SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV 2125750Názov fakultyNázov vysokej školy CHARASTERISTIKA A VÝSKYT VYBRANÝCH DRUHOV ORNITOFAUNY V NPR PARÍŽSKE MOČIERE
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH
ZDROJOV2125750Názov fakultyNázov vysokej školy
CHARASTERISTIKA A VÝSKYT VYBRANÝCH
DRUHOV ORNITOFAUNY V NPR PARÍŽSKE MOČIERE
2011 Pavol Mokráš, Bc.
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH
ZDROJOV
CHARASTERISTIKA A VÝSKYT VYBRANÝCH DRUHOV
ORNITOFAUNY V NPR PARÍŽSKE MOČIARE
(Diplomová práca)
Študijný program: Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Študijný odbor: 41 40 800 Všeobecné poľnohospodárstvo
Školiace pracovisko: Katedra environmentalistiky a zoológie
Školiteľ: Ing. Jana Porhajašová, PhD.
Nitra, 2011 PAVOL MOKRÁŠ, Bc.
.
Čestné vyhlásenie
Podpísaný Pavol Mokráš týmto vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému:
„Charasteristika a výskyt vybraných druhov ornitofauny v NPR Parížske močiare “,
vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.
Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 15. marca 2011 ...............................
4
Poďakovanie
Na tomto mieste sa chcem poďakovať vedúcej diplomovej práce Ing. Jane
Porhajašovej, PhD. za odborné vedenie, dôležité informácie a pripomienky pri
vypracovaní diplomovej práce, ako aj za príkladnú starostlivosť.
Taktiež sa chcem poďakovať konzultantovi, doc. RNDr. Alfrédovi Trnkovi,
PhD., za cenné rady a podnety, ktoré mi poskytoval počas spracovaní tejto práce.
ABSTRAKT Cieľom diplomovej práce napísanej na tému „ Charakteristika a výskyt vybraných druhov
ornitofauny v NPR Parížske močiare“ je zhodnotiť výskyt vybraných druhov vtákov,
zastúpenie v danej lokalite, krúžkovanie vybraných druhov spevavých vtákov a vyhodnotiť
početnosť určených druhov vtákov v priebehu rokov 2000 až 2010 na území NPR Parížske
močiare. Lokalita zahŕňa pôvodné druhy fauny a flóry typické pre daný biotop v uvedenej
časti Slovenska. Je chránená našou legislatívou ako i medzinárodnými dohovormi a
smernicami celosvetovo, na ktoré pristúpila Slovenská republika. V uvedenej lokalite je
dominantne zastúpená trieda Aves. Z ornitofavny je v NPR Parížske močiare zastúpený
najpočetnejšie rad Passeriformes až 51% (čo je až 86 druhov z celkového počtu 186 druhov).
Z radu Passeriformes bolo vybraných 15 druhov: drozd čierny (Turdus merula), fúzatka
trsťová (Panurus biarmicus), k údeľníčka lužná (Remiz pendulinus), lastovička domová
(Hirundo rustica), pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata), slávik krovinový (Luscínia
megarhynchos), slávik modrák (Luscinia svecica cyanecula), strnádka trsťová (Emberiza
schoeniclus), svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides), sýkorka belasá (Parus caeruleus),
trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus), trsteniarik pásikový(Acrocephalus
schoenobaenus), trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris), trsteniarik škriekavý
(Acrocephalus arundinaceus), trsteniarik tamariškový (Acrocephalus melanopogon).
Močiarne druhy rastlín a živočíchov, ktoré sú v danej lokalite dominantné zastúpené patria
v globálnom meradle medzi najohrozenejšie. To potvrdzuje aj výskyt chránených druhov
vtákov, z ktorých jedným z najvzácnejších patrí trsteniarik tamariškový (Acrocephalus
melanopogon), ktorého hniezdny výskyt je potvrdení iba v lokalite NPR Parížske močiare.
Tvorí doteraz jedinú známu lokalitu tohto druhu na Slovensku. Miestna populácia v uvedenej
oblasti bola 15 až 20 párov no v posledných rokoch má stúpajúci trend, kedy v roku 2003
bolo okrúžkovaných až 151 jedincov. No nakoľko návratnosť trsteniarika tamariškového
(Acrocephalus melanopogon) dosahuje iba 1,8 %, je vernosť tohto druhu k tejto lokalite
pomerne nízka.
Kľúčové slová: Aves, krúžkovanie, NPR Parížske močiare, pozorovanie.
6
ABSTRACT The main goal of the thesis written on „Characteristics and occurrence of selected species
ornitofauny in National Nature Reserve Paris marshes“ is to assess the presence of selected
bird species , representation on the territory , ringing of selected species of songbirds as well
as to evaluate the abundance of bird species over the years 2000 - 2010 in the National
Nature Reserve Paris marshes.
Site includes native species of fauna and flora which are typical for the habitat in this
particular part of Slovakia. It has been protected by our legislation as well as international
conventions and guidelines which the Slovak Republic agreed on.
The site is predominantly represented by classis Aves. Among the ornitofauny in Paris
marshes is represented the most numerous number of Passeriformes up to 51 % (which
represents 86 kinds of total 186 kinds). From the range of Passeriformes were selected 15
kinds: Eurasian Blackbird (Turdus merula), Bearded Parrotbill (Panurus biarmicus), Eurasian
Penduline-Tit (Remiz pendulinus), Barn Swallow (Hirundo rustica), Common Stonechat
(Saxicola torquata), Common Nightingale (Luscínia megarhynchos), Bluethroat (Luscinia
svecica cyanecula), Reed Bunting (Emberiza schoeniclus), Savi\'s Warbler (Locustella
luscinioides), European Blue Tit (Parus caeruleus), Eurasian Reed-Warbler (Acrocephalus
scirpaceus), Sedge Warbler (Acrocephalus schoenobaenus), Marsh Warbler (Acrocephalus
palustris), Great Reed-Warbler (Acrocephalus arundinaceus), Moustached Warbler
(Acrocephalus melanopogon).
Marsh plant and animal species, which are dominant in the represented teritorry belong
globally among the most vulnerable. This fact confirms the presence of protected birds, one of
the rarest is Moustached Warbler (Acrocephalus melanopogon). Its nest occurrence is
confirmed only in the area of National Nature Reserve Paris marshes which is the only
known site of this kind in Slovakia . The local population in the area was 15 to 20 pairs .
Recent years has shown an upward trend. There were ringed up to 151 individuals in 2003.
Since the return of Moustached Warbler (Acrocephalus melanopogon) reaches only 1,
8% ,loyalty of the kind to this site is relatively low
Key words – Aves, ringit, National Nature Reserve Paris marshes, watching
7
POUŽITÉ OZNAČENIE
% percento
§ paragraf
°C stupeň Celziov
č. číslo
ha hektár
CHKO Chránená krajinná oblasť
k.ú. katastrálne územie
km kilometer
m meter
m n. m. meter nad morom
MŽP Ministerstvo životného prostredia
NATURA 2000 Európska sústava chránených území v Slovenskej republike
NPR Národná prírodná rezervácia
ods. odsek
SAŽP Slovenská agentúra životného prostredia
SOS Slovenská ornitologická spoločnosť/ Bird Life Slovensko
SOVS spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku
SR Slovenská republika
SV severovýchod
ŠOPSR Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
WWF World Wildlife fund / Svetový fond na ochranu divokých zvierat/
Z.z. Zbierka zákonov
ŽP životné prostredie
8
OBSAH
Úvod 10
1 PREHĽAD O SÚĆASNOM STAVE RIEŚENEJ PROBLEMATIKY 11
1.1 Charakteristika pojmu životné prostredie a legislatíva 11
1.2 Charakteristika triedy vtáky (Aves) 12
1.3 Teória metodiky určovania vtákov 17
1.4 Charakteristika vybraných druhov vtákov 28
2 CIEĹ PRÁCE 58
3 MATERIÁL A METODIKA PRÁCE 59
3.1 Monitorovanie vtákov 59
3.2 Charakteristika NPR Parížske močiare 63
4 VÝSLEDKY A DISKUSIA 68
4.1 Zastúpenie radov triedy Aves v NPR Parížske močiare 68
4.2 Zastúpenie vybraných vtákov 69
4.3 Vyhodnotenie vybraných druhov vtákov v NPR 76
5 NÁVRH NA VYUŹITIE VÝSLEDKOV PRE PRAX 85
6 ZÁVER 86
7 POUŹITÁ LITERATÚRA 88
PRÍLOHY
9
ÚVOD
Slovensko patrí k zoologickým skvostom Európy a žijú tu významné a zaujímavé
populácie viacerých druhov vtákov. Sú dôležitou súčasťou našej okolitej prírody, oživujú
krajinu a je ich nespočetné množstvo. Nezameniteľné sfarbenie, krásny, lahodný let,
všakovaké štebotavé zvuky takto registrujeme vo svojom okolí operencov, či už na
prechádzke lesom alebo v ovocných záhradách. Tento základný obraz o týchto drobných
stvoreniach som mal aj ja, ale chcel som sa o nich dozvedieť niečo viac, získať nové
informácie a poznatky, preto som si vybral diplomovú prácu s touto témou.
Krúžkovanie vtákov má na Slovensku viacej ako 60 ročnú tradíciu. Túto metódu prvý
raz použil gymnaziálny profesor v Dánskom meste Viborg H. Ch. Mortensen, ktorý od r.
1899 používal na značkovanie škorcov svoje vlastné kovové krúžky. O tri roky neskôr (1902)
myšlienku krúžkovania prebral a zužitkoval nemecký ornitológ J. Thienemann. V rossitenskej
„Vogelwarte“ a rozvinul cielený výskum sťahovavých vtákov pomocou krúžkov.
Mnohé spätné hlásenia vtákov krúžkovaných na Slovensku boli už zverejnené
v správach krúžkovacej stanice, žiaľ oveľa viacej údajov zostáva stále nepublikovaných a teda
pre poznanie otázok ťahu vtákov na Slovensku neprístupných. Stálym zvyšovaním počtu
aktívnych ornitológov na Slovensku prináša viac poznatkov o rozšírení, početnosti,
krúžkovaní či migračnom výskyte vtáčích populácií na našom území. Tak dúfam, že svoje
pozorované údaje zverejnia a dostatočne spublikujú.
Zistené výsledky nám poslúžia k osvojeniu si vedomostí o živote uvedených druhov
vtákov, spôsobe ako ich chrániť, možnosť zvyšovať populáciu uvedených druhov v danej
lokalite, vytvorenie podmienok k ochrane prostredia v ktorom sa vyskytujú a tým sa podieľať
na zachovaní prirodzených biotopov Slovenska. Zisťovať a vyhodnocovať vplyv
klimatických podmienok na populáciu vtáčích spoločenstiev. Umožniť vtákom vytvoriť
podmienky k tomu, aby v našej krajiny na trvalo nevymizli. Zachovať dedičstvo, ktoré nám
dala príroda i pre ďalšie generácie.
10
1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ
PROBLEMATIKY
1.1 Charakteristika pojmu životné prostredie, ochrana prírody a legislatíva
Životné prostredie je v najširšom zmysle prostredie, ktoré poskytuje podmienky pre
základné prejavy a biologické funkcie živého organizmu. Každý organizmus má svoje
prostredie, bez ktorého nemôže existovať. V tomto prostredí vznikol, vyvíja sa a rozmnožuje.
Zákon o životnom prostredí č. 17/1992 Z.z. definuje životným prostredím všetko, čo
vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov, včítane človeka a je predpokladom
k ďalšiemu vývoju. Životné prostredie ako mnohozložkový systém vytvorený a určený
fyzikálnym, chemickým, biologickým a sociálnym prostredím, v ktorom človek žije
a realizuje svoje biologické, materiálne, sociálne a kultúrne potreby.
Celosvetový problém životného prostredia sa postupne vo všetkých krajinách nahrádza
termínom environment (NOSKOVIČ, a i., 2010).
Na základe návrhu Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody
v Bratislave (1960) bolo územie Parížskych močiarov vyhlásené za chránené rozhodnutím
komisie SNR pre školstvo a kultúru č. 30/1966 ako chránené nálezisko (CHN) o ploche
140,59 ha. Neskôr, na základe vyhlášky č. 83 Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR
z 23.marca 1993 o štátnych prírodných rezerváciách, bola vyhlásená Štátna prírodná
rezervácia (ŠPR) Parížske močiare, s plochou 184,0464 ha. NPR Parížske močiare patrí
k nadregionálnym biocentrám v rámci ÚSES okresu Nové Zámky.
Od 1.1.1995, je územie začlenené, na základe zákona NR SR č. 278/1994 Z.z., do
kategórie Národná prírodná rezervácia pod číslom 126.
V zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny boli Parížske
močiare zaradené do V. stupňa ochrany ako národná prírodná rezervácia (NPR) – NPR
Parížske močiare.
Do uvedeného územia zasahuje územie so IV. stupňom ochrany – chránený areál (CHA)
Alúvium Paríža.
Vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Nitre č. 1/2004, bola NPR Parížske
močiare zaradené do IV. stupňa ochrany, z dôvodu možnosti realizácie manažmentových
opatrení.
Mokraď, s veľkosťou jadrového územia 6,3 km2 je zároveň biocentrom národného
11
významu s súčasťou Národnej ekologickej siete – NECONET.
V roku 1990 SR pristúpila k Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam
(Ramsarský dohovor). Do ktorého bola zapísaná ako jedna z prvých 2.7.1990 s rozlohou
184,0 ha, s biotopmi typov – M, Tp, U, W, 6 .
• M - stále rieky, toky, potoky, vrátane vodopádov
• Tp - stále sladkovodné močiare, kaluže, vodné plochy (pod 8 ha), močiare
a jazierka s vynorenou vegetáciou podmáčanou aspoň po väčšinu vegetačnej
sezóny
• U - nelesné rašeliniská, patria sem aj krovité, alebo otvorené vrchoviská, močiare,
Slatinné rašeliniská, slatiny
• W - mokrade s dominantnými krovinami, krovité močiare, mokriny s dominanciou
krovín, jelšiny
• 6 - územie s umelo zadržiavanou vodou, rezervoáre, nádrže (v zásade nad 8 ha).
V rámci realizácie implementácie sústavy NATURA 2000, ktorej cieľom je zachovanie
prírodných biotopov a biotopov ohrozených druhov rastlín a živočíchov v celoeurópskom
meradle a Smernice Rady č. 79(409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (smernica
o vtákoch), bolo územie zaradené do národného zoznamu chránených vtáčích území
Slovenska (lokalita č. 20) s rozlohou 590 ha. Chránené vtáčie územia (Special Protection
Areas –SPA) sú novou kategóriou chráneného územia vytvorenou v zákone č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny v súvislosti s implementáciou Smernice o ochrane voľne žijúcich
vtákov do právneho poriadku SR. Svojou rozlohou a počtom (34) majú v SR zaistiť priaznivý
stav pre mimoriadne zraniteľné, ako aj pre pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy
vtákov.
NPR Parížske močiare bola zaradená aj do zoznamu európsky významných vtáčích
území – VVÚ (Important Birds Areas – IBA), ktorý je celosvetový program organizácie
BirdLife International, ktorého cieľom je na základe štandardizovaných kritérií identifikovať
územia významné pre ochranu vtáctva a zabezpečiť ich ochranu.
12
1.2 Charakteristika triedy vtáky (Aves)
Vtáky, sú stavovce dokonale prispôsobené na lietanie. U vtákov vznikol nový spôsob
lietania, pomocou krídel opatrených perím, pri zachovaní plnej pohyblivosti zadných
končatín. Dosiahli najvyššiu úroveň látkovej výmeny a pohybovej aktivity zo všetkých
stavovcov. Osídlili celý svet okrem vodných hlbín. Ich evolučná úspešnosť dokazuje, že aj
keď vznikli najneskôr z veľkej línie stavovcov, majú v dnešnej dobe po kostnatých rybách
najväčšie zastúpenie druhov (GAISLER, 2007).
Zníženie telesnej hmotnosti je dosiahnuté pevnou a ľahkou stavbou kostry, ktorá je
dosiahnutá zrastaním kostí. Kosti lebky sú zrastené tvoriace pevnú schránku pre mozog.
Stavce najmä spodnej časti chrbtice ( hrudné, bedrové, krížové a časť chvostových) zrastajú
s kosťami pletenca zadnej končatiny a tvoria tzv. synsacrum (má tvar približne obrátenej
misky, ktorá chráni vnútorné orgány z hora a poskytuje priestor na úpon svalov). Chrbtové
časti rebier, ktoré označujeme ako vertebrocostalia, majú výbežky (processus uncinatus),
ktorými sa na seba rebrá napájajú čím prispievajú k pevnosti hrudného koša. Posledné
chvostové stavce zrastajú v jednu kosť – kostrč (pygostyl), ktorá tvorí oporu pre svaly
ovládajúce kormidlové perá. Ľahkosť kostry - dlhé kosti majú tenké steny, sú duté a vyplnené
vzduchom. Prítomnosť pľúcnych vakov, ktoré vychádzajú z pľúc a zasahujú aj do kostí.
Ľahkosť kostry je spôsobená tiež redukciou kostí. Perím, ktoré vyrastá z tela pod určitým
uhlom, takže sa medzi ním a telom udržuje vrstva nahriateho vzduchu. Koža, ktorá je tenká,
jemná a prestúpená s dutinkami, v ktorých sa udržuje vzduch (PETŘVALSKY a i., 2010).
Aerodynamický tvar tela je podmienený orgánmi ktoré sú natisnuté v hrudnej a brušnej
dutine. Perie, ktoré vyrastá na perniciach v zošikmených radoch je dokonale pružné, čo má za
následok, že vzduch po ňom pri lete skĺzne, čím kladie vzduchu minimálny odpor
(MATOUŠEK, 2008).
Pohybovými (lokomočné) orgánmi vo vzdušnom prostredí sú krídla, ktoré predstavujú
dokonalý pružný orgán. Zachovaná je ramenná (humerus), lakťová (ulna) a vretenná kosť
(radius), ostatné kosti redukované. Z prstov je najlepšie vyvinutý druhý. Prvý a tretí je
redukovaný, štvrtý a piaty zanikli. Od kostí prstov po začiatok ramennej kosti sa tiahne
predná padáková blana a od začiatku vretennej kosti po začiatok ramennej kosti sa tiahne
zadná padáková blana. Na krídla nasadajú dlhé perá s nerovnako širokými zástavicami - letky
(HUDEC, 1983).
13
Organizmus je uspôsobený tak, aby mohol znášať námahu spojenú s letom.
Veľkej námahe pri pohybe vo vzduchu sa prispôsobuje srdce, ktoré je relatívne veľké a je
rozdelené na pravú a ľavú časť (2 predsiene a 2 komory), takže tu nenastáva miešanie krvi. S
činnosťou srdca súvisí aj telesná teplota, ktorá je vysoká (41o C) - homoiotermné –
endotermné živočíchy. Dokonalé okysličovanie krvi zabezpečuje osobitne stavaná dýchacia
sústava. Z pľúc vychádzajúce pľúcne vaky majú význam pri dýchaní a lete (ŠŤASTNÝ,
2006).
Koža je tenká, takmer neobsahuje žľazy. Kožnou žľazou vtákov je mazová žľaza
(glandula uropygi), ktorá je párová a nachádza sa nad posledným chvostovým stavcom.
Dobre je vyvinutá u vodných vtákov. Iné vtáky ju majú redukovanú, pričom jej sekrét
nahrádza drobivý prach (SAUER, 1996).
Kožným útvarom je aj jeden z charakteristických znakov vtákov - perie, ktoré vyrastá na
určitých miestach povrchu tela, ktoré nazývame pernice, medzi nimi sú nažiny.
