BUDAJ, M.: Arpádovské mince z okolia Bíne. In Denarius, 1, 2011, s. 8-15.

8

Skúmaný menší súbor arpádovských mincí objavený z blízkosti obce Bína patrí medzi zau-jímavé numizmatické pamiatky z 12. až 13. sto-

ročia. Keďže mince boli zozbierané na poli za bližšie nejasných okolností, nevieme posúdiť spojitosť medzi jednotlivými razbami. Najstaršími razbami v poklade sú tri denáre uhorského kráľa Kolomana, ktorý vlá-dol od roku 1095. Všetky jeho mince sú len jediné-ho typu H 32 a patria do špecifickej skupiny malých, akostne zhoršených a devalvovaných denárov aké sa začali produkovať v Uhorsku v 12. storočí.2 Začiatky ich razby siahajú do vlády Kolomana, ktorého prvý typ denárov H 31 s  väčším priemerom 16-19,5 mm nesie ešte stopy predchádzajúceho obdobia.3 Počas

vlády jeho predchodcu Ladislava I. (1077-1095) sa totiž produkovali väčšie a  kvalitnejšie denáre. Nás-tup zmenšených mincí možno pravdepodobne spojiť s rozsiahlou mincovou reformou, ktorej začiatky nie je možné presne chronologicky vymedziť. Je isté, že k nej muselo prísť niekedy na začiatku vlády kráľa Ko-lomana, čiže na konci 11., prípadne na začiatku 12. storočia.4 Kolomanove mince teda prešli zaujímavým „metrologickým vývojom“. Jeho prvý typ ešte dosa-hoval priemer 16-17 mm, potom nasledovali denáre od stredného (13-14 mm) až po malé priemery (11-12 mm).5 Do poslednej menovanej skupiny patria aj nami skúmané mince. Okrem ich malého priemeru je pre ne špecifická aj nižšia hmotnosť. Všetky tri skú-mané razby majú priemernú hmotnosť len 0,36 g, čo je výrazne menej ako boli doteraz zaznamenané hod-noty. Napríklad Hóman analyzoval 61 týchto mincí s priemernou hmotnosťou 0,4403 g.6 Podobné hodno-ty sa namerali aj v náleze z burgenlandského Tadtenu, kde bolo 50 týchto denárov s priemernou hmotnosťou 0,45 g.7 76 skúmaných exemplárov z Maďarského ná-rodného múzea v Budapešti (Magyar Nemzeti Múze-um) malo priemernú hmotnosť až 0,46 g.8 Oveľa niž-šie hodnoty všetkých troch exemplárov z Bíne možno vysvetliť pomerne jednoducho. Na jednej strane ide o príliš malú vzorku mincí, aby sa z nej vyvodili rele-vantné štatistické údaje. Na druhej strane patrí minca č. 2 s hmotnosťou 0,29 g k vôbec najľahším známym exemplárom tohoto typu.9 Medzi „metrologicky“ aty-pické razby patrí prvá minca v  našom poradí, ktorá má priemer 12 mm a  hmotnosť 0,34 g. Takáto níz-ka hmotnosť denára s  uvedeným priemerom nebola ešte nikdy zaznamenaná.10 Napriek tomu, že sú tieto metrologické odchýlky zaujímavé, nemožno ich príliš precenovať. V  stredoveku sa mince razili technikou „al marco“, čo znamená, že z  dopredu stanoveného množstva striebra sa vyrazil presný počet mincí.11 Pri-tom sa neprihliadalo na hmotnosti jednotlivých min-cí, ale na celkový počet vyrazený z jednej hrivny. Preto sa často stávalo, že medzi razbami boli väčšie hmot-nostné rozdiely. Nedostatkom pri zhodnotení min-cí z Bíne bolo to, že na nich nebolo možné vykonať skúšky obsahu kovov. Podľa doterajších zistení vieme, že priemerná akosť tohoto typu denára sa pohybovala okolo 76,78 %.12 Ďalšou zaujímavosťou týchto mincí je to, že sa dosiaľ nezaznamenali žiadne jej orezané kusy. Ide prakticky o prvú arpádovskú mincu, ktorej neznížili hmotnosť takýmto spôsobom. V stredoveku sa pomerne často stretávame s touto formou kradnu-tia drahých kovov. Majitelia mincí vybrali exempláre s väčším priemerom, ktoré potom orezali a prispôso-

Arpádovské mince z okolia BíneM A R E K B U D A J

Dňa 3. novembra 2006 priniesli do Slovenského národného múzea sedemnásť zaujímavých arpá-dovských mincí z 12.-13. storočia. Tie mali údajne pochádzať z okolia Bíne a boli objavené na území bývalej zaniknutej stredovekej dediny, ktorá sa na-chádza severne od obce smerom na Čatu. Nálezis-ko je orientované pri vodnej nádrži nachádzajúcej sa na Kefskom potoku.

ZLOŽENIE NÁLEZU: 1.-3. Uhorsko, Koloman (1095-1116), denár (3). Typ ako H 32.1 4. Uhorsko, Štefan II. (1116-1131), denár (1). Typ ako H 45. 5. Uhorsko, anonymný panovník, denár z 12. storočia (1). Typ ako H 94. 6.-13. Uhorsko, anonymný panovník, falzá denárov z 12. storočia (8). Typ ako H 100. 14.-15. Uhorsko, anonymný panovník, falzá denárov z 12. storočia (2). Typ ako H 99-100. 16. Uhorsko, Ondrej II. (1205-1235), denár (1). Typ ako H 208. 17. Uhorsko, Belo IV. (1235-1270), denár (1). Typ ako H 313.

