Financovanie sústavy NATURA 2000 - CIRCABC · PDF file•Lesné hospodárstvo – lužné lesy posun lesných typov smerom k suchším...

Financovanie sústavy NATURA 2000 30.1.2008 Bratislava

Financovanie sústavy NATURA 2000Prepojenie financovania a manažmentu sústavy

NATURA 2000 na Slovensku

Príklady kombinovaného financovania aktivít v lokalitách NATURA 2000


Morava hraničný tok SK / A

CHKO Záhorie - prvé veľkoplošné chránené územie SR na nížine. CHKO Záhorie - prvé veľkoplošné chránené územie SR na nížine.

Historický prítomne ľudské aktivity poznačili prírodné autoprocesy a prevažná časť Historický prítomne ľudské aktivity poznačili prírodné autoprocesy a prevažná časť spoločenstiev sú výsledkom ľudskej činnosti ako kultúrna krajina závislá na sústavne spoločenstiev sú výsledkom ľudskej činnosti ako kultúrna krajina závislá na sústavne ľudské vstupy ale aj nápravu ľudských disturbancií.ľudské vstupy ale aj nápravu ľudských disturbancií.

•Vodné hospodárstvo – kľúčový význam. technické úpravy rieky, rapídny úbytok laterálnych vodných plôch, strata neresísk, zhoršenie kvality a čistoty vody v rieke.

•Lesné hospodárstvo – lužné lesyposun lesných typov smerom k suchším lesným typom, lesné porasty z druhovou skladbou nepôvodných drevín,LH vzdialené od prírody blízkeho hospodárenia – strata kontinuity

•Poľnohospodárstvo – významný úbytok TTP + nelegálne plochy ornej pôdy v inundácii

•Ochrana biodiverzity vymiznutie alebo úbytok viacerých druhovstrety bobrích aktivít s hospodárskymi a bezpečnostnými záujmami

človeka


Problémy ochudobňujúce prírodné procesy.

Reprezentatívnosť územia

Územie Územie CHKO ZáhorieCHKO ZáhorieRamsarská lokalita Niva rieky MoravyRamsarská lokalita Niva rieky Moravy12 12 SCI (územia európskeho významu)SCI (územia európskeho významu)

≡≡ Alúvium Moravy pri SuchohradeAlúvium Moravy pri Suchohrade ≡≡ CiglátCiglát ≡ ≡ Devínske alúvium MoravyDevínske alúvium Moravy ≡≡ Devínske jazeroDevínske jazero ≡≡ Devínske lúkyDevínske lúky ≡≡ Dlhé lúkyDlhé lúky ≡≡ Gajarské alúvium MoravyGajarské alúvium Moravy ≡≡ Horný lesHorný les ≡≡ KačenkyKačenky ≡≡ Kútsky lesKútsky les ≡≡ Rieka MoravaRieka Morava ≡≡ V Studienkach V Studienkach

CHVÚ Záhorské Pomoravie CHVÚ Záhorské Pomoravie Trilateralna ramsarská lokalita Niva na sútoku Morava-Dyje-DunajTrilateralna ramsarská lokalita Niva na sútoku Morava-Dyje-Dunaj


Predstavenie územia

Územie siaha od ústia Moravy Územie siaha od ústia Moravy 0,0 r.km po sútok s Dyje 0,0 r.km po sútok s Dyje 72 r.km. 72 r.km. Rozprestiera sa na ploche približne 5 200 ha, Rozprestiera sa na ploche približne 5 200 ha,

z toho z toho 55, 9 % 55, 9 % poľnohospodárska pôda (poľnohospodárska pôda (38,6 % 38,6 % lúky)lúky)32,5 % lesy32,5 % lesy7,67,6 %, %, vodná plocha vodná plocha 4,0 % sukcesia na PPF4,0 % sukcesia na PPF



Prehľad zdrojov / projektov

1994 - 1997 VTP č.08-514-371994 - 1997 VTP č.08-514-371994 – 1996 GEF (Global Enviroment Facility) Worl Bank1994 – 1996 GEF (Global Enviroment Facility) Worl Bank1998 1998 SGF Ramsar (Small grand found Ramsar)SGF Ramsar (Small grand found Ramsar)19981998 PHARE CBC lúkyPHARE CBC lúky19991999 PHARE CBC Obnova nivy Moravy – biotopy rýb a hydrológiePHARE CBC Obnova nivy Moravy – biotopy rýb a hydrológie 20022002 Slovensko – švajčiarsky revolvingový fondSlovensko – švajčiarsky revolvingový fond2002 – 2005 2002 – 2005 APVT–27-018102APVT–27-01810220052005 LIFE05NAT/SK/000112 – Ob.mokradí Záhorskej nížinyLIFE05NAT/SK/000112 – Ob.mokradí Záhorskej nížiny

= LIFE WetrestLIFE Wetrest2006 – 2008 2006 – 2008 ERDF (Európsky fond regionálneho rozvoja) Štrukturálny ERDF (Európsky fond regionálneho rozvoja) Štrukturálny

fondfondSúkromné zdrojeSúkromné zdroje


Vodné hospodárstvo

GEF (1994 - 1997) úplne sprietočnenie troch odrezaných meandrov. GEF (1994 - 1997) úplne sprietočnenie troch odrezaných meandrov.

