Finančne podporovaný MŠVVaŠ SR Športinform ročník XXI....viac ako 3319,39 eur z 2 percent v roku 2009 – povinnosti (5 – 7) stanovisko Slovenského paralympijského výboru

ŠPORTINFORMŠPORTINFORMČASOPIS PRE TELOVÝCHOVNÉ JEDNOTY, KLUBY A SPOLKY Finančne podporovaný MŠVVaŠ SR

Čo nájdete v čísle?➧➧➧➧➧ Ladislav Križan – generálny riaditeľ sekcie športu (2)

➧➧➧➧➧ odišli osobnosti slovenského športu (3)

➧➧➧➧➧ viac ako 3319,39 eur z 2 percent v roku 2009 – povinnosti (5 – 7)

➧➧➧➧➧ stanovisko Slovenského paralympijského výboru (7)

➧➧➧➧➧ vládou SR ocenení športovci za rok 2010 (8 – 10)

➧➧➧➧➧ rozhodnutie súdu – reklama v športovom spolku (11 – 14)

➧➧➧➧➧ usporiadatelia na športových podujatiach (15 – 17)

➧➧➧➧➧ ZSE podporí futbal (18)

➧➧➧➧➧ lieky a liečivé prípravky s dopingovým účinkom (19 – 25)

➧➧➧➧➧ analýza športových subjektov MŠVVaŠ SR (25)

➧➧➧➧➧ odmena za výkon funkcie alebo predčasný dôchodok (26)

➧➧➧➧➧ elektronický registratúrny záznam (26 – 27)

➧➧➧➧➧ najúspešnejší športovci (28 – 30)

328. 3. 2011ročník XXI.

3Športin

form

aj na

www.sporting

.sk

ČASOPIS PRE TELOVÝCHOVNÉ JEDNOTY, KLUBY A SPOLKY Finančne podporovaný MŠVVaŠ SR

Firma KOŠÍK - siete s.r.o.Detvianska 6, 940 67 Nové Zámky

Tel.: 035/6424 154, Fax.:035/6447 660Mobil.: 0905 422 604, 0915 60 50 16

e.mail: [email protected]

E - shop.: http://kosik.3wstore.sk

Obleèenie a chránièe pre bojové športy

Katalóg nájdete na našej web stránke!

Kimoná obleèenie

Opasky

Makiwary, lapy, box vrece

Chránièe holení a priehlavku

Rukavice

Bandáže

Chrániè hlavy

Chrániè pàs

ŠI 0

1/01

/11

ŠI 0

7/02

/11

ŠPORTINFORM 3/20112

Mgr. et Mgr. Ladislav Križan, PhD. – nový šéf sekcie športuMgr. et Mgr. Ladislav Križan, PhD. nastúpil 7. marca

2011 do funkcie generálneho riaditeľa Sekcie štátnej sta-rostlivosti o šport na MŠVVaŠ SR.

Ladislav Križan sa narodil v roku 1981 v Bratislave a so špor-tom začal vo futbalovom klube Lokomotíva Bratislava (dnes FK Rača). Počas stredoškolského štúdia na Gymnáziu na Grösslin-govej ulici bol i hráčom ŠK Slovan Bratislava a slovenským fut-balovým reprezentantom do 18 rokov. Po maturite s vyzname-naním a prijatí na PF UK a FTVŠ UK sa v lete 2000 veľmi vážne prvýkrát zranil a až po 3 operáciách a 13 mesiacoch od zrane-nia odohral opäť súťažný zápas. Jeho aktívnu športovú kariéru vo veku 18 až 21 rokov negatívne ovplyvnilo 5 operácií kolien.

V dôsledku vážnych zranení sa jeho pôsobenie vo futbale (ŠK Slovan Bratislava, FK Rača) a neskôr futsale (Karpatia Juniors) postupne prelínalo po dovŕšení 18 rokov od hráča cez funkciu i vedúceho mužstva a asistenta trénera, hlavného trénera až k štatutárnemu zástupcovi občianskeho združenia – športovej organizácie. Vo všetkých týchto pozíciách na Slovensku praco-val v drvivej väčšine prípadov ako dobrovoľník bez fi nančnej či akejkoľvek inej odmeny posledných cca 10 rokov.

Počas univerzitných štúdií sa spolu s priateľmi pokúšal po vzore najmä amerických univerzít vytvoriť udržateľný model fi -nancovania a činnosti univerzitného športového klubu, pri kto-rého zrode a začiatkoch činnosti bol, i v podmienkach SR. Bol hlavným iniciátorom vzniku a negociácie podmienok vzájomnej spolupráce (právne otázky, udržateľné fi nancovanie) na tomto fi lantropickom projekte medzi Univerzitou Komenského v Bra-tislave a futbalovým klubom ŠK Slovan Bratislava futbal a. s. V spoločnom mene projektu mali súťažiť vo futsale bývalí mlá-dežnícki hráči futbalového klubu ŠK Slovan Bratislava a zároveň súčasní vysokoškolskí študenti najmä Univerzity Komenského v najvyššej slovenskej futsalovej súťaži v zmysle motta „Univer-zitné vzdelanie a šport patria k sebe“ a s víziou možnosti kaž-dé dva roky reprezentovať Slovenskú republiku na Akademic-kých majstrovstvách sveta. Sám sa týchto podujatí 2x ako hráč zúčastnil – v Španielsku 2004, v Poľsku 2006 ako kapitán re-prezentačného družstva. Po dvoch rokoch činnosti klubu v tejto podobe pri účasti v najvyššej slovenskej futsalovej súťaži pod menom ŠK Slovan Univerzita Komenského Bratislava dnes pro-jekt ďalej pokračuje nepretržite už 6. sezónu v najvyššej súťaži vďaka podpore a ústretovosti dekana FTVŠ UK doc. Miroslava Holienku pod názvom FTVŠ UK.

Ladislav Križan bol od leta 2002 zároveň aktívnym futbalis-tom v Rakúsku. Život bol k nemu veľmi štedrý a doprial mu po vážnych zraneniach i nevšedný športový moment, keď sa mu podarilo vsietiť v drese jeho rakúskeho futbalového klubu v lete 2006 v prípravnom zápase proti Realu Madrid gól. I vďaka tomu sa mu podarilo pri tomto klube počas jeho letných sústredení

absolvovať v rokoch 2006 – 2008 tri viactýždňové odborné pobyty či 2-týždňový odborný pobyt spojený s konzultáciami pri anglickej futba-lovej reprezentácii pred MS 2010.

Ladislav Križan je absolventom magisterského štúdia na FTVŠ UK a PF UK, pričom svoje interdiscipli-nárne vzdelanie využil pri tvorbe a úspešnej obhajobe dizertačnej práce s názvom „Právne aspekty profesionálneho futbalu a povola-nia profesionálneho futbalistu na Slovensku po roku 1989.“ Dlho-

dobo sa profesne zaoberá vzťahmi medzi športom a právom na akademickej, vedecko-výskumnej úrovni či v športovej a právnej praxi. Pôsobil resp. pôsobí ako študent, vysokoškolský peda-góg či výskumník v tejto oblasti na 8 právnických resp. telový-chovných fakultách / vedecko-výskumných inštitúciách v kraji-nách EÚ (Slovensko, Česko a Rakúsko) – naposledy na Masa-rykovej univerzite v Brne či na Akadémii věd ČR. Na tamojšom Ústave státu a práva sa zaoberal transformáciou právnej úpravy športu u nás po roku 1989 a zároveň v rámci celosvetového projektu International Encyclopaedia of Laws pripravoval mo-nografi u o športovom práve v Českej republike pre holandské vydavateľstvo Kluwer Law International. Spolu so sudcom JUDr. Marekom Števčekom, PhD. boli ofi ciálne menovaní súkromným vydavateľstvom ako hlavní autori spomedzi širokého medziná-rodného kolektívu autorov k napísaniu historicky prvej učebnice o športovom práve, ktorá by mala byť určená pre potreby práv-nických a telovýchovných fakúlt v SR a ČR. Externe pôsobí ako pedagóg i na Katedre teórie práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy, kde spoluprednášal výberový predmet „Právo v športe“.

V minulosti pracoval v oblasti športového manažmentu v spo-ločnosti Internationale Fussballcamps Steiermark GmbH, ktorá sa zaoberá projektovým manažmentom tréningových sústredení vrcholových futbalových tímov z celého sveta na území Štajer-ského samosprávneho kraja v mene ním vlastnenej obchodnej spoločnosti (klienti napr. Real Madrid – 5x, Arsenal Londýn – viac ako 10x), čo mu tiež umožnilo pozorovať fungovanie európ-skych klubov počas ich letných sústredení v Rakúsku v rokoch 2005 až 2010 (Schalke 04, VFB Stuttgart, Bolton, Blackburn, Panathinaikos, Salzburg atď.). Naposledy pracoval v medziná-rodnej advokátskej kancelárií so špecializáciou na neziskové, spolkové a športové právo. V januári 2011 bol zvolený za člena Legislatívno-právnej komisie Slovenského futbalového zväzu.

Ladislav Križan nikdy nebol a ani nie je členom žiadnej politic-kej strany ani hnutia, ani ich nominantom v žiadnej funkcii.

Podporte Športinform v roku 2011Časopis Športinform sa prehupol do tretieho desaťročia

svojej existencie. Za dvadsať rokov poskytol športovým spolkom stovky informatívnych a odborných metodických materiálov aj vďaka fi nančnej podpore Ministerstva školstva vedy, výskumu športu SR, darom od jeho odberateľov a obchodným partne-rom, ktorí v ňom uverejňujú inzerciu. Ďakujeme.

Asociácia telovýchovných jednôt a klubov SR pomáha špor-tovým spolkom nielen tvorbou a vydávaním Športinformu. Jej činnosť spočíva aj v stovkách osobných konzultácií či v odpove-diach na množstvo otázok týkajúcich sa problematiky spolkov. Plánované výdavky ATJK SR na obsahové a organizačné zabez-pečenie vydávania Športinformu a ďalšie formy poradenstva v roku 2011 sú asi 70 000 eur.

Časopis v tlačenej (printovej) forme bude zasielaný iba

tým odberateľom, ktorí si ho objednali. Kto tak neurobil, môže čítať Športinform na webstránke: www.sporting.sk.

Veríme, že čitatelia Športinformu v printovej alebo elek-tronickej forme prispejú na jeho tvorbu a vydávanie v roku 2011 fi nančným darom v sume aspoň 10 €. Peňažný dar, ak ste tak zatiaľ neurobili, môžete zaslať:- poštovým peňažným poukazom, ktorý bol vložený v Športin-

forme č. 1/2011 alebo- prevodom na účet ATJK SR č. 27335062/0200 v pe-

ňažnom ústave VÚB Bratislava Polus, variabilný symbol: 3000002011.

Pri poukazovaní fi nančného daru prevodným príkazom do do-plňujúcich údajov uveďte názov spolku (meno) odosielateľa.

ŠPORTINFORM3/2011 3

Určite 2 %, resp. 1,5 % na vydávanie ŠportinformuAk ste sa rozhodli, že v roku 2011 určíte

2 %, resp. 1,5 % zo zaplatenej dane z príj-mov na podporu vydávania časopisu Šport-inform, za čo vám vopred ďakujeme, potom vo vyhlásení o poukázaní sumy do výšky 2 % zaplatenej dane, resp. vo vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane uveď-te tieto údaje:

Zmeny v adresáriV Športinforme č. 4/2009 sme uverejnili adresár vybraných

združení a inštitúcií v telesnej kultúre. Poznačte si ďalšie zmeny.

