Spisovatel'ka a dramaticka Bohuslava VargovA, rod < n n l m sa narodila 5. decembra 1951 v Trnavc, kdc absolvoval.i l.nlnii a zmaturovala na SVS (terajsie gymnazium). Novinantvo V na Filozofickej fakulte Univerzity Komenskeho v Biaii ziskala aj titul PhDr., a takisto na Univcrzite Kometvkr vedeckii hodnosf CSc. z filozofie. Ako redaklorka pfaol vNovej mysli aNarodnom poisteni, externe vCeskoslovm I Bratislava. Ziskala viacero cien a odmien v novinarsk\ li vratane Fucikovej. Vargova-Habovcikova posobila ako vysokoSkol.k na Univerzite Komenskeho v Bratislave a na Katcdrc romskej kultury Pedant >pi Univerzity Konstantina Filozofa v Nitre. V sucasnosti pracuje ako slatulamit /.i .111|tt a predsednicka Kulturneho zdruzenia narodnosti a etnik Slovenskej rc Vargova publikovala v novinach, casopisoch, v zbornikoch, skriptach, na internet''. v rozhlase a i. V roku 1978 jej vyslo leporelo Je to tak, a ci tak? v slovencine a v ccStiiic 1980 v druhom vydani. Dalsie leporelo Zartovanky v slovencine a cestinc vydala \ •• Poeziou pre dospelych debutovala v Slovenskom spisovateli v roku 1979, a to zbiejk Anjel stratil perie. V roku 1992 vydala knihu poezie a prozy pre deti, mladez i tl Romcata a Romcence a Ako sa stat' dievcat'om. V roku 2003 jej vysla d'alsiabasnick pre dospelych Sliepka s podstrihnutym kridlom. V roku 2007 vydala kniz.ku basjil pn ilftf Macka v skrysi tisi mysi a v roku 2008 knihu pre mladez i dospelych Ponaskv n,< itim%l>< l'udove piesne. Prethovibno Viliam Zeman ul'ila pes 21. augusta 1942 andro gav Lozorno. Jov hiuo IHOHM romana famil'ejatar, kaj hine star chave the duj chaja. Ochtaselbersiko fundamentaliM) Akllltl kerd'a Lozornate andro bers 1956 . Maskarutno sikhl'ard'i kerd'a Pozomate andro bcrS FFUK - Katedra andragogiky kerd'a andro bers 1981 the postgradualno sikhTanl" u uprl Filozoficko fakulta UK kaj usidind'a titulis„doktor filozofie" l'ija agor andro bcrS 1984. V /oinMtl sja uzo thovibe fundamento Katedrake romani kultura uzi uci sikhl'ard'i Nitrate, kcj korlnttl odborno asistento, nasikheder kerlahi upro Ministerstvo kulturi SR, kanak kerel upro Urmlit zmocnenco vladi vas o romane komunity SR sar odborniko upri romani chib, kulliua. in lorl,|« Sarexternouchoskolakrosikhl'ardo kerlahi upri FFUK Pozomate Pedagogicko fakulta Dr. Zeman pisinlahi (delahi avri) odbornive clanki sar experto upri romani prohl m .iiil . andar i historija Romen, andaro dzivipen Romen khere the androthemutne Roma, andro tumult Pi Pa. Phirlahi upro but avrethemutne odborne simpoziji the konferenciji. Zathod'a romano utu(t| bersuno fertal'i (stvrt'rocnik) „Romani revue", kaj sja sefredaktori. Cinlahi andro Pil'a ROMA^ Amaro lav, Kereka, Romano nevo Pil. Kerlahi upro avridinipe prvotina (angluni gcnd'|| Patockonaskri Som Romni, Barsonyiskre Romane avrisifarimaske but'a, Berky Micni ^f Roane gil'a, prethod'a clanki vas i Serviko televizija, Ministerstvo vas o andruno, delahi duitl andro Serviko rozhlasi, sjanipakro koordinatori vas o projekto EUROM. Autoris kerel sar prethovibno andri romani chib, prethovibnaskero manus, publicista. ISBN 978-80-968995-7-9 Romsko-slovenske vydanie ilustrovanej knizky poezie pre deti Bohuslavy Vargovej v preklade do romciny Viliamom Zemanom mlmmm mmmO GAnvuO MACKA VV SKRYSI %m\\ BOHUSLAVA VARGOVA
50
Embed
Bohuslava Vargová: Mačka andro garudo than čitkinel mišosen / Mačka v skrýši tíši myši
Rómsko-slovenské vydanie ilustrovanej knižky poézie pre deti.