Rozoznávame dva základné typy peria: obrysové (pennae) je povrchové krycie perie, ktoré
a dáva vtákovi tvar, obrys a prachové perie (pulmae), ktoré tvorí na tele hustú, mäkkú vrstvu,
podieľajúcu sa významnou mierou na tepelnej izolácii. Obrysové perie delíme na: krycie
(dáva telu aerodynamický tvar a je nositeľom zafarbenia), ručné letky a kormidlové perá.
Najmenej jedenkrát do roka sa perie vymieňa. Tomuto javu hovoríme pŕchnutie (ekdysis),
pričom môže byť úplné alebo čiastočné (PETŘVALSKÝ a i., 2010).
Kostra je čiastočne vysvetlená vyššie. K ďalším jej zvláštnostiam patria: lebka je
nápadná zväčšením mozgovne a očníc (veľké orbity). Čeľuste sú pretiahnuté, tvoria zobák.
Prvý stavec chrbtice – nosič, je spojený s lebkou jedným výbežkom. Hrudná kosť (sternum)
mohutne vyvinutá, v ktorej sú uložené orgány (srdce, žalúdok a pečeň) a smerom von
vybieha veľký hrebeň hrudnej kosti (crista sterni). Rebrá v hrudnom koši sú rozdelené na 2
časti (chrbtovú (vertebrocostae) a brušnú (sternocostae) ), ktoré sú navzájom pružne
spojené, pričom brušné rebrá sú pohyblivo spojené s hrudnou kosťou. Toto pružné spojenie
má veľký význam aj pri dýchaní. Umožňuje sa tým sťahovanie a rozťahovanie hrudi (hrudník
pracuje ako mech) (BRTEK, 2001).
Pásmo hornej končatiny tvoria 3 kosti: kľúčna kosť (clavicula), pričom kľúčne kosti z pásiem
oboch horných končatín zrastajú do vidlice (furcula) (väčšina vtákov), šabľovitá lopatka
(scapula) a mohutná krkavčia kosť (coracoideum), ktorá spája pásmo s prsnou kosťou.
Pásmo zadných končatín (panvové pásmo) je zrastené do synsycra (má tvar obrátenej misky,
kryje orgány z hora, poskytuje miesto pre úpon svalov zadnej končatiny a umožňuje
14
znášanie pomerne veľkých vajec). Zadné končatiny sú tvorené stehennou kosťou (femur),
holennou kosťou (tibiotarzus) a behákom (tarsometatarsus) s článkami prstov. Majú
maximálne 4 prsty (malíček zanikol). Najčastejšie smerujú tri prsty dopredu a jeden (palec)
smeruje dozadu (anisodyktylná noha) (SAUER, 2003).
Svalstvo. Mohutne vyvinuté súvisiace s pohybom v povetrí. Po stranách hrebeňa sa
nachádza hlboký prsný sval (musculus supracoracoideus), ktorý zdvíha pri lete krídlo. Väčší
tzv. veľký prsný sval (musculus pectoralis) je umiestnený nad hlbokým prsným svalom a pri
lete ťahá krídlo dolu. Svalovina zadných končatín je sústredená v tele a v oblasti holene.
Behák svalovinu nemá, prechádzajú nim šľachy až k prstom. Zvláštnosťou je úprava svalov
a šliach zadnej končatiny, čo umožňuje vtákom automatické zovretie prstov pri sedení na
vetve napnutím šliach svalov zapadnú ich výrastky do priehlbní šľachových pošiev (napr. pri
spánku) (FELIX, 1978).
Nervová sústava. Mozog je v lebke posunutý dozadu, pologule predného mozgu sú
úplne hladké, bez závitov a brázd. Dobre sú vyvinuté tie časti mozgu, ktoré majú priamy
vzťah k orgánom pohybu, zraku a sluchu. Vtáky majú 12 párov hlavových nervov. Dvanásty
inervuje hlasový ústroj (BRTEK, 2001).
Zmyslové orgány. Najdokonalejšie je oko (majú najlepší zrak zo všetkých živočíchov).
Zvláštnym útvarom oka je vejárovitý útvar – pecten, ktorý vyživuje oko. Chránené 3
viečkami, z nich vnútorná žmurka je priehľadná, pri lete, alebo ponáraní preťahujú cez
rohovku. Dolné viečko väčšie, ako horné a väčšina vtákov ním aj žmurká. Dobre vyvinutý
sluch, ušnica je nahradená perím. Dutina stredného ucha je spojená s ústnou Eustachovou
trubicou. Hmatové telieska sú umiestnené na zobáku, v ňom, na jazyku a podnebí. Chuť
vyvinutá pomerne slabo. Nozdry vtákov splývajú v nepárovú choanu, čuch slabšie vyvinutý.
Endokrinný systém je dobre vyvinutý. Hormón štítnej žľazy (thyroxin) ovplyvňujú pŕchnutie
a súvisí s ťahom (PETŘVALSKY a i., 2010).
Tráviaca sústava začína dutinou zobáka, čo je vlastne ústna dutina s jazykom. Do
ktorej ústi niekoľko párov slinných žliaz, ktorých sekrét slúži suchozemským vtákom na
zvlhčovanie potravy. Pokračuje hltanom (pharynx) do pažeráka (oesophagus), ktorý
prechádza u zrnožravých vtákov do hrvoľa (ingluvies) na uskladnenie, zmäkčenie a
natravovanie potravy. Majú 2 žalúdky: žlaznatý (proventriculus), a svalnatý (ventriculus)
s mohutne vyvinutou svalovinou, ktorá slúži na drvenie potravy. Tráviaca sústava končí
kloakou (SAUER, 1996).
Cievna sústava. Srdce je štvordielne, úplne predelené prepážkou medzi ľavou a pravou
na polovicou. Z ľavej komory vystupuje len pravá aorta. Majú relatívne najväčšie srdce (čo
15
súvisí s jeho veľkou námahou pri lete, krvný tlak, telesnú teplotu (holub domáci až 43 o C)
a tepu (PETŘVALSKÝ a i., 2010).
Dýchacia sústava je najvýkonnejšia zo všetkých stavovcov. Pľúca majú rúrkovitú
stavbu, sú malé a prirastené na chrbtovej strane hrudnej dutiny. Ich objem sa pri dýchaní
nezväčšuje. Skladá sa nozdry, hrtana (pharynx), priedušnice (trachea), rozdvojenej na
priedušky (bronchy), ktoré vstupujú do pľúc. V mieste rozdvojenia priedušnice sa nachádza
hlasový ústroj syrinx (bubienkovej dutiny s blanami, na ktoré sa napájajú svaly).
Kontrakciami sú vydávané rôzne zvuky. Súčasťou dýchacej sústavy je 5 párov tenkostenných
pľúcnych vakov, napojených na pľúca, zasahujúcich do niektorých kostí, medzi svalovinu a
pod kožu. Pľúcne vaky nadľahčujú telo, zmenšujú medzisvalové trenie, ochladzujú telo vtáka
a slúžiť ako rezonátory k zosilneniu hlasu. Vtáky bránicu nemajú (HUDEC, 1983).
Urogenitálna sústava. Párové pravé obličky (metanefros) v tvare troch lalokov sú
uložené v priehlbinách synsacra. Moč je odvádzaný močovodmi (uretheres) do kloaky spolu s
trusom (bielych povlak). Vtáky nemajú močový mechúr (SAUER, 1996).
Pohlavné orgány samcov sú fazuľovité semeníky (testes) (dobre vyvinuté iba v čase
rozmnožovania), z ktorých vystupujú semenovody (ductus Wolfii), cez ktoré prechádzajú
spermie do zásobných váčkov (vesiculae seminis) (vytvárajú sa v čase roznožovania) pred
vstupom do stredného oddielu kloaky. Samice majú väčšinou funkčný len ľavý vaječník
(ovarium). Vajcovod (uterus, Müllerova chodba) sa rozširuje v maternicu a pošvu (vagina),
ktorá vyúsťuje do stredného oddielu kloaky (urodea). Penis je vyvinutý len u niektorých
vtákov, napr. kačice. Vo vajcovode sa vytvárajú okolo vajíčka obaly (bielok, pergamenová
blana a škrupina). Vajcia vtákov sú bohaté na žĺtok, v ktorom je uložený zárodočný terčík,
z ktorého sa vyvíja zárodok s tromi zárodočnými obalmi (amnion, chorion a allantois).
V dobe hniezdenia sa vytvárajú vtákom tzv. hniezdne nažiny (holé a silne prekrvené miesta),
bez prachového peria. Pri vysedávaní (inkubácii) sú v tesnom kontakte s násadou vajec.
Mláďatá prerážajú škrupinu tzv. vaječným zubom (špičke horného zobáka) ktorý po
vyliahnutí mizne. Vyliahnuté mláďatá sú kŕmivé (nidikolné), operené len z časti alebo
neoperené, rodičia ich kŕmia a zohrievajú. Nekŕmivé (nidifúgne) mláďatá sú operené,
samostatne prijímajú potravu, rodičia mláďatá vodia a zohrievajú, potravu im ukazujú
(PETŘVALSKÝ a i., 2010).
16
1.3 Teória metodiky určovania vtákov
Určovanie pozorovaných druhov vtákov:
K spoľahlivému určeniu vtákov nám slúžia vedomosti z morfológie , atlasy vtákov ako i vlastné skúsenosti. Skúsenosti sa zlepšujú so zväčšujúcimi skúsenosťami. Určovanie je zložené z viacerých faktorov, ktoré priamo ovplyvňujú spoľahlivé určenie vtáka: miesto a čas pozorovania, biotop, ročné obdobie, veľkosť a tvar vtáka, tvare chvosta, zobáka, krídel, sfarbení, spôsobe pohybu, spôsobe letu a celkovom správaní.
Miesto pozorovania - podobné druhy zvyčajne žijú v celkom odlišnom prostredí , môžu mať rôzne spôsoby zberu potravy či hniezdenia. Ich výskyt priamo súvisia z biotopom v ktorom sa uvedený druh vtáka vyskytuje / agrárna pôda, lúky, lesy, vodné plochy, trsťové porasty/.Závislosť od miesta pozorovania prezentuje obrázok 1 (BENDA, 1994).
Obr. 1 Určovanie vtákov podľa miesta pozorovania ( HUME, 2002)
Veľkosť – pozorovaného vtáka porovnávame z veľkosťou známeho vtáka. Pomocou tohto základného zadelenia môžeme vtákov zaradiť do radov. Zaradenie podľa veľkosti prezentuje obrázok 2.
Obr. 2 Určovanie vtákov podľa veľkosti ( HUME, 2002)
Tvar tela – je jedným zo základným rozpoznávacím metód na určovanie druhu vtákov.
17
Porovnávanie sa robí z bežne známymi druhmi. Telo zavalité (sýkorka), územčisté s dlhým chvostom (drozd), štíhle s dlhým chvostom (lastovička). Tvar tela môže zmeniť aj našuchorené perie vtáka v chladnom počasí. Niektoré tvary tela ozrejmuje obrázok 3.
Obr. 3 Poznávacie znaky vtákov v závislosti od tvaru tela ( HUME, 2002)
Tvar zobáka - úzko súvisí s druhom potravy ktorou sa vtáky živia, spôsobom jej získavania. Zobák slúži taktiež na stavbu hniezda, čistenie peria, alebo ako zbraň pri potyčkách. Slúži na vytvorenie skupín podľa tvaru zobáka.Dlhý, krátky, hrubý, teký, rovný, zahnutý, končaristý, tupý hákovitý, zužujúci sa, široký, na konci sploštený( GAISLER, 2007; HUME, 2002; BENDA, 1994). Tvar zobáka je prezentovaný v obrázku 4.
Obr. 4 Poznávacie znaky vtákov v závislosti od tvaru tela ( HUME, 2002)
Tvar chvosta – slúži vtákom k lepšej manévrovatelnosti. Chvost vtákom slúži ako kormidlo a brzdiaca klapka. U určitých druhov je dôležitý pri tokaní, na upútanie partnerky. Tvar a
18
veľkosť sú dôležitým znakom pre zaradenie do čeľade (HUME, 2002; BENDA, 1994). Niektoré tvary chvosta možno vidieť na obrázku 5.
Obr. 5 Poznávacie znaky vtákov v závislosti od tvaru chvosta (HUME, 2002)
Tvar krídel - súvisí so spôsobom letu vtáka. Pretiahnuté krídla napomáhajú efektivite letu. Krátke krídla umožňujú dobrú manévrovateľnosť(v kríkoch a porastoch). Vtáky, ktoré zvyčajne pachtia, majú dlhé a prstencovito zakončené krídla, čím sa líšia od menších aktívnych letcov s krátkymi zaoblenými krídlami. U drobných vtákov, ktoré rýchlo mávajú krídlami, je ich tvar ťažko využiteľný. U dravcov, ktoré lietajú s pomalými zábermi krídel, sa dá určiť tvar krídel pomerne ľahko.Na obrázku 6 sú poukázané niektoré znaky tvaru krídel vtákov.
Obr. 6Poznávacie znaky vtákov v závislosti od tvaru krídel (HUME, 2002)
Farba a znaky - vyžaduje si čo najpresnejšie určenie. Jedná sa o škvrnky na operení, pásiky, alebo bodky. Môžu sa nachádzať na krídlach, chrbe, trtači, alebo have. Hlava býva veľmi rôzne sfarbená: pásik navrchu hlavy / temenný pásik/, pár pikov po stranách temena, pár pásikov nad okom /nadočný pásik/, pár pásikov cez oko / očný pásik /, pár pásikov pod lícom / fúzy /, pár pásikov pod nimi / lícny pásik /, alebo pár tmavých pásikov od koreňa zobáka k hrdlu. Sfarbenie peria umožňuje ľudom ako i vtákom rozpoznať príslušníkov rovnakého druhu a hrá významnú úlohu aj v chovaní vtákov(HUME, 2002; BENDA, 1994). Farebnú pestrosť vidíme na obrázku 7.
19
Obr. 7 Poznávacie znaky vtákov v závislosti od tvaru tela ( HUME, 2002)
Tvar nôh – poukazuje na prostredie v ktorom vták žijú ako i potravu, ktorú sa živý odlišnosti sú zjavné aj v tvare nôh. Počtom prstov, ich usporiadaním ako funkciou, na čo sú používané. Vtáky ktoré trávia väčšinu času na zemi, majú dlhé nohy prispôsobené na chôdzu a beh po zemi. Vtáky žijúce na stromoch majú nohy krátke, silné, prispôsobené na šplhanie a sedenie na vetvách stromov. Vodné druhy vtákov majú na nohách plávajúce blany, extrémne predĺžene prsty, umožňujú chôdzu po leknách na vodnej hladine. Rôzne typy nôh vtákov prezentuje obrázok 8..
Obr. 8 Poznávacie znaky vtákov v závislosti od tvaru nohy (GAISLER, 2007)
A – noha radu Charadriiformes ( napr.: rybár krátkozobý)B – noha radu Pelecaniformes ( napr.: kormorán veľký)C – noha radu Podicipediformes ( napr.: potápka ušatá)D – noha radu Accipitriformes ( napr.: jastrab krahulec)
20
E – noha radu Piciformes ( napr.: žlna zalená)F – noha radu Apodiformes ( napr.: dážďovník tmavý)G – noha radu Coraciiformes ( napr.: rybárik riečny)H – noha radu Passeriformes ( napr.: vrabec poľný)
U väčšiny vtákov smeruje 1. prst dozadu a ostatné 3. prsty smerujú dopredu. Takúto nohu označujeme ako anizodaktylnu ( najčastejšia u väčšiny vtákov). U ďalšieho typu smeruje dopredu 2 a 3 prst a dozadu 1 a 4 prst. Takúto nohu označujeme ako nohu zygodaktylnu, ktorá je častá u šplhajúcich vtákov (ďatle).Zvláštnym prípadom je zygodaktylná noha s otáčavým 4 prstom dopredu aj dozadu (sovy).Zriedkavo existuje šplhavá noha s 1. a 2. prstom obráteným dozadu a 3. a 4. prstom obráteným dopredu, ktorú nazývame heterodaktylna. Noha ktorá má všetky 4. Prsty obrátené dopredu ako má dážďovník sa volá noha zavesená pamprodaktylna.V prípade čiastočného zrastenia prstov, ako u rybárika sa jedná o nohu syndaktylnu (GAISLER, 2007).
Správanie - väčšina druhov vtákov má svoje charakteristické znaky správania. Môžeme ich identifikovať pomocou postrehu na základe vlastných skúseností v teréne. Odlišné správanie pri párení, pri love na korisť.
Družnosť – vrabce sú spoločenské vtáky, ktoré často čvirikajú v hustých kŕdlikoch.Čulosť – sýkorky sú čulé a trúfalé vtáky, pohybujúce sa obratnými a rýchlymi skokmi pomedzi konárikmi. Šplhanie – pre kôrovníky je charakteristický takmer výlučne pohyb nahor po kôre kmeňa stromu, pričom zvyčajne opisuje špirálu.Ukrývanie sa – vrchárka modrá žije skryto pri zemi. Nevzďaľuje sa od porastu.Poskakovanie – niektoré penicovité vtáky sa pohybujú cez kríky akoby ťarbavým skákaním.Ponáranie hlavy – kazárka pestrá sa dostane k potrave pod vodou, na ktorú nedosiahne pri plávaní tým, že sa prevráti dolu hlavou.Brodenie – šibliarka bocianovitá zbiera potravu na hladine tak, že sa na mimoriadne dlhých nohách brodí aj ďalej od brehu (SAUER, 1996).
Let – aj pomocou letu je možné spoznať druh pozorovaného vtáka. Poznáme viac typov letu vtákov. Charakterizuje ich obrázok 9.
21
Obr. 9Spôsoby letu vtákov
Vtákov často môžeme spozorovať počas letu. Vtedy je veľmi zložité zaregistrovať detaily sfarbenia operenia. No práve let vtáka nám môže prezradiť o akého vtáka sa jedná. Môže sa jednať o vytrvalé plachtenie na široko rozprestrených krídlach, let s vytrvalými zábermi krídel, alebo striedanie aktívneho vírenia krídel s pasívnym letom so zloženým krídlami , pričom vzlietne nahor a vzápätí klesne nadol. Či sú krídla napriamené, alebo ohnuté, či sú mávnutia hlboké, alebo plytké.
- plachtenie - dlhé a široké prstovité krídla orliaka morského umožňuje vytrvalé ,energeticky úsporné plachtenie.
- trepotavý let - ak sokol myšiar nemá v blízkosti vyvýšený posed, vyhliada korisť z trepotavého letu, pri ktorom sa vznáša na jednom mieste.
- nekoordinovaný kŕdeľ – stehlíky majú charakteristický ľahký let s hlbokým poskakovaním v povetrí. Let jedincov v kŕdli pôsobí nekoordinované.
- koordinovaný kŕdeľ – mnohé druhy bahniakov lietajú v hustých, kompaktných kŕdľoch. Synchronizovaný pohyb vtákov umožňuje obratné manévre kŕdľa (PARIS, 2005).
Podmienky pozorovania – sú dôležité k správnemu určovaniu vtákov. Lom svetla môže ovplyvniť vizuálne vnemy pozorovateľa, čím môže dôjsť k zlej identifikácii vtáka.
22
Možnosti vplyvu sveta na pozorovaného vtáka v rôznych podmienkach prezentujú obrázky.
Brieždenie – slabé, tlmené svetlo s oparom skoro ráno má oranžový nádych a potláča vnem detailov, čo je prezentované na obrázku 10.
Zahmlené ráno – v hmle sa vtáky zdajú väčšie, strácajú sa detaily a farba, niekedy aj tvar vtáka, uvedené je zobrazené na obrázku 11.
