UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI PRÁVNICKÁ FAKULTA FEUDALIZMUS A LÉNNE VZŤAHY AKO PODSTATA STREDOVEKU Bakalárska práca 256e7d3f-e2e9-4933-a560-5976fdbcfcd3 Študijný program: Právo Študijný odbor: 3.4.1. Právo Pracovisko: Katedra teórie dejín štátu a práva, Oddelenie dejín štátu a práva Vedúci bakalárskej práce: JUDr. Ivana Šošková, PhD. Banská Bystrica 2013 Veronika Šabľová
45
Embed
Feudalizmus a lénne vzťahy ako podstata stredoveku
Feudalizmus a lénne vzťahy ako podstata stredoveku
Welcome message from author
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI
PRÁVNICKÁ FAKULTA
FEUDALIZMUS A LÉNNE VZŤAHY AKO PODSTATA STREDOVEKU
Bakalárska práca
256e7d3f-e2e9-4933-a560-5976fdbcfcd3
Študijný program: Právo
Študijný odbor: 3.4.1. Právo
Pracovisko: Katedra teórie dejín štátu a práva, Oddelenie dejín štátu a práva
Vedúci bakalárskej práce: JUDr. Ivana Šošková, PhD.
Banská Bystrica 2013 Veronika Šabľová
2
Abstrakt
ŠABĽOVÁ, Veronika: Feudálne a lénne vzťahy ako podstata stredoveku (Bakalárska práca).
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Právnická fakulta. Katedra teórie dejín štátu a práva/
Oddelenie dejín štátu a práva. Vedúci bakalárskej práce: JUDr. Ivana Šošková, PhD. Stupeň
odbornej kvalifikácie: bakalár (v skratke „Bc.“). Banská Bystrica 2013. Rozsah práce: 41 strán.
Práca s názvom „Feudalizmus a lénne vzťahy ako podstata stredoveku“ sa venuje
problematike lénnych vzťahov, typických pre rozsiahle časové obdobie feudalizmu. Tieto pojmy
sa neoddeliteľne spájajú s pojmom stredovek, teda obdobím kedy na báze týchto vzťahov
fungovala celá vtedajšia spoločnosť. Typickou bola hierarchia týchto vzťahov a pripútanosť
k pôde. Práca sa teda zaoberá konkrétne vznikom, vývojom a charakteristickými znakmi
spájajúcimi sa s lénnymi vzťahmi a feudalizmom. Práca teda spracováva jednotlivé fázy
feudalizmu, opisuje fungovanie lénnych vzťahov a niektoré prvky právnej kultúry v tomto
období. Cieľom práce je teda objasniť vytváranie a fungovanie lénnych vzťahov v epoche
feudalizmu a to jednak na základe všeobecnej charakteristiky jednotlivých inštitútov a prvkov
feudalizmu, ako i na základe porovnania fungovania týchto vzťahov v jednotlivých štátoch,
predovšetkým na príklade Franskej ríše, neskôr Francúzska, ďalej Nemecka, Anglicka, Poľska,
ŠTÁTOCH........................................................................................................................31 4.1 FRANSKÁ RÍŠA A FRANCÚZSKO.........................................................31
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV……………….………....…….44
5
ÚVOD
V tejto práci sa venujem analýze obdobia feudalizmu, ktoré je esenciálnou zložkou éry
stredoveku. Stredovek je obdobie, ktoré možno odlíšiť od toho predošlého, antického, práve tým,
že sa na základe mnohých viac, či menej prevratných udalostí kryštalizujú nové spoločenské
elity a predovšetkým nové pravidlá fungovania spoločnosti. Podstatným sa v období feudalizmu
stáva vzťah k pôde a práve ten ovplyvňuje chod stredovekých dejín. V súvislosti s týmto sa totiž
vyformoval zložitý komplex tzv. lénnych vzťahov, ktoré sú vlastne pojmovým znakom
feudalizmu. Tieto vzťahy boli v jednotlivých štátoch diferentné a to vzhľadom na špecifické
podmienky vývoja týchto štátov. Zároveň však mali mnoho spoločného, keďže vychádzali
z približne tých istých princípov. Preto cieľom mojej práce nebude len popísať obdobie
feudalizmu a inštitúty spájajúce sa s ním, ale aj rozobrať to, čo tvorí ich podstatu, teda podložiť
moje tvrdenia v tejto práci výňatkami z dokumentov, ktoré boli pre toto obdobie kľúčovými, čo
sa tvorby lénnych vzťahov týka. Okrem iného, pomocou týchto dokumentov vysvetlím
i rozdiely lénnych systémov v jednotlivých ríšach, respektíve štátoch.
Túto tému som sa rozhodla spracovať z toho dôvodu, že podľa môjho názoru je podstatné
porozumieť vzťahom na báze ktorých fungovala stredoveká spoločnosť. Feudalizmus totiž trval
nemalé časové obdobie a táto fáza dejín nejakým spôsobom zasiahla do osudu takmer každej
súčasnej európskej krajiny, ako i do dejín krajín mimo Európy. Okrem iného, je to obdobie
zaujímavé, so svojskými črtami a mnohými zvláštnosťami, kedy sa odohralo množstvo
historicky významných udalostí, na ktorých pochopenie je potrebné porozumieť samotnej
podstate vtedajších vzťahov v spoločnosti.
Na dosiahnutie zrozumiteľného popisu jednotlivých inštitútov a udalostí, ktoré sú v práci
uvedené bol potrebný opis a analýza samotného feudalizmu i jeho základnej zložky a to lénnych
vzťahov, využívala som i syntézu a potrebná bola i komparácia, hlavne čo sa týka rozboru
právnych dokumentov, na základe ktorých možno opísať fungovanie lénneho systému v tom-
ktorom štáte.
Pri písaní som mala k dispozícii pomerne široký okruh prameňov, z ktorých bolo možné
čerpať, a na základe ktorých som postupovala pri tvorbe práce. V prvom rade to boli knižné
publikácie, no okrem nich mi bol nápomocným zdrojom i internet. Publikácie, ktoré boli pre mňa
v tejto práci nosnými boli kihy od Orgisa a Olechowskeho, ďalej Vojáčka, spoluautorov
Železkovej, Blaha a Čarvagu a v neposlednom rade od Kincla, ktorý sa danej problematike
venoval vo viacerých svojich knihách. Využívala som i knižné publikácie Beňu, pomocou
6
ktorých som pracovala s úryvkami dobových dokumentov na podloženie niektorých tvrdení
v práci.
