Filozofická antropológia

Filozofická antropológiaFilozofická antropológia

Termín Termín antropológia antropológia vo význame vo význame učenia o človeku ako prvý použil učenia o človeku ako prvý použil Otto Casmann Otto Casmann (1562 – 1607) vo (1562 – 1607) vo svojej knihe svojej knihe Psychologia Psychologia antropologica sive animae humanae antropologica sive animae humanae doctrina doctrina (v r. 1596).(v r. 1596).

Antropológia ako samostatná veda Antropológia ako samostatná veda vznikla v 18. storočí, keď vznikla v 18. storočí, keď J. F. J. F. Blumenbach Blumenbach v r. 1775 použil v r. 1775 použil Casmannov termín na označenie Casmannov termín na označenie samostatného vedného odboru. samostatného vedného odboru. Antropológia spolu s botanikou a Antropológia spolu s botanikou a zoológiou predstavovala v tom čase zoológiou predstavovala v tom čase tri hlavné biologické vedné odbory.tri hlavné biologické vedné odbory.

K tomuto jej zaradeniu prispel K tomuto jej zaradeniu prispel švédsky prírodovedec švédsky prírodovedec Carl Linné Carl Linné a a vydanie jeho knihy vydanie jeho knihy Systema naturae Systema naturae (v r. 1735), v ktorej nazval človeka (v r. 1735), v ktorej nazval človeka termínom termínom homo sapiens homo sapiens a v rámci a v rámci živočíšnej ríše ho začlenil medzi živočíšnej ríše ho začlenil medzi primátov.primátov.

Filozofická antropológiaFilozofická antropológia

„„Aj keby boli zodpovedané všetky možné Aj keby boli zodpovedané všetky možné vedecké otázky, zostali by nedotknuté vedecké otázky, zostali by nedotknuté problémy nášho života.“ problémy nášho života.“ L. WittgensteinL. Wittgenstein

„„Otázka po zmysle, ktorá stále silnejšie Otázka po zmysle, ktorá stále silnejšie vystupuje do popredia v osobnej aj vystupuje do popredia v osobnej aj sociálnej oblasti, nenachádza v sociálnej oblasti, nenachádza v špecializovaných vedách žiadnu odpoveď.“ špecializovaných vedách žiadnu odpoveď.“ V. E. FranklV. E. Frankl

Koncepcia človeka v Koncepcia človeka v európskom myslení európskom myslení

grécke myslenie grécke myslenie kresťanské mysleniekresťanské myslenie novoveké myslenie novoveké myslenie

Grécko-antická tradícia Grécko-antická tradícia (obdobie mýtu)(obdobie mýtu)

Archaický človek nemá dejiny, čas vníma Archaický človek nemá dejiny, čas vníma cyklicky.cyklicky.

Odmieta myšlienku absolútneho trvania.Odmieta myšlienku absolútneho trvania. Človek je ponorený do sveta, je jeho súčasťou, Človek je ponorený do sveta, je jeho súčasťou,

nemá potrebný odstup na to, aby reflektoval nemá potrebný odstup na to, aby reflektoval svet a samého seba. svet a samého seba.

Človek neexistuje ako osoba a žije v Človek neexistuje ako osoba a žije v nevedomosti.nevedomosti.

Archaický človek sa stáva sám sebou vtedy, Archaický človek sa stáva sám sebou vtedy, keď prestáva byť sám sebou, napodobňuje a keď prestáva byť sám sebou, napodobňuje a opakuje gestá niekoho iného.opakuje gestá niekoho iného.

Sloboda mýtického človeka neexistuje.Sloboda mýtického človeka neexistuje.

Grécko-antická tradícia (obdobie Grécko-antická tradícia (obdobie filozofie) I.filozofie) I.