METROLÓGIA JEDNOTLIVÝCH MINCÍ (HMOTNOSŤ/PRIEMER): 1/ 0,34 g; 12 mm; 2/0,29 g; 11 mm; 3/0,45 g; 11 mm; 4/0,40 g; 12 mm; 5/0,35 g; 11 mm; 6/0,34 g; 12 mm; 7/0,31 g; 12 mm; 8/0,53 g; 12,5 mm; 9/0,33 g; 12 mm; 10/0,31 g; 12 mm; 11/0,47 g; 12x12,5 mm; 12/0,46 g; 13 mm; 13/0,41 g; 12 mm; 14/0,36 g; 13 mm; 15/0,43 g; 12x12,5 mm; 16/0,33 g; 15 mm; 17/0,56 g; 12 mm.

9

bili ostatným minciam. Orezané časti ukryli a neskôr speňažili. Pri tomto type Kolomanovho denára sa to nestávalo z toho dôvodu, že boli vyhotovené na väč-šom kotúčiku, čiže mali menší priemer a  pomerne široký perlovec na okraji mince. Ten chránil mincu pred poškodením a znehodnotením.

Ďalšou zvláštnosťou je to, že sa objavujú častejšie vo väčších pokladoch mincí ako sú ich ojedinelé ná-lezy. Do roku 1998 sa na Slovensku zaznamenali len tri ojedinelé exempláre, boli objavené na pohrebisku v Moravanoch-Ducovom.13 Najväčší počet denárov H 32 z územia dnešného Slovenska sa zistil v unikátnom náleze z  Hronského Beňadiku.14 Poklad pozostával pôvodne z  2500 uhorských denárov, no dodnes bolo z neho vyhodnotených len 1221 mincí, ktoré sa nachá-dzajú v  Slovenskom národnom múzeu-Historickom múzeu v Bratislave. Z uvedených mincí je 111 ks typu H 32.15 Napriek tomu, že poklad z Hronského Beňadiku patrí medzi najvýznamnejšie nálezy mincí ukryté v pr-vých dvoch decéniách 13. storočia, nebol ešte dodnes podrobne vyhodnotený. Dokonca nepoznáme ani zá-kladné metrologické údaje mincí, či podrobný popis

jednotlivých razieb. Keďže sa z  pokladu zachoval len jeho zlomok, nebude možné tento nedostatok sloven-skej numizmatiky zmazať ani v nasledujúcom období. Týmto zostane nepreskúmaný jeden z najvýznamnej-ších uhorských stredovekých nálezov. V žiadnom ďal-šom poklade mincí sa už totiž nenašlo toľko denárov

typu H 32. Druhý najväčší nález obsahuje len päťdesiat denárov tohto typu a pochádza zo zmieneného Tadte-nu v Burgenlande ležiaceho na dnešných rakúsko-ma-ďarských hraniciach.16 Poklad bol ukrytý niekedy okolo roku 1130. Niekoľko väčších súborov mincí s Koloma-novými denármi sa našlo na území dnešného Maďar-ska. Len dva z nich však obsahujú denáre typu H 32. Jedným z nich je obrovský nález z Richárdpuszty, kto-rý pozostával iba z mincí kráľa Kolomana a Štefana II. Podľa prvotného spracovania mal obsahovať až 39 400 mincí.17 Ďalšie vyhodnotenie tohoto jedinečného nále-zu prebehlo len podľa inventárnej knihy v Maďarskom národnom múzeu. Podľa nej obsahoval 30 940 denárov. Nie je vylúčené, že bol pomiešaný s inými nálezmi, naj-mä s pokladom z  Etyek-Bothpuszty I.-II.18 Druhý sú-bor, ktorý obsahoval uvedený typ denára bol objavený

Obr. 1. Rozmiestnenie sigiel na denároch (poradové čísla sa zhodujú s číslami v úvodnom rozpise mincí. Mince č. 2 a 5 nemajú žiadne sigly).

1 2 3 4 5

1 2 3 4

10

v Etyek – Bothpuszte II. a pozostával asi z 1262+x min-cí.19 Žiaľ, ani tieto jedinečné nálezy neboli podrobne spracované, čím sa výrazne znižuje ich historická a nu-mizmatická hodnota. Na základe horeuvedeného však môžeme povedať, že minca H 32 patrí medzi relatívne vzácne arpádovské razby. Uvedené skonštatovanie pla-tí aj napriek tomu, že je relatívne dobre zaznamenaný vo väčších pokladoch mincí z 12. storočia. Z toho dô-vodu patrí skúmaný malý súbor mincí z  Bíne, medzi dôležité numizmatické pamiatky.

Ďalšou arpádovskou mincou z bíňskeho súboru je denár typu H 45, ktorý je priradený Štefanovi II. Po-dobne ako predchádzajúci typ, aj tento patrí do sku-piny hmotnostne a akostne znížených mincí, ktoré sa razili v Uhorsku počas 12. storočia. Ikonograficky však

nadväzuje na Kolomanove denáre. Hmotnosť a  prie-mer mince z Bíne (0,40 g a 12 mm) sa zhoduje s do-teraz nameranými hodnotami týchto denárov, ktoré sa pohybujú v rozmedzí od 12-13 mm a 0,25-0,78 g.20 Najväčší počet uvedených mincí z  územia bývalého Uhorska pochádza z pokladu z Hronského Beňadiku, kde sa našlo až 468 týchto mincí. Druhý najväčší ná-lez s denármi H 45 sa našiel v spomínanom Tadtene. 106 mincí z  tohto nálezu malo priemernú hmotnosť 0,53 g a akosť 90,93 %.21 Hóman v  roku 1916 poznal len desať týchto mincí s  priemernou hmotnosťou 0,521 g a  s  akosťou 84,5 %.22 Denáre H 45 sa okrem väčších nálezov objavujú sporadicky ako jednotlivé mince. Najväčší počet zo Slovenska bol zaznamena-ný na pohrebisku v Moravanoch-Ducovom, kde sa ich

9 10 11 12

5 6 7 8

11

našlo sedem exemplárov.23 Z horeuvedeného vyplýva, že denáre H 45 patria medzi príležitostné mince a ich nálezy sú skôr sporadické. O ich vzácnosti svedčí fakt, že sa v  Maďarskom národnom múzeu v  Budapešti, ktoré má už vyše dve storočia, nachádza len 36 týchto mincí.24

