Branislav Lesák, Andrej Vrtel: Archeologický výskum v Apponyiho paláci v Bratislave. In: Pamiatky a múzeá 58, 1/2009, 43 - 48.

43I 2009

VÝS

KUMPalácovú stavbu stiesnenú v úzkej Radničnej

ulici postavil pre grófa Juraja Aponiho (Ap-

ponyi) v rokoch 1761 – 1762 architekt

F. A. Hillebrandt. Využil plochu, ktorá vznikla

zjednotením dvoch pôvodných stredovekých

parciel. Archeológovia Mestského ústavu

ochrany pamiatok uskutočnili od novembra

2005 do konca októbra 2007 výskum na

súčasnej parcele č. 7 v katastrálnom území

Bratislava-Staré Mesto, ktorý postupne

odkryl a zmapoval všetky plochy, ktorých sa

dotkla stavebná a rekonštrukčná činnosť.

Mestský palác grófa Juraja Aponiho na Radničnej ulici č. 1 v Bratislave je kultúrnou pamiatkou evidovanou v Ústrednom zozname pamiatko-vého fondu pod číslom 189. Je súčasťou histo-rického bloku budov č. 2 v katastrálnom území Bratislava-Staré Mesto, ktorý z východu ohra-ničuje Uršulínska ulica a Primaciálne námestie, zo severu Kostolná ulica, zo západu Hlavné ná-mestie a z juhu Laurinská ulica. Z pohľadu archeo- logickej, ale aj historickej topografie ide o blok, ktorý má výsadné postavenie v rámci historic-kého jadra Bratislavy minimálne z dvoch dôvo-dov. Jeho súčasťou je v priestore Starej radnice pôvodný jakubovský opevnený dvorec s obyt-nou vežou z 13. storočia a na mieste nájomné-ho domu na Laurinskej ulici č. 5 a Primaciálneho paláca sa už viac ako sto rokov hovorí o existen-cii murovanej rímskej stavby. V rámci bloku sa archeologické výskumy v minulosti realizovali s rôznymi čiastkovými výsledkami, s ťažiskom kladeným najmä na otázky súvisiace s najstar-šou parceláciou (Stará radnica, Uršulínska ulica č. 6).

Archeologické osídlenie historického jadra Bratislavy sa rozkladá na dunajských terasách. Dunaj bol nielen hlavným prírodným činiteľom, ktorý tvaroval morfológiu historického jadra, ale od praveku diktoval aj podmienky pre priesto-rový vývoj sídlisk človeka v tomto priestore. Miesto realizovaného výskumu je súčasťou naj-nižšej strednej terasy. Archeologické sondy na Radničnej ulici č. 1 nedosiahli bázu tejto dunaj-skej terasy, no pri svojej práci sme sa dostali od

súčasnej úrovne až po úroveň terasových štrkov a nadložných aluviálnych hlín a pieskov, ktorých horná hranica sa pohybovala v hĺbke približne 3,3 m od úrovne dnešného terénu. Od tejto úrov-ne, viac ako 3 metre pod dnešným terénom, sa začalo s budovaním komplexu zemín a navážok patriacich do rôznych období prítomnosti člove-ka v tejto časti historického jadra. Terén, ktorý si ľudia zvolili pre osídlenie už v praveku, bol mier-ne zvlnený, podľa bázy najnižšej strednej terasy viac inklinujúci k miernemu stúpaniu na severo-východ. Tvorili ho antropogénne zeminy pevne viazané na aluviálne hliny a piesky. Hrúbka pô-vodných hlín sa pohybovala podľa pozorovaní výskumu v rozpätí od 0,9 do 1,23 m. Hodnotíme ich ako antropogénny pôdny pokryv nachádza-júci sa v hĺbke 3,3 až 2,05 m pod úrovňou dnešné-ho terénu. Išlo o veľmi kompaktné humusové ze-miny alebo tmavopiesčité hliny, bez výraznejších pedologických prímesí. K nim sa výrazne pripája-li len antropogénne prímesi dokladajúce prítom-

Hrnčiarska pec z neskorej

laténskej doby, 1. storočie

pred n. l.

Pottery kiln from the late La

Tene period

Foto: B. Lesák

Pohľad na nádvorie paláca

s archeologickými sondami

View of the courtyard with

borrow pits

BRANISLAV LESÁK

ANDREJ VRTEL

Archeologický výskum v Apponyiho paláci v Bratislave

44 I 2009

nosť človeka, ako sú uhlíky, kúsky ma-zanice alebo frag-menty keramiky. Z časového hľadiska reprezentujú obdo-bie od praveku (ne-skorá kamenná doba – eneolit) až po hranicu 9. – 11. storočia, keď sa na pôvodný pokryv začína-jú čoraz častejšie viazať navážky súvisiace s fenoménom stredovekého mesta a stredovekej parcely.