Čas je pre človeka katagenézou – starnutím, Čas je pre človeka katagenézou – starnutím, ubúdaním, úpadkom, cestou k smrti, k zániku – ubúdaním, úpadkom, cestou k smrti, k zániku – pesimistický nádychpesimistický nádych

Odmieta myšlienku absolútneho trvania.Odmieta myšlienku absolútneho trvania. Človek je vymedzený vzťahom ku kozmu v poriadku Človek je vymedzený vzťahom ku kozmu v poriadku

loga.loga. Začína sa pýtať, opúšťa ponorenosť vo svete a začína Začína sa pýtať, opúšťa ponorenosť vo svete a začína

reflektovať okolitý svet – chce mu porozumieť.reflektovať okolitý svet – chce mu porozumieť. Človek je bytosť hovoriaca a rozumejúca (Človek je bytosť hovoriaca a rozumejúca (zoon logon zoon logon

echonechon) a bytosť spoločenská () a bytosť spoločenská (zoon politikonzoon politikon).). Antický človek má spoločný ideál človeka, ktorý je Antický človek má spoločný ideál človeka, ktorý je

rovnaký pre všetkých – človek participuje na svete rovnaký pre všetkých – človek participuje na svete ideí.ideí.

Grécko-antická tradícia (obdobie Grécko-antická tradícia (obdobie filozofie) II.filozofie) II.

Ešte nie je možné odlíšenie človeka ako Ešte nie je možné odlíšenie človeka ako subjektu od objektu.subjektu od objektu.

Človek už nežije v nevedomosti, ale myslí.Človek už nežije v nevedomosti, ale myslí. Svojím myslením a prostredníctvom Svojím myslením a prostredníctvom logos logos – –

reč, artikuluje a vysvetľuje reč, artikuluje a vysvetľuje fyzisfyzis.. Vystupuje z izolácie a stáva sa sám sebou, Vystupuje z izolácie a stáva sa sám sebou,

keď je účastníkom obce.keď je účastníkom obce. Jeho sloboda spočíva v participácii na Jeho sloboda spočíva v participácii na

živote obce.živote obce. Dualizmus duše a tela.Dualizmus duše a tela.

Človek v kresťanskom myslení I.Človek v kresťanskom myslení I.

Čas má začiatok a bude mať koniec.Čas má začiatok a bude mať koniec.

Boh sa neprejavuje v čase cyklickom, ale v Boh sa neprejavuje v čase cyklickom, ale v čase dejinnom.čase dejinnom.

Človek pozná Boha nie z prírody, ale z Človek pozná Boha nie z prírody, ale z vlastných dejín, ktoré majú zmysel.vlastných dejín, ktoré majú zmysel.

Biblický človek je dejinný človek, ktorý je Biblický človek je dejinný človek, ktorý je vymedzený vzťahom k Bohu v poriadku času.vymedzený vzťahom k Bohu v poriadku času.

Človek v kresťanskom myslení Človek v kresťanskom myslení II.II.

Čas má pozitívny náboj – je vzostupom, Čas má pozitívny náboj – je vzostupom, plodnosťou, tvorením, biogenézou. Je tvorivou plodnosťou, tvorením, biogenézou. Je tvorivou genézou nového bytia, ktoré neexistovalo genézou nového bytia, ktoré neexistovalo predtým, možno ho znázorniť priamkou.predtým, možno ho znázorniť priamkou.

Boh stvoril osoby, nie rovnaké exempláre – vo Boh stvoril osoby, nie rovnaké exempláre – vo fakte stvorenia je obsiahnutý fakt bytia fakte stvorenia je obsiahnutý fakt bytia osobou.osobou.

Človek vstupuje do dialógu s Bohom a na jeho Človek vstupuje do dialógu s Bohom a na jeho výzvy odpovedá vlastným slovom a činom – výzvy odpovedá vlastným slovom a činom – ide o východiskový vzťah ľudskej existencie, v ide o východiskový vzťah ľudskej existencie, v ktorej pramení idea ľudskej osoby.ktorej pramení idea ľudskej osoby.

Človek v kresťanskom myslení Človek v kresťanskom myslení III.III.

Odlíšenie človeka ako subjektu a objektu.Odlíšenie človeka ako subjektu a objektu. Každý človek je Božím stvorením a jeho život Každý človek je Božím stvorením a jeho život

má zmysel iba vo vzťahu k Stvoriteľovi.má zmysel iba vo vzťahu k Stvoriteľovi. Cieľom života človeka je naplniť svoje Cieľom života človeka je naplniť svoje

jedinečné povolanie až po osobné spoločenstvo jedinečné povolanie až po osobné spoločenstvo s Bohom.s Bohom.

