Green Blue Energy Factory ANALÝZA POTENCIÁLU VYUŽITIA OZE Prieskum trhu konečnej energetickej spotreby Banskobystrického samosprávneho kraja PRIEMYSELNÉ A KOMERČ NÉ BUDOVY DRUHEJ GENERÁCIE Obnoviteľné zdroje energie na podporu konkurencieschopnosti a životného prostredia INTELLIGENT ENERGY E U R O P E Supported by
36
Embed
Analýza potenciálu využitia OZE v priemyselných a obchodných priestoroch
Potenciál pre inštaláciu technológií kombinovanej tepelnej a energetickej prevádzky založených na OZE Existencia počtu spoločností s veľkými kapacitami a vysokou elektrickou spotrebou Potenciál pre využitie odpadov z výroby Potenciál pre inštaláciu vhodných technológií Veľké spoločnosti v chemickom a metarlurgicom priemysle Množstvo termálnych a minerálnych kúpeľov v priemysle voľného času Veľa drevného odpadu a znehodnotené pozemky, ktoré by mohli byť využité na produkciu biomasy (pozemky boli súčasťou ťažobného priemyslu v regióne)
Welcome message from author
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
I NTELL I GENT ENERGY EUROPE
1
Donec a quam quis sapienDuis eleifend scelerisque leo et venenatis
Donec a quam quis sapienDuis eleifend scelerisque leo et venenatis
Donec a quam quis sapienDuis eleifend scelerisque leo et venenatis
Donec a quam quis sapien
Duis eleifend scelerisque leo et venenatis
Donec a quam quis sapienDuis eleifend scelerisque leo et venenatis
Donec a quam quis sapienDuis eleifend scelerisque leo et venenatis
Donec a quam quis sapienDuis eleifend scelerisque leo et venenatis
Donec a quam quis sapienDuis eleifend scelerisque leo et venenatis
magazine november 2014BERMUS
Pocker
G r e e n B l u e E n e r g y F a c t o r y
ANALÝZA POTENCIÁLU VYUŽITIA OZE
Prieskum trhu konečnej energetickej spotreby Banskobystrického samosprávneho kraja
PRIEMYSELNÉ A KOMERČNÉ BUDOVY DRUHEJ GENERÁCIEObnoviteľné zdroje energie na podporu konkurencieschopnosti a životného prostredia
I N T E L L I G E N T E N E R G YE U R O P E
Supported by
Regional Association of Veneto’s Chambers of Commerce, ITALY
6-7
12-13
18-19
20-21
34-35
Obsah
Súhrn 4
Aké sú hlAvné obnoviteľné zdroje? 5
úspešné príklAdy typu Gbe FActory 6
MetodolóGiA výskuMu 7
politiky oze nA slovensku 8
prieMysel 9
Aké FinAnčné stiMuly sMe identiFikovAli? 9
FinálnA spotrebA pAlivových A enerGetických sektorov ekonoMiky 12
enerGetická intenzitA/náročnosť ekonoMiky 13
celková spotrebA obnoviteľnej enerGie 14
štruktúrA priMárnej enerGie podľA pAlivA 14
výrobA elektriny zo zdrojov A pAlivA. 15
dotácie nA enerGiu 16
zdroje vybrAných pevných pAlív A elektriny 17
potenciál Gbe FActory v reGióne bAnská bystricA 19
socio-ekonoMické chArAkteristiky reGiónu 20
GeoGrAFiA 20
ekonoMikA 21
prAcovný trh 22
výskuM A vývoj 23
nAjväčšie spoločnosti v bAnskej bystrici 24
spotrebA enerGie v reGióne 24
spotrebA zeMného plynu vo vybrAných odvetviAch ekonoMiky 24
spotrebA zeMného plynu, bioplynu A propánbutánu 26
dodAtok i enerGetické licencie 27
dokuMenty 34
dokuMenty európskej únie 35
4 • Súhrn
SúhrnGBE Factory je projekt spolufinancovaný Európskou úniou v rámci programu “Inteligentná energia pre Európu”.Projekt podporuje koncept “zeleno-modrej továrne pre energiu”, ktorý sa aplikuje v rámci priemy-selných a komerčných priestorov, vybavených jednou alebo viacerými technológiami na výrobu energie alebo tepla, použitím obnoviteľných zdrojov energie.
Hlavnými partnermi pro-jektu sú rôzne obchodné a priemyselné komory, súkrom-né organizácie a energetické spoločnosti (ESCO) z krajín EÚ (Taliansko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko a Bul-harsko).
GBE Factory je model pre priemyselné alebo komerčné budovy s nulovou spotrebou energie (“s nulovými emisami oxidu uhlíka”) prípadne tie, ktoré sa ju snažia znižovať. Môže sa jednať o jednu ale-bo viac budov vybavených technológiou využívajúcou obnoviteľné zdroje energie. Vyrábané energie, teplo alebo elek-trina, sú zároveň d i s t r i b u o v a n é sp o lo č no s t i a m toho istého prie-myselného parku alebo obchodného
priestoru. Týmto spôsobom sa opustené priemyselné a komerčné stavby transformujú na továrne na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie a zároveň pod-porujú nové podnikateľské činnosti a tvorbu pracovných mi-est.
Predmetom projektu sú aj priemyselné parky, ktoré do svojich podnikov dodávajú en-ergiu vyrobenú z OZE priamo na mieste. Úspešné modely slovenských podnikateľov budú ocenené zlatým, strieborným
alebo zeleným certifikátom. Slovenské príklady budú ďalej prezentované na európ-skej úrovni.
Z tohto pohľadu projekt napomáha spoločnostiam formulovať investičné zámery na integráciu obnoviteľných zdrojov energie s výrobnou činnosťou, s cieľom vytvárať dodatočné príjmy,, ako aj zníženie nákladov na energet-ickú spotrebu.
