Finančný kompas

FINANČNÝ

KOMPASČíslo 1/2015Vychádza ako nepredajný občasník

€€€ €€

Vychádza ako nepredajný občasník

vydáva Evanjelická spojená škola, M.R Štefánika 17, Martin

Členovia redakčnej rady: Alexandra Snováková, Ján Drahoš, Jaku Vojt

Grafická úprava: Jakub Gallo

Kontakt na redakciu: [email protected], mob: 0915896884

FINANČNÝ KOMPAS

Celoslovenskej súťaže Innovation&creativity Camp sa zúčastnili aj štyria študenti Evanjelickej spojenej školy v Martine. Súťaž sa konala v Brati-slave, kde takmer sto žiakov základných a stred-ných škôl riešilo výzvu na tému z bankového prostredia. Žiaci potrápili svoje kreatívne mys-lenie, prezentačné schopnosti či prácu v tíme. V náhodne zostavených päťčlenných tímoch žiaci počas jedného dňa navrhovali nový bankový pro-dukt – bežný účet a jeho marketingovú stratégiu. Vo svojich prezentáciách prihliadali na cieľovú skupinu, aktuálne trendy a nápady porovnávali s konkurenciou.

V prezentáciách žiakov odzneli nápady na účty pre seniorov s možnosťou zľavy do kúpeľov či spore-nia pre vnúčatá - Vďačné vnúča, rodinné účty s kreditnými kartami pre deti od 10 rokov, či pod-nikateľské účty s vedľajšími kartami. Odbornú porotu tvorili zástupcovia z Ministerstva financií SR, Slovenskej asociácie poisťovní a Slovenskej bankovej asociácie. Nápady žiakov usmerňovali dobrovoľní konzultanti – zamestnanci finančných inštitúcií.

Víťazmi súťaže sa stali Adriana Weinlichová (Bra-tislava), Jakub Vojt (Martin), Kristína Podobová (Topoľčany), Laura Gerendová (Košice), Roman Litwiak (Koš), ktorí vyhrali s jednoduchým a prehľadným nápadom na študentský účet Young. Majitelia účtov, teda študenti, by získali možnosť brigády v banke na pozícii poradcu, ktorý pomáha mladým pri riešení ťažkostí spojených s vedením účtu.

„Takejto súťaže som sa zúčastnil po prvýkrát. Bola to pre mňa veľká skúsenosť i dobrodružstvo. Na moje prekvapenie náš projekt študentského Young konta porotu zaujal a získali sme s ním 1. miesto. Veľmi sa teším z tabletu, ktorý som získal a chcem sa poďakovať organizátorom tejto súťaže i nášmu pánovi učiteľovi Dušanovi Haškovi, ktorý nás sem prihlásil. Už teraz sa teším na ďalšiu súťaž v rám-ci programu Viac ako peniaze,“ povedal bezpros-tredne po skončení sútaže člen víťazného tímu Jakub Vojt.

Kristína Matulová 2.AG

Úspech v súťaži

Jakub Vojt a jeho víťazný tím

3

Žiaci 5.ročníka absolvovali na hodine informatiky zážitkové vzdelávanie v oblasti finančnej gramot-nosti. Učiteľ ich v úvode oboznámili s rozdielmi medzi elektronickou a embosovanou platobnou kartu. Žiaci sa naučili rozpoznať ochranné prvky týchto kariet a boli oboznámení so základnými pravidlami ich bezpečnostného používania. Súčasťou hodiny bola i grafická súťaž o najoriginál-nejší grafický návrh vizuálu platobnej karty, v rám-ci ktorej mohli žiaci povoliť uzdu svojej fantázie a kreativity. „Myslím, že informácie získané na takýchto hodinách mi môžu ušetriť nielen penia-ze, ale aj veľa ďalších nepríjemností spojených so zneužitím platobnej karty, ktorých intenzita v pos-lednej dobe narastá,“ zhodnotila hodinu jedna zo žiačok.