Na základe dostupných materiálov a po zhodnotení prístupu voči tejto téme som sa
rozhodla rozčleniť prácu na štyri kapitoly, ktoré ako celok na seba pomerne úzko nadväzujú.
V rámci nich som v prvom rade opísala obdobie stredoveku ako také, lebo zvyšné kapitoly sú už
len tým čo túto charakteristiku dotvára natoľko, aby toto obdobie priblížili zrozumiteľne a cez
jeho najpodstatnejšie aspekty. Ďalšia, druhá kapitola je rozčlenená na dve podkapitoly, z ktorých
prvá pojednáva o tom, čo treba rozumieť pod pojmom feudalizmus a druhá sa už konkrétnejšie
venuje popisu tohto obdobia, jeho rozčleneniu na tri fázy, z ktorých každá má svoje špecifiká.
Tretia z kapitol približuje pojem léno a charakterizuje samotný základný element feudalizmu a to
lénne vzťahy- ich vznik a fungovanie. V tejto kapitole sú uvádzané už aj konkrétne príklady
k jednotlivým problematikám, ktoré s lénnymi vzťahmi súvisia, a to i na základe výňatkov
z dokumentov, ktoré s danými otázkami súvisia a popisujú ich. V rámci štvrtej kapitoly sa
venujem politicky obzvlášť významným európskym štátom s postupom po jednotlivých zemiach
bez využitia komparácie, no s opisom fungovania lénnych vzťahov v daných krajinách, s tým, že
budú vyzdvihnuté prvky ktoré sú v nich jedinečné.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, by mala táto práca oboznámiť čitateľa s tým, na akom
základe bola postavená stredoveká spoločnosť, z čoho prvky feudalizmu vychádzali a zároveň
chcem poukázať na neustále sa vyvíjajúcu spoločnosť, keďže prešla od primitívnych foriem
organizácie, cez tie, ktoré fungovali v období staroveku, v stredoveku a ako sa cez toto všetko
a pomocou toho vyvinula až do dnešných podôb. Stredovek je tak jednou z fáz vývoja ľudskej
spoločnosti, ktorá v minulosti značne ovplyvnila chod všetkých terajších štátov.
7
1 CHARAKTERISTIKA STREDOVEKU
Pojem stredovek sa objavuje v 15.storočí u talianskych humanistov a označovali ním
dobu medzi antikou a aktuálnymi novými časmi renesancie. Tento výraz sa však pred koncom
17. storočia bežne neuplatňoval a do bežného jazyka prešiel až v 18. storočí.1
Stredovek, alebo teda latinsky medium aevum, je spravidla datovaný od roku 476 (zánik
Západorímskej ríše) až po rôzne udalosti, najmä v 15. storočí, i keď názory na vymedzenie konca
obdobia stredoveku sa značne líšia. Rovnako sa líšia na názory na časové vymedzenie jeho etáp.
Konkrétne rozlišujeme tieto štádiá stredoveku: 1. raný stredovek, 2. rozvitý, alebo vrcholný
stredovek, 3. neskorý stredovek.2 Pri periodizácii týchto období nemožno zabúdať na to, že vývoj
v jednotlivých európskych krajinách bol rôznorodý. Európsky raný stredovek možno v celku
vymedziť časovým úsekom od 5.stor. až niekedy do prelomu 12. a13.storočia,. Vrcholným
stredovekom zas označujeme epochu od cca 12. až do 14.storočia, pre vrcholný stredovek bolo
príznačné, že sa zvýšila produktivita ekonomiky, napredovalo i poľnohospodárstvo a mestá
v Európe sa stávali centrami remesiel a obchodu. A nakoniec neskorý stredovek, ktorý trval od
14.storočia až do prelomu 15. a 16 storočia, bol obdobím konca relatívnej stability a vzostupu.
Nastali prudké zmeny, ktoré narušili stredoveký spoločenský systém. 3
Stredovek od neskoro antického obdobia neoddeľuje žiadna prevratná udalosť, jedná sa
skôr o postupný a niekoľko storočí prebiehajúci proces utvárania nových sociálnych štruktúr, na
ktorom sa podieľala ako „barbarská“ germánska spoločnosť, tak predchádzajúce civilizačné
formy, predovšetkým cirkev a neskôr rímsa politická a intelektuálna elita. Panuje názor, že
počiatočným impulzom na pretransformovanie „antického sveta“ na stredovekú Európu má na
svedomí kríza rímskeho impéria a tiež etnické presuny.4 Začiatky európskych feudálnych
monarchií sú teda späté hlavne so zánikom otrokárskeho rímskeho impéria a rozkladom
1 KAMENICKÝ, M. a kol. 2003. Lexikón svetových dejín. Tretie vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické
nakladateľstvo- Mladé letá, 2003. s.30 ISBN 80-10-00001-9 2 VOJÁČEK, L. a kol. 2010. Dejiny verejného práva a prameňov práva. 2.aktualizované a rozšírené vydanie.
Bratislava: Právnickí fakulta Uninverzity Komenského v Bratislave, 2010. s.99 ISBN 978-80-7160-291-0 3 KAMENICKÝ, M. a kol. 2003. Lexikón svetových dejín. Ttretie vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické
nakladateľstvo- Mladé letá, 2003. s.30 ISBN 80-10-00001-9 4 DRŠKA,V. – PLICKOVÁ, D. 2004. Dějiny středověké Evropy .Praha: Nakladatelství Aleš Skřivan ml., 2004.
s.8 ISBN 80-86493-11-3
8
spoločnosti u Germánov a Slovanov.5 Rímska ríša dovtedy ovládala celé Stredozemné more
a veľkú časť Európy. Rozdelená (definitívne) bola v roku 395. Zatiaľ čo Západorímska ríša
zanikla v roku 476, Východorímska (Byzantská) ríša pretrvala takmer celý stredovek (do roku
1453).6
Najstaršie feudálne monarchie tak vznikali bezprostredne na teritóriu Západorímskej ríše.