Človek má plnosť slobody – je tvorcom svojho Človek má plnosť slobody – je tvorcom svojho života, schopný dejinného, teda autentického života, schopný dejinného, teda autentického činu, vytvára dejiny a je za ne plne činu, vytvára dejiny a je za ne plne zodpovedný.zodpovedný.

Človek v kresťanskom Človek v kresťanskom myslení IV.myslení IV.

Byť sebou v zmysle naplnenia svojho Byť sebou v zmysle naplnenia svojho poslania, znamená prekročiť samého poslania, znamená prekročiť samého seba – transcendovať a získať účasť na seba – transcendovať a získať účasť na živote Boha – večnosti – takto človek živote Boha – večnosti – takto človek prekračuje svoju smrteľnosť.prekračuje svoju smrteľnosť.

Sloboda človeka je v jeho personálnej Sloboda človeka je v jeho personálnej jedinečnosti a nenahraditeľnosti.jedinečnosti a nenahraditeľnosti.

Duša a telo sú dva konštitutívne Duša a telo sú dva konštitutívne princípy, ktoré vytvárajú princípy, ktoré vytvárajú substanciálnu celistvosťsubstanciálnu celistvosť

Novoveké myslenie I.Novoveké myslenie I. Intelekt sa vždy snaží rekonštruovať Intelekt sa vždy snaží rekonštruovať

skutočnosť z pozorovaných daností a skutočnosť z pozorovaných daností a nepripúšťa nepredvídateľné.nepripúšťa nepredvídateľné.

Človek je v pozícii diváka, vonkajšieho Človek je v pozícii diváka, vonkajšieho pozorovateľa a nezaujatého arbitrapozorovateľa a nezaujatého arbitra

Ľudský rozum a intelekt je mierou Ľudský rozum a intelekt je mierou všetkých vecí.všetkých vecí.

Človek ako subjekt dostáva nový význam Človek ako subjekt dostáva nový význam – stáva sa centrom pravdy a slobody – – stáva sa centrom pravdy a slobody – istotu nachádza v sebe samom.istotu nachádza v sebe samom.

Novoveké myslenie II.Novoveké myslenie II.

Človek myslí a koná „sám o sebe“.Človek myslí a koná „sám o sebe“. Je centrom a vrcholom diania, príklon k Je centrom a vrcholom diania, príklon k

pozemskému životu.pozemskému životu. Podstata človeka je v jeho myslení a Podstata človeka je v jeho myslení a

rozume.rozume. Východiskom a cieľom slobody je človek Východiskom a cieľom slobody je človek

sám.sám. Dualizmus duše a tela (Dualizmus duše a tela (rex extensa rex extensa – –

rozpriestranená substancia a rozpriestranená substancia a rex cogitans rex cogitans – substancia mysliaca).– substancia mysliaca).

Antropologický obrat Antropologický obrat

1.1. materializmus a evolucionizmus materializmus a evolucionizmus

2.2. existencializmus a personalizmusexistencializmus a personalizmus

3.3. fenomenológia a ontológia človekafenomenológia a ontológia človeka

1. Materializmus a 1. Materializmus a evolucionizmus evolucionizmus

pozitivizmus, Auguste Comte (1798-pozitivizmus, Auguste Comte (1798-1857) 1857)

materializmusmaterializmus descendenčná teória, Ch. Darwindescendenčná teória, Ch. Darwin E. HaeckelE. Haeckel Dialektický a historický materializmusDialektický a historický materializmus Pierre Teilhard de Chardin (1881-Pierre Teilhard de Chardin (1881-

1955) 1955)

2. Existencializmus 2. Existencializmus a personalizmusa personalizmus

Blaise Pascal (1623-1662) – srdceBlaise Pascal (1623-1662) – srdce S. Kierkegaard (1813-1855) – S. Kierkegaard (1813-1855) –

existencia pred Bohomexistencia pred Bohom M. Heidegger (1889-1976) – pobyt, M. Heidegger (1889-1976) – pobyt,

