


56

Štatistické ukazovatele naznačujú, že dĺžka trvania výpovede nie je automaticky priamo úmerná maximálnemu celkovému trvaniu páuz, to znamená, že najvyššie hodnoty trvania páuz boli spravidla v jednotlivých jazykových verziách v jednotlivých výpovediach rozdielne. Napriek tomu je zaujímavé, že v anglickej a v slovenskej verzii sme zaznamenali ma-ximálne, aj keď nie identické, celkové trvanie páuz v tej istej výpovedi (38. výpoveď: anglická verzia – 309 ms a slovenská verzia – 232 ms). Maximálne celkové trvanie páuz v nemeckej verzii sme namerali v 46. výpovedi – 293 ms. Tieto rozdiely môžu byť čiastočne zapríčinené posu-nom v preklade.

Pri porovnaní maximálneho celkového trvania veľmi krátkych páuz bola zaznamenaná najvyššia hodnota v rôznych výpovediach (anglická verzia – 24. výpoveď, nemecká verzia – 30. výpoveď a slovenská verzia – 13. výpoveď).

Tab. 8 Priemery trvania dvoch typov páuz v rámci jednej výpovede

v jednotlivých jazykových verziách jazyk p.v. N/EK VK jazyk p.v. N/EK VK jazyk p.v. N/EK VK

AJ 5 8,33 NJ 5 21,30 SJ 5 19,67 AJ 7 17,17 75,50 NJ 7 42,50 SJ 7 32,25 63,67 AJ 8 NJ 8 SJ 8 19,00 AJ 10 25,67 65,00 NJ 10 36,20 53,00 SJ 10 27,57 66,50 AJ 11 NJ 11 SJ 11 32,00 AJ 12 26,00 65,00 NJ 12 32,00 SJ 12 19,50 AJ 13 14,00 81,00 NJ 13 36,17 SJ 13 30,00 71,00 AJ 14 23,60 NJ 14 28,00 58,50 SJ 14 42,33 AJ 15 38,50 NJ 15 SJ 15 26,67 AJ 16 25, 00 NJ 16 SJ 16 AJ 17 30,75 65,67 NJ 17 33,80 SJ 17 31,50 AJ 18 16,50 58,00 NJ 18 25,00 SJ 18 36,00 AJ 19 29,57 NJ 19 25,55 82,00 SJ 19 30,67 AJ 20 25,00 67,00 NJ 20 32,20 SJ 20 27,33 63,00 AJ 21 31,57 74,75 NJ 21 30,83 SJ 21 29,00 69,00 AJ 23 27,57 NJ 23 18,50 SJ 23 29,00 61,00


57

AJ 24 26,43 58,50 NJ 24 31,67 68,00 SJ 24 27,80 AJ 25 28,43 67,00 NJ 25 29,25 SJ 25 28,25 AJ 26 18,80 75,50 NJ 26 26,33 SJ 26 27,50 AJ 27 20,57 NJ 27 24,67 SJ 27 41,00 AJ 28 25,40 NJ 28 26,75 SJ 28 26,75 AJ 29 10,5 NJ 29 SJ 29 AJ 30 16,33 NJ 30 37,33 62,33 SJ 30 32,33 AJ 31 31,00 NJ 31 33,00 SJ 31 31,00 AJ 32 33,67 NJ 32 25,75 SJ 32 32,75 AJ 34 18,33 NJ 34 30,33 SJ 34 36,60 AJ 35 18,33 62,67 NJ 35 29,25 SJ 35 23,57 AJ 36 NJ 36 26,25 SJ 36 39,00 AJ 37 28,75 78,67 NJ 37 26,38 SJ 37 AJ 38 25,75 NJ 38 21,67 SJ 38 29,00 AJ 39 24,38 NJ 39 27,17 SJ 39 30,00 AJ 40 17,43 59,50 NJ 40 33,57 SJ 40 39,00 AJ 41 22,78 NJ 41 28,25 SJ 41 29,33 58,00 AJ 42 24,22 NJ 42 25,44 SJ 42 24,75 AJ 43 9,00 NJ 43 29,25 SJ 43 27,33 86,00 AJ 44 26,80 NJ 44 24,50 SJ 44 34,50 AJ 45 17,33 NJ 45 19,20 SJ 45 26,75 AJ 46 23,67 NJ 46 26,64 SJ 46 34,40

minimum 8,33 58,00 minimum 18,5 53,00 minimum 19,00 58,00

maximum 38,50 81,00 maximum 42,5 82,00 maximum 42,33 86,00

priemer 23,06 68,13 priemer 28,63 64,77 priemer 30,12 67,27

medián 24,38 66,34 medián 28 62,33 medián 29,33 65,09

Vzhľadom na nízku frekvenciu krátkej a optimálnej pauzy ich prie-

mery v hore uvedenej tabuľke neuvádzame. V nasledujúcich tabuľkách uvádzame výsledky štatistického porov-

nania celkového trvania rôznych typov páuz, pričom sme použili Krus-kal-Wallisov test. Hodnoty v tabuľkách (9A, 9C, 9D, 9E) poukazujú na štatisticky nesignifikantné rozdiely v sledovaných typoch páuz (extrémne krátka, veľmi krátka, optimálna) a v celkovom trvaní všetkých typov


58

páuz v jednotlivých jazykových verziách. V tab. 9B (krátka pauza) sa nevyskytujú žiadne hodnoty, pretože tento typ pauzy v slovenčine absen-toval, a preto porovnanie nebolo možné realizovať. V nasledujúcich ta-buľkách je ES skratka v anglickom jazyku pre EK a VS pre VK.

Tab. 98 Výsledky neparametrickej analýzy rozptylu pre porovnanie viacerých

súborov podľa Kruskal-Wallisovho testu 9A

Vícenásobné porovnání z' hodnot; ES (compare_language_suma)

Nezávislá (grupovací) proměnná : jazyk

Kruskal-Wallisův test: H ( 2, N= 120) =,1763530 p =,9156

Závislá:

ES

En

R:62,410

Ge

R:59,750

Sl

R:59,397

En

Ge

Sl

0,343910 0,382470

0,343910 0,045578

0,382470 0,045578 9B

Vícenásobné porovnání z' hodnot; S (compare_language_suma)


Kruskal-Wallisův test: H ( 2, N= 14) =0,000000 p =1,000

Závislá:

S

En

R:--

Ge

R:--

Sl

R:--

En

Ge

Sl 9C

Vícenásobné porovnání z' hodnot; VS (compare_language_suma)


Kruskal-Wallisův test: H ( 2, N= 72) =3,308966 p =,1912

Závislá:

VS

En

R:41,000

Ge

R:30,250

Sl

R:35,550

En

Ge

Sl

1,802020 0,913582

1,802020 0,800827

0,913582 0,800827

8 Komentár v tabuľke je písaný v češtine (český štatistický softvér).


59

9D Vícenásobné porovnání z' hodnot; O (compare_language_suma)



Závislá:

O

En

R:8,3333

Ge

R:5,6667

Sl

R:6,0000

En

Ge

Sl

0,968364 0,928191

0,968364 0,112066

0,928191 0,112066

9E

Vícenásobné porovnání z' hodnot; SUMA (compare_language_suma)



Závislá:

SUMA

En

R:72,081

Ge

R:60,310

Sl

R:56,063

En

Ge

Sl

1,497770 2,012835

1,497770 0,530619

2,012835 0,530619 Získané výsledky štatistickej analýzy, pomocou ktorej sme porovná-

vali priemery trvania jednotlivých typov páuz vo všetkých výpovediach (tab. 10A), poukazujú na štatisticky významný rozdiel (na hladine vý-znamnosti 0,01) medzi anglickou a nemeckou verziou a anglickou a slovenskou verziou v priemernej dĺžke trvania extrémne krátkej pauzy. Medzi slovenskou a nemeckou verziou sme signifikantný rozdiel nezazna-menali. Pri porovnávaní priemerov trvania veľmi krátkej pauzy (tab. 10B) sa štatisticky významné rozdiely medzi jednotlivými jazykovými verziami nepotvrdili, čo možno pripísať aj nízkej frekvencii tohto typu pauzy.

Tab. 10 Viacnásobné porovnanie mediánu pre typy páuz EK a VK 10A

Vícenásobné porovnání p hodnot (oboustr.); ES (compare_language_mean)



Závislá:

ES

En

R:33,629

Ge

R:57,015

Sl

R:65,643

En

Ge

Sl

0,003767 0,000022

0,003767 0,702009

0,000022 0,702009


60

10B Vícenásobné porovnání z' hodnot; VS (compare_language_mean)


Kruskal-Wallisův test: H ( 2, N= 27) =,6891896 p =,7085

Závislá:

VS

En

R:14,929

Ge

R:11,500

Sl

R:13,938

En

Ge

Sl

0,829116 0,281730

0,829116 0,538682

0,281730 0,538682

Domnievame sa, že napriek tlaku vyššie uvedených obmedzení (fo-

netická, sémantická a dramatická synchronizácia) možno tieto štatistické výsledky pripísať viacerým faktorom. Pre anglické výpovede hovorového štýlu v porovnaní s výpoveďami realizovanými v nemeckom a sloven-skom jazyku je charakteristický výskyt jednoslabičných slov (anglosa-ského pôvodu). Angličtina ako analytický jazyk sa navyše vyznačuje relatívne malou deklináciou, na vyjadrenie gramatickej kategórie sa pou-žívajú synsémantické slová na rozdiel od nemčiny, v ktorej je tendencia vytvárania dvoj- a viacslovných kompozít, čo, ako sa domnievame, môže do istej miery mať tiež vplyv na frekvenciu páuz.

61

4 SYNTAKTICKÉ ASPEKTY CIEĽOVÉHO DISKURZU

4.1 Úvod k syntaktickej analýze

Jazyk je štruktúrovaný systém pozostávajúci z niekoľkých koexistujú-cich rovín. V rámci jazyka obyčajne vydeľujeme fonetickú, morfologic-kú, lexikálnu, syntaktickú rovinu; ich aplikáciou sa dostávame k štylistic-kej rovine. Jednotlivé roviny nie sú od seba nezávislé, izolované, ale na-vzájom sa dopĺňajú. Uvedené poradie rovín neimplikuje dôležitosť rovín, nie sú zoradené na základe toho, akú úlohu zohrávajú vo fungovaní jazy-ka. Dané poradie vychádza z veľkosti ich základných jednotiek: od fo-némy cez morfému, lexému k syntagme, vete a následne k textu ako naj-komplexnejšej jednotke. Štylistickú rovinu chápeme ako výsledok syner-gie ostatných rovín, ako konkrétnu kombináciu fonetických, morfologic-kých, lexikálnych a syntaktických prvkov spĺňajúcu konkrétny cieľ. Z tohto dôvodu sa prikláňame k názoru Oravca a Bajzíkovej (1986, s. 7), že „syntaktická rovina stojí medzi čisto jazykovými rovinami najvyššie“ a „najlepšie predstavuje celosť jazyka a jeho tesnú súvislosť s myslením“.

Syntaktická rovina predstavuje zložitú problematiku, pretože zahŕňa nie-koľko oblastí – od syntagmatiky (spájania slov do syntagiem) cez vetnú syntax (jednoduché vety), polovetnú syntax (polopredikatívne konštrukcie) k súvetnej syntaxi. Najmenšou vetnou jednotkou je jednoduchá veta. Jednoduché vety môžeme klasifikovať podľa počtu finitných slovesných foriem, podľa grama-tickej štruktúry a podľa prítomnosti, resp. absencie sekundárnych vetných členov. Počet finitných slovesných foriem je rozhodujúci pri klasifikácii viet na jednoduché vety a súvetia; prítomnosť viacerých finitných slovesných fo-riem nás posúva k súvetnej syntaxi, a teda k priraďovacím, podraďovacím a zloženým súvetiam. Z hľadiska gramatickej štruktúry sa jednoduché vety delia na dvojčlenné a jednočlenné podľa toho, či ich gramatické jadro je roz-členené na podmet a prísudok, alebo ho tvorí jediný vetný člen – vetný základ; gramatické jadro považujeme za dvojčlenné aj vtedy, ak je podmet zamlčaný. Vetným základom môže byť neosobné sloveso, podstatné meno, prídavné meno, príslovka, citoslovcia, oslovenie. Vety klasifikujeme ako holé alebo

4.2 ZISTENIA

62

ako rozvité podľa toho, či sú prítomné len hlavné vetné členy (podmet a prísu-dok) alebo aj vedľajšie, teda rozvíjajúce vetné členy (predmet, príslovkové určenie, prívlastok) (Nižníková, 1994; Rafajlovičová, 2003).

Výpovede zvolenej epizódy klasifikujeme z hľadiska počtu finitných slovesných foriem (resp. počtu prisudzovacích skladov), štruktúry a ne/prí-tomnosti vedľajších vetných členov. Uvedomujeme si, že v našom korpu-se pracujeme s výpoveďou – modifikáciou vety ako syntaktického kon-štruktu. Výpoveď chápeme ako situačne a kontextovo podmienenú reali-záciu komunikačného zámeru hovoriaceho. Vetu chápeme ako samostat-nú (predikatívnu popr. nepredikatívnu) konštrukciu s relatívne uceleným významom, s intonačným vymedzením a s gramatickým usporiadaním členov (Oravec, Bajzíková, 1986, s. 46, 48).

4.2 Zistenia

Syntaktickú analýzu úvodných 50 výpovedí sme realizovali na zá-

klade troch dichotomických dvojíc: (1) jednoduché vety vs. súvetia, (2) jednočlenné vs. dvojčlenné vety a (3) holé vs. rozvité vety. V našom kor-puse sme identifikovali jednoduché vety a súvetia. Súvetia sme následne posudzovali z hľadiska počtu prisudzovacích skladov, preto sa celkový počet viet prvého dichotomického páru líši od ďalších dvoch. Zazname-nané výsledky prezentuje tab. 11 a graf 3. Tab. 11 Výskyt jednotlivých typov viet v 50 úvodných výpovediach v troch

jazykových mutáciách anglický originál nemecký dabing slovenský dabing jednoduchá veta 51 57 40 súvetia 14 9 16 jednočlenná veta 21 18 19 dvojčlenná veta 61 57 54 holá veta 39 28 31 rozvitá veta 43 47 42 Spolu 229 216 202


63

Graf 3 Výskyt jednotlivých typov viet v úvodných 50 výpovediach v troch jazykových mutáciách

0

20

40

60

80

100

JV S JČV DČV HV RV

AJ

NJ

SJ

V analyzovanom korpuse sme zaznamenali najnižší výskyt súvetí,

najvyšší dvojčlenných viet. Výskyt jednotlivých typov viet v našich troch jazykových mutáciách je vcelku vyrovnaný. Najvýraznejší rozdiel sa ukazuje vo výskyte jednoduchých viet medzi nemeckým a slovenským jazykom a anglickým a slovenským jazykom. Takmer identické hodnoty sme zaznamenali vo výskyte jednočlenných viet v nemeckom a sloven-skom jazyku. Rozdiely v rámci klasifikovaných dichotomických dvojíc sú medzi jednotlivými jazykmi relatívne vyrovnané.

4.3 Porovnanie syntaktického a fonetického aspektu

4.3.1 Úvodná poznámka

Získané výsledky štatistickej analýzy priemeru trvania jednotlivých

typov páuz vo všetkých výpovediach v troch jazykových mutáciách cie-ľového diskurzu poukazujú na štatisticky významný podiel nulovej (ex-trémne krátkej), veľmi krátkej a krátkej pauzy. Pri meraniach a následnej analýze sme vychádzali z typológie páuz podľa J. Sabola a J. Zimmer-manna (1984, s. 227 – 228), ktorí delia temporálne pauzy nasledovne: nulová alebo extrémne krátka pauza (≤ 50 ms), veľmi krátka pauza (50 ms – ≤ 100 ms), krátka pauza: 100 ms – ≤ 300 ms), normálna/optimálna

4.3 POROVNANIE SYNTAKTICKÉHO A FONETICKÉHO ASPEKTU

64

pauza (300 ms – ≤ 1 350 ms), dlhá pauza (1 350 ms – ≤ 2 200 ms), veľmi dlhá pauza (2 200 ms – ≤ 2 800 ms) a extrémne dlhá pauza (≥ 2 800 ms).

Naše merania poukázali na štatisticky významný rozdiel medzi ang-lickou a nemeckou verziou a anglickou a slovenskou verziou v priemer-nej dĺžke trvania extrémne krátkej pauzy. Medzi slovenskou a nemeckou verziou sme signifikantný rozdiel nezaznamenali. Jedným z faktorov môže byť aj to, že nemecká a slovenská verzia sú prekladmi originálneho textu, v tomto prípade anglického. V tejto kapitole sa budeme venovať anglickej, nemeckej a slovenskej mutácii zvoleného diskurzu a uvedieme ich syntaktické charakteristiky na pozadí výsledkov fonetických meraní. Poukážeme na korešpondenciu a kooperáciu vyššie spomínaných typov viet s priemernou dĺžkou trvania vnútrovetnej pauzy.