Miesto a rok vydania: Bratislava 2008 Vydavateľ: KZNE SR ISBN: 978-80-968995-7-9 Počet strán: 94
Welcome message from author
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
Spisovatel'ka a dramaticka Bohuslava VargovA, rod < n n l m
sa narodila 5. decembra 1951 v Trnavc, kdc absolvoval.i l . n l n i i
a zmaturovala na SVS (terajsie g y m n a z i u m ) . Novinantvo V na Filozofickej fakulte Univerzity Komenskeho v B i a i i
ziskala aj titul PhDr., a takisto na Univcrzite K o m e t v k r vedeckii hodnosf CSc. z filozofie. Ako redaklorka pfaol vNovej m y s l i a N a r o d n o m poisteni, externe vCeskoslovm I Bratislava. Ziskala viacero cien a o d m i e n v novinarsk\ li vratane Fucikovej.
Vargova-Habovcikova posobila ako vysokoSkol.k na Univerzite Komenskeho v Bratislave a na Katcdrc r o m s k e j kultury Pedant >pi Univerzity Konstantina Filozofa v Nitre. V sucasnosti pracuje ako slatulamit / . i .111|tt a predsednicka Kulturneho zdruzenia narodnosti a etnik Slovenskej rc
Vargova publikovala v novinach, casopisoch, v zbornikoch, skriptach, na internet''. v rozhlase a i . V roku 1978 jej vyslo leporelo Je to tak, a ci tak? v slovencine a v ccStiiic 1980 v d r u h o m vydani. Dalsie leporelo Zartovanky v slovencine a cestinc vydala \ •• Poeziou pre dospelych debutovala v Slovenskom spisovateli v roku 1979, a to zbiejk Anjel stratil perie. V roku 1992 vydala knihu poezie a prozy pre deti, m l a d e z i tl Romcata a Romcence a Ako sa stat' dievcat'om. V roku 2003 jej vysla d'alsiabasnick pre dospelych Sliepka s podstrihnutym kridlom. V roku 2007 vydala kniz.ku basjil pn ilftf Macka v skrysi tisi mysi a v roku 2008 knihu pre m l a d e z i dospelych Ponaskv n,< itim%l>< l'udove piesne.
Prethovibno Viliam Z e m a n ul'ila pes 21. augusta 1942 andro gav Lozorno. Jov hiuo IHOHM
r o m a n a famil'ejatar, kaj hine star chave the duj chaja. Ochtaselbersiko fundamentaliM) Akllltl kerd'a Lozornate andro bers 1956 . Maskarutno sikhl'ard'i kerd'a Pozomate andro bcrS FFUK - Katedra andragogiky kerd'a andro bers 1981 the postgradualno sikhTanl" u uprl Filozoficko fakulta UK kaj usidind'a titulis„doktor filozofie" l'ija agor andro bcrS 1984. V /oinMtl sja uzo thovibe fundamento Katedrake r o m a n i kultura uzi uci sikhl'ard'i Nitrate, kcj korlnttl odborno asistento, nasikheder kerlahi upro Ministerstvo kulturi SR, kanak kerel upro Urmlit zmocnenco vladi vas o r o m a n e k o m u n i t y SR sar odborniko upri r o m a n i chib, kulliua. in lorl,|« Sarexternouchoskolakrosikhl'ardo kerlahi upri FFUK Pozomate Pedagogicko fakulta
Dr. Z e m a n pisinlahi (delahi avri) odbornive clanki sar experto upri r o m a n i prohl m . i i i l . andar i historija R o m e n , andaro dzivipen R o m e n khere the androthemutne R o m a , andro t u m u l t Pi Pa. Phirlahi upro but avrethemutne odborne s i m p o z i j i the konferenciji. Zathod'a r o m a n o utu(t| bersuno fertal'i (stvrt'rocnik) „Romani revue", kaj sja sefredaktori. Cinlahi andro Pil'a ROMA^ A m a r o lav, Kereka, R o m a n o nevo Pil. Kerlahi upro avridinipe prvotina (angluni gcnd'| | Patockonaskri S o m R o m n i , Barsonyiskre R o m a n e avrisifarimaske but'a, Berky Micn i^f Roane gil'a, prethod'a clanki vas i Serviko televizija, Ministerstvo vas o andruno, delahi duitl andro Serviko rozhlasi, sjanipakro koordinatori vas o projekto E U R O M .
