This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
ŽILIN
SK
ÁU
NIV
ER
ZIT
A V
ŽILIN
E
SV
F, K
SK
M, K
OM
EN
SK
ÉH
O 52,
010 26 ŽILIN
A
Betónové
mosty 2 (B
M2)
Mosty z predpätého betónu
Ing. P
atrik KOTULA
, PhD.
Tel.: +
421 41 513 5662
Fax.: + 421 41 513 5690
E-m
ail: patrik.ko
tula@
fstav.uniza.sk
http
://svf.uniza.sk/kskm
/
Sylabus prednášok B
M2
1.Ú
vod do predpätých betónových mostov
2.B
etón a oceľ
pre predpätém
osty, predpínacímateriál,
predpínaciatechnika
3.Z
ásady návrhu a posúdenia predpätých nosných prvkov
4.P
refabrikovaném
osty z tyčových prefabrikátov a zo
segmentov
5.M
onolitickém
osty na podpernom a výsuvnom
lešení
6.M
osty letmo betónované
a letmo m
ontované
7.M
osty vysúvané
8.T
rendy vývoja predpätých mostov a m
osty zavesenén
a
šikmých lanách
9.O
blúkovém
osty
2B
etónovém
osty 2 (BM
2), Mosty z predpätého betónu -Ing. P
. Kotula, P
hD.
LITE
RA
TÚ
RA
NORMY:
[1] S
TN EN 1991-2 (7
3 6203) Z
aťaženie ko
nštru
kciíČasť
2: Z
aťaženia
mosto
v dopravo
u, S
ÚTN, m
áj 2006, 1
36 s.
[2] S
TN EN 1991-2/N
A Zaťažen
ie konštru
kciíČasť
2: Z
aťaženia m
osto
v dopravo
u, N
árodnápríloh
a, SÚTN, októb
er 2007, 1
6 s.
[3] S
TN EN 1992-1-1 (7
3 1201) N
avrhovan
ie betó
nových
konštru
kcií. Časť
1-1: V
šeobecn
épravid
láa p
ravidlá
pre p
ozem
néstavb
y, SÚTN, Jú
l 2006, 2
00 s.
[4] S
TN EN 1992-2 Navrh
ovan
ie betó
nových
konštru
kcií. Časť
2:
Betó
nové
mosty, S
ÚTN, m
áj 2005, 9
3 s.
[5] S
TN 73 6203: Z
aťaženie m
osto
v, ÚNM Prah
a 1986.
UČEBNICE a SKRIPTA:
[6] Z
emko
,Š.: M
osty z p
redpätéh
o betó
nu, A
lfa Bratislava 1
986.
[7] Jan
da–Kleisn
er–Zvara: B
etónové
mosty. S
NTL Prah
a, 1988.
[8] H
rdoušek
a kol.: B
etónové
mosty 2
, ČVUT Prah
a 2005.
[9] S
trázky, J.: Betó
nové
mosty, T
K 21, Č
KAIT Prah
a 2001
[10] N
avrátil, J.: Předpjaté
beto
nové
konstru
kce, CERM
®, B
rno 2008
3B
etónovém
osty 2 (BM
2), Mosty z predpätého betónu -Ing. P
. Kotula, P
hD.
4B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov
Betónsa stal n
ajrozšíren
ejším staveb
ným
materiálo
m v m
inulom
storočí.
V ko
mbinácii so
správn
e navrh
nutou beto
nárskou
a pred
pínacou
výstužou
je
schopný
odolávať
veľkému zaťažen
iu, má
veľképlastické
rezervy a
umožňuje p
reklenúťveľké
rozpätia. Je
ho prednosťo
u je
pomerne nízk
a
cena, veľkápevnosť
v tla
ku, spojito
sťa možnosť
vybetónovať
akýkoľvek tv
ar.
Pre tieto vlastn
osti sa taktiež
stal základným
stavebným
materiálo
m v m
ostn
om staviteľstve.
Zatiaľ
čo v železo
betó
novej ko
nštru
kcie beto
nárska výstu
žpasívn
e odoláva
účin
kom vo
nkajšieh
o zaťažen
ia, umožňuje tech
nológia p
redpätéh
o betó
nu
vhodným
usporiad
aním
a
nap
nutím
pred
pínacej
výstuže
prero
zdeliť
defo
rmačn
éa
statickéúčin
ky tak,
aby
sm
e dosiah
li op
timáln
y stav
nap
ätosti, kto
rý nám
umožn
ívyu
žiťcharakteristické
vlastnosti b
etónu.
Predpätý betón teda predsta
vuje aktív
ny prístu
p k navrhovaniu
konštru
kcií.