Matej Čiliak 5.B

PIATACI NAVRHOVALI VLASTNÉ KREDITKY

Víťazný návrh vizuálu platobnej karty

4

Obaly sa používajú už od pradávna, ale je správne vyrábanie a používanie obalov? V dnešnej dobe sa obaly používajú aj na veci, na ktorých by sme si obal predtým nevedeli pred-staviť. Stále je na svete viac a viac obalov a ľudia dosahujú stále vyššie percentá produkcie od-padu. Človek na Slovensku vyprodukuje ročne až 325 kilogramov odpadu – ide o jednorazové obaly a vyhodené potraviny. Ak sa pozrieme do hĺbky toho čo si kupujeme zistíme, že z veľkej časti platíme za jednorazové obaly. Keď si kupujeme potraviny tak musíme zaplatiť za obal v ktorom daná potravina je. Kým obalové spoločnosti zarábajú čím ďalej tým viac, naša príroda trpí a naše peňaženky takisto doplá-cajú. Ak si vezmeme celý životný cyklus oba-lu je potrebná najskôr ťažba suroviny z ktorej sa vyrobí obal, v prípade plastového obalu je potrebná ropa, ďalej je potrebná energia na výrobu obalu, potom nasleduje doprava do určeného štátu a vyhodenie obalu. Keď sa zam-yslíme nad každým týmto bodom nájdeme iba negatívne veci. Pri ťažbe ropy vzniká na-jviac odpadov a vyčerpávajú sa neobnoviteľné zdroje, priemyselná výroba obalu znečisťuje okolie (najmä vzduch), pri doprave je takis-to znečistenie prírody a takisto ovzdušia a nakoniec sa obal ocitne na skládke odpadov, iba máloktoré obaly sú vytriedené na re-cykláciu, alebo v spaľovni kde v oboch prípa-doch ohrozujú životné prostredie. Štúdia zis-tili, že najefektívnejší a životnému prostrediu najneškodlivejší spôsob obalu je ten ktorý sa môže opätovne využiť. Sú medzi nami niektoré takéto druhy obalov, napríklad sklenené fľaše, ktoré môžeme po použití vrátiť do obchodu a budú opätovne využité. Vďaka týmto fľašiam sa nevytvára zbytočný odpad, znižujeme ťažbu surovín a spotrebu energie. A nakoniec sklo je jeden z najlepšie recyklovateľných materiálov, preto ani poškodené obaly nemusia končiť na

skládkach. V zamyslení sa nad tým či obaly naozaj potrebujeme bojujú už mnohé firmy po celom svete, najmä v Taliansku a v Spojených štátoch amerických sú bezobalové predajne a automaty populárne. Reťazce potravín v týchto štátoch ,ktoré predávajú potraviny bez obalov, využili uvoľnenú legislatívu a takisto záujem ľudí jesť potraviny bez obalov, aby pomohli prírode. Ak sa projekty v tomto smere začnú stávať populárnejšími aj v iných krajinách tak sa potravinársky priemysel zamyslí nad tým, že je finančne nevýhodné a hlavne ekologicky škodlivé a dlhodobo neudržateľné balenie po-travín do jednorazových obalov.

Zdroj: Beverage container deposit systems in the United States II, Container Recycling Institute, Washington, D.C., 2001

Jakub Vojt 2.BG

OBALY VYPRÁZDŇUJÚ NAŠE PEŇAŽENKY!

5

Žijeme vo vysoko modernej dobe. Dobe , ktorá nám ponúka takmer nekonečné možnosti ako si pomôcť , uľahčiť alebo len spraviť život jed-noduchším. To isté platí aj v spojení s našimi ťažko zarobenými peniazmi. Nikto z nás predsa nechce preplácať produkt , na ktorý si šetrí už nejaký čas a vždy uvíta prijateľnejšiu cenu. Kedysi nebolo veľa príležitostí na veľký výber produktov , nieto ešte možnosť vybrať si obchod s lepšou cenou. Ľudia kupovali to čo bolo. No vtedy ešte nemali ani len predstavu ako sa všetko zmení a posunie smer-om v pred. Dnes je to všetko už minulosť. Každý jeden typ tovaru je od množstva rôznych výrob-cov v rôznych prevedeniach aby sa hodil k vašej napríklad novej kuchyni. Taktiež je dnes veľa obchodov s tovarom, o ktorý máme záujem. Avšak najväčší progres sme od dôb minulých spravi-li vo virtuálnom nakupovaní. O dostupnosti k internetu nemusíme už pomaly ani diskutovať. Tak-tiež dobre vieme o internetových portáloch na nákupy vš-

etkého druhu tovaru. Veľké zastúpenie medzi e-shopmi majú predajcovia elektroniky. Tých je na internete celá kopa. S veľmi šikovným riešením prišli zakladatelia serverov najnakup.sk a heureka.sk , ktorí zhromažďujú údaje a záujemcovi ponú-kajú nielen široký výber ale aj recenzie a pomáhajú pri výbere. Klient n e m u s í klikať a