VTP č.08-514-37 (1994-1997) VTP č.08-514-37 (1994-1997) Úvodné riešenie revitalizácie rieky Moravy v úseku Úvodné riešenie revitalizácie rieky Moravy v úseku Tvrdonice – Devín Tvrdonice – Devín

Detailné mapovanie, zber a analýza hydrologických, morfologických, geodetických Detailné mapovanie, zber a analýza hydrologických, morfologických, geodetických hydraulických, chemických (kvality vody) a biotických údajov na dolnej hydraulických, chemických (kvality vody) a biotických údajov na dolnej Morave (úsek od Dyje – po sútok s Dunajom). Morave (úsek od Dyje – po sútok s Dunajom).

Prvý komplexný prieskum abiotických a biotických procesov aluviálnej nivy Prvý komplexný prieskum abiotických a biotických procesov aluviálnej nivy Moravy. Moravy.

Zhodnotil sa vplyv vykonaných úpravných opatrení na morfologický vývoj toku a Zhodnotil sa vplyv vykonaných úpravných opatrení na morfologický vývoj toku a inundácie, hladinový režim povrchových a podzemných vôd, procesy zanášania inundácie, hladinový režim povrchových a podzemných vôd, procesy zanášania a vymieľania (koryto, brehy, ), kvalitu vody.a vymieľania (koryto, brehy, ), kvalitu vody.



Phare project PEC No. 85.3200.31,EU OSS No. 98 - 5154.00 (1999)Revitalizácia rieky Moravy vo vzťahu k hodnoteniu už vykonaného sprietočnenia meandrov na slovenskej strane. Prvý koncept stratégie revitalizácie dolnej Moravy ako celku avšak ešte bez priamej účasti rakúskej strany.

Project APVT–27-018102 (2002-2005)Ochrana revitalizáciou: Stratégia a manažment riečneho systému D. MoravyNa základe rozsiahleho výskumu riečnych procesov, abiotického a biotického monitoringu, bola posúdená účinnosť navrhnutých scenárov revitalizačných opatrení a navrhnuté konkrétne postupy efektívnej integrácie odrezaných meandrov do riečneho systému dolnej Moravy. Výsledky výskumu využité k zostaveniu scenárov revitalizácií, optimalizácii a zostaveniu základnej schémy stratégie revitalizácie - prerokované medzi slovenskými a rakúskymi odborníkmi.



INTERREG IIIA Rakúsko – Slovensko (2006-2007)INTERREG IIIA Rakúsko – Slovensko (2006-2007)Bilaterálny projekt Morava: Plán vodohospodárskych a Bilaterálny projekt Morava: Plán vodohospodárskych a

hydroekologických opatrení hydroekologických opatrení Hlavným cieľom spoločného slovensko-rakúskeho projektu bolo na Hlavným cieľom spoločného slovensko-rakúskeho projektu bolo na

základe existujúcich poznatkov a skúseností oboch strán pripraviť základe existujúcich poznatkov a skúseností oboch strán pripraviť bilaterálny plán vodohospodárskych a hydroekologických opatrení pre bilaterálny plán vodohospodárskych a hydroekologických opatrení pre dolnú Moravu v súlade s Rámcovou smernicou o vode, NATURA 2000 dolnú Moravu v súlade s Rámcovou smernicou o vode, NATURA 2000 a ďalšími európskymi smernicami. Projekt riešil aj alternatívne a ďalšími európskymi smernicami. Projekt riešil aj alternatívne možnosti posilnenia protipovodňovej ochrany dolnej Moravy.možnosti posilnenia protipovodňovej ochrany dolnej Moravy.

SK

SK


Starostlivosť o lúky

Aktivity správy (1990 - 1994) spolu s poľnohospodárskymi subjektmi snaha sanovať problém nelegálne zornenej pôdy v alúviu – výsledok na základe nedostatku skúsenosti strata produkcie

a nezaloženie TTPGEF (1994 - 1996) získanie metodiky zatrávnenia overenej v praxi

EÚ PHARE CBC 1999 pokračovanie v transformácií ornej pôdy na TTP.nákup nosiča náradia na údržbu lúk pre správu

Spolupráca s rakúskymi ochranármi - malé granty Senné trhy v mestečku Gotvald.


Starostlivosť o lúky

Iniciatívu preberá organizácia DAPHNE • V rámci viacerých projektov (PHARE CBC, GEF) celkovo transformujú

140 ha ornej pôdy na lúky.• Pomoc miestnym poľnohospodárom sa zaradiť do programu SAPARD

SprávaLIFE WETREST obnova strojového parku správy

údržba tzv. fronty. (ekotón lúk)

Starostlivosť o lesné ekosystémy


Aktivita správyGEF WB (1994 – 1996) návrh manažmentu LH v nive Moravy – alternatívny LHP.

