Bells in selected sacral objects of district Košice-okolie. Epigraphical-campanological sounder. / Zvony vo vybraných sakrálnych objektoch okresu Košice-okolie.

PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE

FILOZOFICKÁ FAKULTA

ZVONY VO VYBRANÝCH SAKRÁLNYCH OBJEKTOCH

OKRESU KOŠICE-OKOLIE

EPIGRAFICKO-KAMPANOLOGICKÁ SONDA

Bakalárska práca

Študijný program: História

Študijný odbor: 2.1.7. História

Školiace pracovisko: Katedra archívnictva a pomocných vied historických

Školiteľ: Mgr. Marcela Domenová, PhD.

Konzultant: Mgr. Marcela Domenová, PhD.

2012

Veronika Karabašová

1

Čestné vyhlásenie

Čestne vyhlasujem, že som záverečnú prácu vypracovala samostatne na základe

svojich vedomostí s využitím informačných zdrojov uvedených v zozname

bibliografických odkazov.

Prešov 11.05. 2012 ..........................................

2

Poďakovanie

Touto cestou by som chcela poďakovať konzultantke Mgr. Marcele Domenovej,

PhD., ďalej Mgr. Jurajovi Gembickému, Mgr. Lukášovi Rendekovi, Mgr. Milošovi

Kožlejovi a pracovníkom Oddelenia historických fondov Štátnej vedeckej knižnice

v Košiciach za ich trpezlivosť, cenné odborné rady a poskytnutie niektorých potrebných

materiálov k napísaniu prácu.

Zvláštne poďakovanie patrí Mgr. Antonovi Medvecovi za jeho nezištnú pomoc

a asistenciu pri realizácii náročného terénneho výskumu, ako aj za sprostredkovanie

cenných poznatkov ku dejinám obcí ležiacich v doline Hornádu v okrese Košice-okolie.

V neposlednom rade sa chcem poďakovať aj Ing. Jozefovi Timuľákovi za jeho

cenné technické rady a pomoc pri preklade textu do anglického jazyka.

3

ABSTRAKT

KARABAŠOVÁ, Veronika. Zvony vo vybraných sakrálnych objektoch okresu Košice-

okolie. Epigraficko-kampanologická sonda [bakalárska práca]. Prešovská univerzita

v Prešove (Prešov, Slovensko). Filozofická fakulta. Katedra archívnictva a pomocných

vied historických. Školiteľ: Mgr. Marcela Domenová, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie:

bakalár. Prešov : FF PU, 2012. 98 s.

Cieľom našej záverečnej práce je dokumentácia zachovaných zvonov vo vybraných

sakrálnych objektoch okresu Košice–okolie vo forme epigraficko-kampanologickej sondy

a tak prispieť k výskumu dejín zvonolejárstva v okrese Košice-okolie. Práca pozostáva

z troch kapitol. Prvá kapitola prezentuje základnú literatúru venovanú problematike

kampanológie, doterajšie výsledky a stav bádania spracovania zvonov na území

Slovenska, ako aj na území nami skúmaného okresu Košice-okolie. V druhej kapitole sa

zaoberáme problematikou vymedzenia a realizácie nášho terénneho výskumu zvonov,

stavom pramennej bázy a poznania dejín vybraných sakrálnych objektov v okrese Košice–

okolie a napokon aj podrobnou analýzou tu zachovaného zvonového inventára. Výsledky

nášho terénneho výskumu sú systematicky spracované v tretej kapitole v podobe

prehľadného epigraficko-kampanologického katalógu. Závery našej práce chcú

v konečnom dôsledku upozorniť aj na výskyt historicky vzácnych zvonov v sakrálnych

objektoch obcí Budimír, Družstevná pri Hornáde, Kostoľany nad Hornádom, Kysak, Malá

Lodina, Obišovce, Sokoľ, Trebejov, Veľká Lodina a možnosť ich pamiatkovej ochrany ich

prípadným zapísaním do zoznamu hnuteľných národných kultúrnych pamiatok na

Slovensku.

Kľúčové slová:

Zvony. Epigrafika. Kampanológia. Okres Košice-okolie. Terénny výskum. Sakrálne

objekty. Budimír. Družstevná pri Hornáde. Kostoľany nad Hornádom. Kysak. Malá

Lodina. Obišovce. Sokoľ. Trebejov. Veľká Lodina.

4

ABSTRACT

KARABAŠOVÁ, Veronika. Bells in selected sacral objects of district Košice-okolie.

Epigraphical-campanological sounder [Bachelor thesis]. Prešov University in Prešov

(Prešov, Slovakia). Faculty of Arts. Department of Archives and Auxiliary historical

sciences. Supervisor: Mgr. Marcela Domenová, PhD. Degree of qualification: Bachelor.

Prešov : FA PU, 2012. 98 p.

The main purpose of our thesis is documentation of well-preserved bells in selected sacral

objects of district Košice-okolie in form of epigraphical-campanological sounder and

therefore contribute to of history bell-casting in the district Košice-okolie. The thesis

consist of three chapters. The first chapter presents the basic literature dealing with theme

of campanology, history and results of campanological research in Slovakia as well as in

district Košice-okolie. In the second chapter we are dealing with determination and

realization of our filed research of bells, the state of source-book base and knowledge of

history of selected sacral objects in the region of Kosice-surrounding and finaly also with

detailed analysis of here preserved bell inventory. Results of our field exploration are

processed in the third chapter into the form of epigraphical-campanological catalogue. In

the conclusion of our thesis we would like to notice on the presence of valued historical

bells in the sacral objects of villages Budimír, Družstevná pri Hornáde, Kostoľany nad

Hornádom, Kysak, Malá Lodina, Obišovce, Sokoľ, Trebejov, Veľká Lodina and on the and

on the possibility of their monuments-protection by eventual inclusion in the list of

movable national cultural monuments in Slovakia.

Key words:

Bells. Epigraphy. Campanology. District Košice-surrounding. Field exploration. Sacral

objects. Budimír. Družstevná pri Hornáde. Kostoľany nad Hornádom. Kysak. Malá

Lodina. Obišovce. Sokoľ. Trebejov. Veľká Lodina.

5

OBSAH

ZOZNAM TABULIEK A OBRAZOVÝCH PRÍLOH.....................................................6

ZOZNAM SKRATIEK........................................................................................................8

ÚVOD....................................................................................................................................8

1 KAMPANOLÓGIA – STAV KAMPANOLOGICKÉHO BÁDANIA NA

SLOVENSKU A V OKRESE KOŠICE-OKOLIE..........................................................12

1.1 Stav bádania a spracovania zvonov na území Slovenska...................................12

1.2 Stav bádania a spracovania zvonov na území okresu Košice-okolie.................20

2 SONDA K DEJINÁM VYBRANÝCH SAKRÁLNYCH OBJEKTOV OKRESU

KOŠICE-OKOLIE, TERÉNNY VÝSKUM A ANALÝZA ICH ZVONOVÉHO

INVENTÁRA......................................................................................................................24

2.1 Pramenná báza k dejinám vybraných sakrálnych objektov v okrese Košice-

okolie....................................................................................................................................25

2.2 Stručné dejiny vybraných sakrálnych objektov v okrese Košice-okolie............26

2.3 Terénny výskum a analýza zachovaných zvonov vo vybraných sakrálnych

objektoch v okrese Košice-okolie........................................................................................32

3 PREHĽAD ZACHOVANÝCH ZVONOV V SAKRÁLNYCH OBJEKTOCH

JUŽNÉHO ŠARIŠA V OKRESE KOŠICE-OKOLIE...................................................49

3.1 Metodika spracovania zvonov vo vybraných sakrálnych objektoch okresu

Košice-okolie........................................................................................................................49

3.2 Katalóg zachovaných zvonov vo vybraných sakrálnych objektoch okresu

Košice-okolie........................................................................................................................51

ZÁVER................................................................................................................................83

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV...........................................................85

OBRAZOVÁ PRÍLOHA...................................................................................................92

6

ZOZNAM TABULIEK AOBRAZOVÝCH PRĹOH

Tabuľka 1 Prehľad zachovaných zvonov a ich pôvodcov v chronologickom radení

vybraných sakrálnych objektov v okrese Košice-okolie..................................33

Tabuľka 2 Prehľad pôvodu zvonolejárov, období ich pôsobenia a počtu odliatych

zvonov vo vybraných sakrálnych objektoch v okrese Košice-okolie...............35

Tabuľka 3 Prehľad použitia jazykov v nápisovej výzdobe zvonov...................................42

Obr. 1 Poloha okresu Košice-okolie v rámci Slovenskej republiky v súčasnosti a v období

župného zriadenia.................................................................................................................93

Obr. 2 Stav kampanologického výskumu na území okresu Košice-okolie.........................93

Obr. 3 Schéma zvonu- merané technické parametre a popisované zvonové časti..............94

Obr. 4 Gotický zvon v Kysaku, odliaty Konrádom Gaalom v r. 1375................................94

Obr. 5 Zvon sv. Štefan v Sokoli, odliaty vo VSŽ v r. 1995................................................94

Obr. 6 Neskororenesančný zvon v Trebejove, odliaty Matiasom Ulrichom v r. 1659........95

Obr. 7 Barokové zvony v Kysaku a Malej Vieske, odliate Gašparom Kramnitzom v r.

1741 a 1775..........................................................................................................................95

Obr. 8 Klasicistické zvony z r. 1801-1809 z dielní zvonolejárov Christiána Lebrechta

a Pavla Schmitza..................................................................................................................95

Obr. 9 Zvon Pokoja v Obišovciach z r. 1947 s dolným priemerom 108,5 cm...................96

Obr. 10 Nesignovaný umieračik vo zvonici v Tepličanoch s najmenším dolným

priemerom............................................................................................................................96

Obr. 11 Ukážka kapitály na nápise zvona z r. 1809 v Budimíri.........................................96

Obr. 12 Ukážka gotickej majuskuly na zvone z r. 1375 v Kysaku....................................96

Obr. 13 Ukážka fraktúry (novogotického lomeného písma) na nápise zvona z r. 1926

v Kysaku...............................................................................................................................96

Obr. 14 Ukážka štylizovaných delidiel..............................................................................97

Obr. 15 Reliéf Panny Márie na buchnerovskom zvone z r. 1930 v Budimíri....................97

Obr. 16 Reliéf Ježiša Krista na veľkom zvone z r. 1921 v Kostoľanoch nad Hornádom..97

Obr. 17 Reliéf sv. Donáta vyobrazený na zvonoch z r. 1775 v Malej Vieske a z r. 1809

v Budimíri.............................................................................................................................97

7

Obr. 18 a Reliéf erbu evanjelickej vetvy rodu Ujházyovcov na zvone z r. 1803

v Budimíri.............................................................................................................................98

Obr. 18 b Erb evanjelickej vetvy rodu Ujházyovcov..........................................................98

Obr. 19 Ukážka antropomorfnej plastickej výzdoby na šesťramennej korune zvona z r.

1803 v Budimíri....................................................................................................................98

ZOZNAM SKRATIEK

a.v. – augsburské vyznanie

d.p.– dolný priemer zvona

ECAV – Evanjelická cirkev augsburského vyznania

h – hĺbka zvona

h.ú.v – hrúbka úderového venca

Jn – evanjelium podľa sv. apoštola Jána

KPÚ – Krajský pamiatkový úrad

PU – Prešovská univerzita

RKCMBF – Rímskokatolícka Cyrilometodská bohoslovecká fakulta

s.a. – sine anno (bez udania roka, bez dátumu)

SAV – Slovenská akadémia vied TI - Teologický inštitút

TU – Trnavská univerzita

UK – Univerzita Komenského

ÚZPF SR - Ústredný zoznam pamiatkového fondu Slovenskej republiky

v – výška zvona

VSŽ – Východoslovenské železiarne

8

ÚVOD

Tradícia zvonolejárskej výroby na území Slovenska siaha už do obdobia raného

stredoveku1. Zvony ako signalizačný nástroj a náboženský predmet sa stali neoddeliteľnou

súčasťou každodenného koloritu života a dejín každého mesta a obce. Výskumu zvonov,

spôsobmi, resp. technologickými postupmi pri ich výrobe sa v súčasnosti zaoberá

špecifický technicko-umelecký a historický odbor - kampanológia.

Súčasné tendencie v rámci kampanologického výskumu na území Slovenska vedú

k snahám ku jeho koordinácii, najmä čo sa týka komplexnej dokumentácie zachovaného

zvonového inventára na celom území republiky prostredníctvom terénneho a archívneho

výskumu v jej jednotlivých lokalitách, ktorý by tak prispel k iniciatíve pamiatkovej

ochrany kampanologických pamiatok. Pod záštitou kvestora slovenskej kampanológie

Juraja Spiritzu bol v r. 1972-2002 touto formou úplne, alebo čiastočne zaevidovaný

zvonový inventár v regiónoch Spiša2, Liptova

3 a v okresoch Banská Štiavnica, Bratislava,

Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Košice I-IV, Košice-okolie, Malacky, Nové Mesto

nad Váhom, Pezinok, Piešťany, Senec, Senica, Skalica, Trenčín, Trnava Žarnovica, Žiar

nad Hronom4. Ďalšie práce z r. 2004-2011 sústreďujú kampanologické bádanie na oblasť

východného Slovenska – Revúca, Prešov, Giraltovce5. Priestor pre ďalší výskum v tejto

časti Slovenska však ani zďaleka nie je vyčerpaný, práve naopak.

1 Porov. JÁNOŠÍK, J., PIETA, K. 2006. Nález zvona na hradisku z 9. storočia v Bojnej. Náčrt histórie

včasnostredovekých zvonov. In Bojná. Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva. Nitra :

Archeologický ústav SAV, Ponitrianske múzeum, 2006. ISBN 80-88709-90-3. s. 121-158. 2 SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. 224 s.

3 SPIRITZA, Juraj. 1977. Staré zvony v okrese Liptovský Mikuláš. In Liptov- vlastivedný zborník 4.

Ružomberok : Liptovské múzeum. 1977. s. 131-167. 4 BARČÁKOVÁ, Z. 2001. Pôvodcovia zvonov a zvony v okrese Dunajská Streda. Trnava: Fakulta

humanistiky TU, 2001. CIBÍK, A. 2000. Pôvodcovia zvonov a zvony v okrese Hlohovec, Piešťany a Trnava.

Trnava: Fakulta humanistiky TU 2000. ČIŽMÁR, M. 2000. Pôvodcovia zvonov a zvony v okrese Malacky,

Senica a Skalica. Trnava: Fakulta humanistiky TU, 2000. GEMBICKÝ, J. 2000. Zvony a zvonolejári

v Košiciach. Trnava: Fakulta humanistiky TU, 2000. GODÁLOVÁ, M. 2001. Pôvodcovia zvonov a zvony

v okrese Trenčín a Nové Mesto nad Váhom. Trnava: Fakulta humanistiky TU, 2001. KINKA, M. 2002.

Pôvodcovia zvonov a zvony v okrese Banská Štiavnica, Žarnovica, Žiar nad Hronom. Trnava: Fakulta

humanistiky TU, 2002. KLOBÚČNIK, M. 1998. Zvony v okrese Galanta, epigraficko-kampanologická

štúdia. Trnava: Fakulta humanistiky TU, 1998. MAČUHA, M. 1998. Zvony v Trnave, epigraficko-

kampanologická štúdia. Trnava: Fakulta humanistiky TU, 1998. SOTÁK, V. 2002. Pôvodcovia zvonov a

zvony v okrese Bratislava, Pezinok, Senec. Trnava: Fakulta humanistiky TU, 2002. Podľa: GEMBICKÝ,

Juraj. 2004. Výskum zvonov a zvonolejárstva na Slovensku. In Priemyselné dedičstvo ako súčasť kultúrneho

dedičstva. 2004, s. 79-83. 5 ČOVAN, M. 2005. Z dejín prešovského zvonolejárstva: diplomová práca. Prešov : Filozofická fakulta PU,

2005, 69 s. DUBOVSKÝ, Dušan. 2004. Revúcke kostoly, zvony a ich tvorcovia. Revúca : Mestské kultúrne

9

Na území okresu Košice-okolie sa tunajším zvonovým inventárom a zvonolejármi

čiastočne zaoberal už v r. 2000 Juraj Gembický vo svojej diplomovej práci pod názvom

Zvony a zvonolejári v Košiciach.6 Žiaľ, z dôvodu veľkého územného rozsahu okresu,

s počtom obcí 1147, sa mu prostredníctvom terénneho výskumu podarilo zaevidovať zvony

iba v šestnástich obciach okresu8, o zvonoch v ďalších 34 obciach

9 iba nekriticky prevzal

informácie zo starších publikácií10

, čím tu aj najďalej ostal priestor pre realizáciu terénneho

kampanologického výskumu.

V predkladanej práci by sme preto formou epigraficko-kampanologickej sondy

zrealizovanej v štrnástich sakrálnych (rímskokatolíckych aj evanjelických) objektoch vo

vybraných deviatich obciach okresu Košice-okolie, - Budimír, Družstevná pri Hornáde,

Kostoľany nad Hornádom, Kysak, Malá Lodina, Obišovce, Sokoľ, Trebejov, Veľká Lodina

chceli prispieť k rozšíreniu poznatkov o dejinách zvonolejárstva v okrese Košice-okolie.

Prácu sme rozčlenili do troch kapitol. V prvej kapitole predstavujeme základnú

literatúru venovanú problematike doterajšieho kampanologického bádania, jeho výsledkom

a stavu spracovania zvonov na území Slovenska, ako aj na území nami skúmaného okresu

Košice-okolie. Prehľad je radený chronologicky – od najstarších príspevkov maďarských

historikov z prelomu 19. a 20. stor., cez intenzívnu publikačnú činnosť J. Spiritzu od konca

60. rokov 20. stor. až po najnovšie práce s tematikou kampanológie vznikajúce

v posledných rokoch aj na pôde Katedry archívnictva a pomocných vied historických

Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity.

stredisko v Revúcej, 2004. 140 s. ISBN 80-89126-02-2.KMEC, M. 2011. Kampanologické pamiatky

giraltovských farností a ich filiálok: bakalárska práca. Prešov : Filozofická fakulta PU, 2011. 81 s. RENDEK, L. 2010. Kampanológia – Zvony vo vybraných sakrálnych objektoch mesta Prešov (epigraficko-

kampanologická štúdia): bakalárska práca. Prešov : Filozofická fakulta PU, 2010. 91s. RENDEK, L. 2011.

Kampanologické pamiatky zvonolejárskej rodiny- firmy Buchner v Prešove a iných lokalitách východného

Slovenska: diplomová práca. Prešov : Filozofická fakulta PU, 2011. 196 s. 6 GEMBICKÝ, Juraj. 2000. Zvony a zvonolejári v Košiciach: diplomová práca. Trnava : Fakulta

Humanistiky TU, 2000. 158 s. 7 Porov. Košice-okolie - informačná databáza okresu Košice-okolie. Obyvateľstvo. [online] [cit. 2012-05-02]

Dostupné na internete: http://kosice-okolie.webnode.sk/obyvatelstvo/. 8 Blažice, Gyňov, Herľany, Janík, Jasov, Kokšov-Bakša, Kysak, Medzev, Moldava nad Bodvou, Nižná

Kamenica, Nižná Myšľa, Opiná, Rozhanovce, Svinica, Turňa nad Bodvou, Zlatá Idka. 9 Belža, Bohdanovce, Budimír, Bukovec, Buzica, Cestice, Čečejovce, Debraď, Drienovec, Hačava, Háj,

Haniska, Hodkovce, Kalša, Komárovce, Mokrance, Nižná Hutka, Nižný Čaj, Nižný Lánec, Nováčany,

Opátka, Paňovce, Peder, Perín-Chýn, Ploské, Poproč, Rešica, Rudník, Seňa, Slančík, Turnianska Nová Ves,

Vyšná Kamenica, Zádiel, Dvorníky, Žarnov. 10

STIBRÁNYI, G. s.a. Szepsi és kötnyéke harangjai. (rukopis). Súkromný archív Mgr. J. Gembického –KPÚ

v Košiciach. FRICKÝ, Alexander. 1969. Pamiatky hnuteľné Východoslovenského kraja v štátnych

zoznamoch. 2.diel. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo Prešov : Krajské stredisko štátnej pamiatkovej

starostlivosti a ochrany prírody , 1969. 491 s.

10

V druhej kapitole, rozčlenenej na tri podkapitoly, sa zaoberáme problematikou

územného vymedzenia a realizácie nášho terénneho výskumu zvonov, stavom pramennej

bázy a poznania dejín vybraných sakrálnych objektov v obciach Budimír, Družstevná pri

Hornáde, Kostoľany nad Hornádom, Kysak, Malá Lodina, Obišovce, Sokoľ, Trebejov,

Veľká Lodina a napokon aj podrobnou analýzou tu zachovaného zvonového inventára.

Práve podkapitola 2.3, zahrňujúca analýzu zvonového inventára, tvorí podstatnú časť našej

práce. V analýze popisujeme zvony najprv z chronologického hľadiska, potom podľa

jednotlivých pôvodcov (zvonolejárov) a podľa veľkosti ich dolných priemerov. Vzhľadom

na to, že naša práca má aj epigrafickú zložku, v analýze sa zaoberáme aj nápisovou

a reliéfnou výzdobou zachovaných zvonov. Analýza je vhodne doplnená aj prehľadnými

tabuľkami.

V tretej kapitole prinášame už samotný prehľad 31 zachovaných zvonov, pričom sa

najprv venujeme metodike spracovania výsledkov našej terénnej epigraficko-

kampanologickej sondy, ktoré sú následne systematicky spracované v podkapitole 3.2 pod

názvom Katalóg zachovaných zvonov vo vybraných sakrálnych objektoch okresu Košice-

okolie.

Kľúčovou metódou, o ktorú sa budeme v práci opierať je metóda epigraficko-

kampanolgickej sondy. Vzhľadom na územný rozsah okresu Košice-okolie (114 obcí) sa

preto zaoberáme sakrálnymi objektmi nachádzajúcich sa vo vybraných obciach okresu

Košice-okolie. Výber obcí nebol náhodný, ale systematický –bol podmienený dvomi

kritériami:

▪ obec v súčasnosti administratívne patrí do okresu Košice–okolie

▪ obec do r. 1922 patrila administratívne do Šarišskej župy

Na prieniku južného cípu bývalej Šarišskej župy a súčasného okresu Košice-okolie

(Obr.1) sa v súčasnosti nachádza 18 obcí.11 Z dôvodu obmedzeného rozsahu záverečnej

práce sme epigraficko-kampanologickú sondu realizovali v sakrálnych objektoch deviatich

obcí ležiacich napravo od brehov Torysy a v doline rieky Hornád - Budimír, Družstevná

pri Hornáde , Kostoľany nad Hornádom, Kysak, Malá Lodina, Obišovce, Sokoľ, Trebejov,

Veľká Lodina, v ktorých sa v súčasnosti nachádza sedemnásť sakrálnych objektov- desať

rímskokatolíckych kostolov, päť evanjelických kostolov a dve zvonice (kampanily) vo

vlastníctve rímskokatolíckej cirkvi, pričom iba v štrnástich objektoch bola zistená

11

Bošarov, Budimír, Bunetice, Družstevná pri Hornáde, Kecerovce, Kecerovský Lipovec, Kostoľany nad

Hornádom, Kysak, Malá Lodina, Mudrovce, Nová Polhora, Obišovce, Opiná, Ploské, Sokoľ, Trebejov,

Veľká Lodina, Vtáčkovce.

11

prítomnosť zvonového inventára, v počte 31 zvonov. Najdôležitejšou bodom metódy

sondy bol v našom prípade samotný terénny výskum v sakrálnych objektoch vyššie

spomínaných obcí. Jeho súčasťou bola fotografická dokumentácia a určenie základných

kampanologických a epigrafických parametrov jednotlivých zvonov.

Ďalšími metódami, ktoré sme pri práci využili boli – analýza, metóda priama,

nepriama, induktívna, deduktívna, komparatívna. Súvisia najmä s prácou s konkrétnymi

prameňmi a literatúrou, zaoberajúcimi sa problematikou kampanológie, epigrafiky a dejín

nami skúmaných sakrálnych objektov v obciach - s ich zhromažďovaním, triedením a

kritikou.

Pre našu prácu sa hlavným informačným zdrojom stali publikácie J. Spiritzu

Spišské zvony z r. 1972 a Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom

tisícročí z r. 2002, vyššie spomenutá práca J. Gembického Zvony a zvonolejári v Košiciach

z r. 2000 a publikácia J. Roháčka Epigrafika v památkové péči z r. 2007.

Práca je vhodne doplnená obrazovou prílohou a tromi prehľadnými tabuľkami.

12

1 KAMPANOLÓGIA – STAV KAMPANOLOGICKÉHO

BÁDANIA NA SLOVENSKU A V OKRESE KOŠICE-OKOLIE

Kampanológia je technicko-umelecký aj historický odbor zaoberajúci sa zvonmi

a spôsobom, resp. technologickými postupmi pri ich výrobe. Názov odboru je odvodený od

názvu krajinnej oblasti v strednom Taliansku – Campánie, kde podľa kresťanskej legendy

z r. 409 nolanský biskup sv. Pontius Paulinus vynašiel kovové zvony12

- lat. campana13

.

„Zvon predstavuje špecifický hudobný nástroj z kovu, ktorý má široký význam

a uplatnenie. Okrem svojej základnej funkcie zvukového nástroja je zároveň technickým

výtvorom zvonolejárskeho majstra (zvonolejárskej dielne)“.14

Svojim vonkajším

stvárnením, ku ktorému nepochybne patrí jeho umelecká a nápisová výzdoba, predstavuje

jedinečné výtvarné dielo so značnou dokumentačnou a výpovednou hodnotou, čím sa pre

bádateľov stáva relevantným historickým prameňom pri poznávaní dejín umenia,

zvonolejárstva a regiónov, v ktorých boli zvony vyrobené, alebo umiestnené.

1.1 Stav bádania a spracovania zvonov na území Slovenska

Zvonom nepochybne a právom náleží status jedinečných umelecko-technických a

historických pamiatok. Ich vyhotovenie, výtvarná a nápisová výzdoba sú odrazom nielen

zvonolejárových tvorivých schopností a remeselnej zručnosti, ale aj dobového kontextu,

počas ktorého boli vyhotovené. Stávajú sa tak nositeľmi mnohých cenných údajov a

informácií, ktoré môžu prispievať ku rozšíreniu disciplín ako sú epigrafika, genealógia,

heraldika, lingvistika či dejiny umenia.15

12

Porov. MANOUŠEK, Petr Rudolf. 2006. Zvonařství. Praha : Grada Publishing, 2006. s. 15. ISBN 80-247-

1294-6. 13

Výrazom campana bolo nahradené staršie označenie pre zvon tzv. signum. Porov. KYBALOVÁ,

Ludmila.1958. Pražské zvony. Praha : Nakladatelství československých výtvarných umělců, 1958. s. 15. 14

MANOUŠEK, Petr Rudolf. 2006. Zvonařství. Praha : Grada Publishing, 2006. s. 15. ISBN 80-247-1294-6. 15

Porov. MANOUŠEK, Petr Rudolf. 2006. Zvonařství. Praha : Grada Publishing, 2006. s. 77-78. ISBN 80-

247-1294-6

13

Zvonom ako historickým pamiatkam a pôsobeniu zvonolejárov na území Slovenska

sa systematicky začali bádatelia venovať až v druhej polovici 19. storočia. Medzi prvých,

ktorý si uvedomili pamiatkovú hodnotu zvonov patril zakladateľ uhorskej archeológie F.

Rómer. Na základe svojich pracovných ciest po území Slovenska vydal v rôznych

dobových periodikách množstvo článkov16

zaoberajúcich sa zvonolejárskymi produktmi –

zvonmi a krsiteľnicami – ich vekom, pôvodcami, rozmiestením. Zvonom a produkcii

zvonolejárom na území Slovenska sa v početných článkoch venovali aj historici V.

Myskovszky17

, J. Mihalik18

a L. Kemény. Zanieteným historikom bol aj J. Janicsek, ktorý

si pod vplyvom rekvirácií zvonov počas prvej svetovej vojny uvedomil potrebu ich

dokumentácie. Svoje príspevky uverejňoval v dobových periodikách- Archaeológiai

Értesítő, Eperjesi Lapok a Felvidéki Ujság19

. Autormi ďalších významných regionálnych

prác z oblasti kampanológie20

boli F. Kubíny, B. Rudnay, J. Visegrádi, E. Jurkovich, a M.

Kovács, ktorého práca obsahuje zoznam starých zvonov zo 14. až 17. storočia aj zoznam

uhorských zvonolejárov (so značným zastúpením územia Slovenska). Údaje o niektorých

zvonov z územia Slovenska boli zachytené v uhorskom súpise pamiatok21

z r. 1906,

ktorého autorom bol uhorský archeológ a kunsthistorik P. Gerecze, nevyhol sa však

mechanickému a často nepresnému prevzatiu údajov.22

Po rozpade Rakúsko-Uhorska až do konca šesťdesiatych rokov 20. storočia sa

problematika kampanológie na území Slovenska stiahla z povedomia historickej obce.

16

Napr. ROMER, F. 1865. Ultimatum a honi harangisme ügyében. In Vasárnapi Ujság, 1865, roč. XII, č. 8,

s. 103. ROMER, F. 1871. Régi harangjaink és keresztelő kútjanink ismertetéséhez. In Archaeológiai Értesítő,

1871, V, s. 173. Podľa: SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. s. 8 17

Napr. MYSKOVSZKY, V. 1868. A kis-szebeni régi harangok. In Archaeológiai Értesítő, 1868, II, s. 52-

53. MYSKOVSZKY, V. 1894. Sárosmegyei műemlékek. In Archaeológiai Értesítő, 1894, s. 404-411. Podľa:

SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. s. 8 18

Napr. MIHALIK, J. 1897. Felsőmagyarorsági régi harangok és harangöntők. In Archaeológiai Értesítő,

1897, s. 342-347. MIHALIK, J. 1898. Kassai harangok. In Archaeológiai Értesítő , 1898, s. 381. Podľa:

SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. s. 8 19

Napr. JANICSEK, J. 1915. Régészeti tarlózások Sáros megyeból. In Archaeológiai Értesítő, 1915, s. 153-

155. JANICSEK, J. 1917. Régi harangok Sáros megyében. In Archaeológiai Értesítő, 1917, s. 204. Podľa:

SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. s. 9 20

KUBÍNY, F. 1864. Zólyommegye műemlékei. In Archaeológiai Közlemények, 1864, s. 26-43. RUDNAY,

B. 1877. Adalékok a nyitra-vármegyei harangok ismeretéhez. In Archaeológiai Értesítő, 1877, XI, s. 131-

132. VISEGRÁDI, J. 1909. Turócz vármegye egyházi műemlékei I. In Archaeológiai Értesítő, 1909, s. 193-

198. JURKOVICH, E. 1925. Beszterczebányai ágyú- és harangöntők. In Hadtörténelmi Közlemények, 1925,

roč. 26, s. 502-506. KOVÁCS, M. 1919. A Harang. Budapest : 1919. 242 s. Podľa: SPIRITZA, Juraj. 1972.

Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. s. 9-10. 21

GERECZE, P. 1906. A műemlékek helyrajzi jegyzéke és irodamalma. Budapest : 1906. Podľa: SPIRITZA,

Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. s. 19. 22

Porov. SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972, s. 12-19.

14

Z tohto obdobia môžeme spomenúť jedine práce M. Pajdušáka23

a A. Glatza24

, ktorých

záber bol však úzko špecifikovaný iba na časť dejín kovolejárstva v regióne Spiša – na

dejiny zvonolejárskej dielne Konráda Gaala pôsobiaceho v Spiškej Novej Vsi. Obidvaja

autori sa vo svojich dielach taktiež nevyhli uvádzaniu nepresných, neoverených

a neúplných údajov o jednotlivých zvonoch a krstiteľniciach.25

K prvým vedeckým a uznávaným pracovníkom slovenskej historickej obce, ktorí

v druhej pol. 20. stor. obnovili odborný záujem o zvony patrí J. Spiritza 26

. V 60. rokoch

začal uverejňovať prvé články a štúdie venované práve problematike kampanológie na

Slovensku, v ktorých upozorňuje na problémy kampanologického výskumu, dopĺňa

a spresňuje údaje, zameriava sa na zvony, zvonolejárov a ich dielne v historických

regiónoch Slovenska (Spiš, Liptov). V r. 1968 publikoval štúdiu Zvony ako muzeálny

predmet27

, v ktorej vyzdvihol potrebu inventarizácie, fotodokumentácie a následného

vytvorenia celoslovenského zoznamu zvonov podľa vzoru I. zv. série celonemeckého

atlasu zvonov.28

K spolupráci na realizácii tohto projektu vyzval najmä pracovníkov

pamiatkových úradov a múzeí V r. 1971 vydal parciálne kampanologické štúdie zamerané

na región Spiša pod názvom Nejestvujúce a nesprávne datované spišské zvony v Súpise

pamiatok na Slovensku29

a Slovenské nápisy na niektorých spišských zvonoch spred r.

1918.30

Na problematiku nekorektných a neoverených údajov o spišských zvonoch a ich

nedôsledného spracovania v rámci Súpisu pamiatok na Slovensku31

sa J. Spiritza pokúšal

reagovať už bezprostredne po jeho vydaní v článkoch z r. 1969- 1970 v časopise

Múzeum32

.

23

PAJDUSSÁK, M. 1943. Stredoveké kovolejárstvo v Spišskej Novej Vsi. In Kalendár Pútnik

svätovojtešský, 1943, s. 50-51. Podľa: SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. s.

13-14. 24

GLATZ, A. 1968. Stredoveké kovolejárstvo v Spišskej Novej Vsi. In Zborník Spišská Nová Ves I, 1968, s.

241-255. Podľa: SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. s. 15. 25

Porov. SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. s. 15. 26

Odbornou verejnosťou je považovaný za priekopníka slovenskej kampanológie. Dlhé roky pôsobil ako

vedecko-pedagogický pracovník na Katedre histórie Fakulty humanistiky Trnavskej univerzity v Trnave. 27

SPIRITZA, Juraj. 1968. Zvony ako muzeálny predmet. In Múzeum. Bratislava : Slovenská národné

múzeum, 1968, č. 2, s. 101-104 . 28

THURM, Sigrid. 1959. Wüttemberg und Hohenzollern, deutscher Glocken-atlas I. Mníchov -Berlín. 715 s. 29

SPIRITZA, Juraj. 1971. Nejestvujúce a nesprávne datované spišské zvony v Súpise pamiatok na

Slovensku. In Monumentorum tutela. Ochrana pamiatok 7. 1971. s. 323-341. 30

SPIRITZA, Juraj. 1971. Slovenské nápisy na niektorých spišských zvonoch spred roku 1918. In Zborník

Slovenského národného múzea, História 11. Bratislava : Slovenské národné múzeum, 1971. s. 121-129. 31

kol. autorov. 1967- 1969. Súpis pamiatok na Slovensku. I.-III. zv. Bratislava: Slovenský ústav pamiatkovej

starostlivosti a ochrany prírody, 1967-1969. 32

SPIRITZA, Juraj. 1969. K údajom o niektorých zvonoch na Spiši v Súpise pamiatok na Slovensku. In

Múzeum . 1969, č. 1, s. 55-58. SPIRITZA, Juraj. 1969. Ktoré zvony patria do súpisu pamiatok? In Múzeum .