Najú
spešn
ejšie aplikácie
pred
pätéh
o b
etónu, zalo
žené
na
jednote
architekto
nickéh
o a
konštru
kčnéh
o riešen
ia, vych
ádzajú
z aktívn
eho pôsoben
ia pred
pätia p
ri súčasn
om pochop
enívlastn
ostí
betó
nu,
správan
ia sa konštru
kcie ako aj jej ko
nštru
kčných
detailo
v v med
znom
stave.
5B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.1 Filozofia návrhu mosta
Predpätý b
etón umožňuje ap
likáciu m
odern
ých tech
nologických
postu
pov,
ktoré
dávajú
betó
novém
u mostn
ému staviteľstvu
charakter
modern
ej priem
yselnej
veľkovýro
by,
ktoráje
schopná
reagovať
na
zvyšujúce
sa
požiad
avky na rých
losť
výstavby, kvalitu
a bezp
ečnosť
mostn
ých objekto
v.
1.1 Filozofia návrhu m
ostaZákladnou funkcio
u mosta
je bezpečne a hospodárne previesť
dopravu cez prekážku
a preto
návrh
mosta
musí
vychád
zaťz tohto
základnéh
o požiad
avku.
Most
musí
byť
navrh
nutý
tak, ab
y jeh
o
konštru
kcia čo najlep
šie zapad
la do krajin
y a aby čo
najlep
šie vystihovala
povah
u prem
osten
ia. Pri
návrh
u mosta
sa zohľad
ňuje
ekonom
ickéhľad
isko,
konštru
kčné
riešenie,
ktoréh
o arch
itektúra
musí
vyjadrovať
súčasn
údobu a p
okrok vo
vede i tech
nológii.
Pri návrh
u ko
nštru
kcie musí
projektant syntetizo
vaťsta
tické
a
dynamick
épožia
davky na konštru
kciu
s požiad
avkami n
a zaiste
nie
bezporuchovej prevádzky a jednoduchej údržb
y mosta
.Návrh
ko
nštru
kcie musí
vychád
zaťz
technologických
možností
príp
adných
dodávateľo
v a
musí
sa vyzn
ačovaťminim
álnou
spotreb
ou materiálu
. Prim
eranosť
a náro
čnosť
riešenia
musí
zohľad
ňovať
ekonom
icképožiad
avky, ktoré
spravid
la rozhodujú
pri výb
ere riešenia ko
nštru
kcie z nieko
ľkých navrh
nutých
variant.
6B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.1 Filozofia návrhu mosta
Most je p
rílišvážn
a konštru
kcia, ktorá
bude slú
žiťspoločnosti viac n
ež100
roko
v a ktorá
význam
ne zasiah
ne d
o krajin
y. Výstavb
a mosta je fin
ančne a
aj technologicky n
áročnáa p
reto riešen
ia nem
ôžu vych
ádzať
z módnych
tren
dov,
ktorésú
skôr
prijateľn
éu men
ších stavb
ách pozem
néh
o
staviteľstva.
Konštru
kcia mosta m
usí
byť
čitateľnáa p
ochopiteľn
áaj p
re laika. Ak je
konštru
kcia podopretá
na lo
žiskách, m
usia b
yťvid
iteľné, ak je ko
nštru
kcia rám
ovo spojen
áso spodnou stavb
ou,
musí
byť
rámové
spojen
ie zvýrazn
ené,
atď. ...
Tvar
konštru
kčných
prvko
v musí
sledovať
prieb
eh
nap
ätía u
mocn
iťich
funkciu
. Pri návrh
u je n
utnévyu
žívaťcharakteristické
vlastnosti
jednotlivých
materiálov.
Nič
nemôže uškodiť
betónu viac,
ako jeho nevhodnáaplikácia
.
Most
je súčasťo
u ko
munikácie
a preto
musí
byť
navrh
nutý
tak, ab
y neo
vplyvň
oval
návrh
ové
a bezp
ečnostn
éparam
etre ko
munikácie.
Most
musí
rešpekto
vaťpožiad
avky dan
énorm
ami p
re priesto
rovéusporiad
anie,
musí
zachovať
požad
ovan
éprejazd
néa p
lavebnépriesto
ry a musí
zaistiťodved
enie n
ávrhovej vo
dy.
S oh
ľadom na
hospod
árnosť
i údržb
u je
nutné
navrh
ovaťspojité
konštru
kcie s minim
álnym
počto
m dilatačn
ých celkov.