Autoris kerel sar prethovibno andri r o m a n i chib, prethovibnaskero m a n u s , publicista.
ISBN 978-80-968995-7-9
Romsko-slovenske vydanie ilustrovanej knizky poezie pre deti Bohuslavy Vargovej v preklade do romciny Viliamom Zemanom
mlmmm mmmO GAnvuO
M A C K A VV S K R Y S I %m\\
B O H U S L A V A V A R G O V A
Romsko-slovenske vydanie ilustrovanej knizky poezie pre deti Bohuslavy Vargovej v preklade do r o m c i n y V i l i a m o m Z e m a n o m
MACKA ANDRO GARUDO THAN
CITKINEL MISOSEN
MACKA V SKRYSI TISI MYSI
Bohuslava Vargova
Odborno posudko the agorutno lav: Odborny posudok a doslov: PaedDr. Eva Kopunkova
Andre romani chib prethod'a: Romsky preklad: PhDr. V i l i a m Z e m a n
Realizovane s financnou podporou Ministerstva kultury SR — program Kultura ndrodnostnych mensin 2008.
Bohuslava Vargova avl'ila andre serviko literatura andro eftabers palune selberseste andro prudos dzuvl'ikani literatura. Te kana adaj nasja angluni, sar phend'a o Pavol Plutko, la kritika interesinlahi lakro analiticko dikhiben upro cacipen, savo pes nasigeder dzanibnan chol'ard'a buter. Ada la lava pes calavkeren avka la Vargonaskre gil'utne kezdipena vas o avri bararde „ 0 And'elos nasad'a pora" (Bratislava: Slovensky spisovatel', 1999), save irisagoha kheld'a avri trito hejo andro kheldipen Serv iko literarno fond ko Maskarothemutno bers dzuvl'ipen, the avka sar lakre avera keribena (vas Kachhi le muravelde phakoha - Bratislava, K Z N E SR, 2003).
Vargova peskirelahi gil'utnenca vas ochavore anglal skolake bersa, leporeloha Hin oda avka, the avka? Bratislava, Mlade leta 1978, 1978, 1980), pal savoneste dzanahi leporelo Pheresanky (Zartovanky), Bratislava: Mlade leta, 1983, 1983). Imar adaj sar the andri bari I'iluni the andro jekhetane I'ila the andre lengre publikaciji vas o chavore, sja te dikhel la Vargovakro priband'ariben ko asavno, pasutno vas o achal'ipe najciknedere gennibnaskere. Andri gend'i poezija the proza vas o chavore, terne chave the phuredera Romcata the Romcence tlie Sar pes te achel chaj (1992) e Vargovo rozbuchl'ard'a pestro arzenalo pas o gil'utne intencionalne thod'a god'i pre „andre save pes o autoris the o genibnaskre ustiden andro jekh avreskero viseleto upro principos spontanno chavorengro kheliben, the odoleha te andro vzajomno te kerel pherasa, keribe opral, pheras the savoro palmo, so ko chavorengro kheliben kampjol." (Pavol Plutko).
Aver baripen la Vargovonakri poezija vas o najciknedera genibnakre dzalahi ko pherasune aschibe cacipena upro fundamenti paradoxi, asocijaciji, sinonima, ko viseleto manuse - chavore the phuv (dzvirina) irtiko the avren. Vargova adaj doresind'a, phende lavenca literarno kritikoha the dzandeha, lekfedera instrumentacijaha, adekvatno ritmicko the hangoskro organizacija, peterimaski chavorikaneskri sundi dzivipni realita.
E Vargovo thod'a andro kidipen peskro nevo keriben andro palune des - desupanc bersa, te sar avera varesave morde gil'utne,
80
modifikinde dromeha k akanakre trendi serviko literatura vas o chavore.
