ANALÝZA MECHANICKÝCH ZABEZPEČOVACÍCH …diplom.utc.sk/wan/801.doc  · Web viewKu škodám na majetku dochádza najčastejšie odcudzením alebo pôsobením prírodných živlov.

ANALÝZA MECHANICKÝCH ZABEZPEČOVACÍCH PROSTRIEDKOV VYUŽITEĽNÝCH PRI ZABEZPEČENÍ

RODINNÝCH DOMOV

DIPLOMOVÁ PRÁCA

MARTINA KAPLÍKOVÁ

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINEFAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA

KATEDRA BEZPEČNOSTNÉHO MANAŽMENTU

Študijný odbor: Občianska bezpečnosť

Vedúci diplomovej práce: Ing. Vlastimil MACH, PhD.

Stupeň kvalifikácie: Inžinier (Ing.)Dátum odovzdania práce: 19. 4. 2006

ŽILINA 2006

POUŽITÉ SKRATKY

IBS integrovaný bezpečnostný systém

EN Európska norma

EPS elektrická požiarna signalizácia

EZS elektronický zabezpečovací systém

HaZZ hasičský a záchranný zbor

CHO chránený objekt

CHZ chránený záujem

MZP mechanický zabezpečovací prostriedok

MZS mechanický zabezpečovací systém

OO ochranné opatrenia

OrO organizačné opatrenia

PSN poplachový systém na hlásenie narušenia

PTV prostriedky priemyslovej televízie

TPO technické prostriedky ochrany

SBS súkromná bezpečnostná služba

STN Slovenská technická norma

2

ZÁKLADNÉ POJMY

Pre lepšiu orientáciu v problematike si najskôr definujeme najdôležitejšie pojmy,

zoradené abecedne podľa [5], v ostatných prípadoch je literatúra uvedená:

Aktíva [2] - predstavujú všetko, čo má pre majiteľa objektu hodnotu, a pre čo požaduje

príslušný stupeň ochrany.

Analýza bezpečnostného prostredia – činnosť, ktorej cieľom je zaistenie

vierohodných, aktuálnych a relevantných informácií o situácii a stave v bezpečnostnom

prostredí, umožňujúca kompetentným pracovníkom začať vlastný proces projektovania

bezpečnostného systému

Analýza rizík - predstavuje proces, v ktorom sa podrobne identifikujú riziká, určuje sa

ich rozsah a skúma sa ich vzájomný vzťah.

Bezpečnostná analýza - predstavuje rozsiahlu analyticko-syntetickú činnosť pred

prijatím rozhodnutia o spôsobe ochrany objektu a jeho realizácii, posúdenie účinnosti

a efektívnosti všetkých existujúcich metód ochrany a vypracúvanie podkladov pre

projektovanie zabezpečovacieho systému.

Bezpečnosť [3] – chápeme ako opačný stav nebezpečenstva, čo je stav vhodný pre

riadnu existenciu chráneného záujmu so žiadnymi, resp. minimálnymi rizikami.

Chránený záujem [3] – život, zdravie, majetok a iné hodnoty, ktoré chránime pred

poškodením, zničením odcudzením alebo iným narušením.

Hrozba [2] – znamená existenciu konkrétneho, fyzicky existujúceho subjektu, javu či

udalosti, schopného spôsobiť stratu, poškodenie, zničenie či iné znehodnotenie aktív.

Integrovaný bezpečnostný systém - predstavuje neprázdnu množinu tvorenú

množinou prvkov (univerzom systému) MZP, PSN, OrO a fyzickej ochrany a množinou

(charakteristikou systému), ktorá je tvorená väzbami medzi prvkami univerza systému

a okolím systému.

3

Majetok [2] - predstavujú hmotné alebo nehmotné statky, hnuteľné alebo nehnuteľné

veci, právne dokumenty alebo nástroje potvrdzujúce vlastnícke právo alebo podiel na

tomto vlastníctve; sú to aktíva a dajú sa oceniť podľa zákona o účtovníctve.

Mechanický zabezpečovací systém – je základným stavebným prvkom IBS, od

ktorého sa vždy odvíja celý koncept systému bezpečnosti a ochrany majetku. Sťažuje

násilné vniknutie nepovolanej osoby do chráneného objektu, prípadne manipuláciu

nepovolanej osoby s chránenými predmetmi v zabezpečenom objekte.

MZS pre obvodovú (perimetrickú) ochranu [7] – ide o MZS určené pre vonkajšie

použitie, ktorých základným faktorom je priestorové oddelenie chráneného objektu od

vonkajšieho prostredia. Tieto systémy sú vybudované prevažne v teréne okolo

chráneného objektu, pričom je možné využiť aj prírodné zábrany. V prevažnej miere sa

jedná o rôzne druhy oplotenia, priepustov, závor a pod.

MZS pre plášťovú ochranu [7] - tvoria ochranu hlavne stavebných otvorov budovy

pred preniknutím. Je však potrebné brať do úvahy aj samotné steny, podlahy, stropy

a strechy budov, ktoré sú taktiež objektom útoku.

MZS pre predmetovú ochranu (úschovné objekty) [7] - sú zariadenia, ktorých

účelom je chrániť cenné predmety, dokumenty, finančné hotovosti a iné dôležité listiny.

Okrem mechanickej prielomovej odolnosti sa od nich požaduje aj požiarna odolnosť.

Nebezpečenstvo – aktuálna možnosť určitého systému, jeho komponentov, spôsobovať

neočakávané negatívne javy, ktoré ohrozujú stabilitu fungovania tohto systému.

Objekt - rozumieme komplex budov a zariadení, jednotlivé budovy, priestory,

predmety, výrobné postupy, konkrétna osoba alebo skupina osôb a pod. Môže ísť

o objekt nehnuteľný, hnuteľný alebo osobu chápanú ako objekt.

Objekt ochrany [3] - objekt, ktorého ochrana je v záujme spoločenských vzťahov a

subjektov, a to napríklad štátneho orgánu, organizácie, právnickej a fyzickej osoby

alebo občana.

Obrana [3] – v problematike ochrany objektov charakterizujeme ako aktívny spôsob

odrazenia útoku za využitia fyzických a technických prostriedkov pasívneho

a aktívneho charakteru.

4

Ochrana [3] – je súhrn opatrení, ktoré potrebujeme vytvoriť a realizovať na odvrátenie

alebo zmiernenie následkov, ktoré môžu vzniknúť pri negatívnom pôsobení na chránený

záujem. Základom ochrany je prevencia. Ochranu môžeme charakterizovať ako pasívny

spôsob odrazenia útoku.

Ochrana objektu - súhrn bezpečnostných, technických a režimových opatrení, ktoré

smerujú k prekazeniu akejkoľvek protiprávnej činnosti proti objektu a osobám, ktoré sa

v ňom nachádzajú, s cieľom zabrániť útokom na osoby a majetok.

Riziko – je kvantitatívne a kvalitatívne vyjadrenie ohrozenia, jeho stupeň alebo miera,

je to kombinácia pravdepodobnosti výskytu ohrozenia a jeho následku.

Rodinný dom [8] - je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.

Technické prostriedky ochrany [9] - sú zabezpečovacie systémy alebo poplachové

systémy, ktoré slúžia na ochranu osôb, majetku a chránených objektov pred

neoprávnenými zásahmi, vrátane systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie

pohybu a konania osoby v objekte a jeho okolí.

Zabezpečovací systém [3] – usporiadaný a zladený súbor organizačných, technických,

taktických, režimových a kontrolných opatrení, ktorý vytvára zábrany medzi chráneným

objektom a nebezpečenstvom, ktoré mu hrozí.

Zraniteľnosť [2] - je vlastnosť ľubovoľného objektu alebo technického prostriedku

stratiť schopnosť plniť svoju prirodzenú alebo stanovenú funkciu v dôsledku pôsobenia

vonkajších alebo vnútorných ohrození rôznej podstaty a intenzity.

5

ABSTRAKT

KAPLÍKOVÁ, Martina: Analýza mechanických zabezpečovacích prostriedkov

využiteľných pri ochrane rodinných domov. [Diplomová práca]. Žilinská univerzita

v Žiline. Fakulta špeciálneho inžinierstva; Katedra bezpečnostného manažmentu.

Školiteľ: Ing. Vlastimil Mach, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Inžinier v odbore

občianska bezpečnosť. Žilina: FŠI ŽU, 2006. 82 s.

V dnešnej dobe je ochrana majetku neodmysliteľnou súčasťou života každého z nás,

preto sa táto diplomová práca zaoberá práve ochranou objektu, ktorý má pre svojho

majiteľa často nielen finančnú ale aj citovú hodnotu, a tým je rodinný dom. Obsahom

diplomovej práce je analýza bezpečnostného prostredia, analýza mechanických

zabezpečovacích prostriedkov využiteľných pre zabezpečenie rodinných domov, keďže

tieto sú základným stavebným prvkov komplexnej ochrany. Výslednou myšlienkou

diplomovej práce je návrh zabezpečenia konkrétneho rodinného domu.

Kľúčové slová: mechanický zabezpečovací prostriedok, mechanický zabezpečovací

systém, chránený objekt, chránený záujem

KAPLÍKOVÁ, Martina: Analysis of mechanical safeguard devices usable at protection

of family houses. [Diploma work]. University of Žilina in Žilina. Faculty of special

engineering; Department of security management. Advisor: Ing. Vlastimil Mach, PhD.

Level of qualification: Civil security specialization engineer. Žilina: FŠI ŽU, 2006.

82 p.

Protection of property is unthinkable part of life of ourselves in today´s time, therefore

this diploma work deals with protection of occupancy, which has for his owner, not

only financial but also emotional value and thereby is family house. The content of

diploma work is analysis of safety environment, analysis of mechanical safeguard

devices usable for protection of family houses as they are elementary construction

components of a complex protection. The final idea of diploma work is a presentation of

protection of a concrete family house.

Key words: mechanical safeguard device, mechanical safeguard system, protected

object, protected interest

6

PREDHOVOR

Každoročný nárast majetkovej kriminality vrátane krádeží vlámaním do bytov či

rodinných domov je varujúci pre majiteľov takýchto objektov. V nedávnej minulosti sa

zabezpečeniu rodinných domov nevenovala veľká pozornosť, stačilo, aby boli vchodové

dvere opatrené zámkou s cylindrickou vložkou a majiteľ bol spokojný ako má bezpečne

uzamknutý dom. Rodinné domy sú vo väčšine prípadov stavbami na vidieku, menej

v mestách, kde prevláda bývanie v bytových domoch. Vidiek bol donedávna v hľadiska

kriminality považovaný za oveľa bezpečnejší ako mesto, keďže každý poznal každého

nebolo pre potenciálneho páchateľa jednoduché vlámať sa do nejakého domu. Dnes

dochádza k rozmachu bývania na vidieku, čo vedie k zvyšovaniu kriminality i v týchto

oblastiach. Dnes už nestačí mať dvere opatrené zámkou s cylindrickou vložkou, iba ak

by sme ju používali ako pozvánku pre zlodeja. Ja bývam v rodinnom dome na vidieku

a taktiež v budúcnosti si plánujem postaviť vlastný rodinný dom, v ktorom sa

samozrejme chcem cítiť so svojou rodinou bezpečne. I tieto skutočnosti ma viedli

k spracovaniu témy zabezpečenia rodinných domov najmä mechanickými

zabezpečovacími prostriedkami, ktoré predstavujú základ pri zabezpečovaní každého

objektu. Sú dôležité najmä svojou schopnosťou odradiť potenciálneho páchateľa od

protiprávneho konania či predĺžiť čas prekonávania konkrétnej prekážky. Táto práca

môže byť motiváciou pre majiteľov rodinných domov, aby zvážili, či nie je vhodnejšie

investovať isté finančné prostriedky do zabezpečenia domu ako neskôr ľutovať

v prípade vykradnutia.

So spracovaním diplomovej práce mi v prvom rade pomáhal vedúci diplomovej práce,

s ktorým som konzultovala obsah práce, správnosť používania jednotlivých pojmov

i formálnu stránku, taktiež mi poskytol a odporučil vhodnú literatúru za čo mu

vyslovujem poďakovanie.

Vyhlasujem, že svoju diplomovú prácu som spracúvala samostatne, s využitím uvedenej

literatúry a snažila som sa zachovať korektne k autorom jednotlivých publikácií, ktoré

som použila pri spracúvaní diplomovej práce.

V Žiline, 12. apríla 2006

7

OBSAH

ÚVOD 10

1 ANALÝZA BEZPEČNOSTNÉHO PROSTREDIA PRI ZABEZPEČENÍ RODINNÉHO DOMU 12

1.1 IDENTIFIKÁCIA A HODNOTENIE AKTÍV 12

1.2 IDENTIFIKÁCIA A HODNOTENIE HROZIEB 16

1.3 ANALÝZA A OHODNOTENIE ZRANITEĽNOSTI 17

1.4 MOŽNÉ SPÔSOBY NAPADNUTIA OBJEKTU 19

1.5 STANOVENIE VEĽKOSTI RIZIKA 20

1.6 NÁVRH A IMPLEMENTÁCIA OCHRANNÝCH OPATRENÍ 20

2 ANALÝZA POUŽITIA MECHANICKÝCH ZABEZPEČOVACÍCH PROSTRIEDKOV 24

2.1 HISTÓRIA A VZNIK MECHANICKÝCH ZAPEZPEČOVACÍCH PROSTRIEDKOV 24

2.2 INTEGROVANÝ BEZPEČNOSTNÝ SYSTÉM 25

2.2.1 Štruktúra integrovaného bezpečnostného systému 25

2.2.2 Miesto a úloha mechanických zabezpečovacích systémov

v integrovanom bezpečnostnom systéme 26

2.2.3 Klasifikácia mechanických zabezpečovacích systémov 26

2.2.4 Rozdelenie mechanických zabezpečovacích systémov 27

2.3 MECHANICKÉ ZABEZPEČOVACIE PROSTRIEDKY OBVODOVEJ OCHRANY 28

2.3.1 Bariéry s nízkou pasívnou bezpečnosťou 28

2.3.2 Bariéry so zvýšenou pasívnou bezpečnosťou 29

2.3.3 Bariéry s vysokou úrovňou bezpečnosti 30

2.3.4 Vstupy, vjazdy a iné vstupné jednotky 31

2.4 MECHANICKÉ ZABEZPEČOVACIE PROSTRIEDKY PLÁŠŤOVEJ OCHRANY 31

2.4.1 Stavebné prvky budov 32

2.4.2 Otvorové výplne budov 32

2.4.2.1 Vstupné otvorové výplne 32

2.4.2.2 Okná a balkónové dvere 45

2.4.2.3 Mreže, rolety a žalúzie 48

8

2.5 MECHANICKÉ ZABEZPEČOVACIE PROSTRIEDKY PREDMETOVEJ OCHRANY 50

2.5.1 Základné pojmy 51

2.5.2 Delenie úschovných objektov 51

3 NÁVRH ZABEZPEČENIA KONKRÉTNEHO RODINNÉHO DOMU S VYUŽITÍM

MECHANICKÝCH ZABEZPEČOVACÍCH PROSTRIEDKOV 55

ZÁVER 62

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 64

ZOZNAM PRÍLOH 66

9

ÚVOD

Bezpečnosť nie je iba slovo. S modernou dobou prichádza do našich domovov špičkové

zariadenie, audiovizuálna a výpočtová technika. Lepšie sa obliekame, kupujeme čoraz

výkonnejšie a kvalitnejšie domáce spotrebiče. Všetky tieto veci si prinášame do svojho

domova s tým, že ich chceme istý čas využívať, veď sme za ne zaplatili často i veľmi

vysoké sumy. Vybavenosť a úroveň zariadenia našich domovov teda stúpa a úmerne

s tým aj záujem nevítaných návštevníkov o vniknutie do našich obydlí v čase našej

neprítomnosti.

Policajné štatistiky nás na jednej strane varujú stúpajúcimi počtami vlámaní, či aspoň

pokusmi o ne, ale na druhej strane vysielajú aj optimistické signály. Ide o to, že hoci sa

zlodeji vždy dokážu za istý čas prispôsobiť a naučia sa prekonávať rozličné typy

zabezpečenia, môžeme pred nimi získať veľmi výrazný náskok.

Téme bezpečnosti a zabezpečenia nášho domova sa vyplatí venovať pozornosť už aj

preto, že intimitu domova netvorí len finančná hodnota zariadenia, doplnkov

a predmetov, ale najmä naše citové putá a väzby k nim, ktoré majú význam iba pre nás

a zlodej ich často len odhodí alebo poškodí. Preňho totiž nemajú vôbec žiadnu cenu.

Postupne sa učíme využívať rôzne druhy zabezpečenia, pričom niekto prisahá na

elektroniku, iný si vybaví vstupné dvere niekoľkými závorami a ďalší si dá do záhrady

toho najbojovnejšieho psa, akého dokázal zohnať.

Samozrejme, každá z týchto vecí má svoj význam, ale ak ich uplatníme iba samostatne

bez vzájomného prepojenia, budú náš domov chrániť len čiastočne. Odborníci napríklad

vedia, že prekonanie aj pomerne zložitého bezpečnostného zámku trvá zlodejovi len

čosi vyše desiatich sekúnd. Ak sú však naše bezpečnostné dvere osadené

v bezpečnostnej zárubni a sú vybavené i ďalšími bezpečnostnými prvkami, bude

zlodejovi trvať omnoho dlhšie, kým sa dostane do bytu. Navyše, narobí pri svojej

„práci“ taký hluk, že vzbudí pozornosť aj toho najľahostajnejšieho suseda. A ak

mechanické zabezpečenie doplníme elektronickými detektormi pohybu

a signalizačnými sirénami, môžeme mať oveľa väčší pocit istoty.

10

Samozrejme, musíme pamätať aj na účinné zabezpečenie okien, ktoré najmä na prízemí

predstavujú veľmi vysoké riziko aj na pevné a signalizáciou vybavené garážové vráta.

Zabezpečenie záhrady tiež môžeme riešiť vysokým plotom s ostnatým drôtom navrchu,

alebo inteligentnou neviditeľnou elektronikou.

Je teda len na nás, aký systém si vyberieme, aby sme sa v našich domovoch cítili

bezpečne.