Sekcia štátnej starostlivosti o šport MŠVVaŠ SRMgr. et Mgr. Ladislav Križan, PhD. – generálny riaditeľtel.: 02/5937 4143, e-mail: [email protected]

Národné športové centrum (NŠC)Boris Čavajda – riaditeľ

Slovenský zväz cyklistiky (SZC)Peter Privara – prezident

(ľm)

IČO/SID: 00681466 Právna forma: občianske združenie Obchodné meno (názov): Asociácia telovýchovných jednôt a klubov Slovenskej republiky

Sídlo - Ulica: Junácka Číslo: 6 PSČ: 832 80 Obec: Bratislava

Odišli osobnosti slovenského športuJÁN POPLUHÁR

12. 9. 1935 – 6. 3. 2011

Rodáka z Bernolákova v ro-ku 2000 vyhlásili za najlepšieho futbalistu Slovenska 20. storočia. Za Československo odohral 62 stretnutí. Získal s ním 2. miesto na majstrovstvách sveta v roku 1962 a v roku 1958 tretie miesto v zá-kladnej skupine fi nálového turnaja (ČSSR nepostúpila do štvrťinále). Ján Popluhár má aj bronz z Pohá-ra európskych národov (terajšie ME) v roku 1960. V reprezentač-nom drese skóroval iba raz – v prípravnom stretnutí do bránky domácej Brazílie (2:2), ktoré sa hralo 15. 6. 1966. Vynikajúci obranca začal s fut-balom v Bernolákove, neskôr hrával za Slovan Bratislava (12 sezón), Brno či Olympique Lyon. Hral za výber sveta proti Anglicku (1:2) vo Wembley v roku 1963, dres Európy si obliekol v roku 1964 proti výberu Škandinávie (4:2) a v roku 1965 proti Anglicku v rozlúčkovom zápase Stan-leyho Matthewsa (6:4). Prezident Slovenskej republiky Ru-dolf Schuster udelil Jánovi Popluhárovi v roku 2002 Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a kongres UEFA (22. 3. 2011) mu in memorian priznal Smaragdový rad za rozvoj futbalu zásluž-nými činmi na najvyššej úrovni. Ján Popluhár bol viacero rokov zamestnancom Slovenskej organizácie ČSZTV a Slo-venského futbalového zväzu. Pochovaný je v Bernolákove.

JÁN MITOŠINKA29. 7. 1934 – 22. 3. 2011

Rodák z Pobedima bol po roz-delení ČSFR prvým prezidentom Slovenského zväzu ľadového hokeja v rokoch 1992 – 1997, v ktorých sa slovenská repre-zentácia prebojovala z C-divízie do najvyššej A-divízie majstrov-stiev sveta a z predolympijskej kvalifi kácie postúpila na turnaj OH 1994, na ktorom obsadila 6. miesto. PhDr. Ján Mitošinka bol dlhoročným popredným špor-tovým funkcionárom v Slovenskej organizácii ČSTZV a Slovenskom olympijskom výbore, v rokoch 1990 – 1992 zastával funkciu olympijského ata-šé česko-slovenskej výpravy na OH v Barcelone. Trénoval hokejistov Slovana Bratislava, FC Barcelona, reprezentá-ciu ČSSR „B“ i Španielska. Niekoľko rokov bol riaditeľom Telovýchovnej školy SÚV ČSZTV, je autorom množstva trénersko-metodických a pedagogických publikácií či článkov. V roku 1994 prevzal z rúk vtedajšieho predsedu Medzinárodného olympijského výboru Juana Antonia Sa-marancha Trofej k storočnici MOV a v roku 2007 bol oce-nený Zlatými kruhmi Slovenského olympijského výboru. Počas tohtoročných MS v ľadovom hokeji v Bratislave a Košiciach Jána Mitošinku in memoriam uvedú do Siene slávy slovenského hokeja.

Č E S Ť I C H P A M I A T K E

Hospodárenie ATJK SR v roku 2010Občianske združenie Asociácia telovýchovných jednôt a klu-

bov Slovenskej republiky (ATJK SR) vykonáva svoju činnosť od roku 1990. ATJK SR vedie podvojné účtovníctvo.

Výdavky

Vydávanie Športinformu (grafi cká úprava, tlač, distribúcia, ho-noráre, prevádzkové a režijné výdavky a pod.): 27 589 €Vydávanie Športinformu (mzdy, odvody): 26 411 €Ostatné prevádzkové náklady: 1964 €Ostatné mzdové a sociálne náklady: 1774 €Výdavky na podnikateľskú činnosť: 9145 €SPOLU: 66 883 €

Príjmy

Príspevok MŠVVaŠ SR na vydávanie časopisu Športinform: 27 200 €Príspevok MŠVVaŠ SR na mzdy a odvody: 26 800 €Podnikateľská činnosť: 10 793 €Príspevky, dary, podiel z 2 %: 3210 €SPOLU: 68 003 €

ATJK SR ďakuje za fi nančnú podporu najmä Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ale i fi rmám a organizáciám, ktoré si v časopise Športinform objednali inzerciu a tiež všetkým, ktorí prispeli na vydáva-nie časopisu darmi a určením 2 % dane z príjmov.

Hlavní partneri

Generálny partner

Hlavný mediálny partner

Oficiálni partneri

Mediálni partneri Dodávatelia

Partneri

Telekomunikačný partner

ŠI 0

5/01

/11


Povinnosti športových spolkov, ktoré v roku 2009 dostali z 2 % dane viac ako 3319,39 €Športový spolok, ktorý v roku 2009 dostal na svoj účet

peniaze z 2 % zo zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb a ich súhrn bol vyšší ako 3319,39 eur je povinný najneskôr do 31. 5. 2011 zverejniť presnú špeci-fi káciu použitia prijatého podielu v Obchodnom vestníku, ktorá obsahuje najmä výšku a účel použitia podielu zaplatenej dane, spôsob použitia podielu zaplatenej dane. Ak súhrn z 2 % bol vyšší ako 33 193,92 €, spolok musí zverejniť aj výrok audítora, pretože v tomto prípade musí mať overenú účtovnú závierku audítorom za účtovné obdobie, v ktorom boli fi nančné prostriedky z 2 % použité (§ 50 ods. 13 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a § 19 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov).

Aby bola špecifi kácia uverejnená v Obchodnom vestní-ku do 31. 5. 2011, športový spolok musí podľa nariadenia vlády SR č. 42/2004 Z.z. o Obchodnom vestníku v znení ne-skorších predpisov doručiť podklady do redakcie Obchod-ného vestníka najneskoršie 24. 5. 2011! Podklady musia byť vyhotovené v súlade s citovaným nariadením (viď vzory nižšie). Zároveň musí zaplatiť poplatok 3,31 € za zverejnenie špe-cifi kácie použitia 2 % a priložiť kópiu dokladu o zaplatení úhrady za zverejnenie. Podania doručené do redakcie Ob-chodného vestníka po 24. 5. 2011 nebudú zverejnené v lehote do 31. 5. 2011.

Ak športový spolok nesplní vyššie uvedené povinnosti, Notárska komora SR ho nezaradí do zoznamu prijímateľov po-dielu zo zaplatenej dane na obdobie jedného roka nasledujúce-ho po roku, v ktorom došlo k nesplneniu povinnosti (§ 50 ods. 14 ZDP).

Upozornenie: fi nančné prostriedky z 2 %, ktoré spolok prijal v roku 2009, mohol použiť v roku 2009 a do konca roku 2010.

Postup športového spolku pri vypracovávaní a zasielaní špe-cifi kácie použitia prijatého podielu z 2 % zaplatenej dane na zverejnenie v Obchodnom vestníku upravuje nariadenie vlády SR č. 42/2004 Z.z. o Obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov.

Športový spolok pošle do redakcie Obchodného vestníka údaje vyhotovené v listinnej podobe. Vzor na vyhotovenie podkladov o použití prijatého podielu zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb je ustanovený v prílohe nariadenia č. 42/2004 Z.z. – uverejňujeme ho niž-šie vrátane vzoru sprievodného listu.

Podklady na zverejnenie údajov spolu s kópiou dokladu o

zaplatení úhrady 3,31 € doručí športový spolok najneskôr do 24. 5. 2011 vydavateľovi Obchodného vestníka osobne alebo mu ich zašle poštou alebo faxom na adresu: Ministerstvo spra-vodlivosti SR, Redakcia Obchodného vestníka, Župné ná-mestie 13, 813 11 Bratislava, tel.: 02/5249 6534, kl. 145, 138, 143, 142; 02/5244 2819, fax: 02/5244 2853 (podania zaslané faxom je potrebné ihneď po odfaxovaní overiť na tel.: 02/5249 6534, kl. 110, či sú čitateľné). Podanie údajov faxom je potrebné doplniť najneskôr do troch dní predložením alebo zaslaním ich originálu. Na podanie, ktoré nebolo v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Podklady na zverejnenie údajov, ktoré nie sú vyhotovené v súlade s nariadením č. 42/2004 Z.z., vydavateľ Obchodného vestníka vráti športovému spolku, ktorý žiada o ich zverejnenie, v lehote 15 dní odo dňa ich doručenia vrátane zaplatenej úhrady za zverejnenie údajov zníženej o manipulačný poplatok 3 eurá.

Takže, športový spolok má možnosť opravy podkladov, no opra-vu musí stihnúť do 24. 5 2011.

Čo musí športový spolok zaslať do redakcie Obchodné-ho vestníka

Vyplnený sprievodný list (viď vzor nižšie) podpísaný štatutár-nym zástupcom športového spolku. Názov prijímateľa (špor-tového spolku) musí byť totožný s názvom, pod ktorým je pri-jímateľ zaregistrovaný notárom.

Čitateľne vyplnené tlačivo „Zverejnenie špecifi kácie použitia prijatého podielu zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb“ (viď vzor nižšie).

Kópiu výroku audítora (posledná strana zo správy audítora, ktorá je ním opečiatkovaná) – iba športové spolky, ktorých súhrn z 2 % v roku 2009 bol vyšší ako 33 193,92 €.

Kópiu dokladu o zaplatení úhrady za zverejnenie špecifi ká-cie, ktorá musí obsahovať:- identifi kačné údaje športového spolku, ktorý žiada o zve-

rejnenie údajov (presný názov spolku),- číslo účtu vydavateľa Obchodného vestníka – je ním:

7000144137/8180,- variabilný symbol - je ním identifi kačné číslo (IČO) športo-

vého spolku žiadajúceho o zverejnenie údajov, - špecifi cký symbol – je ním: 14,- konštatný symbol – je ním: 2018,- suma úhrady: 3,31 €.

Ministerstvo spravodlivosti SR daňové doklady za zverejnenie údajov v Obchodnom vestníku nevystavuje.

Účel použitia podielu zaplatenej dane v roku 2009 pod-ľa zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov bol nasledovný: a) ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia

drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb a vzdelávania,

b) podpora športu detí, mládeže a občanov zdravotne po-stihnutých (poznámka Športinformu: mládežníkom je osoba, ktorá dovŕšila vek najviac 30 rokov),

c) poskytovanie sociálnej pomoci, d) zachovanie kultúrnych hodnôt, e) podpora vzdelávania, f) ochrana ľudských práv, g) ochrana a tvorba životného prostredia, h) veda a výskum.

Účel použitia podielu zaplatenej dane podľa zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa zmenil od 1. januára 2010 a je nasledovný:a) ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia

drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych slu-žieb,

b) podpora a rozvoj telesnej kultúry, c) poskytovanie sociálnej pomoci, d) zachovanie kultúrnych hodnôt, e) podpora vzdelávania, f) ochrana ľudských práv, g) ochrana a tvorba životného prostredia, h) veda a výskum.

Použitie podielu zaplatenej dane na obstaranie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti, ktoré sa využívajú na vyššie uvedené účely (aj na podporu a rozvoj telesnej kultúry) sa od 1. 1. 2010 nepovažuje za porušenie fi nančnej disciplíny podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej sprá-

pokračovanie na str. 6


Povinnosti športových spolkov, ktoré v roku 2009 dostali z 2 % dane viac ako 3319,39 €

vy… Rovnako sa posudzuje aj použitie podielu zaplatenej dane na reklamu, ktorá bola vynaložená na vyššie uvedené účely (aj reklama na podporu a rozvoj telesnej kultúry).

