Top Banner
© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna 1) Príčiny – spory medzi: A. B. C. D. 2) Priebeh: obdobie krátkeho parlamentu (1640 - 14 dní) potreboval peniaze - parlament schválenie daní podmienil potrestaním radcov lorda Strafforda a arcibiskupa Lauda - odmietol a rozpustil parlament obdobie dlhého parlamentu (1640 - 1653) vojenské neúspechy opäť donútili zvolať parlament, kt. mal tie isté požiadavky – radcovia popravení, spory pokračujú – snaha zatknúť vodcu opozície Johna Pyma roztržka → útek na S Anglicka a zhromažďovanie vojska proti parlamentu. Občianska vojna (1642 - 1648) - spočiatku prevaha , neskôr po nástupe Olivera Cromwella do čela parlamentu, obrat a v roku 1646 porazený a vydaný parlamentu - počas vojny vznikli hnutia - LEVELLERI (rovnostári) – občianske práva - DIGGERI (kopáči) – hnutie chudoby - majetková rovnosť - využil zmätky a utiekol, napokon opäť zajatý a 1649 popravený a zrušená Snemovňa lordov parlament z ktorého boli už predtým Cromwelom vyhnaní presbyteriáni vyhlasuje republiku. Vojenské zisky a straty kráľa a parlamentu http://commons.wikimedia.org/wiki/ File:English_civil_war_map_1642_to _1645.JPG ROZDIELNE NÁZORY NA KRÁĽOVSKÚ MOC Za vlády Jakuba I. dochádzalo v Anglicku k výmenám názorov medzi panovníkom a parlamentom na úlohu, postavenie a právomoci oboch inštitúcií. Kým panovník sa snažil presadiť absolutizmus, parlament bojoval za svoje práva, ktoré získal už v predchádzajúcich obdobiach. Kráľ Jakub I.: „Králi tu boli skôr, ako existovali stavy a ich vnútorné členenie, skôr, ako začali zasadať parlamenty a schvaľovať zákony. Rozdeľovali pôdu, ktorá im pôvodne patrila, uviedli do života svojím príkazom stavovské zhromaždenia, navrhovali formy vlády a uskutočňovali ich. Z toho nevyhnutne vyplýva, že králi sú pôvodcami a tvorcami zákonov a nie naopak.“ Petícia parlamentu z roku 1610: Po prvé považujeme za staré, všeobecné a nespochybniteľné právo parlamentu, aby slobodne diskutoval o všetkých záležitostiach dotýkajúcich sa poddaných, ich práv a postavenia.“ Petícia parlamentu z roku 1628: „Dovoľujeme si upozorniť nášho najvyššieho pána, že zákonom kráľa Eduarda III. bolo so súhlasom parlamentu ustanovené, že žiadna osoba nesmie byť nútená poskytovať kráľovi proti svojej vôli pôžičky a že v tejto ríši sa nebude vyberať žiadna daň bez súhlasu arcibiskupov, biskupov, barónov, rytierov, mešťanov a ostatných slobodných mužov tejto ríše.“ KRÁĽ PARLAMENT Alžbeta I ● začiatky kapitalistických vzťahov ● slobodná 1603 bez potomkov dyn.Tudorovcov nastupuje dynastia Stuartovcov Jakub I. Stuart (1603 – 1625) Karol I.- svojvoľné vyberanie daní a nútené pôžičky porušovanie práv parlamentu „Petícia práv“ štátna anglikánska cirkev opozičné náboženské smery - puritáni mierna protikatolícka politika - vychádzali z kalvinizmu - tvrdosť proti katolíkom - podiel cirkvi na moci nezávisle od - 30-te roky - odchod desatisícov puritánov do Ameriky presbyteriáni nahradiť cirk. hierarchiu independenti – radikálnejší – nezávislosť od št. náb. Anglicko územia ovládané Angličanmi náboženské smery - puritáni uplatňoval absolutizmus a anglikanizáciu voči : zvolal parlament, aby schválil nové dane na vojsko ÍRSKO - katolícke ŠKÓTSKO - presbyteriánske povstanie vojensky neúspešný KRÁĽ KAROL I. PARLAMENT ● S a Z Anglicka ● bojovná anglikánska šľachta ● katolícka šľachta ● zbytky vojsk z 30 r. vojny puritáni ● presbyteriáni – umiernené krídlo- majitelia pôdy, bohatí obchodníci ● independenti – radikálne krídlo-drobná vidiecka šľachta, slobodní sedliaci, remeselníci, obchodníci Karol I.- rozpustil parlament absolutizmus panovník podnikatelia
50

Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

Nov 03, 2021

Download

Documents

dariahiddleston
Welcome message from author
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
Page 1: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

1) Príčiny – spory medzi: A. B. C. D. 2) Priebeh: ● obdobie krátkeho parlamentu (1640 - 14 dní) potreboval peniaze - parlament schválenie daní podmienil potrestaním radcov lorda Strafforda a arcibiskupa Lauda - odmietol a rozpustil parlament ● obdobie dlhého parlamentu (1640 - 1653) vojenské neúspechy opäť donútili zvolať parlament, kt. mal tie isté požiadavky – radcovia popravení, spory pokračujú – snaha zatknúť vodcu opozície Johna Pyma roztržka → útek na S Anglicka a zhromažďovanie vojska proti parlamentu. Občianska vojna (1642 - 1648) - spočiatku prevaha , neskôr po nástupe Olivera Cromwella do čela parlamentu, obrat a v roku 1646 porazený a vydaný parlamentu - počas vojny vznikli hnutia - LEVELLERI (rovnostári) – občianske práva - DIGGERI (kopáči) – hnutie chudoby - majetková rovnosť - využil zmätky a utiekol, napokon opäť zajatý a 1649 popravený a zrušená Snemovňa lordov parlament z ktorého boli už predtým Cromwelom vyhnaní presbyteriáni vyhlasuje republiku.

Vojenské zisky a straty kráľa a parlamentu

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:English_civil_war_map_1642_to_1645.JPG

ROZDIELNE NÁZORY NA KRÁĽOVSKÚ MOC Za vlády Jakuba I. dochádzalo v Anglicku k výmenám názorov medzi panovníkom a parlamentom na úlohu, postavenie

a právomoci oboch inštitúcií. Kým panovník sa snažil presadiť absolutizmus, parlament bojoval za svoje práva, ktoré získal už v predchádzajúcich obdobiach.

Kráľ Jakub I.: „Králi tu boli skôr, ako existovali stavy a ich vnútorné členenie, skôr, ako začali zasadať parlamenty a schvaľovať zákony. Rozdeľovali pôdu, ktorá im pôvodne patrila, uviedli do života svojím príkazom stavovské zhromaždenia, navrhovali formy vlády a uskutočňovali ich. Z toho nevyhnutne vyplýva, že králi sú pôvodcami a tvorcami zákonov a nie naopak.“

Petícia parlamentu z roku 1610: „Po prvé považujeme za staré, všeobecné a nespochybniteľné právo parlamentu, aby slobodne diskutoval o všetkých záležitostiach dotýkajúcich sa poddaných, ich práv a postavenia.“

Petícia parlamentu z roku 1628: „Dovoľujeme si upozorniť nášho najvyššieho pána, že zákonom kráľa Eduarda III. bolo so súhlasom parlamentu ustanovené, že žiadna osoba nesmie byť nútená poskytovať kráľovi proti svojej vôli pôžičky a že v tejto ríši sa nebude vyberať žiadna daň bez súhlasu arcibiskupov, biskupov, barónov, rytierov, mešťanov a ostatných slobodných mužov tejto ríše.“

KRÁĽ PARLAMENT Alžbeta I ● začiatky kapitalistických vzťahov ● slobodná 1603 bez potomkov dyn.Tudorovcov nastupuje dynastia Stuartovcov Jakub I. Stuart (1603 – 1625) Karol I.- svojvoľné vyberanie daní a nútené pôžičky porušovanie práv

parlamentu „Petícia práv“

štátna anglikánska cirkev opozičné náboženské smery - puritáni mierna protikatolícka politika

- vychádzali z kalvinizmu - tvrdosť proti katolíkom - podiel cirkvi na moci nezávisle od - 30-te roky - odchod desatisícov puritánov do Ameriky ●presbyteriáni nahradiť cirk. hierarchiu ●independenti – radikálnejší – nezávislosť od št. náb.

Anglicko územia ovládané Angličanmi náboženské smery - puritáni uplatňoval absolutizmus

a anglikanizáciu voči : zvolal parlament, aby schválil nové dane na vojsko

ÍRSKO - katolícke ŠKÓTSKO - presbyteriánske povstanie

vojensky neúspešný

KRÁĽ KAROL I. PARLAMENT ● S a Z Anglicka ● bojovná anglikánska šľachta ● katolícka šľachta ● zbytky vojsk z 30 r. vojny

puritáni ● presbyteriáni – umiernené krídlo- majitelia pôdy, bohatí obchodníci ● independenti – radikálne krídlo-drobná vidiecka šľachta, slobodní sedliaci, remeselníci, obchodníci

Karol I.- rozpustil parlament absolutizmus

panovník podnikatelia

Page 2: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

1) Vysvetlite, akú moc má z hľadiska právomocí v súčasnosti anglická kráľovná. 2) Menujte štyri roviny sporu anglického kráľa počas anglickej revolúcie. 3) Charakterizujte opozičné náboženské smery v Anglicku počas anglickej revolúcie. 4) Zdôvodnite, prečo kráľ zvolal opakovane parlament v roku 1640? 5) Opíšte priebeh občianskej vojny. 6) Vysvetlite pojmy: puritáni, presbyteriáni, independenti, levelleri, deggeri. 7) Na základe analýzy máp opíšte územné zmeny počas občianskej vojny v Anglicku. 8) Na základe textov porovnajte ROZDIELNE NÁZORY NA KRÁĽOVSKÚ MOC. 9) Keďže puritáni mali aj politické ambície, neraz boli nútení odísť z Anglicka. Na základe analýzy mapy opíšte cestu „otcov pútnikov“.

http://www.michellehenry.fr/Mayflowercrossing.gif

Page 3: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Anglická revolúcia – obdobie republiky a vývoj po revolúcii

Obdobie republiky (1649 - 1653) ● skonfiškovaný majetok – vybudované loďstvo 1651 – NAVIGAČNÝ AKT – zákony o moreplavbe - dovoz len na anglických lodiach budovanie námornej veľmoci ● parlament stráca popularitu, 1653 Cromwell ho rozpustil a vyhlásil sa za LORDA PROTEKTORA Cromwellova diktatúra(1653 - 1658) ● konsolidácia vnútornej politiky: policajný aparát, cenzúra ● konsolidácia zahr. politiky: víťazstvo proti Holandsku, spojenectvo s Francúzskom 1658 – Cromwell → Cromwellov syn Richard nezvládol situáciu 3) Vývoj po revolúcii Reštaurácia Stuartovcov - návrat syna K.I Karola II. (1660 - 1685) – deľba moci- kontrolovaný parlamentom Slávna revolúcia1688-1689 Jakub II. (1685-1688) – brat K.II. ● absolutizmus ponúkli trón holandskému miestodržiteľovi ● stal sa katolíkom Viliamovi III. Oranžskému

Karikatúry Olivera Cromwella Holandská karikatúra. ktorá vznikla tesne potom, čo sa rozšírila správa o poprave Karola I.

1- popravil kráľa kvôli zištným dôvodom 2 - falšovanie histórie Pozri ešte ht tp:/ /en.wikipedia.org/wiki/Oliver_Cromwell_%28song%29 http: //en.wikipedia.org/w iki/O liver_Cromwell_%28song%29 http: //commons.wikimedia.org/wiki/File:O liver-Cromwell-as-King-Dutch-satir ical-caricature_1.jpg http: //thecrisisofstate.wikispaces.com/A+-+FROM+MONA RCHY+TO+REPUBLIC,+1642-1653 http://www.o livercromwell.org /exhibit ion/ex5.htm

Magazín Punch zverejnil v roku 1845 karikatúru, ktorá parodovala nezmyselnú debatu o tom, či má mať Cromwell sochu

vo Westminsterskom paláci. Argumentovali tým, že ak by mal byť Cromwell vylúčený z histórie, môžeme tvrdiť, že Karol I zomrel v posteli.

ZÁKON O ZRUŠENÍ KRÁĽOVSTVA V ANGLICKU Z ROKU 1649 Vývoj v Anglicku počas revolúcie (1640 - 1660) dospel až k poprave kráľa v januári 1649. Parlament v tom istom roku

vydal Zákon o zrušení kráľovstva, ktorým sa Anglicko stávalo republikou. 1. Keďže bol Karol Stuart, bývalý kráľ Anglicka, Írska a k tomu patriacich území a oblastí, obžalovaný z vlastizrady pre mnoho zrád, vrážd a iných zločinov, odsúdený na smrť a popravený, stratili tým jeho pozostalí a dedičia ... takzvanú korunu a úrad kráľa alebo kráľovnej ... 2. A keďže skúsenosť ukázala, že je pre tento národ úrad a moc kráľa v jednej osobe zbytočný a nebezpečný pre slobodu, bezpečnosť a všeobecné blaho a že sa kráľovská moc zneužívala väčšinou na utláčanie poddaných a na ich vydieranie ... preto parlament vyhlasuje, že v tomto národe nemá existovať úrad kráľa a nemá byť ani žiadnou osobou vykonávaný ... 3. A keďže sa odstránením kráľovského úradu - ak sa bude Bohu páčiť - vytvorila šťastná cesta pre anglický ľud k návratu ku starému a spravodlivému právu, k spravovaniu vlastnými zástupcami volenými a splnomocnenými ľudom, preto parlament ustanovil, že chce určiť dobu zasadania súčasného parlamentu a rozpustiť ho, ak to bude zlučiteľné s bezpečnosťou ľudu ... a s tým, čo je nevyhnutné pre udržanie a ubránenie vlády, ktorá dostala podobu republiky ... DVA POHĽADY NA OLIVERA CROMWELLA

Ako na každú historickú osobnosť, ani na Olivera Cromwella nebol jednotný názor ani počas jeho života, ani po jeho smrti. Prívrženci ho ospevovali, oponenti zatracovali. Dôkazom sú aj nasledujúce ukážky. Básnik John Milton: Oliwer, najväčší z našich mužov, ktorý nás viedol plný viery a statočnosti mračnom vojny a divokého zmätku, vyoral slávnu brázdu k mieru a k pravde a hrdo zavesil na šiju Fortuny trofeje od Boha. Levellerský pamflet z roku 1649: Hoci budete hovoriť s Cromwellom o čomkoľvek, vždy si položí ruku na srdce, oči obráti smerom hore a bude volať Boha za svedka: bude prelievať slzy, kajať sa a vzlykať - a to aj vo chvíli, keď vás bodne pod rebrá. NIEKTORÉ ČLÁNKY ZÁKONA O PRÁVACH Z ROKU 1689

Po obnovení monarchie v Anglicku návratom Stuartovcov na trón roku 1688 bol prijatý Zákon o právach (1689), ktorý presne vymedzoval práva anglických panovníkov zasahovať do riadenia štátu a určoval práva a slobody občanov štátu. 1. Že je nezákonné vyhlasovať neplatnosť zákonov alebo brániť ich uplatňovaniu len z titulu kráľovskej moci bez súhlasu parlamentu. 4. Že je nezákonné vyberať peniaze pre potreby koruny bez súhlasu parlamentu. 5. Že poddaní majú právo podať kráľovi petície a že sú nezákonné zatknutia prenasledovania z dôvodov ich podania. 6. Že je nezákonné zostavovať a udržiavať stálu armádu v kráľovstve v dobe mieru bez súhlasu parlamentu. 7. Že poddaní, ktorí sú protestantmi, smú nosiť na svoju ochranu zbrane. 8. Že voľby do parlamentu majú byť slobodné. 9. Že sloboda prejavu, rozpravy a rokovania v parlamente nesmú byť dôvodom obžaloby alebo vyšetrovania pred súdom alebo inde mimo parlamentu.

odpor všetkých protestantov

1688 – vylodenie v Angl. – Jakub II. ušiel 1689 – Viliam III. a podpisuje VYHLÁSENIE PRÁV (BILL OF RIGHTS) – Angl. – konštitučná monarchia ● na čele - formálny vládca, menuje predsedu vlády ● parlament – reálna vláda

○ Snemovňa lordov (horná) – dediční alebo menovaní kráľom ○ Dolná snemovňa – volení – rozhodovali o zložení vlády

● systém 2 politických strán: TORYOVIA ↔ WHIGOVIA stará šľachta, statkári nová šľachta, podnikatelia od 19. st. – Konzervatívna strana od 19. st. – Liberálna strana

Page 4: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Anglická revolúcia – obdobie republiky a vývoj po revolúcii

1) Po poprave kráľa začína obdobie republiky. Na čele stojí Oliver Cromwell. Analyzujte karikatúru Olivera Cromwella. Čo naznačuje jej autor? 2) Uveďte opatrenia Olivera Cromwella po nastolení republiky. 3) Uveďte opatrenia Olivera Cromwella po nastolení diktatúry. 4) Opíšte vývoj po revolúcii. 5) Definujte podstatu Listiny práv. 6) Aký jav pranieruje druhá karikatúra Olivera Cromwella? Uveďte, čím je dnes známy Westminsterský palác. 7) Analyzujte text ZÁKON O ZRUŠENÍ KRÁĽOVSTVA V ANGLICKU Z ROKU 1649 8) Analyzujte text DVA POHĽADY NA OLIVERA CROMWELLA 9) Analyzujte text NIEKTORÉ ČLÁNKY ZÁKONA O PRÁVACH Z ROKU 1689 10) Vypočujte si pesničku http://www.youtube.com/watch?v=DJ1yPz14LrU Pesničku Oliver Cromwell song od Monty Python analyzujte. Rozmýšľajte nad skutočnosťou, že pesnička má hudbu Heroická polonéza od Frederika Chopina.