Stopy najstaršieho osídlenia pochádza-jú z neskorej kamennej doby, keď v priestore Bratislavy žil ľud s keramikou bolerázskeho typu. Dôkazy o prítomnosti tejto archeologickej kultú-ry, ktorá pretrvávala v prvej polovici 3. tisícročia pred n. l., pochádzajú len zo spodných vrstiev ze-mín ako ojedinele sa vyskytujúce fragmenty ke-ramiky. Prítomnosť trvalejšieho osídlenia sa vo forme sídliskových objektov alebo iných nálezo-vých celkov nenašla, i keď ich poznáme z blízke-ho Hlavného námestia. Výšková zonácia nálezov z čias osídlenia bolerázskej skupiny podporuje predpoklad o vlhšej klimatickej perióde v tomto období, ktorá priamo súvisí s dobou vyšších prie-merných hladín Dunaja. To sa napokon premiet-

lo aj do umiestnenia sídliskových objektov do vyšších polôh, viac na severový-

chod od línie Radničnej ulice. O niečo výraznejšie sme za-

chytili v nálezoch aj v nálezových situáciách osídlenie zo staršej že-

leznej doby z obdobia kalenderber-skej kultúry. Doložené je sídliskovou

vrstvou a sídliskovou jamou na úrovni približne 3 metre pod dnešným terénom

a predstavuje južný okraj sídliska, ktoré je v už starších nálezoch zaznamenané z Hlavného ná-mestia, Primaciálneho námestia a z priestoru bývalej františkánskej záhrady. V nálezoch mali zastúpenie fragmenty keramiky, hrncovité a mis-kovité tvary. Prevládala hrubostenná keramika s hladeným povrchom bez výraznejšej výzdoby, s častým motívom lalokovitých výčnelkov na tele nádob či s náznakom po výzdobe tuhovaním vo forme geometrických tvarov.

Archeologický výskum priniesol rad nových poznatkov o neskorej laténskej dobe (druhá po-lovica 2. storočia a 1. storočie pred n. l.). V tom-to časovom horizonte sa tu rozkladalo oppi-dum – opevnené sídlo mestského typu, ktoré plnilo úlohu výrobného, obchodného a admi-nistratívneho strediska tejto kmeňovej oblasti. Predpokladá sa, že ho vybudoval keltský kmeň Bójov. Priestorovo sa bratislavské oppidum čle-nilo na tri časti. Základ aglomerácie tvorila ak-ropola na hradnom vrchu s rozlohou približne 20 ha. Prstenec opevnenia, ktorý chránil akro-

polu a oddeľoval ju od otvorené-ho predhradia, je zatiaľ identifi -kovaný v úseku od Rudnayovho námestia č. 3 po Farskú ulicu č. 1. Podľa výsledkov doterajších ar-cheologických výskumov fortifi ká-

ciu tvoril drevozemný val s čelnou plentou z nasucho kladeného kame-

ňa a predsunutej priekopy s hrotitým dnom. Sídliskový priestor pod hrad-

ným vrchom predstavuje predhradie oppida s výraznými dokladmi špecializo-

vanej remeselnej výroby (železiarstvo, metalur-gia farebných kovov, mincovníctvo, hrnčiarstvo). Z južnej strany osídlenie ohraničovali meandru-júce ramená Dunaja a severovýchodným sme-rom siahalo až po dnešné Hurbanovo námestie. Ďalšia predhradná osada s nálezmi výrobných zariadení – hrnčiarskych pecí, je lokalizovaná v širšom okolí Námestia slobody. Archeologické výskumy realizované od konca 70. rokov minu-lého storočia na Hlavnom námestí a v jeho bez-prostrednej blízkosti (Biela ulica, Primaciálne ná-mestie, Uršulínska ulica) priniesli početné objavy hrnčiarskych pecí.

