DVOJTÝŽDENNÍK ANTIFAŠISTOV - SZPBdom stúpnutí na hrable v Iraku, Af-ganistane, Líbyi a ďalších štátov,“ povedal a zvýraznil, že pre Spojené štáty nastal čas meniť

BOJOVNÍK2020D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

Ročník LXI

DNES V ČÍSLEstr. 2

Tretia svetová vojnaje nevyhnutná!

str. 8

Dva príbehy o oslobodzovaní Pôtra

str. 9Ako Stalin urazil zástavy

Wehrmachtu?

ISSN 03223-2018

Ondrej Danko, predseda ZO SZPB Badín: – Mys-lím si, že má zmysel bojovať s „veternými mlyn-mi“. Keby sme to nerobili, išlo by to do stratena.Závisí to od organizátorov spomienkových aktov, teda od štátnych a samosprávnych úradov. To oni by mali hľadať formy a metódy, aby sa mládež aj ofi ciálne zúčastňovala na pietnych aktoch našej novodobej histórie. Zdôrazňujem, protokolárne ofi ciálne a teda nie len ako diváci. Dvojtvárna politika nemá v súčasnej politickej si-tuácii miesto. Treba nájsť vhodnú spoluprácu na-šich funkcionárov s mladou generáciou a vycho-vávať si svojich nástupcov. Václav Homišan, predseda OblV SZPB, Stará Ľubovňa: – V žiadnom prípade nám funkcionárom nesmie „mládež zavadzať“ pri podujatiach ako sú pietne akty k významným výročiam a medzníkom 2. svetovej vojny. Veď kto, ak nie mládež je po-kračovateľom udržiavania našej histórie a tradícií. Problém nie je v tom, že by sa mládež neprišla pokloniť k pamätníkom 2. svetovej vojny, prob-lémom asi je, materiálne ich zabezpečiť. Mám na mysli zakúpenie kytíc a vencov, ich presun na pa-mätné miesta a pod. Veď mládež sa týchto poduja-tí aj zúčastňuje, ale zatiaľ iba v roli pozorovateľa, štatistu. Tu by bolo prospešné, aby MŠ SR vyčlenilo na tento účel fi nančné prostriedky. O zvyšok sa posta-rajú OblV a ZO SZPB. V prvom rade by to mohla byť mládež zo škôl všetkých stupňov, centier voľ-ného času, klubov mladých čitateľov, zväzu mlá-deže, folklórnych skupín a iných združení. Všetko tkvie v nás – vedomostne ich vyzbrojiť, organizač-ne zabezpečiť a fi nančne podporiť. V prvom rade sa však musí o to zaujímať nie široká verejnosť, ale hlavne politická špička.

V dňoch 14.–15. 9. 2016 sa v Kyjo-ve konalo spoločné rokovanie Vý-konného výboru ÚV ČSBS a Pred-sedníctva ÚR SZPB.

Súčasťou programu bola aj pre-hliadka pamätníka v Svatobořiciach, ktorý buduje obec a miestny podni-kateľ v spolupráci s ČSBS na území bývalého internačného tábora pre prí-buzných účastníkov národného boja za oslobodenie z nemeckej nacistickej okupácie v rokoch 1939–1945.

Obe delegácie sem položili vence a boli prijaté starostom obce. Českým a slovenským odbojárom

predstavil jedinú pôvodnú budovu

bývalého internačného tábora „krst-ný otec“ tohto muzeálneho projektu Jan Kux (štvrtý zľava), ktorý sa naro-dil „päťdesiat metrov od táborového plotu“ a možno aj preto sa tejto téme dlhodobo venuje.

Vzápätí obom delegáciám poskytol komplexný výklad o dejinách tábora, ktorý bol postavený už za Rakúsko-Uhorska a prežil až do roku 1950. Prešlo ním okolo 200 tisíc osôb do desiatich národností, vrátane 135 000 Slovákov, ktorí tadiaľto prechádzali od roku 1921 do roku 1933, keďže sa tu nachádzala karanténna stanica pre vysťahovalcov do Ameriky.

Po Mníchovskom diktáte tábor od septembra 1938 slúžil ako útočisko pre Čechov a Moravanov, ktorí mu-seli utiecť pred Nemcami zo Sude-tov. Paralelne s nimi tam české úrady držali aj henleinovcov, ktorých však po 15. 3. 1939 museli pustiť a nové protektorátne úrady namiesto nich začali do tábora posielať už českých vlastencov. Za roky 1942–1945 ich tu prešlo okolo 3 500. Väčšina odtiaľto putovala do Terezína, zvyšok do Aus-chewitz-Birkenau, Ravensbrücku... Konkrétne tu na utýranie zomrelo 30 ľudí.

(Voľné pokračovanie na strane 3)

Na zamyslenie:Na zamyslenie:W. CHURCHILLW. CHURCHILL

29. 9. 2016 Cena 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov)

Naša anketaNaša anketa

PerličkaŠPZ s odkazom na HitleraŠkandál a priamo pred voľbami. Populisti z Alternatívy pre Nemec-ko si pred tým, ako porazili vo voľbách domácu stranu kancelárky Angely Merkelovej urobili poriadnu hanbu. Jedno z áut, ktoré použí-vali počas kampane malo totiž prinajmenšom zaujímavú dopravnú značku. L-AH-1818. Na prvý pohľad pre laika nič zvláštne, len zmes písmen a čísel. Znalí histórie však vedia, že AH sú iniciály nenávi-deného Adolfa Hitlera a kombinácia 1 a 8 je poradie týchto písmen v abecede. Rovnaké číslo s obľubou využívajú neonacisti, pričom sa to chápe ako jasné hlásenie sa k hitlerovskej a nacistickej ideológii. ŠPZ-tku si všimli najmä politickí rivali strany a jasne na to upozornili. Zástupcovia Alternatívy pre Nemecko sa však od známeho „kódu“ dištancovali. Neskôr sa za využitie tejto značky ospravedlnili so slo-vami, že sa stala chyba. A. MIKUNDOVÁ, Zdroj: thelocal.de

Myslíte si, že má zmysel boj SZPB s „veternými mlynmi“, čiže so štátnymi i samosprávnymi or-gánmi, aby si už konečne dali povedať a presadili zmenu vo svojich ofi ciálnych protokoloch, nech sa aj mládež môže ofi ciálne prezentovať počas pietnych aktov na Deň víťazstva nad fašizmom, na Výročie SNP a na Deň hrdinov KDO? Alebo naozaj budeme naďalej pokračovať v dvoj-tvárnej politike, že formálne platí „mládež vpred“, ale v skutočností „mládež, nám funkcio-nárom, nezavadzaj“?

Mierotvorca je ten, kto kŕmi krokodíla v nádeji,že ten ho zožerie ako posledného.Mierotvorca je ten, kto kŕmi krokodíla v nádeji,že ten ho zožerie ako posledného.

Českí antifašisti budujú unikátne múzeum

Historik o nebezpečnom prekrúcaní dejín:Útok ZSSR na Poľsko po dohode s nacistami je holý fakt!Skutočnosť, že Najvyšší súd RF vydal uznesenie 1. sep-tembra 2016 – na 77. výročie útoku na Poľsko a výbu-chu 2. svetovej vojny, určite nie je náhodná.

O tom, že Sovietsky zväz vojensky vstúpil na územie Poľska 17. septembra 1939, niet žiadnych pochybností. Tento vojenský postup ZSSR vyplýval z tajného proto-kolu k zmluve o neútočení medzi Nemeckom a ZSSR, v ktorom si obidva štáty rozdelili sféry vplyvu v stredo-východnej a východnej Európe.

Sovieti svoj postup vysvetlili poľskému veľvyslan-covi v Moskve krátko po vojenskom vstupe na územie Poľska tým, že Poľsko ako štát prestalo existovať a So-vietsky zväz v dôsledku toho preberá úlohu „ochrancu“ Ukrajincov a Bielorusov, žijúcich na území Poľska. Me-dzi Poľskom a ZSSR preto existoval fakticky vojnový stav, aj keď ofi ciálne ho žiadna zo strán nevypovedala.

To viedlo ku komplikáciám po júni 1941, keď Nemecko napadlo ZSSR a Stalin sa stal spojencom protihitlerov-skej koalície – teda aj poľskej exilovej vlády so sídlom v Londýne. Ako sa správali sovietski okupantina poľskom území?

O tom, ako sa sovietske vojenské a bezpečnostné orgá-ny správali na okupovanom území Poľska a voči Polia-kom, vypovedajú státisíce Poliakov násilne vyvezených do sovietskych gulagov, alebo do sovietskych fabrík. Počet násilne presídlených a deportovaných Poliakov na územie ZSSR sa odhaduje na 700-tisíc. Ešte otrasnejším svedectvom je ohavnosť menom „Katyň“, ktorú spáchali Sovieti v roku 1940. Zodpovednosť za tento zločin pri-znal Gorbačov aj Jelcin. Časť ruskej publicistickej scény aj napriek faktom spochybňuje zodpovednosť ZSSR.

Dušan SEGEŠ, PhD., vedecký pracovník Historického ústavu SAV (výňatok)

(Pokračovanie na str. 3)

2 BOJOVNÍK / 20

H O R Ú C A Z E M E G U Ľ A Čo píšu iníČo píšu iní

Dovezenec alebo ilegálny utečenec?Veľká Británia chce posielať utečenecké lode späť do Líbye, aby ich záchrancom nebola EÚ: „Keď ich zachráni EÚ pred uto-pením, nemôžu byť viac klasifikovaní ako ilegálni utečenci“.

Všimli si to aj prevádzači, ktorí ute-čencov schválne umiestňujú na kreh-ké plav idlá, pretože vedia, že ich EÚ

v rámci námornej misie v Stredomorí zachráni a privezie na územie EÚ.

Od roku 2014 dorazilo na talian-

ske pobrežie vyše 450 tisíc utečen-cov. Osobitný vyslanec OSN pre Líbyu, Martin Kobler, povedal, že v Líbyi v súčasnosti čaká na presun do Talianska 235 000 utečencov.

Podľa hlavnespravy.sk, 16. 9. 2016

Tretia svetová vojna je nevyhnutnáNezávisle od toho ako dopadnú prezidentské voľby v USA (8. 11. 2016), 3. sv. vojna je nevyhnutná, myslí si riaditeľ Ruského inštitútu strategických štúdií historik genpor. Leonid Rešetnikov, ktorý sa s tým zdôveril televízii „Caryhrad“.

Podľa jeho názoru, možné sú tri scenáre, pričom k 3. svetovej voj-ne vedie každý.

Prvý: víťazstvo Donalda Trum-pa. Keďže Trump nie je naladený na ozbrojený konfl ikt s Ruskom, globalisti sa ho pokúsia rozpútať ešte do volieb. No a začatú vojnu už nedokáže zastaviť ani Trump.

Druhý: víťazstvo Hillary Clin-tonovej. Agresívna militaristka, stúpenkyňa liberálnej ideológie,

buď rozpúta alebo bude pokračo-vať v začatej vojne.

Tretí: Kvôli začatej vojne bude zavedený režim mimoriadneho stavu, voľby budú odložené, pre-zidentstvo Baracka Obamu bude pokračovať.

Možný je však ešte jeden, hoci nie až taký viditeľný scenár – od-stránenie Donalda Trumpa globa-listami, ako nevhodného kandidáta. „Dejiny poznajú takýto precendens:

v novembri 1963 bol z politických dôvodov zavraždený prezident John Kennedy,“ povedal L. Rešetnikov.

Expert nepochybuje o tom, že vo-jenská provokácia USA proti sýrskej armáde, výsledkom ktorej je 63 mŕt-vych sýrskych vojakov, mala napo-môcť práve rozpútaniu plnohodnot-nej vojny. Podľa evrazia.org, 19. 9. 2016

Nemýľme si svetový poriadok s americkýmPodpora svetového poriadku je prirodzenou povinnosťou všetkých štátov a nielen Pentagonu, vyhlásil minister obrany Ruska Sergej Šojgu v reakcii na obvinenia šéfa Pentagonu Ashtona Cartera.

„A čím skôr to naši americkí ko-legovia pochopia a začnú sa meniť, o to rýchlejšie sa budú riešiť všet-ky nahromadené rozpory. Pritom nielen okolo Sýrie,“ dodal.

Šojgu vyzval nemýliť si svetový poriadok s americkým, zdôrazniac, že Rusko vždy vystupovalo za za-chovanie spravodlivého a multi-polárneho sveta. A pripomenul, že „práve USA spolu s ich západ-

nými partnermi, počnúc Bosnou a Hercegovinou a končiac Irakom a Líbyou, postupne ničili bázové základy existujúceho svetového poriadku“. „Americkí kolegovia si neberú žiadne poučenia ani po kaž-dom stúpnutí na hrable v Iraku, Af-ganistane, Líbyi a ďalších štátov,“ povedal a zvýraznil, že pre Spojené štáty nastal čas meniť stratégiu ko-nania, aby sa nemuseli „opo dstatňo-

vať za svoje chyby zvaľujúc všetko na Rusko, Čínu a ďalšie štáty, ktoré majú nezávislý názor na svet“.

Nedávno sa Carter nechal na Oxfordskej univerzite počuť, že Rusko sa snaží podkopať základy (amerického – pozn. red.) sveto-vého poriadku. Dodal, že USA nehľadajú v Rusku nepriateľa, no USA vraj budú brániť „spojencov, základy (amerického – pozn. red.) svetového poriadku a pozitívnu budúcnosť, ktorú nám zabezpe-čuje“. Podľa ria.ru, 12. 9. 2016

Novinári zistili načo je Hillary „teória sprisahania“!Hillary Clintonová sa vo svojej predvolebnej kampani očividne spolieha na „podivnú teóriu sprisahania“, podľa ktorej Rusko kyberneticky útočí proti americkým voľbám, aby v nich zabez-pečilo víťazstvo pre Donalda Trumpa.

Redaktor internetovej stránky Breitbart News Joel Pollak však uvá-dza, že Američania tomu veria čoraz menej a že nakoniec sa toto „sprisa-hanie“ môže otočiť úplne proti nej. „Na podporu tejto teórie niet nija-kých dôkazov, rovnako tak ne exis tu-jú dôkazy, že americká verejnosť sa nechala kúpiť týmito obvineniami. Navyše, veľmi záhadný je fakt, že Clintonová vysiela k svojim stúpen-com oznam o tom, že vo voľbách očakáva krach,“ píše Pollak.

A teraz prichádzame k rozuz-leniu. Hillary potrebuje konšpirač-né teórie na realizáciu tzv. plánu „B“, ktorý sa spustí v prípade reál-neho Trumpovho víťazstva.

Pollak píše, že vôbec tu nejde o to, či Rusi zasahujú, či nezasahujú do amerických volieb, či niektorého kandidáta uprednostňujú, dôležité nie je ani to, či Moskva vôbec môže nejako ovplyvňovať americké voľ-by. Dôležité je len jedno – spochyb-niť samotné voľby, píše autor.

„Nápad, že Rusi môžu byť neja-ko zamiešaní do amerických volieb zabezpečuje príhodnú zámienku na anulovanie výsledkov, ak to bude nevyhnutné,“ poznamenáva Pollak a pokračuje. Na to stačí „vybudiť hystériu v rôznych médiách, spus-tiť právne procesy, mítingy a do-konca ústavnú krízu“.

Táto teória, podčiarkuje Joel Pol-lak, bude potom slúžiť zá ujmom Clintonovej dokonca aj v prípade jej porážky, pretože verná myšlien-ke „ruskej stopy“ bude môcť roz-pútať novú kampaň – tentoraz na spochybnenie volieb.

Podľa ria.ru, 13. 9. 2016

USA nie sú pripravené na boj s rovnocennou hrozbouAmerické ozbrojené sily nie sú pripravené na to, aby sa postavili proti rovnocennej hrozbe, takej, akou je Rusko alebo Čína, uvá-dza The National Interest s odvolávkou na slová, ktoré zazneli po-čas rokovania senátneho výboru pre otázky ozbrojených síl USA.

