innos presdovacej komisie v Budapeti a pokusy o nten vysdlenie
Slovkov z Maarska / Activities of the Czechoslovak Resettlement
Commission in Budapest and attempts to forced displacement of
Slovaks from Hungary (1946-1947)
innos presdovacej komisie v Budapeti a pokusy o nten vysdlenie
Slovkov z Maarska / Activities of the Czechoslovak Resettlement
Commission in Budapest and attempts to forced displacement of
Slovaks from Hungary (1946-1947)
17.12.2013 11:22 Oto Psenak Dohodu o vmene obyvatestva, vynten
deportciami Maarov do iech, podpsali zstupcovia Maarska a
eskoslovenska v Budapeti 27. februra 1946. Slovensk nrodn rada
rokovala o vmene obyvatestva 26. februra, ke prijala aj Ohlas k
Slovkom v Maarsku.U 4. marca 1946 sa sahovala eskoslovensk
presdovacia komisia (SPK) do budovy bv. sl. vevyslanectva v
Budapeti. V nasledujcich 6 tdoch (od 4. marca do 18. aprla 1946)
vykonvala intenzvnu agitciu za presdlenie a sasne "stanie" Slovkov
v Maarsku vlastnou metodikou, ktorou sa jej do mja 1946 podarilo
njs 453 tisc Slovkov (maarsk radn tatistika nala na rovnakom zem v
r. 1930 105 tis., v r. 1940 75 tis. Slovkov).
Na ele eskoslovenskej presdovacej komisie stl vldny zmocnenec
Dr. Daniel Okli, v jej truktrach pracovalo spoiatku 314
zamestnancov, ktorch poet postupne narstol na 765. 1/3 z nich
pracovala v centrle, zbytok v v 17 oblastnch radovniach.O innosti
presdovacej komisie referoval na schdti SNR 14. mja 1946 jej len a
sasne poslanec SNR Andrej iak.
Slab vsledky prvch tdov nboru primli ministra zahr. vec dr.
Clementisa 3. aprla posla ntu Britom s poiadavkou na jednostrann
transfer dodatonch 200 tisc Maarov zo Slovenska. Rovnak kroky
podnikala sl. diplomacia aj voi alm spojencom. 23. aprla Clementis
napsal list svojmu maarskmu proajkovi Gyngyssimu v ktorom mu
oznmil, e sl. vlda je rozhodnut alej zniova poet Maarov v krajine,
a tch ktorch sa nepodar vymeni bude riei reslovakizciou a
jednostrannm vysdlenm na rmec medzittnej dohody.
Sasne s tmto zapoali v truktrach SPK i vahy o monosti povinnho
vysdlenia Slovkov z Maarska, t.j. uplatnenia rovnakej metdy
"bielych lstkov" ako na Slovensku proti Maarom. Od jla sa zanaj v
lnkoch tdennka Sloboda, hlavnho orgnu SPK v Budapeti, objavova
zmienky o potrebe "povinnej", alebo "ntenej" vmeny.
Sloboda 17. jla 1946
V jli 1946 vyiel aj lnok funkcionra evanjelickej cirkvy na
Slovensku Jliusa Drera vo vntricirkevnom periodiku "Str na Sione",
kde sumarizoval svoje poznatky z prce v SPK a sasne sa zamal, ako
by sa dali vyprovokova pogromy, ktor by z Maarska vypudili Slovkov
odmietajcich sa presdli dobrovone. Ide azda o najzvanejie svedectvo
morlneho stavu slovenskej spolonostia a jej elnch predstaviteov tch
ias.
Str na Sione, . 13-14/1946
Poiadavku povinnej vmeny naplno artikuloval celottny kongres
Antifaistickho frontu Slovkov v Maarsku (AFS) konan 27. a 28. jla
1946. Apely adresoval mierovej konferencii v Pari, ktor mala printi
Maarsko zaa ntene vysdova Slovkov z krajiny. Tieto snahy skonili
nespechom, a a na prejav sovietskeho delegta Vyinskho v Pari 21.
sept. 1946, nenali podporu u spojencov. Poda svedectva mnohch
presdlencov ale vieme, e presdlili prve na zklade podobnch hrozieb
v oakvan, e po dobrovonej fze presdlenia, bude nasledova nten za
ovea nevhodnejch podmienok...
Sloboda 3. augusta 1946
Tma ntenho presdlenia naalej rezonovala na strnkach tdennka
Sloboda, 17. augusta 1946 ou konil svoje pojednvanie znmy odbornk
na demografiu, univerzitn profesor Dr. Jn Sveto.
Sloboda 17. augusta 1946
Proti poiadavkm na povinn vmenu obyvatestva sa zaali bri dotknut
obyvatelia slovenskch enklv, ktor sa neelali zastni na presdovacej
akcii. Jedna z protestnch akci sa zobrazila i v krivom zrkadle
spravodajstva tdennka Sloboda. Vo vystupovanej atmosfre sa
radikalizoval aj verejn diskurz a funkcionri AFS snaiaci sa o nsiln
prinavrtenie dolnozemskch Slovkov "ku svojmu nrodu" sa dostali do
paby vlastnch.
Sloboda 28. augusta 1946
Sloboda 26. oktbra 1946
Po ukonen parskej konferencie sa stalo zrejmm, e pokusy o "nten"
i "povinn" vmenu obyvatestva neuspeli a Maarsko sa nepodarilo
printi ani k tomu, aby prijalo dodaton kontingent Maarov z junho
Slovenska a ani k tomu, aby reciprone vyhalo Slovkov zo svojich
domovov v Maarsku. Funkcionrom AFS zostali iba nepriame nstroje na
nbor presdlencov - straenie Maarmi, ktor prdu zo Slovenska a bud sa
msti na zostavch Slovkoch, alebo vbenm skvelmi vhliadkami v novej
vlasti, o ktorch referovali erstvo presdlen rodci.
Sloboda 7. februra 1947Sloboda 30. mja 1947
Pozornosti toho, kto vedel ta medzi riadkami neulo, e v reporti
z Dolnch Salb sa spomna stavba pokryt repom, chlievy a ovocn stromy
vo dvore. Prve v Dolnch Salibch (Alsszeli) sa stalo, e gazdovia
nten opusti svoje domovy, pred odchodom demontovali strechy domov,
rozoberali chlievy a rbali stromy na svojich pozemkoch...
Pvodne publikovan:
http://watson.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=2231