íŠFefirra Fo|na« · 2014-01-23 · hospodárske a obchodné oblshčenia prestanú posky- chodnú blokáda tak, že Anglia sama prestane kopčit j Bnkareit, 82. novembra. Rakúsko-uhorské

¥?3lM«ta trt řsay 4« tyMfttat t atorok, **vrt*k a »*bom. asiilphitií I M I pra i*žriafe»-Ctanto « « H rek 1« ÍL, art yol »k» 8 k.,

«» KVI< raka t k , u | k . K L

U

ftetutu* ěodaossžaiko M fnakf. WhM*WM S i

Předplatit* eena

pre BakúsJto-iniowko ra&M 4 W . , pro H«Mck« 4 Mrfep,

Sasko t rab., A n m k s 1 4 » » » , Mtetoé cadsoseiuk* 6 fit,

J«daotU*é Äai* prwdáTcsj* aa po 10 k., pottoa tt h.

l£#dmkeJa, mdmlsiS&trácfia a ®3cp®dlôia v Turč ianskom Sv. Mart!n©,

Bočník XLVI. Štvrtok, 25« novembra 1915. s!o 140.

íŠFefirra Fo|na« Stockholm, 22. novembra. „Stockholm Tidninsren"

prináša z Londýna: Rímski dopisovatelia anglických novín tel> grafujú, že hoci ešte nemožno určite tvrdit, éi Itália do Albánie alebo na egejské more pošle vojská, predsa možno už určite povedat, že talianska vláda po dobrom uvážení robí prípravy, aby sa zú­častnila na balkánskej vojenskej akcii a pomohla Srbsku. Predbežne sa Itália pripojila k athécBkym krokom ententy.

Ženeva, 22. novembra. Zimiešanie sa Itálie do balkánskej vojny závisí od príchodu velkej zásielky munície, ktorú Itália objednala v Amerike za 4 mil-liony lír a ktorú čakajú každý den.

Berlín, 22. novembra. Z Ženevy oznamujú: Pa rížske vládne kruhy prízvukujú, ie kei Denis Cochin opustil dňa 19. novembra Athény, mohol konstatovat ie vo vedúcich gréckych kruhoch je priazaivá nálada vzhľadom na Franciu. V momente odcestovania sa dozvedel, že lord Kitchener na anglickom križiaku prišiel do prístavu Phaleronskóho, ale ho nečakal a odcestoval do Solúna. Iste nemal plnomocenstva vy-

Stockholm,21. novembra. Zajtra počnú satú porady delegátov červeného Kríža: nemeckého, rakúsko-uhorského a ruského. Rakúsko uhorskí delegáti sú:

Sttdniciiý a dr. Epstein; Nemci: dr. Springer, Meier Grafe, Keornens a Petersens; Rusi: Arbusov a Mar-kOBOV.

BukareSt, 22. novembra. Nové ministerstvo bude pozca'ávat z nasledujúcich štátoikov: Predseda: Brr,-tianu; vojenský minister: Toma Stelian; financie": Costinesca; pravosúdie: Morcnn; práce: Acgelescu; zahraničie: Dnea; výchova: Baňu; obchod: Saveanu; korunné majetky: ConstantineBCu. Pravda, táto lista ešte nenie definitívna.

Rotterdam, 22 novembia. „Petit Journal" ozna­muje z Atrón: V politických kruhoch s dôverou hladia

překročily Soču, južne od Zagory. Večer Brne ich odtisli.

Na tirolskom fronte nepriate! napádal zvláště Col gróf Albert Appoayi, Farkas, barón Spiegelfeld, gróf di Lana. Ťažké kanóny strielaly. Tri útoky na kon­

čiar vrchu sme odklonili. Naše vojsko pri Čajnici odtislo černoborcov na

vrch Goles. I pri Qoraide boly a trvajú eíte bitky. Blížime sa k Prepoliu. V Novom Pazare Nemci ukoristili 50 mažiarov,

8 poľných diel a patróny. Naše vojsko v doline Ibare vydobylo tri srbské

pozície. V noci eite i štvrtú, 200 zajatých, 6 kanónov, 4 strojové pušky, muníciu a kone.

Armáda gen. Gallwitza zajala 1800 mužov pr-Priepolci. Námestník šéfa generálneho štábu v. Hdfer, feldmaršalleutnant.

v ústrety udalostiam. Všeobecne umávajú, že na oboch stranách nsilojú sa premôcť ťažkosti. Grécko Ba usi- Zpráva nemeckého najvyššieho kommanda. Dna luje, aby jeho neutralita ostala blahoprajná. V kru- 2 2 - novembra. hoch vládnych nebadať nepokoja. Všetci tvrdia, že niet Nepriateľská artilleria v Champsgoi ukazuje živú rozchodnýcb, nesjednotiteľných mienok. Č Í D D C B t m e d z i M a 8 8 0 U a Moselou a východne od Lun-

Berlín, 22 novembra Z Carihradu píšu: Ruské n e v i l l e

kroky proti Persku neprekvapila perskú vládu. V Te | R u B k * n á b e b n a c i n t o r f n I 1 I u x t ' severozápadne od jednávať s K tchenerom. V paríiskom zahraničnom \ herane posíanili opevnenia. [Dvinska bol odklonený. úrade a pri srbskom posolstve v Piriži hovoria, že Newyork, 21. novembra. .Daily Ntwi\ v Lon-Í P f i Sokanice odrazili Brne srbBký útok. ta neprišla nijaká hodnoverná zpráva, dľa ktorej ro- dýně dostaly telegramm, ie Roosewelt ponúkol aogli-S V , Š I Í 8 m B Z d ° 1 Í D y L a b U * 2 6 ° ° Z 8 J a t * c b ' N B J ~ dina Karadordevičovská prosila Grécko o sprostred- ckému vojenskému ministrovi svoje Blužby. Na č i l e ! , V 8 * l e k o n i n i a n d 0 « kovanie přímena. Len po parížskych redakciách boly kanadského bataillona želá Bi bojovat v anglickej-také chýry. | armáde. Solí n, 22. novembra. V Solúoe spojenci robia

Rotterdam, 22 novembra. Lord Kitchener poj Bukareít, 22. novembra. Z Tulče zvestujú, že od f#* ^"T" " Ť ' V , 8 t " Í H ffia"80 8 0 , í d ^ h

audiencii u kráľa Konstantina poldruhej hodiny BaUiekoIko dní dochádzajú nové aeroplány do Bendera, fľ™?0^ ° 8 8 ^«» 8 ^.1. ohromné sumrny potravy. So-radil so Skuludisom, gréckym ministrprnpredsedom. z ktorých tvoria vozdušnú eskadru pre armáda bess s í J™ "' ' * u °Per8fn& b Ä " 8 ; Prítomný bol i atheniký acgický posol. Potom bola'—•-« "« •»——•.•- i~.a.ia=_f»_Ä. — x _.,.... I S o f i í . 2 2 - novembra. Aogličaoia vyloduiji 170QOO ministerská rada. Večer lord Kitchener odcestoval, kam nevedno.