4.3.2 Anglický originál

V tomto korpuse sme zaznamenali 29 výpovedí s priemernou ex-trémne krátkou pauzou (58 %), 9 výpovedí s priemernou veľmi krátkou pauzou (18 %) a 8 výpovedí s priemernou krátkou pauzou (16 %); v 4 výpovediach (8 %) dĺžku pauzy nebolo možné identifikovať. Výpovede sme podrobili klasifikácii z hľadiska skladby viet. V našom korpuse sme identifikovali 51 jednoduchých viet (78,46 %) a 14 súvetí (21,54 %); 21 jednočlenných viet (25,60 %) a 61 dvojčlenných viet (74,40 %); 39 ho-lých viet (47,56 %) a 43 rozvitých viet (52,43 %).

Vo výpovediach s priemernou extrémne krátkou, veľmi krátkou a krátkou vnútrovetnou pauzou sme zaznamenali relatívne vyrovnaný výskyt jednoduchých viet a súvetí. Zastúpenie jednoduchých viet bolo najvyššie vo výpovediach s priemernou veľmi krátkou vnútrovetnou pau-zou, avšak výrazne sa neodlišuje od výpovedí s priemernou extrémne krátkou a krátkou vnútrovetnou pauzou. Podobne ani výskyt súvetí nemá výraznú súvislosť s rozložením priemernej dĺžky páuz. Veľmi podobné percentuálne zastúpenie súvetí je vo výpovediach s priemernou extrémne krátkou a vo výpovediach s krátkou pauzou. Výraznejší rozdiel (najnižšie percentuálne zastúpenie) je opäť vo výpovediach s priemernou veľmi krátkou pauzou.


65

Tab. 12 Percentuálne zastúpenie jednoduchých viet a súvetí v súvislosti s prie-mernými hodnotami páuz v angličtine

extrémne krátka

pauza veľmi krátka pauza

krátka pauza

jednoduché vety 76,74 % 90 % 75 % súvetia 23,25 % 10 % 25 %

Graf 4A Výskyt jednoduchých viet a súvetí podľa priemerných hodnôt páuz

v angličtine

0

20

40

60

80

100

EK VK K

JV

S

Graf 4B Výskyt priemerných hodnôt páuz v jednoduchých vetách a v súvetiach

v angličtine

0

20

40

60

80

100

JV S

EK

VK

K

Výskyt jednočlenných a dvojčlenných viet vo výpovediach s prie-

mernou extrémne krátkou, veľmi krátkou a krátkou vnútrovetnou pauzou je vcelku vyrovnaný. Zastúpenie jednočlenných viet je na prvý pohľad nízke, avšak vzhľadom na veľkosť korpusu ho môžeme považovať za pomerne vysoké. Vo výpovediach s priemernou extrémne krátkou a krát-kou vnútrovetnou pauzou je podiel jednočlenných a dvojčlenných viet


66

takmer identický. Rozdiel sme opäť pozorovali pri veľmi krátkej pauze; v porovnaní s extrémne krátkou a krátkou vnútrovetnou pauzou sme za-znamenali najnižší podiel jednočlenných a najvyšší podiel dvojčlenných viet.

Tab. 13 Percentuálne zastúpenie jednočlenných a dvojčlenných viet v súvislosti

s priemernými hodnotami páuz v angličtine

extrémne krátka


krátka pauza

jednočlenné vety 24,07 % 36,36 % 23,52 % dvojčlenné vety 75,93 % 63,63 % 76,47 %

Graf 5A Výskyt jednočlenných a dvojčlenných viet podľa priemerných

hodnôt páuz v angličtine

Graf 5B Výskyt priemerných hodnôt páuz v jednočlenných a v dvojčlenných vetách v angličtine

0

20

40

60

80

100

JČV DČV

EK

VK

K

0

20

40

60

80

100

EK VK K

JČV

DČV


67

Výskyt holých a rozvitých viet v analyzovanom korpuse je veľmi vyrovnaný. Pri porovnaní páuz sú rozdiely v podiele holých a rozvitých viet minimálne. Vo výpovediach s priemernou extrémne krátkou vnútro-vetnou pauzou sme pozorovali rozdiel 7,4 %. Vo výpovediach s priemer-nou veľmi krátkou vnútrovetnou pauzou je rozdiel v ich podiele 9,1 %. Vo výpovediach s priemernou krátkou vnútrovetnou pauzou 5,88 %, pri-čom frekvencia krátkej pauzy je vyššia v holých vetách než vo vetách rozvitých.

Tab. 14 Percentuálne zastúpenie holých a rozvitých viet v súvislosti s priemer-

nými hodnotami páuz v angličtine

extrémne krátka


krátka pauza

holé vety 46,30 % 45,45 % 52,94 % rozvité vety 53,70 % 54,55 % 47,06 %

Graf 6A Výskyt holých a rozvitých viet podľa priemerných hodnôt páuz

v angličtine

0

20

40

60

80

100

EK VK K

HV

RV


68

Graf 6B Výskyt priemerných hodnôt páuz v holých a v rozvitých vetách v angličtine

0

20

40

60

80

100

HV RV

EK

VK

K

Porovnanie skladby vety a priemerného trvania vnútrovetnej pauzy

na konkrétnom korpuse zvolenej epizódy v originálnej anglickej verzii ukázalo relatívne vyrovnanú distribúciu jednotlivých typov viet. Priemer-ná extrémne krátka pauza a priemerná veľmi krátka pauza sa najčastejšie vyskytli v jednoduchých, dvojčlenných a rozvitých vetách; krátka pauza v v jednoduchých dvojčlenných a holých vetách. Jednotlivé priemerné trvania vnútrovetných páuz názorne ukazujú nasledujúce grafy (7 A – C); číselné vyjadrenie je uvedené v percentách.

Graf 7A Výskyt jednotlivých typov viet vo výpovediach s priemernou

extrémne krátkou pauzou v angličtine

0

20

40

60

80

100


extrémne krátka pauza


69

Graf 7B Výskyt jednotlivých typov viet vo výpovediach s priemernou veľmi krátkou pauzou v angličtine

Graf 7C Výskyt jednotlivých typov viet vo výpovediach s priemernou krátkou

pauzou v angličtine

4.3.3 Nemecký dabing

V tomto korpuse sme zaznamenali 34 výpovedí s priemernou ex-

trémne krátkou pauzou (68 %), 6 výpovedí s priemernou veľmi krátkou pauzou (12 %), 3 výpovede s priemernou krátkou pauzou (6 %), 1 výpo-

0

20

40

60

80

100


veľmi krátkapauza

0

20

40

60

80

100


krátkapauza


70

veď s normálnou pauzou (2 %); v šiestich výpovediach (12 %) dĺžku pauzy nebolo možné zmerať. Výpovede sme podrobili klasifikácii z hľa-diska skladby viet. V našom korpuse sme identifikovali 57 jednoduchých viet (86,36%) a 9 súvetí (13,63 %); 18 jednočlenných viet (24 %) a 57 dvojčlenných viet (76 %); 28 holých viet (37,33 %) a 47 rozvitých viet (62,67 %).

V jednoduchých vetách a súvetiach sme zaznamenali takmer vyrov-naný výskyt priemernej extrémne krátkej a veľmi krátkej vnútrovetnej pauzy. V súvetiach krátka pauza absentovala. Zastúpenie priemernej krátkej vnútrovetnej pauzy v jednoduchých vetách sa však od jednodu-chých viet s priemernou extrémne krátkou a veľmi krátkou vnútrovetnou pauzou výrazne neodlišovalo. V súvetiach sme zaznamenali minimálny rozdiel vo frekvencii priemernej extrémne krátkej a veľmi krátkej pauzy. Frekvencia všetkých troch typov páuz v jednoduchých vetách sa značne líši od ich frekvencie v súvetiach.

Tab. 15 Percentuálne zastúpenie jednoduchých viet a súvetí v súvislosti s prie-

mernými hodnotami páuz v nemčine

extrémne krátka


krátka pauza

jednoduché vety 84,91 % 87,5 % 100 % súvetia 15,09 % 12,5 % 0 %

Graf 8A Výskyt jednoduchých viet a súvetí podľa priemerných hodnôt páuz

v nemčine

0

20

40

60

80

100

EK VK K

JV

S


71

Graf 8B Výskyt priemerných hodnôt páuz v jednoduchých vetách a v súvetiach v nemčine

0

20

40

60

80

100

JV S

EK

VK

K

Frekvencia priemernej extrémne krátkej, veľmi krátkej a krátkej vnút-

rovetnej pauzy v jednočlenných a v dvojčlenných vetách má stupňovitý cha-rakter. Frekvencia páuz má stúpajúcu tendenciu v jednočlenných a klesajúcu v dvojčlenných vetách (od priemernej extrémne krátkej cez veľmi krátku ku krátkej). Zastúpenie jednočlenných viet je relatívne nízke, avšak vzhľadom na veľkosť korpusu ho môžeme považovať za pomerne vysoké.


s priemernými hodnotami páuz v nemčine

extrémne krátka


krátka pauza

Jednočlenné vety 21,31 % 33,33 % 40 % Dvojčlenné vety 78,69 % 66,67 % 60 %

Graf 9A Výskyt jednočlenných a dvojčlenných viet podľa priemerných

hodnôt páuz v nemčine

0

20

40

60

80

100

EK VK K

JČV

DČV


72

Graf 9B Výskyt priemerných hodnôt páuz v jednočlenných a v dvojčlenných vetách v nemčine

0

20

40

60

80

100

JČV DČV

EK

VK

K

V analyzovanom korpuse sme zaznamenali vyššiu frekvenciu všet-

kých troch typov páuz v rozvitých vetách. Najväčší rozdiel vo frekvencii páuz v holých a v rozvitých vetách (t. j. nižší výskyt holých viet) sme pozorovali pri priemernej extrémne krátkej vnútrovetnej pauze – 27,86 %; najmenší rozdiel (t. j. vyšší výskyt holých viet) pri priemernej veľmi krátkej vnútrovetnej pauze – 11,12 %.

Tab. 17 Percentuálne zastúpenie holých a rozvitých viet v súvislosti s priemer-

nými hodnotami páuz v nemčine

extrémne krátka


krátka pauza

holé vety 36,07 % 44,44 % 40 % rozvité vety 63,93 % 55,56 % 60 % Graf 10A Výskyt holých a rozvitých viet podľa priemerných hodnôt páuz

v nemčine

0

20

40

60

80

100

EK VK K

HV

RV


73

Graf 10B Výskyt priemerných hodnôt páuz v holých a v rozvitých vetách v nemčine

0

20

40

60

80

100

HV RV

EK

VK

K


na konkrétnom korpuse zvolenej epizódy v dabovanej nemeckej verzii ukázalo, že zastúpenie priemernej extrémne krátkej a veľmi krátkej pauzy je najvyššie v jednoduchých dvojčlenných a rozvitých vetách. Krátka pauza v súvetiach dokonca absentuje. Jednotlivé priemerné trvania vnút-rovetných páuz názorne ukazujú nasledujúce grafy (11 A – C); číselné vyjadrenie je uvedené v percentách.


extrémne krátkou pauzou v nemčine

0

20

40

60

80

100


extrémnekrátka pauza


74

Graf 11B Výskyt jednotlivých typov viet vo výpovediach s priemernou veľmi krátkou pauzou v nemčine

Graf 11C Výskyt jednotlivých typov viet vo výpovediach s priemernou krátkou

pauzou

4.3.4 Slovenský dabing

V tomto korpuse sme zaznamenali 34 výpovedí s priemernou ex-trémne krátkou pauzou (68 %), 2 výpovede s priemernou veľmi krátkou pauzou (4 %) a 4 výpovede s priemernou krátkou pauzou (8 %); v desia-tich výpovediach (20 %) dĺžku pauzy nebolo možné zmerať. Výpovede

0

20

40

60

80

100


krátka

0

20

40

60

80

100


veľmi krátkapauza


75

sme klasifikovali z hľadiska skladby viet. V našom korpuse sme identifi-kovali 40 jednoduchých viet (71,43 %) a 16 súvetí (28,57 %); 19 jedno-členných (26,03 %) a 54 dvojčlenných viet (73,97 %); 31 holých (42,47 %) a 42 rozvitých viet (57,53 %).

V jednoduchých vetách má najvyššiu frekvenciu veľmi krátka pau-za; v súvetiach tento typ pauzy úplne absentuje. Pozoruhodné je zastúpe-nie priemernej extrémne krátkej a krátkej pauzy v jednoduchej vete a súvetiach – pri grafickom stvárnení ich výskyt má zrkadlový charakter (v jednoduchej vete priemerná extrémne krátka a v súvetí priemerná krát-ka pauza majú takmer identický výskyt).

Tab. 18 Percentuálne zastúpenie jednoduchých viet a súvetí v súvislosti

s priemernými hodnotami páuz v slovenčine

extrémne krátka pauza

veľmi krátka pauza

krátka pauza

jednoduché vety 73,47 % 100 % 25 % súvetia 26,53 % 0 % 75 % Graf 12A Výskyt jednoduchých viet a súvetí podľa priemerných hodnôt páuz

v slovenčine

0

20

40

60

80

100

EK VK K

JV

S


76

Graf 12B Výskyt priemerných hodnôt páuz v jednoduchých vetách a v súvetiach v slovenčine

0

20

40

60

80

100

JV S

EK

VK

K

Frekvencie priemernej extrémne krátkej a veľmi krátkej vnútrovetnej

pauzy v jednočlenných a v dvojčlenných vetách majú pri grafickom stvárnení takisto zrkadlový charakter. V dvojčlenných vetách má najvyš-šiu frekvenciu krátka pauza; v jednočlenných vetách tento typ pauzy úpl-ne absentuje. Zastúpenie veľmi krátkej pauzy v jednočlenných vetách je relatívne vysoké.



extrémne krátka


krátka pauza

jednočlenné vety 26,98 % 66,67 % 0 % dvojčlenné vety 73,02 % 33,33 % 100 %

Graf 13A Výskyt jednočlenných a dvojčlenných viet podľa priemerných hodnôt

páuz v slovenčine

0

20

40

60

80

100

EK VK K

JČV

DČV


77

Graf 13B Výskyt priemerných hodnôt páuz v jednočlenných a v dvojčlenných vetách v slovenčine

0

20

40

60

80

100

JČV DČV

EK

VK

K

V analyzovanom korpuse v rozvitých vetách sme zaznamenali vyš-

šiu frekvenciu priemernej extrémne krátkej a krátkej pauzy. Väčší rozdiel vo frekvencii páuz v holých a v rozvitých vetách sme pozorovali pri prie-mernej veľmi krátkej a krátkej vnútrovetnej pauze – pri grafickom stvár-není majú taktiež takmer zrkadlový charakter; najmenší rozdiel sme za-znamenali pri priemernej extrémne krátkej vnútrovetnej pauze (16,12 %).

Tab. 20 Percentuálne zastúpenie holých a rozvitých viet v súvislosti


extrémne krátka


krátka pauza

holé vety 42,86 % 66,67 % 28,57 % rozvité vety 57,14 % 33,33 % 71,43 %

Graf 14A Výskyt holých a rozvitých viet podľa priemerných hodnôt páuz

v slovenčine

0

20

40

60

80

100

EK VK K

HV

RV


78

Graf 14B Výskyt priemerných hodnôt páuz v holých a v rozvitých vetách v slovenčine

0

20

40

60

80

100

HV RV

EK

VK

K


na konkrétnom korpuse zvolenej epizódy v dabovanej slovenskej verzii ukázalo veľmi rôznorodé zastúpenie typov páuz v jednotlivých vetách. Priemerná extrémne krátka pauza má najvyššiu frekvenciu v jednodu-chých dvojčlenných rozvitých vetách; priemerná veľmi krátka pauza v jednoduchých jednočlenných holých vetách; priemerná krátka pauza v súvetiach, dvojčlenných rozvitých vetách. Priemerná veľmi krátka pau-za absentovala v súvetiach; priemerná krátka v jednočlenných vetách. Jednotlivé priemerné trvania vnútrovetných páuz názorne ukazujú nasle-dujúce grafy (15 A – C); číselné vyjadrenie je uvedené v percentách.


extrémne krátkou pauzou v slovenčine

0

20

40

60

80

100


extrémnekrátka pauza


79

Graf 15B Výskyt jednotlivých typov viet vo výpovediach s priemernou veľmi krátkou pauzou v slovenčine

Graf 15C Výskyt jednotlivých typov viet vo výpovediach s priemernou

krátkou pauzou v slovenčine

0

20

40

60

80

100


veľmi krátkapauza

0

20

40

60

80

100


krátka

4.4 PODPORNÉ ZISTENIA PRE SYNTAKTICKÚ ANALÝZU

80

4.4 Podporné zistenia pre syntaktickú analýzu

V rámci syntaktickej analýzy úvodných 50 výpovedí zvoleného dis-

kurzu sme vyčlenili vety ako syntaktické konštrukty, ktoré sme následne klasifikovali podľa zvolených dichotómií. Anglický originál predstavoval 229 viet, nemecký dabing 216 viet a slovenský dabing 202 viet. Syntak-tická analýza ukázala veľmi nízky podiel súvetí a vysoké zastúpenie jed-noduchých viet. V dichotomickej dvojici jednočlenná a dvojčlenná veta bol výraznejší podiel dvojčlenných viet, no vzhľadom na veľkosť korpu-su považujeme výskyt jednočlenných viet za relatívne vysoký. Juxtapozí-cia holých a rozvitých viet odhaľuje veľmi výrazný podiel holých viet, porovnateľný s podielom rozvitých viet. Zastúpenie jednotlivých typov viet uvádzame v tab. 21.