Od 1. januára 2010 je účinné toto znenie § 50 ods. 10 v zákone o dani z príjmov: Ak prijímateľ nepoužije prijatý po-diel zaplatenej dane, ale ho poskytne inej právnickej osobe, za

použitie podielu zaplatenej dane na účely vymedzené v odseku 5 (viď vyššie tieto účely) zodpovedá prijímateľ, ktorý je povinný preukázať použitie podielu zaplatenej dane dokladmi tejto inej právnickej osoby. Iná právnická osoba je povinná použiť takto prijatý podiel zaplatenej dane len na účely vymedzené v odseku 5, a to v lehote, v ktorej mal prijímateľ použiť prijatý podiel za-platenej dane.

x x x x x x x x x x x x x x x x x x

Vzor sprievodného listu

Názov prijímateľa ..................................................................................................................................………...…….

Sídlo (ulica, PSČ, obec) ...................................................................................................................……………………

IČO ............………............….. Tel. č.: ............……..........…..................….. Fax č.: ...........................………............…..

Kontaktná osoba ..............................................................................................................................…………………..

Ministerstvo spravodlivosti SR Redakcia Obchodného vestníka Župné námestie 13 813 11 Bratislava

Vec: Zverejnenie špecifi kácie použitia prijatého podielu zaplatenej danez príjmov fyzických a právnických osôb v Obchodnom vestníku

V prílohe vám zasielame na zverejnenie špecifi káciu použitia prijatého podielu zaplatenej dane z príjmov fyzických a právnických osôb v Obchodnom vestníku.

.................................................... (Pečiatka a podpis)

Prílohy: 1. Vyplnená tabuľka špecifi kácie prijatého podielu2. Kópia dokladu o zaplatení úhrady3. Výrok audítora (poznámka: len tie spolky, ktoré prijali viac ako 33 193,92 €)

x x x x x x x x x x x x x x x x x x

Vzor

Zverejnenie špecifi kácie použitia prijatého podielu zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb (podľa § 50 ods. 13 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov)

Prijímateľ podielu zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb .......................................………………………..

....................………………………. (názov) so sídlom .....................……………………………………………………………………..

(názov ulice, súpisné číslo, názov obce, PSČ), IČO: ....................... zverejňuje podľa § 50 ods. 13 zákona č. 595/2003 Z.z. o

dani z príjmov tieto údaje o špecifi kácii použitia podielu zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb za rok 2008

ním prijatého v roku 2009.

pokračovanie zo str. 5


Povinnosti športových spolkov, ktoré v roku 2009 dostali z 2 % dane viac ako 3319,39 €

Účel použitia podielu zaplatenej dane

Výška použitého podielu zaplatenej dane na tento účel

(v euro)

Spôsob použitia podielu zaplatenej dane Iné údaje

1.

2.

3.

4.

5.

SPOLU v euro X X

Príklad

Účel použitia podielu zaplatenej dane

Výška použitého podielu zaplatenej dane na tento účel

(v euro)

Spôsob použitia podielu zaplatenej dane Iné údaje

1.Podpora športu detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutých 300,00 Nákup futbalových lôpt a dresov pre družstvo žiakov – platba v hotovosti august 2009

2.Podpora športu detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutýchPodpora a rozvoj telesnej kultúry

1500,00Výdavky na majstrovské a prípravné stretnutia futbalového družstva žiakov (poplatky zväzu – poštový poukaz, doprava, stravovanie, občerstvenie – bezhotovostný prevod na účet, odmeny a cestovné náhrady rozhodcom a usporiadateľom – platba v hotovosti)

september – november 2009, marec – júl 2010 a september – november 2010

3. Podpora a rozvoj telesnej kultúry 100,00 Prenájom telocvične na prípravu futbalového družstva žiakov – bezhotovostný prevod na účet január – február 2010

4. Podpora a rozvoj telesnej kultúry 10 000,00Výdavky na majstrovské a prípravné stretnutia futbalového družstva mužov (poplatky zväzu – poštový poukaz, doprava, stravovanie, občerstvenie – bezhotovostný prevod na účet, odmeny a cestovné náhrady rozhodcom a usporiadateľom – platba v hotovosti)

marec – júl 2010 a september – november 2010

5. Podpora a rozvoj telesnej kultúry 4000,00 Nákup kosačky na trávnaté futbalové ihrisko - bezhotovostný prevod na účet február 2010

6. Podpora a rozvoj telesnej kultúry 200,00 Odmena pre cvičiteľa oddielu telesne postihnutých mužov a žien – platba v hotovosti január – december 2010

SPOLU v euro 16 100,00

(dľ)

Stanovisko Slovenského paralympijského výboru (SPV) k téme Paralympijské centrum (PC) Piešťany a štátna dotácia na tento objekt

Trvalo dlho, takmer štyri roky, ale nakoniec sme sa dočkali spravodlivého rozhodnutia. Takže sa pokúsim aspoň v krátkosti zhrnúť základné body.

V roku 2006 sme dostali z Ministerstva školstva SR 8 milió-nov Sk a v roku 2007 20 miliónov Sk, spolu teda 28 miliónov korún, ako štátnu dotáciu na výstavbu Paralympijského centra (PC) Piešťany. Už v septembri 2007 nastúpila na Slovenský pa-ralympijský výbor (SPV) kontrola Ministerstva školstva SR (MŠ SR), aby vykonala kontrolu využitia štátnych prostriedkov za roky 2006 a 2007! Kontrola bola otvorená za mojej neprítomnosti ako štatutárneho zástupcu, takže už úvod naznačil, že asi nepôj-de o štandardnú kontrolu. Táto kontrola napokon vydala rozhod-nutie, voči ktorému sme sa odvolali a v správnom konaní bola vec postúpená Ministerstvu fi nancií (MF) SR. Svojím rozhodnu-tím zo dňa 27. júla 2010 sa MF SR so závermi kontroly nestotož-nilo a vrátilo celú vec na preskúmanie Správe fi nančnej kontroly (SFK). Tá nastúpila 8. februára 2011 v zmysle rozhodnutia MF SR na nové prejednanie. Dňa 25. februára 2011 vydala rozhod-nutie, že SPV má vrátiť iba verejné prostriedky použité v rozpo-re s určeným účelom vo výške 4 979,08 eur za Majstrovstvá Slovenska v lyžovaní zdravotne postihnutých, ktoré boli poskyt-nuté Slovenskému lyžiarskemu zväzu zdravotne postihnutých (SLZZP). Tento zväz nepožiadal o zmenu účelu použitia štátnych prostriedkov, keď z dôvodu poveternostných podmienok spo-mínané majstrovstvá napokon neorganizoval. Voči rozhodnutiu

SFK sa SPV neodvolal, čiže po 15 dňoch nadobudlo právoplat-nosť a uvedené prostriedky sme zaplatili na štátny účet.

SFK svojím rozhodnutím plne akceptovala odvolania a výhra-dy SPV voči výsledkom kontroly MŠ SR z roku 2007 v súvislosti s výstavbou PC Piešťany. Rozhodnutie jednoznačne deklaruje, že SPV nepochybil a nie je povinný vrátiť žiadne fi nančné prostriedky súvisiace s výstavbou PC Piešťany.

SPV považuje za svoju povinnosť očistiť svoje dobré meno voči osobám, ktoré ho počas predošlých štyroch rokov vytrvale po-škodzovali napriek neuzatvorenému správnemu konaniu. Na dru-hej strane oceňujeme, že sme sa spravodlivosti napokon dočkali a môžeme sa začať plne venovať hlavnej náplni našej činnosti, t. j. koordinácii športu zdravotne znevýhodnených na Slovensku a príprave na nadchádzajúce PH 2012 v Londýne. Zároveň uro-bíme všetko pre úspešné dotiahnutie výstavby PC Piešťany, ktoré sa časom stane domovom nielen všetkých slovenských paralym-pionikov, ale svoje zázemie tu nájde aj regionálny a celoslovenský šport. Okrem športového rozmeru bude mať piešťanské centrum aj sociálny rozmer, nakoľko ponúkne zdravotne znevýhodneným ľuďom možnosti uplatnenia po stránke pracovnej i vzdelávacej (viac na www.paralympijskecentrum.sk).

PhDr. Ján Riapoš, PhD. predseda SPV


Vládou Slovenskej republiky ocenení športovci za rok 2010Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej re-

publiky predložilo na rokovanie vlády Slovenskej republiky dňa 9. 3. 2011 materiál „Ocenenie športovcov za výsledky dosiah-nuté v roku 2010“. Vláda SR ho schválila.

Prijatie a ocenenie najúspešnejších športových reprezentan-tov Slovenska najvyššími predstaviteľmi vlády SR sa uskutočňu-je každý rok od vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

Športovci ocenení za výsledky dosiahnuté v roku 2010 získali celkom 37 titulov majstrov sveta, 28 titulov majstrov Európy, 5 ti-tulov juniorských majstrov Európy, 5 titulov juniorských majstrov sveta, 1 titul majstra Európy do 21 rokov a 1 titul akademického majstra sveta.

Finančné ocenenie športovcov, bez olympionikov a para-lympionikov za Vancouver 2010, za výsledky dosiahnuté v roku 2010 je v celkovej výške 264 246 eur. Olympionici a paralympi-onici boli fi nančne ocenení zo štátnych zdrojov ešte v roku 2010 vo výške 383 712,50 eur. Prostriedky boli poskytnuté zo štát-neho rozpočtu schváleného pre kapitolu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

103 500 € (odmenu za výsledky na zimnej olympiáde dosta-lo v roku 2010)

družstvo hokejistov SR (J. Halák, P. Budaj, R. Staňa, Z. Chára, M. Jurčina, I. Baranka, A. Meszároš, A. Sekera, Ľ. Višňovský, M. Štrbák, Ľ. Bartečko, B. Radivojevič, M. Cibák, P. Demitra, M. Gáborík, M. Handzuš, Marián Hossa, Marcel Hossa, T. Ko-pecký, Ž. Pálffy, J. Stümpel, M. Šatan, R. Zedník) po 42 500 € (odmenu za výsledky na zimnej paralympiáde

dostali v roku 2010)Henrieta Farkašová (zjazdové lyžovanie zrakovo postihnutých)Jakub Krako (zjazdové lyžovanie zrakovo postihnutých)

42 000 € (odmenu za výsledky na zimnej olympiáde dostala v roku 2010)

Anastasia Kuzminová (biatlon)

po 21 250 € (odmenu za výsledky na zimnej paralympiáde dostali v roku 2010)

Juraj Medera (navádzač zrakovo postihnutého zjazdárskeho ly-žiara J. Kraka)Natália Šubrtová (navádzačka zrakovo postihnutej zjazdárskej lyžiarky H. Farkašovej)

20 500 € (odmenu za výsledky na zimnej olympiáde dostal v roku 2010)

Pavol Hurajt (biatlon)

po 14 025 € (odmenu za výsledky na zimnej paralympiáde dostali v roku 2010)

realizačný tím zrakovo postihnutého zjazdárskeho lyžiara J. Kra-karealizačný tím zrakovo postihnutej zjazdárskej lyžiarky H. Far-kašovej


realizačný tím biatlonistky A. Kuzminovej

12 620 €Roman Volák (karate – kobudo a bojové umenia)

12 500 € (odmenu za výsledky na zimnej paralympiáde do-stal v roku 2010)

Miroslav Haraus (zjazdové lyžovanie zrakovo postihnutých)

12 450 €dvojica Pavol a Peter Hochschornerovci (vodný slalom)

po 10 790 €Zuzana Štefečeková (športová streľba)Jana Dukátová (vodný slalom)


realizačný tím družstva hokejistov SR

9130 € Michal Martikán (vodný slalom)

