Chápať a byť pochopený Compasitoarchiv.do-fenix.sk/sites/default/files/.user1/let_s_fenixom_02-2009-web.pdfnili Drugetovci. Historici uvádzajú, že po nešťastnej bitke s Osmanmi

Štvrťročník detskej organizácie Fénix • nepredajné • vydané s podporou MŠ SR • ročník IV. • číslo 2/2009

Chápať a byť pochopenýCompasito

V Raji ako v raji

Tip na výlet: Holubyho chata

Horúca cesta do minulosti

FOTOREPORTÁŽ Výstup na Javorinu (ÚSpR Bardejov)

Náš výstup na Javorinu sa niesol v znamení hesla – Ako zabiť medveďa. Niektorí účastníci ho našli, no mnohí sa čudovali, že ním bol cesnak medvedí. Medveď to síce nebol, ale smrdel za dvoch. Milan Stachura

Začiatok výstupu

Odpočinok v sedle

Vojenský cintorín na Dujave

Vrcholovka

Na vrchole sa súťažilo...

Pohľad na Javorinu

Výhľady z Javoriny

Vrcholové skaly Javoriny

Krása veternice iskerníkovitej

EDITORIÁL

3

Výsledky práce detí, učiteľov, vychovávateľov, ale i vedúcich základných kolektívov v školskom roku 2008/2009 sú spečate-né. „Honorár“ v podobe vysvedčenia je odovzdaný, všetkých čakajú dva mesiace zaliate slnkom a teplom.

Júl a august. Dva mesiace v roku, ktoré jedni milujú a dru-hým naháňajú hrôzu. Školské tašky sa povaľujú po kútoch, v lepšom prípade vypraté čakajú v skriniach na september. Mesiace, ktoré každý z nás plánuje využiť po svojom. Všetci rozmýšľajú na plné obrátky: deti sa tešia na výlety, hry, na spoznávanie nepoznaného, na prebádanie neprebádaného, a rodičia si lámu hlavu nad tým, ako vyplniť voľné chvíle rato-lestiam, ako ich zamestnať, čo im ponúknuť...

Pevne dúfame, že na tieto otázky nájdu odpoveď práve v letnej činnosti našej organizácie. Územné rady tak ako v minulých rokoch pripravili širokú paletu aktivít. Od krátko-dobých, niekoľkohodinových stretnutí po viacdňové tábory, vzdelávacie aktivity, splavy, výlety. Podujatia sú pripravené pre všetkých: rozprávkové stretnutia s malými, dobrodruž-né výpravy pre tínedžerov, zážitkovo-vzdelávacie kurzy pre mládež a výmeny skúseností pre tých, ktorí pracujú celý rok s deťmi a pre deti.

Už po druhý raz organizujeme za podpory Višegrádskeho fondu medzinárodný tábor. Tentoraz je venovaný detským a ľudským právam. Všetkými aktivitami sa bude prelínať mot-to tábora: „Máš pravdu (Si v práve)“. Veríme, že naplní očaká-vania našich detí a ich kamarátov z Maďarska, Poľska a Česka.

Aj Národná agentúra mládeže nám už po druhý raz podpo-rila projekt mládežníckej výmeny pod názvom Time Maschi-ne (Stroj času). Mladí ľudia sa stretnú na Krahuliach, aby sa naučili pracovať s deťmi. Prakticky si vedomosti vyskúšajú v detskom tábore Nadácie Markíza a v prímestskom tábore or-ganizovanom ÚSpR Handlová. Ako sa mladým ľuďom z Maďar-ska, Poľska, Česka, Rumunska a Slovenska podarilo prekonať jazykovú bariéru a čo všetko sa naučili, nám určite sprostred-kujú v ďalšom čísle nášho časopisu.

Leto je už pred dverami a my veríme, že aj toto vydanie Letu s Fénixom prispeje k inšpirácii pre váš letný program. Plnú náruč krásnych zážitkov vám všetkým želá

Eva Pintérová

FOTOREPORTÁŽ Morské oko (ÚSpR Trebišov)

4

REPORTÁŽ

Po hradoch ZemplínaSuper akciou sninských fénixákov bolo v rámci 101 fénixáckych kilometrov poznávanie histórie starých hra-dov Zemplína. Len čo sme sa autobusom dopravili do obce Dargov, vykročili sme po žltej značke Bačkovskou dolinou. Cestou sme rozoznávali pestré zvuky vtáctva (vlhu, brhlíka, tesára, kolibkárika,...), ako aj kvetenu tejto nádhernej prírodnej rezervácie.

Parustan – machom obrastená históriaAsi po piatich kilometroch sme krát-kym prudkým stúpaním vyšli k sedlu pod hradom a nakoniec na miesto, kde uprostred Slanských vrchov stál kedysi mocný hrad Parustan. Sídlilo tu viacero majiteľov, odolal tatárskym nájazdom, no v r. 1688 bol zničený. A tak sme sa ocitli medzi hŕbou machom obrastených skál, nevysokých múrikov, niekoľkých valov a priekop. To všetko pod klenbou vysokých bukov. Pri neďalekej chatke sme si urobili obedňajšiu prestávku s „opekačkou“ a vrátili sa tou istou trasou späť.

Nebojsa stojí dodnesĎalšia cesta autobusom nás zaviedla do Slanca. Už zďaleka bolo vidieť zrúcaniny hradu nad obcou, na vrchole andezito-vého kužeľa. Výstup k ruinám hradu bol strmý, no krátky. Odmenou bol výhľad na široké okolie. Tento hrad postavila rodina Abovcov po r. 1270. V 14. stor. ho vlastnili aj Drugetovci, ktorí vybudovali ústrednú valcovú vežu „Nebojsa“, ktorá tu stojí dodnes. Za Tököliho povstania bol hrad poškodený a v r. 1679 ho zbúra-li cisárske vojská. Z hradu sme zostúpili do obce, kde sme v pomerne zachova-nom starom parku pri

škole obdivovali urastené ginko dvojla-ločné, ktoré môžeme radiť k botanickým fosíliám, pretože jeho výskyt siaha až do treťohôr. Najatraktívnejším stromom parku je však sekvojovec mamutí, ktorý tu doviezli z Kalifornie. I keď už dnes upúta aj svojou mohutnosťou, pretože vo výške 1,3 metra má obvod kmeňa 432 cm, v podstate je to ešte mladá, asi storočná „rastlinka“. Druhovo ide totiž o celkovo najmohutnejší živý organiz-

mus na našej planéte. Takýto strom dorastie až do výšky 120 metrov a dožije až 3000 rokov. K zvláštnostiam tohto stromu patrí skutočnosť, že má ťažko horľavé až nehorľavé drevo. Dôkazom toho je exemplár v Slanci. Zasiahol ho blesk, ale nezhorel. Naopak, jeho koruna sa zregenerovala a miesto jeho „zrane-nia“ je dnes sotva badateľné.

Vodný hrad ParičZo Slanca naša výprava pokračovala do Trebišova, kde sme si v sprievode vedúceho Fénixu v Zemplínskej Tep-lici najprv prezreli historický park pri kaštieli a potom sme prešli k zvyškom muriva a priekop nížinného vodného hradu Parič. Aj tento hrad istý čas vlast-nili Drugetovci. Historici uvádzajú, že po nešťastnej bitke s Osmanmi pri Moháči (v r.1526) sa tu zišiel uhorský snem, aby urobil potrebné opatrenia na záchranu štátu. Teraz prebiehajú v areáli hradu rekonštrukčné práce, takže sme si ho obzreli iba spoza oplotenia. Obišli sme aj jazierko a mauzóleum rodiny Andrá-šiovcov.

Pekné počasie, voľné tempo a nahus-tený program spôsobili, že sme domov dorazili až potme. Jozef Talarovič, ÚSpR Snina

Kaštieľ v Trebišove

Na Slanci

5

REPORTÁŽ

Najmenší – najväčšia zľava Cestovný lístok sa sem dá kúpiť so zľa-vou v železničnej spoločnosti. Je pritom zaujímavé, že čím mladší záujemca, tým väčšia zľava. Aj keď sa o raji spieva v čes-kej hymne, musím prezradiť, že adresu by ste v Čechách hľadali márne (aj keď „zemský ráj to na pohled“). Naša buzola

oznámila – Spišská Nová Ves a lístky pre tento smer nám odobril aj konduktor (sprievodca) vláčika.