Na Radničnej ulici č. 1 sa preskúmali zvyš-ky obytných i výrobných objektov, jamy, v kto-rých sa uchovávali zásoby potravín, ale aj jamy s odpadom. K zaujímavým objavom patrí naprí-klad obytný objekt – obdĺžniková polozemnica (464 x 300 cm) s viackolovou konštrukciou. Na jej dne sa torzovito zachovala dlážka vytvorená tenkou vrstvou ílu. V prejazde paláca sa poda-rilo odokryť dvojkomorovú hrnčiarsku pec. Jej kruhový rošt s prieduchmi v pravidelných od-stupoch dosahoval priemer až 156 cm. Západná polovica roštu bola zrútená do spodnej komory – kúreniska, kým východná ostala neporušená. Z predpecnej jamy viedli do pece dva vykurova-cie kanály. Hlinená kupola prekrývajúca hornú – t. j. vypaľovaciu komoru sa ako obvykle neza-chovala. Na území oppida sa dosiaľ našlo už 16 hrnčiarskych pecí opísanej konštrukcie, posled-nú plánuje Múzeum mesta Bratislavy prezento-vať verejnosti in situ v rámci pripravovanej stálej expozície.

K pozoruhodným nálezom patrí aj objekt objavený v suteréne uličného krídla Apponyiho paláca. Mal pravouhlý pôdorys s rozmermi 123 x 130 cm. Jeho zvislé steny boli pôvodne vydre-vené, na čo poukazujú kolové jamy v rohoch ob-jektu a súvislé pruhy uhlíkov na okraji výplne. Výdrevu konštruovali na drážku tak, že dosky obvodových stien osádzali vodorovne do drážok rohových stĺpov. Z funkčného hľadiska sa nález interpretuje ako studňa. Zapustená bola až po úroveň sterilného štrkového podložia, jej celko-vú hĺbku od pôvodného povrchu terénu možno odhadovať na 480 cm. Z nálezovej situácie jasne vyplýva, že bola dvakrát opravovaná. Vyberanie objektu značne komplikovalo stúpanie hladiny

Torzo akvamanile

s vyobrazením tváre, odpadová

jama, začiatok 14. storočia

Torso of aquamanile with

a face design

Výlevka glazovanej kanvice

v podobe baranej hlavičky,

odpadová jama, 13. – 14.

storočie

Nozzle of a glazed kettle

Foto: P. Horanský

45I 2009

spodnej vody. Z výplne objektu pochádza via-cero železných predmetov (nože s tŕňovou ruko-väťou, svorka, hák), keramika a veľké množstvo zvieracích kostí. Druhá studňa bola objavená na nádvorí Apponyiho paláca. Mala pravouhlý pô-dorys 140 x 150 cm. Rovnako ako v predošlom prípade sa nezachovalo jej ústie zničené mlad-šou zástavbou, napriek tomu ešte dosahovala po vybratí hĺbku 311 cm. Našli sa v nej dve železné radlice a gril.

Pri skúmaní týchto objektov boli objavené rôzne ďalšie predmety, najmä fragmenty ne-skorolaténskej keramiky. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje najmä fragment taniera, resp. tácky kampánskej keramiky. Ide zatiaľ iba o druhý ná-lez tohto druhu italskej importovanej keramiky z priestoru bratislavského oppida. K zaujíma-vým nálezom patria aj štyri fragmenty platní kamenných rotačných žarnovov na mletie obi-lia. Žarnovy pozostávali z dvoch kotúčov – le-žiaka a behúňa, spojených cez stredové otvory. Patria k pomerne častým nálezom na sídliskách, v Bratislave evidujeme viacero exemplárov na-príklad z polôh Pod Hausberglom, Panská ulica č. 19 a Primaciálne námestie. V súčasnosti sa pet-rograficky analyzujú s cieľom určiť provenienciu suroviny, z ktorej boli vyrobené. Svedectvom diaľkového obchodu sú dve hrudky surové-ho grafitu, ktoré pochádzajú z ložísk v južných Čechách. Archeologický výskum počtom odkry-tých objektov, objektovou skladbou, zachova-losťou pôdorysov, ako aj bohatstvom nálezov výrazne doplnil poznatky o neskorej laténskej dobe – významnej etape v dejinách Bratislavy.