1969, č. 2, s. 117-120. SPIRITZA, Juraj. 1969. Zvony na spišských kampanilách. In Zborník Slovenského

15

V roku 1972 vydal priekopnícku prácou pod názvom Spišské zvony33

, ktorou

položil základy slovenskej kampanológie, najmä snahou o nadviazanie na vlastný a

predošlý kampanologický výskum Priniesol v nej prehľad dovtedajšej kampanologickej

literatúry zaoberajúcej sa územím Slovenska, histórie a technológie zvonolejárstva

(predovšetkým s dôrazom na oblasť Spiša) a pokúsil sa korigovať neustálenú

kampanologickú terminológiu.34

Okrem toho v práci poukázal na vtedajšiu neblahú

situáciu v oblasti kampanologického bádania na území Slovenska a upozornil na potrebu

jeho systematického prevedenia, ktoré by viedlo k napísaniu monografie o zachovaných

gotických a renesančných zvonoch na Slovensku a slovníka o zvonolejároch tu

pôsobiacich.35

Publikácia J. Spiritzu zároveň predstavuje snahu o prvú ucelenú

dokumentáciu kampanologických pamiatok v historickom regióne Spiša, ktorý je podľa

autora samotného „jednou z historicky a pamiatkovo najzaujímavejšou oblasťou

Slovenska.“36

Práca je výsledkom jeho niekoľkoročného výskumu v 180 lokalitách

spišského regiónu, v ktorých sa mu podarilo zdokumentovať 631 zvonov. Stala sa

základom a vzorom pre ďalšie kampanologický výskum a súpisové práce o zvonoch na

Slovensku.

Počas 70. rokov J. Spritiza v rámci dlhodobého terénneho výskumu k dejinám

kovolejárstva na Slovensku zameral svoju odbornú pozornosť nielen na oblasť Spiša37

ale

aj na oblasť Trnavy38

a historického regiónu Liptova, kde sa snažil podchytiť

a zdokumentovať jeho súčasný aj zaniknutý zvonový inventár v sprístupnených zvonových

stanovištiach. Vo výslednej štúdii Staré zvony v okrese Liptovský Mikuláš39

sa mu na 125

zvonových stanovištiach podarilo zaevidovať 284 zvonov. Okrem iného tu poukázal aj na

nesprávnosť a nepresnosť miestopisných a vecných údajov v starších súpisových článkoch

národného múzea- História 9. Bratislava: Slovenské národné múzeum, 1969. SPIRITZA, Juraj. 1970. Súpis

pamiatok na Slovensku a chýbajúce spišské zvony v treťom zväzku. In Múzeum . 1970, č. 2, s. 131-133. 33

SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. 224 s. 34

Porov. SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. s. 33. 35

Porov. SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. s. 27. 36

SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony.. Bratislava : Osveta, 1972. s. 5. 37

Viď. SPIRITZA, Juraj. 1970. Gotická lejárska dielňa v Spišskej Novej Vsi. In Krásy Slovenska. 1970, č.

8, s. 344-347. SPIRITZA, Juraj –UČNÍKOVÁ, Danuta. 1972. Spišské gotické krstiteľnice z tvorivého

okruhu Konráda Gaala. In Zborník Slovenského národného múzea LXVI, História 12. Bratislava: Slovenské

národné múzeum, 1972. s. 35 -101. 38

SPIRITZA, Juraj. 1979. Trnavské zvonolejárstvo v 19. a 20. storočí. In Kultúra a život Trnavy. 1979. s. 28 39

SPIRITZA, Juraj. 1977. Staré zvony v okrese Liptovský Mikuláš. In Liptov- vlastivedný zborník 4.

Ružomberok : Liptovské múzeum. 1977. s. 131-167.

16

a dielach40

, ktoré by pre súčasný kampanologický výskum mohli pôsobiť zavádzajúco. V r.

1982 publikoval k štúdii doplňujúci článok Zvonolejárstvo v Liptove v 17. a 18. storočí41

,

v ktorom predstavil činnosť a produkciu zvonolejárskej dielne Michala Kupcza a jeho

synov Michala ml. a Matiasa v Nemeckej (Partizánskej) Ľupči.

Počas 80. rokov sa výskum J. Spiritzu o dejinách kovolejárstva na Slovensku

sústredil na oblasť stredoslovenských miest s dôrazom na Banskú Bystricu. Výsledky

archívneho výskumu uverejnil v r. 1990 v štúdii Banskobystrickí zvonolejári a delolejári

v 18. storočí42

. V chronologickom slede tu uvádza zoznam 28 zvonolejárskych

a delolejárskych majstrov a predstavuje činnosť a produkciu ich dielní najmä v období 18.

storočia.

V r. 1990 J. Spiritza reagoval na vydanie nového celouhorského prehľadu

zvonolejárov Corpus campanarum antiquarum Hungariae - Magyarország régi harangjai

és harangöntői 1711 előtt, ktorý bol spojený s prehľadom zachovaných aj zaniknutých

historických zvonov do r. 1711 na území dnešného Maďarska. Sú tu zachytení zvonolejári

pôsobiaci okrem iného aj na území Slovenska- 84 biografických hesiel sa priamo dotýkalo

územia Slovenska. Autor súpisu P. Patay sa pod vplyvom neznalosti archívnych

dokumentov z územia Slovenska vo svojej práci vyhol úplnosti a presnosti niektorých

biografických údajov, v každom prípade však prispel ku poznaniu dejín kovospracujúcich

remesiel na našom území. 43

Významným momentom pre slovenskú kampanológiu bolo založenie Slovenskej

kampanologickej spoločnosti (ďalej len SKS) 44

v r. 1991 pri Západoslovenskom múzeu

v Trnave, ktoré sa v rámci svojej nadregionálnej špecializácie a vďaka aktívnej vedeckej

činnosti J. Spiritzu venuje dokumentovaniu zvonov a zvonolejárov na Slovensku. Cieľom

SKS je podpora a koordinácia vedeckého výskumu dejín zvonolejárstva na Slovensku,

iniciatíva k záchrane a pamiatkovej ochrane kampanologických pamiatok (návrhy na

40

Autor mal na mysli napr. články uhorského archeológa Floriána Rómera vo Vasárnapi Ujság (1865)

a v Archaeológiai Értesítő (1871), súpis uhorských pamiatok od P. Gereczeho A műemlékek helyrajzi

jegyzéke és irodamalma z r. 1906, Súpis pamiatok na Slovensku I –III vydaný Slovenským ústavom

pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v r. 1967-1969, súpis pamiatok od G. Balašu Hnuteľné pamiatky

stredoslovenského kraja v štátnych zoznamoch z r. 1970. 41

SPIRITZA, Juraj. 1982. Zvonolejárstvo v Liptove v 17.-18. storočí. In Múzeum. 1982, č. 1, s.48-49. 42

SPIRITZA, Juraj. 1990. Banskobystrickí zvonolejári a delolejári v 18. storočí. In Zborník Slovenského

národného múzea LXXXIV, História 30. Bratislava: Slovenské národné múzeum, 1990. s. 175 -197. 43

Porov. SPIRITZA, Juraj. 1990. Patay, P.: Corpus campanarum antiquarum Hungariae - Magyarország régi

harangjai és harangöntői 1711 előtt: recenzia. In Slovenská archivistika. 1990, roč. 25, č. 2, s. 140-142. 44

SKS vznikla 2. 10. 1991, schválením jej stanov rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Predsedom výboru SKS sa stal Ing. Milan Petráš, PhD.

17

zapísanie historicky cenných zvonov do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok

Slovenskej republiky), spolupráca s liturgickými komisiami pri projektovaní nových

zvonov, podpora publikačnej a edičnej činnosti svojich členov, organizovanie prednášok,

seminárov a verejných kultúrno-vzdelávacích podujatí, prehlbovanie spolupráce medzi

vedeckými pracovníkmi, múzeami, pamiatkovými ústavmi, cirkvami a ďalšími vlastníkmi

zvonov.45

V r. 1992 vyšla publikačná prvotina SKS s príznačným názvom Corpus

Camapanarum Slovaciae I.46

J. Spiritza v nej našiel priestor pre publikovanie výsledkov

dovtedajšieho výskumu dejín zvonolejárstva na Slovensku, ktoré premietol do štúdie

Prehľad zvonolejárov pôsobiacich v 14. až 20. storočí na Slovensku47

. Prehľad o 211

zvonolejárov, ktorí pracovali na území Slovenska v rozmedzí 14. až 20. storočia

nepovažoval autor za úplný a konečný a opäť upozornil na potrebu intenzívneho

kampanologického a archívneho výskumu, ktorý by v konečnom dôsledku viedol

k realizácii projektu vydania kompletného slovníka zvonolejárov pôsobiacich na území

Slovenska.

V nasledujúcich archívnych výskumoch J. Spiritza pokračoval vo svojom zameraní

sa na osobnosti jednotlivých zvonolejárov48

pôsobiacich na území Slovenska. Prvou z nich

bol Ján Ernest Christelli, ktorý ako zvonolejár, delolejár a umelecký kovolejár dlhodobo

pôsobil v Bratislave. Svoje zistenia o jeho genealogickom prepojení s ďalšími

zvonolejárskými majstrami49

pôsobiacimi v 18. a 19.stor. v Bratislave, Banskej Bystrici

a v rakúskom Klagenfurte publikoval v r. 1993 v štúdii Potomkovia a príbuzní

bratislavského zvonolejára Jána Ernesta Christelliho50

. Ďalšou osobnosťou bol lotrinský

zvonolejár Nicolas Bezot, ktorého životom a kovolejárskou činnosťou zasahujúcu aj

45

Porov. PETRÁŠ, Milan. 1992. Stanovy Slovenskej kampanologickej spoločnosti. In Corpus campanarum

Slovaciae. Trnava : Západoslovenské múzeum, 1992. s.109 -115. 46

PETRÁŠ, Milan (ed.) 1992. Corpus campanarum Slovaciae. Trnava : Západoslovenské múzeum, 1992.

122 s. ISBN 80-85556-01-4. 47

SPIRITZA, Juraj. 1992. Prehľad zvonolejárov pôsobiacich v 14. až 20. storočí na Slovensku. In Corpus

campanarum Slovaciae. Trnava : Západoslovenské múzeum, 1992, s. 5-64. 48

Prvou osobnosťou bol zvonolejár, delolejár a umelecký kovolejár Baltazár Herold, ktorý pôsobil vo

Viedni, no odlieval zvony aj pre obce a mestá na území Slovenska (najznámejší je jeho zvon Wederin z r.

1674 umiestnený vo veži farského kostola sv. Martina v Bratislave). Porov. SPIRITZA, Juraj. 2002.

Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí. Bratislava : Pamiatkový úrad

Slovenskej republiky, 2002. s.35. ISBN 80-968632-5-8. Samostatná štúdia J. Spiritzu o Baltazárovi

Heroldovi vyšla v r. 1990 pod názvom Glockengiesser, Geschützgiesser und Kunstgiesser Balthasar Herold

v nemeckej kampanologickej ročenke Jahrbuch für Glockenkunde 1-2. 49

Ján Augustín Christelli, Jozef Gollner, Pavol Jozef Christelli, Anton Belloni, Karol Foehr. 50

SPIRITZA, Juraj. 1993. Potomkovia a príbuzní bratislavského zvonolejára Jána Ernesta Christelliho. In

Slovenská archivistika. 1993, roč. 28, č. 1, s. 81-101.

18

územie Spiša sa J. Spiritza zaoberal v štúdii z r. 1995 Lotrinský zvonolejár Nicolas Bezot

a Slovensko51

. Osobe a tvorbe najvýznamnejšieho východoslovenského zvonolejára

a delolejára Juraja Wierda ml., pôsobiaceho v Prešove, bol venovaný článok z r. 1996

Prešovský zvonolejár a delolejár Juraj Wierd mladší52

. Osobitnú pozornosť J. Spiritza

zameral aj na pôsobenie kremnického zvonolejára Juraja Palischa.53

Na základe výsledkov svojho dlhoročného výskumu dejín zvonolejárstva na

Slovensku mohol J. Spiritza v r. 2002 realizovať projekt vydania slovníka zvonolejárov

pôsobiacich na území Slovenska pod názvom Biografický slovník zvonolejárov činných na

Slovensku v druhom tisícročí.54

Autor tu predstavil aktuálne získané poznatky ku viac ako

400 menám zvonolejárskych majstrov a dielní, viažucich sa na územie Slovenska, pričom

tu sleduje aj prepojenie pôsobenia jednotlivých majstrov s územím Česka a Moravy,

Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Ukrajiny, Ruska, Slovinska, Talianska a Belgicka.

Týmto spôsobom sa snažil prepojiť dejiny zvonolejárstva na našom území so širokým

medzinárodným kontextom. Okrem toho prináša nové zistenia viažuce sa k osobám

zvonolejárov, týkajúce sa najmä novoobjavených lejárov a eliminácie fiktívnych.

Kampanologickej obci ponúka ďalšie nasmerovania, otázky a možnosti pokračovania

archívneho bádania pri ďalšom výskume osobnosti zvonolejárov. Spiritzova práca je

v rámci slovenskej proveniencie jedinou svojho druhu a môžeme tvrdiť, že ide o jednu

z najlepších syntéz, ktorá je doplnená dôkladným poznámkovým aparátom.55

J. Spiritza popri svojej výskumnej činnosti neustále vyzdvihoval potrebu evidencie

a inventarizácie všetkých zvonov na území Slovenska, ktorá by prispela k zefektívneniu

ich následnej pamiatkovej ochrany.56

Veľmi pozitívne vnímal aktivitu poslucháčov katedry

histórie na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity, ktorí tu pod patronátom J. Spiritzu a

J. Šimončiča v r. 1998-2002 obhájili deväť diplomových prác57

s kampanologickou

51

SPIRITZA, Juraj. 1995. Lotrinský zvonolejár Nicolas Bezot a Slovensko. In Slovenská archivistika. 1995,

roč. 30, č. 2, s. 183-196. 52

SPIRITZA, Juraj. 1996. Prešovský zvonolejár a delolejár Juraj Wierd mladší. In Pamiatky a múzeá. 1996,

č. 3, s. 6-7. 53

SPIRITZA, Juraj. 1997. Kremnický zvonolejár Juraj Palisch a jeho nasledovníci. Interná tlač Národnej

banky Slovenska. Kremnica : Múzeum mincí a medailí, 1997. 54

SPIRITZA, Juraj. 2002. Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí.

Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2002. 105 s. ISBN 80-968632-5-8. 55

Porov. GEMBICKÝ, Juraj. 2004. Výskum zvonov a zvonolejárstva na Slovensku. In Priemyselné

dedičstvo ako súčasť kultúrneho dedičstva. 2004, s. 79-83. 56

Porov. SPIRITZA, Juraj. 2001. O počte a postavení zvonov na Slovensku. In Slovenská archivistika. 2001,

roč. 36, č. 1, s. 59-72. 57

BARČÁKOVÁ, Z. 2001. Pôvodcovia zvonov a zvony v okrese Dunajská Streda. Trnava: Fakulta

humanistiky TU, 2001. CIBÍK, A. 2000. Pôvodcovia zvonov a zvony v okrese Hlohovec, Piešťany a Trnava.

19

tématikou. Práce nadviazali na J. Spiritzom obnovený kampanologický výskum na území

Slovenska. Zamerali sa v nich na aktuálny a kompletný katalógový súpis súčasných aj

zaniknutých zvonov na zvonových stanovištiach vo vybraných regiónoch západného58

,

stredného59

a východného60

Slovenska, kde sa pokúsili zdokumentovať aj činnosť

zvonolejárov a ich dielní a priniesť prehľad hlavných zbierok zvonov v jednotlivých

regionálnych múzeách. Svojimi prácami vychádzajúc z predošlých prác i z

medzinárodného kontextu a súvislostí obohatili slovenskú kampanológiu o nové a

zaujímavé skutočnosti, akými sú novoobjavené gotické, renesančné a barokové zvony,

novozistené mená zvonolejárov, či doposiaľ nepublikované informácie k dejinám

zvonolejárstva.61

Štyri záverečné práce62

zaoberajúce sa problematikou kampanologického výskumu

boli v r. 2005-2011 obhájené aj na pôde Inštitútu histórie na Katedre archívnictva

a pomocných vied historických Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. Mapujú

jednotlivých zvonolejárov a zvonový inventár vo vybraných sakrálnych objektoch, resp.

zvonových stanovištiach historického regiónu Šariš (Prešov, Giraltovce), ktorého

vybranou časťou sa bude zaoberať aj naša záverečná práca. Časť šarišského zvonového

inventára63

je zachytená aj v dizertačnej práci64

Mgr. M. Čovana, ktorú v r. 2011 obhájil na

pôde Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Trnava: Fakulta humanistiky TU 2000. ČIŽMÁR, M. 2000. Pôvodcovia zvonov a zvony v okrese Malacky,

Senica a Skalica. Trnava: Fakulta humanistiky TU, 2000. GEMBICKÝ, J. 2000. Zvony a zvonolejári

v Košiciach. Trnava: Fakulta humanistiky TU, 2000. GODÁLOVÁ, M. 2001. Pôvodcovia zvonov a zvony

v okrese Trenčín a Nové Mesto nad Váhom. Trnava: Fakulta humanistiky TU, 2001. KINKA, M. 2002.

Pôvodcovia zvonov a zvony v okrese Banská Štiavnica, Žarnovica, Žiar nad Hronom. Trnava: Fakulta

humanistiky TU, 2002. KLOBÚČNIK, M. 1998. Zvony v okrese Galanta, epigraficko-kampanologická

štúdia. Trnava: Fakulta humanistiky TU, 1998. MAČUHA, M. 1998. Zvony v Trnave, epigraficko-

kampanologická štúdia. Trnava: Fakulta humanistiky TU, 1998. SOTÁK, V. 2002. Pôvodcovia zvonov a

zvony v okrese Bratislava, Pezinok, Senec. Trnava: Fakulta humanistiky TU, 2002. Podľa: GEMBICKÝ,

Juraj. 2004. Výskum zvonov a zvonolejárstva na Slovensku. In Priemyselné dedičstvo ako súčasť kultúrneho

dedičstva. 2004, s. 79-83. 58

Okresy Bratislava, Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Malacky, Nové Mesto nad Váhom, Pezinok,

Piešťany, Senec, Senica, Skalica, Trenčín, Trnava. 59

Okresy Banská Štiavnica, Žarnovica, Žiar nad Hronom. 60

Okresy Košice I-IV, Košice-okolie. 61

Porov. GEMBICKÝ, Juraj. 2004. Výskum zvonov a zvonolejárstva na Slovensku. In Priemyselné

dedičstvo ako súčasť kultúrneho dedičstva. 2004, s. 79-83. 62

ČOVAN, M. 2005. Z dejín prešovského zvonolejárstva: diplomová práca. Prešov : Filozofická fakulta PU,

2005, 69 s. KMEC, M. 2011. Kampanologické pamiatky giraltovských farností a ich filiálok: bakalárska

práca. Prešov : Filozofická fakulta PU, 2011. 81 s. RENDEK, L. 2010. Kampanológia – Zvony vo

vybraných sakrálnych objektoch mesta Prešov (epigraficko-kampanologická štúdia): bakalárska práca.

Prešov : Filozofická fakulta PU, 2010. 91s. RENDEK, L. 2011. Kampanologické pamiatky zvonolejárskej

rodiny- firmy Buchner v Prešove a iných lokalitách východného Slovenska: diplomová práca. Prešov :

Filozofická fakulta PU, 2011. 196 s. 63

Ide o 28 zvonov z obdobia 14.-17.stor. a ich podrobnú epigrafickú analýzu.

20

V rámci spracovania zvonov v jednotlivých regiónoch Slovenska je rovnako

potrebné spomenúť prácu amatérskeho historika D. Dubovského z r. 2004 Revúcke kostoly,

zvony a ich tvorcovia65

z prostredia historického regiónu Gemera. Autor tu na základe

archívneho a terénneho výskumu podrobne zdokumentoval históriu troch revúckych

kostolov a deviatich zvonov, ktoré sa v nich nachádzajú. Pri každom zvone opísal jeho

pôvodcu, technické parametre (hmotnosť, výška, dolný priemer), reliéfnu a nápisovú

výzdobu. Práca je cenným príspevkom ku dejinám zvonolejárstva na Slovensku a v rámci

gemerského regiónu doposiaľ jedinou svojho druhu.

1.2 Stav bádania a spracovania zvonov na území okresu Košice-

okolie

Mesto Košice patrilo k významným zvonolejárskym centrám na území Slovenska,

kde od poslednej štvrtiny 14. storočia až do prvej polovice 20. storočia pôsobili početní

zvonolejársky majstri (Illenfeldovci, Matiasovci, Ján Michal Schneyder, Buchnerovci).66

K najstarším publikáciám, v ktorých by sme sa dopátrali k informáciám o zvonoch z Košíc

a jeho okolia, patria početné príspevky historikov J. Mihalika67

a L. Keményho68

v

Archaeológiai Értesítő z konca 19. a začiatku 20. storočia, v ktorých sa venovali najmä

zvonom z územia horného Uhorska a zvonolejárskej činnosti v Košiciach. Kľúčový je

64

ČOVAN, Miroslav. 2011. Stredoveké a ranonovoveké epigrafické pamiatky latinského kultúrneho okruhu

na Šariši: dizertačná práca. Bratislava : Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 2011. 249 s. Autor tu

zachytil iba jeden nami skúmaný zvon, a to gotický zvon z r. 1375 z dielne Konráda Gaala, nachádzajúci sa

v rímskokatolíckom kostole sv. Kataríny Alexandrijskej v Kysaku. 65

DUBOVSKÝ, Dušan. 2004. Revúcke kostoly, zvony a ich tvorcovia. Revúca : Mestské kultúrne stredisko

v Revúcej, 2004. 140 s. ISBN 80-89126-02-2. Práca bola konzultovaná a odborne recenzovaná okrem iného

aj kampanológom Mgr. Jurajom Gembickým, ktorý je v súčasnosti pracovníkom Krajského pamiatkového

úradu v Košiciach. 66

Porov. SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. s. 23. 67

MIHALIK, J. 1895. Egy kassai rézontő a XVII. századból.. In Archaeológiai Értesítő, 1895, s. 239-241.

MIHALIK, J. 1895.A Hejczei harang. In Archaeológiai Értesítő , 1895, s. 445. MIHALIK, J. 1898. Kassai

harangok. In Archaeológiai Értesítő , 1898, s. 381. Podľa: SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava :

Osveta, 1972. s. 8 68

KEMÉNY, L. 1907. A Kassai százéves egyházmegye történeti névtára és emlékkönyve I, II. In

Archaeológiai Értesítő, 1907, s. 372-376. KEMÉNY, L. 1909. Műtörténeti adatok Kassa multjából. In

Archaeológiai Értesítő, 1909, s.433-436. KEMÉNY, L. 1910. Műtörténeti adatok Kassa multjához. In

Archaeológiai Értesítő, 1910, s. 95-96. KEMÉNY, L. 1916.Mű- és művelődéstörténeti adatok Kassa város

életeből a rokoko korában. In Archaeológiai Értesítő, 1916, s. 210-235. Podľa: SPIRITZA, Juraj. 1972.

Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. s. 8-9.

21

najmä príspevok J. Mihalika z r. 1897 o starých hornouhorských zvonoch

a zvonolejároch69

, v ktorom opisuje zvony z 15. až 18. storočia nachádzajúce sa

v košických kostoloch, spolu s menami ich pôvodcov – Ján Tomáš Wening, František

Matias Illenfeld, Jakub Ján Wieszner, Karol Eitelperger, Juraj Wierd. Nájdeme tu aj

odkazy na niektoré ich ďalšie zvony v rámci územia Abovsko-Turnianskej župy a teda aj

súčasného okresu Košice-okolie.

V priebehu 20. stor. územie Abovsko-Turnianskeho regiónu ostalo z hľadiska

kampanologického výskumu takmer nepovšimnuté. Istú aktivitu v tejto oblasti sledujeme

až na prelome 80. a 90. rokov. Vr. 1988-1990 uskutočnil znalec regionálnej histórie G.

Stibrányi súpis zvonov v Moldave nad Bodvou a jej okolí70

, žiaľ toto dielo ostalo doposiaľ

len v rukopisnej a nám nedostupnej podobe.

K iniciatíve dokumentácie zvonov a zmapovania činnosti jednotlivých zvonolejárov

na území mesta Košice a jeho okolia (okresu Košice-okolie) došlo až v r. 1999 na pôde

Fakulty humanistiky Trnavskej univerzity. Pod vedením J. Spiritzu tu jeho študent Juraj

Gembický v r. 2000 obhájil svoju diplomovú prácu Zvony a zvonolejári v Košiciach.71

Na

základe kampanologického a archívneho výskumu sa snažil zdokumentovať súčasné aj

zaniknuté zvony na území mesta Košice aj jeho mestských častí. Skatalogizoval aj

kampanologické pamiatky v zbierkach jednotlivých košických múzeí.72

Vzhľadom na

relatívne veľký počet obcí (11473

) v okrese Košice-okolie zdokumentoval zvony vo 50

vybraných obciach okresu, v ktorých sa mu podarilo opísať 147 súčasných a 12

zaniknutých zvonov. Terénny kampanologický výskum uskutočnil v 16 obciach okresu74

,

údaje o zvonoch v ďalších 34 obciach okresu75

prevzal najmä z vyššie uvedeného rukopisu

G. Stibrányiho a z publikácie A. Frického o hnuteľných pamiatkach niekdajšieho

69

MIHALIK, J. 1897. Felsőmagyarorsági régi harangok és harangöntők. In Archaeológiai Értesítő, 1897, s.

342-347. 70

STIBRÁNYI, G. s.a. Szepsi és kötnyéke harangjai. (rukopis). Súkromný archív Mgr. J. Gembického –KPÚ

v Košiciach. 71

GEMBICKÝ, Juraj. 2000. Zvony a zvonolejári v Košiciach: diplomová práca. Trnava : Fakulta

Humanistiky TU, 2000. 158 s. 72

Slovenské technické múzeum, Východoslovenské múzeum 73

Porov. Košice-okolie - informačná databáza okresu Košice-okolie. Obyvateľstvo. [online] [cit. 2012-05-02]

Dostupné na internete: http://kosice-okolie.webnode.sk/obyvatelstvo/. 74

Blažice, Gyňov, Herľany, Janík, Jasov, Kokšov-Bakša, Kysak, Medzev, Moldava nad Bodvou, Nižná

Kamenica, Nižná Myšľa, Opiná, Rozhanovce, Svinica, Turňa nad Bodvou, Zlatá Idka. 75

Belža, Bohdanovce, Budimír, Bukovec, Buzica, Cestice, Čečejovce, Debraď, Drienovec, Hačava, Háj,

Haniska, Hodkovce, Kalša, Komárovce, Mokrance, Nižná Hutka, Nižný Čaj, Nižný Lánec, Nováčany,

Opátka, Paňovce, Peder, Perín-Chýn, Ploské, Poproč, Rešica, Rudník, Seňa, Slančík, Turnianska Nová Ves,

Vyšná Kamenica, Zádiel, Dvorníky, Žarnov.

22

Východoslovenského kraja76

. Podarilo sa mu zaznamenať aj vzácne gotické zvony v

Kysaku77

a v Turni nad Bodvou, pričom poukázal na chybné údaje o tomto zvone v Súpise

pamiatok Slovenska, ktoré boli jeho autormi nekriticky prevzaté zo staršej literatúry

o danom zvone.78

Popri evidencii zvonového inventára v meste Košice a vo vybraných

obciach okresu Košice-okolie sa autorovi podarilo zachytiť aj mená nových a nepoznaných

zvonolejárov pôsobiacich v tomto regióne- Šebastián Lerknecht, Krištof Lerknecht, Ján

Held, Juraj Gulten, Juraj Göbl, Bernard Ganz, Daniel Ehrlich, Augustín. Práca obohatila

slovenskú kampanologickú vedu o nové poznatky, ktoré boli r. 2002 publikované vo

veľkej syntéze J. Spiritzu Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom

tisícročí.

Po r. 2000 sa na území okresu Košice-okolie neuskutočnil žiadny väčší

a systematický kampanologický výskum. Torzovité, v mnohých prípadoch nekorektné

informácie o zvonoch v niektorých obciach okresu však môžeme nájsť aj v obecných

monografiách.79

Pre potreby vydania monografií jednotlivých obcí boli v r. 2001-2010

vykonané dokumentácie zvonov sondážneho charakteru. Týkalo sa to najmä monografií

obcí Ždaňa, Jasov, Sokoľany a Šemša pod autorstvom Štefana Kolivoška, ktorý pri tvorbe

kapitol o obecných zvonoch požiadal o konzultácie a odborný výskum zvonov vyššie

spomenutého kampanológa a pracovníka Krajského pamiatkového úradu v Košiciach-

Mgr. Juraja Gembického.80

Do istej miery zdokumentované zvony sa nachádzajú

v monografiách obcí Sokoľ81

a Trebejov82

, ktorých autorom je začínajúci historik Anton

Medvec.

76

FRICKÝ, Alexander. 1969. Pamiatky hnuteľné Východoslovenského kraja v štátnych zoznamoch. 2.diel.

Košice : Východoslovenské vydavateľstvo Prešov : Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a

ochrany prírody , 1969. 491 s. 77

Gotický zvon z r. 1375 – ide o pravdepodobne druhý najstarší zachovaný zvon na území Slovenska.

Pochádza z dielne spišskonovoveského zvonolejára Konráda Gaala. Jeho prítomnosť v kostole sv. Kataríny

Alexnadrijskej v Kysaku naznačuje, že K. Gaal dodával zvony na oveľa väčšie územie, ako sa najprv

predpokladalo. Porov. SPIRITZA, Juraj. 2002. Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v

druhom tisícročí. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2002. s.28. ISBN 80-968632-5-8. 78

Porov. SPIRITZA, Juraj. 2001. O počte a postavení zvonov na Slovensku. In Slovenská archivistika.

Bratislava: Odbor archívnictva Ministerstva vnútra SR, 2001, roč. 36, č. 1, s. 64-68. 79

Napr. JEDINÁK, O., JEDINÁKOVÁ Z. 2004. Budimír. História, obyvateľstvo, tradície, súčasnosť.

Košice : Agentúra K, 2004. s.49. ISBN 80-89054-13-7. 80

Výskumy boli uskutočnené v decembri 2001 v obci Ždaňa, v apríli 2009 v obci Sokoľany a v roku 2010

v obci Šemša. Autor monografií Š. Kolivoško informácie o zvonoch čiastočne čerpal aj z vyššie uvedenej

diplomovej práce Mgr. J. Gembického Zvony a zvonolejári v Košiciach. 81

MEDVEC, Anton. 2010. Sokoľ v premenách času. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2010. s.166

ISBN 978-80-7165-815-3. 82 MEDVEC, Anton. 2009. Trebejov. Po stopách minulosti. Košice : MKV Press, s.r.o., 2009. s. 87-89. ISBN

978-80-969910-2-0.

23

Nízky záujem o problematiku kampanológie na Slovensku a územný rozsah okresu

Košice-okolie, napriek doterajším kampanologickým výskumom a aktivitám, spôsobuje, že

zvonový inventár tohto tejto oblasti nie je doposiaľ komplexne a systematicky odborne

zdokumentovaný. Preto aj na pomyselnej kampanologickej mape Slovenska najďalej

ostávajú „biele miesta“83

, ktoré týmto však ponúkajú priestor a príležitosť pre ďalšiu

vedeckú prácu.

83

Porov. GEMBICKÝ, Juraj. 2004. Výskum zvonov a zvonolejárstva na Slovensku. In Priemyselné

dedičstvo ako súčasť kultúrneho dedičstva. 2004, s. 79-83.

24

2 SONDA K DEJINÁM VYBRANÝCH SAKRÁLNYCH OBJEKTOV

OKRESU KOŠICE-OKOLIE, TERÉNNY VÝSKUM A ANALÝZA

ICH ZVONOVÉHO INVENTÁRA

Územie súčasného okresu Košice-okolie z väčšej časti náleží ku historickému

regiónu Abova, patriaceho do bývalej Abovsko-turnianskej župy. Jeho malá územná časť,

ležiaca na severe okresu a ústiaca do Košickej kotliny, zasahuje do časti historického

regiónu Šariša (Obr. 1), ktorá do r. 1922 patrila pod jeden zo slúžnovských okresov

Šarišskej župy- Dolná Torysa (lat. Processus Tarczensis inferior, maď. Az alsó tarczai

járas) 84

. Na tomto území historického regiónu Šariša sa v súčasnosti nachádza osemnásť

obcí85

, ktoré však administratívne patria do okresu Košice-okolie.

V dôsledku nízkeho záujmu o problematiku kampanológie a územného rozsahu

okresu Košice-okolie (114 obcí), nie je zvonový inventár tejto oblasti doposiaľ komplexne

a systematicky zdokumentovaný86

. V predkladanej práci by sme preto chceli formou

epigraficko-kampanologickej sondy prispieť k rozšíreniu poznatkov o dejinách

zvonolejárstva v okrese Košice-okolie so zreteľom územie patriace k historickému regiónu

Šariša. Z dôvodu veľkého územného rozsahu okresu sme epigraficko-kampanologickú

sondu realizovali v sakrálnych objektoch deviatich obcí, ležiacich napravo od brehov

Torysy a v doline rieky Hornád- Budimír, Družstevná pri Hornáde87

, Kostoľany nad

Hornádom, Kysak, Malá Lodina, Obišovce, Sokoľ, Trebejov, Veľká Lodina (Obr. 2). V

nami vybraných obciach sa v súčasnosti nachádza sedemnásť sakrálnych objektov- desať

rímskokatolíckych kostolov88

, päť evanjelických kostolov89

a dve zvonice90

(kampanily)

84

Porov. ŽUDEL, Juraj. 1984. Stolice na Slovensku. Bratislava : Obzor , 1984. s. 121. 85

Bošarov, Budimír, Bunetice, Družstevná pri Hornáde, Kecerovce, Kecerovský Lipovec, Kostoľany nad

Hornádom, Kysak, Malá Lodina, Mudrovce, Nová Polhora, Obišovce, Opiná, Ploské, Sokoľ, Trebejov,

Veľká Lodina, Vtáčkovce. 86

Ako sme už uviedli v podkapitole 1.2 našej práce. s. 22. 87

Obec tvoria dve miestne časti Malá Vieska a Tepličany. Do r. 1961 to boli samostatné obce. Porov. MAJTÁN, Milan. 1972. Názvy obcí na Slovensku za ostatných dvesto rokov. Bratislava : Slovenská

akadémia vied , 1972. s. 112. 88

Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža v Budimíri, rímskokatolícky kostol sv. Štefana–prvomučeníka

v Kostoľanoch nad Hornádom, rímskokatolícke kostoly sv. Kataríny Alexandrijskej v Kysaku z 13. a 20.

stor., rímskokatolícky kostol sv. Štefana Uhorského v Malej Lodine, rímskokatolícky kostol Narodenia

Panny Márie v Malej Vieske (miestna časť obce Družstevná pri Hornáde), rímskokatolícky kostol

Ružencovej Panny Márie v Obišovciach, rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho v Sokoli,

rímskokatolícky kostol Všetkých svätých vo Veľkej Lodine. Ku kostolom rátame aj súčasnú stavbu

25

vo vlastníctve rímskokatolíckej cirkvi. V troch z vyššie uvedených sakrálnych objektov91

bola zistená neprítomnosť zvonového inventáru.