Na účely realizácie tohto projektu zastupuje pojem GBE FACTORY priemyselné alebo komerčné budovy vy-bavené jednoduchými alebo
kombinovanými technológiami z OZE, na výrobu elektriny a tepla pre samotnú bud-
IntellIgent energy europe
Aké sú hlavné obnoviteľné zdroje? • 5
ovu alebo spojené pracovné a výrobné procesy.Mod-ely navrhnuté projektom GBE Factory sú veľmi dobre akceptované, avšak ešte stále nie je dostatok informá-cii o potenciále a ekonomických výhodách.
Účelom projektu je zmapovať vhodné mod-ely typu GBE FACTORY prostredníctvom zdieľania nadobudnutých vedomostí. V dôsledku sieťovania budú medzi dodaváteľmi a uživateľmi služieb uzavre-té zmluvy o spolupráci. Aktivity projektu sú zamer-ané na zvýšenie povedomia malým a stredne veľkým podnikom o výhodách modelov, ktoré používajú kom-binované technológie a rôzné OZE, na výrobu silovej energie a tepla (napríklad SOLÁR FV-TERMÁL, WVOIL-CHP-CCHP, PPOIL-CHPCCHP, GEOTER-MÁL-FV, FV-TERMÁL & MINI EOLIC, a iné)
Počas procesu vývoja tejto analýzy, Taliansko - Slovenská obchodná komora identifikovala hlavné sek-
tory ekonomických činností, využívajúcich technoló-gie na výrobu energie a tepla pomocou obnoviteľných zdrojov energie.
Hlavným zdrojom OZE je bio-masa pochádzajúca z dreváren-ského priemyslu a papierní. Niek-toré teplárne nahrádzajú kotle na fosílne palivá novými zariadenia-mi s využitím drevotriesky alebo pilín. To znamená, že najväčší energetickí producenti (teplárne a distribučné spoločnosti) sú zároveň najväčšími a hlavnými investormi technológií, založených na OZE. Väčšie množstvá odpadu výp-arových plynov v metalurgii, v rafi-nériach a v chemickom priemysle sú predmetmi kogeneračných jed-notiek na výrobu tepla a energie.
Biomasa sa používa ako zdroj v potravinárskom priemysle, avšak k
danému sektoru neexistuje žiadny vypracovaný model. Slnečné kole-ktory sa využívajú predovšetkým v hotelových zariadeniach a priemy-selných parkoch. Veľké spoločnosti tento typ OZE nevyužívajú. Vhod-né technologické riešenia veľkých podnikov sú postavené najmä na využití odpadových produktov z výrobného procesu (napr. teplo, para, prach, odpadové materiály a pod.) Väčšina tovární v ťažkom priemysle sa snaží nainštalovať kogeneračné jednotky, ktoré využívajú výparové plyny alebo kotol na biomasu. Obchodné a lo-gistické parky výhody tohto typu energetických a elektrických zdro-
jov zatiaľ nevyužívajú. Hlavné sek-tory identifikované ako potenciálni užívatelia GBE Factory modelu sú:
- Metalurgia- Drevársky priemysel na
spracovanie dreva- Papiernicky priemysel- Priemyselné parky- Energetickí dodávatelia- Potravinársky a nápojový
priemysel
Aké sú hlavné obnoviteľné zdroje?
6 • Úspešné príklady typu
Úspešné príklady typu GBE Factory
Slovenské príklady, ktoré vás môžu inšpirovať v rozvoji biznis modelu sme objavili v pivovarníctve, drevárskej výrobe, turistickom ruchu a v priemyselných parkoch.
Spoločnosť HEINEKEN Slovensko spustila v roku 2010 vo svojom hurbanovskom pivovare do prevádzky zmodernizovanú čističku odpadových vôd. Okrem klasickej funkcie, čiže čistenia kvapal-ného odpadu v areáli pivovaru, moderná kombiná-cia anaeróbneho a aeróbneho čistiaceho systému, umožňuje zúžitkovať energiu získanú priamo z procesu čistenia formou bioplynu. Len v prvom polroku 2011 bolo týmto spôsobom vyprodu-kovaných viac ako 200 000 kWh elektrickej en-ergie.
Medzi drevospracujúcimi podnikmi na Slov-ensku, ktoré využívajú odpad z výrobného pro-cesu na výrobu zelenej energie prostredníctvom kotlov biomasy sú: Mondi Group Ružomberok a Turzovská drevárka fabrika. Obe vyrábajú ener-giu pre seba a zároveň ju dodávajú aj pre verejné organizácie. Za zmienku stoja aj úspešné príklady využitia drevného odpadu na pokrytie 100 per-cent energetickej spotreby; napr. Stolárstvo Fekete, Blatná na Ostrove. Efektívnym riešením môže byť využívanie kombinácie technológií na spracovanie rôznych druhov odpadov. Smrečina Hofatex a.s. optimalizuje využitie lesnej, či drevnej biomasy prostredníctvom rekuperácie drevených odrezkov
a pilín, ale aj drevného prachu vo forme drevených brikiet. Takýmto spôsobom sa podniku darí pokryť skoro 100 percent spotreby pri energeticky náročnej výrobe tepelno-izolačných dosiek.
Kotly na biomasu na ohrev vody a vyku-rovanie používajú aj výrobcovia farmaceutick-ých a potravinových výrobkov, ako je napríklad Herb-Pharma SK s.r.o., výrobca vzduchotechniky a klimatizačných jednotiek. Spoločnosť Belmont-klima Partizánske nainštalovala slnečné kolektory na ohrev vody a vykurovanie.
Bohaté energetické možnosti geotermálnych vôd sa zatiaľ úspešne používajú v rámci ces-tovného ruchu. Ide najmä o inštalácie tepelných čerpadiel, ako napríklad v kúpeľoch Lúčky. V kúpeľoch Vrbov používajú výmenníky tepla z geotermálnej vody na ohrievanie kúpaliska, chod-níkov a malej farmy na chov afrického sumca. Podľa slov riaditeľky Vrbovských kúpeľov Ing. Evy Vraňuchovej z Salmotherm Invest, návratnosť investície vo výške 20.000 euro do tepelných vý-menníkov je 5 rokov.