Akceptovaný aj oficiálne schváleným LHP. Výsledok – LH sa vzdalo hospodárskych aktivít pre vysoký štandard požiadaviek na LH (v súlade s aktuálnym lesným zákonom)

Slovensko – švajčiarsky revolvingový fond (2002)Obnova návrhu manažmentu – akceptovaný pre LHP v území CHKO Záhorie

Napĺňanie manažmentového plánu Zdroj. 543/2002 § 12 písm gNPR Horný les 11 ha obnova lesa poškodeného výronom podzemnej

vody, následnými požiarmi a komplikovanosťou záplavového územia.


Starostlivosť o lesné ekosystémy

Obnova prirodzenej skladby lesa, odstraňovaním invazného jaseňa amerického

Americké jasene - jaseň americký (Fraxinus americana), j. kopijovitý (F. lanceolata) a j. červený (F. pennsylvanica).

Americké jasene predstavujú vďaka podobným stanovištným nárokom najvážnejšiu konkurenciu domácim jaseňom a ďalším drevinám, a to najmä vďaka svojej omnoho efektívnejšej reprodukcii, napriek výrazne nižšej rastovej a produkčnej kvalite.

V roku 2007 bolo v spolupráci s Lesmi SR š.p. započaté potláčanie výskytu amerických jaseňov v alúviu v porastoch s najstarším a s najvyšším zastúpením jaseňa amerického v porastoch 598, 599, 604 a LHC Moravský Ján na ploche 7,5 ha

Zdroj. Ustanovenia o reciprocite v pôvodnom znení zákona o OP (543/2002 § 12 písm g).


Biodiverzita

Ichtyofauna

1991 – 2005 - monitoring ichtyofauny v rámci viacerých projektov (GEF, VTP atď.)VTP atď.)

monitoring juvenilov 0+, identifikácia druhov rýb a biotopov podmieňujúcich reprodukciu

V rieke Morave evidujeme 54 druhov rýbZ pôvodných, historický s potvrdením výskytom absentuje 6 druhov(Lampetra planeri, vyza, jeseter malý, Thymallus thymallus, plotica lesklá,

hlavátka). Reprodukcia bola potvrdená u 34 druhov


Biodiverzita

Budovanie rybovodu na Rudave

Rieka Morava má 55 prítokov. Najzachovalejší prítok je riečka Rudava. Na jej strednom úseku sa nachádza prirodzený neupravený úsek s množstvom kvalitných lokalít na reprodukciu druhov rýb, ktoré dostavaním vodných diel Gabčíkovo a Freudenau stratili možnosť prirodzenej reprodukcie v strednom povodí Dunaja. Na trase k zachovalým neresiskám rybám prekáža vodný stupeň na 10,794 r.km. Rybovod vo forme fisch – bypas bude pomáhať prekonávať priečnu stavbu vysokú 3,10 m.Budovaný rybí obchvat je aktuálny pre obnovu stavov v RL Niva Moravy najmä pre mieňa, podustvy a nosáľa.

Zdroj PHARE CBC (1999) podklady pre vybudovanie rybovoduLIFE WETREST (2005 - 2008) implementácia rybovodu na Rudave


Biodiverzita

Návrat jesetera Súkromne zdroje Prirodzený návrat sa už nedá očakávať u druhov rýb ktorým životne dôležitú cestu k moru odrezal človek veľkými stavbami na Dunaji (VD Djerdap 1, Djerdap 2, SVD Gabčíkovo). Vypustením celkom 7500 jedincov jesetera mladého v rokoch 2006 a 2007 sa správa CHKO Záhorie snaží posilniť možnosť návratu ďalšiemu druhu. Vypúšťané jesetere majú genetický potvrdený pôvod z Dunaja. Spĺňajú predpoklad zapojenia sa do prirodzenej reprodukcie. Plánujme vypúšťať okolo 5 000 jedincov jesetera malého aj v nasledujúcich rokoch s cieľom stabilizovať druh v strednom povodí Dunaja.


Biodiverzita

Záchrana blatniaka tmavého (Umbra krameri Walbaum, 1792)Od roku 1994 nasledovné aktivity:• rekognoskácia a vytypovanie nových lokalít s potenciálnym výskytom

druhu• založenie nových siedmych lokálnych populácií (1997, 1998 a 2007) a

nasledovný monitoring • záchranné transfery ohrozených jedincov pri drastickom vyschnutí lokalítZdroj: Projekty GEF WB, Ramsar SGF, Štrukturálny fond.

ŠOP SR, RCOP v ModreSpráva CHKO Záhorie

Vajanského 17901 01 Malacky

tel./fax: 0421 34/772 2735Dušan Valachovič [email protected]

kontakt


mailto:[email protected]



Financovanie sústavy NATURA 2000 - CIRCABC · PDF file•Lesné hospodárstvo – lužné lesy posun lesných typov smerom k suchším...

Documents