Ako som pri kúpe elektroniky ušetril stovky eur

hľadať rôzne stránky , všetko sa nachádza „pod jednou strechou.“ Mojou osobnou skúsenosťou bol nákup nového smartphonu. Mal som presnú predstavu o aký model a značku mám záujem a tak som si ho chcel isť kúpiť. O cene som mal predstavu , keďže som cestu do danej predajne nemeral prvýkrát no zastavil ma jeden priateľ so slovami aby som si to ešte premyslel a popozeral môj vysnívaný telefón aj na internete. Za pokus nič nedáme a tak som poslúchol jeho radu. Na už vyššie spomínaných portáloch som našiel takmer tridsať webových stránok s mojím mobilom. Ponuka bola veľká a cenove rozpätia ešte väčšie. Na moje prekvapenie najväčší cenový rozdiel bol až 400€!!! Tu však môže často krát dôjsť k problému. Produkt si na týchto

6

hľadať rôzne stránky , všetko sa nachádza „pod jednou strechou.“ Mojou osobnou skúsenosťou bol nákup nového smartphonu. Mal som presnú predstavu o aký model a značku mám záujem a tak som si ho chcel isť kúpiť. O cene som mal predstavu , keďže som cestu do danej predajne nemeral prvýkrát no zastavil ma jeden priateľ so slovami aby som si to ešte premyslel a popozeral môj vysnívaný telefón aj na internete. Za pokus nič nedáme a tak som poslúchol jeho radu. Na už vyššie spomínaných portáloch som našiel takmer tridsať webových stránok s mojím mobilom. Ponuka bola veľká a cenove rozpätia ešte väčšie. Na moje prekvapenie najväčší cenový rozdiel bol až 400€!!! Tu však môže často krát dôjsť k problému. Produkt si na týchto

portáloch vyberáme predovšetkým podľa ceny čo sa nám môže stať osudným a ľahko môžeme prísť o naše brigádami ťažko zarobené peniaze. Treba byť obozretný a okrem toho čím a za akú cenu si napl-níme virtuálny košík , by sme mali najprv overiť dôveryhodnosť stránky. V tejto situácií platí staré ľudové porekadlo „dva krát meraj a raz strihaj“ v našom prípade dva krát over a raz šťastne nakúp. Nízke ceny sú lákavé no občas treba možno vsadiť na overený portál so známou značkou ak máme pochybnosti. Cena môže byť mierne vyššia, no stále dokážeme ušetriť oproti kamenným obcho-dom . Plusom pri niektorých stránkach môžu byť aj možnosti ďalších zliav pre študentov alebo iné podobné výhody , s ktorými sa len málo kedy stret-neme v obchodoch. Môj nákup nakoniec dopadol dobre. Ušetril som nákupom cez internet zopár eur , ktoré som mohol použiť na príslušenstvo. Či už patríte medzi tých menej dôverčivejších zákazníkov s potrebou najprv si všetko chytiť do ruky a ste pôžitkár at-mosféry kamenného obchodu alebo patríte med-zi modernú generáciu obľubujúcu nižšiu cenu a komfort donášky až pred dom , dôležité vždy je aby daný produkt dobre fungoval a boli sme sním spokojný.

Ján Drahoš 2.AG

7

8

Každý z nás je ovocie, zeleninu, čokoládu, pije kávu alebo čaj, alebo aspoň nosí bavlnené oblečenie. Zaujíma nás, ako a odkiaľ sa k nám tieto materiály a potraviny dosali? Aký majú príbeh, kto sa staral o ich pestovanie a zber, koľko dostal zaplatené alebo v akých podmienkach pracoval? Dobrou cestou ako dostať odpovede na tieto otázky je nakupovanie fair trade produktov. Tieto produkty označuje zele-

no-modré logo, ktoré garantuje, že producenti tak-to označených produktov dostanú za svoju prácu spravodlivo zaplatené. A nie len to. Toto označenie tiež nám ako spotrebiteľom zaisťuje, že pri produk-cii nedochádzalo k obmedzovaniu ľudských práv (napr. nebola použitá a zneužitá detská práca) ani poškodzovaniu životného prostredia.

Systém spravodlivého obchodu zastrešuje medz-inárodná organizácia Fair Trade International, ktorá funguje už od roku 1988. Začala sa dohodou holandského obchodníka a mexického pestovateľa kávy, ktorí sa rozhodli pomôcť chudobným a ťažko pracujúcim pestovateľom a výrobcom tretieho sve-ta. Ceny Fair trade produktov môžu byť síce mno-

honásobne vyššie ako ceny bežných produktov, no má to svoje opodstatnenie. Produkty označené zeleno-modrým logom sú odkupované priamo od pestovateľov alebo výrobcov za férové ceny, nie od veľkoobchodných predajcov, ktorí často krát vy-užívajú zlé postavenie pestovateľov v rozvojových krajinách a odkupujú ich produkty lacnejšie. Pro-dukty sú neskôr predávane do maloobchodov. Zvy-