časovosťčasovosť K. Jaspers, J.P. Sartre, G. MarcelK. Jaspers, J.P. Sartre, G. Marcel personalizmus, M. Scheler, M. Buber, personalizmus, M. Scheler, M. Buber,

E. Mounier, K. Wojtyła, E. Mounier, K. Wojtyła,

]. Primát byť pred mať.]. Primát byť pred mať. 2. Primát osoby pred vecou.2. Primát osoby pred vecou. 3. Primát etiky pred technikou.3. Primát etiky pred technikou. 4. Primát milosrdenstva pred 4. Primát milosrdenstva pred

spravodlivosťou.spravodlivosťou.

3. Fenomenológia 3. Fenomenológia a ontológia človekaa ontológia človeka

Max Scheler – otvorenosť voči svetuMax Scheler – otvorenosť voči svetu

– – viazanosť na prostredieviazanosť na prostredie Arnold Gehlen – bytie s Arnold Gehlen – bytie s

nedostatkaminedostatkami Helmut Plessner – excentricita Helmut Plessner – excentricita

človeka človeka

Človek a svetČlovek a svet

- kozmologickýkozmologický- sociologickýsociologický- transcendentálny (Kant, súhrn javov)transcendentálny (Kant, súhrn javov)- fenomenologický (svet človeka, prirodzený fenomenologický (svet človeka, prirodzený

svet) svet)

Svet v zmysle fenomenologicko-Svet v zmysle fenomenologicko-antropologického pohľadu definujeme ako antropologického pohľadu definujeme ako celok nášho konkrétneho životného celok nášho konkrétneho životného priestoru a horizontu chápania. priestoru a horizontu chápania.

Antropologické konštantyAntropologické konštanty

SkúsenosťSkúsenosť Priestor a časPriestor a čas Personálna a sociálna dimenziaPersonálna a sociálna dimenzia JazykJazyk DejinnosťDejinnosť Svetonázorové chápanie svetaSvetonázorové chápanie sveta

Svet nie je staticky Svet nie je staticky ustanovená veličina, ale je ustanovená veličina, ale je

dynamický a stále sa utvára.dynamický a stále sa utvára.

Správanie človeka, živočíšne Správanie človeka, živočíšne správanie I.správanie I.

1.1. Je vedené zmyslovým vnímaním. Je vedené zmyslovým vnímaním. Zviera má podobne ako človek Zviera má podobne ako človek zmyslové orgány. Buď reaguje alebo zmyslové orgány. Buď reaguje alebo nereaguje, to znamená, že obsah, nereaguje, to znamená, že obsah, ktorý sa vzťahuje k jeho pudovosti ktorý sa vzťahuje k jeho pudovosti zviera poznáva alebo nepoznáva. zviera poznáva alebo nepoznáva. Živočích má aj zmyslovú pamäť, ktorá Živočích má aj zmyslovú pamäť, ktorá dokáže uchovať vnemy a zážitky. dokáže uchovať vnemy a zážitky. Živočích prijíma vnemy, vidí, počuje, Živočích prijíma vnemy, vidí, počuje, ale nevie, že vidí a počuje.ale nevie, že vidí a počuje.

2. Zmyslové vnímanie a spôsoby 2. Zmyslové vnímanie a spôsoby chovania živočícha sú viazané na chovania živočícha sú viazané na prostredie. Stavba tela, tvorenie prostredie. Stavba tela, tvorenie údov, spôsob výživy a života sú údov, spôsob výživy a života sú prispôsobené určitému prostrediu.prispôsobené určitému prostrediu.

Správanie človeka, živočíšne Správanie človeka, živočíšne správanie II.správanie II.

3. Živočích je viazaný na 3. Živočích je viazaný na prostredie, pretože je viazaný prostredie, pretože je viazaný pudmi. Vníma len obsahy, ktoré pudmi. Vníma len obsahy, ktoré poskytujú pudové naplnenie – nič poskytujú pudové naplnenie – nič iného pre živočícha neexistuje.iného pre živočícha neexistuje.

