Cv. č. 7. Osevný postup

Cv. č. 7. Osevný postup

Základy poľnohospodárstva - cvičenia

Obsah: úvod

Rozdelenie honov Plodiny podľa tratí

Význam striedania plodín úloha jednotlivých plodín v osevnom postupe

produkčná fytosanitárna

pôdo-ochranná

ekostabilizačná

krajinotvorná

Zostavenie osevného sledu

princíp dvojitého striedania plodín

predplodinový efekt

Ekvivalencia zdrojov a spotrebiteľov uhlíka

Voľné striedanie plodín

Príklady osevných postupov

Úloha a postup vypracovania

Osevný postup

Striedanie plodín na určitom pozemku počas stanovenej doby na základe agrotechnických zásad

Úlohou OP: zabezpečiť maximálne a účelné využívanie pôdneho fondu

využívame druhy plodín a technológiu pestovania na zvyšovanie pôdnej úrodnosti

Plán využívania poľnohospodárskej pôdy

Plán osevu: Plánovité rozmiestnenie plodín na honoch osevného postupu v jednom roku

Sled plodín: Časovo definovaný rozpis plodín na tom istom pozemku. Rotovanie plodín

Rozdelenie honov

Celistvý hon: Tvorý ho 1 PEJ (pôdno ekologická jednotka)

Systém delených honov: Tvorený z viacerých samostatných pôdnych celkov, ktoré sú ohraničené neodstrániteľnými prekážkami (vodný tok , biokoridor). Môžu mať rôzne pôdnoklimatické vlastnosti.

Systém blokových honov: Hon s väčšou výmerou, ktorý vznikol spojením (blokáciou) menších honov

Rozdelenie honov

Jednoduchý hon: Homogénny, pestuje sa len jedna plodina

Zložený hon: Pestuje sa viac plodín z jednej pestovateľskej skupiny s podobnými nárokmi na pôdu a agrotechniku

Napr.: cukrová repa, zemiaky, kukurica

Heterogénny hon: Pestuje sa viac plodín z rôznych pestovateľských skupín, s rôznymi nárokmi na pôdu, hnojenie, agrotechniku

2– Zeleniny náročné na živiny, ale vyžadujúce dobre rozložené organické hnojivo, maštaľný hnoj alebo kompost – rajčiaky, paprika, baklažán, uhorky nakladačky, kaleráb, zeler, špenát, šalát hlávkový.

3 – Zeleniny náročné na živiny, ale vyžadujúce pôdu v starej sile – cibuľa, cesnak, cvikla, mrkva, karotka, petržlen, paštrnák

4 – Takzvané doberné zeleniny – hrášok, fazuľa, bôb, sója, cícer. Špecifickou skupinou je trváca zelenina, ako špargľa, rebarbora, topinambury či chren. Keďže na jednom záhone zostáva niekoľko rokov, vyžaduje dôkladnú prípravu pôdy s výdatnými vstupmi živín. Zvyčajne ich pestujeme na osobitnom záhone nezaradenom do systému striedania plodín.

1 – Zeleniny vyžadujúce priame hnojenie organickým hnojivom, maštaľným hnojom – kel, karfiol, kapusta, šalátové uhorky, pór, zeler, melóny, zemiaky.

Zeleninové trate (skupiny)

Hlúboviny – zaraďujeme po ďatelinovinách, strukovinách a obilninách. Nevhodnými predplodinami sú repka olejka, a ďalšie z čeľade kapustovitých. Plodiny nasledujúce po hlúbovinách sa musia viac hnojiť dusíkom a draslíkom.

Plodová zelenina – zaraďuje sa po ďatelinovinách, okopaninách, obilninách, strukovinách i po koreňovej zelenine. Rajčiaky nezaraďujeme po zemiakoch. Plodová zelenina je dobrou predplodinou pre cibuľovú a koreňovú zeleninu.

Koreňová zelenia – umiestňuje sa po hlúbovinách, plodovej zelenine a po obilninách. Nikdy sa nepestuje po sebe. Je dobrou predplodinou pre strukoviny a obilniny. Zanecháva pôdu v dobrom štrukturálnom stave.

Cibuľová zelenina - nasleduje po plodovej zelenine, hlúbovinách a okopaninách. Po nej zaraďujeme strukoviny, obilniny a ak hnojíme maštaľným hnojom aj hlúboviny alebo okopaniny. Cibuľoviny zaburiňujú pôdu a zhoršujú jej fyzikálny stav.