Výskum na Radničnej ulici č. 1 sa ako jeden z mála maximálne priblížil k priestoru, o ktorom sa uvažuje v súvislosti s rímskou stavbou. S hy-potézou o existencii rímskej stanice v tomto his-torickom bloku sa pracuje od čias, keď historik, prešporský patriot T. Ortvay v roku 1892 v knihe Geschichte der Stadt Pressburg opísal, ako boli pri stavbe nájomného domu (Laurinská ulica č. 5) údajne objavené zvyšky silného a pevného

múru, pričom okrem iného materiálu rímske

tehly vyviezli do Dunaja. Ďalšie rímske tehly sa podľa Ortvaya našli v pasáži vedúcej z Laurinskej ulice k Primaciálnemu palácu a tiež pri stavbe sa-motného Primaciálneho paláca. Archeologický výskum doteraz nález murovanej rímskej stavby v tomto priestore nepotvrdil a opísané situácie sa priamo v nálezoch z Radničnej ulice č. 1 tiež nejako neprejavili. Poznanie vpred neposúva ani niekoľko nálezov, ktoré sa na parcele podarilo nájsť. V prvom prípade ide o fragment trecej mis-ky – mortária, ktorý sa našiel v sekundárnej po-lohe vo výplni veľkomoravského objektu a ana-lógie ho posúvajú do 3. storočia n. l. V druhom prípade to bol objekt z hĺbky 210 až 270 cm pod úrovňou dnešného terénu, v ktorom sa našlo tor-zo hrncovitej nádoby vyrobenej v ruke s výraz-nou esovitou profiláciou bez výzdoby a masívny

bronzový prsteň. Hrniec podľa niekoľkých analo-gických nálezov z hradu Devín môžeme zaradiť ku koncu 4. až začiatku 5. storočia, keď domáce germánske obyvateľstvo vyrábalo práve takúto jednoduchú keramiku.

Veľmi zriedkavo sa podarí nájsť pôvodný pôdny terén, ktorý podľa nálezov datujeme do 9. až 11. storočia, čiže do veľkomoravského a po-veľkomoravského osídlenia historického jadra Bratislavy. Okrem zachytenej sídliskovej vrstvy sme lokalizovali dva sídliskové objekty a dva hroby datované nálezmi do druhej polovice 9. až začiatku 10. storočia. Sídliskové objekty pat-rili k typu odpadových jám, ktoré sa nachádzajú zvyčajne v blízkosti stavieb obytného charakte-ru. V ich výplni sa našli fragmenty keramiky s ty-pickým motívom viacnásobnej vlnovky a viac-násobných vodorovných línií, ale aj fragment kosteného obloženia rukoväte nožíka. Hroby sú súčasťou pohrebiska lokalizovaného už skôr v línii Panská ulica – Laurinská ulica. Poznáme z neho už 30 kostrových hrobov, čo je vzhľa-dom na hustotu a intenzitu využíva-nia priestoru centra mesta vysoké čís-lo. Oba hroby boli kostrové, úspešne narušené aj v stre-doveku aj v novove-ku. Lepšie zachova-ný hrob sa rysoval v hĺbke 1,77 m pod úrovňou dnešného terénu ako hrobo-vá jama s kolmými stenami a zaoble-nými rohmi. Výplň hrobovej jamy vý-razne kontrastovala s pôdnym typom, do ktorého ju vyhĺ-bili. Skelet jedinca ležal v natiahnutej polohe na chrbte, s rukami vedľa tela, orientovaný v smere juhozá-pad –severovýchod. Zosnulého uložili do dreve-nej rámovej konštrukcie, keďže sa pod skeletom zosnulého a po jeho pravej strane našlo drevené obloženie. K nohám mu položili fragment väč-šej hrncovitej nádoby zdobenej motívom viac-násobnej vlnovky a viacnásobnej vodorovnej línie, pri pravej ruke mal nožík. Celá nádoba sa našla pri nohách zosnulého v druhom hrobe. Mala výšku 17 cm mala a výraznú esovitú pro-filáciu, s mierne prežľabeným okrajom. Vyrobili ju z hlinito-piesčitého materiálu s prímesou sľu-dy na rýchlo rotujúcom kruhu. Povrch ozdobili

Ľadová jama, 17. storočie

Ice hole, 17th century

Foto: B. Lesák

Hrob, druhá polovica 9. –

začiatok 10. storočia

Grave from the 2nd half of the

9th century – beginning of the

10th century

46 I 2009

motívom viacnásobnej plytšej vlnovky a viacná-sobných vodorovných línií, ktoré siahali až do jej dolnej tretiny. Dno sa zachovalo celé, preliačené, bez značky.