arabská. Do Bessarabie prichádzajú vidy ao?é vojská. Bukarešt, 22. novenbra. V Athénách utvoril sa

pomocný výbor pre srbský h utečencov. Na jeho čele

mniov v Solúne. Francúzi posial vylodnili 110 000 mužov a idú ešte vylodnit 100 000. Tak ľahko mesto

Lugano, 22. novembra. „Corriere delia Sera-.tojí manželka athénského ruského posla Demidova. •"f"1*' l e b ou

U l | a n 8 k a firma u l d o B t a l a 4 m i , l i o n y avestuje z Athén: Prvej než K.tchener odcestoval, L v o n 21 novembra Proerés" ozuamnie z Pa i* ľ ™ " ^ kráľ si želal s ním hovoriť; . r ^ ^ p J ^ t ^ J ^ oznámil to Kitcbenerovi, ktorý sa dostanovil do pa- „^„predsedu Bnanda a ministra námorníctva La- ' S f i f t "f *°] ^ ^ T r *« láca. Hovoril B kráľom celú hodinu. Čo Ba hovorilo, c a B e a 0 B a l k á o e a soíúnskei exoedLi Brianľmenom " ^ * " ° " ? ^ ° 0 8 1 1 B 8 m i ^""^ * So­le tainost Francázalcv n^nl O.illnmin naríí.i *l ? ľ BOlúnslcej expedícii. Bnand menom j ú n e n i í o h o n e k n p u j ú # y m a 8 t e j e d r á h o t a , ale vše-je tBjooBi. jjrancazsky p.Bol Gjillemin narážal, že v i a d y orientoval odbor o poradách vojennýcn, ktoré i]t&hn ňnat

spojenci nežiadajú od Grécka, aby opustilo neutralitu, prmiesiy celkovité nerozumenie. I a « os> »K A I « • •• « ,* ale len chcú vidieť dôka í y dobrej vôle. | P

B j 1 Í D f 2 2 D 0 V e m b r a . N o ? ý t 8 l i a n 8 h y i u t J ?»*> 22. novembra. Anghčan.a neopustia Solén Rotterdam, 2i. novembra. Z Athén .vestnj ú ̂ .Vnútorný fronf urg.je vypovedanie vojny L e c k u j " 1 " '*** ^ ^ ° T ľ ' -

Lord Kitchener radil sa s kráľom i Skuludisom, no To žiadajú všetky nacionalistické orgány talianske. 8 ° f i 8 ' 2 2 n o v e m b r a - M l D I 8 t e r *Mncú T o n č e T M

Ich porada ostáva tajnosťou. Vláda je nákloná želania í » u i t ntt u n , „ . . . , , ,«vyslovil, že Bulhari všetko anektujú kde bulharský . . . »•»«• Bukarešt, 22 novembra. Cár z Rem, kdo držal . , J A j „ . „ , . .. . . . .

ententy všemožne vyplniť, ale nechce sa znepriateliť • uu . i A O L 1 U , V 0 J a k d *J d e - N l 8 a Monastýr BÚ bulharské mestá a ' , ' , * ť k 0 U V vojskám priezor, odcestoval do Bessarabie, aby i tam „ J A a centrálnymi močiarni. . . . . ' ' .ostana. prezeral vojská. Rotterdam, 22. novembra. Z Paríža a Ríma prišiel Carihra j , 22. novembra. Na dardanellskom fronte

Lugano, 22. novembra. Denis Cochin sa vyslovil

chýr, že Itália uzavrela pripojiť sa k uzavretiu e n - ' t r v á ^ } ¾ ^ Z s t e ' r i l T t a ^ S ! S ™ ^ ^ 1 ° ^ ^ Z T T ^ ^ ^ tenty, že am ona neurobí separátneho pokoj, B cen-, C e t i n i e ) 20 n o v e m b r a . D n 8 1 7 a 1 8 . n o y e n i b r a i " " " temio™m> G^ckom nehatene.

nepriateľ bezúspešne strieľal na náš front trálnymi vetmociami. Lugano, 21. novembra. Minister pravosúdia Or

Lugano, 22. novembra. „Tribuna" navrhuje utvořit 1100.000 armádu z álbáacov pod fSssad Paši m. Itáia

lando mal reč v Palerme. TaliaoBky národ riekol, bol | Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dna1!8* P"»kytne generálov, olfieierov a podoíficierov. Rotterdam, 22. novemb a. „Daily News" ozna­

mujú, že lord Kitchener menom štvornásobnej dohody na čistom, že jeho podojatie bude spojené 8 veľkými 22. novembra. fažkoBtiami. Nenie pravda, žeby talianska armáda! Na ruskom bojišti nič nového. bola myslela, že má robota s vyčerpanou armádou ? Taliani pokračujú napádať celú Gorickú, hlava'oddal v Athénách ultimátum. Medzi spojencami je nielen hmotná, ale i ideellná mosta bezúspešne. Bukareít, 22. novembra. Cár a korunným princom jednota. Itália bola vždy hotová obetovať za spoločnú Zvláště rozhorčený bol boj pri odděleni Oslavije, prišiel do Reni k trojdennému pobytu. Drží priezor idea. Potom hovoril Orlando o chrabrosti vojska, kde dalmatínska domobrana, podporovaná krainckym nad 80X00 mužmi v Reni, v Ismaili nad 70.000 o duchovnej jedntte talianskeho národa. Italia ja 17. plukom časté pozície, predtým stratené, naiad.muimi. posial víťazná. j yydobyls. Berlín, 22. novembra. Vo Vogezoch, medzi Maa-

Sofia, 81. novembra. Anglické aeroplány, sucho-; Južná časť Podgory bola pät ráz napadnutá. Zú- sou a Moselou a vo Flandrii prišla zime a celou silou, zemné i morské bombardujú železničnú línia Dede- falé útoky Talianov boly ohňom a ročnými granátami Boje kanónové zato uepreBtaly •gač—BadomB, ktorú Turci vystavili roka 1912. [odrazené. j Viedeň, 22. novembra. Minister zahraničných diel

Kralievo, 19. novembra. Srbské bojiště má cele] Proti planine Doberdo pri San Martino boly oá-'barón Stefan Burian bol a Jeho Veličenstva na alpiasky charakter. Niet ciest, niet obydlia, niet po- behy. Taliani po kaoónovej príprave vnikli do nášho' audiencii. trávy. Všetko treba z'aleka zadovažovat. Mimo toho bojovného fronta, nočným protiútokom sme stratenej Miláno, 22. novembra. „Corriere delia Sera* píše: lieky sa rozvodnily. Nepredovanie je veľmi obťažené, poaície nazad vydobyli až na jedna predoiu zákopu. Anglické posolstvo v Athénách pred príchodom Kit-•0 predsa len ide. i Severne hlavy mosta Gorice nepriateľská sily ehenera oznámilo, Ie spojenci isté, Gréckom ožívané

hospodárske a obchodné oblshčenia prestanú posky- chodnú blokáda tak, že Anglia sama prestane kopčit j Bnkareit, 82. novembra. Rakúsko-uhorské vojak* tovat, pokým nezmiznú všetky dvojsmyielnosti, pri B Oteckom, zastaví kvetúca paroplavbo, ale nentrál-('T Bukovine zaujíma výborné pozície. Dostalo hodné 2om spojenci nežiadajú, aby Grécko vystúpilo so svojej nemn obchodn ikody robit nebnde. Noviny odobrujú neutrality, ktorú považuje sa priaznivú pre svoje zá­ujmy. Toto urobilo velký dojem na Grékov, anglické

kroky a majú nádej, ie bode koniec klátivej gréckej politike. Prízvukujú, ie eotenta nechce Grécka hodit

poBily a prichystalo sa na simnú vojnu. Bukarelt, 22. novembra. Z Beesarábie omamujú,

že ta priélo 100 japonských kanónov, ktoré umiest-posolatvo dávalo kn eti lorda Kitchenera raňajky, do vojny. .Times" poznamenávajú, ie eotenta eSte Uju D B bukovinskej hraniei. prítomní boli poslom Francie • Ruska ako i grécky nevyčerpala svoje prostriedky, lebo vie uvážit ťažké! šéf generálneho štábu.