Príklad jedného výrobcu energie, ktorý záso-buje viacerých spotrebiteľov sme na Slovensku ob-javili v priemyselnom parku Chemes. V parku sa
IntellIgent energy europe
Metodológia výskumu • 7
na výrobu energie používa biomasa, ktorá pokrýva 20% zdrojov na výrobu tepla.
V technologickom parku Vlkanová, firmy využívajú el. energiu zo slnečnej elektrárne, ktorá je nainštalovaná na streche výrobných hál. Inštalovaný výkon fotovoltaického zdroja je 840kW s ročnou výrobnou kapacitou 1GWh. Na jeho výstavbu majitelia použili vlastné zdroje, ktoré sa vrátia do siedmych rokov.
Metodológia výskumu
• Zber dát• Komunikácia s hlavnými inštitúciami spra
covávajúcimi dáta v oblasti energie• Komunikácia so Štatistickým úradom SR• Komunikácia s ÚRSO, SIEA,
SEPS, a s regionálnymi energetickými distrubučnými spoločnosťami
• Identifikácia spoločností pracujúcich v oblasti kogeneračných jednotiek
• Identifikácia spoločností, kde boli nainštalované technológie na výrobu
energie a tepla OZE• Komunikácia so spoločnosťami skúsený
mi v oblasti technológií OZE• Distribúcia dotazníka určitému počtu
spoločností • Osobné stretnutie s piatimi spoločnosťami
so skúsenosťami v oblasti výroby elektriny na princípe biomasy, slnka a bioplynu
• Identifikácia príslušnej legislatívy • Zmapovanie posledných trendov a plánov
činností Slovenska v oblasti energetickej efektivity
• Zber dát pre energetickú spotrebu a OZE v regióne Banská Bystrica
BiomasaDopravník biomasy, slúžiaci na plynulú dopravu
materiálu na kratšie vzdialenosti.
8 • Politiky OZE na Slovensku
Politiky OZE na Slovensku
Národný slovenský koncept energetickej efektiv-ity definuje celkový národný energetický úsporný cieľ pre obdobie 2008-2016 na 9% priemernej výslednej energetickej spotreby z rokov 2001-2005, t.j. 37 215 TJ. Cieľ zahŕňa finálnu spotrebu energetických spoločností zúčastnených na obcho-dovaní so skleníkovými emisiami (“spoločnosť ETS”).
Tieto opatrenia vytvárajú podmienky na dosia-hnutie celkového 9-ročného úsporného cieľa ener-gie do roku 2016. Uvedený cieľ je možné splniť, dosiahnutím úsporných energetických cieľov ustanovených smernicou 2006/32/EC o energet-ickej efektivite konečných spotrebiteľov a energet-ických služieb (v tomto prípade podľa “Smernice pre energetické služby”) a prijatím Konceptu en-ergetickej efektivity. Percentuálna hodnota je in-dikatívnym cieľom vo všetkých členských štátoch EÚ a tento záväzok je nevyhnutný na ustanovenie opatrení o energetickej efektivite tak, že počas de-viatich rokov budú vykázané energetické úspory v hodnote rovnej 9% priemernej finálnej energet-ickej spotreby v rokoch 2001-2005.
Jednou z priorít slovenskej energetiky je postupné znižovanie energetického zaťaženia národnej ekonomiky, ako dokazuje vývoj v ob-dobí 2002-2008, kedy sa energetická spotreba SR znížila o takmer 32%, čo predstavuje najlepšiu redukciu energie spomedzi všetkých OECD kra-jín a krajín EÚ v tomto období. Je zrejmé, že
v porovnaní s obdobím 2001-2005 (na základe vypočítaného cieľa úspor) dosiahla SR významné energetické úspory.
V porovnaní s priemernou energetickou in-tenzitou – 2001 – 2005 (12 158 TJ/milión Eur) zaznamenalo Slovensko v roku 2008 značný pokles energetickej intenzity až do 31,5%, v roku
2009 dokonca o 33,2%. Porovnávajúc energetickú spotrebu v 2007, v roku 2008 klesla o 3,4%, v
... národný energetický úsporný cieľ pre obdobie 2008-2016 na 9% priemernej výslednej energetickej spotreby z rokov 2001-2005, t.j. 37 215 TJ
IntellIgent energy europe
Politiky OZE na Slovensku • 9
2009 o 5,7%. V porovnaní s priemernými hod-notami z rokov 2001 – 2005, vo všetkých sekto-roch je zaznamenaná významná hodnota energet-ických úspor až 3,4% (v 2008), zvlášť 10,2% (v 2009).
Aplikácia legislatívnych opa-trení je založená na princípe pe-riodickej verifikácie efektívneho systémového vyhrievacieho zari-adenia podľa vyhlášky č. 657/2004 Z.z. Transfer technológií je ďalším opatrením zameraným na aplikáciu a zavedenie nových, pokrokových a ekologických technológií, finan-covaných Štrukturálnymi fondmi, sektoru Operačný program “Prie-mysel a služby” (prvá podpora na rozvoj nových a už existujúcich podnikov a služieb).
Úprava energetickej in-tenzity ekonomiky na úrovni porovnateľnej s EÚ prostredníct-vom úspor a efektívnych ziskov je spojená s opatreniami na zvýšenie efektivity výrobných procesov, modernizáciou výrobných budov, rekonštrukciou kotlov, recykláciou odpadového tepla, ako aj zave-dením kombinovanej elektrickej a tepelnej produkcie.
Energetické audity v spoločnostiach sú základom pre
určovanie potenciálnych energet-ických úspor, a preto sú považované za dôležitý nástroj pre imple-mentáciu energetických opatrení. Zákon o energetickej efektivite ustanovuje povinnosť pravidelného hodnotenia (každých 5 rokov) en-ergetického prevádzkového dopytu v priemysle a poľnohospodárstve. Keďže sú ide o povinné hodno-tenia prebiehajúce od konca roka 2011, ale predovšetkým počas roka 2012 a FEE ako nástroj na podporu zelenej energie, audity neboli zave-dené.
Aké finančné stimuly sme identifikovali?