Ranné svetlo – prehlbuje kontrast, čo pomáha rozoznávať detaily sfarbenia. Kontrast sfarbenia prezentuje obrázok 12.
Poludnie –slnko v zenite spôsobuje hlboké tiene, ktoré oslabujú vnímanie sfarbenia na zatienenej časti tela. Slabé sfarbenie prezentuje obrázok 13.
Obr. 10 Brieždenie (HUME, 2002)
Obr.11 Zahmlené ráno (HUME, 2002)
Obr. 12 Ranné svetlo (HUME, 2002)
Obr. 13 Poludnie (HUME, 2002)
Protisvetlo – pohľad do prudkého svetla umožňuje vidieť nanajvýš siluetu vtáka, hoci je aj svetlo sfarbený. Siluetu vtáka v protisvetle nám prezentuje obrázok 14.
23
Večerné svetlo – mäkké a teplé večerné svetlo spôsobuje oranžový nádych sfarbenia. Zmenu sfarbenie vo večernom svetle prezentuje obrázok 15.
Obr. 14 Protisvetlo (HUME, 2002)
Obr. 15 Večerné svetlo (HUME, 2002)
24
Ročné obdobie – súvisí z migráciou určitých druhov vtákov. V závislosti od ročného obdobia a klímy. Niektoré druhy vtákov sa v rovnakej lokalite nachádzajú celoročné, iné sa sťahujú do teplejších zimovísk. Poukazuje na výskyt drozda čierneho a drozda čvíkotavého v Európe v súvislosti od ročného výskytu v uvedenej oblasti. Drozd čierny sa na Slovensku vyskytuje celoročne, no drozd čvíkotavý na Slovensko prilieta iba v zimnom období, čo môžeme sledovať na obrázku 16 a 17.
Obr. 16 Výskyt drozda čierneho Obr. 17 Výskyt drozda čvíkotavého v Európe v priebehu roku v Európe v priebehu roku(HUME, 2002) (HUME, 2002)
25
Rozdielne znaky ornitofauny – je možné pozorovať nielen u samca a samice (počas tokania), no zjavné rozdiely je možné pozorovať u dospelého jedinca a mladého jedinca. U druhov, ktorých perie sa v priebehu roku mení v závislosti od ročného obdobia (strnádka snežná), ako i u druhov, ktorých rozdiely sú ovplyvnené miestom výskytu (skalárik sivý). Rozdiely niektorých druhov vtákov môžeme vidieť na obrázku 18 (SAUER, 2003).
26
Obr. 18 Rozdielne znaky ornitofauny (HUME, 2002)
1.4 Charakteristika vybraných druhov vtákov
27
Druh : Drozd čierny (Turdus merula , L., 1758)
Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré ( Passeriformes)Čeľaď Drozdovité ( Turdidae)Rod Drozd ( Tudrus)Druh Drozd čierny (Turdus merula)
Veľkosť
Dĺžka: 24 až 25 cm Hmotnosť: 80-110 gRozpätie krídel : 34 do 38 cm Sociabilita : rodinné kŕdlikyDĺžka života : do 5 rokovStatus : S/-
(DANKO, 2002).
Poznávacie znaky
V Európe sa jedná o jedného z najznámejších vtákov. Dospelé jedince (samce) sú
jedinečne čiernej farby z čarnasto – hnedými nohami . Samice sú hnedej farby a majú
rozmanito škvrnitú spodnú časť tela. Sú tmavšie ako samice ostatných drozdov.
U dospelých jedincov výrazný oranžovo žltý zobák a žltý očný krúžok. Mladé vtáky
sa sfarbením podobajú samici, sú však viac do hneda. Spev sa skladá z apatickej,
flautovitej melódie za súmraku (Príloha obrázok 36, 37) (SAUER, 1996).
Ekológia a biotop
28
U nás z celoročným výskytom. Hniezdo si stavia na zemi, v kríkoch, alebo nízko
na stromoch. Kalichovité hniezdo je z rastlinného materiálu. Hniezdi dva až štyri krát
do roka. Začiatok prvého hniezdenia je v marci. Znáša 3- 5 modro – zelených vajec
veľkosti 29x21 mm a hmotnosti 7,2 g. Inkubačný čas 12-14 dní, výchova mladých v
hniezde 13-16 dní. Potravu zbiera na zemi, prehrabáva spadnuté lístie. Živí sa
červami, hmyzom, bezstavovcami. Požiera aj rôzne ovocie na kríkoch a stromoch,
navštevuje kŕmidlá a konzumuje aj popadané jablká a chlieb (www.wikipedia.sk,
2010; www.nasiptáci.cz, 2011).
Výskyt a stav na Slovensku
Pôvodne to bol lesný vták , no postupne sa prispôsobil a v súčasnej dobe pomerne
hojne hniezdi na všetkých možných miestach poskytujúcich úkryt – na stromoch,
kríkoch, i budovách . Je rozšírený na celom území Slovenska od nížin až po horské
oblasti (Príloha obrázok 38) (HUME, 2002).
Ochrana
V posledných desaťročiach sme zaznamenali jeho úbytok, čo zapríčinila
predovšetkým likvidácia hniezdnych biotopov, likvidácia hniezd predátormi ( dravé
vtáky , mačky, líšky). Likvidácia vajec kukučkou. Likvidácia bezstavovcov ako
zdroja potravy pesticídmi. Preto treba zabezpečiť ochranu najmä v čase hniezdenia
(DANGEL, 2001).
Druh : Fúzatka trstinová (Panurus biarmicus, L., 1758)
29
Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré (Passeriformes) Čeľaď Sýkorkovité (Timaliidae)Rod Fúzatky (Panurus) Druh Fúzatka trstinová (Panurus biarmicus)
Veľkosť
Dĺžka: 12,5 cm Hmotnosť: 12 -18 gRozpätie krídel : 16 - 18 cmSociabilita : voľné kŕdleDĺžka života : 2 – 3 rokyStatus : S/LR:nt
(DANKO, 2002).
Poznávacie znaky
Druh veľkosti vrabca, s nápadne dlhým stupňovitým chvostom. Samec má hlavu
modro-šedú, bradu a hrdlo biele a výrazný čiernym fúzom od uzdičky k hrudi. Vrch
tela je doružova až hrdzavo okrový, spodná časť svetlá s ružovo okrovými bokmi a
čiernymi spodnými chvostovými krovkami. Samica má hlavu zhora šedivo-okrovú,
vrch tela hrdzavo-hnedú, hrdlo, prsia a brucho biele, boky do okrova. Mladí vtáci sa
podobajú samici, sfarbenie je nevýrazné, chrbát, krídlové krovky a okraje chvosta sú
tmavé. Na krídle sú dva svetlé pásiky a krajné chvostové perá s bielymi škvrnami
(Príloha obrázok 39, 40) (DANKO, 2002).
Ekológia a biotop
30
Vyžadujú trstiny z hustou spodnou etážou a trvalou vodnou hladinou, z
minimálnou rozlohou aspoň 3 ha. Hniezdi jednotlivo, pri väčšej hustote i v
skupinách. Hniezdo umiestňuje do porastov trstín (ostrice) do výšky 75 cm nad vodou
alebo zemou, kalichovitého tvaru z lístia, stebiel a trsťových metlín. Hniezdi
pravidelne 2x ročne, od apríla do júna znáša 5-6 (4-8) vajec. Na hniezde sedia obaja
vtáci 10-13 dní. Samica zo začiatku mláďatá zahrieva na hniezde (až 9 dní), neskôr
mladé kŕmia obaja vtáci, niekedy sa ku kŕmeniu pripojujú aj vtáci z prvého
hniezdenia. Hniezdo mláďatá opúšťajú po 10-13 dňoch, ešte neschopné letu. Zhruba
od februára do októbra prevažuje potrava živočíšna, hlavne hmyz a jeho larvy, ďalej
pavúky a malé slimáky. V zimných mesiacoch prevažuje potrava rastlinná, v
prevažnej miere semená trstiny, niekedy aj iné (www.wikipedia.cz, 2010;
www.nasiptáci.cz, 2011).
Výskyt a stav na Slovensku
Hniezdi v nížinách a nízko položených kotlinách Slovenska. Niektorých ďalších
lokalitách južného Slovenska (napríklad pri rybníkoch alebo močariskách).
Najvýznamnejším lokalitám patria Parížske močiare ,rybníky pri Pustých Uľanoch,
Iňačovské rybníky. V zime sa dá ľahšie vidieť v porastoch trsti (Príloha obrázok 41)
(HUME, 2002).
Ochrana
Príčiny ohrozenia druhu nie sú dostatočne známe. Príčinou je vysúšanie mokradí,
likvidáciou trstinových porastov, zmena alebo kolísanie výšky vodnej hladiny na
hniezdiskách, sukcesia a zmenu pôvodnej štruktúry porastov, silné a dlho trvajúce
zimy. Môžeme im pomôcť aj zlepšovaním hniezdnych možností osádzaním
hniezdnych podložiek a zväzovaním trsti do trsov (MATIAS, 2002).
Druh : Kúdeľníčka lužná (Remiz pendulinus, L., 1758)
31
Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré (Passeriformes)Čeľaď Sýkorkovité (Remizidae)Rod Kúdeľníčky (Remiz)Druh Kúdeľníčka lužná (Remiz pendulinus)
Veľkosť
Dĺžka: 10 - 11 cm Hmotnosť: 8-10 gRozpätie krídel : 20 cmSociabilita : malé kŕdleDĺžka života : 2 – 5 rokyStatus : S/-
(DANKO, 2002).
Poznávacie znaky
Malý druh sýkorky (dĺžka tela je asi 110 mm, krídla 55 mm, chvosta 50 mm). Je
malý, pôvabný a výrazne sfarbený vtáčik. Jediná zo sýkoriek so sivobielym vrchom
hlavy a s klinovitým tvarom zobáka. V čase hniezdenia má charakteristickú čiernu
škvrnu na hlave, tiahnucu sa od zobáka cez uzdičku, oko až na sluchy, v
mimohniezdnom období chýba. Brada a hrdlo sú biele. Horná časť chrbta je
gaštanová, zadná žltkasto-hnedá, spodná časť smotanová s gaštanovohnedým
nádychom na prsiach. Charakteristické vysoké, doďaleka znejúce a čisté pískanie.
Samička má menej živé farby, u mladých vtákov chýba čierny prúžok cez oko a majú
svetlejší chrbát (Príloha obrázok 42, 43) (FELIX, 1978).
.
32
Ekológia a biotop
Stály a prelietavý, obýva okrajové zóny lužných lesov na brehoch riek a stojatých
vodných nádrží. Žije v blízkosti vôd, ale niekedy sa vyskytne aj v skupinách stromov
vedúcich od vody medzi polia a vlhké lúky. Vakovité hniezdo spletené z vatovitých
rastlinných látok býva umiestnené na konci konárika v korunách stromov. Vstup do
hniezda je cez rúrkovitý bočný vchod. Hniezdi 1-2 x do roka. Hniezdiť začína
koncom apríla až začiatkom mája. Znáša 7-8 bielych vajec veľkosti 16x10 mm.
Inkubačný čas 12-13 dní, výchova mladých v hniezde 15-20 dní. O mláďatá sa stará
iba samička, tie ho opúšťajú po 17-20 dňoch, ďalších 5 dní sa vracajú do hniezda
nocovať. Pohlavne dospievajú v druhom kalendárnom roku.
Potravu tvorí hmyz, v zimných mesiacoch i semená rastlín (www.vtáky.sk, 2011;
www.wikipedia.sk, 2010).
Výskyt a stav na Slovensku
Hniezdi zriedkavo až nehojne najmä v lesoch Podunajskej nížiny, popri Morave,
dolného toku Váhu, Nitry, Hrona, Ipľa, Uhu, Laborca, Topli a na niektorých ďalších
lokalitách južného Slovenska (napríklad pri rybníkoch alebo močariskách). V zime sa
dá ľahšie vidieť v kríkoch alebo v porastoch trsti (Príloha obrázok 44) (HUME, 2002).
Ochrana
Užitočný hmyzožravý druh. Osobitnú ochranu treba poskytovať hniezdam. Sú
príťažlivé a často ich ničia len zo zvedavosti (MATOUŠEK, 2002).
Druh : Lastovička domová (Hirundo rustica, L., 1758)
Ríša Živočíchy (Animalia)
33
Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré ( Passeriformes)Čeľaď Lastovičkovité ( Hirundinidae)Rod Lastovička ( Hirundo)Druh Lastovička domová (Hirundo rustica)
Veľkosť
Dĺžka: 17 – 19 cm Hmotnosť: 16 - 25 gRozpätie krídel : 32 do 35 cm Sociabilita : migračné kŕdleDĺžka života : do 5 rokovStatus : D/-
(DANKO, 2002).
Poznávacie znaky
Jedná sa o malého vtáka s dlhým, hlboko vystrihnutým chvostom. Vrchnú stranu
tela má lesklo čiernomodrej farby. Čelo a hrdlo červenkastogaštanovej farby. Hlboko
vystrihnutý vidlicovitý chvost. Cez hrboľ čierny široký pás z modrastým nádychom.
Spodná časť tela je krémovej farby. Samček má od samičky dlhší chvost. Mladé vtáky
sú matnejšej farby a majú kratší chvost. Spev je rýchle vŕzgavé štebotanie
s typickými trilkami (Príloha obrázok 45, 46) (DANGEL, 2001).
Ekológia a biotop
Jedná sa o sťahovavý druh. Na Slovensku sa vyskytuje iba v letnom období a to na
celom území. Obýva otvorenú krajinu, polia, lúky, mesta a dediny. Hniezdo si
pôvodne stavali v jaskyniach a skalných rímsach, no v súčasnom období si stavia
hniezda predovšetkým na ľudských stavbách - kôlne, mosty, rímsach domov
a hospodárskych stavieb. Hniezdo je vo forme z vrchu otvorenej štvrť gule, zo stebiel,
rastlinných vlákien, ktoré sú pospájané blatom. Hniezdne lôžko je vystlané perím.
34
Hniezdi dva až tri krát do roka. Začiatok prvého hniezdenia je v apríli až do augusta.
Znáša 4-6 vajec veľkosti 19x13 mm; bielej farby z hnedo červenými škvrnami.
Inkubačný čas 14-16 dní, výchova mladých v hniezde 19-23 dní. Živí sa výlučne
hmyzom (muchami), ktoré loví počas letu (www.wikipedia.sk,2011;
www.nasiptáci.cz, 2011).
Výskyt a stav na Slovensku
Pomerne hojne hniezdi na vhodných miestach v nížinách, najmä na juhozápadnom
(Podunajská nížina, Záhorie dolné Považie atď.) a juhovýchodnom Slovensku. Ako
hniezdič vystupuje iba do výšky asi 1300 m. Pred odletom do zimovísk sa sústreďuje
do migračných kŕdľov (Príloha obrázok 47) (SAUER, 1996).
Ochrana
V posledných desaťročiach sme zaznamenali jej úbytok, čo zapríčinila
predovšetkým likvidácia hniezd a biotopov. Potreba vytvárať priestor na stavbu
hniezd. Preto treba zabezpečiť ochranu najmä v čase hniezdenia (DANKO, 2002).
Druh : Pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata , L., 1766)
35
Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Spevavce (Passeriformes)Čeľaď Drozdovité ( Turdidae)Rod Pŕhľaviar ( Saxicola)Druh Pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata)
Veľkosť
Dĺžka: 12,5 cm Hmotnosť: 14-17 gRozpätie krídel : 18 do 21 cm Sociabilita : rodinné kŕdlikyDĺžka života : do 5 rokovStatus : D/-
(DANKO, 2002).
Poznávacie znaky
Malý vták zavalitej postavy. Vyznačuje sa vzpriameným postojom. Samček má
hrdzavočervenú hruď, čiernu hlavu a hrdlo, biele škvrny na hrdle. Bielu škvrnu na
boku krku. Tenké čierne nohy. Čierne škvrny na hnedom chrbte, ktoré sú v zime
nevýrazné. Samica má celkovo matnejšie sfarbenie. Mladé jedince majú jemne
čiarkovanú hruď a škvrnitý chrbát. Chvost je jednofarebný, hnedastočierny. Samec sa
ozýva krátkymi, rýchlo spievajúcimi sledmi obsahujúcimi rachotivé a škrípavé tóny,
alebo hvízdavé tóny. Často imituje hlasy iných vtákov (Príloha obrázok 48, 49)
(SAUER, 1996).
Ekológia a biotop
Sťahovavý vták, počas zimy sa u nás nevyskytuje. Nenáročný hniezdič. Obýva
slnečné, suché, málo porastené pôdy, priesočnatých pôdach a krušinových
vresoviskách. Hniezdo si stavia výhradne samička na zemi, väčšinou na svahoch
v plytkej priehlbinke, alebo nízko nad ňou. Dobre ukryté pred pohľadom zhora.
36
Niekedy môže byť hniezdo zavesené v kroví. Hniezdo má kalichovitý tvar z trávi,
vystlané chlpmi a perím. Má prístupový tunel. Hniezdi dva razy do roka. Začiatok
prvého hniezdenia je v máji, druhého v júli. Znáša 5-6 vajec veľkosti 19x14 mm; na
olivovo hnedastom podklade majú tmavohnedé až fialové škvrnky. Inkubačný čas 11-
14 dní, výchova mladých v hniezde 11-12 dní. Živia sa prevažne hmyzom ( motýle,
muchy, ovady), ďalej pavúkmi, drobnými červami, rôznymi bobulami a semenami
(www.wikipedia.sk, 2011; www.nasiptáci.cz, 2011).
Výskyt a stav na Slovensku
Pomerne hojne hniezdi na celom území Slovenska. Lepšie podmienky na
hniezdenie sú teplejšie lokality nížin max. do výšky 2400 m (Príloha obrázok 50)
(DANKO, 2002).
Ochrana
V posledných desaťročiach sme zaznamenali jej úbytok, čo zapríčinila
predovšetkým likvidácia hniezdnych biotopov. Veľmi citlivé sú na používanie
priemyselných hnojív v mieste hniezdenia. Preto treba zabezpečiť ich ochranu najmä
v čase hniezdenia (DANGEL, 2001).
Druh : Slávik krovinový (Luscínia megarhynchos, B., 1831)
37
Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré ( Passeriformes)Čeľaď Drozdovité ( Turdidae)Rod Slávik ( Luscinia)Druh Slávik krovinový (Luscinia megarhynchos)
Veľkosť
Dĺžka: 16 - 17 cm Hmotnosť: 18 - 27 gRozpätie krídel : 23 do 26 cm Sociabilita : samotárDĺžka života : do 5 rokovStatus : S/-
(DANKO, 2002).
Poznávacie znaky
Menší vták z čeľade drozdovitých. Veľmi nenápadný druh, ktorý sa len zriedkavo
objavuje na vonkajších konárikoch húštin. Tomuto zodpovedá aj jeho sfarbenie, ktoré
je na vrchnej časti tela hrdzavohnedé. Spodná časť tele je sivobiela bez škvrniek na
prsiach. Chvost a nadchvostové krovky sú jednofarebne hrdzavé. Veľké tmavé oči,
okolo ktorých má svetlý očný krúžok. Nohy majú ružovkastú farbu. Samec sa ozýva
pred svitaním nezabudnuteľným spevom rozmanitých tónov, ale aj hlasitosťou.
Skladá sa zo zmesi tvrdých a melodických tónov (Príloha obrázok 51, 52) (DANGEL,
2001).