8758 €družstvo J. Kytka, T. Suchal, J. Suchal, P. Kmeťko, J. Szadvári a M. Sobota (rafting)

8356 €družstvo J. Kytka, T. Suchal, J. Suchal a P. Kmeťko (rafting)

7568 €družstvo J. Pavelková, H. Švarcová, Z. Čunderlíková a M. Be-ňušová (rafting)

7480 €družstvo SR do 18 rokov v hokejbale (J. Slávik, Ch. Thron, M. Fillo, T. Červenka, D. Zluky, M. Gáborík, D. Glevaňák, M. Nemčík, S. Mažári, M. Ľupták, M. Fonš, M. Dírer, R. Bie-lený, B. Hlaváč, S. Čavajda, A. Jurášek, J. Šibík, R. Kohútiar, I. Halás, P. Wesselényi, M. Šálka a D. Mihálik)

7470 €Danka Barteková (športová streľba)

6765 € (odmenu za výsledky na zimnej olympiáde dostal v roku 2010)

realizačný tím biatlonistu P. Hurajta

6390 €formácia akrobatického rock and rollu (Z. Barutová, V. Ors-zághová, B. Bartovičová, P. Čaplová, S. Dugovičová, D. Grofi -čová, S. Hangáčová, M. Lorinčíková, S. Maková, V. Micheľčíko-vá, N. Petrášová, L. Řezníčková, V. Škrobánková, K. Šulejová, R. Vajdová, L. Vaneková, A. Veizerová-Kalivodová a B. Cintavá)

po 6250 € (odmenu za výsledky na zimnej paralympiáde do-stali v roku 2010)

Martin Makovník (navádzač zrakovo postihnutého zjazdárskeho lyžiara M. Harausa)Petra Smaržová (zjazdové lyžovanie telesne postihnutých)

6226 €dvojica Ladislav a Peter Škantárovci (vodný slalom)

5980 €Dominik Janis (karate a bojové umenia)

5660 € Andrea Klementisová (karate – kobudo)

4660 €Štefan Ernst (športová streľba)

4330 €Linda Malíková (karate – kobudo)

po 4152 € družstvo T. Valentík, J. Fedor, P. Zelinka a J. Tabak (karate)družstvo S. Klongová, M. Černá, M. Valachovičová a Z. Ďurišo-vá (karate)


Vládou Slovenskej republiky ocenení športovci za rok 20104150 €Libor Charfreitag (hod kladivom)

4125 € (odmenu za výsledky na zimnej paralympiáde dostal v roku 2010)

realizačný tím zrakovo postihnutého zjazdárskeho lyžiara M. Ha-rausa

3736 €tandem Vladislav Janovjak a Róbert Mitošinka (cestná cyklistika zdravotne postihnutých)

po 3320 €Ján Fedor (karate)Ľudovít Kocsis (karate)Monika Valachovičová (karate)

3000 €Marián Šlapák (karate – kobudo)

2990 €Matej Beňuš (vodný slalom)

2912 €Lucia Debnárová (pretláčanie rukou)

po 2660 € Zuzana Ďurišová (karate)Ľubomír Jagnešák (pretláčanie rukou)

po 2490 €Alena Kánová (stolný tenis zdravotne postihnutých) Veronika Vadovičová (športová streľba zdravotne postihnutých)

2346 €družstvo I. Fiačan, M. Antal, J. Bartko, M. Krebs, I. Hríbik a M. Benatinský (rybárstvo)

2200 €družstvo SR do 20 rokov v hokejbale (J. Šajar, A. Beliansky, T. Pastorek, M. Daubner, M. Kontura, R. Homolka, M. Šišmič, M. Bednár, T. Vidlár, A. Palák, M. Šugár, M. Kováč, J. Marti-nusík, M. Fillo, M. Žídek, M. Kollár, M. Obuch, M. Polerecký, R. Maier, T. Pospíšil, M. Paločko a M. Goga)

2169 €Peter Gelle (rýchlostná kanoistika)

2160 €Jana Kolbaská (bodyfi tness)

2062,50 € (odmenu za výsledky na zimnej paralympiáde do-stal v roku 2010)

realizačný tím telesne postihnutej zjazdárskej lyžiarky P. Smaržovej

2001 €družstvo P. Mosný, T. Jurkovič, P. Hertl (triatlon)

po 2000 €Matej Kazár (biatlon)Mária Černá (karate)

1756 €dvojica Ivana Kmeťová a Martina Kohlová (rýchlostná kanoistika)

1670 €Katarína Klementisová (karate – kobudo)

po 1660 €Lenka Barteková-Kostelecká (športová streľba)Juraj Tužinský (športová streľba)Alexander Slafkovský (vodný slalom)Peter Zelinka (karate)Miroslava Zlatošová (karate)Peter Matuška (modelárstvo)

1370 €Marián Jung (vodný motorizmus)

1350 €Ján Vojenčák (pretláčanie rukou)

po 1340 €Marcel Talacko (karate – kobudo)Ladislav Peko (karate – kobudo)

1176 €družstvo J. Meszáros, R. Náhlik, K. Michalík a K. Mikula (rybo-lovná technika)

1162 €Jana Purdjaková (kulturistika)

po 1050 €dvojica Jaroslav Slúčik a Vladimír Vala (vodný slalom)Andrej Varga (kulturistika)Ivan Vaško (psie záprahy)

1020 €družstvo P. Martin, M. Dudáš, P. Klimenty, O. Zmelík a Ľ. Pivarč (športové šípky)

po 1006 €štvorhra Jana Čepelová a Chantal Škamlová (tenis)dvojica Gabriela Kuchárová a Milan Tomka (kolky)

po 1000 €Miroslav Jurčo (športová streľba)Július Vass (športová streľba)Daniela Pešková (športová streľba)Michal Hromek (kickbox) Štefan Havlík (kulturistika)Pavol Czeranko (kynológia)Miroslav Drmla (modelárstvo)Štefan Turza (modelárstvo)Karol Michalík (rybolovná technika)Peter Štefanovič (vodný motorizmus)Peter Csonka (vodáctvo)

938 €Lukáš Babač (veslovanie)

po 908 €Marián Ostrčil (rýchlostná kanoistika)Monika Korbová (bodyfi tness)

po 852 €družstvo M. Krajčovič, M. Michálek, M. Janča a V. Demin (rých-lostná kanoistika)družstvo M. Vyšný, E. Nagy, J. Pavlík a A. Hrnčiarik (streľba)

830 €Ivan Tréger (modelárstvo)



Vládou Slovenskej republiky ocenení športovci za rok 2010

723 €Barbora Balážová (stolný tenis)

705 €družstvo V. Balážová, M. Janigová a L. Palaščáková (taekwon-do)

704 €dvojica Ján Šutek a Štefan Grega (vodný slalom)

po 700 €Peter Macko (karate)Jana Vojtikevičová (karate)Rastislav Solár (kulturistika)Marián Čambál (kulturistika)Ľuboš Maliňák (kulturistika)Stanislav Janeš (tlak v ľahu)Maroš Litvaj (psie záprahy) Roman Reistetter (psie záprahy)

po 670 €Jana Čepelová (tenis)Juraj Tabak (karate)Frederika Hrnčiarová (karate)Andrej Sák (karate)Tomáš Valentík (karate)Simona Klongová (karate – kobudo)Viktória Šályová (karate)Ivan Čech (kolky) Igor Kočiš (kulturistika)

595 €družstvo do 23 rokov J. Jasenský, M. Koleják, D. Šulko, E. Kuna, D. Klubert, B. Šintál (kolky)

po 510 €štvorhra Jozef Kovalík a Filip Horanský (tenis)Dagmara Kubinská (karate)dvojica Ľubica Listoferová a Dana Klubertová (kolky)

po 500 €Jana Gereková (biatlon)Klaudio Farmadín (karate)Monika Višňovská (karate)Filip Barák (kickbox)Michal Košút (vodný motorizmus)

477 €družstvo J. Tužinský, J. Fabo a P. Kopp (športová streľba)

po 469 €Filip Praj (športová streľba)Richard Beňo (kickbox)Pavol Gaško (kickbox)Adrián Vaško (atletika zdravotne postihnutých, vrh guľou)

408 €Viktória Semaníková (karate)

po 350 €Ladislav Kuzder (kulturistika)Jana Zemčáková (psie záprahy)

po 342 €družstvo J. Kovalík, F. Horanský a A. Partl (tenis)družstvo V. Semaníková, D. Kubinská, I. Dučová (karate)

po 340 €Adam Gažo (džudo)Chantal Škamlová (tenis)Tomáš Jurkovič (triatlon)Lenka Matejová (zápasenie)Andrej Harničár (karate)Barbora Bosnyaková (karate)Pavol Garaj (kickbox)Ľubica Listoferová (kolky)Martin Zacharovský (rádiový orientačný beh) Katarína Košutová (rádiový orientačný beh)Andrej Hrnčiarik (streľba) Gennadij Timoščenko (šach)Veronika Balážová (taekwondo)

300 €družstvo juniorov J. Smaha, Š. Sýkora, A. Rímeš a R. Pavelka (rybárstvo)

240 €družstvo juniorov M. Zacharovský, M. Košut a J. Kuriak (rádiový orientačný beh)

po 238 €Miroslav Lamanec (kickbox)Denis Tangelmayer (tlak v ľahu)Ivan Gregorička (pretláčanie rukou)Ján Germánus (pretláčanie rukou) Radoslav Dobrovič (pretláčanie rukou)Jarmila Vitovičová (psie záprahy)Lenka Palaščáková (taekwondo)

201 € družstvo J. Koniar, L. Kováč a B. Köles (biliard)

179 €dvojica Helena Kašická a Peter Vidašič (tanec na vozíčku)

po 170 € Tomáš Hasilla (biatlon)Richard Antal (vodný slalom)Dominika Tatárová (karate)Peter Franko (kickbox)Peter Petrík (kickbox)Ján Jasenský (kolky) 150 €dvojica Tomáš Zigo a Marcel Virga (rýchlostná kanoistika)

po 141 €družstvo M. Beňuš, K. Rozmuš a J. Baďura (vodný slalom)družstvo A. Vaško, P. Brezovský a J. Száz (vodné lyžovanie) po 119 € Dávid Červeň (kickbox)Štefan Ťažký (kickbox)Dominika Brieniková (kickbox)Dávid Jakubášek (psie záprahy)

po 100 €Michal Toure (karate)Ernest Nagy ml. (streľba) Alexander Vaško (vodné lyžovanie)

(spracovali dľ a ľm)



(Ne)zdaňovanie príjmov z reklamy v občianskych združeniach pôsobiacich v športe vo svetle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

Príjmy občianskych združení pôsobiacich v športe a pojmy podnikanie a (iná) zárobková činnosť

Súčasná realita v slovenskom športovom hnutí je taká, že ob-čianske združenia v ňom pôsobiace – najmä národné športové zväzy, športové kluby – vykonávajú často veľmi rôznorodé ekono-mické aktivity s cieľom získať fi nančné prostriedky na svoju činnosť. Problematika (ne)zdaňovania príjmov z týchto ekonomických aktivít je preto i na stránkach Športinformu permanentnou témou.

Zámerom tohto článku je priniesť športovému hnutiu pohľad na túto problematiku vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slo-venskej republiky (ďalej len „NS SR“) z marca 2010. 1) Pri tom nie je možné opomenúť a zároveň nezasadiť úvahy súdu do nevyhnut-ne širších i ústavnoprávnych súvislostí najmä vzhľadom na ďalšie súdne rozhodnutia. Hľadať totiž komplexné odpovede v len veľmi stručných ustanoveniach zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní ob-čanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), je absolút-ne nedostatočné.