S I G LY N A D E N Á R O C H H 3 2 , H 4 5 A   H 9 4Na uhorských minciach 11.-12. storočia sa objavuje zvláštna sústava značiek nazývaných sigly. Pod poj-mom sigla (z lat. sigilum, čiže pečať alebo značka) sa rozumie dodatočne umiestnený symbol do plochy, prípadne opisu mince. Uvedené znaky sa prvýkrát objavujú na denároch Ondreja I. (1046-1060) a  od tohoto okamžiku sú takmer na každom type uhor-skej mince vyrazenej do konca 12. storočia. V  rôz-nych degenerovaných formách sa objavujú ešte v 13. storočí na denároch Ondreja II. a brakteátoch, kto-rých datovanie nie je spoľahlivo vyriešené.25 Uvede-né premeny znamenali nástup radikálnych zmien v  uhorskom mincovníctve. Tie sa neprejavili len v ikonografii mincí, ale aj v administratíve a riadení mincovníctva.26

Presný význam sigiel nebol dodnes spoľahlivo vysvetlený. Niektorí starší bádatelia dospeli k  ná-zoru, že mohlo ísť o  značky rozlišujúce jednotlivé mincovne alebo panovníkov. Podľa druhého názoru išlo o značky oddeľujúce rôzne vydania mincí a tretí predpokladal len ich ozdobnú funkciu. Dnes prevlá-da názor, že sa nimi vyjadrovali rôzne emisie, prí-padne dĺžka razby mincí.27 Na jednotlivých typoch sa vyskytuje rôzne množstvo a  variácií sigiel. Do dnešných dní je evidovaných už takmer 5000 dru-hov na 200 typoch mincí. Z  tohto počtu je len na

denári H 50 Belu II. zaznamenaných približne 400 rôznych kombinácií sigiel.28

Na denároch z Bíne sa zaznamenali len na dvoch z troch Kolomanových mincí typu H 32 (obr. 1). Ich absencia nie je žiadnou zvláštnosťou a pomerne často sa vyskytujú aj exempláre bez nich. Uvedený fakt je dobre badateľný na minciach H  32.29 Na zvyšných dvoch denároch sa už nachádzali atypické kombiná-cie sigiel. Na prvom z nich (č. 1) sú pri pravej strane tváre umiestnené tri bodky, uvedená kombinácia si-giel patrí skôr k tým vzácnejším. Dosiaľ sa zazname-nal len na jedinom exemplári. Podobne to môžeme povedať aj o ďalšej minci (č. 3), kde je siglou bodka umiestnená medzi písmenami L a  M v  slove CAL-MAN. Na poslednom type Kolomanovho denára H 45 sa sigla v  tvare bodky nachádza v  treťom poli mince pri kline stredového kríža. Podobne ako pri predchádzajúcich denároch, takúto siglu poznáme len z  jediného exempláru.30 Na anonymnom dená-ri z  Bíne sa nevyskytla žiadna sigla. Opäť to môže-me považovať za  pomerne bežný jav, lebo na 5,7 % týchto minciach sa sigly nezaznamenali vôbec.31 Na zvyšných denároch z Bíne som ich vôbec neskúmal, lebo mince boli buď falošné, alebo pochádzali z 13. storočia, kedy definitívne doznieva ich používanie. Analýza sigiel na denároch z Bíne síce nenapomôže k ich definitívnemu rozlúšteniu, ale doplní chýbajúcu databázu s uvedenými značkami.

A N O N Y M N É D E N Á R E A   I C H FA L Z ÁĎalšiu zaujímavú skupinu mincí z Bíne tvorí 11 ano-nymných denárov. Tie sú výnimočné z dôvodu, že až desať z nich sú súdobé falzá. Anonymné denáre pat-ria do veľmi zvláštnej skupiny uhorských mincí 12. storočia, ktoré nenesú meno žiadneho panovníka. Ich zvláštnosťou je to, že sa v poli mince nachádzajú len rôzne značky, kríže, oblúky, poloblúky a  esovité útvary.32 Chýbajúce meno panovníka ich radí medzi európsky unikát. Vydavatelia mincí sa totiž vždy sna-žili označiť svoje mince menom, titulatúrou, či inou značkou, ktorá by identifikovala ich vydavateľa. Uhor-ské mincovníctvo však dospelo v 12. storočí do také-ho úpadku, že uhorskí králi nepovažovali za potrebné ich označovať. Nezáležalo im ani na kvalite a vzhľade uvedených mincí. Anonymné denáre možno rozde-liť do dvoch základných skupín. Prvú tvoria denáre,

13 14

15

12

ktoré nadväzujú na platidlá uhorských kráľov Kolo-mana, Štefana II. a Belu II. a preto sa pravdepodobne razili na konci 11., prípadne na začiatku 12. storočia. Do tejto skupiny zaraďujeme aj jediný originálny ano-nymný denár typu H 94 z Bíne (č. 5), ktorý patrí me-dzi pomerne vzácne mince v našich nálezoch. Dote-raz boli objavené len na pohrebiskách v Moravanoch--Ducovom a  Nedanovciach-Krásne, kde sa našli po dva kusy týchto mincí.33

Zvyšných desať predstavujú súdobé falzá. Všet-ky sú typu H 100, len pri dvoch exemplároch nie je možné presne identifikovať, či patria k  H 99 alebo 100. V tomto prípade to nie je dôležité, lebo oba typy mincí sa ikonograficky odlišujú len minimálne. Ich averzy sú úplne zhodné, mierne rozdiely sú len na reverzoch. Kým na H 99 sa nachádzajú v štyroch ro-hoch pri stredovom malom kríži malé kliny, tak pri H 100 chýbajú. Uvedené typy mincí sú niekedy v tva-re klippy, čiže sa razili na štvorcovom štrižku (typ H 101). Zvláštnosťou anonymných denárov z  Bíne je to, že vo všetkých prípadoch ide o  súdobé falzá. Aj v  Uhorsku sa rozmohlo kvôli zlej hospodárskej a  politickej situácii v  12. storočí falšovanie mincí. Sprievodným javom tohto obdobia je nárast nálezov s  falzami, medzi ktorými nechýbajú ani anonymné denáre. Falošný denár typu H 101 sa našiel v Nitre na Kupeckej ulici a podobný denár je vystavený v ex-pozícii Zvolenského zámku.34 Najväčší počet podob-ných fálz zo Slovenska v počte 5-6 ks sa našiel v Bra-tislave na Hlavnej ulici.35 Mince však boli v  takom zlom stave zachovalosti, že nebolo možné zistiť aké typy denárov tu boli zastúpené. Falošný anonymný denár typu H 82 bol objavený aj počas archeologic-kého výskumu vo Svinici.36