Inovácia a technologický trans-fer v priemysle sú financované pro-gramom Štrukturálnych fondov počas obdobia 2007-2012 (OP) v opatrení 1.1 Inovácia a techno-logické transfery.
Operačný program Konkuren-cieschopnost a hospodársky rast 2.1. Zvyšovanie energetickej efek-tívností na strane výroby aj spotre-by a zavádzanie progresívnych technológií v energetike (cca 144 mil. EUR),
• výstavba, rekonštrukcia a modernizácia zariadení na výrobu elektriny VU-KVET,
• výstavba, rekonštrukcia a modernizácia zari-adení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdro-jov energie (s výnimkou využívania veternej ener-gie)
Operačný program Životné prostredie plánuje minimalizovať nepriaznivé vplyvy zmeny klímy, vrátane podpory obnovitelľných zdrojov energie (cca 209 mil. EUR) zariadenia na výrobu elek-triny VU-KVET len v kombinácii so zmenou palivovej základne pri výrobe tepla.
Priemysel
Zdroj: SIEA
10 • Politiky OZE na Slovensku
IntellIgent energy europe
Aké finančné stimuly sme identifikovali? • 11
“ Operačný program Konkurencieschopnost a hospodársky rast 2.1. Zvyšovanie energetickej efektívností na
strane výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológií v energetike (cca 144 mil. EUR)
S ohľadom na to, že väčšina podporovaných projektov bude dokončená v roku 2012 a 2013, energetické úspory, ktoré sú mon-itorované ako relevantné ukazo-vatele, budú vypočítané a známe až v roku 2014. Programová perióda Štrukturálnych fondov 2007-2013 OP (Opatrenie na po-vedomie o energetickej efektivite v produkcii a spotrebe a pokro-kové technológie v energii) môže taktiež podporiť projekty zam-erané na obchodovanie s vysoko efektívnym kombinovaným tep-lom a energiou, avšak pre časovo náročnú administratívu projektov podporovaných Štrukturálnymi fondmi sa firmy rozhodli používať podporný systém ustanovený podľa zákona č. 309/2009 Z o podpore obnoviteľnej ener-gie a vysokoefektívnej kogen-erácii. Podporný mechanizmus je podľa tohto zákona v platnosti od januára 2010 s účinnosťou od roku 2011.
Energetická efektivita v prie-mysle – SLOVSEFF Program (EBRD príslušenstvo) dotuje projekty a energetickú efektivitu v priemysle, zamerané najmä na znovuvyužiteľné zariadenia na výrobu tepla, teplého a kom-presovaného vzduchu, priemy-selnej tepelnej izolácie budov a energetický manažment.
Všeobecné evaluačné opa-trenia v priemysle – Metódy merateľných úspor v priemysel-
nom sektore boli dosiahnuté na-jmä financovaním z programu Štrukturálnych fondov z obdobia 2004-2006 a SLOVSEFF. Cel-kovo, na základe metodológie „zdola nahor”, boli v priemysle vyčíslené úspory na 629 TJ. Je všeobecne známe, že počas tohto obdobia bolo spravených mnoho ďalších opatrení, ktoré prispievajú k zníženiu energetickej spotreby v priemysle. Tieto projekty boli uskutočnené najmä prostredníc-tvom súkromných zdrojov, dáta nie sú dostupné.
Zlepšenie tepelného výkonu budovy – sektor služieb. Bu-dovy využité na komerčné služby zahŕňajú kancelárske priestory, hotely, reštaurácie, maloobchod-né a veľkoobchodné budovy, a iné komerčné služby (napr. športové zariadenia). Rekonštrukcia tých-to budov bude financovaná z OP (Opatrenie 3.1 – Turizmus) a vlastných zdrojov (pôžičky z banky). Celkové odhadované úspory pre toto opatre-nie je 124 TJ.
Ď a l š í f i n a n č n ý stimul, za-meraný na p o d p o r u modernizá-cie tech-nológií na v y u ž i t i e
OZE v priemysle je spojená s programom - Inovácia a tech-nologický transfer v priemysle., Tento je v súlade s inovačnou stratégiou SR a má zvýšiť konkurencieschopnosť existu-júcich podnikov predstavením inovatívnych a pokrokových tech-nológií, vytvoriť prostredie na zvýšenie inovačného potenciálu podnikov v priemysle, vyvinúť výrobu s minimálnym dopadom na životné prostredie., Vo väčšine prípadov pôjde iba o zníženie podmienenej energetickej spotre-by a CO2 produkcie ako nevyh-nutnosti na prípravu udržateľného rozvoja.
F O R A S U S T A I N A B L E F U T U R E
I N T E L L I G E N T
E N E R G Y
E U R O P E
12 • Finálna spotreba palivových a energetických sektorov ekonomiky
Finálna spotreba palivových a energet-ických sektorov eko-nomiky
Vývoj koncovej spotreby palivových a energetických sekto-rov ekonomiky v SR (TJ).
Podľa dát vývoja finálnej ener-getickej spotreby je možné tvrdiť, že koncová energetická spotreba vo všetkých sektoroch spolu od roku 2000 má klesajúci trend, až do roku 2009 a zaznamenala zníženie okolo 18%. Najväčší po-diel na celkovej spotrebe v 2009 má priemysel (33%), nasledu-jú domácnosti (23%), doprava (21%) obchod a služby (21%).
Najnižší, iba 1,4%-ný podiel má poľnohospodársky sektor. Nara-stajúci trend pre uvedené obdobie je v dopravnom sektore, kde sa za posledných 10 rokov zvýšila spotreba o takmer 80%. Spotreba v ostatných sektoroch sa od roku 2000 znižuje.