Primárne otázky, ktoré by si tvorcovia stanov občianskeho združenia mali klásť už pred ich písaním, sú aj: odkiaľ môže a naj-častejšie bude získavať občianske združenie pôsobiace v športe prostriedky na svoju činnosť, na základe akého právneho vzťahu či titulu, aký budú mať (môžu mať) tieto príjmy daňovo-právny charak-ter atď. Dôležitým faktom, ktorý treba už pri tvorbe stanov rešpekto-vať je skutočnosť, že zákon v §1 ods. 2 písm. b) ustanovuje: „… sa nevzťahuje na združovanie občanov na zárobkovú činnosť…“

Toto pre prax často nejasné ustanovenie je treba chápať i z po-hľadu plynúceho času. Zákon vznikol krátko po roku 1989, kedy nová občianska spoločnosť, tretí sektor i podnikateľský sektor na Slovensku iba vznikali. „Nakoľko právo na združovanie nebolo v čase prijatia zákona č. 83/1990 Zb o združovaní občanov ústavne zakotvené, hneď v § 1 tohto zákona je uvedené, že ob-čania majú pravo slobodne sa združovať.

Nikto pravdepodobne vtedy nečakal, že tento pôvodne na prechodné obdobie prijatý právny predpis, ktorý mal najmä veľmi rýchlo znovu garantovať právo slobodne sa združovať, sa stane základným právnym predpisom určujúcim charakter spolkového života v SR na najbližších viac ako 20 rokov!

I preto advokát JUDr. Peter HAŇDIAK, dlhodobo sa zaoberajúci právnou úpravou tretieho sektora, i 13 rokov po jeho prijatí mohol tvrdiť vo vzťahu k problematike vzájomného vzťahu týchto dvoch činností občanov – združovať sa a zárobkovej činnosti, že: „Pred-metné ustanovenie bolo interpretované aj v odbornej verejnosti rozdielne a stanoviská boli mnohokrát protichodné.“ 2) Dôvodová správa k tomuto zákonu sa však prikláňala k názoru, ktorý umožňu-je vykonávanie zárobkovej činnosti zo strany samotných združení: „Pokiaľ sa hovorí o združovaní k zárobkovej činnosti alebo k zais-teniu riad neho výkonu povolania, rozumejú sa tým napr. bytové, spotrebné družstvá, združenia advokátov a pod. Toto ustanove-nie sa však netýka prípadnej zárobkovej činnosti organizácie.“

V tejto súvislosti je preto dôležité poukázať na vzájomné vzťahy medzi pojmami „podnikanie“ a „(iná) zárobková činnosť“, ktoré rozlišuje i Ústava Slovenskej republiky. V článku 35, odsek 1 je ustanovenie: „Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobko-vú činnosť.“ Ale v nasledujúcom odseku je daná možnosť obmedziť takéto aktivity zákonom. Po jazykovom výklade týchto ustanovení sa dá konštatovať, že nie každá zárobková činnosť (širší pojem) je zároveň i podnikaním (užší pojem). Rovnako profesorka obchodné-ho práva Mária PATAKYOVÁ považuje pojem „zárobková činnosť“ (často zamieňaný nielen predstaviteľmi tretieho sektora i za doslov-né znenie ústavy Ústavy SR v podobe pojmu „iná zárobková čin-nosť“) za „… najvšeobecnejší pojem vymedzujúci ekonomické aktivity osôb, pojem, ktorý je treba odlíšiť od podnikania, ako aktivity napĺňajúcej znaky vymedzené ustanoveniami § 2 ods.1 Obchodného zákonníka.“ 3)

Anotácia rozsudku Najvyššieho súdu SR, spis. zn. 3 SŽF/43/2009 z 11. marca 2010

Nevyhnutná faktografi a sporu: Hokejový klub Poprad, IČO: 37796836, občianske združenie založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. bol registrovaný Ministerstvom vnútra SR dňa 3. 9. 2001 pod č. VVS/1-900/90-18960 (ďalej len „HK Poprad“).

Z čl. 2 písm. h/, i/ stanov HK Poprad vyplýva, že je jeho základ-ným poslaním: získavať prostriedky na zabezpečenie činnosti klubu, športovú prípravu družstiev a na ekonomickú podporu, na základ-nú športovú činnosť ďalších členov klubu a podieľať sa na činnosti umožňujúcej získavanie ekonomických zdrojov v prospech rozvoja klubu, kde možno zaradiť aj fi nančné prostriedky získané prostred-níctvom reklamy, ktorými HK Poprad zabezpečoval prostriedky na svoju činnosť a ciele, pre ktoré bol zriadený.

HK Poprad bolo za zdaňovacie obdobie 2003 dodatočným pla-tobným výmerom Daňového úradu Poprad č. 717/230/68866/06/Neuv zo dňa 2. 11. 2006 vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb v sume 2 586 300 Sk okrem iného i s odôvodnením, že reklam-ná činnosť nie je činnosťou za účelom ktorej hokejový klub vznikol.

Následný súdny spor iniciovaný žalobcom (HK Poprad) proti ža-lovanému (Daňové riaditeľstvo SR – ďalej len „DR SR“) priniesol rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k. 3S/46/2007-41 zo 16. 1. 2009. V ňom Krajský súd v Prešove napadnuté rozhodnutie ža-lovaného (DR SR) podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dôvodom bol fakt, že ak žalovaný (DR SR) v preskúmavanom rozhodnutí bez náležitého odôvodnenia uvádza, že príjmy z reklamnej činnosti patria medzi príjmy z ostat-ných zdaňovaných činností a nesúvisia s činnosťou za účelom kto-rej žalobca vznikol, je takéto rozhodnutie pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť (protirečivosť argumentov žalovaného) nepreskú-mateľné, v rozpore s § 30 ods. 3, 7 zákona č. 511/1992 Zb.

Proti výroku vo veci samej podal žalovaný (DR SR) včas odvola-nie. Nestotožnil sa s dôvodmi, pre ktoré krajský súd zrušil rozhod-nutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie. Hlavným dôvodom námietok je poukázanie na obsah vlastného rozhodnutia žalované-ho (DR SR) v tom, že nikde sa v ňom nekonštatuje, že reklamná činnosť je základným poslaním združenia. Túto fi lozofi u do prípadu vniesol práve žalobca (HK Poprad) a súd si ju zrejme osvojil. Po-kiaľ ide o súdom konštatovaný nedostatok dôvodov rozhodnutia, poukazuje na to, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k obsahu jednotlivých námietok odvolávajúceho sa uvádza dôvo-dy, prečo reklamná činnosť nemôže byť základným poslaním, a to je hľadisko predmetu dane. Totiž žiadna činnosť, ktorá je predme-tom dane z príjmov, nemôže byť základným poslaním občianskeho združenia a tento rozhodujúci dôvod záverov daňových orgánov je v odôvodnení rozhodnutia uvedený práve z tohto hľadiska sa ža-lovaný vysporiadaval aj s námietkami odvolávajúceho sa. Žalobca sa však svojimi námietkami v doteraz vedených konaniach snaží práve o to, aby činnosť zodpovedajúca predmetu dane (reklamná činnosť) u týchto daňovníkov sa stala činnosťou zabezpečujúcou účel vzniku, a táto činnosť bola ich základným poslaním (a tak príj-my z tejto činnosti by boli oslobodené), a to spôsobom – vniesť do základného poslania združenia vymedzeného v čl. 2 písm. h) a i) stanov predmet dane z príjmov, t. j. reklamnú činnosť. Nie je to však správne, lebo reklamná činnosť je jednoznačne predmetom dane u týchto subjektov a súčasne je aj činnosťou, ktorou sa dá zisk do-siahnuť alebo sa dosiahne. DR SR preto navrhovalo, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 3S/46/2007-41 zo dňa 16. 1. 2009 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca (HK Poprad) vo vyjadrení zo dňa 13. 3. 2009 k odvo-laniu žalovaného navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žalobcovi (HK Poprad) nebolo známe, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že žiadna činnosť, kto-rá je predmetom dane z príjmov, nemôže byť základným poslaním občianskeho združenia. Súčasne poukazoval na stanovisko Minis-terstva fi nancií SR k metodickému pokynu Daňového riaditeľstva SR č. 4/3/2005, z ktorého vyplýva, že ak je získanie fi nančných



(Ne)zdaňovanie príjmov z reklamy v občianskych združeniach pôsobiacich...

prostriedkov prostredníctvom reklamy jednou z hlavných činností športových klubov na zabezpečenie činnosti, za účelom ktorej tento športový klub vznikol a táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu, je príjem z reklamy oslobodený od dane. Pri posudzovaní cenovej konkurencie je potrebné brať na zreteľ, že športové kluby spravidla nie sú v situácii, v ktorej môžu určovať cenovú úroveň reklamy.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsu-dok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvola-ní žalobcu bez nariadenia pojednávania a napadnutý rozsudok kraj-ského súdu z iných právnych dôvodov ako vecne správny potvrdil.

Zároveň konštatoval že v daňovom konaní išlo o zásadnú právnu otázku týkajúcu sa zdaňovania príjmov reklamy u športových klu-bov, ktoré sú občianskymi združeniami. Príjem z reklamy je spravi-dla jediným rozhodujúcim príjmom na udržanie rozvoja športu. Ide o zásadnú právnu otázku týkajúcu sa výkladu a aplikácie ust. § 18 ods. 4, 5 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov vo vzťa-hu k ust. § 19 ods. 1, písm. a/ zák. č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Úvahy a odôvodnenie rozhodnutia súdom

1. Najvyšší súd sa stotožnil so žalobcom (HK Poprad), že prí-jem občianskeho združenia je predmetom dane práve z hľadiska dosahovania zisku. To explicitne vyplýva z ust. § 18 ods. 4 zák. č. 366/1999 Z.z. o daniach príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa názoru Najvyššieho súdu interpretačne nesprávne výcho-disko žalovaného (DR SR) spočíva v tom, že z tohto ustanovenia zákona vyvodzuje, že pomenované zdroje príjmov (príjmy z predaja majetku, príjmy z nájomného, príjmy z reklám, príjmy z členských príspevkov a príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou) sa už a priori považujú za príjmy, ktorými sa dosahuje zisk. Táto skutočnosť sa však dá zistiť až a posteriori, po skončení zdaňo-vacieho obdobia, kedy bude známa výška vynaložených nákladov (defi nícia zisku). Teda správcom dane apriórne rozlišovanie príjmov a s tým súvisiace vecné rozlišovanie činnosti športového klubu na samostatnú podnikateľskú časť a samostatnú neziskovú časť nemá oporu v ust. § 18 ods. 4 zák. č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov a ani v zákone o združovaní občanov.

2. Podľa názoru Najvyššieho súdu § 1 ods. 3, písm. b/ zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpi-sov ustanovuje, že tento zákon sa nevzťahuje na združovanie obča-nov na zárobkovú činnosť. Občianske združenia nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. činnosť za účelom dosiahnutia zisku v zmys-le § 2 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Rozčleňovanie činnosti občianskych zdru-žení na zárobkovú, z pohľadu správcu dane na podnikateľskú zda-ňovanú činnosť a hlavnú nezdaňovanú činnosť, je preto v rozpore s § 1 ods. 3, písm. b/ zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd poukazuje na odôvod-nenie dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Poprad č. 717/230/68866/06/Neuv zo dňa 2. 11. 2006, kde správca dane konštatuje: „… pri kontrole bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt v roku 2003 dodržal zásadu členenia nákladov a výnosov na zdaňovanú a nezdaňovanú činnosť. Vo výkaze ziskov a strát k 31. 12. 2003 členil náklady a výnosy na hlavnú nezdaňovanú činnosť a podnikateľskú zdaňovanú činnosť“. Naj-vyšší súd konštatuje, že činnosť občianskeho združenia je jednotná a nemôže byť v žiadnom prípade zárobková. Práve toto ustanove-nie zákona o občianskych združeniach predpokladá, že získavať peňažné prostriedky združenie môže iba do rozsahu, aby pokrylo vlastnú činnosť podľa stanov a na účel na ktorý vzniklo. Inak môže byť združenie rozpustené.