Tab. 21 Percentuálne zastúpenie jednotlivých typov viet úvodných

50 výpovedí v troch jazykových mutáciách anglický originál nemecký dabing slovenský dabing

jednoduchá veta 22,27 % 26,39 % 19,80 % súvetia 6,11 % 4,17 % 7,92 % jednočlenná veta 9,17 % 8,33 % 9,41 % dvojčlenná veta 26,64 % 26,39 % 26,73 % holá veta 17,03 % 12,96 % 15,35 % rozvitá veta 18,78 % 21,76 % 20,79 %

Tieto výsledky nás podnietili k syntaktickej analýze výpovedí v celej

epizóde originálnej verzie, a tým k verifikácii zistení nadobudnutých analýzou úvodných 50 výpovedí. V syntaktickej analýze celej epizódy anglického originálu sme na základe ucelenosti významu i gramatickej štruktúry identifikovali 509 viet ako syntaktických konštruktov. Tieto sme klasifikovali z troch hľadísk.

Vety sme najprv rozdelili podľa počtu finitných slovies (resp. prisu-dzovacích skladov) na jednoduché vety a na súvetia. Vo zvolenom korpu-se výrazne prevyšovali jednoduché vety nad súvetiami, tvorili tri štvrtiny


81

z celkového počtu analyzovaných viet. Konkrétne zastúpenie jednodu-chých viet a súvetí uvádzame v tab. 22. Ich frekvencia vyjadrená v percentách bola vypočítaná z identifikovaného počtu 509 viet ako syn-taktických konštruktov.

Tab. 22 Výskyt jednoduchých viet a súvetí v jednotlivých rozhovoroch

rozhovory jednoduchá veta

súvetie

1 Rachel – Joey 4 1 2 Joey – Ross – Rachel 15 2 3 Monica – Otec – Chandler – Ross – Phoebe 9 3 4 Ross – Rachel – Joey – Phoebe – Monica 6 3 1 Monica – Otec – Ross – Chandler 11 2 2 Phoebe – Ross 11 3 3 Joey – Chandler 29 8 4 Monica – Chandler 8 2 5 Ross – Otec 7 1 6 Phoebe – Rachel 19 5 7 Joey – Ross – Phoebe – Rachel 10 2 8 Ross – Otec – Joey 15 0 9 Joey – Rachel – Sestrička 25 8 10 Phoebe – Ross 31 4 11 Phoebe – Ross 29 10 12 Chandler – Monica – Otec 33 15 13 Monica – Rachel 30 6 14 Chandler – Joey 9 9 15 Ross – Rachel 16 2 16 Ross – Joey – Rachel 41 11 17 Ross – Joey – Rachel – Sestrička 22 4 18 Ross – Rachel 16 5 1 Otec – Monica 3 2 Spolu 399 (78,70 %) 108 (21,30 %)

Následne sme vety klasifikovali podľa gramatickej štruktúry

a rozdelili ich na jednočlenné a dvojčlenné. Za jednočlenné vety sme


82

považovali vety s vetným základom vyjadreným inak ako osobným slo-vesom. Konkrétne zastúpenie jednočlenných a dvojčlenných viet uvá-dzame v tab. 23. Celkový počet viet je vyšší v porovnaní s prvou analý-zou, pretože súvetia sme rozdelili na jednotlivé vety (z ktorých súvetie pozostávalo) a každú z nich sme samostatne kategorizovali ako holú ale-bo rozvitú. Ich frekvencia vyjadrená v percentách bola vypočítaná z identifikovaného počtu 651 viet ako syntaktických konštruktov.

Tab. 23 Výskyt jednočlenných a dvojčlenných viet v jednotlivých rozhovoroch

rozhovory jednočlen-ná veta

dvojčlenná veta

1 Rachel – Joey 3 3 2 Joey – Ross – Rachel 7 12 3 Monica – Otec – Chandler – Ross – Phoebe 2 13 4 Ross – Rachel – Joey – Phoebe – Monica 2 11 1 Monica – Otec – Ross – Chandler 5 12 2 Phoebe – Ross 5 12 3 Joey – Chandler 4 44 4 Monica – Chandler 4 8 5 Ross – Otec 2 7 6 Phoebe – Rachel 9 20 7 Joey – Ross – Phoebe – Rachel 4 10 8 Ross – Otec – Joey 3 12 9 Joey – Rachel – Sestrička 8 34 10 Phoebe – Ross 9 30 11 Phoebe – Ross 11 44 12 Chandler – Monica – Otec 7 63 13 Monica – Rachel 8 36 14 Chandler – Joey 1 28 15 Ross – Rachel 4 16 16 Ross – Joey – Rachel 3 66 17 Ross – Joey – Rachel – Sestrička 4 27 18 Ross – Rachel 8 23 1 Otec – Monica 2 5 Spolu 115 (17,67 %) 536 (82,33 %)


83

V tretej fáze sme dvojčlenné vety klasifikovali podľa prítomnosti hlavných a vedľajších vetných členov a rozdelili ich na holé a rozvité. Konkrétne zastúpenie holých a rozvitých viet uvádzame v tab. 24. Ich frekvencia vyjadrená v percentách bola vypočítaná z celkového počtu 651 viet. Celkový počet viet je vyšší v porovnaní s prvou analýzou, pretože súvetia sme rozdelili na jednotlivé vety (z ktorých súvetie pozostávalo) a každú sme samostatne kategorizovali ako holú alebo rozvitú.

Tab. 24 Výskyt holých a rozvitých viet v jednotlivých rozhovoroch

rozhovory holá veta rozvitá

veta 1 Rachel – Joey 4 2 2 Joey – Ross – Rachel 10 9 3 Monica – Otec – Chandler – Ross – Phoebe 5 10 4 Ross – Rachel – Joey – Phoebe – Monica 5 8 1 Monica – Otec – Ross – Chandler 11 6 2 Phoebe – Ross 5 12 3 Joey – Chandler 23 25 4 Monica – Chandler 5 7 5 Ross – Otec 4 5 6 Phoebe – Rachel 13 16 7 Joey – Ross – Phoebe – Rachel 8 6 8 Ross – Otec – Joey 6 9 9 Joey – Rachel – Sestrička 25 17 10 Phoebe – Ross 26 13 11 Phoebe – Ross 34 21 12 Chandler – Monica – Otec 30 40 13 Monica – Rachel 19 25 14 Chandler – Joey 12 17 15 Ross – Rachel 10 10 16 Ross – Joey – Rachel 43 26 17 Ross – Joey – Rachel – Sestrička 11 20 18 Ross – Rachel 24 7 1 Otec – Monica 2 5 Spolu 335 (51,46 %) 316 (48,54 %)


84

Syntaktická analýza výpovedí v celej epizóde originálu potvrdila na-značené tendencie, a to prevahu jednoduchých viet nad súvetiami, vyšší výskyt jednočlenných viet a veľmi výrazný podiel holých viet v porovna-ní s rozvitými. Výsledky za celú epizódu dokonca ukázali vyššie zastúpe-nie holých ako rozvitých viet. V tab 25 a grafoch 16 A – C uvádzame percentuálne zastúpenie jednotlivých typov viet..

Tab. 25 Percentuálne zastúpenie jednotlivých typov viet v celej epizóde originá-

lu JV : S JČV : DČV HV : RV

JV: 399 (78,70 %) S: 108 (21,30 %)

JČV: 115 (17,67 %) DČV: 536 (82,33 %)

HV: 335 (51,46 %) RV: 316 (48,54 %)

78,70 % : 21,30 % 17,67 % : 82,33 % 51,46 % : 48,54 %

Graf 16A Percentuálne zastúpenie jednoduchých viet a súvetí v celej epizóde originálu

0

20

40

60

80

100

JV S


85

Graf 16B Percentuálne zastúpenie jednočlenných a dvojčlenných viet v celej epizóde originálu

Graf 16 C Percentuálne zastúpenie holých a rozvitých viet v celej epizóde origi-

nálu

0

20

40

60

80

100

HV RV

0

20

40

60

80

100

JČV DČV

86

5 PRAGMATICKÉ ASPEKTY CIEĽOVÉHO DISKURZU

5.1 Úvod k pragmatickej analýze

Jazyk je hierarchicky štruktúrovaný systém, preto jazykové roviny nie sú v izolácii; práve naopak, sú vertikálne aj horizontálne poprepájané. V čisto abstraktnom ponímaní každá z jazykových rovín predstavuje sa-mostatnú vednú disciplínu s vlastnými jednotkami. No ak jazyk chápeme ako dorozumievací prostriedok, uvedomíme si, že jednotlivé roviny sa prekrývajú, sú vzájomne späté. Túto vzájomnú spätosť si uvedomujeme pri používaní jazyka, vnímame ju ako parolový jav. Výskum jazyka na úrovni parole sa dlho nepovažoval za realizovateľný vzhľadom na údajnú nezmerateľnosť, nevedeckosť významu. Ako tvrdí Leech (1983, s. 1 – 2), jazykoveda 40-tych rokov 20. storočia predstavovala „fonetiku, fonemi-ku, a ak niekto mal tú odvahu – morfofonematiku; syntax sa považovala za takú abstraktnú, že bola nad možnosti akýchkoľvek zistení“ (vlastný preklad). V 50-tych rokoch sa Chomsky usiloval o to, aby sa do centra záujmu dostala syntax. Význam sa však stále považoval za príliš chaotic-ký, aby ho bolo možné skúmať.

Oravcová (1992, s. 18) uvádza, že lingvistika pred rokom 1970 ne-venovala žiadnu pozornosť „skutočnému“ jazyku, prehovoru ako takému, preto tento jav upútal pozornosť predstaviteľov analytickej filozofie, filo-zofie jazyka, ktorí stotožňovali problematiku filozofie s problematikou jazyka. Filozofi sa začali bližšie oboznamovať s jazykom a vnímali ho ako viacfunkčný prostriedok komunikácie. Prioritným tu bol koncept významu, jeho interpretácia a prepojenie s inými atribútmi jazyka. Do popredia sa začala dostávať téza, že význam slova sa ilustruje v jeho pou-žití (Filosofický slovník, 1998, s. 444). Pragmatika ako disciplína sa inšti-tucionalizovala v roku 1977 (Tarnyiková, 2000, s. 271). Nová lingvistic-ká disciplína však vznikla vďaka úspechom na poli filozofie a jej genézu môžeme sledovať na pozadí konkrétnych prístupov a teórií – najväčšiu pozornosť získali teória rečových aktov a teória kooperačného princípu.


87

Anglický filozof J. L. Austin zaviedol pojem performatívneho slove-sa a poukázal na rozdiely medzi výpoveďami – klasifikoval ich na výpo-vede konštatačné a výpovede performatívne. Neskôr poopravil svoje tvr-denie v tom zmysle, že všetky výpovede vykazujú črty aj konštatačné aj performatívne a navrhol teóriu rečových aktov spočívajúcu v tom, že všetky výpovede pozostávajú z troch aktov – lokučného, ilokučného a perlokučného, t. j. samotné vyslovenie výpovede, zámer hovoriaceho a efekt, ktorý daná výpoveď prinesie (Tarnyiková, 2000, s. 289 – 291). Americký filozof J. R. Searle túto teóriu ďalej rozvinul a navrhol klasifi-káciu rečových aktov. Zaujímavá je jeho téza, že ilokučný akt je najmen-šou jednotkou jazykovej komunikácie (Oravcová, 1992, s. 22). Searl tiež upozornil na tzv. nepriame rečové akty, teda situácie, v ktorých syntak-tická forma nezodpovedá ilokučnej sile výpovede (Tarnyiková, 2000, s. 294 – 295).

Anglický filozof H. P. Grice upozorňuje na typ významu odlišný od významu tvoriaceho základ teórií Austina a Searla. H. P. Grice tvrdí, že význam je potrebné vysvetliť na základe zámeru hovoriaceho (Oravcová, 1992, s. 23). Zastáva názor, že tak, ako každé sociálne správanie, aj sa-motný prehovor by sa mal riadiť istými pravidlami. Dialóg nepozostáva z izolovaných výpovedí; ak by to tak bolo, nedochádzalo by k prenosu významu. Prenos významu je garantovaný tým, že expedient a percipient navzájom spolupracujú, a tým prispievajú k jeho úspešnému transferu. Každá interakcia je tak vo svojej podstate výsledok procesu voľby medzi tým, čo je a čo nie je relevantné v súlade s cieľom dialógu. Toto ho pri-vádza ku konštatovaniu, že musí existovať nejaký princíp regulujúci in-terakciu komunikantov – Grice ho nazval kooperačný princíp (Dolník, 1999, s. 166). Inšpirovaný Kantovými kategóriami kvantity, kvality, vzťahu a spôsobu, navrhol štyri korešpondujúce kategórie kooperačného princípu, ktoré by komunikanti mali dodržiavať. Tieto sa stali známe ako maximy, resp. zásady (Tarnyiková, 2000, s. 297).

Jednotlivé zásady je možné zhrnúť nasledovne. Zásada kvantity sa týka množstva vypovedanej informácie, t. j. prejav treba štylizovať tak, aby sme povedali len to, čo sa žiada; teda nepresýtiť prejav zbytočnými informáciami, ani nebyť „skúpy na slovo“. Zásada kvality spočíva v úprimnom a pravdivom prejave – mali by sme poskytovať len tie in-

5.2 ANALÝZA ORIGINÁLU Z PRAGMATICKÉHO HĽADISKA

88

formácie, ktoré sú overené, resp. vieme o nich, že sú pravdivé. Zásada vzťahu sa týka prejavu relevantného, platného vo vzťahu k adresátovi alebo ku komunikačnej situácii; inými slovami prejav považujeme za prínos v danej situácii. Zásada spôsobu predpokladá jasný, zreteľný jazy-kový prejav, bez zbytočného zahmlievania alebo nezrozumiteľného vy-jadrovania. Tieto zásady často predstavujú ideálny prejav, pretože v reálnej situácii nie je možné jednotlivé zámery realizovať len v ich du-chu. Istú zásadu dodržíme na úkor inej buď z hľadiska zdvorilosti, taktu, prípadne skromnosti. Dôvody porušovania zásad spracoval G. Leech (1983) v rámci teórie zdvorilostného princípu, ktorou rozvinul Griceov kooperačný princíp.

5.2 Analýza originálu z pragmatického hľadiska

Cieľová konverzácia sa považuje za výstižnú a stručnú, v súlade so

zásadami kvantity a spôsobu. Zvolenú epizódu v anglickom origináli sme podrobili analýze, do akej miery sa v rozhovoroch dodržiavajú, resp. porušujú jednotlivé zásady Griceovho kooperačného princípu. Naším cieľom bolo zistiť, či môžeme tento pragmatický aspekt považovať za prostriedok výstižnosti a stručnosti vo zvolenom diskurze. Tab. 26 uvá-dza zastúpenie jednotlivých zásad a ich dodržanie (biele políčka), resp. porušenie (sivé políčka).

Tab. 26 Zastúpenie zásad kooperačného princípu vo zvolenej epizóde rozhovory kvantita kvalita vzťah spôsob

1 Rachel – Joey netýka sa

2 Joey – Ross – Rachel

3 Monica – Otec – Chandler – Ross – Phoebe

4 Ross – Rachel – Joey – Phoebe – Monica

1 Monica – Otec – Ross –


89

Chandler 2 Phoebe – Ross 3 Joey – Chandler 4 Monica – Chandler 5 Ross – Otec 6 Phoebe – Rachel

7 Joey – Ross – Phoebe – Rachel

8 Ross – Otec – Joey 9 Joey – Rachel – Sestrička 10 Phoebe – Ross 11 Phoebe – Ross 12 Chandler – Monica – Otec 13 Monica – Rachel 14 Chandler – Joey 15 Ross – Rachel 16 Ross – Joey – Rachel

17 Ross – Joey – Rachel – Sestrička

18 Ross – Rachel 1 Otec – Monica

Zvolenú epizódu sme analyzovali z hľadiska štyroch hlavných zásad

Griceovho kooperačného princípu a výsledky potvrdili naše očakávania. Vo výraznej väčšine prípadov (90,2 %) boli uvedené zásady dodržané. Zásada kvantity nebola dodržaná dvakrát, zásada kvality dvakrát, zásada vzťahu štyrikrát a zásada spôsobu raz. Situácie, v ktorých boli jednotlivé zásady porušené, sú nasledovné:

1. Rozhovor č. 1 (pred úvodnou znelkou), Rachel – Joey, porušená

zásada kvantity, kvality a spôsobu: Rachel: Joey? Oh, my God. Okay. So... I guess we should make it

official, huh? Joey: Look, Rach, I...