2.1 Pramenná báza k dejinám vybraných sakrálnych objektov

v okrese Košice-okolie

Dôležitým predpokladom k realizácii nášho epigraficko-kampanologického

výskumu bola jeho heuristická zložka a to najmä v súvislosti s poznaním dejín obcí, resp.

jednotlivých sakrálnych objektov, v ktorých sa nami skúmané zvony nachádzajú.

Vzhľadom na to, že sme sa snažili zdokumentovať zvony ako v rímskokatolíckych, tak aj

v evanjelických sakrálnych objektoch, základnú pramennú bázu v našom prípade

predstavujú farské a obecné kroniky, kanonické a seniorské vizitácie, zápisnice zo

seniorálnych konventov, publikované príspevky k cirkevným dejinám jednotlivých farností

a cirkevných zborov.

Z kroník sa nám podarilo získať primárny prístup jedine ku kronike

rímskokatolíckej farnosti v Obišovciach.92

Staršie farské a obecné kroniky sa nezachovali,

resp. v mnohých prípadoch ani neexistovali. Kroniky obcí Kysak, Sokoľ, Trebejov

a farnosti Kostoľany nad Hornádom sme zaevidovali sekundárne prostredníctvom prác93

,

ktorých autori k nim získali primárny prístup. Žiaľ, ku kronikám obcí Družstevná pri

Hornáde, Malá Lodina, a farností Budimír, Veľká Lodina sa nám nepodarilo dopátrať,

nakoľko je možné, že ich uvedené obce neviedli, alebo sa nezachovali.

rímskokatolíckeho kostola Božieho milosrdenstva v Tepličanoch (miestna časť obce Družstevná pri

Hornáde). 89

Evanjelický kostol a evanjelická krypta Ujházyovcov v Budimíri, evanjelický kostol v Kysaku,

evanjelický kostol v Obišovciach, evanjelická modlitebňa v Trebejove. 90

Zvonica v obci Sokoľ, zvonica v Tepličanoch (miestna časť obce Družstevná pri Hornáde). 91

V kostole sv. Kataríny Alexandrijskej v Kysaku (20. stor.), v súčasnej stavbe rímskokatolíckeho kostola

Božieho milosrdenstva v Tepličanoch a vo zvonici v obci Sokoľ. 92

Archív farského úradu v Obišovciach: Historia domus Obišovce . 1942-1991. 201 s. 93

MEDVEC, Anton. 2010. Sokoľ v premenách času. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2010. 278 s.

ISBN 978-80-7165-815-3. MEDVEC, Anton. 2009. Trebejov. Po stopách minulosti. Košice : MKV Press,

s.r.o., 2009. 160 s. ISBN 978-80-969910-2-0. SABOL, Richard. 2000. Dejiny farnosti Obišovce. Dejiny

filiálky Kysak: diplomová práca. Košice : UK RKCMBF TI , 2000, 56 s. TÓTHOVÁ, Alžbeta. 2008. Z dejín

farnosti Kostoľany nad Hornádom: diplomová práca. Košice: Katolícka Univerzita v Ružomberku,

Teologická fakulta v Košiciach, Katedra histórie , 2008. 48 s.

26

Užitočné údaje o sakrálnych objektoch a najmä ich inventárnom vybavení sme

čerpali z kanonických vizitácií94

z r. 1749, 1775, 1811, 1814-1815 a zo seniorálnych

vizitácii95

z r. 1838. Nachádzajú sa v nich iba skromné údaje o zvonoch. Podrobnejšie

informácie o činnosti evanjelických cirkevných zborov sa dajú nájsť aj v správach zo

zasadnutí seniorálnych konventov šarišského seniorátu.96

Rovnako dôležitým zdrojmi informácií sú pre nás príspevky k cirkevným dejinám

jednotlivých farností a cirkevných zborov, publikované zborníkoch97

, obecných

monografiách98

a vo farských, obecných či zborových periodikách99

.

2.2 Stručné dejiny vybraných sakrálnych objektov v okrese

Košice-okolie

V obci Budimír sa nachádzajú tri sakrálne objekty. Kostol Povýšenia sv. Kríža

pochádza z druhej polovice 15. stor., no na základe písomných prameňov sa dá

predpokladať, že mohol vzniknúť už niekedy začiatkom 14. stor. V r. 1656-1745 patril

94

Archív Arcibiskupského úradu, Košice :

Visitatio canonica parochiae: Beniakovce (Chabdžany) (f. Budimír)–episcopo Andrea Szabo 1814-1815.

Visitatio canonica parochiae: Beky /olim parochia/ Budimír. Anno Domini 1775.

Visitatio canonica parochiae: Béky /Beniakovce/ Budimír. Anno Domini 1749.

Visitatio canonica parochiae: Drienov /Somos / /Obišovce, Abos/. Anno Domini 1775.

Visitatio canonica parochiae: Drienov /Somos / /Obišovce, Abos/. Anno Domini 1749.

Visitatio canonica parochiae: Družstevná pri Hornáde /Szenistvany/. Anno Domini 1775.

Visitatio canonica parochiae: Szent-istvany. Anno Domini 1749.

Visitatio canonica parochiae: Veľká Lodina 1811

Visitatio canonica parochiae: Veľká Lodina. Anno Domini 1775.

Visitatio canonica parochiae: Veľká Lodina. Anno Domini 1749. 95

Archív Evanjelického a. v. cirkevného zboru, Prešov : Protocollum Visitationis Ecclarum per Plurimum

Venerabili Dominum Adamum Hlovik seniorem Senioratus Zemplino- Sarosiensis 1838 peractae. 96

Archív Biskupského úradu Východného dištriktu ECAV, Prešov: Zápisnice seniorálnych konventov 1908-

1950. 97

HIŠEM,C., FEDORČÁK, P. 2007. Kanonické vizitácie po Tridentskom koncile : zborník príspevkov z

medzinárodnej konferencie : Košice, 9. novembra 2006 . Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška , 2007. 230

s. ISBN 978-80-7165-639-5. LENČIŠ, Štefan. 2006. Púte a putovanie. Zborník príspevkov zo VII.

monotematického medzinárodného sympózia z cirkevných dejín, Košice, 8. novembra 2005. Košice : Seminár

sv. Karola Boromejského, 2006. 278 s. ISBN 80-89138-54-3. 98

JEDINÁK, O., JEDINÁKOVÁ Z. 2004. Budimír. História, obyvateľstvo, tradície, súčasnosť. Košice :

Agentúra K, 2004. s.78. ISBN 80-89054-13-7. MEDVEC, Anton. 2010. Sokoľ v premenách času. Prešov :

Vydavateľstvo Michala Vaška, 2010. 278 s. ISBN 978-80-7165-815-3. MEDVEC, Anton. 2009. Trebejov.

Po stopách minulosti. Košice : MKV Press, s.r.o., 2009. 160 s. ISBN 978-80-969910-2-0. 99

KOSTURKO, Dušan. 2008. História evanjelického cirkevného zboru v Obišovciach (1. časť). In Pútnik

(zborový časopis). 2008, roč. 5, č. 2, s.4. KOSTURKO, Dušan. 2008. História evanjelického cirkevného

zboru v Obišovciach (2. časť). In Pútnik (zborový časopis). 2008, roč. 5, č. 3, s.4.

27

kostol evanjelikom. Katolíci ho definitívne získali v r.1745, kedy kostol prešiel barokovou

úpravou. V roku 1878 a 1900 bol renovovaný a v priebehu 20. stor. prešiel viacerými

opravami. Všetky zvony100

z kostola boli počas prvej svetovej vojny zrekvirované na

vojenské účely. V súčasnosti sa vo veži kostola nachádzajú tri zvony- jeden z r. 1809 a dva

z r.1930101

. Evanjelická krypta pre zemepanskú rodinu Ujházyovcov bola postavená v r.

1798 v klasicistickom slohu. V r. 1879 bola krypta za podpory Jozefa Ujházyho opravená

a doplnená vežou, v ktorej sú umiestnené dva zvony- jeden z r. 1803 spolu s nesignovaným

a nedatovaným umieračikom. Krypta slúžila ako filiálny evanjelický kostol farnosti

Obišovce až do r. 1992, kedy bol v obci postavený nový evanjelický kostol, pre ktorý boli

v tom istom roku odliate dva nové zvony.102

Obec Družstevná pri Hornáde je tvorená dvoma miestnymi časťami –Malá

Vieska a Tepličany, ktoré do r. 1961 boli samostatnými obcami103

. Nad miestnou časťou

Malá Vieska sa nachádza mariánske pútnické miesto s kostolom Narodenia Panny Márie,

pôvodne postaveným v r. 1433 v neskorogotickom slohu. V 16. stor. sa kostol dostal do

rúk protestantov a patril im až do zač. 18. stor. V r. 1733 dalo mesto Košice kostol

zrenovovať, ten však postupne prestal vyhovovať potrebám pútnikom najmä na sviatok

Narodenia Panny Márie. Význam chrámu vzrástol najmä po r. 1773, kedy doň bola

prevezená kópia zázračnej póčskej ikony104

. Preto na jeho mieste postavilo mesto Košice

v r. 1803 priestrannejší neskorobarokový chrám, pre ktorý bol v Košiciach r. 1804 odlialty

zvon Christiánom Lebrechtom.105

V r. 1903 bola ku kostolu pristavaná veža, v ktorej sú

100

Nie je nám však známy ich presný počet. 101

V monografii o obci Budimír autor chybne uvádza, že zvony pochádzajú z r. 1922 a 1931. Porov.

JEDINÁK, O., JEDINÁKOVÁ Z. 2004. Budimír. História, obyvateľstvo, tradície, súčasnosť. Košice :

Agentúra K, 2004. s.49. ISBN 80-89054-13-7. 102

Porov. JEDINÁK, O., JEDINÁKOVÁ Z. 2004. Budimír. História, obyvateľstvo, tradície, súčasnosť.

Košice : Agentúra K, 2004. s.48-64. ISBN 80-89054-13-7. 103

Porov. MAJTÁN, Milan. 1972. Názvy obcí na Slovensku za ostatných dvesto rokov. Bratislava : Slovenská

akadémia vied , 1972. s. 112. 104

Ide o kópiu milostivého obrazu- ikony Bohorodičky z gréckokatolíckeho kostola v Pócsi (Maďarsko)

namaľovanú maliarom Štefanom Papom v r. 1675. V novembri 1696 začali tiecť slzy z očí Bohorodičky

a tento zázrak pritiahol do Pócsu mnoho veriacich. Jágerský biskup Juraj Fényessi vymenoval komisiu, ktorá

mala zvláštnu udalosť úradne prešetriť, napokon bol obraz vyhlásený za milostivý. Správa o milostivej ikone

sa dostala aj k cisárovi Leopoldovi I., ktorý ju prikázal preniesť do Viedne, aby mu Bohorodička pomohla

zvíťaziť nad tureckými vojskami. Cestou do Viedne sa sprievod s obrazom zastavil aj v meste Košice, kde

bratia jezuiti nechali vyhotoviť tri kópie obrazu, pričom jednu poslali do Pócsu, druhú umiestnili v dóme sv.

Alžbety v Košiciach a tretiu v jezuitskom kostole v Košiciach. V r. 1773, keď bola zrušená jezuitská rehoľa,

jezuiti darovali kópiu obrazu do kostola Narodenia Panny Márie v Malej Vieske. Porov. LENČIŠ, Štefan.

2006. Pútnické miesto v Malej Vieske. In Púte a putovanie. Zborník príspevkov zo VII. monotematického

medzinárodného sympózia z cirkevných dejín, Košice, 8. novembra 2005. Košice : Seminár sv. Karola

Boromejského, 2006. s. 136-138. ISBN 80-89138-54-3. 105

V súčasnosti je zvon umiestnený vo veži rímskokatolíckeho kostola sv. Štefana-prvomučeníka

v Kostoľanoch nad Hornádom.

28

umiestnené dva zvony – z r. 1775106

a 1924. Uprostred miestnej časti Tepličany sa

nachádza zvonica z r. 1850 so starým nesignovaným a nedatovaným umieračikom.

Vzácnosťou u tohto zvona je jeho pohon na ručné zvonenie, ktoré už niekoľko rokov

vykonáva vo funkcii zvonára pán Štefan Junák z Tepličian107

. Neďaleko zvonice sa

nachádza kostol Božieho milosrdenstva, ktorý je v súčasnosti vo fáze výstavby108

.

Obec Kostoľany nad Hornádom vznikla ako kostolná osada pri staršom

neskororománskom alebo ranogotickom kostole pravdepodobne z 12.-13.stor., ktorý bol

určený pre dediny v jej susedstve- Sokoľ, Tepličany. Na mieste pôvodného kostola v r.

1480 postavilo mesto Košice gotický kostol, v ktorom sa aj najďalej udržalo jeho pôvodné

patrocínium sv. Štefana–prvomučeníka. Podľa kanonických vizitácií bol pre kostol v r.

1482 odliaty gotický zvon, ktorý sa však nezachoval109

. Od 60. rokov 16. stor. až do 20.

rokov 18. stor. kostol patril evanjelikom. Po jeho navrátení do vlastníctva katolíkov bol v r.

1774 úplne prestavaný v rokokovo-klasicistickom slohu. Do veže prestavaného kostola bol

v r. 1775 odliaty zvon.110

V r. 1891 a 1929 bol kostol renovovaný.111

V súčasnosti má

kostol status národnej kultúrnej pamiatky.112

Vo veži kostola sa nachádzajú tri zvony – z r.

1804113

, 1921, tretím je nesignovaný a nedatovaný umieračik.

106

Podľa nápisovej výzdoby bol zvon pôvodne odliaty pre zrenovovaný rímskokatolícky kostol sv. Štefana-

prvomučeníka v susedných Kostoľanoch nad Hornádom. Doposiaľ nám však nám nie sú známe príčiny ani

okolnosti presunu zvona, resp. jeho výmeny, nakoľko v kostole sv. Štefana-prvomučeníka sa naopak

nachádza zvon z r. 1804 pôvodne odliaty pre rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie v Malej

Vieske. 107

Tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov na Slovensku boli 15. decembra 2011 zapísané do

Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva v SR. Porov. Po fujare dostanú šancu na zápis

do UNESCO ďalší [online].[cit. 2012-04-27] Dostupné na internete: http://www.obnova.sk/clanok/po-fujare-

dostanu-sancu-na-zapis-do-unesco-dalsi 108

Porov. TÓTHOVÁ, Alžbeta. 2008. Z dejín farnosti Kostoľany nad Hornádom: diplomová práca. Košice: Katolícka Univerzita v Ružomberku, Teologická fakulta v Košiciach, Katedra histórie , 2008. s. 18-21. 109

Pravdepodobne podľahol rekviračným opatreniam počas prvej svetovej vojny. Porov.: Archív

Arcibiskupského úradu, Košice : Visitatio canonica parochiae: Družstevná pri Hornáde /Szenistvany/. Anno

Domini 1775. 110

V súčasnosti umiestnený vo veži rímskokatolíckeho kostola Narodenia Panny Márie v Malej Vieske. 111

Porov. TÓTHOVÁ, Alžbeta. 2008. Z dejín farnosti Kostoľany nad Hornádom: diplomová práca. Košice: Katolícka Univerzita v Ružomberku, Teologická fakulta v Košiciach, Katedra histórie , 2008. s. 16-18. 112

V Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR je zapísaný pod číslom 423/0. Porov. Databáza

ÚZPF- register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. [online].[cit. 2012-04-20] Dostupné na

internete:

http://www.pamiatky.sk/pamiatky/data/obrazky/File/pamiatkovy_urad/evidencia%20pamiatok/KEK.pdf 113

Podľa nápisovej výzdoby bol zvon odliaty pôvodne pre novopostavený barokový pútnický chrám

Narodenia Panny Márie v Malej Vieske. Doposiaľ nám nie je známe, prečo sa zvon nachádza v Kostoľanoch

nad Hornádom. Domnievame sa, že by mohlo ísť o úmyselnú vzájomnú výmenu zvonov.

29

V obci Kysak je najstarším sakrálnym objektom kostol sv. Kataríny Alexandrijskej

z 13. stor. postavený v neskororománsko-rannogotickom slohu.114

Pre kostol v r. 1375

odlial významný gotický zvonolejár Konrád Gaal v Spišskej Novej Vsi zvon, ktorý sa

zachoval až podnes a je uložený v depozite kostola. Je tretím najstarším zachovaným

zvonom na Slovensku115

a najstarším zachovaným z dielne Konráda Gaala. Od konca 16.

stor. do 30. rokov 18. stor. patril kostol evanjelikom. Počas storočí prešiel viacerými

stavebnými úpravami akou bola aj prístavba kostola z konca 19. stor. Škody spôsobené

bombardovaním sovietskych lietadiel počas druhej svetovej vojny (december 1944) si v r.

1947-1949 vyžiadali renováciu kostola aj opravu poškodeného zvonového inventára –

gotický zvon bombardovanie vydržal, postupne však strácal tón a začali sa na ňom

objavovať praskliny, v dôsledku čoho musel v r. 1965 podstúpiť opravu. Druhý, menší

zvon bol pri bombardovaní úplne zničený. Z 80 kg črepín zvona bol v r. 1947 zo zbierky

kysackých veriacich a za finančnej podpory hostinského Bahuninského odliaty zvon sv.

Katarína v dielni R. Manouška.116

V r. 1969 boli do veže kostola prenesené ďalšie dva tzv.

ružínske zvony z r. 1741 a 1923117

-z kostola Navštívenia Panny Márie v obci Ružín,

krátko po jeho asanovaní z dôvodu výstavby vodného diela Ružín na rieke Hornád.118

V r.

1980 bol urobený elektrický pohon na zvony. Pravdepodobne nevhodné nastavenie

frekvencie úderov a úderového tónu spôsobili koncom 80. rokov prasknutie gotického

zvona, ktorý sa už nedal opraviť a tak bol vystavený pri vchode do kostola, neskôr v jeho

depozite. V 80. a 90. rokoch 20. stor. bol kostol vo veľmi zlom stave, najmä jeho strecha.

Preto sa v r. 1993 vedľa pôvodného kostola začala výstavba nového kostola sv. Kataríny

Alexandrijskej, ktorá bola ukončená v r. 1997. Neďaleko rímskokatolíckeho kostola bol na

114

Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou. V ÚZPF SR je zapísaný pod číslom 313/0. Porov. Databáza

ÚZPF- register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. [online].[cit. 2012-04-20] Dostupné na

internete:

http://www.pamiatky.sk/pamiatky/data/obrazky/File/pamiatkovy_urad/evidencia%20pamiatok/KEK.pdf 115

Najstarším zachovaným zvonom na Slovensku je bronzový zvon z 9. stor. objavený v archeologickej

lokalite Bojná v r. 1997, druhým najstarším je údajne zvon v obci Ladice (okres Zlaté Moravce) z r. 1231.

Porov. JÁNOŠÍK, J., PIETA, K. 2006. Nález zvona na hradisku z 9. storočia v Bojnej. Náčrt histórie

včasnostredovekých zvonov. In Bojná. Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva. Nitra :

Archeologický ústav SAV, Ponitrianske múzeum, 2006. ISBN 80-88709-90-3. s. 121-158. 116

Porov. SABOL, Richard. 2000. Dejiny farnosti Obišovce. Dejiny filiálky Kysak: diplomová práca. Košice:

UK RKCMBF TI , 2000, s. 35. 117

Tento zvon bol umiestnený na sklade kostola až do r. 2007 , kedy bol prenesený a inštalovaný vo veži

rímskokatolíckeho kostola Ružencovej Panny Márie v Obišovciach. Informátor: Michal Novák (nar. 1989)-

obyvateľ Kysaku. 118

Porov. GREGA, Juraj a kol. 1994. Ružín -25. výročie vysťahovania obce. Košice: Vienala, 1994. s.16-36.

ISBN 80-7165-041-5.

30

mieste evanjelickej drevenej zvonice119

v r. 1950 postavený jednoloďový evanjelický

kostol s malou vežou120

, v ktorej sa nachádzajú dva zvony z r. 1926 a 1994.

Obec Malá Lodina vznikla okolo polovice 14.stor. ako osada drevorubačov. Nie

je nám zatiaľ známe, kedy tu bol postavený prvý kostol. V r. 1906 obec však pri veľkom

požiari vyhorela. Následne tu bol v r. 1909 postavený nový kostol sv. Štefana

Uhorského.121

Vo veži kostola sú umiestnené dva zvony z r. 1908 a 1923.

Pôvod kostola Panny Márie Ružencovej v Obišovciach sa na základe zachovaných

stavebných častí z neskororománskeho obdobia datuje do 14. stor. V druhej polovici 16.

stor. sa dostal do správy evanjelikov, v ktorej bol až do r. 1769. Evanjelici ponechali

kostolu jeho pôvodné patrocínium- sv. Martina. V r. 1769 bol kostol navrátený katolíkom,

a následne aj zasvätený ku cti Panny Márie. Neskôr, v r. 1789 prešiel bol barokovo

prestavaný, v r. 1865 a 1888 bol opäť obnovený a prestavaný. V r. 1921 odlial pre kostol

nový zvon Oktáv Winter, pravdepodobne ako náhradu za pôvodné zrekvirované zvony. Po

druhej svetovej vojne musel byť kostol znovu opravovaný. V r. 1946 odlial R. Manoušek

pre kostol nový zvon, ktorý bol posvätený 23.3.1947122

. V r. 2007 bol tu inštalovaný zvon

z Kysaku, odliaty Alojzom Kurbelom pôvodne pre rímskokatolícky kostol Navštívenia

Panny Márie v Ružíne.123

V súčasnosti má kostol neogotickú fasádu a je významným

pútnickým miestom Košickej arcidiecézy.124

Obišovský evanjelický kostol bol postavený

v r. 1787-1789 v klasicistickom slohu. V r. 1801 preňho v Košiciach odlial zvon Christián

Lebrecht. V r. 1903 bol kostol opravovaný a v r. 1913-1914 bola ku nemu pristavaná

vysoká secesná veža125

, v ktorej sú v súčasnosti inštalované dva zvony z r. 1801 a 1947.

Prvým kostolom v obci Sokoľ bol drevený kostolík sv. Kozmu a Damiána z r.

1630, vedľa ktorého stála zvonica s jedným päťlibrovým zvonom sv. Michala Archanjela.

Kostol, ktorý pôvodne patril evanjelikom, okolo r. 1691 prešiel do rúk katolíkov. V r.1761

sa však zrútil a zanikol. V obci bola potom v polovici 19. stor. postavená stará drevená

119

Infromátor : Margita Husárová (nar. 1925)-obyvateľka Kysaku. 120

Porov. SABOL, Richard. 2000. Dejiny farnosti Obišovce. Dejiny filiálky Kysak: diplomová práca. Košice

: UK RKCMBF TI , 2000, s. 21-45. 121

Porov. PISOŇ, Štefan a kol. 1977. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 2. Bratislava : Veda -

Encyklopedický ústav SAV v Bratislave, 1977. s. 214. 122

Porov. Archív rímskokatolíckeho farského úradu v Obišovciach: Kronika rímsko-katolíckej farnosti

Obišovce od r. 1942-1991. s. 24. 123

Informátor: Michal Novák (nar. 1989)–obyvateľ Kysaku. 124

Porov. LENČIŠ, Štefan. 2006. Mariánske pútnické miesto v Obišovciach. In Púte a putovanie. Zborník

príspevkov zo VII. monotematického medzinárodného sympózia z cirkevných dejín, Košice, 8. novembra

2005. Košice : Seminár sv. Karola Boromejského, 2006. ISBN 80-89138-54-3, s.141-144. 125

Porov. KOSTURKO, Dušan. 2008. História evanjelického cirkevného zboru v Obišovciach (1. časť). In

Pútnik (zborový časopis). 2008, roč. 5, č. 2, s.4.

31

zvonica, ktorá ale časom vyhorela a v r. 1943 bola na jej mieste postavená nová zvonica,

zasvätená sv. Jozefovi. V r. 1944 pre ňu v Prešove odlial František Wall malý zvon-

umieračik, rovnako zasvätený sv. Jozefovi. Nový rímskokatolícky kostol Božského Srdca

Ježišovho tu bol postavený až v r. 1995. V tom istom roku pre novopostavený kostol

odliali Východoslovenské železiarne zvon sv. Štefan, ktorý bol spolu so zvonom sv. Jozefa

z miestnej zvonice 27.9.1995 inštalovaný vo veži kostola126

.

Archívnych pramene z prvej polovice 18. stor. dokladajú existenciu

rímskokatolíckeho kostola sv. Kataríny aj v obci Trebejov. Kostol mal dva zvony,

z ktorých sa jeden z r. 1659 zachoval podnes. Odlial ho zvonolejár Matias Ulrich v Prešove

a radí sa k prvým zvonom jeho zvonolejárskej produkcie.127

Druhý a menší nesignovaný

zvon z r. 1757 bez reliéfnej výzdoby bol odliaty neznámym zvonolejárom na Spiši128

.

Pravdepodobne v r. 1811-1850 v dôsledku zlého technického stavu ale aj úmyselného

poškodzovania kostol zanikol. Na jeho mieste bola v polovici 19. stor. postavená drevená

zvonica. Z toho obdobia je známy aj súdny spor o zvon medzi katolíckou farnosťou v obci

Veľká Lodina a evanjelikmi v Trebejove. Po požiari kostola vo Veľkej Lodine totiž farár

odobral evanjelikom z trebejovskej zvonice menší zvon, ktorým chcel nahradiť požiarom

roztopený zvon veľkolodinského kostola. Napriek tomu, že súd v Prešove r. 1867

rozhodol, že zvon má byť navrátený evanjelikom v Trebejove, zvon sa tu však v súčasnosti

nenachádza.129

Drevená evanjelická zvonica bola v období prvej ČSR nahradená novou,

v r. 1993 však bola úplne zbúraná, počas prístavby veže k evanjelickej modlitebni z r.

1935, ktorá je v súčasnosti jediným sakrálnym objektom v obci Trebejov.130

Obec Veľká Lodina bola založená pravdepodobne drevorubačmi a pltníkmi

v prvej polovici 14. stor., ktorí tu plavili drevo po Hornáde do Košíc, pričom pri obci

126

Porov. MEDVEC, Anton. 2010. Sokoľ v premenách času. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2010. s.

68 -166. ISBN 978-80-7165-815-3. 127

Porov. SPIRITZA, Juraj. 2002. Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí.

Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2002. s. 68. ISBN 80-968632-5-8. Tu by sme chceli

upozorniť na historicko-umeleckú hodnotu zvona, ktorá ostala podnes pamiatkarmi nepovšimnutá.

Analogicky vychádzame so skutočnosti, že zvon z rímskokatolíckeho kostola sv. Štefana Uhorského v

Prešove-Solivare odliaty práve Mathiasom Ulrichom až v r. 1678, je od r. 2003 v rámci kultúrneho dedičstva

Slovenskej republiky zaradený medzi národné kultúrne pamiatky. Porov. RENDEK, L. 2010. Kampanológia

– Zvony vo vybraných sakrálnych objektoch mesta Prešov (epigraficko-kampanologická štúdia): bakalárska

práca. Prešov : Filozofická fakulta PU, 2010. s. 34. 128

V tom čase tu v Krompachoch pôsobil zvonolejár Gašpar Kramnitz, na základe čoho sa domnievame, že

práve on mohol byť pôvodcom zvona. 129

Zvon neboj nájdený ani vo veži kostola Všetkých svätých vo Veľkej Lodine, ani v ďalších sakrálnych

objektoch v okolitých obciach. Domnievame sa, že mohol podľahnúť rekviračným opatreniam počas prvej

svetovej vojny. 130

Porov. MEDVEC, Anton. 2009. Trebejov. Po stopách minulosti. Košice : MKV Press, s.r.o., 2009. s. 86-

94. ISBN 978-80-969910-2-0.

32

Sokoľ museli platiť mýto.131

Kostol Všetkých svätých tu bol postavený až v r. 1667 v

barokovom slohu. Obnovený bol v r. 1740. Po požiari v 60. rokoch 19. stor. bol r. 1893 bol

upravený v neoklasicistickom slohu a v r. 1925 reštaurovaný.132

V súčasnosti sa vo veži

kostola nachádzajú tri zvony – jeden z r. 1906 a dva z r. 1922.

Dokumentácia a analýza zvonového inventára vo vyššie uvedených sakrálnych

objektoch obcí Budimír, Družstevná pri Hornáde , Kostoľany nad Hornádom, Kysak, Malá

Lodina, Obišovce, Sokoľ, Trebejov, Veľká Lodina môže byť cenný príspevkom najmä ku

poznaniu cirkevných dejín v regióne južného Šariša.

2.3 Terénny výskum a analýza zachovaných zvonov vo vybraných

sakrálnych objektoch v okrese Košice-okolie

Podstatnú časť našej epigraficko-kampanologickej sondy tvoril terénny výskum,

prostredníctvom ktorého sme získali fyzický prístup ku zvonom nachádzajúcich sa v

nami vybraných sakrálnych objektoch v okrese Košice-okolie. Terénny výskum sme

realizovali v období november 2011–apríl 2012 spolu v štrnástich sakrálnych objektoch

v obciach Budimír, Družstevná pri Hornáde, Kysak, Kostoľany nad Hornádom, Malá

Lodina, Obišovce, Sokoľ, Trebejov a Veľká Lodina– z toho v deviatich rímskokatolíckych

a piatich evanjelických sakrálnych objektoch133

. Súčasťou terénneho výskumu bola pri

každom zvone v prvom rade jeho fotodokumentácia134

, ktorú sme uskutočnili

prostredníctvom digitálneho fotoaparátu SONY Cyber-shot model DSC-HX9V. Jej cieľom

bolo zachytenie čelnej snímky zvona a pre podrobnejšiu analýzu aj prvky jeho nápisovej

a reliéfnej výzdoby. Ďalším krokom bolo meranie technických parametrov zvona –výška,

hĺbka, dolný priemer, hrúbka úderového venca (Obr. 3) a meranie parametrov nápisovej

a reliéfnej výzdoby –výška písma, výška nápisového poľa, výška a šírka reliéfov, na čo

nám poslúžil obyčajný meter.

131

ULIČNÝ, Ferdinand. 1990. Dejiny osídlenia Šariša. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1990. s.

345. ISBN 80-85174-03-0. 132

Porov. HARMINC, Ivan a kol. 1969. Súpis pamiatok na Slovensku. zv. 3. R-Ž. Bratislava : Obzor , 1969.

s.370. 133

Pozri 2. kapitolu bakalárskej práce, s. 23. 134

Pozri obrazovú prílohu bakalárskej práce, s. 91-97. Z praktických dôvodov v nej ilustratívne uverejňujeme

čelné snímky iba niektorých vybraných zvonov.

33

V obciach Budimír, Družstevná pri Hornáde, Kysak, Kostoľany nad Hornádom,

Malá Lodina, Obišovce, Sokoľ, Trebejov a Veľká Lodina sa v súčasnosti nachádza

sedemnásť sakrálnych objektov, pričom v štrnástich sme na základe terénneho výskumu

zistili prítomnosť zvonového inventára v počte 31 zvonov- z toho 22 v rímskokatolíckych

a deväť v evanjelických sakrálnych objektoch. Z dôvodu náročného prístupu sa nám

nepodarilo zaznamenať technické parametre zvona umiestneného v obecnej zvonici

v Tepličanoch (miestna časť obce Družstevná pri Hornáde) a časť nápisovej výzdoby na

zvone sv. Kataríny v rímskokatolíckom kostole sv. Kataríny Alexandrijskej v Kysaku.

Zvony sú rôzneho datovania, pričom pri troch zvonoch nám doposiaľ nie je známe.

Najstarším zvonom je gotický zvon z r. 1375 (Obr. 4), nachádzajúci sa v

depozite rímskokatolíckeho kostola sv. Kataríny Alexandrijskej v Kysaku, najmladší zvon

sv. Štefan z r. 1995 (Obr. 5) je umiestnený vo veži rímskokatolíckeho kostola Božského

Srdca Ježišovho v Sokoli. Z obdobia 17. stor. pochádza jeden zvon (Obr. 6), z 18. stor. dva

(Obr.7), zo začiatku 19. stor. štyri (Obr. 8). Najviac zvonov v počte dvadsať bolo odliatych

v 20. stor.– šestnásť počas prvej polovice 20. stor. a štyri v 90. rokoch 20.stor. pre

novopostavené sakrálne objekty- evanjelický kostol v Budimíri a rímskokatolícky kostol

Božského Srdca Ježišovho v Sokoli. V mnohých starších sakrálnych objektoch sa

nachádzajú zvony až z 20. stor., no na základe záznamov kanonických vizitácií je zrejmé,

že sa v nich nachádzal starší zvonový inventár, ktorý podľahol ničivým požiarom,

rekviračným opatreniam v období prvej svetovej vojny, či následkom bombardovania

počas druhej svetovej vojny. Príkladom sú najmä kostoly postavené v období 13.-17.

stor.135

Pri terénnom výskume sme sa stretli aj s opačným javom, kedy v sakrálnych

objektoch postavených počas 20. stor. boli umiestnené poväčšine omnoho staršie zvony,

ktorý primárna poloha bola kedysi v dnes už zaniknutých sakrálnych objektoch. Do veže

evanjelickej modlitebne v Trebejove postavenej v r. 1993 bol tak prenesený zvon z r. 1659,

pôvodne umiestnený vo zvonici, postavenej v druhej polovici 19. stor. na mieste

pôvodného kostola sv. Kataríny zo 17. stor.136

Podobne bol do veže evanjelického kostola

v Kysaku v r. 1950 inštalovaný aj zvon z r. 1926, pričom jeho primárne umiestnenie bolo

135

Kostol Povýšenia sv. Kríža v Budimíri, kostol sv. Štefana-prvomučeníka v Kostoľanoch nad Hornádom,

kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Kysaku, kostol Narodenia Panny Márie v Malej Vieske, kostol Panny

Márie Ružencovej v Obišovciach, kostol Všetkých svätých vo Veľkej Lodine. Porov. Tabuľka 1: Prehľad

zachovaných zvonov a ich pôvodcov v chronologickom radení vybraných sakrálnych objektov v okrese

Košice-okolie. 136

Porov. MEDVEC, Anton. 2009. Trebejov. Po stopách minulosti. Košice : MKV Press, s.r.o., 2009. s. 87.