Athény, 20. novembra. Spojenci razom poskytnú Grécku všetky hotpodárske a obchodné výhody, ako náhle budú môcť byt uistení o priateľských úmysloch Grécka.

Amsterdam, 22. novembra. aTimes" píše, ie roz­hovor krála Konštantína s Kitcbenerom našiel šťa­stné rosriešenie otázky, čo bude so spojeneckými voj­skami, keby preily na grécke territorinm.

Kitchener prišiel do Athén neočakávane. Bal •prevádzaný Sirom Henrym Mae Mahonom, gen. Max-wellom, gen. Horném a plukovníkom Fitzgeraldom.

Athény, 21. novembra. Lord Kitchener mal na'dard" píie: Blokáda je len napomenutie Giécka, aby anglickom posolstve dvojhodinový rozhovor s generá- nespáchalo zradu. lom DuamaniBOm a plukovníkom Metazasom, štábnymi je len jedna lyžička medicíny chorému, ktorá, máme gréckymi officiermi. Politické krnhy rozhovoru pripi- nádej, osoží. .Westminster Gazette" píie: Nebanu-aujú veľkú vábu, keď pri tom boli i vysokí anglickí jeme, že ententa vystúpila energicky. Grécko Ba do-oificieri. „Embroa* píše, že kráľ a vláda formellne j zvie, kto je pánom na Stredozemnom mori. uistili Kitcheners, že Grécko nič nepriateIského ne-j Berlín, 22. novembra. „Corriere delia Sera" zve-podnikne proti entente. I na Kitchenerovi po rozho- f stuje: Ked lord Kitchener opúšťal byt Skuludisa, ro-

Bukarešt, 23. novembra. Carp a MajoreBcu svo-lávajú Bbromaidenia Indu, na ktorých idú žiadať osvo-bodenie Bessarábie.

Lugano, 22. novembra. Z Newyotku talianske lode neidú na more, tak že spojenie Ameriky B Itá­liou temer cele prestalo.

Amsterdam, 22. novembra. „Hanielsblad" ozna­muje z Londýna: Strana Venizelasa mala v sobotu Bhromaidenie v Athénách a uzavrela, ie pri všeobec­ných volbách sa nezúčastní.

Bnkareit, 23. novembra. Z Athén oznamujú: No­viny, blízke vláde zvestujú, že prívrženei Venizeloaa nebudú voliť, lebo Ba boja nezdaru. Venizelos odô­vodnil pasBivitu tým, ie keby i dostal väčšinu, jeho

,Pall Mall Gazette" píše: Blokáda programm sa neuskutoční, lebo kráľ sa bude protivit Londýn, 22. novembra. „Renter" zvestuje: ,Mer-

položenie kráfa Konštantína. Lcgano, 22. novembra. „Corriere delia Sera"

oznamuje s Athén: Lord Kitchener ráno o 9. hodine na palube križiaka „Darmouth" prišiel do Pirea. S ním boli generál Maxwell, Mae Mahon; čakal ho anglický posol Elliot. Na automobile išli do Athén.

Berlín, 22. novembra. .Kôlniscbe Zeitung" pri­náša teligramm z Athén: Roztrhnutie diplomatického spojenia medzi ententou a Gréckom je na prahu.

Rotterdam, 22. novembra. Londýnske noviny BÚ velmi spokojné a blokádou proti gréckym pobrežiam. Blokáda temer zničí grécky obchod. „Evening Stan

voroch bolo znat, ie hlavné tažkosti sú přemožené. Ghristiania, 22. novembra. BTidenstegen" ozna­

muje z Londýna: Dopisovatel .Daily Telegraphu" dr. Dillon telegrafuje z Ríma: V talianskych kraboch

bila mu grappa venizelosistov oduševnené ovácie. Neskôr bola i protidemonštrácia, nakolko kričali: .Nech iije králi"

Berlín, 22. decembra. Pred PatroBom sú tri vo-počut, že posledná odpoveď kráľa Konštantína nebude jenské lode. priaznivá pre ententu. Dillon myslí, že kráľ je pre-i Bnkareit, 22. novembra. „Opinia" sveBtuje z Jassy: svedčený, ie ententa ztratí vojnu na suchu. Už pre'FilipeBCu povedal slovo do slova: Pevne verím, že Belgu a Srbsko musia urobiť mier. koncom-koncov štvornásobná dohoda zvíťazí, hoci je

Mníchov, 22. novembra. Grécko podá vraj protest j teraz ruská armáda nečinná. Bratiana chcem zrútiť proti hrozbám ententy. Stoja pred rozhodnutím. (i zrútim.

Kôln, 22 novembra. Noviny v Londýne, Paríži! Berlín, 23. novembra. sVossische Zeitung" pri­ši Ríme zprísňujú svoj hrozivý tón proti Grécka. j naša z Bukareštu: Cár B korunným prineom prišiel

Rotterdam, 22. novembra. .Echo da Paris" píše: do Reni B veľkým sprievodom, aby si prezrel armádu., Nejde len o Brbov v Grécku, ale i o to, že grécky! V Reni stojí 80.000, v I9maili70000 mužov, v Odesse; i d l í P r o t i S a n M i c h í e ' V r c h M o n t e F o r t i n T a h a n !

200.000 je Bústrednené. Úlohou tejto veľkej armády! Z 8 B*P8JŮ « r 8 n á t ! n i- O t o k i d e a a ú t o k o m - P o d a n l ° B a

je, aby, dokonale vyzbrojená, stála hotová na cestu, ! i m ™ k B l i t d o n a f i i c h P o a í c i l n a 8 v a h u v r c h u - a l e i c h

preto sa očakávajú nedaleko rumunských hranie ncve. Ú 8 P e c h d l h o n e t r v a L N * P a d a l i M o D t e S a n M i c h e , e » . I tj i San Martino. Tu i tu sa im podarilo vniknúť do na-

ganser" a „Hallamshire" anglické parníky boly po­topené. Mužstvo sa zachránilo.

Rotterdam, 22. novembra. Na Hollandské terri­torinm na ostrov Siermonnikoog sadol nemecký hyd­roplán.