Germáni obsadili územie galských a hispánskych provincií a Slovania zas kolonizovali
balkánske oblasti Rímskej ríše. Tzv. „zábor zeme“7 neviedol hneď k radikálnej zmene etnickej,
hospodárskej, civilizačnej situácie. Majetky cirkvi a veľkých vlastníkov ostávali väčšinou
rešpektované. Noví kolonisti obsadzovali voľnú pôdu, germánski králi zachovávali správnu
štruktúru a v jej chode využívali domácu reprezentáciu. Postupne sa tak formovali jednotlivé
germánske kráľovstvá, v rámci ktorých prebiehal proces vzájomného ovplyvňovania odlišných
kultúr a vytvárania originálnych spoločenských vrstiev. Miera tejto integrácie bola odlišná,
najďalej ale dospela u Frankov v Galii.8 O Frankoch a ich Franskej ríši možno povedať, že na
stredovekom usporiadaní mala rozhodujúci podiel.9 Postupne sa začali konštituovať feudálne
štáty aj u stredoeurópskych národov a najneskôr u germánskych kmeňov, ktoré sídlili v severnej
Európe.
Stredovek sa okrem iného úzko spája i s pojmom kresťanstvo. Stredoveká spoločnosť
bola spoločnosťou náboženskou a to sa stalo aj jedným s určujúcich faktorov pre vývoj
stredovekých dejín. Vzťah cirkvi a štátu patril k významným charakteristikám jednotlivých
období. Kresťanstvo v západnej Európe prevzali Germáni od pôvodných obyvateľov
Západorímskej ríše a neskôr bolo prijaté i na ostatných územiach strednej, severnej a východnej
Európy. Najprv „špičkami“ spoločnosti, potom aj širokými vrstvami obyvateľstva.10
Pre stredovekú spoločnosť bolo jedným z najtypickejších znakov to, že bola agrárnou.
Spoločenské postavenie jednotlivca sa preto viazalo predovšetkým na jeho vzťah k pôde.
5 KINCL, J. 1975. Dějiny státu a práva za feudalismu: Z dejín evropdkých feudálních monarchi. Diel 1. Praha :
Státní pedagogické nakladatelství, 1975. s.5 6 ORGIS, W. – OLECHOWSKI, T. 2009. Prvky európskej právnej kultúry: Stredovek a novovek do roku 1800.
Časť 1. Viedeň/Bratislava: Eurokódex, 2009. s.7 ISBN 978-80-89363-26-1 7 DRŠKA,V. – PLICKOVÁ, D. 2004. Dějiny středověké Evropy .Praha: Nakladatelství Aleš Skřivan ml., 2004.
s.10 ISBN 80-86493-11-3 8 DRŠKA,V. – PLICKOVÁ, D. 2004. Dějiny středověké Evropy .Praha: Nakladatelství Aleš Skřivan ml., 2004.
s.10 ISBN 80-86493-11-3 9BEIEROVÁ, B.- JUNGK,R. 1993. Kronika ľudstva: S výhľadom do budúcnosti. Druhé doplnené vydanie.
Bratislava: Fortuna print, 1993. s 302 ISBN 80-7153-075-1 10
VOJÁČEK, L. a kol. 2010. Dejiny verejného práva a prameňov práva. 2.aktualizované a rozšírené vydanie.
Bratislava: Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 2010. s.99 ISBN 978-80-7160-291-0
9
Vlastníctvo pôdy zaručovalo zdroj obživy, ale zároveň sa od neho odvíjala aj miera osobných
a politických práv človeka. Vzhľadom na úzky vzťah k pôde sa stredoveká spoločnosť formovala
ako feudálna. Z toho vyplývalo aj to, že stredoveký štát bol štátom založený na osobných
záväzkoch.11
Výnimkou z tohto boli krajiny ako Nórsko a talianske mestské republiky, ktoré sa
orientovali na námorný obchod a rybolov.12
1.1 Formy vlád v stredoveku
Pokiaľ ide o formy stredovekého štátu, je možné podľa všeobecnej periodizácie dejín
feudálnej spoločnosti rozlíšiť tri rôzne formy vlády. Európsky feudálny štát bol však z pravidla
štátom monarchistickým (jedinou výnimkou tu boli talianske a ruské mestské komúny).13
Čo sa týka rozdielnych foriem vlády, v prvom rade by som teda spomenula, že za raného
feudalizmu dochádza k dočasnej a prechodnej centralizácii feudálneho štátu. Na ich čele stoja
králi (kniežatá), ktorí vládnu samostatne, avšak nie za svoju osobu, ale v záujme vládnucej
svetskej a duchovnej šľachty. Táto centralizácia bola podmienená nutnosťou likvidácie prežitkov
prvotnopospolnej spoločnosti. Pre vyššie štádium raného feudalizmu je typická decentralizácia
štátnej moci, tzv. feudálna politická roztrieštenosť. Bola podmienená naturálnou povahou
ranofeudálneho hospodárstva. Spolu s drobením štátneho územia na ekonomicky viac-menej
samostatné oblasti, dochádza aj k politickému triešteniu. Kráľovská moc v tomto období je často
už len nominálnou a zemepáni sa stávajú nezávislými vládcami. Zvláštnosťou je, historické
podmienky spôsobili, že Anglicko si týmto obdobím neprešlo.14
Druhou formou typickou pre obdobie rozvinutého feudalizmu bola stavovská monarchia.
Kráľ v tomto období vládol spolu so stavmi, tj. s reprezentantmi politicky privilegovaných tried
obyvateľstva. Pre väčšinu európskych zemí to bolo predovšetkým obdobie prekonávania
decentralizácie a vytvorenia jednotných štátov. Výnimkou v tomto prípade bolo Nemecko
a Taliansko, kde sa rozdrobenosť ešte väčšmi utvrdzovala.
