BEZPEČNOSŤ PRI PRÁCI A HYGIENICKÉ ASPEKTY ... · Web view- správa sa ako legálny program a tajne vykonáva škodlivé operácie, červy - je samostatný, nevyžaduje hostiteľský

BEZPEČNOSŤ PRI PRÁCI A HYGIENICKÉ ASPEKTY PRÁCE S POČÍTAČOM

Ergonómia- veda, ktorá skúma vplyv činnosti na zdravie človeka. Jej úlohou je zabrániť, aby negatívny vplyv činnosti na zdravie človeka bol čo najmenší.(usporiadanie pracoviska)Práca s počítačom kladie zvýšené nároky na :

1. Zrak- rozlíšenie monitora a jeho obnovovacia frekvencia, rozlíšenie monitora – z koľkých obrazových bodov

(pixeloch) sa skladá obraz (800x600, 1024x768), - obnovovacia frekvencia – udáva sa v hertzoch , 1Hz znamená, že sa niečo vykoná za 1s, 75Hz, väčšie

blikanie obrazu, grafická karta,- nastavenie jasu a kontrastu,- umiestnenie monitora- zabrániť odrazu prírodného a umelého osvetlenia, žalúzie, rolety,- čistota monitora,- elektromagnetické a röntgenové žiarenie – filtre, ochrana je zabudovaná v monitore (TCO 95,99),

najviac vyžaruje os obrazovky, dopredu i dozadu, za monitorom by nemal nikto sedieť,- nepribližovať hlavu a prst k monitoru, neopierať sa o monitor,- elektrostatický náboj,- LCD monitory,- žmurkanie.

2. Pohybový aparát- chrbtica – kvalitná stolička s nastaviteľnou výškou sedadla a operadla, zaoblená predná hrana sedadla,

otočná, - ruky- klávesnica pod úrovňou stola a myš pri nej, podložky na ruky, ergonomické klávesnice, sklon

klávesnice 15 º ,- hlava- pohľad na monitor by mal smerovať miere smerom nadol, predloha na úrovni monitora,- kvalitná myš, čistenie myši.

3. Hluk ventilátora, ktorý chladí napájací zdroj počítača, umiestnenie počítača.

4. Psychická únava a stres – obraz sa skladá z bodov, oko ich aj takto vníma, ale mozog ich vníma ako celistvý obraz . Prestávky, cvičenie, kompenzačné cvičenie.

5. Počítačová závislosť, negatívny vplyv na deti a mládež- agresivita, obmedzenie komunikácie, zahltenie informáciami.

6. Psychologické a sociálne riziká- násilie a pornografia, propagácia drog, osobné údaje.

RIZIKA INFORMAČNEJ SPOLOČNOSTI

Žijeme v informačnej spoločnosti to znamená, že informačné a komunikačné technológie prenikajú do všetkých oblasti spoločenského života vrátane ekonomiky a stávajú sa bežnou súčasťou spoločnosti, ktorá ich aj reálne využíva.

Znaky informačnej spoločnosti: najcennejším tovarom je informácia, informatizácia výrobných procesov, informačný sektor zamestnáva stále viac ľudí, rozvíja sa oblasť poskytovaných informačných služieb.

Negatíva informačnej spoločnosti : chybné výpočty, operácie (v komunikáciách, doprave, armáde, energetike, kozmonautike, súdnictve...), nutnosť vysokých počiatočných investícií, silná závislosť na prvkoch IT (silná elektromagnetická búrka alebo jadrový výbuch by nás pripravili

o väčšinu nazhromaždených informácií),

1

nebezpečenstvo terorizmu a zločinov v tejto oblasti, zdravotné ťažkosti, únik od reality, strata identity vo virtuálnom svete, zmena hodnôt a životného štýlu človeka - preťaženosť informáciami, závislosť na nich, odcudzenie sa

skutočným ľuďom, pravdivosť informácií, závislosť od počítačových hier, počítačová kriminalita (neoprávnené rozmnožovanie súborov, porušovanie práv, zneužitie údajov...), počítačové vírusy.

Radi sa vyhovárame či schovávame za anonymnú techniku, ale mali by sme si uvedomiť, že za všetkými negatívnymi výsledkami alebo zlyhaním nestojí nefunkčnosť techniky, ale nedokonalosť človeka, ktorý túto techniku riadi.

Hlavné prínosy informačnej spoločnosti sú: sprístupnenie informačných zdrojov a nástrojov pre ich využívanie širokou verejnosťou, komunikácia, obchod, bankovníctvo, rozšírenie a skvalitnenie možností služieb a zábavy, podpora vzdelávania, nové možnosti pre uplatnenie tvorivých schopností ľudí, ako aj uplatnenie handicapovaných ľudí

v živote cez „prácu na diaľku“, väčšie uplatnenie kultúrnych tradícii a identity regiónov, výkonnejšia štátna správa, efektívnejšie riadenie podnikov, zvýšenie konkurencieschopnosti, uľahčenie spojenia medzi výrobcom,

poskytovateľom služby a zákazníkom samotným, nové služby v rámci telekomunikácie a nové trhy v oblasti software, efektívnejšia zdravotnícka starostlivosť.

VÍRUSY.

Počítačovou infiltráciou – voláme akýkoľvek neoprávnený vstup do počítačového systému. Patrí tu : hakersvo - zakázané prihlásenie do počítača a jeho neoprávnené použitie často spojené s ukradnutím informácií, trojské kone - správa sa ako legálny program a tajne vykonáva škodlivé operácie, červy - je samostatný, nevyžaduje hostiteľský program, je schopný šíriť svoje funkčné kópie alebo ich časti do iných počítačových systémov, siete spamming - nevyžiadané maily a poplašné spravy – hoax, spyware – cez internet odosielajú informácie z nášho počítača, adware – reklamy, dialers – presmerovanie volania na drahšie čísla a vírusy. Počítačový vírus je krátky program (kód), ktorý spôsobuje nefunkčnosť vybraných programov, zmazanie údajov alebo celého disku. V roku 1986 prvý vírus pod názvom BRAIN. Podľa cieľa infekcie :

bootové vírusy – infikujú boot sektor (pevného disku) a sčasti i tabuľku rozdelenia, súborové vírusy - spustiteľné súbory (programy) – vírus sa pri spustení programu načíta do operačnej

pamäti a potom vykonáva svoju činnosť – šíri sa a ničí. Podľa spôsobu akým napadajú súbor ich ďalej môžeme rozdeliť na :o  vírusy predlžujúce - zmena veľkosti súboru o dĺžku tela vírusu,o  vírusy prepisujúce – prepis časti súboru, dôsledkom čoho je chyba v činnosti napadnutého

súboru, o  vírusy duplikujúce – vytvorí duplikát súboru do ktorého umiestni svoje telo,

multiparitné vírusy – správajú sa ako bootové i súborové vírusy, makrovírus – vírus sa uloží priamo do dokumentu, makra vo Worde , elektronická pošta – samospustitelná príloha emailu.

2

Podľa prejavu vírusy delíme na : nedeštrukčné – nespôsobujú žiadne škody a ich cieľom je zmiasť alebo pobaviť, výpis nezmyselných

hlásení na obrazovku, zámena kláves na klávesnici, deštrukčné – spôsobujú rôzne škody ako napr. poškodenie alebo modifikácia súboru, formátovanie

alebo prepis HDD alebo jeho častí, likvidácia systémových súborov, ničiace hardvér počítača. Podľa prístupu k operačnej pamäti :

rezidentné – trvalé zostávajú v pamäti a rezidentnými sa stavajú pri prvom spustení infikovaného súboru alebo zavedení operačného systému z infikovaného boot sektoru,

nerezidentné - sú to tzv. súborové vírusy a ich činnosť je viazaná na činnosť hostiteľského programu, t. j. sú aktivované spoločne s hostiteľským programom, preberú riadenie, vykonajú činnosť a vrátia riadenie hostiteľskému programu.

Podľa schopnosti maskovať sa pred antivírusovým programom: všetky kópie a generácie majú rovnaký kód, ľahko odhaliteľné, polymorfné vírusy – pri rozmnožovaní menia kód svojho tela, žiadny potomok nie je totožný

so svojím predchodcom, stealth vírusy – sú umiestnené v pamäti, vírus deinfikuje infikovaný súbor a po uzavretí ho infikuje

a potom uloží.Prejavy možného výskytu vírusu :

bezdôvodná zmena dĺžky alebo dátumu súboru, vymazanie súborov, spomalenie chodu počítača, ničenie hardveru – pevný disk, tlačiarne, bezdôvodné pokusy o zápis na pevný disk alebo disketu, nápadne rýchlo sa zaplňuje pevný disk, pribúdajú chybné sektory na disku, poruchy chodu programov, zrútenie operačného systému.

Zásady preventívnej ochrany : používať software získaný legálnou cestou, overiť, či nie je napadnutý vírusom, pred prvým použitím preverovať pamäťové média, vymazávať staré súbory, pravidelne zálohovať dáta, testovať počítač spoľahlivým antivírusovým programom – NOD, AVG, AVAST, vykonávať

pravidelný update svojho antivíruového programu a inštalovať záplaty – odstraňujú bezpečnostné diery v operačných systémoch a aplikáciách,

hardverová ochrana – karta s pamäťou ROM a špeciálnym softvérom, nepoužívať na bežnú prácu účet administrátora, mať kontrolu nad svojím počítačom a nad tým kto ho používa.

Malware (malicious software – zlomyseľný softvér) od vírusov sa odlišuje tým, že pre svoju existenciu a množenie nepotrebuje hostiteľa. Patria tu:

trojské kone, ktoré sa po infikovaní nemusia ďalej rozširovať, ale len čakajú na svoju chvíľku. Cieľom ich činnosti môže byť:

o  ohrozenie počítača v určitom momente – čas, spustenie programu, počet štartov systémuo  spyware – sleduje činnosť užívateľa a odosielajú údajeo  backdoor – zabezpečenie prístupu cez zadné vrátkao  dropper – vypúšťače v určitých intervaloch vypúšťajú do systému a siete ďalší malware

počítačové červy (worms) šíria sa cez počítačové sieteo  sieťový červ šíri sa v sieťach v dôsledku chýb v serverových častiach programov,o  e-mailový červ šíri sa prostredníctvom e-mailov, po otvorení prílohy sa červ aktivuje a rozošle

všetkým používateľom z adresára, spamery sú programy šíriace sa rovnako ako červy. Napadnutý počítač sa stáva odosielateľom spamu

i šíriteľom spamerov, dialery presmerovanie volania na drahšie čísla.

3

POČÍTAČOVÉ PRÁVO

Oblasť práva, ktorá sa zaoberá právnymi vzťahmi v súvislosti s využitím počítačov sa označuje ako počítačové právo. Počítačové právo je súbor právnych noriem, ktoré upravujú vzťahy, týkajúce sa autorov počítačových programov, počítačov, počítačových systémov.Bernský dohovorBernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel uznáva počítačový program majúci určité charakteristické črty ako autorské dielo. Ochrana počítačových programov v SROchrana počítačových programov v SR vychádza v prvom rade z Autorského zákona a zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov z 5.decembra 1997 a ktorý nadobudol platnosť 1.januára 1998. Ide o prvý autorský zákon v zákonodarnom systéme SR, ktorý rieši okrem dovtedy bežných problémov autorského práva aj práva vzniknuté vzťahmi k tvorbe počítačových programov alebo k usporiadaniu bázy údajov v akejkoľvek forme.

Ochrana programového vybaveniaTvorcovia programov sa snažia kopírovaniu svojich programových produktov zabrániť. Najčastejšia ochrana spočíva v tom. že pri pokuse o kopírovanie programu sa vytvorí nepoužiteľná kópia. Iná možnosť ochrany je, že bežnými prostriedkami OS nie je možné inštalačný program kopírovať ani čítať.Niektoré vysoko efektívne a drahé programové systémy sú často chránené technickými (hardwarovými) prostriedkami. V takom prípade program pracuje len vtedy, keď sa do vášho počítača zasunie špeciálna prídavná doska tzv. hardwarový zámok (hardlock). Niekedy je realizovaný ako malá krabička. ktorá sa zasunie do paralelného alebo sériového portu počítača (hardwarový kľúč – hard key). Hardwarové zabezpečenie býva stopercentné.Nemalým rizikom pri používaní nelegálnych programov alebo aj neznámych programov je možnosť nakazenia počítača poč. vírusom.

LicenciaLicencia je dokument, ktorý upresňuje za akých podmienok môže byť softvér používaný, šírený a aké operácie s ním používateľ môže prevádzať. Dokument licencie je prítomný v takmer všetkých softvérových produktoch.

Poznáme niekoľko typov licencií:

„Krabicová“ licencia (Retail)Je najštandardnejší typ licencie na trhu. Jedná sa o licenciu, ktorú si môžete kúpiť v obchode so softvérom. Väčšinou sa jedná o najdrahšiu verziu softvéru, pretože je v rámci nej zahrnutá tlač CD, návodov a balenia. Tento softvér môžete používať na akomkoľvek počítači, pričom maximálny počet paralelne nainštalovaných produktov nesmie prekročiť počet uvedený v licencii. Niektoré licencie sa môžu vzťahovať nie na počet inštalácií (per PC) ale na počet používateľov (per user). Vtedy daný produkt môžu daní používatelia používať bez ohľadu na to, na koľkých počítačoch je nainštalovaný.

OEM licenciaJe špeciálny typ licencie, ktorý sa predáva k novému počítaču. Býva väčšinou lacnejšia a jediné, čo je súčasťou licencie je inštalačné CD a nálepka o licencii. Túto nálepku treba nalepiť na počítač, na ktorý bola licencia zakúpená. V prípade, že si používateľ túto nálepku nenalepí, licencia sa stáva neplatná. Pokiaľ sa rozhodnete počítač vymeniť, licencia ostáva na starom počítači. Jediná možnosť ako zachovať túto licenciu, je vykonať upgrade počítača. Niektoré produkty (napr. Win XP OEM) si ale kontrolujú aký hardvér je na starom počítači a ak sa vymení väčšina, tak odmietnu fungovať.

Licenčný programNiektoré softvérové firmy ponúkajú väčším zákazníkom licencie formou licenčného programu. Znamená to, že zákazník sa zaviaže, že za určité obdobie nakúpi isté množstvo softvéru od danej firmy a tá mu na oplátku za to dá nižšie ceny. Príkladom takéhoto programu je Microsoft Select, ktorý firma MS podpísala s MŠ SR. Tento program umožňuje nakupovať väčšinu produktov firmy za 1/5 ceny oproti komerčným. Popri licenčných programoch firmy väčšinou ponúkajú aj ďalšie akcie, ako napr.: predplatné licencie, zapožičanie produktov, prenájom softvéru, lacnejšia podpora, školenia a pod.

4

GNU/GPL a Open Source licencieGNU/GPL – General Public LicencieTáto licencia patrí medzi nekomerčné a je určená na ochranu softvéru. Autor dáva svoj softvér k dispozícii, pričom môže požadovať plácu za softvér (väčšinou dobrovoľnú alebo žiadnu). Softvér dáva k dispozícii spolu so zdrojovým kódom programu. Ktokoľvek môže jeho program upraviť, avšak musí ho dať k dispozícii ďalším používateľom spolu so zdrojovým kódom. Autor zároveň dáva možnosť so softvérom ďalej obchodovať. Pričom predaný softvér musí byť šírený opäť pod licenciou GNU/GPL. Touto licenciou je chránená prevažná časť softvéru súvisiacim s OS Linux. S touto licenciou sa bežne stretnete aj v produktoch bežiacich v OS MS Windows. (ďalšie informácie na www.gnu.sk)

Artistic licencieLicencia určená predovšetkým na ochranu softvéru a softvérových komponentov, ktoré sa blížia umeleckému dielu. Typicky sa jedná o grafické pluginy do prehrávačov audia, alebo rôzne grafické demá. Licencia má pomerne široký záber a nie je v nej striktne špecifikovaný predmet, na ktorý sa vzťahuje.

FirmwareJe zvláštnym druhom softvéru. Sú to programy vyprodukované, resp. distribuované samotným výrobcom počítačov. Tieto programy získava zákazník väčšinou priamo so zakúpením počítača.

FreewarePredstavuje typ softvéru, ktorý môžeme používať a rozširovať zadarmo, požaduje sa pritom len dodržanie autorských práv (neupravovať program). Jedná sa spravidla o hry, jednoduché programčeky alebo propagačné (demo) programy. Kvalita týchto programov je rôzna, od profesionálnych po vyslovene amatérske produkty.

plnohodnotné používanie len nekomerčné účely (osobné), v prípade komerčného využitia sa vyžaduje licencia

beta verzia testovacie verzie programov

SharewareSú to programy pri ktorých sa spočiatku platí len manipulačný poplatok za nakopírovanie. Aby bolo možné sharewarový program využívať komerčne, za licenciu sa na adresu autora zasiela symbolická čiastka, ktorú vám spravidla vypíše program pri svojom spustení aj s adresou. Kvalita je ako pri freeware tiež rôzna.

vypnutie niektorých funkcií, ktoré sa odomknú až po zadaní registračného kódu získaného zaplatením požadovanej čiastky. Tento typ shareware možno chápať ako demoverziu, na ktorej si záujemcovia o program overia, či spĺňa ich požiadavky,

obmedzené časové obdobie (trialware) umožňuje využívať softvér počas niekoľko dní alebo mu možňuje vykonať niekoľko spustení,

zobrazovanie reklamy (adware) na používateľom počítači sa zobrazuje komerčná reklama

Public domenSú programy alebo zdrojové texty, ktoré boli autormi poskytnuté ostatným tiež bez nároku na finančné vyrovnanie, avšak je možné ich aj ľubovoľne modifikovať a používať vo vlastných produktoch. Voľnú modifikateľnosť freeware nepovoľuje. Kvalita je rôzna ale spravidla nižšia. Patria tu diela, pri ktorých vypršala doba 70 rokov od smrti posledného autora.

AbandonwareS týmto pojmom sa stretneme hlavne v oblasti počítačových hier. Je to napríklad hra, ktorá je staršia ako 5 rokov, výrobca aj distribútori o ňu stratili záujem a nikto ju už nepredáva.

Ak používateľ používa nelegálny softvér, musí si byť vedomý, že sa dopúšťa trestného činu, či už sa jedná o nelegálne nainštalovaný OS alebo kancelársky balík.Nelegálny softvér šírený po internete sa označuje ako warez . Jedná sa často o plné verzie programov, ktoré majú vysokú cenu. Ak si takýto softvér používateľ nainštaluje, tak sa okrem právneho postihu, vystavuje aj riziku, že si spolu s warezom do počítača natiahne aj spyware, či trójskeho koňa.S niektorými softvérmi sa šíria aj tzv. cracky – nástroje na prelomenie ochrany softvéru proti nelegálnemu používaniu. Typicky sa jedná o programy, ktoré generujú prístupové heslá k softvéru. Veľa crack programov nesie so sebou aj spyware.