Mali by sme však vedieť, že je výhodnejšie investovať do komplexnejšieho

kombinovaného systému, ktorým dokážeme zabezpečiť nielen dom, ale i jeho

bezprostredné či širšie okolie. Investovať do zabezpečenia sa totiž oplatí, veď podľa

odborníkov tvorí suma za kvalitný zabezpečovací systém iba jedno až dve percentá

celkovej sumy, ktorú sme neváhali investovať do stavby a vybavenia svojho obydlia.

O možnosti ochrany svojho domova by sme sa mali zaujímať už aj preto, že určitý

stupeň zabezpečenia od nás bude žiadať každá poisťovňa, v ktorej si chceme poistiť

svoju domácnosť.

Diplomová práca sa podrobnejšie zaoberá mechanickou časťou zabezpečenia rodinných

domov, vzhľadom k tomu, že mechanické zabezpečenie predstavuje základný prvok

účinného bezpečnostného systému. Obsahuje analýzu bezpečnostného prostredia pri

zabezpečení rodinného domu, ktorá je východiskom pred navrhovaním každého

bezpečnostného systému, či už mechanického alebo elektronického, stručnú

charakteristiku jednotlivých druhov MZP, hlavne tých, ktoré možno využiť pri

zabezpečení rodinného domu a na záver návrh zabezpečenia konkrétneho rodinného

domu.

11

1 ANALÝZA BEZPEČNOSTNÉHO PROSTREDIA PRI ZABEZPEČENÍ RODINNÉHO DOMU

Analýza bezpečnostného prostredia [5] je dôležitá činnosť pracovníkov bezpečnostného

manažmentu s cieľom zaistiť vierohodné, aktuálne a relevantné informácie o situácii

a stave v danom prostredí potrebné pre identifikovanie hrozieb, ktoré je potrebné

akceptovať alebo korigovať (vytvorením bezpečnostného systému). V súvislosti

s bezpečnosťou rodinného domu budeme riešiť:

identifikácia a hodnotenie aktív,

identifikácia a hodnotenie hrozieb,

analýza a ohodnotenie zraniteľnosti,

možné spôsoby napadnutia chráneného objektu,

ohodnotenie rizika,

návrh a implementácia ochranných opatrení.

1.1 Identifikácia a hodnotenie aktív

Uskutočňuje sa na základe popisu objektu ochrany a chráneného záujmu.

Autori v [5] definujú pojem objekt ochrany ako predmet, osobu alebo informáciu,

ktorá je v pozornosti subjektu s protispoločenskými cieľmi, a na ochrane ktorého má

spoločnosť záujem.

Za objekt ochrany budeme považovať aj stavebný objekt, v ktorom je umiestnený

určitý chránený záujem. Súčasťou popisu objektu ochrany je [1]:

Definovanie typu objektu podľa:

určenia, v našom prípade rodinný dom. Má význam pre určenie rizikovosti

objektu.

vyhotovenia, potrebné pre určenie jeho pasívnej odolnosti voči narušeniu

Popis dislokácie objektu je zameraný na určenie jeho polohy v danom urbanistickom

prostredí. Rozlišujeme objekt v extraviláne, intraviláne a obtiažne dosiahnuteľný.

Popis rozmiestnenia chránených priestorov (zón) znamená presné určenie polohy

chránených priestorov (zón) v CHO (napr. na prízemí, v suteréne, v podkroví a pod.).

12

Popis okolia objektu je potrebný pre riešenie otázok perimetrickej (obvodovej) ochrany

objektov. Vzhľadom k dislokácii objektu môžeme definovať :

voľné, prehľadné a kontrolovateľné okolie

neprehľadné, ťažko kontrolovateľné okolie

Popis objektu z hľadiska prístupových ciest využívame pri projektovaní perimetrickej

a plášťovej ochrany, rovnako aj pri plánovaní úloh súvisiacich s riešením krízových

situácií ako možnosť prístupu zásahovej jednotky a pod. Charakterizujeme podľa:

počtu, napr. jedna, dve alebo viac

kontrolovateľnosti, kontrolovateľné alebo nekontrolovateľné

priechodnosti, zjazdné alebo nezjazdné, priechodné alebo nepriechodné

Popis stavebných prvkov objektu ochrany predstavuje popis a ohodnotenie prvkov,

ktoré tvoria plášť objektu a sú prejavom celkovej konštrukcie objektu (múry, podlahy,

stropy a  strechy budov). Hodnotí sa predovšetkým ich mechanická odolnosť proti

prelomu (ľahko prekonateľné, prekonateľné, so zvýšenou pasívnou bezpečnosťou).

Popis otvorových výplní predstavujúcich vstupy a výstupy objektov (dvere, okná,

balkónové dvere, rôzne druhy vetracích otvorov, mreže, rolety, žalúzie, okenice).

Pasívna bezpečnosť objektu je ovplyvnená ich kvalitou a mechanickým zabezpečením.

Pri hodnotení existujúceho systému ochrany rodinného domu, t.j. posúdení súčasného

stavu jeho ochrany môžeme posudzovať nasledujúce druhy ochrany:

klasická ochrana - zahŕňa všetky MZP, ktoré sťažujú útočníkovi vniknutie do

chráneného priestoru alebo manipuláciu s chránenými predmetmi,

fyzická ochrana – v prípade rodinných domov môže ísť o pomoc susedov,

režimová ochrana – súhrn administratívnych a organizačných opatrení, napríklad

kontrola uzatvorenia okien a dverí pred odchodom z domu,

technická ochrana – súhrn technických prostriedkov (PSN, EPS, PTV), ktorými sa

však v tejto práci nebudeme podrobne zaoberať.

Súčasťou tejto etapy činností je aj popis a ohodnotenie chráneného záujmu. Jeho

obsahom môže byť :

Popis druhu chráneného záujmu. CHZ delíme na:

13

hmotný (hnuteľný alebo nehnuteľný)

nehmotný, napr. informácie, know-how, výrobná dokumentácia  ai.

osoby (ústavní činitelia, ohrozované osoby a pod.)

Definovanie hodnoty CHZ. Môže ísť o hodnotu:

vyčísliteľnú, t.j. hodnotu možno vyjadriť vo finančnej podobe,

nevyčísliteľnú, t.j. hodnota nemôže byť vyjadrená finančne (napr. ľudský

život).

Hodnotenie atraktívnosti CHZ závisí od jeho druhu a hodnoty. Využívajú sa tiež

informácie policajných štatistík, ktoré uvádzajú, čo je najčastejším predmetom záujmu

páchateľov (v roku 2004 to podľa [17] boli nielen finančná hotovosť či elektronika ale

aj starožitnosti, liturgické predmety, predmety kultúrneho dedičstva, zbrane, strelivo

a výbušniny).

Hodnotenie významu sa vykonáva podľa objektívnych alebo subjektívnych kritérií.

Význam CHZ môže byť hodnotený ako malý, veľký, veľmi veľký ap. Objektívne

kritériá používame v prípade negatívnych dôsledkov na celú spoločnosť, subjektívne

pre dôsledky s dopadom na obmedzený okruh osôb.

Popis umiestnenia CHZ je veľmi dôležitý pre následné riešenie spôsobu jeho ochrany.

Postup je podobný ako pri popise objektu ochrany. Zamerať sa treba na podrobný popis

priestorov, v ktorých je CHZ umiestnený a na popis prístupových ciest k nemu.

Popis použitého systému ochrany CHZ sa môže vykonávať rovnako ako pri popise

systému ochrany, avšak v prípade CHZ sa rozšíri o hodnotenie použitých úschovných

objektov. Z dôvodu dodržania poistných podmienok je potrebné poznať bezpečnostnú

triedu úschovného objektu, do ktorého má byť uložený CHZ určitej hodnoty.

14

Pre prípad rodinných domov môžeme teda medzi aktíva zahrnúť:

samotný dom (jeho prípadné poškodenie),

osoby,

zásoby a suroviny,

zariadenie a vybavenie domácnosti,

dokumenty od domu, poistné zmluvy ap.,

šperky a iné cennosti,

finančnú hotovosť.

- zoznam možných skupín a podskupín aktív označíme A1 - An

- postup ohodnotenia aktív je nasledovný [2]:

stanovenie kritérií C1 - Cn

určenie váhy kritérií v1 - vn

vynásobenie bodového ohodnotenia váhou kritéria

výpočet výsledného bodového ohodnotenia aktíva podľa vzorca:

(1.1.1)

kde: b(Aj) je počet aktíva Aj

bjk je celkový počet bodov aktíva Aj od k hodnotiteľov

vj je váha kritéria j

k je počet hodnotiteľov

Stanovenie kritérií – určíme si ľubovoľný počet a druh kritérií, ktoré sú pre nás

z hľadiska zabezpečenia objektu najdôležitejšie.

Určenie váhy kritérií - uskutočňuje sa pomocou metódy párového porovnávania, ktorá

spočíva v postupnom porovnávaní jedného kritéria s ostatnými a určení toho, ktoré

z nich je dôležitejšie, teda má prijoritu. Následne počet prijorít pre konkrétne kritérium

vydelíme celkovým počtom prijorít pre všetky kritériá.

Príklad hodnotenia aktív je uvedený v prílohe A.

1.2 Identifikácia a hodnotenie hrozieb

15

Proces identifikácie hrozieb [2] spočíva v odhalení možných zdrojov hrozieb,

vyskytujúcich sa v rôznej forme v bezpečnostnom prostredí, ktoré môžu spôsobiť

ohrozenie záujmov i existencie samotného subjektu bezpečnosti (osoby, objektu...).

Základné rozdelenie možných hrozieb je nasledujúce:

úmyselné (vnútorné, vonkajšie)

neúmyselné:

vnútorné (technické, sociálne)

vonkajšie (environmentálne, technické)

Identifikácia hrozby [1] je neoddeliteľne spätá s určením pravdepodobnosti, či

uvažovaná udalosť alebo jav existuje.

„Zo známych pravidiel príčinnosti vyplýva, že :

kedykoľvek existuje nejaká príčina, vždy spôsobuje svoj následok, a

každý následok je spôsobovaný súborom príčin, alebo rozličnými nezávislými

príčinami.“ (Hoffreiter, 2002, s. 68)

Identifikované hrozby [1], ktoré majú vzťah k danému CHO/CHZ je dôležité taktiež

presne definovať. Súbor hrozieb, ktoré môžu ľubovoľným spôsobom vplývať na aktíva

môžeme rozdeliť na :

Vonkajšie hrozby sú tie, ktorých zdroj sa nachádza mimo objektu a pôsobia z vonka

CHO. K takým hrozbám patria:

kriminálne hrozby, v prípade rodinných domov napr. vlámanie, krádež,

krádež vlámaním, ozbrojený prepad a pod., ktorých nositeľom môže byť

jednotlivec, alebo organizovaná skupina z vonkajšieho prostredia CHO,

technologické hrozby, v prípade rodinných domov sú možné prípady

priemyslových havárií, havárií stacionárnych alebo mobilných zdrojov

nebezpečných a škodlivých látok v blízkosti CHO,

environmentálne hrozby, prejavujúce sa vo forme živelných pohrôm

a katastrôf s negatívnym dopadom na CHO/CHZ.

16

Vnútorné hrozby sú tie, ktorých zdroje a nositelia sú vo vnútri (sú súčasťou) objektu

ochrany. K takým hrozbám patria:

kriminálne hrozby, napríklad krádež kľúča návštevníkom domu a vyrobenie

jeho kópie a pod.,

technologické hrozby, požiar alebo iné ohrozenie CHO/CHZ spôsobené

nedodržaním technických predpisov pre obsluhu zariadení technologickej

povahy (napríklad výbuch vykurovacieho telesa).

Výsledným krokom je [1] definovanie a podrobné popísanie vonkajších a vnútorných

hrozieb rôznej povahy, ktoré môžu akýmkoľvek spôsobom narušiť integritu CHO/CHZ,

spôsobiť nežiadúci negatívny jav (udalosť) alebo spôsobiť ujmu. Cieľ hodnotenia

jednotlivých hrozieb pôsobiacich na aktíva [2] spočíva v priradení číselnej hodnoty

alebo slovného ohodnotenia ku každej identifikovanej hrozbe. Pre stanovenie

jednotlivých hodnôt možno využiť maticu ohodnotenia hrozieb (Príloha B).

1.3 Analýza a ohodnotenie zraniteľnosti

Prehľad zraniteľných miest

Zraniteľné miesta sú definované [1] ako časti objektu ochrany (stavebné prvky,

otvorové výplne) alebo tie prvky systému ochrany, ktoré nezabezpečujú požadovaný

stupeň bezpečnostnej ochrany, sú slabým alebo ľahko prekonateľným prvkom.

Východiskom pre ich odhalenie je popis CHO/CHZ v nadväznosti na nasledujúce etapy

činností. Kritériami potrebnými pre spracovanie prehľadu zraniteľných miest CHO sú:

úroveň pasívnej bezpečnosti stavebných prvkov objektu,

úroveň odolnosti proti vlámaniu pre použité MZP,

úroveň prielomovej odolnosti úschovných objektov,

bezpečnostná trieda použitých prvkov PSN,

spôsob vykonávania fyzickej ochrany,

možnosti vykonania zásahu na zadržanie narušiteľa (páchateľa).

Analýza zraniteľnosti

17

Cieľom analýzy zraniteľnosti [5] je odhalenie najslabšieho článku – kritického bodu,

resp. kritických miest v systéme ochrany objektu alebo chráneného záujmu. Pri analýze

zraniteľnosti objektu alebo CHZ musíme vziať do úvahy všetky skutočnosti, ktoré

súvisia s bezpečnosťou CHO/CHZ, a hodnotiť ich samostatne, ale aj vo vzájomných

súvislostiach.

Analýza zraniteľnosti CHO/CHZ nám poskytuje nasledujúce závery:

„efektivita (odolnosť) celkového systému bezpečnostnej ochrany závisí na

kvalite jeho jednotlivých subsystémov, komponentov a prvkov;

bezpečnostná úroveň každej časti, každého komponentu má nezastupiteľnú

úlohu pri dosahovaní celkovej bezpečnostnej ochrany,

výsledná bezpečnostná úroveň systému ochrany sa definuje na úrovni jeho

najslabšieho článku.“ (Hoffreiter, 2002, s.94)

Ohodnotenie zraniteľnosti

Zraniteľnosť je protikladom k efektívnosti ochrany objektu voči stratám a škodám.

Samotná prítomnosť zraniteľnosti nie je negatívny jav, pokiaľ neexistuje hrozba, ktorá

by ju využila. Ak teda neexistuje odpovedajúca hrozba, nevyžaduje sa implementácia

ochranných opatrení, ale je potrebné sledovať či nedôjde k zmenám. Keďže hodnota

aktív alebo potenciál hrozby sú ťažko ovplyvniteľné faktory, jediným faktorom,

pomocou ktorého je možné znížiť riziko na akceptovateľnú úroveň, je zraniteľnosť.

Ochranné opatrenia alebo prostriedky znižujú zraniteľnosť, čím sa mení aj celková

veľkosť rizika o určitú hodnotu. Cieľom je prijatie takých opatrení, ktoré znížia riziko

na takú hodnotu, ktorá by bola minimálne rovná hodnote akceptovateľného rizika.

Zraniteľnosť možno ohodnotiť podľa nasledujúcej stupnice [2]:

malá zraniteľnosť (1 - 2) - ak vytvorený systém OO alebo protiopatrení,

neumožní danému ohrozeniu spôsobiť škodu na danej skupine aktív

stredná zraniteľnosť (3) - ak existuje možnosť, že systém OO bude daným

ohrozením prekonaný a môže byť spôsobená škoda

veľká zraniteľnosť (4 - 5) - ak súčasné opatrenia nepredstavujú účinnú prekážku

na zaistenie bezpečnosti aktíva

1.4 Možné spôsoby napadnutia chráneného objektu

18

Po uskutočnení analýzy objektu, integrácie a popisu hrozieb a definovania

zraniteľných miest CHO je možné pristúpiť [1] k prognóze možných spôsobov

napadnutia CHO/CHZ. Spôsob napadnutia objektu závisí vždy od typu páchateľa, od

kvality ochranných prostriedkov (zabezpečenia prístupových ciest proti vniknutiu) a od

času, ktorý bude mať páchateľ k dispozícii na prípravu a samotné napadnutie objektu.

Musíme predpokladať, že páchateľ sa vždy zameria na najslabší článok ochrany.

Určovaním možných spôsobov napadnutia objektu rozumieme hľadanie všetkých

možných spôsobov, ktorými môže dôjsť k narušeniu CHO/CHZ.

Ak za hrozbu budeme považovať napr. krádež vlámaním, potom možným spôsobom

napadnutia sú všetky situácie a spôsoby, ktorými sa možno CHZ zmocniť, napr.

vylomenie zámky a vypáčenie dverí, vniknutie cez okno, vetracími šachtami a pod.

Dôležité je aj vytypovanie možného páchateľa [5] – osoba, ktorá sa dopustila trestného

činu, označeného zákonom ako trestný čin, ale i niektoré osoby, ktoré nie sú

príslušnými orgánmi stíhané (vek, duševná nespôsobilosť...). Podľa znalosti

a vybavenosti rozlišujeme:

náhodný páchateľ - koná bez prípravy a využíva náhodne objavené zraniteľné

miesta,

informovaný - koná po krátkej príprave, má určité informácie o štruktúre a

systéme ochrany objektu, má potrebné nástroje a pomôcky,

profesionál (zločinec alebo skupina) - koná po období prípravy, má vysokú

úroveň znalostí, dostatok prostriedkov a často i vnútorného spojenca v CHO.

19

1.5 Stanovenie veľkosti rizika

Táto činnosť spočíva [2] v odhadnutí veľkosti rizika, vyjadrujúceho mieru hrozby,

ktorej sú aktíva vystavené. Veľkosť rizika je priamo úmerná zraniteľnosti celého

systému, veľkosti hrozby a hodnote aktív. Riziko možno ohodnotiť kvalitatívne alebo

kvantitatívne.