Page 5: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Absolutizmus vo Francúzsku

1) Situácia za Ľudovíta XIII.(1610-1643) ● moc → → upevnenie absolutizmu ● oslabenie Hugenotov 2) Situácia za Ľudovíta XIV.(1643-1715) najskôr vládla za matka Anna Rakúska a A. Vnútorná politika ● opora ○ žoldnierska armáda (3/4 príjmov)

○ úradníctvo (byrokracia) - nahradilo stavovské zriadenie ○ cirkev (štát = 1 zákony, 1 kráľ a 1 viera – katolícka)

1685 ruší Nantský edikt (vydaný roku 1598 Henrichom IV.) galikanizmus - panovník nadradený cirkvi. ● odchod z Paríža – Versailles – nákladný život B. Zahraničná politika - expanzívna politika ● od Anglicka odkúpil prístavné mesto Dunkerque ● vpád do Flanderska ● útoky proti Holandsku ● anexia západných častí Nemecka ● vojna o španielske dedičstvo (1701-1714) ○ príčina: posledného španielskeho Habsburga Karola II. ○ priebeh: Anglicko lavírovalo medzi oboma, napokon podporilo FRA ○ dôsledky: utrechtský mier • SPA odovzdalo RAK územia v Taliansku a SPA Nizozemsku • ANG získalo Gibraltar a Menorku • FRA oslabuje svoje veľmocenské postavenie C. Hospodárstvo - FRA vyčerpané nákladným životom a výbojnou politikou Merkantilizmus ● zdroj bohatstva sa vytvára v obchodných vzťahoch (medzinárodný obchod) ● cieľ - aktívna obchodná bilancia

○ podpora domácej výroby (manufaktúr) a vývozu ○ prekážky dovozu - clá

● bohatstvo je určované množstvom drahých kovov v krajine ● vnútri Francúzska rušené clá

○ budovanie komunikácií • cesty, kanály, prieplavy, prístavy ○ FRA preniká do kolónii • Amerika (Louisiana), Kanada,

• Ázia - India, Indonézia

kardinál Richelieu

http://en.wikipedia.org/wiki/Cardinal_Richelieu

Traja mušketieri http://fis.ucalgary.ca/Maher/359/XVII/ImagesXVII.html

Alegória zobrazujúca francúzske- ho panovníka

http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CDYQFjAB&url=http%3A%2F%2Fnechodimnaprednasky.sk%2Fstiahnut%2Fprednasku%2F3950%2F33792%2Fgalikanizmus.doc&ei=n_zfUZyRFoeFOInbgZA

D&usg=AFQjCNEPK9dnEVBfwVlareCofZkaATd8PQ&sig2=RCx57oSk5Po

r4liNqd-S3A&bvm=bv.48705608,d.ZWU

DENNÝ REŽIM KRÁĽA ĽUDOVÍTA XIV. Po dosiahnutí plnoletosti a prevzatí moci od kardinála Mazarina začal s nastoľovaním absolutizmu. K jeho vláde patrí nákladný kráľovský dvor, Versailles či merkantilizmus. Gróf Primi Visconti popísal kráľov denný program takto: Má veľmi pravidelný spôsob života. Vstáva vždy ráno o ôsmej, od desiatej do dvanástej hodiny sa zúčastňuje zasadania kráľovskej rady a potom odchádza na omšu. Medzi jednou a druhou hodinou poobedňajšou navštevuje svoje favoritky a potom obeduje v spoločnosti kráľovnej. Potom odchádza na lov, prechádza sa po kráľovských záhradách alebo sa znova zúčastňuje zasadania rady. Od súmraku až do desiatej hodiny večernej sa zabáva v spoločnosti dvorných dám, hrá rôzne hry alebo ide do divadla či na ples. O jedenástej po ľahkej večeri znovu navštevuje komnaty favoritiek. Spí vždy v kráľovninej spálni. ZRUŠENIE NANTSKÉHO EDIKTU ĽUDOVÍTOM XIV. V ROKU 1685 Prijatím Nantského ediktu roku 1598 bola francúzskym protestantom - hugenotom - zabezpečená náboženská sloboda po krvavých udalostiach Bartolomejskej noci (z 23. na 24. augusta 1572), počas ktorej bolo v Paríži zavraždených viac než tritisíc hugenotov, ktorí sa tu zišli pri príležitosti svadby svojho vodcu Henricha Navarrského s Margarétou z Valois, dcérou regentky Kataríny Medicejskej. 1. Vedzte, že týmto, s plnou autoritou kráľovskej moci, rušíme a odvolávame edikt nášho predchodcu a deda, ktorý bol vydaný v Nantes roku 1598, so všetkými ústupkami, ktoré tento edikt, rovnako ako aj ďalšie edikty, deklarácie a dekréty poskytoval tzv. reformovanému náboženstvu ... 2. Zakazujeme svojim poddaným tzv. reformovaného náboženstva, aby sa schádzali na verejných priestranstvách k vykonávaniu svojich náboženských úkonov ... 4. Nariaďujeme všetkým duchovným tzv. reformovaného náboženstva, ktorí sa nechcú dať obrátiť na pravú vieru, aby do pätnástich dní opustili naše kráľovstvo ... 8. Deti narodené ľuďom tzv. reformovaného náboženstva majú byť pokrstené a vychovávané v katolíckom rímskom apoštolskom náboženstve ... 10. Príslušníci tzv. reformovaného náboženstva môžu pokračovať v svojom povolaní a môžu si zachovať aj svoj majetok pod podmienkou, že nebudú verejne vyznávať svoje náboženstvo.

kardinál Mazarin ↔ šľachta → FRONDA; po jeho vládne

1. minister - kardinál Richelieu

Leopold I. Habsburgský Ľudovít XIV.

vnuk – Filip V. s podmienkou, že nespojí SPA a FRA

Page 6: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Absolutizmus vo Francúzsku

1) Dostávame sa do obdobia vrcholného absolutizmu vo Francúzsku. Uveďte nejaké filmy, ktoré zobrazujú toto obdobia. 2) Stručne charakterizujte vládu Ľudovíta XIII. 3) Opíšte vnútornú politiku počas vlády Ľudovíta XIV. 4) Opíšte zahraničnú politiku počas vlády Ľudovíta XIV s dôrazom na vojnu o španielske dedičstvo. 5) Definujte podstatu merkantilizmu vo Francúzsku. 6) Ktorého panovníka zobrazuje alegória? Podľa čoho tak usudzujete? 7) Analyzujte text DENNÝ REŽIM KRÁĽA ĽUDOVÍTA XIV. 8) Analyzujte text ZRUŠENIE NANTSKÉHO EDIKTU ĽUDOVÍTOM XIV. V ROKU 1685 9) Na základe uvedeného textu zostavte myšlienkovú mapu pomocou zvýraznených slov. Galikanizmus je hnutie vo Francúzsku dosiahlo na určitú dobu svoje víťazstvo. Kráľ Ľudovít XIV. necháva prostredníctvom francúzskej národnej synody vyhlásiť za zákon "štyri galikánske artikuly (články)", ktoré napísal na základe starých slobôd vtedy veľmi známy biskup J. B. Bossuet (+1704). Hovorí sa v nich:

1. Kniežatá sú vo svetských záležitostiach nezávislé na cirkevnej moci 2. Moc pápeža je obmedzená v duchovných veciach autoritou všeobecných koncilov 3. Moc pápeža je obmedzená zákonmi a zvyklosťami kráľa a cirkvou Francúzska 4. Rozhodnutie pápeža vo veciach viery nie je neomylné, pokiaľ nie je potvrdené cirkvou

Page 7: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Osvietenstvo (koniec 17. st. – 18. storočie)

http://www.cartographia.sk/pages/mapliterature.html

1) Podstata osvietenstva filozofické, kultúrne, politické a hospodárske hnutie vychádza z presvedčenia, že človek by sa mal riadiť vlastným rozumom zmysel života nevidí len v posmrtnom živote, ale i v dôstojnom pozemskom 2)Vznik a šírenie osvietenstva vznik v Anglicku, šíri sa vo Francúzsku, Nizozemsku, Prusku, Rakúsku, Rusku 3) Predstavitelia najmä filozofi Anglicko - John Locke - že všetka moc nepochádza od Boha, ale z ľudu. Stanovil

prirodzené práva človeka, (sloboda náb. či slobodu vlastníctva,...) Francúzsko - Votaire, filozof a encyklopedista D. Diderot, mysliteľ Rousseau 4) Rozvoj prírodných vied - opierali sa o skúsenosť francúzsky chemik Lavoisier utriedil chemické prvky, Švéd Carl Linnae položil základy súčasného spôsobu delenia rastlinnej ríše prvý galvanický článok zostrojil Talian Luigi Galvani, prvú elektrickú batériu zostrojil Talian Alessandro Volta, zdokonalený parný stroj sestrojil Škot James Watt prvý lietajúci stroj predviedli v Paříži bratia Montgolfiérovci 5) Osvietenstvo v politike – osvietenský absolutizmus forma vlády, v ktorej sa pomocou osvietenských myšlienok, pokúsili panovníci

upevniť svoju moc (Prusko, R-U, Španielsko, Rusko)

IMMANUEL KANT „ČO JE OSVIETENSTVO“

Osvietenstvo je východiskom

človeka, ktor si sám zavinil. Nezrelosť je neschopnosť používať svoj vlastný um bez usmerňovania inými. Túto nezrelosť si človek sám zaviní vtedy, ak jej príčinou nie je nedostatok umu, ale nedostatok rozhodnosti a odvahy používať ho bez cudzieho usmerňovania. Sapere aude! Maj odvahu používať svoj vlastný um! To je heslo osvietenstva.

Lenivosť a zbabelosť sú príčinou toho, prečo taká veľká časť ľudí rada po celý svoj život ostáva nezrelá.

Revolúcia snáď odstráni osobný despotizmus a ziskuchtivé či vládychtivé utláčanie, nikdy však neznamená skutočnú reformu myslenia; nové predsudky spolu so starými predsudkami budú slúžiť ako vodidlo pre veľkú, bezmyšlienkovitú masu.

Page 8: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Osvietenstvo (koniec 17. st. – 18. storočie)

1) Na základe textu IMMANUELA KANTA „ČO JE OSVIETENSTVO“ sa pokúste identifikovať základnú myšlienku osvietenstva. Text si prečítajte, alebo vypočujte na http://bojnak.wbl.sk/Immanuel_Kant_-_Odpoved_na_otazku_Co_je_to_osvietenstvo.mp3

2) Definujte podstatu osvietenstva. 3) Menujte najvýznamnejších predstaviteľov osvietenských filozofov. 4) Priraďte objavy a vynálezy, ktoré vzišli z pokroku prírodných vied, ku ich objaviteľom a vynálezcom. 5) Definujte podstatu osvietenského absolutizmu. 6) Na základe analýzy obrázkovej mapy uveďte hlavné myšlienky osvietenstva.

Page 9: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Vznik USA – americká vojna za nezávislosť

1) Osadníci verzus Anglicko 2) Stupňovanie napätia Townshendove zákony 1767 - clá na dovoz skla, kože, papieru, farby, čaju

bojkot angl. výrobkov (Synovia slobody, Dcéry slobody) TZ zrušené, ostalo len clo na dovoz čaju „bostonské pitie čaju“ reštriktívne opatrenia (zavretie prístavu v Bostone, ...) 3) Americká revolúcia konflikt: vojenský politický 1783 definitívny mier 1775 -odmietol rokovania podpísaný v Paríži uznaná nezávislosť USA 4) Budovanie štátu boj za ľudské práva – Božie zákony(puritáni) + myšlienky osvietencov princípy ● všetci ľudia sú slobodní a rovní ● svetská moc pochádza od ľudu vytvorenie demokratickej republiky Únia Spojených štátov amerických 2. KK-1777-1.ústava USA-Články konfederácie(voľný zväzokproblémy)

revízia ústavy 1787 – kongres vo Filadelfii schválil novú ú s t a v u, kt. bola postupne schválená jednotlivými štátmi a v roku: 1789 – vyhlásená. pevnejší deľba Zväzok moci federácia

Pôvodné americké obydlia Karikatúra Deľba moci v USA

ÚVOD K VYHLÁSENIU NEZÁVISLOSTI USA Dôležitou otázkou, o ktorej sa rokovalo na II. kontinentálnom kongrese vo Philadelphii, bola otázka cieľov revolúcie a

budúceho politického systému v amerických osadách. Vo svojich úvahách sa predstavitelia revolúcie pokúšali uviesť do života to, s čím sa zoznámili v dielach európskych politických teoretikov, ako bol Montesquieu. Z diskusií vzniklo Vyhlásenie nezávislosti, ktorého autorom bol Thomas Jefferson a ktoré kongres prijal 4. júla 1776.

Pokladáme za samozrejmé tie pravdy, že všetci ľudia sú stvorení seberovní, že Stvoriteľ ich obdaril istými neodňateľnými právami, že medzi tými sú život, sloboda a právo hľadať šťastie.

Tieto práva môže zabezpečiť len taká vláda, ktorú si ľudia sami ustanovia. Len tá má spravodlivú moc. A kedykoľvek nejaká vláda začne prirodzené ľudské práva obmedzovať, ľud má právo ju zmeniť alebo zrušiť a ustanoviť novú. K tejto akcii sa nesmie pochopiteľne pristupovať ľahkovážne. Keď však dlhý rad bezpráví a útlaku svedčí o úmysle uvrhnúť ľud do područia despotizmu, potom má ľud nielen právo, lež povinnosť takúto vládu zvrhnúť a ustanoviť nových strážcov svojej budúcej bezpečnosti. Tak trpeli americké osady, a preto cítia nevyhnutnosť zmeniť svoju vládu. Dejiny terajšieho kráľa Veľkej Británie sú dejinami opakovaných bezpráví a útlaku, ktorých priamym cieľom je ustanoviť úplnú tyraniu nad týmito štátmi. Aby sa to dokázalo, nech poctivý svet posúdi tieto skutočnosti.

anglickí osadníci (13 kolónii) francúzski osadníci

materská krajina

● osadníci rozširovali ich panstvo ● nezasahovali do ich hospodárskej politiky ● regulovali obchodný styk kolónií so svetom

● po výhre obmedzujú autonómiu kolóniám: o Zákon o kolkovnom (1765) o Výslovný zákon (1766)

1. kontinentálny kongres(1774) Filadelfia

výzvy: domobrana zmier Jurajovi III.

1776 – 2. kontinentálny kongres Filadelfia 4. júla - vyhlásenie nezávislosti

Thomas Jefferson

Page 10: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Vznik USA – americká vojna za nezávislosť

1) Ktoré z uvedených indiánskych obydlí poznáte z filmov a literatúry? 2) Aký jav paroduje indián pri pohľade na anglických osadníkov? 3) Identifikujte strany sporov v predvečer americkej vojny za nezávislosť. 4) Vymedzte podstatu sporu počas americkej vojny o nezávislosť. 5) Uveďte na akých princípoch sa budovali USA. 6) Uveďte rozdiel medzi prvou a druhou ústavou v USA. 7) Na základe schémy „deľba moci v USA“ porovnajte právomoci najvyšších štátnych orgánov. 8) Analyzujte karikatúru Benjamina Franklina z roku 1754 „JOIN, or DIE“. Porovnajte ju s ďalšími karikatúrami, ktoré vznikli podľa jej vzoru. http://www.proprofs.com/quiz-school/story.php?title=social-studies-grade-8-cca www.deviantart.com http://boekblog.tumblr.com/post/28360203611/join-or-die-addressing-the-question-of-church

http://www.cartoonstock.com/directory/p/Pilgrim_Fathers_gifts.asp Encyklopedický atlas svetových dejín

Benjamin Franklin řekl, že "demokracie je jako dva vlci a ovce hlasující o tom, co si dát k obědu. Svoboda je dobře ozbrojená ovce bojující o hlas!" To je důvod, proč on a ostatní zakladatelé chtěli, aby USA byly ústavní republikou, nikoliv čistou demokracií. http://eurabia.parlamentnilisty.cz/Articles/1485-je-islam-slucitelny-s-demokracii-cast-ii-.aspx

9) Vytvorte vlastnú karikatúru na tento motív. Aplikujte ju na politické alebo spoločenské procesy.

Page 11: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

USA v 19. storočí

1) Expanzia na západ 2) Hospodárske a politické pomery

Obchodný trojuholník

Lincoln vs. Obama alebo republikán vs. demokrat.

http://knowledgeczar.blogspot.sk/2010/04/why-only-democrats-and-liberals-should.html http://www.musicologica.eu/?p=711 http://sk.wikipedia.org/wiki/Karikat%C3%BAra http://knowledgeczar.blogspot.sk/2010/04/why-only-democrats-and-liberals-should.html

ABRAHAM LINCOLN O ZRUŠENÍ OTROCTVA 1. januára 1863 bolo v USA zrušené otroctvo. Práve

prebiehala občianska vojna a ani samotný prezident Abraham Lincoln nemal v tejto otázke jednoznačný názor. Svedčia o tom nasledujúce ukážky:

List A. Lincolna H. Greleymu z roku 1862 Mojim najdôležitejším cieľom v tomto zápase je zachrániť

Úniu a nie zachrániť alebo zničiť otroctvo. Keby som mohol zachrániť Úniu a neoslobodiť pritom žiadneho otroka, urobil by som to; a keby som ju mohol zachrániť oslobodením jedných a druhých nechať v otroctve, taktiež by som to urobil. To, čo robím kvôli otroctvu a pre farebnú rasu, robím preto, že verím, že to pomôže zachrániť Úniu; a keď niečo zanedbávam, tak iba preto, že neverím, že by to mohlo pomôcť zachrániť Úniu. Urobím menej, ak uverím, že to vec poškodí, a urobím viac, ak uverím, že to veci pomôže...

Vysvetlil som tu svoj úmysel vzhľadom na svoje úradné povinnosti a nezamýšľam nijako meniť svoje často vyjadrované osobné želanie, aby všetci ľudia kdekoľvek boli slobodní.

Z Lincolnovho vyhlásenia o zrušení otroctva Vyhlasujem a oznamujem ja, Abraham Lincoln, prezident

Spojených štátov, silou prepožičanej mi moci najvyššieho veliteľa v období ozbrojenej vzbury proti autorite a vláde Spojených štátov, a ako vhodné a nevyhnutné vojenské opatrenie na potlačenie spomínanej vzbury ... a silou svojej moci a pre vyššie uvedený cieľ nariaďujem a vyhlasujem, že osoby, ktoré sú vo vyššie uvedených štátoch držané ako otroci, sú slobodné a naďalej majú zostať slobodnými: a že vojenské a námorné úrady uznávajú a zaručujú slobodu uvedeným osobám.

A týmto zaväzujem tieto osoby, touto cestou vyhlásené za slobodné, aby sa zdržali násilia, s výnimkou nevyhnutnej obrany v núdzi: a odporúčam im, aby - ak im to bude umožnené - ďalej verne a poctivo pracovali za primeranú mzdu.