5

Softvérové a počítačové firmy sú na Slovensku združené do medzinárodnej organizácie Business Software Alliance – BSA – www.bsa.sk. Táto aliancia sa stará o kontrolu využívania softvéru a potieranie softvérovej kriminality.

PRÁCA S MYŠOU

Štandardné vstupné zariadenie, ktoré sa používa na ovládanie programov. Na myš položíme zľahka celú ruku a klikáme ukazovákom. Ak pohybujeme myšou po podložke, pohybuje sa ukazovateľ myši po obrazovke. Štandardný tvar ukazovateľa myši je šípka. Vlastnosti myši nastavíme v ovládacích paneloch. Sú to napr. rýchlosť pohybu, rýchlosť dvojkliku, tvar ukazovateľov myši, stopa pri pohybe myšou. Ľavé tlačidlo myši je primárne, pravé tlačidlo myši je sekundárne. Činnosti, ktoré môžeme previesť pri práci s myšou :

Ukázať – umiestniť ukazovateľ myši nad objekt, o  žiadna odozvao  výber, označovanie príkazovo  bublinková nápoveď

Kliknúť ľavým tlačidlom – stlačiť ľavé tlačidlo myši,o  označenie objektu – zmení farbuo  voľba príkazov – vykoná sa činnosť spojená s príkazom alebo tlačidlom

Kliknúť pravým tlačidlom - stlačiť pravé tlačidlo myši,o  vyvolá (aktivuje) lokálne menu t. j. zoznám príkazov, ktoré majú vzhľadom k miestu na ktoré

sme klikli význam Dvojkliknúť - dvakrát rýchlo stlačíme ľavé tlačidlo myši

o  spustenie programového alebo údajového súboru, otvorenie priečinka Chyť a ťahaj (Drag and Drop) – umiestnime ukazovateľ myši nad objekt

a so stlačeným ľavým tlačidlom myši premiestnime objekt na požadované miestoo  kopírovanie a presun objektov, zmena veľkosti a polohy objektu

Štandardné tvary ukazovateľov myši

KLÁVESNICA (KEYBOARD)

Klávesnica je základné vstupné zariadenie osobného počítača, pripojené prostredníctvom USB portu, PS/2, bezdrôtovo, rádiovým spojením alebo Bluetooth. Počítačová klávesnica je odvodená od klávesnice písacieho stroja. Je určená na vkladanie znakov a ovládanie počítača. Mnohé moderné klávesnice založené na štandardných starších klávesniciach (101/104 kláves) majú niekoľko kláves naviac, ktoré sa používajú na spúšťanie špecifických aplikácií – napr. spustenie internetového prehliadača alebo emailového klienta, práca s CD. Niektoré moderné klávesnice sú doplnené aj inými vstupnými zariadeniami, napr. trackballom, touchpadom, ovládacím kolieskom či miniatúrnym joystickom.Každá klávesnica má takzvanú funkciu autorepeat. Ak podržíme klávesu stlačenú určitú dobu, znak sa začne automaticky opakovať. Súčasné stlačenie dvoch alebo troch klávesov sa nazýva dvojkláves alebo trojkláves ( dvoj/trojhmat). Napr. ALT-F4 (zatvorí otvorené okno, vypne počítač) , CTRL-ALT-DELETE (správca úloh)Na klávesnici rozoznávame klávesy:

aktívne- t. j. ktorých stlačenie vyvolá na obrazovke odozvu, vypísanie znaku alebo pohyb kurzora pasívne- ktorých samostatné stlačenie nevyvolá odozvu, ale používajú sa v dvoj/trojhmatoch, napr.

CTRLOkrem štandardných alfanumerických, či riadiacich klávesov obsahuje klávesnica preraďovače:- trvalé- stlačením sa aktivujú a opätovným stlačením deaktivujú. Aktivácia je indikovaná LED-diódami v pravej hornej časti klávesnice. Patrí sem:

NUM LOCK - je zapnutý, sú dosiahnuteľné čísla priamym stlačením klávesu a funkcie- napr. END pomocou SHIFT. Ak aktivovaný nie je dosiahnuteľnosť opačná.

CAPS LOCK- platí len pre alfabetické znaky. Ak nie je aktivovaný, priamym stlačením uvidíme na monitore odozvu v podobe malého písmena. Pomocou SHIFT veľké písmeno. Ak je aktivovaný, dosiahnuteľnosť je opačná.

6

SCROLL LOCK- nemá v podstate priamu využiteľnú funkciu, používa sa pri rolovaní obrazovky v programe excel.

-dočasné- pasívne klávesy, v niektorých aplikáciách majú aktívny charakter. Používajú sa na dosiahnutie znakov, ktoré nie sú dosiahnuteľné priamym stlačením kláves na klávesnici. Patrí sem:

SHIFT- základný dočasný preraďovač, umožňuje dosiahnuť znaky, ktoré sú nakreslené na hornej časti klávesov, alebo na dosiahnutie malých resp. veľkých písmen, podľa stavu CAPS LOCK, Aplikuje sa v dvojhmate. Umožňuje spojitý hromadný výber objektov.

CTRL alebo CONTROL - slúži na riadiace akcie z klávesnice. Umožňuje dosiahnutie nespojitého hromadného výberu objektov. Najviac používané kombinácie: CTRL-S (pozastavuje výpis na obrazovku- funkcia priamo dosiahnuteľná pomocou PAUSE), CTRL- BREAK (ukončí činnosť programu a navracia riadenie do operačného systému), CTRL-C (kopírovať), CTRL-X (vystrihnúť), CTRL- V (prilepiť),

ALT(ľavý)- umožňuje v spojení s numerickou časťou dosiahnuť ľubovoľný znak z kódovej tabuľky znakov, a to pomocou jeho kódu(0-255). Kláves ALT môže mať aj odlišné funkcie v závislosti od prebiehajúcej aplikácie.

Keď sa pozrieme na klávesnicu zhora môžeme ju rozdeliť do 6 polí. V zoradení zľava doprava a zhora nadol:

1. Alfanumerická časť tvorí základ klávesnice. Okrem písmen, číslic, interpunkčných znamienok a určitých špeciálnych znakov obsahuje skoro všetky už opísané preraďovače. Okrem toho obsahuje aj trojicu dôležitých klávesov:

ENTER je základným potvrdzovacím klávesom, vytváranie odsekov. BACKSPACE zmažeme jeden znak vľavo od kurzora s posunom kurzora na jeho miesto. TAB je tabulátor. Posúva kurzor o určený počet tabulačných miest napravo, posun po jednotlivých

prvkoch dialógového okná2. Časť riadiacich klávesov je rozdelená do troch podčastí:

2a je podčasť s tromi klávesmi. Stlačením PRINTSCREEN sa uloží obsah obrazovky do schránky- Clipboard. Ak sa stlačí ALT-PRINTSCREEN uloží sa do schránky len obsah aktuálneho okna. Patria sem aj klávesy SCROLL LOCK, PAUSE resp. BREAK – ukončenie alebo pozastavenie činnosti

2b Majú rovnaký význam ako dolné znaky na numerickej časti. Slúžia k rozšírenému ovládanie pohybu kurzora resp. špeciálnym funkciám pre prácu na počítači.

1. INSERT slúži väčšinou k prepínaniu režimov prepisovania a vkladania napr. v textových editoroch

2. DELETE slúži na mazanie znaku na pozícii kurzora3. HOME, END,PAGE DOWN, PAGE UP slúžia k pohybu kurzora o väčší počet znakov

na začiatok, koniec riadku, o stránku ďalej, naspäť 2c 4 samostatné klávesy pre pohyb kurzora(ukazovateľa) o pozíciu v smere stlačenej šípky tzv.

kurzorové klávesy (šípky).3. Numerická časť slúži na zadávanie čísel. Okrem toho obsahuje základné aritmetické operátory *,-,+,/, desatinnú bodku a kláves ENTER. Čísla fungujú ak je aktívny NUMLOCK. Inak fungujú funkcie pohybu klávesov.4. ESCAPE je základný kláves na ukončenie akejkoľvek činnosti. Väčšina aplikácii ho takto používa.5. Funkčné klávesy F1 až F12 alebo tiež aj programovateľné klávesy. Ich význam je závislý od aplikácie.6. Indikačné pole pre indikovanie stavu trvalých preraďovačov. Ak indikátor svieti je funkcia aktívna. Indikuje sa tu stav preraďovačov NUMLOCK, CAPSLOCK, SCROLLLOCK. V súčasnosti sa vyrábajú aj klávesnice, ktoré majú nad týmto poľom ešte tlačidlá. Tie slúžia na pohodlné vypnutie, zapnutie počítača, prechod do úsporného režimu. Niekedy sú tieto tlačidlá aj medzi oblasťami 2b a 2c. Ak sa na klávese nachádzajú 4 znaky potom znaky vpravo sú znaky anglickej klávesnice a znaky vľavo sú znaky slovenskej klávesnice.Veľké písmená slovenskej abecedy s mäkčeňmi alebo dĺžňami píšeme na dvakrát – najskôr napíšeme ´ (so SHIFT ˇ ) a potom znak. Vlastnosti klávesnice nastavíme v ovládacích paneloch – Klávesnica – rýchlosť blikania kurzoru, rýchlosť opakovania, Miestne a jazykové nastavenie – pridať jazyk klávesnice, rozloženie kláves na klávesnici, prepínanie medzi jazykmi.

7

POWERPOINT.

Program na tvorbu prezentácií. Je súčasťou balíka programov Microsoft Office. Spustiteľným súborom je powerpnt.exe a súbory vytvárané v PowerPointe majú príponu PPT. (OpenOffice-Impress)Prezentácia je výstup rečníka pred publikom doplnený o podporné materiály, ktoré zvyšujú názornosť informácií a pozornosť publika. “Stránky“ v PowerPointe sa volajú snímky - slides.Spôsoby publikovania prezentácie:

premietanie fólii na spätnom projektore - meotár premietanie diapozitívov na diaprojektore premietanie snímok na obrazovke počítača- dátaprojektor automatická projekcia na počítači- prezentácia, ktorá obsahuje aj hlasový doprovod prezentácia prostredníctvom siete alebo internetu

Využitie prezentácie: predajná propagácia výrobkov, služieb a myšlienok marketingové materiály- reklamné letáčiky, inzeráty, katalógy, organizácia firmy štúdium, školenia, rekvalifikácia- testy jednanie firmy- výsledky, plán, ciele, grafy, tabuľky programy akcií

Postup pri tvorbe prezentácie:1. určenie publika

- počet poslucháčov- viditeľnosť prezentácie, - sociologický charakter poslucháčov- vek, pohlavie, vzdelanie, kultúra- úloha poslucháčov v danej téme- prispôsobenie obsahu cieľovej skupine poslucháčov- čo už poslucháči o danej téme vedia- záujem poslucháčov o danú tému- vzťah poslucháčov k téme- dĺžka prednášky

2. stanovenie účelu prezentácie- poskytnúť informácie- podpora rozhodovania jednotlivcov- podpora skupinového rozhodnutia- vytvorenie kladného postoja k téme

3. výber prezentačnej metódy- vedená prezentácia- prednášajúci rečník hovorí k poslucháčom, doplňuje snímkami- automatická prezentácia- bez rečníka- veľkoplošné obrazovky- výstavy- interaktívna prezentácia- užívateľ môže zasahovať do jej priebehu

4.výber vhodnej šablóny a formátu prezentácie 4 spôsoby:

- sprievodca- šablóna prezentácie- šablóna návrhu- prázdna prezentácia

5. vytvorenie obsahu prezentácie6. vylepšenie grafického stvárnenia snímkov7. doplnenie multimediálnych efektov- animácia, efekty pri striedaní snímok 8. vytvorenie tlačených podkladov9. vyskúšanie prezentácie10. predvedenie prezentácie

8

Zobrazenie prezentácií

1. normálne – okno rozdelené na 3 časti : snímka poznámky v ľavej časti

- prehľad (osnova)- umožňuje pracovať s textom na jednotlivých snímkach – zbaľovať, rozbaľovať, meniť úroveň textu

- snímky – zmenšené snímky2. usporiadanie snímok- zobrazujú sa všetky zmenšené snímky, môžeme s nimi pracovať ako s celými

objektmi- meniť ich poradie, farebnú schému, rozvrhnutie3. prezentácia- predvedenia vytvorenej prezentácie na obrazovke počítača- celej ploche4. zobrazenie poznámky- každú snímku môžeme doplniť poznámkami- pomoc rečníkovi, zobrazí sa list

papiera rozdelený na dve časti. V jednej polovici sa zobrazí zmenšená snímka, v druhej poznámky.

Základné činnosti pri práci s PowerPointom

1. Vloženie snímky- vložiť/ nová snímka2. Odstránenie snímky- úpravy/odstrániť snímku3. Kopírovanie a presun- úpravy- kopírovať/presunúť4. Zmena veľkosti snímok- súbor/vzhľad stránky5. Rozvrhnutie objektov na snímke- formát/ rozvrhnutie snímky6. Farebná schéma snímky- pozadie snímky- obrázok, textúra- vzor7. Hlavička a päta- zobraziť/hlavička a päta8. Prezentácia /Animácia na snímkach9. Prezentácia /Tlačidlá akcií a priradenie udalosti10. Prezentácia /Časovanie prezentácie11. Prezentácia /Prechod medzi snímkami

ZÁSADY TVORBY PREZENTÁCII

Prvá strana obsahuje: meno organizácie (logo v rožku), názov témy (väčšie písmo), autor, dátum tvorby (resp. aktualizácie), základný motivačný alebo ilustračný obrázok, prvá strana môže mať iné farebné kombinácie ako ostatné, ostatné by mali mať rovnaké farebné

kombinácie(štýl).Druhá strana :

menu s hypertextovými odkazmi na všetky strany okrem prvej ( alebo aspoň obsah prezentácie), každá ďalšia strana má hypertextový odkaz na menu.

9

Posledná strana : poďakovanie za pozornosť, bibliografické odkazy, kontakt na autora( email, kto považuje za vhodné aj tel. číslo a adresu, prípadne foto autora).

Bežná strana: najviac 12 (maximálne 15) riadkov textu na jednej snímke, rozsah prezentácie aspoň 15 slidov, text prezentácie je obyčajne vo forme odrážok nie vo forme viet, nesnažíme sa použiť počas jednej prezentácie viac ako 3 fonty písma, modré alebo zelené farby- príjemný pocit poslucháčov žlté, červené- pozornosť, záujem tmavé pozadie a svetlé texty- čitateľnejšie nadpis- 40 pt, text- 30pt (text menší ako 18 pt je nečitateľný) čitateľnejšie je pätkové písmo pri tlačenej forme pri projekcií je čitateľnejšie bezpätkové písmo všetky snímky v rovnakom formáte dávame dôraz na farebný kontrast písma podkladu a obrázkov, pri vkladaní prechodov a efektov prechodov nesnažme sa prezentáciu prehltiť, pretože to ruší celkový

priebeh prezentácie, nepreháňame ani zvukové efekty, ktoré často rušia hlasový prejav toho kto prezentáciu vedie, niekedy je vhodne dať hudbu s motívom adekvátnym s obsahom prezentácie na pozadie celej

prezentácie na podfarbenie atmosféry.Pri prednese prezentácie je dôležité:

ten kto prezentáciu vedie, aj keď nie je autor prezentácie, je podrobne informovaný o obsahu a čarom svojej osobnosti dodáva prezentácii osobitný náboj atmosféry,

počas prezentácie určuje tempo prezentácie, sleduje reakcie divákov a je vhodné, ak je celá prezentácia dopĺňaná krátkymi otázkami a rozhovormi s publikom

samotný obsah prezentácie prednášajúci nečíta - to diváci aj tak vidia, ale obsah jednotlivých slidov tvorí kostru jeho sprievodného slova,

prednášajúci dodržiava zásady rétoriky, hovorí zreteľne snaží sa meniť tempo a dynamiku reči, nehovorí unudeným, monotónnym hlasom ”uspávača hadov ”, ktorý uspí každé publikum, Ak to obsah témy dovolí, je vhodný aj vtip na odľahčenie atmosféry a nadviazanie lepšieho kontaktu s publikom,

video vkladáme do prezentácie len krátke, obrázky a grafy sú obyčajne so stručným, ale zrozumiteľným popisom.

Radšej raz vidieť ako desaťkrát počuť.

10

Získavanie informácií: 75% zrak 11% sluch 7% hmat

Zapamätanie informácií: 55% vizuálna informácia 38% zvuková informácia 11% textová informácií

ZÁKLADNÉ POJMY INFORMATIKY.

Informácie- know how- sú tým čo najviac ovplyvňuje život ľudí. Žijeme v informačnej spoločnosti, teda kde práca s informáciami sa stáva každodennou záležitosťou. Budeme ich musieť získavať, skúmať, spracovávať a prezentovať. Na prácu s informáciami dnes používame rôzne informačné a komunikačné technológie - IKT. Sú to techniky, metódy, postupy a prostriedky ako počítač, kalkulačka, mobil...Ak v súčasnosti hovoríme o IKT ich hlavným prostriedkom je počítač. Globalizácia sveta- je jav, ktorý nastáva zdokonaľovaním a používaním informačných a komunikačných technológií, zrýchlenie výmeny informácií a prístupu k nim.Informatizácia- proces zavádzania a efektívneho využívania informácií a komunikačných technológií vo vzdelávaní a celej spoločnosti.

Počítač je :- jednota technického (hardware) a programového (software) vybavenia. Softvér počítač oživuje

a umožňuje mu efektívnu a účelnú prácu. Základom softvéru je operačný systém. Pracuje s hardvérom a umožňuje, aby na počítači bežali rôzne počítačové aplikácie- softvérové aplikácie.

- stroj na spracovanie informácií,- univerzálny programovateľný automat na spracovanie informácií,- je zariadenie(hardware) na spracovanie informácií, ktoré umožňuje vykonávanie programov

(software), zadávanie vstupných a zobrazovanie výstupných informácií,Informatika- vedný odbor, ktorý sa zaoberá algoritmami a zberom, spracovaním, vyhľadávaním a prenosom informácií pomocou počítačov a ich programov.Pod pojmom algoritmus rozumieme návod- presne stanovený postup na riešenie určitého problému. Informatika sa odčlenila z matematiky. Cieľom informatiky je umožniť človeku rozhodovať sa s čo najväčšou pravdepodobnosťou určiť dôsledky svojho rozhodnutia.Oblasti informatiky :

Používanie počítača - naučiť sa ovládať a používať počítač, Výpočtová technika - skúma technické vybavenie PC, prvky siete, prídavné zariadenia, Algoritmizácia - navrhovanie postupov, prostredníctvom ktorých dokáže človek alebo stroj

vyriešiť problém a vrátiť výsledky na základe vstupných údajov, Programovanie - zápis algoritmu do programovacieho jazyka, teda tak, aby ho mohol vykonávať

počítač, Softvérové inžinierstvo – predmetom činnosti je efektívne písať a ladiť programy, organizovať

vývojové tímy, Počítačová grafika – spracovanie obrazov a fotografií, kresleniu konštrukcií, modelovaniu

dvojrozmerných a priestorových objektov, Teória informácií- skúma( živé organizmy), zložité systémy z hľadiska informácií, Formálna logika- stanovuje pravidlá pre vyvodenie záverov z príčin, Teória automatov, formálnych jazykov a gramatík- programovacie jazyky sú výsledkom práve

týchto disciplín, Kybernetika a robotika- zostrojiť stroj, ktorý by samostatne reagoval na podnety – priemyselné

roboty, Umelá inteligencia – snaha o modelovanie intelektuálnej činnosti človeka – rozpoznávanie reči,

tvarov, tvorba hypotéz,

11

Počítačová simulácia – skúma ešte neexistujúce objekty, prípadne objekty, ktoré sa v reálnom svete ťažko skúmajú,

Knihoveda - skúma informácie, ich šírenie a informačné systémy, orientuje sa najmä na tlačené a písané materiály.