Kvantitatívne ohodnotenie býva založené na vyjadrení pravdepodobnosti alebo

početnosti výskytu negatívneho javu a číselnom vyjadrení jeho následkov. Kvalitatívne

ohodnotenie sa v praxi používa častejšie V tom prípade sa veľkosť rizika nevyjadruje

matematickým zápisom, ale pomocou expertného hodnotenia vplývajúcich faktorov

(zraniteľnosť, hrozba, aktíva), s použitím príslušnej symboliky. Funkčná závislosť

medzi týmito faktormi je vyjadrená pomocou matice rizík s preddefinovanými

hodnotami (Príloha C).

Dôležitým záverom je určenie rizikovosti CHO/CHZ [1], ktorú môžeme určiť na

základe kategorizácie objektov podľa druhu rizika, ktorá zaraďuje rodinné domy do

kategórie stredného rizika.

1.6 Návrh a implementácia ochranných opatrení

Vychádza [1] z analýzy rizík a bezpečnostnej analýzy. Usporadúva jednotlivé prvky

systému ochrany, bezpečnostné funkcie, služby a mechanizmy kruhovým spôsobom do

vrstveného IBS s cieľom znížiť veľkosť rizika CHO/CHZ na akceptovateľnú úroveň.

Ide o návrh opatrení jednotlivých druhov ochrán (klasická, fyzická, režimová,

technická) ich implementáciu, vzájomné prepojenie a podporu pri zabezpečení ochrany

perimetra, plášťa či chráneného predmetu.

Na zaistenie efektívnosti bezpečnostnej ochrany je potrebné vyvolať stret rozdielnych

názorov na riešenie daného problému, t.j. treba vytvoriť viacej rôznych alternatív

prípustných riešení, napríklad pomocou metodiky hodnotovej analýzy [1], ktorá sa

realizuje v nasledujúcich etapách :

1. Výber objektu analýzy a zber informácií

2. Funkčná analýza

20

3. Tvorba maximálneho počtu alternatív nových riešení

Vypracované varianty sa ďalej analyzujú s cieľom zistiť a zhrnúť výhody a nevýhody

jednotlivých variantov, nájsť variant, ktorý najlepšie vyhovuje prijatým kritériám,

ktorými môžu byť napríklad [1]:

1. Primeranosť navrhovaných opatrení k existujúcim hrozbám.

2. Realizovateľnosť navrhovaných opatrení.

3. Výsledná úroveň bezpečnostnej triedy.

4. Plnenie požadovaných funkcií ochrany.

5. Spoľahlivosť.

6. Výška nákladov na realizáciu a prevádzku (finančná náročnosť opatrení).

7. Originalita riešenia.

8. Odolnosť systému ochrany a iné.

Výsledky analýzy variantov [1] na základe stanovených kritérií zapíšeme do

porovnávacej tabuľky (Príloha D). Výsledok potom tvorí základ pre vypracovanie a

odporúčanie najvýhodnejšieho (optimálneho) variantu navrhovaných opatrení.

Výber optimálneho variantu navrhovaných opatrení možno chápať ako „rozhodovanie

o tom, ktorý variant najlepšie vyhovuje špecifickým kritériám (požiadavkám) a ktorý

bude implementovaný do konkrétneho bezpečnostného systému“. (Hoffreiter, 2002, s.

103)

Rozhodnutie [1] predstavuje výsledný, dynamizujúci akt, súhrn racionálnej analýzy,

empirického hodnotenia a mocenských aktov.

„Rozhodovací proces môže byť charakterizovaný aj ako postupnosť spracúvania

apriórnych a aposterióznych informácií o stave a situácii súperiacich strán a prostredia,

v ktorom sa ich konflikt odohráva, vedúcich k vypracovaniu poslednej informácie -

rozhodnutiu.“ (Hoffreiter, 2002, s. 104)

Rozhodovacia situácia [1] predstavujúca jeden krok rozhodovacieho procesu je obvykle

klasifikovaná podľa stupňa znalosti podmienok a následkov rozhodovania ako :

rozhodovanie v podmienkach istoty;

rozhodovanie za neistoty (rizika);

21

rozhodovanie za neurčitosti.

Vytvorenie efektívneho bezpečnostného systému si vyžaduje účelne usporiadať [1]:

technické prostriedky

organizačné a režimové opatrenia a 

zabezpečiť potrebné ľudské zdroje na plnenie úloh súvisiacich so

zabezpečením ochrany CHO/CHZ.

Na účely zabezpečenia rodinných domov nás budú zaujímať hlavne technické

prostriedky ochrany, ktoré podľa [9] tvorí súhrn zabezpečovacích a poplachových

systémov.

Zabezpečovacie systémy definuje ako sústavu elektrických, elektronických,

mechanických alebo iných súčiastok tvoriacich pevne zabudovanú prekážku

zabraňujúcu vstupu osoby alebo zvieraťa do chráneného objektu alebo na chránené

miesto alebo výstupu z nich , alebo vjazdu dopravného prostriedku do chráneného

objektu alebo na chránené miesto, alebo výjazdu z nich, ktoré nemožno prekonať bez

odborných znalostí alebo použitia sily.

Poplachovým systémom sa rozumie sústava elektrických, elektronických,

mechanických alebo iných súčiastok tvoriacich predmet pevne zabudovaný na

chránenom objekte alebo na chránenom mieste, alebo v chránenom objekte alebo

v chránenom mieste, ktorý po neoprávnenom zásahu na chránenom objekte alebo na

chránenom mieste alebo po neoprávnenom zásahu do chráneného objektu alebo do

chráneného miesta vyvolá svetelný, zvukový alebo iný signál.

Činnosť pri návrhu a  montáži zabezpečovacích systémov je jednou

z najnáročnejších činností pri zabezpečení ochrany majetku a objektov zahŕňajúca [1]:

1. Vypracovanie projektu

Projekt zabezpečovacieho systému tvorí dôležitú súčasť dokumentácie dôveryhodného

bezpečnostného systému. Východiskom sú závery rizikovej a bezpečnostnej analýzy

a prijatého variantu navrhovaných ochranných opatrení.

Úlohou etapy tvorby projektu je stanoviť rozsah použitých technických prostriedkov

22

a ich komponentov, aby bol v súlade s požadovaným stupňom bezpečnostnej ochrany

(minimálnej, strednej, maximálnej).

Pri spracúvaní projektu okrem záverov rizikovej a bezpečnostnej analýzy berieme do

úvahy aj :

vplyvy vnútorných faktorov , t.j. vyskytujúcich sa vo vnútri CHO (priestorov),

ktoré môžu ovplyvniť funkciu zabezpečovacích systémov a ich komponentov. Tieto

faktory považujeme za ovplyvniteľné a dá sa na ne primerane reagovať (napr.

elektromagnetické rušenie).

vplyvy vonkajších faktorov, ktoré môžu taktiež ovplyvniť prevádzku a funkciu

použitých zabezpečovacích systémov a ich komponentov. Všeobecne sa jedná o

faktory, ktoré nemôže užívateľ chránených objektov ovplyvniť (napr. počasie).

Samotný projekt zabezpečovacieho systému je podkladom pre zákazníka

(objednávateľa), preto musí obsahovať všetky informácie, podľa ktorých sa môže

zákazník presvedčiť o vhodnosti navrhovaného technického riešenia ochrany.

2. Montáž

Po schválení projektu odberateľom môže oprávnená osoba (fyzická, právnická)

pristúpiť k montáži technických prostriedkov ochrany.

3. Kontrola, skúšanie a východisková revízia zabezpečovacieho/poplachového systému

Po ukončení montáže zabezpečovacieho systému je nutné vykonať kontroly, ktoré

potvrdia, že systémy boli namontované v súlade s plánom montáže. Zistené odchýlky

musia byť zaznamenané v dokumentácii. Pred uvedením do skúšobnej prevádzky sa

musí vykonať východisková revízia, t.j. prehliadka technických prostriedkov,

predpísané skúšky a merania, vyhotovenie revíznej správy.

4. Nasleduje: odovzdanie užívateľovi a prevádzka technických prostriedkov.

V súlade so zákonom [9] sa touto činnosťou zaoberá technická služba na ochranu

osoby a majetku. Technickou službou sa rozumie vývoj, výroba, predaj,

projektovanie, montáž, údržba, revízia alebo opravy zabezpečovacích systémov

alebo poplachových systémov.

23

24

2 ANALÝZA POUŽITIA MECHANICKÝCH ZABEZPEČOVACÍCH PROSTRIEDKOV

2.1 História a vznik mechanických zabezpečovacích prostriedkov

Dôvody ochrany majetku a osôb nájdeme už na počiatku ľudskej civilizácie [3], niekde

u Kromaňonského človeka. Postupne sa vytvárali nové ľudské spoločenstvá, ktorých

súčasťou bolo od ich začiatkov aj sídelné opevnenie (vykopaná priekopa a navŕšený val

okolo osady). Najvýznamnejšie ranné opevnené sídlo v histórií bolo mesto Jericho,

ktoré sa dodnes považuje za najstarší doklad pevnostnej architektúry v dejinách ľudstva.

Paralelne sa popri technickom pokroku rozvíjala aj duchovná oblasť - vzniká inštitút

vlastníctva a tým aj potreba jeho ochrany, majetok a život nie je treba chrániť len proti

divokej zveri a prírodným katastrofám, ale tiež pred človekom - nepriateľom. Keďže

krádeže vlámaním do obydlí neboli v minulosti až tak časté (krutý trest pre páchateľa),

majetok odkladali na bezpečné miesta (rôzne „schránky“ v múroch alebo podlahách).

V hrobke egyptského faraóna Ramessesa II. sa našiel drevený kľúč, čo je priamy dôkaz

existencie zámky už v tých časoch.

Veľkého rozmachu dosiahlo zámočníctvo v dobách Rímskej ríše (kľúče zo železa

a bronzu). Prevratom v zámkovej technike bol rok 1778, kedy Angličan Robert Barron

zhotovil prvý zámok s dvoma stavítkami, jeho konštrukciu v roku 1818 zdokonalil

Jeremia Chubb - 5 až 10 plochých odpružených stavítok naskladaných na seba, ktoré

samostatne pomocou kľúča posúvali závoru zámku. Najväčším prevratom v zámkovej

technike bolo na prelome rokov 1947 – 1948 uvedenie cylindrickej zámkovej vložky na

trh. Skonštruoval ju na základe patentu svojho otca Linus Yale (obr. 2.1.1). V ostatných

rokoch, najmä v dôsledku nárastu majetkovej kriminality, nastal rozmach výroby

zabezpečovacích zariadení ako prostriedku prevencie a zabraňovania trestnej činnosti

krádeží vlámaním do objektov.

25

Obrázok 2.1.1: Yaleov cylindrický zámok

2.2 Integrovaný bezpečnostný systém

Účinnú ochranu objektu je možné dosiahnuť [3] iba vzájomnou kombináciou

a usporiadaním viacerých subsystémov bezpečnostných mechanizmov a služieb.

Vzájomnou koordináciou týchto subsystémov vytvárame tzv. integrovaný bezpečnostný

systém (IBS).

2.2.1 ŠTRUKTÚRA INTEGROVANÉHO BEZPEČNOSTNÉHO SYSTÉMU

Hlavnú štruktúru IBS tvoria [3] vzájomné vzťahy medzi MZS, signalizačnými

a monitorovacími systémami, systémom organizačných opatrení a ochranou fyzickými

osobami. Jednotlivé druhy na seba nadväzujú, sú na sebe závislé a nedostatočné riešenie

niektorého prvku IBS znamená ohrozenie komplexnej ochrany majetku.

Mechanické zabezpečovacie systémy MZS - tvorí súbor mechanických

a technických prostriedkov, zariadení a komponentov, ktoré svojou konštrukciou

znemožňujú ich jednoduché prekonanie. Z hľadiska bezpečnosti majú za úlohu sťažiť

alebo celkom znemožniť násilné vniknutie nepovolanej osoby do chráneného priestoru

alebo objektu, prípadne zabrániť neoprávnenej manipulácií s chránenými predmetmi

v chránenom objekte.

Signalizačné a monitorovacie systémy SE - jedná sa o elektronické zariadenia,

ktorých úlohou je najmä včasná registrácia a prenos informácií, že došlo k napadnutiu

objektu ochrany, prípadne bližšia špecifikácia miesta napadnutia a odovzdanie tejto

informácie do riadiaceho centra strediska registrácie poplachov.

Systém organizačných opatrení a fyzickej ochrany SO - úlohou prvkov tohto

podsystému IBS je prebratie informácie, že došlo k napadnutiu chráneného objektu,

vyhodnotenie vzniknutého aktuálneho stavu, zabezpečenia zákroku a prijatie

adekvátnych opatrení k uvedeniu celého IBS do opätovného zadefinovaného stavu.

Optimálnu bezpečnosť [3] konkrétneho chráneného objektu pri známych vonkajších

a vnútorných vplyvoch nebezpečenstva môžeme znázorniť ako vzájomný prienik

prvkov a väzieb jednotlivých subsystémov IBS (obr.2.2.1.1).

26

Obrázok 2.2.1.1: Grafické znázornenie optimálnej bezpečnosti (Uhlář, 2000, s. 14)

2.2.2 MIESTO A ÚLOHA MECHANICKÝCH ZABEZPEČOVACÍCH SYSTÉMOV V INTEGROVANOM BEZPEČNOSTNOM SYSTÉME

Z pohľadu cieľa ochrany, MZS plnia nasledovné úlohy [3]:

vymedziť a ohraničiť (dočasne alebo trvalo) chránený priestor – zónu,

odradiť potenciálneho útočníka od neoprávneného vstupu do chráneného

priestoru, sťažiť mu tento vstup alebo mu v ňom zabrániť,

zabrániť v chránenom priestore umiestneniu nebezpečného predmetu

chrániť objekty a predmety nachádzajúce sa v chránenom priestore, a to hlavne

pred poškodením, odcudzením, prípadne iným znehodnotením.

Na základe týchto poznatkov môžeme konštatovať [3], že MZS tvoria v IBS dôležitú

a nezastupiteľnú úlohu v podobe vytvorenej prekážky, ktorá zabráni útočníkovi

preniknúť do priestoru CHZ. Charakteristickým znakom takejto mechanickej prekážky

je jej bezpečnostná úroveň, ktorá je reprezentovaná pasívnou bezpečnosťou, t.j.

prielomovou odolnosťou. Tá závisí najmä od mechanickej pevnosti a odolnosti

použitých materiálov a možno ju kvantitatívne ohodnotiť časovým intervalom

potrebným na jej prekonanie:

t = t1-t2 [min] (2.2.2.1)

kde:

t – je časový interval na prekonanie odporu prekážky vyjadrený v minútach

t1 - počiatočný čas útoku na prekážku

t2 – čas konečného prekonania mechanickej zábrany – prekážky

27

Všeobecne môžeme konštatovať [7], že každý mechanický zabezpečovací prostriedok je

prekonateľný, rozdiel je však v množstve vynaloženej energie a času a v použitom

náradí čí nástrojoch používaných pri prekonávaní. Z toho dôvodu je potrebné

nebezpečenstvo prekonania konkrétneho MZP eliminovať na minimum.

2.2.3 VÝZNAM KLASIFIKÁCIE MECHANICKÝCH ZABEZPEČOVACÍCH SYSTÉMOV

MZS [7] tak ako každá skupina výrobkov majú svoju akosť, úžitkové vlastnosti ako

napr. životnosť, spoľahlivosť, no predovšetkým úroveň bezpečnosti danú stupňom

pasívnej bezpečnosti, t.j. mechanickej odolnosti. Pri kategorizácii MZP do

bezpečnostných tried [3] sa zohľadňuje napr. použité náradie, jeho dostupnosť

a agresivita. Tieto údaje sú obsahom príslušnej normy (tab. 2.2.3.1).

Tabuľka 2.2.3.1: Technické predpisy pre mechanické zabezpečovacie prostriedky

MZP Číslo normy

Bezpečnostné úschovné objekty, uzamykateľné kovové skrine STN EN 1143-1

Mreže, bezpečnostné dvere, okná STN P EN 1627

Cylindrické vložky STN EN 1303

Bezpečnostné fólie STN EN 356

2.2.4 ROZDELENIE MECHANICKÝCH ZABEZPEČOVACÍCH SYSTÉMOV

Mechanické bariéry rozdeľujeme do dvoch základných skupín [3] :

Prírodné – využitie terénnych nerovností,

Technické – umelo vytvorené, ktoré ďalej rozdeľujeme na :

o statické – pevné prekážky, ktoré nemenia svoje vlastnosti,

o dynamické – prejavujú vlastnosti v pohybe, rýchlosti, odbore a pod.,

o  kombinované – kombinácia predchádzajúcich.

Podľa miesta použitia a spôsobu vytvárania bariéry možno MZS rozdeliť na [7]:

MZS pre obvodovú (perimetrickú) ochranu

28

MZS pre plášťovú ochranu

MZS pre predmetovú ochranu (úschovne objekty)

2.3 Mechanické zabezpečovacie prostriedky obvodovej ochrany

Základným atribútom tejto skupiny bariér je [7] ich priestorová oddelenosť od CHO. Sú

to MZS nainštalované mimo vlastný CHO, na okolitej voľnej ploche. Býva pravidlom,

že vizuálne charakterizujú hranicu pozemku patriaceho napr. k budovám a vytvárajú tak

právnu hranicu. Sú to rôzne oplotenia, ohrady okolitých pozemkov vrátane bránok,

brán, priepustí a i., obmedzujúcich alebo zabraňujúcich prístupu nežiadúcich osôb na

chránené územie, prípadne z chráneného územia.

Všeobecne možno MZS obvodovej ochrany zatriediť do troch základných skupín podľa

požiadaviek na ich bezpečnostné charakteristiky, t.j. ich bezpečnostnú úroveň [3]:

1. Bariéry s nízkou pasívnou bezpečnosťou

2. Bariéry so zvýšenou pasívnou bezpečnosťou

3. Bariéry so zaručenou pasívnou bezpečnosťou

2.3.1 BARIÉRY S NÍZKOU PASÍVNOU BEZPEČNOSŤOU

Typickým predstaviteľom tejto skupiny [3] je plot. Jeho úlohou je ohraničiť územie od

iného a tak ho ochrániť od neoprávnených a nežiadúcich vstupov. Táto úloha má hlavne

právny význam ale aj úžitkovú funkciu.