Ako v rozprávkeV Raji je ako v rozprávke. V našom prípade ako v rozprávke Ako šlo vajce na vandrovku. Ráno sme sa pobalili, poriadne „porichtovali“, veď čo keď nám tá blaženosť vyfučí cez dieru v ruksaku alebo ešte horšie – vytratí sa?! A tak sme poriadne baganče natiahli, slaninky nabrali, „svätenej vody“ nadostač, ba aj posúch od mamenky a groš deravý. Načo to všetko? Nuž baganče sú treba, lebo v Raji sa dá stúpiť i do blata, i do kalu-že..., a slaninka musí byť pekná, tri razy prerastená. Prečo? Lebo na ceste do Raja sa treba správať ako dievčina v známej

rozprávke Pamo-daj šťastia, lavička! A tých lavičiek nás tu čakalo neúrekom.

Žltohlav, orlíček, plamienok a črievička papučkováNa cestu do Raja potrebujete: autobus (odvezie vás na Mýto) a dve nohy. Pa-mätajte, že jedna musí byť pravá a druhá ľavá, takmer ako v politike. Len tu ne-pôjdeme do krízy, ale do rokliny Veľký Sokol s Kamennými vrátami. Vykročiť treba ako na vojenčine – ľavou nohou. Potom ich striedame. Pozor! Lavičiek bude neúrekom, ale Loktibrada Miro bol s nami: nikto z lavičky nespadol a Sln-

cový kôň pekne na cestu svietil. A keď sme zo zápole vyšli, skaly sa rozostúpili, hora zaspievala, zrazu bolo pekne aj na duši: to Havrania skala sa ukázala i Tatry velebné. Pre vtáka Ohniváka sme našli žltohlav, orlíček a plamienok, pre Pyšnú princeznú zase črievičku papučkovú. Ale aj iných byliniek bolo požehnane! Svätená voda pritom veľmi pomáhala, ale rýchle z nej ubúdalo. Našťastie, ešte sme lapili vláčik-dráčik.

Ako v sobotu, tak aj v nedeľu. Opäť jeden autobus a zasa sme na Mýte. Deravý groš pre zmenu nepýtali, ale čo čert nechcel, mýtnik na nás čakal ako Cháron v podsvetí pri vstupe do Raja,

kde si aj búdku postavil. Obolos (obsluž-né) sme mali pripravený a na cestu Rajom sme sa mohli vydať, len bola všelija-ká: samá železná reťaz, skaly skuté železom, tu i tam rebrík sa do cesty postavil. Okolo skaly len železné stopy Železník

narobil. Priepasť sa nám otvorila, len o chlp sme ju minuli. Ešte šťastie, že železných lavičiek bolo požehnane a cez rieku „Jordán“ (Hornád) to už bolo ľah-ko. Len ten vláčik-dráčik nám ušiel, ale neskôr sme ho polapili a šťastne sa opäť doterigali do Bardejova. Milan Stachura, ÚSpR Bardejov

Podľa niektorých predstáv je raj (po hebrejsky eden) miesto, kde po smrti existujú duše spravod-livých, miesto večnej blaženosti. Aby sme ochutnali toto sladké ovo-cie aj my, pobrali sme sa do Raja, presnejšie – Slovenského raja.

V Raji ako v raji

6

REPORTÁŽ

Chápať a byť pochopenýMládežnícka výmenná akcia vo francúzskom meste Redon

Základom všetkého – komunikáciaCelé podujatie bolo zamerané na komu-nikáciu, a to hlavne na neverbálnua medzikulturálnu. Množstvo worksho-pov, komunikačných hier a súťaží nás presvedčilo, že komunikácia má sku-točne mimoriadny význam – na úrovni rôznych kultúr a národov je doslova nepostrádateľná. Pri zdolávaní preká-žok, ktoré sme v jednotlivých hrách museli prekonať,

bola nevyhnutná empatia a tímová spolupráca. Takto neformálne sme sa dostávali do situácií a rozhodnutí, ktoré nám pomohli vnímať svet okolo v širších súvislostiach, nie čiernobielo, ako sa to neraz u mnohých ľudí stáva.

Národné večery a oceánOkrem workshopov sa každý večer niesol v znamení inej kultúry. Národný večer, to bol priestor pre prezentáciu vlastnej krajiny, jej kultúry, zvykov,

špecialít a rôznych zaujímavostí z dané-ho regiónu Európy. V jeden deň nás ešte čakal úžasný výlet k oceánu, do prímor-ského mestečka St. Malo. Počasie bolo doslova „na objednávku“, takže sme si tento deň užili. Zatiaľ čo si niektorí otužilci stihli zaplávať, iní hrali na pláži futbal. Nasledovala prehliadka starej časti mesta, kde to naozaj dýchalo histó-riou, a potom odchod.

Ťažké lúčenie Z prímorského mestečka sa mnohým ťažko odchádzalo, no ešte ťažšie to bolo v posledný deň. Okrem výmeny „Face-book kontaktov“ sme sa však zhodli na tom, že to nebude jediná naša komu-nikácia. Radi by sme spoločne zorga-nizovali podobný projekt, získali tak nové skúsenosti a umožnili rásť ďalším mladým ľuďom.

P. S.Ďakujeme fénixáckej dobrovoľníčke v mestečku Redon, Veronike, jej ko-legom Ferah a Kolíkovi za perfektnú organizáciu, tiež Fénixu za zázemie, kto-ré nám poskytlo a bez ktorého by táto výmena nebola. Na záver pozdravujeme všetkých účastníkov výmeny:See you soon! Martin Talarovič

Skupina mladých dobrovoľníkov (zo Slovenska, Česka a Turec-ka) pôsobiacich vo francúzskom mestečku Redon, v organizácii Mapar, pripravila začiatkom mája mládežnícku výmenu v rámci programu Mládež v akcii pod názvom „To Understand And To Be Understood“ (Chápať a byť po-chopený). Zúčastnili sa jej mladí ľudia vo veku 18–25 rokov z pia-tich krajín – Česka, Francúzska, Maďarska, Slovenska a Turecka. Slovenským partnerom projektu bola DO Fénix. Jej úlohou bolo vyslať päť svojich členov. Redon zažila Danka, Barbora, Peter, Martin a Mário.

7

REPORTÁŽ

Horúca cesta do minulosti

Šarkan a dve tlamyRáno však pre nás neprišiel mamut či mastodont, ale tvor oveľa silnejší – „šarkanobus“. Otvoril svoje dve tlamy a v priebehu minúty zhltol štyridsiat-ku účastníkov, aby nás za Finticami pri kameňolome opäť vypľul. Či mu bolo z nás zle, nevedno, ale my sme to prežili. Na krížnych cestách sme sa museli rozdeliť. Keďže sme sa dostali do minulosti, keď všelijakých potvor bolo požehnane (našťastie pri potope sveta asi vykapali), lepšie ich bolo zmiasť. A tak sa jedni pobrali vľavo, druhí vpravo, presne ako v rozprávke, a tú prostrednú cestu sme nechali pre nášho šarkana z Bardejova.

K treťohorným obludámPrvá cesta mierila do oblakov, kde nás čakala horúca sopečná pôda, tajomná sopka, ktorú miestne „celebrity“ pome-novali Stráž. Dodnes nevieme, či táto sopka strážila alebo strašila, nám cesta ubiehala rýchle. Zvedavosť nám ne-

dopriala odpočívať, lebo vraj sa treba po-náhľať, aby náhodou ten vulkán nevybu-chol. Čo keď je plný dynamitu? Show sa nekonala, ale pozerať veru bolo čo. Cestu lemovali balvany, ktoré vraj porozme-

tali čerti. A vrchol? Tam mali asi strelnicu. Bolo to tajomné miesto, plné balvanov andezitu. Trochu sme si povoľ-kali, miestnym drakom obetovali čo-to slaninky, ba i trúnku sa našlo. A tak ako sme prišli, aj sme odišli. Tíško, aby sme treťohorné obludy nevyplašili.

U stredovekých strígAj druhá cesta viedla úbočím sopky. Chlapci a dievčatá smelo vykročili do neznáma po zelenej turistickej značke. Nešli až do takej dávnej histórie, lebo kráčali v ústrety stredoveku – na Kapu-šiansky hrad. Cesta im ubiehala rýchlo, asi ich pálila horúca sopečná pôda. Po

chvíli boli v cieli, kde ich očakával hradný kastelán. Z po-verenia kráľa im ukázal hrad, jeho kaze-maty, komory i pivnice. Len bufet nie, ten mal totiž inventúru. Milý krčmár vraj riedil vodu vínom, čo sa na každom hrade považuje za trestný čin. Naši sa teda museli pohostiť zo svojho, klobásky a slaninku povyťahovať, ba poniektorí aj žabie stehienka. To vraj preto, aby inšpirovali miestne strigy. A tie sa veru dva razy núkať nedali, nuž zásoby rýchle zmizli. A my tiež.