Paríž, 22. novembra. .Temps" píšu: Guisprat-teho, viceadmirála na flotte pred Dtrdanellami vyme­novali za nadkommandanta alžirsko-tuniskej mor­skej sily.

Bukarešt, 23. novembra. V Rusčuku sa boja ru­ských aeroplánov. Večer nesvobodno svietiť.

Cis. a král. tlačový tábor, 23. novembra. Vyše mesiaca trvá už strašný boj na Soči. 18. októbra po-. čala sa tretia bitka na Soči a trvala do 3. novembra. Po týždennej pauze, od 9. novembra trvá štvrtá bitka Počala sa kanonádov a prešla do bojov pechoty. Teraz stoji planina Doberdo v centre bitiek. Najväčšie sily

generálny štáb Btabuje vojská v Solúne, a proti Bul­harom ísť nechce. Spojenci majú mat úplnú svobodu konania i železnice v svojej moci.

Kôln, 22. novembra. Vážne nemecké orgány upo­zorňujú Bulharov na prepiaty tón ich tlače a rečí istých štátnikov bulharských.

Berlín, 22- novembra. .Lokalanzeiger* prináša z Rotterdamu, že v G braltári zadržali 4 grécke lode a 5 lodí anglické križiaky zavliekly k Malte.

Londýn, 22. novembra. „Times" prinášajú z Athén: Lode spojených flott všetky grécke lode vyšetrujú v Egejskom a Stredozemnom mori.

Berlín, 23. novembra. Cisár Vilhelm prezeral ar­mádu generála Wojrscha a riekol, aby sa dobre držali a Rusov poslali domov s krvavými hlavami, čo sa mnBÍ stať v najbližšom čase.

Viedeň, 23. novembra. Úradne počuť: Nenie pravda, ie by ententa bola dala Grécku ultinrátum alebo iné hrozby bola Grécku poslala. Len utiahnutím niektorých hospodárskych predností im pohrozila. Ani

Lugano, 22. novembra. Pred gréckym prístavom blokádu ešte nepočali. Ententa Ba chovala veľmi vlúdne Pattas zjavily sa tri anglické vojenné lode. V Hermo-polia, východne od Athénského zálivu, zjavily sa dve francúzske kaaonierky. Pred Solúnom kotví 9 vojen-ných lodi spojených flott.

Amsterdam, 22. novembra. Grécky poaol v Lon­dýne dementuje chýr o udajnej smluve Grécka B Bul­harskom.

Londýn, 22. novembra. Do vojennej rady spo­jencov bol vymenovaný i ruský představitel.

Sofia, 22. novembra. Anglické aero- a hydroplány bombardnjú Dedeagač.

Amsterdam, 22. novembra. Cár prišiel do Odessy dňa 20. novembra. Bol na Tedeume v katedrále, na­vštívil križiak .Prut" a lazaretskú lod .Aeqnator", nad vojskom držal priezor.

Kola, 22. novembra. Goremykin a Sazonov od­cestovali do hlavného lezenia.

Viedeň, 22. novembra. Počet ruských vojsk v Beasarabii udáva sa na 300.000 mužov, čo je pre­piate. Asi polovička bude pravda.

Berlín, 22. novembra. Celá talianska tlač volá: „Vojnu s Nemeckom 1* Nemci pripisujú to agitácii anglického poBla Rennella Rodda.

Londýn, 22. novembra. V Angliij nedovolia vo-jenno-povinným mužom sa vysťahovať.

Londýn, 22. novembra. Kontreadmirál Phillimôre bol pridelený k ruskej černomorske] flotte.

Rotterdam, 22. novembra. Londýnske noviny vy­svetľujú proti Grécku oznámenú hospodárska a ob-

proti Grécku. Len toľko chce, aby Grécko nenapadlo vojská spojencov. Toho dosiahla, a viac nechcela.

Amsterdam, 23. novembra. Z Athén oznamujú „TimeBom": Kitchenerova porada s kráľom a so Sku-ludisom oprávňuje veriť, ie sa podarí k obapolnej spokojnosti riešiť otázku, ako budú traktovať vojská

šich línií, ale sme ich protiútokmi zahnali. Haag, 23. novembra. Parížsky a londýnsky po-

Blanei Grécka riekli, ie athénská vláda nebude ani na budúce hatit vylodňovanie vojska ententy, ale nedo­volí, aby ozbrojené srbské vojsko vstúpilo na grécke territorinm. Nedá sa myslieť, žeby ententa použila násilie.

Basileja, 23. novembra vraj počaly Ba malé bitky, kanál cieľom výzvedov.

Okolo Suezského kanála Aeroplány lietajú ponad

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 23. novembra.

Na ruskom bojišti ničoho. Veľké boje o Gorickú hlsvu mosta a o planinu

ententy, ktoré možno prejdú na grécke territorium. I D o b e r d o t r v a J á #

Viacero útokov veľkých útokov na Pôdgoru ame krvavo odrazili.

Athénská vizita Kitchenerova bola cele nečakaná. Jeho sprevádzali: Maxwell, generál Horne a plukovník Fitzgerald.

Berlín, 23. novembra. V tunajších diplomatických kruhoch myslia, ie ententa za každú cenu chcela mat úspech v Athénách, aby vybrúsila štrbinu B Bulhar­skom. Ale Grécko chce OBtat bezpodmienečne pri neutralite. Grécka vláda neprijala Cyprus, tedy nechce mat ničoho s ententou.

Ženeva, 23. novembra. „Havas" oznamuje: Anglia stojí na prahu všeobecnej brannej povinnosti, lebo parížska vojenná rada tak usnvrela. Už teraz ne­púšťajú za hranice 18—16-ročaých mužov.

Berlín, 23. novembra. „Birievija Vielomosti" píšu, že Ru3i pristavili marš na Teheran, lebo šab Ba osvedčil, že ebce ostat v Teheráne. Tým odpadá prí­čina ruského vjasdn do Teheránu.

Paríž, 23. novembra. „Matin" píše, že generál Kuropatkin bol vymenovaný za kommandanta armády proti Bulharom.

Bukarešt, 22. novembra. Kráľ poveril Bratiana, aby pri otvorení snemu prečítal trónnu reč.

I pri Peome a Oslaviji držia Ba naše vojská proti všetkým šturmom. Boje ani v noci sa neskončily.

Bombardovanie mesta Gorice od 18. do 21. no­vembra prinieslo veľké ztráty na ladoch a predme­toch. 20 civilistov zabili, 30 ranili, 46 do nov cele rozrumili, 250 silno, 600 slabšie porúchali. Včera hodili Taliani niekolko sto taikých bomb na meBto.

Na planine Doberdo podarilo sa Talianom náš front juho saápadne od Monte San Michele až po San Martino nazad potisnút. Nočným útokom našich vojsk sme zasa prišli k pozíciám.

Viacero šturmov Talianov zadržal štýrský pluk grófa Becka No. 47.

Severne od Gorickej hlavy mosta nepodařily sa nábehy nepriateľa.