V praxi sa najčastejšie stretávame s tzv. živými plotmi, plotmi drevenými, plotmi

z drôteného pletiva či oceľovými mrežami. Tieto sa z bezpečnostného hľadiska dajú

veľmi ľahko prekonať a okrem už uvedených úloh majú tiež úlohu estetickú,

architektonickú a pod. Z bezpečnostného hľadiska sa používajú skôr na ochranu záhrad,

parkov a športových zariadení. Môžeme tu tiež zaradiť bariéry z iných stavebných

materiálov ako napr. tehla, kameň inštalované do výšky cca 1,5 m. Pri použití týchto

materiálov sa pojem plot často nahrádza pojmom stena. Ich úlohou je taktiež

preventívne pôsobiť proti bezproblémovému fyzickému vstupu do chráneného objektu.

29

2.3.2 BARIÉRY SO ZVÝŠENOU PASÍVNOU BEZPEČNOSŤOU

Tieto spĺňajú náročnejšie požiadavky na zabezpečenie ohraničených priestorov.

Vyznačujú sa lepšou odolnosťou proti prierazu, prestrihnutiu a prerezaniu. Do tejto

skupiny môžeme zaradiť [3]:

oceľové pletivo rôznej konštrukcie: z vlnitého drôtu, zo zvarovaného vlnitého

drôtu, drôtené panelové oplotenie

Obrázok 2.3.2.1: Pletivo z vlnitého drôtu a drôtené panelové oplotenie

bariéry so žiletkového drôtu, sú modernou verziou ostnatého drôtu poskytujúci

odolnosť voči prekonaniu a odstrašujúci účinok. Tieto môžeme ďalej podľa

konštrukčného riešenia rozdeliť na:

a/ pevnú statickú bariéru, kde zaraďujeme:

plot z klasického žiletkového drôtu

zvarované pletivo

cievková bariéra „harmonika“

plošne obaľovaná cievka

b/ mobilnú cievkovú bariéru používanú pri potrebe okamžitého nasadenia na

špeciálne účely. Podľa druhu a úrovne CHO rozlišujeme:

prenosná trojcievková bariéra

štandardná statická bariéra

30

strategická cievková bariéra

c/ palisádové bariéry

Nový prvok medzi zabezpečovacími systémami, je navrhnuté pre maximálnu

bezpečnosť, tvoria ho oceľové koly, ktorých vrchol je v tvare trojzubca, výška oplotenia

od 1,2 m do 3,6 m, životnosť cca 25 rokov.

Obrázok 2.3.2.2: Palisádové oplotenie

d/ stenové bariéry

Stavané spravidla z unifikovaných prefabrikovaných betónových dielcov, odolných voči

prelomeniu. Využíva sa okolo strategických objektov, nevýhodou je zabránenie

výhľadu ostrahe pred chránené územie.

2.3.3 BARIÉRY S VYSOKOU ÚROVŇOU BEZPEČNOSTI

Oplotenie využívané v obvodovej ochrane objektov s vysokým stupňom rizika,

špeciálne konštruované dosahujúce výšku až 5 m. Pri zabezpečení rodinných domov je

nevyužiteľné, preto si uvádzame iba stručné rozdelenie [3]:

bezpečnostné ploty priameho – rovného tvaru

bezpečnostné ploty ohnutého tvaru – tzv. zakrivený plot

Taktiež tu zaraďujeme doplnkové zábrany používané na zvýšenie pasívnej bezpečnosti:

vrcholové zábrany (vo forme ochranných nadstavcov)

podhrabové zábrany (ochrana proti podlezeniu alebo podkopaniu)

31

2.3.4 VSTUPY, VJAZDY A INÉ VSTUPNÉ JEDNOTKY

Pri projekte vonkajšieho obvodového oplotenia [3] treba počítať s vjazdmi a vstupmi do

chráneného objektu, ktorých počet by mal byť čo najmenší z dôvodu kontroly. Riešenia

použiteľné pre ochranu rodinných domov sú:

Bránky - jednokrídlová priepust v obvode plota, ktorou sa prichádza do objektu,

materiál zvyčajne ten, čo aj oplotenie, po stránke bezpečnosti má vlastnosti vstupných

dvier, ochrana proti prelezeniu a podlezeniu rôznymi ostňami.

Brány – pracujú na princípe bránky, ale sú podstatne širšie a masívnejšie, umožňujú aj

prejazd vozidiel. Ovládajú sa ručne, motorizovane alebo automatizovane. Podľa

spôsobu otvárania rozlišujeme otočné, posuvné, výsuvné.

Obrázok 2.3.4.1: Bránka a posuvná automatická brána

Iné vstupné jednotky - nekonvenčné jednotky do objektu energovody, vetracie

a klimatizačné šachty, kanalizácia musia byť taktiež opatrené vhodnými mechanickými

zábranami, napr. visiace zámky, tvrdené ostne HARDENED min.12 mm, vhodné

doplniť niektorými prvkami elektronickej signalizácie.

2.4 Mechanické zabezpečovacie prostriedky plášťovej ochrany

MZS plášťovej ochrany [7] sú jedným z najdôležitejších zabezpečovacích prostriedkov

v systéme ochrany objektov. Ich úlohou je v maximálnej miere sťažiť alebo prekaziť

útočníkovi vniknutie do CHO, alebo ho od útoku odradiť. Technologickým zoskupením

stavebných a konštrukčných prvkov je tvorený každý plášť objektu. Na základe toho

32

môžeme prostriedky plášťovej ochrany rozdeliť do dvoch základných kategórií :

stavebné prvky budov,

otvorové výplne.

2.4.1 STAVEBNÉ PRVKY BUDOV

Prirodzenými, avšak dôležitými zabezpečovacími prostriedkami plášťovej ochrany [7]

sú stavebné prvky budov, ktorým treba venovať náležitú pozornosť z hľadiska

zabezpečenia objektu. Z hľadiska zabezpečenia prielomovej bezpečnosti je dôležitá ich

mechanická odolnosť, ktorá je závislá predovšetkým od druhu použitého materiálu, jeho

hrúbky, technologického vyhotovenia a celkovej konštrukcie objektu.

Podľa použitého stavebného materiálu rozlišujeme vo vzťahu k prieraznej odolnosti dva

typy stavieb [5]:

Ľahké stavby – ich pasívna bezpečnosť je veľmi nízka, patria tu napr. sadrokartónové

a azbestocementové priečky, vlnité profilové plechy, murované priečky z dutých tehál,

priečkové betónové steny bez výstuže do hrúbky 50 mm, pórobetónové murivo atď.

Pevné stavebné konštrukcie – sú vhodné pre objekty s vyššími rizikovými faktormi,

nakoľko vďaka použitému materiálu a jeho hrúbke zabezpečujú veľkú škálu

mechanickej odolnosti a tým aj požadovanú bezpečnosť

2.4.2 OTVOROVÉ VÝPLNE BUDOV

Otvorové výplne [5] tvoria hlavne vstupy a výstupy objektov. Často patria k slabinám

mechanickej ochrany, a preto sú zo strany útočníkov najčastejšie využívané. Ich kvalita

a mechanické zabezpečenie ovplyvňuje celkovú pasívnu bezpečnosť objektu.

Z hľadiska použitia a funkcie ich delíme na [7]:

Vstupné otvorové výplne (dvere)

Okná a balkónové dvere

Mreže, rolety a žalúzie

2.4.2.1 Vstupné otvorové výplne

Ako vyplýva zo štatistík [7], najzraniteľnejším a najviac napadnutým miestom v rámci

33

plášťovej ochrany objektov sú vstupné dvere (Príloha E) a v rámci nich najmä

vypáčenie a roztiahnutie zárubne (Príloha F). V [13] sú charakterizované ako

konštrukcia, ktorá uzatvára priechodný otvor v stene budovy. Pozostávajú z pevnej

nosnej, alebo vodiacej konštrukcie a z pohyblivého dverového krídla.

Dverové konštrukcie z hľadiska svojej funkčnosti [3] uzatvárajú, resp, oddeľujú určitý

priestor v objekte, alebo priestor medzi objektom a iným prostredím. Tvoria tak súčasť

obvodových (plášťových) , alebo vnútorných (priečkových) stien budovy, resp. objektu.

Dverové konštrukcie z hľadiska problematiky pasívnej bezpečnosti [3] môžeme

charakterizovať ako zabezpečovacie prostriedky, ktorých úlohou je zabrániť vstupu

nepovolaným osobám do priestoru, ktorý chránia.

Základné delenie

Z dôvodu rôznorodosti budov [3] vyplýva potreba veľkého množstva druhov dverí,

ktorých rozdelenie je uvedené v STN 74 6481, preto sa ním na tomto mieste nebudeme

podrobnejšie zaoberať.

Konštrukčné prvky

Vstupné otvorové výplne [7] sa skladajú z konštrukčných prvkov (obr. 2.4.2.1.1, ktoré

sú zhotovené z určitého druhu materiálu výrobným procesom, čím vytvárajú určitú

pevnostnú štruktúru. Táto pevnosť je dôležitá z hľadiska bezpečnostnej odolnosti

daného prvku, ako aj celého dverového systému.

Obrázok 2.4.2.1.1: Popis vstupného priestoru (Uhlář, 2000, s. 66)

OSTENIE – [7] je časť stavebného celku, kde sa umiestňuje zárubňa pre vstupné dvere.

34

1 zárubňa2 záves3 dverové krídlo4 zámok5 cylindrická vložka 6 dverové kovanie7 zapadací plech v zárubni8 prídavný zámok 9 dverová retiazka10 zábrana proti vysadeniu dverí11 priezor12 ostenie

Podľa konštrukcie to môže byť nosný panel, priečny panel, murovaná priečka, drevený

panel a pod.

ZÁRUBŇA – [7] je rámová konštrukcia ohraničujúca dverný otvor v stene, ktorá

spravidla slúži na zavesenie krídla dverí. Tvorí dôležitý faktor pri pasívnej ochrane

vstupných otvorov do objektov a správne zvolenie jej pevnosti z konštrukčných

materiálov ovplyvňuje ochranu majetku pred krádežou vlámaním. Vytvára lemovanie

dverového otvoru a spája konštrukciu dverí so stenou. Súčasťou zárubne je aj otvor, do

ktorého zapadá strelka a zasúva sa závora uzamykacieho mechanizmu. V mnohých

prípadoch sú tieto otvory spevnené kovovým materiálom – plechom, ktorý nazývame

zapadací plech.

Pri výrobe zárubní sa používajú rôzne materiály [3], a to hlavne drevo, plasty, kovové

materiály (oceľ, hliníkové zliatiny) a pod. Z hľadiska bezpečnosti sú vhodné najmä

oceľové zárubne, ktoré majú vyššiu bezpečnosť .

Zárubne [6] sú taktiež kritickým bodom vstupného priestoru, pretože ich zlodeji dokážu

pomerne ľahko roztiahnuť. Tomu sa dá predísť vyliatím vnútornej strany zárubne

betónom, a taktiež riadnym ukotvením v troch miestach.

ZÁVESY – [7] tvoria súčasť dverového krídla aj zárubne, ktoré v spojení zabezpečujú

otváranie dverí a pomáhajú zaisťovať ich funkciu. Spolupodieľajú sa na pasívnej

bezpečnosti dverovej konštrukcie, ktorá závisí od ich mechanickej pevnosti.

Vstupné dvere [3] z bezpečnostného hľadiska by mali byť osadené troma závesmi, a to

z vnútornej strany dverového krídla. Tieto by mali byť z dostatočne pevného kovového

materiálu ukotvené k zárubni privarením. Okrem toho by mali byť opatrené proti

vysadeniu dverového krídla zábranami proti vysadeniu.

DVEROVÉ KRÍDLO – [7] musí byť pevné, tuhé a nesmie sa pôsobením sily v

žiadnom mieste prehnúť a umožniť tak páchateľovi použiť páčidlo. Medzi kritické

miesta prieniku klasických jednokrídlových dverí patria hlavne obidva rohy dverí nad

zámkom. Ak nezabezpečíme [6] dostatočnú pevnosť dverového krídla, nepomôže nám

ani najkvalitnejší zámkový mechanizmus.

35

Bezpečnostné dvere

„Sú súhrnom špeciálnych stavebných, technických a bezpečnostných prvkov a úprav

dverného priestoru, zaručujúce relatívne maximálnu bezpečnosť chráneného priestoru.“

(Uhlář, 2000, s. 67)

V súčasnej dobe sa vyrába pomerne veľké množstvo typov bezpečnostných dverí. Ich

základnými charakteristickými vlastnosťami musí byť [3]:

zvýšenie odolnosti krídla dverí proti prerazeniu, prestrihnutiu, prepíleniu a pod.,

rozšírenie počtu uzamykateľných a blokujúcich miest po obvode,

vybavenie dverí uzamykacími systémami, ktoré sú odolné proti všetkým

známym spôsobom prenikania útočníkom,

vystuženie alebo zosilnenie zárubní a tým zvýšenie ich odolnosti.

Triedenie a označovanie bezpečnostných dverí

Triedenie dverí je uvedené v STN 74 6481, preto sa ním na tomto mieste nebudeme

zaoberať. Samotná bezpečnosť týchto dverí nie je predmetom preukazovania, a pokiaľ

nejde o tzv. požiarne dvere alebo dvere s požiadavkami na tepelnú a zvukovú izoláciu

vydáva vyhlásenie o zhode [5] podľa zákona sám výrobca na základe preukázanej

skúšky vykonanej u autorizovanej osoby podľa tohto zákona. Autorizovaná osoba

disponuje skúšobným zariadením, ktoré umožňuje kategorizovať zatriedenie

bezpečnostných dverí podľa STN 74 7731 do kategórie A alebo B a podľa STN P ENV

1627 do kategórie 1 až 6 (Príloha G).

Obrázok 2.4.2.1.2: Druhy označenia bezpečnostných dverí

36

a) Povinné označenie stavebného výrobku značkou zhody

b) Príklad označenia bezpečnostných dverí, ktoré vyhoveli požiadavke kategórie A podľa STN 74 7731

c) Príklad označenia bezpečnostných dverí, ktoré vyhoveli požiadavke kategórie 3 podľa STN P ENV 16 27

Konštrukčné riešenia bezpečnostných dverí

Konštrukcia bezpečnostných dverí [3] je ovplyvňovaná kvalitou a prielomovou

odolnosťou, čím je ovplyvňovaná aj celková pasívna bezpečnosť objektu.

Rozlišujeme certifikované a necertifikované bezpečnostné dvere. Necertifikované dvere

sú zhotovované v dvoch konštrukčných riešeniach a to:

Bezpečnostné dvere upravené z pôvodných dverí – [7] ide o dverové krídla, ktoré pri

správnom použití materiálov a zručnosti môžu dosiahnuť pomerne vysokú odolnosť

proti vlámaniu, pričom finančne nie sú také nákladné.

Bezpečnostné dvere sendvičovej konštrukcie – [7] riešenie, ktoré vychádza z toho, že

na pôvodné dvere sa z vnútornej strany upevnia prídavné bezpečnostné dvere, ktoré sú

po celej ploche vystužené najčastejšie oceľovou mrežou alebo oceľovým plechom.

Pôvodné dvere sa tak zosilnia cca o 25 mm. Do týchto dverí sa inštaluje uzamykací

systém s rozvorovým zámkom a cylindrickou bezpečnostnou vložkou. Závesy prídavnej

časti bezpečnostných dverí sú konštrukčne spojené s oceľovou kostrou dverí a sú

umiestnené v protismere proti vysadeniu.

Pre nás zaujímavejšie a oveľa dôležitejšie sú však certifikované dverové krídla, a to:

Bezpečnostné dvere monolitickej konštrukcie – pôvodné dverové krídlo [7] je

nahradené monolitickou konštrukciou bezpečnostných dverí. Jedná sa o dverové krídla

moderných konštrukcií s využitím bezpečnostných uzamykacích systémov a doplnkov.

Dvere [24] majú celokovovú dvojplášťovú konštrukciu opatrenú pozdĺžnymi

a priečnymi oceľovými výstuhami, ktoré zaisťujú vysokú statickú a dynamickú pevnosť

dverového krídla. Dvojitý alebo jednoduchý oceľový rám [20] chráni dvere po celom

ich obvode čím ich chráni pred páčením a stlačením. Pre zvýšenie bezpečnosti sú

v potrebných miestach privarené výstuže a zosilnenia, ktoré sú taktiež z oceľových

profilov. Celá konštrukcia dverí je riešená ako zváraný monolit, čím je podstatne

zvýšená jeho odolnosť (obr. 2.4.2.1.3.

Uzamykací systém [20] je riešený buď zabudovaným zadlabovacím zámkom

s osobitnou úpravou na zvýšenie odolnosti (napr. trezorový zámok so zväčšeným

priemerom kolíkov) opatrený bezpečnostnou vložkou a bezpečnostným kovaním alebo

viacbodovým rozvorovým uzamykacím systémom (obr.2.4.2.1.4.

37

Vnútorný priestor dverí [24] je vyplnený materiálom (spravidla NOBASIL) s tepelno

a zvukovo izolačnými vlastnosťami. Spodná hrana dverí je spravidla zakončená

skrytým dreveným vlysom pre možnosť jednoduchého prispôsobenia dverí nerovnej

alebo zvýšenej podlahe.

Dvere sú prispôsobené kovovým zárubniam podľa normy. Montáž je možné vykonať

[20,24] do pôvodnej zárubne, ktorá sa spevní alebo do bezpečnostnej zárubne.

Obrázok 2.4.2.1.3: Základný popis bezpečnostných dverí (Gymerská, 2003, s. 46 )

Obrázok 2.4.2.1.4: Detailný pohľad na aktívne čapy rozvorového zámku

STAVEBNÉ ZÁMKY

STN 16 5101 pojednáva o technických požiadavkách stavebných zámkov, vysvetľuje

základné pojmy a jednotlivé mechanické prvky týkajúce sa týchto zámkov (obr.

2.4.2.1.5) a uvádza ich rozdelenie.

Uzamykacia zostava zámku [3] – celková kombinácia závorníkov, zábran, stavítok,

mechanizmu cylindrickej vložky, profilov kľúčov a ďalších prvkov, ktoré uzamykajú

závoru a vytvárajú zostavu, ku ktorej je priradený zodpovedajúci kľúč.