žiadosť o pričlenenie k únii získavaním od pôvodných

obyvateľov

ostatné štáty

kúpa SPA MEX RUS

Louisiana Florida KaliforniaAljaška FRA

S – priemysel republikánska strana priemyselná revolúcia preferovanie federatívnych rozvoj priemyslu vzťahov potreba robotníkov

J - poľnohospodárstvo

plantáže priemyselná revolúcia mechanizácia demokratická strana nárast produkcie preferovanie konfederatívnych potreba otrokov vzťahov

indiáni segregácia apartheid

?genocída?

problém: otroctvo, hnutie za zrušenie: abolicionizmus

prisťahovalci „zasľúbená zem“ - lákaní nízkou cenou pôdy - lákaní politickými pomermi: - demokracia - ľudské práva

anexia

Page 12: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

USA v 19. storočí

1) Na základe analýzy mapy opíšte expanziu na západ. 2) Identifikujte rôzne spôsoby, ktorými Američania získavali nové územia. 3) Porovnajte politické a hospodárske pomery a americkom juhu a americkom severe. 4) Analyzujte text ABRAHAM LINCOLN O ZRUŠENÍ OTROCTVA 5) Zaujmite postoj ku myšlienke, ktorú vyjadruje karikatúra „Lincoln vs. Obama“. 6) Na plantážach vznikali rôzne spirituály. Vypočujte si jeden z najznámejších a Amazing Grace https://www.youtube.com/watch?v=ZoJz2SANTyo

Page 13: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

USA v 19. storočí – občianska vojna

1) Občianska vojna 1861-1865 A. Príčiny: otroctvo a secesia 1807 – zákaz dovozu otrokov 1820 – Missourský kompromis - ostala parita novoprijatých štátov vyhrocovanie situácie - spor o charakter Kansasu 1860 – prezidentské voľby – víťazstvo republikánov (A. Lincoln) B. Priebeh C. Dôsledky 2) Zahraničná politika 1823 – Monroeova doktrína - Amerika Američanom - politika izolacionizmu (do 1SV)

MONROEOVA DOKTRÍNA Za republikánskeho prezidenta Jamesa Monroea (1817 - 1825) vystúpili USA proti pripravovanej akcii Svätej aliancie,

ktorá chcela zasiahnuť proti národnooslobodzovaciemu hnutiu v latinskoamerických kolóniách Španielska. Proti tejto intervencii sa stavalo aj Anglicko, ktoré vítalo vznik nezávislých a pritom hospodársky slabých štátov v Latinskej Amerike. Dňa 2. decembra 1823 vystúpil Monroe so svojou doktrínou pred americkým Kongresom. Hovoril v nej:

Naša politika voči Európe, určená na samom začiatku vojen, ktoré už tak dlho zmietajú onou časťou zemegule, zostáva nezmenená, to jest nezasahovať do vnútorných záležitostí európskych mocností; považovať vládu de facto za vládu právoplatnú; pestovať s takouto vládou priateľské styky a tieto styky udržiavať úprimnou, pevnou a mužnou politikou, pripravení za všetkých okolností uznať spravodlivé požiadavky každej mocnosti a od žiadnej z nich netrpieť krivdy. Čo sa však týka týchto (t. j. amerických) pevnín, okolnosti sú výrazne a nápadne odlišné. Je nemožné, aby spojenecké mocnosti rozšírili svoje politické prenikanie do ktorejkoľvek oblasti ktorejkoľvek z oboch pevnín, aby tým neuviedli do nebezpečenstva náš mier a šťastie; rovnako tak nikto neuverí, že naši južní bratia, keby im bola ponechaná voľba, by takúto politiku dobrovoľne prijali. A preto je práve tak nemožné, aby sme sa my takýmto zásahom v akejkoľvek forme ľahostajne prizerali. DIPLOMACIA DOLÁRA

Začiatkom 20. storočia využila vláda USA ekonomické problémy krajín Latinskej Ameriky na ich ekonomické pripútanie. Túto „diplomaciu dolára“ charakterizoval prezident W. Taft v roku 1912 pred Kongresom USA:

Cieľ našej politiky v Strednej Amerike spočíva v tom, pomáhať takým krajinám, ako je Nikaragua a Honduras. Monroeova doktrína je v krajinách susediacich s Panamským prieplavom a v oblasti Karibského mora životaschopnejšia než kdekoľvek inde. Tam zároveň spadá udržiavanie tejto doktríny celou svojou váhou na USA. Preto je veľmi dôležité, aby sa krajiny tejto oblasti vyhli nebezpečenstvu spútania ťažkým zahraničným dlhom ako aj stálemu nebezpečenstvu medzinárodných konfliktov, vedúcich k neporiadku vnútri krajiny. Preto Spojené štáty s potešením povzbudia a podporia tých amerických bankárov, ktorí prejavia želanie pomôcť pri finančnej obnove týchto krajín. Takáto obnova spojená s ochranou colného systému, ktorý by sa mohol stať korisťou možných diktátorov, likviduje jednou ranou hrozby zo strany zahraničných veriteľov i hrozbu zo strany revolučných neporiadkov.

1862 - Vyhlásenie „totálna vojna“ o oslobodení Shermanovo otroctva ničivé ťaženie - po vojne vypaľovanie, zakotvené v ústave vraždenie, ...

Lincoln – atentát 1861 - secesia (odtrhnutie) 11 južných štátov a vytvorenie KONFEDEROVANÝCH ŠTÁTOV AMERICKÝCH

SEVER prezident

AbrahamLincoln Generál Grant

JUH prezident

Jefferson Davis Generál Lee

hl. m- Richmond

totálna vojna otroctvo obnovenie jednoty

● bojovali nielen armády, ale celé spoločnosti ● 635 000 ● devastácia území

rasizmus rekonštrukcia juhu vládny

segregácia zrušená

Kennedym

ilegálny

Ku- klux- klan

(1866)

hospodársky boom

prílev imigrantov

USA -

hospodárska veľmoc

Rozdelené Spojené štáty Karikatúra

http://www.sekuritaci.cz/hudba-vojny-jej-historia-a-priklady/ http://www.abrahamlincolnsclassroom.org/ http://standupamericaus.com/iran-and-the-bolivarian-alliance-for-the-americas

Page 14: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

USA v 19. storočí – občianska vojna

1) Čítali alebo videli ste odviate vetrom. Na pozadí čoho sa odohráva dej? Videli ste iný film na pozadí týchto dejinných udalostí? 2) Menujte príčiny občianskej vojny v USA. 3) Opíšte priebeh občianskej vojny v USA. 4) Vymenujte dôsledky občianskej vojny v USA. 5) Definujte Monroevovu doktrínu. 6) Analyzujte text MONROEOVA DOKTRÍNA. 7) Analyzujte karikatúru. 8) Analyzujte text DIPLOMACIA DOLÁRA. 9) Na základe textu DIPLOMACIA DOLÁRA vytvorte karikatúru. Počas tvorby si vypočujte pesničky na podporu bojového úsilia a morálky, či už na strane severu alebo na juhu. Na strane republiky BATTLE HYMN OF THE REPUBLIC http://www.youtube.com/watch?v=p5mmFPyDK_8 Na strane Konfederácie http://www.youtube.com/watch?v=dKMTu1GDi_w

Page 15: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Francúzska revolúcia I

1) Kríza vo Francúzsku Úpadok rodovej aristokracie a rozmach 3. stavu 2) Príčiny 3) Predpoklady - osvietenecké myšlienky 4) Vypuknutie revolúcie bezprostredné príčiny – vyvrcholenie hospodárskej krízy (vinohradnícka kríza, vysoké ceny obilia, ...) Ľudovít XVI. sľúbil zvolať generálne stavy Základná požiadavka 3. stavu - hlasovanie podľa osoby a nie podľa stavu (dovtedy) Začiatkom roka 1789 - voľby do stavov - výsledky 5. 5. 1789 – otváracie zasadnutie požiadavky 3. stavu neakceptované 3. stav a šľachta rozmýšľali o použití násilia + rôzne fámy = nepokoje, vyvrcholili 14. 7. 1789 dobytím Bastily

Paríž počas francúzskej revolúcie:

duchovenstvo Šľachta - 1,5 % ob. 3. stav - 96 %ľudí (120 000)

vyberanie desiatku pozemkové vlastníctvo ● rehoľné – úpadok ● vyššie – zo šľachty, žili na dvore ● nižšie – nešľachtici – žili s ľudom – cirk.plebs

(350 000) – privilégiá ● dvorská – príživníci u vo Versailles ● vidiecka – žili s ľudom, šľacht. plebs ● úradnícka –z buržoázie kúpou úradov

● ľud. vrstvy (mesto i vidiek) ● malá a stredná buržoázia (obchodníci, remeselníci) ● slobodné povolania (úradníci, advokáti, notári, lekári, profesori) ● vysoká buržoázia (finančná, obchodná, manufaktúrna)

Karikatúry Ľudovít XVI. a minister financií Necker

http://rmc.library.cornell.edu/collections/france.html

Tri stavy

https://www.mtholyoke.edu/courses/rschwart/hist151/French%20Revolution%20II/album/slides/awakening%20of%20the%20Third%20Estate.html

politické hospodárske - absolutizmus – upevnil sa za Henricha IV, rozvinul za Ľudovíta XIV - z Božej milosti – pomazanie v Remešskej katedrále – absolutizmus vyplýva z jeho božského charakteru, jeho právomoc sa nedá deliť ani prenášať ● prameň spravodlivosti ● zdroj zákonodarstva – LEX REX ● zdroj administratívnej právomoci (časť zveril úradníkom) ● prameň vojny a mieru obmedzovali ho generálne stavy (nemusel ich poslúchať) - súdne dvory – právo registrácie zákona

vzrastal finančný deficit, pretože: ● pažravosť dvora ● dlhy spôsobené vojnami ● dane pre 3. stav sa už nedali zvyšovať ● nezdaniteľnosť prvých dvoch stavov

POSLANCI DUCHOVENSTVA (291) – väčšina za reformy POSLANCI ŠĽACHTY (270) – prevládali aristokrati – proti reformám POSLANCI 3. STAVU (578) – polovica právnici, obchodníci, bankári, učenci, ...

NÁRODNÉ ZHROMAŽDENIE (NZ) ÚSTAVODARNÉ NÁRODNÉ ZHROMAŽDENIE (ÚNZ) absolutizmus

7) Námestie revolúcie (dnes Place de la Concorde) popravený kráľ i kráľovná 8) Parížska radnica (Hôtel de ville) 9) Jakobínsky klub - jadro Spoločnosti priateľov ústavy – Robespierre 10) Feuillantský klub – odtrhli sa od Jakobínov po úteku - La Fayette 11) Cordeliersky klub - Spoločnosť priateľov ľudských práv – Danton, Marat L´´ami du peuple) 12) Konvent – revolučné NZ (1992 – 1995) 13) Výbor pre verejnú bezpečnosť (1793) 14) Výbor pre verejné blaho (1793) 15) Revolučný tribunál (súd) (1793) 16) Conciergerie – palác, počas VFR väznená kráľovná, dnes:17) Justičný palác

1) Notre Dame (Chrám Matky Božej) 2) Lovre – kráľovské sídlo 3) Palais-Royal – kráľovský palác

4) Temple – „ex“ budova Templárov, v ktorej bol väznený ľudovít XVI. 5) Tuileries – pôvodne palác kráľovien vdov, posledné sídlo Ľudovíta XVI. 6) Jazdiareň v Tuileries, kde zasadalo Národné zhromaždenie

Page 16: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Francúzska revolúcia I

1) Analyzujte karikatúry. Nad čím stoja kráľ a jeho minister financií? Pri analýze druhej karikatúry si pomôžte prvým bodom učiva. Tretia karikatúra predznamenáva zmenu. Akú? 2) Charakterizujte 1., 2. a 3. stav vo Francúzsku. 3) Identifikujte politické a hospodárske príčiny revolúcie vo francúzsku. 4) Na základe vedomostí z učiva o osvietenstve identifikujte ideové predpoklady vypuknutia revolúcie vo francúzsku. 5) Menujte bezprostredné príčiny, ktoré viedli k vypuknutiu revolúcie. 6) Uveďte, v čom spočíval spor medzi prvými dvoma stavmi a tretím stavom. 7) Uveďte, akým aktom sa zavŕšila ľudová revolúcia vo Francúzsku? 8) Cestujte po Paríži koncom 18 storočia. Pomôžte si mapou Paríža. 9) Pozrite si infláciu papierových peňazí vo Francúzsku - asignáty http://www.youtube.com/watch?v=3U6NeQ0-M0g

Page 17: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Francúzska revolúcia II

5) Priebeh revolúcie 1. etapa revolúcie (14.7. 1789 – 21.9.1792) ● nepokoje v mestách a dedinách (veľký strach) vypaľovanie zámkov, vešanie...● jún 1791 – v prestrojení utiekol z Paríža, zadržaný vo Varranes ● august 1791 – Pilnická deklarácia – dohoda Ľ XVI a pruského prijaté dokumenty:

● Zrušenie feudalizmu ako systému (august 1789) ● Deklarácia práv človeka a občana (august 1789) ● Civilná ústava duchovenstva (júl 1790) – pápež zostal hlavou cirkvi, ale právomoci mu boli odňaté) ● Ústava (september 1791) FRA

ÚNZ sa rozpustilo a rozhodli sa, že budú nevoliteľní nové voľby ZÁKONODARNÉ ZHROMAŽDENIE (ZZ) len majetní apríl 1792 – začiatok vojen medzi FRA RAK + PRUSKO dobrovoľníci z celej krajiny snaha obnoviť pôvodný stav (aj z Marseille – Marseillaisa) spočiatku úspešní, september 1792 zvrat po bitke pri Valmy prehlbovali sa rozpory medzi ZZ a august 1792 – Paríž – povstanie SANSCULOTOV (chudobné vrstvy) nenávisť voči bohatým zvrhnutý ZZ odpor voči ZZ vytvorili povstaleckú komúnu nové voľby (aj pasívni – nemajetní – všeobecné volebné právo) 2. etapa revolúcie

Z DEKLARÁCIE PRÁV ČLOVEKA A OBČANA Vzorom pre revolúcie v polovici 19. storočia sa stala Veľká francúzska revolúcia. Spory medzi kráľom a generálnymi

stavmi prerástli do vytvorenia Národného zhromaždenia, ktoré dva dôležité dokumenty - Dekrét o zrušení feudalizmu ako systému (4. 8. 1789) a Deklaráciu práv človeka a občana (26. 8. 1789).

Predstavitelia francúzskeho ľudu, vytvoriac Národné zhromaždenie a uvedomujúc si, že neznalosť práv človeka a zabúdanie na ne a pohŕdanie nimi sú jedinými príčinami verejného nešťastia a rozpadu vlády, rozhodli sa touto slávnostnou deklaráciou vyhlásiť prirodzené, neodňateľné a posvätné práva človeka. Táto deklarácia, ktorú budú mať všetci príslušníci pospolitosti stále na pamäti, bude im pripomínať ich práva a povinnost. V dôsledku toho Národné zhromaždenie uznáva a vyhlasuje za prítomnosti a pod záštitou zvrchovanej Bytosti nasledujúce práva človeka a občana. Článok 1. Ľudia sa rodia, zostávajú slobodní a sú si rovní v právach. Článok 2. Cieľom každého politického spolku je zachovať prirodzené a nevynútiteľné práva človeka. Týmito právami sú právo na slobodu, právo na majetok, právo na bezpečnosť a právo klásť odpor útlaku. Článok 4. Sloboda spočíva v možnosti robiť všetko, čo neškodí druhému. Článok 5. Ničomu, čo zákon nezakazuje, sa nesmie brániť a nikto nemôže nikoho nútiť robiť to, čo zákon nenariaďuje. Článok 6. Zákon musí byť rovný pre všetkých tak pri ochrane, ako aj pri treste. Občania sú si rovní a majú rovnaké právo na prístup ku verejným poctám, miestam, hodnostiam podľa schopností a bez iných rozdielov než tých, ktoré vyplývajú z ich cnosti a z ich nadania. Článok 7. Nijaký človek nemôže byť obžalovaný, zatknutý ani väznený inak než v prípadoch stanovených zákonom, a to formou, ktorú zákon predpisuje. Článok 9. Každý človek je považovaný za nevinného až do chvíle, keď je prehlásený vinným. Článok 10. Nikto nesmie byť prenasledovaný pre svoje názory vrátane náboženských ... Článok 12. Zaručenie práv človeka a občana vyžaduje verejnú moc. Táto moc je určená pre blaho všetkých, a nie pre osobný úžitok tých, ktorým je zverená. Článok 17. Majetok je posvätným a nedotknuteľným právom.

Karikatúra

http://stkarnick.com/culture/2010/08/28/edmund-burke-vs-the-french-revolution/

Prvá protifrancúzska koalícia.

http://www.youtube.com/watch?v=4K1q9Ntcr5g http://thecaveonline.com/APEH/imagesoftheking.htm http://sk.wikipedia.org/wiki/Marseillaisa#Text_Marseillaisy

konštitučná monarchia NZ zákonodarná moc výkonná moc

PRAVICA STRED ĽAVICA umiernení nevýrazná radikáli GIRONDISTI masa JAKOBÍNI odporcovia starého režimu, (Maximilián Robespierre) ale aj veľkých zmien KORDELIERI (Marat, Danton)

Page 18: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Francúzska revolúcia II

1) Vypočujte si Marseillaisu a na základe textu identifikujte jej hlavnú myšlienku. 2) Uveďte dokument, ktorým sa zmenil politický režim vo Francúzsku. Svoje tvrdenie zdôvodnite. 3) Uveďte dokument, ktorým sa zmenil postavenie človeka vo Francúzsku. Svoje tvrdenie zdôvodnite. 4) Uveďte dokument, ktorým sa zmenili pomery v cirkvi vo Francúzsku. Svoje tvrdenie zdôvodnite. 5) Uveďte, čo bolo základným dôsledkom prijatia prvej ústavy vo Francúzsku. 6) Menujte jednotlivé skupiny, ktoré tvorili Zákonodarné zhromaždenie. 7) Vysvetlite príčiny vzniku protifrancúzskych vojen. Na základe analýzy mapy menujte členov protifrancúzskej koalície. 8) Uveďte príčiny a dôsledky povstania sansculotov. 9) Definujte pojmy Pilnická deklarácia, GIRONDISTI, JAKOBÍNI, KORDELIERI, SANSCULOTI, Marseillaisa. 10) Analyzujte text Z DEKLARÁCIE PRÁV ČLOVEKA A OBČANA

La Marseillaise Poďme, deti vlasti, Deň slávy nadišiel! Skoncujme s tyraniou Vztyčuje sa skrvavená vlajka, (2x) Počujete vo vašom kraji Rev divokých vojakov? Prichádzajú vraždiť vaše deti, A vaše ženy vo vašej náruči! Refrén: Do zbrane, občania! Vytvárajte pluky! Kráčajme! Kráčajme! Nech krv nečistá napojí Brázdy našich polí! Čo chce táto horda otrokov, Zradcov a spiknutých kráľov? Pre koho sú tieto hnusné okovy, Tie železá tak dlho robené? (2x) Francúzi, pre nás, ach! Aká urážka, Koľko hnevu musí byť rozpútaného! To o nás je ten trúfalý ich plán O návrate do starého otroctva! Do zbrane, občania... Čo! Tieto kohorty cudzincov Chcú vydávať zákony v našich domovoch! Čo! Tento klamársky dav Chce vyzabíjať našich hrdých bojovníkov! (2x) Pane Bože! Zviazanými rukami Podľahnú naše čelá jarmám. Otrasní kati sa stanú Pánmi našich osudov! Do zbroje, občania... Traste sa, tyrani! A vy, zradcovia, hanba celej krajiny! Traste sa! Vaše otcovražedné plány sa dočkajú konečnej odplaty! (2x) Každý je vojakom pripraveným na boj proti vám.Ak padnú naši mladí hrdinovia, krajina zrodí nových, odhodlaných na boj. Do zbrane, občania...