7B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.1 Filozofia návrhu mosta
Spojité,
viacnáso
bne
staticky neu
rčitéko
nštru
kcie majú
väčšiu
bezp
ečnosť,
preto
že únosnosť
konštru
kcie nie
je vyčerp
aná
únosnosťou
jed
néh
o kritickéh
o prierezu
.
Pri návrh
u je
nutné
zabezp
ečiťriad
ne
vystužen
ie ko
nštru
kcie ako
pred
pínaco
u, tak aj b
etonársko
u výstu
žou tak, ab
y vždy b
ola zach
ovan
ásch
opnosť
plastickéh
o pretvo
renia ko
nštru
kcie.
Pri návrh
u prierezo
v je nutnévo
liťjed
noduchéčisté
tvary, ktorésa d
ajújed
noducho vystu
žiťa
riadne
zhutniť
pri
betó
novan
í. Preto
že vývin
hyd
ratačnéh
o tep
la i prieb
eh dotvaro
vania a zm
ršťovan
ia betó
nu závisí
na
hrúbke
prvko
v, je
nutné
navrh
ovať
konštru
kcie tak,
aby
prierezy
konštru
kcie mali,
pokiaľ
je to možné,
rovn
akúhrúbku
. Zab
ráni sa
tak dodato
čným
nam
áhan
iam
vyvolan
ým
prero
zdelen
ím
vnútorn
ých síl
vyvolan
ých ro
zdieln
ymi p
omern
ými d
eform
áciami.
Mosty p
odľa E
urokó
dovnavrh
ujem
e na d
ve sk
upiny medzných sta
vov:
1.Medzné
stavy únosnosti,
pri
ktorých
dochád
za k
úplnej
strate únosnosti kon
štrukcie, ku
ktorej p
atria: strata stability tvaru
, stability
tvaru poloh
y a vznik tvarove
neu
rčitej sústavy.
2.Medné
stavy použite
ľnosti,
pri
ktorých
sa
vychád
za z
účin
kov
prevád
zkovéh
o zaťažen
ia. K ním
patria
nep
rípustn
édefo
rmácie,
kmitan
ie, vznik aleb
o šírka trh
lín a p
od.
8B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.2 Typy m
ostných konštrukcií
1.2 Typy m
ostných konštrukciíMosty sú
vždy tvo
renémosto
vkou
(okrem
presyp
aných
, visutých
alebo
priam
o pojazd
ných
oblúko
v), kto
rápren
áša zaťažen
ie do podpier.
Mosto
vkamôže
byť
na
podperách
uložen
ána
ložiskách, aleb
o s
nim
i spojen
ákĺb
ovo
aleb
o rám
ovo. Pri
väčších rozp
ätiach je
mosto
vkapodopieran
ávzp
erami aleb
o oblúkm
i, môže
byť
zavesená
na
oblúko
ch,
visutých
alebo závesn
ých káb
loch.
rámová konštrukcia
o jednom poli
spojitá rámová konštrukcia
s nábehmi
vzperadlová rámová konštrukcia
spojitá rámová konštrukcia
konštantného prierezu
zavesená konštrukcia
visutá konštrukcia
Obr. 1
Príklady m
ostn
ých ko
nštru
kcií
9B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.2 Typy m
ostných konštrukcií
Mosto
vka
je buď
tvoren
ádosko
u, dosko
vým trám
om, rošto
m aleb
o
komorovým
nosníko
m.
Všetky
typy
mosto
viekmôžu byť
súčasťo
u
zložitejších
sústav.
Väčšin
a betó
nových
mosto
v je
pred
opnutá
pred
pínacím
ikáb
lami situ
ovan
ými v o
bryse aleb
o m
imo p
riečneh
o rezu
, kto
révyvo
dzujú
v konštru
kcii norm
álovúsilu
.
Plná
doska
obdĺžn
ikovéh
o aleb
o
lichobežn
íkovéh
o
prierezu
je
vhodná
nielen
pre
mosty
malých
rozpätí,
ale môže
byť
súčasťo
u
oblúko
vých
alebo
zavesených
sústav s ro
zpätím
do 200m.
Lichobežn
íková
doska je u
spojitých
konštru
kciíhosp
odárn
a do ro
zpätí
21m. Pri väčšo
m ro
zpätí
do 30m je vh
odný d
osko
vý trám, aleb
o doska
vyľahčen
ákru
hovým
i otvo
rmi.V
C
10B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.2 Typy m
ostných konštrukcií
Pre väčšie
rozpätia
súvh
odné
trámové
konštru
kcie. Rošto
véko
nštru
kcie zostaven
éz n
iekoľko
pozdĺžn
ych trám
ov sa v sú
časnosti
navrh
ujú
len z
prefa
briko
vaných
nosníkov,
ktorésú
spolu
spojen
éspriah
ujúcouŽB dosko
u. Priečn
iky med
zi doskam
i sa navrh
ujú
len nad
podperam
i.