Dôkazy posúvajúce poznanie osídlenia na Radničnej ulici č. 1 viac do 10. a 11. storočia sú veľmi útržkovité. Z výskumov vieme, že niekedy v priebehu 10. a aj v 11. storočí sa stala súčas-

ťou územia, ktoré pravidelne zaplavoval Dunaj, juhovýchodná časť Laurinskej ulice a dolný úsek Nedbalovej ulice, kde pôvodný pôdny reliéf pre-kryla asi 0,6 m hrubá vrstva dunajských naplave-nín a pieskov. Táto skutočnosť mohla ovplyvniť stav osídlenia aj na nami skúmanom priestore, prípadne v jeho bezprostrednom okolí, ktoré re-agovalo na zmenu posunom zonácie a zmenou funkcie. Názorným príkladom toho, ako sa nie-koľkokrát mení funkcia priestoru, je Hlavné ná-mestie. Z niekoľkých nálezov si pozornosť zaslúži fragment misky s hrubou vrstvou zelenej glazúry na vnútornej stene. Ide o typ hlinenej kužeľovi-to roztvorenej misky s výraznou hrubou vrstvou zelenej glazúry na vnútornej strane. Analogické nálezy pochádzajú z archeologického výskumu na Hlavnom námestí. Uvedený typ misky je in-terpretovaný ako import z územia Poľska a je da-tovaný do 11. storočia.

Medzníkom vo vývoji terénneho profilu na Radničnej ulici č. 1 je nepochybne horizont 13. storočia, keď sa táto plocha stáva súčasťou for-movania ranogotického mesta. V tom čase sa dostáva do zemín tvoriacich terénny reliéf polo-hy podstatne viac antropogénnych prímesí, teda zemín antropogénneho pôvodu. Podľa stavby zemín, nálezov a nálezových situácií usudzu-jeme, že k priamemu stredovekému osídleniu polohy došlo niekedy v druhej polovici 13. sto-ročia priamo s urbanizačným procesom. Priestor dnešného areálu Radničnej ulice č. 1 sa v tom čase zmenil na dve stredoveké parcely. Výskum komlexne vyhodnotil parcelu bližšie k dnešnej Starej radnici, resp. k Ungerovmu domu. Ako základná jednotka vznikajúceho urbanistického celku ranogotického mesta vznikla v kontak-te s Hlavným námestím, ktoré od polovice 13. storočia plnilo funkciu verejného priestranstva a zhromaždiska. Parcela bola orientovaná dlhšou osou v smere juhozápad – severovýchod približ-ne kolmo na líniu komunikácie Radničná ulica.

Jej šírka zodpovedala 18 metrom. Exteriér parce-ly bol upravený vysypanou štrkovou niveletou. Výskum rozpoznal obytnú zónu parcely a hospo-dársku časť s nálezmi objektov súvisiacich s ko-munálnou hygienou (studňa, odpadové jamy). V podstate po prvýkrát v Bratislave archeo- logický výskum zistil na parcele typologickú nadväznosť meštianskej architektúry netrvanli-vého charakteru v podobe domu z dreva a hliny a najstaršej murovanej meštianskej architektúry. Suterén drevo-hlinitého domu sme lokalizovali v severnej časti parcely. Išlo o torzo, z ktorého poznáme juhovýchodnú stenu s dĺžkou 4,6 m, juhozápadné nárožie a priebeh vstupnej šije do suterénu v strede juhovýchodnej steny. Drevo-hlinitý dom postavili v hĺbke parcely, vo vzdiale-nosti približne 8 – 9 m od uličnej čiary. Suterén zahĺbili do pôvodných hlín, zemín a podložných vrstiev, pričom dokumentovaná hĺbka suterénu sa pohybovala v intervale 0,76 až 0,8 m. Stena bola vo vertikálnom pohľade zhora kolmá. Napájala sa na ploché dno pokryté niekoľkými udupanými vrstvičkami, ktoré vznikli postup-ným zašliapaním rôznych organických zložiek. Dom bol konštruovaný ako kombinácia dreve-ných prvkov a hliny. Nosnú konštrukciu ukot-venú v suteréne postavili z dreva. Bola stĺpová a tvorili ju drevené hranoly so stranami 15 x 15 cm vsadené v intervale približne 1 m do kolo-vých jám, tesne pri stenách suterénu. Za túto základnú stĺpovú konštrukciu postupne ukla-dali dosky v horizontálnej línii, ktoré tvorili zá-roveň vnútornú úpravu stien suterénu. Suterén sprístupnili cez vstupnú šiju. Išlo o jednoduchú líniu s plochým dnom zvažujúcim sa v približne 20-stupňovom uhle k priestoru suterénu. Šija na druhej vyššej strane ústila do hĺbky parcely, ktorej sa niveleta v 13. storočí pohybovala v roz-sahu 1,69 až 1,64 m pod úrovňou dnešného te-rénu. Previazanie zahĺbeného suterénu na nad-zemnú časť nie je zatiaľ celkom jasné, keďže sa steny suterénu nezachovali do úrovne exteriéru k 13. storočiu. Základ však určite tvorila stĺpová konštrukcia založená v suteréne. Zmenila sa však konštrukcia nadzemnej steny, prízemia. Steny nadzemnej časti domu postavili z kombinovanej konštrukcie prútia a ílovitej hliny. Hlinené steny vystužené prútím nabíjali do vopred pripravené-ho armovania, ktoré neskôr odstránili. Hrúbka nadzemnej steny sa pohybovala v rozpätí 20 až 25 cm. Interiérovú stranu vymazali jemnou bie-lou hlinkou. Podľa nálezov, ktoré sa našli pod zrútenou hlinenou stenou, objekt riadene za-nikol požiarom niekedy ku koncu 13. storočia. Uvoľnený priestor dosypali ďalším komunálnym odpadom, kým nevznikla rovná plocha identická s niveletou parcely. Nález meštianskej drevo-hli-nitej architektúry tohto typu je zatiaľ v nálezoch z Bratislavy ojedinelý. Analógie k nemu poznáme v desiatkach prípadov z archeologických výsku-mov v Brne a Trnave, kde sú spájané s nemeckým