Informácia je obsah oznámenia, ktoré znižuje neurčitosť (entrópiu, neusporiadanosť), alebo zvyšuje pravdepodobnosť správneho určenia následkov príčiny alebo udalosti.Informácie sú fakty, vedomosti, skúsenosti, ktoré ľudstvo zbiera, zaznamenáva, spracúva a odovzdáva ďalej. Pri slove informácie máme na mysli odovzdávanie správ, ktoré svojho adresáta o niečom poučia, s niečím novým ho oboznámia. Väčšinou pod pojmom informácie myslíme vedomosti a intelektuálne poznatky.Údaj je každá správa (alebo jej časť) bez ohľadu na to, či má pre nás nejaký informačný obsah alebo nie - inými slovami - či nám daná správa povie niečo nové, alebo nie.Dáta (údaje) sú správy, ktoré vyjadrujú určité fakty o procesoch, alebo prvkoch reálneho sveta. Údajmi môžu byť písmená, čísla, slová, znaky, prípadne ich kombinácie. Všetky údaje nesú určitý informačný obsah - informáciu. Ak nám daný údaj nepovie nič nového, hovoríme, že jeho informačný obsah je nulový.Pri informáciách sledujeme štyri základné činnosti – získavanie, uchovávanie, spracúvanie, šírenie. Objav písma a kníhtlače označujeme ako prvú informačnú revolúciu. Dnes sa ľudstvo nachádza na prahu druhej informačnej revolúcie, ktorej symbolom je počítač. Informácie získavame pomocou našich zmyslov – zrak, sluch. Informácie delíme na verejné a súkromné (zdravotný stav, známky).Najcennejšie sú informácie o výrobe a obchodné informácie. Človek svojimi zmyslami vníma informácie analógové (sluch – zvukové vlny, zrak – svetelné vlny). Počítače a všetky informačné technológie pracujú s digitálnymi informáciami (0,1),- výborne sa uchováva a šíri. Cieľom kódovania je, aby sme mohli prenášať informácie. Musíme sa prispôsobiť pri kódovaní možnostiam technického zariadenia (napríklad Morseova abeceda ako jazyk pre telegraf) alebo možnostiam ľudí zapojených do komunikácie(Braillovo písmo pre nevidiacich).Šifrovanie- ak chceme utajiť obsah komunikácie.Kódovanie informácií- je ľubovoľná, vopred dohodnutá a všeobecne známa množina pravidiel, ktorá dovoľuje informáciu vyjadrovať tak, aby sa dala uchovávať alebo ďalej šíriť.Počítače používajú zvláštny spôsob kódovania- binárny kód. Sú to postupnosti dvoch čísel- 0 a 1. Informácie zapísané v binárnom kóde sa nazývajú digitálne informácie. Zápis informácie v binárnom kóde je najjednoduchší, najspoľahlivejší a najrýchlejší. Pretože digitálna reprezentácia informácií je typická pre všetky počítače a moderné IK systémy, budeme ich všeobecne nazývať digitálne technológie alebo digitálne systémy.Digitalizovať znamená previesť do dvojkového kódu pomocou vhodného technického zariadenia (skener, mikrofón so zvukovou kartou a pod.) Ľudia pracujú s informáciami. Informácie uložené v počítači sa stávajú údajmi. S údajmi pracujú počítače. Keď potom človek údaje opäť použije pre svoj zámer, stávajú sa informáciami.Kódová tabuľka – je priradenie binárnych kódov znakom.Bit označuje sa b (BINARY DIGIT)- dvojkové číslo, je najmenšou jednotkou informácií, dokáže si zapamätať dva rôzne stavy 0 a 1.Byte (bajt) označuje sa B– skupina ôsmich bitov t.j. 0 a 1, 28 = 256 rôznych kombinácií1 bajt = dokáže uchovať jeden znak1KB = 210B= 1 024 B 1KiB = 1024 B 1KB = 1000 B1MB = 220B= 1 048 576 B1GB = 230B= 1 073 741 824 B1 Kb/s jednotka prenosnej rýchlosti siete.

KOMPRIMÁCIA

Komprimácia (kompresia, pakovanie, balenie, compression) dát je proces, pri ktorom sa znižuje objem dát, pričom existujú dva druhy komprimácie:

12

nestratová - pri ktorej nedochádza k strate údajov. To znamená, že ak skomprimované dáta dekomprimujeme, získame úplne identické dáta. Takto sa balia napríklad textové, programové a iné súbory. Kompresia sa deje na základe vynechania redundantných (nadpočetných) informácií. Dochádza k skutočnému zmenšovaniu objemu. Využíva sa pri tom algoritmus, ktorý vďaka odlišnému zápisu dát môže dočasne odstrániť prebytočné údaje. Kompresný pomer, ktorý predstavuje pomer medzi veľkosťou dát pred spakovaním a po ňom, sa tu dá dosiahnuť až okolo 2:1, niekedy aj viac, to však závisí od druhu dát. Kompresný pomer môžeme vyjadriť v percentách napr. 77 % znemená, že nový súbor má veľkosť 77 % pôvodného

stratová - je proces, pri ktorom sa vynechajú tie údaje, ktoré sú pre celkový dojem z dát nepodstatné. Kompresný pomer je niekedy až 200:1, ale dáta sa už po kompresii nikdy nedajú zrekonštruovať do pôvodnej podoby. Časť informácií totiž chýba. Stratovú komprimáciu používa hlavne pre komprimovanie multimediálnych súborov a to zvuk, obraz, video, hudba... kde sa môže priamo využiť nedokonalosť ľudského zraku a sluchu. Pri filmových súboroch sú najznámejšie stratové algoritmy postavené na báze MPEG4, ktorých jednotlivé druhy sú napr. DivX, XVID či 3VIX. V prípade hudby sú známe mp3, wma či ogg vorbis a pri obrázkoch sa so stratovou kompresiou stretávame napr. v podobe JPG. Aj keď komprimačný pomer sa zdá veľmi veľký, aj pri niekoľko desaťnásobnej redukcii dát je výsledok komprimácie takmer nerozoznateľný od originálu. Cenou za to je veľmi zložitý postup komprimácie a nutnosť použiť zložité matematické metódy. Z princípu stratovej komprimácie jednoznačne vyplýva, že nie je možné komprimovať touto metódou napríklad textový súbor. Po jeho dekompresii by sme nedostali čitateľné dáta. Obrázok by sa, naopak, dal skomprimovať pomocou nestratovej komprimácie, pričom by sme dosiahli komprimačný pomer obvyklý pre nestratovú komprimáciu. Táto metóda je výhodná vtedy, ak chceme znížiť ojem dát aspoň v menšom komprimačnom pomere, ale sa nechceme vzdať detailov, ktoré by sa pri stratovej komprimácii stratili.

Komprimácia sa používa najčastejšie na zníženie objemu multimediálnych dát pri prenose dát v sieťach (v internete). Komprimácia sa vykonáva buď automaticky (uložením súboru v komprimovanom formáte JPG, MPEG, MP3) alebo pomocou špeciálneho komprimačného programu (ZIP, RAR). Dekomprimácia sa deje buď samorozbalením alebo pomocou špeciálneho dekomprimačného programu. Niektoré dáta ostávajú trvale vo svojej komprimovanej podobe (najmä pri stratovej kompresii).Na jednoduchú predstavu o tom, čo vlastne je komprimácia, môže poslúžiť metóda potlačenia núl. Pri tomto type komprimácie jednoducho dôjde k zmene zápisu po sebe idúcich prázdnych miest. Namiesto toho, aby sa zapísalo napríklad dvanásť núl v rade, zapíše sa len počet, ktorý sa uvedie pri indikátore kompresie. Takže namiesto zápisu 000000000000 dosiahneme zmenšenie zápisom #12.Základná filozofia algoritmu LZW, ktorý je súčasťou viacerých komprimačných programov je vyhľadávanie opakujúcich sa reťazcov, ktorým sa priraďujú kódy. Na uchovanie kódov a zodpovedajúcich reťazcov sa používa slovník, v ktorom prvý stĺpec obsahuje kód a druhý stĺpec obsahuje kódu zodpovedajúcu postupnosť znakov.Existuje široké množstvo archivačno-komprimačných formátov, z ktorých sa najväčšmi ujali formáty ZIP a RAR. Iné druhy kompresie ako napríklad 7z, ACE, GZIP alebo BZIP2.

Komprimačné formáty: Audio: mp3,ogg, mp2, wma, ... Video: mpg, xvid, wmv, divx, ... Obrázky: jpeg, gif, ... Dáta: zip, rar, arj, cab, tar, gz, ...

KÓDOVANIE A ŠIFROVANIE

Kódovanie má za cieľ umožniť ukladanie informácií (zvyčajne ich číselnou reprezentáciou) či uľahčiť ich prenos.

13

Šifrovanie (kryptovanie) je kódovanie, ktorého účelom je utajenie informácií. Kryptológia je veda, ktorej predmetom skúmania sú šifry. Kryptológia pozostáva z kryptografie, ktorej cieľom je vytvoriť nerozlúštiteľnú šifru a kryptoanalýzy, ktorá ju ma rozlúštiť. Steganografia je špeciálnou kategóriou kryptografie, ktorej úlohou je utajenie, že vôbec komunikácia prebieha.Pokiaľ chceme údaje zašifrovať, potrebujeme šifrovací/dešifrovací algoritmus – postup, na základe ktorého sa pôvodná správa zmení na zašifrovanú a naopak. Väčšina algoritmov vyžaduje na šifrovanie a dešifrovanie kľúč. Algoritmus je často verejný, kľúč by mal poznať len odosielateľ a prijímateľ správy.Postupným vývojom kryptografie dochádzalo k deleniu jednotlivých typov kryptografických algoritmov do niekoľkých základných skupín. Najznámejšie, najzákladnejšie a najjednoduchšie delenie je na:

symetrické šifry nesymetrické šifry

Ak by sme toto delenie chceli rozšíriť podrobnejšie dostali by sme nasledujúce skupiny: Tradičné šifry

o klasické techniky substitučné šifrovacie systémy transpozičné šifrovacie systémy

o moderné techniky symetrické šifrovacie systémy

Šifry s verejným kľúčom o asymetrické šifrovacie systémy

Substitučné šifrovacie systémySubstitučná šifra nahradzuje každý znak otvoreného textu iným znakom šifrovaného textu. Aby príjemca získal otvorený text, musí na zašifrovaný text použiť inverznú substitúciu. Medzi substitučné šifry napríklad patri Caesarova šifra Cézarová šifra – predstavuje ju šifrovací disk, ktorý sa skladá z dvoch kotúčov s abecedou. Po otočení kotúčov o zadaný počet miest jeden kotúč ( napr. vnútorný) predstavuje znaky abecedy, druhý ich zašifrovanú podobu.Vigenerova šifra posúva znaky posun je daný zložitejším kľúčom.Pri transpozičných šifrách sa znaky otvoreného textu nemenia, mení sa iba ich usporiadanie. Pri jednoduchej stĺpcovej transpozičnej šifre sa otvorený text zapisuje horizontálne na štvorčekovaný papier a zašifrovaný text sa získava jeho vertikálnym čítaním. Pri dešifrovaní sa šifrovaný text zapíše vertikálne opäť na štvorčekovaný list papiera rovnakej šírky a číta sa horizontálne. Otvorený text: jednoduchastlpcovatranspozicnasifra

j e d n o d u c h a s tl p c o v a t r a n s po z i c n a s i f r a

Šifrovaný text: jloepzdcinocovndaautscrihafanrssatp         Scytale používali Sparťania v Starovekom Grécku. Princíp je postavený na šifrovacom valci, ktorý sa omotá tenkým prúžkom pergamenu. Na tento sa napíše správa zvyčajne zľava doprava. Keď sa prúžok odmoce, výsledkom je sled nesúvisiacich znakov. Na to, aby príjemca dokázal správu rozlúštiť potrebuje rovnako hrubý valec.Cardonová šifra je založená na použití mriežky, v ktorej sú vystrihnuté otvory a do nich sa napíše správa, prázdne miesta sa vyplnia náhodnými znakmiVyužívajú vhodne zvolené kombinácie substitučných a transpozičných algoritmov. Tento šifrovací systém sa nazýva symetrický preto, lebo šifrovací kľúč je možné odvodiť z dešifrovacieho a naopak. Väčšina symetrických algoritmov má rovnaký šifrovací aj dešifrovací kľúč. Tieto algoritmy označované ako algoritmy tajného kľúča vyžadujú, aby sa príjemca aj odosielateľ vopred dohodli na kľúči, ktorý budú používať. Bezpečnosť je založená na utajení kľúča. Ak sa používa dlhšiu dobu, vzniká nebezpečenstvo, že kľúč padne do nepovolaných rúk a obsah utajovaných informácií sa prezradí. Preto sa kľúče často obmieňajú - nazývame ich aj “kľúče pre sedenie” (session - relácia).

14

Asymetrické šifrovacie metódy

Namiesto jediného kľúča, ktorý slúži zároveň na šifrovanie i dešifrovanie, sa tu používa dvojica kľúčov (key pair). Ak jedným z nich správu zašifrujeme, možno ju dešifrovať iba tým druhým. Pochopiteľne, tieto dva kľúče sú akosi matematicky zviazané, teda patria k sebe a boli spolu vygenerované. No platí, že znalosť jedného z dvojice kľúčov nepostačuje na získanie toho druhého. Nazvime zatiaľ jeden kľúč „šifrovací“, ten druhý „dešifrovací“. Keďže zašifrovanú správu by mal vedieť dešifrovať dešifrovacím kľúčom iba ten, pre koho je určená, a nikto iný, potom by sme mohli dešifrovací kľúč označiť ako súkromný, a keďže zašifrovať správu pre nejakého príjemcu šifrovacím kľúčom by mal mať možnosť každý, šifrovací kľúč označíme ako verejný. Teda verejný kľúč slúži na šifrovanie (je voľne k dispozícii pre verejnosť), súkromný kľúč sa použije na dešifrovanie (jeho vlastník si ho drží v bezpečí). Kryptografický systém PGP (Pretty Good Privacy), ktorý v sebe implementuje asymetricko-symetrické šifrovanie spolu s digitálnymi podpismi a slúži prevažne na ochranu e-mailového systému na Internete.

ČÍSELNÉ SÚSTAVY

Číselná sústava je systém zobrazenia ľubovoľných čísel pomocou ohraničeného počtu znakov. Číselné sústavy delíme na nepozičné (symbolické III=1+1+1) a pozičné (111=100+10+1). Príkladom nepozičnej číselnej sústavy je rímska číselná sústava. Hodnota číslice nezávisí od jej polohy v čísle. V pozičnej sústave je hodnota každej číslice závislá na jej polohe v čísle. V počítačoch zobrazujeme každý z týchto znakov stavom nejakej fyzikálnej veličiny. Výber číselnej sústavy má preto veľký význam pri konštrukcii počítača. Vybraná sústava má zabezpečovať efektívne využitie prvkov počítača, jednoduchý prevod do iných sústav a bezpečnosť prenosu informácie. V závislosti na vlastnostiach a využití môže číselné sústavy rozdeliť do skupín:1.Desiatková a dvojkovo-desiatkové sústavy sú vhodné pre vstup a výstup informácií. Samotné vykonávanie operácií v týchto sústavách nie je výhodné.2.Druhá skupina zahrňuje číselné sústavy, ktoré dovoľujú maximálnu rýchlosť operácií a efektívne využitie prvkov počítača. Patria sem hlavne dvojková, osmičková a šestnástková sústava. Dvojková je však nevýhodná pre vstup a výstup čísel, pretože by bolo nutné operovať s číslami o veľkom počte miest. Pre vstup a výstup informácií u počítačov pracujúcich v dvojkovom kóde používame z tohoto dôvodu sústavu osmičkovú a šestnástkovú. Desiatková sústava Je to sústava bežne používaná. Pre zápis ľubovoľného čísla používame desať číslic

0/1/2/3/4/5/6/7/8/9.Obyčajný zápis v tejto sústave napr. 123,4 je vlastne skrátená forma zápisu:1x 102+ 2x101+3x100+4x10-1

V tomto zápise je desiatkové číslo zapísané v podobe súčtu mocnín desiatky vynásobených vhodnými koeficientmi, kde koeficienty sú číslice, ktorými číslo píšeme v skrátenej forme.Ako základ sústavy môžeme použiť aj iné číslo napr. 2,3........,8,16 atď., potom hovoríme o dvojkovej, trojkovej, osmičkovej, šestnástkovej sústave. Obecne môžeme číslo v ľubovoľnej pozičnej číselnej sústave napísať v tvare :an-1 zn-1+an-2 zn-2+...+a1 z1+a0 z0+a-1z-1+...+a-m z-m=Σn-1

i= -m ai zi

Kde z je základ číselnej sústavy,I je rád,n je rád celej častim je rád zlomkovej časti,ai je celé kladné číslo z intervalu<0,q-1>, ktoré udáva koľko jednotiek i-tého rádu je obsiahnutých v čísle.

Dvojková sústavaJe to najviac rozšírená sústava, v ktorej pracuje väčšina počítačov. Používa len dve číslice 0 a 1. Nevýhodou sústavy je , že čísla majú veľké množstvo číslic. Napríklad desiatkové číslo 210 zapíšeme 11010010 tj. má osem číslic. Výhodou sú však veľmi jednoduché operácie vo dvojkovej sústave.