4. Istota inštinktu u živočícha. Vták 4. Istota inštinktu u živočícha. Vták sa „naučí“ lietať, ale i toto učenie sa „naučí“ lietať, ale i toto učenie prebieha inštinktívnym prebieha inštinktívnym špecificky určeným spôsobom.špecificky určeným spôsobom.

Správanie človeka, živočíšne Správanie človeka, živočíšne správanie III.správanie III.

5. Inštinkt – je to spôsob správania, 5. Inštinkt – je to spôsob správania, ktorý je jednotlivému živému tvoru ktorý je jednotlivému živému tvoru vrodený, ktorému sa nenaučil vrodený, ktorému sa nenaučil a ktorý nenadobudol cvikom a ktorý nenadobudol cvikom a zvykom.a zvykom.

Správanie človeka, živočíšne Správanie človeka, živočíšne správanie III.správanie III.

6. Inteligentné výkony živočíchov. 6. Inteligentné výkony živočíchov. „Inteligentné“ zvieratá. Kohlerove „Inteligentné“ zvieratá. Kohlerove pokusy so šimpanzmi – tieto pokusy so šimpanzmi – tieto pozorovania ukazujú, že živočích je za pozorovania ukazujú, že živočích je za určitých okolností schopný zvládať určitých okolností schopný zvládať nové situácie, riešiť úlohy, ktoré sú na nové situácie, riešiť úlohy, ktoré sú na neho kladené. U živočíchov môžeme neho kladené. U živočíchov môžeme hovoriť len o praktickej inteligencii, hovoriť len o praktickej inteligencii, nie o intelektuálnom poznaní – toho je nie o intelektuálnom poznaní – toho je schopný len človek.schopný len človek.

Správanie človeka, ľudské Správanie človeka, ľudské správaniesprávanie

1.1. „„Nešpecializovanosť.“ Nešpecializovanosť.“ 2.2. Chudoba inštinktov.Chudoba inštinktov.3.3. „„Nehotovosť.“ Nehotovosť.“ 4.4. Sloboda voči prostrediu a pudom.Sloboda voči prostrediu a pudom.5.5. Schopnosť odstupu.Schopnosť odstupu.6.6. Človek svoj svet prežíva ako celok Človek svoj svet prežíva ako celok

skutočnosti sveta.skutočnosti sveta.

SlobodaSloboda

Základná slobodaZákladná sloboda Sloboda výberuSloboda výberu

ZhrnutieZhrnutie Antropológia ako špeciálna veda skúma Antropológia ako špeciálna veda skúma

jednotlivéjednotlivé aspekty človeka, filozofická aspekty človeka, filozofická antropológia sa zaujíma antropológia sa zaujíma o človeka ako o človeka ako o celoko celok..

Problém človeka spočíva v tom, že na Problém človeka spočíva v tom, že na jednej strane patrí podľa svojej jednej strane patrí podľa svojej animality animality k materiálnej prírode, ale na druhej k materiálnej prírode, ale na druhej strane stojí ako strane stojí ako duchduch (transcendentalita) (transcendentalita) nad prírodou.nad prírodou.

ZhrnutieZhrnutie

Fenomén človeka ukazuje, že človek už Fenomén človeka ukazuje, že človek už vo svojej telesnosti nie je zviera. vo svojej telesnosti nie je zviera. Ľudskou telesnosťou presvitá duch.Ľudskou telesnosťou presvitá duch.

Svetskosť: Ľudské bytie je bytie na Svetskosť: Ľudské bytie je bytie na svete. Človek vždy už odhalil svet ako svete. Človek vždy už odhalil svet ako celok. Svoje bytie na svete uskutočňuje celok. Svoje bytie na svete uskutočňuje ako bytie činné a vie o sebe, že je ako bytie činné a vie o sebe, že je v tomto bytí sám sebe účelom, ktorý v tomto bytí sám sebe účelom, ktorý predpokladá, že jeho sebarealizácia má predpokladá, že jeho sebarealizácia má zmysel.zmysel.