5.2 ANALÝZA ORIGINÁLU Z PRAGMATICKÉHO HĽADISKA

90

Ide o neúplnú konverzáciu, keď Rachel si zle vysvetlí situáciu, Joey jej vhodným spôsobom neposkytne dostatok pravdivej infor-mácie a toto nedorozumenie je základom dejovej línie epizódy. Po-rušenie týchto troch zásad je teda účelné a predstavuje v tejto epi-zóde zdroj viacerých humorných situácií.

2. Rozhovor č. 3 (pred úvodnou znelkou), Monica – Otec – Chandler – Ross – Phoebe, porušená zásada vzťahu v jednej z replík tohto roz-hovoru Dad: So when do I get to meet Emma and show her this. Ross: Emma's in the nursery. I'll take you now if you want. Na prvý pohľad sa môže zdať Rossova reakcia neadekvátna, no ak adresát (otec) očakáva, že jeho komunikačný partner (Ross) spolu-pracuje a snaží sa poskytnúť relevantnú informáciu, dokáže ju správne interpretovať.

3. Rozhovor č. 3 (po úvodnej znelke), Joey – Chandler, porušená zása-da kvality v jednej z replík tohto rozhovoru Chandler: You're smiling. Joey: No, I'm not. Chandler: Yes, you are. I can tell by the way your mouth is. Na základe repliky nie je jednoznačné, že ide o porušenie zásady kvality. Je to zrejmé zo situačného kontextu a z nadchádzajúcej Chandlerovej reakcie.

4. Rozhovor č. 6, Rachel – Phoebe, porušená zásadu vzťahu (celý roz-hovor) Rachel a Phoebe hovoria o dvoch rôznych veciach mysliac si, že hovoria o tom istom; teda informácie, ktoré si vymieňajú (najmä zo strany Phoebe), nie sú relevantné.

5. Rozhovor č. 12, Chandler – Monica – Otec, porušená zásada kvanti-ty a vzťahu v jednej z replík tohto rozhovoru Dad: This one time I had my knee on the sink, and your mother

was—


91

Monica: I don't think we need to hear the specific positions you and Mom had.

Monica považuje informáciu, ktorú otec poskytol, za nadbytočnú a nerelevantnú v danej komunikačnej situácii.

6. Rozhovor č. 18, Ross – Rachel, porušená zásada vzťahu v jednej z replík tohto rozhovoru Ross: You're wearing the ring. Rachel: What's that? Ross: And you told Phoebe you were engaged. Rachel: I'm sorry, what? Rachel uvedomujúc si pravdu zámerne neadekvátne reaguje na Rossove výpovede.

5.3 Porovnanie originálu s dabovanými verziami

Východisková verzia analyzovaného diskurzu je v anglickom jazyku

a ďalšie dve sú dabované do nemeckého a do slovenského jazyka. Ako je všeobecne známe, pre dabing sú charakteristické isté pravidlá a obme-dzenia, ako je fonetická synchronizácia, sémantická synchronizácia a dramatická synchronizácia. Fonetická synchronizácia sa dosahuje syn-chronizáciou pohybu pier – kvalitatívnou a kvantitatívnou, synchronizá-ciou dýchania a dokonca aj synchronizáciou sprievodných javov, ako sú napr. rôzne pazvuky. Sémantická synchronizácia je dominantná, ale v záujme dodržania fonetickej synchronizácie sú možné odchýlky, ak to nenaruší celkový obsah. Dramatická synchronizácia predstavuje dodrža-nie istej miery realizmu, korešpondenciu dabingu s komunikačnou situá-ciou, scénou a obrazom originálu (Chaume, 2004; Paquin, 1998).

Cieľom dabingu je poskytnúť filmovému divákovi autentický záži-tok porovnateľný so zážitkom filmového diváka sledujúceho film v originálnom jazyku. Náročnosť dabingu spočíva v tom, že nie je zalo-žený iba na sémantike hovoreného prejavu, ale zohľadňuje aj herecké prejavy, pohyby hercov na scéne a ich neverbálnu komunikáciu (gestiku-láciu, mimiku a pod.). Navyše je veľmi dôležité, aby sa dabovaný prejav

5.3 POROVNANIE ORIGINÁLU S DABOVANÝMI VERZIAMI

92

a originálny hovorený prejav zhodovali v čase, aby boli synchrónne. Da-bovaný text má spĺňať nielen kritériá samotného literárneho prekladu, ale má podporiť aj filmový obraz, a tým umocniť jeho účinok (Makarian, 2009). Výsledný dabing je tak ovplyvňovaný hovoreným slovom, obra-zom a hereckými prejavmi (Makarian, 2009). Dabingový herec (v našom prípade nemecký a slovenský) text číta a zároveň sleduje obraz a dianie na filmovom plátne, aktivitu jednotlivých filmových postáv (ich hovore-ný prejav, neverbálnu komunikáciu a aj celkovú situáciu na plátne), je tak v neustálom kontakte s obrazom a svoju postavu „zahrá“ (Makarian, 2009).

Makarian (2009) rozlišuje dve fázy prekladu filmového dialógu – prvou fázou je analýza textu originálu a jeho preklad do cieľového jazy-ka, druhou jeho adaptácia. V prvej fáze je nevyhnutné zohľadniť séman-tiku, štýl a kultúrne aspekty pôvodného textu ako aj všeobecné princípy prekladu. Druhá fáza znamená istú modifikáciu východiskového prejavu v súlade s pravidlami cieľového jazyka. Ako príklad takéhoto postupu môže poslúžiť záverečný rozhovor medzi Monicou, jej otcom a Chandlerom:

Dad: Kids, I spoke to a doctor and picked up these pamphlets on how to get pregnant.

Monica: Hey, Dad. Chandler: Hi. Dad: Sorry to bother you again, but could you pass my

pamphlets back? Thank you. Otec: Decká, hovoril som s doktorom a mám tu letáky

o tom, ako otehotnieť. Monica: Ahoj ocko. Chandler: Dobrý. Otec: Prepáčte, že znova ruším, ale nedáte mi späť moje

letáky? Ďakujem. V anglickom origináli a v nemeckom dabingu Chandler pozdraví

Monicinmu otcovi „Hi“. V slovenskom dabingu použije výraz „Dobrý“ implikujúci vzťah vykania. Anglický pozdrav „Hi“ pôsobí na prvý po-hľad familiárne, no konvencionalizoval sa ako univerzálny bez ohľadu na formálnosť situácie. Prekladateľ tak vhodne zareagoval a v súlade s po-


93

žiadavkami synchronizácie použil len adjektívnu časť slovenského po-zdravu. Na druhej strane je tak sčasti porušená zásada kvantity Griceovho kooperačného princípu, pretože formálnosť si vyžaduje celý pozdrav. Vzťah medzi Moniciným otcom a Chandlerom je síce formálny, no na škále formálnosti ho môžeme lokalizovať bližšie k súkromnosti ako k oficiálnosti; skrátená verzia pozdravu Dobrý deň preto v danom kontex-te nepôsobí rušivo.

V slovenskej dabingovej verzii tejto epizódy sme zachytili, podľa nášho názoru, aj nie celkom adekvátny preklad. Ako tvrdí Viktor Krupa (1991, s. 61), „kvalitný preklad nemožno dosiahnuť prevodom z po-vrchovej roviny druhého jazyka, ale len nepriamo, cez hĺbkovú rovinu štruktúry obidvoch jazykov“. Nasledujúca replika ilustruje transfer for-my, nie významu:

Monica: To je také nevhodné. Je to zlé, je to, je to… Veď je väčší ako môj.

Rachel: Ja viem. <i> „Dni nášho žitia“ </i> ďakujem veľmi pekne.

Rachel zareagovala použijúc názov soap opery, ktorá vďaka svojím štyridsiatim piatim sezónam patrí k najdlhšie vysielaným v USA. Sloven-ská fráza je doslovný preklad anglického Days of our Lives, nič nehovo-riaci slovenskému divákovi, keďže príbeh tejto soap opery nepozná. Pou-kazuje na špecifický kultúrny prvok známy iba americkému divákovi. Táto fráza tak nie je pre slovenského diváka relevantná, a teda z jeho pohľadu prekladateľ porušil zásadu vzťahu kooperačného princípu. Na-vyše aj anglická fráza, ktorej „ďakujem veľmi pekne“ je doslovný pre-klad, má v kontexte anglického jazyka iné konotácie. Vzhľadom na lin-gvistický ako aj situačný kontext anglického originálu táto fráza v hĺbko-vej rovine neznamená poďakovanie, ale slušné pripomenutie vo význame „niet pochýb,“ resp. „Pochybuješ o tom?“. Preto je aj v tomto prípade z pohľadu slovenského diváka porušená zásada vzťahu kooperačného princípu.

Pri porovnaní anglického originálu s nemeckou a slovenskou dabin-govou verziou nachádzame aj príklad nekorešpondujúceho rozhovoru. Jedna replika sa v dabovaných verziách nachádza na inom mieste ako v origináli. Ide o rozhovor medzi Monicou, jej otcom a Chandlerom.


94

Otec: Tak sa do toho pusti, princezná. Keď sme sa snažili, aby ťa tvoja matka počala, vždy, keď mala ovuláciu, bum sme to robili. Tak som si vykĺbil bedrá.

Chandler: Táto konverzácia je akoby som dostal guľku do hlavy. Otec: Raz som mal nohu takto v umývadle a tvoja matka, tá

bola… Chandler: Vážne pane, mozog mám už celý na stene. [umiestnenie

repliky v anglickom origináli] Monica: Ocko, myslím, že nepotrebujem vedieť, aké polohy ste

s mamou používali. Otec: Máš pravdu, ja hovorím o vašich polohách. Takže, to,

čo som videl tam vedľa, vôbec nebola optimálna polo-ha na počatie dieťaťa. Hoci bola príjemná.

Monica: Mne teraz príjemne nie je. Otec: Mať z toho radosť je dôležité a pomôže aj ak žena má

orgazmus. Zvládnete to námorník? Chandler: Vážne pane, mozog mám už celý na stene. [umiestnenie

repliky v slovenskom a v nemeckom dabingu] Chandlerova replika (Vážne pane, mozog mám už celý na stene) sa v anglickom origináli nachádza pred Monicinou replikou (Ocko, myslím, že...); v slovenskom aj v nemeckom dabingu sa nachádza na konci tohto rozhovoru (ako je uvedené v príklade vyššie). Dovolíme si tvrdiť, že kvô-li zmenenej organizácii rozhovoru spomínaná fráza neprispieva signifi-kantne svojím obsahom k téme, len podčiarkuje Chandlerov cynizmus. V originálnej verzii je priamym pokračovaním Chadlerovej repliky Táto konverzácia je akoby som dostal guľku do hlavy. V dabovaných verziách sa objavuje o štyri repliky neskôr, čo môže skomplikovať pochopenie tejto anaforickej referencie a vzbudiť dojem jej irelevantnosti, t. j. poruše-nie zásady vzťahu. V dabingových verziách vyznieva osamelo, nekohe-rentne a robí dojem kultúrne podmienenej idiomatickej frázy. Opak je však pravda – sprostredkovaný význam je odvoditeľný (a v konečnom dôsledku aj odvodený) z jednotlivých lexém tejto frazémy, a preto samotná frazéma je preložiteľná (a v konečnom dôsledku aj doslova preložená).

Pri porovnaní dabovaných verzií s originálom sme zaznamenali 6 rozhovorov, v ktorých niektoré repliky absentujú; vnímanie hraníc rozho-vorov v analyzovanej epizóde je subjektívne; vychádza so situačného


95

kontextu a diskutovanej témy. V nasledujúcich rozhovoroch repliky vy-značené kurzívou v dabovaných verziách chýbajú. Príklady sú uvedené v chronologickom poradí podľa výskytu v epizóde.

Prvý príklad predstavuje rozhovor medzi Monicou, jej otcom, Ros-som a Chandlerom o novonarodenej Emme. V dabovaných verziách chý-bajú repliky vyznačené kurzívou. Divák sledujúci dabované verzie počuje ucelený dialóg. To, čo bolo v origináli, mu z hľadiska ucelenosti vý-znamu dabovaných verzií nechýba, teda žiadna zásada kooperačného princípu sa neporušila. Avšak, keď ten istý rozhovor sleduje v origináli, je obohatený o ďalšie dve informácie. Prvá má kultúrny ráz a k jej po-chopeniu je potrebné vedieť, ako vyzerá americký filmový herec Vin Diesel; druhá potvrdzuje Monicin a Chandlerov charakter.

Monica: Nie je nádherná? Dad: Pozrite sa, toto je moje prvé vnúča. Ross: Ale a čo Ben? Dad: Ale samozrejme že Ben. Chcel som povedať, moja pr-

vá vnučka. Prúser. Monica: God, isn't she beautifuI? Doesn't she look just like Ra-

chel? Chandler: I know everybody keeps saying that, but all I see is Vin

Diesel. Monica: What do you think our baby will look like? Chandler: Oh, God. Please. You. But it'll have my sense of humor. V druhom príklade, v rozhovore medzi Joeyim a Chandlerom, vety

vyznačené kurzívou v dabovaných verziách chýbajú. V origináli je pre tieto repliky vytvorený situačný kontext; divák vidí nápadne sa usmieva-júceho Joeyho. V dabovaných verziách tento kontext nie je prítomný, preto ani spomínané repliky divákovi nechýbajú. Ani v tomto prípade sa žiadna zásada kooperačného princípu neporušila. Divák sledujúci originál má však opäť sprístupnenú jednu informáciu navyše – potvrdenie Joeyho naturelu.

Chandler: Ross mal prsteň? A chcel ju požiadať o ruku? Joey: Asi áno. Chandler: A ty si ho predbehol? To ho určite zabije. Veď vieš,

ako rád žiada o ruku. Joey: Ja viem, Ja viem, je to hrozné.


96

Chandler: A čo ti povedala? Joey: Povedala ''Áno.'' Chandler: You're smiling. Joey: No, I'm not. Chandler: Yes, you are. I can tell by the way your mouth is. A vie

o tom Ross? Tretí príklad je ukážkou kondenzácie dabovaných verzií. V rozhovo-

re Phoebe a Rossa chýbajúce repliky vyznačené kurzívou opakujú to, čo už predtým bolo povedané, preto z hľadiska sémantického transferu ich prítomnosť nie je nevyhnutná. Opätovne ani v tomto prípade, napriek ich absencii, nedochádza k porušeniu zásad kooperačného princípu.

Ross: Čo? Čože? Phoebe: Oh, je to tajomstvo? O, Bože, áno, už veľmi dlho sme

tu nemali nič tajné. Ross: No, Rachel and I are not engaged. Phoebe: I think you are. Ross: What are you talking about? Who told you that? Phoebe: Rachel, your betrothed. Ross: We're not engaged. Phoebe: Oh, that's right. It's a secret. Right, you are not enga-

ged. I misunderstood her. Ross: Phoebe, žiadne tajomstvo to nie je. Jasné? Nepožiadal

som ju. Štvrtý príklad predstavuje rozhovor medzi Chandlerom, Monicou

a jej otcom. Repliky vyznačené kurzívou v dabovaných verziách chýbajú. Z hľadiska sémantického transferu nie sú pre ucelenosť rozhovoru nevy-hnutné. Ich absenciou však diváci dabingových verzií prichádzajú o zámerne vytvorenú paralelu. Monicina reakcia „Why, why, why would you...?“ na Chandlerovu cynickú poznámku nasmerovanú na jej otca („To kill you“) kopíruje Chandlerovu reakciu na Monicin predchádzajúci komentár (Prečo, prečo, prečo mi...? – v origináli „Why, why, why would you...?“).

Chandler: Chcem, aby ste vedeli, že to, čo ste tam videli, nebola len zábava.

Monica: Nebola to zábava?


97

Chandler: Prečo, prečo, prečo mi...? Pozrite, nechcem, aby ste si mysleli, že sme nejaké zvieratá, ktoré to robia, kedy chcú.

Dad: Nie, to si nemyslím. Dodnes som si myslel, že vy spolu vôbec nespávate. Bolo to pre mňa ľahšie.

Monica: Pravda je taká, že sa snažíme Chandler: To kill you. Monica: Why, why, why would you...? Chandler: We're trying to have a baby. Dad: Čože? Piaty príklad, rozhovor medzi Rachel, Rossom a Joeyim, obsahuje

v origináli myšlienku, ktorá by v dabovaných verziách predstavovala isté spestrenie. Jej absenciou sa síce neporušili zásady kooperačného princí-pu, no z nášho pohľadu, sú diváci dabovaných verzií ochudobnení o rela-tívnu pointu alebo vyvrcholenie zápletky.

Joey: Choď nabok, ja som ju požiadal. Ross: Nie, nepožiadal. Joey: No, jasné. Deje sa tu hrozne veľa a ja mám pocit, že

som si dal pokazené ovocie. Rachel: All right, so let me just get this clear. You didn't propo-

se. You weren't gonna propose. So this morning, I didn't have a boyfriend...and somehow I got dumped twice today.