11
BEIEROVÁ, B.- JUNGK,R. a kol. 1993. Kronika ľudstva: S výhľadom do budúcnosti. Druhé doplnené
vydanie. Bratislava: Fortuna print, 1993. s 302 ISBN 80-7153-075-1 12
VOJÁČEK, L. a kol. 2004. Dejiny verejného práva v Európe. Bratislava: Univerzita Komenského
v Bratislave, 2004. s.95 ISBN 80-7160-176-4 13
KINCL, J. 1975. Dějiny státu a práva za feudalismu: Z dejín evropdkých feudálních monarchi. Diel 1. Praha :
Státní pedagogické nakladatelství, 1975. s.6 14
KINCL, J. 1975. Dějiny státu a práva za feudalismu: Z dejín evropských feudálních monarchi. Diel 1. Praha:
Státní pedagogické nakladatelství, 1975. s.6
10
Následne stavovskú monarchiu strieda monarchia absolútna, ktorá reprezentuje tretiu
formu vlády. Jej vznik je spojený s nárastom politickej a hospodárskej moci miest. Panovník
vládne sám, absolutisticky, no jeho hlavnou oporou bola feudálna šľachta.15
15
KINCL, J. 1975. Dějiny státu a práva za feudalismu: Z dejín evropských feudálních monarchi. Diel 1. Praha :
Státní pedagogické nakladatelství, 1975. s.6
11
2 FEUDALIZMUS
2.1 Pojem feudalizmus
Feudalizmus je štátne, hospodárske a spoločenské zriadenie. Je to spoločenská formácia
agrárneho typu, čoho dôkazom je, že pôda, základný výrobný prostriedok, zostáva po celý
stredovek faktorom rozhodujúceho významu: práva k nej určujú spoločenské postavenie
jednotlivca a mieru všetkých jeho ostatných súkromných i verejných práv. Kto vlastní pozemky,
stáva sa príslušníkom vládnucej triedy, kto žiadnu pôdu nemá, stáva sa osobou vykorisťovanou,
teda jeho práva sú obmedzené, podiel na správe verejných záležitostí je mu obyčajne úplne
odopieraný.16
V Európe prevládal feudalizmus v celom stredoveku, ako aj v rannom novoveku
a pretrvával až do 19. storočia.17
Európsky feudalizmus vznikol vo Francúzsku v 6-9 storočí na
galo-rímskych a germánskych koreňoch. Jeho vytvorenie bol následok franského „obsadenia
krajiny“ v čase sťahovania národov. Už v neskorej antike došlo k vytvoreniu feudálnych štruktúr
vo forme patrocínia.18
Za germánske korene zas možno považovať poslušnosť, pri ktorej sa
slobodní pridali k šľachticovi, pôvodne iba na vojnové účely, neskoršie na trvalo. Nebolo s tým
však spojené obmedzenie osobnej slobody. Germáni k vytváraniu feudalizmu v Európe teda
prispeli prvkami svojho právneho života, najmä princípom vazalskej vernosti a spoločenským
rozvrstvením na šľachtu, slobodných a poloslobodných19
.20
Na základe uvedeného teda možno
tvrdiť, že európsky feudalizmus vznikol rozkladom už spomenutých galo-rímskych,
germánskych ale i slovanských prvotnopospolných spoločností, a že tempo jeho rozvoja bolo
priamo úmerné tomu, ako rýchlo sa tieto rodové pospolitosti rozpadali a ako rýchlo boli ich
prežitky likvidované.21
16
KINCL, J. 1975. Dějiny státu a práva za feudalismu: Z dejín evropských feudálních monarchi. Diel 1. Praha :
Státní pedagogické nakladatelství, 1975. s.9 17
ORGIS, W. – OLECHOWSKI, T. 2009. Prvky európskej právnej kultúry: Stredovek a novovek do roku 1800.
Viedeň/Bratislava: Eurokódex, 2009. s.39 ISBN 978-80-89363-26-1 18
Patrocínium: osoba, ktorá sa ocitla v hospodárskej kríze, sa odovzdala pod ochranu mocnejšieho, patróna, za
to však zaplatila časťou svojej slobody. 19
Poloslobodní mali podobné postavenie ako otroci 20
BEIEROVÁ, B.- JUNGK,R. a kol. 1993. Kronika ľudstva: S výhľadom do budúcnosti. Druhé doplnené
vydanie. Bratislava: Fortuna print, 1993. s 302 ISBN 80-7153-075-1 21
KINCL, J. a kol. 1983. Všeobecné dejiny štátu a práva. Praha: Panorama, 1983. s.111
12
2.2 Fázy feudalizmu
Európske feudálne štáty prešli dlhým vývojom. Počas rokov sa feudálny štát v rôznych
zemiach a v rôznych dobách prirodzene menil. Vo všeobecnosti je však i tak možné na základe
kľúčových udalostí vytvoriť periodizáciu dejín feudalizmu. Feudalizmus možno rozdeliť do
troch štádií. Prvým je raný feudalizmus, druhým rozvitý feudalizmus a tretím štádiom je
úpadkový feudalizmus. 22
Každé z týchto štádií má vlastné hospodárske, politické i sociálne
osobitosti. Platí to aj o feudálnom štáte a práve: v závislosti od zmien v hospodárskej základni sa
menili aj nadstavbové prvky, formy vlády a formy feudálneho štátneho zriadenia. Avšak
i napriek rozdielom boli stredoveké európske štáty po celú dobu svojej existencie feudálnymi. 23
2.2.1 Raný feudalizmus
Obdobie ranného feudalizmu možno vo všeobecnosti vymedziť časovým úsekom
začínajúcim roku 476a končiacim cca. v 10.storočí. Rané stredoveké štáty boli agrárnymi
monarchiami s nerozvinutou sociálnou štruktúrou.24
Pre dejiny ranofeudálnych spoločností
Európy je príznačné, že v prvom období vývoja tvorili skupiny veľkých i drobných držiteľov
pôdy jednotnú kategóriu obyvateľstva, ktorej oporným bodom bola kráľovská, či kniežacia moc.