Pozn
ámka
: od
r. 20
02 p
odľa
revi
dova
nej m
etod
ológ
ie
Zdr
oj: Š
tatis
tický
úra
d, V
yhot
oven
é: S
EA
IntellIgent energy europe
Energetická intenzita/náročnosť ekonomiky • 13
Energetická intenzita/náročnosť ekonomikyHDP a energetická spotreba (milión EUR/PJ)
Poznámka: Energetická intenzita/náročnosť (EN) = podiel hrubej domácej spotreby (HDS) použitý pre hrubý domáci produkt (HDP). Zdroj: Štatistický úrad, Vyhotovené: SEA
Príspevok elektriny z OZE k celkovej elektrickej spotrebeVývoj príspevku elektriny vyrobenej z OZE k celkovej elektrickej spotrebe (%)
Zdroj: EUROSTAT, Vyhotovené: SEA
V roku 2009 pochádzalo 17,9% generovanej elektriny z OZ, čo reprezentuje iba minimálny nárast v porovnaní s rokom 2000, kedy podiel tejto elektriny činil 16,9%. V roku 2009 bol podiel elektriny z OZE v porovnaní s rokom 2008 15%-ný. Všeobecne môžeme zhrnúť, že počas vykazovaného obdobia došlo k očakávanému nárastu vo výrobe elektriny z OZE. Najväčší podiel elektriny z OZE majú veľké hydroelektárne (viac ako 90%), pretože množstvo elektriny vyrobenej z OZE na Slovensku je plne závislé od vhodných podmienok pre hydroenergiu.
14 • Celková spotreba obnoviteľnej energie
Celková spotreba obnoviteľnej energie
Podiel jednotlivých typov OZE v celkovek primárnej produkcii OZE (tisíc TOE).Zdroj: EUROSTAT, Vyhotovené: SEA
Počas daného obdobia SR zvýšila podiel energetickej produkcie OZE. V 2009 bol podiel energie z OZE v hru-bej domácej energetickej spotrebe 10,3% (cieľ 14% v 2020) a zvýšil sa oproti predošlému roku 2008 o takmer 20%. Napriek tomu je Slovensko je cca o 12% pod európskym priemerom EU-27, kde podiel energie z OZE v 2009 bol 11,7%. Najväčší podiel bol zaznamenaný vo využití biomasovej energie (takmer 70%).
Štruktúra primárnej energie podľa palivaVývoj hrubej domácej spotreby podľa paliva (PJ).
Zdroj: Štatistický úrad, Vyhotovené: SEA V zmysle prírodných podmienok a súčasných technologických možností krajiny je SR chudobná na primárne
energetické zdroje (PEZ). Takmer 90% primárnej energie (vrátane nukleárneho paliva) je dovážaných. Domácim zdrojom fosílnych palív je uhlie. Podobná situácia je v kvapalných a plynných energetických zdrojoch, kde domáca výroba činí menej než 5%. Z OZE je väčšina zahrnutá do primárnej výroby biomasy a hydroenergie.
IntellIgent energy europe
Výroba elektriny zo zdrojov a paliva. • 15
Výroba elektriny zo zdrojov a paliva.
Vývoj produkcie elektriny z energetických zdrojov na Slovensku (GWh)
Elektrina z jadrových elektrární činila v roku 2009 viac ako 53%, zvyšok tvorili tepelné elektrárne (viac ako 28%) a hydroelektrárne (viac ako 17%). Tepelné elektrárne boli v ten istý rok porovnávané s ohľadom na využívanie palív, väčšina z nich využívala hnedé uhlie, za ním na treťom mieste plyn a antracit, ktorých spotreba sa znížila od roku 2008 o viac ako 35%. Podiel biomasy a odpadu z bioplynovej elektrickej výroby je stále minimálny. Vodné elektrárne sú jediným významným zdrojom využívajúcim OZE. Tento trend je stabilný. V zmysle zlepšovania životného prostredia a zabezpečovania energetickej bezpečnosti na Slovensku je dôležitá podpora a všeobecný nárast v používaní OZE.
Finálna elektrická spotreba v ekonomických sektoroch. Vývoj finálnej energetickej spotreby v elektrických sektoroch ekonomiky SR (TJ)
Zdroj: Štatistický úrad, Vyhotovené: SEACelková finálna spotreba elektriny, s jemnými odchýlkami, narástla počas tohto obdobia o 3%. Väčšina je zah-
rnutá v narastajúcom obchode a sektore služieb, ktorý mal v roku 2009 druhý najväčší podiel finálnej spotreby elektriny zo všetkých sektorov (30%) do 2008; nárast elektrickej spotreby v priemysle (s viac ako 45% podielom), v roku 2009 nastal pokles spotreby v danom sektore o 10%.
16 • Dotácie na energiu
Bola zaznamenaná vyvážená, mierne klesajúca spotreba v sektoroch poľnohospodárstva, dopravy a domácností.
Energetická intenzita konečnej energetickej spotreby v ekonomických sektoroch.Vývoj energetickej intenzity finálnej energetickej spotreby v národnej ekonomike (TJ / mil. EUR)
Zdroj: Štatistický úradEnergetická intenzita na Slovensku podľa konečnej energetickej spotreby do 1993, mala klesajúci trend (až do
2009, viac ako 52%), klesajúca finálna energetická spotreba (do 2009, 22%), HDP narástlo počas tej istej periódy o 40% (v 2009 ročný pokles o 7%, čo je zodpovedajúce dôsledkom ekonomickej krízy). Tento trend je všeobecne pozitívny, jedným dôvodom je neustála implementácia prísnych opatrení na strane dopytu.
Dotácie na energiuNáklady na enviromentálnu ochranu v oblasti energie (v tisíckach EUR)
Zdroj: HS SR, Vyhotovené: SE
Podpora je v súčasnosti zameraná predovšetkým na zníženie energetickej závislosti od konvenčných zdrojov energie, zlepšením energetickej efektivity a rozvojom OZE. V posledných rokoch bol kladený dôraz na propagáciu OZE a maloobchodných odberateľov.
IntellIgent energy europe
Zdroje vybraných pevných palív a elektriny • 17
Zdroje vybraných pevných palív a elektriny
Elektrická produkcia v októbri 2011 v porovnaní so septembrom 2011 narástla o 10% (vodné) a 40,9% (te-pelné). V nukleárnych elektrárňach pokles o 6,7%. Dovoz elektriny v po-rovnaní so septembrom narástol o 32,1% a vývoz o 22,2%.