Autorka nairinel konvencna gil'utne pal i dzvirina, phuv, realiji chavorikana luma - ale zvlastno andre save hin zakodujime na cak chavorikano kheliben, ale the achaviben horedera viseleta manus -phuv (priroda), manus - nipe, chavoro - realita. Taj oda savoro pherasune keribeha. Chavoro pes sikhl'arel khelibnaha andro procesis recepcia, khele pes, ale uzoda gondolinel. Cala giU'utnaha pes pocoralnan cirdel enviromentalno avri l'ikeriben, kamlo viseleto ko manus, ki phuv the ko nipi, zorali pecat'a zoraloseleskro dopat'aniben ko manusno, lachibe the sukaripe.
Vargovo uzo kamiben so jekhelavengeran te phenel o cacipen thovel nekbuterval ko starversi, zorali pointa. Achavibne prvkoha hin adaj „so site avel" pheras, hurdo ironija, cudna visileta, kaj paradoxo „uprosero" vlastnan phenel avri pal okamplipen harmonicka visileta furt avline avri andaro sembe vorbi.
Vargovonakri lachavipni gend'i ovla doplnkos andri literatura vas o chavore anglal skola. Imar akanak lekhaven avri spontanne lache reakciji upro kotora irisagos, na cak ko chavore, ale the ko pedagogi, sikhl'arde, avril'ikeribne the kulturne but'akerne. K o priklado uzi inscenacija Vargovonakri gilutfii andro teatro, andro sikhl'arde dajakren the andro fundamentalne sikhl'arde.
PaedDr. Eva Kopiinkova
81
DOSLOV
Bohuslava Vargova vstupila do slovenskej literatury v sedemdesiatych rokoch minuleho storocia v prude tz\'. zenskej literatury. I ked' v nom nehrala prim, ako sa vyjadril Pavol Plutko, kritiku zaujal jej analyticky pohl'ad na skutocnost', ktory sa neskor umelecky prehlboval. Tieto slova sa tykaju tak Vargovej basnickeho debutu pre dospelych Anjel stratil perie (Bratislava: Slovensky spisovateF, 1979), ktoreho rukopisom vyhrala 3. miesto v sut'azi Slovenskeho literarneho fondu k Medzinarodnemu roku zeny, ako aj jej d'alsej tvorby (po Sliepku s podstrihnutym kr idlom - Bratislava: K Z N E SR, 2003).
Vargova vlastne debutovala basnami pre deti predskolskeho veku, leporelom Je to tak, a ci tak? {Je to tak anebo tak? Bratislava: Mlade leta, 1978, 1978, 1980), po ktorom nasledovalo leporelo Zartovanky (Zertovdnky, Bratislava: Mlade leta, 1983, 1983). U z tu, ako aj v rozsiahlej casopiseckej a zbornikovej tvorbe pre deti, bolo vidno Vargovej sklon khumoru, blizkemu chapaniu najmensimi citatel'mi. V knihe poezie a prozy pre deti, mladez i dospelych Romcata a Romcence a Ako sa stat' dievcat'om (1992) Vargova rozsir i la svoj arzenal o verse intencionalneho zamerania, „v ktorych sa autor i citatel' dostavaju do vzajomneho vzt'ahu na principe spontannej detskej hry, a tym aj do vzajomneho prekarania, podnecovania, vtipu a vsetkeho ostatneho, co k detskej hre patri". (Pavol Plutko)
Dalsi vyvoj Vargovej poezie pre najmensich citatel'ov smeroval kvtipnemu postihnutiu podstaty na zaklade paradoxov, asociacii, synonym, vzt'ahu cloveka - diet'at'a a prirody/zvierat'a/veci a inych. Vargova to dosahuje, povedane slovami literarneho kritika a vedca, dokonalou vyrazovou instrumentaciou, adekvatnou rytmickou a zvukovou organizaciou, zodpovedajiicou detskemu vnimaniu zivotnej reality.
Vargova zaradila do zbierky svoju novii tvorbu poslednych desiatich - patnastich rokov, ako aj niektore vybnisene starsie verse, modifikovane smerom k siicasnym trendom slovenskej literatury pre deti.