V dôsledku ekonomických nerovností bolo však zjednotenie vládnucej triedy len dočasné, no
i napriek tomu feudálna monarchia vstupuje do dejín ako štát s relatívne silnou a samostatnou
kráľovskou mocou.25
Ak sa nejaké rozdiely uplatňovali, tak len rozdiely medzi duchovnými
a svetskými feudálmi. I šľachtické tituly sa vyvíjali až postupom doby, keďže sprvu príslušníci
vládnucich tried nemali zvláštne označenie, a to z názvov jednotlivých štátnych úradov. Sprvu si
vplyv udržiavali reprezentanti jednotlivých rodov. Novú spoločenskú elitu predstavovali
22
KINCL, J. 1975. Dějiny státu a práva za feudalismu: Z dejín evropských feudálních monarchi. Diel 1. Praha :
Státní pedagogické nakladatelství, 1975. s.6 23
KINCL, J. 1975. Dějiny státu a práva za feudalismu: Z dejín evropských feudálních monarchi. Diel 1. Praha :
Státní pedagogické nakladatelství, 1975. s.6 24
VOJÁČEK, L. a kol. 2004. Dejiny verejného práva v Európe. Bratislava: Univerzita Komenského
v Bratislave, 2004. s.97 ISBN 80-7160-176-4 25
KINCL, J. 1975. Dějiny státu a práva za feudalismu: Z dejín evropských feudálních monarchi. Diel 1. Praha :
Státní pedagogické nakladatelství, 1975. s.11
13
vojenskí náčelníci, bojovníci a cirkevní hodnostári.26
Postupne sa začala teda formovať feudalita-
svetská a duchovná šľachta.
Rozhodujúca masa obyvateľstva v tomto období bola osobne slobodná. Niekde sa však
udržalo i otroctvo, ktoré však postupne zvoľňovalo. Z otrokov a zo slobodných ľudí, ktorí sa
dostávali do ekonomickej a osobnej závislosti od predstaviteľov novej moci sa sformovala
skupina závislého obyvateľstva- poddaných..
Ako už bolo vyššie spomenuté, pre raný stredovek je charakteristická centralizovaná
forma vládnutia. Panovníci pokladali štát za svoje vlastníctvo, hovoríme teda o tzv.
patrimoniálnom chápaní štátu27
. Z tohto dôvodu si nárokovali dedičné právo na panovnícky trón
a široké kompetencie. Dedenie malo viaceré formy: sprvu prevládal princíp seniorátu, neskôr
primogenitúry, prípadne fungoval i avunkulát.28
Panovníkovi podliehal všetok štátny aparát- mal
zákonodarnú a výkonnú moc a zároveň bol najvyšším sudcom. Velil tiež vojsku a do istej miery
mu podliehala aj cirkev29
.
Cirkev a štát boli v tomto období úzko spojené, keďže náboženstvo pomáhalo vytláčať
pretrvávajúce rodové štruktúry. Štát cirkev ochraňoval a podporoval.
Územie ranostredovekých ríš nebolo priveľmi stabilizované. Jeho rozsah určovala
faktická schopnosť udržať moc v jednotlivých oblastiach. Miestna správa mala tiež ešte značne
nerozvinutú podobu. V okrajových častiach štátneho územia zabezpečovali zvrchovanosť
vojenské jednotky. Germáni často preberali a prispôsobovali pôvodnú rímsku správnu
organizáciu, prípadne ju nahrádzali a dopĺňali vidieckymi kráľovskými úradníkmi s vojenskými
a finančnými právomocami, postupne doplnenými o niektoré súdne právomoci. V strednej
Európe sa rozvinul na podobných základoch systém hradskej správy, obvodov, ktorých centrom
bol kráľovský hrad s úradníkmi a cirkevnými hodnostármi.30
26
VOJÁČEK, L. a kol. 2004. Dejiny verejného práva v Európe. Bratislava: Univerzita Komenského
v Bratislave, 2004. s.97 ISBN 80-7160-176-4 27
Panovník bol považovaný za vlastníka všetkej pôdy v štáte (toho čo je pod ňou i nad ňou), teda všetci a všetko
čo sa nachádzalo na danom území pokladal za svoje vlastníctvo=patrimonium. 28
Seniorát- na trón nastupuje najstarší člen rodu, Primogenitúra- na trón nastupuje najstarší potomok panovníka,
Avunkulát- na trón nastupuje synovec panovníka 29
Cirkev a štát boli v tomto období mimoriadne úzko spojené, pretože katolícke náboženstvo sa v Európe stalo
ideológiou novej štátnej moci a ako také navyše z verejného života pomáhalo vytláčať pretrvávajúce rodové
organizačné štruktúry. Niektorí cirkevní hodnostári dokonca nachádzali uplatnenie v štátnom aparáte. Štát cirkev
ochraňoval a podporoval. 30
VOJÁČEK, L. a kol. 2010. Dejiny verejného práva a prameňov práva. Bratislava: Právnická fakulta
Univerzity Komenského v Bratislave, 2010. s.103 ISBN 978-80-7160-291-0
14
2.2.2 Vrcholný feudalizmus
Vrcholný feudalizmus je vo všeobecnosti vymedzený časovým obdobím od začiatku 11.
stor. až po 13 a 14 storočie . Táto fáza je vyvrcholením predchádzajúceho vývoja. V tomto
období sa rozvíjala klasická stredoveká ekonomika opierajúca sa o hospodárenie na pôde, čo
podkopávalo základy centralizovaného štátu. Európske monarchie ostávajú čisto agrárnymi.
Jediným kritériom politickej a stavovskej diferenciácie bola diferenciácia v držbe pozemkového
majetku, keďže mestá ešte neboli hospodársky ani politicky rozhodujúcim elementom.
O postavení a objeme práv rozhodoval vzťah osoby ku kráľovi. Inú modifikáciu predstavoval
lénny systém ako svojrázna forma organizácie triedy feudálnych vlastníkov pôdy, z ktorého
vychádza rozdelenie šľachty na nižšiu a vyššiu a aj diferenciácia duchovenstva.31
V západnej Európe panovník časom väčšinu pôdy postúpil vo forme benefícií a neskôr
lén členom svojej družiny, úradníkom, cirkevným hodnostárom a iným. V stredoeurópskych
podmienkach si ich zas veľmoži z veľkej časti svojvoľne rozoberali a panovník im ich držbu
potvrdzoval dodatočne.32
Feudáli na svojich majetkoch hospodárili takmer nezávisle, keďže
feudálna naturálna výroba robila z jednotlivých domén prakticky sebestačné jednotky. Vplyv
panovníkov takto výrazne slabol a teda posilnenie moci zemepánov na úkor oslabenia centrálnej
moci označujeme ako feudálnu politickú rozdrobenosť.