Časté falšovanie mincí v 12. storočí zistil aj Hóman počas analýzy numizmatického fondu v Maďarskom národnom múzeu. Konkrétne objavil falošné mince veľkého množstva rôznych typov: H 34, 36, 42a, 53, 57, 82, 95, 97, 100, 110, 117a, 136, 140, 181, 183, 185, 186.37 Falzá z Bíne sa odlišujú od falošných mincí to-hoto obdobia jedným zásadným rozdielom. Podobne ako ostatné falzá sú vyrobené z medeného kotúčiku, ale vykazujú ikonografickú zhodu s originálnymi min-cami. Väčšina exemplárov má presne vyhotovený stre-dový kríž, oblúky sú umiestnené v rohoch spolu s gu-ličkami. Z toho pohľadu sa zdá, akoby išlo o oficiálne

kráľovské razby. V  čase hospodárskej nestability sa často stávalo, že sa uhorskí panovníci zmohli na výro-bu denárov vyrobených z medi, či billonu. Na takéto razby upozornil vo svojej práci už Hóman.38 V zbierke Maďarského národného múzea v Budapešti rozpoznal denáre typov H 54, 55, 82, 97, 100, 102, 136, ktoré sú síce vyrobené z medi, ale zaradil ich medzi oficiálne kráľovské razby.

Štúdium falošných denárov je dôležité z dôvodu, že z 12. storočia nemáme zachované žiadne písom-né pramene o  falšovaní mincí. Najstaršia písomná zmienka z  Uhorska pochádza z  roku 1219 z  be-nediktínskeho kláštora v  Srpskom Itebeji (dnešné Srbsko).39 Podľa nej tu boli prichytení opát a mnísi ako vyrábali falošné mince z kalichov, krížov a rôz-nych ďalších nádob. Písomné zmienky o falšovaní sa množia v nasledujúcom období a ďalšie správy po-chádzajú z rokov 1245 alebo 124640 a 1253.41 V roku 1298 je v  uhorskom zákonníku prvýkrát právne zakotvený zákaz falšovania mincí.42 Z  13. storočia pochádza najstaršia zachovaná falzátorská dielňa z  Uhorska, ktorá bola objavená na území dnešnej Budapešti.43 Dielňa bola ukrytá v jaskyniach na kop-ci Remete, ktorá sa v tej dobe nachádzala na bezpeč-nom mieste mimo ľudských obydlí. Našlo sa tu šesť falošných denárov Ondreja II. (1205-1235) a ďalších 34 medených platničiek. Z nich mali len tri pravidel-ný okrúhly tvar, ostatné mali štvorcovú formu.

Poslednú skupinu mincí z  Bíne reprezentujú dva denáre z  13. storočia. Jeden z  nich je denár H 208 Ondreja II. a druhý je denár H 313 Bela IV. Mincov-níctvo Ondreja II. sa vyznačuje širokou škálou pro-dukcie mincí. L. Huszár k nemu zaraďuje takmer 82 rôznych druhov denárov a  poldenárov (H 204-283) a  takmer deväť typov napodobenín friesašských fe-nigov (H 284-292). V posledných rokoch boli Huszá-rove závery spochybnené a  niektoré typy mincí boli vyňaté spod mincovníctva Ondreja II.,44 či posled-ne denár H 281.45 Napriek zvýšenej produkcii min-cí počas vlády Ondreja II., patria jeho razby medzi relatívne vzácne numizmatické pamiatky z  územia dnešného Slovenska. Platí to aj pre nami skúmaný typ H 208, z  ktorého doteraz poznáme len tri exemplá-re objavené na pohrebisku v Nedanovciach-Krásne.46 Málopočetné sú aj denáre jeho nasledovníka Belu IV., ktorého minca typu H 313 bola zastúpená v Bíni. Ide

16 17

13

o relatívne vzácny typ mince, lebo doteraz nebol evi-dovaný v žiadnom náleze zo Slovenska. Napriek tomu však môže ísť o skresľujúci jav, lebo B. Hóman vo svo-jej dodnes neprekonanej práci poznal až 540 mincí tohoto typu.47 Tie pochádzajú väčšinou z Maďarského národného múzea v Budapešti. Ako už bolo povedané vyššie, denáre z  Bíne patria napriek nejasným nále-zovým okolnostiam medzi dôležité numizmatické pa-miatky. Žiaľ, dnes už nevieme s istotou povedať, aký majú jednotlivé mince vzájomný chronologický a ar-cheologický súvis. Tie pochádzajú zo širokého chro-nologického obdobia, ktoré možno vymedziť približ-ne rokmi 1095-1270. Preto pravdepodobne neide o je-den kompaktný nálezový celok, ale môžeme tu rozpo-znať tri chronologicky oddelené skupiny. Prvú tvoria denáre Kolomana a Štefana II., ktorí spolu vládli v ro-koch 1095-1131. Ako som už naznačil vyššie, mince oboch panovníkov obiehali spravidla spolu, čo dokla-dá ich spoločný výskyt v nálezoch. Preto nemôžeme vylúčiť to, že sa v Bíni dostali do zeme spoločne ako jeden nálezový celok. Nevieme však ako s nimi súvisia anonymné denáre. Napriek tomu, že ich v súčasnosti nie je možné presne priradiť ku konkrétnym panovní-kom a tým nepoznáme ani ich časové zaradenie, mô-žeme predpokladať, že uvedené mince obiehali istý čas spoločne s  mincami kráľov Kolomana a  Štefana II. S produkciou anonymných denárov sa mohlo začať za vlády Kolomana I., teda v  rokoch 1095-1116.48 V prípade, ak by sa anonymné denáre objavili v Bíni spo-ločne s denármi spomínaných uhorských kráľov, do-kazovalo by to ich produkciu v rovnakej dobe. Tretiu skupinu mincí reprezentujú denáre Ondreja II. a Bela IV., zaradené do  rokov 1205-1270. Tieto jednoznač-ne nesúvisia s  mincami vyrazenými na konci 11. až 12. storočia. Je totiž nepravdepodobné, aby denáre z tohoto obdobia obiehali spoločne s razbami z pred-chádzajúceho storočia. Staršie denáre už nespĺňali funkciu obeživa, preto môžeme vylúčiť jednoliatosť uvedeného pokladu.