Spoločnými silami sme sa za podpory vetra a slnečnej energie doterigali do Fulianky a naším „šarkanobusom“ späť do Bardejova. Milan Stachura, ÚSpR Bardejov

V piatok, 8. mája, prišla dlho očakávaná chvíľa. Budeme sa pohybovať po horúcej sopečnej pôde. Nemalo to byť Kilimandžáro ani Etna či Vezuv, ale i tak sa každý pripravil a vyzbrojil zodpovedne: na nohách hrubé ba-ganče a v plecniakoch litre tekutín na chladenie, pretože na sopkách majú bufety v piatok inventúru. Čakala nás Stráž i hrebeň s Kapušianskym hradom. Tieto sopky, plné „dynamitu“, dymili pred niekoľkými miliónmi rokov, a tak sme mali pred sebou cestu do minulosti...

8

V ZDRAVOM TELE ZDRAVÝ DUCH

333 km – 1. etapa TREBIŠOV – CEJKOVPočasie sa umúdrilo, a tak sme mohli konečne nasadnúť na bicykle. Každý sa na prvé kilometre už veľmi tešil. Keďže sme cykloturistický oddiel, povedali sme si, že zvládnuť za rok 333 kilomet-rov nemôže byť pre nás veľký problém. A tak sme si dali cieľ: čo ak by sme prešli dva razy toľko?

V apríli sme uskutočnili 1. etapu dl-hodobej akcie 333 fénixáckych kilometrov po trase: Trebišov, Kožuchov, Novosad, Zemplínske Jastrabie, Cejkov, Kašov, Novosad, Kožuchov, Trebišov v celkovej dĺžke – 49 km.

Aj keď sme chceli pokoriť päťdesiat-ku, nevyšlo to. Od štartu po cieľ to bolo len 49 km. (Žiadny kilometer, ktorý ne-prejdeme, si predsa nebudeme pripiso-vať, veď sme čestní fenixáci!) Slniečko síce vyhrievalo, ale dosť pofukovalo. Aj napriek tomu panovala výborná nálada, vďaka čomu naše prvé kilometre ubie-hali veľmi rýchlo. Napriek tomu sme si počas cesty museli robiť zopár prestá-vok. Kondícia ešte nie je na vrchole. „Vyfúkaní“ vetríkom, ale spokojní z na-šej prvej akcie, sme sa vrátili domov so slovami: O týždeň znova!

Miro Telepovský, ÚSpR Trebišov

9

V ZDRAVOM TELE ZDRAVÝ DUCH

SPEED BEDMINTONHracia plocha: vo vnútri aj vonku, aký-koľvek povrch, bez siete.

Kurt: dva štvorce – 5,5 m x 5,5 m, je mož-né ich prispôsobiť podmienkam.

Vyznačuje sa: pomocou prenosných čiar – • Easy Court (trvanlivé nylonové čiary s ukotvením do zeme)pomocou oranžových • Gecko značiek, ktorými sa označujú rohy štvorcatenisový kurt pomocou gumených • čiar T-Lines

Myšlienka hryKaždý hráč stojí na svojom hracom poli a snaží sa ho brániť. Odráža speeder (košík) a snaží sa ho dostať na zem do súperovho štvorca.

Pravidlá (dvojhra)Hra končí, keď jeden z hráčov dosiahne 16 bodov. Ak je skóre nerozhodné, pri stave 15 : 15 alebo vyššom hra pokra-čuje, pokiaľ jeden z hráčov nedosiahne

dvojbodový rozdiel. Zápas sa hrá na tri víťazné sety.

Podanie: určí žreb• mení sa po každom treťom podaní• každé sa ráta• za nerozhodného stavu 15 : 15 sa • mení po každom bode

Podanie je možné zo stredu hracieho poľa (podanie len zdola) alebo spoza zadnej hracej čiary, podanie zdola alebo zhora – s výskokom alebo bez. Strana, ktorá prehrala, má v ďalšej hre vždy prvé podanie.

Body:chybné podanie• speeder sa dotkne zeme• speeder pristane na hracom poli • (alebo na jednej z čiar) a nie je možné ho odraziť späťspeeder pristane mimo hracieho • poľa (out)ten istý hráč trafí speeder dva razy • po sebehráč sa dotkne speedra telom•

Ak hráč vráti speeder, ktorý letí do outu, takýto úder je akceptovaný a hra pokračuje. Po každom sete výmena strán, ak je nutný piaty set, výmena strán, ak niektorý hráč dosiahne osem bodov.

Pravidlá (štvorhra)kurt ako pri dvojhre• hra bodov ako pri dvojhre•

Obaja hráči jedného tímu stoja v jednom kurte (štvorci), jeden hráč pre predný a jeden pre zadný priestor. Zadný hráč nesmie stáť svojou zadnou nohou pred zadnou nohou predného hráča, je to chyba a strata bodu chybujúceho tímu. Pozície sa menia pred podaním – žreb určí podávajúceho. Podávajúci hráč je považovaný za zadného hráča. Keď všetci štyria hráči vystriedali svoje podania, nasleduje opäť prvý, ktorý podával.Prvé podanie nasledujúceho setu má tá dvojica, ktorá v predchádzajúcom sete prehrala. www.speedminton.sk Spracovala Beáta Nagyová

Bajcygeľ je írečité šarišské slovo. Niektoré horúce hlavy pritom tvrdia, že Briti a Francúzi ho prevzali práve od nás, lebo „Baj“ sa píše po anglicky „By“ a slovíčko „cygeľ“ je v šarišskom nárečí mäkké, kým v angličtne tvrdé (cyk-le). A pretože v angličtine sa uvedené slovíčko číta tvrdo, aj pády z bicykla bývajú neraz tvrdé. Toľko múdre hlavy v Bardejove, ktoré dôvodia, prečo tento technický produkt vznikol práve na Šariši a nikde inde vo svete (šťast-ný vynálezca tlačil fúrik vo vhodnej chvíli – práve, keď sa neúrekom urodilo sliviek – a stadiaľ bol iba skok k dvom kolesám).

Pretože pri cyklistike býva úrazov požehnane, bardejovský Fénix už viac rokov motivuje deti k bezpečnej jazde na bicykli súťažou Na bicykli bezpečne. (Vychádzame pritom aj zo súťaže, ktorá má na Slovensku tradíciu a my v nej

pokračujeme.) Ide o súťaž pre deti od 9 rokov. Na vidieku je však tradícia, že súťažia už sedemročné deti – a bicykel naozaj zvládajú. Súťaž tvoria 3 disciplí-ny, najmenší majú dve.1. disciplína: test z pravidiel cestnej

premávky2. disciplína: jazda zručnosti na bicykli

(pre najmenších i na kolobežke)3. disciplína: vybavenie bicykla a chyby

vo výbaveTreba povedať, že hnacím motorom

súťaže a hlavnou motiváciou je jazda zručnosti na bicykli. Nie je jednodu-ché absolvovať slalom medzi tyčami, prejsť po úzkej doske, udržať stabilitu pri odbočovaní, a dať pritom znamenie o zmene smeru, prechádzať koridormi doštičiek či zastaviť presne vo vyme-dzenom priestore. To je však len časť prekážok a všetky sú často na trávna-tom povrchu, ktorý kladie nároky i na

zdatnosť pretekára. Deti to však zvládajú s úsmevom, aj keď sa sem-tam pri-trafí pád či dotyk zeme nohou alebo oboma, čo sa boduje, alebo aj zhodenie či poškode-nie prekážky.

Cieľom súťaže nie je dosiahnuť ekvi-libristické výkony, ale motivovať deti k zdokonaľovaniu v zmysle: ak dobre zvládnem bicykel na súťaži, zvládnem ho aj na ceste a na to sa chcem pripravovať. Totiž nestačí bicykel len ovládať, treba poznať aj pravidlá.