V procese postupného prekonávania feudálnej rozdrobenosti, keď panovníci pocítili
deficit centrálnej moci, sa znovu upevňoval vplyv ústredných orgánov, v ktorých si rozhodujúcu
pozíciu zabezpečila vysoká šľachta a cirkevné špičky. Takto nanovo konsolidované štáty už mali
postavenie samostatnej právnickej osoby, v ktorých bol vladár iba jedným z reprezentantov štátu.
Tieto štáty označujeme ako stavovské monarchie.
31
KINCL, J. 1975. Dějiny státu a práva za feudalismu: Z dejín evropských feudálních monarchi. Diel 1. Praha :
Státní pedagogické nakladatelství, 1975. s.12 32
VOJÁČEK, L. a kol. 2004. Dejiny verejného práva v Európe. Bratislava: Univerzita Komenského
v Bratislave, 2004. s.99 ISBN 80-7160-176-4
15
2.2.2.1 Stavovské zriadenie
Pod pojmom stavy chápeme spoločensko-sociálne zoskupenia, členovia ktorých sa
vyznačovali rovnakým právnym postavením medzi sebou a voči sebe, a práve tým
sa oddeľovali od iných skupín.
Diferenciácia vládnucej triedy feudálov na stavy prebiehala v západnej Európe od 9 do 13
storočia, v strednej Európe zas až o dve, tri storočia neskôr. Bol to prirodzený proces a to
vzhľadom na vývoj ekonomickej i politickej situácie.
Jeho podstatou bolo na jednej strane pozvoľné prekonávanie naturálneho hospodárstva
v najhrubších formách a na druhej strane potreba jednotnejšieho politického postupu proti
snahám centrálnej kráľovskej moci- ako sa totiž rozvíjali mestá a nadobúdali na hospodárskej
váhe, využívala kráľovská moc ich potenciál a pokúšala sa oslabiť a likvidovať decentralizačné
tendencie svetských a duchovných feudálov.33
Tak na základe politických a ekonomických potrieb dochádza k zjednoteniu skupín
obyvateľstva s rovnakými záujmami. Toto prebieha v podstate na triednom základe. Zjednotenie
však prebiehalo iba v radoch vládnucej triedy, teda závislé obyvateľstvo zostáva mimo stavovskú
organizáciu a naďalej nemá žiaden podiel na politických právach a na chode verejných
záležitostí.
Rozlišujeme: - stav duchovenstva
- stav šľachty (vyššej a nižšej)
- mestský stav
Spoločenská štruktúra bola však samozrejme pestrejšia. Okrem stavov ako privilegovanej vrstvy
tu bolo i dedinské závislé obyvateľstvo označované ako poddaní, či nevoľníci. Sociálnu skladbu
dotvárala i vrstva slobodných roľníkov (ich počet bol však značne nízky), v mestách okrem
vlastných mešťanov žili i radoví remeselníci, ich tovariši a učni, drobní obchodníci, cudzinci,
študenti a ich majstri a profesionálni vojaci ako osobitná vrstva.
Ako už bolo vyššie uvedené, príslušnosť k stavu určovala celkové životné postavenie
človeka. Patrili k tomu otázky ako napríklad či vôbec a aké politické práva si smel človek
uplatňovať, ďalej aký druh pozemkov smel nadobudnúť a či vôbec smel, či mal slobodu
sťahovania, alebo bol naopak viazaný na jedno trvalé miesto pobytu, spájala sa s tým ďalej aj
33
KINCL, J. 1975. Dějiny státu a práva za feudalismu: Z dejín evropských feudálních monarchi. Diel 1. Praha :
Státní pedagogické nakladatelství, 1975. s.13
16
otázka toho či človek smel vykonávať nejaké povolanie a ak áno tak aké (toto sa týkalo i jeho
detí). Stavovská príslušnosť určovala i či sa osoba mohla ženiť a s kým a tiež to, akú náhradu
dostane osoba resp. jeho príbuzní v prípade jeho zranenia alebo smrti. 34
Príslušnosť k stavu sa určovala predovšetkým podľa pôvodu. V rannom stredoveku ešte
niekedy dochádzalo k prelomeniu tohto poriadku, čo umožňovalo prechod z nižšieho do
vyššieho stavu35
, no postupne sa začal značne uplatňovať princíp tzv. rovnakého pôvodu, čo
znamenalo, že prechod zo stavu nižšieho do stavu vyššieho bol už len výnimkou a človek patril
k tomu stavu, do ktorého patrili i jeho rodičia, teda príslušnosť sa riadila, ako už bolo spomenuté,
pôvodom danej osoby. 36
Na výrazne triednom základe sa ako stav konštituuje stredoveké mešťanstvo. Spravidla
ide v tomto smere o občanov kráľovských miest, teda tých, ktoré okrem kráľa nemajú iného ani
svetského ani duchovného pána. Hospodárska moc mestského patriciátu vyrastala
z remeselníckej produkcie a obchodu. Svojim vplyvom nesporne patrili k vládnucej triede
stredovekých monarchií.
Z hľadiska triedneho bolo problematické formovanie šľachtického stavu a duchovenstva.
V zemiach ako Anglicko, Nemecko, neskôr Poľsko a Uhorsko bola situácia prehľadnejšia, keďže
vedľa vyššej šľachty existovala aj nižšia. Vo Francúzsku naopak sa vytvoril jediný šľachtický
stav čo spôsobovalo rozličnosť politických záujmov.
Podobne to bolo so stavom duchovenstva, ktorý bol síce v každej zemi jednotný, no vnútorne sa
v rámci neho tvorili skupiny s rozdielnymi záujmami.37
34
ORGIS, W. – OLECHOWSKI, T. 2009. Prvky európskej právnej kultúry: Stredovek a novovek do roku 1800.