Posledný rozhovor, medzi Monicou a Rachel, obsahuje dva príklady. Vynechanie prvej repliky prekladateľ mohol oceniť, pretože má kultúrne pozadie. Lexéma „shower“ je v angličtine príkladom polysémie, keď tá istá forma je nositeľom dvoch odlišných významov. Bežný používateľ angličtiny identifikuje význam „sprcha“, resp. „prehánky“, teda buď očistný rituál alebo prejav poveternostných podmienok; druhý význam sa spája s americkou tradíciou usporadúvania osláv. Vzhľadom na to, že v americkej kultúre sa usporadúvanie osláv považuje za zvláštny feno-mén, pre jednotlivé druhy osláv existujú rôzne výrazy. Výraz „shower“ sa vyskytuje buď v spojení „baby shower“ alebo „bridal shower“. Sú to oslavy, ktoré usporadúvajú rodinní príslušníci a priatelia (obyčajne ženy) pre budúcu mamičku, resp. nevestu. Okrem zábavy a spoznania širšieho okruhu rodiny a priateľov je ich cieľom nahromadiť darčeky pre bábätko,


98

resp. nevestu. Odtiaľ pramení prepojenie so slovom „shower“ – v krát-kom čase niekoho zaplaviť darčekmi a potrebnými drobnosťami. Pre tento výraz v slovenčine ani v nemčine neexistuje adekvátny ekvivalent.

Monica: Čo si sa zbláznila?. Práve si porodila Rossovo dieťa. Rachel: I’m sensing you won’t throw the shower? Druhý príklad opäť predstavuje situáciu, v ktorej vynechanie repliky

vyznačenej kurzívou nenarušuje pochopenie dabingových verzií; t. j. nedošlo k porušeniu zásad kooperačného princípu. Prítomnosť tejto repli-ky v origináli však pripomína divákovi Rachelino neopätovanie Joeyho citu z predchádzajúcej série; diváci dabovaných verzií sú o túto informá-ciu ukrátení.

Rachel: Áno, ale veď, to je jedno. Monica: If you’re worried about breaking his heart again, I

think it’s still broken from the last time. So really, you’re just taking the already broken pieces... and bre-aking them into smaller, more manageable pieces. Okay, forget that. Zlatko, otázka znie, chceš si ho na-ozaj vziať?

Uvedené príklady poukazujú na to, že prekladateľ môže ovplyvniť, či sa k percipientovi dostane význam prenesený z originálnej verzie. Uvedomenie si existencie povrchovej a hĺbkovej štruktúry usmerňuje prekladateľov výber výrazových prostriedkov. Od neho závisí, či sa divá-kovi uľahčí alebo skomplikuje vnímanie toho, čo sa odohráva. Na druhej strane, nie vždy je v kompetencii prekladateľa rozhodnúť, ako bude vyze-rať finálna verzia prezentovaná televíziou. Vo zvolenej epizóde sme iden-tifikovali sedem situácií, v ktorých sa dabované verzie nezhodovali s originálom. Vzhľadom na to, že sme zaznamenali identickú situáciu v oboch dabovaných verziách, predpokladáme, že k vynechaniu replík došlo pri výrobe verzií pre distribúciu.

99

ZÁVER

Táto práca prezentuje interdisciplinárny pohľad na problematiku hovore-ného prejavu. Naším výskumným zámerom bolo skúmať hovorený prejav v sémanticky identických výpovediach v troch jazykových mutáciách, v anglickej, v nemeckej a v slovenskej. Za výskumný korpus sme si zvo-lili sitkom „Priatelia“ („Friends“), epizódu „Ako nikto nikoho nepožiadal o ruku“ („The One Where No one Proposes“, 1. časť, séria IX, 2002/03). Za základnú výskumnú úlohu sme si stanovili skúmať, ako kooperácia fonetickej, syntaktickej a pragmatickej jazykovej roviny prispieva k vý-stižnosti a stručnosti, k typickým charakteristikám sitkomu. Náš vý-skumný plán pozostával zo štyroch krokov: 1) pozorovať temporálnu pauzu; 2) analyzovať skladbu viet; 3) zistiť, do akej miery sú dodržané zásady Griceovho kooperačného princípu; 4) porovnať a usúvsťažniť výsledky parciálnych zistení. Cieľový diskurz sme podrobili aj štylistic-kej analýze, pretože nevyhnutným predpokladom analýzy konkrétneho diskurzu je preniknúť do jeho podstaty a pochopiť princípy interakcie v ňom.

Na štylistickú analýzu sme uplatnili Mistríkovu klasifikáciu štýlov (1997), Crystalovu charakteristiku ústneho prejavu (2001) a Hallidayovu socio-semiotickú interpretáciu jazyka (1978). Charakterizovali sme funk-ciu a štruktúru diskurzu zvoleného sitkomu, konkretizovali sme jeho špe-cifiká. Situačná komédia Priatelia spĺňa viacero funkcií. Komunikačná, expresívna, performatívna i fatická funkcia sa realizujú v interakcii sku-piny postáv, v ich hľadaní informácií alebo pomoci i sprostredkovaní pocitov a názorov. Funkcie zaujať a pobaviť sú nasmerované na televíz-neho diváka. Konverzácia je prioritne spoločensky interaktívna, jej úlo-hou je posúvať dej dopredu. Špecifiká nášho výskumného korpusu spočí-vajú v tom, že predstavuje istým spôsobom hybridnú komunikáciu – „pri-pravený spontánny“ prejav – je kombináciou pripraveného a spontánneho prejavu, t. j. scenára a konkrétnej realizácie hercom. Sitkom môžeme charakterizovať ako štýl interindividuálny, vecný, používaný v súkromí aj na verejnosti, subjektívny a hovorový. Z hľadiska diváka komunikácia


100

neprebieha v reálnom čase, no z hľadiska deja je jej čas reálny. Komuni-kácia postáv je príkladom interakcie face-to-face. Zvolený diskurz je voľne štruktúrovaný, výstižný a stručný. Výber slovnej zásoby prebieha na osi od neformálneho cez neutrálny ku kolokviálnemu jazyku; dodržia-vanie gramatických pravidiel je v súlade s konvenciami a štandardmi. Inherentnou vlastnosťou analyzovaného diskurzu je aj jeho prozodická bohatosť a rozmanitosť.

Cieľom fonetickej analýzy bolo zmerať a charakterizovať vnútrovet-né pauzy v úvodných 50 výpovediach. V našom súbore dát sa vo všet-kých jazykových verziách najčastejšie vyskytovali extrémne krátke pau-zy. Najvyšší celkový počet páuz sme zaznamenali v anglickej verzii, pričom najvyššie zastúpenie mala nulová alebo extrémne krátka pauza. Vysoká frekvencia takýchto typov páuz je prejavom stručnosti skúmané-ho diskurzu. Vzhľadom na uvedený diskurz niektoré typy páuz pochopi-teľne úplne absentovali. Štatistické ukazovatele potvrdili, že dĺžka trvania výpovede nie je automaticky priamo úmerná maximálnemu celkovému trvaniu páuz, to znamená, že najvyššie hodnoty trvania páuz boli spravid-la v jednotlivých jazykových verziách v jednotlivých výpovediach roz-dielne. Celkové trvanie páuz v ms je v dabovaných mutáciách v porovnaní s verziou originálu podstatne nižšie. Naše výsledky naznači-li, že fonetická synchronizácia sa nemusí nevyhnutne realizovať prispô-sobovaním trvania páuz; ani jedna z dabovaných verzií nebola totožná s originálnou verziou. Získané výsledky štatistickej analýzy, pomocou ktorej sme porovnávali priemery trvania jednotlivých typov páuz vo všet-kých výpovediach, poukázali na štatisticky významný rozdiel (na hladine významnosti 0,01) medzi anglickou a nemeckou verziou a anglickou a slovenskou verziou v priemernej dĺžke trvania extrémne krátkej pauzy. Medzi slovenskou a nemeckou verziou sme signifikantný rozdiel neza-znamenali.

Syntaktickú analýzu úvodných 50 výpovedí sme realizovali na zá-klade troch dichotomických dvojíc: jednoduché vety vs. súvetia, jedno-členné vs. dvojčlenné vety a holé vs. rozvité vety. V analyzovanom kor-puse sme zaznamenali najnižší výskyt súvetí, najvyšší dvojčlenných viet. Výskyt jednotlivých typov viet v našich troch jazykových mutáciách je vcelku vyrovnaný. Najvýraznejší rozdiel sa ukazuje vo výskyte jednodu-

ZÁVER

101

chých viet medzi nemeckou a slovenskou mutáciou a anglickou a sloven-skou mutáciou. Takmer identické hodnoty sme zaznamenali vo výskyte jednočlenných viet v nemeckej a v slovenskej mutácii. Rozdiely v rámci klasifikovaných dichotomických dvojíc sú medzi jednotlivými mutáciami relatívne vyrovnané. Táto analýza ukázala nízky podiel súvetí a relatívne vysoké zastúpenie holých a jednočlenných viet. Pre získanie valídnejších výsledkov sme následne syntaktickej analýze podrobili celú epizódu ori-ginálnej verzie. Na základe ucelenosti významu i gramatickej štruktúry sme identifikovali 509 (resp. 651) viet ako syntaktických konštruktov. Ich syntaktická analýza potvrdila naznačené tendencie, a to prevahu jednodu-chých viet nad súvetiami, vyšší výskyt jednočlenných viet a veľmi výraz-ný podiel holých viet v porovnaní s rozvitými. Výsledky za celú epizódu dokonca ukázali vyššie zastúpenie holých ako rozvitých viet.

Porovnanie fonetického a syntaktického aspektu sme realizovali jux-tapozíciou originálnej verzie a dabovaných verzií úvodných 50 výpovedí. Najvýraznejšie rozdiely sme zaznamenali vo výskyte krátkej pauzy vo všetkých typoch viet v nemeckej jazykovej verzii. Relatívne vyrovnaný je výskyt veľmi krátkej pauzy v jednotlivých typoch viet vo všetkých jazy-kových verziách. Najvyrovnanejšie výsledky sa ukázali vo výskyte ex-trémne krátkej pauzy v jednotlivých typoch viet vo všetkých jazykových verziách. V našom korpuse sa najväčší rozdiel prejavil vo výskyte všet-kých troch typov páuz vo všetkých typoch viet medzi anglickou a nemeckou vs. slovenskou jazykovou verziou. Domnievame sa, že dô-vodom je iná genealogická príslušnosť skúmaných jazykov a rozdielne prekladateľské postupy. Konkrétne zastúpenie všetkých typov páuz vo všetkých typoch viet v troch jazykových verziách uvádza tab. 27.


102

Tab 27 Percentuálne zastúpenie typov páuz v jednotlivých typoch viet v troch mutáciách

EK VK K

AJ 76,74 % 90,00 % 75,00 % NJ 84,91 % 87,50 % 100,00 % JV SJ 71,43 % 100,00 % 25,00 %

AJ 23,25 % 10,00 % 25,00 % NJ 15,09 % 12,50 % 0,00 % S SJ 28,57 % 0,00 % 75,00 %

AJ 24,07 % 36,36 % 23,52 % NJ 21,31 % 33,33 % 40,00 % JČV SJ 25,81 % 66,67 % 0,00 %

AJ 75,93 % 63,63 % 76,47 % NJ 78,69 % 66,67 % 60,00 % DČV SJ 74,19 % 33,33 % 100,00 %

AJ 43,40 % 45,45 % 52,94 % NJ 36,07 % 44,44 % 40,00 % HV SJ 41,94 % 66,67 % 28,57 %

AJ 56,60 % 54,55 % 47,06 % NJ 63,93 % 55,56 % 60,00 % RV SJ 58,06 % 33,33 % 71,43 % V pragmatickej rovine sme zvolenú epizódu analyzovali z hľadiska

štyroch hlavných zásad Griceovho kooperačného princípu. Vo výraznej väčšine prípadov (90,2 %) boli uvedené zásady dodržané. Zásada kvanti-ty nebola dodržaná dvakrát, zásada kvality dvakrát, zásada vzťahu štyrik-rát a zásada spôsobu raz. Pragmatické hľadisko súvisí so samotnou prí-pravou textu pre potreby dabingu. Pri preklade filmového dialógu je pr-vou fázou analýza textu originálu a jeho preklad do cieľového jazyka, druhou jeho adaptácia. Pri porovnaní anglického originálu a nemeckého

ZÁVER

103

a slovenského dabingu nachádzame príklady porušenia zásady kvantity (1 situácia) a vzťahu (3 situácie). Pri porovnaní dabovaných verzií s originálom sme zaznamenali tiež 6 rozhovorov, v ktorých niektoré rep-liky absentujú. Ich vynechanie nenarúša pochopenie dabovaných verzií, t. j. nedochádza k porušeniu zásad kooperačného princípu. Ich absenciou sú však diváci dabovaných verzií ochudobnení o istý typ informácie (v zá-vislosti od konkrétnej situácie; viac v kap. 5.3). Vzhľadom na to, že sme zaznamenali identickú situáciu v oboch dabovaných verziách, predpokla-dáme, že k vynechaniu replík mohlo dôjsť pri výrobe verzií pre distribúciu.

Filmový dialóg má významnú funkciu – rozvíja dej a slúži na cha-rakterizáciu postáv a v súlade s touto funkciou autor/scenárista vyberá prostriedky hovoreného prejavu (napr. výrazy z dialektu, slangu, a pod.). Hovorený prejav je typický spontánnosťou, krátkym časom na jeho plá-novanie, čo vedie k opakovaniu, prerušovaniu, syntaktickej neúplnosti, lexikálnej vágnosti, atď. Vďaka spomínaným vlastnostiam sa filmové postavy stávajú reálnymi a jedinečnými. Treba však brať do úvahy tú skutočnosť, že dialógy v dramatických textoch nie sú doslovnými trans-kriptmi spontánnych hovorených prejavov (Quian, 2006, s. 165 – 170). Aj tie najrealistickejšie filmové dialógy sa podstatne líšia od skutočného hovoreného neformálneho prejavu. Dôvod je jednoduchý, absolútna au-tentickosť by bola na škodu, iritovala by čitateľa/diváka, dramatický a filmový dialóg musí byť kompaktnejší. Analyzovaný mediálny dialóg sa zdá pre výskumné účely vhodnou analógiou reálnej interakcie face-to-face. Napriek tomu, že konverzácia je prioritne riadená scenáristom, pro-ducentom a samotným hercom, finálny produkt pôsobí dojmom spontán-neho hovoreného prejavu so značnou variabilitou tém súkromného až intímneho charakteru. Všetky postavy participujú na dialógu rovnocenne, žiadna z nich nie je dominantná. Konverzácia má veľký podiel ústnosti, konverzačnosti a situačnosti, preto sa právom označuje pojmom situačná komédia (sitkom). Náš výskum (analýza vnútrovetnej pauzy, skladby viet a dodržiavania kooperačného princípu) potvrdil, že znaky typické pre sitkom, výstižnosť a stručnosť, sa prejavili aj individuálne v rámci každej skúmanej roviny, aj vo vzájomnej kooperácii týchto troch aspektov.

104

RESUMÉ

The present monograph provides an interdisciplinary approach to the research on spoken language. The aim of the study is to analyze the features of oral language in semantically identical utterances in colloquial style in three language versions (English, German and Slovak). The corpus of the study is based on an episode from the sitcom Friends (“The One Where No one Proposes“, part 1, season 9, 2002/03). The present study investigates the manner of cooperation between phonetic, syntactic and pragmatic levels and the contribution of this interaction to the precision and conciseness as typical features of sitcom. The research plan consists of: 1) observation, measurents and description of silent pauses and

statistics on the obtained data; 2) sentence classification; 3) language data analysis in terms of Grice’s cooperative principle; 4) comparison and determining the correlations of partial findings.

The given discourse was also described with regard to stylistics with the aim to understand basic characteristics of the studied discourse. The analyses support the claimed features of the discourse in

question, precision and conciseness. The phonetic analysis revealed the highest frequency of extremely short pauses in all of the three versions; the length of the utterance does not automatically correspond with total pause time; the overall pause time in the original version exceeds that in the dubbed versions. The syntactic analysis showed high frequency of simple 2-member sentences and very low frequency of compound/ complex sentences; the occurrence of sentence types in the three language version is relatively homogenous; in the studied corpus, high frequency of unextended and 1-member sentences was observed. The interrelation of explored phonetic and syntactic aspects unveiled the opposition of English and German versions versus a Slovak version. Our understanding is this may be caused by different genealogical background

RESUMÉ

105

of the studied languages and various translation techniques. With reference to Grice’s Cooperative Principle, in the prevalence, the maxims were observed; the maxim of quantity was violated twice, that of quality twice, that of relation four times, and that of manner once.

The present research (the analysis of intrasentential pause, that of sentence type, and the application of Grice’s co-operative principle) justifies the claim of ‘sitcom’ discourse being precise and concise on phonetic, syntactic and pragmatic levels with regard to the studied features. For the research purposes the sitcom discourse was chosen as an analogy of real-life face-to-face interaction. Even though the conversation is primarily controled by a script writer, a producer and an actor, the final outcome gives the impression of spontaneous speech with considerable variability of topics. All the characters have equal share in the make-up of dialogues (none of them domineers). The conversation is to great extent oral, conversational and situational, which is why it is justly referred to as situational comedy (sitcom).