Page 19: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Francúzska revolúcia III

5) Priebeh revolúcie 2. etapa revolúcie (21.9.1792 - 27.7. 1794) 21.9.1792 – republika - nový kalendár KONVENT

ROBESPIERROVE ARGUMENTY PRE POPRAVU KRÁĽA (PREJAV Z 3. 12. 1793)

Zápas o politickú prevahu v Konvente v roku 1793 medzi girondistami, ktorí predstavovali najsilnejšiu skupinu a jakobínmi a cordeliérmi („hora“ - podľa zasadacích miest v hornej časti snemovne) sa vyhrotil v diskusii o osude kráľa Ľudovíta XVI. Najhorlivejšími zástancami popravy kráľa boli jakobíni, ktorých argumenty predniesol ich vodca Maximilian Robespierre. Tu sa nevedie súdny proces. Ľudovít nie je obžalovaný a vy nie ste sudcami. Ste iba politici a zástupcovia národa. Vašou úlohou nie je vysloviť nad niekým rozsudok, ale prijať opatrenie v záujme verejného poriadku. Pokiaľ ide o moju osobu, prieči sa mi trest smrti a k Ľudovítovi necítim ani lásku ani nenávisť. Ale zosadený kráľ v lone revolúcie, ktorá má ešte ďaleko k tomu, aby bola pevne zakotvená. Taký nemôže byť zneškodnený uväznením alebo vypovedaním z krajiny. S bolesťou vyslovujem obecnú pravdu: je lepšie, aby zomrel Ľudovít, než by malo zahynúť 100 000 poctivých občanov. NEMECKÝ UČENEC GEORG FORSTER A BRITSKÝ POLITIK A PUBLICISTA EDMUND BURKE O REVOLÚCII Francúzska revolúcia mala od počiatku svojich prívržencov i odporcov a to nielen v samotnom Francúzsku, ale aj za jeho hranicami. Prinášame názory aspoň dvoch z nich. Georg Forster - z listu manželke 11. mája 1793: Verím vo význam tejto revolúcie vo veľkom okruhu ľudských osudov, verím, že sa nielenže musela uskutočniť, ale že dá nový smer vývoju. Edmund Burke - kritik francúzskej revolúcie: Nebojím sa odporu, keď tvrdím, že niet v Anglicku jediného človeka tešiaceho sa verejnému uznaniu, ktorý by nebol úprimne znechutený, keď Národné zhromaždenie skonfiškovalo cirkevný majetok. Kto z tých, v kom ešte nevyhasla iskra ľudského citu, by si mohol dovoliť zvrhnúť mužov vysokej váženosti a posvätného povolania z najvznešenejších stupňov štátu, a vydať ich chudobe, posmechu a pohŕdaniu?

Revolučný francúzsky kalendár

13 sansculottides - doplnkové dni (sanculottidy)

Marat a Charlotta Cordayová

http://georgianaduchessofdevonshire.blogspot.com/2009_09_01_archive.html http://en.wikipedia.org/wiki/French_Republican_Calendar/Y1

Gilotína

http://www.fflch.usp.br/dh/heros/antigosmodernos/revolutions/francesa/corday/cordaymarat.htmlä

PRAVICA STRED ĽAVICA GIRONDA rovina (la plaine) HORA obchodná bažina (le marais) JAKOBÍNI - stredná buržoázia a priemyselná + buržoázia SANSCULOTI

V prvej fáze prevaha GIRONDY (do júna 1793) - ťaženie proti HORE a najmä triumvirátu:

Marat a Robespierre obvinení z diktatúry, Danton zbavený funkcie ministra spravodlivosti.

- poprava (21.1. 1793) - medzinárodná intervencia -A,H,Š+Európa - občianska vojna – povstanie vo Vendée rozpory – Gironda ↔ Hora

V druhej fáze prevaha Hory (do júla 1794) - „despotizmus slobody“ - prevaha Jakobínov: ● revolučný tribunál ● výbory revolučnej bdelosti ● VÝBOR PRE VEREJNÉ BLAHO ● nová – Ústava - platnosť odložená ● zákon o podozrivých ● TEROR (popravy,...) ● dekristianizácia – vyvrcholenie proticirkevných nálad ● rozpory + hospod., soc. problémy júl 1794 - poprava vodcu jakobínov Maximiliána Robespierra-9. termidor „revolúcia požiera svoje deti“

6 ventôse - mesiac vetra

10 messidor - mesiac žní

7 germinal - mesiac rašenia

8 floréal – mesiac kvetov

5 pluviôse - mesiac dažďa

4 nivôse - mesiac snehu

3 frimaire - mesiac inoväte

2 brumaire - mesiac hmly

1 vendémiaire - mesiac

vinobrania

9 prairial – mesiac

lúk

12 fructidor - mesiac plodov

11 thermidor - mesiac

horúčav

Page 20: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Francúzska revolúcia III

1) Analyzujte výrok „revolúcia požiera svoje deti“ a pokúste sa nájsť analógiu tohto výroku v ďalšom vývoji 2) Vysvetlite, čoho dôsledkom bolo vyhlásenie republiky vo Francúzsku. 3) Menujte jednotlivé frakcie, ktoré boli zvolené do Konventu. 4) Opíšte politický vývoj vo Francúzsku počas prevahy GIRONDY v Konvente. 5) Opíšte politický vývoj vo Francúzsku počas prevahy HORY v Konvente. 6) Uveďte dôvody vzniku nového kalendára vo Francúzsku. 7) Menujte postavy trimvirátu. 8) Prečo bol Marat zavraždený práve vo vani? Jeho posledné slová boli: „To mňa, drahá priateľka, to mňa“. 9) Analyzujte text ROBESPIERROVE ARGUMENTY PRE POPRAVU KRÁĽA (PREJAV Z 3. 12. 1793). 10) Analyzujte text NEMECKÝ UČENEC GEORG FORSTER A BRITSKÝ POLITIK A PUBLICISTA EDMUND BURKE O REVOLÚCII. 11)Vytvorte argumenty pre a proti: „Gilotína: Vražedný stroj, alebo humánnejšie popravy?“

Page 21: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Francúzska revolúcia IV

5) Priebeh revolúcie 3.etapa revolúcie (1794 – 1799) – stabilizácia pomerov - obdobie direktória poslanci – prívrženci monarchie na scéne opäť jakobíni – obnoviť pomery strach z destabilizácie št. prevrat – Napoleon Bonaparte Dôsledky revolúcie - odstránenie feudalizmu a absolutizmu - presadzovanie základných ľudských práv - politické a ekonomické zjednotenie Francúzska - vplyv na pád režimov v Európe – VB – snaha vylepšiť volebný systém – Poľsko – ohrozené deleniami – pomoc vo FRA

VÝMENA LISTOV MEDZI ĽUDOVÍTOM XVIII. A GENERÁLOM NAPOLEONOM V LETE ROKU 1800 Kríza francúzskej republiky vyvrcholila koncom roku 1799, keď sa niektorí politici tajne obrátili na NB a požiadali ho,

aby v krajine obnovil pokoj a poriadok. Napoleon ponuku prijal a 9. novembra uskutočnil štátny prevrat. Moc bola zverená do rúk troch konzulov, z ktorých prvým sa stal Napoleon. Nádeje na návrat do vlasti a na trón si v tomto období robil aj následník francúzskeho trónu Ľudovít XVIII. Ľudovít Napoleonovi:

Asi viete, pán generál, že ste si už dávno získali moje uznanie. Podľa svojich zásad som Francúzom.Môžeme zabezpečiť pokoj pre Francúzsko. Hovorím „my“, pretože na to potrebujem Bonaparta - a on to nebude môcť bezo mňa presadiť. Pán generál! Európa sa na Vás díva, sláva na Vás čaká a ja netrpezlivo túžim znova dať svojmu ľudu mier. Bonapartova odpoveď:

Dostal som, môj pane, Váš list a ďakujem za ctihodné veci, ktoré tam uvádzate. Návrat do Francúzska si nesmiete priať, pretože by ste museli prejsť cez sto tisíc mŕtvol. Obetujte svoje záujmy pokoju a blahu Francúzska. Dejiny Vám za to poďakujú. Voči nešťastiu Vašej rodiny nie som bezcitný. Rád prispejem k zdaru a pokoju Vašej odlúčenosti. TEXTY O REVOLÚCII „Čo je tretí stav? Všetko. Čím bol doposiaľ v štátnom aparáte? Ničím. Čím sa chce stať? Niečím.“

Abbé Sieyes „Čo je tretí stav?“ „V rozpadnutej spoločnosti, kde jedinou účinnou silou sú ľudové vášne, moc prináleží strane, ktorá, sa im bude vedieť vlichotiť, aby ich používala. Následkom toho vedľa zákonnej vlády, ktorá ich nemôže ani potlačiť, ani im vyhovieť, vytvára sa vláda nezákonná, ktorá ich ospravedlňuje, rozdúchava a vedie. Tou mierou, akou sa zákonná vláda rozkladá a borí, nezákonná sa upevňuje a organizuje, až ju nakoniec nahradí a stane sa tiež zákonnou.“

Taine „Nič sa tak nepodobá mýtickému mysleniu ako politická ideológia. V našej súčasnej spoločnosti ho možno iba nahradila. Čo robí historik, keď oživuje Francúzsku revolúciu? Odvoláva sa na sled minulých udalostí, ktorých následky sú prostredníctvom nevratného radu sprostredkujúcich udalostí nepochybne ešte citeľné. No pre politika a tých, čo ho počúvajú, je Francúzska revolúcia skutočnosťouiného druhu; je postupnosťou minulých udalostí, ale aj trvale pôsobiacou schémou, umožňujúcou vysvetľovať sociálnu štruktúru súčasného Francúzska, protirečenia, ktoré sa v nej prejavujú, a vybadať náznaky budúcej revolúcie. Takto sa vyjadruje Michelet, politológ a historik v jednej osobe: Vtedy bolo všetko možné... Budúcnosť bola prítomnosťou... to znamená koniec času, záblesk večnosti.“

C. Lévi-Strauss

Sesterské republiky

http://www.mtholyoke.edu/courses/rschwart/hist151/French%20Revolution%20II/album/slides/Expansion_France_1799.html

Prvá koalícia počas direktória

http://freakytrigger.co.uk/pumpkin/2004/09/the-revolution-devours-its-own-children-pt-234523/

hospodárska voľný trh- okrem Paríža garantované ceny chleba kríza

politická - perzekúcie voči Jakobínom - royalistická reakcia zlatá mládež „biely teror“→ Jakobíni Ľ XVII. Gróf de Provance – Ľ XVIII.

odpor sansculotov ↓ nová ústava (1795) volebné právo- aktívni občania (majetkový cenzus) prísna deľba moci (báli sa diktatúry)

medzinárodná - obranné vojny → dobyvačné - kríza v armáde vzdialení od domova-oddanosť veliteľovi, nie národu vzostup Napoleona vytvorenie sesterských republík

1798 – Napoleonovo egyptské dobrodružstvo 2. koalícia proti Francúzsku

ZÁKONODARNÁ MOC 2 komorový parlament RADA STARŠÍCH - schvaľuje zákony navrhnuté R 500 RADA 500 – volí Direktórium z kandidátov R 500

VÝKONNÁ MOC 5 členné DIREKTÓRIUM

Page 22: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Francúzska revolúcia IV

1) Na minulej hodine sme si spomenuli Marata. Marat bol významná postava dejín. Apropo, sú dejiny výsledkom kreatívnej činnosti jednotlivcov, alebo naopak, jednotlivci sú generovaní dobou? Vypočujte si pesničku Karla Kryla Marat ve vaně. Poznáte niekoho z tejto pesničky? http://www.youtube.com/watch?v=-bBsi2wV14w 2) Charakterizujte hospodársku situáciu počas obdobia direktória vo Francúzsku. 3) Charakterizujte politickú situáciu počas obdobia direktória vo Francúzsku. 4) Charakterizujte medzinárodné postavenie Francúzska počas obdobia direktória. 5) Porovnajte ústavy prijaté vo Francúzsku počas revolúcie z hľadiska garantovaného volebného práva. 6) Porovnajte rôzne spôsoby teroru vo Francúzsku počas revolúcie z hľadiska skupiny, ktorá bola jeho nositeľom. 7) Uveďte dôsledky revolúcie. 8) Analyzujte text VÝMENA LISTOV MEDZI ĽUDOVÍTOM XVIII. A GENERÁLOM NAPOLEONOM V LETE ROKU 1800 9) Analyzujte TEXTY O REVOLÚCII.

Úloha osobnosti v dějinách sestává prakticky z ochoty dotyčné osobnosti zemřít nebo nechat se zabít dříve, než stačila odvolat.

Pohled se odvrátí, Koperník v sutaně, smrtka si obrátí Marata ve vaně, stránka se otáčí, Koniáš zatleská, Gogh leží v bodláčí, smrt bývá nehezká, Gogh leží v bodláčí, smrt bývá nehezká, smrt bývá nehezká.

®: Laskavé šero vám přikryje tvář s grimasou hrůzy, ruka, jež před chvílí hladila ramena, zkameněla, na nic je pero a k ničemu snář, zemřely Múzy, to, že se nestřílí, smrt jenom znamená pro anděla.

Písnička dozněla, bytem je šatlava, před vraty kostela uvidíš Václava, drží se klepadla, hrobař si ruce mne, odhoďte zrcadla, není to dojemné, odhoďte zrcadla, není to dojemné, není to dojemné.

Cromwell má namále, Hus čeká na kata, Smrtka má korále, korále ze zlata, kříž staví Kristovi, Spartakus bez meče, ranami nachoví, dívej se, člověče, dívej se, člověče, dívej se, člověče! ®:

Johanku stříhají, ruka je zemdlená, pacholci říhají, ocel je kalená, pan Lincoln v divadle dívá se na scénu, Smrt sedí v propadle oděna v saténu, Smrt sedí v propadle oděna v saténu, oděna v saténu.

Jesenin opilý chystá si oprátku, Puškin si zastřílí, Tyl píše pohádku, vidíš Fra Filippa, krev plivá do barvy, Gerarda Phillipa Smrtka si obarví, Gerarda Phillipa Smrtka si obarví, Smrtka si obarví. ®:

Page 23: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Napoleon Bonaparte – diktátor, či stabilizátor?

1) Napoleon 1. konzulom (1799 – 1804) vnútorná vonkajšia 2) Napoleon cisárom (1804 – 1814) vnútorná politika policajná sieť (minister Fouché), cenzúra vonkajšia politika obklopil sa novými monarchiami (aj z „ex“sesterských republík)vláda Bonapartovcov Anglicko – 1805 bitka pri Trafalgare NB porazený admirálom Nelsonom Európa obavy sformovanie 3. koalície Rakúsko – 1805 – bitka 3 cisárov pri Slavkove – mier v BA Nemecko – 1806 ● NB vytvoril Rýnsky spolok (16 štátov), NB ich protektor ● SRRNN prestala existovať ● cisár František II. sa vzdal koruny – 1804 prijal rakúsku korunu nemecké cisárstvo → rakúske cisárstvo Prusko – 1806 - porazil ich pri Jene Anglicko – 1806 - keď nie vojensky - kontinentálna blokáda (neúspešná) zákaz obchodu z ANG. Rakúsko – 1809 - viacero úspešných aj neúspešných bitiek – napokon mier spečatený svadbou s Máriou Lujzou (1810) Rusko – september 1812 - Veľká armáda (600 000) Borodino – Moskva – NB navrhol Alexandrovi I. mier (nereagoval) – ústup - generál Kutuzov ho donútil ísť po tej istej trase – november 1812 – bitka pri Berezine 1813 – bitka národov pri Lipsku – Európa porazila NB → apríl 1814 – NB- Elba 2) Napoleon 100-dňovým cisárom REŠTAURÁCIA (obnovenie) BOURBONOVCOV (Ľ XVIII.). február 1815 – NB ušiel z Elby → Paríž → jún 1815 porazený pri Waterloo → Svätá Helena (1821 )

MINARDOV GRAF NAPOLEONOVHO ŤAŽENIA DO RUSKA

http://www.ceskatelevize.cz/porady/876477-byl-jednou-jeden-clovek/293352129450022-francouzska-revoluce/ http://www.ceskatelevize.cz/porady/876477-byl-jednou-jeden-clovek/dily/

NAPOLEON O SITUÁCII V BEREZINE Po prevzatí moci a vyhlásení sa za cisára (1804) sa NB vydal na výpravu

s cieľom ovládnuť Európu. Po úspechoch pri Slavkove (1805), v nemeckých štátoch a v Taliansku si trúfol na výpravu do Ruska. Jeho súper, generál Kutuzov, mu umožnil priblížiť sa k Moskve a po bitke pri Borodine (1812) do nej aj vstúpiť. To však bol začiatok Napoleonovho konca a tragédie francúzskej armády.

Armáda je síce početná, ale v strašnom rozklade. Potrebujeme štrnásť dní, aby sa znovu zhromaždila, ale kde vziať tých štrnásť dní? Zima a utrpenie ju rozložili. Dostaneme sa do Wilna, ale budeme sa tam môcť udržať? Ak nás napadnú počas prvých ôsmich dní, pochybujem o tom, že sa tam udržíme. Potraviny, potraviny, potraviny! Snáď sa bude môcť armáda zhromaždiť za Nemenom. V tejto situácii budem považovať svoju prítomnosť v Paríži za nevyhnutnú pre Francúzsko, ríšu, ako aj pre samotnú armádu.

Wiliam Pitt ml. a Napoleon

Protinapoleonske koalície

politika ● NB - 1. konzul pevná vláda ● nová ústava

hospodárstvo ● rozvoj ● priemysel ● rast reálnych miezd

náboženstvo 1801

● konkordát s pápežom

vzdelanosť širší prístup

súdnictvo CODE CIVIL

občiansky zákonník

porážka 2. koalície

podpora ľudu

Page 24: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Napoleon Bonaparte – diktátor, či stabilizátor?