Pre zavesenéko
nštru
kcie alebo pre ko
nštru
kcie, u kto
rých sa vyu
žíva priesto
r pod mosto
m,
sa navrh
uje
dvo
jtrámtvo
rený
okrajovým
i nosníkm
i, kto
résú
v priečn
om sm
ere mosta
stužen
épriečn
ikmi.
Podobnú
konštru
kciu tvo
ríparap
etný
nosník,
ktorý
môže
byť
na
okrajo
ch aj
zavesený.
V príp
ade
malej
stavebnej
výšky, spojuje
okrajo
vénosníky ib
a priečn
e pred
opnutá
doska m
osto
vky.
11B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.2 Typy m
ostných konštrukcií
Pre rozpätia d
o 45m je veľm
i ekonomický d
vojtrám
. Priečniky m
edzi
trámam
i sa navrh
ujú
iba n
a koncoch m
osta. Pri väčšo
m ro
zpätí
alebo
pri
neú
nosnej
pôde
sa z
výhodou betó
nové
nosníky
nah
rádzajú
oceľo
vými –
spriah
nutá
oceľo
betó
nová
konštru
kcia.
Pre rozpätia
od 30 do 45m sú
hospodárn
e ko
morové
konštru
kcie tvo
renéviacko
morovým
nosníko
m, aleb
o dvo
ma kom
orovým
i nosn
íkmi
spojen
ými d
osko
u m
ostovky.
12B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.2 Typy m
ostných konštrukcií
Po estetickej
stránke
sa osved
čili dvo
j aleb
o
trojko
morové
konštru
kcie so sklo
nen
ými krajn
ými
stenam
i bez
tradičn
ých
konzol.
Pre rozpätia
od 45 do 60m je
vhodný
jednoko
morový
nosník
konštan
tnéh
o prierezu
, pre
väčšie rozpätia
jednoko
morový
nosník
prem
ennéh
o prierezu
. Pre
tieto rozpätia
sú
taktiežeko
nomické
oceľo
betó
nové
komorové
nosníky,
pri
ktorých
oceľo
vý korýtko
vý prierez je sp
riahnutý s b
etónovo
u m
osto
vkovo
udosko
u.
Poznámka
:Môže b
yťaj varian
t, kde je h
ornáa sp
odnáčasť
komory
betó
nová
a steny sú
z vlnitéh
o plech
u, aleb
o z o
ceľovej p
riehrad
ovej
konštru
kcie. Tieto
konštru
kcie súpred
opnuté
vonkajším
i káblam
i.
13B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.2 Typy m
ostných konštrukcií
Pri mosto
ch s k
onšta
ntným prie
rezom
sa výška volído 1/25 ro
zpätia
,výška trá
mových konštru
kcií
do 1/20rozpätia.
Diaľničn
émosty
, ved
ené
vysoko
nad
terén
om aleb
o ko
nštru
kcie zavesen
éna oblúko
ch aleb
o p
ylónoch sú
často, aj p
ri šírkach do 30m,
tvoren
éjednou mostn
ou konštru
kcio
u.
Konštru
kcie tvo
rené
komorovým
i nosníkm
i s
vonkajším
i ko
nzolam
i sa
často budujú
postu
pne, n
ajprv sa vytvo
ríjad
ro kom
ory, p
otom sa o
sadia
vonkajšie
vzpery
a vyb
etónuje
sa mosto
vka. Vzpery
môžu byť
tvoren
éosam
elými
prvkam
i, aleb
o
prieh
radovin
ou,
alebo
prefab
rikovaným
i sten
ami. T
ie môžu byť
vzájomne m
onoliticky sp
ojen
é, alebo bez sp
ojen
ia. Param
etrickévýp
očty
preu
kázali, že
prieh
radové
a vzájo
mne
neso
jené
steny sa taktiež
podieľajú
na p
renose krú
tenia.
14B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.3 Priestorové
usporiadanie mostov
1.3 Priestorové
usporiadanie mostov
Pod pojm
om priesto
rové
usporiad
anie
mosto
v rozu
miem
e návrh
takéh
o geo
metrickéh
o útvaru
mostn
ého ob
jektu (M
O),
ktorý
spĺňa
požiad
avky ko
munikácie
na
moste,
prekážky
pod
mosto
m, príp
adne
aj požiad
avky vyp
lývajúce so
širších sú
vislostí, n
apr. p
reveden
ie inžin
ierskych sietí, n
a umožnen
ie migrácie zvery a p
od.