Na ArBiero hádzali sme bomby. V poslednom čase najvyšiie talianske kommando

rozširuje zprávy o úspechoch. Proti tomu treba konštatovať, pol roka po vypo­

vedaní vojny naším bývalým spojencom, že Brne

obranný front od počiatku vojny podržali i f Štvrtej Zaloiia potravný spolok a všemožne bodá podporovat pomoci potrebných členov.

Chýry o novom biskupstve v Prešporku vyhla­sujú la nepravdivé. Bolo počuf, že za biskupa do Preiporka je už i vymenovaný tamejší prepošt Fraňo Kopernieký; hovorilo la, že nové biskupstvo je dielom primasa Černocha, ktorý bol v tej veci n Jeho Veli­čenstva na zvláštnej audiencii; vymenovanie biskupa o pár dni to už bode úradne oznámené. Ale po tomto všetkom 23. novembra vo forme, ktorá zdá sa byt vieryhodnou, bolo možno čítat, že chýry o prešpor-skom biakapstve sú nepravdivé.

bitke. 01 počiatku vojny nepriateľ ani sa nepriblížil

k cielo, ale ztrat 1 pol milliona bojovníkov. Na Drine bojujúce nate vojská aapadly černo­

horské pozície pri Kozare. Naša kolonna vniála do Prepolia. Boje na Košovom poli idú úspeine. Nate vojská v doline Ibare stoja 6 kilometrov

od Mitrovice, nemecké pol dennélo maršn od Pristiny.

Bulbari idú čei Zegovrac-Planinu. Námestník šéfa generálneho štába v. Hôfer, feldmarialleutnant.

Zp;ávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dna -23. novembra.

Na západnom fronte živá kanonáda. Na ruskom bojišti nič zvláštneho. Severne od M trovice a Pristiny sme nepriatela

odhodili. 1500 zajatých, 6 kanónov. Najvyššie kom-mando.

Lugano, 23. novembra. Grécka vláda chce vy­hnut, aby ententa použila krajných prostriedkov.

Frankfurt, 23 novembra. Všetky znaky poukazujú, že ententa ide Sjlán okkupovat. Železnice ide vziat pod svoju správu.

Černovce, 23. novembra. V BesBarabii trvajú koncentrácie vojsk, najviac v Reni, Ismaile a Kilii. Vys)kí oificieri držia priezore. Na Dniescri stavajú Rusi šiance.

Berlín, 23. novembra. Vyšetrovanie proti Saebo-mlinovi je pristavené.

Athéuy, 22. novembra. Dania Cochin vrátil sa do Athén a bol králom prijatý.

Ženeva, 23 novembra. Švajčiarske noviny zve­stujú s Paríža: Vojenaá rada Bpojeucov bade zasedat v Paríži. Tam uzavrú odpoveď na grécky protest proti Kitehenerovým požiadavkám.

Frankfurt, 23. novembra. Radia Grécku, aby sa každý výstrel anglickej flatty na grécke pobrežie za­strelili Afgličana, v Grécku sa zdržujúceho.

Paríž, 22. novembra „E:ho de Paris", BTemps" a „Figiro" poukazujú, že záujmy Itálie na Balkáne sú Nemeckom a Rakúsko Uhorskom velmi ohrožené. Treba ta poslat ra om 75O0O mazov.

Bukarešt, 22. novembra. Cár prišiel do Reni, vítaný meBtom a delegátmi, potom prezeral vojská. Poobede šiel na Prut k vojskám.

Berlín, 23. novembra. „Echo de Paris" píše, že Rusko ide súatrednit v Bdsäarabii 300000 mužov pre neisté držanie sa Román e.

Bukarešt, 23 novembra. Rumunský parlament je dekrétom královským svolaný na 28. novembra.

Londýn, 22. novembra. Feldmaršall French ozna­muje: Naša artilleria čtyri dni strieľala na nepriatel-skú líniu B úspechom. Chytili sme nemecký aeroplán, letúnov zajali.

Ženeva, 23 novembra. „Petit Journal" píše, že talianska parolod „Bormida" v Stredozemnom mori bola torpedovaná nepriatelským podmorským člnom. PaBeažiri sa zachránili.

Domáce zprávy. — 24. novembra.

Dňa 30. novembra, predpoludním o 10. bodiae, bode zasadnutie snemovne. Prečítajú kráľov rukopis, a viae predmetov v tomto zasadnutí nebude.

Popoludní o 4. hodine zasadne vyšná snemovňa; i tam prečítajú len rukopis Jeho Veličenstva, ktorým je snem svolaný.

Včera popoludní pod predsedníctvom ministra-predsedu bola ministerská rada.

Horvatskí vyslanci už v nedeľu popoludní podocho-dili do Pešti. Tu sa dohovoria, v ktorej otázke akého stanoviska budú sa pridŕžať.

V pondelok večer mali veľké shromaždenie štátni penzionisti. Na shromáždění bolo i mnoho úradníkov, ešte slúžiacich, a i penzionovaných vysokých oífieie-rov. Shromaždenie uzavrelo saložit Krajinský spolok štátnych služebnlkov, v ktorom môže byt členom každý štátny úradník, slúžiaci i penzionovaný, každý vojenský oíficier, poddôstojník, sluha štátnych úradov.' synov Noahovýcb. Kant pridal k nim ešte štvrté

Chýrnik. Koadjutor v spišskom biskupstva. Dr. Martin

Kbeberich, prälát, spiiský prepošt-kauonik, vymeno­vaný je za pomocníka spišského biHkupa Alexandra Párvyho. Kanonicky bola vec vybavená vo Viedni pred pápežským nunciom Ssapillenim. Zo spišského kanonika vraj od sto rokov nebolo hiakupa.

Naši na bojiiti. Dr. Jozef Kállay pravotár a dr. Ivan Stodola lekár s Lipt. Sv. Mikuláša, slúžiaci oba od vypukaotia vojny, z* usnanie svojich služieb, vyzna­čení boli žltým záslužným krížom s korunou na stuhe odznakom cbrabroBti. Viliam Houdek, obchodník s Ružomberka, hned v prvý daň na bojišti za chrabrost pred nepriateľom, vyznačený bol veľkou striebornou medailou.

Biskupstvo v Preíporku. Počut, že v Prešporku bude biskupstvo. Kopernickébo, nového prepošta pre-šporského, už vraj i vymenovali za biskupa. S druhej Btrauy t^nto chýr vyhlasujú za bezzákladuý.

Kukuricu aháňajú. Vláda vypísala, ktorá stolica koľko kukurice je povinná vystanovit. Rozumie sa, v krajoch, kde Ba kukurica rodí. Vesprímska stolica podľa ministerského nariadenia bola by povinná vy-Btanoviť 85.000 metrických centov, ale veaprínsaky viceišpán, čo ako vyhľadával v stolici, mohol zabez­pečit len 68000 metrických centov kukurice. A i viac Btolíc je, v ktorých niet toľko kukurice, koľko žiadajú od nich. V predostretiach svojich, posielaných v tej vesi ministerstvu, stolice vykladajú i to, že s kukuricou po­zorne treba zachodit. Ak by Ba privčas oddala a bola by neprimerane opatrovaná, zkazilo by sa jej mnoho.