O nízkej bojovej pripravenosti si to senátny výbor vypočul z úst nie-koľkých náčelníkov štábov druhov vojsk. Napr. náčelník štábu pozem-ných vojsk M. Milley vyhlásil, že jeho postoj „sa nezmenil“, stále sa nazdáva, že jeho podriadeným si-lám sa nedostáva zdrojov a ani skú-seností na realizáciu bezpečnostnej stratégie bez vysokého rizika.

Náčelník štábu vojenského ná-morníctva John Richardson po-vedal, že loďstvo má rovnaké problémy ako pozemné vojská. „Ak sa zapojíme do jedného z ta-kých konfl iktov, my síce vyhráme, no budeme na to potrebovať viac času, ako by sme si želali a taktiež nás to bude viac stáť,“ vyhlásil.

Náčelník štábu námornej pe-

choty generál David L. Goldfein zhodnotil bojovú pripravenosť jemu podriadených síl uváženej-šie, no celkovo súhlasil so svojimi kolegami. Zdôraznil, že americkí vojaci narazia na vysoké riziko ak sa budú pripravovať na jednu obrovskú regionálnu vojnu, keď sú už zapojení do iného konfl ik-tu, a zároveň musiac zabezpe-čiť atómovú bezpečnosť pre štát a nedotknutosť jeho územia. „Po takej ceste však netreba kráčať,“ vysvetlil. Podľa ria.ru, 16. 9. 2016

Nezabúdajme, že vďaka EÚ žijeme v mieri viac ako 70 rokov

„Spoločná Európa napriek nepríjemnostiam, ktoré preží-vame, je perfektný projekt, spoločná Európa je o mieri, o budúcnosti pre ďalšiu generáciu. „Práve vďaka EÚ už viac ako 70 rokov žijeme v mieri, na to by sme nemali zabúdať,“ upozorňuje europoslankyňa Monika Smolková. Europskenoviny.sk, 20. 9. 2016 (výňatok)

Poslanci KSRF navrhli Dume priznaťgenocídou „volyňský masaker“ Poliakov

Skupina poslancov za Komunistickú stranu RF na čele so Sergejom Obuchovom navrhla dať na rokovanie ruské-ho parlamentu návrh uznesenia „O priznaní za genocídu zločinov, spáchaných ukrajinskými nacionalistami voči etnickému poľskému civilnému obyvateľstvu v rokoch 1942–1945 na území Volyne“. V návrhu sa uvádza, že 11. 7. 1943 oddiely Organizácie ukra-jinských nacionalistov atakovali okolo stovky obcí Volyne kvôli likvidácii etnického poľského civilného obyvateľstva. „Úspešne dokázali odolávať nevídanej krutosti oddielov OUN a aj iných fašistických prisluhovačov, len nemnohé poľské zá-kladne domobrany, konkrétne vďaka pomoci sovietskych par-tizánov,“ hovorí sa v dokumente. V rokoch 1942–1945 bolo na Volyni zabitých desiatky tisíc mierumilovných Poliakov a tisíce predstaviteľov iných ná-rodností, píšu autori dokumentu. Ako však poznamenávajú, presný počet týchto obetí nie je dodnes známy a mnohé neboli identifi kovateľné. Podľa ria.ru, 13. 9. 2016

Poľsko: nepúšťajte do EÚ Ukrajincov,chváliacich Banderu

Europoslanec za Poľsko Janusz Korwin Mikke vyhlásil, že sa bude snažiť podať EP návrh o zákaze príchodu do EÚ ukrajinských politikov, ktorí „vychvaľujú činy Stepa-na Banderu“. Čin Korwina Mikkeho bol reakciou na vyhlásenie Verchovnoj rady Ukrajiny, ktorá odsúdila poľský sejm za priznanie „vo-lyňského masakru“ ako genocídy. Politik pripomenul, že EÚ už zavádzala podobné sankcie proti Bielorusku, kvôli „nede-mokratickým základom“. „Podľa mňa je vychvaľovanie genocídy niečím omnoho hor-ším, ako akákoľvek falzifi kácia volieb. Budeme sa snažiť na-vrhnúť vyhlásenie, v ktorom bude Parlament (EP) požadovať od Európskej komisie, aby rovnaké kroky, ktoré boli prijaté voči predstaviteľom režimu Lukašenka boli prijaté aj voči ukrajinským politikom, ktorí vychvaľujú činy Stepana Ban-deru,“ cituje Korwina Mikkeho televízia Polsat. Podľa ria.ru, 12. 9. 2016

Facebook odvolal zákaz fotografienahého dievčaťa z vojny vo Vietname

Facebook odvolal v piatok (9. 9. 2016) svoj zákaz týkajú-ci sa slávnej čiernobielej fotografi e z vojny vo Vietname, ktorá zachytáva utekajúce nahé dievča po bombardovaní napalmom. Urobil tak v reakcii na rozsiahlu kritiku poli-tiky Facebooku týkajúcu sa nahoty. Facebook uviedol, že si uvedomuje „dejiny a globálny význam“ snímky a povedal, že už ju na svojej sieti nebude blokovať, i keď takáto fotografi a nahého dieťaťa „môže byť kvalifi kovaná ako detská pornografi a“. Fotografi u Nicka Uta z roku 1972, ktorá získala aj Pulitzerovu cenu, dnes najväčší nórsky denník Aftenposten zverejnil na ti-tulnej strane svojho tlačeného vydania spoločne s otvoreným listom zakladateľovi a riaditeľovi spoločnosti Facebook Mar-kovi Zuckerbergovi.Denník v ňom kritizoval rozhodnutie, na základe ktorého bol príspevok so zmienenou fotografi ou vo štvrtok (8. 9. 2016) zmazaný z účtu Aftenpostenu na sociálnej sieti kvôli vyobra-zenej nahote. Ku kritike Facebooku sa pripojila aj nórska pre-miérka Erna Solbergová, ktorá vietnamskú snímku zdieľala na svojom účte na Facebooku s konštatovaním, že spoločnosť „dospela k nesprávnym záverom, keď cenzuruje takéto foto-grafi e“.„Keď Facebook odstraňuje snímky takéhoto typu, hoci s dob-rým úmyslom, edituje našu spoločnú minulosť,“ napísala ne-skôr. Podľa hlavnespravy.sk, 10. 9. 2016

3 BOJOVNÍK / 20

Naša anketaNaša anketa(Dokončenie zo str. 1)

Ondrej Štrbák, predseda ZO SZPB gen. I. Gibalu, Fončorda B. Bystri-ca: – Ja navrhujem dať tieto výročia do učebných osnov dejepisu a po-tom sa riaditelia škôl nebudú môcť vyhovárať, že to nemajú v osnovách. Vek žiakov by som dal pre ročníky 7–9 na základnej škole a pre stredné školy povinne. Ján Kašica, tajomník OblV SZPB, Zvolen: – Veľmi radi tvrdíme, že mladá generácia je ľahostajná k našim novodobým dejinám. Pravda je však taká, že my sme ľahostajní voči mladej generácii. Kedysi ofi ciálne a zároveň s dospelými kládli vence pionieri. Dnes ich nemáme, ale stále máme žiakov a učiteľov, deti s vedúcimi svojich krúž-kov, junákov, kluby vojnovej histórie... Ako im chceme odovzdať štafe-tu protifašizmu, keď z toho najdôležitejšieho ich vynímame? Oskar Bielik, priamy protifašistický bojovník, Prievidza: – Otázka je aktuálna najmä pre budúcnosť, čo bolo dobre vidieť aj pri tohoročných oslavách 72. výročia SNP. Všade chýbala mládež, či to boli centrálne oslavy SNP v Banskej Bystrici alebo okresné a miestne oslavy. Zazneli pekné príhovory, ktoré veľmi kladne hodnotili SNP. V skutočnosti slová odzneli, ale ani vláda, poslanci na všetkých stupňoch sa nezaoberajú otázkou ako na oslavy prilákať aj školskú mládež. Je potrebné si uvedomiť, že mládež je budúcnosť národa. Ak chceme aby si aj budúce generácie pripomínali tieto v našej novodobej histórií najvýznamnejšie udalosti, mládež z nich nemôžeme vynechať. Ak ne-chceme, aby SNP v budúcnosti pripomínali iba pamätníky, busty, tabule povstania ako štúrovcov v r. 1848-49. Boj s veternými mlynmi má zmysel ak nebudeme osamotení. Sám vojak v poli nezmôže nič, ak mu nepomôžu. Tak je to aj so SZPB, očakávame aktívnu pomoc od všetkých kompetentných, iba tak si zachováme pa-miatku slávnych dní. Kladená otázka mala byť už pred mnohými rokmi, ale nikdy nie je neskoro. Spamätajme sa a od slov prejdime k činom na všetkých úrovniach, od nás, rodiny, školy, spoločenských organizácií, ale najmä štátnych a samosprávnych orgánov. Nevzdávajme sa, bojujme tak, ako v SNP. Pre budúcnosť osláv Výročia SNP, Dňa víťazstva nad fašizmom, alebo Dňa hrdinov KDO. Ak sa na tom nebude podieľať celá spoločnosť, tieto slávne dni postupne zaniknú. Eva Brozmanová, predsedníčka ZO SZPB Trieda SNP, B. Bystrica: – Vaša anketa je veľmi aktuálna. Členovia našej základnej organizácie plne súhlasia s tým, aby sa naše štátne i samosprávne orgány konečne „zobudili“ a presadili zmeny v ofi ciálnych protokoloch ohľadne organi-zovania mládeže na dôležitých pietnych aktoch.Konečne sa už o mládeži aspoň hovorí, ale skutky sú podľa nás v nedo-hľadne. Stále hľadáme „vinníka“, ale nič konkrétne na zlepšenie sa nerobí.

8. septembra 2016 uplynulo 72 rokov, kedy sa začala Karpat-sko-duklianska operácia na pomoc SNP.

Po neúspešnom vstupe československého armádneho zboru do bo-jov na začiatku tejto vojenskej operácie, začali sa od 10. septembra 1944 na poľskom území najťažšie krvavé boje nášho zboru o známu kótu 534. Túto „krvavú výšinu“, ako ju nazvali naši vojaci, sa poda-rilo dobyť až po 10 dňoch. Ťažké boje 13. septembra 1944 prebiehali aj pri poľskej dedine

Iwla. Odtiaľ útočila čs. tanková brigáda na Hyrowu horu, ktorú spo-ločne s našimi pešími jednotkami za značných strát dobyli.

Obyvatelia Iwly na našich vojakov nezabudli a 10. septembra 2016 pri príležitosti 72. výročia začatia duklianskych bojov sláv-nostne odhalili obelisk s pamätnou tabuľou, na ktorej vyjadrujú vďa-ku čs. padlým vojakom.

Slávnostného aktu sa za početnej prítomnosti miestnych občanov zúčastnila aj delegácia OblV SZPB vo Svidníku na čele s predsedom J. Rodákom a svidníckym primátorom J. Holodňákom. Slávnostnú atmosféru si tu užívali aj volyňskí Česi, ktorých otcovia a príbuzní bojovali o túto obec. Miestnym obyvateľom sa za ich šľachetný čin poďakoval Jozef Rodák. Jozef ŽIŽÁK

Úcta bojovníkom Dukly

Českí antifašisti budujú unikátne múzeumJedným z podnikateľov, ktorí tento projekt financujú, je Josef Kouřil. Priznáva, že ešte pred piatimi rokmi nevedel o tomto inter-načnom tábore takmer nič. A že obdobné je to aj s ostatnými miestnymi obyvateľmi. „Vedia, že tu nejaký internačný tábor bol, ale to je asi tak všetko.“

Jeho cieľom je, aby o päť rokov po sprevádzko-vaní tohto múzea už o svatobořickom internačnom tábore vedelo aspoň 50 percent školskej mládeže. „Lenže na to, aby sa nám to podarilo, musíme sem v prvom rade dostať učiteľov a tým prezradiť, čo

všetko sme sa o vlastných dejinách dopátrali. Bez pomoci učiteľov svoj cieľ nedosiahneme! Obdob-ne chceme oslovovať aj stredoškolskú mládež,“ povedal Josef Kouřil, ktorý dúfa, že nové poznat-ky o svatobořickom internačnom tábore sa dosta-nú aj do stredoškolských osnov dejepisu. Súčasný krajský hejtman je tomu vraj naklonený.

* * *Na záver spoločného rokovania VV ÚV ČSBS

a PÚV SZPB bolo schválené „Vyhlásenie ČSBS a SZPB ku svojim členom a verejnosti“, znenie ktorého prinášame na strane 11. Vladimír MIKUNDA

11. SEPTEMBERVo veku 92 rokov zomrela žena,

ktorú na známej fotografi i z roku 1945 z newyorského Times Squ-are nadšene bozkáva námorník oslavujúci koniec 2. svetovej voj-ny. Žena na snímke vo veku 21 rokov mala oblečenú uniformu zdravotnej sestry. Tiež vtedy vy-behla na námestie, pretože poču-la, že sa skončila vojna. A zrazu ju pobozkal George Mendonsa. Okamih zachytil fotograf magazí-nu Life Alfred Eisenstaedt. A bola z toho jedna z najslávnejších fo-tografi í minulého storočia. Greta Zimmerová Friedmanová zomrela v nemocnici v meste Richmond vo Virgínii na zdravotné komplikácie vyplývajúce z vysokého veku.

12. SEPTEMBER

Proces s 95-ročným niekdajším zdravotníkom síl SS Hubertom Z., ktorý pôsobil v likvidačnom nacistickom tábore Auschwitz, sa začal na Krajinskom súde vo vý-chodonemeckom meste Neubran-denburg.

Ide už o štvrtý pokus povolať tohto muža na zodpovednosť a to pre napomáhanie k vražde v naj-menej 3 681 prípadoch. Huberta Z. sužujú zdravotné problémy, pri otvorení procesu sedel na in-validnom vozíku. Exzdravotník SS sa mal trestnej činnosti do-pustiť v období od 15. augusta do 14. septembra 1944, keď v plyno-

vých komorách v Auschwitzi za-hynuli takmer štyri tisícky ľudí zo 14 transportov z Poľska, Nemecka, Grécka a Slovinska. Obžalovaný tvrdí, že sa v inkriminovanom čase venoval výlučne ošetrovaniu zrane-ných vojakov.

13. SEPTEMBER

Anglická centrálna banka vy-dala novú plastovú bankovku v hodnote päť libier, na ktorej je

portrét britského vojnového pre-miéra Winstona Churchilla. Banka upozornila, že nová bankovka je vyrobená z tenkého, fl exibilného plastu odolného voči nečistotám a vlhkosti a je dostatočne pevná, aby prežila prací cyklus v práčke. Na bankovku vybrali Churchilla, pretože „bol jedným z najväčších štátnikov všetkých čias a jediným premiérom, ktorý získal Nobelovu cenu za literatúru“, zdôvodnil gu-vernér centrálnej banky pred uve-dením bankovky do obehu.

20. SEPTEMBERNoviny z obdobia nacizmu,

mince, dokumenty a výtlačky Hit-lerovej knihy Mein Kampf sa našli v „časovej kapsule“, ktorú v roku

1934 ukryli do základov nacis-tického výcvikového strediska. Výskumníci hľadali pri vykopáv-kach v meste Zlocieniec na seve-rozápade Poľska medený valec vo zvyškoch základov bývalého vý-cvikového centra nazývaného aj Ordensburg, lebo sa dozvedeli, že by mohol obsahovať dokumentár-ny fi lm z roku 1933 zachytávajú-ci oslavy 600. výročia založenia mesta, ktoré sa v tom čase nachá-dzalo v Nemecku a malo názov Falkenburg.