STN 73 6201 Projektovanie mostn
ých objektov, SÚTN, 9/1999
Táto
norm
a platí
pre p
rojekto
vanie, p
riestorové
usporiad
anie a vyb
avenie
mosto
v a urču
je podmien
ky na u
miestn
enie cu
dzích
zariaden
ípre:
a)Novonavrhovanétrv
alé
alebo dočasnéMO
železničn
ých dráh
s
rozch
odom 1435mm, p
ozem
ných
komunikácií, električkových
dráh
, a aj pre
objekty,
na
ktoré
je žiad
ané
akékoľvek
iné
komunikačn
épriestran
stvo. (t.j. d
opravn
áplocha, n
ámestie, p
arkovisko
a pod.)
b)Novonavrhované
objekty podobné
mosto
m(nap
r.: točne,
presu
vne,
koľajové
váhy,
výsypníky
a pod.)
a op
orné
múry,
a to v
rozsah
u vym
edzen
om príslu
šným
i článkam
i norm
y.c)
Na dráhach s
rozch
odom iným ako 1435mm
v rozsah
u
vymed
zenom príslu
šným
i člán
kami a
s prih
liadnutím
k
odlišn
ostiam
priech
odových
prierezo
v týchto dráh
.
15B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.3 Priestorové
usporiadanie mostov
Prie
storovéusporia
danie že
lezničn
ých mosto
v a otvorov nad
železničn
ou dráhou. (s ro
zchodom koľaje 1435mm)
MPP
–mostn
ý priech
odový p
rierez, jeh
o ro
zmery sú
závisléod to
ho,
kde sa M
O nach
ádza (v šírej trati,
v stan
ičnom obvo
de),
či je
traťpriam
a alebo v o
blúku
. Základ
né
rozm
ery MPP v p
riamej a v o
blúku
–R<4000m.
1)MPP 3,0 –v sta
nici a
v
podjazdoch
(v podjazd
och ko
ľajípod novo
vybudovan
ými trvalým
i a d
lhodobým
i dočasn
ými
objektm
i)2)MPP 2,5 –v šíre
j trati(v
podjazd
och ko
ľajípod
krátkodobým
i dočasn
ými
objektm
i)3)MPP 2,2
–na d
oterajších
a krátko
dobých
provizó
rnych
mosto
ch
16B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.3 Priestorové
usporiadanie mostov
Združený M
PP
pre d
ve koľaje p
ri vzd. o
síko
ľajímen
ších než
6000m v
priam
ej koľaji a v sm
erovom oblúku
R >
4000m.
1)združený MPP 3,0:(3000+vk +
3000)m
m –
v stanici a v p
odjazd
och
2)združený MPP 2,5:(2500+vk +
2500)m
m –
na šírej trati
3)združený
MPP
2,2:
(2200+vk +
2200)m
m
–doterajších
a
krátkodobých
provizó
rnych
mosto
ch( v
k–vzd
ialenosť
osíko
ľajív m
m )
17B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.3 Priestorové
usporiadanie mostov
Výška MPPsa p
re každý p
rípad
musí
určiť
vzhľad
om na ko
nkrétn
y príp
ad
(situáciu
) usporiad
aníko
ľajípod m
osto
m, sklo
n trate, vym
edzen
údĺžku
ko
ľaje lopod m
osto
m a či sa ko
ľaj nach
ádza n
a moste aleb
o v p
odjazd
e.
18B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.3 Priestorové
usporiadanie mostov
Do M
PP na m
oste
a v podjazdoch nesm
úzasahovaťžia
dne ča
sti mostn
ého objektu, cu
dzie
zaria
denia ani in
éprekážky s v
ýnimkou
príp
adov uvedených v STN 73 6201.
Voľnášírk
a (V
Š)MO a o
tvorov M
O nad
žel. dráh
ou sa u
rčíz p
otre
bnej
voľnej šírk
y (P
VŠ).
PlatíPVŠ<VŠ.Pri jej u
rčeníplatí:
•vzájo
mnépolohy o
síN.K.a o
si koľaje, resp
. doterajšiu
a výhľad
ovú
polohu prem
osťo
vanej ko
ľaje,•
šírku M
PP, naklo
nen
ie MPP
a to aj p
re výhľad
ový tvar,
•rezervu
125mm
–na M
O s ko
ľajovým
lôžko
m a v m
ostn
ých otvo
roch
po obidvo
ch stran
ách ko
ľají.