106

ZUSAMMENFASSUNG

Die vorliegende Monographie bietet einen interdisziplinären Zugang zur Forschung über gesprochene Sprache. Das Ziel der Monographie ist eine Analyse der Möglichkeiten gesprochener Sprache in semantisch identis-chen Äußerungen unter umgangssprachlichen Bedingungen in drei ver-schiedenen Sprachen (Englisch, Deutsch und Slowakisch).

Untersuchungsgegenstand ist eine Episode der Sitcom Friends („The One Where No one Proposes“, Teil 1 Staffel 9, 2002/2003). Die vorlie-gende Monographie untersucht die Art des Zusammenspiels zwischen phonetischen, syntaktischen und pragmatischen Elementen und den Beit-rag dieser Interaktion zur Präzision und Schlüssigkeit typischer Sitcom-Funktionen. Das Forschungsdesign sieht folgende Elemente vor: 1) Beobachtung, Messung und Beschreibung von Sprechpausen und

Erstellung von Statistiken über das ermittelte Material, 2) Klassifikation der Sätze, 3) Analyse der Sprachdaten auf Basis der kooperativen Prinzipien von

Grice, 4) Vergleich und Ermittlung der Korrelationen zwischen einzelnen

Beobachtungen. Die Gespräche wurden auch mit Rücksicht auf Stilelemente bes-

chrieben, die dem Ziel dienen, den elementaren Charakter der Gespräche zu verstehen. Die Analyse geht zudem davon aus, dass in den Gesprächen prinzipiell die Ziele Präzision und Schlüssigkeit verfolgt werden.

Die phonetische Analyse offenbarte die höchste Frequenz von ex-trem kurzen Pausen in allen drei Sprachversionen. Die Länge der Äuße-rung korrespondiert nicht automatisch mit der gesamten Länge der Sprechpausen. Die gesamte Länge der Sprechpausen im Originaltext übertrifft jene in den synchronisierten Versionen.

Die syntaktische Analyse zeigte eine hohe Frequenz von simplen, aus zwei Wörtern bestehenden Sätzen und eine sehr niedrige Frequenz von elaborierten, komplexen Satzkonstruktionen. Das Auftreten der Sat-zarten in den drei Sprachversionen ist vergleichsweise homogen; Im Un-

ZUSAMMENFASSUNG

107

tersuchungsgegenstand wurde eine hohe Frequenz von Sätzen ohne Er-weiterung und einteiligen Sätzen beobachtet. Die Verbindung von phone-tischen und syntaktischen Aspekten zeigte einen Gegensatz zwischen der deutschen und englischen Version und der slowakischen. Unsere Vermu-tung ist, das könnte durch den unterschiedlichen genealogischen Hinter-grund der untersuchten Sprachen und divergierende Übersetzungstechni-ken verursacht sein.

Mit Bezug auf Grice´ kooperative Prinzipien wurde die Verteilung der Extreme beobachtet, die maximale Quantität wurde zwei Mal über-schritten, die maximale Qualität ebenfalls zwei Mal, jenes der Beziehun-gsebene vier Mal und jenes des Verhaltens ein Mal.

Die vorliegende Untersuchung (die Analyse von Pausen innerhalb von Sätzen, des Satztyps und der Anwendung von Grice´s kooperativen Prinzipien) rechtfertigt im Hinblick auf die untersuchten Eigenschaften die Behauptung, dass Sitcom-Dialoge auf phonetischer, syntaktischer und pragmatischer Ebene präzise und konzise sind. Sitcom-Dialoge wurden deshalb als Untersuchungsgegenstand ausgewählt, weil sie eine Analogie zu tatsächlicher zwischenmenschlicher Interaktion darstellen. Obwohl die Gespräche hier auf dem Skript eines Drehbuchautors und dem Agieren des Regisseurs und der Schauspieler basieren, soll das Ergebnis ja let-ztlich den Eindruck von spontanem Sprechen mit einer beachtlichen Ban-dbreite an Themen vermitteln. Alle Charaktere werden in der Verteilung der Dialoge ähnlich behandelt (es gibt keine dominierende Figur), die Gespräche erfolgen überwiegend mündlich, dialogisch und situationsbe-zogen, weshalb dieses Sendungsformat ja auch als „situational comedy“ (sitcom) bezeichnet wird.

108

BIBLIOGRAFIA

ADAMCOVÁ, L. 2009. Die Rolle der interkulturellen Kommunikation und der mündlichen Kompetenz im Deutschen. In: Fórum cudzích jazykov : časopis pre jazykovú komunikáciu a výučbu jazykov. Sládkovičovo : Ústav jazykov a odbornej komunikácie, Vysoká škola Višegrádu v Sládkovičove, 2009, roč. 1, č. 1, s. 7 – 16.

BASSNETT, S. 2004. Translation studies. Shanghai : Shanghai Foreign Langu-age Education Press, 2004.

BILÁ, M. 2001. Rhythmic Patterning in Slovak Speakers’ Productions of Eng-lish. Prešov : Prešovská univerzita 2001.

BILÁ, M. – DŽAMBOVÁ, A. 2010. Intonačná štruktúra vety. Porovnávací aspekt. [online] [cit. 2011-07-28]. Dostupný na internete: <http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Bila1/index.html>

BRAUN, A. – OBA, R. 2007. Speaking Tempo in Emotional Speech – a Cross-Cultural Study Using Dubbed Speech. [online] [cit. 2011-08-03]. Dostupný na internete: <http://www.dfki.de/paraling07/programme>

CAMPIONE, E. – VÉRONIS, J. 2002. A Large-Scale Multilingual Study of Silent Pause Duration. In: Speech Prosody 2002, Aix-en-Provence, France. April 11-13, 2002. http:/www.isca-speech.org./archiveBraun, A. – Oba, R. (2007): Speaking Tempo in Emotional Speech – a Cross-Cultural Study Using Dubbed Speech. [online] [cit. 2011-06-25]. Dostupný na internete: <http://www.dfki.de/paraling07/programme>

CHANG, Z. 2004. Comparative Studies in Language and Culture. China : [S.N.] 2004.

CHAUME, F. 2004. Synchronization in Dubbing, A translational Approach. In: Topics in Audivisual Translation. Ed. Pilar Orero. Amsterdam : John Benjamins Publishing, 2004. s. 35 – 52.

CRYSTAL, D. 2001. Language and the Internet, Cambridge : Cambridge Uni-versity Press, 2001.

ČERMÁK, F. 1999. Research methods in linguistics. Praha : Karolinum, 1999. ČERNÝ, J. 1996. Dějiny lingvistiky, Olomouc : Votobia, 1996. DOLNÍK, J. 1999. Základy lingvistiky, Bratislava 1999. DŽAMBOVÁ, A. 2006. Intonémy v štruktúre nemeckej a slovenskej vety. Dizer-

tačná práca FF PU Prešov, 2006.

BIBLIOGRAFIA

109

FERENČÍK, M. 2003. Stylistics. In: Rudiments of English Linguistics II, Štekau-er, Kavka (ed.), Prešov : Filozofická fakulta, 2003. S. 237 – 290.

Filosofický slovník. 1998. kol. autorov, Nakladatelství Olomouc. 1998. GOLDMAN-EISLER, F. 1972. Pauses, clauses, sentences. In: Language and

Speech, 15. 1972. s.103 –113. GRIFFITH, R. 1991. Pausological research in an L2 context: A Rationale, and

Review of Selected Studies. In: Applied Linguistics. 1991, roč. 12, č. 4, s. 345 – 364.

HALLIDAY, M.A.K. 1978. Language as Social Semiotic, M.A.K. Halliday. 1978.

HERBST, T. 1997. Dubbing and the Dubbed Text. In: Text Typology and Trans-lation. Amsterdam: John Benjamins Publishing, 2004. S. 291 – 308.

HREHOVČÍK, T. 2006. Prekladateľské minimum. Iris, 2006. KAČMÁROVÁ, A. 2002. Some Remarks on the Evolution of Pragmatics.

In: Studia Philologica, Annus IX, Prešov : FHPV PU, 2002. S. 31 – 36. KAČMÁROVÁ, A. 2002. On Binary Nature of Linguistics Studies. In Studia

Philologica Annus X, Prešov : FHPV PU, 2002. S. 143 – 146. KIMLIČKA, Š. 2002. Ako citovať a vytvárať zoznamy bibliografických odkazov

podľa noriem ISO 690 pre „klasické aj elektronické zdroje. Bratislava : Stimul, 2002.

KRÁĽOVÁ, Z. 2007. Individual dynamics of phonic interference. In: TRANSCOM 2007 : 7-th European conference of young research and sci-ence workers. Žilina : University of Žilina, 2007. S. 53 – 55.

KRUPA, V. 1991. Jazyk – neznámy nástroj. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1991.

LEECH, G. 1983. Principles of Pragmatics, Longman Group Limited, 1983. LI-CHIUNG, Y. 2004. Duration and Pauses as Cues to Discourse Boundaries in

Speech Prosody. Nara, Japan 2004. ISCA Archive. [online] [cit. 2011-08-07]. Dostupný na internete: <http://www.isca-speech.org/archive>

MAJHEROVÁ, M. 2000. Využitie Excelu pri niektorých neparametrických štatistických testoch. In: Informatika a algoritmy 2000: Zborník z medziná-rodnej konferencie konanej 7. – 8. septembra 2000 v Prešove. Prešov : Fa-kulta výrobných technológií Technickej Univerzity v Košiciach so sídlom v Prešove, 2000. S. 235 – 238.

MAJHEROVÁ, M. – NITRAI, D. 2002. Využitie metodiky analýzy rozptylu pre posúdenie úrovne výbušnej sily dolných končatín. In: Prírodné vedy – ma-tematika – fyzika – technická výchova: Zborník Acta Facultatis Studiorum Humanitatis et Naturae Universitatis Prešoviensis. Prešov : FHPV PU, 2002. S. 71 – 74.


110

MAKARIAN, G. 2005. Dabing: Teória, realizácia, zvukové majstrovstvo. Brati-slava : Ústav hudobnej vedy SAV, 2005.

MISTRÍK, J. 1997. Štylistika, Bratislava : SPN, 1997. MOLÁKOVÁ, K. 2007. Soap opera a sitcom v kontexte masmediálnej komuni-

kácie. [online] [cit. 2011-07-25]. Dostupný na internete: <http://ftf.vsmu.sk/files/Molakova_SoapOperaUryvok%20.pdf>

NEWMARK, P. 2001. A textbook of translation. Shanghai : Shanghai Foreign Language Education Press, 2001.

NIDA, E. A. 2001. Language, culture and translating. Shanghai : Shanghai Foreign Language Education Press, 2001.

NIŽNÍKOVÁ, J. 1994. Praktická príručka slovenskej skladby. Prešov : Slova-contact, 1994.

ORAVCOVÁ, M. 1992. Filozofia prirodzeného jazyka, Bratislava : ARCHA, 1992.

ORAVEC, J. – BAJZÍKOVÁ, E. 1986. Súčasný spisovný slovenský jazyk: Syn-tax, Bratislava : SPN, 1986.

PAQUIN, R. 1998. Translator, Adapter, Screenwriter Translating for the Audio-visual. In: Translation Journal, roč. 2, č. 3., 1998 [online] [cit. 2010-02-25] Dostupný na internete: <http://accurapid.com/journal/05dubb.htm>

PUCHALOVÁ, I. 2005. Literatúra, jej dramatizácia a mediálny svet. In Inova-tivní tendence v kurikulu studijího odboru „Učitelství německého jazyka pro ZŠ“. Brno 2005. S. 35 – 41.

QIAN QIAN, Y. 2006. Stylistics: A coursebook for Chinese EFL students. Bei-jing : Foreign Language Teaching and Research Press, 2006.

RAFAJLOVIČOVÁ, R. 2003. A Survey of the English Syntax, Prešov : FHPV PU, 2003.

Recenzia sitcomu PRIATELIA [online] [cit. 2011-07-25]. Dostupný na internete: <http://citanie.madness.sk/view-84.php#ixzz1TFlqcPgT>

RUSŇÁK, V. 2008. Neurotechnológie v edukácii: fenomén archetypu zvuku ako facilitátor učenia. Prešov : Prešovská univerzita, Pedagogická fakulta, 2008.

SABOL, J. 2006. Pauza a dôraz. In: Sabol, J – Bónová, I. – Sokolová, M. Kultú-ra hovoreného prejavu. Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešo-viensis. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta, 2006. S. 171 – 172.

SABOL, J. – BÓNOVÁ, I. – SOKOLOVÁ, M. 2006. Kultúra hovoreného preja-vu. Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta, 2006.

BIBLIOGRAFIA

111

SABOL, J. – ZIMMERMANN, J. 1984. Komunikačná hodnota pauzy. In: Úloha reči a hudby v životním prostředí. XXIII. Akustická conference. České Bu-dějovice : ČSVTS 1984. S. 225 – 229.

SLANČOVÁ, D. 1996. Praktická štylistika. Prešov : Slovacontact, 1996. SLUNČÍK, V. 2010. Sitcom: vývoj a realizace [online] [cit. 2011-07-25]. Do-

stupný na internete: <http://www.ereading.cz/nakladatele/data/ebooks/848_preview.pdf>

STOCK, E. 1996. Deutsche Intonation. Berlin : Langenscheidt Verlag Enzyklo-pädie, 1996.

STRANGERT, E. 2007. Emphasis by Pausing. [online] [cit. 2011-06-22] Do-stupný na internete: <http://w2.nada.kth.se/grog/publications/ICPhS_0612.pdf>

TARNYIKOVÁ, J. 2000. Pragmatics, In: Rudiments of English Linguistics, Štekauer (ed.), Prešov : Slovacontact, 2000.

VIOLA, I. C. – MADUREIRA, S.: The Roles of Pause in Speech Expression. 2008. [online] [cit. 2011-06-29] Dostupný na internete: <aune.lpl.univaix.fr/~sprosig/sp2008/papers/id188.pdf>

YANG, Li-chiung 2004. Duration and Pauses as Cues to Discourse Boundaries in Speech. In: Speech Prosody. Nara, Japonsko, 2004.

ZELLNER, B. 1994 Pauses and the temporal structure of speech. In: Eric Keller (Ed.) Fundamentals of speech synthesis and speech recognition. Chichester : John Wiley, 1994. S. 41 – 62.

112

PRÍLOHY

Príloha A: Transkript v anglickom jazyku

[1] Rachel – Joey Rachel: Joey? Oh, my God. Okay. So... I guess we shouId make it

official, huh? Joey: Look, Rach, I... [2] Joey – Ross – Rachel Joey: Hey, Ross is here! Hey, look, it's my good friend Ross! Hey,

Ross. Ross: Hey, Joey. Hey, you. Rachel: Hey, you. Joey: And he brought fIowers! Thanks, Ross. I'm really more of

a candy kind of guy. Ross: You're weird today. Ross: Listen, I wanted to talk to you about something. Rachel: Yeah. actually, I kind of need to talk to you too. Ross: Joey, could you give us a minute? Joey: No. Ross: What? Joey: I'm sorry. I meant, ''No.'' [3] Monica – Dad – Chandler – Ross – Phoebe Monica: Hi. Hey, look who's here. Dad: Where's my granddaughter? I've been practicing my magic

tricks. Chandler: He pulled a quarter out of my ear. Ross: Hey, where's Mom? Dad: She went to pick up Aunt Liddy. Monica: Aunt Liddy's coming? That means we get $5 each! Dad: So when do I get to meet Emma and show her this: Chandler: Okay, wow. Ross: Emma's in the nursery. I'll take you now if you want. [4] Ross – Rachel – Joey – Phoebe – Monica Ross: But I really want to talk to you. Rachel: I know. I still need to talk to you.

PRÍLOHY

113

Joey: But before you guys do that, I need to talk to you. Joey: And Ross, I need to talk to you. Phoebe: And I need to talk to you. Monica: About what? Phoebe: To see if you know what these guys are talking about. úvodná znelka [1] Monica – Dad – Ross – Chandler Monica: Isn't she beautiful? Dad: Look at her, my first grandchild. Ross: What about Ben? Dad: Well, of course, Ben. I meant my first granddaughter. Monica: God, isn't she beautiful? Doesn't she look just like Rachel? Chandler: I know everybody keeps saying that, but all I see is Vin Diesel. Monica: What do you think our baby will look like? Chandler: Oh, God. PIease. You. But it'll have my sense of humor. [2] Phoebe – Ross Phoebe: Have you thought any more about you and Rachel? Ross: Yeah, actually I was gonna talk to her when you guys came in

the room. Phoebe: That's so exciting! Wow. You could've done that with us there. Ross: Yeah, right. Phoebe: Sure. Okay. You can touch yourself in front of us, but you can't

talk to Rachel. Ross: What? When have I ever touched myself in front of you guys? Phoebe: Oh, please. Just before, when you were asleep in the lounge.

That Armenian family was watching you instead of the TV. That reminds me that Mr. Hazmegian still has my Game Boy.

[3] Joey – Chandler Joey: Chandler, can I talk to you for a second? Chandler: Sure. Joey: Dude, I just did something terrible. Chandler: That was you? I thought it was Jack. Joey: No, no. That was Jack. Rachel thinks I asked her to marry me. Chandler: What? Why does she think that? Joey: Because it kind of looked like I did.