21. SEPTEMBER

Jiří Hampl vyhral dlhoročný spor o autorské práva na súsošie lidických detí, ktorý viedol s Pa-mätníkom Lidice. Vrchný súd v Prahe právoplatne rozhodol, že 87-ročný sochár je spoluautorom diela a pamätník musí k bronzo-vým sochám vrátiť tabuľu, kde je aj jeho meno. Podľa Hampla jeho zosnulá manželka Marie Uchy-tilová vytvorila tváre lidických detí, on následne ich postavy. „Nerobil som to pre slávu ani pre peniaze. Strávil som pri tom 25 rokov života. Lidiciam som veno-val dielo v hodnote 17 miliónov korún a ešte mi vynadali, tak som si povedal, že podám žalobu,“ dodal. Lidice vyvraždili nacistic-ké jednotky, ktoré ju zrovnali so zemou v roku 1942 po atentáte na zastupujúceho ríšskeho protekto-ra Reinharda Heydricha. (ao)

(Voľné pokračovanie zo strany 1

stalo saVO SVETE

11. 9.–21. 9. 2016

Spomienka na obete holokaustuPamiatku obetí holokaustu a ra-sového násilia si 9. septembra pri Pamätníku obetí holokaustu na Rybnom námestí v Bratisla-ve, spoločne s predstaviteľmi ži-dovskej náboženskej obce, uctili predseda NR SR Andrej Danko, premiér Robert Fico, členovia parlamentu a vlády, zahraniční diplomati a predstavitelia samo-správ a SZPB. Žiaľ, čo sa týka radových obča-nov nášho hlavného mesta, tí toto podujatie odignorovali.

V septembri 1941 bol na Slo-vensku prijatý Židovský kódex, ktorý zbavil občanov židovského pôvodu základných práv, dôstoj-nosti a nakoniec aj života. Minis-ter práce sociálnych vecí a rodiny Ján Richter holokaust v príhovore označil za „zemetrasenie v živote židovského národa“.

Veľvyslanec štátu Izrael na Slo-vensku Zvi Aviner Vapni pripome-

nul, že myšlienky, ktoré prezento-val pred 75 rokmi prijatý Židovský kódex, sú aj dnes živé. „Znepo-kojivé je, že ich podporujú mladí ľudia. Pre mňa to znamená, že na-

stalo zlyhanie vo výučbe,“ a dodal citát fi lozofa Edmunda Burka, že „tí, ktorí nepoznajú svoje dejiny, budú nútení si ich zopakovať“.

-vič-, foto: -mik-

4 BOJOVNÍK / 20

SLOVENSKO SI ČINMI NASTAVUJE ZRKADLO

Zákony proti extrémizmu a ich rizikáV parlamente sa prerokúva novela zákonov, ktorá má zostriť trestno-právnu úpravu extrémizmu. Hoci je treba jasne odmietnuť prejavy fašizmu a nacizmu v SR, existujú aj obavy, že nová právna úprava môže byť zneužitá na neprijateľné zúženie slobody myslenia a slobody prejavu.

Boj proti extrémizmu doma a v zahraničí

Na úvod musím vyjadriť po-chybnosti o tom, že slovenskí politici majú úprimný záujem na boji s tzv. extrémizmom. Slovenský postoj k nemu je totiž selektívny a nejedno-značný. Už v minulosti som kritizoval fakt, že Sloven-sko sa v OSN opakovane zdržalo hlasovaní pri rezo-lúciách odsudzujúcich rasiz-mus a nacizmus, hoci obrov-ská väčšina sveta hlasovala za dané rezolúcie.

Dôvodom na zdržanie bolo to, že rezolúcie OSN mie-rili na našich „spojencov“ z NATO v Pobaltsku, na úze-mí ktorých sa každoročne konajú pochody veteránov Waffen SS, ktorých oslavujú aj najvyšší predstavitelia ta-mojších štátov. Napr. bývalý prezident Lotyšska A. Ber-zinš povedal, že sa im treba pokloniť, čo by si nedovo-lil ani M. Kotleba! Je naozaj ne uveriteľné, že slovenskí politici, ktorí zostrujú trestno-právne postihy extrémizmu v SR, sú takí veľmi ústretoví voči podporovateľom Waffen SS v Pobaltsku.

Pojem extrémizmus

Samotný pojem extrémiz-mus je veľmi nejasný a v teó-rii sa o ňom vedú mnohé spory. S defi ničnými problémami sa mali vysporiadať i tvorcovia Koncepcie boja s extrémiz-mom na roky 2015–2019. Zdá sa, že to príliš nezvládli.

Za problematickú formulá-ciu považujem už charakteris-tiku súčasnej SR v kapitole 2. Defi novanie základných poj-mov: „SR ako demokratický právny štát, založený na vláde práva a univerzálnom systéme základných práv a slobôd, od-mieta všetky formy a prejavy extrémizmu, ktorý je v pria-mom protiklade voči týmto základným hodnotám zakot-veným v Ústave SR.“

Je veľmi otázne, či SR mož-no považovať za demokra-tický právny štát. Také čosi nestačí napísať iba do ústavy, veď v ústave to má uvedené aj Západom kritizované Bie-lorusko. Napriek ústavným formuláciám politický sys-tém SR pripomína skôr oli-garchickú formu vlády než demokraciu. Pri politickom rozhodovaní cítiť hrubú igno-ranciu princípu vlády väčšiny, politické strany sa podobajú

na obchodné spoločnosti, sú-ťaž politických síl manipu-lujú skorumpované médiá či prieskumné agentúry.

Nemiestne je aj tvrdenie, že SR odmieta všetky prejavy ex-trémizmu. Vzhľadom na naše hlasovania v OSN a postoje k „spojencom“ v Pobaltsku, o tom nemôže byť ani reči.

Koncepcia však ide ďalej a pokúša sa aj o defi níciu pojmu extrémizmus:

„Extrémizmus označuje ko-nanie a prejavy vychádzajúce z postojov krajne vyhrotenej, demokratickému systému ne-priateľskej ideológie, ktoré či už priamo, alebo v určitom časovom horizonte deštruk-tívne pôsobia na existujúci demokratický systém a jeho základné atribúty. Druhou charakteristickou črtou ex-trémizmu a s ním spájaných aktivít je, že útočia na systém základných práv a slobôd ga-rantovaných ústavou a medzi-národnými ľudskoprávnymi dokumentmi, alebo sa snažia svojimi aktivitami uplatňo-vanie týchto práv sťažiť, či znemožniť. Za ďalšie charak-teristické znaky extrémizmu sa považuje snaha o obme-dzenie, potláčanie, znemož-nenie výkonu základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva defi nované ich pohlavím, národnosťou, ra-sou, etnikom, farbou pleti, vierovyznaním, jazykom, se-xuálnou orientáciou, prísluš-nosťou k spoločenskej triede, majetkom, ako aj používanie fyzického násilia či hrozba použitia násilia namiereného voči názorovým či politickým oponentom alebo ich majet-ku...“

Uvedená defi nícia má veľa nedostatkov. Predovšetkým ak niečo deštruktívne pôsobí voči demokratickému sys-tému, tak je to určite vplyv oligarchov na politické roz-hodovanie v SR. V takom prípade by vlastne mohol byť extrémistom aj ten, kto súčas-nú formu vlády podporuje. Pokiaľ ide o ďalšie črty extré-mizmu, spomínané v progra-me, tak aj odstraňovanie zá-kladných práv presadzovali mnohé „štandardné“ politické subjekty. Odstraňovali najmä ústavou garantované sociálne práva a určité skupiny obyva-teľov, napr. pacienti a dôchod-covia, boli pri výkone týchto práv stále viac obmedzovaní.

V poslednom čase znepo-

kojivo narastá aj snaha ob-medzovať slobodu myslenia a slobodu prejavu.

Pochybné je aj tradičné členenie na pravicový a ľa-vicový extrémizmus, spomí-nané v koncepcii. Podľa tejto predstavy politické spektrum vyzerá ako nejaká os, na kto-rej možno zoradiť politické názory sprava doľava a tie na okrajoch označiť za extrémne. Kto sa však nachádza na okra-ji politického spektra a kto sú to ľavicoví extrémisti? Sú to zástancovia LGBT? Alebo anarchisti? Komunisti? Femi-nistky?

Nárast subjektivizmupri hodnotení extrémizmu

Za hlavný problém novej právnej úpravy považujem nárast subjektivizmu pri hod-notení extrémizmu. Veľké ne-dostatky vidím pri defi nícii extrémistického materiálu. Ustupuje sa tam od dikcie, pod-ľa ktorej je materiál extrémis-tický iba vtedy, ak sa dokáže jeho spojitosť s podnecovaním k nenávisti, násiliu a ďalším ne-žiadúcim javom. Podľa novej úpravy sa teda nemusí nič do-kazovať, stačí, ak sa nejaký ma-teriál označí za extrémistický.

Na ministerstve spravodli-vosti sa pripravuje aj osobitný znalecký odbor na oblasť ex-trémizmu. Rozumiem tomu, že orgány činné v trestnom konaní majú často problémy s identifi káciou najrôznejšej fašistickej symboliky a preto potrebujú znaleckú pomoc. Som ale zvedavý na okruh tých znalcov: dúfam, že to budú ľudia, ktorí dokážu pri používaní pojmu extrémiz-mus poznať mieru a že nepôj-de o protiruských propagan-distov tretieho sektora.

Treba mať na pamäti, že obava zo zneužitia v politic-kom boji patrí medzi tradičné výhrady pri boji proti extré-mizmu. Ten, kto aktuálne drží politickú moc, spoluurčuje, čo je extrémizmus a môže podľa toho perzekvovať nepohodlné politické názory. Vzhľadom na nárast subjektivizmu znal-cov pri hodnotení, nebude zrejme problém nájsť „znal-ca“, ktorý povie to, čo si vlád-na moc práve zaželá.

Na základe vágnych kritérií, aké sa objavujú v ofi ciálnych dokumentoch, možno z extré-mizmu pomerne jednoducho obviniť každú parlamentnú stranu, nielen ĽS NS, ale aj Smer-SD či SaS. Dokonca aj v strane ministerky L. Žit-ňanskej sa objavujú členovia, ktorí z „hayekovsky“ liberta-riánskych pozícií odmietajú

niektoré základné ústavou ga-rantované sociálne práva.

Boj proti extrémizmu ako forma McCarthyzmu?

Podľa mnohých indícií sa zdá, že cieľom boja proti extrémizmu nie je len pre-nasledovanie fašistov, ale aj boj s názorovými skupinami, ktoré nepodporujú geopolitic-ké smerovanie Slovenska. Za veľmi nebezpečný považu-jem spôsob, akým nakladajú s pojmom „extrémizmus“ ľu-dia spojení s vládnymi or-gánmi, napr. D. Milo, do júla 2016 koordinátor na boj s ex-trémizmom na ministerstve vnútra a v súčasnosti externý poradca ministerky L. Žitňan-skej.

Ešte v roku 2015 v pozícii na ministerstve vnútra napísal spolu s J. Marušiakom a štyr-mi maďarskými autormi štú-diu s názvom „Marching to wards Eurasia: The Kremlin connections of the Slovak far-right“ (Pochodujúc smerom k Eurázii: Kremeľské konexie slovenskej krajnej pravice). Štúdia je veľmi nepresvedči-vá a keby vyšla v slovenčine, určite by bola prijatá kriticky. Je však určená západnej verej-nosti, ktorá o udalostiach na Slovensku nemá až taký pre-hľad a preto ju možno ľahšie uviesť do omylu.

Štúdiu spochybňuje už to, koho si autori pribrali ako expertov na hodnotenie kraj-nej pravice a jej vzťahu ku Kremľu. Išlo o tri osoby: B. Ja-rábik a M. Nič, aktivisti známi z organizácie tzv. farebných revolúcií a P. Morvay, novinár z Denníka N. Lenže keď si ko-ordinátor ministerstva vnútra do „odborných štúdií“ pribe-rie takýchto „expertov“, kto a ako asi hodnotí extrémizmus v štátnych inštitúciách? Pri po-dobných „expertoch“ som ob-zvlášť zvedavý na personálne obsadenie nového osobitného odboru znalcov na oblasť ex-trémizmu…

Jedným z hlavných objek-tov, kritizovaných v štúdii, bola Slovenská národná stra-na (SNS). Pred voľbami 2016 ju autori označili za „hlavný subjekt nacionalistickej kraj-nej pravice“ na Slovensku. Nie Kotlebovcov, ale SNS! V štúdii popísali SNS ako xe-nofóbnu stranu a ako šíriteľa ruského vplyvu na Slovensku. Paradoxom však je, že po tom, ako SNS podpísala silno pro-západné programové vyhláse-nie Ficovej vlády, urobili kriti-ci podivuhodný obrat.

Vidím aj ďalší vážny prob-lém: vzniká dojem, že ex-

trémizmus sa hodnotí pod-ľa súhlasu alebo nesúhlasu s geo politickým smerova-ním Slovenska. V momente, keď SNS jednoznačne pod-porí NATO, tak prestane byť v očiach „expertov“ extrémis-tickou stranou a tí zrazu môžu pracovať i pre takúto vládu…

Domnienku o snahe spá-jať extrémizmus s postojom k NATO dokladá i ďalší citát na s. 53 uvedenej štúdie, kde autori popisujú zhromaždenia za mier a proti základni NATO v Bratislave v roku 2015: „Ako znak ďalšej aktivizácie pro-ruských organizácií na Sloven-sku, široká koalícia, zložená z krajne pravicových a krajne ľavicových organizácií a indi-víduí, zorganizovala od marca 2015 sériu demonštrácií proti NATO v centre Bratislavy.“

Autori štúdie síce v ďalšom texte pripustili, že nie všetci účastníci zhromaždení boli extrémisti a že sa tam zišla rôzna skupina ľudí, ale orga-nizátorov zhromaždení na čele s J. Čarnogurským označili ako koalíciu krajnej pravice a ľavice. Označiť organizáto-rov paušálne ako extrémistov je nezmysel a ak by čosi po-dobné napísali iba médiá, bolo by to na smiech. Keď to ale napísal vtedajší koordinátor ministerstva vnútra pre extré-mizmus, tak ide o veľmi ne-bezpečné vyjadrenie.

Oprávnenosť obávz nových zákonov

Na základe viacerých dôvo-dov sa domnievam, že nové zákony proti extrémizmu ne-prinesú úspech v boji proti skutočným fašistom a naopak, môžu im dokonca pomôcť. S pojmom extrémizmus sa to-tiž na Slovensku zaobchádza veľmi neseriózne a práve táto neserióznosť poburuje mno-hých občanov.

Jedným z veľmi nešťastných javov pri kritike „extrémizmu“ na Slovensku je aj to, že tí, ktorí „extrémizmus“ kritizujú, často konajú ako „extrémisti“. Akú dôveryhodnosť pri kritike pravicového extrémizmu majú médiá a mimovládne organi-zácie, ktoré volajú po nových vojenských intervenciách, po neokolonializme v arabskom svete, schvaľujú porušovanie medzinárodného práva a vy-zývajú na nové preteky v zbro-jení? Z ich strany je kritika „pravicového extrémizmu“ vlastne len novou, trochu ob-menenou formou McCarthyz-mu. Je dôležité, aby sa takýto „McCarthyzmus“ nerozšíril aj na súdy a prokuratúru…

Branislav FÁBRY (redakčne krátené)

5 BOJOVNÍK / 20

ZO ŽIVOTA REGIÓNOV

Pohorelá organizovala jedno podujatie za druhýmAngažovanie sa našich členov v rámci osláv 72. výročia SNP sa začalo už vystúpením folklórneho súboru Kráľova hoľa s mužskou speváckou skupinou na Kališti 13. 8., ktoré malo veľký úspech.

Nasledovali obnovené oslavy na Krpáčove 20. 8. pri obnove-nom pamätníku 2. čs. paradesant-nej brigády, ďalej už šestnásta účasť našich členov na oslavách v družobnej Liptovskej Teplič-ke (v horárni pod Staníkovom sídlil štáb partizánskej brigády Jánošík pod vedením čestného občana Pohorelej Paľa Bielika), kde bola slávnostne premiestne-ná pamätná tabuľa o oslobodení

obce, doplnená o mená padlých Tepličanov.

Dňa 28. 8. sme si Výročie SNP pripomenuli u nás doma. Opäť vo výbornej atmosfére so zaujímavým kultúrnym progra-mom, tentoraz obohateným aj o prednes žiačok zo ZŠ s MŠ.

Predseda ZO SZPB Ján La-kanda v prejave poukázal na začiatok SNP v okrese Brezno, ktoré bolo v plánoch Vojenského

ústredia jedným z vrcholov stra-tegického operačného trojuhol-níka Zvolen – Banská Bystrica – Brezno. V brezňanskej kasárni bola sústredená početná delostre-lecká výzbroj, ako aj veľké záso-by rôznych potravín, ktoré mali slúžiť vojakom i partizánom.