Voľnávýška
na m
oste a o
tvorov n
ad železn
ičnou traťo
u sa u
rčíz PV
Šzao
kr. Nah
or. Pri jej u
rčovan
ísa m
usídbať:
•doterajšiu
a výhľad
ovú
polo
hu ko
ľaje,•
výhľad
ový tvar žel. zvršku
,•
výšku M
PP a jeho naklo
nen
ie,•
pretvo
renie p
remosťu
júcej N
.K.,
•umiestn
enie p
rotid
otyko
výchzáb
ran a štíto
v proti ú
činkom
výfukových
plyn
ov,
•rezerva 50 mm.
19B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.3 Priestorové
usporiadanie mostov
Prie
storovéusporia
danie trv
alých MO a podjazdov pozemných
komunikácií.
Prechodovéprie
rezy –
svetléprierezy,
do kto
rých nesm
úzasah
ovaťžiad
ne
časti ko
nštru
kciía
zariaden
íokrem
tých
, ktoré
STN 73 6201
prip
úšťa.
POVRCH CHODNÍKA
bp(b1,b2)
POVRCH V
OZOVKY
hp
bc
hc
Schém
a prech
odových
prierezo
v
hp–výška PP p
ozem
ných
komunikácií, b
p–vo
ľná(kateg
órová) šírka PK
hc–výška PP
pre ch
odcov, b
c-výška PP p
re chodcov
20B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.3 Priestorové
usporiadanie mostov
Voľnávýška
podjazd
u p
ozem
nej ko
munikácii sa stan
oví
z výšky PP a
bezpečnostn
ej vzdialenosti 1
50mm
med
zi pretvo
renou N.K. a PP.
Výška PP –
hpje:
•4,80m –
diaľn
ice, rýchlostn
écesty I. a II. kateg
órie,
•4,50m –
cesty III. Tried
y, miestn
e rýchlostn
éa zb
ernéko
munikácie,
•4,20m –
miestn
e a obslu
žnéko
munikácie,
•5,85m –
pri
podjazd
och pod ľah
kými dopravn
íkovými mostm
i a
podobným
zariad
ením
, ochran
ným
i sieťami, p
otru
bím
a iným
veden
ím•
5,20m –
na o
sobitn
e určen
ých trasách
.
Prechodový prie
rez p
re ch
odcov a cy
klisto
v
•výška PP h
cje 2
,5m,
•šírka PP b
csa stan
oví
pod
ľa STN 73 6110 v závislo
sti od výh
ľadovej
inten
zity prem
ávky chodcov aleb
o cyklisto
v, pričo
m sa m
áprih
liadať
aj na šírku
priesto
rovéh
o prierezu
na p
riľahlom
úseku
komunikácii,
•Má
horn
éob
med
zenie
nero
vnobežn
és
povrch
om chodníkov
alebo
cyklistických páso
v, bočnéobmed
zenie zvislé
Priestorové
usporiad
anie M
O cez vo
dnéprekážky
21B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.3 Priestorové
usporiadanie mostov
•Vodným
i prekážkam
i súpriro
dzen
évo
dnétoky a ich
inundačn
éúzem
ie, umelé
vodnétoky, vo
dnénád
rže a zdrže. V
odnéprekážky m
ôžu byť
splavn
é, alebo nesp
lavné.
•Vých
odiskovým
návrh
om pre
návrh
priesto
rovéh
o usporiad
ania
cez vo
dnú
prekážku
a určen
ie rozm
erov m
ostn
ých o
tvorov je n
ávrhový
prie
tokaleb
o návrhováhladina.
•Mostn
éobjekty cez p
rirodzen
évo
dnétoky →
zachovan
ávo
ľnávýška
nad
hlad
inou návrh
ovéh
o prieto
ku m
in 0,5m.
•Otvo
ry sa navrh
ujú
tak, aby p
reviedli asp
oň100 ro
čný prie
tok vody
Q100 pri zach
ovan
ívo
ľnej výšky.
•Voľná
výška nád
ržía
zdrží
nad
návrh
ovou
hlad
inou sa
rovná
výške vetro
vej vlny,zväčšen
ej o 0,5m.
•Otvo
ry cez umelé
vodnétoky →
individ
uáln
y návrh
.•
V otvo
roch mosto
v a
lávok
cez vodnécesty
musí
byť
v rozsah
u
plaveb
nej d
ráhy zach
ovanáplaveb
návýška n
ad najväčšo
u plavenou
hladinou, u
rčenou príslu
šnou plaveb
nou sp
rávou.