ISBN 978-80-969910-2-0.

34

v drevenej zvonici stojacej na mieste súčasného evanjelického kostola137

. Špecifickým je aj

prípad prenesenia dvoch zvonov z r. 1741 a 1923 z asanovaného rímskokatolíckeho

kostola Navštívenia Panny Márie v dnes už zaniknutej obci Ružín do kostola sv. Kataríny

Alexandrijskej v Kysaku v r. 1969138

. Zvon z r. 1923 bol napokon v r. 2007 opäť

premiestnený a inštalovaný vo veži kostola Ružencovej Panny Márie v Obišovciach.139

Záhadnými však pre nás aj najďalej ostávajú okolnosti ohľadne vzájomnej „výmeny“

zvonov z r. 1775 a 1804 medzi rímskokatolíckymi kostolmi sv. Štefana-prvomučeníka

v Kostoľanoch nad Hornádom a Narodenia Panny Márie v Malej Vieske.

137

Infromátor : Margita Husárová (nar. 1925)-obyvateľka Kysaku. 138

Porov. GREGA, Juraj a kol. 1994. Ružín -25. výročie vysťahovania obce. Košice: Vienala, 1994. s.16-36. 139

Informátor: Michal Novák (nar. 1989)–obyvateľ Kysaku.

Datácia

sakrálneh

o objektu

Sakrálny objekt Datácia

zvonu Pôvodca zvonu

13.stor. Kostol sv. Kataríny

Alexandrijskej, Kysak

1375 Konrád Gaal

1741 Gašpar Kramnitz

1947 Richard Manoušek a spol.

14. stor.

Kostol Povýšenia sv. Kríža,

Budimír

1809 Pavol Schmitz

1930 Bratia Buchnerovci

1930 Bratia Buchnerovci

Kostol Ružencovej Panny Márie,

Obišovce

1921 Oktáv Winter

1923 Alojz Kurbel

1946 Richard Manoušek a spol.

1433

Kostol Narodenia Panny Márie,

Malá Vieska (Družstevná pri

Hornáde)

1775 Gašpar Krmanitz

1924 Bratia Buchnerovci

1480 Kostol sv. Štefana, Kostoľany n.

Hornádom

1804 Christián Lebrecht

1921 Richard Herold

bez datácie neznámy

1667 Kostol všetkých svätých Veľká

Lodina

1906 Seltenhofer Frigyes fiai

1922 Alojz Kurbel

1922 Alojz Kurbel

35

Tabuľka 1: Prehľad zachovaných zvonov a ich pôvodcov v chronologickom radení vybraných

sakrálnych objektov v okrese Košice-okolie

Pozoruhodnou je najmä pestrosť domácej aj zahraničnej zvonolejárskej

proveniencie, ktorej zvony sa v nami vybraných sakrálnych objektoch nachádzajú. V rámci

územia Slovenska bolo odliatych najviac zvonov v počte sedemnásť – sedem v Košiciach,

dva v Krompachoch, tri v Prešove, jeden v Spišskej Novej Vsi a štyri v Trnave. Ďalších

deväť zvonov pochádza zo zvonolejárskych dielní na území Čiech a Moravy – tri z Brodku

u Přerova, jeden z Broumova, tri z Česká u Brna, jeden z Chomutova a jeden z Kuklén pri

Hradci Králové. Z územia Maďarska pochádzajú dva zvony odliate v cisárskej

zvonolejárskej dielni v Šoproni. Z celkového počtu 31 je šesť zvonov nesignovaných,

pričom pri troch z nich sme sa na základe charakteristických znakov reliéfnej a nápisovej

výzdoby pokúsili identifikovať ich pôvodcu (Tab. 1). 140

Nasledujúca Tabuľka 2 prináša prehľad o pôvode jednotlivých zvonolejárov

a dielní, ktorých zvony sa nachádzajú v nami vybraných sakrálnych objektoch, rovnako

ako aj o obdobiach ich pôsobili a počte zvonov, ktorý odliali pre sakrálne objekty

140

V Tabuľke 1 prinášame prehľad zachovaných zvonov a ich pôvodcov podľa chronológie sakrálnych

objektov, v ktorých sa nachádzajú.

1789 Evanjelický kostol, Obišovce 1801 Christián Lebrecht

1947 První moravská zvonárna

1798 Evanjelická krypta Ujházyovcov,

Budimír

1803 Christián Lebrecht

bez datácie neznámy

1850 zvonica, Tepličany (Družstevná pri

Hornáde) bez datácie neznámy

1909 Kostol sv. Štefana Uhorského,

Malá Lodina

1908 Seltenhofer Frigyes fiai

1923 Alojz Kurbel

1935 Evanjelická modlitebňa, Trebejov 1659 Matias Ulrich

1950 Evanjelický kostol, Kysak 1926 Buřil -Riss

1994 Rodina Dytrychová

1992 Evanjelický kostol, Budimír 1992 Rodina Dytrychová

1992 Rodina Dytrychová

1995 Kostol Božského Srdca Ježišovho,

Sokoľ

1944 František Wall

1995 Východoslovenské železiarne

36

v obciach Budimír, Družstevná pri Hornáde, Kysak, Kostoľany nad Hornádom, Malá

Lodina, Obišovce, Sokoľ, Trebejov a Veľká Lodina.

Tabuľka 2: Prehľad pôvodu zvonolejárov, období ich pôsobenia a počtu odliatych zvonov vo

vybraných sakrálnych objektoch v okrese Košice-okolie

Najviac zvonov v počte štyri odlial trnavský zvonolejár Alojz Kurbel.

Zvonolejársku živnosť prevádzkoval v r. 1921-1951 v dielni na bývalej Ceste na Kalváriu

č. 2 v Trnave. Napriek konkurencii trnavskej zvonolejárskej dielne Fischerovcov sa mu

podarilo získavať objednávky aj vo východnej časti Slovenska, kde v r. 1922-1926 dodal

23 zvonov na Spiš.141

Je zatiaľ jediným lejárom západoslovenskej proveniencie, ktorý

odlieval zvony aj pre sakrálne objekty v okrese Košice-okolie. V r. 1922-1924 odlial zvony

141

Porov. SPIRITZA, Juraj. 2002. Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí.

Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2002. s. 46-47. ISBN 80-968632-5-8.

Krajina Mesto Zvonolejár Obdobie Počet

zvonov

Slovensko

Košice

Bratia Buchnerovci prvá pol. 20. stor. 3

Kristián Lebrecht zač. 19. stor. 3

Východoslovenské železiarne druhá pol. 20.stor. 1

Krompachy Gašpar Kramnitz 18.stor 2

Prešov

Pavol Schmitz zač. 19.stor. 1

Matias Ulrich 17.stor. 1

František Wall 20.stor. 1

Spišská Nová Ves Konrád Gaal 14.stor. 1

Trnava Alojz Kurbel prvá pol.20.stor. 4

Čechy a

Morava

Brodek u Přerova Rodina Dytrychová druhá pol. 20.stor. 3

Broumov Oktáv Winter prvá pol.20.stor. 1

Česká u Brna První moravská zvonárna 20.stor. 1

Rudolf Manoušek a spol. 20.stor. 2

Chomutov Richard Herold prvá pol.20.stor. 1

Kukleny Buřil-Riss prvá pol.20.stor. 1

Maďarsko Šoproň Seltenhofer Frigyes fiai prelom 19. a 20. stor. 2

neznáma neznáme neznámy zvonolejár nedatované 3

37

pre kostoly v obciach Blažice, Malá Lodina, Perín-Chým, Ružín, Turnianska Nová Ves a

Veľká Lodina.142

Rovnaké zastúpenie zvonov v počte tri tu majú zvonolejárske dielne bratov

Buchnerovcov, rodiny Dytrychovej, Kristiána Lebrechta a Rudolfa Manouška.

Zvonolejársku firmu Bratia Buchner (Buchner Testvérek)- zvonáreň a továreň na železné

konštrukcie založili bratia Vojtech a Alexander Buchnerovci v r. 1922 v Košiciach na

Moldavskej okružnej ceste 20, v ktorej odlievali zvony prevažne pre objednávateľov

z východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Po r. 1930 signovali bratia Buchnerovci

zvony každý vlastným menom- Vojtech (Béla) a Alexander Buchner.143

V okrese Košice-

okolie odliali v r. 1922-1930 zvony pre kostoly v obciach Budimír, Buzica, Drienovec,

Háj, Chorváty, Malá Vieska, Moldava nad Bodvou, Svinica, Turnianska Nová Ves, Zlatá

Idka.144

Josef Dytrych založil v r. 1950 v Brodku u Přerova na Morave zvonolejársku

firmu, ktorú po jeho smrti v r. 1965 prevzala manželka Laetitia, pričom vyrobili stovky

zvonov, ktoré chýbali v kostolných vežiach najmä po vojnových rekviráciách. V 80.

rokoch prebrala vedenie dielne jej dcéra Marie Tomášková-Dytrychová v spolupráci

s vlastnou dcérou Letíciou Vránovou-Dytrychovou, kedy produkcia dielne dosiahla

nebývalý rozmach. Početné objednávky získavali nielen z Čiech, ale aj zo zahraničia –

Nemecko, Rakúsko, Slovensko (Bardejov, Bratislava, Košice, Svit) a to nielen na kostolné

zvony ale aj na zvonkohry (Brodek u Přerova-22 zvonov, Frankfurt nad Mohanom-15

zvonov, Hohenau-13 zvonov, Košice-22 zvonov, Olomouc-19 zvonov, Ostrava-22 zvonov,

Svit–15 zvonov).145

Na územie okresu Košice-okolie v r. 1975-1994 dodali zvony pre obce

Budimír, Herľany, Kysak, Moldava nad Bodvou, Paňovce, Zlatá Idka.146

142

Porov. Tabuľka 1: Prehľad zachovaných zvonov a ich pôvodcov v chronologickom radení vybraných

sakrálnych objektov v okrese Košice-okolie. Porov. GEMBICKÝ, Juraj. 2000. Zvony a zvonolejári

v Košiciach: diplomová práca. Trnava : Fakulta Humanistiky TU, 2000. s. 30-121. 143

Porov. SPIRITZA, Juraj. 2002. Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí.

Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2002. s. 23. ISBN 80-968632-5-8. 144

Porov. Tabuľka 1: Prehľad zachovaných zvonov a ich pôvodcov v chronologickom radení vybraných

sakrálnych objektov v okrese Košice-okolie. Porov. GEMBICKÝ, Juraj. 2000. Zvony a zvonolejári

v Košiciach: diplomová práca. Trnava : Fakulta Humanistiky TU, 2000. s. 30-121. 145

Porov. TOMÁŠKOVÁ–DYTRYCHOVÁ, Márie. 2012. Tradice výroby [online]. Brodek u Přerova:

Zvonařská dílna Tomášková-Dytrychová s.r.o., 2012.[cit. 2012-04-30] Dostupné na internete: http://www.zvony-tomaskova.cz/index.php?nid=1767&lid=cs&oid=186730 146

Porov. Tabuľka 1: Prehľad zachovaných zvonov a ich pôvodcov v chronologickom radení vybraných

sakrálnych objektov v okrese Košice-okolie. Porov. GEMBICKÝ, Juraj. 2000. Zvony a zvonolejári

v Košiciach: diplomová práca. Trnava : Fakulta Humanistiky TU, 2000. s. 30-121.

38

Košický zvonolejár Kristián Pavol Lebrecht pochádzal z východopruského mesta

Königsberg. V r. 1800 prišiel do Košíc z Banskej Bystrice, kde pôsobil ako zvonolejársky

tovariš. V decembri 1801 bol prijatý za košického mešťana, pričom tu až do svojej smrti

v r. 1817 vykonával funkciu kovolejára a zvonolejára. Zvony okrem blízkeho okolia Košíc

expedoval aj na územie Spiša (Mníšek nad Hnilcom) a severného Maďarska

(Nyíregyháza).147

V okrese Košice-okolie odlial v r. 1801-1807 zvony pre kostoly

v obciach Budimír, Moldava nad Bodvou, Nižný Čaj, Nižný Lánec, Obišovce, Opiná.148

V Českej u Brna založil Rudolf Manoušek už v r. 1913 svoju prvú „továreň pre

kovové zbožie, zlievareň kovov a zvonov“ spolu so spoločníkom O. Henčlom. Po prvej aj

druhej svetovej vojne dodali na územie Slovenska (vrátane okresu Košice-okolie) veľký

počet zvonov. V r. 1942 sa Manouškovým spoločníkom stal F. Michera z Bratislavy. V r.

1947 prestal byť Manoušek Micherovým spoločníkom, ktorý zároveň aj zmenil názov

podniku na PRVNÍ MORAVSKÁ ZVONÁRNA.149

Jedným z ich posledných spoločne

vyrobených zvonov je zvon Terézia z r. 1946 v kostole Ružencovej Panny Márie v

Obišovciach. Ďalšie zvony z r. 1947 už odliali každý samostatne– zvon sv. Kataríny pre

kysacký rímskokatolícky kostol odlial R. Manoušek sám. Rovnako sám odlial F.

Michera zvon Pokoja pre evanjelický kostol v Obišovciach, no už pod hlavičkou Prvej

moravskej zlievarne.150

Zvon samostatne odliaty v r. 1950 R. Manouškom sa nachádza aj

v kostole sv. Jána Nepomuckého v Cesticiach. Bývalá zvonolejáreň R. Manouška neskôr

prešla do Závodov umeleckej výroby (ZUKOV), z ktorých vznikol závod KOVOLIT. Štyri

zvony pod hlavičkou ZUKOV-a odliate v r. 1950-1953 sa nachádzajú v obciach Cestice,

Jasov a Rozhanovce. V závode KOVOLIT boli v r. 1956 a 1959 odliate zvony pre kostoly

v obciach Blažice a Zádiel.151

V počte dvoch zvonov sú tu zastúpené zvonolejárske dielne Gašpara Kramnitza

a Fridricha Seltenhofera. Zvonolejár Gašpar Kramnitz pôsobil v Krompachoch

pravdepodobne v r. 1731-1775, kedy máme jeho činnosť doloženú zvonmi nachádzajúcimi

sa na Spiši (Červený Kláštor, Jamník, Spišský Štiavnik), Šariši (Kostoľany nad Hornádom,

147

Porov. SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. s. 152-153. 148

Porov. Tabuľka 1: Prehľad zachovaných zvonov a ich pôvodcov v chronologickom radení vybraných

sakrálnych objektov v okrese Košice-okolie. Porov. GEMBICKÝ, Juraj. 2000. Zvony a zvonolejári

v Košiciach: diplomová práca. Trnava : Fakulta Humanistiky TU, 2000. s. 30-121. 149

Porov. SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. s. 157-158. 150

Porov. Tabuľka 1: Prehľad zachovaných zvonov a ich pôvodcov v chronologickom radení vybraných

sakrálnych objektov v okrese Košice-okolie. 151

Porov. GEMBICKÝ, Juraj. 2000. Zvony a zvonolejári v Košiciach: diplomová práca. Trnava : Fakulta

Humanistiky TU, 2000. s. 30-121.

39

Ľutina, Ružín, Trebejov?) a v Poľsku (Sandomierz).152

V r. 1741-1775 odlial zvony153

pôvodne pre kostoly v obciach Kostoľany nad Hornádom, Ružín a Trebejov154

.

V súčasnosti sú v okrese Košice-okolie zachytené iba dva zvony- z r. 1741 nachádzajúci sa

v kostole sv. Kataríny Alexandrijskej v Kysaku a z r. 1775 umiestnený v kostole Narodenia

Panny Márie v Malej Vieske.155

V r. 1813 založil Fridrich Kristián Seltenhofer v Šoproni fabriku na výrobu

zvonov a hasičských striekačiek. Od roku 1886 viedli podnik Fridrichovi vnuci Fridrich

(Frigyes) a Ladislav (Lajos), ktorý jej názov upravili na SELTENHOFER FRIGYES FIAI.

Továreň bola úplne zničená počas bombardovania v r. 1944. Zvony dodávali aj na územie

bývalej Spišskej, Šarišskej, či Abovsko-turnianskej župy.156

V okrese Košice-okolie sa

zvony ich výroby z r. 1891-1908 nachádzajú v obciach Gyňov, Janík, Malá Lodina,

Medzev, Moldava nad Bodvou, Paňovce, Štós, Veľká Lodina.157

Po jednom zvone máme zastúpené zvonolejárske dielne Buřil-Riss, Konráda Gaala,

Richarda Herolda, Pavla Schmitza, Matiasa Ulricha, Františka Walla, Oktáva Wintera

a hutnícky kombinát Východoslovenské železiarne v Košiciach.

Zvonolejárska firma Antonína Buřila a Jindřicha Rissa (predtým Buřil, Švagerka

a spol., továrna na kovové zboží, elektrotechnické závody, slévárna kovů, zvonárna

z Hradce Králové158

) v Kuklenách pri Hradci Králové pôsobila v prvej polovici 20. stor.159

Okrem početných zvonolejárskych zákazok v Čechách sú nám zatiaľ známe zvony z ich

152

Porov. SPIRITZA, Juraj. 2002. Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí.

Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2002. s. 44-45. ISBN 80-968632-5-8. 153

Zvony sú nesignované, no na základe datácie a podobnosti charakteristických znakov reliéfnej a nápisovej

výzdoby sme označili za ich pôvodcu Gašpara Kramnitza. 154

Dnes už nejestvujúci zvon. Podľa záznamov kanonických vizitácii bol zvon nesignovaný, s nápisom

FUSA IN SCEPUSIS ANNO DOMINI 1757 (odliaty na Spiši Roku Pána 1757). Porov. MEDVEC, Anton.

2009. Trebejov. Po stopách minulosti. Košice : MKV Press, s.r.o., 2009. s. 88. ISBN 978-80-969910-2-0.

Jediným nám známym zvonolejárom pôsobiacim na Spiši bol v tom čase práve Gašpar Kramnitz, preto sa

domnievame, že by mohol byť pôvodcom tohto zvonu. 155

Porov. Tabuľka 1: Prehľad zachovaných zvonov a ich pôvodcov v chronologickom radení vybraných

sakrálnych objektov v okrese Košice-okolie. 156

Porov. SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. s. 162-163. 157

Porov. Tabuľka 1: Prehľad zachovaných zvonov a ich pôvodcov v chronologickom radení vybraných

sakrálnych objektov v okrese Košice-okolie. Porov. GEMBICKÝ, Juraj. 2000. Zvony a zvonolejári

v Košiciach: diplomová práca. Trnava : Fakulta Humanistiky TU, 2000. s. 30-121. 158

ZAPLATÍLEK, Tomáš. 2010. Zvony v Sudslavě a na Homoli. [online]. [cit. 2012-04-30] Dostupné na

internete: http://sudslava.webnode.cz/news/zvony-v-sudslave-a-na-homoli/ 159

Porov. SPIRITZA, Juraj. 2002. Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí.

Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2002. s. 77. ISBN 80-968632-5-8.

40

dielne vyrobené v r. 1926 aj na Slovensku– v kostole sv. Ladislava v Liptovských

Matiašovciach160

a v evanjelickom kostole v Kysaku161

.

Konrád Gaal je považovaný za zakladateľa najvýznamnejšej gotickej kovolejárne

na území Slovenska v Spišskej Novej Vsi. Za zvon odliaty v r. 1357 vo Visegráde mu

panovník Ľudovít Veľký výsady. Pravdepodobne v tomto momente možno hľadať aj

pôvod charakteristického motívu anjouovskej ľalie v reliéfnej výzdobe zvonov odliatych

Konrádom Gaalom. Na území Slovenska sa jeho doposiaľ jediný zachovaný zvon z r. 1375

nachádza v kostole sv. Kataríny Alexandrijskej v Kysaku.162

Richard Herold sa v r. 1893 stal majiteľom pôvodnej kovolejárskej dielne

v Chomutove z konca 18. stor., ktorá bola vo svojej dobe významnou firmou s produkciou

zvonov vysokej kvality. Zvony boli exportované najviac do nemeckých krajín, no po prvej

svetovej vojne sa novým odbytišťom stalo Slovensko, kde bolo v r. 1921-1938 dodaných

na Spiš okolo 70 zvonov.163

V r. 1921-1925 R. Herold odlial zvony aj pre obce v okrese

Košice-okolie– Cestice, Háj, Janík, Kostoľany nad Hornádom, Turňa nad Bodvou,

Zádiel.164

Pavol Schmitz bol prešovským zvonolejárom na prelome 18. a 19. storočia.

Príležitostne spolupracoval s prešovskými zvonolejármi Ignácom a Františkom

Lecherovcami. Jeho zvony sú doložené na zvonových stanovištiach na Spiši, v Šariši

v Zakarpatskej Ukrajine aj v Maďarsku.165

V okrese Košice-okolie sú zaznamenané jeho

zvony z r. 1798-1809 v kostoloch obcí Budimír, Medzev, Seňa.166

Významným prešovským zvonolejárom bol v r. 1658-1678 Matias Ulrich. Nápisy

na zvonoch s jeho menom sa zachovali, alebo sú písomné doložené na zvonových

stanovištiach v Above, Liptove, Šariši, na Spiši, v Zemplíne, v Zakarpatskej Ukrajine,

160

Porov. Kostol sv. Ladislava. [online]. [cit. 2012-04-30] Dostupné na internete:

http://www.kamnaomsu.sk/pgs/index.php?pg=kostol&id=187&sec=1&site=kno&lng=sk 161

Porov. Tabuľka 1: Prehľad zachovaných zvonov a ich pôvodcov v chronologickom radení vybraných

sakrálnych objektov v okrese Košice-okolie. 162

Porov. GEMBICKÝ, Juraj. 2000. Zvony a zvonolejári v Košiciach: diplomová práca. Trnava : Fakulta

Humanistiky TU, 2000. s. 72-73. 163

Porov. SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. s. 148-149. 164

Porov. GEMBICKÝ, Juraj. 2000. Zvony a zvonolejári v Košiciach: diplomová práca. Trnava : Fakulta

Humanistiky TU, 2000. s. 30-121. Porov. Tabuľka 1: Prehľad zachovaných zvonov a ich pôvodcov v

chronologickom radení vybraných sakrálnych objektov v okrese Košice-okolie. 165

Porov. SPIRITZA, Juraj. 2002. Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí.

Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2002. s. 62. ISBN 80-968632-5-8. 166

Porov. GEMBICKÝ, Juraj. 2000. Zvony a zvonolejári v Košiciach: diplomová práca. Trnava : Fakulta

Humanistiky TU, 2000. s. 30-121. Porov. Tabuľka 1: Prehľad zachovaných zvonov a ich pôvodcov v

chronologickom radení vybraných sakrálnych objektov v okrese Košice-okolie.

41

v Maďarsku a v Rumunsku.167

Na území okresu Košice-okolie sú zachované jeho tri zvony

z r. 1659-1676 v obci Debraď, Trebejov a Vyšná Kamenica.168

Ďalším zvonolejárom pôsobiacim v Prešove, avšak málo známym, bol František

Wall. Doposiaľ jediným zachovaným zvonom z jeho produkcie je zvon sv. Jozef z r. 1944

v obci Sokoľ.169

Málo známym je aj nemecký zvonolejár pôsobiaci počas prvej polovice 20. stor.

v Čechách v Broumově– Oktáv Winter. V r. 1921-1926 dodal osemnásť zvonov pre obce

na Spiši.170

Z r. 1921 sú jeho zvony doložené v okrese Košice-okolie v obciach Obišovce

(Tab. 1) a Turnianska Nová Ves.171

Hutnícky kombinát Východoslovenské železiarne (VSŽ) v Košiciach (v súčasnosti

U. S. Steel) začal s liatím zvonov v r. 1967-68 v súvislosti s rekonštrukciou Urbanovej

veže v Košiciach pre kampanologickú expozíciu Východoslovenského múzea, so zámerom

umiestniť v nej aj zvonkohru. Po auguste 1968 sa od pôvodného plánu upustilo a hotové

zvony boli zničené. Zo zvonolejárskej produkcie VSŽ sa zachovali iba dva zvony z r. 1969

v obciach Buzica a Nižný Medzev. Ďalší zvon uliali v r. 1995 VSŽ pre novopostavený

kostol Božského Srdca Ježišovho v Sokoli (Tab.1). V r. 1997 v spolupráci so

zvonolejárkou Máriou-Tomáškovou Dytrychovou odliali pre mesto Košice vernú kópiu

zvona Urban z r. 1557.172

Podľa hodnôt dolných priemerov jednotlivých zvonov nameraných počas nášho

terénneho prieskumu je najväčší zvon umiestnený vo veži evanjelického kostola

v Obišovciach– zvon Pokoja s dolným priemerom (d.p) 108,5 cm (Obr. 9). Druhý najväčší

zvon je gotický zvon Konráda Gaala (d.p=107 cm) v Kysaku. Medzi veľké zvony patrí aj

zvon Terézia (d.p=94 cm) v Obišovciach, veľký zvon bratov Buchnerovcov v Malej

Vieske (d.p=86 cm), prvý zvon rodiny Dytrychovej v Budimíri (d.p=85 cm), zvon

Archanjel Michal (d.p=84 cm) vo Veľkej Lodine, zvon sv. Kataríny (d.p=82 cm)v Kysaku

167

Porov. SPIRITZA, Juraj. 2002. Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí.

Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2002. s. 68. ISBN 80-968632-5-8. 168

Porov. GEMBICKÝ, Juraj. 2000. Zvony a zvonolejári v Košiciach: diplomová práca. Trnava : Fakulta

Humanistiky TU, 2000. s. 30-121. Porov. Tabuľka 1: Prehľad zachovaných zvonov a ich pôvodcov v

chronologickom radení vybraných sakrálnych objektov v okrese Košice-okolie. 169

Porov. Tabuľka 1: Prehľad zachovaných zvonov a ich pôvodcov v chronologickom radení vybraných

sakrálnych objektov v okrese Košice-okolie. 170

Porov. SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. s. 170. 171

Porov. GEMBICKÝ, Juraj. 2000. Zvony a zvonolejári v Košiciach: diplomová práca. Trnava : Fakulta

Humanistiky TU, 2000. s. 30-121. 172

Porov. SPIRITZA, Juraj. 2002. Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí.

Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2002. s. 69. ISBN 80-968632-5-8.

42

a veľký zvon bratov Buchnerovcov v Budimíri (d.p=80 cm). K najmenším zvonom patria

nepochybne zvony-umieračiky vo zvonici v Tepličanoch (d.p= nezistený) (Obr. 10),

v krypte budimírskych Ujházyovcov (d.p=30 cm), zvon sv. Jozef (d.p= 40 cm) v Sokoli

a umieračik v kostole Povýšenia sv. Kríža v Budimíri (d.p=45 cm).

Čo sa týka jazyka nápisovej výzdoby zvonov, tá sa z celkového počtu 31 nachádza

na 28 zvonoch s vyše 60 nápismi. Vzhľadom na to, že viac než polovica zvonového

inventára bola zhotovená v priebehu 20. stor., v nápisoch jednoznačne prevláda

slovenčina, častokrát v kombinácii s českým jazykom. Slovenský jazyk sa vyskytuje na

zvonoch odliatych v období r. 1922-1995 piatimi slovenskými pôvodcami (A. Kurbel,

Bratia Buchnerovci, VSŽ, F. Wall) a jedným českým (rodina Dytrychová). V štyroch

prípadoch výrobcovia zvonov z Čiech a Moravy (První moravská zlevárna, R. Manoušek,

Oktáv Winter) v r. 1921-1947 signovali svoje zvony v českom jazyku, pričom ďalšiu

nápisovú výzdobu odliali podľa objednávky v slovenskom jazyku.173

Dominantným

jazykom je aj latinčina, ktorá je použitá na deviatich zvonoch odliatych v rozmedzí 14.-20.

stor. (1375-1924), prevažne domácej proveniencie (Bratia Buchnerovci174

, K. Gaal, M.

Ulrich, G. Kramnitz, Ch. Lebrecht, P. Schmitz). Výnimkou je zvon z r. 1921 odliaty

českým zvonolejárom R. Heroldom v Chomutove. Vzácnym je prípad použitia

kombinovanej latinskej a nemeckej nápisovej výzdoby na zvone z r. 1801 odliatym

Kristiánom Lebrechtom v Košiciach pre evanjelický cirkevný zbor v Obišovciach 175

.

Maďarský jazyk sa v nápisovej výzdobe vyskytol na dvoch zvonoch z r. 1906 a 1908

odliatych v cisárskej zvonolejárskej dielni Fridricha Seltenhofera a jeho synov

v Šoproni.176

Nápisová výzdoba v českom jazyku sa nachádza iba na jednom zvone z r.

173

Ako príklad uvádzame nápisy na zvone z r. 1921 v Obišovciach odliaty Oktávom Winterom v Broumově,

na ktorom je autorský nápis vyhotovený v českom jazyku (ULIL/ OKTAV WINTER/ ZVONÁŘ/ V

BROUMOVĚ// 321) a donátorský v slovenskom jazyku (1921./ „NA ÚCTU P.(ANNY) MÁRIE

RUŽENCOVEJ/ OBETOVALI OBYŠOVSKI VERIACI POD DUCHOVNÝM/ ŠTEFAN SOPKO.“). 174

Bratia Buchnerovci používali ako jazyk nápisovej výzdoby slovenčinu (zvony z r. 1930 v Budimíri),

latinčinu (zvon z r. 1924 v Malej Vieske) ale aj maďarčinu v kombinácii s latinským jazykom (zvon z r. 1927

v Nižnej Šebastovej Porov. RENDEK, L. 2010. Kampanológia – Zvony vo vybraných sakrálnych objektoch

mesta Prešov (epigraficko-kampanologická štúdia): bakalárska práca. Prešov : Filozofická fakulta PU,

2010. s. 73-74.) 175

Sú na ňom odliate tri nápisy, z toho jeden v latinskom jazyku (SOLI DEO GLORIA), jeden v nemeckom

jazyku (ZUR KIRCHE RUFE ICH/ DIE LEBENDEN AUF ERDEN/ UM TODTE KLAGE ICH/ WEN(N)

SIE BEGRABEN WERDEN) a jeden v nemeckom jazyku s datáciou v latinskom jazyku (GEGOSSEN VON

CHRISTIAN LEBRECHT IN KASCHAU AN(N)O 1801). Na ďalších dvoch zvonoch z r. 1803 a 1804,

použil K. Lebrecht ako jazyk nápisovej výzdoby už len latinčinu. 176

Sú na nich odliate tieto votívne (SZENT MIHÁLY ARKANGYAL TISZTELÉTERE/ A NAGYLADNAI

TEMPLOMNAK AJÁULJÁK A HÍVEK 1906. A KISLADNAI U J TEMPLOM RÉSZÉRE. SZ.(ENT)

ISTVÁN KIRÁLY TISZTELETÉRE. ÖNTETTE DE CERONE MÁRIA.) a autorské (SELTENHOFER

FRIGYES FIAI CS.(ASÁRI) ÉS M.(AGYAR) K.(IRÁLYI) UDVARI HARANG ŐNTŐK SOPRONBAN

43

1926 odliatom firmou Buřil-Riss v Kuklenách pre evanjelickú drevenú zvonicu

v Kysaku.177

(Tab.3).

Jazyk nápisovej výzdoby Počet

zvonov

Slovenský jazyk 11

Latinský jazyk 9

Kombinácia český a slovenský jazyk 4

Bez nápisovej výzdoby 3

Maďarský jazyk 2

Český jazyk 1

Kombinácia latinský a nemecký jazyk 1

Spolu 31

Tabuľka 3: Prehľad použitia jazykov v nápisovej výzdobe zvonov

V nápisoch sú použité majuskulné tvary písmen, najčastejšie kapitály (Obr.11),

ktorých výška sa pohybuje v rozmedzí 1,3-3,5 cm. Vzácnym je prípad použitia 4 cm

vysokej gotickej majuskuly (Obr. 12) v nápise na gotickom zvone Konráda Gaala z r.

1375. Rovnako ojedinelo je na zvone z r. 1926, odliatym firmou Buřill-Riss v Kuklenách,

použitá 1,3-2,3 cm vysoká fraktúra alebo novogotické lomené písmo (Obr.13).

Nepozornosť a nedostatočná znalosť gramatiky latinského aj slovenského jazyka u

niektorých zvonolejárov (Bratia Buchnerovci178

, A. Kurbel179

, P. Schmitz180

) v niekoľkých

prípadoch pri odlievaní nápisov spôsobila zámenu interpunkčných znamienok nad

2108. SZ.(ÁM). SELTENHOFER FRIGYES FIAI CS.(ASÁRI) ÉS KIR.(ÁLYI) UDVARI HARANG

ÖNTŐK SOPRONBAN 1908. 2381. SZ.(ÁM)) nápisy. 177

Sú na ňom dva nápisy v českom jazyku (ULIL BUŘIL A RISS V KUKLENÁCH L.(ÉTA) P.(ÁNĚ)

1926// „VZKŘÍŠENÍ ČEKÁME!“). 178

V nápise na veľkom zvone z r. 1924 v Malej Vieske „SANCTA MARIA REFUGIUM PECCATORUT

ORA PRO NOBIS!“ má byť v slove PECCATORUT namiesto litery T odliata litera M. 179

V nápise na strednom zvone z r. 1922 vo Veľkej Lodine „KU SLAVE BOŽIEJ VENOVALY

RIM.(SKO) KAT.(OLÍCKI) FÁRNICI V ROKU 1922“ v slove SLAVE chýba nad literou A dĺžeň, v slove

VENOVALY má byť gramaticky správne namiesto litery Y odliata litera I, v slove FÁRNICI mal byť

správne dĺžeň odliaty nad literou I. V autorskom nápise na tom istom zvone „LIATY V TRN[A]VE

A.[LOJZ] KURBEL 1922“ v slove TRNAVE chýba litera A. 180

V nápise na zvone z r. 1809 v Budimíri „FUSA EPPERIESINI PRO EC[C]LL(ESI)A ROM[ANAE]

CATHOLICA BUDAMER A.(NNO) 1809“ je v slove EPPERIESINI litera N odliata zrkadlovo, v slove

ECLL(ESI)A je jedna litera L navyše, pričom namiesto nej mala byť odliata ešte jedna litera C, alebo litera I.

44

niektorými literami, zrkadlovo obrátenú, chýbajúcu, nesprávne alebo aj navyše odliatu

literu.