Milan Stachura, Jozef Soroka, ÚSpR Bardejov

Na bajcygľu bezpečne

TÚLAVÉ TENISKY

10

Charakter: Veľká Javorina (970 m) je najvyšším vrchom Bielych Karpát, ktoré sú chránenou krajinnou oblas-ťou a v jej rámci je samotná Javorina národnou prírodnou rezerváciou. Biele Karpaty na západe pozvoľna prechá-dzajú do Chvojnickej a Myjavskej pahorkatiny, na východe úzkym pásom pahorkov Považského podolia pomerne strmo klesajú k Váhu.

Pod lúkou temena bolo pôvodne pásmo javorov, podľa ktorých dostal vrch svoje meno, ale toto pásmo bolo už dávno vyseka-né a vysadené ihličnatými stromami.

Stručná história: V r. 1847 sa zišiel na Javorine hlúčik slovenských študentov, aby slávnostne uvítali prvé číslo „Orla tatranského“. Tu v r. 1848 zorganizo-val a prísahou vernosti zaviazal svoje dobrovoľnícke čaty J. M. Hurban. Na Ja-vorine sa konali schôdzky slovenských vlastencov s Moravanmi a Čechmi. Tieto stretnutia sa zachovali dodnes a nadväzujú na ne „Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov“, ktoré sa tu konajú každoročne v júli. Súčasťou slávností sú vystúpenia folklórnych skupín z obi-

dvoch strán hraníc. Kúsok pod vrcholom Veľkej Javori-

ny stojí Holubyho chata. Jej základný kameň bol

Holubyho chata – vrchol Veľkej Javoriny

11

TÚLAVÉ TENISKY

Jozef Ľudovít Holuby (1836 – 1923), po ktorom je chata pomenovaná, bol významnou slovenskou vedeckou a kultúrnou osobnosťou. Pochádza z rodiny evanjelické-ho kňaza v Lubine pri Novom Meste nad Váhom. Stred-né školy navštevoval v Modre a Bratislave, kde sa pod vplyvom svojho učiteľa L. Csádera začal zaujímať o bo-taniku. V tomto období uverejnil svoje prvé botanické práce. Postupne sa vypracoval na významného sveto-vého botanika. J. Ľ. Holuby sa vedeckej a popularizačnej činnosti venoval vyše 70 rokov. Ťažiskom jeho botanickej odbornej práce bola najmä floristika. Publikoval práce týkajúce sa flóry z okolia Bratislavy, Pezinka a význam-nej prírodnej rezervácie Šúr pri Svätom Jure. Presadil sa aj ako systematik a v Uhorsku bol špecialistom na rod Rubus (ostružina).

J. Ľ. Holuby zostavil tri herbáre. Prvý s vyše 12 000 exemplármi predal, teraz sa nachádza v Bukurešti. Druhý herbár, ktorý nazbieral najmä v okolí Trenčína, daroval Slovenskej muzeálnej spoločnosti v Martine a tretí, ktorý obsahoval najmä rastliny z okolia Pezinka, venoval Bota-nickému ústavu Karlovej univerzity v Prahe. Významná je aj jeho zbierka machov (približne 3000 exemplárov), ktorá sa nachádza v rumunskom Kluži. Veľký rozsah jeho vedomostí dokumentuje opísanie 638 druhov húb z Tren-čianskej stolice. Jeho najväčšou botanickou prácou je

klasické dielo Flora des Trencsiner Comitates z roku 1888. Venoval sa využívaniu rastlín v ľudovom lekárstve. Holu-by bol svojho času najlepším znalcom kveteny Slovenska.

Okrem botaniky sa venoval národopisnému a histo-rickému výskumu. Výsledky výskumov a svoje názory publikoval v rôznych časopisoch, zborníkoch a kalendá-roch. Jeho spomienky na mladosť a štúdiá vyšli knižne pod názvom Rozpomienky. Rozprávky, povesti a rôzne postrehy zo života slovenského ľudu boli vydané v knihe Národopisné práce a Obrazy zo života. Na základe jeho článkov z oblasti archeológie robil Archeologický ústav SAV v Nitre na území Zemianskeho podhradia úspešný dlhoročný archeologický prieskum.

J. Ľ. Holuby bol veľmi skromný napriek tomu, že bol dopisujúcim členom Českej akadémie vied a čestným doktorom Karlovej univerzity v Prahe. Bol jedným z naj-väčších slovenských prírodovedcov.

Na jeho počesť udeľuje Slovenská botanická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied od roku 1984 vynikajúcim botanikom pamätnú Holubyho medailu.

V Zemianskom Podhradí, ktoré je neodmysliteľne spojené s jeho menom, je zriadená pamätná izba. Je v nej uložené množstvo dokumentov z plodného a dlhého života tohto výnimočného človeka, ktorý vnášal do Bo-šáckej doliny učenosť, výrečnosť a vzdelanosť.

položený za prvej Československej republiky, 8. 7. 1923. Stavba bola dokončená vo veľmi krátkom čase. O dva roky neskôr (10. 12. 1926) však pôvodná chata vyhorela. Napriek tomu vrchol Veľkej Javoriny bez chaty dlho nezostal. Už v roku 1930 bola dokončená nová. Prevádzka nebola zastavená ani v čase 2. sv. vojny, keď cez vrchol Veľkej Javoriny a Holubyho chatu prevádzali partizánske spojky stovky utečencov z protektorátu Čechy a Morava do zahraničného odboja. Pre-lom 2. a 3. tisícročia však chate príliš neprial. Prevádzka bola obmedzená, občas fungoval len bufet a chata chát-rala. Zmena nájomcu však priniesla podstatnú a vítanú premenu: turistický ruch na vrchole Veľkej Javoriny ožil a chata je opäť v plnej prevádzke.

Dostupnosť: K chate sa dostanete po turisticky označených chodníkoch, ale i autom či na bicykli po účelovej ko-munikácii. Od chaty môžete podniknúť krásne túry po hrebeňoch i dolinách Bielych Karpát, ktoré sú naozaj unikát-nym a nádherným horským celkom.

Z vrcholu Javoriny sú krásne kruhové výhľady na slovenskú aj moravskú stranu.

Veľká Javorina je najznámejšie zimné stredisko v Bielych Karpatoch. Bežkári využívajú väčšinou letné turistické trasy.

Peter Ištoňa, ÚSpR Stará Turá

Holubyho chata – vrchol Veľkej Javoriny

12

RADÍME SI NAVZÁJOM

Loptička na niti

Vo svete má táto hra niekoľko názvov – tetherball, spiral ball. U nás sa zaužíval názov – loptička na niti.

Pravidlá:Vyžrebovaný hráč chytí loptičku do ruky a udrie do nej pálkou. Loptička začne opisovať kruh, pretože je privia-zaná na vrchole tyče. Pokiaľ by súper nezasiahol do hry, silon sa ovinie okolo tyče a loptička do nej ťukne. To je okamih víťazstva. Súper však nečaká a snaží sa o to isté, ale na druhú stranu.

Ak hrá silný so slabým, hra je rýchlo rozhodnutá. Ale ak sa stretnú rovno-cenní súperi, stáva sa z duelu neľú-tostný súboj. Deliaca čiara vymedzuje každému jeho polkruh, z ktorého ne-

smie vstúpiť na územie súpera. Nesmie sa ho ani dotknúť, a ani klepnúť pálkou o tyč. Po každej takejto chybe hra končí v prospech súpera.

Zo začiatku býva pri tejto hre veľa vtipných situácií, postupne prichá-dzame na rôzne finty, triky a úskoky.

Napokon sú z nás už úplní profesioná-li. V našich táboroch táto hra nesmie chýbať. Aj keď sa zdá, že je skôr pre jednotlivcov, nie je to tak. Dokáže sa pri nej zabávať celý kolektív. Skúsme napríklad štvorhru, súťaž družstiev, hru ľavou rukou a pod.!

Na záver pár praktických rád: na lopáre si urobme zo šnúrky „poistku“ (ako str-meň na lyžiarskej palici). Pri prudkých úderoch sa môže stať, že nám pálka vykĺzne z ruky a mohli by sme nieko-ho z okolia zraniť. Použitá tenisová loptička dostatočne pruží aj prepichnu-tá. Mechanicky prepichnutá sa po pár dňoch rozpadne, ale prepálená žeravým klincom vydrží viac úderov. Petra Ištoňová, ÚSpR Stará Turá

Tip na letný tábor

Na hru stačí malý priestor na lúke. Do zeme je potrebné zakopať 4–5-metrovú hladkú tyč. Na vrchol privia-žeme silnejším silonovým vlasom tenisovú loptičku, ktorá visí asi 80 cm nad zemou. Potom už stačia dvaja hráči s pálkami typu „lopár“ a o zábavu je postarané.