Vrcholom bola, samozrejme, naša hojná účasť na ústredných oslavách SNP v Banskej Bystrici. Aj tie sme podporili s mužskou speváckou skupinou Kráľova hoľa i s ľudovou muzikou Jána Maka. Nesmierne si ceníme, že

tu bol vyznamenaný náš posledný žijúci partizán František Tlučák.

Tohtoročné 72. výročie SNP sme ukončili až 3. septembra

Behom vďaky k bunkru, ktorý symbolizuje prežívanie našich rodákov v horách po obsadení obce Nemcami. – JL –

So spomienkou, športovo a veselo

Malá Čierna, ako osada Lietavského hradu, sa spomína už od roku 1474, keď Matej Korvín daroval Lietavské hradné panstvo Pavlo-vi z Kaniže. Dnes si dedinka s ani nie 350 obyvateľmi, učupená medzi horami, žije svojím pokojným životom. Len každú druhú septembrovú nedeľu sa počet ľudí takmer strojnásobí.

Pohľad z Moravsko-slovenského pomedziaDňa 20. 8. 2016 sme sa za ZO SZPB Komárno a Hurbanovo zúčastnili osláv Výročia SNP na Moravsko-slovenskom pomedzí v mestečku Dubňany. Bolo to už 26. poduja-tie, my sme tam boli 14-krát. Žiaľ, kedysi sme sem chodili s veľkým autobusom, neskôr menším, a teraz už len s jedným osobným autom. Vek, choroby a úmrtia na to majú veľký vplyv.

Slová rečníkov o význame SNP neboli zbytočne dlhé, lebo všetci prítomní sme vedeli, prečo sme tam.

Podstata osláv spočívala v spo-ločnej (aj tanečnej) zábave pri dychovke, heligonkároch a ľu-dových rozprávačoch. K tomu sa pridalo pečené prasiatko, klobás-ka, pivo, víno a podobné dobroty, ktoré patria k dobrej zábave ľudí, síce dnes už z dvoch republík, ale stále naladených na jednu strunu.

Pavol TAUSK, predseda ZO SZPB Komárno

Pôtor si vyrovnal morálny dlhV Pôtri mávame v auguste Deň obce, ktorým si pripomína-me výročie jej založenia. Tohtoročné 719. výročie sa do našich dejín zapíše aj odhalením dvojstranného pamätníka obetiam svetových vojen s dvomi pamätnými doskami, ktorý vznikol vďaka majstrovskému fortieľu Jaroslava Čižmára.

Keďže na jednej z dosák sú mená obetí, Pôtorčania si takto po sto rokoch vďaka novému vedeniu obce (starosta Miroslav Činčura) vyrovnali svoj morálny dlh. Na odhalení pamätníka bol prítomný aj oblastný predseda SZPB Jozef Cerovský. Ján JANČOVIC

To rodáci z rôznych kútov vlasti prichádzajú domov na hody a športo-ví nadšenci, turisti a cyklisti na Me-moriál Luisa Grosa. Ten na počesť SNP a totálne nasadených francúz-skych občanov, ktorí v Malej Čiernej v roku 1945 našli pomoc, organizuje obec Malá Čierna v spolupráci s KTH Javorník, KST regiónu Žilina, Klu-bom priateľov Francúzka a Slovenska a Klubom vojenských výsadkárov SR oblasť Žilina.

Tohtoročný 8. ročník má už svo-ju bohatú tradíciu. Memoriál sa stal symbolom obce a prispel k jej po-pularizácii na celom Slovensku. Za-nietení organizátori – starosta obce Jaroslav Koleda, Ladislav Novák

s Klubom slovenských turistov – Javorník, Juraj Nedorost s Klubom Slovensko-francúzskeho priateľstva a František Glatter so žilinským Klu-bom vojenských výsadkárov SR organizačne zabezpečili všetko po-trebné pre veľké množstvo mladých i starších turistov, cyklistov a divá-kov. Nad všetkým bdel Vladimír Hejda so svoj tímom.

Pred štartom pri pamätnej doske Luisa Grosa sa konal pietny akt za účasti delegácie klubu Slovensko-francúzskeho priateľstva vedenej jedným zo zakladateľov memoriálu, akademickým sochárom Štefanom Pelikánom a ostatnými vyššie meno-vanými hosťami. J. DROTÁR, snímka M. Bellan

112 dní po vyhlásení SNP prišla do RimavskejSoboty slobodaRimavská Sobota (oslobodená 19. 12. 1944) patrila pred 72 rok-mi horthyovskému Maďarsku. Sa-motný admirál po nej pochodoval po Viedenskej arbitráži na bielom koni. Výsledkom jeho nadvlády bolo aj to, že 1 693 miestnych spo-luobčanov sa nevrátilo z koncen-tračných táborov, v boji za slobodu zahynulo 63 vojakov 1. čs. armády na Slovensku, 65 partizánov a 297 občanov počas prechodu frontu.

Význam SNP sme si toho roku pripomenuli pri pamätníku voja-kom Červenej armády. Žiaľ, zo ži-júcich priamych účastníkov proti-fašistického odboja zdravotný stav umožnil účasť len Júliusovi Moli-torisovi, ktorý bol počas SNP za-radený do „študentského oddielu“.

Slávnostný príhovor predniesol predseda OblV SZPB Pavol Brn-diar. Poukázal na význam odkazu SNP i na praktiky diskreditácie SZPB a protifašistického odboja vôbec. Zdôraznil, že je nanajvýš

nevyhnutné práve mládeži pripo-mínať obete fašizmu v našom re-gióne. Pripomenul tunajšie miest-ne straty, ale neopomenul ani 1 479 padlých sovietskych a 637 rumunských vojakov.

Na pietnom spomi enkovom akte sa okrem predstaviteľov SZPB zú-častnili aj primátor mesta R. Sobota Jozef Šimko, prednosta Okresné-ho úradu v R. Sobote Csaba Czízi a predsedníčka Únie žien Helena Husárová.

Jozef PUPALA

Výročie SNP na ŠarišiV Prešove sa pietny akt konal dňa 25. 8. 2016 za účasti zástupcov štátnej správy, samosprá-vy, inštitúcií a organizácií pôsobiacich v kraj-skej metropole, priamych účastníkov odboja, ich rodinných príslušníkov, členov SZPB a ši-rokej verejnosti. Vážnosť podujatia zvýraznila aj prítomnosť tajomníka veľvyslanectva RF na Slovensku Dmitrija Vaščenka.

Dôstojnosť jeho priebehu zvýraznil prelet vo-jenských vrtuľníkov z leteckého krídla a vojenské pocty zabezpečené príslušníkmi 2. mb. Oslavy po-kračovali zapálením partizánskej vatry a kultúrnym programom, ktorý zorganizovala okresná organizácia

strany SMER-SD v spolupráci s naším OblV SZPB.Dňa 26. 8. 2016 sa konal pietny akt kladenia

vencov vo Veľkom Šariši. Pri tejto príležitosti bola založená nová ZO SZPB Veľký Šariš a novým čle-nom SZPB boli odovzdané členské legitimácie. Pietny akt pokračoval položením vencov v mestách Lipany a Sabinov a vyvrcholil v obci Ľutina v okre-se Sabinov, kde starosta obce spolu s miestnou ZO SZPB zorganizovali dojímavé položenie vencov k novému Pamätníku obetiam vojny.

V miestnej časti Solivar sa pietny akt uskutočnil 3. 9. a vyvrcholenie našich osláv Výročia SNP sa ko-nalo v obci Zlatá Baňa 10. 9. 2016, ktorá bola počas SNP vypálená. Ján KRAJKOVIČ

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

72. výročie SNP v TrebišoveV Trebišove sme si 72. výročie SNP pripomenu-li pri pamätníku Červenej armády na mestskom cintoríne za zvukov slovenskej i ruskej hymny.

Po básni sa slávnostnému zhromaždeniu prihovoril oblastný predseda Milan Urban. Okrem iného spome-nul aj krutý trest, ktorý stihol obyvateľov poddargov-skej obce Stankovce za pomoc partizánom z brigády Čapajev. Fašisti obec s 269 obyvateľmi nemilosrdne vypálili, úplne zhorelo 135 domov, čiastočne 4, a 94 hospodárskych budov.

Po príhovore prednosta Okresného úradu Rastislav Petrovič udelil pamätnú plaketu pri príležitosti SNP poslancovi NR SR Róbertovi Pucimu, primátoro-

vi Trebišova Marekovi Čižmárovi, riaditeľovi OR PZ SR Radoslavovi Fedorovi, veliteľovi 21. zmie-šaného mp Róbertovi Funťalovi, predsedovi OblV SZPB Milanovi Urbanovi a ukrajinským generálom z Užhorodu M. M. Kozlovskému a I. I. Zinčukovi.

Genplk. v. v. Mikola M. Kozlovskij ocenil zase R. Petroviča, M. Čižmára, M. Urbana, oblastného tajomníka SZPB Milana Malého a členov oblastného výboru Štefana Didliča a Alexandra Bosnyaka me-dailou k 25. výročiu nezávislosti Ukrajiny.

M. Urban potom odovzdal pamätné listy všetkým uvedeným funkcionárom a spolu s nimi aj 93-ročné-mu Michalovi Hospodárovi zo ZO SZPB Trebišov 2, jedinému prítomnému zo siedmich žijúcich priamych účastníkov bojov s fašizmom v našej oblasti. – MU –

6 BOJOVNÍK / 20 7 BOJOVNÍK / 20

Máme predpoklady a pevný základ, aby sme garantovali pokrok a hodnoty života... XVI. zjazd SZPB

Strečno – symbol odporu okupantomZa zvukov smútočného chorálu ukladali účastníci regionál-nych osláv SNP vence a kytice k pamätníku Francúzskych partizánov na vrchu Zvonica pri Strečne.

Účastníkov privítal starosta Štefan Štadáni a medzi nimi hlav-ne priamych účastníkov oslobo-dzovacích bojov a pozostalých po našich hrdinoch. Ďalej privítal delegáciu NR SR, vedenú Igo-rom Chomom; veľvyslanectva Francúzskej republiky, vedenú Didierom Rogasikom; RF, vede-nú Máriou Ivčenko; ČR, vedenú Miroslavom Zozulákom; MO SR, vedenú plk. Vladimírom Še-bom; ŽSK, vedenú Branislavom Trégerom; SZPB, vedenú pred-sedom Pavlom Sečkárom a ob-lastného výboru SZPB z Martina, vedenú Radomírom Žingorom a delegáciu ČSBS zo Vestína, Mi-roslavom Mikulčákom a ďalších.

Po príhovore starostu Štadá-niho Didier Rogasik vyzdvihol účasť francúzskych bojovníkov v SNP a na frontoch 2. sveto-vej vojny. Poukázal na zložitosť súčasnej európskej spoločnosti a na nutnosť spoločného boja proti extrémizmu a intolerancii.

Predseda SZPB Pavol Sečkár zdôraznil nutnosť zachovávania odkazu SNP, ako trvalej súčas-ti novodobých dejín Slovenska, a úcty k účastníkom boja s fašiz-mom. Odsúdil extrémizmus na Slovensku a zastúpenie členov ĽS NS v NR SR.

Osobitne dojemné bolo vystú-penie Alana Bonot, vnuka fran-cúzskeho partizána René Bonot

z Lannurienovho oddielu Foch, ktorý po vyše 70 rokoch našiel miesto odpočinku svojho staré-ho otca.

Ofi ciálnu časť regionálnych osláv Výročia SNP na Zvoni-ci ukončila hymnická pieseň a vystúpenie speváckeho súboru Strečnianka. Ich pokračovaním b ol kultúrny program s ľudový-mi speváckymi súbormi v obci Strečno.

V rovnako slávnostnom duchu sa konali obecné oslavy 72. vý-ročia SNP aj v obciach Stráňavy, Teplička nad Váhom, Terchová, Budatín, Brodno, Bytčica, Vra-nie, Kunerád, Dunajove – Skač-kov, Kysucké Nové Mesto, Veľ-ké Rovné, Magále, Dlhé Pole a ďalších obciach.

Juraj DROTÁR, snímka OÚ Strečno

Strečno.

Fašistické obete v Chrastí varujúVo štvrtok 25. augusta 2016 sa v žilinskom Lesoparku Chrastie stretli účastníci a pamätníci SNP so zástupcami mestskej štát-nej správy a samosprávy, aby si spoločne s členmi SZPB uctili pamiatku zavraždených antifašistov nemeckými bezpečnost-nými silami Einsatzkomannda 13 z pohotovostného oddielu v Žiline, ktorému velil jeden z najaktívnejších fašistických vra-hov SS-Hauptsturmführer Werner Schonemann.

Príslušníci tejto jednotky majú na svedomí okrem iných hromad-ných vrážd aj smrť 32 antifašistov, zavraždených po krutom mučení na žilinskom gestape od začiatku

novembra 1944 do konca januára 1945. Po vojne boli nájdení v spo-ločnom hrobe na mieste pamätní-ka obetí fašizmu.

Obete týchto fašistických vrážd

sú mementom pred zastieraním aktivít prejavov extrémizmu v na-šej spoločnosti, pripomenul v prí-hovore predseda oblastnej organi-zácie SZPB v Žiline Juraj Drotár.

Vence a kvety k pamätníku po-ložili primátor Igor Choma, čle-novia SZPB, mestskej organizá-cie JDS, ZV SR posádky Žilina a miestni občania. Vojenské pocty vzdali vojaci žilinskej posádky.

– JD –, snímka MeÚ ŽilinaŽilina – Lesopark Chrastie.

V Utekáči je SNP aktuálne i dnes!Mám dojem, že Utekáčania, čo je „konglomerát osád“ (Salajka, Drahová, Havrilovo, Dlhá Lúka, Ďurkovňa, Bánik, Nad Rimavi-cou a Cisárovo), bojujú proti fašizmu ešte i dnes. No tentoraz proti „modernému“ ekonomickému.

V Starej Ľubovni s bohatým programomOkresné oslavy 72. výročia SNP sa v Starej Ľubovni kona-li 25. augusta 2016. Zúčastnil sa na nich tunajší prednosta OU Peter Sokol a primátor Ľuboš Tomkuhlavný. S prejavom vystúpil predseda OblV SZPB v S. Ľubovni Václav Homišan. Svoju generáciu oslovila básničkou Lýdie Hricíkovej žiačka ZŠ na Komenského ulici Erika Šútorová.

Po pietnom akte pokračoval kultúrny program v Parku se-niorov na Námestí gen. M. R. Štefánika. Vystúpili v ňom spe-vácka skupina Klubu dôchod-cov PRAMEŇ, ktorá zaspie-vala niekoľko partizánskych, vojenských a národne oriento-vaných pesničiek, jubilujúca dychová hudba Ľubovnianka a folklórny súbor Ľubovňan, ktorý je známy po celej Európe.

V rámci osláv sa na Hrade

Ľubovňa konal 26. 8. odborný seminár k 72. výročiu SNP, kto-rý moderoval priamo jeho or-ganizátor, riaditeľ Ľubovnian-skeho múzea Dalibor Mikulík. Témou boli Vybrané aspekty z dejín severného Spiša a Slo-venskej republiky v rokoch 1944–1948.

Pri tejto príležitosti sa konala spomienka na historika Micha-la Murcka, ktorému ÚR SZPB in memoriam udelila medailu

gen. Jána Nálepku-Repkina. Po seminári sa uskutočnil

pietny akt kladenia vencov pri pomníku padlých na hradnom nádvorí Hradu Stará Ľubovňa, na mieste, kde pred 72 rokmi sídlilo gestapo, ktoré mučilo a popravovalo. Vystúpili na ňom D. Mikulík a V. Homišan.

Na tohtoročných oslavách nechýbala ani ukážka vojenskej techniky, s ktorou sa predviedlo OZ Michala Strenka, konkrétne Branislav Ilkovič.

Na hladkom priebehu osláv sa podieľala aj ZO SZPB v StarejĽubovni pod vedením predsedníčky ZO SZPB Edity Oláhovej. – LH –

Zdá sa, že i ten raz bude po-razený. A to vďaka takým ľu-ďom, akým je starosta Miroslav Barutiak a predsedníčka ZO SZPB Gabriela Huszmannová Šusteková. Napriek tomu, že sú prekvapujúco mladí, sú vysoko erudovaní v dejinách obce a majú smelé plány do budúcna.