PRÍLOHA A: TRANSKRIPT V ANGLICKOM JAZYKU

114

Chandler: Again, what? Joey: Okay, I was down on one knee with the ring in my hand-- Chandler: As we all are at some point during the day. Joey: It wasn't my ring. It fell out of Ross' jacket... and when I knelt

down to pick it up, Rachel thought I was proposing. Chandler: Ross had a ring? And he was gonna propose? Joey: I guess. Chandler: And you did it first? This is gonna kill him. You know how

much he loves to propose. Joey: I know. I know. It's awful. Chandler: Well, what did she say? Joey: She said, ''Yes.'' Chandler: You're smiling. Joey: No, I'm not. Chandler: Yes, you are. I can tell by the way your mouth is. Does Ross

know? Joey: Oh, my God. What the hell am I gonna tell him? Chandler: Maybe you don't have to tell him anything. Joey: I like that. Yeah. Chandler: If you clear things up with Rachel, Ross never needs to find

out. But you have to do it now before he hears about it and kicks your ass.

Joey: All right, let's not get carried away. [4] Monica – Chandler Monica: I want a baby. Chandler: Honey, we've been over this. I need to be facing the other way. Monica: If we have sex again, it'll double our chances of getting pre-

gnant. I think that closet's still available. Chandler: I am so tired. Yeah, okay, but no foreplay. Monica: Deal! [5] Ross – Dad Ross: Dad, seriously! You know, you really should see someone

about that. Dad: Noted. Ross: I wanna go talk to Rachel for a minute. Are you gonna be okay

alone for a bit? Dad: Are you kidding me? I could stay and look at her forever.

PRÍLOHY

115

Ross: Actually... [6] Phoebe – Rachel Phoebe: Hey. Rachel: Hi. Phoebe: Are you all right? Rachel: I think I just got engaged. Phoebe: Oh, my God! He did it? Rachel: What? Did you know he was gonna ask me? Phoebe: Are you kidding? I'm, like, the one who talked him into it.

I like to think of myself as the puppet master of the group. Rachel: And you really think this is a good idea? Phoebe: I just talked him into it. Don't tell me I have to do you too? The

puppet master gets tired, people. Rachel: Okay. I don't know. It just doesn't feel right. Phoebe: Why? You two are so meant to be together. Everybody thinks

so. Rachel: Really? Even Ross? Phoebe: Especially Ross. [7] Joey – Ross – Phoebe – Rachel Joey: Hey, Pheebs. You know what? I'll come back later. Ross: Wow. Kind of a full house here. I guess I'll just-- I'll come

back. Phoebe: There he goes. Your fiancé. Rachel: I guess so. Phoebe: Although he does play with himself in his sleep. Rachel: I can't say I'm surprised. [8] Ross – Dad – Joey Ross: Dad, what are you doing? Dad: There are people in there having sex. Joey: It can't be me. I'm standing right here. Dad: Wanna peek? Ross: No! Dad: Come on. Ross: You know what? I don't like you without Mom. Come on. Joey: We're not peeking? Dad: Well, I'm peeking. Oh, my God!


116

Chandler: Hello, sir. You know Monica. [9] Joey – Rachel – Nurse Joey: Hey, is it okay to come in? Rachel: Of course. Joey, this ring, I--It's beautiful. I love it. Joey: Yeah. Look, Rach, there's something I gotta tell you. Nurse: Hey. Rachel: Hi. Nurse: Are you ready to try nursing again? Rachel: Yeah. Hi, Emma. Why do you think she won't take my breast? Nurse: It's all right. It takes some babies a while to get it. But don't

worry, it'll happen. Rachel: Okay. Okay, sweetie, you can do it. Just open up and put it in

your mouth. Joey: Dear Lord. Rachel: I'm sorry, honey, what were you saying? Joey: Yeah, look, I think that-- Rachel: Because, look! She's pulling away again. Do you think my

nipples are too big for her mouth? She looks scared. Doesn't she look scared?

Joey: You know, I don't really know her. Nurse: Why don't we try massaging the breast to stimulate the flow? Rachel: Okay. Joey: Are you kidding me? Rachel: This is so frustrating. Why doesn't she want my breast? Joey: I don't know! Maybe she's crazy! [10] Phoebe – Ross Phoebe: Hey, wait up. Ross: Hi. Phoebe: Congratulations. I didn't want to say anything in front of Joey

cause I didn't know if he knew yet. Ross: What? That we had a baby? Now let's give him a little credit.

Although he did eat a piece of plastic fruit earlier. Phoebe: No, no, that you and Rachel are engaged. Ross: What? Phoebe: Oh, it's a secret? Goody. Yes! We haven't done the secret thing

in a long time. Ross: No, Rachel and I are not engaged.

PRÍLOHY

117

Phoebe: I think you are. Ross: What are you talking about? Who told you that? Phoebe: Rachel, your betrothed. Ross: We're not engaged. Phoebe: Oh, that's right. It's a secret. Right, you are not engaged. I mi-

sunderstood her. Ross: Phoebe, there is no secret, okay? I didn't propose. Phoebe: Are you lying? Is this like that time you tried to convince us

you were a doctor? Ross: I am a doctor! Phoebe: You know what? I'm just gonna go and talk to Rachel myself. Ross: All right. Well, me too. [11] Phoebe – Ross Phoebe: Well, should we wake her up? Ross: No. No. Come on, let her sleep. She's so exhausted. Phoebe: And so engaged. Ross: Oh, my God. She thinks we're engaged! Why? Why, why why

would she think we're engaged? Phoebe: Perhaps because you gave her an engagement ring? You know,

Ross, doctors are supposed to be smart. Ross: I didn't give her that ring. Phoebe: You didn't? Ross: No! Phoebe: So whose ring is it? Ross: It's mine. Phoebe: Is it an engagement ring? Ross: Yes. Phoebe: But you didn't give it to her? Ross: No. Phoebe: But you were going to propose? Ross: No! Phoebe: I might be losing interest in this. Ross: Look. Look, my mom gave me that ring... because she wanted

me to propose to Rachel. But all I wanted to do was see... if she maybe, kind of wanted to start things up again.

Phoebe: What beautiful lukewarm sentiment. Ross: I didn't want to rush into anything. It seemed like she didn't

want to either. But I don't understand how any of this happe-


118

ned. What, did she find the ring in my jacket, assume I was gonna propose... throw it on and just start telling people?

Phoebe: No, no. She said you actually proposed to her. Ross: Well, I didn't! I didn't propose! Unless... Did I? I haven't slept

in 40 hours and... It does sound like something I would do. [12] Chandler – Monica – Dad Chandler: Look, we can't stay in here forever. Monica: It's just, I still can't believe that my dad saw us having sex. He

didn't make it to one of my piano recitals, but this he sees! Chandler: This is okay. We're all aduIts here. There's nothing to be asha-

med of. Now, let's put our underwear in our pockets and walk out the door.

Monica: Hi, Dad. I can still call you that, right? Dad: Of course. I'll always be your dad. Chandler: I just want you to know that what you witnessed in there, that

wasn't for fun. Monica: It wasn't fun? Chandler: Why, why, why wouId you...? Look, I just don't want you to

think... that we're animals who do it whenever we want. Dad: Well, I don't think that. Before today, I never thought of you

two having sex at all. It was a simpler time. Monica: The truth is, Dad, we're trying. Chandler: To kill you. Monica: Why, why, why would you...? Chandler: We're trying to have a baby. Dad: What? Monica: Yeah, we're trying to get pregnant. Dad: Oh, my God, this is so exciting. Well, get back in there! I'll

guard the door! Monica: That's okay, Dad, we can wait until later. Dad: Whoa! I don't think so. Aren't you ovulating? Monica: Daddy! Dad: You gotta get at it, princess. When your mother and I were

trying to conceive you... whenever she was ovulating, bam, we did it! That's how I got my bad hip.

Chandler: That's funny. This conversation's how I got the bullet hole in my head.

Dad: This one time I had my knee on the sink, and your mother was--

PRÍLOHY

119

Chandler: Seriously, sir, my brains, all over the wall. Monica: I don't think we need to hear the specific positions you and

Mom had. Dad: You're right. This is about your positions. Now, what I saw in

the closet is not the optimum position... for conceiving a child. Although it might feel good.

Monica: I don't feel good right now. Dad: But pleasure is important, and it helps if the woman has an

orgasm. You up to the task, sailor? Chandler: Oh, my God... [13] Monica – Rachel Monica: Hey. Rachel: Hey. Oh, I need to tell you something. Monica: Well, now's a good time. I'm on my way to have my ears cut

off. Rachel: Joey asked me to marry him. Monica: What? Rachel: Joey proposed to me. Monica: Is he crazy? You just had Ross' baby! Rachel: Well, I said yes. Monica: What, are you crazy? You just had Ross' baby! Rachel: I'm sensing you won't throw the shower? Monica: It's so inappropriate. No, it is worse than that. It is wrong. And

it is bigger than mine! Rachel: I know. <i>Days of our Lives,</i> thank you very much. Monica: You can't marry him. Rachel: Why not? Come on, I don't want to do this aIone, and he's such

a sweet guy. And he loves me so much. Monica: Well, do you love him? Rachel: Sure. Monica: Sure? Rachel: Yeah, I mean, whatever. Monica: If you're worried about breaking his heart again, I think it's still

broken from the last time. So really, you're just taking the alre-ady broken pieces... and breaking them into smaller, more ma-nageable pieces. Okay, forget that. Honey, the question is... do you really want to marry Joey?

Rachel: No. No, I don't. Could you be a dear and go tell him?


120

[14] Chandler – Joey Chandler: You still haven't told Rachel you weren't proposing? Joey: No. She had the ring on... she seemed so excited, and then she

took her breast out. Chandler: Joey, you have to tell her what's going on. And what did it look

like? Joey: I didn't look at it. The stupid baby's head was blocking most of it. Chandler: Go and tell Rachel right now, before Ross finds out. Joey: Look, it's not that easy. She said she wanted to marry me.

I don't want to hurt her. Chandler: Okay, look, just do it gently. Joey: You're right. You're right. I'll go tell her now before Ross finds

out, and I'll be gentIe. I can do that. I am a gentIe person. By the way, two people screwing in there if you want to check that out.

[15] Ross – Rachel Ross: Hey. Rachel: Hey. Ross: Listen, I heard about the engagement. Rachel: Surprised? Ross: And confused. Rach, sweetie... I didn't propose to you. Rachel: I know. Ross: I don't think you do. Rachel: You didn't propose to me. Joey did. Ross: Poor baby, you're so tired. Rach, I didn't propose to you. Joey

didn't propose to you. And ChandIer didn't propose to you. Rachel: You didn't propose to me. ChandIer didn't propose to me. But

Joey did. Ross: Joey proposed to you? [16] Ross – Joey – Rachel Joey: I can come back. Ross: Wait. Wait. Wait. Joey, did you propose to her? Joey: No. Rachel: Yes, you did. Joey: Actually, technically, I didn't. Rachel: Well, then, why did you give me a ring? Ross: Wait. You gave her the ring?

PRÍLOHY

121

Joey: No, and I did not ask her to marry me. Rachel: Yes, you did. Joey: No, I didn't. Rachel: Yes, you did. Joey: No, I didn't. Rachel: Yes, you did, and don't you say you didn't! He was right there.

He got down on one knee and he proposed. Ross: You were down on one knee? Joey: Yeah, that looks bad. But I didn't propose. Ross: Then what did happen? Rachel: Yeah, what did happen? Joey: Okay, the ring fell on the floor, and I went down to pick it up...

and you thought I was proposing. Rachel: Yeah, but you said, ''Will you marry me?'' Joey: No, I didn't. Rachel: Yes, you did. Joey: No, I didn't. Rachel: Yes, you did. Oh, my God, you didn't. Why didn't you tell me

that before? Joey: Well, I tried... but people kept coming in, and then you took

your breast out. Ross: You saw her breast? Joey: I'll tell you about it later. Be cool. Ross: Then what the hell were you doing with an engagement ring? Joey: It wasn't my ring! It's Ross' ring. That's why I felt so bad, Rach,

because he was gonna propose. Ross: What?! Rachel: You were gonna propose to me? Ross: No. Joey: Well, this is awkward. Ross: But I was going to see if, you know, maybe you wanted to start

dating again. But that, I mean, that was all, Rach. Joey: Dude, step up. I proposed. Ross: No, you didn't. Joey: That's right. There's a lot going on here, and I think I ate some

bad fruit earlier. Rachel: All right, so let me just get this cIear. You didn't propose. You

weren't gonna propose. So this morning, I didn't have a boyf-riend... and somehow I got dumped twice today.


122

[17] Ross – Joey – Rachel – Nurse Nurse: Hey, she just woke up. She's hungry. Why don't we give this

another try? Joey: Here we go again. Ross: I can't believe you told her I was gonna propose. Joey: I can't believe you're not gonna propose. Ross: Hey, I am not gonna rush into anything. Joey: Yeah, dude, I totally understand. Usually after I have a baby

with a woman, I like to slow things down! Rachel: Oh, my God! Ross: What? Rachel: She's doing it! She's breast-feeding! Joey: It's beautifuI. Nurse: I'll come back for her later. Ross: Thank you. Rachel: Wow, this feels weird. Ross: What, good weird? Rachel: Wonderful weird. Joey: You know what, you guys? I'm gonna go too. And I'm sorry

about everything. Rachel: Honey, don't worry, it was my mistake. Ross: No, Rach, I should've told you sooner. It's just that... Man, that

kid is going to town! [18] Ross – Rachel Rachel: She's perfect. Ross: We're so lucky. Rachel: We really are. Ross: Look, I know it's not a proposal, and I don't know where you

are... but with everything that's been going on and with Emma, I'm... I've been feeling...

Rachel: Yeah, I know. I've been feeling... Ross: Yeah? Rachel: Yeah. Ross: Okay, well, that-- Wow, okay, well-- Then maybe at least we

can talk about us again? Rachel: Yeah. Maybe. Ross: Well, good. Okay. I kind of think, you know, if we, if-- You're

wearing the ring.

PRÍLOHY

123

Rachel: What's that? Ross: And you told Phoebe you were engaged. Rachel: I'm sorry, what? Ross: When you thought Joey proposed...did you say yes? záverečné titulky [1] Dad – Monica Dad: Kids, I spoke to a doctor and picked up these pamphlets on

how to get pregnant. Monica: Hey, Dad. Chandler Hi. Dad: Sorry to bother you again, but could you pass my pamphlets

back? (to sb else) Thank you.

PRÍLOHA B: TRANSKRIPT V NEMECKOM JAZYKU

124

Príloha B: Transkript v nemeckom jazyku

Úvodných 50 výpovedí

[1] Rachel: Joey?

Oh mein Gott. Ok. Tja, dann. Sollten wir es jetzt offiziell machen. Findest du nicht auch?

Joey: Aber zu menschlich.

[2] Joey: Hey, was ist da? Hey.

Das ist mein guter Freund Ross. Hey Ross.

Ross: Hey Joey Hey Rach.

Rachel: Hey Ross. Joey: Du hast ja sogar Blumen mitgebracht? Hey danke Ross. Aber

ich bin mehr für Süßigkeiten, Liebling. Ross: Du bist eigenartig.

Rach, ich, ich möchte etwas mit dir besprechen. Rachel: Ja, ich wollte auch noch mit dir reden, es ist sehr wichtig. Ross: Würdest du uns alleine lassen, bitte? Joey: Nein. Ross: Was? Joey: Tut mir leid, ich meinte nein. [3] Dad: Hallo.

Wo ist meine Enkeltochter? Ich habe alle meine Zaubertext geübt.

Chandler: Ja, er hat eine Münze aus dem Ohr gezogen. Ross: Hey dad, wo ist dein‘ Mom? Dad: Tante Liddy muss abgeholt werden. Monica: Tante Liddy kommt? Dann bekommen wir alle fünf Dollar,

Leute.

PRÍLOHY

125

Dad: Also, wann will ich denn bitte noch Emma sehen? ... und will ihr das hier zeigen.

Chandler: Na gut, wow. Ross: Emma ist auf der Säuglingsstation. Ich kann ihn hinbringen. [4] Joey: Aber dann muss ich gleich mit dir reden. Ross: Aber ich will dir auch etwas sagen. Joey: Ok. Bevor ihr miteinander redet, will ich was sagen. Phoebe: Und Ross, dir will ich auch was sagen. Monica: Was Phoebe? Phoebe: Das ist so etwa das gleiche Thema. po úvodnej znelke [1] Monica: Sie ist wundervoll. Dad: Seht sie euch an. Mein liebes esrtes Enkelkind. Ross: Was ist mit Ben? Dad: Was soll schon sein mit Ben? Ich meinte, meine erste Enkel-

tochter. [2] Phoebe: Du. Ross: Ja. Phoebe: Hast du, hast du denn jetzt über Rachel and dich nachgedacht? Ross: Ja, ich wollte gerade mit ihr reden, aber dann seid ihr auf ein-

mal alle gekommen. Phoebe: Hey, wie afregend das alles ist. Das hättest du auch doch aber

vor uns tun können. Ross: Aber sicher. Phoebe: ut, du kannst dich in unserer Gegenwart anfassen, aber du

kannst nicht mit Rachel... Ross: Was? Hat mich jemand angefasst, wenn ihr dabei wart? Phoebe: Also, ich bitte dich. Zum Beispiel als du im Wartesaal ges-

chlafen hast Die armenische Familie hat mehr zu dir gesehen, als in den Fernseher. Du hast fast vergessen dieser Hazmegian hat noch meinen Gameboy.