Ekológia a biotop
Sťahovavý, prilieta na Slovensko v apríli a odlieta v septembri. Obýva husto
zarastené kroviská, kde je chránený pred predátormi. Vyhovujú mu oblasti s miernym
až teplým podnebím. Hniezdo si stavia v kríkoch nízko nad zemou, ktoré je dobre
ukryté v hustej vegetácii. Má tvar rozmernej čaše z listov a trávy. Hniezdi jeden krát
38
do roka. Začiatkom mája - júna. Znáša 4-5 vajec veľkosti 21x15 mm; olivovohnedej
farby. Inkubačný čas 14 dní, výchova mladých v hniezde 11-12 dní. Po vyletení
z hniezda sú mladé sláviky podobné červienkam, líšia sa však hrdzavo gaštanovým
chvostom. Živí sa prevažne hmyzom, červami, larvami. Na jeseň konzumujú bobule
a iné plody (www.wikipedia.sk, 2011; www.našiptáci.cz, 2011).
Výskyt a stav na Slovensku
Pomerne hojne hniezdi na vhodných miestach v nížinách, najmä na juhozápadnom
(Podunajská nížina, Záhorie dolné Považie atď.) a juhovýchodnom Slovensku. Ako
hniezdič vystupuje iba do výšky asi 500 m, ale počas ťahu bola zastihnutá i vo vyššie
položených lokalitách (až asi 800 m) (Príloha obrázok 53) (SAUER, 1996).
Ochrana
V posledných desaťročiach sme zaznamenali jeho úbytok, čo zapríčinila
predovšetkým likvidácia hniezdnych biotopov. Prevláda väčší počet samcov ako
samíc, preto treba zabezpečiť ochranu najmä v čase hniezdenia (DANKO, 2002).
Druh : Slávik modrák (Luscinia svecica, L., 1758)
Ríša Živočíchy (Animalia)
39
Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré (Passeriformes)Čeľaď Drozdovité (Turdidae)Rod Slávik (Luscinia)Druh Slávik modrák (Luscinia svecica)
Veľkosť:
Dĺžka: 14 cm Hmotnosť: 15 - 23 gRozpätie krídel : 20 - 22 cmSociabilita : samotárDĺžka života : do 5 rokovStatus : S/VU
(DANKO, 2002).
Poznávacie znaky
O málo menší ako slávik krovinový (dĺžka tela je asi 140 mm, krídla 73 mm,
chvosta 60 mm). Samčeka v hniezdnom perí ľahko odlíšime od ostatných vtákov
podľa intenzívne modrej brady, hrdla, hrvoľa a prednej časti pŕs. V strede hrvoľa je
biela škvrnka, tzv. hviezda (stredoeurópska geografická forma), alebo hrdzavá
(dominántná forma). Vrchnú časť tela má tmavohnedú, spodnú hrdzavo-bielu.
Samička má bradu a hrdlo žltobiele, potom nasleduje priečny tmavý pás a belavé
brucho. Vrchnú časť má tmavohnedú. Podobne nápadné sú jeho hlasové prejavy, je
dobrým imitátorom. Postavou a správaním pripomína červienku (Príloha obrázok 54,
55) (SAUER, 2003).
Ekológia a biotop
40
Sťahovavý, prilieta koncom marca a v prvej polovici apríla, odlieta v septembri.
Obýva močiare a brehy vôd husto zarastené vodnými rastlinami a kríkmi. Hniezdo má
vystavané na zemi v spleti rastlín. Hniezdiť začína v máji. Samička znáša 5-6
zelenkasto-sivých vajec s veľmi nejasnými červenkasto-hnedými škvrnkami veľkosti
18x14 mm. Inkubačný čas 13-14 dní, výchova mladých v hniezde 13-14 dní. Hniezdo
býva na zemi, dobre ukryté v bylinnom poraste, stavia ho iba samica. Hniezdi
pravdepodobne 2x ročne. Sedí iba samica, samec len výnimočne. Hniezdo mláďatá
opúšťajú ešte nevzletná vo veku 14 dní, po ďalších 3 dňoch začínajú poletovať.
Osamostatňujú sa asi 14 dní po vyvedení z hniezda, dospievajú v budúcom roku.
Požiera hmyz, na jeseň i plody a semená rastlín. Väčšia časť potravy je živočíšna -
zbiera hlavne hmyz žijúci na zemi a v trsoch rastlín (www.wikipedia.sk, 2010).
Výskyt a stav na Slovensku
Vzácne hniezdi na močaristých, trstinami zarastených lokalitách juhozápadného
(Podunajská nížina) a juhovýchodného (okolie Kráľovského Chlmca). V mimo
hniezdnom čase ho však zastihli na mnohých lokalitách aj mimo uvedených
hniezdnych oblastí (Príloha obrázok 56) (DANKO, 2002).
.
Ochrana
Na Slovensku vzácny druh slávika hniezdiaci iba na niektorých lokalitách. Najviac
je ohrozený ničením hniezdnych biotopov. Ak sa nezabezpečí jeho ochrana, je
pravdepodobné, že slávik modrák sa ako hniezdič zo Slovenska stratí (HUME, 2002).
Druh : Strnádka trstinová (Emberiza schoeniclus, L., 1758)
41
Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré (Passeriformes)Čeľaď Strnádkovité (Emberizidae)Rod Strnadka (Emberiza)Druh Strnadka trsťová (Emberiza schoeniclus)
Veľkosť
Dĺžka: 15 cm Hmotnosť: 15-22 gRozpätie krídel : 21 – 26 cmSociabilita : malé kŕdleDĺžka života : 2 – 3 rokyStatus : S/-
(DANKO, 2002).
Poznávacie znaky
O niečo menšia ako strnádka obyčajná. Samček má v hniezdnom perí hlavu, bradu,
hrvoľ a vrchnú časť pŕs čiernu. Fúz i krk má biely, spodnú stranu má hnedasto-bielu.
Chrbát je čierny so širokými hnedočervenými okrajmi pier. Samička má hlavu hnedú,
hrdlo a hrvoľ červenkasto-žlté, oboje s tmavými pozdĺžnymi škvrnami. Nadočný
pásik a fúz je žltkastý. Samec sa ozýva monotónnym spevom z močaristej vegetácie
(Príloha obrázok 57, 58) (DANKO, 2002).
Ekológia a biotop
Sťahovavý, časť našej populácie tu i prezimuje, severské populácie však u nás
zimujú hojne. Obýva močariská a okraje vodných nádrží zarastené trstinou a
vrbinami. Hniezdo si stavia v starom tŕstí alebo na zemi. Hniezdi dva razy do roka.
Začiatok prvého hniezdenia je v apríli, druhého v júni. Znáša 4-6 vajec veľkosti
19x14 mm; na olivovo hnedastom podklade majú tmavohnedé až fialové škvrnky.
42
Inkubačný čas 12-14 dní, výchova mladých v hniezde 11-13 dní. V letných mesiacoch
sa živí prevažne hmyzom, v malej miere semenami rastlín (v zimných mesiacoch
opačne). Okrem drobného hmyzu v dobe hniezdenia tvoria prevažnú časť potravy
dospelých jedincov semená rôznych rastlín a časti zelených výhonkov
(www.wikipedia.sk, 2010; www.nasiptáci.cz, 2011).
Výskyt a stav na Slovensku
Pomerne hojne hniezdi na vhodných miestach v nížinách, najmä na juhozápadnom
(Podunajská nížina, Záhorie dolné Považie atď.) a juhovýchodnom Slovensku. Ako
hniezdič vystupuje iba do výšky asi 200 m, ale počas ťahu bola zastihnutá i vo vyššie
položených lokalitách (až asi 800 m) (Príloha obrázok 59, 60) (SAUER, 1996).
Ochrana
V posledných desaťročiach sme zaznamenali jej úbytok, čo zapríčinila
predovšetkým likvidácia hniezdnych biotopov. Preto treba zabezpečiť ochranu najmä
v čase hniezdenia (DANGEL, 2001).
43
Druh : Svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides, S., 1824)
Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré (Passeriformes)Čeľaď Penicovité (Sylviidae)Rod Trsteniariky (Locustella) Druh Svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides)
VeľkosťDĺžka: 14 - 15 cm Hmotnosť: 12-15 gRozpätie krídel : 15 – 20 cmSociabilita : samotárDĺžka života : do5 rokovStatus : S/LR:Ic
(DANKO, 2002).
Poznávacie znaky
Svrčiak
slávikovitý je vták menší než vrabec domáci. Je sfarbený jednofarebne do červeno-
hneda, zo spodnej strany tela hrdzavo-biely z širokým, stupňovite zaobleným
chvostom. Podobá sa na trsteniarika bahenného, či trsteniarika spevavého. Obe
pohlavia i mláďatá sa nelíšia. Hlas - mľaskavé vábenie je počuť iba zblízka, spev je
monotónny, niekedy veľmi dlhé cvrčanie „errrrr“ (hlbšie než u svrčiaka zelenkavého).
Rozpoznať ho možno podľa spevu, najmä za svitania alebo súmraku, na konci trsti
(Príloha obrázok 61, 62) (MATIAS, 2002).
Ekológia a biotop
Žije skryte v barinatých oblastiach s rozsiahlymi trstinami, často zarastenými
vŕbovým krovím. Pri speve sa obvykle šplhá hore po trstinových steblách. Hniezdi v
44
máji až júli, 2x ročne. Hniezdo stavia pomerne veľké a neusporiadané z trávy je
umiestnené v tŕstí alebo v ostrici. Dosť veľké hniezdo z trstinových stebiel a listov si
stavia v hustom poraste nízko nad vodou. Samica znáša 4- 5 belavých, jemne červeno-
hnedých škvrnitých vajíčok, na ktorých sedia obaja rodičia po dobu 12 dní a mláďatá
potom obaja kŕmia po dobu 12 - 14 dní. Loví hmyz a pavúky v hustej bylinnej
vegetácii (www. vtáky.sk, 2010, www.wikipedia.sk, 2011).
Výskyt a stav na Slovensku
U nás sa jedná o pomerne vzácny druh nielen na hniezdiskách, ale i počas migrácie
mimo nich. Na Slovensku je rozšírený najmä v nížinách juhozápadného , južného
a východného Slovenska, kde hniezdi v močiaroch, až do nadmorskej výšky 400m,
počas migrácie i vo vyššie položených oblastiach (Príloha obrázok 63) (DUNGEL,
2001).
Ochrana
Spočíva v hniezdnom biotope úprave režimu hospodárenia na rybníkoch (zákaz
kosby pobrežných porastov, zmien výšky vodnej hladiny v hniezdnom období) a
zachovanie pôvodných prirodzených biotopov výskytu. Používanie chemických
postrekov, akékoľvek zásahy do vodného režimu, jarné vypaľovanie tráv, nadmerné
hnojenie. Vyžaduje ochranu najmä v čase hniezdenia (BRTEK, 2001).
45
Druh : Sýkorka belasá (Parus caeruleus, L., 1758)
Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vravcotvaré ( Passeriformes)Čeľaď Sýkorkovité ( Paridae)Rod Sýkorka ( Parus)Druh Sýkorka belasá (Parus caeruleus)
Veľkosť
Dĺžka: 11,5 cm Hmotnosť: 9-12 gRozpätie krídel : 17 do 20 cm Sociabilita : voľné kŕdleDĺžka života : 2 - 3 rokyStatus : S/-
(DANKO, 2002).
Poznávacie znaky
O niečo menšia ako sýkorka veľká. Na prvý pohľad rozoznateľná od ostatných
sýkoriek svetlomodrou čiapočkou na hlave, citrónovožltou hruďou a bruchom bez
stredového pozdĺžneho pásika. Čelo, líca, sluchy, pŕhľavá časť bokov krku a pásik
okolo modrej čiapočky je biely. Chrbát olivovozelený. Samček a samička vyzerajú
rovnako, iba samček je výraznejšie sfarbený. Mladé vtáky sa podobajú dospelým, tvár
však nie je biela, ale žltá. Samec sa ozýva tenkým, rýchlo sa opakujúcim cí-cí-cí
(Príloha obrázok 64, 65) (SAUER, 1996).
Ekológia a biotop
46
Druh s celoročným výskytom na území Slovenska. Obýva všetky druhy lesov,
parky, záhrady a krovinaté biotopy. V zime ju je možné pozorovať aj v porastoch trsti
a pri okrajoch slanovodných mokradí. Kalichovité hniezdo si stavia v dutine stromu,
vystlané chlpami a perím. Hniezdi dva razy do roka. Začiatok prvého hniezdenia je v
apríli, druhého v júni. Znáša 7- 12 vajec veľkosti 15x11 mm; bielej alebo
bledočerveno škvrnitej farby. Inkubačný čas 12-14 dní, výchova mladých v hniezde
17-18 dní. V období kŕmenia mladých, hlavnú časť potravy tvoria húsenice. Potravu
tvorí hmyz, pavúky, okrem toho rôzne semená a oriešky (v zimných mesiacoch
navštevuje kŕmidlá) (www.wikipedia.sk, 2010; www.nasiptáci.cz, 2011).
Výskyt a stav na Slovensku
Pomerne hojne hniezdi na vhodných miestach na celom území Slovenska.
Výhodnejšie hniezdi v nížinách. Ako hniezdič vystupuje iba do výšky asi 1000 m až
1200 m, ale v mimo hniezdnom období bola zastihnutá i vo vyššie položených
lokalitách (až asi 1900 m) (Príloha obrázok 66) (DANGEL, 2001).
Ochrana
Veľmi užitočný hmyzožravý druh, ktorý si zaslúži prísnu ochranu. V posledných
desaťročiach sme zaznamenali jej úbytok, čo zapríčinil predovšetkým nedostatok
biotopu na hniezdenie. Preto treba zabezpečiť ochranu najmä v čase hniezdenia,
vyvesovaním vtáčich búdiek (DANKO, 2002).
47
Druh : Trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus, B., 1798)
Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré (Passeriformes)Čeľaď Penicovité (Sylviidae) Rod Trsteniariky ( Acrocephalus) Druh Trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus)
Veľkosť
Dĺžka: 13 - 15 cm Hmotnosť: 11-15 gRozpätie krídel : 18 – 21 cmSociabilita : samotárDĺžka života : do5 rokovStatus : S/-
(DANKO, 2002).
Poznávacie znaky Trsteniarik škriekavý alebo staršie trsteniarik veľký. Najväčší z našich
trsteniarikov, veľký je približne ako drozd (dĺžka tela je asi 190 mm, krídla 95 mm,
chvost 75 mm). Vrchná i spodná časť tela je neškvrnitá, vrchná hrdzavo
olivovohnedá, spodná bledo-okrová až belavá. Od nozdier nad oko sa tiahne výrazný
bledší pásik. Trsteniarik škriekavý je svojou veľkosťou a sfarbením nezameniteľný
vták trsťových porastov. Rovnako typický je aj jeho hlasný a drsný, škriekavý spev.
Volanie je prenikavé, krátke a spev nápadne hlasný (Príloha obrázok 67, 68) (FELIX,
1978).
48
Ekológia a biotop
Vyhľadáva husté a vysoké porasty bylín a krovín, blízkosť vody nie je
podmienkou, takže môže zahniezdiť aj na poliach a na rumoviskách v okolí ľudských
sídiel. Hniezdo býva nízko v poroste, najčastejšie v žihľave, väčšinou vo výške do 75
cm nad zemou. Hniezdi jeden krát ročne, v máji do začiatku júla znáša 3-5 vajec.
Dĺžka sedenia na vajíčkach je 11-15 dní, prevažnú dobu času sedí samica. Hniezdo
mláďatá opúšťajú po 12-15 (17) dňoch, 2-3 týždne sa ešte zdržujú s rodičmi v okolí
hniezda. Pohlavne dospievajú v 2. kalendárnom roku, najvyšší vek je 12 rokov.
Prevažná časť vtákov odlieta do zimovísk už v auguste, posledný sa zdrží do začiatku
októbra. Prílet prebieha v apríli a máji. Potrava je prevažne (u mláďat výhradne)
živočíšna, hlavne hmyz a jeho larvy, iba na zimu vyhľadávajú i bobule (ríbezlí ,
čiernej bazy a pod.) (www.vtáky.sk, 2011; www.wikipedia.sk, 2010).
Výskyt a stav na Slovensku
Najhojnejší z trsteniarikov na Slovensku, rozšírený najmä pri vodných biotopoch
južného Slovenska. Hoci údoliami riek zasahuje areál jeho rozšírenia až na stredné a
severné Slovensko, vysoko do hôr nevystupuje (Príloha obrázok 69) (HUME, 2002).
Ochrana
Spočíva podobne ako pri predchádzajúcich druhoch trsteniarikov, v zachovaní
pôvodného charakteru jeho biotopov s hustými porastmi pobrežných rastlín,
v zamedzení kolísania výšky vodnej hladiny a kosby porastov v hniezdnom období
a v celkovej úprave vodného hospodárstva v krajine. Hmyzožravý druh. Chrániť ho
treba najmä na hniezdiskách (SAUER, 2003).
49
Druh : Trsteniarik pásikavý ( Acrocephalus schoenobaenus, L., 1758)
Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré (Passeriformes)Čeľaď Penicovité (Sylviidae) Rod Trsteniariky ( Acrocephalus) Druh Trsteniarik pásikavý (Acrocephalus schoenobaenus)
Veľkosť
Dĺžka: 13 cm Hmotnosť: 10-13 gRozpätie krídel : 17 – 21 cmSociabilita : samotárDĺžka života : do 5 rokovStatus : S/-t
(DANKO, 2002).
Poznávacie znaky
Trsteniarik pásikavý alebo staršie trsteniarik malý. Veľký ako trsteniarik spevavý
(dĺžka tela je asi 125 mm, krídla 68 mm, chvosta 50 mm). Vrchná časť je sivohnedá,
chrbát však výrazne tmavohnedo pozdĺžne škvrnitý. Cez oko sa tiahne bledý sivo-
žltkastý pásik. Spodná časť je žltkasto-hnedá až belavá. Je pomerne malý, kontrastne
sfarbený, vyznačujúci sa hlasným, rýchlim a rozmanitým spevom (Príloha obrázok
70, 71) (MATOUŠEK, 2008).
Ekológia a biotop
50
Sťahovavý, prilieta v apríli, odlieta v septembri. Obýva vegetáciu okrajových zón
vodných nádrží a močarísk. Jeho výskyt je viazaný na mokrade s pobrežnou
vegetáciou. Nie je striktným obyvateľom trstín, žije aj v porastoch ostríc, pálok,
mladých vrbín, pŕhľav a iných rastlín. Stavia si hlboké kalichové hniezdo z trávových
listov zmiešaných s machom, pavučinami a rastlinným páperím. Hniezdo má spletené
na stonkách vodných rastlín nízko nad zemou alebo nad vodou. Začiatok hniezdenia
je v máji. Hniezdi 1 – 2 krát do roka. Samička znáša 4-5 na belavom podklade husto
žltkastých škvrnitých vajec veľkosti 17x13 mm. Inkubačný čas 12-13 dní, výchova
mladých v hniezde 10-13 dní. Živí sa hmyzom a inými článkonožcami, občas aj
semenami. Zbiera ju v porastoch trsti, ostríc, pŕhľavy, v kríkoch (www.vtáky.sk,
2010; www.wikipedia.sk, 2011).
Výskyt a stav na Slovensku
Pomerne hojný hniezdič v nížinách a močaristých oblastiach južného Slovenska.
Vyššie do hôr nevystupuje (Príloha obrázok 72) (HUME, 2002).
Ochrana
Užitočný hmyzožravý druh, žijúci pri vodných biotopoch. Zaslúži si všestrannú
ochranu, najmä biotopu (FELIX, 1978 ).