38

1. Oceľová zárubňa2. Vonkajší plášť3. Záves4. Závora5. Bezpečnostný zámok6. Aktívny čap7. Prevodový systém8. Vnútorný plášť9. Oceľová platňa10. Izolačná medzistenová výplň11. Panoramatický priezor12. Bezpečnostné kovanie

Obrázok 2.4.2.1.5: Hlavné časti dózického zámku (Uhlář,2000, s. 70)

Rozdelenie stavebných zámkov

Stavebné zámky rozdeľujeme z viacerých hľadísk, pre nás najdôležitejšie je však

rozdelenie podľa stupňa bezpečnosti [3]:

Jednoduché zámky s nízkou pasívnou bezpečnosťou – v prevažnej miere sa jedná

o jednoduché uzamykacie mechanizmy, ktoré sú konštrukčne riešené ako obyčajné

a dózické stavebné zámky alebo obdobnej konštrukcie. Ich uzamykací mechanizmus

pozostáva zo závory, závorníka, prípadne stavítok. Tieto zámky sú pomerne ľahko

prekonateľné nepravým kľúčom a z toho dôvodu nie sú určené na zabezpečenie ochrany

chráneného záujmu v podmienkach plášťovej alebo predmetovej ochrany.

Bezpečnostné zámky – sú také [5], ktorých konštrukčné riešenie uzamykacieho

mechanizmu je tvorené mechanickými alebo inými prvkami, ktoré sťažujú ich

prekonanie bez použitia odpovedajúceho násilia.

Zámky zo zvýšenou bezpečnosťou sa vyznačujú [3]:

poistkou, ktorá po násilnom vylomení a vybraní vložky zablokuje závoru,

a znemožňí jej jednoduché ovládanie,

zosilnením telesa zámku pomocou prinitovaných oceľových kalených doštičiek

v priestore zamykacieho mechanizmu,

zloženou konštrukciou závory, ktorú tvorí vlastná závorou a dva háčiky, ktoré sa

po vysunutí závory zakliesnia do zárubne,

nielen zosilnením telesa zámku, zapadacieho plechu a čela zámku, ale aj

zosilnením závory a strelky zámku,

vicrozvorovými zámkami umožňujúcimi uzamknutie dverí vo viacerých bodoch.

39

1 – základová doska2 – krycia doska3 – čelo4 – strelka5 – závora6 – orech7 – stavítko, závorník alebo zábrana8 – otvor pre kľúč9 – otvor pre cylindrickú vložku 10 – pružina strelky11 – pružina stavítok alebo závorníka12 – pružina orechu13 – čap závory

1 teleso2 cylinder3 stavítka4 blokovací kolík5 zub6 spojka7 poistný krúžok8 zátka9 pružina blokovacieho kolíka10 pružina spojky11 zaisťovací kolík poistného krúžku12 otvor pre upevňovaciu skrutku13 profilový otvor kľúča14 medzistavítko

CYLINDRICKÉ VLOŽKY

Podstatou cylindrickej vložky [5] sú valcové stavítka rôznej dĺžky zoradené za sebou

a uložené v otočnom valci (cylindri). Plochý kľúč zasúvaním do kľúčového otvoru

postupne svojimi výrezmi nastavuje stavítka do polohy umožňujúcej pootočenie valca.

Popis základných častí cylindrickej vložky

O cylindrických vložkách pre zámky [7] pojednáva STN EN 1303, avšak neupravuje

pomenovanie jednotlivých časti cylindrickej vložky (obr. 2.4.2.1.6), preto použijeme

názvoslovie popredných výrobcov.

Obrázok 2.4.2.1.6: Rez obojstrannej symetrickej profilovej cylindrickej vložky (Uhlář,

2000, s. 83)

Základná ochrana cylindrických vložiek

Vzhľadom k tomu [3], že postupným vývojom konštrukcie cylindrickej vložky

dochádzalo aj k jej prekonaniu spôsobom odporujúcim výrobcom, t.j. vyhmataním,

odvŕtaním, vytrhnutím, rozlomením alebo iným hrubým násilím, začali výrobcovia

zdokonaľovať ochranu jednotlivých prvkov cylindrickej vložky, a tak podstatne zvýšili

jej pasívnu bezpečnosť, t. j. odolnosť proti neoprávnenému prekonaniu.

Zábrany proti vyvŕtaniu [5] – jedná sa o špeciálne odolné prvky, ktoré chránia

pohyblivé prvky cylindrickej vložky proti odvŕtaniu bežným náradím ako je elektrická

vŕtačka. K tomuto účelu sa do vložky umiestňujú oceľové kalené valcové tyčinky pevne

osadené do telesa alebo valca vložky. Takto bránia preniknutiu vrtáka a následne

vyvŕtaniu blokovacích kolíkov, stavítok a medzistavítok.

40

Zábrany proti rozlomeniu [5] - najslabšie miesto cylindrickej vložky je v oblasti jej

zuba, nakoľko v tejto časti je telo vložky vyrezané a okrem toho pod zubom je otvor pre

skrutku M5. Ochrana spočíva predovšetkým v použití správneho bezpečnostného

kovania, ktoré musí zakrývať telo vložky, aby ju nebolo možné zachytiť príslušným

náradím, a tak rozlomiť. Ďalej ochrana spočíva v kvalite použitých materiálov ako aj

použití špeciálneho montážneho dielu, ktorý sa pevne prichytí na obe časti cylindrickej

vložky, a tak vytvára pasívnu zábranu proti rozlomeniu. Niektoré konštrukčné riešenia

vychádzajú aj z úpravy špeciálneho uzamykacieho nosa.

Zábrany proti vytrhnutiu [5] – zabezpečujú pasívnu ochranu cylindrickej vložky proti

vytrhnutiu zo zadlabovacieho zámku ako celku alebo po jej rozlomení. Na základe toho

poznáme tri základné zábrany z hľadiska ich konštrukcie :

 priečny presahujúci oceľový kalený kolík umiestnený v  prvej polovici spodnej

časti tela vložky a zabraňujúci násilnému pohnutiu vložky,

 zábrana v tvare U, taktiež umiestnená v spodnej prednej časti tela vložky,

 uzamykateľný zub je vyrobený z vysokokvalitného materiálu, čím chráni valec

aj teleso cylindrickej vložky proti vytrhnutiu.

Kľúč k cylindrickej vložke

Súčasťou cylindrickej vložky je kľúč [7], ktorý je výrobcom vyrobený v zhode

s ovládacími prvkami samotnej vložky tak, aby po jeho zasunutí došlo k uvoľneniu

a následne k otočeniu cylindra spolu so zubom v tele vložky.

Základné rozdelenie cylindrických vložiek

Cylindrické vložky [7] ako najrozšírenejšie mechanizmy tvoriace uzamykacie zostavy

od svojho vzniku prešli technologickým vývojov a v súčasnej dobe existujú na trhu

v mnohých modifikáciách.

Cylindrická vložka [3] podstatným spôsobom ovplyvňuje pasívnu bezpečnosť zámku,

v ktorom je inštalovaná, a tým aj chránený záujem v konkrétnom objekte. Rozlišujeme:

cylindrické vložky bez pasívnej bezpečnosti – štandardné,

cylindrické vložky s pasívnou bezpečnosťou.

41

Štandardné cylindrické vložky (napr. FAB 2016) [7] majú profil otvoru pre kľúč

jednoduchého tvaru, čo umožňuje jednoduché zasunutie planžety do otvoru a následne

vyhmatanie stavítok. Takéto vložky nedisponujú ochrannými prvkami, ktoré

zabezpečujú pasívnu bezpečnosť, a preto ich použitie je všade tam, kde sa nevyžaduje

pasívna bezpečnosť.

Bezpečnostné cylindrické vložky [7] sú zaradené do vyšších tried bezpečnosti podľa

noriem na to určených a musia predstavovať výrobok, ktorý je dlhodobo odolný

v širokej škále najnáročnejších podmienok prevádzky. Okrem toho výrobca musí

garantovať aj právnu ochranu kľúča, čo znamená, že výroba ďalšieho kľúča je možná

len za základe predloženej bezpečnostnej karty. Bezpečnosť cylindrickej vložky je daná

hlavne týmito atribútmi :

profilom v otvore pre kľúč,

členitosťou uzamykacej zostavy kľúča (kľúčovou rozlíšenosťou),

spôsobom upevnenia cylindrickej vložky v zámku,

materiálom tela vložky, valca, blokovacích kolíkov, stavítok a pružín,

doplnením o zábrany proti odvŕtaniu, rozlomeniu, vytrhnutiu.

Klasifikácia pasívnej bezpečnosti cylindrických vložiek

Bezpečnostná úroveň cylindrickej vložky [3] a následne i stupeň ochrany objektov

a CHZ je závislá od dômyselnosti konštrukčného riešenia a použitého materiálu. Podľa

európskych a v súlade s nimi slovenských noriem sa zvyšujú požiadavky na cylindrické

vložky z hľadiska odolnosti proti bežným postupom ich prekonania, ale aj z hľadiska

iných kombinácií a právnej ochrany užívateľa.

Príslušné požiadavky na bezpečnosť proti vlámaniu [3] špecifikuje pre cylindrické

vložky norma STN 96 7703. Táto norma stanovuje na základe vykonaných skúšok

triedy bezpečnosti cylindrických vložiek 0 až 4, čo znamená ich stupne odolnosti proti

vlámaniu (Príloha H. Na základe stupňov odolnosti sú stanovené aj minimálne počty

stavítok pre jednotlivé triedy.

42

Na našom trhu je množstvo druhov cylindrických vložiek [7], ktoré z hľadiska ich

bezpečnosti možno charakterizovať podľa pyramídy bezpečnosti. Táto pyramída

bezpečnosti je nový prvok, ktorý má štyri farebné, od seba odlišujúce stupne (Príloha

H, ktoré sprehľadňujú jednotlivé cylindrické vložky z hľadiska ich odolnosti. Aby

výrobky spĺňali požiadavky tejto pyramídy, musia byť certifikované nezávislými

akreditovanými skúšobňami a certifikačným orgánom. Hodnotenie sa vykonáva podľa

[10], kde hodnoteným hľadiskom je mechanická prielomová odolnosť výrobku. Je treba

povedať, že pri treťom a štvrtom stupni bezpečnostnej triedy je potrebné cylindrické

vložky opatriť bezpečnostným kovaním a štítmi.

Niektoré konštrukcie bezpečnostných vložiek

V súčasnej dobe je na trhu veľké množstvo typov cylindrických vložiek [7] od rôznych

výrobcov. Pri ich výrobe sa neustále zdokonaľujú mechanické, magnetické a elektrické

princípy, ako aj tvary profilov kľúčov.

Vzhľadom k rozmanitosti typov týchto výrobkov, nie je možné ucelene popísať všetky

princípy a druhy bezpečnostných vložiek. Na základe toho tieto bezpečnostné vložky

z dôvodu lepšej orientácie roztriedime do jednotlivých skupín :

1. jednoradové cylindrické vložky s prekrytým profilom,

2. jednoradové cylindrické vložky s integrovaným profilom,

3. päť stavítkové vložky s tretími bočnými drážkami v kľúči,

4. cylindrické vložky s plochým profilom,

5. viacradové cylindrické vložky,

6. cylindrické vložky s otočnými kruhovými lamelami,

7. cylindrické vložky magnetické,

8. cylindrické vložky kombinované.

DVEROVÉ KOVANIE

Z hľadiska odolnosti dverové krídla [7] je dverové kovanie (štít, kryt) dôležitým

prvkom pasívnej bezpečnosti. Táto závisí od samotného technického prevedenia

konkrétneho typu štítu a hlavne od kvality použitého materiálu. Dverové kovanie chráni

uzamykací mechanizmus ako celok z jeho vonkajšej časti proti násilnému zásahu za

účelom otvorenia dverí.

43

Delenie dverových kovaní

Dverové kovania rozdeľujeme z viacerých hľadísk [3], pre nás najzaujímavejšie je však

rozdelenie z hľadiska pasívnej bezpečnosti:

obyčajné - štíty sa upevňujú z vonkajšej aj vnútornej strany dvoma alebo štyrmi

skrutkami, má veľmi nízku pasívnu bezpečnosť nakoľko cylindrická vložka

prečnieva otvorom dverového štítu z vonkajšej strany a je ju pomerne ľahko

rozlomiť bežným náradím,

bezpečnostné – chráni pomerne účinne samotnú cylindrickú vložku a zároveň aj

uzamykací, prípadne blokovací mechanizmus zadlabovacieho zámku, vonkajší

štít sa upevňuje z vnútornej strany dverí pomocou skrutiek minimálne M6.

Kritické miesta klasického dverového kovania

Klasické dverové kovanie zámku pre cylindrickú vložku má veľmi nízku pasívnu

bezpečnosť a je ľahko prekonateľné nasledujúcimi spôsobmi [7]:

odskrutkovaním upevňovacích skrutiek štítu, ktoré upevňujú dverové štíty

z vonkajšej strany cylindrickej vložky, alebo rozlomením respektíve

vytrhnutím,

páčením štítu, môže dôjsť k jeho ohnutiu alebo rozlomeniu

Dverové kovanie s vyššou pasívnou bezpečnosťou

Za účelom bezpečného zabezpečenia vstupných otvorových výplni [7] je potrebné

z hľadiska vyššej pasívnej bezpečnosti uzamykacieho systému tento chrániť

bezpečnostným dverovým kovaním. Na našom trhu je v súčasnej dobe pomerne veľké

množstvo bezpečnostných dverových kovaní, ktoré z hľadiska konštrukcie a prevedenia

predstavujú:

jednoliaty celok, kde vonkajší štít je vyrobený z kvalitnej ocele s úpravou

povrchu materiálu,

sendvičovú konštrukciu, kde vonkajší štít pozostáva z dvoch častí, pričom

vrchná časť zabezpečuje dekoračný plášť, pod ktorým je umiestnená kvalitná

oceľová výstuha s vysokými parametrami odolnosti proti mechanickému

pôsobeniu rôzneho náradia.

44

Vonkajšie štíty [3] sa upevňujú z vnútornej strany dverí priskrutkovaním skrutkami

najmenej M6, čo podstatne zvyšuje ich odolnosť. Konštrukcia takýchto bezpečnostných

štítov súčasne chráni mechanizmus zadlabovacích zámkov pred hrubým mechanickým

násilím ako aj pred rozlomením cylindrickej vložky. Sú vyrábané vo viacerých

prevedeniach (obr. 2.4.2.1.7).

Dokonalejšie konštrukčné riešenie predstavuje [3] bezpečnostné kovanie s oceľovou

krytkou chrániacou čelo cylindrickej vložky, ktorá chráni cylindrickú vložku pred

vytrhnutím, navŕtaním, zarazením a vyhmataním (obr. 2.4.2.1.8).

a) kľučka –kľučka b) guľa – kľučka c) madlo kľučka

Obrázok 2.4.2.1.7: Niektoré typy základných bezpečnostných kovaní

Obrázok 2.4.2.1.8: Niektoré typy dokonalejších bezpečnostných kovaní

DOPLNKOVÉ MECHANIZMY VSTUPNÝCH OTVOROVÝCH VÝPLNÍ

Jedná sa o [7] prvky a zariadenia, ktoré dopĺňajú pasívnu bezpečnosť vstupných

otvorových výplni. Aplikácia týchto mechanizmov môže byť samostatná podľa

jednotlivých druhov a typov alebo ich vzájomnou kombináciou podľa účelu využívania

vstupných dverí.

45

Doplnkové mechanizmy rozdeľujeme podľa [3], kde sú aj podrobnejšie popísane,

nasledovne, v tejto práci sa však nimi nebudeme podrobnejšie zaoberať, keďže nie sú

nosnými prvkami mechanického zabezpečenia:

1. prídavné zámky,

2. bariérové závory,

3. zábrany proti násilnému vyrazeniu dverí,

4. poistné retiazky dverí,

5. dverové zarážky,

6. dverové priezory.

2.4.2.2 Okná a balkónové dvere

Okná do miestnosti, okná garážové a pivničné, svetlíky, vetracie a šachtové otvory [7],

tvoria z hľadiska záujmu preniknutia do objektu páchateľom druhé miesto po vstupných

otvorových výplniach. Z hľadiska možnosti vlámania sa na prvý pohľad zdá, že okná

budú na prvom mieste záujmu páchateľov, nakoľko ich všeobecná odolnosť je nižšia

ako u vstupných otvorových výplní, avšak do štatistiky sú zahrnuté aj vyššie budovy

u ktorých táto úvaha neplatí.

Percentuálny podiel vniknutia páchateľov do objektov cez zasklené stavebné otvory je

nasledovný :

o  14 % páchateľov vniká do objektov oknami a to hlavne na prízemí,

o  10 % páchateľov vniká do objektov pivničnými oknami,

o  9 % páchateľov vniká balkónovými oknami a dvermi.

Z bezpečnostného hľadiska je nevyhnutné, aby okná i balkónové dvere boli vždy

zaistené a uzatvorené tak, aby sa nedali otvoriť bez použitia násilia.

OKNÁ

Okná [3] z hľadiska ich účelu plnia funkcie transparentného uzatvorenia priestoru pred

vonkajším okolím, privádzanie svetla a vzduchu  do miestností . Ďalej plnia funkciu

tepelno-izolačnú, zvukovo-izolačnú a ochrannú. Ich hlavná funkcia je priehľadnosť, čo

zabezpečuje z hľadiska ich výplne sklo a priehľadné umelé hmoty. Jedná sa o materiály,

ktoré sú krehké, a teda málo odolné proti nárazom. Z toho dôvodu sa parametre

bezpečnosti u týchto výplní zdokonaľujú jednotlivými technologickými postupmi.

46

Bezpečnostnú úroveň okenných otvorov zabezpečujú najmä tieto prvky [7]:

Rám okna – je vyrobený prevažne z dreva, kovových profilov, plastových výliskov

alebo ich kombináciou. Mechanická pevnosť rámu a jeho správne ukotvenie do steny

okenného otvoru zabezpečuje pasívnu bezpečnosť.

Okenné krídlo – vyžaduje dostatočnú pevnosť a stálosť materiálu, z ktorého je

vyrobené, z dôvodu jeho skrútenia. V prípade veľkých plôch je vhodné jeho vnútorné

delenie na menšie plochy.