Zhorelo vyie dvadsaf dievôat. v> New Torku zhorela fabrika Úniou Paper B.x Company a v nej vyše dvadsaC dievčat. Našli ich, ked im telá už boly zuhľovatené.

Zima všade. Zima, a to tuhá zima, zavítala i v zá­padnej Europe. Z Berlína 22. novembra zvestovali, že vo Vogézocb, potom medzi riekami Maas (Meuse) a Mosel i vo Flandiii začala Ba tuhá zima.

Múka v Nitrianskej stolici Najvyššia cena vá-rovej múky v NitrianBkej atolici ustanovená je pri cente na 51 korún 44 haliere.

Živnosf pre stalioe. Na predostretie nitrianskeho viceiipána minister vnútorných diel nariadil, že zbožie, ktoré bude rekvirované v Nitrianskej stolici, upotrebí sa predovšetkým na živnost v samej stolici. To isté nariadenie platí i pre iné stolice.

Vzácna meď. Meienú strechu opery v Stýrsbom Hradci oddali na vojenské potreby. Medená strecha bola hodna 150.000 korún, a c nkový plech, ktorým teraz pokryjú opem, bude stát len 15.000 korún.

Zvláštny osud. Nedávno na východnom bojišti padol nemecký hudobný skladateľ R. Stephan. Teraz našli v jeho pozostalosti bezmála hotovú operu na libretto o Bvetovom pokoji.

Odsúdený pekár. Pekára Mflllera z Nusiel, v Ce­chách, vinohradské okresné hejtmanstvo odsúdilo na 500 korún pokuty, preto, že piekol žemle a predával chlieb i bez ceduliek. Výrokom tým odobrali mu navždy i právo robit remeslo. Obchod mu úradne zavreli.

Londýn brána proti alkoholu. Cestou ua Štok­holm prišla zvesí, aké nariadenie vydali v Londýne proti alkoholu. Miestnosti, v ktorých doBtat nápoje alkohol obsahujúce, môžu byt otvorené v robotné dut vo dne len od 12. hodiny do 3 tej, večer od 7—10 hodiny; v uedeľu od 1—3 tej a od 6—9. hodiny. típintuóza i v kluboeh len v tomto ustanovenom čase bude možné dostat.

Nešťastie. V Předboji, v Cechách, zdržoval sa slovensky robotník Kániak i so ženou a detmi. V pon­delok, 15. novembra, rodičia ráno odišli do roboty, a deti nechali zavreté v izbe. Dvaročnú Martu a šesť­ročnú Hanku. Staršie dievča, baviac sa, dostalo do rúk zápalky. V izbe strhol Ba obeh. Ked susedia do­behli, upozornení dymom, valiacim Ba z izby, deti boly už zadusené.

' • . * + Plemená a národy. V Berlíne professor dr.

Luschan mal prednášku o plemenách a národoch. Dlho sa myslelo — vykladal Luschan — že sú

tri ľudské plemená, ako biblia rezpráva, od troch

plemi a Blumenbach po vynájdení Polynézie pridal i piate. Pomaly počet domnelých plemien vystúpil al na 22 a ktorýsi amerikán napočítal ich 150.

Z toho vychodí, že pochop plemena nebol určitý. Professor Luschan drží s tými, ktorí vidia jed­

notu ľudského pokolenia. Kolíska ľudského pokolenia bola, dla neho, asi v južnej Ázii. Na zbytkoch člo­veka z neanderskébo údolia, ktorému človeku velmi podobajú sa austrálski i ceylonskí domorodci, vidíme, že v kamennej dobe bola jednota ľudstva.

Prof. Luschan, ako iní vážni skúmatelia, zavrhuje i to, že by niektoré plemená menej cenné boly. Sú len plemená saoatalé, opozdené. V hotúcej Afrike, v nevľúdnej Austrálii boly také opozdené elementy.

Ako plemená, práve tak i národy majú Bvoje osudy Stará artická kultúra bola zničená, ako sa zdá, maláriou. A čím zahynul Rím? Niektorí kultúrni historikovia myslia, že zahynul imperialismom a mili­tarizmom. Ale svetovládny Rím nezahynul vojnami a svojimi cisármi, ale zahynul od svojich vnútorných chorôb.

Ponúka sa otázka, či choroby nasledujú z kul­túry? Istý duchaplný Francúz povedal vraj professo-rovi LuBchanovi: „Ak my, Francúzi, vymřeme, vypl­nili sme vo avete svoje kultúrne poBlanie. Po nás prídu Rusi."

Úpadok plemena a jeho smrt ide v nerozlučnej súvislosti. Znaky degenerácie — uznáva Luschan — poznat i u Nemcov, ako u všetkých kultúrnych ná­rodov. Ale netreba sa bát domnelého pribývania du­ševných nemocí a vzrastu zločinov. Ďaleko povážli-vejšie je vymieranie veľkomestského obyvateľstva.

V tretom a štvrtom pokolení obyvatelstvo velkých miest vymiera. Velmi prispievajú k tomu alkoho­lizmus a pohlavné choroby.

A najhoršie je dobrovoľné obmedzovanie počtu detí. Musíme byt pyšní na svojich predkov — hovoril

Luschan -— a musíme sa vynasnažovat, aby i po nás zostalo podarené potomstvo. Od toho nezávisí len vo­jenská moc štátu, ale budúcnost národa vôbec.

* Neresti hlavného mesta. V „Bp. H.* professor Bernát Alexander opisuje, ako rástlo hlavné mesto Uhorska a aké nedobré stránky ukazuje jeho život.

Budapest je vraj nie dost jednotné mesto, a to je asi najstínnejšia jeho stránka. Priveľké massy ľudí valia Ba do neho; jedny ešte nestačily uložit sa, až prídu nové massy. Preto niet jednotnosti. Mesto nemá jednotného charakteru. Viedeň, Paríž, Londýn orga­nickej šie rástly.

Ž chorôb meBtt je najväčšia, že tu ľudia príliš vzývajú zlaté teľa a príliš koria sa moci. V Pešti je každému peniaz nadovšetko. Každý len peniaze chce mat za každú cenu. Ak nemôže mat moc peňazí, usi­luje Ba aBpon představovat Ba iným tak, že má.

V tej veci je vraj veľmi vinný i štát. Ľudom, ktorí pochybnými i celkom nepochybnými spôsobmi nadobudli si mnoho peňazí, štát dáva všemožné vy­značenia, a tým sám sankcionuje i najhriešnejšie vzý­vanie zlatého telata.

„Aký je náš verejný duch — hovorí Bernát Ale' xtnder doslovne — veru každý zná, ale v kassinach v politických klnbocb, v redakciách O bom B úsmevom hovoria. Na vyznačených píšu sa oslavy, posielajú sa im poštou gratulácie, a nová znamenitost vydá verejné poďakovanie, nemajúc možnosti napi sat kat dému lilt."

.Kýmkoľvek je vec nie veľmi krikľavá, u nás nikto nevidí, že je to zkaza mravov... I teraz je dost takých, ktorí s tajným uspokojením vidia, že len oni sú pánmi nad drahotou, že je to sni nie taká zlá vec, keď teraz oni môžu si dovolit všetko a žobrák necbže hladuje..."