1) Analyzujte Napoleonov výrok. „Umieram, ale zanechávam dvoch pomstiteľov, dvoch Herkulov v kolíske. Rusko a Spojené štáty." Čo týmto výrokom Napoleon anticipoval? 2) Charakterizujte Napoleonovu vládu počas jeho konzulátu. 3) Opíšte výbojné vojny Napoleona smerom na východ. 4) Opíšte pokusy Napoleona podmaniť si Anglicko. 5) Analyzujte karikatúru Wiliam Pitt ml. a Napoleon 6) Opíšte Napoleonovo ťaženie do Ruska. 7) Uveďte, aké dôsledky mala bitka národov pri Lipsku? 8) Charakterizujte Napoleonovo stodňové cisárstvo. 9) Analyzujte MANARDOV GRAF NAPOLEONOVHO ŤAŽENIA DO RUSKA 10) Analyzujte text NAPOLEON O SITUÁCII V BEREZINE

Page 25: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Viedenský kongres a usporiadanie pomerov po VFR A NB

1) Podstata stretnutie zástupcov takmer všetkých krajín Európy, mal usporiadať pomery po VFR a výbojmi NB sústavou zmlúv. 2) Zásady a ciele 3) Postavy a záujmy 4) Nové usporiadanie Európy 5) Svätá aliancia Metternich a Alexander I. najkonzervatívnejšie sily nechceli, aby sa VFR a Napoleon opakovali, postupne sem vstúpili všetky štáty okrem Osmanskej ríše a Vatikánu - cieľ: zabrániť a potláčať akékoľvek revolúcie v Európe

ZO ZAKLADAJÚCEJ LISTINY SVÄTEJ ALIANCIE Po porážke Napoleona Bonaparta v bitke národov pri Lipsku (1813) sa z iniciatívy ruského cára Alexandra I. a

rakúskeho kancelára Metternicha zišli vo Viedni panovníci Rakúska, Ruska a Pruska a prijali prehlásenie pod názvom Svätá aliancia. Jeho hlavným cieľom bola spolupráca panovníkov s cieľom zabrániť vzniku nových revolúcií. V očiach súčasníkov i neskorších generácií sa stalo symbolom politického útlaku, ktorý vo väčšine Európy po viedenskom kongrese zavládol.

Článok 1. V súlade so slovami Svätého písma, ktoré vyzýva všetkých ľudí, aby sa považovali za bratov, zostanú traja monarchovia spojení zväzkami skutočného a nerozlučného bratstva ... a budú sa považovať vo vzťahu k svojím poddaným a armádam za otca rodiny a budú ich riadiť v duchu bratstva, aby chránili mier, náboženstvo a spravodlivosť.

Článok 2. Preto bude platiť ako jediná zásada tá, že si budú navzájom preukazovať služby a považovať sa za tri vetvy jedného kresťanského národa. Traja spojení vladári sa považujú za Prozreteľnosťou zvolení, aby vládli trom členom jednej rodiny, totiž Rakúsku, Prusku a Rusku. Zároveň uznávajú, že kresťanský národ, ku ktorému patria spolu so svojím ľudom, nemá iného pána okrem Boha a nášho vykupiteľa Ježiša Krista. Z NÁZOROV KANCELÁRA METTERNICHA

Klemens Lothar Václav Metternich je považovaný za autora európskeho systému rovnováhy síl. S jeho menom je však spojené aj tvrdé presadzovanie zásady vojenskej intervencie proti všetkým prejavom neposlušnosti poddaných kdekoľvek v Európe. V novovzniknutom rakúskom cisárstve vytvoril účinný systém policajnej kontroly a zastrašovania, ktorý sa bez používania drastických metód dokázal udržať až do revolúcie 1848. Zásady európskej politiky

Prvým cieľom snáh našej vlády bolo zachovanie zákonného poriadku, stavu pokoja, ktorý zabezpečuje plody tak draho vykúpeného mieru. Niekoľko rokov pozorujeme so zadosťučinením, že mnohé vlády sa konečne prepracovali k názoru, že prvou a nevyhnutnou podmienkou je potlačenie stále ešte existujúceho zla. Týmto zlom je onen revolučný duch, ktorý sa zrodil z protiprávneho nepokoja, ktorý je kŕmený odpornými vášňami a hlbokým znemravnením. Systematickí vo svojich plánoch, prísne dôslední vo svojich tajných zámeroch, hľadajú vodcovia tejto bezbožnej sekty od jedného konca Európy k druhému spojencov na uskutočnenie svojich zločinných zámerov. O koreňoch súčasného zla

To zlo existuje a je obrovské. Myslíme, že ho nemožno nazvať lepšie a jeho príčiny presnejšie než oným slovom 'požiadavky', čo je neoddeliteľný sprievodca polovzdelancov a vyrastá z bezhraničných ambícií, ktoré možno ľahko uspokojiť v obdobiach zmätkov a nepokojov. Je to predovšetkým stredná trieda spoločnosti, ktorá je zachvátená touto morálnou hnilobou. A práve medzi týmito príslušníkmi sú hlavy strany, ktorá pracuje v prospech liberálneho obratu.

Vlády, ktoré stratili rovnováhu, sú vystrašené a zmätené pokrikom tejto strednej triedy spoločnosti, ktorá má miesto medzi kráľom a jeho poddanými, láme žezlá monarchov a uzurpuje si právo byť hlasom ľudu.

VIEDENSKÝ KONGRES Zľava do prava: Talleyrand, Lord Castlereagh, cisár František I., cár Alexander I, Friedrich Wilhelm III, Friedrich August I a perzonifikácia republiky Janov Územné zmeny po Viedenskom kongrese.

legitimita panovníci sú od Boha, nikto nemá právo zvrhnúť ich, lebo bude potrestaný zásada rovnováhy síl aby niekto v Európe získal nadvládu

reštaurácia - hranice do pôvodného stavu - na tróny pôvodné panovnícke rody kvietizmus - status quo – zachovať daný stav, žiadne revolúcie,

VEĽKÁ 5 ruský cár Alexander I.

rakúsky cisár František I. a kancelár kníže Metternich,

pruský Fridrich Viliam III.

anglický minister zahraničia Castlereagh

francúzsky minister zahraničných vecí Talleyrand

obnoviť Poľsko pod ruskou záštitou

obava s posilňovania vplyvu Ruska a Pruska rozširovanie území

poisťovanie si postavenia námornej veľmoci zachrániť, čo sa dá

Page 26: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Viedenský kongres a usporiadanie pomerov po VFR A NB

1) Analyzujte karikatúru zobrazujúcu situáciu na Viedenskom kongrese. Kto sa najviac teší a prečo? 2) Vysvetlite podstatu Viedenského kongresu. 3) Vysvetlite zásady deklarované na Viedenskom kongrese. 4) Vysvetlite ciele stanovené na Viedenskom kongrese, ktoré mali byť v súlade so deklarovanými zásadami. 5) Menujte hlavné postavy Viedenského kongresu. 6) Uveďte záujmy jednotlivých krajín zúčastnených na Viedenskom kongrese. 7) Na základe analýzy mapy opíšte nové usporiadanie Európy po Viedenskom kongrese. 8) Uveďte mená iniciátorov Svätej aliancie a zdôvodnite prečo práve oni mali veľký záujem na jej vytvorení. 9) Uveďte ciele Svätej aliancie. 10) Uveďte dôsledky vytvorenia svätej aliancie. 11) Analyzujte text ZO ZAKLADAJÚCEJ LISTINY SVÄTEJ ALIANCIE. 12) Analyzujte text Z NÁZOROV KANCELÁRA METTERNICHA.

Page 27: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Prusko a Poľsko v 18. storočí

1) Prusko A. Nemecká ríša po 30 r. vojne úbytok obyvateľstva (15 mil. → 10 mil.) rýchla obnova krajiny vďaka kniežacím dvorom, ktoré sa stali

centrom pol. a kult. života (vplyv FRA) B. Vnútorná správa Nemeckej ríše 300 štátov (absolutistické i stavovské), kniežatá upevňujú svoju

moc na úkor cisára. C. Vznik pruského kráľovstva Brandenbursko získalo v 30r. vojne nové, ekonomicky veľmi

významné územie na západe (dolný Rýn) a na východe (Pomoransko, východné Prusko)

Brandenbursko-pruský štát položil základy pruského kráľovstva, ktoré vzniklo r. 1701 – markgróf Fridrich I. sa nechal vyhlásiť

opora – silná armáda 17. st. zlikvidovali pruskí králi stavovskú opozíciu C. Fridrich II. Veľký (1740-1786) – Som prvý sluha môjho štátu. Vnútorná politika - reformy: o vojenské – prísna disciplína, taktika, vojenská akadémia o právne – zrušenie mučenia o školské – založil stovky škôl o hospodárske – pestovanie zemiakov o náboženské – sloboda vierovyznania Zahraničná politika o po prevzatí moci v roku 1740 využil oslabenie habsburskej

monarchie po smrti Karola VI. a zmocnil sa Sliezska o 1785 – založil Spolok nemeckých kniežat , s ktorým aktívne

vystúpil proti plánu cisára Jozefa II. posilniť výmenou rakúskeho Nizozemska za Bavorsko postavenie svojho rodu v južnom Nem.

2) Poľsko Stavovská monarchia (liberum veto) Susedia chceli Poľsko rozdeliť - vznikli otázky, ako zachovať

rovnováhu síl v tejto oblasti - Francúzsko videlo v Poľsku ochranu proti Rusku; Rakúsko proti Rusku a Prusku.

1772 - prvé delenie 1788 - poľský sejm zrušil liberum veto a roku 1792 - obnovená dedičnosť trónu. Mesta sa dostali do sejmu. Proti

novému poriadku sa vzoprela šľachta. Na jej strane stála Katarína II. i Prusko => 1793 - druhé delenie medzi Rusko a Prusko

1795 – tretie delenie - Poľsko zmizlo z mapy Európy.

ÚZEMNÝ VÝVOJ PRUSKA

http://www.zum.de/whkmla/region/germany/preu17011740.html http://www.zum.de/whkmla/region/germany/preu17011740.html

„TROJDELENIE“ POĽSKA

http://www.wiw.pl/historia/atlas/mapa42.asp

Delenie Poľska podľa karikatúry. Zľava: Katarina II., Stanislav August, Jozef II. a Fridrich II. http://simonak.eu/index.php?stranka=pages/h_k/1_2.htm

Page 28: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Prusko a Poľsko v 18. storočí

1) Kto pôvodne založil Prusko? Pomôžte si obrázkom.

http://www.b irdz. sk/technika/ryt ierske-rady-co-pretrvali-hrdzu-vekov/17856-clanok.html

2)Opíšte postavenie Nemecka po 30-ročnej vojne. 3) Opíšte cestu ku vzniku Pruského kráľovstva. 4) Charakterizujte vnútornú politiku Fridricha II. Veľkého. 5) Charakterizujte zahraničnú politiku Fridricha II. Veľkého. 6) Na základe analýzy máp, opíšte územný vývoj Pruského štátu. 7) Porovnajte stavovskú a absolutistickú monarchiu. 8) Menujte príčiny troch delení Poľska. 9) Na základe analýzy máp, opíšte „trojdelenie“ Poľska.

Page 29: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Rusko v 18. storočí

1) Peter Veľký (1689 – 1725) 1613 – nástup Romanovcov – do 1917 A. Vnútorná politika Obdivoval západ (tajne navštívil) – reformy: o vojenské – modernizácia, výcvik o správne – Rusko rozdelené na gubernie, nové hlavné mesto – Petrohrad, najvyšší

orgán – senát, jemu podriadení ministri o hospodárske – merkantilizmus o cirkevné – zrušenie patriarchátu, zavedenie synody, predsedal jej cár–cezaropapizmus o vzdelávacie – vyššie odborné školy, akadémia vied v Petrohrade

absolutizmus - samoderžavie B. Zahraničná politika vojna o prístup k Baltu - Severná vojna proti Švédsku (1700 – 1721), ktoré ovládalo

Fínsko, Karéliu, Livonsko, východné Pobaltsko

o spočiatku prevaha Švédov, zvíťazili v bitke pri Narve. Roku 1707 Švédi vtrhli do

Ruska; Peter ustupoval a vtiahol ich hlboko do Ruska a rozdrvil pri Poltave (1709) v južnom Rusku (Švédi oslabení ťažkou zimou). Vojna pokračovala až do uzavretia Nystadtského mieru – (získané územia → prístup k Baltu)

vojna o prístup k Čiernemu moru s Osmanskou ríšou – získal Azovské more (neskôr stratil)

2) Katarína Veľký (1762 – 1796) A. Vnútorná politika nevoľníctvo spomalilo hospodársky rozvoj v Rusku (nevoľníci = „mužíci“). Nenávisť

ruského roľníka sa prejavila v kozáckom povstaní Jemeljana Pugačova posilnila úradníctvo absolutistického štátu, políciu, armádu; budovala prístavy (Sevastopoľ) B. Zahraničná politika úspešná vojna s Tureckom - prístup k Čiernemu moru a Krymu („Nové Rusko“).

Karikatúry http://karolinkazgogolinka.blox.pl/2009/05/broda-to-tez-sprawa-polityczna.html

http://www.blofi.pl/2011/03/najgupsze-podatki-wszechczasow-podatek.html

Potemkinova dedina

http://dejepis.com/index.php?page=000&kap=013&pod=5

RUSKÉ NOVINY O PREDAJI NEVOĽNÍKOV

Jednou z príčin zaostalosti Ruska v 18. storočí je aj stále fungujúci nevoľnícky systém, ktorý je brzdou rozvoja nielen poľnohospodárstva, ale najmä manufaktúrnej výroby. O postavení nevoľníkov svedčia aj inzeráty

„Predá sa dvadsaťpäťročný sluha so ženou a malým synom. Je dobrým tkáčom, dokáže holiť a púšťať žilou. Jeho žena môže slúžiť panej domu. Zároveň sa predá dostavník, starší, ale kvalitný“

„Predá sa slobodný človek, ktorý sa hodí za husiara alebo poľovníka. Má dvadsaťdeväť rokov“

„Predá sa nevoľný sedemnásťročný človek, ktorý vie rusky písať, čítať a vysádzať francúzske, nemecké, talianske a latinské knihy. Okrem toho vie hrať na husliach.“

http://library.osu.edu/sites/exhibits/petheo/peterthegreat.htm

+ Poľsko, Dánsko, Sasko

Švédsko Peter Veľký

Page 30: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Rusko v 18. storočí

1) Voltaire o Petrovi Veľkom: „Je hrozné že práve tomuto reformátorovi chýbala základná cnosť – ľudskosť.“ Čo môžeme z tohto výroku vyrozumieť? 2) Peter Veľký chcel reformovať Rusko. Chcel zároveň vychovať svoj ľud a naučiť ho nepľuť na zem, nešpárať sa v nose a nebozkávať sa na ústa. Nehovoriť s plnými ústami. Nepiť priamo z fľaše. Čo z toho ste nikdy nerobili? :D Menujte dôležite reformy Petra Veľkého. 3) Čo majú spoločné oba obrázky? Čo viedlo ruského panovníka k takýmto opatreniam? 4) Charakterizujte zahraničnú politiku Petra Veľkého. 5) Analyzujte schému RUSKO ZA VLÁDY PETRA VEĽKÉHO. 6) Charakterizujte vnútornú politiku Kataríny II. 7) Charakterizujte zahraničnú politiku Kataríny II. 8) Vysvetlite pojem potemkinovské dediny. 9) Uveďte príklady na súčasné potemkinovské dediny. 10) Analyzujte text RUSKÉ NOVINY O PREDAJI NEVOĽNÍKOV

Page 31: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

STOROČIE NACIONALIZMU – politické smery v 19. st.

1) Konzervativismus vs. liberalizmus 2) Nacionalizmus: 3) Socializmus

Karikatúra

PRÁCA ŽIEN A DETÍ V TOVÁRŇACH V protokole anglickej parlamentnej vyšetrovacej komisie roku 1832 sa uvádzajú výpovede vypočúvaných osôb, v ktorých vysvetľujú zamestnávanie žien a detí v továrňach. Kým pre továrnikov je dôvodom nižšia mzda, ktorú musia zaplatiť, v rodinách robotníkov je táto mzda otázkou prežitia rodiny. Továrnik Whitebread o práci detí:

„Koľko detí vo veku 5 - 6 rokov pracuje vo vašej továrni?“ „Zhruba každé dvadsiate.“ „Koľko detí je tam mladších ako 10 rokov?“ „Asi polovica.“

„Je správne, že desaťročné deti sú preč z domu od piatej ráno do desiatej večer?“ „Áno.“

Robotník Joshua Drake: „Prečo nechávate svoje deti pracovať tam, kde sa s nimi zle zaobchádza a kde musia vykonávať ťažkú prácu?“ „Chudoba núti človeka, ktorý má deti, k tomu, aby ich poslal do práce.“

Baník Peter Gaskell o tom, prečo sa pri ťahaní vozíkov s uhlím dáva prednosť ženám: „Áno, sú povoľnejšie a lepšie dodržujú pracovný čas. Často kričia a bijú sa, ale v ťahaní uhlia ich nikto neprekoná.“ Podnikateľ Miller na tú istú otázku:

„Jediný dôvod, prečo sa v uhoľných baniach dáva ako ťahúňom prednosť ženám je ten, že dvadsaťročné dievča pracuje za dva šilingy denne, kým muž v jej veku žiada 3 šilingy a 6 pencí. KAROL MARX: KU KRITIKE POLITICKEJ EKONÓMIE Základným dielom Karola Marxa bol Kapitál, v ktorom sa pokúsil o analýzu mechanizmu kapitalistickej výroby a vykorisťovania a vyslovil názor o zákonitosti zániku kapitalizmu a nevyhnutnosti proletárskej revolúcie. Základný prípravný spis k tomuto dielu predstavovala práca Ku kritike politickej ekonómie, ktorú dokončil roku 1859. Predslov V spoločenskej výrobe svojho života vstupujú ľudia do určitých nevyhnutných vzťahov, ktoré nezávisia od ich vôle, do výrobných vzťahov, zodpovedajúcich určitému vývinovému stupňu ich materiálnych výrobných síl. Celok týchto výrobných vzťahov tvorí ekonomickú štruktúru spoločnosti, reálnu základňu, nad ktorou sa dvíha právna a politická nadstavba a ktorej zodpovedajú určité formy spoločenského vedomia. Spôsob výroby materiálneho života podmieňuje sociálny, politický a duchovný životný proces vôbec. Nie vedomie ľudí určuje ich bytie, ale naopak, ich spoločenské bytie určuje ich vedomie. Na určitom stupni svojho rozvoja sa materiálne výrobné sily spoločnosti dostávajú do protirečenia s jestvujúcimi výrobnými vzťahmi alebo - čo je len právne vyjadrenie toho istého - s vlastníckymi vzťahmi, v rámci ktorých sa doteraz pohybovali. Z foriem rozvoja výrobných síl sa tieto vzťahy menia na ich okovy. Potom nastupuje epocha sociálnej revolúcie. S premenou ekonomickej základne dochádza k pomalšiemu či rýchlejšiemu prevratu v celej obrovskej nadstavbe.

Filozof Edmund Burke - tradičné hodnoty - kresťanstvo

národ – podstata každého štátu - do 19. st. – obyvateľ štátu = príslušník národa - 19. st. – národ na etnickom princípe

- jazyk, - územie, - história, - zvyky, - pocit prináležitosti

- individualizmus - ľudské práva - trhové hospodárstvo

Reakcia na zlé sociálne postavenie pracujúcich K. Marx – východisko v komunizme (odstránenie odcudzenia a vznik beztriednej spoločnosti)

nepokoje národnooslobodzovacie hnutia

nepokoje

samostatné štáty

zlepšenie postavenia

Balkán (od Turecka)

Slovania (od Rakúska)

zjednocovacie hnutia

Nemecko, Taliansko

Page 32: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

STOROČIE NACIONALIZMU – politické smery v 19. st.