Nápisové polia majú rôznu podobu. V obvode hornej a dolnej časti zvona sa

vyskytujú vo forme nápisových pások, ohraničené plastickými linkami a obsahujúce

jednoriadkové nápisy. V strede zvonového plášťa sa nachádzajú vodorovné alebo

poloblúkovité, väčšinou neohraničené, nápisové polia s jedno a viacriadkovými nápismi,

častokrát sústredené okolo reliéfov svätých. Ohraničené nápisové polia sa vyskytli

v podobe baldachýna, kartuše a obdĺžnika.

Obsah nápisov na zvonoch nás v prevažnej miere informuje o roku odliatia, mene

svojho pôvodcu, o donátoroch, ktorý prispeli na výrobu zvona, prípadne o dôvodoch

odliatia. V nápisoch sa často objavujú invokácie ku rôznym patrónom (Panny Mária, Ježiš

Kristus, sv. Donát, sv. Jozef) biblické citáty, dedikačné a literárne formulky popisujúce

funkciu zvona v prvej osobe singuláru. Podľa obsahu teda môžeme rozlišovať nápisy

autorské, dedikačné (zasväcujúce), donátorské, exklamačné (zvolania), invokačné

(vzývanie), literárne, votívne (ďakovné).

Datácia zvonov sa najčastejšie vyskytuje vo forme arabských čísel (23 nápisov),

pri piatich nápisoch bola využitá forma rímskych čísel (MILESSIMO CCCLXXV,

MDCCCIII, MCMXXI) pričom v dvoch prípadoch išlo o datáciu prostredníctvom

chronogramu181

. Pred číselným údajom sa v siedmych nápisoch uvádza označenie datácie

v tvare latinskom (ANNO, ANNO DOMINI, ANNO R.S.), v jednom nápise v tvare

českom (LÉTA PÁNĚ) a v štyroch nápisoch v tvare slovenskom (ROKU, ROKU PÁNA,

V ROKU). V dvoch nápisoch sa objavuje aj bližšia informácia ohľadne dátumu odliatia

zvonu.182

Datácia zvykne byť poväčšine súčasťou autorských, donátorských a votívnych

nápisov, preto je pochopiteľné, ak sa na zvone nachádza viacero druhov nápisov, že sa údaj

o datácii opakuje, v dvoch prípadoch dokonca aj v rozdielnej forme s použitím rímskych

číslic v jednom nápise a arabských v druhom183

.

Autorské nápisy charakterizuje použitie slova odvodeného od slovesa liať

v slovenskom (LIATY, ODLIAL, ULIALI), českom (ULIL, ULILA), latinskom (FUDIT,

181

Zvon z r. 1775 v Malej Vieske : QVOTIES LOQVETVR INANIMATVS HIC ORATOR: ORA PRO NOBIS

SANCTE DONATE. Zvon z r. 1804 v Kostoľanoch nad Hornádom: HAEC TIBI VIRGO DEI GENITIX CASSOVIA SACRAT/CVLTA TVAE LAVDI TINNVLA CVPRA CREAT 182

ANNO//D(OMI)NI//DIE//PRIMA//1741, ANNO D[OMI]NI 1924 DIE NATIVITATIS B.(EATAE)

M.(ARIAE) V.(IRGINIS). 183

Pozri podkapitolu 3.2 bakalárskej práce– zvon č.7 a č.11.

45

FUDIT ME, FUDERUNT, FUSA, FUSA SUM PER, ME FUNDI) maďarskom

(HARANG ŐNTŐK) a nemeckom (GEGOSSEN VON) jazyku, za ktorým nasleduje meno

zvonolejára, či už v pôvodnom znení (BRATIA BUCHNEROVCI, OKTÁV WINTER,

SELTENHOFER FRIGYES FIAI), alebo v jeho latinskej podobe (FRATRES BUCHNER,

RICHARDUS HEROLD COMUTOVIENSIS). Na devätnástich zvonoch je súčasťou

autorského nápisu aj lokácia- miesto odliatia zvonu. Slovenčina je použitá v siedmich

prípadoch lokácie (KOŠICE-2, PREŠOV-1, V TRNAVE -4), čeština v štyroch (ČESKÁ U

BRNA-2, V BROUMOVĚ-1, V KUKLENÁCH-1), latinčina v piatich (IN EPPERIES-1,

EPPERIESINI-1, CASSOVIAE-2, COMUTOVIENSIS-1), maďarčina v dvoch

(SOPRONBAN-2) a nemčina v jednej lokácii (IN KASCHAU).

Obsah donátorských nápisov nás informuje o ľuďoch, ktorí prispeli na výrobu

jednotlivých zvonov, resp. sa významnou mierou podieľali na ich zadovážení. Zvony sa

dávali vyrobiť väčšinou zo zbierok veriacich jednotlivých farností, pod záštitou ich

farárov. Takto bol pod vedením rímskokatolíckeho farára Michaela Entla v r. 1775 odliaty

zvon sv. Donáta pre kostol sv. Štefana v Kostoľanoch nad Hornádom184

. V 18.-19. stor.

zvykli odliatie zvonov (ako aj cirkev) podporovať šľachtici, zemepáni a bohatí mešťania,

poväčšine zastávajúci významné spoločenské funkcie. Zemepán Anton Rholl (Rhoa)

nechal odliať v r. 1741 zvon pre obec Ružín.185

Vdova Rosina Ujházyová, z evanjelickej

vetvy tejto zemepanskej rodiny, poskytla v r. 1803 peniaze na odliatie zvona pre ich

rodinnú kryptu v Budimíri, slúžiacu tamojšiemu evanjelickému cirkevnému zboru.186

Keď

v r. 1803 dalo mesto Košice postaviť nad Malou Vieskou priestranný neskorobarokový

chrám, na nový zvon odliaty v r. 1804 prispel sám prvý košický biskup Andrej

Szabó, poprední košickí mešťania– prvý mestský košický sudca Ján Polinsky, tribún ľudu

Michael Forder a správca kostola v Malej Vieske Juraj Buglozy.187

V 20. stor. sa na

vojnami zničený a chýbajúci zvonový inventár opäť robili finančné zbierky medzi

veriacimi ako rímskokatolíckych, tak aj evanjelických farností Kostoľany nad

184

SVB MICHAELE ENTLL/ PAR:(OCHO) ROM:(ANO) CATHOLICO... 185

BENEDICTORE PERILL(USTRISIMO) AC/ GEN(EROSO) DOMINO ANTONIO/ RHOA

COM[M]VNITAS RUSINEN =/= SIS... 186

UT/ PIETATIS MONUMENTUM./ EXTARET./ USIBUS. SACRIS./ ECCL(ESI)AE. C.(ONFESSIO)

A.(UGUSTANA) BUDAMERIENSIS/ VIDUA. ROSINA. UIHAZI./ RELIGIOSA. MENTE./ CURAVIT./

ANNO. R.[EX] S.[ALVATORI] MDCCCIII 187

EPISCOPO CASSOVIENSI ILL(UST)R(I)S(I)MO D(OMI)NO / ANDREA SZABO IUDICE

PRIMARIO CI(VI)T(A)TIS / CAS.(SOVIENSIS) D.(OMINO) IOANNE POLINSZKY, TRIBUNO=

PLEBIS/ MICHAELE FORDER, ET AEDITUO KIS FALUSIENSIS / ECCLESIAE GEORGIO

BUGLOZY ANNO 1804

46

Hornádom188

, Malá Lodina189

, Obišovce190

, Ružín191

, Veľká Lodina192

, pod vedením

svojich farárov (Ján Blaško, Štefan Sopko, Štefan Engler). Na nové zvony zvykli

prispievať aj rodáci z jednotlivých obcí žijúci v Amerike, ako o tom svedčí nápis na zvone

sv. Imricha z r. 1922 vo Veľkej Lodine.193

Autorské aj donátorské nápisy zvyknú byť doplnené dedikačnými a votívnymi

formuláciami v latinskom194

, maďarskom195

alebo slovenskom196

jazyku. Na zvonoch sa

v niekoľkých prípadoch objavujú rôzne exklamačné197

, invokačné198

a literárne199

nápisy,

188

SUB JOANNE BLASKÓ PAROCHO RÖM(ANO). CATH(OLICO)... ...EX OBLAT[IONI]S

FID.(ELIBUS) PAROCHIANORUM.

IN HONOREM GLORIOSAE, EX/ STIRPE DAVID ORTAE VIRGINIS,/ OBTULERUNT FIDELES

PAROCHIAE/ SZENTISTVÁN-ENSIS./ ANNO D[OMI]NI 1924 DIE NATIVITATIS B.(EATAE)

M.(ARIAE) V.(IRGINIS) 189

OBETA R(ÍMSKO). KAT(OLÍCKYCH). OBČANOV/ MALOLODINSKÝCH. 190

1921... ...OBETOVALI OBYŠOVSKI VERIACI POD DUCHOVNÝM/ ŠTEFAN SOPKO

OBYŠOVSKÍ VERIACI /NA ZNAK VĎAKY ZA ZÁCHRANU/ VO VOJNE 1946.

TENTO ZVON POKOJA“ ZADOVÁŽENÝ BOL... Z MILODAROV MATKO A FILIÁLNYCH/

CIRKEVNÍKOV EV.(ANJELICKEJ) A.(UGSBURSKÉHO) V.(YZNANIA) CIRKVI OBYŠOVSKEJ, ZA

ČASOV/ S.(TEFANA) ENGLERA FARÁRA, D(OKTO)R.(A) K.(ORNELA) MAČUHU DOZORCU,

J.(ÁNA) RYBÁRIKA/ KURÁTORA A O.(NDREJA) FOLTU POKLADNÍKA, R.(OKU) P.(ÁNA) 1947. 191

OBETA R.(ÍMSKO) KAT.(OLÍCKYCH) OBČANOV/ ORUŽINSKÝCH 192

SZENT MIHÁLY ARKANGYAL TISZTELÉTERE/ A NAGYLADNAI TEMPLOMNAK AJÁULJÁK

A HÍVEK 1906

KU SLAVE BOŽIEJ/ VENOVALY RIM.(SKO) KAT.(OLÍCKI) FÁ RNICI/ V ROKU 1922. 193

NA PROSBU STARŠ.(IEHO) MICHALA/ ORUŽINSKY-HO S OZBIERAL JÁN KURM/ MEDZI

BRATMI V AMERIKE. 194

IN HONOREM DEI... (Zvon č. 2), ...PRO MAIORI DEI GLORIA...(Zvon č.3), HAEC TIBI VIRGO DEI

GENITIX...(Zvon č.7), IN HONOREM GLORIOSAE, EX STIRPE DAVID ORTAE VIRGINIS...(Zvon

č.17) 195

SZENT MIHÁLY ARKANGYAL TISZTELÉTERE...(Zvon č.9), SZ.(ENT) ISTVÁN KIRÁLY

TISZTELETÉRE...(Zvon č.10) 196

NA ÚCTU P.(ANNY) MÁRIE RUŽENCOVEJ...(Zvon č.12), KU SLÁVE BOŽIEJ...(Zvon č.13), ...NA

ZNAK VĎAKY ZA ZÁCHRANU VO VOJNE...(Zvon č.22), ...Z VĎAČNOSTI/ HOSPODINU ZA

LÁSKAVÚ OCHRANU V HROZNEJ DRUHEJ SVETOVEJ VÁLKE....(Zvon č.24), SVÄTÝ ŠTEFAN

(Zvon č. 28) 197

O REX (Zvon č.1), SOLI DEO GLORIA (Zvon č.5), VZKŘÍŠENÍ ČEKÁME! (Zvon č.18), OSLAVUJTE

HOSPODINA (Zvon č.27), CHVÁĽTE HOSPODINA (Zvon č.25,26), SLAVA KRISTU KRÁĽOVI! (Zvon

č.19) 198

...ORA PRO NOBIS SANCTE DONATE (Zvon č.4), S(ANC)T.(ISSIME) COR JESU MISERERE

NOBIS! (Zvon č.11), SANCTA MARIA REFUGIUM PECCATORUM ORA PRO NOBIS! (Zvon č.17),

SRDCE JEŽIŠOVE ZMILUJ SA NAD NAMI (Zvon č.13), SV.(ÄTÝ) IMRICH PATRONU MLÁDEŽE

ORODUJ ZA NÁS (Zvon č.14), KRÁLOVNO VŠETKÝCH SVÄTÝCH ORODUJ ZA NAS! (Zvon č.20),

SV. JOZEF ORODUJ ZA NÁS (Zvon č.21) 199

QVOTIES LOQVETVR INANIMATVS HIC ORATOR...(Zvon č.4)

ME SEQUITUR VIVUS COMITOR VIMORTIS ADEMPTUM. GRATA PIIS RESONO NONITA GRATA

MALIS (Zvon č.6)

ZUR KIRCHE RUFE ICH DIE LEBENDEN AUF ERDEN UM TODTE KLAGE ICH WEN(N) SIE

BEGRABEN WERDEN (Zvon č.5)

„POKOJ VÁM!“ EV.(ANJLEIUM) SV.(ÄTÉHO) JÁNA: 20.19.,14.27. BOHA O POKOJ PROSÍM, ĽUDÍ

K POKOJU NAPOMÍNAM, ZBOŽNÝM POKOJ ZVESTUJEM, CÍRKVI, CHRÁMU POKOJOM

ŽEHNÁM, MRTVÝCH K POKOJU VYPREVÁDZAM. (Zvon č.24)

47

ktoré mali pozývať ľudí na modlitbu a bohoslužby, posilňovať ich vo viere a ochraňovať

obec pred nebezpečenstvom v podobe búrok a požiaru.

Nápisová výzdoba je vhodne doplňovaná aj rozmanitou reliéfnou výzdobou. Medzi

jej najjednoduchšie prvky patria jednoduché tenšie aj hrubšie plastické linky, ktoré

ohraničujú nápisové polia, alebo tvoria prechod medzi jednotlivými zvonovými časťami.

Z plastických liniek zvyknú vychádzať rôzne visiace, alebo vyrastajúce listové, palmetové

a rozvilinové pásové ornamenty s rôznymi geometrickými (osovo súmernými),

rastlinnými motívmi (akant, kvety, vínna réva, vavrín) štylizované do tvaru oblúkov,

girlánd, festónov a pletencov.

Ďalšími prvkami reliéfnej výzdoby sú rôzne jednoduché (bodka, kosoštvorec) a

štylizované delidlá (Obr. 14), nachádzajúce sa medzi jednotlivými slovami v nápisoch,

resp. ohraničujúce začiatok a koniec jednotlivých nápisov. Delidlá majú podobu rôznych

štylizovaných aj atypických tvarov ako:

-vodorovne ležiaci srdcovitý ornament s v vpísanou štylizovanou ľaliou

-štylizovaný „ďatelinový“ kríž (spojenie štyroch vyššie uvedených

srdcovitých deliacich ornamentov)

-obrátený trojuholník so štylizovaným motívom hlavy anjela s prekríženými

krídlami v strede, po stranách ohraničený bodkou.

-grécky kríž

-pravá ruka s vystretým ukazovákom

-zvlnené vavrínové listy

-pravidelný kosoštvorec

Niektoré z delidiel priamo odkazujú na pôvodcu zvona, napr.:

-vetvička tuje západnej200

-ochranná známka rodiny Dytrychovej201

-emblém hutníckeho kombinátu Východoslovenských železiarní (VSŽ) 202

200

Zvonárska značka dielne rodiny Dytrychovej. 201

Je tvorená nápisovým poľom so šesťriadkovým majuskulným nápisom v českom jazyku. Písmom je

kapitála s veľkosťou 1-2 cm. Transkripcia: ULILA/ RO/ DINA/ DYT/ RY/ CHOVÁ. Litera L v slove „ulila“

a litera D v slove „Dytrychová“ sú zvýraznené dvojnásobnou veľkosťou písma. Domnievame sa, že

predstavujú iniciály mena spoluzakladateľky zvonolejárskej dielne v Brodku u Přerova –Laetitie

Dytrychovej. Porov. TOMÁŠKOVÁ – DYTRYCHOVÁ, Márie. 2012. Tradice výroby [online]. Brodek

u Přerova: Zvonařská dílna Tomášková - Dytrychová s.r.o., 2012.[cit. 2012-03-26] Dostupné na internete: http://www.zvony-tomaskova.cz/index.php?nid=1767&lid=cs&oid=186730 202

Je tvorený kolmo vztýčenou lopatou a dvoma skríženými hutníckymi kladivami , do polkruhu opísanými

vavrínovým vencom.

48

K najvýraznejším prvkom reliéfnej výzdoby zvonov patria samotné reliéfy

zobrazujúce najmä vo figurálnej podobe postavy Ježiša Krista, Panny Márie a svätých.

Využitie reliéfneho zobrazenia postáv svätých je badateľné od 18.stor. na zvonoch

odliatych pre rímskokatolícke kostoly. Najčastejšie je v reliéfoch zobrazená postava Panny

Márie (Obr. 15) – ako Pomocnice kresťanov, ako dieťaťa so sv. Annou, ako matky so sv.

Rodinou. Obľúbenou je aj postava Ježiša Krista, najmä v jeho vyobrazení ako Božského

Srdca Ježišovho (Obr. 16), alebo ako Krista Kráľa. Na zvonoch z r. 1775 a 1809 sa

nachádza podobné reliéfne vyobrazenie sv. Donáta (Obr. 17) - ochrancu pred údermi

blesku, krupobitím a búrkou203

. Na ďalších zvonoch rímskokatolíckej proveniencie

môžeme nájsť reliéfy sv. Trojice, sv. Antona Paduánskeho, sv. Michala archanjela, sv.

Štefana Uhorského, sv. Imricha, sv. Floriána- ochrancu pred ohňom, sv. Jozefa- patróna

dobrej smrti204

.

Zvony z evanjelických sakrálnych objektoch sú väčšinou bez reliéfnej výzdoby.

Výnimkou je vyobrazenie nefigurálneho reliéfu- erbu evanjelickej vety rodiny

Ujházyovcov (Obr. 18) z Budimíra na zvone z r. 1803 odliatym Christiánom Lebrechtom a

reliéfu latinského kríža na zvone Pokoja odliatom v r. 1947 pre cirkevný zbor

v Obišovciach.

Na troch zvonoch z r. 1659,1801 a 1803 je špecifikom a vzácnosťou antropomorfná

plastická výzdoba ich šesťramenných korún (Obr. 19) s motívom nám neznámych

ľudských tvárí. Zvony pochádzajú z dielní zvonolejárov Matiasa Ulricha a Christiána

Lebrechta.

Zachovaný zvonový inventár v obciach Budimír, Družstevná pri Hornáde, Kysak,

Kostoľany nad Hornádom, Malá Lodina, Obišovce, Sokoľ, Trebejov a Veľká Lodina

a jeho podrobná epigraficko-kampanologická analýza môže byť cenným príspevkom pri

výskume cirkevných, obecných, regionálnych dejín a dejín zvonolejárstva v okrese Košice-

okolie. Skutočnosť, že tu bola zistená prítomnosť siedmych historicky vzácnych zvonov

z obdobia 17.-19. stor., poukazuje na nepopierateľný význam týchto lokalít a ich bohatú

históriu, ktorej poznanie možno prehĺbiť ďalším a hĺbkovým archívnym výskumom.

203

Porov. Svatý Donát. [online]. [cit. 2012-05-02] Dostupné na internete:

http://cs.wikipedia.org/wiki/Svat%C3%BD_Don%C3%A1t. 204

Porov. Svatý Jozef. [online]. [cit. 2012-05-02] Dostupné na internete:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Sv%C3%A4t%C3%BD_Jozef

49

3 PREHĽAD ZACHOVANÝCH ZVONOV V SAKRÁLNYCH

OBJEKTOCH JUŽNÉHO ŠARIŠA V OKRESE KOŠICE-OKOLIE

3.1 Metodika spracovania zvonov vo vybraných sakrálnych

objektoch okresu Košice-okolie

Výstup nášho terénneho výskumu predstavuje katalóg epigraficko-

kampanologických pamiatok, v našom prípade zvonov, ktorý tvorí samostatnú podkapitolu

našej práce205

. Zahŕňa v sebe chronologicky radený zoznam 31 zvonov nachádzajúcich sa

v deviatich rímskokatolíckych a piatich evanjelických sakrálnych objektoch obcí Budimír,

Družstevná pri Hornáde, Kysak, Kostoľany nad Hornádom, Malá Lodina, Obišovce,

Sokoľ, Trebejov a Veľká Lodina, s popismi technických parametrov, nápisovej a reliéfnej

výzdoby. Pri spracovaní katalógu sme vychádzali z publikácie J. Roháčka Epigrafika v

památkové péči.206

Každý katalógový záznam zvonu je označený katalógovým číslom,

lokalizáciou (názov sakrálneho objektu, obec) a datáciou, nasleduje názov zvonu ako

nositeľa nápisovej a reliéfnej výzdoby. Pomenovanie zvonov bolo v našom prípade

určované podľa:

1.) veľkosti zvonu: -malý zvon (campana minor), stredný zvon (campana

mediocris), veľký zvon (campana maior), prvý zvon (campana prima), druhý zvon

(campana secunda)207

2.) patrocínia zvonu: - zvon Archanjel Michal, zvon sv. Donát, zvon sv. Florián,

zvon sv. Imrich, zvon sv. Jozef, zvon sv. Katarína, zvon Mária, zvon Pokoja, zvon sv.

Štefan, zvon Terézia.

3.) obdobia, v ktorom bol zvon odliaty: -gotický zvon, neskororenesančný zvon.

4.) účelu vyzváňania: -umieračik

Za názvom zvonu nasleduje jeho autorské určenie208

a stručný popis okolností jeho

odliatia.209

Následne uvádzame rozmery zvona (Obr. 1) –jeho výšku (v), hĺbku (h), dolný

205

Pozri podkapitolu 3.2 bakalárskej práce. 206

ROHÁČEK, Jíři. 2007. Epigrafika v památkové péči. Praha : Národní památkový ústav, 2007. 102 s.

ISBN 978-80-87104-11-8. 207

Porov. SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. 217 s.

50

priemer (d.p) a hrúbku úderového venca (h.ú.v). Hlavnú časť katalógového záznamu tvorí

opis reliéfnej a nápisovej výzdoby zvona, pri ktorom postupujeme zhora nadol (Obr. 1) :

1.) koruna210

2.) horná časť zvona, horný zvonový okraj

3.) stred zvonového plášťa

4.) dolná časť zvona, dolný zvonový okraj

Pri opise reliéfnej výzdoby sme si pomohli publikáciami J. Herouta Slabikář návštevníků

památek211

a V. Remešovej Ikonografie a atributy svatých.212

Reliéfna výzdoba v sebe

zahŕňa rôzne ornamentálne pásky, plastické linky, delidlá, reliéfy Panny Márie, Ježiša

Krista, sv. Trojice, rôznych svätých. V rámci nápisovej výzdoby sme si pri každom nápise

sme si všímali jeho :

1.) rozsah (počet riadkov)

2.) obsah (autorský, donátorský, exklamačný, invokačný, literárny, votívny)

3.) jazyk (český, latinský, maďarský, nemecký, slovenský)

4.) typ písma (majuskulné- fraktúra, kapitála)

5.) výšku písma (prípadne aj nápisového poľa)

Najdôležitejšou časťou pri nápisoch je ich transkripcia, pri ktorej sme vychádzali zo

základných transkripčných pravidiel213

:

(abc) rozvedenie skratiek214

[abc] stratený text, ktorý vieme doplniť podľa kontextu, alebo iného zdroja

[…] približný počet stratených (poškodených) písmen

/ koniec riadku

// prechod na ďalšie nápisové pole

= / = rozdeľovacie znamienko slov všetkých tvarov

208

V tomto prípade nám bola veľmi nápomocná publikácia SPIRITZA, Juraj. 2002. Biografický slovník

zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky,

2002. 105 s. ISBN 80-968632-5-8. 209

Prameňom sú nápisy (najmä donátorské) na zvonoch, záznamy v obecných a farských kronikách či

v obecných monografiách. 210

Ich popis uvádzame iba v prípadoch, ak má zvon viacramennú korunu, častokrát so vzácnou

antropomorfnou výzdobou. Opisy jednoduchých tanierových korún neuvádzame. 211

HEROUT, Jaroslav. 1978. Slabikář návštěvníků památek. Praha : Středisko státní památkové péče a

ochrany přírody Středočeského kraje, 1978. 275 s. 212

REMEŠOVÁ, VĚRA. 1990. Ikonografie a atributy svatých. Praha : Česká katolická charita, 1990. 71 s. 213

ROHÁČEK, Jíři. 2007. Epigrafika v památkové péči. Praha : Národní památkový ústav, 2007. s. 20. ISBN

978-80-87104-11-8. 214

Pri rozvádzaní latinských nápisov sme využili publikáciu KUKLICA, Peter. 1995. Slovník latinských

skratiek. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1995. 205 s. ISBN 80-08-00422-3.

51

ab ligatúra (nexus literarum), enkláva215

Transkripčná časť je pre lepšiu prehľadnosť od bežného textu graficky odlíšená

a doplnená poznámkovým aparátom, súčasťou ktorého je aj interpretácia a v rámci našich

lingvistických možností aj voľný preklad latinských, maďarských a nemeckých nápisov

nachádzajúcich sa na popisovaných zvonoch.

3.2 Katalóg zachovaných zvonov vo vybraných sakrálnych

objektoch okresu Košice-okolie

1.) rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, Kysak 1375

Gotický zvon. Odliaty Konrádom Gaalom, zakladateľom významnej zvonolejárskej dielne

na Spiši pre ranogotický kostol sv. Kataríny Alexandrijskej.216

Rozmery217

: v= 82 cm d.p. = 107 cm

Koruna zvonu je šesťramenná, profilovaná. Na hornom okraji zvona sa po jeho obvode

nachádza 5,5 cm vysoké nápisové pole zhora aj zdola ohraničené súborom plastických

liniek. Obsahuje exklamačný majuskulný nápis v latinskom jazyku s datáciou. Slová

a letopočet v nápise sú oddelené delidlom v podobe vodorovne ležiaceho srdcovitého

ornamentu s vpísanou štylizovanou ľaliou (delidlo č.1). Za slovom REX sa nachádza

delidlo v podobe štylizovaného „ďatelinového“ kríža (delidlo č.2), ktorý predstavuje

spojenie štyroch vyššie uvedených srdcovitých deliacich ornamentov218

. Nad rímskymi

215

Vzhľadom na dodržanie platnosti normy pre úpravu záverečných prác nie sú textovo kritické poznámky

(zahŕňajúc aj enklávu) v našej práci označené vysvetľujúcou poznámkou v tvare a,c,b atď., ale v tvare 1,2,3

atď. 216

Zvon je druhým najstarším zachovaným datovaným zvonom na Slovensku a najstarším zachovaným

zvonom z dielne zvonolejára Konráda Gaala. Zvon vydržal výbuch leteckej bomby počas druhej svetovej

vojny, strácal však pritom tón, objavili sa na ňom praskliny. V roku 1965 bol v oprave a neskôr, v roku 1980

bol elektrifikovaný. Pravdepodobne nevhodne nastavená frekvencia úderov a zle nastavený úderový tón

spôsobili, že na konci 80. rokov gotický zvon pri zvonení praskol tak, že sa už nedal opraviť. Následne bol

umiestený pred kostolom sv. Kataríny Alexandrijskej v Kysaku, neskôr priamo v depozite kostola. Porov.

SABOL, Richard. 2000. Dejiny farnosti Obišovce. Dejiny filiálky Kysak: diplomová práca. Košice: UK

RKCMBF TI , 2000, s. 50-51. Zvon je zapísaný aj v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok pod číslom

2988. Porov. História. Zvony v Kysaku [online]. [cit. 2012-03-27] Dostupné na internete: http://www.obisovce.ocu.sk/fara/--25-23-zvony-v-kysaku. 217

Vzhľadom na spôsob umiestnenia zvonu v depozite kostola sa nám hĺbku zvona a hrúbku úderového

venca nepodarilo zmerať. 218

Porov. GEMBICKÝ, Juraj. 2000. Zvony a zvonolejári v Košiciach: diplomová práca. Trnava: Fakulta

humanistiky TU, 2000,s. 73.

52

číslicami C a X v datácii sa nad nápisovým poľom nachádzajú dve delidlá atypického

tvaru (delidlo č.3)219

.

Písmo: gotická majuskula- 4 cm

Transkripcia:

O REX // delidlo č.2// ANNO// delidlo č.1// DOMINI // delidlo č.1//

MILESSIMO// delidlo č.1// CC220

CLX221

XV // delidlo č.1//222

V strede zvonového plášťa po celom obvode prechádza 4,5 cm hrubá reliéfna páska

s pravidelne sa opakujúcim motívom vínnej révy.223

Prechod do dolnej časti zvonu

naznačuje hrubšia plastická prechodová páska. Dolný zvonový okraj má hladký povrch,

bez reliéfnej a nápisovej výzdoby.

2.) evanjelická modlitebňa, Trebejov 1659

Neskororenesančný zvon. Odliaty zvonolejárom Matiasom Ulrichom v Prešove224

pre

pôvodný rímskokatolícky kostol sv. Kataríny v Trebejove.225

Rozmery: v= 42 cm h= 38 cm d.p = 52 cm h.ú.v = 3,5 cm

Koruna zvonu je šesťramenná, s antropomorfnou plastickou výzdobou. Na hornom

zvonovom okraji sa nachádza plastickými linkami ohraničená, 4 cm hrubá nápisová páska

s jednoriadkovým autorským majuskulným nápisom v latinskom jazyku s datáciou226

.

Písmo: kapitála-1,5-1,8 cm

Transkripcia:

IN HONOREM DEI FVDIT ME MATHIAS VLRICH IN EPPERIES 1659227

219

Podľa J. Gembického ide o náznak zjednodušenia, resp. zdeformovania delidla č.1. Porov. GEMBICKÝ,

Juraj. 2000. Zvony a zvonolejári v Košiciach: diplomová práca. Trnava: Fakulta humanistiky TU, 2000,s. 73. 220

Nad rímskou číslicou C sa nad nápisovým poľom nachádza delidlo č. 3. 221

Nad rímskou číslicou X sa nad nápisovým poľom nachádza delidlo č. 3. 222

Preklad nápisu: „Ó Kráľ, roku Pána 1375.“ Porov. GEMBICKÝ, Juraj. 2000. Zvony a zvonolejári

v Košiciach: diplomová práca. Trnava: Fakulta humanistiky TU, 2000,s. 73. 223

Porov. FRICKÝ, A. 1969. Pamiatky hnuteľné Východoslovenského kraja v štátnych zoznamoch. II.

Prešov: Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, 1969. s. 99. 224

Zvon patrí medzi prvé zvony zo zvonolejárskej produkcie Mathiasa Ulricha. Porov. SPIRITZA, Juraj.

2002. Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí. Bratislava : Pamiatkový

úrad Slovenskej republiky, 2002. s. 68. ISBN 80-968632-5-8. 225

Zvon je v súčasnosti jedinou pamiatkou na pôvodný rímskokatolícky sv. Kataríny (postavený

pravdepodobne koncom 16. stor.), ktorý podľa archívnych prameňov zanikol niekedy v polovici 19. stor.

Porov. MEDVEC, Anton. 2009. Trebejov. Po stopách minulosti. 1. vyd. Košice : MKV Press, s.r.o., 2009.

s.86-87. ISBN 978-80-969910-2-0. 226

V preklade: “Ku cti Božej odlial ma Matias Ulrich v Prešove 1659.“

53

Z plastickej linky ohraničujúcej spodnú časť nápisového poľa vychádza po obvode zvona

pravidelný visiaci rastlinný ornament. Stred zvonového plášťa ma hladký povrch bez

reliéfnej a nápisovej výzdoby. Prechod do dolnej zvonovej časti je zvýraznený trojicou

jednoduchých plastických liniek. V dolnej zvonovej časti prechádza po obvode dvojica

tenkých plastických liniek.

3.) rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, Kysak 1741

Zvon sv. Donáta.228

Odliaty pravdepodobne zvonolejárom Gašparom Kramnitzom

z Krompách229

pôvodne pre rímskokatolícky kostol v Navštívenia Panny Márie v obci

Ružín230

.

Rozmery: v= 54 cm h= 51 cm d.p= 73,5 cm h.ú.v= 6 cm

Koruna zvonu je šesťramenná, jednoduchá. V hornom okraji zvona sa po obvode nachádza

4 cm vysoké nápisové pole ohraničené dvomi plastickými linkami, s jednoriadkovým

majuskulným nápisom v latinskom jazyku s datáciou231

. Slová nápisu sú oddelené

delidlami v tvare obráteného trojuholníka so štylizovaným motívom hlavy anjela

s prekríženými krídlami v strede, pričom každé delidlo je ohraničené bodkou.

Písmo: kapitála -1,6 cm

Transkripcia:

NO[......]IS.//..//ANNO//..//D(OMI)NI//..//DIE//..//PRIMA//..//

1741//..

Z nápisového poľa po obvode vychádza pravidelný a bohato zdobený visiaci ornament s

rastlinným motívom. V strede zvonového plášťa sa na privrátenej strane osi kyvu nachádza

reliéf Panny Márie -Pomocnice kresťanov s rozmermi 20 x 11 cm. Na odvrátenej strane osi

227

Číslice letopočtu majú na rozdiel od kapitálnych litier nápisu pravostranný duktus a 1-1,5 cm medzery

medzi sebou. 228

Porov. GEMBICKÝ, Juraj. 2000. Zvony a zvonolejári v Košiciach: diplomová práca. Trnava: Fakulta

humanistiky TU, 2000,s. 73. Autor však vo svojej práci neuvádza, odkiaľ informáciu o patrocíniu zvona

čerpal. Na zvone sa však okrem iného, nachádza reliéf sv. Antona Paduánskeho, ale reliéf sv. Donáta tu

chýba. Usudzujeme preto, že patrocínium zvona by mohlo náležať práve sv. Antonovi. 229

Porov. GEMBICKÝ, Juraj. 2000. Zvony a zvonolejári v Košiciach: diplomová práca. Trnava: Fakulta

humanistiky TU, 2000,s. 73. 230

Obec Ružín zanikla v r. 1969 v súvislosti s výstavbou vodného diela Ružín na rieke Hornád. Zvony z

kostola boli prenesené do rímskokatolíckeho kostola sv. Kataríny Alexandrijskej v Kysaku. Porov. GREGA,

Juraj a kol. 1994. Ružín -25. výročie vysťahovania obce. Košice: Vienala, 1994. s.16-36. 231

V preklade: „[.......] roku Pána dňa prvého 1741.“

54

kyvu je reliéfne vyobrazenie sv. Antona Paduánskeho232

s rozmermi 16 x 6 cm. Na

rozhraniach privrátenej a odvrátenej strany osi kyvu sa z jednej strany nachádza reliéf sv.

Trojice s rozmermi 21 cm x 15,5 cm. Z druhej strany sa nachádza nápisové pole

ohraničené reliéfnou ornamentálnou páskou vytvárajúc kartušu o rozmermoch 17 x 19 cm,

ktorá obsahuje šesťriadkový majuskulný donátorský nápis v latinskom jazyku.