Struková zelenina – patrí do tretej trate, po koreňovej alebo cibuľovej zelenine, prípadne po iných poľných plodinách. Je dobrou predplodinou pre väčšinu zelenín, zlepšuje štrukturálny a zdravotný stav pôdy. Význam má aj fixácia dusíka.

Listová zelenina – sa vzhľadom na krátku vegetačnú dobu zaraďuje ako predplodina, medziplodina aj následná plodina. Môže sa pestovať po sebe a často s ňou vypĺňame časové medzery v priebehu vegetácie.

Charakteristika jednotlivých skupín zeleniny z hľadiska ich zaradenia do osevných postupov

Stručný vývoj spôsobov hospodárenia a osevných postupov na území Slovenska:

extenzívne formy nepravidelného poľnohospodárstva

• žiarové hospodárenie• trávopoľná sústava (prielohové hospodárstvo)

systémy s pravidelným obrábaním

• dvojpoľný systém• trojpoľný systém• osevné postupy

Význam striedania plodín a úloha jednotlivých plodín v osevnom postupe.

Osevné postupy sa hodnotia ako základné pestovateľské opatrenia, ktorými možno zabezpečiť trvalé zvyšovanie pôdnej úrodnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedenej determinácie hlavných úloh, resp. poslania (smerovania) projektu osevných postupov možno z pohľadu ekológa vyzdvihnúť tieto významové roviny striedania plodín:

produkčná

fytosanitárna

pôdo-ochranná

ekostabilizačná

krajinotvorná

Produkčný význam striedania plodín je daný tým, že možno využiť:

predplodinovú hodnotu, t.j. vhodným výberom predplodiny možno zvýšiť úrodu následne pestovaného druhu rastlín

výrobnosť osevného postupu, t.j. zaradením vhodných plodín na dané teritórium poľnohospodárskej sústavy zvýšiť celkovú produkciu sušiny všetkých plodín, t.j. zvýšiť bioenergetický pôdy a bioprodukčný potenciál územia

Fytosanitárny význam striedania plodín je podmienený:

rôznou intenzitou vplyvu jednotlivých plodín na rozvoj žiaducich mikroorganizmov v pôde

rôznou schopnosťou vplývať na rozvoj negatívnych fytopatofénnych mikroorganizmov v pôde

rôznym vplyvom koreňových výlučkov pestovaných rastlín na jednotlivé skupiny živočíchov v pôde

rôznou odolnosťou jednotlivých rastlín odolávať infekčnému tlaku prostredia

rôznou schopnosťou rastlín konkurovať konkurenčným sprievodným rastlinným druhom

Význam striedania plodín a úloha jednotlivých plodín v osevnom postupe

Pôdoochranný význam striedania plodín je ovplyvnený:

rôznými nárokmi jednotlivých plodín na množstvo a intenzitu zrážok;

rôznou náročnosťou plodín na agrotechnické a pestovateľské zásahy do porastov počas vegetácie

odlišnosťami v organizácii porastov, čo súvisí so schopnosťou rastlín zápajať porast a zamedziť tzv. neproduktívnemu výparu vody z pôdy (evaporácii)

rôznym protieróznym efektom jednotlivých poľnohospodárskych rastlín


Medziplodiny

• regulujú medzidruhové vzťahy

• doplnkové krmivá

• lepšie využitie vegetačného obdobia

• pútanie vzdušného dusíka (bôbovité)• prispievajú k imobilizácii živín

• znižujú výpar, vodnú a veternú eróziu

• zlepšujú štruktúru pôdy

• zvyšujú diverzitu

Rozdelenie:

Ozimné medziplodiny: slúžia na dopestovanie objemového zeleného krmiva v skorom období (máj, jún)

Výsadba: skorá jeseň

Druhy: repka ozimná, raž, peluška, vika huňatá

Nasledujú po nich teplomilné jarné plodiny: kukurica, hrach na zelené struky, pohánka, horčica, skoré zemiaky

Letné medziplodiny:

predstavujú krmovinovú rezervu a zdroj pre zelené hnojenie (neisté úrody)

Výsadba: v letnom období (júl - august), po zbere skorých predplodín ako skoré zemiaky, repka ozimná. Potrebná doba rastu je 7-14 týždňov.

Druhy: slnečnica, repica, bôb, pohánka, peluška, vika, horčica

Podsevy: tvoria s hlavnou plodinou počas väčšej časti vegetačnej doby zmes, prínosom je využitie priestoru, zníženie evaporácie, erózie, vplyv na medzidruhové vzťahy – konkurencia, parazitizmus, ai.