ZhrnutieZhrnutie

Dejinnosť: Je to spôsob časovosti Dejinnosť: Je to spôsob časovosti vlastný človeku, nakoľko sa vždy vlastný človeku, nakoľko sa vždy motivuje z minulosti a rozvrhuje do motivuje z minulosti a rozvrhuje do budúcnosti. Dejinné ľudské bytie je budúcnosti. Dejinné ľudské bytie je bytím k smrti. Aby sa človek mohol bytím k smrti. Aby sa človek mohol motivovať a rozvrhovať, vždy odhaľoval motivovať a rozvrhovať, vždy odhaľoval dejiny v celku. Dejiny má len človek. dejiny v celku. Dejiny má len človek. Príroda ako tyká je bez dejín. Otázka Príroda ako tyká je bez dejín. Otázka po zmysle dejín je témou filozofie dejín. po zmysle dejín je témou filozofie dejín.

Spoločenskosť: Ľudské bytie na svete je Spoločenskosť: Ľudské bytie na svete je spolubytie. Človek je svojou povahou spolubytie. Človek je svojou povahou spoločenský. Spolubytie sa realizuje spoločenský. Spolubytie sa realizuje v komunikácii (spoločenstve) v komunikácii (spoločenstve) a kooperácii (spoločnosť), v láske a kooperácii (spoločnosť), v láske a v práci. Prirodzená štruktúra a v práci. Prirodzená štruktúra spolubytia začína vo vzájomnej spolubytia začína vo vzájomnej vzťažnosti pohlaví, ktorá je v znamení vzťažnosti pohlaví, ktorá je v znamení lásky a vernosti zameraná na lásky a vernosti zameraná na manželstvo a rodinu. manželstvo a rodinu.

Systém potrieb uvádza do života Systém potrieb uvádza do života spoločnosť ako priestor sociálnej spoločnosť ako priestor sociálnej kooperácie (hospodárstvo a kultúra). kooperácie (hospodárstvo a kultúra). Túto štruktúru uzatvára štát, ktorý Túto štruktúru uzatvára štát, ktorý má ako celková spoločnosť zaručovať má ako celková spoločnosť zaručovať komplexné všeobecné dobro. komplexné všeobecné dobro. Odkazuje však nad seba k ľudstvu Odkazuje však nad seba k ľudstvu a k potrebe uskutočňovať všeobecné a k potrebe uskutočňovať všeobecné dobro vo svetovom meradle (ľudské dobro vo svetovom meradle (ľudské páva)páva)

ZhrnutieZhrnutie

Problém tela a duše. Entelechiu Problém tela a duše. Entelechiu (substanciálnu formu) ľudskej animality (substanciálnu formu) ľudskej animality nazývame vitálnu dušu a ducha človeka nazývame vitálnu dušu a ducha človeka oproti tomu chápeme ako oproti tomu chápeme ako transcendentalitu (sloboda, transcendentalitu (sloboda, sebauvedomenie). V podstate ide sebauvedomenie). V podstate ide o otázku vzťahu vitálnej duše a ducha. o otázku vzťahu vitálnej duše a ducha. Materialistická (biologistická, Materialistická (biologistická, mechanistická) redukcia ducha na mechanistická) redukcia ducha na vitálnu dušu nie je udržateľná. vitálnu dušu nie je udržateľná.

Problém nesmrteľnosti vyplýva Problém nesmrteľnosti vyplýva nevyhnutne tak z existenciálneho nevyhnutne tak z existenciálneho prístupu (problematika zmyslu), ako aj prístupu (problematika zmyslu), ako aj z prístupu teoretického (bytostné z prístupu teoretického (bytostné určenieurčenie [esencia] ducha [esencia] ducha). Postulát ). Postulát nesmrteľnosti nie je možné filozoficky nesmrteľnosti nie je možné filozoficky vyvrátiť. Otázka filozofickej vyvrátiť. Otázka filozofickej dokázateľnosti nesmrteľnosti je spojená dokázateľnosti nesmrteľnosti je spojená s filozofickým problémom Boha.s filozofickým problémom Boha.