Ako sa mám rádTouto hrou chceme priviesť deti k premýšľaniu nad sebou, nad vlastnou cestou, nad všetkým, čo vykonali, a najmä – čo chcú vykonať. Môže trvať 90 až 120 minút.

I. časť: Ak pripravujeme podujatie so zameraním proti drogám, spravidla začíname úvodnou diskusiou, ktorá však nesmie skĺznuť do rozsiahlej prednášky, pretože sa u detí nestretne s potrebným záujmom. Dôraz položíme na tieto problémy:

čo je závislosť všeobecne,• čo je tabaková závislosť,• čo je závislosť na alkohole,• čo je závislosť na iných drogách.•

Diskusiu vedieme tak, aby sa v nej čo najviac prejavili názory účastníkov. Snažíme sa doviesť ich k tomu, aby pochopili, že závislosť vedie k strate vlastného „JA“. Úspech hry je tiež „závislý“: od našej dôkladnej prípravy a od toho, aký vzťah sa nám podarí nadviazať s deťmi.

II. časť: Postupne prechádzame k samotnej hre. Ciele, ktoré sledujeme, môžeme stručne zhrnúť takto: sebapoznanie, se-bavedomie, sebaúcta, sebazhodnotenie. Všetko, čo uvedieme

v jednotlivých bodoch, by vo svojom vzájomnom pôsobení malo priviesť účastníkov k uvedomeniu si vlastného „JA“.

Potrebný materiál: pastelky a malé nožničky pre každú skupinu (v skupine – cca 4 účastníci), ceruzky alebo fixky, výkresy 2 ks veľkosť A5 a 1 papier pre každého účastníka a tiež sladkosť

Metodický postup:Miestnosť upravíme tak, aby všetci mali dosť miesta na kreslenie rúk, ich vystrihovanie a písanie na ne. Na stoly pri-

VIP WEB

13

pravíme drobné občerstvenie (cukríky, keksy, prípadne čaj), pričom účastníkov poprosíme, aby to konzumovali až na náš pokyn. Vzápätí pripravíme papier, perá a nožničky. Potom všetkých podrobne oboznámime s tým, čo budeme robiť.

Hra s cukríkmi: Každý z účastníkov sediacich pri stole si vy-berie jednu sladkosť. Na papier napíše 10 prídavných mien, ktorými vyjadrí, aké vlastnosti má vybraná sladkosť (napr.: cukrík je zelený, voňavý, okrúhly, mäkký...). Potom si každý zo svojho zoznamu vyberie jednu vlastnosť, ktorá sa mu páči najviac alebo sa mu vidí najoriginálnejšia. Túto vlastnosť zakrúžkuje. Na vlastnosť, ktorú si vybral, napíše jednu vetu „O SEBE“ (napr.: ak napísal a zakrúžkoval vlastnosť dobrý, vytvorí na ňu vetu, povedzme: Chcem robiť tak, aby som bol hodnotený ako dobrý).

Účastníci prezentujú (stručne) svoju prácu týmto spôso-bom:

prečítajú vlastnosti, ktoré vytvorili;• prezentujú vlastnosť, ktorú si vybrali;• prečítajú vetu, ktorú napísali „o sebe“.•

Vhodným spôsobom môžeme prediskutovať zaujímavé témy, ktoré sa v besede objavia.

Ruka: Vysvetlíme účastníkom, prečo práve ruka je taká dôležitá pre našu hru. Vysvetlíme im, že všetko, čo je okolo nás, je koniec koncov spojené s ľudskými rukami. Všetko to krásne, čo nás obklopuje, celé bohatstvo civilizácie je

majstrovským dielom práve ľudských rúk. Ľudská ruka môže byť symbolom dobra aj zla. Už samotné podanie ruky môže poskytnúť na prvý raz veľa informácii o našom partnerovi. Ľudská ruka dokáže odovzdávať široký rozsah signálov, do-káže prenášať odrazy myšlienok a pocitov vyskytujúcich sa pod hranicou vedomia.

Postup: Účastníkom povieme, že si obkreslia ruku na pripra-vený výkres. Hneď vyznačia aj nechty. Ruku vystrihnú a na prsty napíšu vlastnosti, ktoré sa im páčia (napr. obetavosť, priateľskosť, úprimnosť, vytrvalosť, srdečnosť a pod).

Na miesto dlane – smerom kolmo od palca – napíšeme slo-vo, ktoré sa nám najviac páči: napr. „láska“. Potom na každé písmeno tohto slova napíšeme krátku vetu. Napríklad:

Láska je nádherná.Ách, ja ju tak milujem.Som rád, že ťa mám.Keď necítim lásku, som smutný.Aj mňa má niekto rád.

Ešte môžeme urobiť ďalšiu aktivitu: požiadame účastníkov, aby na druhý papier, ktorý sme im dali k dispozícii, nakreslili ľudskú hlavu. Potom ich požiadame, aby do úst na obrázku napísali slovo, ktoré je pre nich najvzácnejšie, a do ucha slo-vo, ktoré najradšej počujú. Až to urobia všetci a podpíšu sa pod obrázok, „prezradíme“ im, že je to ich portrét. Portréty môžeme vystaviť. Margita Luptáková, Ľudovít Lupták, ÚSpR Bratislava III.

FACEBOOK (ďalej len FB)Je to rozsiahly webový systém slúžiaci na komunikáciu medzi ľuďmi na celom svete, na zdieľanie multimediálnych dát a na zábavu. Na FB si môžete robiť kvízy s rôznym zameraním, pridávať fotky či videá, písať blogy a vytvárať skupiny, kde sa budú združovať ľudia s podobnými záujmami a názormi plus mnoho iných vecí. FB založil teraz už bývalý študent Harvardskej univerzity Mark Zuckerberg, keď sa nudil na pred-náškach. Pôvodne slúžil ako komunikač-ný prostriedok iba pre študentov Har-vardu, ale časom sa rozšíril na univerzity po celom svete a od roku 2006 je voľne prístupný pre každého nad 13 rokov!!! Ak chcete vedieť viac, tak sa zaregistruj-te a objavujte nové veci.

Na záver iba to, že mne trvalo asi týždeň, kým som sa zabehol, preto sa nenechajte odradiť! www.facebook.com

ZMATURUJ!!!

Super vec, ak vám chýbajú poznámky, nemáte vypracované maturitné otázky alebo si chcete spraviť nejaký matu-ritný test. Stránka obsahuje maturitné témy a okruhy zo všetkých predmetov, z ktorých sa dá na Slovensku maturovať. Vrelo vám to odporúčam. Kliknite si www.zmaturuj.sk

Verím, že som vám dal inšpiráciu pre chvíle, keď budete sedieť za počítačom. Keď si už tieto stránky pozriete, vypnite počítač a vybehnite do prírody, predsa sme FÉNIXÁCI :-)! Patresko

Povieme si o najrozsiahlejšom komunikačnom portáli na svete. Tiež som si niečo pripravil pre budúcich maturantov.

Vyše 200 miliónov aktívnych •užívateľov.Vyše 100 miliónov z nich využíva •Facebook minimálne raz denne.Najviac rastúca skupina užívateľov •je vo veku 35 rokov a viac.Vyše 4 miliardy minút denne trá-•via ľudia na Facebooku (celosve-tovo).Vyše 1 miliardy rôznych príspev-•kov (odkazy, fotografie...) týžden-ne.Priemerný užívateľ má vo svojich •kontaktoch 120 priateľov.Nachádza sa vo vyše 50 jazykoch, •ďalších 40 je vo vývoji.Vyše 30 miliónov užívateľov sa •pripája na Facebook cez mobil.