82
Autorka nepise konvencne basne o zvieratkach, prirode, realiach detskeho sveta - ale ozvlastnene, v ktorych je zakodovana nielen detska hra, ale aj postihnutie hlbsich vzt'ahov clovek - priroda, clovek - spolocnost', diet'a - realita. A to vtipnou, humornou tvorbou. Diet'a sa uci hrou v procese recepcie, zabava sa, ale aj rozmysl'a. Celou knihou sa nenapadne vinie environmentalna vychova, laskavy vzt'ah cloveka k prirode i k Pud'om, vytrvala pecaf tvrdohlavo presvedcenej Pudskosti, dobra a krasy.
Vargova pri snahe co najjednoduchsie vyjadrit' podstatu, siaha najcastejsie k stvorversiam, silne vypointovanym. Vystavbovym prvkom je tu „nevyhnutny" vtip, humor, jemna ironia, ozvlastnenost' vzt 'ahov, kde paradox „naruby" vlastne vypoveda o potrebe harmonickych vzt'ahov neustale vystupujucich z protireceni.
Vargovej kvalitna knizka sa uz vo svojom prvom slovenskom vydani stala prinosom v literature pre deti predskolskeho veku. Zaznamenali sine pozitivne ohlasy na citatel'skych besedach, v rozhovoroch, listoch. nielen u deti, ale aj u pedagogicko-vychovnych a kulturnych pracovnikov, napriklad pocas inscenacii Vargovej poezie Divadlom poezie K Z N E S R v materskych skolach a v prvych rocnikoch zakladnych skol.
PaedDr. Eva Kopiinkova
83
Prethovibno Viliam Zeman uPila pes 21. augusta 1942 andro gav Lozorno. Jov hino lacha romana famil'ejatar, kaj hine star chave the duj chaja. Ochtaselbersiko fundamentalno skola kerd'a Lozornate andro bers 1956. Maskarutno sikhl'ard'i kerd'a Pozomate andro bers 1960. F F U K - Katedra andragogiky kerd'a andro bers 1981 the postgradualno sikhl'ariben upri Filozoficko fakulta U K kaj usidind'a titulis „doktor filozofle" l'ija agor andro bers 1984. V . Zeman sja uzo thovibe fundamento Katedrake romani kultura uzi uci sikhl'ard'i Nitrate, kej kerlahi odborno asistento, nasikheder kerlahi upro Ministerstvo kulturi SR, kanak kerel upro Urado zmocnenco vladi vas o romane komunity SR sar odborniko upri romani chib, kultura, historija. Sar extemo uchoskolakro sikhFardo kerlahi upri F F U K Pozomate -Pedagogicko fakulta.
Dr. Vil iam Zeman pisinlahi (delahi avri) odbornive clanki sar experto upri romani problematika andar i historija Romen, andaro dzivipen Romen khere the androthemutne Roma, andro romane Pil'a. Phir lahi upro but avrethemutne odborne simpozij i the konferenciji. Zathod'a romano ando bersuno fertal'i (stvrt'rocnik) Romani revue, kaj sja sefredaktori. Cinlahi andro Pil'a R O M A , Amaro lav, Kereka, Romano nevo I'll- Kerlahi upro avridinipe prvotina (angluni gend'i) Patockonaskri Som Romhi, Barsonyiskre: Romane avrisit'arimaske but'a, Berky - Mrenica: Romane gil'a, prethod'a clanki vas i Serviko televizija, Ministerstvo vas o andruno, delahi duma andro Serviko rozhlasi, sja nipakro koordinatori vas o projekto E U R O M .
Autoris kerel sar prethovibno andri romani chib, prethovibnaskero manus, publicista.
84
PrekladateP Viliam Zeman sa narodil 21. augusta 1942 v Lozorne. Pochadza z romskej rodiny, ma sest' surodencov. Osemrocnu zakladnu skolu ukoncil v Lozorne v roku 1956. Strednu osvetovu skolu skoncil v B rati slave maturitou v roku 1960. F F U K - Katedru andragogiky absolvoval v roku 1981, ako i postgradualne studium na Filozofickej fakulte U K , kde ziskal aj titul „doktor filozofie" v roku 1984.