15

Sčítanie Odčítanie Násobenie Delenie 0 + 0 = 0 0 – 0 = 0 1 x 1 = 1 0 : 0 = nedef.0 + 1 = 1 1 – 0 = 1 1 x 0 = 0 0 : 1 = 01 + 0 = 1 1 – 1 = 0 0 x 1 = 0 1 : 0 = nedef.1 + 1 = 10 10 – 1 = 1 0 x 0 = 0 1 : 1 = 1Príklady: 12 1100 22 10110+10 1010 -10 - 1010––––––––– –––––––––– ––––––– –––––––––––– 22 10110 12 1100Osmičková sústavaPoužíva sa vo výpočtovej technike ako pomocná pri programovaní. Je výhodná pre to, že zápis v osmičkovej sústave je trikrát kratší ako v dvojkovej a čísla sa do dvojkovej a desiatkovej sústavy pomerne jednoducho prevádzajú Pre vyjadrenie ľubovoľného čísla potrebujeme osem číslic 0/1/2/3/4/5/6/7/. Podobne ako u šestnástkovej sústavy, je výhodné, že základ sústavy je mocninou dvojky.Šestnástková sústavaPoužíva sa na podobné účely ako sústava osmičková. Má tú výhodu(ako všetky sústavy, ktorých základ q>10), že môžeme číslo zapísať menším počtom číslic ako v desiatkovej sústave. Potrebujeme však pre zápis čísla šestnásť znakov. Desať z nich sú číslice 0...9 a pre ďalšie používame dohodnuté znaky, písmená A - 10,B-11,C-12,D-13,E-14,F-15.

Metódy pre prevod z jednej sústavy do druhej

1. Metóda priamej zámeny číslic

Číslo N, ktoré chceme previesť z jednej sústavy do druhej rozpíšeme podľa vzorca Σn-1

i= -m ai zi Táto metóda je spoločná pre všetky číselné sústavy a môžeme ju použiť pre prevod čísel s celými i zlomkovými časťami Príklad :Preveďte desiatkové číslo 27.5 do dvojkovej sústavy.27,5 = 2 x 101 + 7 x 100 + 5 x 10-1

= 10 x 1010 + 111 x 1 + 101/1010= 10100 + 111 + 0.1 = 11011,1

Preveďte dvojkové číslo 1001.101 do desiatkovej sústavy1001,101 = 1 x 23 + 0 x 22 + 0 x 21 + 1 x 20 + 1 x 2-1 + 0 x 2-2 + 1 x 2-3

= 8 + 0 + 0 + 1 + 1/2 + 1/4 + 1/8 = 9,6252. Metóda postupného delenia základom sústavyPrevedenie celého čísla N do sústavy so základom Z dostaneme delením čísla N číslom Z. Zvyšok po delení opakovane delíme číslom Z, až pokiaľ výsledok delení nie je nula. Zvyšky jednotlivých delení, zapísané v opačnom poradí ako sme ich získavali, dávajú číslice čísla v požadovanej sústave. Operácie sa vykonávajú v sústave, z ktorej vychádzame( prevádzame). Najvýhodnejšie je použiť ju pre prevod z desiatkovej číselnej sústavy. Príklad :Preveďte číslo 127 do osmičkovej číselnej sústavy.

127 7 15 7 (127)10 = (177) 8

1 10

Preveďte číslo 29 do dvojkovej číselnej sústavy29 : 2 = 14 : 2 = 7 : 2 = 3 : 2 = 1 : 2 = 0

16

1 0 1 1 1(29)2 = (11101) 2

3. Prevod z dvojkovej do osmičkovej a naopakTento prevod je veľmi jednoduchý. Vychádza z toho, že 8 = 23 to znamená, že prevod z osmičkovej do dvojkovej sústavy spočíva v zamenení každej osmičkovej číslice troma číslicami dvojkovými.Príklad :Preveďte číslo (724,7)8 do dvojkovej číselnej sústavy7 2 4. 7111 010 100 111 = (111010100,111)2

Opačný prevod spočíva v prevedení trojíc dvojkových číslic počítaných od desatinnej čiarky na obe stranyna osmičkovú číslicu. Neúplnú trojicu doplníme nulami. Príklad :Preveďte číslo (1011111011,1101)2 do osmičkovejčíselnej sústavy 001 011 111 011, 110 100 1 3 7 3 6 4 = (13736,64)8

Prevod z dvojkovej do šestnástkovej číselnej sústavy je odvodený zo vzťahu, že 16 = 24 to znamená, že prevod spočíva v zamenení každej šestnástkovej číslice štyrmi číslicami dvojkovými.

KÓDOVANIE ČÍSEL V POČÍTAČI

Všetky údaje v počítači sú kódované pomocou rôznej kombinácie hodnôt bitov - najmenšej jednotky informácie. Každý z bitov môže nadobúdať iba dve rôzne hodnoty 0 a 1. Tieto bity sú však do pamäťových buniek počítača ukladané po osmiciach, preto je výhodné na zakódovanie údajov použiť vždy taký počet bitov, ktorý je deliteľný ôsmimi (8,16,24,32 ....). Čím väčší počet bitov použijeme, tým väčší rozsah čísel môžeme použiť. Napríklad pomocou 8 bitov dostaneme 28 = 256 rôznych kombinácií núl a jednotiek. Pomocou 8 bitov teda môžeme zakódovať napríklad čísla od 0 do 255 alebo čísla od -128 do 127 v prípade, že potrebujeme i záporné čísla. Na kódovanie čísiel v počítačoch je najvýhodnejšie použiť jedno „slovo“ (Word), t.j. taký počet bitov, ktoré počítač dokáže spracovať počas jednej operácie (jedného taktu procesora). Najmodernejšie počítače dnes používajú 64 bitové slovo, teda dokážu spracovať 64 bitov pri jednej operácií.

Kódovanie prirodzených čísel a nulyObrovskou výhodou je fakt, že každé číslo môžeme previesť do dvojkovej sústavy, ktorá používa iba cifry 0 a 1, čím pre každé číslo dostaneme jednoznačný zápis. Prirodzené čísla sú teda v počítači uložené v tzv. priamom kóde, čo je vlastne číslo prevedené do dvojkovej sústavy.Pri použití jedného Bajtu (8 bitov) môžeme zakódovať 256 možných hodnôt, t.j. hodnoty 0 až 255 Pri použití 2 Bajtov (16 bitov) hodnoty 0 až 65535 Pri použití 4 Bajtov (32 bitov) hodnoty 0 až 4 294 967 295 Pri použití 1 slova moderného počítača (64 bitov) hodnoty 0 až 18 446 744 073 709 551 615, čo sú už astronomické čísla.

Kódovanie celých čísel Pri celých číslach je potrebné zohľadniť i znamienko. Našťastie sú znamienka len dve (+, -), preto ich môžeme zakódovať 1 bitom (0 = +, 1= -). Pri kódovaní celých čísel sa znamienko zakóduje vždy prvým bitom zľava. Napr. pri použití 1 Bajtu bude 10011101 kód pre -29.Pri použití 1 Bajtu (8 bitov - 1 bit znamienko a 7 bitov hodnota), môžeme zakódovať hodnoty -128 až +127 Pri použití 2 Bajtov (16 bitov -1 bit znamienko a 15 bitov hodnota), môžeme zakódovať hodnoty -32 768 až +32 767 .Celé čísla sú v pamäti počítača ukladané v priamom kóde ale pre počítanie s nimi je vhodnejší doplnkový kód, ktorý získame z inverzného kódu. napr. (5)10 = (0101)2 (-5)10 = (1011)2

Najľavejší bit bude znamienkový (0 zodpovedá +) vymeníme každú 1 za 0 a 0 za 1 k výsledku pripočítame 1

17

hodnota 1 v znamienkovom bite označuje záporné číslo

Kódovanie reálnych čísel Reálne čísla môžeme do počítača kódovať dvoma spôsobmi:

Číslo v pevnej radovej čiarke je zapísané ako postupnosť dvojkových číslic, napr. 1110101, pričom prvý bit spravidla určuje znamienko, ostatné predstavujú platné číslice reprezentovaného čísla. Umiestnenie desatinnej čiarky (vzhľadom na to, že ide o číslo v pevnej radovej čiarke) je vopred určené a nemenné. Zvyčajne sa umiestňuje medzi prvý (znamienkový) a druhý bit. Pevné miesto rádovej čiarky má tu výhodu, že ju možno zo zobrazenia vynechať. (1110101 má číselné vyjadrenie -0,110101) Čísla, ktoré zobrazujeme nemôžu byť>1 a < -1. ak táto podmienka nie je splnená hovoríme o preplnení. Číslo sa nedá zobraziť, uchováva sa len jeho desatinná časť a číslo sa znehodnocuje. Obmedzený počet bitov určuje, že v počítači nemôžeme zobraziť číslo s ľubovoľnou presnosťou. Najmenšie kladné zobraziteľné číslo je číslo obsahujúce samé 0 okrem poslednej pozície na ktorej je 1 (00000000...00001). Čísla menšie ako minimálne zobraziteľné číslo označujeme ako strojovú nulu – nedokážeme ich vyjadriť a počítame s nimi ako s hodnotou 0. Pri zobrazovaní čísel, ktorých desatinná časť tvorí viac ako vyhradený počet číslic, sa zanedbávajú najnižšie rady čísla a tým je obmedzená presnosť výpočtu.

Omnoho praktickejšie je používanie reálných čísel v pohyblivej radovej čiarke zapísané v semilogaritmickom tvare, ktorá charakterizuje dvojica mantisa a exponent. Týmto sa rozširuje rozsah použiteľných čísel pri tej istej dĺžke strojového slová, ale napriek tomu je stále obmedzený. Preplnenie číslo, ktorého exponent presahuje maximálne dovolenú hodnotu. Strojová nula exponent je menší ako povolený exponent. Ak je počet radov mantisy väčší ako počet bitov vyhradených pre zobrazenie mantisy, najnižšie rady sa po normalizácii zanedbavajú. Tu je vyhradených niekoľko bitov pre hodnotu čísla (mantisu) a zvyšok je vyhradený pre exponent. Napr.: číslo 126,567 je uložené ako 126567.10-3. V našom prípade je mantisa 126567 a exponent -3. Obe tieto hodnoty sú uložené samozrejme v priamom kóde a majú 1 bit vyhradený pre znamienko.

Kódovanie znakov Jednotnosť a vzájomnú komunikáciu medzi rôznymi počítačovými systémami zabezpečuje kód ASCII - American Standard Code for Information Interchange (Americký štandardný kód pre výmenu informácií), ktorý presne určuje akou kombináciou bytov sú reprezentované jednotlivé znaky. (napr. A má kód 01000001 čo v desiatkovej číselnej sústave predstavuje 65) Tento kód je 7 bitový a umožňuje reprezentovať 128 rôznych hodnôt, čo bolo málo na zakódovanie znakov národných abecied. Pre každú národnú abecedu vzniklo niekoľko tabuliek, v ktorých bolo popísané, aký znak sa na ktorej pozícii nachádza. Napr. slovenskú abecedu podporujú Latin2 (ISO 8859 -2), Windows Latin 2 (Windows 1250), Kamenický (895) Tento spôsob vniesol do kódovania znakov neuveriteľný chaos Preto sa vymyslel nový spôsob kódovania UNICODE.Toto kódovanie používa 16 bitov na zakódovanie jedného znaku, čo umožňuje zakódovať 65536 možných znakov. Tento počet znakov umožňuje zakódovať znaky všetkých abecied pomocou jednej medzinárodnej tabuľky. Tento spôsob kódovania používa i kancelársky balík MS Office. Toto kódovanie zabezpečuje, že ten istý znak má rovnaký kód v každej krajine i na každom type počítača.Nevýhodou tohto kódovania je, že znaky, ktoré sme predtým vedeli zakódovať iba ôsmymi bitmi v kódovaní Unicode, sú kódované 16 bitmi, a teda zaberajú viac pamäte oko kód ASCII. Istým vylepšením tohto kódovania je kódovanie UTF-8. V tomto kódovaní je prvých 128 znakov tabuľky ASCII (tieto sú pre všetky krajiny rovnaké), zakódovaných pomocou 8 bitov a zvyšné znaky sú zakódované 16, 24, 32, 40 až 48 bitmi. Toto kódovanie je výhodné pre americky hovoriace krajiny a krajiny, v ktorých väčšinu znakov textu tvorí prvých 128 znakov tabuľky ASCII.

VÝVOJ A ROZDELENIE POČÍTAČOV.

18

3. tisícročie pred n. l. – predchodca počítačov ABACUS, bol určený na operácie s číslami, bol to rám s posuvnými korálkami, pochádzal s Číny ( podobne zariadenie používali aj Gréci a Rímania – jarčeky a kamene.17. storočie – MECHANICKÝ SAMOČINNÝ POČÍTAČ – skonštruoval Pascal, bolo to zariadenie , ktoré dokázalo sčítavať pomocou ozubených kolies17. storočie - Leibnicz nemecký matematik a fyzik zostavil stroj, ktorá vykonával základné aritmetické operácie +, -, *, /. Vytvoril dvojkovú číselnú sústavu 40-té roky 20. st. počítacie stroje, kalkulačky, faktúrovacie stroje1941 bol zostrojený počítač ZUSE Z41943 reléový počítač MARK11944 ENIAC- prvý elektrónkový počítač, 20 000 elektrónok, 18 ton, 30 s bez poruchy, konštruktéri Mauchly a EckertPrvý sériovo vyrábaný počítač bol UNIVAC od roku 19511952- elektrónky vystriedali polovodičové diódy.1944 – 1956 – elektrónky, 1. generácia1956-1964- tranzistory, 2. generáciaintegrované obvody, 3. generácia,1971 – súčasnosť 4. generácia, miniaturizácia1964-1980- obdobie výpočtových stredísk1981 IBM PC(personal computer)piata generácia – nanotechnológie (atómy a molekuly), paralelne spracovanie údajov, rozoznávanie hlasu, umelá inteligencia

ŠTRUKTÚRA POČÍTAČA.

Počítačová zostava sa skladá:1. základná- systémová jednotka2. prídavné- periférne zariadenia

a. vstupné- myš, klávesnica, disketa, skener, grafický tablet,b. výstupné: monitor, reproduktory, tlačiareň,c. vstupno – výstupné : pamäťové média – CD RW,DVD, USB kľúč

Základná jednotka:A Pohľad spredu

- POWER- sieťový vypínač(ATX- vypne sám)- RESET- opätovný štart počítača.- KONTROLKY- pevného disku- červená pracuje harddisk - zapnutia počítača- zelená svieti

- disketovej, CD, DVD mechaniky- USB porty- otvory mechanik - disketovej, CD, DVD- čítačka pamäťových kariet

B Pohľad zozaduPripojenie vstupno-výstupných zariadení do základnej jednotky. Pri vypnutom počítači pripájame, USB pri zapnutom. Zásuvky (porty, konektory) sú prispôsobené tak, že ich nemôžeme zameniť. Konektory delíme na:

Sériový port – COM, prenáša bit po bite, je pomalý, kolíky, myš, tablet, modem Paralelný port – LPT, prenáša 8 bitov naraz, je rýchlejší, dierky, tlačiareň USB port – väčšia rýchlosť prenosu údajov od 1,5 MBps ( štandard USB 1.1) po 60MBps

( štandard USB 2.0) , možnosť pripojiť na 1 port až 127 zariadení, najpoužívanejšie a najuniverzálnejšie rozhranie

IEEE – 1394 – FireWire – iLink – rýchle rozhranie 200Mb/s, pevné disky, videokamery, externé CDRW alebo DVDRW,

19

Port PS/2 – pripojenie myši a klávesnice, Porty viazané na prídavné karty:

o OUT – reproduktory,o Video port – pripojenie monitora, o IN, MIC – mikrofón, o Game port – pripojenie joystika,o Infračervený port (IrDA) - prenos pomocou infračervených lúčov, ako diaľkové

ovládanie televízora, sériový prenos, priama viditeľnosť, 4 MBps o  Bluetooth - sériový prenos, dokáže prekonať fyzickú prekážku a komunikovať až do

vzdialenosti 100m, mobilné zariadenia a diaľkové ovládanie elektronických zariadení , 3MBps

Moderné sériové technológie ( PCI Express, SATA, USB ) dosahujú podstatné vyššie prenosové rýchlosti ako staršie paralelné ( problém rovnakého príchodu údajov po všetkých vodičoch )C Pohľad dovnútra:

Základná doska Prídavné dosky (karty) Procesor Operačná pamäť

Pevný disk Zdroj napájania Mechaniky

Základná(matičná) doska – počítač môžeme charakterizovať ako stavebnicu, ktorá je zložená z elektrotechnických súčiastok. Jednotlivé komponenty v počítači musia medzi sebou komunikovať a byť správne prepojené. Toto zabezpečuje základná doska – motherboard alebo mainboard. Je to doska s plošnými spojmi s  konektormi a slotmi pre vloženie komponentov.Vlastnosti základnej dosky, môžeme nastaviť pomocou prepojok (jumper) a prepínačov (switch) v súčasnosti softvérovo cez setup upravujeme BIOS Chipset integrované obvody, v ktorých sú naprogramované inštrukcie, ktorými je riadená doska, presun údajov po zberniciach a spolupráca s ostatným hadrdvérom. Čipset zároveň určuje charakteristiky niektorých modulov, ktoré môžu byť do základnej dosky osadené (procesor, pamäť). Súčasťou čipsetu môžu byť aj rozširujúce karty integrované do základnej dosky (grafická, sieťová, zvuková). Komponenty na základnú dosku môžu byť pripojené :

Umiestnené priamo na doske – procesor, pamäť, batérie, Zasunuté do slotov – grafická karta, zvuková karta, Spojené dátovým (žilovým) káblom – harddisk, disketové jednotky, CD-ROM jednotky.

Súčasťou základnej dosky sú zbernice, je to zväzok vodičov (skupina elektrických vodičov), ktorými prúdia údaje (údajová zbernica) , riadiace signály (riadiaca zbernica) alebo signály medzi jednotlivými komponentmi počítača (adresová zbernica – adresy zariadení a pamäte). Zbernica je charakterizovaná rýchlosťou (počet prenosov za 1 s) (33 MHz, 66 MHz) ; šírkou (počet bitov pri jednom prenose naraz) (32 b, 64 b).Rozdelenie zberníc:

FSB – procesorová zbernica, najrýchlejšia pomocou ktorej komunikuje procesor a pamäť a napájajú sa na ňu ostatné komunikačné kanály,

AGP – grafická zbernica, prenos informácií z a do grafickej karty, PCI – univerzálna zbernica na komunikáciu s rozširujúcimi kartami, PCI Express – je univerzálna zbernica, založená na sériovom prenose, vysoká prenosová

rýchlosť 4GBps, nahradí postupne AGP a PCI zbernicePod pojmom slot rozumieme konektor do ktorého zasúvame rozširujúce karty, pamäťové moduly. Ide o ukončenie príslušnej zbernice. Na základnej doske sa zvyčajne nachádzajú sloty:

PCI - biele konektory, do ktorých sa zasúvajú všetky rozširujúce karty, 32 a 64 bitové, ISA – čierne konektory, u starších typoch počítačov, 8 a 16 bitové, AGP – bledohnedý konektor na zasunutie grafickej karty PCI Express

Z pohľadu zbernice môžeme základnú dosku rozdeliť na dve časti: Severný most – procesor, pamäť, grafická karta, PCI Express

20

Južný most – PCI, USB, disky, porty

Prídavné dosky – karty, sú to samostatné hardvérové zariadenia, ktoré umožňujú rozšíriť možnosti počítača o nové funkcie, ktoré základná hardvérová zostava neumožňuje. Typy prídavných kariet:

Grafická karta – spracúva obrazové informácie podľa pokynov procesora a vysiela ich na monitor,

Zvuková karta - umožňuje analógový zvukový vstup a výstup do i z počítača, pričom v samotnom počítači je zvuk spracovaný digitálne, na niektorých základných doskách bývajú integrované – priamo zabudované,

Sieťová karta – pripojenie počítača k počítačovej sieti, Televízna karta – príjem TV signálu a jeho zobrazení na obrazovke, Karta pre strih videa – editácia a strih digitálneho videozáznamu v počítači.