22B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.3 Priestorové
usporiadanie mostov
22B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.3 Priestorové
usporiadanie mostov
23B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.3 Priestorové
usporiadanie mostov
1.4 Zaťaženie konštrukciípod
ľa EN
1991-2, časť
2
ZAŤ
AŽ
EN
IE C
ES
TN
OU
DO
PR
AV
OU
Zaťažen
ie cestnou dopravo
u sa zo
hľad
ňuje n
asledovn
ými zaťažovacím
imodelm
i:
(a) Zaťažovací
model 1 (LM1):
Sústred
ené
(TS)
a rovn
omern
éspojité
zaťaženia
(UDL)
vyjadrujú
väčšinu
účin
kov prevád
zky náklad
ných
vozid
iel a autom
obilov.
(b) Z
aťažovací
model 2
(LM2):
Jednonáp
ravovévo
zidlo pôsobiace
cez stan
oven
úkon
taktnú
plochu pneu
matiky
a vo
zovky, zah
rnujúce
dyn
amické
účin
ky bežn
ej dopravn
ej prevád
zky na krátke ko
nštru
kčné
prvky.
(c) Zaťažovací
model 3 (LM3):
Súbor
zosku
pen
ínáp
ravových
zaťažení
reprezen
tujúcich
zvláštn
e vo
zidlá
(nap
r. vo
zidlá
pre
priem
yselnú
dopravu
), ktoré
sa môžu p
ohyb
ovať
na p
ovo
lených
tra-sách
cestných
ko
munikácií
vyhrad
ených
pre
ťažký náklad
. Mod
el je
určen
ý pre celko
véako
aj lokáln
e overen
ie konštru
kcie.
(d) Z
aťažovací
model 4
(LM4):
Zaťažen
ie vyvolanépohyb
om davu
ľudí. M
odel je u
rčený len
na všeo
becn
éoveren
ie konštru
kcie.
24B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.4 Zaťaženie konštrukciípodľa E
N 1991-2, časť
2
Zaťažo
vacímodel LM
1
Tab
uľka
4.2 –
Zaťažo
vacímodel 1
: základnéhodnoty zaťa
žení(STN EN 1991-2)
Poloha
Tandem
ový systém (T
S)
D
vojnápravové vozidlo U
DL systém
N
ápravové zaťaženie Q
ik (kN
) q
ik (alebo qik )
(kN/m
2)
Zaťažovací pruh 1 (Q
1 ) 300
9
Zaťažovací pruh 2 (Q
2 ) 200
2,5
Zaťažovací pruh 3 (Q
3 ) 100
2,5
Iné zaťažovacie pruhy
0 2,5
Zvyšná
plocha za
ťažovacieho priestoru
(qrk )
0 2,5
Tab
uľka
1: H
odnoty ka
tegorizačn
ýchsúčin
iteľovSTN EN 1991-2/N
A
Kategória cesty
ααα αQ
1 ααα α
Q2
ααα αQ
3 ααα α
q1 ααα α
qi i ≧2
ααα αqr
Diaľnice a rýchlostné cesty
0,90 0,90
0,90 0,90
1,00 1,
00 C
esty I., II. a III. triedy 0,90
0,90 0,90
0,90 1,0
0 1,00
Miestne obslužné a ú
čelové kom
unikácie 0,90
0,60 0,60
0,60 1,00
1,00
25B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.4 Zaťaženie konštrukciípodľa E
N 1991-2, časť
2
Použitie
zjednodušených
zaťažovacích
modelov sa
prip
úšťa
s nasle
dujúcim
obmedzením:
a) nah
raden
ím druhéh
o a tretieh
o
dvo
jnáp
ravového vo
zidla d
ruhým
dvo
jnáp
ravovým
vozid
lom
s náh
radnou silo
u na n
ápravu
(200
αQ2+ 100 αQ3) kN
na m
osto
ch
na
cestách kateg
órie
C 7,5 a
nižších
;
b)
Nah
raden
ím každ
ého dvo
j-náp
ravovéh
o vo
zidla
v každ
om
zaťažovaco
mpruhu sústred
eným
zaťažen
ím od
jed
nonáp
ravového
vozid
la s
výslednou náp
ravovo
u
silou rovn
ou sile
dvo
ch náp
rav pôvo
dnéh
o vo
zidla n
a mosto
ch s
rozpätím
polí
väčším ako
10 m
bez o
hľad
u na kateg
óriu
cesty.
(1) pruh číslo 1: Q
1k = 300 kN; q
1k = 9 kN/m
2 (2)
pruh číslo 2: Q2k = 200 kN
; q2k =
2,5 kN/m
2 (3)
pruh číslo 3: Q3k = 100 kN
; q3k =
2,5 kN/m
2 *P
re wl = 3,00 m
26B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.4 Zaťaženie konštrukciípodľa E
N 1991-2, časť
2
27B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.4 Zaťaženie konštrukciípodľa E
N 1991-2, časť
2
Zaťažovacímodel LM2
Legenda
X
pozdĺžna os m
osta 1
obrubník
Rozm
ery kon
taktnej
zaťažovacej
plochy
koleso
vej sily zaťažovacieh
omodelu
LM2 sa
uvažu
júhod
notam
i 0,4 m
x 0,4 m
podľa
obr. 4
.2b v S
TN EN 1991-2.