3. Podľa názoru Najvyššieho súdu časť právnej normy z usta-novenia § 18 ods. 4 zák. č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, podľa ktorej „príjmy z činností, kto-rými sa dá zisk dosiahnuť“ rovnako nemožno považovať za ustano-venie, ktoré by a priori vecne identifi kovalo zdaniteľné príjmy. To či sa dá dosiahnuť zisk možno vyhodnotiť až po zistení výdavkov. Toto ustanovenie rovnako možno aplikovať iba a posteriori po skončení zdaňovacieho obdobia, kedy bude známa výška vynaložených ná-

kladov na činnosť, za účelom ktorej žalobca vznikol. Uvedené usta-novenie umožňuje správcovi dane posúdiť vecnú súvislosť vynalo-žených výdavkov so získaním príjmu. Teoreticky, z každej príjmovej činnosti (§ 18 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z.z.) sa dá dosiahnuť zisk, pokiaľ sú výdavky nižšie ako príjem. Predmetom dane je len dosiah-nutý kladný rozdiel medzi zdrojom príjmov a účelovo preukázateľne vynaloženými výdavkami na zabezpečenie činnosti, pre ktorú bol predmetný subjekt zriadený. Podľa § 18 ods. 4 zák. č. 366/1999 Z.z. o daniach príjmov v znení neskorších predpisov predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnika-nie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36). Príjmy športového klubu z reklamy patria do daňového režimu ustanove-nia § 18 ods. 4 zák. č. 366/1999 Z.z. To však neznamená, že reklama je ipso facto činnosť, ktorou sa dosahuje zisk, alebo dá dosiahnuť zisk. Predmetom dane môže byť len dosiahnutý kladný rozdiel medzi príjmom z reklamy a účelovo preukázateľne vynalože-nými výdavkami na zabezpečenie športovej činnosti, pre ktorú bol žalobca zriadený.

4. Podľa názoru Najvyššieho súdu, podľa § 19 ods. 1, písm. a/ prvá veta zák. č. 366/1999 Z.z. o daniach príjmov v znení ne-skorších predpisov sú od dane oslobodené príjmy daňovníkov uve-dených v § 18 ods. 5 plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovník vznikol, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám, a ktorá je ich základným poslaním vymedzeným osobit-ným predpisom s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá oso-bitnou sadzbou (§ 36). Ustanovenie § 19 ods. 1, písm. a/ zák. č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších pred-pisov upravuje oslobodenie od dane príjmov plynúcich z činnosti za účelom ktorej športový klub vznikol. Príjmy z reklamy pod toto ustanovenie nepatria, neplynú zo športovej činnosti (základného poslania, ktoré vyplýva už aj priamo z názvu – hokejový klub). Oslo-bodenými príjmami takto môžu byť príjmy zo vstupného na hoke-jové zápasy, príjmy z „predaja“ hráčov, príjmy z televíznych a roz-hlasových prenosov zápasov hokejového klubu a pod. Keďže ide o oslobodený príjem podľa zákona o daniach z príjmov, nie je možné k týmto príjmom priraďovať daňové výdavky. Preto postup správcu dane, keď posudzoval výdavky z pohľadu toho, či boli vynaložené na činnosť za účelom ktorej daňovník vznikol, alebo na dosiahnutie zdaniteľných príjmov nie je v súlade s ust. § 19 ods. 1, písm. a/ zák. č. 366/1999 Z.z. Najvyšší súd poukazuje na to, že zákon o daniach z príjmov termín používaný správcom dane „nezdaňované náklady“ nepozná a takéto náklady nie je možné priraďovať k príjmom, ktoré sú od dane v zmysle § 19 ods. 1 písm. a/ zák. č. 366/1999 Z.z. oslobodené. Predmet dane z príjmov sú iba príjmy od dane neo-slobodené a k týmto príjmom sa viažúce náklady. Predmetom dane je len dosiahnutý kladný rozdiel medzi zdrojom príjmov a účelovo preukázateľne vynaloženými výdavkami na zabezpečenie činnosti, pre ktorú bol predmetný subjekt zriadený. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z.z. základom dane je rozdiel medzi príjmami s výnim-kou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených od dane a daňovými výdavkami (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vec-nej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Ak daňové výdavky presahujú príjmy, rozdiel je daňovou stratou.

Čo rozhodnutie prináša pre budúcnosť slovenského športového hnutia?!

Môže občianske združenie vykonávať (inú) zárobkovú činnosť, resp. podnikať? Faktická aplikačná prax potvrdzuje, že ob-čianske združenie môžu vyvíjať (inú) zárobkovú činnosť i pod-nikať, keďže viaceré pôsobiace nielen v športe vlastnia napr. živnostenské listy. Ústavný súd SR sa problémom zaoberal tiež. Pre vymedzenie rozsahu práva podnikať a uskutočňovať inú zá-robkovú činnosť podľa jeho odôvodnenia v Náleze sp. zn. PL. ÚS 13/97 z 19. júna 1998 je uvedené: „… dôležitá otázka vzájom-ných účinkov čl. 51 a čl. 2 ods. 3 ústavy vo vzťahu k čl. 35 ods. 1 ústavy. Výkladom citovaných článkov ústavy možno dospieť k záveru, že občan môže vykonávať len takú zárobkovú činnosť,



(Ne)zdaňovanie príjmov z reklamy v občianskych združeniach pôsobiacich...ktorú mu zákon výslovne dovoľuje. Uplatnením takého výkla-du by sa však nerešpektoval čl. 2 ods. 3 ústavy, podľa ktoré-ho: „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Zároveň by sa výrazne obmedzili reálne možnosti občana zabezpečovať vlastnú obživu.“

I preto sa stotožňujeme s právnym názorom publikovaným v ča-sopise Efekt: „Pre občianske združenia… teda platí, že môžu vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, pričom s dosiahnutým príjmom nemôžu nakladať ako so ziskom, ale podľa zákonných usmernení pre jednotlivé súkromnoprávne subjekty.“ 4) Takýto výklad potvrdil i Najvyšší súd SR, keď konštatoval v odôvodnení k svojmu rozsudku z 31. januára 1996, sp.zn. Obz 5/95.: „Z usta-novenia § 1 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb., na ktoré generálny prokurátor v sťažnosti poukazuje, nevyplýva, že by občianske združenia nemohli vyvíjať zárobkovú činnosť.“ V právnej vete predmetného rozsudku sa navyše konštatuje: „Občianske zdru-ženie môže samé alebo spoločne s niekým založiť obchodnú spoločnosť alebo družstvo, alebo sa iným spôsobom majetkovo podieľať na činnosti takýchto podnikateľských subjektov. Celé odôvodnenie v predmetnom rozsudku však zároveň s hore uve-deným tvrdí: „Zárobkovej činnosti sa len nepriamo dotýka usta-novenie § 8 ods. 1 uvedeného zákona, podľa ktorého jedným z dôvodov odmietnutia registrácie združenia je i skutočnosť, že z obsahu stanov vyplýva, že ide o združenie vymenované v ust. § 1 ods. 3. Znamená to, že ak si združenie do stanov ako cieľ dá zárobkovú činnosť, ministerstvo vnútra by muselo jeho registrá-ciu odmietnuť.“1

Profesor občianskeho práva Ivo TELEC z Právnickej fakulty Ma-sarykovej Univerzity v Brne v tejto súvislosti potvrdzuje, že predmet-né ustanovenie § 3, ods. 1, písmeno b) zákona: „… nie je možné vykladať ako zákaz zárobkovej činnosti občianskych združení, ale ako negatívne vymedzenie spolčovacích (zakladateľských) účelov.“ 5) I preto v svojich úvahách de lege ferenda vyzýva k prís-nejšej právnej úprave zakladateľských účelov v spolkovom práve, ktorá by bola nie obmedzením slobody, ale prejavom systematic-kejšieho myslenia pokiaľ ide o systematiku a funkcie jednotlivých právnických osôb vôbec.

Jedným z dôvodov je práve problematika zdaňovania ich príjmov. NS SR v nami rozoberanom súdnom rozhodnutí konštatoval, že príj-my športového klubu – občianskeho združenia – z reklamy patria do daňového režimu ustanovenia § 18 ods. 4 zák. č. 366/1999 Z.z. To však ipso facto neznamená, že ide o činnosť, ktorou sa dosahuje zisk, keďže predmetom dane môže byť len dosiahnutý kladný rozdiel medzi príjmom z reklamy a účelovo preukázateľne vynaloženými výdavkami na zabezpečenie tej činnosti (základného poslania), pre ktorú bol žalobca zriadený. Táto skutočnosť sa dá zis-tiť až a posteriori, po skončení zdaňovacieho obdobia, kedy bude známa výška celkových vynaložených nákladov na činnosť klubu. Zároveň súd konštatoval, že zásada členenia nákladov a výnosov občianskeho združenia na zdaňovanú a nezdaňovanú činnosť je v rozpore s § 1 ods. 3, písm. b/ zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov.

Ak sa zamyslíme nad dopadmi týchto úvah súdu, je zrej-mé, hoci je v platnosti už iná, najmä daňová, legislatíva (od predmetného zdaňovacieho obdobia v roku 2003 a následného vzniku súdneho sporu prešlo až do momentu rozsudku NS SR asi 7 rokov), že výrazný vplyv na účtovno-právnu a daňovo-práv-nu prax všetkých občianskych združení, nielen športových, je v budúcnosti neodvratný.

Navyše, postupné legislatívne spresňovanie uvedenej problema-tiky, ktoré viedlo k obmedzovaniu veľmi široko priznávanému právu na zárobkovú činnosť rôznym organizáciám tretieho sektora na Slovensku začalo legislatívnymi zmenami už v roku 1996 – najprv zákonom o nadáciách, neskôr zákonom o neziskových organizáci-ách poskytujúcich všeobecne prospešné služby atď. Celý proces vyvrcholil legislatívnym návrhom zákona o spolkoch z dielne Minis-terstva vnútra z roku 2008. Ten mal nahradiť zákon o združovaní občanov, navrhoval zlúčenie väčšiny organizácií tretieho sektora do jedného typu právnických osôb tzv. spolkov a úplný zákaz podnika-nia pre tieto právnické osoby. Tento legislatívny návrh MV SR bol

po rozsiahlej kritike a spoločnej petičnej akcii zástupcov tretieho sektora stiahlo s tým, že bude opätovne prepracovaný v spolupráci a v konsenze s dotknutými.

Hoci sa idea zákonodarcu o zákaze podnikania pre občianske združenia zatiaľ nedostala do všeobecnej právnej úpravy tretieho sektora, špeciálna právna úprava športu ňou bola neskôr napokon čiastočne dotknutá zákonom NR SR č. 300/2008 Z.z. o organi-zácii a podpore športu (ďalej len „zákon o športe“) účinným od 1. septembra 2008, konkrétne § 8 a § 9, ktoré defi nujú pojmy ná-rodný športový zväz a športový klub. Podľa nich, pre potreby našej práce, okrem iného je národný športový zväz občianske združe-nie, ktoré môže založiť obchodnú spoločnosť. Na účely podnikania v športovej reprezentácii môže založiť obchodnú spoločnosť, ak je v nej jediným spoločníkom alebo akcionárom a podiel na zisku ob-chodnej spoločnosti po zdanení môže použiť len na plnenie svojich zákonom stanovených úloh a na svoju činnosť.

Športový klub môže byť založený ako občianske združenie alebo ako obchodná spoločnosť založená na iný účel ako na účel podni-kania. Športový klub však môže založiť obchodnú spoločnosť.