PROCESOR

Procesor – je najdôležitejší komponent počítača. Je charakterizovaný ako mozog počítača, bez neho nie je schopný vykonávať žiadne operácie. Je to miniatúrny integrovaný obvod, ktorý sa skladá z medi, zlata a kremíka. Základom procesora je kremíková doštička. Procesor sa vkladá priamo do základnej dosky do konektora, ktorý sa volá SOCKET. Každá doska je určená len pre určitý rozsah procesorov. Výkon procesora spôsobuje nadmerné množstvo tepla, ktoré treba odvádzať prostredníctvom chladenia, pasívne chladenie(železný rebrovaný chladič) a aktívne(ventilátor). Základnou úlohou procesora je vykonávanie programu, ktorý pozostáva z postupnosti príkazov uložených v pamäti. Každý príkaz, ktorý procesor musí vykonať je zložený z jednoduchších častí – inštrukcií. Úlohou procesora je príkazy prečítať, dekódovať, vykonať a prípadne výsledok zapísať – inštrukčný cyklus. Podľa komplexnosti inštrukčných súborov delíme procesory na:

CISC (Complex instruction set computer) - procesor používa plnú inštrukčnú sadu - na každý príkaz jednu inštrukciu

RISC (Reduced instruction set computer) – procesor používa obmedzenú inštrukčnú sadu –znížil počet základných inštrukcií ostatné sa realizujú kombináciou základných, rýchlejší ako CISC

Procesor je charakterizovaný : Rýchlosť a výkon práce – taktovacia frekvencia udáva sa v GHz (2) – udáva koľkokrát je

schopný procesor za 1 s zmeniť svoj stav. Okrem frekvencie je základnou jednotkou merania

21

Chipset

ethernet

HDD south bridge

north bridge

USB

audio

SuperIO chip

FDD

COM

LPT

PCIExpress

AGP

procesor

PCI sloty

Sloty pre RAM

výkonu procesora FLOPS–počet operácií v pohyblivej radovej čiarke, ktoré je schopný procesor vykonať za 1s.

Efektivita mikrokódu - na koľko krokov je možné vykonať jednu inštrukciu. Šírka slova - je určená počtom bitov, ktoré je procesor schopný spracovať v rámci jednej

inštrukcie (8, 16, 32, 64). Táto hodnota vyjadruje šírku vnútornej zbernice procesora. Šírka zberníc – procesor je k operačnej pamätí pripojený pomocou dátovej vonkajšej zbernice. Podľa jej šírky vieme určiť koľko informácie sa prenesie z alebo do pamäte počas pracovného cyklu procesora. Šírka adresnej zbernice určuje akú veľkú operačnú pamäť dokáže procesor adresovať, 2šírka zbernice

Architektúrou – po 486 sekvenčné (postupné) spracovanie inštrukcii, - pentia – superskalarná architektúra – niekoľko inštrukcii naraz,

Veľkosť pamäte cache – vyrovnáva rýchlosť práce procesora a operačnej pamäte.

Z logického hľadiska sa procesor skladá z : Aritmeticko – logickej jednotky vykonáva matematické a logické operácie. Riadiacej jednotky (radič) – riadi ostatné častí počítačovej zostavy na základe inštrukcií

programu, ktoré získava obvykle z RAM. Registre – predstavujú pamäťové miesta na krátkodobé uloženie práve spracovaných údajov (kód

a adresa spracovanej inštrukcie, adresy dôležitých oblastí v pamäti, medzivýsledky výpočtov). Cache - procesor často žiada z operačnej pamäte viac ráz za sebou tie isté údaje – tým, že sa

umiestnia do rýchlej cache, sa znižuje čas potrebný na ich získanie. Cache môže byť súčasťou procesora (L1, L2) alebo nie (L3). Podľa vzdialenosti od jadra procesora ju označujeme ako L1, L2, L3 pričom ich rýchlosť podľa vzdialenosti klesá a kapacita narastá.

Matematický (numerický) koprocesor – súčasť procesora, zrýchlenie výpočtov.

Rozdelenie procesorov z hľadiska využitia : CPU (Central Processing Unit – centrálna procesorová jednotka) - riadiaca jednotka počítača,

od ktorej sa vyžaduje univerzálnosť - umožňujúca pripojenie a komunikáciu s mnohými zariadeniami a riešenia množstva úloh zadávaných prostredníctvom programu a vysoká rýchlosť.

MCU (Micro Controller Unit – mikroradič) bežná spotrebná elektronika, výkonné počítače, automobily, mobilné telefóny. Nízka cena, malé rozmery a nízka spotreba energie.

DSP (Digital Signal Processor – digitálne signálové procesory) vysoký výkon v oblasti matematických výpočtov a schopnosť spracovať veľké objemy údajov. Používajú sa v zvukových kartách, digitálnych fotoaparátoch a kamerách.

Vývoj procesorov :1981 80861982 80881982 802861988 80386SX,80386DX1989 80486SX1991 80486DX1992 80486DX,Pentium1994 80486DX2-41995 Pentium Pro

1997 Pentium MMX, Pentium II1998 Pentium Celeron1999 Pentium III2000 Pentium IV2002 Pentium IV s HT2003 AMD Athlon 64 bit2004 Pentium IV 64 bit2005 Pentium D2007 Pentium Core 2 Quad

Výrobcovia procesorov : INTEL –Pentium a Celeron AMD – Athlon (Thunderbird, Athlon XP), Duron a Sempron

Pentium M, Celeron M, Athlon Mobile – procesory pre notebooky

22

Procesor Pentium IV priniesol zvýšenie výkonu technológiou HyperThreading. Procesor sa správa ako dva samostatné procesory (dve jadrá), no jeho štruktúra zostáva v zásade nezmenená, zdvojená je len časť jadra určujúca aktuálny stav výpočtového procesu (registre).Typickým predstaviteľom procesora so zdvojeným jadrom je Pentium D, ktorý pracuje na úrovni dvoch procesorov a pri zapnutom hyperthreadingu sa tvári ako by mal k dispozícii štyri procesory.

PAMÄŤOVÝ PODSYSTÉM

Medzi charakteristické vlastnosti pamätí patrí : Kapacita pamätí -koľko bajtov je možné v pamäti naraz uchovať, udáva sa v MB alebo GB Prístupová doba – udáva čas, ktorý je potrebné čakať od zadania požiadavky po sprístupnenie

informácie Prenosová rýchlosť – množstvo údajov, ktoré je možné za časovú jednotku z pamäte prečítať

alebo do nej zapísať Energetická závislosť – určuje, či údaje na to, aby zostali v pamäti zapísané, potrebujú neustále

napájanie alebo nieo  energetický závisléo  energetický nezávislé

Prístup - vyjadruje spôsob, akým je možné informáciu sprístupniťo  sekvenčný na požadovanú informáciu sa dokážu nastaviť tak, že prečítajú všetky údaje,

ktoré ju predchádzajúo priamy (náhodný) na základe zadanej adresy dokáže informáciu sprístupniť

Možnosť zápisuo  len čítanieo  čítanie a zápis

Princíp záznamu - charakterizujú spôsob, akým sa jednotlivé bity na pamäťové médium zaznamenávajú

o  magnetický – disketa, HDDo  elektrický -RAMo  optický – CD, DVD

Spoľahlivosť – udáva čas medzi dvoma poruchami Nutnosť obnovovať obsah hovorí o tom, či uložené údaje musíme v pamätí neustále obnovovať

alebo v nej zostanú uložené po primárnom zápise

Pamäte môžeme rozdeliť do troch základných skupín : Registre a cache - ukladanie údajov hardvérového komponentu a vyrovnávanie rýchlostných

rozdielov Vnútorné – sú spravidla na základnej doske a pripojené prostredníctvom zbernice k procesoru,

môžu byť súčasťou prídavných kariet (grafická) a periférnych zariadení (tlačiareň). RAM, ROM, CMOS,

Vonkajšie – dlhodobé uchovanie údajovo s vymeniteľným záznamovým médiom FDD, CD, DVDo s nevymeniteľným záznamovým médiom HDD

Podľa spôsobu manipulácie s údajmi vnútorné pamäte delíme na :

RWM ( Read Write Memory ) – s možnosťou čítania i zápisu údajov ROM (Read only Memory) – len s možnosťou čítania, obsah pamäte je konštantný, vkladá sa

pri výrobe a po vypnutí napájacieho napätia sa zachováva. Umiestňujú sa tu pre počítač nemenné údaje. Kapacitne malá okolo 64 kB. Modifikácie pamäte ROM:

o PROM (Programable Read Only Memory) – používateľom programovateľná, jediný zápis sa nevykonáva pri výrobe ale realizuje ho používateľ

23

o EPROM (Eraseable PROM) – obsah sa dá vymazať ultrafialovým svetlom a nanovo naprogramovať,

o EEPROM (Electrically EPROM) – mazanie sa vykonáva elektrickým impulzom,o Flash EEPROM – špeciálny EEPROM, s obsahom ktorého môžeme manipulovať priamo

v počítači, viacnásobne prepis

BIOS (Basic Input/Output System – základný vstupno – výstupný systém) je pamäť typu ROM umiestnená na základnej doske (môže byť aj na grafických kartách, CD a DVD mechanikách). Jej úlohou je :

test počítača pri zapnutí – testuje základné zariadenia počítača, prídavné karty zavedenie (štart) operačného systému – do operačnej pamäte zavedie operačný systém

z harddisku Obsahuje základné funkcie na obsluhu prerušení a štandardných zariadení počítača,

zabezpečuje komunikáciu operačného systému a hardvéru.

Podľa prístupu k údajom delíme pamäte na : RAM (Random Access Memory) - pamäť s ľubovoľným (náhodným) prístupom, t.j.

s okamžitým prístupom na ľubovoľne miesto za účelom čítania alebo zápisu SAM (Sequential Access Memory) - pamäť so sekvenčným prístupom, ktorá pre prístup ku

konkrétnemu bloku údajov vyžaduje prečítanie všetkých blokov medzi aktuálnym a požadovaným CAM (Content – addressable Memory) – asociatívna pamäť, ktorá je tvorená tabuľkou

obsahujúcou prehľadávané hodnoty a zodpovedajúce priradené pamäťové adresy (cache, adresové tabuľky vo switchoch a routroch)

Operačná pamäť -RAM

Podľa architektúry delíme RAM na : DRAM (Dynamic RAM) – najčastejšie používaná pamäť, má veľmi veľkú hustotu pamäťových

buniek, malé rozmery pamäťového čipu. Stráca zapísanú informáciu preto sa musí v pravidelných cykloch obnovovať. Udržiava údaje pomocou elektrického náboja na kondenzátore.

SRAM (Static RAM) – rýchlejšia ako DRAM, nemusí sa obnovovať, menšia hustota, väčšia veľkosť a cena. Používa sa na rýchle pamäte Cache nachádzajúce sa v procesore. Sú realizované bistabilným klopným obvodom, ktorý nadobúda hodnoty 0 alebo 1.

Do operačnej pamätí sa pred spustením zavedú (nahrajú) programy z pevného disku. Operačná pamäť umožňuje rýchly prístup k potrebným údajom. Je to elektronická pamäť, ktorá je veľmi rýchla. Je závislá od elektrickej energie, to znamená, že jej obsah sa po vypnutí alebo reštarte počítača vymaže preto je potrebné uložiť údaje na disk. Pamäť RAM je vyrábaná v SIMM (Single Inline Memory Module) moduloch, ktoré sa vkladajú do konektorov – pamäťových bank(3) alebo DIMM moduloch.. Sú to ploche doštičky s plošnými spojmi, ktoré na svojom povrchu majú čipy s konkrétnym pamäťovým obvodom. Vo vnútri pamäťového čipu je miniatúrna matica veľa pamäťových buniek – elektronických prvkov tvorených miniatúrnymi kondenzátormi. Každá bunka môže nadobudnúť hodnoty 0 alebo 1 a je teda konkrétnym nosičom informácií. Jednotlivé pamäťové bunky sú usporiadané do siete tak, že každá pamäťová bunka je ovládaná jedným vodičom v zvislom smere a jedným vodičom vo vodorovnom smere. Každú pamäťovú bunku môžeme ľahko ovládať t.j. čítať jej stav a meniť ju. Dôležitým parametrom je kapacita . V súčasnosti 512 MB, 1024 MB, 2 GB, 4 GB VRAM (Video RAM) používa sa na grafických kartách, je dvojbranová t.j. umožňuje súčasný prístup k údajom dvom zariadenia (radič grafickej karty – údaje zobrazuje, procesor počítača – video pamäť plní obrazovými údajmi)Pamäť typu CMOS (Complementary Metal Oxide Semiconductor je to pamäť typu RWM, vyznačuje sa malou spotrebou energie. Sú tu uchované základné informácie o konfigurácií počítača, dátum a čas. Obsah je zálohovaný pomocou špeciálnej malej batérie a zostáva zachovaný aj po vypnutí napájacieho napätia počítača. Zmena obsahu sa vykonáva napr. pri výmene batérie alebo pri zmene

24

konfigurácie počítača pomocou programu SETUP (DELETE alebo F10). Tento program býva súčasťou BIOSu a je uložený v pamätí ROM.

Pevný disk (HDD)

Pevný disk je hlavné záznamové médium. Sú tu uložené všetky údaje, ktoré sa v počítači nachádzajú. Je ovládaný pomocou radiča pevného disku. Pevný disk sa prostredníctvom rozhrania SATA (SCSI, P-ATA) pripája k základnej doske sériovým alebo 80-žilovým paralelným káblom. Tvorí ho niekoľko nad sebou umiestnených rotujúcich kotúčov, nad nimi sa pohybujú čítacie a záznamové hlavičky, ktoré sú umiestnené na ramene. Údaje sú uložené na magnetickom princípe obojstranne. Je prachotesne uzatvorený – prach - poškodenie a strata údajov. Údaje ostanú uložené na hardisku aj po vypnutí počítača. Kotúče disku sú logický rozdelené na stopy a sektory. Stopy sú sústredné kružnice, ktoré sú priečne rozdelené na sektory. Susedné sektory sa zlučujú do klastrov – najmenšia využiteľná jednotka, do ktorej možno zapísať údaje. Každá stopa a sektor sú očíslované, t. j. veľká plocha disku je rozdelená na malé adresované časti v rámci ktorých prebieha zápis a čítanie. Zapisuje údaje po oboch stranách platní.Zápis a čítanie údajov sa robí rovnomerne t. j. údaje sa vždy zapisujú alebo čítajú zo zhodného miesta na každej platni. Cylinder označuje zhodné stopy na rôznych platni.Fragmentácia – uloženie súboru do nesúvislých klastrov.Defragmentácia – premiestnenie častí súborov tak, aby boli umiestnené v súvislých blokoch.Scandisk (chkdsk, check-disk) je aplikácia, ktorej úlohou je kontrola konzistentnosti a správnej veľkosti súborov, analyzuje povrch disku a hľadá chybné sektory.Technológia RAID (Redundant Array of Independant Disks – redundantné pole nezávislých diskov) umožňuje zvýšenie výkonu a ochranu údajov pri poruchách. Pripojenie 2 diskov, ktoré tvoria diskové pole.

Disk môžeme rozdeliť na: Dátovú oblasť Master boot record – prvý sektor disku na platni 0, cylindri 0

o  Zavádzací program – boot- po kontrole hardvéru BIOSom načíta operačný systém z diskuo  Tabuľka oblastí – partion table- obsahuje informácie o rozdelení pevného disku (partície)

Diskové súborové systémy určujú spôsob ukladania a organizovania údajov tak, aby bol k nim zabezpečený čo najjednoduchší prístup.

FAT -16, VFAT, FAT-32 používané v prostredí MS DOS, OS/2, Windows95,98. Obsahuje údaje o umiestnení súborov v tabuľke FAT(File Allocation Table)

NTFS (New Technology File System) WindowsNT, 64 bitov. Celý systém je riešený ako obrovská databáza, v ktorej jeden záznam jednému súboru. Informácie o jej obsahu sú obsiahnuté v MFT(Master File Table), kde je pre každý súbor vyhradený jeden záznam obsahujúci meno a typ súboru.

HFS (Hierarchical File System) používaný v Apple Macintosh.Formátovanie je príprava disku na zápis údajov. Formátovanie môže byť :

Fyzické – nízko úrovňové – stopy sú rozdelené na sektory, vytvoria sa hlavičky, dátové časti a zakončenia sektorov,

Logické – vysoko úrovňové - je to vytvorenie tabuľky s obsahom disku, na disk sa zapisujú údaje potrebné na ukladanie údajov v príslušnom operačnom systéme – boot sektor, FAT, RootDir. Jeden disk môžeme rozdeliť na samostatné časti partície

Parametre pevného disku : Kapacita – koľko GB je schopný zaznamenať, 200-500 GB Rýchlosť otáčok – počet otočení platní za minútu (rpm –revolutions per minute),7200 ot/min.,

servery 10-15 000, Rozmery disku – priemer platní 3,5’’, notebook 2,5’’ Hustota záznamu – koľko údajov sa zmestí na 1cm2

25

Prenosová rýchlosť–rýchlosť, ktorou dokáže pevný disk odovzdávať údaje do systému Priemerná doba prístupu – vyjadruje priemernú dobu, ktorú potrebuje čítacia hlavička na to,

aby sa dostala nad príslušný sektor a začala čítať, Disková cache – špeciálne pamäťové miesto, ktoré sa nachádza v riadiacej elektronike disku, do

ktorého sa predčítavajú jednotlivé stopy za účelom rýchlejšieho odovzdávania údajov uložených na disku do systému.