V i l i a m Zeman pracoval s mladezou ako vychovavatel' - sportovy referent, neskor vo veducich funkciach.Bol spoluzakladatel'om Katedry romskej kultury Vysokej skoly pedagogickej v Nitre, kde posobil ako odborny asistent, neskor pracoval na Ministerstve kultury SR, na Sekretariate splnomocnenca vlady SR pre romske komunity ako odbornik na romsky jazyk, kultiim, historiu. Ako extemy vysokoskolsky pedagog posobil aj na FF U K Bratislava - Pedagogicka fakulta.
Dr. Vi l iam Zeman publikoval odborne clanky ako expert na romsku problematiku z dejin Romov, zo zivota Romov doma aj v zahranici, v romskych casopisoch aj novinach. Zucasthoval sa mnohych zahranicnych konferencii a sympozii. Zalozi l romsky stvrt'rocnik Romska revue, kde bol sefredaktorom. Dopisoval do casopisov Roma, Amaro lav, Kereka, Romano nevo Pi I. Spolupracoval na vydani Patockovej prvotiny Som Cigdnka, Barsonyho knihy Romske remesld, d'alej knihy Berky - Mrenica: Romske piesne, prekladal texty pre S T V , Ministerstvo vnutra SR, bol narodnym koordinatorom projektu E U R O M , pracoval na standardizacii romskeho jazyka. Vi l i am Zeman prelozil desiatky odbornych a umeleckych diel. Autor posobi ako prekladatel', t lmocnik a publicista. Profil prekladatel'a Dr. Zemana vyjadrujii aj slova Vladimira Gana: „Milovaf to, co je krasne, nie je t'azke, ale priznat' sa kjedincom, ktorym osud vtisol znak menejcennosti, si vyzaduje l'udi celych, obetavych Pudi vysokej kultury srdca."
85
ANDRETHODO
Gejla macka upro phiribe lumaha 14 Islo maca na potulky
Sar dzive kacki 15 A k o dive kacicky /4 Rikono fotbalista 15 Pes futbalista /4 Chudkeribe 15 Pol'ovacka /4 K o nakamel kacickora? II Kto nel'ubi kacicku? 16 Macki , kacki, rikonore 11 Macky, kacky, psicata 16 Macka vaj rikono? 16 Macka, a ci pes? /8 So sjal bigod'ardo? 19 Co si sisi?! /8 Oda hin cacka 19 To je hracka /8 Kas amaro rikono tradel andre? II1 Koho nas pes nahana? AO Kacka, macka, rikono II1 Kacka, macka, pes /10 Rikonoro, rikono / l l Psica, pes /10 Gejl'a macka / 13 Islo maca 1X2 Macka / 13 Macka 1X2 Macka andro pani IX 5 Macka vo vode 1X4 Misos /15 M y s / 1 4
88
Dikhjan tumen ajsi cacka?! /15 Videl i ste taku hracku?! IX4 Oda amaro havo 1X1 Ten nas havo IX 6 Dzvirina andre amaro pl'acos 1X1 Zvieratka z nasho dvora IX 6 Kack i IX9 Kacky IX 8 Ekage/19 Ekage/18 Balore the gurumnore I2X Prasata a tel'ata 120 So ki soste kampjol? I2X Co k comu patri? 120 Gurumnore pro kheliben 123 Kravky na tancovacke 122 Kaj la kachna jandre? 123 Kde ma sliepka vajicka? 122 M i l , mu 123 Mu-mu 122 Namecin duj upro trin 125 Nemec dve na tri 124 Vrabcoro 125 Vrabcek 124 Kachni 125 Kura 124 Capos kertesis 121 Cap zahradnikom 126 Tromadi zamba 121 Smela zaba 126 Klokanoro 129 Klokanciatko /28 Baro sar elefanto 129 Vel 'ky ako slon /28
89
Levo 129 Lev 12% • Mal'inde obrazki /30-31 Vymal'ovavanky /30-31
Ke amende khere /32 U nas doma /31