Okenné preklady a parapety – uzatvárajú tesnosť medzi okenným otvorom a rámom

okna. Rozlišujeme vnútorné a vonkajšie.

Okenné kovanie a uzávery – zabezpečujú dôležitú úlohu z hľadiska pasívnej

bezpečnosti. Musia dostatočne zabezpečovať okenné krídlo proti vytlačeniu. V súčasnej

dobe sa vyrábajú v širokom sortimente prevažne z kovu bez uzamykania (obr.

2.4.2.2.1a alebo s uzamykaním (obr. 2.4.2.2.1b.

a bez uzamykania b s uzamykaním

Obrázok 2.4.2.2.1: Okenné kovanie

Závesy – zabezpečujú otváranie okenného krídla v ráme. Musia byť dostatočne pevné

proti vypáčeniu. Vyžaduje sa ich pevné ukotvenie k okennému rámu a krídlu.

Okenice – sú doplnkový bezpečnostný prvok, ktorý sa používa v miestnostiach, kde nie

je nutné každodenné svetlo (chaty, chalupy a pod.. Majú rôznu konštrukciu (otváracie,

snímateľné, rôzne umiestnenie (vnútorné, vonkajšie, pričom ich uzávery bývajú

spravidla uzamykateľné. Z hľadiska použitého materiálu prevažuje drevo a kov.

Sklo – je najslabším bezpečnostným článkom okien, pretože je najľahšie prekonateľné.

Mreže a rolety – podobne ako okenice zvyšujú bezpečnosť presklenných plôch.

47

BEZPEČNOSTNÉ SKLÁ

V súčasnosti je sklo v tvare sklenných tabúľ vyrábané modernými technológiami, ktoré

zabezpečujú z hľadiska bezpečnosti potreby pri ochrane otvorových výplní.

Rozdelenie bezpečnostných skiel podľa [3]:

Tvrdené bezpečnostné sklo – [7] je veľmi dobrým prvkom pre bezpečné zasklievanie

(z hľadiska úrazu). V porovnaní so sklom netvrdeným má asi trojnásobne zvýšenú

odolnosť proti nárazu (úderu) a až päťnásobne zvýšenú mechanickú pevnosť.

Sklo s bezpečnostnou fóliou

Bezpečnostné fólie [7] (obr. 2.4.2.2.2 z hľadiska pasívnej bezpečnosti plnia dôležitú

úlohu pri prieraznosti sklenných výplní. V aplikácií na skle (nalepenie z vnútornej

strany skla) vytvárajú pevnejší štít proti prerazeniu na oknách alebo dverách. Pri ich

výrobe sa používa špeciálna mikrolaminátová technológia, výsledkom čoho je veľmi

tenká, bezpečnostná, pevná a efektívna fólia odolná voči pretrhnutiu a prerazeniu

s dlhou životnosťou. Ich využitie je všade tam, kde je potrebná vysoká pasívna

bezpečnosť sklenných výplní.

Bezpečnostná fólia je väčšinou číra (ultra čistý polyester o hrúbke 150 až 400 m pri

vhodnej kvalite prevedenej inštalácie na skle takmer nepostrehnuteľná. Ochranu okien

[6] možno zvýšiť aj použitím nepriehľadnej fólie, ktorú tvorí niekoľko vrstiev

polyesterového filmu. Fólia prepustí do interiéru okolo 90 % svetla.

Bezpečnostné fólie [6] spomaľujú vniknutie páchateľa do domu a znemožňujú zničenie

okien ťažkými predmetmi.

Obrázok 2.4.2.2.2: Účinky nárazu na bezpečnostných fóliách

48

Vrstvené bezpečnostné sklo – [3] je vynikajúcim konštrukčným prvkom pre otvorové

výplne s vysokou pasívnou bezpečnosťou. Vyrába sa sendvičovou technológiou lepenia

skiel. Je ho možné použiť v zvislých, plochých a šikmých aplikáciách. Jeho využitie je

hlavne v peňažných ústavoch, a všade tam, kde je potrebné otvorové výplne chrániť

proti násilným mechanickým vplyvom pod. Sendvičovým skladaním väčšieho množstva

tabulí skiel a fólií vznikajú nepriestrelné sklá či sklá odolné proti výbuchu v závislosti

od ich hrúbky.

BALKÓNOVÉ DVERE

Pri ich umiestnení v prízemí [7], prípadne ak sú dostupné zo susedných balkónov, je

nutné venovať im rovnakú pozornosť ako vstupným dverám. Zvýšenú pasívnu

bezpečnosť je možné dosiahnuť inštaláciou uzamykacieho systému kľučka – kľučka

alebo guľa - kľučka s bezpečnostnou cylindrickou vložkou. Pre zaistenie presklennej

plochy je potrebné využiť bezpečnostné sklá, fólie, mreže resp. okenice.

2.4.2.3 Mreže, rolety a žalúzie

Mreže, rolety a žalúzie [7] patria medzi MZS často využívané pri ochrane otvorových

výplní budov. Aplikujú sa prevažne ku sklenným výplniam okien, ale aj ako ochrana

vstupných otvorových výplní.

MREŽE – sú klasickým spôsobom ochrany najmä zasklených otvorových výplní

a plôch. Z hľadiska certifikácie odolnosti proti vlámaniu ich klasifikáciu upravuje

norma STN P ENV l627. Delenie z hľadiska [3]:

o konštrukcie: pevne ukotvené, odoberateľné, otváracie a navíjacie

o umiestnenia: vonkajšie, vnútorné a medziokenné

o materiálu: oceľové a duralové

o ovládania: ručné a elektrické

Obrázok 2.4.2.2.3: Niektoré druhy pevných mreži

49

Na mreže sú vo všeobecnosti kladené nasledujúce požiadavky [7]:

o konštrukcia mreže je vyhotovená ako jeden nerozoberateľný celok vrátane

ukotvenia,

o jednotlivé časti mreže sú spájané zváraním, prípadne nitovaním neprístupným

z vonkajšej strany , nie skrutkovaním,

o veľkosť ôk mreže – maximálna vzdialenosť zvislých prútov je 100 mm

a vodorovných priečinkov je 200 mm,

o minimálna hĺbka ukotvenia je 80 mm,

o minimálna veľkosť prierezu jednotlivých prútov je 32 mm2.

Mreže sa často používajú [7] aj na zaistenie vstupných otvorových výplní – dvier.

V takých prípadoch preberajú funkciu MZS alebo zosilňujú bezpečnosť už existujúcej

otvorovej výplne, preto musia spĺňať nasledovné požiadavky:

o stabilné a nerozoberateľné ukotvenie závesov,

o kvalitné osadenie uzamykacieho mechanizmu,

o stabilné ukotvenie protiplechov a ich odolnosť proti deštrukčnému narušeniu.

BEZPEČNOSTNÉ ROLETY (obr.2.4.2.2.4 – [7] ich konštrukcia a ovládanie je

podobná ako u navíjacích mreží, avšak ich prierazná odolnosť je nižšia.

Z bezpečnostného hľadiska neposkytujú tak vysokú ochranu ako kvalitné mreže. Majú

však pomerne vysoký preventívny účinok, nakoľko uzatvoria zväčša nepriehľadne celú

otvorovú výplň. Konštrukčne sú tvorené jednotlivými lamelami, ktoré sú vyrábané ako

dutý dvojstranný profil z plastov, hliníka a ocele, v prevedeniach vnútorné a vonkajšie.

Ich využitie je pomerne široké v obchodných objektoch, ale aj v domoch a bytoch.

V súčasnosti sú často používané aj ako rolovacie garážové dvere. Ich súčasťou je

uzamykací mechanizmus, navíjanie je riešené ručne alebo elektrickým pohonom.

Obrázok 2.4.2.2.4: Aplikácia a konštrukčné riešenie bezpečnostných roliet

50

ŽALÚZIE – [3] oproti bezpečnostným roletám sa líšia materiálom lamiel (sú podstatne

ľahšie, nemajú uzamykací systém a z hľadiska pasívnej bezpečnosti sú prakticky

nepoužiteľné. Ovládanie môže byť ručné alebo elektrické. Ich využitie je predovšetkým

v administratívnych celkoch, ale aj v obytných priestoroch a pod.

BEZPEČNOSTNÉ OKENICE (obr. 2.4.2.2.5) - [21] sú určené pre okná, balkónové či terasové dvere. Ide o pancierové okenice, ktoré zabezpečujú domu nielen ochranu ale aj estetický vzhľad. Sú opatrené podobnými bezpečnostnými zariadeniami ako bezpečnostné dvere, čím okná i balkónové dvere uzatvárajú proti akémukoľvek pokusu o vniknutie a zároveň spĺňajú úlohu funkčnosti dverí i okien. Sú opatrené obojstranným zámkom, čapmi meniteľnými podľa výšky, samoblokujúcim bezpečnostným zariadením a uzatváraním v 7 bodoch. Vyrábajú sa ako otvárateľné, posuvné, snímateľné s manuálnym alebo motorizovaným otváracím a zatváracím systémom. V ponuke sú rôzne povrchové úpravy spĺňajúce aj tie najnáročnejšie kritériá.

1. Dielce pre prichytenie k stene alebo klinky2. Horná tyč uzatváracieho systému 3. Nastaviteľné závesy 4. Samoblokujúce zariadenie na uzatváranie krídla 5. Samoblokujúce zariadení na uzatváranie zámku 6. Rám 7. Puzdro na rímse 8. Dolná tyč uzatváracieho systému 9. Pevné čapy proti vysadeniu 10. Kryt z plastifikovanej ocele 11. Štrbina pre priechod vzduchu a svetla 12. Vonkajšia oceľ 13. Oceľové rebrovanie14. Obojstranný zámok 15. Zárubňa

Obrázok 2.4.2.2.5 Popis jednotlivých častí bezpečnostnej okenice (www.eddy.cz,2006)

2.5 Mechanické zabezpečovacie prostriedky predmetovej ochrany

Ku škodám na majetku dochádza najčastejšie odcudzením alebo pôsobením prírodných

živlov. Tradičným spôsobom ochrany majetku proti vlámaniu, ale aj požiaru je použitie

MZS, ktoré využívajú na ochranu uzatvorené priestory. Sú to zariadenia [3] pre ochranu

a úschovu peňazí, cenných papierov, šperkov, pamäťových médií, dôležitých

dokumentov – nazývajú sa úschovné objekty.

51

2.5.1 ZÁKLADNÉ POJMY

Pre poznanie a klasifikáciu úschovných objektov je potrebné poznať, prípadne ozrejmiť

niektoré pojmy, ktoré vyjadrujú skutočnosti priamo súvisiace s ich užívaním [5]:

Bezpečnostná trieda úschovného objektu - vyjadruje stupeň bezpečnosti a jeho

zaradenie, ktoré je dané minimálnou hodnotou prielomovej odolnosti voči úplnému

alebo čiastočnému prelomeniu dverí a stien trezoru vrátane počtu a kvality použitých

zámkov

Odporová jednotka (RU – Resistance Unit) – [10] odolnosť proti vlámaniu, ktorá

vyplýva z jednominútového použitia jedného nástroja s hodnotou koeficientu 1 a so

základným ocenením rovným – 0.

Technická dokumentácia – všetky konštrukčné výkresy, materiálové špecifikácie,

skúšobne protokoly, certifikáty a ďalšie technické informácie potrebné pre typovú

skúšku a akreditovanú skúšobňu.

Typová skúška – súbor skúšok a doplňujúcich skúšok nevyhnutných pre klasifikáciu

úschovného objektu podľa STN 96 7704.

Úschovný objekt – je tvorený systémom bezpečnostných prvkov používaných pre

uloženie cenností a dokumentov, prístupný dverami vybavenými jedným alebo

viacerými zámkami.

2.5.2 DELENIE ÚSCHOVNÝCH OBJEKTOV

Úschovné objekty rozdeľujeme podľa viacerých kritérií. Najvšeobecnejšie delenie je

z hľadiska ich účelu a konštrukcie [3]:

Komerčné úschovné objekty

Trezorové zariadenia

52

KOMERČNÉ ÚSCHOVNÉ OBJEKTY

Jedná sa o úschovné objekty s pomerne nízkou pasívnou bezpečnosťou využívaných v

podnikoch, inštitúciách, obchodoch a domácnostiach [3]:

Príručné pokladničky a manipulačné schránky

Oceľové a kartotékové skrine

Ohňovzdorné skrine

Datasejfy a kontajnery

Skrine na zbrane

Iné (napr. poštové schránky, schránky na kľúče, a pod.)

Na účely tejto práce nás budú zaujímať úschovné objekty, využiteľné v domácnosti:

Príručné pokladničky a manipulačné schránky

Jednoplášťové úschovné zariadenia [3] najčastejšie vyrobené z oceľového plechu

o hrúbke 2 až 3 mm, ktoré sa môžu používať ako pomôcka pre krátkodobú úschovu

a prepravu peňazí a cenín. Ako uzamykací mechanizmus môže byť použitá jednoduchá

cylindrická vložka, dózický alebo motýlikový zámok. (obr. 2.5.2.1).

Obrázok 2.5.2.1: Príručné pokladničky

Datasejfy a kontajnery

Jedná sa o ohňovzdorné úschovné objekty [3] pre uloženie dátových médií citlivých na

teplo a vlhkosť, prach a elektromagnetické pole (napr. diskety, audio a videokazety...).

53

Skrine na zbrane

Zbrane v domácnosti [19] je výhodné uschovať vo vlastných skriniach na zbrane (obr.

2.5.2.2), ktoré by v ideálnom prípade mali byť zabudované. Zbrane slúžiace ako

dekoračné kusy by mali byť znefunkčnené, napr. spúšťovým zámkom (obr. 2.5.2.2c).

a) b) c)

Obrázok 2.5.2.2: Skrine na zbrane, a) bezpečnostná, b) trezorová, c) zbraňový spúšťový zámok

TREZOROVÉ ZARIADENIA

Trezor môžeme definovať [3] ako priestor ohraničený špeciálnou konštrukciou rôznej

veľkosti, vybavený špecifickým zabezpečovacím systémom a ohňovzdornou ochranou

s vnútorným úschovným priestorom slúžiacim k ukladaniu a ochrane predmetov pred

ich odcudzením, poškodením, zneužitím a zničením.

V domácnosti slúži najmä k uschovaniu rodinných šperkov, peňazí v hotovosti alebo

dôležitých dokumentov. Treba ho však využívať [19] iba na uschovanie vecí, ktoré je

nevyhnutne potrebné mať doma, v opačnom prípade je výhodnejšie použiť bankovú

bezpečnostnú schránku.

Možno ich rozdeliť na základe veľkosti ich úložnej plochy na [3]:

Stabilné komorové trezory

Skriňové trezory

Stabilné komorové trezory

Tieto sú z dôvodu veľkosti a spôsobu využitia určené pre obchodné a priemyselné

inštitúcie a nie pre rodinné domy.

54

Skriňové trezory

V domácnosti sa využívajú najmä [19]:

nábytkové trezory – používajú sa, ak je zabudovanie stenových alebo

podlahových trezorov z dôvodu malej hrúbky steny nemožné

stenové a podlahové trezory – zamurované v stene alebo podlahe, uzamykanie

pomocou kľúča alebo číselnou kombináciou

Obrázok 2.5.2.3: Skriňový trezor - nábytkový

Úschovné zariadenia je taktiež možné klasifikovať podľa užívateľského charakteru

(Príloha I) a druhu uschovávaných cenností (Príloha J).

Dôležité je, aby použité trezory boli certifikované. Podľa normy [10] každý výrobok,

pre ktorý je stanovená bezpečnostná trieda musí byť označený kovovým certifikačným

štítkom (obr.2.5.2.3), bezpečne pripevneným k vnútornej strane dverí, alebo v ich

závorovom priestore.