A B kultúrnej stránky že je tiež veľmi nejednotný obraS hlavného mesta. „Velké literárné a umelecké úspechy, majúce cenu od jedného dňa do druhého, sú len robené. Prejdú celé decennia, a nestane sa, že by obecenstvo v divadle zavrhlo nejaký kus. Vychvália i najordinárnejšiu čarbsninu a škrabákoví spravia ováciu... V literatúre je tiež charakteristické, že sa nestane temer nikda, že by niekto zanechal svojich kamarátov, hoci otvorene vyznáva, že B nimi už ne­súhlasí. To je zbojnícka česti"

Professor Alexander končí: „S hlbokým smútkom zistíme, že vojna neurobila nás lepšími — naopak, ešte nás v&čšmi pokazila."

* Zverina a vojna. Veľmi mnohé zveri majú sa zle vo vojne. Ale na myši je dobre; lebo vrany, ma­júce veru hojne inej potravy, teraz ich nechytajú. Rozmohly sa vraj myši veľmi naj ml na východnom bojišti a v blízkosti neho.

Mnohé zverince boly zahubené — zver sa rozu­tekala. I karpatský jelen je decimovaoý. Vo Fran­cúzsku s argonnakých revírov diviaky rosutekaly sa až ku Calais a k Dnnkirkn.

Ešte i na morské ryby je zle: hubia ieh míny a torpéda.

Zubry v Europe boly ni len v bielo veakých lesoch Ruska, a tam je od leta nemecké vojsko Po vojne teda znbrov v Europe už sotva bude. Lebo pečienka vojska mnsi bj( milá i z takého bvvola.

Celá hromada peňazí. Dvaja p< íovníci obyčajne spola chodili na po! -

vačkn. Baz tiež tak idú busttiu horou úzunkym chod­níčkom a stretli starého človeka.

Prihovorí sa im starč>k: gNejdite týmto chndDÍkom, dobrí ľudia 1" ,Ä. ČO je, starkí?* „To, nedaleký na tomto chodníka leží veliký

bed, — a ani prekročií, ani obfsC." BĎikujeme vám vera, starký, že ste nás za­

chránili." Starý človek odišiel, polovníci postáli, rozmý­

šľajúc, a povedia: ,A. čože nám badl Máme zbrani Zabijeme hada." A šli. Prišli a vidia: veliká hromada peňazí na

chodníka. Pozreli polovníci jeden na druhého a za-miali sa: „Starý i'idier, čo nám chcel vyviesf! K* by Brne

ho boli poslúchli a nešli sem, on b; Bi bol sobral pe­niaze. Thkto sú naše."

Sedia a mysli*, čo robit. Jeden povie: „Cbcď ty domov po kuna: peĎazí je triko, že

by Brne ich ermi neuniesli.* Jeden z nich zostal Btrážit, druhý išiel po koňa. „A !e zajdi, braček*, vulá ten od peú-zí za od

chádzajúcim, ak mojej žene, aby mi poslala chleba!-1

Dôjde domov potovnlk, pozdraví sa BO svojou ženou a povie j t j :

„Keby si ty vedela, žena moja, čoho nám Pán Boh požehnal!"

„Čohože ?• „Celú hromada peňazí. My ich tu' neminieme:

bade i pre naše deti, ešte i pre vnukovi DjDre, že ti horí v peci. Ani Bom nevedel, že pečieš."

A hovoril ďalej žene, aby napochytre upiekla pod plemeník, oa že dá do neho toho jedu, ktorého to nedávno doniesol.

Ledva stihol zapriahnnt koňa, pečivo už mal pri-hotoveoé v kapse.

Veselo sa viezol do buetej bory, ka peniazom. A kamerét, ktorý ostal pri peniazoch cbzerá si

flinta a myslí: „Ako sa nkáte, len namierim, a bede po ňom. Peniaze ostanú mne samému Doma poviem, že som ho nevidel."

A tak i urobil. Ako sa kamarát, ukázal on na­mieril, výstrel zahučal a chlap padol.

Strelec priskočil k vozu, vzal kapsu, vytiahol podplamenfk a zajeď 1 si.

Ledva dojedol, ltn osinel a bol mŕtvy. A peniaze ostaly ;sa chodníku Had zožral obidvoch polovoíkov.

ným krokom, napred naklonení, kráčajú: aká Bila, rozhodnosť, aká krájal VSetky svaly sú živo napaté, zdá sa ti, vibrujú. To nenie mramor, to je život, vdýchnutý do studeného kan *Ďa. Pri v Setkej vehe meotnosti pohybu ani tieň prepínania, brutality — ani atómom neopustí umelec majstrovské miernenie. Ariäti geifoa má čez Iavé rameno prehodenú chlamydu pra?á ruka ma VÍBÍ nadol, BIB U!B( prezradzuje, že je botová k úderu. Harmodios dvíha výseko pravé ra­meno, v zavretej ruke drží niečo kladivu podobné Poh b oboch je temer symmetrický, ale ked sa hlbšie zahladíš, uvidí*, že každá Btátua je svoj<ká, kbždá mé svoj individueilný ráz a svoju osobitnú krásu.

Zachovaly a i verše gréckeho poeta, oslavujúce 'in oboch mládencov:

Mjrtami ovitý chcem nosit svoj meč, Ako Harmodios i Aristogeiton, Ked zabili tyrana A do Athén priniesli rovné právo.

Milý Harmorlio3, ty si neumrel, Na ostrove blaíeoých vznftŕaí 88, Kde žije rýchlonohý Achilleus A šlechetný syn Xydea, Diomedea.

Myrtami ovitý chcem nosit svoj meč A^o Harmodios i Arisugeifon, Kid pri obetnej Blanosti Athéňanov Zabili tyrana Bip.>arcba A osvobodili národ od hanby.

S H. V.

Malý oznamovatel.

K l f c o ? hladá službu, postavenie,

alebo chce tieže niekým ob­sadit,

k t o potrebuje robotníkov, k. t o hladá prácu, k. t o chce prenajat alebo dat

niečo do prenájmu, k. t o hladá alebo ponúka

stravu, byt, n e c h použi je

l e t o zamýšľa niečo předat, alebo kúpiť,

k t o mieni sa niekde usadit ako remeselník, hostinský, obchodník a nevie prime merané miesto,

l e t o by sa rád oženit alebo vydat,

k t o htadá akúkoľvek po trebnú vec alebo článok,

k t o m u cielu

Harmodios i Aristogeiton. Athéňania okolo roku 480 pred Kristom Pčoom

postavili bronzové pomníky d om vrahom tyrana Hip pareba, svna tyrana Peisistrata: Harmodiosovi a Ari Btogeitonovi, na verejnom námestí v Atbénnch. Dvsjt hrdinovia vykonali čin pri slávnosti Panathenäí n» Akropoli roka 514 pred Kristom.