Okrem príhovoru starostu a ob-lastného predsedu SZPB v Lu-čenci Jozefa Cerovského našu pozornosť upútal pamätník, ktorý tu bol odhalený 9. mája 1947 za účasti vtedajšieho ministra hos-podárstva ČSR Bohumila Lauš-mana, predsedu Zboru poverení-kov Gustáva Husáka a riaditeľa

vtedajších sklární Zoltána Šeba.Po skončení pietneho aktu

predsedníčka ZO SZPB pozvala účastníkov na občerstvenie do kultúrneho domu, kde bola aj prezentácia novovydanej knihy miestneho historika M. Šestáka a vojenského historika Pavla Mi-čianika pod názvom „VOJNA“. Kniha je spracovaním denníka vojaka prvej svetovej vojny Sa-muela Činčuráka, pochádzajúce-ho z Ozdína. Jozef PUPALA

Oblastný výbor SZPB v Žiline spoločne s Klubom vo-jakov SR, žilinským útvarom OS SR a obecným úra-dom Jasenie už po 10. raz zorganizoval vedomostnú turisticko-poznávaciu akciu na počesť 2. čs. parade-santnej brigády v SNP s prechodom Chabenca.

Z Magurky sa 25 účastníkov vydalo pokoriť často zlovestný Chabenec. Na jeho vrchole sme si pripomenu-li nezabudnuteľný pochod smrti povstaleckých vojakov od Liptovských Solísk cez Chabenec do Horehronských dolín. Skupina asi päťdesiatich starších zase navštívila

pamätné miesta na Donovaloch a expozíciu Múzea SNP v Nemeckej, kde pri pamätníku obetí fašizmu vzdali úctu obetiam fašistických represálií.

Pietnym aktom pod Asmolovou chatou si pamiatku na povstaleckých vojakov a partizánov uctili účastníci zo Žiliny, Rajca, Čadce, Trenčína, Martina, Dolného Kubí-na, Brezna a Jasenia, ktorí si pozorne vypočuli príhovor starostky Jaroslavy Pravotiakovej a spomienky Jána Ba-koša z Jasenia a Miroslava Cibuľu z Prahy.

Juraj DROTÁR, snímka Pavol Rýpal

Nezabúdame na 2. čs. paradesantnú brigádu

Nech plamene pokoja nikdy nevyhasnú!Obyvatelia Strážskeho si aspoň symbolicky pripomenuli 72. výročie SNP spolu s priamymi protifašistickými bojovníkmi Jánom Sivčom a Jozefom Makarom, ktorí sa však na samotnom akte zo zdravotných dôvodov už nezúčastnili.

podujatia si tohto roku vymysle-li miestni organizátori. Napríklad aranžovanie kvetov a predvedenie sa krúžku Zrkadlenie s hudobno-slov-ným pásmom Nech plamene pokoja nikdy nevyhasnú! Nechýbala však ani tradičná vatra, vystúpenie spe-váckeho súboru Rozkvet a hra Ga-briela Uličného na akordeóne. – A –

Na hrdinské dni si prišli k nim za-spomínať aj členovia ČSBS z Českej Lípy a Užhorodskej mestskej orga-nizácie veteránov vojny. Predseda OblV SZPB v Michalovciach Miro-slav Prega odovzdal tunajším jubi-

lantom SZPB ďakovné listy. K prí-tomným sa počas pietneho aktu na Námestí A. Dubčeka prihovorili pri-mátor Vladimír Dunajčák a predsed-níčka ZO SZPB Anna Zabloudilová.

Vskutku netradičné sprievodné

Povstalecká tradícia sa vrátila aj do KuneráduPo dlhých rokoch konečne ožila povstalecká tradícia aj v Kune-ráde. Kunerádskou dolinou spod Kunerádskeho zámku sa pri prí-ležitostí osláv 72. výročia SNP a 50. výročia odhalenia pamät-níka SNP 1. čs. partizánskej bri-gády M. R. Štefánika opäť ozý-val detský smiech a šantenie.

Všetko to vzišlo z iniciatívy starostky obce Jany Kaveckej a občianskeho združenia AKU-RAT (Aktivity Kuneradu a Raj-ca), ktorej predsedníčkou je mladá slečna Petra Dubeňová. V Kunerádskej doline sa stretli

starí aj mladí, rodiny s deťmi, aby v prekrásnom prostredí plnom zábavy a hier oslávili tohtoročné Výročie SNP.

Po pietnom akte a slovách sta-rostky o význame a odkaze SNP a o pôsobení 1. čs. pb. M. R. Šte-fánika sa k prítomným prihovorili poslankyňa NR SR Anna Verešo-vá, predseda OblV SZPB v Žiline Juraj Drotár, syn veliteľa 1. čs. partizánskej brigády M. R. Šte-fánika Radomír Žingor a historik Dušan Halaj. Vojenské pocty za-bezpečili vojaci žilinskej posád-ky. Slávnostnú atmosféru doplni-la peknými pesničkami spevácka skupina. – JD –, snímka Pavol Rýpal

Spoločne proti extrémizmuV Rajci pri pamätníku SNP si niekoľko desiatok pamätníkov, čle-nov SZPB a mladých ľudí pripomenulo slávne obdobie svojho mes-ta v SNP ako okresného revolučného národného výboru a centra organizovania a podpory partizánskeho hnutia v Rajeckej doline.

V Hriňovej aj s ruskou delegáciouHriňovčania si 72. výročie SNP pripomenuli v prítomnosti pred-staviteľa veľvyslanectva RF Mi-chaila Mačechina.

V miestnom parku počas piet-neho aktu pri pamätníku padlých v 2. sv etovej vojne a SNP vystú-

pil aj hosť z Korytárok Roman Malatinec so svojou tradičnou fujarou. Súčasťou osláv bolo vy-stúpenie ženskej speváckej sku-piny Hriňovčianky a žiakov ZŠ v Hriňovej.

Štefan TRESŤANSKÝ

Spoločne v boji, spoločne v mieri

Pri pamätníku SNP u Tabuly nad Makovom účastníci regio-nálnych osláv 72. výročia SNP na Kysuciach aj po rokoch de-monštrovali spomienku na spoločnú túžbu Čechov a Slovákov poraziť nemecký nacizmus a fašizmus a žiť v slobodnej vlasti.

Na oslavách sa zúčastnili pria-mi účastníci, pamätníci a pozostalí odboja, delegácie veľvyslanectiev RF a ČR na Slovensku, delegácia ŽSSK, štátnej správy a samosprá-vy z miest a obcí Kysúc, delegácia OV ČSBS a ČSOL, členovia SZPB z kysuckých organizácií a občania z prihraničných miest a obcí z ČR, Horných a Dolných Kysúc.

Účastníkov osláv privítal sta-rosta Makova Martin Pavlík. Sláv-nostný príhovor predniesol vedúci delegácie SZPB, s partizánskymi a frontovými pesničkami pozdra-vila účastníkov ženská spevácka skupina Makovianka z Makova. Vojenské pocty vzdali vojaci ži-linskej posádky.

Juraj DROTÁR, snímka Iveta Chromíková

Oblastný výbor SZPB Svidník v spolupráci so ZO SZPB Giraltov-ce zorganizoval tento rok oblastné oslavy v obci Kobylnice pri pamätníku partizánskej brigády Čapajev.

Oslavy spestril kultúrny program speváckych skupín a ľudového rozprávača. Pamiatku partizánskej brigády Čapajev si uctili polože-ním kytíc a vencov delegácie veľvyslanectva RF, miest Giraltovce a Stropkov, členovia OblV SZPB Svidník a ZO SZPB z Giraltoviec, zo Stropkova a z Vyšnej Olšavy. Jozef ŽIŽÁK

Oblastné oslavy v Kobylniciach

Výročie SNP v hornoturčianskom JasenoveNaše oslavy nikdy nie sú bez spomienky na vojakov 1. čs. armády, ktorí tu padli dňa 20. 9. 1944, či na fašistami zavraždenú rodinu z Kľačna. Naši rodáci im hneď po voj-ne vybudovali dôstojný hrob, ktorý bude navždy pripomí-

nať nielen hrôzy vojny, ale aj odkaz ďalším generáciám.

Po pietnom akte, počas ktoré-ho sa k zhromaždeniu prihovo-ril starosta Ján Škorvánek, zor-ganizovali naši členovia SZTŠ súťaž v streľbe zo vzduchovky o Pohár SNP 2016, do ktorej sa zapojilo 31 účastníkov. Bohumil SLEZÁK, syn účastníka SNP Juraja Slezáka

Spomienkové stretnutie pripravil MeÚ v účinnej spolupráci so ZO SZPB v Rajci, predsedom ktorej je Jiří Novák.

So slávnostným príhovorom vystúpil prednosta MeÚ Ján Jaseno-vec, ktorý okrem priblíženia historických udalosti zdôraznil potrebu spoločného postupu všetkých antifašistických síl proti súčasným ak-tivitám extrémistických síl doma i v zahraničí.

Spomienkové stretnutie v Rajci sa skončilo kultúrnym vystúpením žiakov miestnej Ľudovej školy umenia a slávnostnou členskou schô-dzou ZO SZPB. Juraj DROTÁR, snímka Pavol Rýpal

Ďalšie príspevky, ktorých prišlo obrovské množstvo, uverejníme nabudúce.

8 BOJOVNÍK / 20

KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY

Do SNP z Pôtra a Žihľavy v roku 1944 sa aktívne a pa-sívne zapojilo niekoľko desia-tok občanov, z ktorých traja zahynuli. Po jeho potlačení, už 9. decembra 1944 vtrhla do obce skupina nemeckých že-nistov, ktorí sem ustúpili po oslobodení Balašských Ďarmôt, ktorých prenasledovalo vojsko 2. ukrajinského frontu a v jeho zostave aj divízie rumunskej ar-mády. Kým nemeckí dôstojníci ešte cez Štedrý večer oslávili

Vianoce v evanjelickom kosto-le, po Novom roku, po ťažkom boji, dunení diel a bubnovej paľbe boli 6. januára 1945 Pô-tor a Žihľava oslobodené so-vietskou a rumunskou armádou.

Tieto boje zanechali za sebou nielen veľké materiálne škody, ale aj straty na životoch oby-vateľov a samozrejme stáli aj životy, na jednej strane soviet-skych a rumunských vojakov a na druhej strane nemeckých vojakov. Z civilného obyvateľ-

stva si to v Pôtri najviac odnie-sol dom Juraja Kukučku-Syrára, po dopade granátov z nemecké-ho dela tam bolo usmrtených sedem osôb a dve boli zranené s trvalými následkami. Ďalší padli na frontoch a viacerí ne-skôr zomreli, nepriamo v dô-sledku vojnových udalostí. Pri oslobodzovaní Pôtra a Žihľavy padlo 28 rumunských a 1 ruský vojak.

Počas oslobodzovacích bo-jov v Pôtri sa stala aj takáto udalosť.

Jeden nemecký vojak, vidiac nezmyselnosť vojny, útrapy nevinných ľudí a nijakú nádej na víťazstvo svojej armády,

odsekol si dlaň, aby nemusel bojovať. Aký bol výsledok? Na rozkaz veliteľa ho spolubojov-níci museli zastreliť a pochovať na takom mieste, aby sa o ňom nevedelo. Hrob však občania objavili a ako symbol nezmy-selnosti vojny im ho, kým ho pred pár rokmi neexhumovali a neodviezli, pripomínal hrôzy vojny.

Iný príklad. Počas tuhých bojov ležali štyria mŕtvi rumun-skí vojaci pri kostole tri týždne nepochovaní. Farár Ondrej Žilák zapísal, že až 11. februá-ra pre pretrvávajúce boje ich mohli so súhlasom veliteľa po-chovať.

Vystrojili sme im dôstojnú pohrebnú počestnosť a pocho-vali všetkých do spoločného hrobu. Aj cez desaťročia mno-hým nám ostali v pamäti.

V Pôtri boli počas týchto oslo-bodzovacích bojov v rumunskej armáde aj Slováci z Nadlaku. Medzi nimi boli napríklad (?) Kresan a (?) Belukáč, ten svoj príchod do Pôtra opísal svojmu zaťovi, spisovateľovi Pavlovi Bujtárovi, ktorý potom celý pô-torský vojnový príbeh uverejnil v knihe príbehov s názvom Bie-ly šál. Je symbolické, že Nadla-čanov a Bihorčanov máme teraz v Pôtri ako trvalých obyvateľov.

Ján JANČOVIC

Príbeh PôtraTohtoročné oslavy SNP boli príležitosťou pripomenúť si ako prebiehal oslobodzovací zápas, a aké civilné a vo-jenské obete priniesol.

Pred 40 rokmi zomrel maliar, grafik, publicista, účastník Povstania, Štefan Bednár

Bohém našiel vlasťOpäť sa musím vrátiť do mojich študentských čias; na bra-tislavské ulice, ale aj do Tulipána, Krymu (bývalá kaviareň Bláha), či do Veľkých Františkánov... Tam i inde som stretá-val svojráznu útlu postavu so zvedavými očami pod silnými okuliarmi, s ošúchanou aktovkou a netypickým humorom... Vždy v spoločnosti, ktorú držal pokope svojím rozpráva-ním, pri poháriku dobrého vína. Áno, bol to Štefan Bed-nár, ktorého som dovtedy poznal ako karikaturistu. Neskôr som sa zoznámil s jeho synom Vladom, spisovateľom, ktorý otca prežil iba o osem rokov...Z Prahy do Paríža

V Myjave, v rodine obuvní-ka a maloroľníka sa 15. mája 1909 – narodil syn Štefan. Už počas štúdia na Štátnej umelec-kopriemyselnej škole v Prahe, ako 16-ročný, kreslil satirické kresby pre české ľavičiarske a pokrokové denníky, týžden-níky a revue – Trn, Tvorba, Lidové noviny, Šlehy, Rudé právo, Právo lidu a iné. Ako sám vo svojich spomienkach priznal:

– ...boli to veci nerovnakej úrovne a náročnosti. V mno-hých je veľa začiatočníckej nešikovnosti a dakedy slabo-duchosti... Kým som sa odvá-žil hľadať vlastný výraz, vy-pomáhal som si výpožičkami tvárnych prvkov brunnerových a groszových... Rástlo vo mne úsilie utvoriť si vlastný sveto-názor pri tvorbe satirických kresieb. Predmetom mojich karikatúr neboli už len kra-mářovsko-stříbrnácko-gajdov-ské fi gúry. Vedel som si už vziať nejeden podnet z nemilosrdnej mašinérie kapitalistickej ra cio -nalizácie a z triedneho boja... (1984).

Pražskú školu ukončil v roku 1927 a neskôr, v roku 1934, odchádza Štefan Bednár do Paríža, aby sa zdokonalil vo svojom umení. Kreslil tam pre noviny „Le Rire“, „Lʼassiette au Beurre“ a debutoval i ako maliar na Salone des Tuilleries 1935. Na jeseň v roku 1936 sa vrátil do Prahy, odkiaľ ušiel pred Nemcami v roku 1939 a usadil sa v Bratislave.

V ilegalitePod pseudonymom Šimon

začal spolupracovať s ilegál-nou komunistickou stranou. Bol spojkou s miestnymi odbojovými organizáciami. Okrem iného sa podieľal na tvorbe falošných dokladov pre ľudí žijúcich v ilegalite. Počas SNP bol redaktorom týždenní-ka pre politiku Nové slovo v B. Bystrici, výtvarníkom povsta-leckej tlače a organizátorom kultúry.

V B. Bystrici vytvoril množ-stvo politických karikatúr, pla-gátov, letákov, niekoľko linory-tov. Svoje pôsobenie v rušných povstaleckých rokoch popísal v diele „Dvojník Šimon ide do povstania“ (1964) a svoju následnú ilegalitu, väznenie a pobyt v nacistickom kon-centračnom tábore v biografi i „Ďaleko sú fronty, ďaleko je máj“ (1965). Je i autorom cyklu obrazov s povstaleckými a vojnovými námetmi. O svo-jom stretnutí s povstalcami na východnom Slovensku napísal dvojzväzkovú knihu „Bohém hľadá vlasť“, ktorá vyšla po-smrtne v roku 1984. Ešte pred-tým, v roku 1967, vydal me-moáre „Bohémske časy“.