Obrázok 2.5.2.4: Certifikačné štítky komorového a skriňového trezoru

55

3 NÁVRH ZABEZPEČENIA KONKRÉTNEHO RODINNÉHO DOMU S VYUŽITÍM MZS

Popis objektu ochrany (Príloha K, L)

Obrázok 3.1: Chránený objekt

Typ objektu podľa:

- určenia: 4 – izbový prízemný rodinný dom, obývaný 4 – člennou rodinou

- vyhotovenia: murovaný z tvárnice YTONG hrúbky 375 mm

Popis dislokácie objektu:

- samostatne stojaci dom v intraviláne obce vzdialenej 10 km od Žiliny

Popis rozmiestnenia chránených priestorov:

- cennými vecami v dome sú šperky a bežná finančná hotovosť umiestnené

v spálni, doklady od stavby, poistné zmluvy, osobné doklady situované

v zásuvke v obývacej izbe a elektronika rozmiestnená podľa potreby

v jednotlivých miestnostiach (obývacia izba – domáce kino + TV, kuchyňa –

chladnička, umývačka riadu, kúpeľňa – automatická práčka, detské izby - PC)

Popis okolia objektu:

- voľné, prehľadné a kontrolovateľné okolie

Popis z hľadiska prístupových ciest:

- k domu vedie 1 oficiálna prístupová cesta k hlavnému vchodu domu, neoficiálne

z okolitých pozemkov k zadným terasovým dverám

- všetky prístupové cesty sú kontrolovateľné (okná, dvere), dom je napojený na

verejnú kanalizáciu, vstup z nej je nemožný

- hlavná cesta vedúca k domu je zjazdná všetkými dopravnými prostriedkami

56

Popis stavebných prvkov objektu:

- múry sú zhotovené z tvárnic YTONG hrúbky 375 mm, možno ich považovať za

prekonateľné

- podlaha má betónový základ a keďže dom nie je podpivničený nebudeme sa ňou

zaoberať pretože ju nemožno považovať za prístupovú cestu

- strop taktiež nemožno považovať za možnú prístupovú cestu, keďže strop je iba

nad nočnou časťou domu a z vonkajšieho prostredia neexistuje žiadny prístup do

podkrovia

- strecha je pokrytá plechovo-plastovou krytinou Rannila, zateplená podľa

požiadaviek normy a v dennej časti z vnútra domu podbitá tatranským profilom,

keďže je voľne prístupná z interiéru domu (tvorí strop dennej časti domu), platí

to aj naopak a teda možno ju považovať za prekonateľnú

Popis otvorových výplní:

- vchodové dvere sú plastové s 1/3 presklennou, opatrené bezpečnostnou zámkou

s cylindrickou vložkou a bezpečnostným kovaním

- terasové dvere sú 2 a 3 krídlové presklenné konštrukcie z plastových profilov na

jednoduchý uzatvárací systém v podobe kľučky z vnútornej strany dverí

- okná sú taktiež z plastových profilov, umiestnené na viditeľnej časti domu, ide

o 3 malé jednokrídlové okná a 2 väčšie 2 krídlové s bežným uzatváracím

systémom

- strešné okná – 2 – umiestnené nad jedálenskou časťou domu, viditeľné z hlavnej

cesty

- okná ani dvere nie sú opatrené okenicami, roletami, prípadne mrežami

Hodnotenie existujúceho systému ochrany:

- stav klasickej ochrany – dom je z každej strany oplotený klasickým drôteným

oplotením na stĺpikoch ukotvených v betónovom múriku vedúcom po celej dĺžke

oplotenia, vstupnými jednotkami sú brána a bránka v prednej časti domu vedúce

k vchodovým dverám, ktoré sú uzamykateľné, najslabším článkom plášťovej

ochrany sú otvorové výplne, najmä terasové dvere v zadnej časti domu

- stav fyzickej ochrany – iba vo forme pozorných susedov a strážneho psa

- stav režimovej ochrany – kľúč od domu majú iba majitelia, ich deti a rodičia,

nikdy sa nenecháva odložený v blízkosti domu

57

- súčasný stav zabezpečenia síce nevyhovuje z hľadiska hodnoty chráneného

záujmu, vyhovuje však z hľadiska poistných podmienok pre poistenie

domácnosti proti následkom krádeže vlámaním

Posúdenie použitých technických prostriedkov ochrany:

– v dome nie sú nainštalované žiadne zabezpečovacie ani poplachové systémy

Popis a ohodnotenie chráneného záujmu

Popis druhu chráneného záujmu:

- hmotný – elektronika, šperky, zariadenie domácnosti

- nehmotný – doklady od domu, poistné zmluvy, osobné doklady, software

- osoby – obyvatelia domu ako predmet záujmu útočníka (ozbrojený prepad)

Definovanie hodnoty chráneného záujmu:

- vyčísliteľná – možná škoda spôsobená na objekte 220 000,-, zariadenie

200 000,-, elektronika 200 000,-, šperky 15 000,-, dokumenty 30 000,-, software

15 000,-, bežná hotovosť 5000,- t.j. spolu 685 000,-

- nevyčísliteľná – prípadná strata na ľudských životoch

Hodnotenie atraktívnosti chráneného záujmu:

- keďže chránený záujem má v prípade ohrozenia význam len pre úzky okruh

osôb na jeho hodnotenie použijeme subjektívne kritériá a ohodnotíme chránený

záujem ako objekt so stredne veľkou atraktívnosťou

Popis umiestnenia chráneného záujmu:

- šperky a bežná hotovosť sú uložené v šperkovnici v toaletnom stolíku v spálni,

do ktorej sa dá dostať z chodby alebo z vonku z terasy cez terasové dvere,

dokumenty sú umiestnené v skrinke v obývacej izbe, ktorá je prístupná z chodby,

terasy či cez strešné okná, software v detskej izbe v stojane na CD prístupnej

z chodby a cez okno

- elektronika a zariadenie sú umiestnené podľa potreby, nedajú sa individuálne

zabezpečiť

58

Popis použitého systému ochrany chráneného záujmu:

- šperky nie sú uložené v špeciálnom úschovnom objekte, iba v klasickej drevenej

šperkovnici, dokumenty sú uložené v šanóne v skrinke

Identifikácia a ohodnotenie aktív:

Aktíva:

- poškodenie domu v prípade vlámania,

- šperky,

- elektronika,

- zariadenie domu,

- dokumenty,

- software,

- finančná hotovosť,

- obyvatelia domu (nevyčísliteľná hodnota, nebudeme hodnotiť).

Kritériá hodnotenia:

- C1 – užitočnosť, prospešnosť

- C2 – nahraditeľnosť

- C3 – náklady na obnovu

- C4 – citová ujma

Poradie dôležitosti aktív:

Na základe hodnotenia aktív (Príloha M) stanovíme poradie ich dôležitosti:

1. poškodenie domu

2. zariadenie

3. elektronika

4. dokumenty

5. šperky

6. software

7. finančná hotovosť

Ďalej sa budeme zaoberať iba najdôležitejším aktívom, ktorým je na základe

predchádzajúceho hodnotenia poškodenie domu v prípade vlámania.

59

Identifikácia a hodnotenie hrozieb

Z hľadiska riešenia zabezpečenia s využitím MZP sa budeme zaoberať iba hrozbami,

ktoré môžu tieto prostriedky eliminovať.

Vonkajšie kriminálne hrozby

- krádež vlámaním

- ozbrojené prepadnutie

Vnútorné kriminálne hrozby

- krádež kľúča

Pre stanovenie jednotlivých hodnôt použijeme maticu ohodnotenia hrozieb (Príloha N).

Ohodnotenie zraniteľnosti

Na základe predchádzajúceho popisu objektu a identifikácie hrozieb, ohodnotíme

zraniteľnosť podľa stupnice uvedenej v podkapitole 1.3.

- krádež vlámaním = 3

- ozbrojené prepadnutie = 2

- krádež kľúča = 4

Možné spôsoby napadnutia

Pre krádež vlámaním môže ísť o vypáčenie dverí, prekonanie zámky, rozbitie sklenenej

výplne dverí, vniknutie cez okno alebo terasové dvere ich rozbitím prípadne

vylomením.

Pre ozbrojené prepadnutie môže ísť o náhodný alebo organizovaný prepad, či už

násilným vniknutím alebo za pomoci domácich, ktorí sa nechajú nalákať napr. na

ponuku podomového obchodníka s nekalými úmyslami a pod.

Krádež kľúča – niekým z návštevníkov, rodina, známi, ktorí zneužijú dôveru a využijú

nepozornosť.

Stanovenie veľkosti rizika

60

S využitím matice rizík stanovíme výslednú hodnotu rizika (Príloha O). Najvyššie

riziko nám plynie z hrozby krádeže kľúča, a keďže objekt posudzujeme na základe jeho

najslabšieho článku, znamená to, že celý objekt spadá do kategórie stredného rizika, čo

sa zhoduje aj s kategorizáciou podľa druhu objektu. Tento stav je neakceptovateľný,

preto je nutné navrhnúť vhodné opatrenia na zníženie rizika.

Návrh a implementácia ochranných opatrení

Obvodovú ochranu možno považovať za ľahko prekonateľnú a preto by bolo výhodné

nahradiť existujúce drôtené pletivo niektorou z bariér so zvýšenou pasívnou

odolnosťou, napríklad drôteným panelovým oplotením, ktoré má nielen zvýšenú

odolnosť ale taktiež esteticky veľmi nenaruší doterajší vzhľad. Bránka je už v súčasnosti

opatrená zámkou s cylindrickou vložkou, takže ju možno považovať za dostatočne

bezpečnú z hľadiska ochrany objektu. Uzamykanie brány je riešené vysiacim zámkom.

Najslabším článkom plášťovej ochrany sú otvorové výplne, najmä presklenné.

Vchodové dvere s presklením tiež nie sú vhodným spôsobom ochrany. Je potrebné

nainštalovať bezpečnostné dvere príslušnej bezpečnostnej triedy s panoramatickým

priezorom, poistnou dverovou retiazkou a rozvorovým uzamykacím systémom,

samozrejme s bezpečnostnou zámkou, cylindrickou vložkou a kovaním. Okná na

prednej strane domu sú viditeľné z vedľajšej cesty, preto by nebolo príliš estetické

inštalovať na ne mreže, môžeme ich však opatriť bezpečnostnou fóliou a pre prípad

dlhodobej neprítomnosti snímateľnými bezpečnostnými okenicami. Na zadnej strane

domu sú zraniteľnými miestami všetky troje dvere na terasu, ktoré sú celo presklenné

bez uzamykacieho systému. Vhodným riešením zabezpečenia týchto prvkov ochrany je

inštalácia bezpečnostných otvárateľných a uzamykateľných okeníc pre terasové dvere.

Strešné okná taktiež predstavujú prekonateľný článok ochrany, je vhodné nainštalovať

mreže umožňujúce bežnú funkciu okien, teda ich vyklápanie.

Netreba zabudnúť ani na režimové opatrenia ako napríklad nenechávať nikdy kľúč

odložený v blízkosti domu. Pred odchodom skontrolovať, či sú všetky okná a dvere

uzatvorené a nezabudnúť zamknúť ani vchodové dvere a vstupnú bránku a bránu.

Keďže v dome sú dôležité dokumenty ako podklady k vlastníctvu domu, poistky,

61

osobné doklady a ďalšie, bolo by vhodné uschovať ich buď do uzamykateľnej príručnej

skrinky, prípadne menšieho skriňového trezoru zabudovaného do nábytku či

pripevneného o podlahu, kde by sa mohli poprípade umiestniť aj šperky. Obsah trezoru

by bol chránený nielen pred vlamačom ale taktiež proti požiaru. V dome sa

nenachádzajú žiadne zbrane, preto nie je potrebná inštalácia skrine na zbrane v priestore

domu.

Vyčíslením veľkosti rizika vplývajúceho na aktíva je za najrizikovejšiu hrozbu

považovaná krádež kľúča, preto je potrebné urobiť opatrenia aj v tomto smere. Kľúč

nenechávať v zámku (ani z vnútornej strany) ani v blízkosti dverí na viditeľnom mieste.

Vhodná by bola inštalácia skrinky na kľúče na miestne nie príliš vystavenom na obdiv

návštevníkom domu, ale zasa prijateľnom z hľadiska bežného používania.

Samozrejme, že toto riešenie nepredstavuje komplexný spôsob ochrany rodinného

domu, je riešené iba z pohľadu témy diplomovej práce. Samotné mechanické

zabezpečovacie prostriedky nikdy nemôžu zaručiť komplexné zabezpečenie, pretože

predstavujú iba pasívne prvky ochrany, ktorých hlavná úloha spočíva v predĺžení

časového intervalu potrebného na ich prekonanie. Pre účinnú ochranu majetku je

potrebné inštalovať aktívne prvky ochrany, teda elektronickú signalizáciu ako napríklad

snímače pohybu či rozbitia skla a vyvedenie signálu o narušení na výstražnú sirénu

umiestnenú na objekte, prípadne prenos signálu na mobilný telefón majiteľa objektu.

Bezpečnostnú triedu jednotlivých MZP zvolíme na základe ich prielomovej odolnosti,

ktorá je uvedená v príslušnej norme s dôrazom na to, aby čas zásahu reagujúceho na

detekciu narušenia bol kratší ako príslušná prielomová odolnosť systému mechanického

zabezpečenia. Do úvahy berieme iba tie prvky MZS, ktorých narušenie bude

detekované príslušným snímačom. Ak napríklad na zabezpečenie perimetra použijeme

bezpečnostné oplotenie avšak jeho narušenie nebude detekované, nemožno ho

považovať za prostriedok spomaľujúci páchateľa. V prípade zvýšenia hodnoty

chráneného záujmu by bolo vhodnejšie napojenie EZS na Pult centralizovanej ochrany

alebo políciu.

62

ZÁVER

Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov [16] uskutočnenom v máji 2001 je na

Slovensku 792 555 trvale obývaných rodinných domov, v ktorých býva 2 825 778

obyvateľov, t.j. viac ako polovica obyvateľov Slovenskej republiky (5 297 937).

V roku 2004 [17] majetková trestná činnosť tvorila dominantnú časť celkovej trestnej

činnosti (58,7%). Najzávažnejším druhom tejto trestnej činnosti boli krádeže vlámaním.

Najčastejšími boli krádeže vlámaním do rekreačných chát a krádeže vlámaním do bytov

a rodinných domov (3 023 nárast o 381, so škodou 188 mil. Sk).

Krádeže vlámaním [17] boli v prevažnej miere páchané cez nedostatočne zabezpečené

vchody do bytov a domov. Poškodení vystavovali na obdiv predmety vyššej hodnoty

bez dostatočného zabezpečenia, z čoho páchatelia vyvodzovali u nich aj vlastníctvo

veľkých finančných hotovostí. Táto trestná činnosť je vykonávaná v prevažnej miere

páchateľmi z radov nezamestnaných (68,6%), v menšej miere organizovanými formami.

Slovenská republika nevedie samostatnú štatistiku krádeží vlámaním do rodinných

domov, iba krádeže vlámaním do bytov všeobecne. V roku 2005 bolo na Slovensku

evidovaných 2 809 krádeží vlámaním do bytov, z toho objasnených iba 1 139, v

Žilinskom kraji to bolo 331 krádeží, z toho 158 objasnených [23]. V Českej republike

takáto štatistika existuje a uvádza sa v nej, že za rok 2005 bolo na území Českej

republiky uskutočnených 4 824 krádeží vlámaním do rodinných domov a páchatelia pri

nich spôsobili škody za viac než 3 miliardy Kč. [18].

Uvedené údaje varujú majiteľov rodinných domov pred nevítanými návštevníkmi

a apelujú na nich, aby im zabezpečenie vlastných domovov nebolo ľahostajné.

V súčasnosti sa čoraz viac periodík začína zaoberať radami a tipmi pre majiteľov

domov (ale aj iných nehnuteľností), pretože tieto sú nanajvýš aktuálne. Zväčšovaním

sociálnych rozdielov medzi chudobnými a bohatými nemožno očakávať, že sa počet

krádeží bude znižovať, práve naopak každým rokom bude rásť a tým bude rásť aj

pravdepodobnosť, že ďalší vykradnutý dom bude práve ten náš.

63

S napredujúcim vývojom zabezpečovacích prvkov napreduje aj vývoj náradí na ich

prekonanie. Je to podobné ako pri počítačových vírusoch a antivírusových programoch.

Keď si nainštalujeme zaručene najnovšiu verziu antivírusového programu, ktorý odhalí

všetky známe vírusy o 2 týždne sa nám ľahko môže stať, že budeme mať zavírený

počítač. A to isté platí aj o zabezpečení našich obydlí, aj keď v tejto sfére nie je vývoj až

tak závratne rýchly. Ak sme si minulý rok kúpili novú bezpečnostnú cylindrickú vložku,

zámku a kovanie o rok alebo dva nám už zrejme postačovať nebudú. Denne sa dočítame

o ďalších nových spôsoboch zabezpečenia vchodových dverí, o nových zámkach (v

súčasnosti napríklad na magnetickom princípe alebo rôzne kombinácie viacerých

bezpečnostných prvkov), ktoré zlodej zaručene neotvorí a podobne. Isté však je, že ak

sa mu to aj naozaj nepodarí o pár týždňov sa to určite naučí, a my už nebudeme o krok

vpred.

Preto sa netreba spoliehať na to, že u nás nemá zlodej čo ukradnúť, pretože aj keď nič

neukradne, môže spôsobiť nemalé škody na zariadení a pod. Je lepšie radšej investovať

do zabezpečenia a byť si vedomí, že sme urobili všetko pre to, aby sme ochránili svoje

obydlie pred nepovolanými osobami ako neskôr minúť tie isté prostriedky na nápravu

škôd a potom už zrejme aj zabezpečenia, pretože väčšina ľudí zabúda na známe

pravidlo: „Človek sa má učiť na chybách iných, nie na svojich vlastných“ , či „Lepšia

je prevencia ako liečba.“

Práca sa zaoberá analýzou bezpečnostného prostredia, v ktorom sa rodinný dom môže

nachádzať, hrozbami, ktoré v danom prostredí môžu naň pôsobiť a následne analýzou

mechanických zabezpečovacích prostriedkov, ktorými môže byť pred ich účinkom

chránený. Výsledným krokom práce je návrh zabezpečenia konkrétneho rodinného

domu s využitím mechanických zabezpečovacích prostriedkov, ktoré tvoria základ

každého efektívneho bezpečnostného systému. Tie je však nevyhnutné doplniť aj

prostriedkami elektronickej signalizácie, pretože samotné mechanické zabezpečovacie

prostriedky nám nedokážu zabezpečiť komplexnú ochranu. Táto práca môže slúžiť ako

pomôcka pri štúdiu technickej ochrany objektov a taktiež ako inšpirácia pre majiteľov

rodinných domov, aby zvážili, či by sa aj oni necítili bezpečnejšie a spokojnejšie

s vedomím, že ich dom je chránený proti napadnutiu nepovolanými osobami. Veď

každý z nás si rád povie: „Môj dom, môj hrad“.

64

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

[1] HOFREITER, L. 2002. Bezpečnostný manažment. Žilina: EDIS, 2002. 178 s.

ISBN 80-7100-953-9.

[2] HOFREITER, L. – LOVEČEK, T. 2005. Prednášky z predmetu Bezpečnostná

služba podniku. Žilina: ŽU FŠI, 2005

[3] GYMERSKÁ, J. 2003. Mechanické prostriedky a systémy technickej ochrany

objektov. Bratislava: Tlačiareň MV SR, 2003. 112 s. ISBN 80-8054-282-1.

[4] JURAN, Ľ. 2002. Úschovné objekty. In: Alarm magazín, ročník IV, č. 1, s. 40

[5] MIKOLAJ, J. – HOFREITER, L. – MACH, V. – MIHÓK, J. – SELINGER, P.

2004. Terminológia bezpečnostného manažmentu, Výkladový slovník. Košice:

Multiprint, 2004. 191 s. ISBN 80-969148-1-2.

[6] TURČÍKOVÁ, B. 2005. Zabráňme nevítaným návštevám. In: Stavebníctvo

a bývanie, ročník VII, č. október/november 2005, s. 14 – 16, ISSN 1336-0191

[7] UHLÁŘ, J. 2000. Technická ochrana objektů, I. díl, Mechanické zábranné

systémy. Praha: Policejní akademie ČR, 2000. 150 s. ISBN 80-7251-046-0.

[8] Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

[9] Zákon č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[10] STN EN 1143-1 Bezpečnostné úschovné objekty. Požiadavky, klasifikácia a

metódy skúšania odolnosti proti vlámaniu. Časť 1.: Skriňové trezory, trezorové dvere

a komorové trezory. Bratislava: Slovenský ústav technickej normalizácie, 2001, 28 s.