čajne sú to bio-obchody alebo obchody so zdravou výživou. V ostatných rokoch fair trade produkty prenikli aj na pulty veľkoobchodných reťazcov ako sú Carrefour alebo Tesco. Takto sú produkty dostupné a viditeľné aj pre širšiu verejnosť a znač-ka fair trade sa dostáva čoraz viac do povedomia ľudí. Niektoré obchodné reťazce však využívajú ochotu ľudí zaplatiť viac a fair trade produkty pre-dražujú. Predaj Fair trade produktov prebieha v 125 krajinách sveta. V niektorých veľmi úspešne. Napríklad vo Švajčiarsku nesie viac než polovica banánov označenie FAIRTRADE®. Slovensko tak-tiž patrí do skupiny krajín podieľajúcich sa na fair obchodovaní. Tieto produkty u nás možno kúpiť v rôznych kamenných predajniach ale aj e-sho-

PODPORME

OBCHOD!

poch, či už priamo v kaviarňach, kde si kávu alebo čaj možno rovno vychutnať. Tesco (napr. v Mar-tine) takisto ponúka samostatný regál s výberom produktov spravodlivého obchodu. Najbežnejšie predávané produkty sú káva, čaj, banány, oblečenie či kvetiny. Len pre zaujímavosť : Každá piata kyti-ca kvetín predaná v Nemecku je certifikována ako Fairtrade. Ja osobne pijem kávu, ktorá ma na obale označenie fair trade. Či chutí inak ako klasická káva? Áno. Dôvodom toho nie je ani tak samot-ná chuť, kvalita alebo nebodaj cena ale pocit, ktorý z nej mám. Viem, že jej kúpou som podporila rodinu farmára v Keni, ktorý túto kávu pestoval. Možno som mu pomohla so zaplatením školy pre jeho deti alebo ďalším rozvojom jeho podnikania. Mnohí z pestovateľov a výrobcov zapojených do fair trade projektu dostávajú prémie, ktoré sú vy-užívané práve na aktivity rozvoja obchodu alebo ich miestnych komunít. Skrátka viem, komu som zaplatila a aj ako približne budú tieto peniaze vy-užité. Kúpa fair trade produktov nesie výhody pre obe strany. Spotrebiteľ dostane naozaj kvalitu, za ktorú si zaplatil, ale hlavne dobrý pocit ako z po-moci pestovateľom alebo výrobcov tak aj pomoci Zemi. V tejto veľmi konzumnej dobe a spoločnosti si treba uvedomiť potrebu ochrany našej planéty a tak aj to, že využijeme produkt, pri ktorého výrobe nebolo nikomu a ničomu ublížené, ma význam. Nebuďme teda lakomí zaplatiť o niečo viac. Dopra-jme sebe aj tým, ktorí si za svoju prácu zaslúžia. Alexandra Snováková 2.BG

9

10

Žiaci 9.ročníka sa pod vedením Ing. Jána Lin-ceniho - regionálneho riaditeľa jednej zo stave-bných sporiteľní oboznámili so zákonitosťami realitného trhu a rôznych možnostiach prefi-nancovania kúpy nehnuteľnosti, ktorá mno-hých žiakov v budúcnosti určite čaká.

„Ako učiteľ najviac oceňujem, že zvyšovanie finančnej gramotnosti je na našej škole real-izované prostredníctvom zážitkových metód, konzultantov z praxe. To všetko sú prvky, ktoré zvyšujú záujem žiakov o obsah vyučova-

nia a prispievajú k vyššej efektivite vyučova-cieho procesu. Takéto hodiny sú praktickým príkladom možnosti spolupráce štátneho, občianskeho i podnikateľského sektora, čo je pre žiakov veľkou výhodou v porovnaní s ich rovesníkmi z iných škôl,“ zhodnotil význam takýchto hodín učiteľ Mgr.Dušan Haško, ktorý pôsobí na škole ako koordinátor finančnej gramotnosti.

Jakub Vojt 2.BG

DISKUSIA O STAVEBNOM SPORENÍ

NAPÍŠ NÁM DO 15. JÚNA NA STRÁNKU FACEBOOKOVEJ SKUPINY ŠKOLY EZŠ MARTIN TVOJU POZITÍVNU ALEBO NEGATÍVNU SKÚSENOSŤ S NAKUPOVANÍM CEZ INTERNET. ZO VŠETKÝCH REAKCÍI VYŽREBUJEME TROCH VÝHERCOV, KTORÝCH ODMENÍME TRIČKOM S LOGOM NAŠEJ ŠKOLY.

SÚŤAŽEZŠ Martin

NÁJDETE NÁS NA

2015