CD mechaniky zariadenia, ktoré umožňujú pracovať s kompaktnými diskami CD( Compact Disc). Charakteristickým parametrom je rýchlosť čítania údajov z CD. Podľa toho sa mechaniky delia na N- rýchlostné, pričom číslovka udávajúca počet rýchlostí vyjadruje násobok 150 kB/s. Ak je CD mechanika napr. 45 rýchlostná, znamená to, že číta rýchlosťou 45 x 150 kB/s. Informácie sa na CD ukladajú do jednej špirálovito stočenej stopy, ktorá sa delí na bloky. Stopy sú v tvare malých jamiek nerovnakej dĺžky (pity), ktoré sa striedajú s plôškami (lands). Jamky a plôšky nepredstavujú 0 a 1, ale jednotka je vyvolaná prechodom medzi nimi, žiadna zmena reprezentuje nulu. Čítanie a zápis sa robí optickým spôsobom pomocou laserového lúča. Na CD sa zmestí 80(74) minút hudby alebo 700(650) MB údajov. Údaje sa na CD zapisujú dvoma spôsobmi :

Mechanický kde sa výsledný tvar lisuje, Priame vypaľovanie špeciálnej vrstvy, ktorou je pokrytá spodná strana CD nosiča.

CD delíme na : CD ROM (Read Only Memory) - údaje len čítať a zadávajú sa pri výrobe, CD R ( Recordable ) – viac zápisov ale nedá sa vymazať, CD WORM (Write Once Read many) – raz zapísať a nedá sa vymazať, CD RW (ReWritable) – zapísať, vymazať a zapísať iné – prepisovateľné, napaľovačky,

Kvalita zápisu na CD média je daná najmä záznamovou vrstvou, ktorá je zložená z organického farbiva. Poznáme tri základné typy, ktoré sa líšia zložením a farbou záznamovej vrstvy a odrazovej vrstvy : zlatá – zlatá, zlatá – zelená, strieborná – modrá. Pri zápise sa laserový lúč prepína medzi dvoma režimami :

P – write údaje sa zapisujú, vysoký výkon teplota okolo 500-800 ºC, záznamová vrstva sa roztaví a jej odrazivosť zníži na minimum,

P – erase údaje sa vymažú, teplota okolo 200 ºC , záznamová vrstva získa svoju pôvodnú odrazovú schopnosť, v skutočnosti sa údaje nevymažú ale len prepisujú.

CD – RW mechaniky sú charakterizované trojicou čísel napr. 40/12/10. Prvé určuje rýchlosť čítania, druhé rýchlosť zápisu a tretie prepis CD – RW disku.DVD mechaniky umožňujú prácu s DVD Digital Video/Versatile(video/viacúčelový) Disc. DVD média nahradili používanie video pások . Viacvrstvový optický záznam, zúženie špirálovej stopy, zmenšenie jamôk a plôšok . DVD média delíme na :

DVD ROM kapacita 4-17 GB, obsah sa vytvára už pri výrobe, spätná kompatibilita – v DVD mechanikách môžeme pracovať aj s CD médiami,

DVD RAM analógia k CD RW, Fluorescenčný disk v priesvitnom materiály sú umiestnené fluorescenčné vrstvy, ktoré sú

neviditeľné. Pri dopade laserového lúča začne miesto kde je zaznamenaný informačný bit svetielkovať. Predpokladaná kapacita 100GB až TB.,

OROM (Optical ROM je optické záznamové médium veľkostné podobné kreditnej karte, kapacita128 MB. Informácia je plošne snímaná snímačom s veľkým počtom laserových miniatúrnych LED diód uložených v matici. Používa sa najmä v prenosných typoch počítačoch.

DVD média môžu byť jednostranné – obojstranné, jednovrstvové – dvojvrstvové. Média DVD sa vyrábajú podobne ako CD média. Základ tvorí polykarbonát, do ktorého sa pred lisuje stopa na ktorú sa nanesie vrstva organického média a ta sa pokryje odrazovou (hliník) alebo poloodrazovou(zlato) vrstvou. DVD mechanika s rýchlosťou 1x zodpovedá rýchlostí CD s rýchlosťou 3x.

Najnovšie technológie sa snažia zväčšiť kapacitu pamäťových médií. Za nástupcov DVD sa označujú Blu-ray (modrý lúč – podľa svetla, ktoré používa na čítanie údajov) a HD DVD (High Density vysoká hustota DVD)

26

Flash Pamäte Flash pamäť s údajmi manipuluje prostredníctvom elektrických impulzov, energetický nezávislé. Umožňujú prácu s údajmi priamo v zariadení (fotoaparát) alebo pomocou čítačky pamäťových kariet. Existujú aj pevné disky, ktoré pracujú na princípe flash pamäti.

Compactflash karty -zariadenie podobné USB kľúču, 3,5x4cm, prenosné záznamové médium, ktoré sa používa najmä v digitálnych externých prístrojov, ako napríklad v digitálnych fotoaparátoch. Používanie CompactFlash karty na prenos dát medzi počítačmi je menej pohodlné, je potrebné špeciálne zariadenie na čítanie. Kapacita 16 MB až GB.

USB kľúče - v poslednej dobe vznikol problém prenášania väčšieho objemu dát medzi neprepojenými počítačmi (programy, hudba texty, obrázky...) . Jeho hlavnou výhodou je, že je univerzálny, pretože USB port obsahuje väčšina dnešných počítačov, USB kľúč sa nemusí vôbec inštalovať. Stačí ho len zasunúť do počítača a objaví sa ďalší klasický disk. Je to veľmi malé zariadenie-2x4 cm s kapacitou podľa typu od stoviek MB až po jednotky GB.

Médium KapacitaFDD 1,44 MBRAM 1-4 GBHDD 250 GB – 1 TBCD 700 MBDVD 4,7 9,4 17 GBUSB kľúč 128 MB – 8 GBpamäťová karta 16 MB – 8GBBlu-ray 25-50 GBHD DVD 15- 30 GB

Zdroj napájania zabezpečuje napájanie všetkých komponentov v základnej jednotke počítačovej zostavy, dokáže odfiltrovať rôzne predpätia a má vysokú stabilitu. Je to transformátor a usmerňovač. Prevádza striedavé elektrické napätie 220V na jednosmerné napätie 3,3 V a 5 V -  napájanie obvodov, 12 V - napájanie mechanik, ventilátorov. Jeho súčasťou je veľké množstvo káblov so špeciálnymi normalizovanými konektormi Používajú sa zdroje typu ATX s výkonom 250, 500W. Zdroj sa zahrieva, preto je vo vnútri umiestnený ventilátor

VSTUPNÉ ZARIADENIA

MyšParí v súčasnej dobe medzi základné vstupné zariadenia. V aplikačnom softvéri sa do maximálnej miery použitie klávesnice obchádza a využíva sa myš. Robí sa to najčastejšie výberom z ponúk na obrazovke a rýchlym pohybom kurzora (grafického ukazovateľa spriahnutého s pohybom myši, najčastejšie vo forme šípky) po obrazovke. Myš má zvyčajne dve alebo tri tlačidlá. V súčasnosti sú k týmto tlačidlám pridávané rôzne ďalšie ovládacie a navigačné prvky (koliesko), ktoré sú určené najmä na zrýchlenie rolovania obrazu, čo sa s výhodou používa najmä pri práci s internetom. Na spodnej stane myši je gumová guľôčka, ktorá sa pri pohybe myši odvaľuje po podložke. Otáčanie guľôčky je v x-ovom a y-ovom smere snímané a vysielané do počítača. Použitie myši a význam jej tlačidiel závisí od programu. Počítačové myši majú rôzny tvar a veľkosť. Časti z ktorých sa myš skladá:

Kryt- užívateľ ho drží v ruke a pohybuje ním po pracovnej ploche, Guľôčka- valivý pohyb je prenášaný cez senzory, ktoré „produkujú signál“ prenášajúci sa na

obrazovku ako pohyb kurzoru. Novšie konštrukcie myši majú miesto guľôčky optické senzory,

Tlačidlá- dve alebo viacero tlačidiel, ktoré používame na výber položiek okrem tlačidiel môže byť na myši umiestnené koliesko,

Kábel- prepája myš so základnou doskou počítača. Prepojovací kábel môže mať jedno zo zakončení- sériové rozhranie (RS232), PS/2, USB. Novšie typy zariadení môžu mať aj bezdrôtové pripojenie na základe infračervených lúčov alebo rádiových vĺn.

27

Pre komunikáciu myši a počítača je potrebné mať v operačnom systéme nainštalovanú podporu- ovládač.Rozdelenie myší:

Podľa spôsobu snímania pohybu : o  Guľôčkové (mechanické) – snímanie polohy zabezpečuje pohyb guľôčky a následné

snímanie jej valivého pohybu senzormi, prenos prachu na snímacie valčeky,o  Bezdotykové (infračervený lúč) možnosť práce bez podložky, o  Optické – snímanie polohy robia optické senzory.

Podľa použitia : o  SOHO ( Small Office and Home ) – bežné predajné,o  Grafické – zvýšená citlivosť,o  Špeciálne – pre ľavákov, pre pravákov, ergonomické.

U optickej myši je guľôčka nahradená dvojicou svetelného vysielača a prijímača (najčastejšie na báze LED diód). Vyžaduje špeciálnu podložku s optickou mriežkou. Pohyb sa sníma na základe zmeny odrazu vysielaného lúča od podložky. V súčasnosti sa začínajú objavovať myši, ktoré umožňujú trojrozmerný vstup, tretia súradnica je definovaná vzdialenosťou myši – jej zodvihnutím od podložky. Rozlišovacia schopnosť (presnosť) udáva v DPI (Dot Per Inch, bodov na palec, 1 palec = 2,54 cm ) opto-mechanické 200- 2400 dpi, optické a ultrazvukové 6000 dpi . TrackballObrátená myš zabudovaná do krytu prenosného počítača. Obsahuje guľôčku, ktorou pohybujeme prstami a dve alebo tri tlačidlá. Tablet Dosahuje vyššiu presnosť a rozlíšenie. Skladá sa z troch častí :

Plocha snímacia podložka (tabuľa) je doska s hladkým povrchom, pod ktorým je umiestnený citlivý elektromagnetický obvod,

Pohyblivé snímacie zariadenia má tvar myši alebo pera, je vybavené snímačom elektrických signálov z elektromagnetického obvodu tabule,

Riadiaci elektronický obvod je umiestnený v tabuli, je to sieť, ktorá sníma impulzy z pohyblivej častí,

Optické peroUmožňuje interaktívne zasahovať do obrazu na displeji. Vnútri pera je fotocitlivý prvok (fototranzistor). Po priložení pera k obrazovke na príslušný bod a potvrdení potvrdzovacím tlačidlom sa zosníma poloha pera( prechod elektrónového lúča oblasťou). TrackPointMalý joystick umiestnený na klávesnici prenosného počítača. TouchPadPohyb prstom po dotykovej ploche. Činnosť dvoch tlačidiel môžeme nahradiť klepnutiami na dotykovú plochu.

KlávesnicaUmožňujú zadávanie informácií do počítača. Odovzdáva do základnej jednotky informácie o stlačení alebo uvoľnení klávesu. Riadiacou jednotkou klávesnice je špecializovaný jednočipový mikropočítač. Z klávesnice sa do základnej jednotky prenáša kód stlačeného (resp. uvoľneného) klávesu. Tento fakt sa používa pri implementácií národného programu a pomocou špeciálnych programov - ovládačov klávesnice sa prekódovajú potrebné klávesy. Z technologického hľadiska klávesnice používajú dva princípy :

Kontaktný stlačením klávesu sa uzavrie obvod, vygeneruje sa signál, ten postupuje na spracovanie špeciálnemu obvodu, ktorý vygeneruje kód klávesu. Môžu byť mikrospínačové alebo membránové.

Bezkontaktný signál sa generuje na základe zmeny potenciálu, ktorá je vyvolaná stlačením klávesu. Vzájomným priblížením aktívnych plôch, ktoré sa nachádzajú pod klávesom a na spodnej strane klávesu sa generuje signál. Vysoká životnosť a citlivosť.

28

Dotyková obrazovka – reaguje na prst alebo špeciálne pero Virtuálna klávesnica – reprezentuje ju obraz premietaný na povrch napr. stola. Polohu

prstov snímajú kamery. Gélové klávesnice – prachotesné a vodotesné

SkenerPrekonvertuje tlačené materiály do digitálneho tvaru, ktoré môžeme spracovávať v počítači. Skenery delíme na :

Ručné lacnejšie, menej presné, 150 – 300 dpi, snímače čiarového kódu v pokladniach, Plošné drahšie, presnejšie (pohyb snímacej hlavy nad predlohou je motorický) , 300- 1200 dpi, Špeciálne filmové skenery

Plošný skener pracuje na princípe postupného snímania obrazu odrazeného zo zrkadla do snímacieho prvku. Zdrojom svetlá, ktorým sa sníma býva katódová trubica, ktorá pod uhlom nasvecuje predlohu, od nej sa postupne odráža svetlo do zrkadla a to cez zaostrovaciu šošovku dopadá do senzora, v ktorom sa mení na elektrický signál. Parametre skenerov sú rozlíšenie(dpi), bitová hĺbka(koľkými bitmi je zakódovaná každá snímaná farba) a rýchlosť skenovania (2 hodnoty - čas, za ktorý sa urobí náhľad a preskenovanie dokumentu.)

Mikrofón Umožňuje do počítača nahrať hlasový vstup. Transformuje zvuk z okolia na elektrický signál, ktorý prenáša do počítača prostredníctvom zvukovej karty.

VÝSTUPNÉ ZARIADENIA

Tlačiarne Umožňuje výstup na papier. Počítač vysiela do tlačiarne znaky, ktoré sa majú tlačiť (údajová časť) a ako sa má tlačiť (riadiace znaky). Drahšie tlačiarne komunikujú s počítačom pomocou jazyka – PCL, PostScript.

Parametre tlačiarní : Rozlišovacia schopnosť udáva sa v DPI, čím je väčšia, tým je tlač kvalitnejšia. text-300,

fotografie- 600 Režimy tlače – rozlíšenie a kvalita výstupu (koncept, normálne, najlepšie) Rýchlosť tlače - počet znakov (ihličkové), počet vytlačených strán (tonerové, atramentové) za

minútu. Maximálna mesačná zaťaž a veľkosť zásobníka na papier - domáce, kancelárske a výkonné,

opotrebovanie, poruchy Životnosť svetlocitlivého valca a zapekacej jednotky predpísaná životnosť – výmena, Životnosť tlačovej hlavy atramentové tlačiarne, Náklad na vytlačenie 1 strany Schopnosť tlače na špeciálne média – fólie, hrubšie papiere, textil Hlučnosť

Podľa princípu tlače delíme tlačiarne na : Ihličkové vytlačený dokument je tvorený malými bodmi, ktoré vznikli úderom ihličiek cez

farbiacu pásku. Dokážu tlačiť na perforovaný skladaný(traktorový), a prepisovací papier (viac kópii naraz), nízka cena. Nízka kvalita (bodky) – nie sú vhodné na tlač obrázkov, vysoká hlučnosť.

Atramentové tlačiarne (inkjet, bubblejet, deskjet) kvalitná, rýchla tlač, nízka cena. Vhodné pre domácu tlač. Zo zásobníku atramentu cez malú trysku ( ich počet je 24-256) je uvoľňovaný atrament vo forme malých kvapôčok na papier – bodová tlač. Výsledný obraz je tvorený veľkým množstvom malých bodov. Základným prvkom atramentovej tlače je tlačová hlavica, ktorá sa

29

skladá z náplne obsahujúcej špeciálny atrament a samotnej hlavy, ktorá náplň prenáša na papier. Tlačová hlava je umiestnená na špeciálnom ramene a pohybuje sa v pozdĺžnom smere nad papierom.  tepelná tlač – zahriatie atramentu v zásobníku na 200 ˚C, zväčšenie objemu kvapky a jej

vypudenie cez trysky na papier, podtlak po vystreknutí kvapky nasaje ďalší atrament  piezoelektrická tlač – trysky obsahujú piezoelektrické kryštáliky schopné meniť tvar pod

vplyvom elektrostatického náboja. Pod vplyvom zmien sa vytvára tlak, ktorý vytláča atrament z trysky

Farebná tlač kombinácia troch základných farieb C(Cyan) M(Magenta) Y(Yellow) a samostatná čierna náplň K(blacK). Pridaním ďalších zásobníkov sa zvýši kvality a zníži spotreba.

Tonerové tlačiarne predstavujú najdokonalejšie tlačiarne. Tlačia celé strany dokumentov naraz (nie po znakoch ako ostatné). Využívajú elektrofotografický princíp tlače. Proces tlače sa skladá :  Nabitie optického valca – nabije sa rovnako ako toner záporným nábojom  Vytvorenie obrazu na valci prostredníctvom laserového lúča, osvetlí miesta, ktoré majú byť

potlačené a neutralizuje ich.  Nanesenie toneru na valec – valec sa otáča a na miesta, kde bol náboj vybitý je

elektrostatickou silou nanesený toner  Prenos tonera na papier – kladný náboj na papieri pritiahne záporne nabité čiastočky tonera  Fixovanie tonera – pri 200 ˚C a pod tlakom vo fixačnej jednotke  Očistenie valca

Valec môže byť osvetlený :  Laserovým lúčom – laserové tlačiarne,  Radom LED diód – LED tlačiarne.

Rýchlosť(20 stran za min.) a kvalita tlače (viac ako 800 DPI) je vysoká. Laserové sú kvalitnejšie ako LED tlačiarne.

Farebné laserové tlačiarne : Viacprechodové – jeden optický valec, štyri prechody Jednoprechodové – 4 samostatné optické valce, na ktorých sa vytvárajú jednotlivé obrazy farieb

súčasneDuplexná jednotka – po vytlačení strany dokáže papier otočiť a opätovne ho poslať do tlače

PlotterPoužíva sa v strojárenstve, stavebníctve, kde je potrebné vytlačiť výkresy veľkých formátov s vysokou presnosťou tlače. Základnou časťou plotteru je pero, ktoré je umiestnené na ramene a vie kresliť čiary, krivky a šrafovanie. Špeciálnym typom sú rezacie plotery, ktoré majú namiesto pera špeciálny rezací hrot (reklamy) .

MonitorParametre monitora a grafickej karty musia byť kompatibilné( navzájom si zodpovedať).Parametre grafických kariet :

Rozlišovacia schopnosť –počet zvislých a vodorovných bodov, ktoré vytvárajú obraz (1024x768, 1280x1024, 1600x1200)

Farebná hĺbka – počet farieb, ktoré je schopná grafická karta pri danom rozlíšení zobraziť

o  high-color 216 65 536o  true-color 232 16,7 mil. pravé farby,

Kapacita obrazovej pamäti čím je väčšia a rýchlejšia, tým je vyšší výkon Podpora grafickej knižnice OpenGl, Podpora DIRECTX, Grafické akcelerátory (2D

a 3D zobrazovanie), Video BIOS, Grafický procesor, Konvertor digitálneho signálu na analógový - DAC ,

pripojenie k zbernici, Ovládač grafického adaptéru.Parametre monitorov :

30

Veľkosť meria sa po uhlopriečke, 17 ", 19 ", 21", Grafické rozlíšenie počet bodov na šírku x počet bodov na výšku, 800x600, 1024x768.