[11] STN P ENV 1627 Okná, dvere, uzávery. Odolnosť proti vlámaniu. Požiadavky

a triedenie. Bratislava: Slovenský ústav technickej normalizácie, 2001, 24 s.

65

[12] STN EN 356 Sklo v stavebníctve. Bezpečnostné zasklenie. Skúšanie

a klasifikácia odolnosti proti ručnému útoku, Bratislava: Slovenský ústav technickej

normalizácie, 2000, 20 s.

[13] STN 74 7731 Dvere odolnejšie proti vlámaniu, Bratislava: Slovenský ústav

technickej normalizácie, 1991, 20 s.

[14] STN 16 5101 Stavebné zámky. Technické požiadavky.

[15] STN EN 1303 Stavebné kovanie. Cylindrické vložky do zámok. Požiadavky

a skúšobné metódy.

[16] Domy, byty a ukazovatele bývania, Dostupné na:

http://www.statistics.sk/webdata/slov/scitanie/def_sr/Data/100000/Z211_100000.pdf,

(2006-03-16)

[17] Správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2004, Dostupné

na: http://www.minv.sk/statistiky/BS2004/index.htm, (2006-02-08)

[18] Statistické přehledy criminality za období od 1. 1. 2005 do 31. 12. 2005,

Dostupné na: http://www.mrcr.cz/statistiky/krim_stat/2005/index.html, (2006-02-08)

[19] Tipy od Uniqa poisťovne na zabezpečenie Vášho domu, bytu a motorového

vozidla, Prevencia pred vlámaním a krádežou, Dostupné na:

http://www.uniqa.sk/uniqa_sk/cms/img/BrozuryTipy_tcm64-270246.pdf , (2006-03-13)

[20] http://www.adlo.sk, (2006-04-07)

[21] http://www.eddy.cz, (2006-04-05)

[22] http://www.eurolineslovakia.sk, (2006-04-05)

[23] http://www.minv.sk/statistika, (2004-02-19, 2006-02-08)

[24] http://www.sherlock.sk, (2006-04-07)

http://www.allianzsp.sk, (2006-03-28)

http://www.obcan.sk, (2006-03-13)

66

http://www.zbierka.sk, (2006-02-08)

67

ZOZNAM PRÍLOH:

PRÍLOHA A: Príklad hodnotenia aktív 67

PRÍLOHA B: Matica ohodnotenia hrozieb 68

PRÍLOHA C: Matica rizík s preddefinovanými hodnotami 69

PRÍLOHA D: Príklady použitia porovnávacích tabuliek 70

PRÍLOHA E: Percentuálne vyjadrenie útokov na mechanické zabezpečovacie

prostriedky 71

PRÍLOHA F: Najčastejšie spôsoby prekonania jednotlivých zabezpečovacích prvkov

vstupných dverí 72

PRÍLOHA G: Bezpečnostné triedy otvorových výplní podľa STN P EN 1627 73

PRÍLOHA H: Bezpečnostné cylindrické vložky 74

PRÍLOHA I: Užívateľské rozdelenie trezorov v závislosti na bezpečnostných

triedach 75

PRÍLOHA J: Klasifikácia úschovných objektov podľa druhu chránených cenností 76

PRÍLOHA K: Pohľady na zabezpečovaný rodinný dom 77

PRÍLOHA L: Pôdorys zabezpečovaného rodinného domu 78

PRÍLOHA M: Hodnotenie aktív pre konkrétny rodinný dom 79

PRÍLOHA N: Hodnotenie hrozieb pre konkrétny rodinný dom 80

PRÍLOHA O: Stanovenie veľkosti rizika pre konkrétny rodinný dom 81

68

Príloha A: PRÍKLAD HODNOTENIA AKTÍV

Tabuľka 1: Príklad hodnotenia aktív

Zdroj: (Prednášky z predmetu Bezpečnostná služba podniku, 2005)

Skupina

aktív

Podskupina

aktív

Hodnotiace kritérium

K1

(0-10)

K2

(0-10)

K3

(0-10)

K4

(0-10)

K5

(0-10)

K6

(0-10)

Hodnote-

nie aktíva

(0-10)

Hmotné A1 10*1/3 9*2/15 8*1/15 8*0 9*1/5 9*4/15 9,27

A2 2 3 1 1 3 2 2,27

A3 4 3 1 1 4 3 3,40

A4 6 7 2 8 5 5 5,40

A5 3 7 1 2 2 4 3,47

Nehmotné A6 10 9 5 5 4 5 7,00

Osoby A7 8 8 8 9 9 7 7,93

A8 7 7 5 6 8 6 6,80

Kritérium K1 K2 K3 K4 K5 K6

Počet priorít 5 2 1 0 3 4Váha 1/3 2/15 1/15 0 1/5 4/15Poradie 1 4 5 6 3 2

1 1 1 1 1

2 3 4 5 6

2 2 2 2

3 4 5 6

3 3 3

4 5 6

4 4

5 6

5

6

69

Príloha B: MATICA OHODNOTENIA HROZIEB

Tabuľka 2: Matica ohodnotenia hrozieb

(Zdroj: Prednášky z predmetu Bezpečnostná služba podniku, 2005)

VariantExistencia zdroja hrozby

Existencia prípadov z minulosti

Existencia motivácie, zámeru, príčiny

Hodnotenie hrozby

1 ÁNO ÁNO ÁNO 52 ÁNO ÁNO ÁNO/NIE 43 ÁNO NIE ÁNO 34 ÁNO NIE ÁNO/NIE 25 ÁNO NIE NIE 16 NIE - - N/A

70

Príloha C: MATICA RIZÍK S PREDDEFINOVANÝMI HODNOTAMI

Tabuľka 3: Matica rizík s preddefinovanými hodnotami

(Zdroj: Prednášky z predmetu Bezpečnostná služba podniku, 2005)

1-24 25-39 40-50 51-79 80-125Veľmi malé Malé Stredné Veľké Veľmi veľkériziko riziko riziko riziko riziko

Akt

ívum

Hrozba

1 2 3 4 5

Zraniteľnosť

1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5

1 1 2 3 4 5 2 4 6 8 10 3 6 9 12 15 4 8 12 16 20 5 10 15 20 25

2 2 4 6 8 10 4 8 12 16 20 6 12 18 24 30 8 16 24 32 40 10 20 30 40 50

3 3 6 9 12 15 6 12 18 24 30 9 18 27 36 45 12 24 36 48 60 15 30 45 60 75

4 4 8 12 16 20 8 16 24 32 40 12 24 36 48 60 16 32 48 64 80 20 40 60 80 100

5 5 10 15 20 25 10 20 30 40 50 15 30 45 60 75 20 40 60 80 100 25 50 75 100 125

71

Príloha D: PRÍKLADY POUŽITIA POROVNÁVACÍCH TABULIEK

- jednoduchej porovnávacej tabuľky

Stupeň súladu daného variantu so stanoveným kritériom vyjadríme pomocou bodovej

stupnice v rozsahu 1 5, pričom 1 je najhoršie, 5 je najlepšie.

Tabuľka 4: Príklad použitia jednoduchej porovnávacej tabuľky

(Zdroj: Hoffreiter, L.: Bezpečnostný manažment, 2002, s. 102)

Kritérium Variant 1 Variant 2 ..... Variant n

K1 2 4 ... 2

K2 1 5 .... 2

... ... ... .... ...

Km 4 4 ..... 3

Celkom: 8 13 ... 7

Poradie 2 1 3

- porovnávacej tabuľky pri použití váhových koeficientov jednotlivých kritérií

Pri riešení nerovnako dôležitých problémov alebo kritérií využijeme váhové

koeficienty. Kvantitatívne vyjadrenie váhy (dôležitosti, významu, priority) jednotlivých

koeficientov nám umožní dosiahnuť optimálny výsledok analýzy a porovnávania

variantov. Porovnávacia tabuľka bude v tvare:

Tabuľka 5: Príklad použitia porovnávacej tabuľky pri použití váhových koeficientov jednotlivých kritérií

(Zdroj: Hoffreiter, L.: Bezpečnostný manažment, 2002, s. 102)

Kritérium Váha Variant 1 Variant 2 ..... Variant n

K1 2 2.2=4 4 8 ... 2 4

K2 3 1 3 5 15 .... 2 6... ... ... .... ...

Km 4 4 16 4 16 ..... 3 12Celkom: 23 29 ... 22

Poradie 2 1 3

72

Príloha E: PERCENTUÁLNE VYJADRENIE ÚTOKOV NA

MECHANICKÉ ZABEZPEČOVACIE PROSTRIEDKY

Graf 1: Percentuálne vyjadrenie útokov na MZS

(Zdroj: Uhlář, J.: Technická ochrana objektů, I. díl, 2000, s. 46)

73

Príloha F: NAJČASTEJŠIE SPÔSOBY PREKONANIA JEDNOTLIVÝCH ZABEZPEČOVACÍCH PRVKOV VSTUPNÝCH DVERÍ

Graf 2:Najčastejšie spôsoby prekonania jednotlivých zabezpečovacích prvkov vstupných

dverí

(Zdroj: www.minv.sk/statistika, (2004-02-19))

74

Príloha G: BEZPEČNOSTNÉ TRIEDY OTVOROVÝCH VÝPLNÍ

PODĽA STN P ENV 1627

Tabuľka 6: Bezpečnostné triedy otvorových výplní podľa STN P ENV 1627

Trieda

odolnosti

Sada

náradiaPredpokladaná metóda práce páchateľa

Čas

odolnosti

1 neudáva sa

Príležitostný vlamač skúša vylomiť okno, dvere a pod.

fyzickým násilím, napr. kopancami, údermi

ramenom...

nemeria sa

2 A

Príležitostný vlamač skúša vylomiť okno, dvere a pod.

pomocou jednoduchých nástrojov, napr.

skrutkovačom, kliešťami,...

3

3 BVlamač sa pokúša zabezpečiť si vstup aj

skrutkovačom aj páčidlom.5

4 CSkúsený vlamač používa aj píly, kladivá, sekeru, dláta

a sekáč, akumulátorovú vŕťačku.10

5 D

Skúsený vlamač používa aj elektrické náradie, napr.

vŕtačku, pílu dierovačku alebo chvostovku a uhlovú

brúsku s priemerom kotúča do 125 mm.

15

6 E

Skúsený vlamač používa aj výkonné elektrické

náradie, napr. vŕtačku, pílu dierovačku alebo

chvostovku a uhlovú brúsku s priemerom kotúča do

230 mm.

20

75

Príloha H: BEZPEČNOSTNÉ CYLINDRICKÉ VLOŽKY

Tabuľka 7: Triedy bezpečnosti na požadovanú bezpečnosť proti vlámaniu

a minimálny počet stavítok

(Zdroj: Gymerská J.: Mechanické prostriedky a systémy technickej ochrany objektov,

2003, s. 79)

Triedy bezpečnosti proti

vlámaniu

Požadovaná bezpečnosť proti

vlámaniuMinimálny počet stavítok

0 žiadna menej ako 3

1 malá 3

2 bežná 5

3 vysoká 5

4 extrémne vysoká 6

Tabuľka 8: Pyramída bezpečnosti cylindrických vložiek podľa STN P ENV 1627

Bezpečnostná trieda Farebné rozlíšenie Stupeň ochrany Príklad výrobku FAB1 sivá základný

2 zelená dostatočný 2005, 2020

3 modrá vysoký 2018, 2024, 2027

4 červená veľmi vysokýFAB Variant, Dynamic,

2060B, 2400B

76

Príloha I: UŽÍVATEĽSKÉ ROZDELENIE TREZOROV

V ZÁVISLOSTI NA BEZPEČNOSTNÝCH TRIEDACH

Tabuľka 9: Užívateľské rozdelenie trezorov v závislosti na bezpečnostných triedach

(Zdroj: Gymerská J.: Mechanické prostriedky a systémy technickej ochrany objektov,

2003, s. 107)

Užívateľské označenieOrientačný rozsah

bezpeč. tried

Užívateľský

charakter

Komerčné trezory BT 0 – II.domácnosti

obchody

podnikatelia

Skriňové trezory BT III. – VI.

podnikatelia

banky

poisťovne

klenotníctva

Trezorové miestnosti BT VII. – IX.podnikatelia

banky

klenotníctva

Komorové trezory BT X. – XIII.Podnikatelia

Banky

klenotníctva

77

Príloha J: KLASIFIKÁCIA ÚSCHOVNÝCH OBJEKTOV PODĽA DRUHU CHRÁNENÝCH CENNOSTÍ

Tabuľka 10: Klasifikácia úschovných objektov podľa druhu chránených cenností

(Zdroj: Juran, Ľ.: Úschovné objekty, s. 40)

Označenie úschovného

objektu

Rozsah bezpečnostných

triedChránená cennosť

ohňovzdorná skriňa BT 0 – I. dôležité neklasifikované dokumenty

nábytkové trezory BT II. – III.dôležité klasifikované materiály

a dokumenty

skriňové trezory BT III. – IV.utajované dokumenty, peniaze, rodinné

šperky

skriňové trezory BT IV. – VI.klasifikované materiály vysokej dôležitosti,

peniaze, šperky, drahokamy

trezorové miestnosti BT VII. – IX.písomnosti historickej hodnoty, peniaze,

šperky, drahokamy

komorové trezory BT X. – XIII.veľké finančné čiastky, depozity zlata

a drahokamov, štátne insígnie

78

Príloha K: POHĽADY NA ZABEZPEČOVANÝ RODINNÝ DOM

Obrázok 1: Pohľad z hlavnej cesty Obrázok 2: Pohľad z pozemku vpravo

(Zdroj: http://www.eurolineslovakia.sk)

Obrázok 3: Pohľad z vedľajšej cesty Obrázok 4: Pohľad z terasy

79

Príloha L: PÔDORYS ZABEZPEČOVANÉHO RODINNÉHO DOMU

Obrázok 2: Pôdorys zabezpečovaného rodinného domu

(Zdroj: http://www.eurolineslovakia.sk)

80

Príloha M: HODNOTENIE AKTÍV PRE KONKRÉTNY RODINNÝ

DOM

Tabuľka 11: Hodnotenie aktív pre konkrétny rodinný dom

Skupina

aktívPodskupina aktív

Hodnotiace kritérium

C1

(0-5)

C2

(0-5)

C3

(0-5)

C4

(0-5)

Hodnote-

nie aktíva

(0-5)

Hmotné poškodenie domu 4*1/3 3*0 4*1/2 3*1/6 4

šperky 2 1 2 1 2

elektronika 3 2 3 1 3

zariadenie 3 2 3 2 3

Nehmotné dokumenty, poistky 4 3 2 1 3

software 2 1 2 0 2

Fin. majetok finančná hotovosť 1 1 1 1 1

1 1 1

2 3 4

2 2

3 4

3

4

Kritérium C1 C2 C3 C4

Počet priorít 2 0 3 1Váha 1/3 0 1/2 1/6Poradie 2 4 1 3

81

Príloha N: HODNOTENIE HROZIEB PRE KONKRÉTNY RODINNÝ

DOM

Tabuľka 12: Hodnotenie hrozieb pre konkrétny rodinný dom

VariantExistencia zdroja hrozby

Existencia prípadov z minulosti

Existencia motivácie, zámeru, príčiny

Hodnotenie hrozby

krádež vlámaním ÁNO NIE ÁNO/NIE 2ozbrojený prepad ÁNO NIE ÁNO 3krádež kľúča ÁNO NIE ÁNO 3

82

Príloha O: STANOVENIE VEĽKOSTI RIZIKA PRE KONKRÉTNY

RODINNÝ DOM

Tabuľka 13: Stanovenie veľkosti rizika pre hrozbu – krádež vlámaním

1 – 24 = veľmi malé riziko

Tabuľka 14: Stanovenie veľkosti rizika pre hrozbu – ozbrojené prepadnutie

1 – 24 = veľmi malé riziko

Tabuľka 15: Stanovenie veľkosti rizika pre hrozbu – krádež kľúča

Akt

ívum

Hrozba

1 2 3 4 5

Zraniteľnosť

1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5

1 1 2 3 4 5 2 4 6 8 10 3 6 9 12 15 4 8 12 16 20 5 10 15 20 25

2 2 4 6 8 10 4 8 12 16 20 6 12 18 24 30 8 16 24 32 40 10 20 30 40 50

3 3 6 9 12 15 6 12 18 24 30 9 18 27 36 45 12 24 36 48 60 15 30 45 60 75

4 4 8 12 16 20 8 16 24 32 40 12 24 36 48 60 16 32 48 64 80 20 40 60 80 100

5 5 10 15 20 25 10 20 30 40 50 15 30 45 60 75 20 40 60 80 100 25 50 75 100 125

Akt

ívum

Hrozba

1 2 3 4 5

Zraniteľnosť

1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5

1 1 2 3 4 5 2 4 6 8 10 3 6 9 12 15 4 8 12 16 20 5 10 15 20 25

2 2 4 6 8 10 4 8 12 16 20 6 12 18 24 30 8 16 24 32 40 10 20 30 40 50

3 3 6 9 12 15 6 12 18 24 30 9 18 27 36 45 12 24 36 48 60 15 30 45 60 75

4 4 8 12 16 20 8 16 24 32 40 12 24 36 48 60 16 32 48 64 80 20 40 60 80 100

5 5 10 15 20 25 10 20 30 40 50 15 30 45 60 75 20 40 60 80 100 25 50 75 100 125

83

40 – 50 = stredné riziko

Akt

ívum

Hrozba

1 2 3 4 5

Zraniteľnosť

1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5

1 1 2 3 4 5 2 4 6 8 10 3 6 9 12 15 4 8 12 16 20 5 10 15 20 25

2 2 4 6 8 10 4 8 12 16 20 6 12 18 24 30 8 16 24 32 40 10 20 30 40 50

3 3 6 9 12 15 6 12 18 24 30 9 18 27 36 45 12 24 36 48 60 15 30 45 60 75

4 4 8 12 16 20 8 16 24 32 40 12 24 36 48 60 16 32 48 64 80 20 40 60 80 100

5 5 10 15 20 25 10 20 30 40 50 15 30 45 60 75 20 40 60 80 100 25 50 75 100 125

84