M I N C E Z   B Í N E A   I C H H I S T O R I C K Ý V Ý Z N A MNálezy hromadných a  jednotlivých mincí sú dôle-žitým prameňom pre poznanie regionálnych dejín. Objav stredovekých denárov z Bíne je pochopiteľný z dôvodu, že uvedená oblasť bola husto osídlená od praveku až po mladšie obdobia stredoveku a novo-veku. Pre nás je teraz zaujímavé skôr osídlenie oko-lo 12. až 13. storočia, kam možno zaradiť aj nami skúmané mince. Bíňa zohrávala dôležitú úlohu už pri formovaní a  začiatkoch Uhorského kráľovstva v 10. storočí. Jej dominantou sú totiž nápadné a mo-hutné valy dlhé takmer 5 km, ktoré sa rozprestiera-jú na rozlohe vyše 107 ha. Archeologickými a  his-torickými prameňmi sú datované do konca 10. až 12. storočia.49 Ich existencia je spojená s dôležitými historickými udalosťami, ktoré stáli pri zrode Uhor-ského kráľovstva. V roku 997-998 sa budúci uhorský kráľ Štefan I. vysporiadal s Koppáňovým povstaním. Práve bíňske valy vznikli v  spojitosti s  uvedeným

povstaním a slúžili ako tábor pre Štefanove vojsko.50 Podľa zachovanej legendy bol Štefan I. opásaný Huntom a  Poznanom na znak jeho dospelosti nie-kde pri Hrone. Nie je vylúčené, že to mohlo byť prá-ve v týchto miestach. Bíňa však zohrávala významnú úlohu aj v  nasledujúcich storočiach, o  čom svedčí niekoľko zachovaných sakrálnych stavieb a doklady hustého osídlenia v tejto oblasti. Už pravdepodobne pred rokom 1217 tu vznikol románsky premonštrát-sky kláštor.51 Dokladá to zmienka v listine premon-štrátskeho kostola v Šahách z roku 1273, v ktorej sa píše ako comes Omodej z rodu Hunt-Poznanovcov založil v Bíni kláštor ešte predtým, ako odišiel s krá-ľom Ondrejom II. na križiacku výpravu v roku 1217. Z  uvedeného kláštorného komplexu sa dodnes za-choval len kostol Panny Márie, ktorý stojí v strede obce. V  areáli kláštora sa však určite pochovávalo v 11. až 12. storočí, čo dokladá existencia farského kostola, ktorý tu stál pred ním.52 Románsky pôvod má aj Kaplnka Dvanástich Apoštolov, ktorá bola po-stavená na začiatku 13. storočia.53

Obec Bíňa sa spomína v  archívnych prameňoch v roku 1135, kedy bola potvrdená staršia donácia co-mesa Lamperta († 1132) z  rodu Hunt-Poznanovcov. Lampert spolu s manželkou a synom daroval majetok pri rieke Hron s  menom Bíňa, ktorá patrila bzovíc-kemu kláštoru.54 Z  12. až 13. storočia nepochádzajú doklady osídlenia len priamo z obce, ale aj z jej okolia. Južne od obce sa v polohe Cénapart našli objekty z 12. až 13. storočia.55 Z  okolia Bíne sa z  tohoto obdobia evidujú najmenej dve pohrebiská a štyri sídliská.56

Nami skúmané arpádovské mince však boli objave-né severne od obce Bíňa. Tu sa nachádzajú v polohe Apáti, ktorá je vo vzdialenosti približne 500 m od obce zvyšky bývalej zaniknutej dediny. Preto sa vynára hy-potéza, či neboli uvedené mince zozbierané na tejto lokalite, čo by dokladalo niekoľko dôležitých faktov. Mince boli zhromaždené na bližšie nešpecifikovanom mieste severne od obce Bíňa. O sídliskovom charak-tere nálezu by nasvedčovalo to, že nešlo o jeden kom-paktný nálezový celok jednorázovo ukrytý jeho maji-teľom, ale minimálne o dve chronologicky oddelené skupiny mincí. Tieto museli pochádzať z miesta, kde bolo dlhšie osídlenie. Je totiž dosť nepravdepodobné, aby sa na tom istom a  navyše neosídlenom mieste strácali mince v rôznych obdobiach stredoveku. Stá-valo sa to najmä pri významných obchodných ces-tách, kde sa premávali početné kolóny obchodníkov. Ďalším dôležitým argumentom je datovanie sídliska v polohe Apáti. Nachádzali sa tu zvyšky kostola, ktoré možno na základe zachovaného travertínového ka-meňa zdobeného rastlinnou ornamentikou tzv. pal-metového štýlu datovať do druhej polovice 11. sto-ročia.57 Osídlenie v tomto období dokladá existencia cintorína okolo kostola a dedina, ktorá je spoľahlivo doložená ďalším archeologickým materiálom.58 To-muto datovaniu by zodpovedali aj arpádovské mince z  Bíne, ktoré možno chronologicky vymedziť rokmi 1095-1270. Preto môžeme vysloviť domnienku, že