1) Analyzujte satirickú mapu, na ktorej môžete vidieť európske štáty v roku 1870.

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Satirical_Europe_in_1870.jpg Všetko bolo v poriadku v Európe v roku 1870, by sa rok Franco-pruská vojna vedie k zjednotenej nemeckej ríše a ponížených Francúzsku, dalo by sa povedať, že prvý z troch európskych občianskych vojen, iný dva byť svetovými vojnami jedna a dve. Tento francúzsky satirický kreslený mapa ("Carte d'Europe drôlatique tuhnutia 1870) snažil sa získať nejaké smeje Z týchto napätí tým, že ukazuje antropomorfné mapu Európy, kde bola každá krajina zastúpené karikatúru svojho národného" persona ". • Prusko, vyzerať ako Otto svojho mrož fúzatý "Iron kancelára von Bismarcka, je kázanie svojim susedom: kľačiaci s Rakúskom, spiace vojak v vyzliekať, pokrývajúci Holandsko s jeho pravou rukou. • Francúzsko, oblečený ako divoký Zouave vojaka, ktorého cieľom je bajonet v srdci nemotorné pruskej vojenskej monštrum. • Belgicko, príliš malé, aby sa anthropomorphised sa drvia medzi Francúzskom a Pruskom (ktorý by sa stal jeho známy, keď veľa nepríjemné v prvej a druhej svetovej vojny). • Anglicko je stará žena, bojovať s Írskom, jej spurný psíček na vodítku (aj keď to vyzerá skôr ako malý medveď), Škótsko je staré dámy mobcap. • Španielsko je okrúhly senorita, fajčením deň preč, keď ležala na chrbte, a tak takmer drvenie malý portugalský vojak pod ňou. • Korzika a Sardínia sú spojené ukazovať škriatok-ako postava radostne snívanie mapy-reader. • Taliansko, možno, že vyzerá ako veľký národný vodca Garibaldi, drží tlak preč od Pruska. • Dánsko je malá, vykračovať vojak, nepochybne dúfa, že obnovenie Holštajnsku územia stratilo do Pruska vo vojne o niekoľko rokov skôr. • Nórsko a Švédsko spolu premenil v zúrivého psa. • Švajčiarsko je uzavretá chata. • Turecko v Európe "orientálna rozdrvený superincumbent tlakom z ostatných krajín." • Turecko v Ázii je dievča fajčí vodná fajka potrubia. • Rusko je handra kolektor v fľaky, "Krym" napísané na náplasť šité na poslednú. Stupňa zemepisnej dĺžky v spodnej časti mapy sa meria vo pušky dĺžkach - ďalší komentár k výbušné vojenskej situácie. Táto mapa bola samozrejme vypracovaná pred vypuknutím prusko-francúzskej vojny v júli. Jej autorom je spomenutý ako Hadol, Paul Hadol bol francúzsky ilustrátor a karikaturista, tiež publikuje pod pseudonymom "biele". Bol jedným z predstaviteľov zlatého veku Francúzsko je Caricaturism v polovici 19. storočia.

2) Menujte a definujte štyri ideológie prevažujúce v 19. storočí. 3) Analyzujte karikatúru 4) Analyzujte text PRÁCA ŽIEN A DETÍ V TOVÁRŇACH 5) Analyzujte text KAROL MARX: KU KRITIKE POLITICKEJ EKONÓMIE

Page 33: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

STOROČIE NACIONALIZMU – zrod kapitalizmu – rovnováha síl

1) Revolúcie v 20-tych rokoch: 2) Revolúcie v 30-tych rokoch: 3) Dôsledky revolúcií A. Svätá aliancia v pôvodnej podobe prestáva jestvovať západné veľmoci (VB, FRA) východné veľmoci (PRUSKO,RAK, RUS) neuplatňujú politika intervencie; potlačené povstanie v bývalom Poľsku politika intervencie 1833 – P, R, R v Mníchovom Hradišti deklarácia - ostanú verní princípom Sv. aliancie B. Rozdelenie Európy: západ východ

liberálne zmeny potvrdené v ústavách pri moci ostali konzervatívci

Karikatúra lorda Castlereagha PUŠKINOVA REAKCIA NA POVSTANIE DEKABRISTOV

Puškin nesúhlasil s uväznením a popravením piatich vodcov povstania Dekabristov. Na cárovu otázku, či by sa zúčastnil povstania, keby v tom čase bol v Peterburgu, odpovedal: „Určite, Vaše Veličenstvo. Všetci moji priatelia boli v sprisahaní a ja by som sa ho nezúčastnil?“

Puškin zostal síce na slobode, ale pod dohľadom v Moskve (1826- 1830). Prvé mesiace v Moskve boli pre neho plné radosti. V divadle, na prechádzkach ho ľudia srdečne zdravili, priatelia ho pozývali k sebe, aby sa zoznamovali s jeho tvorbou. Na počesť dekabristov napísal v roku 1827 báseň „Arion“. V nej básnik vyjadruje svoju vernosť ideálom dekabristov. Arion Byl plný člun a mnoho nás, ti jedni plachtu napínali a druzí vesly, ráz a ráz, do vln se družně opírali. Karikatúra Puškina http://www.youtube.com/watch?v=RgGDq2dVKD0 http://www.cesky-jazyk.cz/ctenarsky-denik/alexandr-sergejevic-puskin/arion-vybor-z-lyriky.html#ixzz2b8MRdY5c http://www.foreignaffairs.com/articles/138828/brendan-simms/castlereaghs-catechism

Rusko dekabristi – chceli využiť zmätok po bezdetného Alexandra.I. - snaha o ústavu

Grécko - dobré postavenie, myšlienky zo západu - 1822 – vyhlásenie nezávislosti vzájomné rozpory občianska vojna Grécke povstanie podporili aj západné štáty (Francúzsko, Veľká Británia) a sympatie Grékov sa snažilo získať aj Rusko. Metternich to považoval za narušenie princípu legitimity.

Portugalsko Ján VI. prisahal na ústavu

Španielsko bohaté vrstvy stredné obhajcovia a mestské monarchie vrstvy

štátny prevrat – ústava likvidácia feudalizmu

Apeninský polostrov - rozdrobené - francúzsku nadvládu vystriedala rakúska

Francúzsko – júlové povstanie 1830 príčina: nespokojnosť s Bourbonovcami kráľ Karol X. dekréty: nespokojenci obmedzenie slobody tlače, volebného práva, zníženie počtu poslancov s reštauráciou

Bourbonovci odstránení, nový - Ľudovít Filip Orleánsky dôsledky: - rozšírenie občianskych slobôd

- rozšírenie revolučného hnutia do ostatnej Európy:

Belgicko Spojené Nizozemsko dohoda povstanie → Výbor verejnej bezpečnosti, zmenil na vládu dôsledky: samostatnosť B. uznaná aj Svätou alianciou

Apeninský polostrov - povstania proti nadvláde Rakúska

Nemecké štáty - lokálne vzbury za slobodu tlače, ústavu, odstránenie ciel, zjednotenie

Poľsko novembrové povstanie proti Rusom

Grécko - od vyhlásenia nezávislosti nepokoje → 1933 kráľovstvo

konzervatívci liberáli liberáli

konzervatívci

Osmanská ríša Gréci upevnenie centrálnej moci oslabenej miestodržiteľmi

odmietali každú zmenu, odstredivé sily

liberáli

nepokoje

južné (katolícke, belgické) provincie

severné (protestantské) provincie

konzervatívci cirkev

konzervatívci

liberáli odkaz VFR

Page 34: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

STOROČIE NACIONALIZMU – zrod kapitalizmu – rovnováha síl

1) Zopakujte si, aké dôsledky priniesol Európe Viedenský kongres. Pomôžte si karikatúrou lorda Castlereagha, ktorý presadzoval na kontinente istý druh politiky. Aký? Tento typ politiky bol typický pre Britániu i počas prvej polovice 20. storočia. 2) Analyzujte Metternichov výrok: „Keď si Paríž kýchne, Európa sa trasie zimnicou“. 3) Uveďte dôsledky revolúcie v roku 1820 v Španielsku a v Portugalsku. 4) Opíšte situáciu v Rusku v 20-tych rokoch 19. storočia. 5) Opíšte situáciu v Taliansku v 20-tych rokoch 19. storočia. 6) Opíšte situáciu v Grécku v 20-tych rokoch 19. storočia. 7) Opíšte príčiny, priebeh a dôsledky júlového povstania vo Francúzsku. 8) Opíšte vznik samostatného Belgicka. 9) Stručne charakterizujte nepokoje v Poľsku, Nemecku, Grécku a na Apeninskom polostrove. 10) Opíšte dôsledky revolúcii v 30-tych rokoch 11) Interpretujte báseň Arion od Alexandra Sergejeviča Puškina.

Page 35: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Revolúcie v r. 1848/49

1) Príčiny - politické – proti reštaurovaným monarchiám, proti feudalizmu (poddanské povinnosti) - národnostné – zjednocovacie, národnooslobodzovacie - hospodárske 2) Priebeh 2) Dôsledky - revolúcie porazené, ale neboli dôsledne obnovené predrevolučné pomery - zrušenie zvyškov feudalizmu

PREČO FRIDRICH VILHELM IV. ODMIETOL CISÁRSKU KORUNU

Frankfurtský parlament ponúkol cisársku korunu v zjednotenom Nemecku pruskému kráľovi Fridrichovi Vilhelmovi IV. Ten v dôvodoch, prečo ju odmietol, v roku 1849 uviedol:

„Táto koruna vlastne žiadnou korunou nie je. Koruna, ktorú môže prijať Hohenzollern, nie je tá, ktorú vyrobilo zhromaždenie, ktoré vyrástlo z revolučného semena, ale taká, ktorá nesie Božiu pečať. Koruna, ktorú niesli Ottonovia, Štaufovia, Habsburgovci, sa trblieta leskom tisícročí. Ale tá, ktorú myslíte, je zneuctená zápachom revolúcie z roku 1848. Takúto imaginárnu obruč umiesenú z lajna a latiek si predsa nemôže dať nasadiť legitímny kráľ z Božej milosti. ZÁKLADNÉ PRÁVA NEMECKÉHO OBČANA

Frankfurtský parlament pripravil v roku 1849 návrh novej nemeckej ústavy, ktorá bola kompromisom medzi liberálmi a demokratmi. Okrem iného sa v nej uvádzalo: § 131. Nemecký ľud sa skladá z príslušníkov štátov, ktoré tvoria nemeckú ríšu. § 137. Šľachta ako stav je zrušená. Všetci Nemci sú si pred zákonom rovní. § 143. Každý Nemec má právo, aby vyjadroval svoj názor slovom, písmom, tlačou i obrazom. Sloboda tlače nesmie byť za žiadnych okolností obmedzená... alebo zrušená. § 153. Školská výchova a vzdelávanie podlieha štátnemu dozoru. Rodičia nesmú ... svoje deti nechať bez výučby, ktorá je predpísaná pre základné ľudové školy. § 164. Vlastníctvo je nedotknuteľné. § 181. Súdnictvo a správa musia byť oddelené a navzájom nezávislé.

zlé klimatické podmienky

neúroda nedostatok potravín

vyššie ceny potravín

sociálne nepokoje

Francúzsko po júlovej revolúcii – zákaz politickej činnosti ľudia organizovali bankety (akože oslavy, kde sa politicky angažovali) - február 48 – polícia rozohnala nepovolený banket nepokoje požiadavky↓ kráľ Ľudovít Filip abdikuje a odchádza do exilu 1848 – 1852 – FRA – republikou Napätá situácia – prezidentské voľby – synovec Napoleona I. - ĽNB(Strana poriadku)– pritvrdil – zrušil všeobecné vol. právo, posilnil armádu a políciu – dec.1851 - prevrat 1852 dal sa korunovať za cisára ako Napoleon III. (reštaurácia cisárstva)

zrušiť monarchiu, rozšírenie ĽP sloboda tlače vytvoriť republiku a zhromažďovania

voľby vyhrali liberáli, ale do vlády aj monarchisti snaha zbrzdiť reformy povstania - potlačené

Apeninský polostrov Severotalianske↔Rakúsko mestá + Sardínske kráľovstvo + stredotalianske štáty spočiatku úspešné – vznikli republiky, neskôr porazené

začiatok procesu zjednocovania Talianska - neskôr zastavené

Rakúsko Viedeň, knieža Praha, ↔ Metternich Budapešť najskôr požiadavky - politické: odvolanie Metternicha → odvolaný ústava (ĽP) → prijatá, obsahovala niektoré ĽP, nie všeobecné volebné právo neskôr požiadavky národnostné (jazykové) nespokojnosť ústava odvolaná, práce na novej december 1848 – odstúpil Ferdinand I. – na trón František Jozef - zastavené práce na ústave, predrevolučný režim

Nemecké štáty - revolúcie v mnohých štátoch – k moci liberáli - rozšírenie ĽP, začiatok zjednocovania – voľby do celonárodného Národného zhromaždenia vo Frankfurte nad Mohanom – príprava zjednotenia 2 koncepcie veľkonemecká malonemecká v hraniciach SRRNN nedohodli sa zjednotenie (aj Rakúsko a Čechy) okolo Pruska Ústava (1849) - slobody, všeobecné volebné právo, odstránené zbytky feudalizmu, Nemecko malo byť konštitučnou monarchiou

panovníkom Nemecka mal byť FW IV. – odmietol povstania v nemeckých štátoch, porazené

Pruský kráľ vydal oktrojovanú ústavu (z vôle panovníka) Starý poriadok, okrem odstránenia feudalizmu.

Page 36: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Revolúcie v r. 1848/49

1) Analyzujte karikatúru. Nach dem europaweiten Scheitern der Revolution flüchten die Aufständischen aus Preußen zum schweizerischen Freiheitshut. Österreich schlägt mit russischen Kosaken auf Ungarn ein. Das Licht der polnischen Freiheit ist versiegt, die Fahnen des freien Venedig ausgemerzt. Frankreich ist befreit von Revolutionären. Flüchtlinge schiffen sich nach Amerika ein. Der dänische König tanzt vor Freude ob der gescheiterten Revolution, während die Queen von fern das Geschehen beäugt. Európa po neúspechu revolúcie povstalcami utiecť z Pruska do švajčiarskej slobody klobúka. Rakúsko bije s ruskými kozákmi v Maďarsku. Svetlo poľskej slobody vyschla, vykoreniť vlajkami voľného Benátok. Francúzsko je oslobodený od revolucionárov. Utečenci pustiť do Ameriky. Dánskej kráľovskej tanca pre radosť, ak neúspešné revolúcie, zatiaľ čo kráľovná Far Eyed akciu. http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Politische_Charte_von_Europa,_1848.jpg http://commons.wikimedia.org/wiki/Atlas_of_Europe http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Rundgem%C3%A4lde_Europa_1849.jpg http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Rundgem%C3%A4lde_Europa_1849.jpg 2) Identifikujte príčiny revolučných nepokojov v roku 1848/49. 3) Opíšte udalosti vo Francúzsku počas revolučného roku. 4) Opíšte udalosti na Apeninskom polostrove počas revolučného roku. 5) Opíšte udalosti v Nemecku počas revolučného roku. 6) Opíšte udalosti v Rakúsku počas revolučného roku. 7) Menujte dôsledky revolúcií 1848/49. 8) Analyzujte text PREČO FRIDRICH VILHELM IV. ODMIETOL CISÁRSKU KORUNU. 9) Analyzujte text ZÁKLADNÉ PRÁVA NEMECKÉHO OBČANA.

Page 37: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Anglická priemyselná revolúcia storočie pary

1) Podstata Prechod od remeselnej a manufaktúrnej výroby ku továrenskej výrobe (zavádzanie strojov do výroby) 2) Predpoklady A. Politické - konštitučná monarchia - záujem parlamentu podporovať slobodné podnikanie B. hospodárske ● zmeny v poľnohospodárstve: 3) Priebeh A. Rozvoj textilnej výroby B. rozvoj dopravy

Parný stroj a jeho rôzne podoby Newkomenov parný stroj používaný na odčerpávanie vody z baní Stephensonova lokomotíva Cugnotova parná trojkolka - praotec automobilu. SPRÁVA O POMEROCH V OWENOVEJ TOVÁRNI

Anglický priemyselník a utopický socialista Robert Owen si uvedomoval nezvratnosť industrializácie a zaviedol vo svojich práčovniach sociálne zabezpečenie, ktoré o celé storočie predstihlo svoju dobu.

Továrne v New-Lamark sú mimoriadne čisté a dobre udržiavané. Kladie sa veľký dôraz na vzdelávanie detí, ktoré budú neskôr pracovať v továrni. Musia sa učiť čítať a písať, dostávajú základy vedomostí zemepisu, prírodopisu, hudby a tanca. Dostať prácu v továrni je cieľom týchto detí. Považuje sa to za odmenu za snaživosť pri výučbe. Okolo 300 najstarších chlapcov platí 4 pence mesačne za svoje vyučovanie, ale je tam 150 mladších chlapcov, ktorí neplatia nič. Mnohí robotníci si postavili v meste pekné domčeky a mnohí vlastnia domček, ktorí si kúpili od továrne.

- vyššia produktivita práce v poľnohosp.

voľná prac. sila cieľová skupina pre obchodníkov

akumulácia kapitálu

! investičné možnosti v iných odvetviach !

nižšie ceny potravín

vyššia kúpyschopnosť vyšší dopyt po iných tovaroch

- agrárna revolúcia – ohradzovanie polí (zväčšovanie pozemkov) - pôda v rukách statkárov – vidiecke obyvateľstvo prišlo o obživu

domáca výroba dovoz z kolónií

vlna bavlna konkurencia

rozvoj obchodu (domáci i zahraničný

industrializácia

inovácie

zavádzanie strojov do výroby

parný stroj (James Watt)

doprava

lokomotíva paroloď

textilný priemysel

tkáčske,

spriadacie stroje

čerpadlá, mlyny, hámre

potreba železa a ocele

potreba uhlia

cesty prieplavy železnice

! rapídne zníženie transakčných nákladov !

! ďalší rozvoj výroby !