Celkový zdroj elektriny sa zvýšil od januára 2011 do októbra 2011 o 0,6%. Produkcia pevných palív bola v októbri 2011 v porovnaní so sep-tembrom znížená o 3,6% na 3,3% medziročného poklesu. Dovoz pe-vných palív v októbri, v porovnaní so septembrom toho istého roku vz-rástol o 28,1% a 15,6% medziročne. Celkové zdroje pevných palív sa od januára až cez október zvýšili o 5,4%.
Produkcia elektriny sa v októbri 2011 v porovnaní so septembrom zvýšila o 10%, v prípade hydroele-ktrární o 40,5% a teplární o 40,9%. Znížila sa v jadrových elektrárňach o 6,7%. Import elektriny sa zvýšil o 32,1% a export o 22,2% v porovnaní so septembrom. Celkové zdroje elek-triny sa zvýšili o 0,6% medziročne, v období január-október 2011.
Produkcia vybraných kategórií pevných palív sa v októbri 2011 v porovnaní so septembrom znížila o 3,6% , ide o 3,3% medziročný pokles. Import pevných palív sa zvýšil o 28,1 v porovnaní s augustom a v septem-bri narástol o 15,6% medziročne. Ex-porty narástli o 77,8% v porovnaní s predošlým mesiacom a klesli o 50% medziročne. Celkovo zdroje pevných palív sa zvýšili o 5,4% medziročne v období január-október 2011.
OZE prispievajú k posilneniu a diverzifikácii štruktúry priemyslu a poľnohospodárstva. V prípade ak-tívnej politiky a podpory, môžu byť zahraničné technológie a know-how
znížemá a mohol by byť vytvorený priestor pre investície do výroby jednotlivých komponentov a celých systémov na zavedenie výskumných kapacít prepojených s univerzitou.
Inovácia podpory OZE, vývoj IT a nové smerovanie voľného priesto-ru sú piliermi budovania znalostnej ekonomiky. Racionálny manažment OZE, v súlade s princípmi udržateľnej ekonomiky, by mal byť taktiež jed-ným z pilierov ekonomicky rozvíja-júcej sa spoločnosti.
Očakávané množstvo energie z OZE vo výške 14% je na rok 2020
vypočítané z celkovej nastavenej očakávanej energetickej spotreby podľa scenára a dodatočných opa-trení energetickej efektivity.
Podľa Ministerstva hospodárstva očakávané množstvo energie z OZE pre Slovensko činí 1 572 (ktoe) (66PJ).
Celkové národné ciele pre pomer energie z OZE v dátach hrubej konečnej spotreby energie pre roky 2005 a 2020. Zdroj: Ministerstvo ho-spodárstva
18 • Dotácie na energiu
Národný cieľ a odhad pre využitie O
ZE na rok 2020 v jednotlivých sektoroch (vykurovanie, chladenie, elektrina, energia a transport).
20052010
20112012
20132014
20152016
20172018
20192020
Obnoviteľná
energia –
vykurovanie a
chladenie (%)
6.17.6
8.08.5
9.210.2
10.911.7
12.513.3
14.114.6
Obnoviteľné zdroje energie - elektrina (%
)16.7
19.119.3
20.221.0
21.523.0
23.323.3
23.723.9
24.0
Obnoviteľná energia - transport (%
)0.6
4.14.2
4.34.4
5.06.0
6.36.8
8.38.5
10.0
Celkový podiel obnoviteľnej energie (%
)6.7
9.58.2
8.28.9
8.910.0
10.011.4
11.413.2
14.0
Kooperačný m
echanizmus (%
)0
00
00
00
00
00
0
Nadbytok pre kooperačný m
echanizmus
(%)
1.72.2
2.12.9
2.83.3
2.53.2
1.71.3
Celkový podiel O
ZE bez kooperačných m
echanizmov (%
) 6.7
9.59.9
10.411.0
11.812.8
13.313.9
14.614.9
15.3
Zdroj: Ministerstvo hospodárstva
Tabuľka: príspevok OZE ku koncovej energetickej spotrebe (ktoe)
20052010
20112012
20132014
20152016
20172018
20192020
(A) O
čakávaná hrubá konečná spotreba obnoviteľnej energie pre vykurovanie a chladenie
361452
474 502
534587
627667
710750
790820
(B) Očakávaná hrubá konečná spotreba
energie404
471 493
522551
570617
631641
658671
688
Obnoviteľná energia - transport (%
)8
90 94
98 103
120 147
155 165
197195
207
Celkový podiel obnoviteľnej energie (%
)772
1 013 1 061
1 122 1 188
1 277 1 391
1 453 1 516
1 605 1 656
1 715
Zdroj: Ministerstvo hospodárstv
IntellIgent energy europe
Potenciál GBE Factory v regióne Banská Bystrica • 19
Bratislava región
trnava región
nitra región
Trenčín región
Prešov región
Košice región
Žilina región
BansKá Bystrica región
slnko 233 1110 3027 384 713 1219 344 4286
voda 55527 56467 62459 381281 36226 34139 204777 102178
Vyrobená energia z OZE v MW v roku 2010 podľa regiónov.