Písmo: kapitála -1,-2,2 cm

Transkripcia:

B233

ENEDICTORE PERILL(USTRISIMO) AC/ GEN(EROSO) DOMINO

ANTONIO/ RHOA COM[M]VNITAS RUSINEN =/= SIS PRO MAIORI DEI/

GLORIA ME FVNDI/ CVRAW234

IT235

Pod reliéfnou výzdobou stredu zvonového plášťa po jeho obvode prechádza súbor troch

plastických liniek. Prechod do dolnej časti zvonu ohraničuje po obvode zvona

ornamentálna páska s pravidelným rastlinným motívom. Pod ňou sa po obvode nachádzajú

dve tenké plastické linky.

4.) rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, Malá Vieska 1775

Zvon sv. Donát. Odliaty nám neznámym zvonolejárom236

, pôvodne pre rímskokatolícky

kostol sv. Štefana – prvomučeníka v Kostoľanoch nad Hornádom.237

Rozmery: v= 65 cm h= 55 cm d.p= 70 cm h.ú.v= 9 cm

Koruna zvonu je šesťramenná, jednoduchá. Po obvode horného zvonového okraja prebieha

listovcový ornamentálny pás. Pod ním sa nachádza 3,5 cm vysoké, zhora aj zdola dvojicou

tenkých plastických liniek ohraničené nápisové pole s jednoriadkovým literárno-

232

Porov. REMEŠOVÁ, VĚRA. 1990. Ikonografie a atributy svatých. Praha : Česká katolická charita, 1990,

s.11. 233

Litera B je zvýraznená dvojnásobnou veľkosťou. 234

Namiesto litery W mala byť správne odliata litera V. 235

Vo voľnom preklade: „S požehnaním vznešeného a urodzeného pána Antónia Rhoa (?) obec Ružín pre

väčšiu slávu Božiu ma odlial a zaopatril.“ 236

Keďže je zvon nesignovaný, na základe podobnosti reliéfnej a nápisovej výzdoby so zvonom č. 3 sa

domnievame, že jeho autorom by taktiež mohol byť zvonolejár Gašpar Kramnitz z Krompách. 237

Zvon bol odliaty krátko po rokokovej prestavbe pôvodného gotického kostola sv. Štefana z r. 1480, ktorá

prebehla v r. 1774. Porov. HARMINC, Ivan a kol. 1968. Súpis pamiatok na Slovensku. zv. 2. K-P. Bratislava

: Obzor , 1968. s. 77. Dodnes nám nie je známe, kedy, prečo a ako sa zvon z kostola sv. Štefana

v Kostoľanoch nad Hornádom dostal do kostola Narodenia Panny Márie v Malej Vieske.

55

invokačným majuskulným nápisom v latinskom jazyku s chronogramom238

. Začiatok

a koniec nápisu vyznačený delidlom v tvare gréckeho kríža s rozmermi 1,4x 1,4 cm.

Písmo: kapitála – 1,8-2,5 cm

Transkripcia:

//QVOTIES LOQVETVR INANIMATVS HIC ORATOR: ORA PRO NOBIS

SANCTE DONATE239

//

Z plastickej linky pod nápisovým poľom vychádza po obvode pásový ornament so

striedajúcim sa palmetovým a rastlinným motívom. V strede zvonového plášťa sa na

privrátenej strane osi kyvu nachádza nápisové pole s rozmermi 15 x 30 cm ohraničené

reliéfnou ornamentálnou páskou do tvaru obdĺžnika. Obsahuje štvorriadkový donátorský

majuskulný nápis v latinskom jazyku.

Písmo: kapitála – 1,8 cm

Transkripcia:

SVB MICHAELE ENTLL240

/ PAR:(OCHO) ROM:(ANO) CATHOLICO/ PRO

ECCLESIA SZENT IS(T)V.(ANIENSIS)241

/ CVRATA ANNO VT INFRA242

Na odvrátenej strane osi kyvu v strede zvonového plášťa sa nachádza reliéf sv. Donáta243

s rozmermi 11 x 7 cm. Po obvode dolného zvonového okraja prebieha jednoduchá

plastická linka. Dolný zvonový okraj má hladký povrch bez reliéfnej a nápisovej výzdoby.

5.) evanjelický kostol, Obišovce 1801

Stredný zvon –umieračik. Odliaty zvonolejárom Kristiánom Lebrechtom v Košiciach pre

evanjelický cirkevný zbor v Obišovciach.

238

Súčtom zvýraznených latinských litier získame rok odliatia zvonu – rok 1775. 239

Voľný preklad: „Koľkokrát sa prihovára tento neživý rečník: oroduj za nás svätý Donát.“ 240

Namiesto litery L, mala by byť správne odliata litera E. 241

Názov obce Kostoľany nad Hornádom sa písal v r. 1773-1786 v tvare Szent-István. Porov. MAJTÁN,

Milan. 1972. Názvy obcí na Slovensku za ostatných dvesto rokov. Bratislava : Slovenská akadémia vied ,

1972. s. 112. 242

Voľný preklad: „ V čase Michaela Entla, rímskokatolíckeho farára, pre kostol sv. Štefana, zaobstaraný

roku ako dolu.“ Michal Entl pôsobil ako farár v rímskokatolíckej farnosti Kostoľany nad Hornádom v rokoch

1769-1798. Porov. HIŠEM, Cyril. 2006. Košické presbytérium (1804-2006). Dejiny Košického

arcibiskupstva VI. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006. s. 307. ISBN 80-7165-588-0. 243

Svätec zvykne byť zobrazovaný v rímskej zbroji často s bleskom, mučeníckou palmou alebo vínnou

révou. Je ochrancom pred údermi blesku, krupobitím, búrkou a morom. Porov. Svatý Donát. [online]. [cit.

2012-04-15] Dostupné na internete: http://cs.wikipedia.org/wiki/Svat%C3%BD_Don%C3%A1t.

56

Rozmery: v= 65 cm h= 55 cm d.p = 68,5 cm h.ú.v = 4,5 cm

Koruna zvonu je šesťramenná, s antropomorfnou plastickou výzdobou. Horný okraj zvona

je po obvode vyzdobený pravidelným rozvilinovým ornamentom s rastlinnými motívmi.

Pod ním sa po obvode nachádza plastickými linkami ohraničené 3 cm vysoké nápisové

pole s jednoriadkovým exklamačným majuskulným nápisom v latinskom jazyku

vycentrované podľa privrátenej strane osi kyvu.

Písmo: kapitála-1,8 cm

Transkripcia:

SOLI DEO GLORIA244

Z plastickej linky ohraničujúcej spodnú časť nápisového poľa vychádza po obvode zvonu

visiaci vavrínový festón. V strede zvonového plášťa sa na privrátenej strane osi kyvu

nachádza nápisové pole so štvorriadkovým majuskulným nápisom v nemeckom jazyku.

Začiatok nápisu je zvýraznený štylizovaným delidlom v podobe pravej ruky s vystretým

ukazovákom s rozmermi 1,8 x 3,2 cm.

Písmo: kapitála -1,8 cm

Transkripcia:

// ZUR KIRCHE RUFE ICH/ DIE LEBENDEN AUF ERDEN/ UM TODTE

KLAGE ICH/ WEN245

(N) SIE BEGRABEN WERDEN246

Stred zvonového plášťa na odvrátenej strane osi kyvu má hladký povrch bez reliéfnej

a nápisovej výzdoby. Prechod do dolnej zvonovej časti je zvýraznený tromi plastickými

linkami. V dolnej zvonovej časti sa po obvode nachádza nápisové pole s jednoriadkovým

majuskulným autorským nápisom v nemeckom jazyku s datáciou v latinskom jazyku,

vycentrovaným podľa privrátenej strany osi kyvu.

Písmo: kapitála -1,5-1,8 cm

Transkripcia:

GEGOSSEN VON CHRISTIAN LEBRECHT IN KASCHAU AN247

(N)O 1801248

244

Preklad: „Jedinému Bohu sláva.“ 245

Nad literou N je odliata značka skrátenia. 246

Vo voľnom preklade: „Zvolávam do kostola žijúcich na zemi, mŕtvym nariekam, keď sú pochovávaní.“ 247

Nad literou N je odliata značka skrátenia. 248

V preklade: „Odliaty Christiánom Lebrechtom v Košiciach v roku 1801.“

57

6.) evanjelická krypta Ujházyovcov, Budimír 1803

Stredný zvon249

. Uliaty v Košiciach, zvonolejárom Kristiánom Pavlom Lebrechtom pre

evanjelickú a.v. cirkev v Budimíri, na počesť vdovy Rosiny Ujházyovej.

Rozmery: v= 55 cm h= 43 cm d.p = 57 cm h.ú.v = 5,5 cm

Koruna zvonu je šesťramenná, s antropomorfnou plastickou výzdobou. Na hornom okraji

zvona sa pod sebou po obvode nachádzajú dva osovo súmerné ornamentálne pásy so

štylizovanou výzdobou s palmetovým a geometrickým motívom. V strede zvonového

plášťa sa na privrátenej strane osi kyvu nachádza 19 cm vysoké nápisové pole

s osemriadkovým majuskulným donátorským nápisom v latinskom jazyku s datáciou.

Písmo: kapitála -1,6 cm

Transkripcia:

UT/ PIETATIS MONUMENTUM./ EXTARET./ USIBUS. SACRIS./ ECCL(ESI)AE.

C.(ONFESSIO) A.(UGUSTANA) BUDAMERIENSIS/ VIDUA. ROSINA. UIHAZI./

RELIGIOSA. MENTE./ CURAVIT./ ANNO. R. [EX] S. [ALVATORI] MDCCCIII

Na odvrátenej strane osi kyvu je v kartuši s rozmermi 12 x 10 cm reliéfne vyobrazený

erb250

evanjelickej vetvy rodu Ujházyovcov. Prechod do dolnej časti zvona je zvýraznený

súborom jednoduchých plastických liniek. Pod nimi sa v obvode úderového venca

nachádza jednoriadkový literárny a autorský majuskulný nápis v latinskom jazyku. Nápis

je zložený z dvoch viet, ktoré sú vycentrované podľa privrátenej a odvrátenej strany osi

kyvu zvona.

Písmo: kapitála – 1,2-1,6 cm

Transkripcia:

249

Zvon zaevidoval medzi hnuteľnými pamiatkami Východoslovenského kraja aj A. Frický ako

„klasicistický zvon z.r. okolo 1801-1813, od Kristiána Lebrechta, košického zvonolejára, s rastlinným

dekorom.“ FRICKÝ, A. 1969. Pamiatky hnuteľné Východoslovenského kraja v štátnych zoznamoch. II.

Prešov: Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, 1969. s. 87. Frického záznam

prebral aj J. Gembický vo svoje práci Zvony a zvonolejári v Košiciach. Porov. GEMBICKÝ, Juraj. 2000.

Zvony a zvonolejári v Košiciach: diplomová práca. Trnava: Fakulta humanistiky TU, 2000,s. 67. 250

Modrý pravošikmo delený štít strieborným brvnom s tromi červenými šikmými ľaliami. V ľavom hornom

poli je zlatý gryf, držiaci zlatý glóbus v predných končatinách. V pravom dolnom poli sú tri strieborné skalné

bralá, s vyrastajúcim čiernym kmeňom so zelenými vetvami. Klenotom je strieborný na zelenom hniezde

hniezdiaci pelikán. Prikrývadlá sú zlato-modré a strieborno-červené. Porov. NOVÁK. Jozef. 1986. Rodové

erby na Slovensku 2. Peťkova zbierka pečatí. Martin : Osveta , 1986. s. 155. VRTEĽ, Ladislav. 2003.

Heraldická terminológia I. Martin: Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť, 2003. 193 s. ISBN 80-

968717-3-0.

58

ME SEQUITUR VIVUS COMITOR VIMORTIS ADEMPTUM. GRATA

PIIS RESO251

NO NONITA GRATA MALIS / FUSA SUM PER CHRISTIANUM

LEBRECHT CASSOVIAE

7.) rímskokatolícky kostol sv. Štefana prvomučeníka, Kostoľany n. Hornádom 1804

Stredný zvon. Odliaty zvonolejárom Kristiánom Pavlom Lebrechtom pôvodne pre

rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie v Malej Vieske252

.

Rozmery: v= 55 cm h= 42 cm d.p = 57 cm h.ú.v = 4 cm

V hornom okraji zvona sa pod sebou po obvode nachádzajú dva osovo súmerné

ornamentálne pásy so štylizovanou výzdobou s palmetovým a geometrickým motívom. V

strede zvonového plášťa sa po obvode nachádzajú dve nápisové polia, predelené reliéfnymi

vavrínovými girlandami so šírkou 1,2 cm. Nápisové pole na privrátenej strane osi kyvu

tvorí dvojriadkový votívny majuskulný nápis v latinskom jazyku s chronogramom253

.

Písmo: kapitála -1,5-3,5 cm

Transkripcia:

HAEC TIBI VIRGO DEI GENI254

T255IX CASSOVIA SACRAT/ CVLTA

TVAE LAVDI TINNVLA CVPRA CREAT256

Na odvrátenej strane osi kyvu sa v strede zvonového plášťa nachádza nápisové pole

s päťriadkovým donátorským majuskulným nápisom v latinskom jazyku s datáciou. Litery

na začiatku niektorých slov sú, pravdepodobne z estetických dôvodov, zvýraznené

dvojnásobnou veľkosťou.

Písmo: kapitála -1,5-3,5 cm

251

Litera O je od ostatný litier o 0,4 cm menšia. 252

Kostol bol v r. 1803 postavený mestom Košice ako priestranný neskorobarokový chrám na mieste

pôvodného kostolíka z r. 1433. Porov. TÓTHOVÁ, Alžbeta. 2008. Z dejín farnosti Kostoľany nad

Hornádom: diplomová práca. Košice: Katolícka Univerzita v Ružomberku, Teologická fakulta v Košiciach,

Katedra histórie , 2008. s. 18-19. Doposiaľ nám však nie sú známe okolnosti a príčiny ohľadne presunu

zvonu z Malej Viesky do Kostolian nad Hornádom. Domnievame sa, že by mohlo ísť o úmyselnú vzájomnú

výmenu zvonov (pozri zvon č. 4). 253

Je v ňom zaznamenaný rok odliatia zvonu –r. 1804, ktorý získame súčtom zvýraznených latinských litier. 254

Namiesto litery I mala byť správne odliata litera E, aby sme dostali správny tvar latinského slova

genetrix–rodička. Zvonolejár však pri výrobe pravdepodobne sledoval skôr to, aby mu v nápise sedeli litery

do chronogramu. 255

Chýba litera R. 256

Vo voľnom preklade: „Tento zvon Tebe Panna Božia Rodička Košice zasvätili na uctievanie Tvojej

chvály zvonivou meďou vytvorený.“

59

Transkripcia:

EPISCOPO CASSOVIENSI ILL(UST)R(I)S(I)MO257

D(OMI)NO258

/

ANDREA SZABO IUDICE PRIMARIO CI(VI)T(A)TIS259

/ CAS.(SOVIENSIS)

D.(OMINO) IOANNE POLINSZKY, TRIBUNO= PLEBIS/ MICHAELE

FORDER, ET AEDITUO KIS FALUSIENSIS260

/ ECCLESIAE GEORGIO

BUGLOZY ANNO 1804261

Prechod do dolného zvonového okraja je zvýraznený tromi plastickými linkami. V obvode

zvonového okraja sa na odvrátenej strane osi kyvu nachádza nápisové pole

s jednoriadkovým majuskulným autorským nápisom v latinskom jazyku.

Písmo: kapitála- 1,5 cm

Transkripcia:

FUSA SUM PER CHRISTIANUM LEBRECHT262

8.) rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, Budimír 1809

Malý zvon –umieračik. Nesignovaný zvon263

, odliaty v Prešove rímskokatolícku farnosť

Budimír.

Rozmery: v= 36 cm h= 33 cm d.p = 45 cm h.ú.v = 5 cm

Na hornom okraji zvona sa po obvode nachádza 3 cm vysoké nápisové pole s

jednoriadkovým majuskulným votívnym nápisom v latinskom jazyku s datáciou. Zhora je

ohraničené pásom štyroch jednoduchých plastických liniek a pásom rastlinného (listového)

257

Nad literami R, S, M je vyobrazená značka skrátenia v tvare vlnovky. 258

Nad literami N a O je vyobrazená vodorovná značka skrátenia. 259

Nad literami T a T je vyobrazená značka skrátenia v tvare vlnovky. 260

Názov obce Malá Vieska sa v r. 1773-1902 písal v tvare Kisfalu. Porov. MAJTÁN, Milan. 1972. Názvy

obcí na Slovensku za ostatných dvesto rokov. Bratislava : Slovenská akadémia vied , 1972. s. 112. 261

Vo voľnom preklade: „Biskupovi košickému najosvietenejšiemu pánovi Andrejovi Szabóovi prvému

mestskému sudcovi košickému pánovi Jánovi Polinszkému, tribúnovi ľudu Michalovi Forderovi, a správcovi

kostola v Malej Vieske Jurajovi Buglozymu roku 1804.“ Andrej Szabó bol prvý košickým biskupom v r.

1804-1819. Porov. HIŠEM, Cyril. 2006. Košické presbytérium (1804-2006). Dejiny Košického

arcibiskupstva VI. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006. s. 233. ISBN 80-7165-588-0. O ďalších

osobách sa nám zatiaľ nepodarilo získať bližšie informácie. 262

Preklad: „Som odliaty Christiánom Lebrechtom.“ 263

Domnievame sa, že mohol byť uliaty zvonolejárom Pavlom Schmitzom, ktorý v tomto čase pôsobil

v Prešove. Porov. SPIRITZA, Juraj. 2002. Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom

tisícročí. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2002. s. 62. ISBN 80-968632-5-8.

60

ornamentu. Zdola je ohraničené dvojicou jednoduchých plastických liniek a zvláštnym

nahrubo opracovaným visiacim ornamentom.264

Písmo: 2 cm –kapitála

Transkripcia:

FUSA EPPERIESIN265

I PRO EC[C]LL266

(ESI)A ROM[ANAE] CATHOLICA

BUDAMER A.(NNO) 1809267

V strede zvonového plášťa sa na privrátenej strane osi kyvu zvona nachádza reliéf

s rozmermi 7,2 x 5,8 cm, ktorý pravdepodobne znázorňuje sv. Rodinu268

. Na odvrátenej

strane osi kyvu je rovnako v strede plášťa zobrazený reliéf sv. Donáta269

s rozmermi 10,5 x

5,8 cm. Dolný zvonový okraj je bez nápisovej a reliéfnej výzdoby, iba prechod do

úderového venca zvonu je naznačený jednoduchou plastickou prechodovou páskou.

9.) rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, Veľká Lodina 1906

Zvon Archanjel Michal. Odliaty v Šoproni cisárskymi zvonolejármi Fridrichom

Seltenhoferom a jeho synmi, z peňazí veriacich vo Veľkej Lodine.

Rozmery: v= 80 cm h= 60 cm d.p = 84 cm h.ú.v = 6 cm

Na hornom zvonovom okraji prebieha po obvode bohato zdobená ornamentálna páska

zhora aj zdola ohraničená hrubou plastickou linkou. Pod dolnou plastickou linkou sa po

obvode nachádza visiaci ornament s pravidelne sa striedajúcimi osovo súmernými

motívmi. V strede zvonového plášťa sa na privrátenej strane osi kyvu nachádza reliéf sv.

Michala archanjela s rozmermi 16 x 13 cm. Pod reliéfom sa nachádza nápisové pole

s dvojriadkovým dedikačným majuskulným nápisom v maďarskom jazyku s datáciou.

Písmo: kapitála-2 cm

Transkripcia:

264

Táto skutočnosť vedie ku konštatovaniu, že zvonolejár mal pravdepodobne slabé technické predpoklady,

alebo nedostatok času na vytvorenie precíznejšej reliéfnej výzdoby. 265

Litera N je odliata zrkadlovo. 266

Nad literami L je odliata značka skrátenia. U zvonolejára je však badateľná neznalosť skratkového úzusu

v latinčine. Aby bola latinská nápisová skratka v korektnom tvare namiesto jednej litery L by tu mala byť

litera C, alebo litera I. 267

V preklade: „Odliaty v Prešove pre rímskokatolícku cirkev Budimír roku 1809.“ 268

Reliéf je do značnej miery poškodený zvetraním a nie je možné rozoznať atribúty, ktoré by nám

napomohli k jednoznačnej identifikácii zobrazených postáv –rovnako by mohlo ísť aj o vyobrazenie Panny

Márie ako dieťaťa s rodičmi –sv. Joachimom a sv. Annou. 269

Dedukujeme to na základe podobnosti s reliéfom sv. Donáta na zvone č. 4.

61

SZENT MIHÁLY ARKANGYAL TISZTELÉTERE/ A NAGYLADNAI

TEMPLOMNAK AJÁULJÁK A HÍVEK 1906270

Stred zvonového plášťa má na odvrátenej strane osi kyvu hladký povrch bez reliéfnej

a nápisovej výzdoby. V spodnej časti stredu zvonového plášťa prechádza po obvode

pravidelný vyrastajúci ornament s rastlinnými motívmi. V dolnom zvonovom okraji sa po

obvode nachádza 4cm vysoké nápisové pole zhora aj zdola ohraničené hrubou plastickou

linkou. Obsahuje jednoriadkový autorský majuskulný nápis v maďarskom jazyku s

výrobným číslom zvonu na odvrátenej strane osi kyvu.

Písmo: kapitála- 2 cm

Transkripcia:

SELTENHOFER FRIGYES FIAI CS.(ASÁRI) ÉS M.(AGYAR) K.(IRÁLYI)

UDVARI HARANG ŐNTŐK SOPRONBAN 2108. SZ.(ÁM)271

10.) rímskokatolícky kostol sv. Štefana Uhorského, Malá Lodina 1908

Zvon Mária. Odliaty v Šoproni cisárskym zvonolejárom Fridrichom Seltenhoferom pre

novostavbu272

kostola sv. Štefana Uhorského v Malej Lodine.

Rozmery: v= 49 cm h= 38 cm d.p = 53 cm h.ú.v = 3 cm

V hornom okraji zvona po obvode prechádza plastickými linkami ohraničený pravidelný

pletencový ornament s rastlinným motívom. Pod ním sa nachádza deliaca plastická linka,

z ktorej vychádza visiaci štylizovaný ornament v tvare lomeného oblúka. V strede

zvonového plášťa je na privrátenej strane osi kyvu je vyobrazený reliéf sv. Štefana

Uhorského273

s rozmermi 12 x 6 cm. Pod reliéfom sa po obvode zvona nachádza nápisové

pole s jednoriadkovým dedikačným majuskulným nápisom v maďarskom jazyku.

Písmo: kapitála -1,6 cm

Transkripcia:

270

Vo voľnom preklade: „ Na počesť svätého Michala Archanjela obeta veriacich Veľkolodinského chrámu

1906.“ 271

V preklade: „Seltenhofer Fridrich a synovia cisárski a maďarsko-kráľovskí dvorní zvonolejári v Šoproni

číslo 2108.“ 272

Obec Malá Lodina počas požiaru v r. 1906 vyhorela. Veriaci sa snažili postaviť si nový chrám čo najskôr,

čo sa im aj do r. 1909 podarilo. Porov. PISOŇ, Štefan a kol. 1977. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 2.

Bratislava : Veda - Encyklopedický ústav SAV v Bratislave, 1977. s. 214. 273

Porov. REMEŠOVÁ, VĚRA. 1990. Ikonografie a atributy svatých. Praha : Česká katolická charita, 1990,

s.51 -52.

62

A KISLADNAI U274

J TEMPLOM RÉSZÉRE. SZ.(ENT) ISTVÁN KIRÁLY

TISZTELETÉRE. ÖNTETTE DE CERONE MÁRIA.275

Po celom obvode dolného zvonového okraja sa nachádza nápisové pole ohraničené

hrubými plastickými linkami s jednoriadkovým autorským majuskulným nápisom

v maďarskom jazyku s datáciou a s výrobným číslom zvonu na odvrátenej strane osi kyvu.

Písmo: kapitála -1,6 cm

Transkripcia:

SELTENHOFER FRIGYES FIAI CS.(ASÁRI) ÉS KIR.(ÁLYI) UDVARI

HARANG ÖNTŐK SOPRONBAN 1908. 2381. SZ.(ÁM)276

11.) rímskokatolícky kostol sv. Štefana prvomučeníka, Kostoľany n. Hornádom 1921

Veľký zvon. Odliaty Richardom Heroldom v Chomutove kostol sv. Štefana-

prvomučeníka z peňazí veriacich farnosti sv. Štefana.

Rozmery: v= 66 cm h= 54 cm d.p = 76 cm h.ú.v = 7 cm

V hornom okraji zvona sa po obvode nachádza dvomi plastickými linkami ohraničený

rozvilinový reliéf, pričom z jeho spodnej strany vychádza visiaci pravidelný ornament

s v tvare obkúka. V strede zvonového plášťa sa na privrátenej strane osi kyvu nachádza

reliéf Božského Srdca Ježišovho s rozmermi 17 x 12 cm (reliéf č.1). Reliéf je ohraničený

vodorovným nápisovým poľom s dvojriadkovým invokačným majuskulným nápisom

v latinskom jazyku.

Písmo: kapitála -2,5 cm

Transkripcia:

S(ANC)T.(ISSIME) COR// reliéf č.1// JESU/ MISERERE// reliéf č.1// NOBIS !277

Na odvrátenej strane osi kyvu sa nachádza nápisové pole so štvorriadkovým majuskulným

autorským nápisom v latinskom jazyku s datáciou.

Písmo: kapitála -2,5 cm

Transkripcia:

274

Na litere U chýba dĺžeň. 275

Voľný preklad: „ Členovia nového Malolodinského chrámu. Na počesť sv. Štefana kráľa. Odliaty ale

Panne Márii.“ 276

V preklade: „Seltenhofer Fridrich a synovia cisárski a kráľovskí dvorní zvonolejári v Šoproni 1908. Číslo

2381.“ 277

Preklad: “Najsvätejšie Srdce Ježišovo, zmiluj sa nad nami!“

63

FUDIT/ RICHARDUS HEROLD/ COMUTOVIENSIS/ MCMXXI278

V spodnej časti zvonového plášťa po celom obvode zvone zvona prechádza bohatý

rozvilinový ornament, zdola ohraničený jednoduchou plastickou linkou. V obvode dolného

zvonového okraja sa nachádza 5,5 cm vysoké a hrubými plastickými linkami ohraničené

nápisové pole s jednoriadkovým majuskulným donátorským nápisom v latinskom jazyku.

Písmo: kapitála -2,5 cm

Transkripcia:

SUB JOANNE BLASKÓ PAROCHO RÖM(ANO). CATH(OLICO). PRO

ECCL.(ESIAE) S.(ZENT) ISTVANIENSI279

CURATA ANNO 1921 EX

OBLAT[IONI]S FID.(ELIBUS) PAROCHIANORUM.280

12.) rímskokatolícky kostol Panny Márie Ružencovej, Obišovce 1921

Malý zvon. Odliaty Oktávom Winterom v Broumove na počesť Panny Márie Ružencovej

z peňazí obišovských veriacich.

Rozmery: v= 58 cm h= 44 cm d.p = 63 cm h.ú.v = 5 cm

Z plastickej linky po obvode horného zvonového okraja vychádza pravidelný visiaci

ornament s rastlinnými motívmi. Pod ornamentom prechádza po obvode plastická linka vo

forme povrazu, začínajúca aj končiaca na privrátenej strane osi kyvu v podobe ozdobného

povrazového pletenca. V strede zvonového plášťa sa na privrátenej strane osi kyvu

nachádza nápisové pole so štvorriadkovým dedikačným a donátorským majuskulným

nápisom v slovenskom jazyku s datáciou.

Písmo: kapitála- 2 cm

Transkripcia:

1921./ „NA ÚCTU P.(ANNY) MÁRIE RUŽENCOVEJ/ OBETOVALI

OBY281

ŠOVSKI282

VERIACI POD DUCHOVNÝM/ ŠTEFAN SOPKO283

.“

278

Preklad: „Odlial Richard Herold z Chomutova 1921.“ 279

Názov obce Kostoľany nad Hornádom sa v r.1888-1902 písal v tvare Szentistván. Porov. MAJTÁN,

Milan. 1972. Názvy obcí na Slovensku za ostatných dvesto rokov. Bratislava : Slovenská akadémia vied ,

1972. s. 112. 280

Vo voľnom preklade: „Za čias Jána Blaška, rímskokatolíckeho farára. Pre kostol sv. Štefana zaobstarané

roku 1921 z obety veriacich farnosti.“ Ján Blaško pôsobil vo farnosti Kostoľany nad Hornádom v r. 1911-

1939, ako jej administrátor, farár a vicedekan. Porov. HIŠEM, Cyril. 2006. Košické presbytérium (1804-

2006). Dejiny Košického arcibiskupstva VI. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006. s. 34. ISBN 80-

7165-588-0.

64

Na odvrátenej strane osi kyvu sa nachádza nápisové pole v tvare baldachýnu s rozmermi

10 x 9 cm, ktoré obsahuje štvorriadkový autorský majuskulný nápis v českom jazyku. Pod

nápisovým poľom sa nachádza výrobné číslo zvonu.

Písmo: kapitála- 1-1,3 cm

Transkripcia:

ULIL/ OKTAV WINTER/ ZVONÁŘ/ V BROUMOVĚ// 321

Dolný zvonový okraj má hladký povrch bez reliéfnej výzdoby. Na privrátenej strane osi

kyvu je vyrytý 2 cm vysoký údaj o váhe zvona.284

13.) rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, Veľká Lodina 1922

Stredný zvon. Odliaty zvonolejárom Alojzom Kurbelom v Trnave, pravdepodobne ako

náhrada za zvony zrekvirované počas prvej svetovej vojny.

Rozmery: v= 62 cm h= 46 cm d.p = 67 cm h.ú.v = 4,5 cm

Po obvode horného zvonového okraja prechádza dvojica plastických liniek, z ktorých

vychádza visiaci ornament štylizovaný do tvaru oblúka vyplneného rastlinnými motívmi.

V medzerách medzi oblúkmi sa nachádza drobná reliéfna výzdoba v podobe latinského

kríža. V strede zvonového plášťa sa na privrátenej strane osi kyvu nachádza reliéf

Božského Srdca Ježišovho (reliéf č. 1) s rozmermi 9 x 7 cm. Napravo od reliéfu č. 1 sa

nachádza nápisové pole s dvojriadkovým invokačným majuskulným nápisom

v slovenskom jazyku.

Písmo: kapitála- 2 cm

Transkripcia:

SRDCE JEŽIŠOVE/ ZMILUJ SA NAD NAMI.

Naľavo od reliéfu č. 1 sa nachádza nápisové pole s trojriadkovým dedikačným a

donátorským majuskulným nápisom v slovenskom jazyku s datáciou.

Písmo: kapitála- 2 cm

281

V r. 1920-1954 sa názov obce Obišovce písal v tvare Obyšovce. Porov. MAJTÁN, Milan. 1972. Názvy

obcí na Slovensku za ostatných dvesto rokov. Bratislava : Slovenská akadémia vied , 1972. s. 293. 282

Nad literou I chýba dĺžeň. 283

Štefan Sopko pôsobil ako farár vo farnosti Obišovce v r. 1912-1921. Porov. HIŠEM, Cyril. 2006. Košické

presbytérium (1804-2006). Dejiny Košického arcibiskupstva VI. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška,

2006. s. 228. ISBN 80-7165-588-0. 284

153 kg.

65

Transkripcia:

KU SLA285

VE BOŽI286

EJ/ VENOVALY287

RIM.(SKO) KAT.(OLÍCKI) FÁ288

RNICI/

V ROKU 1922.

Na odvrátenej strane osi kyvu v strede zvonového plášťa sa nachádza reliéf sv. Anny

s dieťaťom- Pannou Máriou289

(reliéf č.2) s rozmermi 15 x 7,5 cm. Prechod do dolnej

zvonovej časti je po obvode zvýraznený dvojicou hrubých plastických liniek a bohato

zdobeným ornamentálnym pásom s rastlinnými motívmi, zdola ohraničeným hrubou

plastickou linkou. V dolnom zvonovom okraji sa po obvode nachádza nápisové pole

s jednoriadkovým autorským majuskulným nápisom v slovenskom jazyku s datáciou,

vycentrovaným podľa privrátenej strany osi kyvu zvona.

Písmo: kapitála- 2 cm

Transkripcia:

LIATY V TRN[A] 290

VE A.[LOJZ] KURBEL 1922.

14.) rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, Veľká Lodina 1922

Zvon Imrich. Odliaty zvonolejárom Alojzom Kurbelom v Trnave z peňazí

Veľkolodinských rodákov žijúcich v Amerike.

Rozmery: v= 48 cm h= 37 cm d.p = 52 cm h.ú.v = 3,5 cm

Po obvode horného zvonového okraja prechádza dvojica plastických liniek, z ktorých

vychádza visiaci ornament štylizovaný do tvaru lomeného oblúka vyplneného rastlinnými

motívmi. V medzerách medzi oblúkmi sa nachádza drobná reliéfna výzdoba v podobe

kvetu. V strede zvonového plášťa sa na privrátenej strane osi kyvu nachádza reliéf sv.

Imricha291

(reliéf č.1) s rozmermi 12,5 x 7 cm. Napravo od reliéfu sa nachádza nápisové

pole s trojriadkovým invokačným majuskulným nápisom v slovenskom jazyku.

Písmo: kapitála- 2 cm

285

Na litere A chýba dĺžeň. 286

Litera I je v tomto slove odliata pravdepodobne navyše. 287

Gramaticky správne by tu mala byť odliata litera I. 288

Dĺžeň na litere A je chybne odliaty, mal by prislúchať litere I, na ktorej chýba. 289

Porov. REMEŠOVÁ, VĚRA. 1990. Ikonografie a atributy svatých. Praha : Česká katolická charita, 1990,

s.10. 290

Litera A v nápise chýba –nie je odliata, pričom v nápise je zreteľne medzerou vyhradený priestor práve

pre ňu. 291

Porov. SCHAUBER, V., SCHINDLER, H.M. 1994. Rok se svatými. Kostelní Vydří : Karmelitánské

nakladatelství, 1994. s. 507. ISBN 80-7192-304-4.

66

Transkripcia:

SV.(ÄTÝ) IMRICH/ PATRONU MLÁDEŽE/ ORODUJ ZA NÁS.

Naľavo od reliéfu č.1 sa nachádza nápisové pole s trojriadkovým donátorským

majuskulným nápisom v slovenskom jazyku.

Písmo: kapitála- 2 cm

Transkripcia:

NA PROSBU STARŠ.(IEHO) MICHALA/ ORUŽINSKY-HO292

S293

OZBIERAL

JÁN KURM/ MEDZI BRATMI V AMERIKE.