51
Druh : Trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris, B., 1798)
Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré (Passeriformes)Čeľaď Penicovité (Sylviidae) Rod Trsteniariky ( Acrocephalus) Druh Trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris)
Veľkosť
Dĺžka: 13 - 15 cm Hmotnosť: 11- 15 gRozpätie krídel : 18 – 21 cmSociabilita : samotárDĺžka života : do 5 rokovStatus : S/-
(DANKO, 2002).
Poznávacie znaky
Trsteniarik spevavý alebo staršie trsteniarik obyčajný. O niečo menší ako vrabec
domový (dĺžka tela je asi 125 mm, krídla 70 mm, chvosta 53 mm). Jednoducho
sfarbený, bez výraznej kresby, vrchná i spodná strana je neškvrnitá. Vrchná je
olivasto-hnedosivá, spodná hnedobiela až belavá. Ponad oko sa tiahne žltkastý pásik.
Spev je presná imitácia spevu mnohých druhov vtákov (Príloha obrázok 73, 74)
(BRTEK, 2001).
Ekológia a biotop
52
Sťahovavý, prilieta v druhej polovici apríla, odlieta v septembri. Obýva husto
zarastené močiare a okraje vodných nádrží, popretkávané kriačinami, černičím,
žihľavami, ale i obilné polia v blízkosti vodných nádrží. Hniezdo je spletené na
stonkách rastlín. Začiatok hniezdenia je v máji. Samička znáša 4-5 na modrasto-
bielom podklade hrubo tmavohnedo až čierno škvrnitých vajec veľkosti 18x13 mm.
Inkubačný čas 12-13 dní, výchova mladých v hniezde 11-13 dní. Živí sa hmyzom a
inými článkonožcami, zriedkavo i plodmi rastlín (www.wikipedia.sk, 2010;
www.nasiptáci.cz, 2009).
Výskyt a stav na Slovensku
Po trsteniarikovi škriekavom najhojnejší z trsteniarikov, rozšírený na vyhovujúcich
biotopoch po celom území Slovenska. Údoliami riek vystupuje do horských oblastí až
do výšky 800 m (Príloha obrázok 75) (DUNGL, 2001).
Ochrana
Na hniezdnom biotope je často neúmyselne počas hniezdenia ničený alebo
vyrušovaný, prípadne sa jeho hniezdny biotop celkom likviduje (kosenie a ničenie
zárastov pri vodných nádržiach). Aj napriek tomu, že je pomerne častým druhom,
vyžaduje ochranu najmä v čase hniezdenia (MATIAS, 2002).
53
Druh : Trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus, L., 1758) Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré (Passeriformes)Čeľaď Penicovité (Sylviidae) Rod Trsteniariky ( Acrocephalus) Druh Trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus)
Veľkosť
Dĺžka: 16 - 20 cm Hmotnosť: 30-40 gRozpätie krídel : 25 – 26 cmSociabilita : samotárDĺžka života : do 5 rokovStatus : S/LR:nt
(DANKO, 2002).
Poznávacie znaky
Trsteniarik škriekavý alebo staršie trsteniarik veľký. Najväčší z našich
trsteniarikov, veľký približne ako drozd (dĺžka tela je asi 190 mm, krídla 95 mm,
chvost 75 mm). Vrchná i spodná časť tela je neškvrnitá, vrchná hrdzavo
olivovohnedá, spodná bledo-okrová až belavá. Od nozdier nad oko sa tiahne výrazný
bledší pásik. Trsteniarik škriekavý je svojou veľkosťou a sfarbením nezameniteľný
vták trsťových porastov. Rovnako typický je aj jeho hlasný a drsný, škriekavý spev.
Volanie je prenikavé, krátke a spev nápadne hlasný (Príloha obrázok 76, 77) (HUME,
2002).
54
Ekológia a biotop
Sťahovavý, prilieta koncom apríla, odlieta v auguste až začiatkom septembra. Žije
v trstinách, často sa vyskytuje aj v pomerne malých porastoch vysokých močiarnych
rastlín. Nevyhýba sa ani trsťovým lemom melioračných kanálov či iným malým
plochým porastených takouto vegetáciou. Obýva trstinové porasty pri vodných
nádržiach a močiaroch, najmä v nížinách. Stavia veľké kalichovité hniezdo. Hniezdo
má spletené na stonkách trstiny. Hniezdiť začína v máji. Samička znáša 4-5 na
modrasto-zelenom podklade tmavohnedo škvrnitých vajec veľkosti 22x16 mm.
Inkubačný čas 14-15 dní, výchova mladých v hniezde 12-14 dní. Živí sa hmyzom a
inými článkonožcami, ktoré loví na listoch močiarnej vegetácie (www.vtáky.sk, 2011;
www.wikipedia.sk, 2010).
Výskyt a stav na Slovensku
Najhojnejší z trsteniarikov na Slovensku, rozšírený najmä pri vodných biotopoch
južného Slovenska. Hoci údoliami riek zasahuje areál jeho rozšírenia až na stredné a
severné Slovensko, vysoko do hôr nevystupuje (Príloha obrázok 78) (MATIAS,
2002).
Ochrana
Hojný až veľmi hojný druh na vhodných miestach tvoriaci významnú zložku
vtáčích spoločenstiev trstinových zárastov. Hmyzožravý druh. Chrániť ho treba najmä
na hniezdiskách (DANKO, 2002).
55
Druh :Trsteniarik tamariškový (Acrocephalus melanopogon, T., 1823)
Ríša Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa)Skupina Dvojstranovce (Biliteralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia)Kmeň Chordáty (Chordata)Podkmeň Stavovce (Vertebrata)Nadtrieda Čeľustnatce (Gnathostomata)Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)Trieda Vtáky (Aves)Podtrieda Pravé vtáky (Ornithurae)Nadrad Letce (Neognathae)Rad Vrabcotvaré (Passeriformes)Čeľaď Penicovité (Sylviidae) Rod Trsteniariky ( Acrocephalus) Druh Trsteniarik tamariškový (Acrocephalus melanopogon) Veľkosť
Dĺžka: 12- 13 cm Hmotnosť: 10- 15 gRozpätie krídel : 17 – 21 cmSociabilita : samotárDĺžka života : do 5 rokovStatus : S/VU
(DANKO, 2002).
Poznávacie znaky
Trsteniarik tamariškový po starom šašiniarik tenkozobí. Trsteniarik tamariškový je
podobný trsteniarikovi pásikovému. Určuje sa pomerne ľahko. Určovacím znamením
je najmä spev. Pri speve sa často nakláňa a vztyčuje chvost. Pri pohľade z blízka
vynikajú krátke konce krídel. Hlas má výrazný a hrdelný (Príloha obrázok 79, 80)
(MATIAS, 2002).
Ekológia a biotop
56
Sťahovavý, prilieta vo februári a druhej polovici marca, odlieta v septembri.
Obýva vodné plochy s porastmi trstiny, pálky a ostrice ktoré sú vhodným biotopom
pre jeho hniezdenie. Hniezdo je hlboké, spletené z trávy vystlané rastlinným páperím,
ktoré je umiestnené v trstine. Začiatok hniezdenia je v apríli a júni. Samička znáša 5-6
vajec. Hniezdi dva krát ročne. Živí sa hmyzom a inými článkonožcami, ktoré loví
v hustej močiarnej vegetácii ( www. wikipedia.cz, 2010, www. vtáky.sk, 2011).
Výskyt a stav na Slovensku
Na Slovensku mimoriadne vzácny hniezdič. Hniezdenie tohto druhu bolo s istotou
zistené len na jednej známej lokalite v NPR Parížske močiare (Príloha obrázok 81)
(HUME, 2002).
Ochrana
Pre ochranu tohto druhu je potrebné chrániť doposiaľ jedinú známu hniezdnu
lokalitu NPR Parížske močiare. Veľmi dôležité je pritom zachovanie súčasného
charakteru lokality s dostatočným zastúpením plôch s otvorenou vodnou hladinou
s porastmi plávok. Zamedziť zmeny výšky vodnej hladiny v hniezdnom období.
Vyžaduje stálu ochranu no najmä v čase hniezdenia (DANKO, 2002).
57
2 CIEĽ PRÁCE
Cieľom diplomovej práce napísanej na tému „Charakteristika a výskyt
vybraných druhov ornitofauny v NPR Parížske močiare“ je charakterizovať a tiež
monitorovať 15 nami vybraných druhov ornitifauny, zmapovať ich výskyt na
monitorovanej lokalite v období rokov 2000 až 2010. Cieľom práce je taktiež
priblížiť ich životné prostredie a jednotlivé biotopy, v ktorých sa dominantne
vyskytujú, poskytnúť pohľad o ich ochrane na uvedenom území, poukázať na
jedinečnosť a význam uvedenej lokality pre vybrané druhy vtákov. Načrtnúť na
základe zaznamenaných výsledkov spôsob ako možno zachovať uvedený vzácny
biotop pre ďalšie generácie.
58
3 MATERIÁL A METODIKA PRÁCE
3.1 Monitorovanie vtákov Intenzívne zmeny vo využívaní európskej krajiny v posledných desaťročiach
výrazne zmenili podmienky pre výskyt niektorých druhov vtáctva v Európe. Počty
mnohých druhov poklesli, naopak mnohé druhy pribudli. Tento vývoj sa však netýka
len vzácnych a ohrozených druhov, ale aj bežných druhov rozšírených vo väčšine,
alebo všetkých krajinách Európy. Zmeny početnosti vtáctva veľa napovedajú
o udržateľnosti ďalšieho využívania krajiny a preto sú v súčasnosti údaje o početnosti
vtáctva jedným zo štrukturálnych indikátorov, ktorými sa posudzuje kvalita životnej
úrovne v EÚ ako aj dopady poľnohospodárskej politiky (www.monitoringvtákov.sk,
2009).
3.1.1 Metodika sčítania vtákov
V praxi bolo využité sčítavanie, ktoré zaznamenáva počet vtáctva v priebehu
konca apríla a v priebehu mája, jeden alebo dvakrát ročne. Práca v teréne sa
uskutočňuje v ranných hodinách v priebehu najvyššej akustickej aktivity vtáctva.
Lokality sú vyberané v spolupráci s národným koordinátorom tak, aby boli dostupné
mapovateľom a zároveň, aby boli rovnomerne zastúpené hlavné biotopy na
Slovensku. Na lokalitách sa vtáctvo mapuje metódou bodového transektu. Metóda
bodového transektu vyžaduje, aby si mapovateľ vybral trasu s 20 bodmi, ktoré budú
od seba vzdialené minimálne 300 m. Na každom takomto bode zaznamenáva počet
všetkých pozorovaných a počutých vtákov bez ohľadu na vzdialenosť počas piatich
minút. Vtáky zaznamenané pri presune z bodu na bod nezaznamenáva. Pri správnom
použití metodiky trvá sčítanie na približne 6 km dlhom transekte 3 – 4 hodiny
(MATOUŠEK, 2002).
Sčítanie bežných druhov vtáctva organizuje SOS/BirdLife Slovensko v spolupráci
s Technickou univerzitou vo Zvolene. Sčítanie je súčasťou celoeurópskeho
59
monitoringu bežných druhov do ktorého sa zapojené takmer všetky európske krajiny.
Cieľom sčítania je použitie údajov o početnosti vtáctva ako indikátora pre životné
prostredie. Dlhodobým monitoringom je možné určiť zmeny v početnostiach vtáctva a
zasadiť sa neskôr o ochranu druhov, biotopov a území s klesajúcimi stavmi vtáctva.
Sčítanie sa realizuje v hniezdnom období kedy sa zaznamenáva počet všetkých
pozorovaných druhov (TRNKA, 2003).
Krúžkovanie
Z ďalšou metód ktorú sme použili bolo krúžkovanie. Jedná sa o jednu z metód
výskumu vtáctva, ktorá nám pomáha aj pri ich ochrane. Na nohu operenca sa opatrne
umiestni ľahký hliníkový krúžok s jedinečným označením, takže jedinec sa dá presne
identifikovať. Na krúžkoch používaných na Slovensku je vyrazený nápis N.
MUSEUM, BRATISLAVA SLOVAKIA, typ a číslo krúžku napr. B 172.
O každom okrúžkovanom jedincovi vedú presné záznamy, kde a kedy bol
okrúžkovaný, dajú sa zistiť spätne dôležité údaje o skúmanom druhu, kam odlieta,
koľko rokov alebo dní prežije vo voľnej prírode, či sa vracia na miesto hniezdenia , či
sa početnosť zvyšuje alebo znižuje. Na väčšie druhy vtákov sa používajú farebné
plastové krúžky ( dravce) alebo krčné limce (labute), ktoré sú viditeľné z väčšej
diaľky.
Vtáky sa zväčša krúžkujú ako mláďatá na hniezdach alebo chytajú do
ornitologických sietí. Po nasadení krúžku sa opäť vypúšťajú. Pri spätnom odchyte
alebo náleze aj po h rokoch prinášajú cenné údaje do mozaiky ich biológie. Vzhľadom
na to, že sa jedná o zásah života chránených druhov živočíchov a aby vyrušovanie
vtáctva bolo čo najmenšie, krúžkovanie môžu vykonávať len odborne spôsobilé osoby
s príslušnou výnimkou Ministerstva životného prostredia (www.monitoringvtákov.sk,
2009).
Hniezdne sčítanie vodného vtáctva
Robili sme sčítania, ktoré nám umožnili získať obraz o vodných biotopoch aj z
hľadiska hniezdenia vodného vtáctva. Umožňujú sledovanie dlhodobého trendu
vývoja početnosti hniezdiacich vodných vtákov (SAUER,1996).
60
Vodné vtáctvo sa sčítava pomocou metódy dvoch kontrol (MUSIL, 1996, MUSIL a
kol., 2001). Táto metóda je jednoduchá, keďže vyžaduje len dve návštevy v priebehu
hniezdnej sezóny. Navyše ako preukázalo porovnanie výsledkov s použitím tejto
metódy a kombinovanej metódy (metóda mapovania hniezdnych okrskov a priameho
dohladávania hniezd) (HUME, 2002).
Termín sčítania :
Vodné vtáky sa sčítavajú prvý krát v druhej polovici mája a druhý krát v druhej
polovici júna. V prípade zimného sčítania vodného vtáctva na jeden víkend, ale
závisí od mapovateľa. V nasledujúcom roku sa uskutočňuje v rovnakom, resp.
podobnom termíne s čím menšou odchylkou.
Vtáctvo je vhodné sčítavať v ranných hodinách.
(TRNKA, 2003).
Lokality:
Sčítacími lokalitami môžu byť všetky lokality s výskytom vodného vtáctva,
napr. rieky, potoky, vodné nádrže, štrkoviská, kanály, mŕtve ramená ale aj vlhké
lúky či polia. Pri sčítaní na tečúcich a stojatých vodách sa používajú dve odlišné
schémy sčítania.
Vodný tok alebo rozľahlejšiu vodnú nádrž, je potrebné vymedziť na sčítaný úsek
čím presnejšie. U vodných tokov neuvádzame hranice úsekov podľa obcí, ale
podľa objektov, ktoré sú jednoducho identifikovateľné v turistickej mape.
Hranice bývajú vymedzené podľa ústí vodných tokov a mostov pretínajúcich
vodné toky. Presné vymedzenie umožní výpočet denzity a zároveň zamedzí
duplicitnému sčítaniu vtákov na hraniciach úsekov. Vymedzenie úsekov
v nasledujúcich rokoch sa nesmie meniť, iba v prípade, keď sa zásahom úplne
zmení charakter toku. Sčítanie na rovnakých úsekoch umožňuje vyhodnotenie
zmien početnosti populácií.
Úsek vymedzuje sčítavateľ po dohode s koordinátorom sčítania. Umiestnenie
úsekov závisí od možností sčítavateľov.
(TRNKA, 2003).
Sčítanie na vodných tokoch:
Realizovali sme sčítanie na malých vodných tokoch pomocou líniovej metódy.
Sčítavateľ, ktorý sčítava takéto toky ich prechádza po brehu na celom
vymedzenom úseku. Počas sčítania sa zapisujú, len tie jedince, ktoré preletelia
61
mapovateľovi za chrbát alebo do strán a až na konci sčítania sa zaznamenajú tie,
ktoré mapovateľ tlačil v smere svojho pohybu pred sebou.
Pri väčších vodných tokoch sa zastavujeme na brehu po určitých intervaloch,
kedy sčítame vtáctvo, tak aby sme mali prehľad o celom sčítanom úseku. Takéto
rozstupy sa môžu pohybovať v rozmedzí od 200 do 300m. To však závisí od
miestnych podmienok a od členitosti toku a územia.
U vtákov, ktoré obhajujú svoje hniezdne teritórium (spev, tok, odháňanie
nepriateľa, predstieranie zranenia, prípadne nájdeme hniezdo a pod., napríklad
trasochvosty horské) na vodných tokoch nezaznamenávame počet pozorovaných
vtákov, ale počet spievajúcich alebo inak teritoriálne sa správajúcich samčekov.
Takéto pozorovanie sa udáva do formuláru ako pozorovanie jedného páru, teda
dvoch exemplárov. Pozorovanie samice v blízkosti spievajúceho samca
potvrdzuje prítomnosť obsadeného teritória.
Vtáctvo sa sčíta na vodnej hladine, ale aj na priľahlých štrkových náplavoch, v
trstinových porastoch a aj v brehových porastoch priľahlých ku toku.
(www.rangers.sk, 2011).
Určovanie druhov:
Pri určovaní druhov sa vyžaduje maximálna dôslednosť a serióznosť. Sporné
resp. neurčené druhy neuvádzame vôbec, alebo uvádzame ich zaradenie do rodu.
Na väčších vodných plochách sú potrebné určité skúsenosti pri stanovení počtu
vtákov v spoločných kŕdľoch. Pozornosť treba venovať nenápadným druhom
u ktorých môže ľahko dôjsť k podhodnoteniu početnosti (medzi takéto patrí
rybárik). K nesprávnemu stanoveniu počtov môže dôjsť aj u potápavých druhov
vodného vtáctva (potápky, chochlačky a i.), preto ak sa takéto druhy na lokalite
vyskytnú, radšej je potrebné sa u nich dlhšie zdržať a zarátať aj jedince, ktoré
boli v prvom okamihu pozorovania ponorené pod hladinou.
(www.sopsr.sk/files/eu, 2011).
Sčítavanie na vodných plochách:
Na rozdiel od zimného sčítania sa na vodných plochách nesčítavajú vtáky len
z niekoľkých vybraných bodov, ale je potrebné, aby počas sčítania bola lokalita
obídená po celom brehu tak, aby mal mapovateľ prehľad o všetkých vtákoch
nachádzajúcich sa aj v zátokách, v trsťových porastoch ale aj na vodnej hladine.
62
Pri sčítaní si všímame celkový počet jedincov daného druhu a pomer pohlaví.
Vtáky vyskytujúce sa na vodných plochách, ale aj tokoch nemusia na lokalite
hniezdiť a navyše sa pomer pohlaví v priebehu hniezdneho obdobia mení.
U tých druhov je potrebné zaznamenávať aj počet rodiniek s mladými.
Realizovali sme zaznamenanie akýchkoľvek prejavov teritoriálneho alebo
hniezdneho správania (spev, varovné hlasy, pozorovanie kŕmiacich starých
vtákov, nález hniezda) je považované za zistenie páru teda dvoch exemplárov
príslušného druhu. Toto je dôležité obzvlášť pre druhy hniezdiace v trstinách
a obtiažne pozorovateľné. Polia sčítame podobne ako vodné nádrže, pri ich
sčítaní je vhodné dodať mapku s vyznačením hraníc územia, ktoré bolo sčítané
(www.monitoringvtákov.sk, 2009).