SNP bolo aj vecou umeniaSpontánny záujem výtvarní-

kov zobrazovať Povstanie ne-bol spôsobený iba politickým a patriotickým zaujatím, svoju úlohu tu zohrala aj istá „hero-ická“ a „estetická“ príťažlivosť témy – obraz slovenských hôr spolu s obrazom romantických

hrdinov v dlhých plášťoch s ka pucňami pôsobil aj na do-kumentárnych fotogra fi ách ako hotová monumentálna kompo-zícia.

Motivujúcim bol určite aj osobný aspekt, veď mnohí z výtvarníkov boli v Povstaní aktívne zapojení, mnohí v ňom stratili svojich blízkych (Ladi-slav Guderna a Fraňo Štefun-ko stratili tu bratov), niektorí z umelcov zahynuli (Ľudovít Varga, Janko Novák, Arnold Weisz-Kubínčan), kým iní boli v koncentračných táboroch (Štefan Bednár a Jozef Fedora).

Vzhľadom na početnosť vý-tvarnej obce nebolo percento účastníkov Povstania a obetí vojny zanedbateľné. Práve Šte-fan Bednár po skončení vojny uvádzal, že sa doň zapojila až tretina výtvarníkov (32 malia-rov, sochárov a grafi kov).

Pokroková satiraNa platforme výtvarnej tvor-

by sa počas SNP rodí aj poli-tická karikatúra novej ideovej orientácie, ktorá je prológom k renesancii tejto tvorby po oslobodení. Podrobne o tejto etape vo vývine politickej kari-katúry na Slovensku v rokoch 1861 až 1985 píše vo svojej publikácii „Bič smiechu“ (Tatran, 1988), výtvarný teore-tik Andrej Švec.

Jeden z hlavných aktérov tohto nového pohybu v sloven-skej výtvarnej satire, Štefan Bednár, o tomto období pove-dal :

– ...Umelec povolaním sa často stáva profesionálnym re-volucionárom. Tak tomu bolo aj v nezabudnuteľných dňoch a nociach septembra a októbra 1944 v Banskej Bystrici. Prá-ca politicko-organizátorská si vynucovala prednosť pred tvorbou umeleckou, ale aj vý-tvarne-agitačnou. Ale z toho mála, čo výtvarníci v odbo-

re agitačnej tvorby v Banskej Bystrici vytvorili, zachovalo sa iba torzo.

Z tohto torza sa zachova-li, napríklad, dve Bednárove grafi ky, karikatúra „Vinníci“ (1944) a alegoricko-symbolic-ký linoleoryt „Banská Bystri-ca 1944“ (1944), vytvorené pre povstalecké Nové slovo. Na tieto diela sa vzťahuje pojmo-vé rozlíšenie výtvarnej tvorby, zameranej na sociálno-politic-kú skutočnosť, politickú kari-katúru a politickú kresbu.

Bednárove ďalšie aktivityPo páde B. Bystrice odišiel

Štefan Bednár s partizánskym oddielom martinskej národnej stráže do hôr, odkiaľ začiat-kom decembra 1944 mienil

prejsť na západné Slovensko. Zradili ho a fašisti ho chytili v Turčianskom Svätom Marti-ne. Väznený bol v Ružomber-ku, Bratislave, v Kounicových internátoch v Brne a napokon v koncentračnom tábore v Mi-rošove pri Plzni, kde sa dočkal oslobodenia.

Po návrate do Bratislavy pra-coval ako maliar, grafi k (okrem iného navrhoval i bankovky a obálky na knihy), dekora-tér a publicista. Ako novinár viedol v roku 1945 obnovené Nové slovo, neskoršie kultúr-nu rubriku v Pravde, funkcio-nárčil vo výtvarníckych orga-nizáciách, bol šéfredaktorom satirického týždenníka Roháč a podobne.

Pavol M. KUBIŠ

Štefan Bednár, autoportrét.

9 BOJOVNÍK / 20

HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA Viete, že...?...nacisti ako prví objavili spojitosť medzi cigaretami a rakovinou pľúc?

Kto by už len nepoznal známu vetu: fajčenie škodí zdraviu. Ako prvý ju vyslovil nemecký patológ Eber-hard Schairer v roku 1943. Nacistické Nemecko dokon-ca zriadilo Inštitút pre výskum tabaku a môžeme im byť vďační za detailný výskum tejto látky.

Vtedajší lekári ako vôbec prví objavili v cigaretách karcinogénne látky, ktoré neblaho vplývajú na organiz-mus. Po vojne bolo všetko nemecké veľmi striktne od-mietané a tak sa na tento výskum zabudlo. Nič to nemení na skutočnosti, že nacistické Nemecko tlačilo na to, aby ľudia žili veľmi zdravo. Masívna kampaň proti alkoholu a cigaretám sa v praxi pretavila do zákazu fajčenia na verejných priestranstvách a v práci.

...bitka pri Jutsku je bitkou pri Skagerraku?

Centrálne mocnosti a spojenci spolu nielen bojovali, ale aj bitky si pomenúvali každý inak. Tak napríklad, v Nemecku sa bitka pri Jutsku nazýva bitkou pri Ska-gerraku preto, lebo sa odohrávala v tamojších úžinách.

Súboj na mori sa odohrával v období od 31. mája až do 1. júna 1916 medzi britskou a nemeckou námornou fl o-tilou. Briti prišli o štrnásť lodí a 6 094 životov a Nemci zasa o jedenásť lodí a 2 551 mužov.

...pred 75 rokmi prvýkrát použili Cyklón B?

Pôvodne to mal byť insekticíd, teda látka na hubenie hmyzu. Lenže ukázalo sa, že smrtiaca látka má oveľa širšie využitie. Cyklón B, granulovaná zmes nasýtená kyanovodíkom od koncernu IG Farben, sa počas druhej svetovej vojny používala na vyvražďovanie ľudí v kon-centračných táboroch.

Prvý pokus realizovali 3. septembra 1941 v Aus-chwitzi na 600 sovietskych vojakoch a 300 poľských väzňoch. Drobné modré guľôčky nasypali do utesnenej pivnice, látka sa dostala do pľúc a ochromila centrum dýchania. Obete zahynuli za približne 15 minút.

Nacisti však látku chceli najprv použiť na rozšírený týfus a všadeprítomné vši. Približne mesiac po prvom pokuse sa v Auschwitzi začala výstavba časti koncen-tračného tábora Auschwitz-Birkenau. Práve tam boli vy-budované štyri plynové komory, maskované ako sprchy. Na začiatku roka 1942 následne vybudovali plynové ko-mory aj Belzecu, Treblinke a Majdaneku.

...jeden získaný centimeter vo vojne môže predstavovať jeden ľudský život?

Tento desivý prepočet sa viaže k obdobiu medzi 15. jú-lom a 14. septembrom 1916, kedy v bojoch na západnom fronte zahynulo až 82 000 spojeneckých vojakov, pričom spojencom sa týmto krvavým masakrom podarilo vybo-jovať len 914 metrov územia. Ak by ste si tento údaj hodili do kalkulačky, tak zistíte, že získaný centimeter na bojisku predstavuje jeden ľudský život.

...bitky na rieke Soča znamenali pád Talianska?

Od 23. júna 1915 až po najbolestivejší 12. september 1917 sa Taliani pozerali na vlastnú likvidáciu. V jede-nástich bitkách na rieke Soča im Nemci ukrajovali z úze-mia a drvili ich jednotky. Zlomovým momentom pre ta-liansky koniec však bola Bitka pri meste Caporetto, kde zúfalí Taliani bojovali o všetko. 3. novembra 1917 sa však museli prizerať svojmu koncu.

...za najväčšie straty v prvej svetovej vojne nemôže špa-nielska chrípka, ale cestovanie?

Nuž, áno aj nie. Španielska chrípka sa pandemicky rozšírila v rokoch 1918–1920 a podľa zdravotníkov si vyžiadala od päťdesiat do sto miliónov obetí, teda viac životov, ako padlo v prvej svetovej vojne. Vírusom bolo infi kovaných až päťsto miliónov ľudí.

Lenže, ak by nezúrila vojna a vojaci by neboli utýraní, podvyživení v špine zákopov, vonkoncom by vírus toľko životov neskosil. K rýchlemu rozšíreniu navyše prispelo aj masívne presúvanie obyvateľstva a vojakov.

Zaujímavé je aj to, že chrípka dostala meno „Španiel-ská“ nie preto, odkiaľ pochádza, ale preto, kde sa objavi-li jej prvé príznaky. Nápor chrípky v skutočnosti dorazil z južnej Afriky. A. MIKUNDOVÁ

Ako Stalin urazil zástavy Wehrmachtu?Júnová Prehliadka víťazstva v Moskve 1945 bola zorganizovaná ako ultimatívna urážka Wehrmachtu. Do blata bolo hodených 200 ne-meckých bojových zástav. Autor článku Sven Felix Kellerhoff k tomu hovorí, že niektoré z nich si takéto poníženie nezaslúžili.

S porazeným nepriateľom sa dá naložiť rôzne: so cťou alebo uráž-livo. Zachovajúc dôstojnosť pora-zenému nepriateľovi, víťaz predo-všetkým rozmýšľa o povojnových časoch. Ponižujúc jeho dôstojnosť sa víťaz natoľko opíja svojou nad-vládou, že sa nezaťažuje podobnými úvahami.

24. júna 1945 sa na Červenom ná-mestí konala slávnostná Prehliadka víťazstva Červenej armády. Po tom, ako hitlerovské Nemecko rozpútalo najkrutejšiu vojnu proti Sovietske-mu zväzu, v ktorej zahynulo vyše 25 miliónov vojakov a obyčajných civilistov (nemecký autor to o 2 mi-lióny znížil – pozn. red. Bojovník), miesto na veľkodušnosť nezostalo. Ešte v júli 1944 Josif Vissarionovič Stalin, porušujúc vojenské zákony, prinútil 55 000 nemeckých zajatcov spáchať „triumfálny pochod“ ulicami Moskvy (po porážke Nemcov v ope-rácii Bagration a totálnom zničení skupiny armád Stred – pozn. red. Bo-jovník). Po takmer roku maršal Geor-gij Žukov sediac na bielom koňovi a hneď za ním na vraníkovi cválajú-ci Konstantin Rokossovskij otvárali prehliadku na Červenom námestí.

Potom okolo 10 tisíc vojakov so-vietskych vojsk prepochodovalo námestím; na toto divadlo, ktoré tr-valo asi pol hodiny sa Stalin pozeral z Čestnej tribúny Mauzólea Lenina. Všetko to kulminovalo rituálnou uráž-kou Wehr machtu, počas ktorej bolo na zem hodených okolo dvesto bojových zástav porazeného nepriateľa.

900 bojových zástav do MoskvyOdkiaľ sa vzali tieto zástavy

a čo sa s nimi stalo? Hovorí o tom Matthias Uhl z Nemeckého histo-rického inštitútu v Moskve: „Na prehliadku bolo z Berlína a Dráž-

ďan dodaných do Moskvy okolo 900 bojových zástav.“ 28. augusta 1944 vydal A. Hitler rozkaz vrátiť z frontu do Berlína zástavy všetkých vojenských útvarov. Mnohé z nich sa počas útoku i tak dostali do rúk Červenej armády.

Na symbolickú potupu boli ne-mecké štandardy vyberané podľa

farieb a vzhľadu. Matthias Uhl tvrdí, že na Červené námestie sa tak do-stalo i približne dvadsať bojových zástav z iných historických období, medzi nimi dve štandardy pruskej kavalérie z rokov 1860 a 1890 a aj zástava ľudovej domobrany z 1860-tych rokov. Mnohé štandardy, hode-né do blata, vraj nemali žiadny vzťah k Wehrmachtu a patrili rôznym jed-notkám nacistickej strany.

V omnoho neskorších hovoroch o Prehliadke víťazstva 1945 sa tvr-dilo, že zobrazenia s nacistickou symbolikou boli spálené na hranici. Ak je tento fakt naozaj skutočný, tak oných 200 bojových zástav sa do plameňa nedostalo. Navyše dnes

sú umiestnené v Centrálnom múzeu Ozbrojených síl v Moskve; niektoré boli predvedené ako exponáty výsta-vy, no väčšia časť je v depozite.

Spočiatku bolo v múzeu okolo 500 bojových zástav. V rokoch 1950–1960 bolo vyše sto z nich vrátených NDR, uviedol jeden zo zamestnancov múzea. Desiatky ďalších boli odosla-né do Bulharska a Poľska a v 1990-te roky viac ako desať bolo venovaných jednému americkému múzeu.

Prehliadka víťazstva 1945 bola na-

krúcaná kameramanmi a nasnímaná fotografmi hlavne v čierno-bielom prevedení. Lenže originálne snímky, vrátane snímok známeho vojnového fotografa Jevgenija Chaldeja, neboli Stalinom, možno kvôli silnému leja-ku, schválené.

Z tohto dôvodu sa Prehliadka opa-kovala špeciálne pre fotografov a ka-meramanov. Tentoraz to už bolo na farebný fi lm. „Scénu so zástavami nakrútili nie na Červenom námestí,“ hovorí Uhl, „ale už v múzeu ozbro-jených síl.“ Tieto zábery sa dodnes dajú nájsť na internete a teda aj vy-tvoriť si vlastnú predstavu o zneucte-ní bojových zástav Wehrmachtu.

Bojovník podľa Die Welt, september 2016

Moskva, 9. máj 2016. Ruským veteránom pocit pýchy na svoj bohatier-sky čin nikto nezoberie.

Dňa 2. októbra 1940 H. Göring roz-viedol svoju teóriu o vzťahu k Polia-kom. Bolo to v rozhovore s M. Bor-mannom a ďalšími nacistickými pohlavármi. O úlohách „Generálne-ho gouvernementu“ hovoril takto:

„...Poliaci sú zrodení, na rozdiel od našich nemeckých robotníkov, špeciálne na ťažkú prácu... Slovanom sa nesmie zverovať nič, iba to, na čo sú predurčení prírodou... Poliaci majú mať len jedného

Hermann Göring o Slovanoch

pána a to Nemcov... Preto musia byť zničení predstavi-telia poľskej inteligencie...

Generálny gouvernement je poľskou rezerváciou, je to veľký poľský pracovný tábor. Poliaci sa nesmú nikdy pozdvihnúť na vyššiu úroveň, pretože by sa sta-li anarchistami a komunistami. Preto bude správne, ak Poliaci zostanú katolíkmi. Poľskí kňazi budú dostávať od nás stravu a za to povedú svoje ovečky po ceste, ktorá je pre nás žiaduca. Kňazov budeme platiť a za to budú hlásať čo budeme chcieť... Úloha kňaza spočíva v tom, aby udržiaval Poliakov v pokoji, nevedomosti a tuposti. To je úplne v našom záujme.

Keby však Poliaci dosiahli vyšší stupeň vývoja, pre-stali by byť pracovnými silami, ako potrebujeme...“ – r –

Aký je vzťah Rusov k paktu Molotov-Ribbentrop?V. Putin už vo februári 2014 estónskej novinárke „prezradil“ (ak by bola vzdelaná a nielen školená, tak by to vedela), že v roku 1989 poslanci ZSSR prijali uznesenie, v ktorom je „čierne na bielom napísané, že zjazd poslancov odsudzuje pakt Molotov-Ribbentrop a považuje ho za práv-ne neudržateľný“. Pakt vraj „nevyjadroval názor sovietskeho ľudu a bol osobnou záležitosťou Stalina a Hitlera“, dodal V. Putin.

„Čo sa dá na túto otázku odpove-dať presnejšie a jasnejšie? Alebo by ste si želali, aby sme to vyhlasovali

každý rok?... Pre nás je táto otázka s konečnou platnosťou uzavretá,“ uzavrel V. V. Putin.

Vieme teda, aký je vzťah Ruska ku svojej diskutabilnejšej časti dejín. Stále však nevieme, aký je vzťah Nemecka, Talianska, V. Bri-tánie, Francúzska, Poľska a Maďar-ska k Mníchovskému diktátu.

Dokedy budú potomkovia týchto zločincov strkať hlavu do piesku?