Page 38: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Anglická priemyselná revolúcia storočie pary

1) Pozrite si film „Jar národov“ zo seriálu „Bol raz jeden človek“. http://www.youtube.com/watch?v=EGuyhHxHE80 2) Definujte podstatu priemyselnej revolúcie. 3) Analyzujte politické predpoklady priemyselnej revolúcie v Anglicku. 4) Analyzujte hospodárske predpoklady priemyselnej revolúcie v Anglicku. 5) Opíšte priebeh priemyselnej revolúcie v Anglicku. 6) Opíšte rozvoj dopravy v Anglicku počas priemyselnej revolúcie. 7) Analyzujte text: SPRÁVA O POMEROCH V OWENOVEJ TOVÁRNI

Page 39: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Anglická priemyselná revolúcia storočie pary

Analyzujte princíp fungovania parného stroja: Jeho vynálezca sa volal Thomas Newkomen a stroj využil na odčerpávanie vody z baní.Okolo roku 1761 sa už pokazený stroj dostal do rúk Jamesa Watta, ktorý ho nielenže opravil ale aj vylepšil a zefektívnil. Parný stroj je tepelný stroj, ktorý premieňa teplo získané spaľovaním paliva na najčastejšie otáčavý pohyb. Spaľovaním paliva sa oohreje voda, ktorá sa následne vyparí a para je vháňaná do valca. Vo valci vytlačí piest a otvorí ventil, ktorý vypustí väčšinu pary, časť jej tam ostane, aby valec nevychladol. Po privedení pary do valca sa piest (1) začne pohybovať a pohyb prenesie piestová tyč (2), križiak (3) a ojnica (4) na kľuku ojnice (5) a koleso sa začne otáčať. Lepšiu účinnosť zabezpečujezotrvačník (7). Použitá para je cez šúpatkovú komoru (8) vypustená von. Wattov vynález (9), odstredivý regulátor.

4) Dôsledky

MZDY V PORÚRÍ V ROKU 1850 Porovnanie miezd továrenských robotníkov a

štátnych úradníkov s cenami bežných potravín ukazuje na ťažké životné podmienky ľudí aj napriek tomu, že boli zamestnaní a dostávali mzdy. Boli neraz také nízke, že sotva stačili na pokrytie základných životných potrieb.

Robotník v Elberfelde 3,2 toliara, domácky tkáč plátna 4 toliare, domácka tkáčka 1,5 toliara, špičková mzda robotníka 6,5 toliara, ministerský radca 200 toliarov. Chlieb, zemiaky, mäso, kúrenie a nájom pre štyri osoby: 2,5 toliara na jeden týždeň. VPLYV TOVÁRENSKEJ PRÁCE NA RODINNÝ ŽIVOT

Nemecký kresťanský filantrop von Schulze-Gaevernitz sa o vplyve továrenskej práce na rodinný život vyjadril v roku 1853 takto:

Najhoršou stránkou tovární je zničenie rodinného života, znemožnenie výučby mládeže, pijanské návyky. Stále viac detí sa strká do tovární, kde musia tráviť v období, keď ešte rastú, desať hodín denne medzi hučiacimi strojmi. Vzduch v miestnostiach je často na zadusenie. Kým telo je tu vyčerpávané a oslabované, duch nedostáva žiadne vzdelanie. O rodičovskej výchove nemôže byť ani reči. Niekoľko málo pohybov sa dieťa čoskoro naučí strojovo vykonávať: jeho celoročnou činnosťou je nadväzovať pretrhnuté vlákno alebo nasadzovať hlavičku na pradeno. PYRAMÍDA KAPITALISTICKÉHO SYSTÉMU KAPITALISTICKÁ SPOLOCNOSŤ

hospodárske

spoločenské zmeny

politické

v počte obyvateľstva v štruktúre obyvateľstva

v lokalizácii obyvateľstva

industrializácia - veľkovýroba

rozvoj priemyselných odvetví

rozvoj obchodu

rozvoj dopravy

populačná explózia proletarizácia urbanizácia

ústavné reformy

širšie volebné právo

proti KAPITALIZMU (založený na trhovom

mechanizme) vzniká

pokles vplyvu šľachty, k moci zámožní občania

vznik politických strán TORYOVIA

KONZERVATÍVCI (záujmy veľkostatkárov)

WHIGOVIA

LIBERÁLI (stredné vrstvy)

SOCIALIZMUS

(odmietanie súkromného vlastníctva)

volebný súboj

Page 40: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Anglická priemyselná revolúcia storočie pary

1) Objasnite hospodárske dôsledky priemyselnej revolúcie. Pomôžte si textom MZDY V PORÚRÍ V ROKU 1850. 2) Objasnite spoločenské dôsledky priemyselnej revolúcie. 3) Objasnite politické dôsledky priemyselnej revolúcie. 4) Definujte pojmy: industrializácia, populačná explózia, proletarizácia, urbanizácia 5) Analyzujte text: VPLYV TOVÁRENSKEJ PRÁCE NA RODINNÝ ŽIVOT 6) Analyzujte obrázky zobrazujúce spoločenskú stratifikáciu v 19. storočí. 7) Opíšte princíp fungovania parného stroja.

Page 41: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Rusko a Balkán v 19. storočí

1) Expanzia Čierne more Krymská vojna 1853 - 1856 2) Reformy 3) Zahraničná politika 1877 - 1878 nepodporili 4) Vnútorná politika v 60 – tych a 70 – tych rokoch 19. st. 5)Balkán

1878 – nové štáty uznané na Berlínskom kongrese

RUSKO OSMANSKÁ RÍŠA + VB, R-U, Sardínske kráľ.

ALEXANDER I. 1801 - 1825

MIKULÁŠ I. 1825 - 1855

ALEXANDER II. 1855 - 1881

ALEXANDER III. 1881-1894

pri Sevastopole 1. pozičná Parížsky mier Dôsledky: oslabenie ruského vplyvu na Balkáne

A. hospodárske a sociálne B. správne

C. súdnictva D. armády E. školstva F. cirkvi

infraštruktúra Manifest o zrušení nevoľníctva (1861)

Štátna banka

reforma pošty

vznik samosprávy

rovnosť pred zákonom

PŠD autonómia univerzít

Diplomaticky 1878 - Berlínsky kongres uznanie Balkánskych štátov

železnice cesty obce (zemstvá) volené obecné

rady

mestá volené mestské

dumy

povinná vojenská služba

pravoslávie – št. náboženstvo

Spolok 3 cisárov spojenecký blok

1873 R-U N

MIKULÁŠ II. 1894 - 1917

RUSKO TURECKO vojensky

zlá zahraničnopolitická situácia

reformy uvoľnenie samoderžavia revolučné organizácie anarchisti, nihilisti, ...

atentát na ALEXANDRA II.

Balkán pod nadvládou Osmanskej ríše od 1389 Balkán: multietnický náboženský jazykový

záujmy západoeurópskych krajín

záujmy Ruska

národno- oslobodzovacie boje

R

koniec reforiem zosilnenie samoderžavia

CÁR ALEXANDER II. O SVOJOM ZÁMERE ZRUŠIŤ NEVOĽNÍCTVO

Alexander II. pochopil, že ak chce zachrániť samoderžavie, musí pristúpiť k reformám. Dôležité zrušenie nevoľníctva. Roku 1856 o tom v prejave k moskovskej šľachte povedal:

Dozvedel som sa, páni, že sa medzi vami šíria povesti týkajúce sa môjho zámeru zrušiť nevoľníctvo. Aby som zabránil zbytočným dohadom okolo takej závažnej záležitosti, považujem za nutné vás informovať, že nemám v úmysle uskutočniť to ihneď. Ale prirodzene - a vy sami to viete, súčasný systém vlastnenia nevoľníkov nemôže zostať nezmenený. Je lepšie začať odstraňovať nevoľníctvo zhora než čakať, kým sa samo začne odstraňovať zdola. Žiadam vás, páni, aby ste uvažovali o cestách, ako to uskutočniť. CÁR ALEXANDER II. NEMECKÉMU CISÁROVI VILHELMOVI I.

Na zložitosť medzinárodnej situácie v poslednej štvrtine 19. st. poukazuje aj list cára Alexandra II. svojmu strýkovi a nemeckému cisárovi Vilhelmovi I.

Povzbudený priateľstvom, ktoré ste mi neprestajne preukazovali, prosím o dovolenie, aby som hovoril o ošemetnej záležitosti. Ide o postoje rôznych nemeckých diplomatov v Turecku, ktoré sa, bohužiaľ, od istého obdobia obracajú nepriateľským smerom voči Rusku, čo je v rozpore s ubezpečovaniami o priateľských vzťahoch. Práve sme ukončili slávnu vojnu, ktorej cieľom neboli žiadne výboje, ale iba zlepšenie situácie kresťanov v Turecku. To sme preukázali práve tým, že sme sa stiahli z provincií obsadených počas vojny, ale trváme na tom, že úspechy vydobyté za cenu našej krvi a našich peňazí nesmú zostať na papieri. Teraz ale robia nové problémy Turci, ktorí sú v tom podporovaní svojimi priateľmi Angličanmi a Rakúšanmi, ktorí naďalej držia dve turecké provincie, do ktorých vpadli v období mieru a nevracajú ich právoplatným pánom.

OTVORENÝ LIST NARODNIKOV CÁROVI ALEXANDROVI III. V šesťdesiatych rokoch 19. storočia vznikla v Rusku politická opozícia, ktorej

najradikálnejšiu zložku tvorili tzv. narodnici. Tí neskôr vytvorili teroristickú organizáciu Narodnaja voľa, ktorej sa podaril roku 1881 úspešný atentát na cára Alexandra II. V otvorenom liste novému cárovi Alexandrovi III. Píšu o svojich cieľoch.

Považujeme za nutné poznamenať, že legalizáciu moci možno dosiahnuť len vtedy, ak budú voľby úplne slobodné. Voľby by sa preto mali uskutočniť za týchto podmienok: 1. poslanci budú povolaní zo všetkých sociálnych tried a stavov bez rozdielu, a to pomerne k ich početnosti, 2. voličom ani poslancom nesmú byť kladené žiadne obmedzenia, 3. voľby a volebná agitácia musia byť úplne slobodné. Preto musí vláda urobiť až do zvolania ľudových zástupcov tieto ústupky: a) úplná sloboda prejavu, b) tlače, c) zhromažďovania, d) volebných programov.

To je jediný prostriedok, ako viesť Rusko na cestu mierového a usporiadaného vývoja. Slávnostne vyhlasujeme pred vlasťou i celým národom, že sa naša strana bezpodmienečne podriadi národnému zhromaždeniu, ak sa zíde na základe vyššie uvedených podmienok.

potreba

Page 42: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Rusko a Balkán v 19. storočí

1) Zopakujte si vedomosti o snahách Ruska získať prístup k Čiernemu moru. Ako s tým súvisí nasledovná karikatúra s názvom „TURKEY IN DANGER“?

http://www.brlsi.org/crimeanrelics 2) Chronologicky menujte ruských cárov od začiatku 19. storočia až po posledného Romanovca. 3) Neúspech Krymskej vojny ukázala na nutnosť reforiem. Menujte konkrétne reformy uskutočnené v Rusku v oblasti hospodárstva a sociálnej oblasti, správy, súdnictva, armády, cirkvi a školstva. 4) Opíšte zahraničnú politiku Ruska v 2. polovici 19. storočia. 5) Opíšte vnútornú politiku v Rusku v v 60 – tych a 70 – tych rokoch 19. st. 6) Analyzujte situáciu na Balkáne v 2. polovici 19. storočia. 7) Analyzujte text CÁR ALEXANDER II. O SVOJOM ZÁMERE ZRUŠIŤ NEVOĽNÍCTVO. 8) Analyzujte text CÁR ALEXANDER II. NEMECKÉMU CISÁROVI VILHELMOVI I. 9) Analyzujte text OTVORENÝ LIST NARODNIKOV CÁROVI ALEXANDROVI III.

Page 43: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Industrializácia a posuny svetovej rovnováhy Všeobecná situácia

Vzostup Británie 1.Hospodárske pomery 2. Politické pomery (viktoriánske Anglicko–Viktória 1819-1837-1901 3. Zahraničná politika – Británia - koloniálne impérium

protekcionizmus (clá) obilné zákony

slobodný obchod

prudký rozvoj obchodu

rozvoj rozvoj ťažkého dopravy priemyslu železničná

obchod priemysel

poľnohospodárstvo

whigovia

obavy z konkurencie intenzifikácia špecializácia hnojenie poľnohosp. výroby (chov dobytka)

Angl. – „dielňa sveta“, rast životnej úrovne, rozvoj odborového hnutia

LIBERÁLI (W. Gladstone)

KONZERVATÍVCI (B. Disraeli)

1868 zákon o rozšírení volebného práva

všetci vlastníci nehnuteľností

politika: ● reforma starých inštitúcií ● obmedzenie privilégií cirkvi ● širší prístup ku vzdelaniu hospodárstvo: laissez faire sociálna oblasť: ● slabá starostlivosť o robotníkov zač. 20.st.: - nová generácia David Lloyd George sociálna otázka (dôchodky, podpory)

boj o volebnú reformu

politika: ● ochrana tradičných hodnôt ● posilnenie vplyvu štátu, hospodárstvo: ● oslabiť kapitalizmus sociálna oblasť: ● presadenie „sociálnych zákonov“: - max. prac. čas 56 hodín - právo na štrajk

2x - počet voličov

dokončenie priemyselnej revolúcie

zmena rovnováhy síl medzi štátmi

zavŕšenie koloniálneho rozdelenia sveta

nové mocenské zoskupenia a vojnové ohniská

rast vplyvu verejnej mienky na politiku

striedanie pri moci

socialistické myšlienky

veľká depresia (1873-1896) sociálna demokracia

(robotníci, odbory)

1893 vznik Robotníckej

strany (Labour party)

BRITÁNIA ZÍSKALA ROZHODUJÚCI PODIEL AKCIÍ SUEZSKÉHO PRIEPLAVU

Keď sa egyptský vládca Ismail, ktorý vlastnil 43 % akcií Suezského prieplavu, dostal roku 1875 do finančnej tiesne a bol nútený rokovať o predaji týchto akcií, rozhodla sa vláda ministerského predsedu Disraeliho k rýchlemu činu a akcie kúpila. Disraeli o tom kráľovnej Viktórii 24. novembra 1875 napísal:

Pán Disraeli s najoddanejšou úctou Jej Veličenstvu:

Práve sa vec uzavrela: akcie patria Vám, Madame. Preľstili sme francúzsku vládu, ktorá si kládla podmienky, ktoré by jej dali do rúk vládu nad Egyptom.

Nato zúfalý khedif Ismail navrhol, aby si vláda Jej Veličenstva ihneď kúpila všetky jeho akcie. Štyri milióny šterlingov! A takmer ihneď. Iba jediná firma to bola schopná urobiť - Rotschild. Postupovala skvele. Poskytla peniaze na nízky úver a teraz patrí khedifov podiel Vám, Madame.

Zasadnutie kabinetu o tejto veci trvalo včera viac než štyri hodiny a pán Disraeli nemal ani dnes pokojnú minútu, preto mu prepáčte jeho náhlenie. Bude Vám zajtra celú tú podivuhodnú históriu rozprávať. MANIFEST FABIÁNSKEJ SPOLOČNOSTI

Fabiánska spoločnosť vznikla roku 1884. Bola to vplyvná skupina vzdelancov, ktorá sa hlásila k myšlienke evolučného vývoja k socializmu. Patrili k nej o. i. anglický dramatik G. B. Shaw a prozaik H. G. Wells. Fabianovci sa združili, aby šírili nasledujúce názory, ktoré zastávajú a aby diskutovali o ich praktických dôsledkoch.

Že za daných podmienok si nikto nemôže užívať blahobyt so cťou a uplatňovať ho bez biedy.

Že je povinnosťou každého člena spoločnosti, aby získaval prostriedky na svoju obživu svojou vlastnou prácou.

Že najvýraznejším výsledkom nášho súčasného systému sa stalo rozdelenie spoločnosti na znepriatelené triedy.

Že nejaká forma znárodnenia pôdy je verejnou povinnosťou.

Že za daného systému, keď sa národný priemysel môže organizovať sám, konkurencia má za následok nepoctivosť, nespravodlivé rozdeľovanie a neľudské prinucovanie.

Že štát by mal súťažiť so súkromnými osobami - najmä s rodičmi - pri poskytovaní šťastného domova pre deti tak, aby každé dieťa mohlo nájsť útočisko pred tyraniou alebo nedbanlivosťou svojich prirodzených pestúnov.

Že muži už nepotrebujú politické privilégiá, ktoré ich chránia proti ženám, a že obe pohlavia majú preto mať rovnaké politické práva.

Page 44: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Industrializácia a posuny svetovej rovnováhy

1) Poslednú tretinu 19. storočia až do vypuknutia prvej svetovej vojny nazývame aj obdobím imperializmu, pre ktoré je typické najmä zvýšený militarizmus. Definujte tieto pojmy a hľadajte analógiu medzi týmito pojmami a nasledovnými karikatúrami.

http://punch.photoshelter.com/image/I0000H7V2TbBweuY

http://cs.wikipedia.org/wiki/Commonwealth

https://imagesonline.bl.uk/?service=search&action=do_quick_search&language=en&mode=&q=victoria&qw=&page=5&grid_layout=2&grid_thumb=3

2) Charakterizujte všeobecnú situáciu v 2. polovici 19. storočia. 3) Opíšte hospodárske pomery v Británii. 4) Analyzujte politické pomery vo viktoriánskom Anglicku. 5) Charakterizujte zahraničnú politiku Británie v 2. polovici 19. storočia. Pomôžte si mapou. 6) Analyzujte text BRITÁNIA ZÍSKALA ROZHODUJÚCI PODIEL AKCIÍ SUEZSKÉHO PRIEPLAVU 7) Analyzujte text MANIFEST FABIÁNSKEJ SPOLOČNOSTI 8) Vytvorte myšlienkovú mapu zobrazujúcu vývoj Británie. V roku 1534 bol k Anglicku pripojený Aktom o únii Wales, ďalej v roku 1707 bolo Aktom o únii pripojené Škótsko. Zákonom o únii z roku 1800 bolo pripojené Írsko a vzniklo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska, v roku 1921 potom Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Spoločne so svojimi podriadenými územiami tvorilo Britské impérium, neskôr, v roku 1831 nazvané Britské spoločenstvo národov, dnes nazývané Commonwealth.