LCD panely majú rozlíšenie vopred určené konštrukciou – natívne (hardvérové) rozlíšenie – pre každý bod rozlíšenia je určený 1 fyzický bod obrazovky. (interpolácia – prepočítavanie bodov na skonštruované prvky)

Obnovovacia frekvencia počet obrazoviek, ktoré je monitor schopný zobraziť za 1 sekundu, 80-120 Hz, u LCD monitorov nižšia hodnota – bod zostáva vysvietený pokiaľ nedostane príkaz zhasnúť alebo zmeniť farbu (60-75 Hz)

Rýchlosť odozvy – čas, ktorý je potrebný na zhasnutie bodu alebo prepnutie do inej farbe – rozmazaný obraz, max 12 ms

Vzdialenosť medzi zobraziteľnými (luminiscenčnými) bodmi 0,25-0,28 mm. Pozorovací uhol – uhol, pod ktorým je možné sledovať neskreslený obraz Spotreba – u LCD výrazne nižšia (35-75 W) Spôsob pripojenia – VGA (analógový), DVI (digitálny)

Princíp CRT (Cathode Ray Tube) monitora je ten istý ako u televíznej obrazovky. Obrazovka monitora je tvorená vákuovou (vzduchoprázdnou) bankou – veľkou elektrónkou. Na jednom konci obrazovky je vo valcovitej časti elektrónové delo (emitujúca katóda), ktorá vysiela elektrónový lúč. Ten je usmerňovaný usmerňovacími, zaostrovacími a vychyľovacimi cievkami a potom dopadá cez tienidlo na luminiscenčnú vrstvu. Luminiscenčná vrstva je materiál nanesený na vnútornú časť plochej strany obrazovky. Luminiscenčná vrstva sa na malý okamžik rozsvieti po dopade elektrónového lúča a potom ešte krátku dobu svieti. Lúč po bode rozsvecuje celú obrazovku, keď dôjde na koniec, začne od začiatku. Tienidlo (t.j. mriežka pred luminiscenčnou vrstvou ) umožňuje presný dopad lúča a ostrý obraz. Každá farebná zložka má svoj samostatný elektrónový lúč (R- red, G – green, B – blue). Existujú dva typy obrazoviek monitorov – vypuklé, ploché (flat) -menší odraz a kvalitnejšie zobrazovanie.LCD (Liquid Crystal Displey) monitory. Výhodou je nízky príkon, nízka hmotnosť, malá hrúbka, technologický nenáročná výroba, žiadne elektromagnetické vyžarovanie, zobrazenie skutočného obrazu (15 " LCD =17 "CRT).LCD je tvorený tenkou vrstvou tekutých kryštálov, ktoré pod vplyvom elektrického napätia menia svoju molekulárnu štruktúru a v dôsledku toho určujú množstvo prechádzajúceho svetlá. Sú umiestnené medzi dvoma vrstvami polarizovaného skla, kde na jednej strane je zdroj svetlá (katódová lampa), na strane druhej vytvorený obraz. Na riadenie kryštálov sa používa matica priehľadných elektród, ktorá vytvára sieť obrazovkových bodov. Zobrazovanie zabezpečujú tekuté kryštály – molekuly v tvare tyčiniek, tečú ako kvapalina. Prechod svetlá je riadený dvomi vrstvami kryštálov, ktoré tvoria dvojvrstvový polarizačný filter. Prvá vrstva riadi smer prechádzajúceho svetla, druhá množstvo prechádzajúceho svetla. V prípade, že oba filtre sú kolmo na seba svetlo neprechádza. Pri farebných displejoch je pridaný ďalší filter v ktorom sa nachádzajú tri bunky, každá pre inú farebnú zložku. LCD displeje delíme na dve základné kategórie :

Pasívne riadiace tranzistory sú iba po obvodoch displeja, t. j. pre každý riadok a každý stĺpec je určený jeden tranzistor,

Aktívne riadiace tranzistory sú pre každý zobrazovací bod, jasnejší a stálejší obrazPlazmové monitorySkladajú sa z dvoch sklenených platní, medzi ktorými je priestor pre obrazové bunky. Elektródy umiestnené v týchto bunkách pomocou elektrického náboja uvedú plyn, ktorým sú naplnené, do stavu plazmy a ultrafialová energia takto vzniknutá rozsvieti fosforový bod v každej bunke na viditeľné svetlo. Prenosné typy počítačov. Kvalitnejšie a rýchlejšie zobrazovanie ako LCD.Technológia OLED (Organic Light Emitting Diode) tenkofilmové displeje podobne súčasným LCD, ktoré budú vytvárať obraz červenými, zelenými a modrými LED diódami bez potreby osvetlenia z pozadia. ModemModem je zariadenie schopné prenášať dáta medzi dvoma počítačmi pomocou telefónnej linky. Slovo MODEM je skratkou slovných spojení MOdulátor/ DEModulátor a vychádza z toho, že základnou činnosťou modemu je modulovať digitálny signál na analógový, a naopak analógový na digitálny.Podľa umiestnenia rozdeľujeme modemy na:

31

Externý modem- nie je umiestnený v skrinke. S počítačom je spojený pomocou sériového portu alebo USB portu a k nemu je privedený telefónny kábel. Externý modem musí byť napájaný samostatným zdrojom z transformátora,

Interný modem- umiestnený v podobe prídavnej karty priamo v skrinke počítača. Kábel od telefónnej linky sa pripojuje k zadnej časti skrinky počítača.

Zvuková karta a reproduktoryZvuková karta – u nás rozšírená od polovice 90. rokov 20. storočia. Zvuková karta obsahuje :

Analógové vstupy – mikrofón, link Analógové výstupy – reproduktory Digitálny výstup Kodek – modul zvukovej karty, ktorý obsahuje prevodníky A/D a D/A – prevod analógového

signálu na digitálny a naopak Syntetizátor MIDI – generuje zvukové charakteristiky hudobných nástrojov Digitálny signálový procesor – spracúvava a upravuje digitálne zvukové dáta

Parametre zvukovej karty: Frekvenčný rozsah – rozsah frekvencií, ktoré je schopný zvukový adaptér zaznamenať

a reprodukovať 30Hz – 20KHz Celkové harmonické skreslenie – presnosť reprodukcie jednotlivých tónov udáva sa v %, čím je

hodnota nižšia, tým je reprodukcia zvuku vernejšia Odstup signálu od šumu – predstavuje rozdiel medzi silou signálu a šumom, udáva sa v db a čím

je hodnota vyššia, tým je zvuk čistejší.

Reproduktory sú výstupné zariadenie počítača. Sú pripojené k zvukovej karte a prevádzajú výstupný analógový signál na vlnenie tak, aby bolo počuteľné. Okrem reproduktorov môžeme do výstupu pripojiť aj minivežu, alebo iné zariadenie, ktoré dokáže zvuk ďalej spracovávať. K počítačom, ktoré majú kvalitnejšiu zvukovú kartu a viac výstupov môžeme pripojiť aj dva páry reproduktorov. Pri správnom rozmiestnení v miestnosti vytvárajú jednoduchý systém Dolby Stereo Digital. Reproduktory môžeme rozdeliť na pasívne(reprodukujú signál zvukovej karty bez zosilnenia) a aktívne(napájané sieťovým napätím, zosilnenie vstupného signálu). Rozmiestnenie reproduktorov :2.0 stereo sústava – 1 pravý a 1 ľavý5.1 domáce kino – 2 pravé + 2 ľavé+predný stredový a basový kanál7.1 výpočtová technika - +zadné stredové kanály

Videoprojektor(dátaprojektor)V počítačových učebniach, školiacich strediskách a všade tam, kde je nutné, aby prednášajúci prezentoval to, čo sa objaví na obrazovke počítača, väčšiemu počtu ľudí, sa používa video projektor. Je to špeciálne zariadenie, ktoré je pripojené podobne ako monitor k grafickej karte počítača a ktoré premieta zväčšený obsah monitora na plátno, alebo stenu.

Interaktívne tabuleInteraktívne tabule sú pokrokový prvok pri vyučovaní a prezentácii. Je to systém pracujúci podobne ako videoprojektor, ale k dispozícii je aj interaktívne ukazovátko, ktoré pracuje ako myš na podložke, s tým rozdielom, že je možné ovládať operácie v počítači ukazovaním priamo na pracovnú plochu. Kliknutie myšou potom prebieha napríklad stlačením tlačidla na ukazovátku. Celá výučba, alebo prezentácia je veľmi jednoduchá a interaktívna.Toto zariadenie sa skladá z dvoch častí. Z dátového projektoru a interaktívneho ukazovátka. Interaktívne ukazovátko má v sebe snímače, reagujúce na polohu a pohyb, ktoré vyhodnocujú aktuálnu pozíciu a tieto údaje predávajú k spracovaniu do počítača. Princípov, na ktorých je interaktívna tabuľa založená je niekoľko, konečný efekt je však rovnaký.UPS záložný zdrojModerné operačné systémy, ako Windows alebo Linux, si počas svojej práce ukladajú veľa údajov, o ktorých mnoho užívateľov ani netuší. Rovnako aj v pamäti RAM je mnoho dôležitých údajov, ktorých

32

okamžitá strata by mohla spôsobiť problémy pri fungovaní počítača. Preto u tých počítačoch, ktorých bezchybný a nepretržitý chod je dôležitý, je medzi zásuvkou a vstupom napájania do počítača predradený záložný zdroj- UPS. V okamžiku, keď je príjem elektriny prerušený začne byť počítač zásobovaný z UPS zdroja. Ten má tiež obmedzenú kapacitu, takže je určený len k niekoľko minútovým výpadkom. Ak batéria UPS zdroja začne dochádzať, informuje o tom dátovým káblom operačný systém a ten sa môže korektne vypnúť. Tam, kde je nutné pokryť niekoľkohodinové výpadky je UPS zdroj napojený na dieselagregát. Ten je schopný zásobovať celú sálu počítačov prakticky dovtedy, kým mu nedôjde benzín. Digitálny fotoaparát -Umožňuje priamu digitalizáciu snímok pri exponovaní. Z pamäte fotoaparátu sa cez USB port prenášajú do PC.Digitána kamera - Priama digitalizácia snímaného priebehu.

PRINCÍP ČINNOSTI POČÍTAČA. Architektúra počítačov – je to ideový návrh počítača, jeho charakter, logické rozdelenie na častí a stanovenie ich vlastností. V praxi sa používajú dve základné architektúry - von Neumanova a harwardská. Základným princípom, na základe ktorého pracujú súčasne počítače je von Neumanova koncepcia. Je založená na koncepcií sekvenčného spracovania informácií definovaného existenciou tzv. Počítadla (smerníka) vykonávaných inštrukcií a koncepciu operačnej a riadiacej jednotky. Využíva sa mikroprogramové riadenie t. j. interpretácia každej inštrukcie prostredníctvom elementárnych operácií – mikrooperácií. Činnosť počítača je definovaná programom uloženým v operačnej pamäti. Počítač je vlastne interpretátorom (vykonávateľom) uvedeného programu. Vstupné zariadenia umožňujú vstup informácií do počítača, ktoré sa spracovávajú. Centrálna riadiaca jednotka (CPU) je napojená na vstupné a výstupné zariadenia cez vnútornú pamäť (RAM). Pamäť je priestor, kde sa ukladajú spracovávané údaje a programy. CPU sa skladá z :

ALU (Aritmeticko-logická jednotka) je výkonná jednotka, ktorá robí výpočty RJ (Riadiaca jednotka) riadi činnosť celej počítačovej zostavy, vydáva príkazy

na vykonanie programom stanovených činnosti a  kontroluje splnenie týchto činností. Výstupné zariadenia slúžia na zobrazovanie výsledku spracovanej informácie. Fyzikálnym nosičom informácie je elektrický signál. Ak počítač pracuje nachádzajú sa v ňom dva druhy informácií :

Riadiaca programy podľa ktorých počítač pracuje. Aby sme ich mohli používať, musíme si ich nainštalovať. Inštaláciou sa programové súbory zapíšu na HDD. Ak program spustíme, zavedie (načíta) sa do RAM. Podľa inštrukcií (príkazov) programu pracuje procesor,

Spracovávaná vstupné informácie, výstupné informácie, výsledky, medzivýsledky

Harwardská koncepcia predpokladá existenciu dvoch oddelených pamätí (namiesto operačnej pamäte ma pamäť programu a údajovú pamäť). V prvej sú uložené programy a v druhej údaje, pričom sa môže prekrývať čítanie inštrukcií a ich vykonávanie. Využíva sa pri konštrukcií jednoúčelových automatov v spotrebnej a priemyselnej elektrotechnike (automobily, práčky, televízory). Autorom koncepcie je H. Aiken a pochádza z roku 1943.

33

Vstupné zariadenia Výstupné zariadenia

Operačná pamäť

p r o c e s o r

Aritmeticko–logická jednotka

Riadiaca jednotka

ROZDELENIE SOFTVÉRU

Operačné systémy je to základný softvér, ktorý riadi celý počítač. Dovoľuje a uľahčuje používateľom spúšťať aplikácie, vhodným spôsobom pracovať so súbormi, komunikovať s počítačmi pripojenými na sieť

Programovacie prostredia umožňujú zapisovať, spúšťať a ladiť užívateľom vytvorené programy. Delíme ich na :

Kompilované zapísaný program (text) sa preloží (kompiluje) do strojového kódu. Počas prekladu sa každý príkaz nášho programu zmení na niekoľko strojových inštrukcií - postupnosť čísel, ktoré dokáže procesor veľmi rýchlo vykonávať. Patria tu napr. Turbo Pascal, Delfi, C, C++.

Interpretované zdrojový text sa neprekladá do strojového kódu, ale hneď v texte programu rozoznáva príkazy a vykonáva. Vykonávanie programu bude pomalšie. Patrí tu napr. Logo, Basic, Javascripty.

Aplikácie naprogramované vo veľkých firmách . Delíme ich na :Textové editory Poznámkový blok (Notepad), Wordpad, Word, Writer T602 v minulosti,Tabuľkové procesory Excel, CalcGrafické editory skicár(rastrový), ZonerCallisto, CorelDraw (vektorový),Prezentačné programy PowerPoint, ImpressDatábazový program Access,Programy na tvorbu www stránok FrontPage, FirstPage, HomeSite,Počítačové hryAplikácie na vzdelávanie multimediálne encyklopédia, simulátory, virtuálne laboratória a tvorivé prostredia, Aplikácie na prácu s multimédiami prehrávače zvuku, videa, strih videa na počítači, práca s digitálnou fotografiou,Aplikácie na komunikáciu InternetExplorer, Mozilla Firefox, Facebook, Outlook Express, ICQ.

Nástroje (utility) uľahčuje prácu s počítačom a slúžia na nastavenie rozličných vlastností počítača, operačného systému alebo aplikácií. Patrí tu napr. ScanDisk, SystemMonitor, antivírusové programy – NOD, AVG.

Informačné systémy sú spustené na mnohých počítačoch a pracuje s nimi súčasne veľa ľudí. Je to niekoľko aplikácií, ktoré navzájom spolupracujú. Veľmi rýchlo spracúva triedi a uchováva veľké množstvo informácií. Základom informačného systému je databáza, ktorá musí obsahovať aktuálne informácie. Takýmto systémom môže byť napr. medzinárodný systém rezervácie leteniek.

BIOS Basic Input Output System základný vstupno-výstupný systém.

Súbor, adresár.SÚBOR, PRIEČINOK

Súbor, file najmenšia jednotka záznamu informácie, konkrétny nosič informácie,

34

Hardvér

Operačný systém

Aplikácie

BIOS

je pomenovaná skupina údajov, ktoré spolu logický súvisia a sú uložené na pamäťovom médiu, množina logický usporiadaných informácií,

Súbory delíme : programové majú význam pre počítač, podľa nich pracuje údajové majú význam pre užívateľa, môže to byť nakreslený obrázok, napísaný text, zvukový

súborSúbor je identifikovaný (určený) svojim názvom. Názov sa skladá z mena a prípony, ktoré sú oddelené bodkou. Operačný systém DOS 8 + 3 znaky, windows 256 znakov vrátane cesty. Cesta je zoznám všetkých priečinkov, cez ktoré musíme prejsť, aby sme sa dostali k požadovanému súboru. Napr. C:\Dokumenty\Dopisy\Odpovede\objednávka.doc. Meno by malo byť výstižne podľa toho čo súbor obsahuje. Prípona určuje typ súboru t. j. v akom programe bol vytvorený. Prípony súborov :DOC, TXT – textový súbor, XLS – tabuľka vytvorená v Exceli, BMP, JPG – obrázok,EXE – spustiteľný súbor programu, HTML – www stránka, MP3, WAV – zvukový súbor, Okrem názvu sa na pamäťové médium ukladajú ďalšie informácie :

Typ súboru Veľkosť súboru v KB Dátum a čas vzniku alebo poslednej zmeny (modifikácie) Atribúty súboru

1.  Archive A štandardný súbor, automatický sa priraďuje pri vzniku súboru2.  System S súbory potrebné pre prácu operačného systému, nemazať, 3.  Hidden H dá sa nastaviť, aby sa zobrazoval alebo skrýval,4.  Read Only R len na čítanie, nemôžeme v ňom robiť zmeny,

Ak chceme pracovať s viacerými súbormi naraz (hľadanie, zobrazovanie) používame znaky hromadného výberu :? nahrádza jeden znak,* nahrádza ľubovoľný počet znakov, znaky za hviezdičkou sa ignorujú .Súborový systém Dáta na disku musia byť uložené prostredníctvom určitých vopred presne stanovených pravidiel. Jedine tak je zabezpečené, že určitú informáciu je možné na disk zapísať a potom správne prečítať. Algoritmus, podľa ktorého sú dáta na disku zapísané sa nazýva súborový systém. Operačný systém MS-DOS používa súborový systém FAT (File Alocation Table), operačný systém Windows 95,98,2000 používa FAT alebo vylepšený systém FAT 32 (podporuje dlhé názvy), operačný systém OS/2 používa HPFS (High Performance File System )a systém Windows NT používa NTFS.

Adresár, Directory, Priečinok, Folder, ZložkaSúbory, ktoré spolu logický súvisia ukladáme do priečinka. Základný priečinok (koreňový, root) vytvára sa už pri formátovaní, označuje sa A:, C:, D:, označuje sa \. Prázdny priečinok neobsahuje súbory ani podpriečinky. Podriečinok priečinok vytvorený v inom priečinku. Priečinky sú usporiadané do stromovej štruktúry, na vrchole je pracovná plocha- desktop. Ak pracujeme so súbormi a priečinkami hovoríme, že pracujeme so súborovou štruktúrou, umožňujú to programy, ktoré voláme diskové manažery – Tento počítač, Prieskumník (Explorer).

CHARAKTERISTIKA OPERAČNÉHO SYSTÉMU WINDOWS.