Hrniec z hrobu 1/06, druhá

polovica 9. – začiatok

10. storočia

Pot from a grave from the

2nd half of the 9th century –

beginning of the 10th century

Foto: P. Horanský

Fragment kamenného

rotačného žarnova, neskorá

laténska doba, 1. storočie

pred n. l.

Fragment of a quern-stone

47I 2009

etnikom, ktoré si tento typ stavieb prinieslo zo svojej vlasti. Platí to aj pre Bratislavu, kde okolo polovice 13. storočia a v jeho druhej polovici už vrcholí prílev hostí z nemecky hovoriacich krajín. Uvedený typ domu sa stal na dočasným útočis-kom rodiny majiteľa parcely, kým sa na južnej hranici parcely staval murovaný dom.

Typologicky patrí k murovaným domom z druhej polovice 13. storočia, ktoré výskum v Bratislave vyčlenil ešte v 80. rokoch 20. storo-čia. Išlo o dvojpodlažný dom so zapusteným jed-nopriestorovým prízemím s charakteristickým nosným klenutým pásom. Na poschodí boli dve miestnosti oddelené priečkou. Stropy boli dre-vené, trámové. Pri stavbe použili domáci lomový kameň. Stredoveký dom na Radničnej ulici č. 1 bol dlhšou osou orientovaný do hĺbky parcely. Mal dĺžku okolo 17 m, šírku 8 m. Archeologický výskum ho postupne identifikoval v murivách su-terénu Apponyiho paláca, ako aj na ploche jeho vnútorného nádvoria. Murivá mali šírku okolo 0,8 m. Na jeho stavbu použili lomový kameň kladený na bohatú vrstvu štrko-vápennej mal-ty výraznej okrovej farby. V blízkosti severový-chodného nárožia domu súčasne s jeho stavbou vyhĺbili studňu ako zdroj vody na parcele. Jama mala v úrovni hladiny spodnej vody priemer 2 m. Plášť studne postavili z lomových kameňov ukla-daných na seba, bez spojovacej hmoty. Plášť mal hrúbku okolo 0,4 až 0,5 m. Vnútorný priemer studne v úrovni spodnej vody dosahoval 1,1 m. Studňa bola zasypaná už relatívne skoro, nie-kedy na prelome 14. – 15. storočia. Dôvodom mohla byť strata zdroja pitnej vody, jeho kvalita, prípadne blízkosť studne k domu.

V severovýchodnom, hospodárskom trak-te parcely zistil archeologický výskum odpado-vé jamy. Boli súčasťou každodenného života na parcele, bežným prostriedkom zachovania istej komunálnej hygieny. Išlo o štyri objekty, všetky mali približne obdĺžnikovitý pôdorys s rozmer-mi v priemere 2 x 1,7 m. Neboli hĺbené súčasne, svojmu účelu, t. j. deponovaniu komunálneho odpadu, slúžili v horizonte druhej polovice 13. až prelomu 14. – 15. storočia. Zasypali ich rôznymi druhmi komunálneho odpadu organického aj antropogénneho pôvodu. V ich spodných čas-tiach mali prevahu tekuté a polotekuté zložky, paleobotanický odpad, výlisky z viniča, nedajú sa vylúčiť ani organické zložky ako hnoj a feká-lie. Neskôr boli prisypané pevnejšími zásypmi. Jedna z odpadových jám s rozmermi 2 x 1,7 m bola zvlášť bohatá na nálezy z druhej polovi-ce13. až začiatku14. storočia. Prevažovali nálezy keramiky – z vyzdvihnutých črepov sa podarilo zrekonštruovať vyše 40 kusov kuchynskej (rôzne veľkosti a tvary od hrncov až po zásobnice) a sto-lovej keramiky. Pri okrajoch sa ojedinele prejavila jednoduchá rímsovitá profilácia, častejšie vyspe-lejšia profilácia ovalením. Zväčša súdkovité telo keramiky malo maximálnu výduť v strede, povrch