Skamin /33 Stol /32 Taniris /33 Tanier /32 Kucori /35 Hrncek /34 Gul'ardi the loneskri /35 Cukornicka a sol'nicka /34 Lacho smako! /37 Dobru chut'! /36 Phabaja /37 Jablka /36 Tak, tak, tak/37 Tak, tak, tak/36 Sparheta tirinel nalache chabeha /39 Sporak trpi nechutenstvom /38 Zaprazka /39 Zaprazka /38 Chumer so pes dikhel pale /39 Obzerance /38 Bacilis /41 Baci l /40 Phosad'i /41 Vid l icka /40 Lav oris /43 Umyvadlo /42
Saj amen melalas papale! /43 Mozeme sa spin i f f zas! /42 Sprcha /43 Sprcha /42 Popkica /43 Baba /42 Gumipuska /45 Prak /44 Barora /45 Kamene /44 Zoralo bar /45 Skala /44 Imelo /47 Imelo /46 Sepruva /47 Metla /46 Vicindo andro tricko /49 Vykricnik v tricku /48 Sund'a man/49 Pocuvol ma /48 Dujenca, trinenca /49 Dvoma, tromi/ 48 MaFinde obrazki /50-51 Vymal'ovavanky / 50-51
90 91
Fu, fii, balvalora /53 Fii, fii, vetricky 152
Khatar o bukoro ko buko /53 Od bucika do buka 152 Balvaja /55 Vetry /54 Balvajorka pes hordinel autobusiha /55 Vetricka sa vozi autobusom /54 Balvalori grastoro 151 Vetricek konicek 156 Kerel pherasa 151 Zartovanka 156 Balvalori lodivodos 159 Vetrik lodivod /58 Balvala, balvala, balvala 159 Vetry, vetry, vetry /58 Mire cikne balvalore 159 Moje male vetriky /58 Jiveskero manus I6\ Snehuliak /60 Hej, silipnore I6\ Hej, mraziky 160 Balvalori upri hinta /63 Vetrik na hojdacke 162 V a soske nasoves? /63 Preco nespis? 162 Panori, pani 165 Vodicka, voda /64 Kalom oros 165 Cierne more /64 Drosin the phuval'i 165 Rosa a zemiak /64 Panori, panori 161 Vodicka, vodicka /66
92
Dzas amen jekhetane te khelel pes 161 Pod'me sa spolu hrat' 166 Lenorori 161 Bystrinka /66 Jarkoro, lenori /69 Potocik, bystrinka /68 Hej, panori! 169 Hej, riecka! /68 Nena pani /69 Tetka rieka /68 Brisinda, brisinda ll\ Dazde, dazde 110 Mrakos 111 Mrak 110 Upro satipen! /73 N a zdravie! /72 Baro brisind /73 Burka 112 Drakha 115 Hrozna /74 Brisind 115 Dazd' /74 Duha /38 Duha /77 Upri tmavsko turna /77 N a trnavskej vezi 116 Mal'inde obrazki /86-87 Vymal'ovavanky /86-87 Agor lav /80 Doslov /82 Prethovibno /84 Prekladatel' /85 Andrethodo /88-93 Obsah 788-93
Ilustraciji: Katarina Patockova Feleimasko redaktorka: PaedDr. Eva Kopiinkova Redaktorka the chibalo prekeriben: PhDr.Bohuslava Habovcikova, CSc. Andre romafii chib prethod'a: PhDr. V i l i a m Zeman Korektura: Mgr . Eva Drobna, PhDr. V i l i a m Zeman Graficko prekeriben: I IKPS Techfiicko redaktorka: Mgr . Eva Drobna A v r i dina Kulturno jekhetanibe narodnosten the etniken andri Sovaciko republika andri Pozoma andri jekhetani bit'i le H K P S Trnava Angluno avri dinipe A v r i pizdime: 1000 (ezero) exemplara Bers avri dinipe 2008
Ilustracie: Katarina Patockova Zodpovedna redaktorka: PaedDr. Eva Kopunkova Redaktorka a jazykova liprava: PhDr. Bohuslava Habovcikova, CSc. Rorasky preklad: PhDr. V i l i am Zeman Korektury: Mgr . Eva Drobna, PhDr. V i l i a m Zeman Graficka uprava: H K P S Trnava Technicka redaktorka: Mgr . Eva Drobna Vydalo Kultume zdruzenie narodnosti a etnik Slovenskej republiky v Bratislave v spolupraci s H K P S Trnava. Naklad: 1000 exemplarov Rok vydania: 2008