Informácie týkajúcich sa výroby elektriny z OZE, ktoré úrad uverejňuje podľa zákona č. 309/2009 Z. z. nájdete na http://www.urso.gov.sk/sk/regulacia/elektroenergetika/informacie
• Potenciál pre inštaláciu technológií kombinovanej tepelnej a energetickej prevádzky založených na OZE
• Existencia počtu spoločností s veľkými kapacitami a vysokou ele-ktrickou spotrebou, viď tabuľku 20-tich najväčších spoločností
• Potenciál pre využitie od-padov z výroby
• Potenciál pre inštaláciu vhodných technológií
• Veľké spoločnosti v chemickom a metarlurgi-com priemysle
• Množstvo termálnych a
minerálnych kúpeľov v priemysle voľného času
• Veľa drevného odpadu a znehodnotené pozem-ky, ktoré by mohli byť využité na produkciu biomasy (pozemky boli súčasťou ťažobného prie-myslu v regióne)
• Potenciál pre spracovanie a testovanie nových tech-nológií – diskutované modely prašného odpadu z dreva
• Existujúce modely všetkých typov OZE – voda, slnko, biomasa, bio-plyn, cyklus výparových plynov
• Silné ekonomické parametre
• Spojnica medzi Českou republikou, Poľskom a východným Slovenskom
• Silný potenciál výskumu a vývojových kapacít – špecializované fakulty VŠ so zameraním na lesníc-tvo, chemické inžinierstvo a elektrotechniku
20 • Socio-ekonomické charakteristiky regiónu
Geografia
Hlavné mesto VÚC: Banská Bystrica
Celková rozloha: 9.455 km2
Počet miest: 24
Počet obcí: 516
Počet obyvateľov: 660.000
Počet okresov: 13
Región Banská Bystrica leži v strede Slovenska a hraničí s Maďarskom územým v južnej časti. Prírodný symbol regiónu je rieka Hron. Samosprávny kraj Banská Bystrica patrí k najväčším na Slovensku.
Kontakt: www.vucbb.sk
Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupiná, Lúčenec, Poltár,
Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom.
Socio-ekonomické charakteristiky regiónu
IntellIgent energy europe
Ekonomika • 21
Ekonomika
Ekonomická štruktúra regiónu Banskej Bystrice sa posled-ných 15 rokov mení a z priemyselnej oblasti sa stále viac stáva krajina, zameraná na poskytovanie služieb. V súčasnosti sú najrelevantnejšími sektormi baníctvo, strojárenstvo, potravinárst-vo, farmaceutický priemysel, spracovanie dreva, sklársky a keramický priemysel.
S ohľadom na priemyselnú výrobu región Banska Bys-trica môžeme rozdeliť nasledovne: severná časť je priemysel-nou oblasťou (okresy: Banská Bystrica, Zvolen, Žiar nad Hro-nom a Detva), kde prevláda strojárenstvo, spracovanie dreva, chemický,farmaceutický priemysel abaníctvo, poľnohospodársky zameraná oblasť sa nachádza na juhu regiónu (okresy: Rimavská Sobota, Lučenec, Veľký Krtíš, Krupiná a Revúca).
C C I ST S O K
F O R A S U S T A I N A B L E F U T U R E
I N T E L L I G E N T
E N E R G Y
E U R O P E
Camit Slovakia
http://www.camitslovakia.sk/Taliansko – Slovenská obchodná komora
je medzinárodná mimovládna organizácia, neziskové voľné združenie bilaterálneho
charakteru.
GBE FaCtory
www.gbefactory.euProjekt podporuje koncept “zeleno-modrej
továrne pre energiu”, ktorý sa aplikuje v rámci priemyselných a komerčných priestorov, vybavených jednou alebo
viacerými technológiami na výrobu energie alebo tepla, použitím obnoviteľných
zdrojov energie.
intElliGEnt EnErGy EuropE
http://ec.europa.eu/energ y/intelligent/ (IEE) ponúka pomocnú ruku
organizáciám, ktoré chcú zlepšiť energetickú udržateľnosť.
660 000 obyvateľov
22 • Pracovný trh
Regional Association of Veneto’s Chambers of Commerce, ITALY
Pracovný trh
Pracovné sily pozostávajú z cca 325 000 ľudí. Tretina z nich pracu-je v priemysle, dve tretiny v nepriemyselnom sektore.
Priemysel a konštrukcie: 33% Služby: 60%Poľnohospodárstvo, poľovníctvo, lesníctvo a rybolov: 7%
unionCamErE vEnEto
http://www.ven.camcom.itUnioncamere veneto je regionálna únia obchodných komôr Veneto (Unioncamere Veneto) je štruktúra, ktorá podporuje ekonomického rozvoja a spolupracuje so zástupcami miestnych orgánov.
CluStErland oBEröStEr-rEiCh GmBhhttp://www.umwelttechnik-cluster.at/Poskytuje konzultácie a informácie na tému environmentálne technológie.S.o.l.i.d.http://www.solid.atS.O.L.I.D. je rakúska inžinierska spoločnosť špecializujúca sa na aspekty solárnych tepelných energet-ických rastlín.
Výskum a vývoj
Región minie asi 0,51% HDP na V&V.Vďaka svojej geografickej polohe a rozmanitosti prírodných
a kultúrnych pamiatok má región skvelý potenciál na rozvoj tur-
IntellIgent energy europe
Výskum a vývoj • 23ForGrEEn Spa
http://www.forgreen.it/ Spoločnosť sa špecializuje
na plánovanie a dosiahnutie fotovoltaických systémov
vysokej ziskovosti.
itkamhttp://www.itkam.org/DE/
Projekty ITKAM podporujú zvyšovanie a
výmenu know-how firiem a podnecujú spoluprácu a
internacionalizáciu. nBank
http://www.nbank.deNBank je univerzálna banka
pre obnovu a rozvoj.Erato
http://www.erato.bgERATO HOLDING AD je vedúcou spoločnosťou
v oblate vykurovacej techniky.
izmu. Jeho jedinečnosť a individualita vytvára miesto pre rozvoj v piatich strategických oblastiach turizmu: mestská a kultúrna turistika, kúpele a zdravotná turistika, horská a vodná turistika, zimná a vidiecka turistika.
Ekonomická štruktúra Banskej Bystrice podstúpila v posledných 16 rokoch zmenu od priemyselného sektoru k sektoru služieb. V spojení s týmto vývojom sa zaznamenáva neustály pokles v poľnohospodárskom sektore. Finančná a ekonomická kríza v rokoch 2008-2009 spôsobila zníženie
dopytu po zakázkach zo západnej Európy pre malých a stredných výrobcov a mnoho ľudí prišlo o prácu.V súčasnosti sa dajú vidieť menšie zlepšenia, najmä v sklenárskom priemysle.