14

nami skúmané mince pochádzajú zo stredovekej za-niknutej dedine v polohe Apáti.59

Ď A L Š I E N Á L E Z Y M I N C Í Z   B Í N E A   O K O L I A Napriek hustému osídleniu v Bíni a okolí od praveku až do novoveku, poznáme z tejto oblasti len relatívne málo nálezov mincí. Prevládajú v  nich najmä mince z doby rímskej, ktoré pochádzajú už z prvého storočia n. l. Najstaršou zachovanou rímskou mincou je denár cisára Tita (79-81), ktorý sa našiel v polohe „Berek“. Rímske mince evidujeme na štyroch lokalitách a  ich výskyt súvisí s  hustým germánskym osídlením Kvá-dov v tejto oblasti. Ich sídliská sú doložené na polo-hách Bíňa-Apáti, Bíňa-Berek, Bíňa-Halászov poze-mok, Bíňa-severne od obce I. a  Bíňa-strojový park JRD.60 Ich prienik do germánskeho prostredia súvisí s  početnými vojenskými súpereniami medzi oboma etnikami. Najvýznamnejšími z nich boli nepochybne Markomanské vojny odohrávajúce sa v  rokoch 166-180. Ich intenzita spôsobila nárast nálezov mincí na území dnešného Slovenska.61 Okrem vojenských ak-tivít mali na ich prienik výrazný vplyv aj obchodné kontakty medzi oboma oblasťami. Platí to obzvlášť o  území dolného Hrona kam spadá aj Bíňa. V  dobe rímskej tadiaľto smerovala obchodná cesta, ktorá spá-jala rieku Hron s  juhozápadným územím dnešného Slovenska a regiónom Spiš.62

Najvzácnejší poklad objavený v Bíni však pochádza až z 5. storočia n. l. a obsahoval 108 neskororímskych zlatých solidov. Jeho ukrytie súvisí s nepokojnou situá-ciou po roku 453, ktorá nastala v Hunskej ríši po smrti náčelníka Attilu.63 Poklad možno spojiť s významným hunských centrom, ktoré sa nachádzalo na  Pohroní neďaleko Levíc. Neďaleko odtiaľto leží Bíňa.64

Oveľa menej mincí pochádza z  rôznych období stredoveku. Je to zaujímavý fakt, lebo uvedená ob-lasť bola dôležitým centrom už od konca 10. storočia. V súčasnej dobe evidujeme odtiaľto len štyri stredo-veké mince, ktoré pochádzajú z archeologického vý-skumu A. Habovštiaka z  rokov 1962-1963 (Katalóg č. 1). Aj z  toho dôvodu patria skúmané arpádovské mince medzi dôležité doklady osídlenia Bíne, prípad-ne zaniknutej dediny Apáti od konca 11. až do druhej polovice 13. storočia.

Katalóg mincí z Bíne a okoliaAntika1. Bíňa, poloha „Berek“.Titus (79 – 81), denár (1). Typ ako Cohen I65, 455, 313. Bližšie neurčený, zle zachovaný stredný bronz (1). Nálezy 366, č. 34.2. Bíňa, náhodný nález zo západného brehu Hrona.Lucilla Augusta (147 – 183), stredný bronz (1). Nálezy 3, č. 55.3. Bíňa, minca objavená počas archeologického výskumu juhozápadne od bývalej kláštornej budovy, v zásype stredovekých zásobných jám.

Julia Soaemias († 222), matka cis. Elagabala, antoninianus (1).Nálezy 4, č. 86.67

4. Bíňa, minca objavená v priestoroch kaštieľa počas archeologického výskumu v roku 1962.Diocletianus (284 – 305), stredný bronz (1). 5. Bíňa, poklad 108 solidov objavených v nádobe roku 1964 pri záchrannom archeologickom výskume v polohe „Berek“ na stavbe cestného nadjazdu nad železničnou traťou Štúrovo-Čata. Poklad sa nachádzal v ruinách príbytku zo staršej doby rímskej z 2. storočia n. l. Zloženie: Arcadius (395 – 408), solidus (1); Honorius (395 – 423), solidus (9); Galla Placida († 450), solidus (1); Theodosius II. (408 – 450), solidus (40); Aelia Eudocia († 460), solidus (1); Valantinianus III. (425 – 455), solidus (53); Honoria († 454), solidus (1); barbarské napodobeniny solidov Theodosius II. (2). Nálezy 3, č. 126.

Stredovek a novovek1. Bíňa, Archeologický výskum A. Habovštiaka z rokov 1962 a 1963 na rôznych miestach.Zloženie: Uhorsko, Belo III. (1172 – 1196), medená minca byzantského typu (1). H. 73; Žigmund Luxemburský (1387 – 1437), denáre (3); Rakúsko, asi Albrecht V. (1411 – 1439), fenig (1); Maximilián II. (1564 – 1576), denár (1).Nálezy 2, č. 64, 208. 2. Bíňa, minca objavená v premonštrátskom kostole a kláštore počas archeologického výskumu.Zlatá nizozemská minca z roku 1613; Nálezy 4, č. 434. 3. Bíňa, neznámy počet strieborných mincí z roku 1812 objavený v hradbách, v neznámej dobe; Nálezy 2, č. 49268.

Poznámky: 1 HUSZÁR, Lajos. Münzkatalog Ungarn von 1000 bis Heute.

Budapest: Corvina Kiadó; München: Ernst Battenberg Verlages, 1979. 366 s. (v texte používané len H).

2 HÓMAN, Bálint. Magyar pénztörténet 1000-1325. Budapest, 1916. s. 236.

3 BUDAJ, Marek – TÓTH, Csaba. Uhorské mincovníctvo v 12. storočí a jeho špecifiká. In MAŠEK, Michal et al. (ed.). Vladislav II. Druhý král z Přemyslova rodu. K 850. výročí jeho korunovace, Praha, 2009, s. 147-148.