Vladimír MIKUNDA

10 BOJOVNÍK / 20

Banská Bystrica – Tr. SNP so 74-ročným Petrom Spod-niakom. Dunajská Streda s 87-roč-nou Zuzanou Ďurišovou. Gemerská Poloma s 86-ročným Štefanom Gubekom a 65-ročným Dušanom Červe-nákom. Hrnčiarske Zalužany s 89-ročnou Máriou Markotáno-vou.

Piešťany s 91-ročnou Ly-giou Púčekovou. Snina s Annou Copikovou. Svidník s 87-ročným Já-nom Kundrátom. Trenčianske Teplice so 74-ročnou Mgr. Emíliou Hu-línovou. Trebišov 3 s 95-ročnou Al-bínou Jedinákovou.

Česť ich nehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú• Bratislava 3: Jozefa Železníko-vá 85 rokov.• Bratislava 7: Božena Lukáčová 95 a Pavel Ondrejkovič 70 rokov.• Bratislava 9: Eleonóra Kolláro-vá 86 rokov.• Bratislava 12: Eva Karvašová 84 rokov.• Bratislava 16: Štefánia Valúš-ková 89 rokov.• Bratislava 18: Milan Stehlík 83 rokov.• Bratislava 19: Ján Paľovský 97 rokov.• Bratislava 24: Marta Lešková 94, Ružena Drobná a Ing. Július Pavlis 90 rokov.• Belá – Dulice: Viera Blisková 65 rokov.• Badín: Jozef Sloboda 84 a Mar-ta Grešková 70 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: Mikuláš Čupka 82 a Eva Morav-číková 40 rokov.• Banská Bystrica – ZO gen. I. Gibalu – Fončorda: Zita Janot-ková 87 a Katarína Malinovská 65 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP: Ján Kriško 90, Barbara Maková 85,

Anna Krnáčová 83 a Juraj Chudý 82 rokov.• Banská Bystrica – ZO J. Rýsa – Tr. SNP: Michal Verkin 35 ro-kov. • Brezno 1: Mária Kocúrová 88 rokov.• Bošáca: Ján Ertl 94 rokov.• Dolné Vestenice: Katarína Va-lenteje 89 rokov.• Dunajská Streda: Ján Svet-lovský 91, Margita Firbasová 75 a Jana Staneková 60 rokov.• Dargov: Michal Bajus 84 a Du-šan Koško 60 rokov.• Gemerská Poloma: Štefan Šmelko 89, Emília Sústriková 70 a Ján Antal 65 rokov.• Giraltovce: Anna Bartošová 86 rokov.• Hrachovo: Terézia Makušová 65 rokov.• Hniezdne: Regina Zbušková 84 rokov.• Jasenie: Jaroslav Paučo 45 ro-kov.• Kremnica: Elza Červeňová 94 rokov.• Liptovská Teplička: Štefan Sakmáry 95 rokov.

• Lučenec 1: Antónia Fűlőpová 80 a Ondrej Juhaniek 55 rokov.• Ľubietová: Marta Potančoková 75 rokov.• Myjava: Zdenka Šimková 75 rokov.• Makovce: Štefan Čepa 70 ro-kov.• Michaľany: Helena Hutková 91 a Aurélia Malá 86 rokov.• Nižný Žipov: Ľubomír Kostov-čík 55 rokov.• Novosad: Mária Sotáková 85, Mária Litváková 80 a Pavol Uhrin 70 rokov. • Nová Lesná: Mária Šifrová 70 rokov.• Prašník: Emília Boorová 84 ro-kov• Piešťany: Ernest Bagi 96, Voj-tech Javorka 94, Emil Sedlák 93, Helena Števicová 92, Viera Bed-rnová a Štefánia Klimčíková 91, Anna Malíková 90, Kornel Kubá-ni 89, Jozefína Chebeňová 88, He-lena Selešová 85, Mária Hložko-vá 81, Monika Lietavová a Pavol Hložka 80 rokov.

• Pezinok: Ružena Tahotná 65 ro-k ov.• Pohorelá: Erika Matulová 50 rokov.• Revúca – ZO gen. Viesta: Má-ria Šagátová 97, Elena Šimono-vá 84, Július Uhrín 80 a Ing. Ján Medveď 65 rokov.• Rimavská Sobota 1: Aurélia Te-reková 84 a Ing. Vladimír Tomčo 60 rokov.• Rimavská Sobota 2: Anna An-drášiková 96 rokov.• Sliač: Zlatica Rybová 98 rokov.• Senica: Anton Holič 81 rokov.• Svidník: Michal Artim 80 a Jo-zef Žižák 35 rokov.• Stropkov: Ján Komišák 90 ro-kov.• Sečovce 1: Ján Ostapčuk 90 a Štefánia Bačová 86 rokov.• Sečovce 2: Michal Gašpár 91, Júlia Čanigová 87 a Viktória Hla-váčová 70 rokov.• Trebišov 1: Alexander Bosnyak 80 a Anna Jašová 55 rokov.• Trebišov 2: Barbora Horňáková 85 rokov.

• Topoľčany 1: Jozef Hippík 75 rokov.• Trenčín 1: Jozefa Mikušáťová 70 rokov.• Trnava 1: Alžbeta Lančaričová 95, Emília Heribanová a Jozefína Turčanová 88, Ing. Ondrej Juriga 85, Mgr. Zdenka Mešťánková 81 a Zlatica Milošovičová 75 rokov.• Utekáč: Milan Jančo 65 rokov.• Valaská: Zlatica Dianišková 92 rokov.• Vráble: Imrich Matis 70 rokov.• Veľaty: Mária Kochanová a He-lena Sabová 89, Mária Kazienko-vá 88, Mária Dóciová 87 a prof. Mikuláš Levkut, CSc. 65 rokov.• Veľké Kapušany: Alžbeta Hr-keľová 83 rokov.• Zemplínske Hradište: Ing. Mi-lan Malý 60 rokov.• Zemplínska Teplica: Pavol Molnár 60 rokov.• OblV Žilina: Ladislav Hanzel 97 rokov.• Žiar n/Hronom: Mária Or-sághová 86 rokov.Jubilantom srdečne blahoželáme.

Dňa 29. augusta 2016 sme sa navždy rozlúčili s dlhoročným členom a funkcionárom našej ZO SZPB Štefanom Gubekom, ktorý nás opustil vo veku 86 rokov.

Jeho život bol veľmi pestrý, bohatý na činy, city a hlboké myš-lienky, ktoré z neho robili dobrého človeka. Vo svojom produktív-nom veku aktívne pracoval nielen v našej základnej organizácii ako tajomník, ale bol nápomocný aj iným spoločenským organizáciám v obci, v Gemerskej Polome (MO MS, Hasičský zbor).

Š. Gubek bol spoločenský a obľúbený človek. Spolupracoval aj po odchode do dôchodku. Avšak jeho zdravotný stav s pribúdajúcimi rokmi sa zhoršoval. Opustil nás po ťažkej a dlhodobej chorobe.

Odpočívaj v pokoji pán Gubek! S úctou a večnou pamiatkou na teba nezabudne výbor ZO SZPB

v Gemerskej Polome. Ján CIRBUS, taj. ZO SZPB Gemerská Poloma

Bol to vzácny človek

Dňa 19. júla nás náhle opustila členka výboru ZO SZPB v Poltári Ing. Darina Hroncová. Narodila sa 22. 6. 1945 v meste Poltár, časť Slaná Lehota 4.

Bola dlhoročnou aktívnou členkou ZO SZPB v Poltári a v našom výbore zapiso-vateľkou.

Za statočnú a dlhoročnú prácu jej udelil predseda SZPB Pamätný list k 72. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny, ktorý si vš ak

pre náhlu smrť už nestihla v dohodnutom termíne prevziať.Česť jej nehynúcej pamiatke! Výbor ZO SZPB

Spomienka na vzácneho človeka

Rodák zo Svätého Kríža nad Hronom, dnešný Žiar nad Hro-nom, celý život žil v tomto meste, kde si s rodinou postavil rodinný domček. Spolu s man-želkou vychovali tri deti.

Po vypuknutí SNP sa ako čerstvo vyštudovaný maturant zapojil do obranných bojov pri Svätom Kríži nad Hronom. Jeho vedomosti z oblasti topografi e boli využívané povstaleckými veliteľmi pri plánovaní a ria-dení obrany zákopových prác. Dôležitú pomoc poskytoval aj iným ilegálnym pracovníkom, po ktorých pátrala tajná polícia slovenského štátu, kde ako prak-tikant na notárskom úrade pomá-hal vydávať potrebné doklady na legalizáciu pobytu.

Po vojne sa plne zapojil do bu-

dovania zničeného mesta, neskôr do budovania nového závodu hli-nikáreň ZSNP. Postupne sa v zá-vode vypracoval až na vedúceho útvaru obrany.

Mnoho rokov vykonával funk-ciu poslanca mestského národné-ho výboru. Jeho srdcovou záleži-tosťou bol šport, hlavne futbal.

Po založení SZPB v meste sa stal jeho členom, viac rokov po sebe vykonával funkciu predsedu ZO SZPB. Bol tiež členom vede-nia okresnej a neskoršie oblastnej organizácie. Bol nositeľom osved-čenia odbojového pracovníka.

Jozef Lupták za svoj život ob-držal veľa, tak civilných, ako aj zväzových vyznamenaní. Obdr-žal vyznamenanie Za vynikajúcu prácu, medailu Za službu vlasti, všetky tri stupne medaily M. R.

Štefánika a medailu Za vernosť. Odišiel aktívny a rozváž-

ny priateľ a človek. ZO SZPB v Žiari nad Hronom ďakuje za prácu, ktorú vykonal v prospech organizácie a spoločnosti. Joze-fovi Luptákovi vzdávame veľkú poctu a s hlbokým zármutkom sa skláňame nad jeho spomienkou. Človek je smrteľný, práca je

živá. Česť jeho pamiatke. Za ZO SZPB v Žiari nad Hronom JAROSLAV BULKO

V piatok 9. septembra 2016 sme sa rozlúčili s našim dlhoroč-ným a aktívnym členom ZO SZPB v Žiari nad Hronom Joze-fom Luptákom, ktorý nás opustil vo veku 92 rokov.

Rozlúčili sme sa s pani Miladou Kavickou

Dňa 17. 8. 2016 dotĺklo šľa-chetné srdce jednej z naj-aktívnejších členov ZO SZPB Myjava, našej čestnej pred-sedníčke Milade Kavickej.

Narodila sa 5. 10. 1927 na Dob-rej Vode neďaleko Trnavy. Po-chádzala z robotnícko-roľníckej rodiny. Po dovŕšení dospelosti pracovala ako robotníčka v bývalej Slovenskej armatúrke Myjava, kde sa aj zoznámila so svojim manže-lom Martinom Kavickým.

Po vypuknutí SNP Martin odišiel do hôr. Pretože sa dobre poznal s Mi-lošom Uhrom, bo l spoluzakladujú-cim členom partizánskej skupiny, ktorej po smrti Miloša Uhra aj velil. Pani Kavická v tej dobe od 28. 8. 1944 až do oslobodenia Myjavského regiónu pracovala ako pomocníčka partizánov v partizánskej skupine Miloša Uhra. Pre partizánov zaisťo-vala informácie a rôzny materiál, ako

lieky, obväzy, potraviny, šatstvo. Viac rokov bola aktívnou člen-

kov výboru ZO SZPB a spolu s manželom Martinom Kavickým sa starala a zabezpečovala obnove-nie partizánskych bunkrov na Šla-horovej v katastri obce Stará My-java. Bola držiteľkou osvedčenia podľa zákona 255/46 a rôznych vy-znamenaní a pamätných medailí.

Jej náhla a nečakaná smrť nás veľmi zarmútila. Odišiel mimo-riadne aktívny človek, ktorý si vždy našiel čas pomáhať, poradiť, pomôcť tam, kde bolo treba. Bude celej organizácii ZO SZPB veľmi chýbať. Vzdávame jej veľkú úctu.Česť jej pamiatke, česť jej

plodnému životu. ZO SZPB Myjava

11 BOJOVNÍK / 20

Vandalský čin v Košiciach

Koncom augusta t. r. v Košiciach na Námes-tí osloboditeľov došlo k vandalskému činu na pamätníku Sovietskej armády. Z pamätných stĺpov a symbolických náhrobných kameňov padlých sovietskych vojakov neznámi vandali strhli hviezdy a symbol práce kosák a kladivo.

Veľvyslanectvo RF v SR kategoricky odsudzuje podobné činy, požaduje ich vyšetrenie a potrestanie vinníkov. S týmto cieľom bola odoslaná ofi ciálna

nóta na Ministerstvo zahraničných vecí a európ-skych záležitostí SR.

Slovenská vláda v odpovedi vyjadrila hlboké po-ľutovanie nad týmto činom a prisľúbila voči vinní-kom prísne zakročiť. Aj košický magistrát vyjadril vážne znepokojenie nad týmto činom a oznámil, že odstráni škodu, spôsobenú poškodením pamätníka a prijme príslušné opatrenia, aby k ničomu podobné-mu v budúcnosti nedochádzalo. Veľvyslanectvo RF v SR

V dňoch 14.–15. septembra 2016 sa v Kyjove konalo pra-covné stretnutie Výkonného výboru ÚV ČSBS a Predsed-níctva Ústrednej rady SZPB, ktoré sa zaoberalo ďalším vývojom spolupráce ČSBS a SZPB, ktoré si pripomínajú 70. výročie Svazu národní revoluce (zakladateľa ČSBS) a 1. zjazdu slovenských partizánov, ktorý položil základ na vznik SZPB.

Účastníci stretnutia si pripomenuli, že historicky vychá-dzajú zo základov, ktoré boli dané spoločným bojom Čechov a Slovákov proti nacizmu a fašizmu, ktorý v rámci 2. sveto-vej vojny vyvrcholil na Slovensku Slovenským národným povstaním v roku 1944 a v Čechách a na Morave v roku 1945 Májovým povstaním českého ľudu.

So znepokojením pozorujeme postupný nástup neofašis-tických prejavov v oboch svojich štátoch a ich zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky. Nepochybne sa dajú podobné tendencie časom očakávať aj v Českej republike, realizujúce sa v tzv. „sudetonemeckých“ krajanských zdru-ženiach (ako napr. v Sudetonemeckom krajanskom združení v Čechách, na Morave a v Sliezsku), ktorých predchodcovia sa v predvojnových a vojnových rokoch podieľali na roz-bití Československa. S týmito tendenciami sa nie je možné zmieriť a preto je nutné zintenzívniť osvetovú prácu nielen smerom ku svojej členskej základni, ale aj k širokej verejnos-ti, k politikom a predovšetkým ku mladej generácii, školám všetkých druhov a stupňov. Generácie po nás musia vedieť, čo to bol nacizmus a fašizmus a kam v spoločnosti smeruje!

Vyzývame orgány štátnej správy a samosprávy, ktoré majú priamy vplyv na výchovu a vzdelávanie mladej generácie, aby skvalitnili výučbu dejín a posilnili vlasteneckú výchovu proti rôznym prejavom extrémizmu, fašizmu a neonacizmu. ČSBS a SZPB verejne prezentovanými stanoviskami pro-

testujú proti zlyhávaniu štruktúr Európskej únie vo vzťahu k utečencom a podporujú stanoviská svojich ústavných a štát-nych predstaviteľov proti akýmkoľvek kvótam, ktoré by mali členským štátom EÚ v tomto smere čokoľvek diktovať. ČSBS a SZPB vítajú vznik spoločnej obrannej stratégie, spoločnú ochranu hraníc EÚ a podporujú v tomto smere stanoviská, prezentované premiérmi oboch štátov.ČSBS a SZPB navrhujú, aby v ČR bol ustanovený 29. au-

gust ako „významný deň“, ktorý bude i v českých kalendá-roch pripomínať Slovenské národné povstanie ako dôležitý medzník pre súčasnú slobodu oboch národov. Na Slovensku by obdobne mal byť znova ustanovený 28. október ako štátny sviatok – Deň vzniku Československé republiky, ktorý výraz-ne napomohol slobode a samostatnosti slovenského národa. ČSBS a SZPB sa budú usilovať o vytvorenie širokej do-

mácej antifašistickej platformy a prehlbovať spoluprácu so zahraničnými antifašistickými organizáciami i organizáciami združenými vo FIR.