14

Z NAŠEJ KUCHYNE

Čo všetko v skanzene deti zaujalo? Hoci hlavným cieľom bola návšteva bažantni-ce, a teda spoznávanie rôznych druhov bažantov, asi najviac ich zaujala klokania rodinka, ktorá sa prechádzala na začiat-ku voliéry pre bažanty. (Nečudo, veď bažanty stretneme už takmer všade, no za klokanmi by sme museli cestovať do

ďalekej Austrálie.) Staré poľnohospodár-ske stroje zaujali iba deti z mesta. Tie, čo

bývajú v okolitých osadách – štáloch, sa s takýmto artiklom stretávajú často, najmä u starých rodičov. Zbrane a vojenská techni-ka zaujala nielen chlapcov, ale aj dievčatá. Najviac sa zaradovali, keď si mohli vyliezť na tanky či delá a nazrieť do ich útrob. Niektorí

chlapci by tu boli zostali aj celý deň, no v programe bola ešte nemenej zaujímavá návšteva krytej plavárne v Leviciach, ktorú v tomto roku navštívili už po dru-hý raz. Vedenie ÚSpR Fénix vybavilo, že celá hodina v bazéne patrila len nám, čo ponúklo možnosť poriadne sa vyšantiť. Na záver podujatia sme tradične nav-štívili nákupné centrá a cestou späť nás ešte čakala tradičná tombola, v ktorej sa každému ušla praktická cena. Jozef Rusňák, ÚSpR Nová Baňa

Bažanty, klokaniu rodinku, staré poľnohospodárske stroje, vojen-skú techniku a zbrane z 2. sv. vojny, to všetko mohli vidieť účastníci vlastivedno-turistického podujatia z DO Fénix v Novej Bani, ktorí navštívili koncom apríla zau-jímavý skanzen v Starom Tekove.

Deň narcisov si pripomíname 17. apríla. Každoročne v tento deň vychádza do ulíc mnoho dobrovoľníkov, ktorí v jednotlivých slovenských mestách predávajú žlté narcisy – kvety jari, života a nádeje. Aj naša škola sa zapája do tejto humanitnej akcie a vždy sa nám podarí prispieť nemalou sumou. Tak ako po mnohé roky aj teraz som si kúpila narcis a viem, že kúpou tohoto

kvietka som niekomu urobila radosť a pomohla. Vari nie je pekné, keď si namiesto jednej čokolády kúpite narcis a pomôžete dobrej veci?! Veď výťažok tejto zbierky je určený na pomoc cho-rým na rakovinu. Nikdy neviete, či to nabudúce nebudete práve vy, kto túto pomoc bude potrebovať. Klárka Chovanová, oddiel Čmeliaci, ÚSpR Liptovská Teplička

Deň narcisov

Bažanty, klokany, mašinky a zbrane

15

Z NAŠEJ KUCHYNE

Burza nepotrebných vecíUž piaty rok sa v Krásne nad Kysucou konala Burza nepotrebných vecí. Počas mája fénixáci prinášali nepotrebné veci, ktoré doma našli. Predmety, čo by inak putovali do koša, urobili radosť malým i veľkým. Vyzbieralo sa 667 kusov, ale len 6 z nich putovalo do smetného koša. Radosť z vecí bola veľká, no najšťastnej-šie boli asi najmenšie deti, ktoré si burzu nenechali ujsť.

Dovidenia o rok! Obľúbená burza sa opäť ohlási! ÚSpR Krásno nad Kysucou

Ako prvé sme navštívili zoo, kde sme sa túlali skoro tri hodiny, a došlo tam aj k humornej situácii: opica „telefonovala“ z mobilu, ktorý nám potiahla.

Potom sme sa vybrali na štadión Slo-vana na Tehelnom poli. Zaznela otázka:

„Nemohli by sme ísť ovoňať trávičku?“ Správca nám to dovolil a ako prvá na ňu vkročila Martina Jacková. Navštívili sme aj šatne, bolo tam veľa zaujímavých obráz-kov. Za návštevu štadiónu vďačíme nášmu rodákovi a futbalistovi Lacovi Peckovi.

Stará Bratislava bola veľmi pekná. Určite všetkých najviac zaujala Michalská veža. Po nej sme nabrali smer – Avion. To bola pecka! Celé je to asi také veľké ako Krásno, a teraz tak nájsť WC, to bol najväčší prob-lém.

Domov sme prišli celí a zdraví, len nám bolo trošku ľúto, že to tak rýchlo ubehlo.

Simona Kopásková, ÚSpR Krásno nad Kysucou

Kysučania v Bratislave4. 6. 2009 sme sa vybrali my fénixáci z Kysúc do Bratislavy. Zo začiatku vládla v autobuse dobrá nálada: sle-dovali sme okolie, hrali karty..., no ku koncu sme boli už nedočkaví...

16

Z NAŠEJ KUCHYNE

Deti deťomNaša partnerská organizácia Gyermekbarát z Maďarska otvorila v Budapešti klubovňu pre deti v sociálnej núdzi. Učia sa tu využívať voľný čas, venovať sa svojim koníčkom, hrám a zaradiť sa tak do bežného, každodenného života.

Detská organizácia Fénix preto urobila zbierku, ktorá sa uskutočnila na maďar-skom gymnáziu Z. Kodálya v Galante. Zbieralo sa všetko: knihy, encyklopédie, spoločenské hry, stavebnice, hračky aj oblečenie. Celú zbierku odovzdali zástupcovia DO Fénix 4. júna 2009, a to priamo v klubovni v Budapešti.

Názov klubovne je Béka (v slovenčine Béka = žaba), a to z troch dôvodov:

1. V Maďarsku majú porekadlo, že sa ľudia zo sociálne znevýhodnených vrstiev pozerajú na ostatných z pozície žaby z prachu.

2. Aj zo žaby sa môže pomocou prin-ceznej stať raz princ.

3. Sídlo klubovne je na ulici s názvom Bérkocsis, čo predstavuje skratku BéKa.

Adriana Nagyová

„Pomoc slabším bola súčasťou môjho života už od malička. Vychovávala ma k tomu moja mamička. Často mi roz-právala o tom, že nie každý má rovnaké zázemie. Dieťa nemôže ovplyvniť spô-sob života svojich rodičov. Je odkázané na tie možnosti, ktoré mu zabezpečujú. Aj z rozprávok sa môžeme poučiť, že

silnejší majú pomáhať slabším. Táto vlastnosť je v rozprávkach vždy odme-nená. Mohli by ste sa ma spýtať, či je to aj v živote tak. Odmena v živote je dobrý pocit a dáva nám duševný pokoj za vykonané skutky.

Ako by ste to mohli dosiahnuť? Ne-zabúdajte, že aj malá pomoc je pomoc. Zbierka, ktorá sa zorganizovala v našej škole, je vhodnou príležitosťou pre všetky vekové skupiny. Malé deti nám s nadšením odovzdávali možno ich kedysi najmilšie hračky a tie staršie deti zas knihy zo svojich knižníc. Môžem vám potvrdiť, že pri odovzdávaní zbier-ky v Budapešti som mala blahodarný pocit.“

Anna Fehérová 15-ročná žiačka 9-tej triedy na ZŠ Z. Kodálya v Galante

17

Z NAŠEJ KUCHYNE

Máme svoj les

Výlety do prírody sú pre nás samozrej-mosťou a využívame na to každú vhodnú príležitosť. Krásna jarná zeleň lesov a lúk nás dokáže po chladnej zime „na-štartovať“, rozkvitnuté lúky provokujú svojimi farbami. Sila prírody je nevidi-teľná, ale pozitívne ovplyvňuje každého z nás. Stará Turá leží na pohorí Bielych Karpát. Hovoríme, že jednou nohou sme v lese a druhou už doma. Aj preto máme kladný vzťah k prírode, ťahá nás to k nej.

Dlho sme rozmýšľali, ako nájsť v le-soch Bielych Karpát miestečko, kam by sme radi chodili a bolo by tak trocha „naše“. Riešenie prišlo skôr, ako sme čakali. Predstavitelia nášho mesta nás oslovili, či by sme nepomohli s čistením a udržiavaním „partizánskej nemocnice“ vo Vetešovom jarku. To miesto sa nachá-dza v jednej z najdlhších dolín Bielych Karpát, ďaleko od ľudí. Asi aj preto si práve na tomto konci sveta partizáni v čase 2. sv. vojny zriadili nemocnicu. Nezaváhali sme ani na chvíľu, veď pres-ne to sme hľadali. Vtedy sme však ešte netušili, ako toto rozhodnutie ovplyvní náš ďalší oddielový život. Postupne sme vymenili vnútorný drevený obklad, vybudovali prične na spanie, vyniesli a nainštalovali sporák. Vonku sme vyko-pali a upravili veľké ohnisko, vybudovali studničku a latrínu a postupne sme tu začali tráviť celé víkendy. Hlavne noci sú

v hlbokom, tmavom lese nezabudnuteľ-né. Odvtedy sa tu vystriedalo už niekoľ-ko generácii našich členov.