4 HUNKA, Ján. Mince Arpádovcov a ich odraz v hospodárskych vzťahoch stredovekého Slovenska. Nitra: Kandidátska dizertácia, 1998, s. 92.

5 HUNKA, ref. 4.6 HÓMAN, ref. 2, s. 255, 605.7 BARB, Alphons - DWORSCHAK, Fritz. Der Fund von Tadten,

Burgenland. In Numizmatische Zeitschrift, 1936, roč. 29, s. 71.8 KOVÁCS, László. A kora Árpád-kori Magyar pénzverésről.

Budapest, 1997, s. 168, tab. 52. 9 Hómanom uvádzaný najľahší exemplár dosahoval 0,31 g;

Kovácsom skúmané najľahšie denáre z Maďarského národného múzea mali len 0,29 g.

10 KOVÁCS, ref. 8, s. 168 rozdelil uvedené denáre podľa priemeru a hmotnosti. Analyzoval celkovo 16 mincí s priemerom 12 mm, z ktorých exemplár s najnižšou hmotnosťou dosahoval 0,39 g.

15

11 V Uhorsku sa najčastejšie používala budínska hrivna s hmotnosťou 245,5378 g.

12 KOVÁCS, ref. 10.13 HUNKA, ref. 4, príloha, tab. 29.14 KRASKOVSKÁ, Ľudmila. Nález ve Svätom Benediku

(okres Nová Baňa, Slovensko). In Numismatický časopis československý, 1940, roč. 15, s. 41-44; posledné podrobnejšie vyhodnotenie nálezu: HUNKA, ref. 4, s. 101-107.

15 Zvyšné mince sú H 44 (445 ks), H 45 (468), H 47 (1 ks) a H 47 a (194 ks). Dodnes však nie je jasný nielen presný počet mincí v poklade, ani pôvodné zachovaný počet v Slovenskom národnom múzeu. Odtiaľto sa totiž časť mincí dostala do Šarišského múzea v Bardejove, kde sa nachádza aj v súčasnosti. KRASKOVSKÁ, ref. 14, s. 41 publikovala 1221 mincí, no v priloženom rozpise je uvedených len 1219 mincí. Podľa prírastkového denníka sa nachádza v Slovenskom národnom múzeu len 1218 ks, z ktorých sa do dnešných dní zachovala len časť.

16 BARB - DWORSCHAK, ref. 7, s. 69-72.17 ÉBER, Lászlóné. A richárdpusztai éremlelet. In Numizmatikai

Közlöny, 1904, roč. 3, s. 87.18 KOVÁCS, ref. 8, s. 307, tab. 99; KOVÁCS, László. Megjegyzések

Saltzer Ernő kincskataszterének korai, 1000-1141 közötti keltezésű leletekre vonatkozó címszavaihoz. In Numizmatikai Közlöny roč. 104-105, 2005-2006, 2006, s. 40; poklad teda obsahuje nasledovné mince typu H 32 (53 ks), H 33 (x), H 34 (x), H 36 (x), H 38 (x), H 39 (x), H 40 (11 ks), H 41 (x), H 47a (31 ks), H 49 (7 ks), H 50 (13 378 ks), H 69 (1 ks), H 76 (214 ks), H 80 (x), H 84 (x), H 91 (x), H 92 (226 ks), H 94 (x), H 98 (x).

19 V poklade boli zastúpené nasledujúce typy mincí: H 32, 39, 49, 50 (1147 ks), 76, 84, 91, 92, 94.

20 KOVÁCS, ref. 8, s. 185,tab. 66.21 BARB - DWORSCHAK, ref. 7, s. 72.22 HÓMAN, ref. 2, s. 255, 607. 23 HUNKA, ref. 4, príloha, tab. 30.24 KOVÁCS, ref. 8, s. 185.25 V súčasnosti poznáme jedenásť základných typov brakteátov

(H 191-203), ktoré sú chronologicky zaradené len rámcovo do konca 12., prípadne 13. storočia. Keďže na väčšine z nich sa nachádza meno panovníka Bela vo forme BE-LA-REX, alebo B.R., môžeme ich zaradiť buď k Belovi III. (1172-1196) alebo Belovi IV. (1235-1270).

26 BUDAJ - TÓTH, ref. 3, s. 161.27 TÓTH, Csaba. Control mark system of the early Hungarian

coinage. Systém značiek na arpádovských minciach. In Numizmatika, 2001, roč. 21, s. 174, k uvedenej problematike tu je uvedená ďalšia literatúra.

28 TÓTH, ref. 27 s. 175.29 V pripravovanom súbornom katalógu o sigliach na uhorských

denároch bolo analyzovaných 129 mincí tohoto typu, z ktorých až 29, čiže 22,48 % nemalo žiadne sigly. Za podrobné informácie a všetky poskytnuté podklady o sigliach ďakujem kurátorovi numizmatickej zbierky Maďarského národného múzea v Budapešti Dr. Csabovi Tóthovi.

30 Počas komplexnej analýzy sigiel bolo spracovaných až 306 denárov tohoto typu, čiže takáto sigla patrí medzi mimoriadne vzácne.

31 Z 87 skúmaných denárov tohoto typu sa na piatich nezaznamenali žiadne sigly.

32 Podrobnejšie o anonymných denároch pozri HUNKA, ref. 4, s. 117-126.

33 HUNKA, ref. 4, príloha, tab. 35a.34 HUNKA, Ján. Falšovanie mincí na Slovensku počas 11. až 17.

storočia. In Ľudia – Peniaze – Banky. Zborník z konferencie, Bratislava: NBS, 2003, s. 134.

35 HUNKA, ref. 34.36 HUNKA, ref. 34.37 HÓMAN, ref. 2, s. 472, pozn. 1.38 HÓMAN, ref. 2, s. 472.39 KAHLER, Frigyes. A magyarországi középkori pénzhamisítás

(I. rész). In Numizmatikai Közlöny, 1978, roč. 76-77, 1977-1978, s. 59.