Výsadba: počas sejby krycej plodiny, alebo vo fáze 3 – 4 listov

Druhy: mätonoh mnohokvetý, ďatelina plazivá, lucerna ďatelinová, bôlhoj lekársky

Mulčovacie medziplodiny: využívajú sa najmä pri pôdoochranných technológiách obrábania pôdy s cieľom: odčerpanie naakumulovaného organického dusíka, s cieľom zabrániť jeho vyplaveniu v mimovegetačnom období, obmedzovanie erózie, zlepšenie štruktúry pôdy a vplyv na medzidruhové vzťahy.

Výsadba: jesenný výsev – vymŕzajúce medziplodiny

Druhy: horčica biela, repka jarná, facélia, slnečnica roľná

Ekostabilizačný význam striedania plodín súvisí s vytvorením predpokladov pre:

zvýšenie biologickej mnohotvárnosti agroekosystémov

zvýšenie biodiverzity pestovaných rastlín, ktorá smeruje

• k udržaniu a zvýšeniu úrodnosti pôdy

k zlepšeniu pôdnych režimov (vlhkostný, fyzikálny a biologický)

• ku zlepšeniu kolobehov a využitia základných živín

k udržateľnej produkcie potravín

Vzdialenosti do ktorých sú schopné v agrocenózach prenikať rôzne druhy živočíchov viazaných na ekologicky stabilnejšiučasť krajiny Chrobáky, mravce 50 m

Ropucha 150 m

Jež 250 m

Lasica, hranostaj 300 m

Kuna skalná 1000 m

drobné cicavce 50 m

Väčšina spevancov 300 m

Čmeliaci, niektorí väčší vtáci 1000 m

Bažant, líška, menší dravci 1500 m

Limity v šírke honov

Krajinotvorný význam osevných postupov súvisí s možnosťami

mierne ovplyvniť a výraznejšie diferencovať štruktúru poľnohospodárskej krajiny

zmeniť celkový ráz krajiny, ktorý v súčasnosti pôsobí často veľmi monotónne



1. princíp dvojitého striedania plodín

Širokolistých (Š) – kapustovité, tekvicovitéÚzkolistých (Ú) – cibuľovité, obilniny

Hlbokokoreniacich (HK) – ďateloviny, repka, čakankaPlytkokoreniacich (PK) – obilniny, koreňová zelenia

ŠHK – UPK – UHK – ŠPK – ŠHK

Plodina predchádzajúca v osevnom postupe pred plodinou inou (nasledujúcouou plodinou). Svojou biológiou a agrotechnikou má vytvárať priaznivé pôdne podmienky pre plodinu nasledujúcu. Na predplodiny majú jednotlivé plodiny rôzne nároky. Niektoré úu na ňu citlivé (pšenica), iné takmer nie (kukurica). Pôsobenie predplodiny sa dá u niektorých plodín vyrovnať hnojením. Vplyv predplodiny se viac prejavuje na horších pôdach a v horších klimatických podmienkach.

2. Predplodinový efekt Zostavenie osevného sledu

3. Ekvivalencia zdrojov a spotrebiteľov uhlíka

Organická hmota – rozhodujúci úrodotvorný prvok

Elementárne komponenty osevných postupov a elementárna rotácia

V súčasnej agronómii rozlišujeme štyri elementárne komponenty osevného postupu:

1. Ys1 Ys2 ( VRK – obilnina)

2. Ys2 Ys3 ( obilnina – okopanina)

3. Ys3 Ys2 (okopanina – obilnina)

4. Ys2 Ys1 ( obilnina – VRK)

Ak jednotlivé vzťahy elementárnych komponentov ozačíme indexmi :

zdroje (+)

dostaneme základnú rovnicu, ktorá vyjadruje princíp ekvivalencie zdrojov a spotrebiteľov uhlíka

spotrebitelia (–) neutrálne plodiny (0)

(Ys1 Ys2) + (Ys2 Ys3) + (Ys3 Ys2) + (Ys2 Ys1) = (Ys1 + 0) + (0 - Ys3) +(-Ys3 + 0) +(0 + Ys1) = Ys1 – Ys3 – Ys3 + Ys1 = 2Ys1-2Ys3 = 0


Základná schéma zmien aktívnych povrchov v pôde pri uplatnení elementárnej rotácie

akumulácia stabilizácia zníženie stabilizácia akumulácia atď

Túto schému možno však aj graficky vyjadriť základnou sínusoidou


Na základe toho, pri súčasnom rešpektovaní princípu ekvivalencie Ys1=Ys3, dostaneme základný osevný postup, ktorý tiež nazývame elementárnou rotáciou:

1. Ys1 – ďatelinovina;2. Ys2 – ozimná obilnina;3. Ys3 – okopanina;4. Ys4 – jarná obilnina s podsevom Ys1


4. Voľné striedanie plodín

Najčastejšie využívané, podmienené ekonomickým tlakom: ponuka – dopyt - cena


Rámcové zásady zostavovania osevného postupu

• rešpektovanie stanovištných podmienok

• striedanie plodín plytkokoreniacich s hlbokokoreniacimi, širokolistých s úzkolistými

• striedanie plodín obohacujúcich pôdu o organickú hmotu s plodinami ochudobňujúcimi

• striedanie podľa rôznych nárokov na pôdnu vlahu

• striedanie plodín zhoršujúcich štrukúru a fyzikálno – chemické parametre pôdy so zlepšujúcimi

• zvyšovanie diverzity zaraďovaním medziplodín, zmesí druhov a odrôd

• zabezpečiť čo najdlhší vegetačný pokryv pôdy aj v zime s cieľom imobilizácie živín, zníženie evaporácie, erózie, konkurencie

• dostatočné zastúpenie vikovytých plodín, ďateľovín a miešaniek

• šírka honov by nemala prevyšovať maximálnu migračnú dráhu užitočných organizmov (ma. šírka 300 m)

• striedanie konkurenčne slabých plodín s konkurenčne silnými

• plodiny s pomalým počiatočným vývinom zaradiť po plodinách, ktoré potláčajú sprievodné druhy

• hospodárske zásady (krmivo, semená)

• striedať jarné a ozimné odrody pri rovnakých skupinách

• odporúčajú sa 6-honové osevné postupy, so zaradením 8 plodín (aj medziplodiny)

• následné hony v osevnom by k sebe nemali priliehať – zabránenie presunu nechcených organizmov

ANOMÁLIE V ROTÁCII OSEVNÝCH POSTUPOCH

preťaženie osevného postupu spotrebiteľmi bez kompenzácie zdrojov

striedanie plodín sa nerealizuje

striedanie porastov viacročných krmovín a obilnín

TYPY OSEVNÝCH POSTUPOV

1. poľné osevné postupy (Pt)2. krmovinárske osevné postupy (Pkp)3. špeciálne osevné postupy (Ps) a) protierózne

b) zeleninárske c) kombinované

Členenie osevných postupov je podľa spôsobu obnovy pôdnej úrodnosti

- úhorové

- plodosemenné

- trávopoľné

- siderálne

- okopaninové

Osevné postupy podľa dĺžky základnej rotácie

- osevné postupy s krátkou rotáciou

- osevné postupy so strednou rotáciou

- osevné postupy s dlhou rotáciou

Usporiadanie územia osevných postupov vzhľadom na ekologickú stabilitu krajiny

Zachovanie pôsobenia biokoridorov a biocentier, ktoré prostredníctvom líniovej a skupinovej zelene, zavlažovacích , alebo odvodňovacích kanálov so zachovanými brehovými porastmi umožňujú existenciu, rozmnožovanie, úkryt a výživu rastlinných a živočíšnych spoločenstiev

Veľkosť honov, respektíve maximálnej plochy plodiny na území osevného postupu je podľa Dema a.i (1998) závislá:

•Od veľkosti potrebných životných priestorov pre aktívne sa pohybujúce živočíchy.

•Od druhu plodiny alebo trvalej kultúry s ktorej obhospodarovaním sú spojené určité agrotechnické úkony

•Od štruktúry a kombinácie plodín a kultúr vyjadrených kombináciám dlhodobých antropoekologických podmienok vytvárajúcich rámec určitého spoločenstva v danom teritóriu

Úlohy:

1. zhodnoťte úroveň osevného postupu na vybraných honoch poľnohospodárskeho podniku na základe vhodnosti predplodín a ekvivalencie zdrojov a spotrebiteľov uhlíka.