Kategoriza
čnýsúčin
iteľβzaťažo
vacieho
modelu
LM
2
sa odporúča
uvažo
vaťhodnotou 1,00.
28B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.4 Zaťaženie konštrukciípodľa E
N 1991-2, časť
2
Brzd
néa ro
zjazdovésily
Brzd
násila
Qlk
musí
byť
uvažovan
áako
sila
pôsobiaca
na
povrch
u
vozovky v p
ozdĺžn
om sm
ere.
Charakteristick
áhodnota sily
Qlk ,
s max. hodnotou 900 kN
uvažovan
ou pre
celúšírku
mosta,
určen
áako
podiel
zo všetkých
maxim
álnych
zvislých zaťažen
ízodpoved
ajúcich
zaťažovaciem
umodelu
1
a s pred
poklad
aným
najú
činnejším
pôsoben
ím v
pruhu číslo
1 sa m
ávyp
očítať
takto:
lkQ
11k
q11k
l
Q1
lk
Q0,6
(2Q)
0,10q
wL
180(kN
)Q
900(kN
),
=α
+α
α≤
≤
kde L
je dĺžka n
osnej ko
nštru
kcie alebo jej u
važovan
ej časti.
Odporúča sa
túto silu
uvažovaťako silu
pôsobiacu pozdĺž
osi
príslu
šného pruhu. A
však, ak účin
ky excentrick
y pôsobiacich
síl nie sú
závažné, silu
možno uvažovaťako ro
vnomerne sp
ojitú
pôsobiacu pozdĺžosi v
ozovky, n
a príslu
šnej d
ĺžke pôsobiaceho
zaťaženia.
29B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.4 Zaťaženie konštrukciípodľa E
N 1991-2, časť
2
Odstre
divéa inéprie
čne pôsobiace sily
Odstre
divé
sily Qtk
súdefin
ovan
éako
priečn
e pôsobiace
sily na
povrch
u vo
zovky v smere ko
lmom k o
si vozovky.
Charakteristick
éhodnoty síl
Qtk ,
zahrnujúce d
ynam
ickéúčin
ky, súuved
enév tab
uľke 4
.3.
Tab
uľka 4
.3 –
Charakteristické
hodnoty o
dstred
ivých síl
Qtk = 0,2Q
v (kN)
ak r < 200 m
Qtk = 40Q
v /r (kN)
ak 200 ≤≤≤ ≤ r ≤≤≤ ≤ 1500 m
Qtk = 0
ak r > 1500 m
kde
r je polomer zakriven
ia osi vo
zovky vo
vodoro
vnom sm
ere (m)
Qv
celková
maxim
álna tiaž
zvislých sú
streden
ých síl o
ddvo
jnáp
ravového vo
zidla.
LM1, t. j.
)2(
ikQ
iQ
i∑
α.
Odporúča
sa uvažovať
Qtk
ako bodovo
pôsobiace
zaťaženie
v príslu
šnom priereze.
30B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.4 Zaťaženie konštrukciípodľa E
N 1991-2, časť
2
Zaťažovacie
skupiny od ce
stnej d
opravy
31B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.4 Zaťaženie konštrukciípodľa E
N 1991-2, časť
2
Odporú
čané hodnoty súčiniteľov ψψψ ψ
pre mosty pozem
ných komunikácií
32B
M 2 -
1. Úvod do predpätých betónových m
ostov, 1.4 Zaťaženie konštrukciípodľa E
N 1991-2, časť
2
Návrhové hodnoty za
ťaženia dopravou P
oužijú sa nasledujúce hodnoty súčinite
ľov γγγ γ : γγγ γ
G,sup = 1,25 pre vlastnú tiaž nosných a nenosných
častí mostov zhotovených v odborných
výrobniach
γγγ γG
,sup = 1,35 pre vlastnú tiaž nosných a nenosných častí m
ostov zhotovených na stavenisku vrátane tiaže ko
ľajového lôžka, zem
ín, podzemnej a povrchovej vody, cudz
ích zariadení na m
oste a iných odstrániteľných za
ťažení γγγ γ
G,inf = 1,00
γγγ γQ = 1,35, ak Q
reprezentuje nepriaznivé zaťaženie cestnou dopravou alebo chodcam