3.2 Charakteristika NPR Parížske Močiare
Jedinečnou lokalitou národného, ale i medzinárodného významu je lokalita
skúmaného územia Národnej prírodnej rezervácie Parížske močiare. Charakteristická
je rovinným až pahorkatinným reliéfom ležiacom v orgrafickom celku Hronská
pahorkatina. V plytkej depresii potoka Paríž v katastrálnom území obcí Gbelce
a Nová Vieska. Zahŕňa rozsiahlu mokraď o celkovej rozlohe 184,05 ha, z čoho
143,71 ha tvorí vlastné močarisko a zvyšok poľnohospodárska pôda a ostatné plochy.
Tvar a miesto NPR Parížske močiare nám prezentuje obrázok 19.
SZ V
J
63
Obr. 19
NPR Parížske močiare (TRNKA, 2003)
Geologické pomery
Podľa regionálneho geologického členenia Západných Karpát a severných
výbežkov Panónskej panvy je skúmaná oblasť súčasťou Podunajskej panvy. Na
geologickej stavbe sa podieľajú horniny predterciérneho podložia, sedimenty
paleogén, neogénu a kvartéru. Predterciérne podložie reprezentujú kryštalické bridlice
a granitoidy. Malá časť územia je v podloží tvorená mezozoickými útvarmi. Reliéf
predterciérneho podložia má klesajúcu tendenciu od severu k juhu, kde dosahuje
hĺbku 3 000 m. V severnej časti je hĺbka predterciérneho podložia 1 400 m (TRNKA,
2003).
Pedologické pomery
Skupina iniciálnych pôd
Regozem (RM) predstavuje malý typ pôdy, ktorý ma slabo vyvinutý ochrický Ao
horizont prevažne na nespevnených neogenných sedimentoch. V skúmanom území sa
regozeme formujú na karbonátových prachovitých íloch, na strmších svahoch od 7º do
12º a viac, ale aj na svahoch porušených zosuvmi. Vývoj regozemí, ako a iných pôd,
výrazne podmieňuje intenzívna poľnohospodárska činnosť, v dôsledku čoho sa A
horizont prakticky nestabilizuje.
Fluvizemí (FM) hlavne na nivách bočných prítokov Parížského potoka, kde na ich
formovaní sa okrem epizodických záplav a povrchových prívalových zrážok uplatňuje
nasýtenosť profilu podzemnou vodou (GAJDOŠ, 2005).
Skupina molických pôd
Černozem (ČM) je v skúmanom území dominantným pôdnym typom predovšetkým
na pravej strane povodia, s evidentne celistvejším, plochším a nižším reliéfom. Na
ľavej strane povodia je jej výskyt obmedzený na ploché územia strednej terasy
prekrytej piesčitými sprašami a podsvahové pozície. Na svahoch členitom
pahorkatiny pozorujeme hlavne černozem erodovanú s prechodmi do hnedozeme.
Černica (ČA) je pôdnym typom, ktorý sa formoval v dôsledku hromadenia a rozkladu
organických látok v podmienkach lužných lesov. Humusový horizont černíc na nive
64
Paríža má evidentné zastúpenie piesčitej frakcie a obsahuje veľké množstvo schránok
fosílnej malakofauny (GAJDOŠ, 2005). Skupina hydromorfných pôd
Organozeme (OM) sú pôdy, ktoré majú rašelinový nadložný diagnostický Ot-
horizont. V našom prípade ide o latinský rašelinový horizont, ktorý sa formoval
v nížinných podmienkach (VICENÍKOVÁ, 2005).
Hydrologické pomery
Z hydrogeologického hľadiska je územie NPR súčasťou hydrogeologického rajónu
A 058-neogén Hronskej pahorkatiny s možnosťou akumulácie artézkych vôd
s výdatnosťou do 2,01.s-1. Hydrologický režim povrchového odtoku povodia potoka
Paríž sa koncentruje predovšetkým do koryta samotného recipienta, ktorý patrí
k vodným tokom vrchovinno-nížinnej oblasti s dažďovo-snehovým typom odtoku.
Maximálna vodnosť sa sústreďuje do jarného obdobia (február-apríl) s najvyššími
priemernými prietokmi v marci. Potok Paríž je hierarchicky tokom tretieho radu
v povodí Hrona, ktorý gravituje do Dunaja. Povodie potoka Paríž je pozdĺžneho tvaru
s výrazne asymetrickou takmer jednostranne vyvinutou sieťou prítokov z ľavej strany
povodia (SLOBODNÍK, KADLEČÍK, 2000).
Územie NPR má významnú úlohu pri dopĺňaní zásob podzemných vôd, pri
zachytávaní sedimentov a zadržiavaní živín.
Podzemné vody skúmaného územia patria ku dvom typom:
• typ pórových vôd eolických rovín s pomerne nízkymi hodnotami zásob
podzemných vôd, predovšetkým v pravostrannej časti povodia
• typ pórových až kapilárnych vôd akumulačno-eróznych pahorkatín s veľmi
nízkymi zásobami podzemných vôd, ktoré sa viažu na vyššie polohy povodia najmä
v ľavostrannej časti povodia(SLOBODNÍK, KADLEČÍK, 2000).
Klimatické pomery
65
Podľa členenia klimatických oblastí Slovenska v zmysle Končeka (1980) patrí
skúmané územie do teplej oblasti (s počtom letných dní nad 50) a suchej podoblasti
s miernou zimou a dlhším slnečným svitom (vo vegetačnom období nad 1500 h).
NPR Parížske močiare nachádza v teplej suchej klimatickej oblasti. Priemernou
ročnou teplotou vzduchu okolo 9,5 °C, teplotou v januári od – 1 a -3 °C, v júli medzi
20 a 21 °C. V celom povodí sa vytvára len nízka snehová pokrývka, ktorá trvá menej
než 40 dní.
• dlhodobý priemerný zrážkový úhrn v území predstavuje 550-650 mm.
• úhrn zrážok vo vegetačnom období dosahuje 320-380 mm, v zimnom období 230-
270 mm (TRNKA, 2003).
Floristické pomery
Uvedené územie patrí do oblasti panónskej flóry, fytogeografického okresu
Podunajská nížina. Prejavom teplomilných prvkov, vrátane panónskych a pontických
floristických elementov.
V oblasti sú zastúpené biotopy, voľne plávajúcich formácií vodných rastlín ako
bublinatka obyčajná (Utriculária vulgáris), formácie ponorených(submezných), v dne
zakorenených cievnatých rastlín z ktorých medzi ohrozené druhy patrí berula
vzpriamená (Berula erecta), formácie širokolistových porastov vodných hladín
z ktorých je dominantný horčiak obojživelný (Persicaria amphibia). Ďalej sú tu
zastúpené formácie trsťových porastov stojatých vôd a močiarov z ktorých je najviac
zastúpená trsť obyčajná (Phragmites australis), formácie vysokosteblových
ostricových porastov eulitorálneho stupňa z najčastejším druhom ostricou vysokou
(Carex elata). Z formácií vysokosteblových ostricových porastov litorálneho stupňa je
tu najpočetnejšie zastúpený druh ostrice pobrežnej (Carex riparia).V uvedenom
území sú taktiež zastúpené formácie bylinnej vegetácie močiarov, stojatých a pomaly
tečúcich vôd s kolísajúcou vodnou hladinou ktorých hlavné zastúpenie má šašina
prímorská slanomilná (Bolboschoenus maritimus subsp. compactus), v formáciách
ovsíkových lúk nižinných a podhorských spoločenstiev je zastúpený hlavne druh
ovsíku vyvýšeného (Arrhenatherum elatius), z formácií vlhkých lúk na alúviach
vodných tokov a v podmáčaných depresiách v nížinách a pahorkatinách je najviac
zastúpený druhom kostravy lúčnej (Festuca pratensis). V NPR sa taktiež nachádzajú
66
formácie vŕbovo-topoľových lužných lesov v ktorých je dominantná drevina vŕba
krehká (Salix fragilis) a formácie kriačiny s vŕbou popolavou v ktorých je dominantný
druh vŕby popolavej (Salix cinerea) (GAJDOŠ, 2005).
Faunistické pomery
Súčasné druhové zastúpenie živočíšstva, štruktúra jeho populácií a spoločenstiev
v alúviu potoka Paríž medzi obcami Gbelce a Strekov je výsledkom dlhodobého
vývoja a krátkodobého, ale veľmi intenzívneho pôsobenia človeka. Tento vplyv sa
prejavuje najmä v kvalitatívnych zmenách pôvodných biotopov (potravná ponuka,
možnosti úkrytov), na ktoré sú jednotlivé spoločenstvá živočíchov viazané. Mnohé
biotopy činnosťou človeka alebo prirodzenou sukcesiou zanikli, vytvárajú sa nové,
mení sa ich plošné zastúpenie v krajine. Tieto zmeny sa dynamicky premietajú aj do
početnosti populácií a štrukturálnych charakteristík spoločenstiev živočíchov
záujmového územia. Z triedy bezstavovcov (Evertebrata) bolo v NPR Parížske
močiare zistených 44 druhov mäkkýšov (Mollusca), z najvzácnejším patrí šupasník
(Euconulus praticola) ktorý bol prvý krát zaznamenaný vrámci Hronskej pahorkatiny.
Z triedy pavúky (Aranea) bolo v danej lokalite zaznamenaných 149 druhov z čoho
pavúk (Dolomedes plantarius) patrí k najohrozenejším druhom pavúkov Európy.
Z vážiek (Odonata) tu bolo zaznamenaných 23 druhov, ako napríklad Epiheca
bimaculata, vzácny eurosibírsky druh. Z rovnokrídleho hmyzu bolo zaznamenaných
40 druhov, ako napríklad chránená modlivka (Mantis religiosa). Chrobáky
(Coleoptera) sú v NPR Parížske močiare zastúpené 401 druhmi, z ktorých za veľmi
vzácny je druh Philonthus salinus. Z blanokrídlovcov (Hymenoptera) celkom 54
druhov z vysokým podielom vzácnych a chránených druhov (Mimumesa wuestnei,
Ectemnius confinis). Trieda dvojkrídlovce (Diptera, Syrphidae) je v danej lokalite
zastúpená 48 druhmi, z ktorých je najviac ohrozený druh Anasimyia lineata. Z triedy
stavovce (Vertebrata) sa v uvedenej lokalite vyskytujú:
Ryby (Osteichthyes) – zaznamenaných 18 druhov z ktorých ohrozený
čík európsky (Misgurnus fossilis), obojživelníky (Amphibia) - zaznamenaných 10
druhov z výskytom (Triturus vulgaris), vtáky (Aves) - zaznamenaných 175 druhov
z ktorých je na Slovensku jediným hniezdiskom trsteniarika tamariškového
(Acrocephalus melanopogon), cicavce (Mammalia), netopiere (Chiroptera) -
zaznamenaných 5 druhov z ktoré sú chránené ako napr. ucháč svetlý (Plecotus
auritus), hmyzožravce (Insectivora) - zaznamenaný 4 druhy z ktorých je najpočetnejší
67
druh piskor lesný (Sorex araneus), hlodavce (Rodentia) - zaznamenaný 10 druhov
z ktorých je zaradený do červeného zoznamu druh hraboš severský-panónsky
(Microtus oeconomus) (SLOBODNÍK, 2000).
4 VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA
4.1 Zastúpenie radov triedy Aves v NPR Parížske močiare.
Cieľom predloženej diplomovej práce napísanej na tému „Charakteristika
a výskyt vybraných druhov ornitofauny v NPR Parížske močiare“ je zmapovať,
porovnať výskyt vybraných pozorovaných druhov vtákov, ktoré sú typické pre
uvedený biotop Národnej prírodnej rezervácie Parížske močiare v závislosti od
obdobia, v ktorom bolo pozorovanie vykonávané. Rozdiely v hniezdnom období,
ktoré sa vyznačuje najbohatším spektrom vtáčích druhov počas celého roka. Niektoré
hniezdiace druhy sa v lokalite vyskytujú celoročne. V tomto období sú vtáky viac
viazané na hniezdne biotopy, napriek tomu i v tomto období možno pozorovať celý
rad druhov, ktoré v močarisku nehniezdia (zatúlance). Z porovnania v pohniezdnom
období, kedy sa mení nielen pomerné zastúpenie viacerých druhov, ale aj ich
priestorová distribúcia, pričom ani močiarne druhy nemajú v tomto období
v trsťových porastoch presne vyhradené mikrohabitné nároky. V pohniezdnom období
spoločenstvo vtákov tvoria vtáky hniezdiace priamo v lokalite, vtáky zalietajúce zo
širokého okolia, a z väčších vzdialeností v rámci pohniezdnych potuliek a napokon
migrujúce vtáky. Ako i zimným obdobím, kedy sa v uvedenej lokalite sústredené
miestne vtáky, vtáky zalietajúce do NPR z okolitých biotopov i vtáky tiahnuce
a zimujúce.
Zo systému zoologického zatriedenia má trieda Aves zastúpenie v 17 radoch.
V NPR Parížske močiare je zastúpených 15 radov. Uvedené prezentuje obrázok 20,
kde máme možnosť vidieť, dominantné zastúpenie radu Passeriformes. Tento rad je
v uvedenej lokalite zastúpený až 51% ( čo predstavuje 86 druhov ornitofauny).
Minimálne zastúpenie v NPR Parížske močiare majú rady Pelecaniformes,
Apodiformes, Caprimulgiformes, Pedicipediformes v zastúpení 1% (čo predstavuje
1 druh ornitofauny). Týmto sa porvrdil názor zistený TRNKOM (TRNKA, 2003)
o dominantnom zastúpení uvedeného druhu ornitofauny na uvedenej lokalite.
68
Obr. 20
Zastúpenie radov triedy Aves v NPR Parížske močiare
Graf poukazuje na percentuálne zastúpenie radov ornitofavny v NPR Parížske
močiare, z celkového počtu 168 druhov vtákov, ktoré boli zaznamenané v uvedenom
biotope. Čím sa opät potvrdilo tvrdenie TRNKU (TRNKA, 2003) o zložení vtáčieho
spoločenstva v uvedenom biotope.
4.2 Zastúpenie vybraných druhov vtákov v NPR Parížske
močiare
V uvedenej časti budeme sledovať 15 druhov vybraných vtákov, ktoré sú
charakteristické pre uvedený biotop. Monitorované boli roky 2000 až 2010.
V spracovanej tabuľke 1 sú zaznamenané údaje o počte vybraných druhov vtákov
a konkrétneho druhu v priebeh pozorovaného obdobia, ktorý boli odchytený
a okrúžkovaný v uvedenej lokalite.
Základný prehľad o 15 sledovaných druhoch vtákov prezentuje tabuľka 1,
v ktorej je možné zistiť počet uvedeného druhu v priebehu obdobia rokov 2000 –
69
2010. Počet jedincov v jednotlivých rokoch, ako i počty jedincov a druhov
v jednotlivých rokoch. Taktiež celkový počet jedincov v sledovanom období.
70
Tab. 2
Porovnanie zloženia vtáčieho spoločenstva na južnej a severnej strana za sledované
obdobie rokov 2000 až 2010 v NPR Parížske močiare.
Druh J % S % Sa (jed.)
Drozd čierny (Turdus merula) 33,5 66,5 191Fúzatka trsťová (Panurus biarmicus) 93,0 7,0 287Kúdeľnička lužná (Remiz pendulinus) 79,6 20,4 137Lastovička domová (Hirundo rustica) 57,1 42,9 364Pŕhľaviar čiernohlavý ( Saxicola torquata) 58,6 43,2 185Slávik krovinový ( Luscínia megarhynchos) 34,8 65,2 365Slávik modrák (Luscinia svecica cyanecula) 100 - 8Strnádka trsťová (Emberiza schoeniclus) 53,2 46,8 1145Svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides) 56,9 43,1 868Sýkorka belasá ( Parus caeruleus) 66,2 33,8 536Trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus) 77,7 22,3 506Trsteniarik pásikový(Acrocephalus schoenobaenus) 59,1 40,9 1528Trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris) 46,2 53,8 195Trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus) 58,1 41,9 496Trsteniarik tamariškový (Acrocephalus melanopogon) 97,5 2,5 81Spolu jedincov 5251
Južná strana NPR Parížske močiare - (J)
Severná strana NPR Parížske močiare - (S)
Celkový počet pozorovaných jedincov (Sa)
Vykonaných 46 snímok okolo celej lokality v uvedenom období.
Z tabuľky 2 môžeme vyhodnotiť percentuálny podiel vtáčieho spoločenstva
pozorovaných druhov vtákov v lokalite Parížske močiare v závislosti od polohy
výskytu. Na južnom okraji lokality je až 100% zastúpenie druhom slávika modráka ,
trsteniarika tamariškového 97,5% a fúzatky trsťovej 93,0% v porovnaní s okrajom
severnej lokality. U ostatných druhov boli zaznamenané nižšie rozdiely na severnom
a južnom okraji vtáčieho spoločenstva. Severný okraj uvedenej lokality je vybranými
vtákmi zastúpený oveľa skromnejšie, pričom bolo zistené maximálne zastúpenie 66,5
71
% u drozda čierneho, 65,2% u slávika kroinového a 53,8 % u trsteniarika spevavého,
čo pravdepodobne súvisí s fopickými a trofickými podmienkami prostredia.
Tabuľka 2prezentuje, že z celkového počtu pozorovaných jedincov (5251
jedincov) ktoré sú zastúpené v uvedenej lokalite, je najviac zastúpený druh
trsteniarika pásikavého (1528 jedincov) a najnižším zastúpením druhu slávika
modráka (8 jedincov).
Zastúpenie vtáčej populácie v uvedenej lokalite potvrdzuje závery a zistenia
MATOUŠKA (MATOUŠEK, 2008), ktorý je názoru, že výskyt a zastúpenie
ornitofauny úzko súvisí z biotopom uvedených pozorovaných druhov vtákov.
Tab. 3
Dominancia vybraných druhov vtákov v NPR Parížske močiare v priebehu roku 2000
- 2010 uvedená v (%)
Druh Hniezdne
obdobie
Pohniezdne
obdobie
Zimné
obdobie
Drozd čierny (Turdus merula) 0,37 0,12 0,87
Fúzatka trsťová (Panurus biarmicus) 1,73 8,62 0,97
Kúdeľnička lužná (Remiz pendulinus) 0,54 3,31 0,92
Lastovička domová (Hirundo rustica) 25,90 4,34 0
Pŕhľaviar čiernohlavý ( Saxicola torquata) 1,22 0,81 0.02
Slávik krovinový ( Luscínia megarhynchos) 1,72 0,34 0
Slávik modrák (Luscinia svecica cyanecula) 0,09 0,04 0
Strnádka trsťová ( Emberiza schoeniclus) 5,32 8,64 4,14
Svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides) 5,00 4,89 0
Sýkorka belasá ( Parus caeruleus) 0,60 1,14 6,35
Trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus) 3,23 23,12 0
Trsteniarik pásikový (Acrocephalus schoenobaenus) 9,16 18,12 0
Trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris) 1,28 5,01 0
Trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus) 3,64 4,86 0
Trsteniarik tamariškový (Acrocephalus melanopogon) 0,77 1,77 0
Hniezdnym obdobím rozumieme obdobie od marca do júna.