vyhladili, z výzdobných prvkov sa objavilo názna-kovité plastické horizontálne členenie povrchu stien nádob, prípadne zosilnenie v tvare širších líšt. Dná nesú stopy po strhnutí z hrnčiarskeho kruhu. V dvoch prípadoch sa objavili na dnách aj značky. V troch prípadoch na mierne rozšíre-nú časť okrajov hrncov umiestnili jednoduchú rytú značku v podobe rytého kríža alebo jedno-duchých geometrických zárezov. Časť produkcie vypálili v oxidačnej, časť v redukčnej atmosfére. Početnú skupinu tvoria kónické hrubostenné misky s ovaleným okrajom. Tvarovo majú blízko k ďalšiemu typu – hlinenej naberačke. Jej telo má miskovitý tvar, ale na šikmo zrezaný okraj do-sadá zvislé držadlo ozdobené z vnútornej strany šikmými zárezmi. Jej nálezy poznáme aj iných polôh v rámci Bratislavy, ale aj z územia Rakúska, južnej Moravy a tiež z Maďarska, kde je identifi-kovaná ako tvar importovaný z Rakúska. Počtom exemplárov výrazne menšia ako kuchynská je stolová keramika, ktorá je zastúpená iba džbá-nikmi a krčahom. Krčah ako variant džbánu so zúženým hrdlom sa našiel iba jeden. Vyrobili ho z jemného hlinito-piesčitého materialu s prí-mesou kamienkov a sľudy. Hladký povrch zdo-bí len jednoduchá horizontálna línia v podhrdlí. Analógie poznáme v bratislavských nálezoch už od druhej polovice 13. storočia. Jeden z džbánov má aj klasický tvar s valcovitým hrdlom, na ktoré pod okraj dosadá masívne ucho zdobené zárez-mi. Zastúpenie majú aj menšie tvary džbánikov s nízkym okrajom bez hrdla, pričom ucho do-sadá priamo na okraj a prevyšu-je ho. Výskyt takýchto džbánikov nesiaha ďalej ako po 14. storočie a územne sa kryje napríklad s vý-skytom konvice so strmeňovitým uchom, ktorej fragment poznáme z ďalšieho objektu. Podľa archeo-logických nálezov takéto džbáni-ky vyrábali dielne v podunajskej oblasti Rakúska, ale aj na území Bratislavy. Z územia Maďarska sú doložené z lokalít s vysokým podielom importovanej rakúskej keramiky. Výskyt hlinených pohá-rov nie je doložený vôbec. S ich používaním pred 14. storočím sa bežne nestretávame. Opísané tva-ry sumárne patria keramike, ktorá má v Bratislave už od druhej po-lovice 12. storočia jednotný cha-rakter. Typy, tvary a technológia sú zhodné s keramikou z dolné-ho Rakúska, no boli vyrábané v bratislavských dielňach domácimi hrnčiarmi alebo hrnčiar-mi prichádzajúcimi s vlnou nemeckých hostí. Bratislavská keramika je už od 13. storočia čias-točne alebo úplne vytáčaná na rýchlo rotujúcom hrnčiarskom kruhu a v prípade nálezov z jedné-ho objektu sa stretávame s podielom oxidačne

Stena prvého murovaného

domu na parcele, druhá

polovica 13. storočia

Wall of a brick house, 2nd half

of the 13th century

Foto: B. Lesák

48 I 2009

vypálenej keramiky, ale aj už redukčne vypálenej ke-ramiky. Bohatstvo vyzdvih-nutých nálezov dokladajú aj nálezy fragmentov skla. Tvarovo patria k výrob-kom z dutého, fúkaného skla. Súbor obsahuje torzá a fragmenty z pohárov a fliaš. Poháre vyrobili z kva-litnej skloviny hnedej až hnedo-fialovej farby. Steny majú hrúbku okolo 1 – 1,5 mm. Telo má valcovitý tvar, je zdobené nálepmi stoče-nými do veľkej slimákovi-tej formy. Ústie pohárov je hladké a rozširuje sa, od valcovitého tela je oddele-né priškrtením nalepeným