Základný program, ktorý musí byť nainštalovaný v každom počítači, aby počítač pracoval. OS je sprostredkovateľ komunikácie medzi užívateľom (softvér) a počítačom (hardvér). Na

základe požiadaviek užívateľa vykonáva požadované akcie. Tvorí jednotné prostredie pre aplikácie. Každý program by musel bežné úlohy ako napr. čítanie

z HDD, zápis, tlač riešiť sám. Čím je operačný systém dokonalejší, tým menej činnosti musia riešiť samotné programy. Tieto činnosti vykonávajú podprogramy operačného systému (služby OS). Pri pohľade zvonka je OS služobník pre vyššie úrovne.

Organizuje prístup a využívanie zdrojov počítača. Umožňuje ostatným programom využívať technické vybavenie počítača. OS obsahuje ovládače pre bežné zariadenie napr. klávesnica, pevný

35

disk, disketová a CD/DVD mechanika. OS je program zodpovedný za pridelenie a využitie hardvérových zdrojov ako napr. pamäť, disk, vstupné a výstupné zariadenia. V terminológií OS používame pre bežiaci program pojem proces a komponent počítača nazývame prostriedok. Z pohľadu zvnútra je teda operačný systém vládca počítača, prideľuje vyšším vrstvám prostriedky a stará sa o správne fungovanie celého počítača.

OS umožňuje vstup údajov z klávesnice a myši, tieto údaje vyhodnocuje a predáva konkrétnym programom.

Reaguje na chybové stavy programov a chybné požiadavky tak, aby nespôsobili zničenie systému.

Operačný systém ako správcu prostriedkov delíme na : Správa procesov- spustenie programov, ich činnosť, ukončenie a komunikácia medzi procesmi, Správa pamäte – prideľuje procesom pamäť, Správa zariadení – poskytuje procesom funkcie vstupných a výstupných zariadení, Správa súborov – poskytuje procesom prístup k súborom, vytváranie, ukladanie, vymazanie,

zdieľanie.

Medzi OS patrí :MS DOS – príkazový riadok, textový režim, jednoužívateľský, jednoúlohovýWindows verzie - 95, 98, NT, Millenium, 2000, XP – Professional, Home, Windows.netWindows XP 64 bit edition – pre procesor Intel Itanium, Longhorn, Blackbomb, Windows Vista, Windows 7 UNIX – serverový OS, počítače ktoré sú nepretržite v prevádzkeNovell.Netware – sieťový OSLINUX (Mandrake, RedHat, Ubuntu) – bezplatne používanie, stabilný MAC OS X – pre počítače typu Apple Macintosh

Charakteristika OS skupiny WINDOWS : Grafické operačné systémy – ľahké, intuitívne ovládanie, obrázky, ikony, tlačidlá, Podobné ovládanie programov, Podporujú dlhé mená súborov, Podporujú technológiu PLUG AND PLAY – OS rozpozná technické zariadenie a nainštaluje ho

s minimálnym zásahom užívateľa Nastavenie a inštalácia sú zjednodušené vďaka sprievodcom Súčasťou OS je jednoduchý textový editor, grafický program, kalkulačka Zabudovaná podpora počítačových sietí Podpora USB rozhrania Používanie fontov písma Produkty jedného programu môžeme využiť v druhom programe napr. tabuľku vytvorenú v Exceli

použijeme v dokumente Wordu Možnosť nastaviť prostredie pre prácu viacerých užívateľov pomocou prístupových práv a hesiel Možnosť práce viacerých užívateľov s jedným počítačom – 1 základná jednotka a viac prídavných

zariadení (monitor, klávesnica, myš) Umožňujú multitasking - je to funkcia umožňujúca súbežne spracovanie úloh teoreticky

v jednom okamžiku. Znamená to že môžeme naraz napr. tlačiť, písať a počúvať hudbu. Multitasking môže byť :1.  Kooperatívny prideľuje čas procesora spusteným programom (procesom) na rôznu dobu

podľa požiadaviek programov,2.  Preemptívny všetky programy majú pridelený rovnaký čas procesora

PRACOVNÁ PLOCHA (DESKTOP)

36

Po spustení Windows je počiatočným bodom pre všetky nasledujúce operácie. Nachádza sa ne nej to, čo najčastejšie používame. Pracovnú plochu si môžeme predstaviť ako pracovný stôl ( zošity, pera, knihy, môžeme ich otvoriť, premiestniť, písať do nich, hodiť do koša). Pracovná plocha sa skladá :1. Pozadie :

Vzor zobrazuje sa len vtedy, ak tapeta nie je nastavená alebo je umiestnená v strede pracovnej plochy alebo nezaberá celú pracovnú plochu. Užívateľ si môže nastaviť farbu vzoru pracovnej plochy.

Tapeta je to obrázok umiestnený na pracovnej ploche. Môže byť nakreslený, naskenovaný, stiahnutý z internetu (lokálne menu / Nastaviť ako tapetu. Užívateľ si môže nastaviť spôsob umiestnenia tapety : v strede, roztiahnuť, vedľa seba. Tapetu vyberáme tak, aby boli viditeľné objekty umiestnené na pracovnej ploche. Tapetu nastavíme tak, že si zvolíme lokálne menu pracovnej plochy, príkaz Vlastnosti , karta Plocha.

Užívateľ si môže nastaviť aj motív pracovnej plochy, čím sa zmení pozadie, ikony, zvuky a ďalšie častí nastavenia vzhľadu počítača. Motív nastavíme tak, že si zvolíme lokálne menu pracovnej plochy, príkaz Vlastnosti , karta Motív

2. Objekty – sú prvky, ktoré majú spoločnú vlastnosť (v danom okamihu sa správajú podobne ). Objekty sú určené ikonou a popisom. Ikona je malý grafický obrázok (grafický symbol), ktorý symbolizuje určitý objekt. Podľa vzhľadu ikony určíme, čo objekt predstavuje (na čo sa používa). Popis je text umiestnený pod ikonou, určuje názov objektu. Objekty delíme na :

Skutočné objekty 1. Súbory na pracovnej ploche sa vyskytujú zriedka, pretože ich umiestňujeme do zložky

dokumenty. Vytvorenie súboru : lokálne menu pracovnej plochy /Nový /vyberieme typ súboru, ktorý chceme vytvoriť, zadáme mu meno s príponou a potvrdíme enterom.

2. Priečinky vytvárame v zložke dokumenty. Vytvorenie priečinku : lokálne menu prac. Plochy / Nový / Priečinok (Zložka, Folder) / Zadáme meno a vytvorenie potvrdíme enterom.

3. Aplikácie na pracovnú plochu sa neumiestňujú, sú umiestnené v zložke C:\Programové súbory. Na pracovnej ploche stále prítomné, Tento počítač, Kôš, Miesta v sieti, Internet Explorer.

Zástupca, odkaz, shortcut – je to malý súbor, ktorý nám umožní rýchle spustenie programu, dokumentu, otvorenie zložky – nemusíme ich hľadať v súborovej štruktúre. Poznáme ho podľa šípky v ľavom dolnom rohu ikony, alebo z lokálneho menu zvolíme príkaz vlastnosti. Zástupca je odkaz na fyzický objekt. Fyzickým objektom môže byť program, súbor, priečinok, tlačiareň, FDD, HDD. Pravidlá pre prácu s odkazmi :

o na jeden objekt sa môže odkazovať ľubovoľný počet zástupcov,o odkaz môže byť umiestnený na pracovnej ploche alebo v ľubovoľnom priečinku,o činnosti, ktoré prevedieme s odkazom, nemajú vplyv na fyzický objekt – vymazanie,

premenovanie,o ak premenujeme alebo presunieme fyzický objekt, odkaz sa prispôsobí,o ak zmažeme fyzický objekt, odkaz nepracuje a je potrebné ho tiež zmazať.

Vytvorenie odkazu : 1. Vyvoláme lokálne menu na mieste kde chceme vytvoriť odkaz2. Zvolíme príkaz Nový/Odkaz 3. Zobrazí sa sprievodca pre

vytvorenie odkazu. Pomocou tlačidla prechádzať nájdeme objekt, ku ktorému chceme vytvoriť zástupcu.

4. Po kliknutí na tlačidlo ďalší môžeme zmeniť meno odkazu

37

5. Klikneme na tlačidlo dokončiť a odkaz sa vytvorí.

3. Okná – v nich sa zobrazujú otvorené programové súbory, údajové súbory alebo obsah priečinka4. Hlavný panel - panel úloh (taskbar) umiestnený v dolnej častí pracovnej plochy

OKNO PROGRAMU

Okno je elementárny grafický objekt pravouholník (obdĺžnik alebo štvorec). Okno sa skladá :1. Titulný pruh (riadok, lišta) je to prvý riadok okná, ktorý obsahuje :

- Ikona programu – dvojklik zatvorí okno programu- Názov programu – názov dokumentu, cesta- Tlačidlá

Minimalizačné – minimalizuje okno programu do tlačidlá na hlavnom paneli

Maximalizačné – zväčší rozmery okná na celú pracovnú plochu pričom sa mení na

obnovovacie

Zatváracie - zatvorí okno programu, ukončí program

2. Pruh menu je to súhrn vizuálne odlíšených, hierarchický usporiadaných príkazov (volieb) na ovládanie programu pracujúceho v okne. Pruh menu sa skladá z položiek menu - Súbor, Úpravy, Zobraziť,..... . Položky obsahujú príkazy. Aktivácia položiek menu myš, klávesnica (ALT + podčiarknuté písmeno ). 3. Panel nástrojov je to súhrn tlačidiel na rýchle spustenie príkazov alebo nejakej činnosti. Delíme ich na štandardné a vytvorené užívateľom. Užívateľ môže meniť polohu panelu alebo vytvoriť nový. Panely rozdelené do kategórii sa zobrazia po zvolení príkazu Zobraziť/Panely nástrojov4. Pracovná plocha

Objektové okno – pracovná plocha obsahuje objekty, predstavené ikonou a popisom. napr. Tento počítač

Dokumentové okno – podokno programového okná, napr. Word5. Stavový riadok posledný riadok okná. Obsahuje veľkosť objektov, pamäťových médií. Strana, stĺpec, riadok dokumentu. 6. Rolovacie lišty (posúvače) umožňujú posun po pracovnej ploche dokumentu. Ich zobrazenie sa dá nastaviť, alebo sa zobrazia automatický ak logická veľkosť okná je menšia ako fyzická t.j. nevidíme všetko čo okno obsahuje.

38

HLAVNÝ PANEL

Môžeme ho pomenovať Panel úloh, Lišta úloh, TaskBar. Štandardne umiestnený v dolnej časti pracovnej plochy. Užívateľ môže meniť polohu a veľkosť hlavného panelu. Vlastnosti hlavného panelu môžeme nastaviť cez lokálne menu hl. panelu alebo Štart/Nastavenie/Hlavní panel a ponuka Start. Medzi vlastnosti patrí napr. uzamknutie, skrývanie. Cez lokálne menu hlavného panelu si užívateľ môže nastaviť spôsob usporiadania okien otvorených programov : Na seba, Vodorovne nad seba, Zvisle vedľa seba.

Hlavný panel obsahuje :1 Tlačidlo štart – základný bod pre prácu s Windows

1 Programy – táto položka obsahuje zástupcov nainštalovaných programov, ktorí môžu byť usporiadaný do priečinkov. Je to najpoužívanejšia položka ponuky štart. V priečinku po spustení sú zástupcovia programov, ktoré sa majú automatický spustiť po zavedení OS. Užívateľ môže pridať zástupcu do položky programy : lokálne menu hlavného panelu/Vlastnosti/karta Ponuka start/tlačidlo Vlastné/Pridať2 Dokumenty – sú tu umiestnené odkazy na posledných 16 dokumentov, s ktorými sme pracovali. Táto položka umožňuje rýchle spustenie týchto dokumentov. 3 Nastavenie

 Ovládacie panely – centrálne nastavenie systému Windows, sú tu všetky objekty potrebné pre nastavenie konfigurácie systému

 Sieťové a telefonické pripojenie – nastavuje sa tu pripojenie k miestnej sieti a sieti internet

 Tlačiarne – umožňuje nainštalovať lokálnu alebo sieťovú tlačiareň  Hlavný panel a ponuka Start - umožňuje nastaviť vlastnosti hlavného panelu, lokálne

menu hlavného panelu/príkaz Vlastnosti4 Hľadať umožňuje nájsť objekt uložený v počítači alebo v sieti5 Nápoveda – aktivuje nápovedu systému Windows. Nápovedu získame aj po stlačení klávesu F1. Konkrétnu položku v nápovede môžeme hľadať podľa obsahu, registra alebo prehľadávania.6 Spustiť - používa sa na spustenie programu, napíšeme názov spustiteľného súboru winword.exe, excel.exe, mspaint.exe, explorer.exe, calc.exe

39

Titulný pruh

Riadok menu

Panely nástrojov

Pracovná plocha

Stavový riadok

Rolovacie lišty

7 Vypnúť – V priebehu práce s Windows zaznamenáva systém na disku rôzne informácie v súvislosti s práve prevádzanou činnosťou (systém swapuje). Pokiaľ by užívateľ vypnul počítač za chodu systému po nasledujúcom štarte by sa mohol chovať nekorektne resp. by sa OS nespustil vôbec. Preto sa doporučuje pred ukončením práce systému zvoliť položku vypnúť.

 Vypnúť – po prevedení ukončovacích procedúr sa počítač sám vypne Reštartovať – prevedie tzv. teplý reštart, po ktorom sa začne Windows zavádzať do operačnej pamäti – bootovať. Studený reštart – tlačidlo reset, pri ňom sa testujú i technické prostriedky počítača.  Prepnúť do úsporného režimu – aktivuje úsporný režim, t. j. v závislosti na nastavení Windows systém vypne monitor a po čase i HDD. Úsporný režim deaktivujeme pohybom myši alebo stlačením klávesu.

2 Panely nástrojov – nastavíme cez lokálne menu hl. panela/Panely nástrojov/vyberieme si kategóriu, ktorá sa ma zobrazovať na hlavnom paneli

3 Tlačidlá spustených programov, otvorených okien - aktívne okno má zatlačené tlačidlo.

4 Informačná oblasť hlavného panelu – okrem času, klávesnice reproduktorov môže pravá časť obsahovať ikony spustených programov napr. NOD.

Spustenie programu : Zástupca na pracovnej ploche Zástupca – Štart/Programy Zástupca -Štart/Programy/Po spustení – program sa spustí automatický po zavedení OS Štart/Spustiť – napíšeme názov spustiteľného súboru programu napr. excel.exe, winword.exe,

mspaint.exe, calc.exe, notepad.exe, wordpad.exe. Nájdeme spustiteľný súbor pomocou príkazu Hľadať Užívateľ sám nájde spustiteľný súbor programu – Tento počítač, Prieskumník

Ukončenie programu : Dvakrát klikneme na ikonu programu v titulním pruhu Klik na zatváracie tlačilo Súbor/Koniec ALT + F4 Lokálne menu titulného pruhu(tlačidla na hlavnom paneli) príkaz Zavrieť

Zmena polohy okná : Umiestnime ukazovateľ myši na titulný pruh a použijeme  technológiu drag and drop Lokálne menu titulného pruhu /Príkaz premiestniť, kurzorovými šípkami premiestňujeme

a enterom potvrdíme premiestnenie.

Zmena veľkosti okná : Umiestnime ukazovateľ myši na hranu okná a použijeme technológiu drag and drop, ak

umiestnime ukazovateľ myši do rohu okná mení sa súčasne výška aj šírka okná Minimalizačné, maximalizačné tlačidlo na titulnom pruhu. Lokálne menu titulného pruhu príkaz Maximalizovať, Minimalizovať. Lokálne menu titulného pruhu príkaz Veľkosť, potom kurzorové šípky a zmenu veľkosti

potvrdíme enterom.

Usporiadanie okien :40

Lokálne menu hlavného panelu a vyberieme si spôsob usporiadania : Okná na seba (kaskadovito), Vodorovne nad seba, Zvisle vedľa seba.

Pomocou myši zmenou polohy a veľkosti okien.

Prepínanie medzi oknami : Kliknutím na tlačidlo programu na

hlavnom paneli Kliknutím do priestoru okná programu

ALT + TAB ALT + ESC

Systém menu : Hlavné menu operačného systému – tlačidlo Štart na hlavnom paneli Hlavné menu programu – riadok menu Lokálne menu - zoznám príkazov, ktoré majú význam vzhľadom k miestu, na ktoré sme klikli

pravým tlačidlom myši Systémové (riadiace) menu – lokálne menu titulného pruhu

Spôsob voľby príkazov : Menu programu – myš alebo klávesnica, ALT+ podčiarknuté písmeno – položka menu,

podčiarknuté písmeno – príkaz. Lokálne menu Klávesové skratky Panel nástrojov

DIALÓGOVÉ OKNÁ

Umožňujú komunikáciu medzi počítačom (operačným systémom) a užívateľom. Delíme ich na :

Konfiguračné dialógové okná – zobrazia sa obyčajne po zvolení príkazu za ktorým nasledujú 3 bodky. Používajú sa na nastavenie parametrov a funkcií jednotlivých príkazov podľa potrieb užívateľa. Parametre príkazov sú prehľadne usporiadané do kariet. Na kartu sa prepneme kliknutím na jej záložku (uško). Nastavenie parametrov sa zobrazí v ukážke alebo náhľade dialógového okná. Zvyčajne nezáleží na poradí nastavenia parametrov.

Upozorňovacie informačné okno – napr. okraje mimo rozsahu, program vykonal nepovolenú operáciu súbor nebol uložený. Komunikujeme pomocou tlačidiel ÁNO, NIE, ZRUŠIŤ.

Konfiguračné dialógové okno sa skladá :Titulný pruh – názov príkazu, tlačidlo na výber kontextovej nápovedy, zatváracie tlačidloPrvky dialógového okná :

Textové pole - textový kurzor I, môžeme písať text napr. meno súboru pri ukladaní

Spúšťaný zoznám – v pravej časti rozbaľovacia šípka, po kliknutí na ňu sa zobrazia parametre

Zoznám – abecedný zoznám parametrov pre príslušný prvok

Výberová (stavová) značka, zaškrtávacie pole – kliknutím do štvorčeka sa parameter aktivuje (zafajknutý), ďalším kliknutím sa deaktivuje prázdny štvorček.

41

Prepínač (prepínacie pole) –malé kolieska, z ktorých je vždy jedno aktívne (zapnuté). Vybraný parameter je zobrazený s bodkou v strede. V danej skupine parametrov môže byť len jeden aktívny.

Dvojtlačidlo (dvojšípka) – hodnotu parametra môžeme napísať, alebo klikaním na hornú šípku sa hodnota parametera zväčšuje a na dolnú zmenšuje.

Potenciometer – hodnotu parametru meníme ťahaním potenciometra vpred a vzad.

Tlačidlá – ÁNO, OK – potvrdíme nastavené parametre, kláves Enter ZRUŠIŤ, STORNO – nevykoná sa žiadna zmena v nastavených parametroch POUŽIŤ, APPLY – parameter sa nastaví a dialógové okno ostane otvorené.

42