40 OSLANSKÝ, František. Z písomných prameňov o falšovaní mincí v stredoveku. In Slovenská numizmatika, 1998, roč. 15, s. 77; OSLANSKÝ, František. Z písomných prameňov Európy o falšovaní mincí v stredoveku. In Historický časopis, 2008, roč. 56, č. 4, s. 590.

41 KAHLER, ref. 39, s. 59.42 KAHLER, ref. 41.43 GEDAI, István. A Forger´s workshop from the 13th century. In

Folia Archaelogica, 1999, roč. 47, s. 131-142.

44 MIMICA, Bože. Numizmatika na povijesnom tlu Hrvatske. Numismatik auf dem Historischen Boden Kroatiens. Rijeka: Vitagraf, 1994. 514 s. Mimica zašiel do absolútneho extrému a úplne prehodnotil mincovníctvo Ondreja II. v Uhorsku, pričom väčšinu jeho razieb považuje za chorvátske mince. Osem typov denárov a obolov (H 207, 234, 235, 236, 237, 238, 241, 243) zaradil medzi friesašské mince vojvodu Ondreja II. (1196-1204); ďalších desať typov denárov a obolov (H 239, 240, 271, 272, 273, 274, 277, 278, 279, 280) priradil k bánskym razbám Ondreja II. produkovanými medzi rokmi 1204-1209 a mince typov H 220, 221, 222, 223 a 224 priradil k bánovi Bertoldovi z Meranska (1218-1251) a neskoršiemu Patriarchovi z Aquileje (1218-1251).

45 Na moravský pôvod uvedenej mince poukazuje okrem jej ikonografického stvárnenia a príbuznosti s moravskými denármi aj ten fakt, že v Uhorsku bol doteraz objavený len jeden exemplár uvedenej mince, bližšie pozri: BUDAJ, Marek – HUNKA, Ján – VIDEMAN, Jan. Vzácny denár z 13. storočia zo Slovenska. K problematike zatriedenia mince Huszár č. 281. In Numismatický sborník, 2009, roč. 23, s. 109-117.

46 HUNKA, ref. 4, tab. 37.47 HÓMAN, ref. 2, s. 629.48 KOVÁCS, ref. 8, s. 286.49 HABOVŠTIAK, Alojz. Archeologický výskum v Bíni. In

Vlastivedný časopis, 1963, roč. 12, s. 174; HABOVŠTIAK, Alojz. Nové poznatky z archeologického výskumu v Bíni v rokoch 1978 – 1990. In Vlastivedný časopis, 1991, roč. 40, č. 3, s. 129; k Bíni pozri bližšie aj pozri aj www.arslexicon. sk heslo Bíňa.

50 HABOVŠTIAK, Alojz. K otázke datovania hradiska v Bíni. In Slovenská archeológia, 1966, roč. 14, č. 2, s. 476.

51 MENCL, Václav. Stredoveká architektúra na Slovensku. Praha, Prešov 1937, s. 244.

52 HABOVŠTIAK, Nové poznatky, s. 130.53 HABOVŠTIAK, Bínske šiance a problémy ich pamiatkovej

ochrany. In Archaelogica historica, 1991, roč. 17, s. 274.54 FEJÉR, György. Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus

ac civilis. Budapest: Arcanum, 2004, [edícia prameňov na CD-ROM] VII./5, s. 102; presné znenie je: Octavum, quod praedictus rex Stephanus Byn dedit filio Hunt iuxta fluuium Gron ad decem aratra, cum foeno et nemore Byn nominatum.

55 RUTTKAY, Matej - CHEBEN, Ivan. Včasnostredoveké sídlisko a pohrebisko v Bíni. In Slovenská archeológia, 1992, roč. 40, č. 1, s. 114. 56 RUTTKAY - CHEBEN, ref. 55, s. 117.

57 ORIŠKO, Štefan. K počiatkom románskeho kameňosochárstva na Slovensku (Najstaršie pamiatky, problémy výskumu). In Ars, 2002, č. 1-3, s. 10-11.

58 HABOVŠTIAK, Archeologický výskum, s. 176.59 Z okolia Bíne pochádza aj niekoľko menších nálezov mincí z 13.

až 18. storočia, ktoré sa podarilo získať do zbierok Slovenského národného múzea – Historického múzea. Momentálne prebieha ich podrobná analýza a príprava na publikovanie. Ani u týchto súborov nemáme doložené presné nálezové okolnosti, ale pravdepodobne pochádzajú zo stredovekého osídlenia z okolia Bíne.

60 BELJAK, Ján. Púchovská kultúra a Germáni na Pohroní v staršej dobe rímskej. In Archeologie Barbarů, 2005, s. 268.

61 KOLNÍKOVÁ, Eva. Numizmatické pramene. MARSINA, Richard (ed.). Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. I., Bratislava, 1998, s. 49.

62 BELJAK, Ján. A few comments on occurence of Roman coins in the Hron and Ipeľ river Basins. In Slovenská numizmatika, 2007, roč. 18, s. 135.

63 KOLNÍKOVÁ, Eva. Nález neskororímskych solidov v Bíni, okres Nové Zámky. In Numismatický sborník, 1968, roč. 10, s. 25.

64 KOLNÍKOVÁ, ref. 63, s. 18.65 COHEN, Henry. Description Historique des Monnaies frappeés

sous L´empire Romain communément Appelées Médailles impériales. Tome I, III, VI. Paris – Londres 1860, 1880, 1886.

66 HLINKA, Jozef et al. Nálezy mincí na Slovensku III. Bratislava, 1978. 296 s. (v texte ako Nálezy 3).

67 KOLNÍKOVÁ, Eva - HUNKA, Ján (ed.). Nálezy mincí na Slovensku IV. Nitra, 1994. 289 s. (v texte ako Nálezy 4).

68 HLINKA, Jozef - KRASKOVSKÁ,Ľudmila - NOVÁK, Jozef. Nálezy stredovekých a novovekých mincí na Slovensku. Nálezy mincí na Slovensku II. Bratislava: SAV, 1968. 199 s. (v texte ako Nálezy 2).