Viedeň/Bratislava: Eurokódex, 2009. s.35 ISBN 978-80-89363-26-1 35
Tzv. „stavy podľa povolania“- napr. bývalí neslobodní sluhovia kráľa sa stali šľachticmi. Aj tieto stavy sa však
čoskoro stali stavmi „podľa pôvodu“. 36
Právne vzťahy medzi rozličnými stavmi boli podľa tohto princípu zakázané, alebo povolené len v obmedzenej
miere. Predovšetkým manželstvá osôb pochádzajúcich z rôznych stavov (tzv. morganatické) boli zakázané. Ak
k takémuto manželstvu došlo, vyvstal ďalší princíp a to „dieťa nasleduje horšiu krv“, prípadne existoval aj iný,
ktorým sa riadili a to „dieťa nasleduje prsník“. 37
KINCL, J. 1975. Dějiny státu a práva za feudalismu: Z dejín evropských feudálních monarchi. Diel 1. Praha :
Státní pedagogické nakladatelství, 1975. s.14
17
2.2.2.2 Charakteristika stavov
Spomedzi stavov by som ako prvé spomenula duchovenstvo, ktoré je historicky
najstaršie sformovaným stavom. Vzhľadom na veľký vplyv kresťanstva na spoločnosť, ako už
bolo vyššie uvedené, mali aj príslušníci tohto stavu zvláštne privilégiá. Najvýznamnejšie z nich
boli tzv. privilegium fori, čo znamenalo, že nepodliehali štátnym ale len cirkevným súdom, ďalej
privilegium immunitas, ktoré znamenalo, že klérus bol oslobodený od dávok a poplatkov,
Ďalšími významným privilégiom bolo to, že na cirkevný majetok sa nevzťahovalo právo
odúmrte, tiež to, že boli oslobodení od vojenskej služby a podstatné je tu i to, že mali právo na
výkon niektorých štátnych úradov.
Ďalším stavom, nemenej dôležitým, bola šľachta ktorú reprezentovala skupina
privilegovaných rodín. Od stredoveku rozlišujeme vyššiu šľachtu a nižšiu šľachtu. Vonkajším
výrazom príslušnosti k tomuto stavu bol šľachtický titul udeľovaný panovníkom.38
Rozhodujúcim pre príslušnosť k šľachte bol šľachtický pôvod, no od vrcholného stredoveku
jestvovala i možnosť udeliť listinou šľachtický titul aj mešťanom a v takomto prípade išlo o tzv.
listinnú šľachtu.39
Proces formovania svetskej šľachty trval celé stáročia. V podstate prebiehal tak, že šľachta
postupne cestou právnou i faktickou získavala celý rad výsad a privilégií. V plnej miere
sa privilégiám tešila naproti nižšej šľachte tá vyššia.40
Spomenula by som aspoň niektoré práva
šľachta to napríklad, že iba príslušník mohol zastávať štátne úrady, mali podiel na voľbe kráľa,
patrilo im aj tzv. iudicium parium, čo znamená, že vyšší šľachtic smel byť súdený len
šľachtickým súdom. Dôležitým privilégiom bolo i to, že šľachtický majetok bol obyčajne
oslobodený od verejných bremien a dávok v prospech štátnej pokladnice, tiež, že mali súdnu
imunitu, teda vykonávali jurisdikciu nad obyvateľstvom svojich domén. Významným právom
bolo i to, že žili a spravovali svoje záležitosti podľa zvláštneho práva- zemského, alebo
38
VOJÁČEK, L. a kol. 2004. Dejiny verejného práva v Európe. Bratislava: Univerzita Komenského
v Bratislave, 2004. s.101 ISBN 80-7160-176-4 39
ORGIS, W. – OLECHOWSKI, T. 2009. Prvky európskej právnej kultúry: Stredovek a novovek do roku 1800.
Viedeň/Bratislava: Eurokódex, 2009. s.35 ISBN 978-80-89363-26-1 40
KINCL, J. 1975. Dějiny státu a práva za feudalismu: Z dejín evropských feudálních monarchi. Diel 1. Praha :
Státní pedagogické nakladatelství, 1975. s.18
18
šľachtického, patrilo im ius resistendi et contradicendi 41
a nemenej dôležité bolo tzv. právo
súkromnej vojny42
. 43
Šľachta mala ešte i ďalšie výsady, postupne ich v niektorých štátoch nadobudla dokonca toľko,
že sa stali vlastne suverénnymi vládcami svojich panstiev.
Stavovská príslušnosť sa v prípade šľachty stala dedičnou. Nadobúdanie titulov pre nešľachticov
bolo viazané na prísne podmienky, niekde k nemu dochádzalo dokonca len veľmi zriedkavo.
Ďalším stavom bol mestský stav, ktorého význam na rozdiel od raného stredoveku, kedy
mali len vedľajšiu úlohu, s nástupom nových výrobných prostriedkov a s rozvojom tuzemského
a zahraničného obchodu narastá . Pod pojmom mešťan myslíme iba toho, kto mal práva
mešťana.44
Medzi mestským obyvateľstvom sa vyčlenili tri základné sociálne skupiny. Prvou
z nich bol patriciát, teda bohatí a vplyvní mešťania. Strhol na seba správu komunálnych
záležitostí a hral vždy prvoradú úlohu vo všetkých mestských organizáciách. Druhú skupinu
tvorili neprivilegovaní. Boli to drobní príslušníci cechov, ktorí nemali na chod mestských
záležitostí bezprostredný vplyv. Tretiu skupinu reprezentovala mestská chudoba, ktorá bola
najnižšou sociálnou skupinou.