Prechod do dolnej zvonovej časti je po obvode zvýraznený dvojicou hrubých plastických

liniek a pletencovým ornamentom s listovým motívom, zdola ohraničeným hrubou

plastickou linkou. V dolnom zvonovom okraji sa po obvode nachádza nápisové pole

s jednoriadkovým autorským majuskulným nápisom v slovenskom jazyku sa datáciou,

vycentrovaným podľa privrátenej strany osi kyvu zvona.

Písmo: kapitála- 2 cm

Transkripcia:

LIATY V TRNAVE A.[LOJZ] KURBEL 1922.

15.) rímskokatolícky kostol sv. Štefana Uhorského, Malá Lodina 1923

Zvon sv. Florián. Uliaty zvonolejárom Alojzom Kurbelom v Trnave z peňazí veriacich

v Malej Lodine.

Rozmery: v= 62 cm h= 51 cm d.p = 67 cm h.ú.v = 4 cm

Po obvode horného okraja zvonu prechádza plastická linka, z ktorej vychádza visiaci

ornament v tvare ranogotického oblúka zdobeného rastlinnými motívmi. V strede

zvonového plášťa sa na privrátenej strane osi kyvu nachádza dvojriadkový donátorský

majuskulný nápis v slovenskom jazyku.

Písmo: kapitála -3,2 cm

Transkripicia:

292

Michal Oružínsky - pôvodom pravdepodobne z dnes už nejestvujúcej obce Ružín, ktorej názov sa v r.

1920-1927 písal v tvare Oružín, resp. Starý Ružín. Porov. MAJTÁN, Milan. 1972. Názvy obcí na Slovensku

za ostatných dvesto rokov. Bratislava : Slovenská akadémia vied , 1972. s. 363. 293

Gramaticky správne by tu mala byť odliata litera Z.

67

OBETA R(ÍMSKO). KAT(OLÍCKYCH). OBČANOV/

MALOLODINSKÝCH.

Na odvrátenej strane osi kyvu je vyobrazený reliéf sv. Floriána294

s rozmermi 16 x 7,5 cm.

Prechod do dolnej zvonovej časti je zvýraznený dvomi plastickými linkami a vyrastajúcim

pletencovým ornamentom s rastlinným motívom prechádzajúcim po obvode zvona. Pod

ním sa v obvode zvona na privrátenej strane osi kyvu nachádza nápisové pole

s jednoriadkovým autorským majuskulným nápisom v slovenskom jazyku s datáciou.

Písmo: kapitála- 1,8 cm

Transkripcia:

LIATY V TRNAVE A. [LOJZ] KURBEL 1923.

16.) rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie, Obišovce 1923

Stredný zvon. Odliaty zvonolejárom Alojzom Kurbelom v Trnave, pôvodne pre

rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie v obci Ružín, z peňazí ružínskych

veriacich.295

Rozmery: v= 50 cm h= 39 cm d.p = 62 cm h.ú.v = 3,5 cm

V hornom okraji zvona po obvode prechádza plastická linka, z ktorej vychádza visiaci

ornament v tvare ranogotického oblúka zdobeného rastlinnými motívmi. V strede

zvonového plášťa sa na privrátenej strane osi kyvu nachádza dvojriadkový donátorský

majuskulný nápis v slovenskom jazyku.

Písmo: kapitála- 1,8 cm

Transkripcia:

OBETA R.(ÍMSKO) KAT.(OLÍCKYCH) OBČANOV/ ORUŽINSKÝCH296

.

294

Porov. REMEŠOVÁ, VĚRA. 1990. Ikonografie a atributy svatých. Praha : Česká katolická charita, 1990,

s.21-22. Vyobrazenie sv. Floriána ako ochrancu proti ohňu na tomto zvone súvisí zrejme s ničivým požiarom

z r. 1906, kedy obec Malá Lodina vyhorela. Porov. PISOŇ, Štefan a kol. 1977. Vlastivedný slovník obcí na

Slovensku 2. Bratislava : Veda - Encyklopedický ústav SAV v Bratislave, 1977. s. 214. 295

Zvon pochádzal pôvodne z rímskokatolíckeho kostola Navštívenia Panny Márie z r. 1769 v obci Ružín.

Obec aj kostol zanikli v roku 1969 z dôvodu výstavby vodného diela Ružín na rieke Hornád. Porov.

GREGA, Juraj a kol. 1994. Ružín -25. výročie vysťahovania obce. Košice: Vienala, 1994. s.16-36. Zvony z

kostola boli prenesené do rímskokatolíckeho kostola sv. Kataríny Alexandrijskej v Kysaku, pričom zvon z r.

1923 bol umiestnený v sklade kostola. Porov. SABOL, Richard. 2000. Dejiny farnosti Obišovce. Dejiny

filiálky Kysak: diplomová práca. Košice: UK RKCMBF TI , 2000, s. 52. V r. 2007 bol zvon inštalovaný vo

veži rímskokatolíckeho kostola Panny Márie v Obišovciach. Informátor : Michal Novák (nar. 1989)-obyvateľ

Kysaku.

68

Na odvrátenej strane osi kyvu je vyobrazený reliéf rehoľnice s ružencom297

s rozmermi

14,5 x 5 cm. Prechod do dolného zvonového okraja je zvýraznený dvomi plastickými

linkami a vyrastajúcim pletencovým ornamentom s rastlinným motívom prechádzajúcim

po obvode zvona. Pod ním sa v obvode zvona na privrátenej strane osi kyvu nachádza

nápisové pole s jednoriadkovým autorským majuskulným nápisom v slovenskom jazyku

s datáciou.

Písmo: kapitála- 1,8 cm

Transkripcia:

LIATY V TRNAVE A.[LOJZ] KURBEL 1923.

17.) rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, Malá Vieska 1924

Veľký zvon. Odliaty firmou Bratia Buchnerovci v Košiciach.

Rozmery: v= 75 cm h= 64 cm d.p = 86 cm h.ú.v = 8 cm

V hornom zvonovom okraji po obvode prebieha plastickými linkami ohraničená

ornamentálna páska s motívom akantových listov298

. Z pásky po obvode vychádza visiaci

štylizovaný ornament v tvare neskorogotického oblúka vyplnený motívmi akantových

listov. V strede zvonového plášťa sa na privrátenej strane osi kyvu nachádza reliéf sv.

Anny vyučujúcej malú Pannu Máriu299

(reliéf č.1) s rozmermi 13 x 7 cm. Okolo reliéfu sa

nachádza nápisové pole so štvorriadkovým invokačným majuskulným nápisom

v latinskom jazyku. Nápis nad reliéfom č.1 je sústredený do tvaru poloblúka, nápisy po

stranách reliéfu a pod reliéfom majú vodorovný tvar.

Písmo: kapitála -2 cm

Transkripcia:

296

Názov obce Ružín sa v r. 1920-1927 písal v tvare Oružín, resp. Starý Ružín. Porov. MAJTÁN, Milan.

1972. Názvy obcí na Slovensku za ostatných dvesto rokov. Bratislava : Slovenská akadémia vied , 1972. s.

363. 297

Mohlo by ísť o reliéf sv. Angely Merici alebo sv. Kataríny Sienskej. Porov. REMEŠOVÁ, VĚRA. 1990.

Ikonografie a atributy svatých. Praha : Česká katolická charita, 1990, s.10-36. 298

Motívy akantových listov v reliéfnej výzdobe sú charakteristické práve pre zvony uliate firmou Bratia

Buchnerovci. Porov. RENDEK, Lukáš. 2011. Kampanologické pamiatky zvonolejárskej rodiny- firmy

Buchner v Prešove a iných lokalitách východného Slovenska: diplomová práca. Prešov : Filozofická fakulta

PU, 2011. s. 69-70. 299

Porov. REMEŠOVÁ, VĚRA. 1990. Ikonografie a atributy svatých. Praha : Česká katolická charita, 1990,

s.10.

69

SANCTA MARIA// reliéf č.1// REFUGIUM// reliéf č.1// PECCATORUT300

// reliéf

č.1// ORA PRO NOBIS !301

Na odvrátenej strane osi kyvu sa v strede zvonového plášťa nachádza nápisové pole

s päťriadkovým dedikačným a donátorským majuskulným nápisom v latinskom jazyku

s datáciou.

Písmo: kapitála -2 cm

Transkripcia:

IN HONOREM GLORIOSAE, EX/ STIRPE DAVID ORTAE VIRGINIS,/

OBTULERUNT FIDELES PAROCHIAE/ SZENTISTVÁN-ENSIS./ ANNO

D[OMI]NI 1924 DIE NATIVITATIS B.(EATAE) M.(ARIAE) V.(IRGINIS)302

V dolnej časti zvonového plášťa sa po celom obvode nachádza pravidelný rozvilinový

ornament s motívom akantových listov. Pod ním sa po obvode prechádza dvojica

plastických liniek, ktoré tvoria prechod zvonového plášťa ku dolnému zvonovému okraju.

V ňom sa na privrátenej strane osi kyvu nachádza jednoriadkový autorský majuskulný

nápis v latinskom jazyku.

Písmo: kapitála -2 cm

Transkripcia:

FUDERUNT: FRATRES BUCHNER CASSOVIAE.303

Pod nápisom je po celom obvode vyobrazená lomená plastická linka, cez ktorú prechádza

vodorovná plastická linka s pravidelne sa opakujúcim ornamentom s motívom akantových

listov.

18.) evanjelický kostol, Kysak 1926

Stredný zvon. Odliaty Antoním Buřilom a Jindřichom Rissom v Kuklenách pri Hradci

Králové 304

, pôvodne pre evanjelickú drevenú zvonicu v Kysaku305

.

300

Namiesto litery T mala byť správne odliata litera M. 301

V preklade: „Svätá Mária, útočisko hriešnikov, oroduj za nás!“ 302

Voľný preklad: „Ku cti slávnej, z rodu Dávidovho pochádzajúcej Panny, poskytli veriaci farnosti Sv.

Štefana roku Pána 1924 v deň narodenia Blahoslavenej Márie Panny.“ Malá Vieska ako miestna časť obce

Družstevná pri Hornáde patrila aj patrí ako filiálka do farnosti Sv. Štefana Kostoľany nad Hornádom. Porov.

TÓTHOVÁ, Alžbeta. 2008. Z dejín farnosti Kostoľany nad Hornádom: diplomová práca. Košice: Katolícka

Univerzita v Ružomberku, Teologická fakulta v Košiciach, Katedra histórie , 2008. s. 10. 303

Preklad: „Odliali bratia Buchnerovci Košice.“

70

Rozmery: v= 54 cm h= 44 cm d.p = 56 cm h.ú.v = 6,5 cm

Po obvode horného zvonového okraja prechádza nápisové pole, zhora aj zdola ohraničené

hrubou plastickou linkou. V nápisovom poli sa nachádzajú dva jednoriadkové majuskulné

nápisy v českom jazyku s autorským a exlamačným obsahom, oddelené reliéfnym

delidlom v podobe gréckeho kríža s rozmermi 2,5 x 2,5 cm.

Písmo: fraktúra -1,3 -2,3 cm

Transkripcia:

ULIL BUŘIL A RISS V KUKLENÁCH L.(ÉTA) P.(ÁNĚ) 1926////

„VZKŘÍŠENÍ ČEKÁME!“//

Spod nápisového poľa vychádzajú po celom obvode striedajúce sa pravidelné, visiace

palmetové ornamenty. Pod nimi opäť po celom obvode prechádza jednoduchá plastická

linka, ktorá tvorí prechod k stredu zvonového plášťa. Stred zvonového plášťa má hladký

povrch bez reliéfnej a nápisovej výzdoby. Prechod do dolnej zvonovej časti je naznačený

dvoma tenkými plastickými linkami po obvode zvona. Dolný zvonový okraj má hladký

povrch bez reliéfnej a nápisovej výzdoby.

19.) rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, Budimír 1930

Veľký zvon. Odliaty firmou Bratia Buchner v Košiciach ako náhrada za zvon

zrekvirovaný v r. 1916 na vojenské účely.306

Rozmery: v= 70 cm h= 60 cm d.p = 80 cm h.ú.v = 8 cm

Na hornom okraji zvona sa po obvode nachádza plastickými linkami ohraničený

pravidelný ornament s motívom akantových listov, ktorý prechádza do visiaceho

štylizovaného ornamentu v tvare neskorogotického oblúka vyplneným motívmi

akantových listov. V strede zvonového plášťa sa na privrátenej strane osi kyvu zvona

nachádza reliéf Krista Kráľa (reliéf č.1) s rozmermi 15 cm x 8,5 cm. Okolo reliéfu je

304

Porov. SPIRITZA, Juraj. 2002. Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí.

Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2002. s. 77. ISBN 80-968632-5-8.. 305

Drevená zvonica stála na mieste súčasného evanjelického kostola z r. 1950. Informátor : Margita

Husárová (nar. 1925)–obyvateľka Kysaku. 306 Porov. JEDINÁK, O., JEDINÁKOVÁ Z. 2004. Budimír. História, obyvateľstvo, tradície, súčasnosť.

Košice: Agentúra K, 2004. s.49. ISBN 80-89054-13-7.

71

umiestnený do tvaru poloblúka exklamačný majuskulný nápis v slovenskom jazyku. Pod

reliéfom sa nachádza letopočet odliatia zvonu.

Písmo: kapitála -1,8-2 cm

Transkripcia:

SLA307

VA KRISTU KRÁ308

ĽOVI ! // reliéf č.1// 1930

Na odvrátenej strane osi kyvu má stred zvonového plášťa hladký povrch – je bez

nápisovej a reliéfnej výzdoby. V dolnej časti zvonového plášťa sa po celom obvode

nachádza pravidelný rozvilinový ornament s motívom akantových listov, pod ktorým je

umiestnené 2,5 cm vysoké nápisové pole, zhora aj zdola je oddelené hrubou plastickou

linkou, ktorá tvorí prechod zvonového plášťa ku dolnému zvonovému okraju. V ňom je na

privrátenej strane osi kyvu umiestnený jednoriadkový autorský majuskulný nápis

v slovenskom jazyku.

Písmo: kapitála- 2cm

Transkripcia:

ULIALI BRATIA BUCHNER KOŠICE

V dolnom zvonovom okraji je po celom obvode vyobrazená lomená plastická linka, cez

ktorú prechádza vodorovná plastická linka s pravidelne sa opakujúcim ornamentom

s motívom akantových listov.

20.) rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, Budimír 1930

Stredný zvon. Odliaty firmou Bratia Buchner v Košiciach ako náhrada za zvon

zrekvirovaný v r. 1916 na vojenské účely.309

Rozmery: v= 60 cm h= 50 cm d.p = 67 cm h.ú.v = 7 cm

Na hornom okraji zvona sa po obvode nachádza plastickými linkami ohraničený

pravidelný rastlinný ornament s motívom akantových listov, ktorý prechádza do visiaceho

štylizovaného ornamentu v tvare neskorogotického oblúka vyplneným motívmi

akantových listov. V strede zvonového plášťa sa na privrátenej strane osi kyvu zvona

nachádza reliéf Panny Márie s rozmermi 12 cm x 10 cm. Okolo reliéfu je umiestnený do

307

Na litere A chýba dĺžeň 308

Dĺžeň na litere A má ľavostranný dukuts. 309 Porov. JEDINÁK, O., JEDINÁKOVÁ Z. 2004. Budimír. História, obyvateľstvo, tradície, súčasnosť.

Košice: Agentúra K, 2004. s.49. ISBN 80-89054-13-7.

72

tvaru poloblúka invokačný majuskulný nápis v slovenskom jazyku, ktorý pokračuje vo

vodorovnom nápisovom poli po stranách reliéfu. Pod reliéfom sa nachádza letopočet

odliatia zvonu.

Písmo: kapitála -1,3-1,6 cm

Transkripcia:

KRÁL310

OVNO VŠETKÝCH SVÄTÝCH/ ORODUJ// reliéf Panny Márie// ZA NA311

S

!/ 1930

Na odvrátenej strane osi kyvu má stred zvonového plášťa hladký povrch – je bez

nápisovej a reliéfnej výzdoby. V dolnej časti zvonového plášťa sa po celom obvode

nachádza pravidelný rozvilinový ornament, pod ktorým je umiestnené 2 cm vysoké

nápisové pole, zhora aj zdola je oddelené hrubou plastickou linkou, ktorá tvorí prechod

zvonového plášťa ku dolnému zvonovému okraju. V ňom je na privrátenej strane osi kyvu

umiestnený jednoriadkový autorský majuskulný nápis v slovenskom jazyku.

Píísmo: kapitála- 1,3 cm

Transkripcia:

ULIALI BRATIA BUCHNER KOŠICE

V dolnom zvonovom okraji je po celom obvode vyobrazená lomená plastická linka, cez

ktorú prechádza vodorovná plastická linka s pravidelne sa opakujúcim sa opakujúcim

ornamentom s motívom akantových listov.

21.) rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho, Sokoľ 1944

Zvon Jozef –umieračik. Odliaty zvonolejárom Františkom Wallom312

v Prešove pôvodne

pre novú obecnú zvonicu postavenú v r. 1943313

.

Rozmery: v= 36 cm h= 30 cm d.p = 40 cm h.ú.v = 4,5 cm

310

Na litere L chýba mäkčeň. 311

Na litere A chýba dĺžeň. 312

Je pozoruhodné, že meno a činnosť tohto zvonolejára nie sú podchytené v ani v práci J. Spiritzu

Bibliografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí, ani v prácach L. Rendeka a M.

Čovana zaoberajúcimi sa dejinami prešovského zvonolejárstva. 313

Porov. MEDVEC, Anton. 2010. Sokoľ v premenách času. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2010.

s.111. ISBN 978-80-7165-815-3. Zo zvonice bol zvon prenesený 27.9.1995 do veže novopostaveného

kostola Božského Srdca Ježišovho. Porov. MEDVEC, Anton. 2010. Sokoľ v premenách času. Prešov :

Vydavateľstvo Michala Vaška, 2010. s. 166. ISBN 978-80-7165-815-3.

73

Na hornom zvonovom okraji sa po obvode nachádza plastickými linkami ohraničené a 3,5

cm vysoké nápisové pole s jednoriadkovým autorským majuskulným nápisom

v slovenskom jazyku, vycentrovanom podľa odvrátenej strany osi kyvu.

Písmo: kapitála-2 cm

Transkripcia:

ODLIAL FRANTIŠEK WALL PREŠOV.

V strede zvonového plášťa sa na privrátenej strane osi kyvu nachádza reliéf sv. Jozefa

s rozmermi 12,5 x 4,5 cm. Okolo reliéfu je do tvaru poloblúka umiestnené nápisové pole

s jednoriadkovým invokačným majuskulným nápisom v slovenskom jazyku. Pod reliéfom

sa nachádza datácia.

Písmo: kapitála-1,3-2 cm

Transkripcia:

SV. JOZEF ORODUJ ZA NÁS// reliéf sv. Jozefa// R. (OKU) 1944

Prechod do dolnej zvonovej časti je zvýraznený trojicou jednoduchých plastických liniek.

Dolná zvonová časť má hladký povrch bez reliéfnej a nápisovej výzdoby.

22.) rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie, Obišovce 1946

Zvon Terézia.314

Odliaty firmou Rudolfa Manouška staršieho v Českej u Brna na Morave

ako prejav vďaky za prežitie útrap druhej svetovej vojny a snahy veriacich o obnovu

vojnou poškodeného kostola.

Rozmery: v= 87 cm h= 75 cm d.p = 94 cm h.ú.v = 8 cm

Po obvode horného okraja zvonu sa nachádza plastickými linkami ohraničené 4,5 cm

vysoké nápisové pole s jednoriadkovým majuskulným autorským nápisom v českom

jazyku s datáciou.

Písmo: kapitála- 2 cm

Transkripcia:

ULIL R.(UDOLF) MANOUŠEK A SPOL.(EČNÍCI) ČESKÁ U BRNA

R.(OKU) 1946

314

Porov. Archív rímskokatolíckeho farského úradu v Obišovciach: Kronika rímsko-katolíckej farnosti

Obišovce od r. 1942-1991. s. 24.

74

Pod nápisovým poľom po obvode prechádza reliéfna páska s pravidelným visiacim

palmetovým ornamentom ohraničeným rastlinnými girlandami. V strede zvonového plášťa

sa na privrátenej strane osi kyvu nachádza nápisové pole s trojriadkovým donátorským

majuskulným nápisom v slovenskom jazyku s datáciou.

Písmo: kapitála- 2 cm

Transkripcia:

OBY315

ŠOVSKÍ VERIACI /NA ZNAK VĎAKY ZA ZÁCHRANU/ VO

VOJNE 1946.

Dolný zvonový okraj má hladký povrch bez reliéfnej a nápisovej výzdoby.

23.) rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, Kysak 1947

Zvon sv. Katarína316

. Odliaty firmou Rudolfa Manouška staršieho v Českej u Brna na

Morave.

Rozmery: v= 78 cm h= 67 cm d.p = 82 cm h.ú.v = 6 cm

V hornom okraji zvona sa po obvode nachádza plastickými linkami ohraničené 4,5 cm

vysoké nápisové pole317

s jednoriadkovým autorským majuskulným nápisom v českom

jazyku s datáciou.

Písmo: kapitála- 2 cm

Transkripcia:

ULIL R.(UDOLF) MANOUŠEK A SPOL.(EČNÍCI) ČESKÁ U BRNA

R.(OKU) 1947

Pod nápisovým poľom po obvode prechádza reliéfna páska s pravidelným visiacim

palmetovým ornamentom ohraničeným rastlinnými girlandami. V strede zvonového plášťa

sa na privrátenej strane osi kyvu nachádza nápisové pole obsahujúce pravdepodobne

315

V r. 1920-1954 sa názov obce Obišovce písal v tvare Obyšovce. Porov. MAJTÁN, Milan. 1972. Názvy

obcí na Slovensku za ostatných dvesto rokov. Bratislava : Slovenská akadémia vied , 1972. S .293. 316

Zvon bol vyrobený z vyše 80 kg črepín zvona, ktorý sa rozbil počas bombardovania Kysaku a Obišoviec

sovietskými lietadlami 20. decembra 1944. Na jeho výrobu okrem zbierky veriacich prispel značnou sumou

hostinský Bahurinský. Zvon bol do Kysaku privezený v septembri 1947 a slávnostne posvätený 9.

novembra 1947. Porov. SABOL, Richard. 2000. Dejiny farnosti Obišovce. Dejiny filiálky Kysak: diplomová

práca. Košice: UK RKCMBF TI , 2000, s. 35. 317

Vzhľadom na náročnú dostupnosť najvyšších zvonových častí, pri popise analogicky vychádzame

z fotodokumentácie zvonu z dielne R. Manouška, ktorý odlial v r. 1946 pre farský rímskokatolícky kostol

Ružencovej Panny Márie v susedných Obišovciach.

75

donátorský nápis318

. Dolný zvonový okraj má hladký povrch bez reliéfnej a nápisovej

výzdoby.

24.) evanjelický kostol, Obišovce 1947

Zvon Pokoja. Odliaty Prvou moravskou zlievarňou v Brne, pre evanjelický cirkevný zbor

v Obišovciach.

Rozmery: v= 94,5 cm h= 76 cm d.p = 108,5 cm h.ú.v = 8 cm

Na hornom zvonovom okraji sa po obvode nachádza plastickými linkami ohraničené a 3,5

cm vysoké nápisové pole s jednoriadkovým autorským majuskulným nápisom v českom

jazyku, vycentrovaným podľa privrátenej strany osi kyvu.

Písmo: kapitála -1,6 cm

Transkripcia:

ULILA PRVNÍ MORAVSKÁ ZVONÁRNA V BRNĚ.

V hornej časti stredu zvonového plášťa sa na privrátenej strane osi kyvu nachádza reliéf

latinského kríža s rozmermi 19,5 x 14 cm. Po jeho pravej strane sa nachádza nápisové pole

s dvojriadkovým literárnym majuskulným nápisom v slovenskom jazyku.

Písmo: kapitála -1,9 cm

Transkripcia:

319 ʻPOKOJ VÁM!“/ EV.(ANJLEIUM) SV.(ÄTÉHO) JÁNA: 20.19.

320, 14.27.

321

Pod reliéfom kríža sa nachádza nápisové pole s päťriadkovým literárnym majuskulným

nápisom v slovenskom jazyku.

Písmo: kapitála -1,6 cm

Transkripcia:

318

Umiestnenie a spôsob zavesenia zvonu vo veži kostola nám znemožnil prístup k potrebnému nápisovému

poľu. 319

Jedna čiarka z úvodzoviek chýba –nie je odliata. 320

Jn 20, 19 : Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za

zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Sväté Písmo. 2007. Trnava

: Spolok svätého Vojtecha, 2007. s. 2054. ISBN 978-80-7162-652-7. 321

Jn 14, 27 : „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa

vám srdce nevzrušuje a nestrachuje.“ Sväté Písmo. 2007. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2007. s. 2046.

ISBN 978-80-7162-652-7.

76

BOHA O POKOJ PROSÍM,/ ĽUDÍ K POKOJU NAPOMÍNAM,/ ZBOŽNÝM

POKOJ ZVESTUJEM,/ CÍRKVI, CHRÁMU POKOJOM ŽEHNÁM,/ MRTVÝCH

K POKOJU VYPREVÁDZAM.

Na odvrátenej strane osi kyvu sa v strede zvonového plášťa nachádza nápisové pole so

šesťriadkovým votívnym a donátorským majuskulným nápisom slovenskom jazyku

s datáciou.

Písmo: kapitála -1,5 cm

Transkripcia:

TENTO ZVON 322

POKOJA“ ZADOVÁŽENÝ BOL Z VĎAČNOSTI/ HOSPODINU

ZA LÁSKAVÚ OCHRANU V HROZNEJ DRUHEJ/ SVETOVEJ VÁLKE,

Z MILODAROV MATKO A FILIÁLNYCH/ CIRKEVNÍKOV EV.(ANJELICKEJ)

A.(UGSBURSKÉHO) V.(YZNANIA) CIRKVI OBYŠOVSKEJ, ZA ČASOV/

S323

.(TEFANA) ENGLERA FARÁRA, D(OKTO)R.(A) K.(ORNELA) MAČUHU

DOZORCU, J.(ÁNA) RYBÁRIKA/ KURÁTORA A O.(NDREJA) FOLTU

POKLADNÍKA, R.(OKU) P.(ÁNA) 1947.324

Prechod do dolnej časti zvona je naznačený dvomi jednoduchými plastickými linkami po

obvode zvona. Dolná časť zvona má hladký povrch bez reliéfnej a nápisovej výzdoby.

25.) evanjelický kostol, Budimír 1992

Prvý zvon. Uliaty v Brodku u Přerova na Morave zvonolejárskou firmou rodiny

Dyrtrychovej325

pre novopostavený evanjelický chrám v Budimíri.326

Rozmery: v= 74 cm h= 57 cm d.p = 85 cm h.ú.v = 9 cm

Na hornom okraji zvona sa na privrátenej strane osi kyvu nachádza nápisové pole s

jednoriadkovým majuskulným exklamačným nápisom v slovenskom jazyku, po obidvoch

322

Chýbajú začiatočné úvodzovky. 323

Na litere S chýba mäkčeň. 324

Krstné mená donátorov sme doplnili na základe záznamov zo Zápisníc seniorálneho konventu Šarišského

ev. a. v. seniorátu z 22.7.1943, 30.6.1948 a 7.-8.6. 1950. Archív Biskupského úradu Východného dištriktu

ECAV, Prešov: Zápisnice seniorálnych konventov 1908-1950. 325

V súčasnosti je reprezentovaná zvonolejárkami Máriou Tomáškovou-Dytrychovou a jej dcérou Letíciou

Vránovou-Dytrychovou. Porov. SPIRITZA, Juraj. 2002. Biografický slovník zvonolejárov činných na

Slovensku v druhom tisícročí. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2002. s. 78. ISBN 80-

968632-5-8. 326 Porov. JEDINÁK, O., JEDINÁKOVÁ Z. 2004. Budimír. História, obyvateľstvo, tradície, súčasnosť.

Košice: Agentúra K, 2004. s.64. ISBN 80-89054-13-7.

77

stranách ohraničené pravidelným reliéfnym ornamentom (reliéf č.1), ktorý predstavuje

päticu zvlnených vavrínových listov.

Písmo: kapitála- 3,2 cm

Transkripcia:

reliéf č.1// CHVÁĽTE HOSPODINA// reliéf č.1

Na odvrátenej strane osi kyvu zvona sa nachádza reliéf emblému327

Márie Tomaškovej-

Dytrychovej s rozmermi 7 x 7 cm (reliéf č.2). Reliéf č.2 je po obidvoch stranách

ohraničený pravidelným reliéfnym ornamentom v podobe trojice zvlnených vavrínových

listov (reliéf č.3) Stred zvonového plášťa má hladký povrch, bez reliéfnej a nápisovej

výzdoby. V dolnom zvonovom okraji sa na úrovni úderového venca po obvode zvonu

nachádza nápisové pole s jednoriadkovými donátorskými majuskulnými nápismi

v slovenskom jazyku s datáciou, ktoré sú vycentrované podľa privrátenej, alebo odvrátenej

strany osi kyvu zvona. Nápisy sú ohraničené sú reliéfnym ornamentom vavrínových listov

(reliéf č.4). Nápis na odvrátenej strane osi kyvu je predelený reliéfom vetvičky tuje

západnej (reliéf č.5)328

a reliéfom ochrannej známky (reliéf č.6)329

rodiny Dytrychovej

s rozmermi 6,2 x 3,5 cm.

Písmo: kapitála- 3,2 cm

Transkripcia:

reliéf č.4 //EVANJELICKÝ A.(UGSBURSKÉHO) V.(YZNANIA) CIRKEVNÝ ZBOR

BUDIMÍR // reliéf č.4// reliéf č.4// R.(OKU) P.(ÁNA) // reliéf č.5 + reliéf č.6// 1992//

reliéf č.4

327

Na embléme sa dajú určiť 2 cm vysoké kapitálne litery M D. 328

Zvonárska značka dielne rodiny Dytrychovej. 329

Je tvorená nápisovým poľom so šesťriadkovým majuskulným nápisom v českom jazyku. Písmom je

kapitála s veľkosťou 1-2 cm. Transkripcia: ULILA/ RO/ DINA/ DYT/ RY/ CHOVÁ. Litera L v slove „ulila“

a litera D v slove „Dytrychová“ sú zvýraznené dvojnásobnou veľkosťou písma. Domnievame sa, že

predstavujú iniciály mena spoluzakladateľky zvonolejárskej dielne v Brodku u Přerova –Laetitie

Dytrychovej. Porov. TOMÁŠKOVÁ – DYTRYCHOVÁ, Márie. 2012. Tradice výroby [online]. Brodek

u Přerova: Zvonařská dílna Tomášková - Dytrychová s.r.o., 2012.[cit. 2012-03-26] Dostupné na internete: http://www.zvony-tomaskova.cz/index.php?nid=1767&lid=cs&oid=186730

78

26.) evanjelický kostol, Budimír 1992

Druhý zvon330

. Uliaty v Brodku u Přerova na Morave zvonolejárskou firmou rodiny

Dyrtrychovej pre novopostavený evanjelický chrám v Budimíri.

Rozmery: v= 71 cm h= 59 cm d.p = 75 cm h.ú.v = 8 cm

Písmo: kapitála- 3,2 cm

Transkripcia:

reliéf č.1// CHVÁĽTE HOSPODINA// reliéf č.1

Písmo: kapitála- 3,2 cm

Transkripcia:

reliéf č.4 //EVANJELICKÝ A.(UGSBURSKÉHO) V.(YZNANIA) CIRKEVNÝ ZBOR

BUDIMÍR // reliéf č.4// reliéf č.4// R.(OKU) P.(ÁNA) // reliéf č.5 + reliéf č.6331

// 1992//

reliéf č.4

27.) evanjelický kostol, Kysak 1994

Stredný zvon.332

Odliaty v Brodku u Přerova na Morave zvonolejárskou firmou rodiny

Dyrtrychovej pre evanjelický kostol v Kysaku.

Rozmery: v= 63 cm h= 51 cm d.p = 67 cm h.ú.v = 7,5 cm

Po obvode horného zvonového okraja prechádzajú dve rovnobežné plastické linky. Zo

spodnej plastickej linky vychádza visiaci pravidelne sa striedajúci ornament s osovo

súmernými rastlinnými motívmi. V strede zvonového plášťa sa na privrátenej strane osi

kyvu nachádza jednoriadkový majuskulný donátorský nápis v slovenskom jazyku. Pod ním

je vyobrazený reliéf ochrannej známky rodiny Dytrychovej333

(reliéf č.1) s rozmermi 6,2 x

330

Reliéfna aj nápisová výzdoba zvonu č. 25 identická so zvonom č.24. Z tohto dôvodu uvádzame iba

parametre zvonu a transkripciu nápisov. 331

Reliéf ochrannej známky rodiny Dytrychovej je tvorený nápisovým poľom so šesťriadkovým

majuskulným nápisom v českom jazyku. Písmom je kapitála s veľkosťou 1-2 cm. Transkripcia: ULILA/ RO/

DINA/ DYT/ RY/ CHOVÁ. Litera L v slove „ulila“ a litera D v slove „Dytrychová“ sú zvýraznené

dvojnásobnou veľkosťou písma. Domnievame sa, že predstavujú iniciály mena spoluzakladateľky

zvonolejárskej dielne v Brodku u Přerova –Laetitie Dytrychovej. Porov. TOMÁŠKOVÁ – DYTRYCHOVÁ,

Márie. 2012. Tradice výroby [online]. Brodek u Přerova: Zvonařská dílna Tomášková - Dytrychová s.r.o.,

2012.[cit. 2012-03-26] Dostupné na internete: http://www.zvony-

tomaskova.cz/index.php?nid=1767&lid=cs&oid=186730 332

Porov. GEMBICKÝ, Juraj. 2000. Zvony a zvonolejári v Košiciach: diplomová práca. Trnava: Fakulta

humanistiky TU, 2000,s. 74. 333

Je tvorená nápisovým poľom so šesťriadkovým majuskulným nápisom v českom jazyku. Písmom je

kapitála s veľkosťou 1,7-2,7 cm. Transkripcia: ULILA/ RO/ DINA/ DYT/ RY/ CHOVÁ. Litera L v slove

„ulila“ a litera D v slove „Dytrychová“ sú zvýraznené dvojnásobnou veľkosťou písma.

79

3,5 cm, pod ktorým sa nachádza datácia. Pod datáciou reliéfne vyobrazená vetvička tuje

západnej (reliéf č.2).

Písmo: kapitála- 1,3-2,3 cm

Transkripcia:

KYSAK//reliéf č.1// 1994// reliéf č.2

Na odvrátenej strane osi kyvu sa nachádza dvojriadkový exklamačný majuskulný nápis

v slovenskom jazyku.