Sochári Krltion a Nesiotea vytvorili dve diela, patriace medzi veliké, majstrovské tvorbv prérkej skul p tóry v čase jej najkrajšieho kvetu. Kí d X- xm zauj-l vrjskom Athény, opustené Grékmi, v?al obe sochy so •eben ako troleje. Ako BI Athéňania vážili osvobodí telov zpod tvraunie, vidno z toho, že hned po vítaznej bitke pri Salamis dali zhotovit kopie brenových sô:h z mrámora, a ked Antiocbns vrátil Atbéňanom prvé bronzové or g oály, oni postavili staré sochy k novým. Obe mrámoro >é kopie sa zachovaly a nachádzajú st-v neapolskom rxmseume, kam Ba dostaly so ebierk) Farnese

Krásni, si'ní mladíci sú vyobrazení v najtuhšom pobybe, iute p*i cBvobodzRJúcom skutku. Oba mohut

„MALÉHO OZNAMOYÁTEĽA" Národných NOIIB a výsledok oznamovania má istý.

Cena petitového riadku 8 halierov, hrubou tlačou 12 hal. Inzerát v malom oznamovateli Je najmenej 1-korunovy.

;

Prijmem hned 13 — 14-ročného chlapca ägo. uôňa

do obchodu so strižným tovarom.

Jozef Houdek, y R u ž o m b e r k u .

Trávnice, 100 slovenských ludových

piesni. Na klavír priati. M. Francisci. Cena 1. a 2. soS spolu K 6'—

poštou K 6 30. Vydal

Kníhtlač, účast, spolok v Turčianskom 8v. Martine

m Jj^JTIVri j n o v š i e v y d a n i e ,

D i v a d e l n á Knižnica . S v ä z o k XXI.

Sen Jaroslavov. D r a m a t i c k á p o v e s ť v 4 . d e l s t v á c h s ú v o d o m .

N a p í s a l O n d r e j K a l i n a .

Formát 8*, strán 88. Cena 70 hal., poštou o 10 hal. viac Vydal

Kníhtlačlarsky účast, spolok v T u r č i a n s k o m S v. M a r t i n e .

Nové vydanie dôležitej slovenskej knihy.

RUKOVÄŤ SPISOVNEJ REČÍ SLOVENSKEJ.

Napísal Dr. S. C Z Á M B E L . Druhé vydanie usporiadal J O Z E F Š K U L TETY.

Formát 8°, strán 376. — Z obsahu knihy: Z nauky o hlánkach. — Z nauky o tvorení kmeňov. — Z nauky o ohýbáni kmeňov. I. Skloňovanie. II. Časovanie. — Z na­uky o význame slov a ich viazaní. A) O jednotlivých čiastkach reči. B) O jednotlivých pádoch skloňovacích. — Z nauky o vetách a ich skladaní. A) O jednotlivých čiastkach vety. 8) O skladaní viet a súvetí. O) Oade-lovanic výrazov o slov vo vete a v súvetí. — O pravo­pise. — O lubozvuku. — Abecedný ukazovatel. —

Na pokon.

Abecedný ukazovatel (str. 303-372) je doplňovaný vy-počitovaním germanizmov a vôbec barbarizmov i při­

bráním slovenskej pôvodnej frazeológie.

CENA: brošírovaného výtisku K 4.—, v silnom plátne vkusne viazaného výtisku K 520, do poly v koži viazaný výtisk, zvláší silná a jemná úprava . . . K 8'—.

Kto poSle peniaze vopred, nech priloží 30 hal. na poBt. porto (rekommandovane o dalších 25 hal. viac). Kto si rozkáže knihu poalat na dobierku, toho poštové porto

vyjde na 76 halierov.

M'

I

"edzi nami mnoho sa hreší proti slovenčine slovom i - písmom. Mravnou povinnosťou každého dobrého

Slováka malo by byť n a u č i t sa správne hovoriť i písať svojou materinskou rečou. Inde škola učí rod­nému jazyku, my mníme sa vzdelať sami. Ku všetkému, čo treba vedieť každému z nás z pravopisu a z gram-matiky spisovnej reči slovenskej, dopomôže nám Czam-belova „RUKOVÄŤ". Nemeškajme, ale zadovážme si

knihu a otvárajme ju čim najčastejšie.

Knihu dostať u dolupodpisaného na­kladatelstva i v k a ž d o m riadnom

kníhkupectve.

Kníhtlačlarsky účastinársky spolok v Turčianskom Sv. Martine, aurícmammárion.)

•• Kníhtlačiarsky účast spolok • • • • Turčianskom ST. Martin* P

odporúča pozornosti vefactenéh* obecenstva svoju m o d e r n e a I M

elektrický pohon zariadenú

KNÍHTLAČIAREŇ. Akékoľvek k n i h t l a ř l a n k e praco, menovite: navštívenky, snúbenky, pozvánky, obálky, účty, plakáty, smútočné oznamy, listové papiere, obežníky, tabelly, cenníky, diela, účastiny atď. atď. vyhotov! vkusne

tt t a mierne ceny.

kat:

Insernjte

¥ „Národných Novinách.1-

M '

Ul—I „ZORA" Kalendár pre slovenský ľud na rok 1916.

Roôxxílz: VII. Ktoônilk: VII. IrtT so zau j ímavým z á b a v n o - p o u č n ý m o b s a h o m a o b r á z k a m i . "?M O R S A T T ' Ó a s C k n l e n d á r s k a . — Ó a s C z á b a v n á : Novoročná. Vajanského. — Za ch'ebom. Obrázok zo slovenského V - 1 - Í O . Í X X J . • života. A. N—k. — Ž „Detvana". Andreja Sládkooiéa. — Htidme si na zdravie! —*. — Ľudovít V. 'Rizner. J. G. — Dr. Julius Markovič /. Q. — Dochivi'ajma «*jacé (kritiky). KrV.ikár. (So 4 vyobraíeaiani.) — Jablan. Od Petra Kačica, preložil V. M. — Svetová vojna. (8 8. vyobrazeniami.) — Mart n Iltmuijik. J. 8. - Jarmoky — Inzeráty. — V y o b r a z e n i a : Ľudovít V. Rizner. — Dr. Julius Markovič — Roítresnutý granit, vystreleky z rakiisko-uhorského. 3)-5-centimetrového oužiara. — Dr. Ivan Beblavý. — J á n Takáč.

Jur Teplý. — Ján Úarpáň. — Michal Párnický. — Ján Po lhradský. — Ivan Hodža. — Martin Hamuljak.

Cena 30 halierov, poštou o 10 hal. viac. Odpredavači dostanú vysoký rabattl D o s t a ť v k a ž d o m k n í h k u p e c t v e i u n a k l a d a t e f i s t v a

Kníhtlačiarskelio účastinárskelio spolku v Turčianskom Sv. Martine.

m 1916.

35 es. e b « a h i n s e r á t o v r e d a k o l n i « j e ftvodooved.n.a.

Zodpovedný redaktor: Svetoaár Harbaa . Majitel a vydavateľ: Oonaortiom P R T « Í lanármi a Spol. Tlaioa a aákladom Kjíhtlaďarskeho úžaatiaárakaho 1001¾¾ v TarŕiBagkora ST. Maris*;.