V Kyjove dňa: 15. septembra 2016

Vyhlásenie za oba zväzy podpísali: Predseda ČSBS Ing. Jaroslav Vodička

a predseda SZPB Ing. Pavol Sečkár, PhD.

Vyhlásenie ČSBS a SZPBku svojim členom a občanom ČR a SR

Odbojári sa stretli v KamienkeV obci Kamienka, ležiacej asi 2 km južne od Kamenice nad Cirochou sa pri príležitosti 72. výro-čia SNP stretli odbojári z regiónov Humenné a Snina. Pripomenuli si tým záslužnú spoluprácu tunajších obyvateľov s partizánmi a ich podiel na rozvoji protifašistického odboja v regióne.

V roku 1944 tu pôsobila partizánska brigáda Kri-váň, oddiely Pugačov, Bohun, Jastrib, Veža a Bor-kaňuk. V chotári sa nachádza niekoľko hrobov pad-lých partizánov, o ktoré sa starajú miestni občania.

No a práve návšteva týchto hrobov bola cieľom stretnutia početnej skupiny odbojárov, členov hu-menskej oblastnej organizácie SZPB. Ešte predtým, ako sa vydali pešo po náučnom turistickom chodní-ku, ktorý obec vybudovala pri 68. výročí SNP, polo-žili veniec k pamätnej doske SNP na stene obecného úradu a v areáli kultúrneho domu si poprezerali pro-tilietadlový kanón.

Cieľom pochodu bol hrob padlého partizána Ihnata Bielorusa zo skupiny Jastrib, nachádzajú-ci sa v chotári časti Babej. Po ňom starosta obce a predseda OblV SZPB Benjamín Blaha ocenil kaž-doročné stretávanie sa členov humenskej oblastnej organizácie SZPB v ich obci pri príležitosti výro-čia SNP. O histórii tunajšieho partizánskeho hnutia a o konkrétnych formách pomoci partizánom poho-voril Andrej Škuba.

Stretnutie zavŕšili posedením pri vatre s chutným guľášom. Príjemnú atmosféru umocnilo vystúpenie folklórnej skupiny Kaminčanka. Gabriela ROSIČOVÁ

72. výročie SNP v obci PrašníkV povstaleckej obci Prašník, ktorej osada Pustá Ves je pria-mym svedkom historických udalostí z leta 1944, sa pod or-ganizačným zabezpečením SZPB, TSK, obce Prašník a mesta Vrbové konali oslavy 72. výročia SNP.

Po príhovore predsedu OblV SZPB v Piešťanoch Pavla Hloš-ku prítomné delegácie položili kvety a vence k pamätníku veli-teľa II. Stalinovej brigády I. D. Dibrova a poklonili sa odvahe a statočnosti bojovníkov, ktorí sa pripojili k Povstaniu z trnavské-ho kraja.

Slávnostné kladenie vencov pokračovalo pri pamätníku pad-lých partizánov na cintoríne v Pustej Vsi, kde si pamiatku

hrdinov SNP uctili aj poslanci NR SR Magdaléna Kucianová, Augustín Hambálek a trnavská krajská predsedníčka Smeru-SD Renáta Zmajkovičová.

Nezištnú solidaritu miestnych občanov k účastníkom SNP, ich obetavosť a odvahu konať v zá-ujme celku s nasadením vlast-ných životov, ocenil starosta obce Prašník Emil Škodáček.

Význam zachovávania odkazu SNP vyzdvihol v príhovore pred-

seda TSK Tibor Mikuš. V mene SZPB sa k zhromaždeniu priho-voril jeho ústredný tajomník Vi-liam Longauer.

Medzi hosťami boli vítaní predstaviteľ veľvyslanectva RF v SR, delegácia ČSBS z Břecla-vi, Spoločnosti L. Svobodu z juž-nej Moravy a aj predseda OblV SZPB z Trnavy.

Atmosféru slávnostného popo-ludnia umocnilo vystúpenie žen-ského súboru Holeška z Prašníka, folklórneho súboru Žito a Ľudo-vej hudbe Petra Obucha z Pieš-ťan. Nechýbala tu však ani dyna-mická ukážka partizánskeho boja a symbolická partizánska vatra.

Božena MOCKOVÁ, predsedníčka ZO SZPB Prašník

Správne vylúštenie tajničky z č. 18 znie: Celý život je experiment.Knihu posielame Helene Švarbalíkovej do Vranova n/Topľou.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava, alebo na e-mail: [email protected].

ZRNKÁ HUMORU

V ydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor Dr. Vladimír Mikunda, editor Dr. Vladimír Dobrovič, redaktorka Mgr. Adriana Mikundová, tel. 02/38 10 49 48 • Internet: www.szpb.sk, e-mail redakcia: [email protected], [email protected], [email protected] • Redakčná rada: predseda – Viliam Solovič, tajomník Dr. Vladimír Dobrovič, členovia – Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., RSDr. Jozef Petráš, Mgr. Ľubomír Jančo, Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc., JUDr. Jozef Pupala, PaedDr. Jozef Rodák. • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov) • Objednávky na pred-platné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky (aj do zahraničia) vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Uzbecká 4, 820 14 Bratislava 214, e-mail: [email protected] • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Grösslingova 45, 811 09 Bratislava • Grafi cká úprava: Peter Procházka – G-T-P. Ročník XL (LXI) • Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08. Titul neprešiel jazykovou korektúrou.

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

HISTORICKÝ KALENDÁR

pomôcky:

MALVA,THE, SILIT

inštitút

2. časťtajničky

avšak

51rímskymičíslicami

obliaťvriacouvodou

zabával

ušľahanápenaz bielkov

3. časťtajničky

chem. zn.holmia

páľava

náplň

zlúčeninykyselína zásad

nadhlavník

bendžo

anglickýurčitýčlen

nemávedomosť

upevnido závesu

druhpapagája

chem. zn.argónu

slez(bot.)

negrgla

vystriedal

hrada

chem. zn.irídia

srsť,po česky

zavinúť

nadšenie

temnota

karbidkremíka

veď

majetokštátu

kričí

pohneš

plácha

ako, sťaby

elipsovitáplocha

venujemsa hre

pohybliví

natiaholna nohyobuv

chem. zn.tantalu

odstráň prú-dom vody

ukazovaciezámeno

poor

opytovaciezámeno

autor výroku:

B. FRANK-LIN

podmien-kováspojka

chem. zn.kryptónu

vyzvedač

značkamegapondu

časťchrupu

1. časťtajničky pokrýval

jarnýmesiac

Na slobodu sa vyhrabali lyžicamiAj viac ako 70 rokov po vojne nás história vie prekvapiť. Tzv. biele miesta stále odkrývajú historici ako známu skladačku puzzle. Ďalší kúsok našli neďaleko litovského Vilniusu. V lesoch pri hlavnom meste narazil tím medzinárodných expertov na tunel, ktorého minulosť je smutná, krvavá, ale aj plná nádeje. Počas 2. sv. vojny tadiaľ viedla tajná úniková cesta.Masový hrob v Ponarskom lese

Ani Židia v Litve nemali od nacistov pokoj. Vojna pripravi-la o život 96 % tamojšej židov-skej populácie, ktorá pred vojnou predstavovala vyše dvesto tisíc obyvateľov. Nacisti sa nezastavili pred ničím, kosili životy ako obi-lie. Miestom masových hrobov sa stalo aj okolie hlavného mesta. Ponarský les pri železničnej sta-nici Ponary (dnes Paneriai) sa stal miestom masových hrobov. Pod zemou sú milióny kostí zavraž-dených Židov, Poliakov aj soviet-skych zajatcov. A nachádza sa tam aj „lyžicový“ tunel.

Takmer 35 metrov k slobodeKeď sa vojna chýlila ku koncu,

začali mať nacisti strach z toho, že sa svet dozvie o ich beštiálnych praktikách. Snažili sa zahladiť stopy. Do Ponarského lesa preto nahnali židovských a sovietskych väzňov, ktorých dovtedy väznili v koncentračnom tábore Stutthof na severe Poľska, neďaleko Gdaň-sku. Prinútili ich kopať masové hroby, klásť do nich mŕtvoly a páliť ich. Kopáčov a paličov mal čakať rovnaký osud po vykonaní práce a tak žili v strachu, že len čo splnia úlohu, budú aj oni zavraždení. Je-den z väzňov Isaac Dogim medzi mŕtvolami našiel členov vlastnej rodiny, vrátane milovanej manžel-ky. Zohavené telo spoznal podľa

medailónu, ktorý bol jeho darom z lásky. Venoval ho manželke po-čas svadby. Šok, strach a zúfalstvo ho prinútilo konať. Rozhodol sa zorganizovať útek. Ako však unik-

núť z miesta, ktoré strážili po zuby ozbrojení vojaci, navyše z vyhĺbe-nej jamy určenej na popravy?

Noční kopáčiTo, čo mali väzni k dispozícii

boli len lyžice na jedlo, ostatné vybavenie nacisti strážili. Väzňom pod rúškom noci trvalo 76 dní, kým sa im podarilo príborom vyhĺ-biť 30 metrov dlhý tunel na slobo-du. Aby dozorcovia na nič neprišli, tunel vydlabali v trojmetrovej hĺb-ke. Podzemná cesta viedla do lesa,

kde sa dalo poľahky skryť a neskôr utiecť. Aj tak sa na slobodu podari-lo ujsť len niekoľkým.

15. apríla 1944 bolo všetko pri-pravené. Skupina štyridsiatich väz-ňov strhla okovy a dala sa na útek. Len jedenásť z nich nakoniec pre-žilo a až do konca vojny sa ukrýva-li v Ponarskom lese.

Pátranie po tuneliKeďže jedenásť ľudí prežilo, tu-

nel nezostal zabudnutý. Archeoló-govia po ňom začali pátrať a v roku 2004 objavili jeho vchod. Miestne židovské múzeum vyzvalo tím, zložený z archeológov, historikov a geofyzikov z Izraela, Spojených štátov, Kanady a Litvy, aby tunel našli a preskúmali. Podmienkou bolo len to, aby nenarušili masové hroby v Ponarskom lese. V júli sa im s pomocou moderných prístro-jov na vyhľadávanie nálezísk ropy a drahých kovov podarilo zmapo-vať celú dĺžku 34 metrového tune-la. Svoje objavy bude prezentovať budúci rok v USA v podobe doku-mentu. A. MIKUNDOVÁ, zdroj: dailymail.co.uk

Čítaníčko

Vojak sa nesmie báť smrti– Vojak Metlička, vy neviete,

že pitie vína vo veľkom množstve zabíja?

– Vojak sa nesmie smrti báť, pán kapitán!

* * *Vojenské námorníctvo

Admirál vydal nariadenie, aby prijímali len neplavcov.

– Pán admirál, prečo máme prijímať len neplavcov?

– Preto, lebo oni budú bojovať za záchranu lode do posledného dychu.

* * *Hra na heligón

Na vojne príde veliteľ pred svojich vojakov a pýta sa ich:

– Vie tu z vás niekto hrať na heligón?

Prihlásili sa štyria. A veliteľ na to:

– Výborne, nafúkate člny.

30. september 1938 – Čs. vláda a prezident vyslovili súhlas s uzne-sením mníchovskej konferencie o odstúpení pohraničných území obývaných nemeckou menšinou Nemecku. Následne bola na roz-kaz generála L. Krejčího z pohraničia stiahnutá čs. armáda.ČSR vďaka Mníchovu stratila 38 percent územia. 30. september 1943 – 1. čs. samostatná brigáda v ZSSR začína presun na front. Má 3 517 mužov a žien, z toho 563 Čechov, 343 Slovákov, 2 210 Rusínov a Ukrajincov, 401 osôb inej národnosti. Skladala sa z dvoch peších a jedného tankového práporu, z dvoch delostreleckých oddielov, z roty protilietadlových guľometov a batérie protilietadlových kanónov, z veliteľských a zabezpečo-vacích jednotiek. 30. september 1943 – Dvetisíc slovenských vojakov prešlo na so-vietsku stranu (základ 2. čs. paradesantnej brigády).30. september 1944 – Nemeckí vojaci vypálili osadu Sklabinský Podzámok. Z obce Sklabiňa odvliekli 144 občanov, 20 z nich po-pravili a troch zabili vo väzení. 30. september 1944 – Do 29. 8. sa povstalecké vojsko nazývalo 1. československá armáda. Od 30. 9. sa začalo nazývať 1. česko-slovenská armáda na Slovensku. 1. október 1944 – Za účasti slovenských a českých, sovietskych a francúzskych partizánov sa v Detve koná jediná partizánska pre-hliadka.1. október 1944 – Jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR striedajú pri Krajnej Porúbke 241. divíziu, ktorá sa prebojovala k čs. hranici.1. október 1944 – V rozkaze Hl. veliteľa partizánskeho hnutia na Slovensku (z 1. 10.) K. Šmidkeho sa hovorí o zavedení osobných legitimácií pre partizánov, o prijímaní nových uchádzačov do od-dielov: „nariaďujem, aby velitelia oddielov prijímali len také oso-by, ktorých spôsobilosť a spoľahlivosť si dostatočne zistili a ich nevyhnutne potrebujú...“2. október 1939 – Francúzsky predseda vlády Eduard Daladier a čs. veľvyslanec Štefan Osuský podpisujú dohodu o formovaní československých vojsk vo Francúzsku. 2. október 2010 – Nemecko podľa Versaillskej mierovej zmluvy z roku 1919 zaplatilo poslednú čiastku na úrokoch súvisiacich s ob-rovskými fi nančnými reparáciami uvalenými po prvej svetovej vojne. 3. október 1944 – SNR na svojom historickom zasadnutí na návrh poslancov za KSS v B. Bystrici vyhlásila, že nová Československá republika bude ľudovodemokratickým štátom a večným spojen-com so Sovietskym zväzom.5. október 1943 – Maršal Keitel píše slovenským predstaviteľom, že nemecká strana sa nevzdá disponovania s Rýchlou divíziou a požiadavku na jej stiahnutie označil za prejav nedôvery k svoj-mu spojencovi. Zároveň však sľúbil, že ani jedna z dvoch sloven-ských divízií už nebude zasadená do frontovej línie.5. október 1944 – Generál Ingr, ako hlavný veliteľ na Slovensko oznámil: „Dekrétom prezidenta republiky zo dňa 19. septembra je zriadené veliteľstvo 1. armády a divízny generál Viest bol usta-novený za veliteľa 1. armády... Veliteľ armády... podlieha priamo a bezprostredne rozkazom hlavného veliteľa... Bude veliť všetkým poľným čs. jednotkám, organizovaným na území Slovenska a ria-diť ich operácie podľa smerníc hlavného veliteľa...“ 6. október 1944 – O 6.00 hod prekročili jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR Dukliansky priesmyk, v súčinnosti so 67. strelec-kým (I. S. Šmigo) a 31. tankovým zborom. Ako prví vstúpili na rodnú pôdu jednotky 2. práporu 1. čs. brigády 1. ČSAZ v ZSSR.6. október 1944 – V noci na 6. októbra pristálo na letisku Tri duby 162 lietadiel s čs. oddielmi. 7. október 1944 – Americká 15. letecká armáda bombardovala Nové Zámky.8.–12. október 1944 – Prebieha slávny povstalecký protiútok jed-notiek 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR v priestore Železná Breznica – Trnavá Hora. Dňa 10. októbra dobyli Jalnú a o dva dni na to Hronskú Dúbravu. 9. október 1944 – Na základe dohody z tohto dňa fi nancovala slo-venská vláda okupáciu Slovenska nacistickými jednotkami, čím hitlerovskému Nemecku umožnila pokračovať v drancovaní hos-podárskych zdrojov Slovenska, násilne využívať pracovné sily na stavbu opevnení na Slovensku a v Nemecku a evakuovať výrobné zariadenia z mnohých závodov. 12. október 2007 – Prezident V. Juščenko udelil titul Hrdina Ukraji-ny Romanovi Šuchevičov i a 20. januára 2010 Stepanovi Banderovi.Donecký „okružný“ administratívny súd uznal tieto prezidentské výnosy 2. apríla 2010 za nezákonné.