Dôvodová správa to vysvetľuje nasledovne: „… sa umožňuje založiť (spoluzaložiť) obchodnú spoločnosť, ktorá by podnika-la s cieľom posilniť príjmovú základňu národného športového zväzu, pretože sa predpokladá, že samotný národný športový zväz nebude podnikať v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákon-níka. Ide totiž o občianske združenie, ktorého hlavným predme-tom činnosti je reprezentácia športového odvetvia alebo druhu športu, organizovanie športových súťaží a iné obdobné aktivi-ty bezprostredne súvisiace s vrcholovým alebo výkonnostným športom. Podnikaním je sústavná činnosť s cieľom dosiahnutia zisku ako ju vymedzuje § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Taká-to činnosť by mala byť vlastná len podnikateľom.

… Predpokladá sa totiž, že sám (športový klub – pozn. autor práce L. K.) nebude priamo podnikať vo vlastnom mene, keďže má formu občianskeho združenia alebo obchodnej spoločnosti, ktorej základným znakom je, že nie je založená na podnikanie. Športový klub tak môže založiť obchodnú spoločnosť alebo sa zúčastniť ako spoločník alebo akcionár na podnikaní inej osoby. Na rozdiel od národného športového zväzu sa však športovému klubu neprikazuje podiel na zisku po zdanení použiť len priamo na športovú činnosť a na vlastnú prevádzku.“

Princíp právnej ne(istoty) pri zdaňovaní príjmov v športe Princíp právnej istoty sa v právnom štáte veľmi zjednodušene

pre naše potreby spája i so zrozumiteľnosťou, s predvídateľnosťou práva a najmä rozhodnutím štátnych orgánov pri jeho konkrétnej aplikácií v tom-ktorom prípade.

Zárobková činnosť resp. podnikanie najmä občianskych zdru-žení v športe sú u nás už dlhé roky spojené, najmä čo sa týka zdaňovania ich príjmov, s neveľmi jasnou právnou úpravou, keďže spôsob zdaňovania príjmov z nich plynúcich prináša(l) nálezy da-ňových kontrol a následné spory. Zdaňovanie konkrétnych príjmov konkrétnych občianskych združení nielen v športe, ktoré sa najmä v minulosti často posudzovalo ad hoc „individuálne od klubu ku klu-bu“, „od stanov k stanovám“ a so sebou prináša(lo) so železnou pravidelnosťou nálezy daňových kontrol, ktoré sa museli vysporia-dať napr. i s plneniami plynúcimi zo zmluvného vzťahu medzi špor-tovým klubom a sponzorom resp. príjmami za tzv. prestup špor-tovca. Tento inštitút umožňujúci zmenu športového klubu, za ktorý je športovec oprávnený súťažiť, nie je možné nájsť v žiadnej inej spolkovej sfére.

Boli tieto spory spôsobené niektorými občianskymi združeniami pôsobiacimi v športe z dôvodu absencie odbornosti ich štatutár-nych orgánov? Alebo naopak, vznikali tieto nálezy daňových kontrol a následné spory z dôvodu nejasnosti a nejednoznačnosti právnej úpravy?

Tieto rečnícke otázky ponechané logicky bez odpovedí majú za cieľ nie deštruktívnu kritiku. Chcú najmä poukázať na nevyhnutnosť absolútne precíznej a detailnej formulácie vždy individualizovaných stanov občianskeho združenia v športe



Spolky zamerané na šport a turistiku získali vlani z 2 % vyše 7,6 milióna eurV roku 2010 dostalo 9453 neziskových organizácií z 2 % zo

zaplatenej dane z príjmov 44 146 478,19 €. V porovnaní s ro-kom 2009 narástol počet prijímateľov o 461 organizácií, ale prvý raz v histórii poklesla suma získaných fi nančných prostriedkov! Oproti rekordnému roku 2009 až o 11 031 784,93 €!

Podobne sa v roku 2010 nedarilo ani spolkom zameraných na športové a turistické činnosti. Získali 7 645 595,12 €, čo je o 2 265 613,06 € menej ako v roku 2009!

2 % pre športové a turistické spolky

Rok 2006 2007 2008 2009 2010

Suma v € 5 854 985,30 8 141 513,60 9 159 735,70 9 911 208,16 7 645 595,12

Počet spolkov 1 966 2 124 2 211 2 535 2 616

Športové spolky, ktoré v roku 2010 dostali viac ako 3319,39 eura (je ich vyše 500), sú povinné do konca mája 2012 zverejniť presnú špecifi káciu použitia prijatého podielu v Obchodnom vestníku.

Športové spolky, ktoré dostali v roku 2010 z 2 % viac ako 33 000 eur, boli povinné najneskôr do 30 dní od prijatia tejto sumy zriadiť si osobitný účet v banke alebo pobočke zahra-ničnej banky, na ktorom sa vedie len prijatie a čerpanie podielu zaplatenej dane, pričom fi nančné prostriedky zodpovedajúce podielu zaplatenej dane prijaté v roku 2010 pred uvedeným ob-dobím znížené o použité sumy mal prijímateľ (športový spolok) previesť na tento účet do 30 dní od povinnosti jeho zriadenia.

Športové spolky, aj tie ktoré nie sú zapísané v registri prijímateľov 2 %, môžu požiadať o fi nančnú podporu nezis-kové organizácie, ktoré získali podiel z 2 %. V roku 2010 patrili medzi najúspešnejšie: Nadácia SPP, 825 11 Bratislava, Mlynské nivy 44/a – 3 288 767,44 €, Nadácia Orange, 821 09 Bratislava, Prievozská 6/A – 1 050 125,94 €, Nadácia VÚB, 829 90 Bratislava, Mlynské Nivy 1 – 1 015 072,16 €, Nadácia Pontis, 811 09 Bratislava, Grösslingová 59 – 945 111,36 €, Nadácia Slovenskej sporiteľne, 832 37 Bratislava, Tomášikova 48 – 840 985,34 €, Nadácia Tatra banky, 811 06 Bratislava, Hodžovo námestie 3 – 777 355,15 €, Nadácia Allianz, 815 74 Bratislava, Dostojevského rad 4 – 717 544,90 €, Dobrý anjel, n.o., 058 01 Poprad, Karpatská 3256/15 – 524 944,32 €, Nadácia pre deti Slovenska, 811 08 Bratislava, Heydukova 3 – 258 015,83 €, Nadácia Poštovej banky, 821 09 Bratislava, Prievozská 2/B – 225 655,05 €, Občianske združenie „Zober loptu, nie drogy“, 040 23 Košice, ZŠ na ul. Jána Pavla II č. 1 – 219 929,18 €, Nadácia Intenda, 811 04 Bratislava, Pražská 11 – 171 797,82 €, Nadácia Penta, 811 04 Bratislava, Križkova 9 – 130 132,81, Centrum pre fi lantropiu, n.o., 811 03 Bratislava, Kozia 11 – 126 081,72 €, Karpatská nadácia, 040 01 Košice,Letná 27 – 122 717,33 €, Nadácia Volkswagen Slovakia, 843 02 Bratislava, J. Jonáša 1 – 108 354,05 €, Nadácia Spo-ločne pre región, 010 01 Žilina, Framborská 12 – 101 059,03 €, Nadácia MondiI SCP, 034 01 Ružomberok, Bystrická cesta 13 – 100 098,78 €, Nadácia Jednota COOP, 827 18 Bratislava, Bajkalská 25 – 78 954,95 €.

(dľ)

(Ne)zdaňovanie príjmov z reklamy v občianskych združeniach pôsobiacich...

už pri ich tvorbe či veľmi jemné až subtílne rozlišovanie medzi darom, sponzoringom, reklamou atď. a ich právnou úpravou vzhľadom na daňové dopady i skutočný obsah toho-ktorého vzťahu medzi subjektmi práva pôsobiacimi nielen v športe.

Kvalifi kované a profesionálne poradenstvo v oblasti práva, daní a účtovníctva pri týchto činnostiach je však už teraz absolútnou nevy-hnutnosťou, pričom treba podotknúť, že okrem už známych, najmä ďalšie súdne rozhodnutia môžu priniesť do súčasného stavu viac právnej istoty a budú svojím spôsobom dotvárať slovenské právo i v tejto oblasti.

Šport ako prirodzená súčasť i tretieho sektora – od terra incognita k res publica

Ak sa pokúsime zhrnúť závery z už napísaného, môžeme konštatovať, že občianske združenia i v športe môžu vykoná-vať (inú) zárobkovú činnosť, i podnikať, pričom s dosiahnutým ekonomickým výsledkom nemôžu nakladať ako so ziskom a zároveň majú povinnosť dodržiavať pri vykonávaní zárobko-vej činnosti všetky pravidlá hospodárskej súťaže.

Parafrázovaný všeobecný názor profesora ústavného práva Jána SVÁKA 6) na tému verejný záujem a verejná prospešnosť aplikova-ný na oblasť športu hovorí, že vymedzenie verejného záujmu v športe by odrážalo postoj štátu a spoločnosti k primárnej činnosti športu a k poslaniu tretieho sektora v športe. I z tohto dôvodu je úplne nevyhnutné po dlhých rokoch viacmenej najmä ve-deckého publikačného mlčania z oblasti športu a práva u nás začať otvorene, verejne, no najmä vecne a odborne diskutovať. O pome-roch, ktoré v našom športe vládnu, o problémoch, ktoré má, o tom, čo (ne)chceme od subjektov slovenského športu, ktoré patria do tretieho sektora. Prvou úlohou by mohlo byť hľadanie odpove-dí pri antickom rozvažovaní v kolízií stojacich hodnôt, aký je v našich podmienkach vlastne obsah pojmov verejný záujem a verejná prospešnosť v športe z pohľadu práva či verejný sta-tok v športe z pohľadu ekonómie.

Jedine verejná, no vecná, a najmä odborná diskusia, môže pomôcť

priniesť konečne už i samým športovým hnutím často tak žiadané pozi-tívne, i legislatívne, zmeny nielen v špeciálnej športovej legislatíve.

Snaha o rozvážny, konštruktívny a slušný dialóg medzi štátom a športovým sektorom, ktorá by si kládla za hlavný cieľ v ich vzá-jomnej partnerskej spolupráci s pokorou pozdvihnúť súčasný stav nielen právnej, ale celkovej kultúry v našom športe, je veľmi ušľach-tilá idea.

Nasmerujme preto spolu náš šport v budúcnosti pevne k hodnotám, na ktorých sa zrodil, na ktorých sa vyvíjal a ku ktorým prirodzene stále inklinuje – k všeľudským hodnotám tretieho sektora ako jeho imanentná súčasť. Univerzálne hod-noty ako je napr. sloboda združovania sa či fi lantropia, sú to-tiž vskutku apolitické. Svoju silu však zakladajú práve na ener-gii a emóciách tisícov dobrovoľníkov pôsobiacich i v našom športe, ktorí stále idealisticky veria, že i náš šport nesmie byť nikdy bezhodnotový, že jednoducho nie je mimo dobra a zla.

Ladislav Križan, PhD.

Autor od 7. 3. 2011 zastáva funkciu generálneho riaditeľa Sek-cie štátnej starostlivosti o šport Ministerstva školstva, vedy, výsku-mu a športu Slovenskej republiky. ___________________________

1) Text rozhodnutia je dostupný napr. aj v systéme právnych in-formácií ASPI, z ktorého čerpá autor v tejto práci.