2. V prípade zápornej uhlíkovej bilancie upravte osevný postup

Postup:

Zhodnotenie pozostáva z bilancie zdrojov a strát uhlíka z pôdy

Zdroje uhlíka Koreňový systém

Pozberové zvyšky

Odumreté korene

Organické hnojivá

Straty uhlíka Mineralizácia

Vplyv plodiny (zdroje, spotrebitelia, neutrálne)

Zhodnotenie štruktúry plodín v jednotlivých osevných postupoch metódou uhlíkovej bilancie

Príklad kvantifikácie uhlíka z rastlinných zvyškov

QR = (u.Kc)

QR – množstvo uhlíka vo zvyškoch danej plodinyu - úroda hlavného produktu v t/haKc - koeficient množstva uhlíka vo zvyškoch plodiny v t C na 1 tonu úrody z ha

Plodina: ozimná pšenica s úrodou 5,12 t/ha

QR = 5,12 x 0,778 = 3,98 t C/ ha

Zdroje uhlíka:

QH – imput uhlíka do pôdy z aplikovaného organického hnojiva v t C/haDH – použitá dávka organického hnojiva v t/haCH – koeficient prepočtu dávky organického hnojiva na množstvo uhlíka v t C na 1 t hnojiva

Hodnoty koeficientov CH pre vybrané druhy

organických hnojív

druh hnojiva CH

maštaľný hnoj 0,17

hnojovica HD 0,13

hnojovica ošípaných 0,019

hnojovica hydiny 0,08

Celkový imput uhlíka do pôdy (QZ) je reprezentovaný súčtom uhlíka z rastlinných zvyškov (QR) a uhlíka z aplikovaných organických hnojív (QH) v t/ha/rok QZ = QR + QH (t/ha)

QH = DH x CH

Doplnkovým zdrojom uhlíka sú organické hnojivá. Pri ich aplikácii do pôdy v období za ktoré robíme bilanciu organickej hmoty, kvantifikujeme ich

Kvantifikácia strát organického uhlíka

Pôdy rozdelíme podľa kvality humusových látok a produkčného potenciálu do troch kategórií.

I. Vysoko produčné pôdy

II. Stredne produkčné pôdy

III. Menej produkčné pôdy

Intenzita procesov mineralizácie organických látok (a s tým súvisiace straty organického uhlíka z pôdy) sú v zápornej korelácii s produkčným potenciálom pôd. Čím je produkčný potenciál nižší, tým vyššie sú straty uhlíka a naopak.

Pre každú kategóriu OP sú stanovené priemerné ročné straty uhlíka v dôsledku mineralizácie v t C /ha (Cm)

I. Vysoko produčné pôdy – 2,81

II. Stredne produkčné pôdy – 4,27

III. Menej produkčné pôdy – 4,59

Označenie Charakteristika subtypu Výmera v %

Potenciálne orné pôdy

O1 Najprodukčnejšie orné pôdy 5,8

O2 Vysoko produkčné orné pôdy 9,9

O3 Veľmi produkčné orné pôdy 9,0

O4 produkčné orné pôdy 11,8

O5 Stredne produkčné orné pôdy 8,7

O6 Menej produkčné orné pôdy 9,0

O7 Málo produkčné orné pôdy 3,5

Spolu 57,6

Striedavé polia

OT1 Stredne produkčné polia a produkčné trávne porasty 1,9

OT2 Menej produkčné polia a produkčné trávne porasty 4,4

OT3 Málo produkčné polia a produkčné trávne porasty 5,1

Spolu 11,4

Trvalé trávne porasty

T1 Produkčné trvalé trávne porasty 9,4

T2 Menej produkčné trvalé trávne porasty 12,9

T3 Málo produkčné trvalé trávne porasty 7,3

Spolu 29,6

Nevhodné

N Pre agroekosystémy nevhodné územia 1,5

Začlenenie hlavných poľných plodín do uvedených skupín znázorňuje tabuľka.Stupeň vplyvu poľných plodín na celkovú výšku strát organického uhlíka z pôdy vyjadruje koeficient Km

Zdroje = inhibičné, spotrebitelia = agresívne, neutrálne = indiferentné

Celkové ročné straty uhlíka z pôdy predstavujú súčin hodnôt základnej straty uhlíka v danej kategórii pôd (Cm) a koeficientu plodiny (Km) podľa rovnice:

Qs = Cm x KmQs – celkové straty C v t/ha/rok

Cm – výška základných strát C v príslušnej kategórii pôd t/ha/rok

Km – koeficient vplyvu plodiny na výšku strát uhlíka v príslušnej skupine plodín

Bilancia pôdnej organickej hmoty

Podstatou je porovnanie kvantifikovaných zdrojov a strát uhlíka v príslušnom roku na vybranom hone osevného postupu podľa rovnice.