plastickým vláknom. Vysoko dovnútra vyfúk-nuté dno pohárov je hrubšie. Z vonkajšej strany okraj dna pohárov ozdobili plastickou lištou, kto-rú rozdelili na výrazné lalokovité výbežky. Nejde o domáce výrobky, ale o importy. Otázka pôvo-du je otvorená, pretože sklo sa ešte analyzuje. Analogické tvary poznáme z brnianskych nálezov,

kde sú datované do horizontu rokov 1270 – 1350. Podobná situácia je aj pri nálezoch fliaš. Ich hrdlo má úzke ústie zvýraznené výrazným zhrubnutím. Podhrdlie sa kónicky rozširuje, pričom maximál-ne rozšírenie je spevnené vnútorným prstencom, z ktorého tvar fľaše prechádza do valcovitého tela ukončeného nôžkou a dnom vyfúknutým vysoko dovnútra. Aj v tomto prípade nachádzame počet-né analógie na Morave, v Rakúsku alebo Maďarsku z druhej polovice 13. až 14. storočia. K luxusným výrobkom pochádzajúcim z výplne tohto objektu patrí aj fragment pohára s emailovou výzdobou. Číre sklo z valcovitého tela je zdobené škálou červenej, bielej a zlatistej farby. Podobné takmer kompletne zrekonštruované poháre sa v roku 2001 našli pri archeologickom výskume v dome na Františkánskom námestí č. 6 a jednoznačne sa hlásia k produkcii benátskych dielní od konca 13. storočia. Súčasťou bohatého súboru z domu na Radničnej ulici č. 1 bola aj kolekcia predmetov vy-robených z kostí. Išlo o kostenú hraciu kocku, kru-hové kostené pracky a kostenú sponu do vlasov.

Najmladší horizont je zastúpený nálezmi ľadových jám v priestoroch suterénu objektu Radničná ulica č. 1, ktoré pôvodne patrili stre-dovekej parcele orientovanej viac k juhozápadu. Pochádzajú zo 16. – 17. storočia. Aj keď sa ne-

našiel priestor pre ich pre-zentáciu, boli zdokumen-tované, následne prekryté geotextíliou a zasypané pieskom. Tým sa udrža-la šanca prezentovať ich v budúcnosti. Hnuteľné archeologické nálezy sú zastúpené nálezmi kera-miky, skla, ale aj hromad-ným nálezom mincí – 17 uhorských denárov z dru-hej polovice 16. storočia. Výpočet nálezov uzatvára línia tehlovej kanalizácie a torzo odpadovej jamy z nádvoria palaca, ktoré pochádzajú zo začiatku 18. storočia.

Rozmanitosť nálezo-vých situácií a nálezov pri archeologickom výskume v objekte Radničná ulica č. 1 bola skutočne mimo-riadna a plocha nádvoria paláca a priľahlé suterény boli doslova „preosiate”. Návštevník Múzea mesta Bratislavy sa s výsledkami výskumu stretne v novej expozícii, kde sa predsta-via nielen nálezy, ale aj hrnčiarska pec z neskorej laténskej doby.

Apponyiho palác

The Apponyi Palace

Foto: P. Horanský

Neskorá laténska doba

– situačný plán

Late La Tene period, site-layout

Autori: B. Lesák, A. Vrtel,

P. Horanský

1 – 2 – šachtovitá jama – studňa,

1. storočie pred n. l.;

3 – polozemnica, 1. storočie

pred n. l.;

4 – zásobná jama, 1. storočie

pred n. l.;

5 – odpadová jama, 1. storočie

pred n. l.;

6 – predpecná jama, 1. storočie

pred n. l.;

7 – hrnčiarska pec vertikálneho

typu, 1. storočie pred n. l.

Veľká Morava a stredovek

– situačný plán

Great Moravia and the Middle

Ages, site-layout

1– dvojpriestorový stredoveký dom,

13. storočie; 2 – neskorostredoveká

dostavba domu, 15. storočie;

3 – parcelačný múr a predpokladané

hranice parciel;

4 – 5 – stredoveké studne;

6 – 8 – stredoveké odpadové jamy;

9 – veľkomoravská zásobná jama,

9. – 10. storočie;

10 – porušený veľkomoravský hrob,

9. – 10. storočie;

11 – vstupná šija drevo-hlinitého

domu, koniec 12. storočia;

12 – nálezy z obdobia sťahovania

národov, 5. storočie