Písmo: kapitála- 2,3 cm

Transkripcia:

OSLAVUJTE/ HOSPODINA

Prechod do dolného zvonového okraja je po obvode naznačený jednoduchou plastickou

linkou. Na privrátenej a odvrátenej strane osi kyvu sa nachádza delidlo v tvare

pravidelného kosoštvorca s rozmermi 2,3 x 2,3 cm.

28.) rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho, Sokoľ 1995

Zvon sv. Štefan. Odliaty vo Východoslovenských železiarňach a.s.334

v Košiciach pre

novopostavený kostol Božského Srdca Ježišovho v Sokoli.335

Rozmery: v= 51 cm h= 34 cm d.p = 55,5 cm h.ú.v = 6 cm

V hornom zvonovom okraji po obvode prebieha 5 cm vysoká ornamentálna páska

s pravidelne rozmiestnenými reliéfmi kvetov s rozmermi 3,5 x 5 cm. V strede zvonového

plášťa na privrátenej strane osi kyvu sa nachádza reliéf Božského Srdca Ježišovho (reliéf

č.1) s rozmermi 13 x 8 cm. Na odvrátenej strane osi kyvu sa nachádza reliéf emblému336

hutníckeho kombinátu v Košiciach - Východoslovenských železiarní (VSŽ) s rozmermi 7,5

x 8,5 cm (reliéf č.2). Nad reliéfom sa nachádza nápisové pole s datáciou, ktoré pokračuje

pod reliéfom a obsahuje jednoriadkový majuskulný nápis v skrátenej podobe odkazujúci na

pôvodcu zvona.

334

Skutočnosť, že zvon sv. Štefan odliali VSŽ už v r. 1995, popiera tvrdenie, že VSŽ svoju zvonolejársku

činnosť zastavenú v po auguste 1968 obnovila až v r. 1997. Porov. SPIRITZA, Juraj. 2002. Biografický

slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej

republiky, 2002. s. 69. ISBN 80-968632-5-8 335

Porov. MEDVEC, Anton. 2010. Sokoľ v premenách času. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2010. s.

166. ISBN 978-80-7165-815-3. 336

Je tvorený kolmo vztýčenou lopatou a dvoma skríženými hutníckymi kladivami , do polkruhu opísanými

vavrínovým vencom.

80

Písmo: kapitála-2,5 cm

Transkripcia:

1995// reliéf emblému// V[ÝCHODO]S[LOVENSKÉ]Ž[ELEZIARNE]

V dolnej časti stredu zvonového plášťa po obvode prebieha 5,5 cm vysoká nápisová páska

s dvoma identickými jednoriadkovými dedikačnými majuskulnými nápismi v slovenskom

jazyku na privrátenej aj odvrátenej strane osi kyvu zvona.

Písmo: kapitála-2,5 cm

Transkripcia:

SVÄTÝ ŠTEFAN SVÄTÝ ŠTEFAN

29.) evanjelická krypta Ujházyovcov, Budimír s.a.337

Malý zvon –umieračik. Odliaty neznámym zvonolejárom.

Rozmery: v= 25 cm h= 23 cm d.p = 30 cm h.ú.v = 3,5 cm

Povrch zvonového plášťa je hladký bez reliéfnej a nápisovej výzdoby. Prechod stredu

zvonového plášťa do dolného zvonového okraja je zvýraznený súborom jednoduchých

plastických liniek.

30.) rím.-kat. kostol sv. Štefana prvomučeníka, Kostoľany n. Hornádom s.a.

Malý zvon –umieračik. Odliaty neznámym zvonolejárom.

Rozmery: v= 43 cm h= 36 cm d.p = 50 cm h.ú.v = 4 cm

Povrch zvonového plášťa je hladký bez reliéfnej a nápisovej výzdoby. Prechod stredu

zvonového plášťa do dolného zvonového okraja je zvýraznený trojicou jednoduchých

plastických liniek.

337

Sine anno (bez datácie).

81

31.) rímskokatolícka zvonica, Tepličany s.a.

Malý zvon –umieračik338

. Odliaty neznámym zvonolejárom.

Koruna zvonu je šesťramenná339

, jednoduchá. Povrch zvonového plášťa je hladký bez

reliéfnej a nápisovej výzdoby. Prechod stredu zvonového plášťa do dolného zvonového

okraja je zvýraznený dvojicou jednoduchých tenších plastických liniek.

338

Vzhľadom na to, že zvon je umiestnený v nám neprístupnej polohe, nepodarilo sa nám zistiť jeho

rozmery. 339

To by mohlo poukazovať na skutočnosť, že zvon by mohol pochádzať z obdobia 18.-19. stor. Okrem toho

aj samotná zvonica bola postavená v r. 1850. Porov. TÓTHOVÁ, Alžbeta. 2008. Z dejín farnosti Kostoľany

nad Hornádom: diplomová práca. Košice: Katolícka Univerzita v Ružomberku, Teologická fakulta v

Košiciach, Katedra histórie , 2008. s. 19.

82

ZÁVER

V predkladanej práci sme na základe epigraficko-kampanologickej sondy

zrealizovanej vo vybraných sakrálnych objektoch obcí Budimír, Družstevná pri Hornáde,

Kostoľany nad Hornádom, Kysak, Malá Lodina, Obišovce, Sokoľ, Trebejov, Veľká Lodina

priniesli analýzu a prehľad 31 zachovaných zvonov z obdobia 14.-20. stor. Z ôsmich,

historicky najvzácnejších zvonov, odliatych v r. 1375-1809 je zatiaľ iba jeden zapísaný

v Ústrednom zozname hnuteľných kultúrnych pamiatok.340

Ďalšie dva zvony boli v r. 1969

zaevidované A. Frickým medzi hnuteľnými pamiatkami vtedajšieho Východoslovenského

kraja.341

O zvyšných piatich zvonoch z r. 1659, 1775, 1801, 1804 a 1809 z dielní Matiasa

Ulricha, Kristiána Lebrechta a Pavla Schmitza nemajú zatiaľ pracovníci pamiatkových

úradov žiadnu evidenciu. Tu by sme chceli upozorniť najmä na skutočnosť ohľadom

vzácneho neskororenesančného zvona v Trebejove, ktorý v r. 1659 odlial v Prešove

zvonolejár Matias Ulrich. Tento zvon, napriek tomu, že jeho historicko-umelecká hodnota

je nepopierateľná, doposiaľ nie je zaevidovaný medzi hnuteľnými pamiatkami, aj keď zvon

z rímskokatolíckeho kostola sv. Štefana Uhorského v Prešove-Solivare odliaty práve

Mathiasom Ulrichom až v r. 1678, je od r. 2003 v rámci kultúrneho dedičstva Slovenskej

republiky zaradený medzi národné kultúrne pamiatky.342

Na zvonoch z r. 1659, 1801

a 1803 sa okrem iného nachádzajú šesťramenné koruny so vzácnou antropomorfnou

plastickou výzdobou na svojich ramenách. Preto by sme touto cestou chceli upozorniť na

existenciu týchto vzácnych zvonov a nevyhnutnosť ich pamiatkovej ochrany a prispieť tak

k návrhu na ich zapísanie do zoznamu hnuteľných národných kultúrnych pamiatok na

Slovensku.

Prínosom je aj zmapovanie pestrej výrobnej proveniencie tunajších zvonov,

zahŕňajúc deviatich zvonolejárov z územia Slovenska, piatich z Čiech a Moravy a jedného

z územia Maďarska. Medzi zvonolejármi sme zaevidovali aj meno doteraz neznámeho

340

Máme na mysli vzácny gotický zvon z r. 1375 v Kysaku, odliaty Konrádom Gaalom. V Ústrednom

zozname kultúrnych pamiatok je zapísaný pod číslom 2988. Porov. História. Zvony v Kysaku [online]. [cit.

2012-03-27] Dostupné na internete: http://www.obisovce.ocu.sk/fara/--25-23-zvony-v-kysaku. 341

Ide o barokový zvon z r. 1741 z kostola Navštívenia Panny Márie v Ružíne a klasicistický zvon z r. 1803

v evanjelickej krypte Ujházyovcov v Budimíri. Porov. FRICKÝ, A. 1969. Pamiatky hnuteľné

Východoslovenského kraja v štátnych zoznamoch. II. Prešov: Krajské stredisko štátnej pamiatkovej

starostlivosti a ochrany prírody, 1969. s. 87-110. 342

Porov. RENDEK, L. 2010. Kampanológia – Zvony vo vybraných sakrálnych objektoch mesta Prešov

(epigraficko-kampanologická štúdia): bakalárska práca. Prešov : Filozofická fakulta PU, 2010. s. 34.

83

zvonolejára Františka Walla, pôsobiaceho v Prešove v polovici 20. stor. Ďalej sa nám

podarilo dokázať, že hutnícky kombinát Východoslovenské železiarne (VSŽ) v Košiciach

obnovil svoju zvonolejársku činnosť už pred rokom 1997343

, keď tu bol v r. 1995 odliaty

zvon Štefan pre novostavbu rímskokatolíckeho kostola Božského Srdca Ježišovho v obci

Sokoľ. Okrem toho sme priniesli bližšie popisy reliéfnej a nápisovej výzdoby zvonov

v rímskokatolíckom kostole sv. Kataríny Alexandrijskej v Kysaku344

, aj aktuálnejšie

informácie ohľadom ich súčasného umiestnenia. Vzácny gotický zvon z dielne Konráda

Gaala, ktorý sa v r. 2000 nachádzal pred kostolom, je v súčasnosti uložený už priamo

v interiéri kostola. Pôvodne ružínsky zvon z r. 1923 odliaty Alojzom Kurbelom, ktorý bol

v r. 2000 umiestnený v sklade kostola, sa v súčasnosti nachádza vo veži rímskokatolíckeho

kostola Ružencovej Panny Márie v susedných Obišovciach, kde bol prenesený v r. 2007.345

Z celkového počtu 31 zvonov sa nám nepodarilo získať fyzický prístup ku zvonu-

umieračiku vo zvonici v Tepličanoch, rovnako kvôli náročnému prístupu sme

nezaznamenali ani nápisovú výzdobu na zvone sv. Kataríny z r. 1947 v Kysaku. Z dôvodu

nedostačujúcej, alebo nejestvujúcej pramennej bázy sme ohľadnom niektorých zvonov

získali len minimum informácií, to by sa však mohlo napraviť budúcim intenzívnejším

archívnym výskumom.

Napriek uvedeným záverom, interdisciplinárnemu prístupu a naznačeniu ďalšieho

archívneho výskumu si myslíme, že práca splnila stanovený cieľ, a to byť príspevkom ku

výskumu dejín zvonolejárstva na území okresu Košice-okolie, resp. východného

Slovenska. Okrem toho môže poslúžiť aj ako zdroj informácií pri výskume najmä

cirkevných dejín obcí Budimír, Družstevná pri Hornáde, Kostoľany nad Hornádom,

Kysak, Malá Lodina, Obišovce, Sokoľ, Trebejov, Veľká Lodina.

343

„Ďalší zvon vznikol vo VSŽ až v roku 1997, a to v spolupráci so zvonolejárkou Marií Tomáškovou-

Dytrychovou z Brodku u Přerova (Česká republika) pre Urbanovu vežu v Košiciach.“ SPIRITZA, Juraj.

2002. Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí. Bratislava : Pamiatkový

úrad Slovenskej republiky, 2002. s.69. ISBN 80-968632-5-8. 344

Zvony (s výnimkou popisu gotického zvona) stručne zaevidoval J. Gembický v rámci svojej diplomovej

práce Zvony a zvonolejári v Košiciach. GEMBICKÝ, Juraj. 2000. Zvony a zvonolejári v Košiciach:

diplomová práca. Trnava : Fakulta Humanistiky TU, 2000. s.73-74. 345

Informátor : Michal Novák (nar. 1989)-obyvateľ Kysaku.

84

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

Pramene

Archív Arcibiskupského úradu, Košice

Visitatio canonica parochiae: Beniakovce (Chabdžany) (f. Budimír)–episcopo Andrea

Szabo 1814-1815.

Visitatio canonica parochiae: Beky /olim parochia/ Budimír. Anno Domini 1775.

Visitatio canonica parochiae: Béky /Beniakovce/ Budimír. Anno Domini 1749.

Visitatio canonica parochiae: Drienov /Somos / /Obišovce, Abos/. Anno Domini 1775.

Visitatio canonica parochiae: Drienov /Somos / /Obišovce, Abos/. Anno Domini 1749.

Visitatio canonica parochiae: Družstevná pri Hornáde /Szenistvany/. Anno Domini 1775.

Visitatio canonica parochiae: Szent-istvany. Anno Domini 1749.

Visitatio canonica parochiae: Veľká Lodina 1811

Visitatio canonica parochiae: Veľká Lodina. Anno Domini 1775.

Visitatio canonica parochiae: Veľká Lodina. Anno Domini 1749.

Archív Biskupského úradu Východného dištriktu ECAV, Prešov

Zápisnice seniorálnych konventov 1908-1950.

Archív Evanjelického a. v. cirkevného zboru, Prešov

Protocollum Visitationis Ecclarum per Plurimum Venerabili Dominum Adamum Hlovik

seniorem Senioratus Zemplino- Sarosiensis 1838 peractae.

Archív farského úradu v Obišovciach

Historia domus Obišovce . 1942-1991. 201 s.

Krajský pamiatkový úrad, Košice – súkromný archív Mgr. J. Gembického

STIBRÁNYI, Gustáv. s.a. Szepsi és kötnyéke harangjai (rukopis).

Literatúra

Monografie, zborníky

DUBOVSKÝ, Dušan. 2004. Revúcke kostoly, zvony a ich tvorcovia. Revúca : Mestské

kultúrne stredisko v Revúcej, 2004, 140 s. ISBN 80-89126-02-2.

FLODR, Miroslav. Technologie středověkého zvonařství.. Brno : Univerzita J.E. Purkyně –

Filozofická fakulta. 122 s.

85

FRICKÝ, Alexander. 1969. Pamiatky hnuteľné Východoslovenského kraja v štátnych

zoznamoch 2. Prešov : Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany

prírody , 1969. 491 s.

GEMBICKÝ, Juraj. 2006. Osnova pre metodický prístup k pamiatkovej ochrane zvonov na

Slovensku. Košice : Krajský pamiatkový úrad, 2006. 29 s.

GREGA, Juraj a kol. 1994. Ružín -25. výročie vysťahovania obce. Košice: Vienala, 1994.

43 s. ISBN 80-7165-041-5.

HARMINC, Ivan a kol. 1967. Súpis pamiatok na Slovensku. zv. 1. A-J. Bratislava : Obzor,

1967. 531 s.

HARMINC, Ivan a kol. 1968. Súpis pamiatok na Slovensku. zv. 2. K-P. Bratislava : Obzor,

1968. 582 s.

HARMINC, Ivan a kol. 1969. Súpis pamiatok na Slovensku. zv. 3. R-Ž. Bratislava : Obzor,

1969. 563 s.

HEROUT, Jaroslav. 1978. Slabikář návštěvníků památek. Praha : Středisko státní

památkové péče a ochrany přírody Středočeského kraje, 1978. 275 s.

HIŠEM, Cyril. 2006. Košické presbytérium (1804-2006). Dejiny Košického arcibiskupstva

VI. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006. s. 351. ISBN 80-7165-588-0.

HIŠEM, C., FEDORČÁK P. 2007. Kanonické vizitácie po Tridentskom koncile. Zborník

príspevkov z medzinárodnej konferencie, Košice 9. november 2006. Prešov :

Vydavateľstvo Michala Vaška, 2007. 230 s. ISBN 978-80-7165-6939-5.

HÚŠČAVA, Alexander. 1951. Dejiny a vývoj nášho písma. Bratislava : Slovenská

akadémia vied a umení, 1951. 375 s.

CHRENKOVÁ, E., TANKÓ, L. 1990. Maďarsko-slovenský a slovensko-maďarský

slovník. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1990. 1007 s.

JEDINÁK, O., JEDINÁKOVÁ Z. 2004. Budimír. História, obyvateľstvo, tradície,

súčasnosť. Košice : Agentúra K, 2004. 78 s. ISBN 80-89054-13-7.

KOLIVOŠKO, Štefan. 2002. Ždaňa : kapitoly z dejín. Ždaňa : Obecný úrad, 2002.154 s.

ISBN 80-968780-1-8.

KOLIVOŠKO, Štefan. 2004. Jasov: kapitoly z dejín. Jasov : Obecný úrad, 2004. 19 s.

ISBN 80-96916-3-6-X.

KOLIVOŠKO, Štefan. 2009. Sokoľany : kapitoly z dejín. Sokoľany : Obecný úrad, 2009.

133 s. ISBN 97-88097-01-40-18.

86

KOLIVOŠKO, Štefan. 2010. Šemša : kapitoly z dejín obce. Šemša : Obec Šemša, 2010.

151 s. ISBN 97-88097-04-21-03.

KUKLICA, Peter. 1995. Slovník latinských skratiek. Bratislava : Slovenské pedagogické

nakladateľstvo, 1995. 205 s. ISBN 80-08-00422-3.

KYBALOVÁ, Ludmila.1958. Pražské zvony. Praha : Nakladatelství československých

výtvarných umělců, 1958.190 s.

KYBALOVÁ, L., LUNGA R., VÁCHA P. 2005. Pražské zvony. 2. vyd. Praha : Rybka

Publishers, 2005. 350 s. ISBN 80- 86182-95-9.

LENČIŠ, Štefan a kol. 2006. Púte a putovanie. Zborník príspevkov zo VII.

monotematického medzinárodného sympózia z cirkevných dejín, Košice, 8. novembra

2005. Košice : Seminár sv. Karola Boromejského, 2006. 278 s. ISBN 80-89138-54-3.

LUNGA, R., SOLAŘ, J. 2010. Kostelní věže a zvonice. Praha: Grada Publishing, 2010.

176 s. ISBN 978-80-247-1236-9.

MAJTÁN, Milan. 1972. Názvy obcí na Slovensku za ostatných dvesto rokov. Bratislava :

Slovenská akadémia vied, 1972. 667 s.

MANOUŠEK, Petr Rudolf. 2006. Zvonařství. Praha : Grada Publishing, 2006. 204 s. ISBN

80-247-1294-6.

MEDVEC, Anton. 2010. Sokoľ v premenách času. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška,

2010. 278 s. ISBN 978-80-7165-815-3.

MEDVEC, Anton. 2009. Trebejov. Po stopách minulosti. Košice : MKV Press, s.r.o.,

2009. 160 s. ISBN 978-80-969910-2-0.

MEŠKO, Dušan a kol. 2005. Akademická príručka. 2. vyd. Martin : Osveta, 2005. 495 s.

ISBN 80-8063-200-6.

NOVÁK. Jozef. 1986. Rodové erby na Slovensku 2. Peťkova zbierka pečatí. Martin :

Osveta, 1986. 237 s.

PETRÁŠ, Milan a kol. 1992. Corpus campanarum Slovaciae. Trnava : Západoslovenské

múzeum, 1992. 122 s. ISBN 80-85556-01-4.

PISOŇ, Štefan a kol. 1977. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 2. Bratislava : Veda -

Encyklopedický ústav SAV v Bratislave, 1977. 519 s.

PISOŇ, Štefan a kol. 1978. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 3. Bratislava : Veda -

Encyklopedický ústav SAV v Bratislave, 1978. 533 s.

REMEŠOVÁ, VĚRA. 1990. Ikonografie a atributy svatých. Praha : Česká katolická

charita, 1990. 71 s.

87

ROHÁČEK, Jíři. 2007. Epigrafika v památkové péči. Praha : Národní památkový ústav,

2007. 102 s. ISBN 978-80-87104-11-8.

SCHAUBER, V., SCHINDLER, H.M. 1994. Rok se svatými. Kostelní Vydří :

Karmelitánské nakladatelství, 1994. 702 s. ISBN 80-7192-304-4.

SPIRITZA, Juraj. 1972. Spišské zvony. Bratislava : Osveta, 1972. 217 s.

SPIRITZA, Juraj. 2002. Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom

tisícročí. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2002. 105 s. ISBN 80-

968632-5-8.

Sväté Písmo. 2007. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2007. s. 2331. ISBN 978-80-7162-

652-7.

ŠEDIVÝ, J., PÁTKOVÁ, H. 2008. Vocabularium parvum scripturae latinae. Prešov :

Vydavateľstvo Michala Vaška, 2008. 111 s. ISBN 978-80-969997-6-7.

ŠPAŇÁR, Július. 2003. Latinsko-slovenský, slovensko-latinský slovník. 7. vyd. Bratislava :

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003. 1222 s.

ULIČNÝ, Ferdinand. 1990. Dejiny osídlenia Šariša. Košice : Východoslovenské

vydavateľstvo, 1990. 520 s. ISBN 80-85174-03-0.

VRTEĽ, Ladislav. 2003. Heraldická terminológia I. Martin: Slovenská genealogicko-

heraldická spoločnosť, 2003. 193 s. ISBN 80-968717-3-0.

ŽUDEL, Juraj. 1984. Stolice na Slovensku. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s.

Články a štúdie

GEMBICKÝ, Juraj. 2004. Výskum zvonov a zvonolejárstva na Slovensku. In Priemyselné

dedičstvo ako súčasť kultúrneho dedičstva. 2004, s. 79-83.

JANICSEK, József. 1917. Régi harangok Sáros megyében. In Archaeológiai Értesítö.

1917, roč. 27, s. 204-208.

JÁNOŠÍK, J., PIETA, K. 2006. Nález zvona na hradisku z 9. storočia v Bojnej. Náčrt

histórie včasnostredovekých zvonov. In Bojná. Hospodárske a politické centrum

Nitrianskeho kniežatstva. Nitra : Archeologický ústav SAV, Ponitrianske múzeum, 2006.

ISBN 80-88709-90-3. s. 121-158.

KOSTURKO, Dušan. 2008. História evanjelického cirkevného zboru v Obišovciach (1.

časť). In Pútnik. 2008, roč. 5, č. 2, s.4.

88

KOSTURKO, Dušan. 2008. História evanjelického cirkevného zboru v Obišovciach (2.

časť). In Pútnik. 2008, roč. 5, č. 3, s.4.

MIHALIK, József. 1897. Felsõmagyarországi régi harangok és harangöntõk. In

Archaeológiai Értesítö. 1897, roč. 17, s. 342-347.

MYSKOVSZKY, Viktor. 1894. Sárosmegyei műemlékek. In Archaeológiai Értesítö.

1894, roč. 24, s. 404-411.

SPIRITZA, Juraj. 1968. Zvony ako muzeálny predmet. In Múzeum. 1968. s. 101- 104.

SPIRITZA, Juraj. 1969. K údajom o niektorých zvonoch na Spiši v Súpise pamiatok na

Slovensku. In Múzeum . 1969, č. 1, s. 55-58.

SPIRITZA, Juraj. 1969. Ktoré zvony patria do súpisu pamiatok? In Múzeum . 1969, č. 2, s.

117-120.

SPIRITZA, Juraj. 1969. Zvony na spišských kampanilách. In Zborník Slovenského

národného múzea- História 9. Bratislava: Slovenské národné múzeum, 1969.

SPIRITZA, Juraj. 1970. Gotická lejárska dielňa v Spišskej Novej Vsi. In Krásy

Slovenska. 1970, č. 8, s. 344-347.

SPIRITZA, Juraj. 1970. Súpis pamiatok na Slovensku a chýbajúce spišské zvony v treťom

zväzku. In Múzeum . 1970, č. 2, s. 131-133.

SPIRITZA, Juraj. 1971. Slovenské nápisy na niektorých spišských zvonoch spred roku

1918. In Zborník Slovenského národného múzea. História 11. Martin : Osveta, 1971. s.

121-129.

SPIRITZA, Juraj. 1971. Nejestvujúce a nesprávne datované spišské zvony v Súpise

pamiatok na Slovensku. In Ochrana pamiatok, Momumentorum tutela. 1971, roč. 7, s. 323-

341.

SPIRITZA, Juraj – UČNÍKOVÁ, Danuta. 1972. Spišské gotické krstiteľnice z tvorivého

okruhu Konráda Gaala. In Zborník Slovenského národného múzea LXVI, História 12.

Bratislava: Slovenské národné múzeum, 1972. s. 35 -101.

SPIRITZA, Juraj. 1977. Staré zvony v okrese Liptov. In Zborník Liptov 4. Ružomberok :

Liptovské múzeum, 1977. s. 131-167.

SPIRITZA, Juraj. 1979. Trnavské zvonolejárstvo v 19. a 20. storočí. In Kultúra a život

Trnavy. 1979. s. 28

SPIRITZA, Juraj. 1982. Zvonolejárstvo v Liptove v 17.-18. storočí. In Múzeum. 1982, č. 1,

s.48-49.

89

SPIRITZA, Juraj. 1990. Banskobystrickí zvonolejári a delolejári v 18. storočí. In Zborník

Slovenského národného múzea LXXXIV, História 30. Bratislava: Slovenské národné

múzeum, 1990. s. 175 -197.

SPIRITZA, Juraj. 1990. Patay, P.: Corpus campanarum antiquarum Hungariae -

Magyarország régi harangjai és harangöntői 1711 előtt: recenzia. In Slovenská archivistika.

1990, roč. 25, č. 2, s. 140-142.

SPIRITZA, Juraj. 1992. Prehľad zvonolejárov pôsobiacich v 14. až 20. storočí na

Slovensku. In Corpus campanarum Slovaciae. Trnava : Západoslovenské múzeum, 1992,

s. 5-64.

SPIRITZA, Juraj. 1993. Potomkovia a príbuzní bratislavského zvonolejára Jána Ernesta

Christelliho. In Slovenská archivistika. 1993, roč. 28, č. 1, s. 81-101.

SPIRITZA, Juraj. 1995. Lotrinský zvonolejár Nicolas Bezot a Slovensko. In Slovenská

archivistika. 1995, roč. 30, č. 2, s. 183-196.

SPIRITZA, Juraj. 1996. Nielen epitafy sú epigrafmi. In Slovenská archivistika. 1996, roč.

31, č. 2, s. 61 – 85.

SPIRITZA, Juraj. 1996. Prešovský zvonolejár a delolejár Juraj Wierd mladší. In Pamiatky

a múzeá. 1996, č. 3, s. 6-7.

SPIRITZA, Juraj. 1997. Kremnický zvonolejár Juraj Palisch a jeho nasledovníci. In

Interná tlač Národnej banky Slovenska. Kremnica : Múzeum mincí a medailí, 1997.

SPIRITZA, Juraj. 2001. O počte a postavení zvonov na Slovensku. In Slovenská

archivistika. 2001, roč. 36, č. 1, s. 59-72.

ŠEDIVÝ, Juraj. 2008. Epigrafické písma z územia Slovenska medzi neskorou gotikou

a renesanciou. In Zborník Filozofickej fakulty UK Historica. Bratislava : Filozofická

fakulta Univerzity Komenského, 2008. s. 7- 26.

Vedecko-kvalifikačné práce

GEMBICKÝ, Juraj. 2000. Zvony a zvonolejári v Košiciach: diplomová práca. Trnava :

Fakulta Humanistiky TU, 2000. 158 s.

ČOVAN, M. 2005. Z dejín prešovského zvonolejárstva: diplomová práca. Prešov :

Filozofická fakulta PU, 2005, 69 s.

90

ČOVAN, Miroslav. 2011. Stredoveké a ranonovoveké epigrafické pamiatky latinského

kultúrneho okruhu na Šariši: dizertačná práca. Bratislava : Filozofická fakulta Univerzity

Komenského, 2011. 249 s.

KMEC, M. 2011. Kampanologické pamiatky giraltovských farností a ich filiálok:

bakalárska práca. Prešov : Filozofická fakulta PU, 2011. 81 s.

RENDEK, L. 2010. Kampanológia – zvony vo vybraných sakrálnych objektoch mesta

Prešov (epigraficko-kampanologická štúdia): bakalárska práca. Prešov : Filozofická

fakulta PU, 2010. 91 s.

RENDEK, L. 2011. Kampanologické pamiatky zvonolejárskej rodiny- firmy Buchner v

Prešove a iných lokalitách východného Slovenska: diplomová práca. Prešov : Filozofická

fakulta PU, 2011. 196 s.

SABOL, Richard. 2000. Dejiny farnosti Obišovce. Dejiny filiálky Kysak: diplomová práca.

Košice : UK RKCMBF TI , 2000. 57 s.

TÓTHOVÁ, Alžbeta. 2008. Z dejín farnosti Kostoľany nad Hornádom: diplomová práca.

Košice: Katolícka Univerzita v Ružomberku, Teologická fakulta v Košiciach, Katedra

histórie , 2008. 48 s.

Internetové zdroje

Databáza ÚZPF- register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok.

[online].[cit. 2012-04-20] Dostupné na internete:

http://www.pamiatky.sk/pamiatky/data/obrazky/File/pamiatkovy_urad/evidencia%20pamia

tok/KEK.pdf

História. Zvony v Kysaku [online]. [cit. 2012-03-27] Dostupné na internete:

http://www.obisovce.ocu.sk/fara/--25-23-zvony-v-kysaku.

Kostol sv. Ladislava. [online]. [cit. 2012-04-30] Dostupné na internete:

http://www.kamnaomsu.sk/pgs/index.php?pg=kostol&id=187&sec=1&site=kno&lng=sk

Košice-okolie - informačná databáza okresu Košice-okolie. Obyvateľstvo. [online] [cit.

2012-05-02] Dostupné na internete: http://kosice-okolie.webnode.sk/obyvatelstvo/

Po fujare dostanú šancu na zápis do UNESCO ďalší. [online].[cit. 2012-04-27] Dostupné

na internete: http://www.obnova.sk/clanok/po-fujare-dostanu-sancu-na-zapis-do-unesco-

dalsi

91

Svatý Donát. [online]. [cit. 2012-05-02] Dostupné na internete:

http://cs.wikipedia.org/wiki/Svat%C3%BD_Don%C3%A1t.

Svatý Jozef. [online]. [cit. 2012-05-02] Dostupné na internete:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Sv%C3%A4t%C3%BD_Jozef

TOMÁŠKOVÁ–DYTRYCHOVÁ, Márie. 2012. Tradice výroby [online]. Brodek

u Přerova: Zvonařská dílna Tomášková-Dytrychová s.r.o., 2012.[cit. 2012-04-30]

Dostupné na internete: http://www.zvony-

tomaskova.cz/index.php?nid=1767&lid=cs&oid=186730

ZAPLATÍLEK, Tomáš. 2010. Zvony v Sudslavě a na Homoli. [online]. [cit. 2012-04-30]

Dostupné na internete: http://sudslava.webnode.cz/news/zvony-v-sudslave-a-na-homoli/

92

OBRAZOVÁ PRÍLOHA

93

Obr. 1 Poloha okresu Košice-okolie v rámci Slovenskej republiky v súčasnosti a v období župného

zriadenia

Obr. 2 Stav kampanologického výskumu na území okresu Košice-okolie

94

Obr. 3 Schéma zvonu- merané technické parametre a popisované zvonové časti346

346 Upravené podľa schémy Mgr. J. Gembického: Rez historickým zvonom s príslušenstvom (terminológia)

na základe štylizovanej kresby zvonu Urban (Košice, 1557) od V. Myskovszkého. Súkromný archív Mgr. J.

Gembického, KPÚ v Košiciach.

Obr. 4 Gotický zvon v Kysaku,

odliaty Konrádom Gaalom v r. 1375

Obr. 5 Zvon sv. Štefan v Sokoli,

odliaty vo VSŽ v r. 1995

95

Obr. 6 Neskororenesančný

zvon v Trebejove, odliaty

Matiasom Ulrichom v r. 1659

Obr. 7 Barokové zvony v Kysaku a Malej Vieske, odliate

Gašparom Kramnitzom v r. 1741 a 1775

Obr. 8 Klasicistické zvony z r. 1801-1809 z dielní

zvonolejárov Christiána Lebrechta a Pavla Schmitza

96

Obr. 9 Zvon Pokoja v Obišovciach z r.

1947 s dolným priemerom 108,5 cm

Obr. 10 Nesignovaný umieračik vo

zvonici v Tepličanoch s najmenším

dolným priemerom

Obr. 13 Ukážka fraktúry (novogotického lomeného písma) na nápise zvona

z r. 1926 v Kysaku

Obr. 12 Ukážka gotickej majuskuly na zvone z r. 1375 v Kysaku

Obr. 11 Ukážka kapitály na nápise zvona z r. 1809 v Budimíri

97

Obr. 14 Ukážka štylizovaných delidiel

Obr. 15 Reliéf Panny Márie

na buchnerovskom zvone

z r. 1930 v Budimíri

Obr. 16 Reliéf Ježiša Krista

na veľkom zvone z r. 1921

v Kostoľanoch nad Hornádom

Obr. 17 Reliéf sv. Donáta

vyobrazený na zvonoch z r.

1775 v Malej Vieske a z r.

1809 v Budimíri

98

Obr. 18 b Erb evanjelickej

vetvy rodu Ujházyovcov347

347

NOVÁK. Jozef. 1986. Rodové erby na Slovensku 2. Peťkova zbierka pečatí. Martin : Osveta , 1986. s.

155.

Obr. 18 a Reliéf erbu evanjelickej vetvy

rodu Ujházyovcov na zvone z r. 1803

v Budimíri

Obr. 19 Ukážka antropomorfnej plastickej výzdoby na šesťramennej korune zvona z r. 1803

v Budimíri.

99

Analytický list

Autor: Veronika Karabašová

Názov práce: Zvony vo vybraných sakrálnych objektoch okresu Košice-

okolie

Podnázov práce: Epigraficko-kampanologická sonda

Jazyk práce: Slovenský

Typ práce: Bakalárska práca

Akademický titul,

príp. hodnosť: Bakalár

Počet strán: 98

Univerzita: Prešovská univerzita v Prešove

Fakulta: Filozofická fakulta

Katedra: Katedra archívnictva a pomocných vied historických

Študijný odbor: História

Študijný program: História

Mesto: Prešov

Vedúci práce: Mgr. Marcela Domenová, PhD.

Konzultanti práce: Mgr. Marcela Domenová, PhD.

Dátum odovzdania: 11.05.2012

Dátum obhajoby: 12.06.2012

Kľúčové slová v SJ:

Zvony. Epigrafika. Kampanológia. Okres Košice-okolie.

Terénny výskum. Sakrálne objekty. Budimír. Družstevná pri

Hornáde. Kostoľany nad Hornádom. Kysak. Malá Lodina.

Obišovce. Sokoľ. Trebejov. Veľká Lodina.

Názov práce v AJ: Bells in selected sacral objects of district Košice-okolie

Podnázov práce v AJ: Epigraphical-campanological sounder

Kľúčové slová v AJ:

Bells. Epigraphy. Campanology. District Košice-okolie.

Field exploration. Sacral objects. Budimír. Družstevná pri

Hornáde. Kostoľany nad Hornádom. Kysak. Malá Lodina.

Obišovce. Sokoľ. Trebejov. Veľká Lodina.