PRÍLOHA B: TRANSKRIPT V NEMECKOM JAZYKU

126

[3] Joey: Chandler, kann ich kurz mit dir reden? Chandler: Klar. Joey: Du, ich habe furchtbar einen Misst gebaut. Chandler: Das warst du? Ich dachte, dass war Jack. Joey: Nein, das war wirklich Jack. Rachel denkt, ich hätte sie gebe-

ten mich zu heiraten. Chandler: Was? Wieso denkt sie das?

PRÍLOHY

127

Príloha C: Transkript v slovenskom jazyku

Úvodných 50 výpovedí

[1] Rachel: Joey? Pane Bože! Dobre. Takže... Myslím, že by sme to mali

urobiť oficiálne. Joey: Pozri sa, ja... [2] Joey: Hej, Ross je tu! Vidíš, môj dobrý priateľ Ross!

Ahoj Ross. Ross: Ahoj Joey.

Ahoj, Rachel. Rachel: Ahoj. Joey: To je dobre. Pozri, priniesol kvety! Vďaka Ross, ale ja som

skôr na sladkosti. Ross: Dnes si čudný.

Počuj, ja chcem sa s tebou o niečom porozprávať. Rachel: Áno, vlastne aj ja s tebou potrebujem hovoriť. Ross: Joey, dáš nám minútku? Joey: Nie. Ross: Čože? Joey: Prepáč, myslel som nie. [3] Otec: Ahoj. Joey: Hej, kto prišiel? Otec: Kde mám svoju vnučku? Natrénoval som si pár kúziel. Chandler: Vytiahol mi z ucha štvrť dolára. Ross: No, ale kde je mama? Otec: Tá šla vyzdvihnúť tetu Liddy. Monica: Teta Liddy príde? Dostaneme každý päť dolárov! Otec: A kedy už konečne uvidím Emu a ukážem jej toto, aha: Chandler: Dobre, wow. Ross: Oci, Ema je medzi deťmi. Vezmem ťa tam, ak chceš.

PRÍLOHA C: TRANSKRIPT V SLOVENSKOM JAZYKU

128

[4] Ross: Ale s tebou chcem hovoriť. Racherl: Ja viem, aj ja chcem s tebou. Joey: Tak dobre, ale než to urobíte, chcem s vami hovoriť ja. A Ross,

predovšetkým s tebou. Phoebe: A ja chcem rozprávať s tebou. po úvodnej znelke [1] Monica: Ale o čom? Phoebe: Chcem zistiť, o čom títo tu hovoria. Monica: Nie je nádherná? Otec: Pozrite sa, toto je moje prvé vnúča. Ross: Ale čo Ben? Otec: Ale samozrejme že Ben. Chcel som povedať, moja prvá vnučka.

Prúser. [2] Phoebe: Počúvaj, rozmýšľal si o sebe a o Rachel? Ross: Áno, vlastne som s ňou chcel o tom hovoriť, keď ste tam vrazili. Phoebe: Jaj, to je také vzrušujúce! Mohol si to robiť pred nami. Ross: Jasné. Phoebe: Jasné. Môžeš sa pred nami sám seba dotýkať, ale nesmieš sa

rozprávať s Rachel. Ross: Čože, čo si to povedala? Kedy som sa pred vami dotýkal sám

seba, no povedz? Phoebe: Ale, prosím ťa. Pred chvíľkou, keď si spal tam na chodbe. Tá

arménska rodinka sa na teba pozerala namiesto telky. A to mi pripomína, že pán Hazmegian má môj Game Boy.

[3] Joey: Ty, Chandler, môžeš na sekundu? Chandler: Iste. Joey: Práve som urobil niečo príšerné. Chandler: To si bol ty? Myslel som, že Jack. Joey: Nie, nie. To bol Jack. Aha, Rachel si myslí, že som ju požiadal

o ruku.

PRÍLOHY

129

Príloha D: Výsledky merania jednotlivých typov páuz v troch jazykových verziách

P P V Aj T P Nj T P Sj T P R 2 44 N/EK 32 N/EK 47 N/EK 4 42 N/EK R 5 56 VK 21 N/EK 28 N/EK R 19 N/EK 256 K 70 VK 4 N/EK 21 N/EK 587 N/O 2 N/EK 22 N/EK 15 N/EK 16 N/EK J 6 67 VK 992 N/O 25 N/EK 32 N/EK J 7 21 N/EK 42 N/EK 32 N/EK 24 N/EK 53 VK 52 VK 19 N/EK 43 N/EK 60 VK 5 N/EK 42 N/EK 41 N/EK 1262 D 43 N/EK 43 N/EK 83 VK 79 VK 16 N/EK 13 N/EK 18 N/EK 68 VK J 8 53 VK 97 VK 18 N/EK Ro 42 N/EK 4 N/EK 20 N/EK Ro 9 42 N/EK 199 K 55 VK R 61 VK 33 N/EK J 10 61 VK 43 N/EK 13 N/EK 102 K 53 VK 49 N/EK 34 N/EK 32 N/EK 36 N/EK 69 VK 42 N/EK 68 VK 4 N/EK 32 N/EK 65 VK 37 N/EK 32 N/EK 18 N/EK 7 N/EK 53 VK 40 N/EK

PRÍLOHA D: VÝSLEDKY MERANIA JEDNOTLIVÝCH TYPOV PÁUZ

130

20 N/EK 28 N/EK 38 N/EK 9 N/EK 21 N/EK 29 N/EK 41 N/EK Ro 11 24 N/EK 32 N/EK 20 N/EK 89 VK 44 N/EK Ro 12 22 N/EK 21 N/EK 12 N/EK 730 N/O 416 N/O 678 N/O 74 VK 32 N/EK 27 N/EK 4 N/EK 53 VK 79 VK 56 VK 43 N/EK 28 N/EK 32 N/EK 50 N/EK R 13 11 N/EK 35 N/EK 30 N/EK 105 K 43 N/EK 70 VK 95 VK 42 N/EK 30 N/EK 4 N/EK 23 N/EK 90 VK 27 N/EK 42 N/EK 53 VK 67 VK 32 N/EK 30 N/EK Ro 14 75 VK 32 N/EK 44 N/EK 17 N/EK 24 N/EK 41 N/EK 36 N/EK 64 VK 42 N/EK 48 N/EK 53 VK 12 N/EK 5 N/EK J 15 27 N/EK 32 N/EK 34 N/EK 52 VK 83 VK 17 N/EK 50 N/EK 29 N/EK L 16 94 VK 24 N/EK 26 N/EK D 17 62 VK 31 N/EK 51 VK

PRÍLOHY

131

26 N/EK 42 N/EK 49 N/EK 23 N/EK 33 N/EK 23 N/EK 74 VK 53 VK 37 N/EK 61 VK 35 N/EK 29 N/EK 32 N/EK 28 N/EK 37 N/EK 42 N/EK 14 N/EK C 18 62 VK 64 VK 43 N/EK 6 N/EK 32 N/EK 26 N/EK 54 VK 27 N/EK 39 N/EK 6 N/EK 16 N/EK 19 N/EK 35 N/EK Ro 19 23 N/EK 23 N/EK 20 N/EK 24 N/EK 33 N/EK 38 N/EK D 21 N/EK 31 N/EK 44 N/EK 33 N/EK 22 N/EK 26 N/EK 41 N/EK 72 VK 23 N/EK 21 N/EK 92 VK 299 K 44 N/EK L 20 52 VK 36 N/EK 28 N/EK 23 N/EK 23 N/EK 16 N/EK 11 N/EK 18 N/EK 38 N/EK 26 N/EK 47 N/EK 55 VK 10 N/EK 37 N/EK 71 VK 82 VK 49 N/EK 31 N/EK D 21 19 N/EK 72 VK 58 VK 91 VK 19 N/EK 24 N/EK 31 N/EK 32 N/EK 51 VK 74 VK 47 N/EK 38 N/EK


132

83 VK 32 N/EK 25 N/EK 40 N/EK 23 N/EK 98 VK 51 VK 32 N/EK 586 N/O 16 N/EK 48 N/EK 30 N/EK 37 N/EK C 22 84 VK 21 N/EK 40 N/EK 53 VK Ro 23 46 N/EK 24 N/EK 71 VK 28 N/EK 12 N/EK 25 N/EK 56 VK 23 N/EK 22 N/EK 102 K 18 N/EK 27 N/EK 32 N/EK 13 N/EK 24 N/EK 13 N/EK 21 N/EK 51 VK 17 N/EK 47 N/EK 42 N/EK 15 N/EK Ro 24 588 N/O 341 N/O 372 N/O 78 VK 51 VK 27 N/EK 51 VK 24 N/EK 28 N/EK 14 N/EK 23 N/EK 17 N/EK 36 N/EK 30 N/EK R 60 VK 48 N/EK 27 N/EK 55 VK 85 VK 52 VK 19 N/EK 25 N/EK 55 VK 32 N/EK 20 N/EK 52 VK 49 N/EK J 25 218 K 37 N/EK 25 N/EK

PRÍLOHY

133

18 N/EK 23 N/EK 35 N/EK 20 N/EK 31 N/EK 26 N/EK 38 N/EK 26 N/EK 20 N/EK 17 N/EK 53 VK 24 N/EK 78 VK 33 N/EK 41 N/EK 42 N/EK 56 VK 21 N/EK 44 N/EK 21 N/EK J 26 66 VK 36 N/EK 21 N/EK 85 VK 58 VK 51 VK 12 N/EK 19 N/EK 34 N/EK 11 N/EK 24 N/EK 8 N/EK 23 N/EK 40 N/EK P 27 44 N/EK 18 N/EK 34 N/EK 10 N/EK 47 N/EK 48 N/EK 16 N/EK 22 N/EK 13 N/EK 15 N/EK 25 N/EK 18 N/EK 14 N/EK 28 N/EK 22 N/EK P 28 50 N/EK 85 VK 25 N/EK 85 VK 31 N/EK 14 N/EK 37 N/EK 30 N/EK 24 N/EK 12 N/EK 17 N/EK 44 N/EK 11 N/EK 29 N/EK 8 N/EK 36 N/EK 22 N/EK 24 N/EK 28 N/EK


134

26 N/EK D 29 12 N/EK 32 N/EK 22 N/EK 9 N/EK 52 VK D 30 22 N/EK 63 VK 28 N/EK 17 N/EK 56 VK 28 N/EK 731 N/O 68 VK 84 VK 10 N/EK 42 N/EK 41 N/EK 51 VK 37 N/EK 33 N/EK Ro 31 16 N/EK 64 VK 24 N/EK 46 N/EK 32 N/EK 38 N/EK 34 N/EK D 32 20 N/EK 29 N/EK 34 N/EK 50 N/EK 18 N/EK 47 N/EK 524 N/O 22 N/EK 28 N/EK 36 N/EK 34 N/EK 22 N/EK 43 N/EK 61 VK 10 N/EK 43 N/EK P 34 679 N/O 28 N/EK 28 N/EK 90 VK 135 K 45 N/EK 36 N/EK 30 N/EK 26 N/EK 237 K 27 N/EK 48 N/EK 9 N/EK 42 N/EK 36 N/EK 10 N/EK 37 N/EK 18 N/EK Ro 35 31 N/EK 32 N/EK 29 N/EK 19 N/EK 21 N/EK 12 N/EK 30 N/EK 23 N/EK 19 N/EK 20 N/EK 32 N/EK 24 N/EK 75 VK 17 N/EK 23 N/EK 115 K 26 N/EK 16 N/EK 16 N/EK 64 VK 42 N/EK

PRÍLOHY

135

13 N/EK 51 N/EK 15 N/EK 32 N/EK 58 VK 5 N/EK 55 VK 16 N/EK P 36 163 K 42 N/EK 46 N/EK 89 VK 22 N/EK 44 N/EK 23 N/EK 27 N/EK 18 N/EK P 37 50 N/EK 27 N/EK 7 N/EK 25 N/EK 57 VK 13 N/EK 91 VK 36 N/EK 26 N/EK 22 N/EK 32 N/EK 18 N/EK 563 N/O 28 N/EK 88 VK 42 N/EK P 38 14 N/EK 32 N/EK 28 N/EK 25 N/EK 18 N/EK 25 N/EK 22 N/EK 19 N/EK 49 N/EK 46 N/EK 26 N/EK 29 N/EK 88 VK 22 N/EK 43 N/EK 37 N/EK 27 N/EK 36 N/EK 20 N/EK 26 N/EK 12 N/EK 42 N/EK 18 N/EK 10 N/EK 18 N/EK 16 N/EK 12 N/EK 21 N/EK 24 N/EK 19 N/EK 33 N/EK 16 N/EK 16 N/EK Ro 39 36 N/EK 32 N/EK 22 N/EK 10 N/EK 26 N/EK 27 N/EK


136

8 N/EK 22 N/EK 40 N/EK 59 VK 41 N/EK 25 N/EK 49 N/EK 18 N/EK 27 N/EK 24 N/EK 24 N/EK 39 N/EK 18 N/EK 30 N/EK 24 N/EK 79 VK 26 N/EK P 40 132 K 28 N/EK 86 VK 30 N/EK 22 N/EK 28 N/EK 14 N/EK 41 N/EK 43 N/EK 11 N/EK 32 N/EK 40 N/EK 8 N/EK 43 N/EK 45 N/EK 13 N/EK 37 N/EK 60 VK 32 N/EK 59 VK 16 N/EK 30 N/EK P 41 14 N/EK 28 N/EK 22 N/EK 48 N/EK 37 N/EK 26 N/EK 20 N/EK 27 N/EK 63 VK 12 N/EK 16 N/EK 40 N/EK 44 N/EK 19 N/EK 53 VK 24 N/EK 26 N/EK 11 N/EK 31 N/EK 8 N/EK 42 N/EK 24 N/EK P 42 20 N/EK 27 N/EK 46 N/EK 34 N/EK 31 N/EK 27 N/EK 32 N/EK 26 N/EK 25 N/EK 18 N/EK 42 N/EK 19 N/EK 17 N/EK 21 N/EK 23 N/EK 21 N/EK 31 N/EK 36 N/EK 10 N/EK 22 N/EK 12 N/EK

PRÍLOHY

137

47 N/EK 11 N/EK 10 N/EK 19 N/EK 18 N/EK Ro 43 285 K 298 K 15 N/EK 56 VK 32 N/EK 93 VK 9 N/EK 27 N/EK 28 N/EK 11 N/EK 22 N/EK 25 N/EK 3 N/EK 36 N/EK 27 N/EK 13 N/EK 39 N/EK 30 N/EK 79 VK J 44 42 N/EK 25 N/EK 13 N/EK 9 N/EK 22 N/EK 40 N/EK 30 N/EK 17 N/EK 61 VK 35 N/EK 34 N/EK 40 N/EK 18 N/EK 45 N/EK Ro 45 49 N/EK 13 N/EK 21 N/EK 10 N/EK 9 N/EK 44 N/EK 12 N/EK 17 N/EK 18 N/EK 7 N/EK 21 N/EK 24 N/EK 12 N/EK 36 N/EK 53 VK 14 N/EK C 46 44 N/EK 23 N/EK 45 N/EK 37 N/EK 19 N/EK 28 N/EK 28 N/EK 26 N/EK 45 N/EK 66 VK 38 N/EK 12 N/EK 27 N/EK 28 N/EK 42 N/EK 22 N/EK 85 VK 12 N/EK 36 N/EK 10 N/EK 27 N/EK 20 N/EK 18 N/EK 13 N/EK 19 N/EK 27 N/EK 32 N/EK


138

Legenda: P – postava P V – poradie výpovede T P – typ pauzy Aj, Nj, Sj – jazykové mutácie N/EK – nulová alebo extrémne krátka VK – veľmi krátka K – krátka N/O – normálna/optimálna D – dlhá VD – veľmi dlhá ED – extrémne dlhá

PRÍLOHA E: SYNTAKTICKÁ ANALÝZA VÝPOVEDÍ V ANGLICKEJ MUTÁCII

139

Príloha

E: Syn

taktická an

alýza vý

povedí v ang

lickej m

utácii

PRÍLOHA F: SYNTAKTICKÁ ANALÝZA VÝPOVEDÍ V NEMECKEJ MUTÁCII

140

Príloha

F: Syn

taktická an

alýza vý

povedí v nem

eckej m

utácii

PRÍLOHY

141

PRÍLOHA G: SYNTAKTICKÁ ANALÝZA VÝPOVEDÍ V SLOVENSKEJ MUTÁCII

142

Príloha

G: Syn

taktická an

alýza výpovedí v

slovenskej m

utácii

Fonetické, syntaktické a pragmatické aspekty hovoreného prejavu (Sonda do diskurzu sitkomu v angličtine, v nemčine a v slovenčine)

Documents