24 • Najväčšie spoločnosti v Banskej Bystrici
Najväčšie spoločnosti v Banskej Bystrici
*podľa údajov Štatistického úradu SR, Banská Bystrica:
Spotreba energie v regióne
Spotreba zemného plynu vo vybraných odvetviach ekonomiky
Názov Priemyselný sektor SIDCIS SIDPSC Miesto
TAURIS, a.s. Potravinárska 6 97901 Rimavská Sobota
Arianet, s.r.o. Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava Trenčín
Kombinovaná produkcia drevená biomasa 20 5,00
4590/2011-3200 18.11.2011
Energo CS, a.s. Washingtonova 3, 110 00 Praha 1, ČR Trnava Paroplynový cyklus 34 29,40
8245/2011-3200 18.11.2011
PREFA ZOZ, a.s. Podhradská cesta č. 2, 038 52 Sučany Sučany
Kombinovaná produkcia biomasový odpad 7,00
10923/2011-3200 16.12.2011
Medis, s.r.o. Sv. Beňadika č. 4, 949 01 Nitra Zlaté Moravce Kombinovaná produkcia bioplyn 3,99
10924/2011-3200 16.12.2011
WFF Drevotes, s.r.o. Palackého 3, 949 01 Nitra
Zlaté Moravce Kombinovaná produkcia bioplyn 3,99
10925/2011-3200 16.12.2011
WFF Drevotes, s.r.o. Palackého 3, 949 01 Nitra
Zlaté Moravce Kombinovaná produkcia bioplyn 3,99
10926/2011-3200 16.12.2011
WFF Drevotes, s.r.o. Palackého 3, 949 01 Nitra
Zlaté Moravce Kombinovaná produkcia bioplyn 3,99
10927/2011-3200 16.12.2011
WFF Drevotes, s.r.o. Palackého 3, 949 01 Nitra
Zlaté Moravce Kombinovaná produkcia bioplyn 3,99
10928/2011-3200 16.12.2011
WFF Drevotes, s.r.o. Palackého 3, 949 01 Nitra
Zlaté Moravce Kombinovaná produkcia bioplyn 3,99
Zoznam certifikátov vydaných v súvislosti s dlhodobým konceptom energetickej politiky Slovenska ( k 27.12.2010), zdroj SIEA a SEPSČíslo rozhodnutia
Žiadateľ Miesto inštalácie jednotky Charakteristiky teplo (MW) energia (MW)Dátum
34 • Dokumenty
Programy
•NárodnýprogramreforiemSRnaroky2011-2014•NárodnýprogramreforiemSR2010•NárodnýprogramreforiemSRnaroky2008-2010-Implementačná správa 2009•OperačnýprogramKonkurencieschopnosťahospodárskyrast(2007)•OperačnýprogramŽivotnéprostredie(2007)•Národnýprogramrozvojabiopalív
Iné•DeklaráciaministrovV4(2011)•ProgramovévyhlásenievládySRnaobdobierokov2010-2014•Analýzapalivovo-energetickýchsurovínamožnostivyužívaniazásob a prognóznych zdrojov z pohľadu ich ekonomickej efek-tívnosti
Dokumenty
Stratégie
•StratégiaenergetickejbezpečnostiSR•Stratégiavyššiehovyužitiaobnoviteľných zdrojov energie v SR•Národnástratégiatrvaloudržateľnéhorozvoja Slovenskej republiky
Koncepcie
•Koncepciavyužitiahydroenergetickéhopotenciálu vodných tokov SR•Koncepciaenergetickejhospodárnostibudov do roku 2010 s výhľadom do roku 2020•KoncepciaenergetickejefektívnostiSR•Koncepciavyužitiapoľnohospodárskeja lesníckej biomasy•Koncepciavyužívaniaobnoviteľnýchzdrojov energie
IntellIgent energy europe
Dokumenty Európskej únie • 35
Regional Association of Veneto’s Chambers of Commerce, ITALY
•Národnýstrategickýreferenčnýrámec2007-2013(2007)•EnergetickápolitikaSR(2006)•Analýzanárodnéhopotenciáluprevysokoúčinnúkom-binovanú výrobu v SR (2005)•Aktualizáciasurovinovejpolitiky(2004)•Správaopokrokuvrozvojiobnoviteľnýchzdrojovenergie,vrátane stanovenia národných indikatívnych cieľov pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie
Dokumenty Európskej únie
Stratégie
•Energia2020Stratégiaprekonkurencieschopnú,udržateľnúabezpečnú energetiku•Európa2020Stratégianazabezpečenieinteligentného,udržateľného a inkluzívneho rastu•Európaefektívnevyužívajúcazdroje-hlavnáiniciatívavrámcistratégie Európa 2020
•ZelenáknihaKbezpečnej,trvalouržateľnejakonkurenci-eschopnej európskej energetickej sieti•EnergetickápolitikapreEurópu•Cestovnámapapreobnoviteľnúenergiu-Obnoviteľnáenergiav 21. storočí: budovanie udržateľnejšej budúcnosti•Zelenákniha:Európskastratégiapreudržateľnú,konkurenci-eschopnú a bezpečnú energiu•Zelenáknihaoenergetickejefektívnostialeboakodosiahnuťviac za menej prostriedkov
Projekt GBE factory podporuje integráciu samostatných alebo kombinovaných zariadení na výrobu obnoviteľných energií (kogenerácia, biomasa, slnečná tepelná energia, fotovoltaika, geotermálna energia, bioplyn a iné) na novovybudovaných priemyselných, komerčných a technicky zhodnotených budov za účelom dodávať elektrickú energiu a teplo nielen pre ich využitie vo vzduchotechnike, ale aj na zásobovanie výrobných procesov vyprodukovanou energiou.GBE factory vidí možnosť účasti na danom projekte orgánov verejnej správy, energetických spoločností (ESCO) z členských krajín EÚ (Taliansko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Bulharsko).
Picture in frontpageVIDRE NEGRE OFICINA - Commercial building - Cuneo, ITAThe high-performance envelope is combined with efficient mechanical systems and daylighting to achieve a low-energy office. Radiant floor heating and cooling, heat air recover and a water-to-water ground source heat pump ensure low energy use to provide climate control. In addition, the building's envelope is highly insulated to minimize heat losses.