Page 45: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Vzostup Francúzska

1.politické a hospodárske pomery 2.) Prusko-francúzska vojna (1870-1871) A. Príčiny - znepokojenie Francúzska zo zjednocovania Nemecka B. Priebeh C. Dôsledky 3.) Parížska komúna

4) 3.republika (1870-1846) 5). Koloniálna politika za Napoleona III. a 3. Republiky 70-te roky 19. st. – Francúzsko sa stalo 2. najsilnejšou koloniálnou veľmocou

2. francúzska republika (1848-1852) Ľudovít Napoleon

sociálny radikalizmus

nespokojnosť buržoázie, roľníkov

2. cisárstvo (1852 – 1870) Napoleon III.

politický radikalizmus

autoritatívny režim

Ľ N vyhlásil plebiscit o návrate k monarchii

hospodársky rast priemyselná revolúcia priemysel

železiarsky strojársky chemický

doprava železnice

cesty prieplavy

lacný tovar z Anglicka

konkurencia

hospodársky pokles

● nízke mzdy, ● vysoká nezamestnanosť

robotnícke svojpomocné spolky

zvyšovanie životnej úrovne

obchod banky

ekonomické centrá z pobrežia Atlantiku

S, V Francúzska

Francúzsko Prusko

● koniec cisárstva ● vznik 3. republiky ● straty: ● vojnové reparácie ● vnútorné nepokoje

+ Nemecký spolok

rozhodujúca pri Sedane

● Versailles 18.1.1871 vyhlásené Nemecké cisárstvo

protivládne vzbury

zlá hospodárska situácia

mierové podmienky

moc uchopil: Ústredný výbor domobraneckých oddielov – národných gárd Úloha: príprava volieb - marec 1871

PARÍŽSKA KOMÚNA vláda mestskej obce

máj 1871 - porazená

ciele: zlepšenie sociálne situácie

kontrola pevné byty bezplatná lekárska práce ceny chudobe starostlivosť

veľké právomoci

cisára

obmedzené právomoci parlamentu

● silné parlamenty, nestabilné vlády, slabí prezidenti ● spory medzi republikánmi a monarchistami - Dreyfusova aféra (špionážna aféra) ● všeobecné volebné právo pre mužov ● vstup socialistov do politiky - 1905-Socialistická strana

politický vývoj ● rast vplyvu buržoázie ● úpadok roľníctva

hospodársky vývoj

VYHLÁSENIE KOMÚNY „PARÍŽSKY ĽUD VOJAKOM VERSAILLES“

Na podpísanie prímeria s Nemcami v januári 1871, výsledky volieb do Národného zhromaždenia a opatrenia monarchistickej Thiersovej vlády, namierené proti národným gardám zareagovali obyvatelia Paríža vzburou. Thiersovi vojaci odmietli strieľať do ľudu a spojili sa s gardistami. Večer 18. marca 1871 parížska garda obsadila parížske vládne budovy a vládnu noc prevzal ústredný výbor národnej gardy. Bola vyhlásená Parížska komúna – prvý pokus o nastolenie tzv. diktatúry proletariátu. Bratia!

Odbila hodina veľkej bitky národov proti utlačovateľom! Neopúšťajte vec pracujúcich! Chovajte sa tak, ako vaši bratia 18. marca! Spojte sa s ľudom, ku ktorému patríte! Nechajte aristokratov, privilegovaných a katov ľudstva, nech sa hája sami, a bude ľahké nastoliť vládu spravodlivosti. Opustite svoje oddiely!

Vstúpte do našich domov. Príďte medzi nás, do našich rodín. Budete prijatí bratsky a s radosťou. Ľud Paríža verí vo vaše vlastenectvo. Nech žije republika! Nech žije Komúna! KOLONIZAČNÉ POSLANIE FRANCÚZSKA

Francúzsko patrilo v 19. storočí medzi najvýznamnejšie koloniálne mocnosti. Istý francúzsky politik videl jeho kolonizačné poslanie takto:

Rozšírenie Francúzska nemôže byť považované za výraz dobyvačnosti či mocenskej politiky. Takéto rozširovanie naopak znamená, že jeden z najstarších národov sveta spravodlivo šíri zásady civilizácie do iných krajín, ktoré doposiaľ zostávali barbarskými. Je potrebné založiť mnoho nových štátov, ako je Francúzsko, blízko i ďaleko. Francúzska expanzia mala vždy civilizačný, náboženský a misijný charakter. Kolonizátorské poslanie Francúzska je rovnako staré ako jeho dejiny. Bolo vždy francúzskou tradíciou podať ruku národom, ktoré prešli oneskoreným vývojom. JEAN JAURÈS PROTI PRÍPRAVÁM VOJNY

Hlavné prúdy socialistického robotníckeho hnutia vo Francúzsku sa roku 1905 spojili do jednotnej strany, v ktorej bol najvýznamnejšou osobnosťou predák umierneného krídla Jean Jaurès. Tu je jeho názor na prípravy vojny:

Ak vám bude proti vašej vôli vnútená vojna, potom povinnosť proletára spočíva v tom, aby prijal zbraň, ktorá mu bude daná, ale nie preto, aby zabíjal svojich bratov na druhej strane hranice, ale preto, aby revolučnou cestou zvrhol zločinné vlády. Mapa francúzskych kolónii

Page 46: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Vzostup Francúzska

1) Analyzujte nasledovné karikatúry zobrazujúce Napoleona III. Na prvej hovorí Napoleon III.: „cisárstvo je mier.“ Na druhej, z roku 1870 je zobrazený ako orol, ktorý požiera vnútornosti ženy, ktorá má byť personifikáciou Francúzska.

http://collections.vam.ac.uk/item/O185124/napoleon-iii-le-vautour-lachete-print-hadol-paul/

Tŕne ako bajonety Zapájal sa do vojny

Aj krymskej,... http://www.branchcollective.org/?ps_articles=kristi-n-embry-the-entente-cordiale-between-england-and-france-8-april-1904 http://collections.vam.ac.uk/item/O185124/napoleon-iii-le-vautour-lachete-print-hadol-paul/

2) Opíšte prechod od druhej republiky ku druhému cisárstvu vo Francúzsku. 3) Analyzujte príčiny, priebeh a dôsledky Prusko-francúzskej vojny. 4) Charakterizujte Parížsku komúnu. 5) Opíšte politický a hospodársky vývoj počas tretej republiky vo Francúzsku. 6) Na základe analýzy mapy opíšte francúzsku koloniálne panstvo. 7) Analyzujte text VYHLÁSENIE KOMÚNY „PARÍŽSKY ĽUD VOJAKOM VERSAILLES“. 8) Analyzujte text KOLONIZAČNÉ POSLANIE FRANCÚZSKA. 9) Analyzujte text JEAN JAURÈS PROTI PRÍPRAVÁM VOJNY.

Page 47: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Zjednotenie Talianska

1.) Príčiny 2) Vojny za nezávislosť 1. vojna 1848/1849 neúspešná 2. vojna 1859 3. vojna 1866 napriek vojenskej porážke získalo Benátsko ako spojenec Pruska po Rakúsko-Pruskej vojne Dovŕšenie zjednotenia 1870 – pripojenie Ríma –hl. mesto 3) Problémy nového štátu negramotnosť nerovnomerný hospodárska vývoj

program zjednotenia Talianska risorgimento (obrodenie)

(MLADÉ TALIANSKO – MANZZINI)

rakúska nadvláda

Kráľ Viktor Emanuel II. premiér Camillo Cavour + Napoleon III.

Magenta, Solferino

politická rozdrobenosť

Sardínske kráľovstvo

Rakúsko

1861 – vyhlásenie nezávislého kráľovstva hl. mesto – Turín Kráľ Viktor Emanuel II. premiér Camillo Cavour

karikatúry

http://www.historickarevue.com/archiv_viva.html http://xenohistorian.faithweb.com/europe/eu13a.html http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Allegoria_italia_post1861.jpg CINCINNATUS bol Rímskym patricijom (šľachticom), ktorý sa neskôr stal symbolom republikánskych cnôt skromnosti a služby vlasti.Je predovšetkým známy za to, že hoci stratil svoj majetok a musel pracovať v pote čela vlastnými rukami, odovzdal úrad diktátora hneď ako splnil úlohu, ktorá mu bola poverená. Obetavo odišiel od pluhu aby porazil nepriateľov Ríma (kmeň Aequiov). Úrad diktátora mu bol poverený dvakrát: v roku 458 pred Kr. v spomínanej vojne proti Aequincom a znovu r. 439 pred Kr., kedy musel zachrániť Rím pred spiknutím Spuriusa Maeliusa. Nezachovala sa žiadna zmienka o spôsobe, akým zomrel

„Right Leg in the Boot at Last“' Garibaldi a Viktor Emanuel II.

VIVA V.E.R.D.I. Úsilie o vytvorenie Talianskeho kráľovstva

vyvrcholilo v roku 1859. Nadšené davy v uliciach vyjadrovali podporu kráľovi Sardínie-Piemontu Viktorovi Emanuelovi II., ktorý sa mal postaviť na čelo budúceho zjednoteného Talianska, zvolávaním Verdiho mena „Viva V. E. R. D. I.“, Čo znamenalo „Viva Vittorio Emmanuele, Rex D´Italia“ (Nech žije Viktor Emanuel, kráľ Talianska).

Zjednotenie talianskych štátov za Viktora Emanuela II. sa udialo po viac než tisíc rokoch rozdelenia. Posledným jednotným talianskym štátom bolo ostrogótske kráľovstvo, ktoré v 5. storočí vystriedalo rímsku ríšu. Jeho existenciu ukončila Byzancia, po ktorej ovládli severné Taliansko Lombardania, ktorých zase do svojej ríše začlenil Karol Veľký. Územie stredného Talianska v stredoveku ovládli pápeži, zatiaľ čo na severe rozširovali svoj vplyv prosperujúce mestské štáty Benátky, Florencia a Janov. Na juhu dobyli Normani Sicíliu. Na konci 14. storočia ovládalo väčšinu Talianska päť hlavných štátov, ktoré sa od seba odlišovali ekonomicky, kultúrne i politicky. Boli to benátska a florentská republika, vojvodstvo milánske, pápežský štát a neapolské kráľovstvo. Pred rokom 1800, až na pár intelektuálov, len málokto pociťoval význam jednotného talianskeho národa. Drvivá väčšina ľudí bola negramotná a poznali len miestne tradície. Predstava zjednoteného Talianska im bola vzdialená a bezvýznamná. Sen o slobode a zjednotení krajiny začalo zhmotňovať až hnutie národnej obrody risorgimento (obrodenie, vzkriesenie), tvorené pokrokovou šľachtou, intelektuálmi, ale i mnohými občanmi, ktorí už nemohli strpieť nadvládu Rakúšanov. VERDI NA SCÉNE

Do tohto revolučného kvasu bol vtiahnutý aj Giuseppe Verdi (1813 – 1901). Jeho opery predstavovali v dobe svojho vzniku ideál ľahkosti, spevnosti a melodičnosti, naviac v politicky rozjatrenej prvej polovice 19. storočia sa často stávali národnými manifestáciami. Jeden z hlavných prostriedkov habsburskej moci v rozdrobenom Taliansku bola cenzúra. Brala si pod lupu každé nové dielo prichádzajúce na taliansku scénu a dôsledne hľadala čo i len zárodky možných proticisárskych narážok.

Page 48: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Zjednotenie Talianska

1) Vypočujte si úryvok z Verdiho diela a na základe textov VIVA V.E.R.D.I. a VERDI NA SCÉNE vysvetlite, aké miesto mal Verdi v risorgimentu. http://www.youtube.com/watch?v=P6sz5b2w9Zc 2) Identifikujte širšie príčiny zjednotenia Talianska 3) Uveďte prekážky komplikujúce zjednotenie Talianska. 4) Opíšte vojny za nezávislosť. 5) Uveďte problémy novovzniknutého štátu. Ktorý z týchto problémov dodnes rozdeľuje Taliansko? 6) Na základe analýzy karikatúr identifikujte jednotlivé postavy risorgimenta a ich postavenie v rámci neho. Prvá karikatúra zobrazuje obdobie medzi rokami 1861 a 1870. V popredí môžememe na nej vidieť talianskeho politika a vojvodcu Enrica Cialdiniho s mečom, ktorý bol známy svojou krutosťou voči rôznym lúpežným bandám, ale i proti duchovným. V pozadí s pluhom je zobrazený Giseppe Garibaldi ako rímsky patricij Cincinnatus. V centre je zobrazený taliansky kráľ Viktor Emanuel II. Predstaviteľov zobrazených na druhej karikatúre by ste už mali poznať.

Page 49: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Analyzujte mapy:

http://sk.wikiquote.org/wiki/Otto_von_Bismarck

Zjednotenie Nemecka

SRRNN

Rýnsky spolok

Nemecký spolok (predsedníctvo

Rakúska)

stredovek Napoleon Viedenský priemyselná potlačenie vojny prusko - francúzska kongres revolúcia revolúcii 48/49 o hegemóniu vojna

Nemecký colný spolok

(na čele Prusko)

Nemecký spolok

(Rakúsko)

Severonemecký spolok (Prusko)

Ústava 1867

Nemecké cisárstvo

(nová veľmoc)

hospodárske záujmy

reštaurácia pomerov,

okrem Pruska

obnovenie

1866 Sadové(HK) PRUSKO↔RAKÚSKO kráľ Wilhelm I. predseda vlády Otto von Bismarck

1870 -1871 Alsasko-Lotrinsko CISÁR

SPOLKOVÝ KANCELÁR

BAVORSKÝ KRÁĽ A VZNIK NEMECKEJ RÍŠE 18. 1. 1871 bolo vyhlásené vo Versailles nemecké cisárstvo. Rozhodujúcu úlohu pri zjednotení nemeckých štátov zohral

Otto von Bismarck. Dôležitý však bol aj postoj vladárov jednotlivých krajín. Bavorský kráľ Ľudovít II. to videl takto: Kráľ Ľudovít II. Bavorský svojmu bratovi (25. 11. 1870) Milý Otto! ... Medzitým som zažil mnoho zarmucujúceho. Dokonca i bavorská, monarchistická smotánka ma zaprisahá, aby som čo

najskôr ponúkol nemeckú cisársku korunu tomu kráľovi (pruskému), pretože inak to urobia ostatné kniežatá. Keby Bavorsko mohlo zostať samo bokom od toho zväzku, potom by to bolo ľahostajné, ale pretože je to politicky nemožné stáva sa činom politickej múdrosti, ba nutnosti v záujme Koruny a krajiny, akokoľvek je to odporné a hnusné, keď bavorský kráľ predloží onú ponuku ... A pretože je to bohužiaľ tak, bol by odpor márny. Je na zaplakanie, že k tomu došlo, ale nedá sa už nič zmeniť.

Kráľ Ľudovít II. Bavorský Bismarckovi (2.12.1870) Môj milý gróf! Môj list Vášmu kráľovi sa zajtra dostane do jeho rúk. Z celého srdca si želám, aby môj návrh našiel u kráľa, u ostatných

členov Spolku a aj u národa plný ohlas. Zostáva mi uspokojivé vedomie, že som, ako to zodpovedá môjmu postaveniu v Nemecku, mohol prispieť rozhodujúcim krokom k národnej veci. S istotou tiež ale dúfam, že Bavorsku zostane naďalej zachované jeho postavenie.

To, čo ste urobili pre nemecký národ, je veľké a nesmrteľné a bez lichotenia môžem povedať, že zaujímate miesto v rade veľkých mužov nášho storočia. PANGERMÁNSKY PROGRAM

V roku 1905 vznikol tzv. pangermánsky program, ktorý načrtol plány Nemecka do budúcnosti: Spôsob, akým Nemecko uskutoční zväčšenie svojho územia, je praktickým problémom. Tento problém je spätý

s osobitnými charakteristickými rysmi germánskej rasy. Ak pôjde o ideál rasovej jednoty, môže rozdelenie germánskej rasy do rôznych národností a rôznych štátov tvoriť problémy ... Najmocnejší štát Nemecko musí ustanoviť hegemóniu a menšie štáty musia obetovať tú časť svojej autonómie, ktorá bude potrebná pre vytvorenie trvalého zjednotenia pre nové cisárstvo.

Nie je dôležité, či to bude možné dosiahnuť s použitím zbraní alebo bez nich. Podstatnou vecou je, že štát, ktorý si robí nárok na hegemóniu, musí disponovať dostatočnou morálnou, hospodárskou a vojenskou silou, aby dosiahol svoj cieľ ... Všetko závisí od podrobenia Francúzska. Nemecko musí vládnuť v západnej a strednej Európe. Musí anektovať naraz či krátko po sebe nemecké provincie Rakúska, ako je to v súlade s potrebami germánskej rasy. BISMARCK O SOCIÁLNEJ ZODPOVEDNOSTI ŠTÁTU

Výsledkom snahy Bismarcka o oslabenie vplyvu sociálnej demokracie v Nemecku bolo tzv. sociálne zákonodarstvo v priebehu osemdesiatych rokov 19. st., zamerané na zabezpečenie v starobe, pre prípad úrazu, na pracovné podmienky a pod.

Myslím, že štát je zodpovedný aj za veci, ktoré nekoná. Nemyslím, že doktríny ako Laissez-faire, Laissez-aller by mali byť uplatňované v štáte a najmä monarchistickom, otcovsky riadenom štáte. Na druhej strane som presvedčený, že tí, čo rozširujú hrôzu pred zásahmi štátu na ochranu slabých, sa sami dostávajú do podozrenia, že túžia po tom, aby použili svoju silu - či už silu kapitálu či rétoriky či čohokoľvek iného - na potláčanie ostatných, na zavedenie straníckej vlády.

Pruskí králi nikdy neboli kráľmi bohatých. Naši králi zabezpečili emancipáciu nevoľníkov, vytvorili prekvitajúce roľníctvo a budú možno úspešní aj pri zlepšovaní podmienok života robotníckej triedy. Nie som odporcom oprávnených nárokov kapitálu, ale zastávam názor, že aj masy majú svoje práva, ktoré je potrebné rešpektovať.

Dajte robotníkovi právo, aby pracoval, kým je zdravý, zabezpečte mu starostlivosť, keď bude chorý, zabezpečte mu podporu, keď bude starý. Ak to urobíte a nebudete sa báť pokriku o 'štátnom socializme', potom verím, že páni zo sociálnej demokracie budú svoje vábivé pesničky spievať márne.

Page 50: Anglická revolúcia (1640-1660) – príčiny a občianska vojna

© Mgr Štefan Bojnák Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo

Zjednotenie Nemecka

1) Zamyslite sa nad nasledovnými výrokmi Otta von Bismarcka. Čo z nich podľa vášho názoru vyplýva? „My Nemci sa nebojíme nikoho na svete okrem Boha.“ „Veľké otázky epochy sa neriešia rečami a ani hlasovaním väčšiny, ale železom a krvou. Nemecko nepozerá na liberalizmus Pruska, ale na jeho vyzbrojenie.“ 2) Chronologicky opíšte územný vývoj Nemecka počnúc stredovekom a končiac zjednotením Nemecka. Pomôžte si mapami. 3) Identifikujte príčiny nemeckého zjednotenia. 4) Na základe vedomostí z učiva o revolučnom roku 1848/49 porovnajte dve koncepcie zjednotenia. 5) Opíšte vojny Pruska o hegemóniu v zjednocovacom procese s Rakúskom. 6) Na základe vedomostí z učiva o vzostupe Francúzska opíšte Prusko-francúzsku vojnu. 7) Analyzujte text BAVORSKÝ KRÁĽ A VZNIK NEMECKEJ RÍŠE. 8) Analyzujte text PANGERMÁNSKY PROGRAM. 9) Analyzujte text BISMARCK O SOCIÁLNEJ ZODPOVEDNOSTI ŠTÁTU.