Ďalšiu skupinu obyvateľstva, ktorá vytvárala osobitný stav reprezentovalo závislé
obyvateľstvo, ktoré vo všetkých stredovekých štátoch tvorilo najpočetnejšiu skupinu
obyvateľstva. Boli zbavení najmä vlastníckeho práva k pôde, k základnému výrobnému
prostriedku a tiež akýchkoľvek politických práv. Okrem toho boli i ukracovaný na svojich
osobných právach. Pôda, na ktorej hospodárili patrila panovníkovi, alebo inému svetskému či
cirkevnému feudálovi. Poddanstvo bolo svojim ekonomickým i právnym postavením bohato
diferencované.45
Zjednodušene možno poddanstvo rozdeliť do dvoch skupín. Do prvej patrili tí, ktorí boli povinní
svojmu pánovi ekonomicky kompenzovať skutočnosť, že hospodária na jeho pôde. Boli od neho
závislí ekonomicky a teda mu museli odovzdávať rôzne dávky a služby. Boli označovaní ako
41
Toto právo patrilo ako svetskej tak i duchovnej šľachte. Ide o právo branného odporu, právo na beztrestnosť
v prípade vzbury proti kráľovi, ktorý by nerešpektoval šľachtické výsady. 42
V zásade nejde o formálne udeľovanú výsadu, skôr to bol výraz vojenských schopností feudálov, čo znamená,
že bez toho aby rešpektovali štátne orgány a súdy, riešili spory vojenskou mocou. Išlo teda o výraz mocenských
pomerov v období feudálnej rozdrobenosti. 43
VOJÁČEK, L. a kol. 2010. Dejiny verejného práva a prameňov práva. Bratislava: Právnická fakulta
Univerzity Komenského v Bratislave, 2010. s.105 ISBN 978-80-7160-291-0 44
ORGIS, W. – OLECHOWSKI, T. 2009. Prvky európskej právnej kultúry: Stredovek a novovek do roku 1800.
Viedeň/Bratislava: Eurokódex, 2009. s.37 ISBN 978-80-89363-26-1 45
KINCL, J. 1975. Dějiny státu a práva za feudalismu: Z dejín evropských feudálních monarchi. Diel 1. Praha :
Státní pedagogické nakladatelství, 1975. s.23
19
poddaní. Druhú skupinu zas tvorili tí, ktorým smel zemepán zasahovať aj do čisto súkromnej
sféry.46
Išlo tu už o osobnú závislosť, nevoľníctvo.
Za prepožičanú pôdu, na ktorej hospodárili (dominikál a rustikál)47
odovzdávali
rozmanité dávky a služby. Tradičnou formou bola robota, teda povinnosť po určitý čas pracovať
na pánovej pôde. Inou formou boli zas naturálne dávky, platenie dávok v peniazoch, prípadne
banality.48
Okrem toho poddaní platili desiatok cirkvi.
Ďalej by som ešte v rámci stavovskej príslušnosti spomenula tzv. ostatné obyvateľstvo.
Do tejto kategórie zaraďujeme slobodných sedliakov a Židov. Slobodní sedliaci boli na feudálnej
vrchnosti nezávislí alodisti. Ich hospodárska váha bola malá, preto nemali obvykle žiadne
hospodárske práva. Židia neboli v stredovekých štátoch pokladaní za štátnych občanov, ale za
cudzincov. V prípade, že mali povolenie žiť v zemi, stávali sa základom ich právneho postavenia
privilégiá, ktoré dostávali od panovníkov. Tieto udelené výsady im obyčajne zabezpečovali
samosprávu, vlastné rabínske súdnictvo a používanie mojžišského práva. Keďže boli postupom
času konkurentmi (gildami a cechmi) vytlačení z obchodu , venovali sa predovšetkým
požičiavaniu peňazí za úroky. Finančné transakcie sa tak stali ich doménou. Považovali sa za
chránencov kráľa a za svoju činnosť platili štátu zvláštnu daň.49
2.2.2.3 Stavovské zhromaždenia
Stavovské zhromaždenia sú pre stredoveké dejiny príznačnými inštitúciami. Ich
zárodkami boli kráľovské rady (kúrie), ktoré fungovali ako poradné orgány panovníkov už
v ranofeudálnych monarchiách. Keďže nemali pevné zloženie, ich zvolávanie záviselo na vôli
kráľa.50
V období feudálnej rozdrobenosti s nárastom politickej moci miest a konštituovaním sa
šľachty a duchovenstva ako osobitných stavov mení poradný orgán kráľa svoj charakter. Oddelil
46
V tomto smere ide napríklad o rozhodovanie o osude ich detí, o vydaní súhlasu na uzavretie manželstva,
o bránenie v odchode na iné panstvo a pod. 47
Dominikál- pôda obhospodarovaná vrchnosťou v jej réžii
Rustikál- pôda, ktorú dostávalo závislé obyvateľstvo do užívania 48
Banality- pri nich ide o vytváranie akýchsi monopolov tým, že vrchnosť nútila poddaných uspokojovať
niektoré potreby zo zdrojov dominikálu, ako napr. mlieť obilie v mlyne svojho pána, kupovať istý tovar len od
svojho pána a pod. 49
KINCL, J. 1975. Dějiny státu a práva za feudalismu: Z dejín evropských feudálních monarchi. Diel 1. Praha :
Státní pedagogické nakladatelství, 1975. s.39 50
KINCL, J. 1975. Dějiny státu a práva za feudalismu: Z dejín evropských feudálních monarchi. Diel 1. Praha :
Státní pedagogické nakladatelství, 1975. s.104
20
sa z kráľovskej kúrie a stal sa tak samostatnou inštitúciou, personálne zloženie sa zostabilizovalo
a poradný hlas sa zmenil na rozhodujúci.
Stavovské snemy vznikali vo všetkých európskych feudálnych monarchiách, no boli
medzi nimi rozdielnosti z hľadiska vplyvu na chod verejných záležitostí. Niekde teda kráľ vládol
viac-menej samostatne, inde sa zas musel so stavmi spolupracovať pri všetkých závažnejších
rozhodnutiach, alebo bol prinajmenšom pod kontrolou. Najdôležitejšou sférou, do ktorej si stavy
vždy snažili zabezpečiť právo zasahovať boli otázky finančnej politiky. Práve problémy v tejto
oblasti boli i príčinou vzniku stavovských snemov.51
Ako už bolo povedané, medzi fungovaním a zložením stavovských zhromaždení boli
v jednotlivých štátoch väčšie či menšie rozdiely. K spracovaniu tejto problematiky som vybrala
niektoré štáty, na ktorých by som chcela demonštrovať, ako tu vyzerali stavovské zhromaždenia.
Ako prvý uvediem príklad Anglicka, kde sa stavovské zhromaždenie konštituovalo zo
všetkých európskych zemí najskôr, no mal i veľmi osobitú formu a kompetencie.
Ako stavovské zhromaždenie tu jestvoval Parlament, ktorý vznikol z kúrie roku 1265. Formoval
sa ako dvojkomorová snemovňa a jeho vývoj skončil až v 14-15. storočí.. V hornej snemovni