Pohniezdnom obdobím rozumieme obdobie od júla do septembra
Zimným obdobím rozumieme obdobie od konca novembra do februára
72
V tabuľke 3 je prezentovaná dominancia výskytu vybraných druhov vtákov
v NPR Parížske močiare v priebehu pozorovaného obdobia v hniezdnom,
pohniezdnom a zimnom období. V uvedenej súvislosti zo znižujúcim sa výskytom
druhov vtákov potvrdil pokles sledovaných druhov v súvislosti od hniezdneho,
pohniezdneho a zimného obdobia u druhov ktoré sú na uvedenej lokalite celoročne,
sýkorka belasá 6,35 % , strnádka trsťová 4,14% , fúzatka trsťová 0,97% a kúdeľnička
lužná 0,92%, drozd čierny 0,87% a pŕhľaviar čiernohlavý 0,02% . Najvyšší výskyt
druhov vtákov je v pohniezdnom období. Uvedené korešponduje s tvrdením TRNKU
(TRNKA, 2003).
Tab. 4
Frekvencia vybraných druhov vtákov v NPR Parížske močiare v priebehu rokov 2000
- 2010 uvedená v (%)
Druh Hniezdne
obdobie
Pohniezdne
obdobie
Zimné
obdobie
Drozd čierny (Turdus merula) 46,9 20,9 81,8
Fúzatka trsťová (Panurus biarmicus) 81,3 93,0 72,7
Kúdeľnička lužná (Remiz pendulinus) 76,6 95,4 45,5
Lastovička domová (Hirundo rustica) 46,9 72,1 0
Pŕhľaviar čiernohlavý ( Saxicola torquata) 95,3 67,4 9,1
Slávik krovinový ( Luscínia megarhynchos) 57,8 46,5 0
Slávik modrák (Luscinia svecica cyanecula) 23,4 4,7 0
Strnádka trsťová ( Emberiza schoeniclus) 100 100 100
Svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides) 73,4 97,7 0
Sýkorka belasá ( Parus caeruleus) 51,6 69,8 100
Trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus) 75,0 100 0
Trsteniarik pásikový (Acrocephalus schoenobaenus) 75,0 100 0
Trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris) 42,2 81,4 0
Trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus) 64,1 97,7 0
Trsteniarik tamariškový (Acrocephalus melanopogon) 81,3 81,4 0
Hniezdnym obdobím rozumieme obdobie od marca do júna.
Pohniezdnom obdobím rozumieme obdobie od júla do septembra
Zimným obdobím rozumieme obdobie od konca novembra do februára
73
Tabuľka 4 prezentuje vzťah k frekvencii výskytu vybraných druhov vtákov
v NPR Parížske močiare v priebehu stanovených rokov v hniezdnom, pohniezdnom
a zimnom období. V uvedenej súvislosti zo znižujúcim sa výskytom uvedených
druhov vtákov podľa TRNKU (TRNKA, 2003), ktorý potvrdil pokles sledovaných
druhov v súvislosti od hniezdneho, pohniezdneho a zimného obdobia. Nárast bol
potvrdený u druhov ktoré sú na uvedenej lokalite celoročne ako strnádka trsťová
100%, sýkorka belasá 100%, drozd čierny 81,7% , fúzatka trsťová 72,7%,
kúdeľnička lužná 45,5% a pŕhľaviar čiernohlavý 91%. Výskyt strnádky trsťovej je
100% zastúpený celoročne, v hniezdnom, pohniezdnom, ako i zimnom období, t.j.
iba u jediného druhu z pozorovaných druhov.
Tab. 5
Odhad početnosti hniezdiacich párov vtákov v NPR Parížske močiare v období rokov
2000 až 2010 v závislosti od porastov, v ktorých hniezdia.
Druh L/ T/ N HP
Drozd čierny (Turdus merula) T 10 – 20Fúzatka trsťová (Panurus biarmicus) L 25 – 50Kúdeľnička lužná (Remiz pendulinus) T 10 – 20Lastovička domova (Hirundo rustica) N 0Pŕhľaviar čiernohlavý ( Saxicola torquata) T 10 – 20Slávik krovinový ( Luscínia megarhynchos) T 30 – 50Slávik modrák (Luscinia svecica cyanecula) L 0 – 4Strnádka trsťová (Emberiza schoeniclus ) L 110 – 160Svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides) L 150 – 200Sýkorka belasá ( Parus caeruleus) T 5 – 10Trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus) L 120 – 180Trsteniarik pásikový (Acrocephalus schoenobaenus) L 250 – 350Trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris) L 80 – 140Trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus) L 100 – 150Trsteniarik tamariškový (Acrocephalus melanopogon) L 15 – 20Spolu párov 915 – 1374Spolu druhov 15Spolu hniezdenie T = 5, L = 9, N = 1
(HP) počet párov vtákov hniezdiacich v uvedenom poraste
L – vtákov hniezdiacich prevažne v litorálných porastoch (celková plocha 180 ha)
74
N – vtáky nehniezdiace v uvedenej lokalite.
T – vtáky hniezdiace prevažne na terestrických okrajoch lokality (lúčne
spoločenstvá, porasty krovín a stromov.
Na základe uvedených údajov v tabuľke 5 v NPR Parížske močiare prevláda
u vybraných druhov vtákov hniezdenie prevažne v litorálných porastoch (z vybraných
druhov 9), čo dokazuje zistenie o zložení uvedeného biotopu podľa záverov TRNKU
(TRNKA, 2003).
Zistením, že v uvedenej lokalite NPR Parížske močiare hniezdi iba 5 druhov
z pozorovaných vtákov, potvrdili závery GAJDOŠA (GAJDOŠ, 2005), že v súčasnej
dobe sú dominantným typom biotopu v NPR Parížske močiare trsťové porasty,
pričom sa postupne rozširujú po okrajoch terestrické porasty.
V tabuľke ako u jediného druh lastovičky domovej nie je stanovené prostredie
hniezdenia, nakoľko v uvedenom biotope nemá vhodné podmienky na hniezdenie.
Týmto sa potvrdilo tvrdenie o hniezdnych podmienkach uvedeného druhu podľa
DANKU (DANKO, 2002).
Tab. 6
Porovnanie pozorovaných druhov vtákov v hniezdiacich biotopoch NPR Parížske
močiare v období rokov 2000 až 2010.
Druh A B C D
Drozd čierny (Turdus merula) 0 0 0 1
Fúzatka trsťová (Panurus biarmicus) 47 19 6 0
Kúdeľnička lužná (Remiz pendulinus) 0 2 1 1
Lastovička domová (Hirundo rustica) 0 0 0 0
Pŕhľaviar čiernohlavý ( Saxicola torquata) 0 4 8 4
Slávik krovinový ( Luscínia megarhynchos) 0 4 19 3
Slávik modrák (Luscinia svecica cyanecula) 0 0 0 0
Strnádka trsťová ( Emberiza schoeniclus) 4 23 24 17
Svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides) 14 37 19 6
Sýkorka belasá ( Parus caeruleus) 0 0 1 0
Trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus) 65 58 13 6
Trsteniarik pásikový (Acrocephalus schoenobaenus) 8 60 75 33
Trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris) 0 12 14 16
75
Trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus) 29 39 0 3
Trsteniarik tamariškový (Acrocephalus melanopogon) 5 8 0 0
Spolu druhov 7 11 10 10
Spolu jedincov 172 266 180 90
Oblasti v NPR Parížske močiare:A – vodné trsti severne od hrádze pozdĺž kanála vo vnútri močariska B – vodné trsti severne od hrádze C – terestrické trsti s nižším zastúpnm vody južne o hrádzeD – terestrické trsti na južnom okraji lokaity
Z tabuľky 6 bolo pozorovaním zistené, že pozorovaným druhom vtákov najviac v hnieznom období vyhovujú vodné trsti severne od hrádze,( kde bolo zastúpených až 11 druhov pozorovaných vtákov), pričom sa potvrdilo tvrdenie TRNKU (TRNKA, 2003), o najväčšom počte pozorovaných jedincov ( 266 ks). Súčastne sa potvrdilo tvrdenie TRNKU (TRNKA, 2003) o najnižšom zastúpení druhov vtákov NPR Parížske močiare v časti vodných trstí severne od hrádze pozdĺž kanála vo vnutri močariska, kde bolo pozorovaných iba 7 druhov vtákov. Počet vtákov bol síce zaznamenaný v počte 172 ks, čo je viac ako počet vtákov pozorovaných v terestrických trstiach na južnom okraji lokality (90 ks), no v lokalite bolo zastúpených až 10 druhov vtákov. Toto zistenie korešponduje s HUMA (HUME, 2002) o ideálnych podmienkah na hniezdenie druhu trsteniarika bahenného v počte (65 ks). Vyskyt v uvedenej lokalite NPR Parížske močiare závisí od zloženia uvedeného biotopu.
4.3 Vyhodnotenie vybraných druhov vtákov v NPR Parížske močiare
A) Drozd čierny (Turdus merula)
Obr. 21
76
Početnosť drozda čierneho (Turdus merula) v rokoch 2000 – 2010 v NPR Parížske močiare.
Z obrázku 21 je možné vyhodnotiť výskyt drozda čierneho (Turdus merula) v priebehu rokov 2000 – 2010. Najvyšší, výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2003 v počte 9 ks. Absencia výskyt uvedeného druhu bola zaznamenaná v roku 2005 v počte 0 ks. Výskyt drozda čierneho v uvedenej lokalite je podmienený netypickým biotopom, v ktorom sa dominantne vyskytuje. Čo potvrdzuje tvrdenie SIBLEA (SIBLEY, 2008) o biotope výskytu uvedeného druhu. B) Fúzatka trstinová (Panurus biarmicus)
Obr. 22 Početnosť fúzatky trstinovej (Panurus biarmicus) v rokoch 2000 – 2010 v NPR
Parížske močiare.
Výskyt fúzatky trstinovej (Panurus biarmicus) v priebehu rokov 2000 – 2010 poukazuje na najväčší výskyt uvedeného druhu v roku 2002 v počte 155 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2010 v počte 0 ks. Potvrdilo sa tvrdenie o poklese početnosti podľa PETERSONA (PETERSON, 2003) v súvislosti s poklesom a kolísaním vodnej hladiny v uvedenej lokalite.
C) Kúdeľnička lužná (Remiz pendulinus)
77
Obr. č. 23 Početnosť kúdeľničky lužnej (Remiz pendulinus) v rokoch 2000 – 2010 v NPR
Parížske močiare.
Početnosť výskytu kúdeľničky lužnej (Remiz pendulinus) v priebehu rokov 2000 – 2010 bola zaznamenaná z najvyšším počtom v roku 2000 v počte 13 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2010 v počte 0 ks. Klesanie početnosti uvedeného druhu úzko súvisí z nedostatkom alúviových porastov, čo potvrdzuje tvrdenie PARISA (PARIS, 2005).
D) Lastovička domová (Hirundo rustica)
Obr. č. 24Početnosť lastovičky domovej (Hirundo rustica) v rokoch 2000 – 2010 v NPR
Parížske močiare.
Z uvedeného grafu je možné vyhodnotiť výskyt lastovičky domovej (Hirundo rustica) v priebehu rokov 2000 – 2010. Najväčší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2007 v počte 688 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2000 až 2004, a2010 v počte 0 ks. Výskyt lastovičky domovej je ovplyvnený zmenou vidieckej architektúry – možnosťou hniezdenia. Týmto sa potvrdilo zistenie KAUFMANA (KAUFMAN, 2000) o súvise s poklese v uvedenej lokalite.
E) Pŕhľaviar čiernohlavý ( Saxicola torquata)
78
Obr. 25 Početnosť pŕhľaviara čiernohlavého ( Saxicola torquata) v rokoch 2000 – 2010
v NPR Parížske močiare.
Početnosť výskyt pŕhľaviara čiernohlavého( Saxicola torguata) v priebehu rokov 2000 – 2010 bola zaznamenaná v uvedenom grafe. Najväčší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2003 v počte 26 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2004 v počte 0 ks. Znižovaniu výskyt uvedeného druhu bolo potvrdené tvrdenie SAUERA (SAUER, 2003), ktoré je ovplyvňované vypaľovaním trávnych porastov a ničením vegetácie na okrajoch polí a ciest, kde hniezdi.
F) Slávik krovinový ( Luscínia megarhynchos)
Obr. 26 Početnosť slávika krovinového ( Luscínia megarhynchos) v rokoch 2000 – 2010
v NPR Parížske močiare.
Slávik krovinový ( Luscínia megarhynchos) v priebehu rokov 2000 – 2010, zaznamenal pokles výskytu. Najväčší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2005 v počte 17 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2000 v počte 1 ks. Výsledky ktoré zistil HOYO (HOYO, 2003), v súvislosti z plachosťou uvedeného druhu pri hniezdení sa v uvedenej lokalite potvrdilo s miernym znížením populácie uvedeného druhu.
G) Slávik modrák (Luscinia svecica cyanecula)
79
Obr. 27 Početnosť slávika modráka (Luscinia svecica cyanecula) v rokoch 2000 – 2010
v NPR Parížske močiare. Výskyt uvedeného druhu slávik modrák (Luscinia svecica cyanecula) z grafu poukazuje na najvyšie zastúpenie v roku 2005 v počte 6 ks, pričom jeho výskyt je v uvedenj lokalite veľmi ojedinelý (na území Slovenskej republiky jediný) . Absencia výskyt uvedeného druhu je zaznamenaná v rokoch 2000 – 2004 a rokoch 2007 – 2008. Zistené výsledky o výskyte uvedeného druhu potvrdzujú zistenia GILLESA (GILLES, 2008), v súvislosti so zmenami meteorologických faktorov.
H) Strnádka trstinová (Emberiza schoeniclus)
Obr. 28 Početnosť strnádky trstinovej (Emberiza schoeniclus) v rokoch 2000 – 2010 v NPR
Parížske močiare.
Z uvedeného grafu je možné vyhodnotiť výskyt strnádky trstinovej (Emberiza schoeniclus) v priebehu rokov 2000 – 2010. Najväčší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2005 v počte 17 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2000 v počte 1 ks. Pokles výskyt uvedeného druhu potvrdili zistenia FELIXA (FELIX, 1978) o znižovaní populácie uvedeného druhu v súvislosti z dlhotrvajúcimi zimami.
I) Svrčiak slávikový (Locustella luscinioides)
80
Obr. 29Početnosť svrčiaka slávikovitého (Locustella luscinioides) v rokoch 2000 – 2010
v NPR Parížske močiare.
Početnosť uvedeného druhu svrčiaka slávikovitého (Locustella luscinioides) podľa počtu dokazuje o znižovaní jeho populácie z počtu 88ks v priebehu roku 2005 na 5 ks v roku 2010. Čím sa vyvrátilo tvrdenie o vplyve výskytu uvedeného druhu v závislosti od hniezdneho biotopu, podľa PETERSONA (PETERSON, 2003).
J) Sýkorka belasá ( Parus caeruleus)
Obr. 30 Početnosť sýkorky belasej ( Parus caeruleus) v rokoch 2000 – 2010 v NPR Parížske
močiare.
Z uvedeného grafu je možné vyhodnotiť výskyt sýkorky belasej (Parus caeruleus) v priebehu rokov 2000 – 2010. Najväčší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2001 a 2006 v počte 43 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2004 v počte 0 ks. Vzrastajúce zastúpenie uvedeného druhu v NPR ma za následok nárastu zvyšujúceho sa počtu drevín v okolí NPR, čím sa potvrdilo zistenie DANKA (DANKO, 2002).
K) Trsteniarik bahenný (Acrocephalus scirpaceus)
81
Obr. 31 Početnosť trsteniarika bahenného (Acrocephalus scirpaceus) v rokoch 2000 – 2010
v NPR Parížske močiare.
Početnosť výskytu trsteniarika bahenného (Acrocephalus scirpaceus) v priebehu rokov 2000 – 2010, nám ukazuje obrázok 31. Najväčší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2005 v počte 495 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2010 v počte 20 ks. Početnosť uvedeného druhu ovplyvňuje neskorý prílet na miesto hniezdenia, čím sa potvrdilo zistenie BENKU (BENKO, 2007).
L) Trsteniarik pásikavý (Acrocephalus schoenobaenus)
Obr. 32Početnosť trsteniarika pásikavého (Acrocephalus schoenobaenus) v rokoch 2000 –
2010 v NPR Parížske močiare.
Výskyt trsteniarika pásikavého (Acrocephalus schoenobaenus) v grafe, poukazuje na početnosť uvedeného druhu v priebehu rokov 2000 – 2010. Najväčší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2005 v počte 325 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2010 v počte 2 ks. Počet uvedeného druhu v lokalite je ovplyvnený znižovaním potravinovej ponuky v súvislosti chemizácie poľnohospodárstva, čo potvrdili závery MATOUŠEKA (MATOUŠEK, 2008).
M) Trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris)
82
Obr. 33 Početnosť trsteniarika spevavého (Acrocephalus palustris) v rokoch 2000 – 2010
v NPR Parížske močiare.
Početnosť výskyt trsteniarika spevavého (Acrocephalus palustris) v priebehu rokov 2000 – 2010 nám vyhodnotil graf. Najväčší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2005 v počte 104 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2008 v počte 8 ks. Týmto bolo potvrdené zistenie TRNKU (TRNKA, 2002) o výskyte uvedeného druhu ovplyvneného zmenou biotopu s rozsiahlymi porastmi trsti trvalo zaliatych vodou.
N) Trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus)
Obr. 34 Početnosť trsteniarika škriekavého (Acrocephalus arundinaceus) v rokoch 2000 –
2010 v NPR Parížske močiare.
Z uvedeného grafu je možné vyhodnotiť výskyt trsteniarika škriekavého (Acrocephalus arundinaceus) v priebehu rokov 2000 – 2010. Najväčší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2005 v počte 183 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2010 v počte 7 ks. Graf potvrdzuje zistenie populácie uvedeného druhu podľa BOSSUSA (BOSSUS, 2010) v súvislosti od trvalo zaliatych porastov trsti vodou a klesaním vodnej hladiny vody.
O) Trsteniarik tamariškový (Acrocephalus melanopogon)
83
Obr. 35 Početnosť trsteniarika tamariškového (Acrocephalus melanopogon) v rokoch 2000 –
2010 v NPR Parížske močiare.
Výskyt trsteniarika tamariškového (Acrocephalus melanopogon) v priebehu rokov 2000 – 2010 môžeme vyhodnotiť z grafu. Najväčší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2005 v počte 32 ks. Najnižší výskyt uvedeného druhu bol zaznamenaný v roku 2010 v počte 1 ks. Výskyt uvedeného druhu je priamo ovplyvnený dostatočným zastúpením vodných plôch s otvorenou vodnou hladinou, čím sa potvrdilo zistenie TRNKU (TRNKA, 2002).
84
5 NÁVRH NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV
Cieľom diplomovej práce bolo zistiť a zmapovať výsledky vybraných jednotlivých
druhov vtákov v NPR Parížske močiare. Na základe vykonaného monitoringu
vybraných druhov vtákov, ich nízkemu výskytu na území Slovenska, ako
i jedinečnosťou biotopu na ktoré sú uvedené druhy vtákov závislé bolo toto územie
vyhlásené za významné vtáčie územie. Monitoringom uvedeného biotopu bolo
zistené, že NPR Parížske močiare sú veľmi citlivé na používanie umelých hnojív,
ktoré sú pri dažďoch splavované aj z ďalšieho okolia do kanála Paríž a tým aj do
NPR. Naplavovaním nánosov z erózie pôdy sa neustále znižuje výška hladiny vody
v NPR, čím sa mení aj zloženie rastlinného krytu uvedenej lokality (problém
s neriadeným rozširovaním trstinových porastov a náletom drevín). Následným
zmenšovaním voľnej vodnej plochy sa postupne mení aj biotop, čo mení aj zloženie
ornitofauny v NPR. Uvedené územie je nenahraditeľné v súvislosti z migráciou
rôznych druhov sťahovavých vtákov, ako aj miesto oddychu pri ceste k hniezdiskám
alebo k zimoviskám. Dôležitý význam plní uvedená lokalita i z hľadiska
medzinárodne významných mokradí, ktorá je chránená ramsarským dohovorom.