2) SVÁK, J. – HAŇDIAK, P.: Právna úprava tretieho sektora. Bratislava: 1. SNSC, 2002, s. 32

3) PATAKYOVÁ, M. ET AL.: Itinerár budúceho právnika – pro-fesionála (klinika práva). Bratislava: Vydavateľské oddelenie PF UK, 2004, s. 56 - 57

4) AUTOR NEUVEDENÝ: Iná zárobková činnosť vo svetle Ústa-vy Slovenskej republiky. Efekt, 7, 2009, č. 1, s 26

5) TELEC, I.: Spolkové právo. Praha: C. H. Beck, 1998, s. 1676) SVÁK, J.: Verejný záujem a verejná prospešnosť v práv-

nom poriadku Slovenskej republiky. In: Právny obzor, roč. 89, 2006, č. 2, s. 175 – 194



Usporiadatelia na športových podujatiachZákon č. 479/2008 Z.z. o organizovaní verejných telový-

chovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí (ďalej aj „podujatie“) v § 5 ustanovuje, že usporiadateľom na týchto podujatiach môže byť len fyzická osoba staršia ako 18 rokov, ktorá absolvovala osobitnú prípravu.

Osobitnú prípravu usporiadateľov môže vykonávať iba fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má od Ministerstva škol-stva, vedy, výskumu a športu SR vydanú akreditáciu na vzdelá-vanie usporiadateľov športových podujatí. V čase vydania tohto Športinformu ju nemala žiadna fyzická osoba alebo právnická osoba.

Povinnosti všetkých organizátorov v súvislosti s usporiadateľmi

Organizátor každého verejného športového, telový-chovného či turistického podujatia podľa § 3 zákona č. 479/2008 Z.z. je povinný najneskôr sedem dní pred ko-naním podujatia oznámiť zámer zorganizovať podujatie obci, na ktorej území sa má podujatie konať. Ak sa má podujatie konať na území niekoľkých obcí, je potrebné jeho konanie oznámiť každej z nich. V oznámení okrem iného uvedie- meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu hlavného usporia-

dateľa podujatia a číslo mobilného telefónu, ktorý bude po-užívať počas podujatia,

- počet členov usporiadateľskej služby a v prípade jej využitia aj počet členov súkromnej bezpečnostnej služby.

Povinnosti organizátorov najvyšších súťaží v súvislosti s usporiadateľmi

Kým § 3 zákona č. 479/2008 Z.z. neukladá organizátorovi verejného športového podujatia povinnosť zriadiť usporiadateľ-skú službu, § 4 už áno, ale nie každému organizátorovi! Podľa § 4 organizátor podujatia, ktorý organizuje- medzinárodnú súťaž riadenú medzinárodnými športovými or-

ganizáciami- alebo najvyššiu celoštátnu súťaž dospelých, najmä futbalové

podujatie alebo hokejové podujatie, je povinný okrem iných povinností - zriadiť usporiadateľskú službu, - zabezpečiť potrebný počet členov usporiadateľskej služby

a dať im záväzné pokyny, - určiť hlavného usporiadateľa zodpovedného za riadenie čin-

nosti usporiadateľskej služby a spoluprácu s Policajným zbo-rom, obcou, so súkromnou bezpečnostnou službou a s inými orgánmi (napr. hasiči),

- zabezpečiť pre usporiadateľov refl exné vesty s výrazným nápisom „USPORIADATEĽ“ a číslom na prednom a zadnom diele vesty.

Pokuty organizátorom v súvislosti s usporiadateľmi

Ak organizátor podujatia nesplní povinnosti ustanovené v § 3 alebo § 4, dopustí sa - správneho deliktu. Podľa § 12 zákona č. 479/2008 Z.z.

mu môže obec, na území ktorej sa podujatie koná, za tento správny delikt uložiť pokutu do 100 000 Sk (do 3319,39 €). Výnosy z pokút sú príjmom rozpočtu obce. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení povinnos-ti obec dozvedela, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo;

- priestupku. Podľa § 13 zákona č. 479/2008 Z.z. mu môže obec, na území ktorej sa podujatie koná, za tento priestu-pok uložiť pokutu do 50 000 Sk (do 1659,69 €). Priestupok prejednáva obec, výnosy z pokút sú príjmom rozpočtu obce,

ktorá doručí právoplatné rozhodnutie o uložení sankcie a obmedzujúceho opatrenia Policajnému zboru a prísluš-nému športovému zväzu.Poznámka Športinformu: zo zákona nie je jasné, kedy sa

má nesplnenie povinností uvedených v § 3 a § 4 považovať za správny delikt a kedy za priestupok.

Usporiadateľ

Podľa § 5 zákona č. 479/2008 Z.z. usporiadateľom môže byť len fyzická osoba staršia ako 18 rokov, ktorá absolvovala osobitnú prípravu. Usporiadateľ plní úlohy podľa pokynov or-ganizátora podujatia alebo iných oprávnených orgánov (napr. polícia, hasiči, súkromná bezpečnostná služba). Usporiadateľ musí mať počas podujatia oblečenú refl exnú vestu s výrazným nápisom „USPORIADATEĽ“ a číslom na prednom a zadnom die-le vesty.

Oprávnenia usporiadateľa

Podľa § 6 zákona č. 479/2008 Z.z. usporiadateľ na verej-nom športovom podujatí je oprávnenýa) presvedčiť sa, či sa na podujatí chce zúčastniť iba fyzická

osoba na to oprávnená,b) presvedčiť sa zrakom, hmatom alebo technickými prostried-

kami, či fyzická osoba, ktorá vstupuje do priestorov alebo ve-rejných priestranstiev, kde sa podujatie koná, nemá pri sebe alebo na sebe strelnú zbraň, pyrotechnický výrobok alebo inú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším, al-koholické nápoje, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatiach, drogy alebo iné omamné látky,

c) neumožniť vstup alebo zabrániť vstupu na podujatie fyzickej osobe, ktorá vnáša do priestorov alebo verejných priestran-stiev, kde sa podujatie koná strelnú zbraň, pyrotechnický výrobok alebo inú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším, alkoholické nápoje, ak obec vydala zákaz pre-daja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatiach, drogy alebo iné omamné látky, alebo je zjavne pod vplyvom alkoholu, drog alebo iných omamných látok,

d) neumožniť vstup na podujatie fyzickej osobe, ktorej súd uložil obmedzenie v rámci probačného dohľadu, alebo ktorej prí-slušný orgán uložil obmedzujúce opatrenie,

e) upozorniť účastníkov podujatia na nevhodnosť ich správania a požadovať, aby od neho upustili, ak svojím správaním poru-šujú verejný poriadok alebo narušujú pokojný priebeh podu-jatia,

f) dať pokyn účastníkom podujatia na opustenie podujatia, ak po upozornení podľa písmena e) pokračujú v nevhodnom správaní,

g) vyviesť účastníkov podujatia a ich ďalšiu účasť na podujatí zakázať, ak neuposlúchli pokyn podľa písmena f).

Pokuty pre usporiadateľa

Podľa § 13 zákona č. 479/2008 Z.z. priestupku pri verej-ných telovýchovných, športových a turistických podujatiach sa dopustí usporiadateľ, ak nemá počas podujatia oblečenú re-fl exnú vestu s výrazným nápisom „USPORIADATEĽ“ a číslom na prednom a zadnom diele vesty. Za priestupok mu môže obec uložiť pokutu v blokovom konaní do 1000 Sk (do 33,19 €), pri-čom pokutu môže uložiť aj dozorný orgán pri výkone dozoru, t. j. fyzická osoba, ktorú obec písomne poverila v jej mene vykoná-vať dozor na verejnom športovom podujatí. Priestupok prejed-náva obec, výnosy z pokút sú príjmom rozpočtu obce.



Usporiadatelia na športových podujatiach

Poznámka Športinformu: v tomto článku sú uvedené po-vinnosti organizátorov verejných športových podujatí v súvis-losti s usporiadateľmi podľa právnych noriem Slovenskej re-publiky. Organizátori súťaží (napr. I. ligy, oblastných majstrov-stiev, slovenského pohára), ktorými sú najmä športové zväzy, ale aj iné športové organizácie (napr. Únia ligových klubov vo futbale) spravidla vo svojich vnútorných normách (napr. súťažný poriadok) môžu určiť organizátorom konkrétnych podujatí ďalšie povinnosti, ale aj tresty za ich nesplnenie.

x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x

Vzdelávanie usporiadateľov

Ako sme uviedli v úvode tohto článku, osobitnú prípravu usporiadateľov môže vykonávať iba fyzická osoba alebo práv-nická osoba, ktorá má od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR vydanú akreditáciu na vzdelávanie usporiadateľov športových podujatí. V čase vydania tohto Športinformu ju ne-mala žiadna fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak by niekto mal záujem školiť usporiadateľov, bude postupovať podľa smer-nice, ktorú vydalo Ministerstvo školstva SR v apríli 2010. Uverej-ňujeme ju v plnom znení.

Smernica MŠ SR č. 10/2010-R z 20. apríla 2010 na vzdelávanie usporiadateľov športových podujatí

Ministerstvo školstva SR na základe § 12 zákona č. 288/1997 Z.z. o telesnej kultúre a o zmene a doplnení záko-na č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších pred-pisov v spojení s § 5 zákona č. 479/2008 Z.z. o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turis-tických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydá-va túto smernicu:

Čl. 1Žiadosť o akreditáciu

Žiadosť o vydanie potvrdenia o akreditácii na odbornú spôso-bilosť usporiadateľ športových podujatí obsahuje:a) názov vzdelávacieho zariadenia, identifi kačné číslo a adresu

sídla,b) označenie odbornej spôsobilosti alebo vzdelávacej aktivity

– kategória iný odborník – usporiadateľ športových podujatí I. stupňa (nižší stupeň), hlavný usporiadateľ športových po-dujatí II. stupňa (vyšší stupeň),

c) doklady o odbornej spôsobilosti vyučujúcich a ich písomný súhlas s účasťou v lektorskom zbore a zozname školiteľov,

d) údaje o materiálnom a technickom vybavení vzdelávacieho zariadenia,

e) vzdelávací program pre usporiadateľov športových podujatí.

Poznámka Športinformu: žiadosť o vzdelávanie usporia-dateľov športových podujatí predkladá fyzická osoba alebo právnická osoba Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a špor-tu SR, sekcia štátnej starostlivosti o šport, Stromová 1, 813 30 Bratislava.

Čl. 2Personálne zabezpečenie

Personálne zabezpečenie k vzdelávaniu usporiadateľov špor-tových podujatí tvorí:a) odborný garant – odborník v danej problematike s vysoko-

školským vzdelaním II. stupňa (telovýchovné, manažérske alebo právnické vzdelanie), prax v usporadúvaní športových podujatí,

b) lektor – vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stup-ňa, kvalifi kácia na daný predmet alebo tému,

c) lektor – minimálne úplné stredné vzdelanie s maturitou s kva-lifi káciou na daný predmet alebo prax.

Čl. 3Materiálno technické vybavenie

Údaje o materiálnom a technickom vybavení vzdelávacieho zariadenia tvorí:a) metodika, b) učebné pomôcky, c) didaktická technika a materiálno technické zabezpečenie,d) prehlásenie o učebných priestoroch a jeho technickom a di-

daktickom vybavení alebo zmluva o prenájme priestorov s po-trebným zabezpečením.

Čl. 4Vzdelávací program

(1) Vzdelávací program pre usporiadateľov športových podujatí I. kvalifi kačného stupňa tvorí:a) označenie kvalifi kačného stupňa – I. kvalifi kačný stupeň,b) profi l absolventa – absolvent získa základné teoretické

vedomosti o usporadúvaní športových podujatí. Ovláda časti predpisov národného športového zväzu týkajúce sa jeho odbornej spôsobilosti. V prípade potreby vie spolu-pracovať so štátnou políciou, súkromnou bezpečnostnou službou, záchranným integrovaným systémom a zdravot-nou službou. Má základné poznatky o komunikačných technikách. Vie vyhodnocovať mimoriadne udalosti, ku ktorým môže dôjsť pred verejným športovým podujatím, počas neho a ktoré aký

Finančne podporovaný MŠVVaŠ SR Športinform ročník XXI....viac ako 3319,39 eur z 2 percent v roku 2009 – povinnosti (5 – 7) stanovisko Slovenského paralympijského výboru

Documents