Raz prišla pani Príroda s tým, že si aj tu urobí poriadok: poslala silný vietor, aby v lese pozametal, a dážď, aby to umyl a osviežil. Tieto dva živly to však vôbec nezvládli. Ostala po nich spúšť, prežili iba krásne mohutné jedle. Po ne-konečných rozhovoroch s lesníkmi sme napokon dostali nápad, ktorý sa sna-žíme uskutočňovať v „našom“ lese už niekoľko rokov. Rozhodli sme sa pomôcť projektu obnovy jedle bielej v našich lesoch. Je to jeden z mála našich stro-mov, ktorý úspešne odoláva extrémnym výčinom počasia v posledných rokoch. Veľmi nám v tom pomohol úspešný projekt v programe Hodina deťom. Za posledný rok sme vysadili 800 nových stromčekov, pomohli sme pri selektova-ní stromov, ktoré po vyťažení presvetlia les a umožnia stromčekom z náletu vyví-jať sa v prirodzenom prostredí. Pomáhali sme pri odhadzovaní haluziny po ťažbe, ale najviac sme sa všetci tešili na vtáčie búdky. Rozvešali sme ich v „našom“ lese desať a radi by sme v tom po-kračovali. Vďaka

projektu sme nakúpili mladé stromče-ky, sekery, motyky, kosáky, pletivo na ochranu pred zverou a rebrík. Všetci sa tešíme na to, až naše stromčeky budeme vidieť rásť. Budeme chodiť sledovať vtá-čie búdky, kto sa nám v nich zahniezdil, a samozrejme, radi budeme pokračovať v úspešnej spolupráci s lesníkmi . Tento projekt nám pomohol uskutočniť naše nápady a už teraz máme veľa nových. Peter Ištoňa, ÚSpR Stará Turá

Pod týmto názvom sme pred rokom podali projekt do Nadácie pre deti Slovenska v rámci programu Hodina deťom a vyšlo to. Potrebovali sme silnejší impulz a väčšiu podporu pre realizáciu našich nápadov, ktoré podstatnou mierou formujú environmentálne myslenie našich členov.

Pri sadení stromčekov sme sa celkom slušne zabávali

Takto začína

v lese svoj život

jedľa a buk

Vtáčie búdky sme vešali tak, aby sme nepo-škodili stromyVšetky stromčeky sme sadili pod dozorom lesníkov

18

Z NAŠEJ KUCHYNE

Compasito

Práve tu sa 8.–14. marca 2009 stretlo 35 ľudí – vyslancov organizácií z 20 rôznych štátov združených v Europe-an Council. Nechýbala ani DO Fénix. Veľká vďaka patrí IFM-SEI, organizácii, ktorá túto medzinárodnú study session pripravila v spolupráci s direktorátom Youth & Sport of the Council Of Europe a zrealizovala ju v priestoroch moder-ného European Youth Centre Budapest. Čo spojilo takú rôznorodú zmes mladých ľudí? Leitmotívom nášho stretnutia sa na sedem dní stalo: C – O – M – P – A – S – I – T – O.

Čo je Compasito?Compasito predstavuje akýsi manuál vo výchove k ľudským právam a je veno-vaný detskému adresátovi vo veku 6–13 rokov. Compasito je inšpirované Compas-som – manuálom z roku 2002 používa-ným v mnohých európskych krajinách

s mladými ľuďmi stredoškolského veku. Úžasné je však zistenie, že začať môžeme už od našich najmladších. Ani oni nepo-trebujú k účasti na aktivitách špeciálne zručnosti či vedomosti. Compasito totiž využíva nonformálne výchovné metódy a stratégie založené na aktívnej účasti

Konečne k nám dorazili slnečné lúče, takže vám možno ani nena-padne niekde sedieť a čítať. Skôr však ako vybehnete von, nechajte sa chvíľu unášať týmito riadka-mi tak, ako som sa ja pred pár mesiacmi nechala unášať vlnami Dunaja zdobiaceho Budapešť...

19

Z NAŠEJ KUCHYNE

a osobnej skúsenos-ti detí.

Cieľovú skupinu užívateľov predstavu-jú vychovávatelia, tréneri, vedúci pracu-júci s deťmi, učitelia, animátori voľného času, ale aj rodičia, ktorí sa zaujímajú o práva detí. Ďalším pozitívnym momen-tom je, že „compasiťácke“ aktivity môžu byť realizované kdekoľvek: v školách, detských centrách, v školských kluboch, centrách voľného času, v detských or-ganizáciách, campoch, ba aj v rodinnom prostredí.

Tvorcovia manuálu poskytujú v 5 ka-pitolách pohľad na ľudské práva, práva detí, podávajú informácie a praktické tipy, ako môže byť Compasito aplikova-né v rozmanitých prostrediach, vysvet-

ľujú hlavné ciele výchovy k ľud-ským právam. Pre úplne neznalých sa tu objavuje veľká pomoc v po-dobe konkrétneho znenia textu De-klarácie ľudských práv, Deklarácie práv dieťaťa, Eu-rópskej deklarácie ľudských práv, a to v „dospeláckej“ aj detskej verzii.

„Compasiťácke srdce“ tvorí 42 praktických aktivít organizovaných v rámci 13 tém:

Demokracia, Diskriminácia, Výchova a voľný čas, Chudoba a sociálne odmietanie, Násilie, Účasť a spolupráca, Životné prostredie, Ro-dinná a alternatívna starostlivosť, Rovnosť pohlaví, Vzťahy medzi obyvateľmi, Zdravie a prosperita, Mier a konflikt, Médiá a inter-net.

Po mojom teoretizovaní určite dobre padne jedna konkrétna aktivita priamo z Compasita. Verím, že vás inšpiruje:

Bitka o pomarančTémy: mier, násilie, vzťahyVek: 8–13rokovTrvanie: 30 minútSkupina: 4–24 detíTyp aktivity: skupinová súťaž, diskusia

Cieľ: riešiť problémy a komunikovať o svojich potrebách bez použitia násiliaPomôcky: jeden pomaranč

Postup:Rozdeľte deti do dvoch skupín. Skupinu A vyveďte z miestnosti, počká za dvera-mi. Pokyn pre skupinu B: „Vaším cieľom je získať pomaranč, pretože potrebujete jeho šťavu na výrobu pomarančového džúsu.“ Potom idete von a dáte pokyn aj skupine A: „Vaším cieľom je bojovať o pomaranč, pretože potrebujete jeho kôru na prípravu koláča.“ Členov oboch skupín posaďte čelom oproti sebe. Nasleduje pokyn: „Máte 3 minúty, aby ste dostali, čo potrebujete. Na dosiahnu-tie svojho cieľa nesmiete použiť nási-lie.“ Umiestnite do stredu 1 pomaranč a odštartujte „súboj“. Po troch minútach diskusiu zastavte.

Hodnotenie:Vyhodnoťte situáciu prostredníctvom niekoľkých otázok, napr. :

Získala vaša skupina to, čo chcela • pred 3 minútami?Aký bol cieľ vašej skupiny?• Vznikol pri riešení problému • konflikt?Čo ste urobili pre odstránenie • tohto konfliktu?Prečo je dôležitá komunikácia pri • riešení problémov medzi ľuďmi?Komunikujú ľudia pri riešení prob-• lémov navzájom? Prečo áno alebo nie?Zažili ste niekedy podobnú situá-• ciu? Aký bol výsledok?

Uveďte aktivitu do súvislosti s ľudskými právami kladením otázok, napr.:

Ktoré z ľudských práv boli poruše-• né v konflikte? Ako by ste situáciu zmenili, aby • nedošlo k ich porušeniu?

Ak ste vydržali až do konca, verím, že vás Compasito oslovilo rovnako ako mňa. Je to však len začiatok. Je na každom z nás, ako sa s ním popasujeme v praxi. Aj tie najkrajšie a najušľachtilej-šie zámery a myšlienky, pokiaľ zostanú len v teoretickej rovine, sú iba prázdny-mi frázami. Preto ich skúsme krôčik po krôčiku premeniť v činy. Veď napokon:

Správne veci vidíme len srdcom. Čo je dôležité, je očiam neviditeľné...

Blanka Poláková, ÚSpR Zemplínska Teplica

20

TVORIVÉ DIELNE

Vosková technikaPotrebujeme: starú žehličku, ktorú sme už vyradili, kriedový papier, „voskovky“ vo viacerých farbáchPostup: Na pracovný stôl si položíme podložku, na ktorú umiestnime biely kriedový papier.

Prajem vám príjemný zážitok pri experimentovaní. Pripravila Tímea Dorová

1.

2. 3.

4.5.