Svojou jedinečnosťou si vyžaduje našu zvýšenú ochranu v zachovaní si prirodzenej
biodiverzity v NPR Parížske močiare. Zozbierané informácie môžu poslúžiť ako
východiskový materiál pri spracovaní postupov, ktoré pomôžu pri zlepšení kvality
uvedeného biotopu.
85
6 ZÁVER
Lokalita NPR Parížske močiare je svojou polohou a klimatickými podmienkami
priam predurčená k zachovaniu si jedinečného biotopu, ktorý si zaslúži našu
pozornosť. Iba dôkladnou ochranou uvedeného územia NPR Parížske močiare si túto
raritu môžeme zachovať aj pre ďalšie generácie. Môže nám poskytnúť nespočetné
množstvo informácii o druhoch fauny a flóry, ktorá sa v lokalite nachádza.
Za uvedené obdobie rokov 2000 až 2011 bolo monitorovaných 15 druhov
nachádzajúcich sa v danej lokalite NPR Parížske močiare. V priebehu uvedeného
monitorovania bolo odchytených a krúžkovaných 8063 jedincov. Z uvedeného bolo
potvrdené dominantné zastúpenie trsteniarika bahenného ( Acrocephalus scirpacelus)
v počte až 2251 jedincov. I keď nie je uvedená lokalita hniezdnym biotopom
lastovičky domovej (Hirundo rustica) , jej zastúpenie bolo v uvedenej lokalite takmer
najpočetnejšie v počte 1502 jedincov, v súvislosti s potravinovou základňou.
Najnižším zastúpeným druhom v uvedenej lokalite bolo zastúpenie pomerne
vzácneho druhu slávika modráka (Luscinia svecica cyanecula), ktorý bol v uvedenej
lokalite zastúpený iba v počte 8 jedincov za celé monitorované obdobie.
Pri nedostatočnej ochrane uvedenej lokality ako možno vidieť vo výsledkoch
práce, nastal v priebehu rokov 2000 - 2010 pokles výskytu močiarnych druhov
spevavcov zistených v hniezdnom období v NPR Parížske močiare. Pokles je
evidentne zaznamenaný u slávika modráka, kde sa percentuálne znížil výskyt tohto
druhu z 0,7 % na 0 %, a dominantné zvýšenie z 12,5% na 20,4 % bolo zaznamenané
u druhu trsteniarika pásikavého. Čo môže byť spôsobené zmenou klimatických
podmienok, no i zmenou prirodzeného biotopu ovplyvneného poľnohospodárskou
a priemyselnou výrobou.
86
Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie vtáčích spoločenstiev sa však mení
i v priebehu roka, pričom najbohatším spektrom vtáčích druhov sa vyznačuje
spoločenstvo vtákov v hniezdnom období, keď sa v lokalite zistilo všetkých 15
vybraných druhov vtákov. V pohniezdnom období bolo z 15 pozorovaných druhov
zaznamenaných (15 druhov) z rastúcim trendom populácie a v zimnom období bol
zaznamenaný výskyt iba ( 6 druhov) ktoré sú v uvedenej lokalite vyskytujú celoročne.
Rozdiely v zastúpení vtákov možno nájsť aj medzi južným a severným okrajom
celej NPR Parížske močiare. Južná strana je zastúpená pestrejším biotopom s vyšším
podielom vody. Výskyt bol potvrdený takmer na 100% u 3 druhov slávika modráka
(Luscinia svecica cyanecula), s výskytom 100%, trsteniarika tamariškového
(Acrocephalus melanopogon), s výskytom 97,5 % a fúzatky trsťovej (Panurus
biarmicus), s výskytom 93,0 % z rozdielom od severnej strany, kde trstinové porasty
postupne prechádzajú do krovinových, stromových a lúčnych porastov, v ktorých
bola potvrdená dominancia nad 50 % iba u 3 druhov drozda čierneho (Turdus
merula), s výskytom 66,5%, slávika krovinového (Luscínia megarhynchos),
s výskytom 65,2% a trsteniarika spevavého (Acrocephalus palustris), s výskytom
53,8% . Potvrdilo sa, že na južnom okraji sa zistilo viac druhov vtákov ktoré sú
viazaných na vodné prostredie. Na severnom okraji lokality sú viac zastúpené druhy
terestrických biotopov s nižším zastúpením vtákov ( 14 druhov) , no podstatne
z nižším percentuálnym zastúpením.
Zo zistených poznatkov je jednoznačne potvrdené, že v NPR Parížske močiare je
ornitofauna zastúpená najpočetnejšie v hniezdnom období, kedy bol zaznamenaný
výskyt všetkých 15 druhov vtákov. Najpočetnejšie zastúpený druh trsteniarika
bahenného (Acrocephalus scirpaceus), ktorého počet v období rokov 2000 až 2010
bol zaznamenaný v počte 2251 jedincov. V lokalite je v uvedenom období rokov 2000
až 2010 zaznamenaný najnižší výskyt u druhu slávika modráka (Luscinia svecica
cyaneclus) v počte iba 8 jedincov.
V období rokov 2000 až 2010 sa potvrdil súvis s hniezdením pozorovaných
druhov vtákov v súvislosti od typov porastov. Z pozorovaných druhov vtákov 9
hniezdi v uvedenej lokalite s výskytom v litorálnych porastov, ktoré sú špecifické
u uvedeného typu biotopu. Na terestrické lokality bolo viazaných 5 druhov vtákov
a jeden druh v uvedenej lokalite vôbec nehniezdi.
87
Tieto údaje sú výsledkom dlhoročných odchytov ornitofauny v NPR Parížske
močiare, ktoré sú pre ornitológiu nenahraditeľné. Získané výsledky štúdia avifavny
Parížskych močiarov potvrdzujú ich národný i medzinárodný význam ako jedinečnosť
ornitologickej lokality. Výsledky tejto práce by mohli aspoň čiastočne zmierniť dopad
pretvárajúcich faktorov pôsobiacich v NPR Parížske močiare a prispieť k zlepšeniu
podmienok vtákov žijúcich v uvedených biotopoch.
7 POUŽITÁ LITERATÚRA
1. BAILEY, J. - BURNIE, D.1993. Vtáky. Vyd. Slovart, Bratislava. 1993. 60 s.
ISBN 80-7145-311-0.
2. BALÁŽ, D. et al. 2005. NATURA 2000. Vydala Štátna ochrana prírody SR,
Banská Bystrica. 2005. 7 s. ISBN 80-89035-63-9.
3. BENDA, P. et al. 1994. Obratlovci. Vyd. Nakladatelský dům PO, Praha 1994. 236
-453s. ISBN 80-85 841 -08-8.
4. BENKO, Š. et al. 2007. Čo je to akumulácia. In: Vtáky – Jeseň 2007. Bratislava
2007. s. 3-19 ISSN 1336-9962.
5. BENKO, Š. et al. 2006. VVU – Pusté Uľany – Zeleneč In: Vtáky – Zima 2006.
Bratislava 2006 . s. 3-19 ISSN 1336-9962.
6. BENKO, Š. et al. 2007. Monitoring vodného vtáctva. In: Vtáky – Leto 2007.
Bratislava 2007. s. 3-19 ISSN 1336-9962.
7. BOSSUS, A. et al. 2010. Guide des chants d´oiseaux d´Europe occidentale. Vyd.
Delachaux & Niestle, 2010. 237 s. ISBN 978- 2603017036.
8. BRTEK, Ľ. et al. 2001. Veľká kniha živočíchov. Vyd. Príroda, Bratislava 2001. s.
232 – 296 ISBN 80-07-00862-4.
9. DANKO, Š. et al. 2002. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Vyd. SAV, Bratislava.
2002. 686 s. ISBN 80-224-0714-3.
10. DANKO, Š. et al.2007. Tichodroma 19. Vyd. VEDA, Bratislava 2007. s. 1-176,
ISSN 1337-026X.
11. DÍTÉ, D. et al. 2000. Dunajské luhy. Vyd. ŠOP SR, Bratislava. 8 s. ISBN 978-80-
89310-38-8.
88
12. DOBRORUKA, L. et al. 1983. Pestrá príroda. Vyd. Mladé Letá, Bratislava.1983.
310 s.
13. DUNGEL, J. - HUDEC, K. 2001. Atlas ptáků. Vyd. Academia, Praha. 2001. 249
s. ISBN 80-200-0927-2.
14. FELIX, J. 1978. Oiseaux des Pays ď Europe, Vyd. Grund, Paris 1978. 256 s.
ISBN 2-7000-1504-5.
15. GAISLER, J. - ZIMA J. 2007. Zoológie obratlovců. Vyd. Akadémia, Praha 2007.
431-515s. ISBN 987-80-200-1484-9.
16. GAJDOŠ, P. et al. 2005. Národná prírodná rezervácia Parížske Močiare. Vyd.
NOI , Nitra 2005. 195 s. ISBN 80-968120-6-8.
17. GERMAN, D. et al. 1995. Ekologické a hydrologické pomery a optimalizácia
vodného režimu NPR Parížske močiare. Vyd. Hydromédia, Bratislava 1995. s. 1-
86 s.
18. GILLES, B. 2008. Dicti onnai re des oiseaux France. Vyd. Gisserot, 2008. 64 s.
ISBN 978- 2755800586.
19. H0YO, J. et al. 2003. Handbook of theBirds of the World . Vyd. Lynx Edicions,
2003. 845 s. ISBN 9788487334108.
20. HUDEC, K. et al. 1983. Fauna ČSSR. Ptáci – Aves. Díl III/1, 2. Vyd. Academia,
Praha 1983. 1234 s.
21. HUME, R. 2002, Vtáky Európy. Vyd. IKAR, Bratislava. 2004. 448 s. ISBN 80-
551-0721-1.
22. CHANDLER, S. et al. 2001. Birds of North America. Vyd. St. Martin´s Press,
2001. 359 s. ISBN 9781582380902.
23. KAUFMAN, K. 2001. Birds of North America. Vyd. Houghton Mifflin Harcourt,
2001. 383 s. ISBN 9870618132195.
24. MATIAS, D. 2002. Atlas zoológie. Vyd. PRINT, Bratislava. 2002. 300 s. ISBN
80-89065-25-2.
25. MATOUŠEK, B. 2008. Vták. Vyd. Ikar, Bratislava. 2008. 590 s. IBSN 978-80-
551-1754-6.
26. MATOUŠEK, B. et al. 2002. Výsledky krúžkovania vtákov Viliama Kubána na
Slovensku (2. časť). In Tichodroma. 2002, vol. 12, s. 156 – 172. ISBN 80-8060-
124-0.
89
27. NATIONAL GEOGRAPHIC SOCIETY ( U.S.). 2002. National geographic Field
Guide to the Birds of North America. Vyd. National Geographic Society, 2002.
480 s. IBSN 9780792268772.
28. NOSKOVIČ, J. et al. 2010. Ochrana a tvorba životného prostredia. Vyd. SPU
Nitra. 2010. 152 s. ISBN 978-80-552-0344-7.
29. PARIS, J. et al. 2005. Les oiseaux de France: Guide d´initiation. Vyd. Broguet
Inc., 2005. 352 s. ISBN 978- 2890006829.
30. PETERSON, R. 1998. Peterson first guide to birds of North America. Vyd.
Houghton Mifflin Harcourt, 1998. 128 s. ISBN 9780395906668.
31. PETERSON, R. et al. 2003. Birds. Vyd. Hougston Mifflin Harcourt, 2003. 64 s.
ISBN 9780618307227.
32. PETŘVALSKÝ, V. et al. 2010. Zoológia. SPU Nitra. 2010. s. 90 – 114. ISBN
978-80-552-0465-9.
33. PONEC, J. - MIHÁLIK,Š. 1981. Prírodné rezervácie na Slovensku. Vyd. Osveta
Martin. 1981. s. 226-227.
34. RYBANIČ, R. et al. 2004. Významné vtáčie územia na Slovensku. Vyd.
Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku , Bratislava. 2004. s. 4 – 219 ISBN
80-969078-0-8.
35. SAUER, F. 1996. Vodné vtáky. Vyd. Ikar, Bratislava. 1996. 287 s. ISBN 80-7118-
258-3.
36. SAUER, F. 2003. Vtáky lesov, lúk a polí. Vyd. Ikar, Bratislava. 2003. 287 s. ISBN
80-7118-179-X.
37. SIBLEY, D. - SOCIETY, A. 2008. The Sibley Guide to Birds. Vyd. Paw Prints,
2008. 544 s. ISBN 978439503287.
38. SVENSSON, L. et al. 1999. Le Guide Ornitho : les 848 espéces d´Europe en 4000
dessins. Vyd. Delachaux & Niestle, 1999. 400 s. ISBN 978-2603011423.
39. ŠŤASTNÝ, K. et al. 2006. Atlas hnízdního rozšírení ptáků v České republice,
2001-2003, Vyd. Aventínium, Praha 2006.
40. THOMPSON, B. et al. 2005. Identity yourself: the 50 most common briding
identification challenges. Vyd. Houghton Mifflin Harcourt, 2005. 392 s. ISBN
9780618514694.
41. TRNKA, A. 1997. Zoológia chordátov. Vyd. Trnavská univerzita, Trnava. 1997.
159 s.
90
42. TRNKA, A. et al. 2003. Vtáky Národnej prírodnej rezervácie Parížske močiare.
Vyd. VEDA, Bratislava. 2003. 255 s. ISBN 80-224-0757-7.
43. VICENÍKOVÁ, A. - POLÁK, P. 2003. Európsky významné biotopy na Slovensku.
Vyd. DAPHNE, Banská Bystrica. 2003. 151 s. ISBN 80-89035-24-8.
44. WINK, M. 1973. Die Verdreitung Nachtigall ( Luscínia megarhynchos) in.
Rheinland. In : Charadrius, Vol. 9. No. 2-3. 1973. pp 65-80.
Dostupné na internete :
http://sk.wikipedia.org/, 2010
http://www.birdguides.com/html/vidlib/species/, 2011
http://vtacnik-noviny.tym.sk, 2010
http://vtacnik-noviny.tym.sk, 2009
http://vtacnik-noviny.tym.sk, 2010
http://www.sazp.sk, 2011
http://www.birdguides.com, 2011
http://www.wikipedia.sk/, 2011
http://www.zbierka.sk/, 2011
http://www.vtáky.eu/, 2010
http://www.vták.sk/, 2010
http://www.sovs.sk/, 2010
http://www.nasiptáci.cz/, 2011
http://www.rangers.sk/, 2011
http://www.zone.sk, 2010
http://www.sopsr.sk/files/eu, 2011.
http://www.rspb.org.uk/wildlife/birdguide/name/b/bluetit/index.aspx 2011
91
92
PRÍLOHY
Obr. 36 Drozd čierny (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2011)
Obr. 37 Poznávacie znaky drozda čierneho (HUME, 2002)
1 :
7 500 000
2
Obr. 38 Rozšírenie drozda čierneho na Slovensku (www. vtáky.sk, 2011)
3
Obr. 39 Fúzatka trsťová (samček) (www. wikipedia.sk, 2011)
Obr. 40 Poznávacie znaky fúzatky trsťovej (HUME, 2002)
4
1 : 7 500 000
Obr. 41 Rozšírenie fúzatky trsťovej na Slovensku (www. vtáky.sk, 2011)
5
Obr. 42 Kúdelnička lužná (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2011)
Obr. 43 Poznávacie znaky kudeľničky lužnej (samec) (HUME, 2002)
6
1 : 7 500 000
Obr. 44 Rozšírenie kúdeľničky lužnej na Slovensku (www. vtáky.sk, 2011)
7
Obr. 45
Lastovička domovej (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2011)
Obr. 46 Poznávacie znaky lastovičky domovej (dospelý jedinec) (HUME, 2002)
8
1 : 7 500 000
Obr. 47 Rozšírenie lastovičky domovej na Slovensku letný výskyt (www. vtáky.sk, 2010)
9
Obr. 48 Pŕhlaviar čiernohlavý (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2011)
Obr. 49 Poznávacie znaky pŕhlaviara čiernohlavého (dospelý jedinec) (HUME, 2002)
10
1 : 7 500 000
Obr. 50 Rozšírenie pŕhľaviara čiernohlavého na Slovensku letný výskyt (www. vtáky.sk,2010)
11
Obr. 51 Slávik krovinový (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2011)
Obr. 52 Poznávacie znaky slávika kroviného (dospelý jedinec) (HUME, 2002)
12
1 : 7 500 000
Obr. 53 Rozšírenie slávika krovinového na Slovensku (www. vtáky.sk, 2010)
13
Obr. 54 Slávik modrák (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2010)
Obr. 55 Poznávacie znaky slávika modráka (HUME, 2002)
14
1 : 7 500 000
Obr. 56 Rozšírenie slávika modráka na Slovensku (www. vtáky.sk, 2010)
15
Obr. 57 Strnádka trsťová (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2011)
Obr. 58 Poznávacie znaky strnádky trsťovej (dospelý jedinec) (HUME, 2002)
16
1 : 7 500 000
Obr. 59 Rozšírenie strnádky trsťovej na Slovensku v lete (www. vtáky.sk, 2011)
17
1 : 7 500 000
Obr. 60 Rozšírenie strnádky trsťovej na Slovensku v zime (www. vtáky.sk, 2011)
18
Obr. 61 Svrčiak slávikovitý (samček) (www. wikipedia.sk, 2010)
Obr. 62 Poznávacie znaky svrčiaka slávikovitého (samička) (HUME, 2002)
19
1 : 7 500 000
Obr. 63 Rozšírenie svrčiaka slávkovikovitého na Slovensku (www. vtáky.sk, 2010)
20
Obr. 64 Sýkorka belasá (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2011)
Obr. 65
Poznávacie znaky sýkorky belasej (HUME, 2002)
21
1 : 7 500 000
Obr. 66 Rozšírenie sýkorky belasej na Slovensku (www. vtáky.sk, 2010)
22
Obr. 67 Trsteniarik bahenný (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2011)
Obr. 68
Poznávacie znaky trsteniarika bahenného (HUME, 2002)
23
1 : 7 500 000
Obr. 69 Rozšírenie trsteniarika bahenného na Slovensku (www. vtáky.sk ,2011)
24
Obr. 70 Trsteniarik pásikový (samček) (www. wikipedia.sk, 2010)
Obr. 71 Poznávacie znaky trsteniarika pásikového (HUME, 2002)
25
1 : 7 500 000
Obr. 72 Rozšírenie trsteniarika pásikového na Slovensku (www. vtáky.sk, 2010)
26
Obr. 73 Trstenierik spevavý (samček) (www. wikipedia.sk, 2011)
Obr. 74 Poznávacie znaky trsteniarika spevavého (HUME, 2002)
27
1 : 7 500 000
Obr. 75 Rozšírenie trsteniarika spevavého na Slovensku (www. vtáky.sk, 2010)
28
Obr. 76 Trsteniarik škriekavý (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2011)
Obr. 77 Poznávacie znaky trsteniarika škriekavého (dospelý jedinec) (HUME, 2002)
29
1 : 7 500 000
Obr. 78 Rozšírenie trsteniarika škriekavého na Slovensku (www. vtáky.sk, 2011)
30
Obr. 79 Trsteniarik tamariškový (dospelý jedinec) (www. wikipedia.sk, 2010)
Obr. 80 Poznávacie znaky trsteniarika tamariškového (HUME, 2002)
31
1 : 7 500 000
Obr. 81 Rozšírenie trsteniarika tamariškového na Slovensku (www. vtáky.sk, 2010)
32