Bc = Qz - Qs

Bc – bilancia uhlíka v t/ha/rok

Po dosadení hodnôt do rovnice:

• aktívna – v prípade kladnej výslednej hodnoty

• deficitná – v prípade zápornej hodnoty

• bezdeficitná – ak sa rovná nule

Bilanciu je potrebné urobiť pre každý hon osevného postupu osobitne, za celý cyklus, od vnesenia zdrojov do ich opätovného vnesenia, sčítať

Pri dosiahnutí deficitu uhlíka treba uvažovať o zmene osevného postupu a dodávaní organického hnojiva

Dávku organického hnojiva potrebnú na odstránenie deficitu uhlíka stanovíme podľa rovnice:

DH = Bc

CH

DH – potrebná dávka organického hnojiva v tonách/haBc – výsledok bilancie uhlíka v t/haCH - koeficient obsahu C v organickom hnojive

Výsledok bilancie je vyjadrený v t/ha/rok

Osevný postup pre príklad.

Pre všetky hony platí TPK O4

Rastliny si pomáhajú

Alelopatia – integrovaná ochrana rastlín

Alelopatia je z biochemického hľadiska ovplyvňovanie rastlín inými rastlinami - intrašpecifické vzťahy, pomocou kolínov (chemické výlučky), alebo ovplyvňovanie mikroorganizmov rastlinami pomocou fytoncídov.

Allelo – navzájom (čo neplatí vždy) a pathos - vplyv

• priama • nepriama

Vylučovanie:

• zo stoniek• kvetov• listov• koreňov• odumreté zvyšky

Vplyv • rastliny s kladným vplyvom (chrániace)• rastliny odpudzujúce škodcov susedných rastlín• rastliny „liečiace“ choroby susedných rastlín

Najvýznamnejšie alelopatické látky

• fenoly• organické kyseliny• flavonoidy• terpentíny

Princíp spolčovania rastlín

• nároky na pôdu a živiny• nároky na vodu• veľkosť a habitus rastlín• citlivosť na svetlo• životný cyklus• biologické spolunažívanie

Vplyv pôdno-klimatických podmienok na alelopatické vzťahy

V Kirgizistane rastie spolu s orechom vlašským veľa iných druhov, ale napríklad v Poľsku, v podmienkach mierneho pásma s ním koexistuje iba veľmi málo druhov, často žiadne. U nás má orech negatívne účinky na zemiaky, rajčiny, lucernu...

Využívanie alelopatických vlastností rastlín v minulosti

Už od stredoveku (Teofrastos, Plínius st., Dioskurides)

Juraj Fándly, 1792: poukázal na intrašpecifické vzťahy rastlín a výluhov z nich vyrobených.Napr. pri kapuste: „Posekaj cesnek, ňech sa namoko rozmokňe, zľej potom tu vodu s cesneku na plántové semeno, ňech sa tak za dobrú chvíľu močí, potom ňech zas vischňe, tak ho sej.“

Rady proti húseniciam: „Medzi kapustu postrkaj haluzečky z oskoruši planéj. Okolo kapustňici ľebo medzi khel nasej semenca, konope ze svojím smradom odháňajú huseňice.“

Príklady návrhov spoločného pestovania plodín (Kráľová, 2002)

Veľmi priaznivé spoločenstvá cibuľa + mrkva, rajčiak

zemiak + kapusta, kel

rajčiak + petržlen

šalát + reďkovka

zeler + hrach

Priaznivé spoločenstvá

uhorky + cibuľa, fazuľa, zeler, červená repa, petržlen hlávkový šalát, kaleráb, kapusta, kel

zemiaky + kríčková fazuľa, špenát, kôpor, zeler

rajčiaky + zeler, hlávkový šalát, špenát, cesnak, kríčková fazuľa, kaleráb, kapusta, kel

cibuľa + petržlen, hlávkový šalát, kaleráb

Veľmi nepriaznivé spoločenstvá

cibuľa + fazuľa, zemiak, kel, kapusta

rajčiak + červená kapusta, červená repa, hrach

petržlen + hlávkový šalát

hrach + fazuľa

Využívanie aromatických rastlín

Trebuľka – pestuje sa so šalátom, podporuje ich rast, vyhýbajú sa im slimáky

Saturejka – chráni fazuľu pred škodcami

Borák lekársky – odpudzuje vošky, priťahuje včely, je silný konkurent kultúrnym rastlinám

Yzop, šalvia, dúška – odpudzujú vošky a slimáky

Ďakujem za pozornosť

Cv. č. 7. Osevný postup

Documents