1. Zapojíme žehličku do elektriky a nastavíme primeranú teplotu – stredný stupeň.

2. Otočíme ju žehliacou plochou hore a roztopíme na nej voskovú pastelku. Pracovať môžeme s viacerými farbami naraz.

3. Otočíme žehličku späť, roztopené farby nanesieme na pripravený papier vo verti-kálnom smere: zhora nadol.

4. Obrátime papier do horizontálnej polohy. Na hornej tretine žehlič-ky roztopíme ľubovoľnú „voskovku“. Hrot žehličky nasmerujeme do stredu papiera a pomaly ho ťaháme smerom dozadu, cca 1 cm. Na chvíľu prestaneme. Postup opakujeme, kým sa nedostaneme na kraj papiera. Touto technikou docielime vzor podobný listom. Opakujeme, kým nezaplníme celý papier.

5. Položíme hrot žehličky na papier a zdvih-neme ju. Opakovaním dostaneme rôzne tvary.

6. Touto technikou môžeme vyrobiť množ-stvo zaujímavých a jedinečných vzorov. Ako a kde ich využijeme, záleží od našej kreativity a fantázie.

6.

PORADŇA

21

Konflikt v rodine

Prípad PatrikaPaťo je siedmak. Je vysoký, hrá basketbal a je športovou hviezdou nielen v škole. Blížilo sa vysvedčenie a on akosi nechcel hovoriť s mamou o škole. Vedel, že dostane najmenej dve, možno i viac trojok, a mama čaká najviac dve-tri dvojky. V deň, keď dostal vysvedčenie, mama prišla z práce domov neskôr. Paťo na ňu netrpezlivo čakal, lebo mal mať večer ešte tréning. Keď prišla mama domov a zbadala vysvedčenie, nastalo peklo. Nielenže kričala, nadávala, ale dokonca zobrala kľúče, zamkla Paťa v byte a zakázala mu ísť von. Nechcela ho pustiť na tréning! Paťo však podľa svojej mienky na tréning ísť musel. Mali pred dôležitým zápasom o postup, a tak chcel zobrať mame kľúče zo župana. Zápasil s ňou, i keď bol od nej o hlavu vyšší. Strkali sa po byte, a nakoniec, keď chcel Paťo vybrať kľúče z maminho vrecka, roztrhol jej župan a sotil ju na gauč tak, že si udrela hlavu. Začala plakať...

Úlohy:1. Predstavte si, že ste na Paťovom mieste. Čo by ste urobili,

keby ste videli, že mama po konflikte s vami plače?2. Možno ste postrehli, že nehovoríme o otcovi. Paťovi rodi-

čia sa rozviedli. Keby ste sa mali vžiť do roly otca, čo by ste robili, keby ste práve prišli domov?

3. Paťova reakcia bola pre mamu šokom. Vžite sa do pocitov matky a napíšte, čo by ste urobili na jej mieste?

4. Keby Paťo mamu zranil, bol by to trestný čin ublíženia na zdraví? Môže matka zažalovať svojho 15-ročného syna? Môže syn zažalovať svojich rodičov za ublíženie na tele, zdraví?

5. V čom boli príčiny konfliktu zo strany Paťa a zo strany mamy?

Čo sa vlastne stalo? O čo tu ide? Takúto situáciu môžeme označiť za KONFLIKT v rodine. Konflikt sa vyznačuje stret-nutím dvoch alebo viacerých motívov – motív je podnet na určité konanie. Ak človek nevie dobre riešiť konflikt, môže to prinášať hodne zla, nešťastia, ľudskej bolesti a nenávisti. V tomto prípade ide aj o násilie v rodine.

Dôležité pre správanie a riešenie konfliktov:Predchádzaj konfliktom, je to lepšie, ako ich riešiť po-• tom. (Paťo mal povedať mame o svojich známkach.)Dôležité je uvedomiť si, že dobrému riešeniu konfliktov • sa dá naučiť. Nie je to niečo zdedené alebo také, čo by sa osudovo muselo stať. (Aj Paťo, aj mama by sa mali cvičiť v riešení konfliktov najprv na bežných, nedôležitých veciach, napríklad či kúpiť chlieb alebo rožky.)Konflikt je potrebné riešiť v pokoji, nie v rozčúlení. • Radšej si vyjdite na prechádzku, zatvorte sa na chvíľku do druhej izby, rátajte do desať alebo päťdesiat, počú-vajte chvíľu hudbu, upokojte sa a „s chladnou hlavou“ preberte konflikt znova.Nepredpokladajte, že v konflikte musíte vždy vyhrať. • Ponúknuť a prijať kompromis alebo uznať si chybu je niekedy viac, ako tvrdohlavo trvať na svojom!!!Kontrolujte sa v konflikte – kontrolujte svoje myslenie, • city, a najmä správanie! Hovorte si vnútorne pre seba: Čo to robíme? Prečo to robíme? K čomu to vedie alebo môže viesť?

Tento prípad nie je vymyslený. Skutočne sa stal. Jeho záver bol taký, že ani nie hodinu po konflikte sa matka so synom udobrila a obaja si sľúbili, že sa to už nesmie stať. Najmä, že si musia o všetkom otvorene hovoriť, aj keď to bude niektorého z nich „bolieť“ (napr. mamu, že Paťo má zlé známky v škole.). Dôležité tiež bolo, že si prediskutovali, čo má prednosť, alebo ako zvládať basketbal aj školu.

Tímea Dorová

Počas svojej dlhoročnej praxe v školstve, som prišla k záveru, že naša mládež nevie, nie je schopná riešiť konfliktné situácie. Na tomto príklade, príbehu by som rada pomohla našim dobrovoľníkom poskytnúť mož-nosť ovplyvniť sociálne zručnosti našej mládeže.

Foto: archív

22

OBSAH

LET S FÉNIXOM•štvrťročníkdetskejorganizácieFénix• ISSN: ISSN1337-6357• ročník IV.•číslo2/2009•nepredajné•vyšlos podporou MŠ SR v júni 2009 • redakcia: DO Fénix, sídlo: Fučíkova 460, 925 21 Sládkovičovo; korešpodenčná adresa:Račianska72,83003Bratislava•e-mail:[email protected]•web:www.do-fenix.sk•redakčnárada:Mgr.VieraDobiášová, Mgr.KatarínaObuchová,Mgr.BeátaNagyová,Mgr.TimeaDorová,PatrikReindl•grafickáúprava:MartinTalarovič

HalóÓÓ, fénixáci! V septembri sa určite uvidíme (čítame).A bude to s novými zážitkami a prekvapivými správičkami. Tak píšte, „mejlujte“, kreslite, foťte, tvorte do každej rubriky vášho LETU S FÉNIXOM! Ukážte aj ostatným, čo robíte práve vy! Veď VÁŠ magazín chce hovoriť práve o vás – z kaž-dého kúta Slovenska.

Adresa, kam môžete posielať vaše príspevky: [email protected]

OZVITE SA, LEBO PRÁVE NA VÁS ČAKÁME!!!

Fotoreportáž2 Výstup na Javorinu

3 Morské oko

Editoriál

Reportáž4 Po hradoch Zemplína

5 V Raji ako v raji

6 Chápať a byť pochopený

7 Horúca cesta do minulosti

V zdravom tele zdravý duch8 333 km – 1. etapa Trebišov – Cejkov

9 Speed bedminton

9 Na bajcygľu bezpečne

Túlavé tenisky10 Holubyho chata – vrchol Veľkej Javoriny

Radíme si navzájom12 Loptička na niti

12 Ako sa mám rád

VIP Web13 Facebook.com, Zmaturuj.sk

Z našej kuchyne14 Bažanty, klokany, mašinky a zbrane

14 Deň narcisov

15 Kysučania v Bratislave

15 Burza nepotrebných vecí

16 Deti deťom

17 Máme svoj les

18 Compasito

Tvorivé dielne20 Vosková technika

Poradňa21 Konflikt v rodine

Fotoreportáž23 Osvienčim

24 Deň Zeme

FOTOREPORTÁŽ Osvienčim (ÚSpR Nová Dubnica)

FOTOREPORTÁŽ Deň Zeme (ÚSpR Bardejov)

LET S FÉNIXOMŠtvrťročník detskej organizácie Fénix

©SSpRDOFénix•jún2009•náklad500ksvydanéspodporouMŠSR•nepredajné•ISSN1337-6357

www.do-fenix.sk•[email protected]

Lokalita: Kochanovce, Hankovce, Beloveža a Nižná Voľa