ABSTRAKT - pulib.sk€¦ · pre očistenie svojej karmy a pre lepšie prežitie budúceho života, preto v Indii pozorujeme veľmi nízku empatiu a len malú súčinnosť pri odstraňovaní

Zborník prác z 15. ročníka celoslovenského kola

ŠVOČ v odbore Sociálna práca konaného 2. mája 2018 v Prešove

96

CHUDOBA AKO SOCIÁLNY JAV

Zuzana Urdová

(FF UPJŠ v Košiciach)

Školiteľka: Mgr. Lucia Tóthová, PhD.

ABSTRAKT

Hlavnou témou práce je chudoba ako sociálne patologický jav. Práca sa zaoberá príčinami

a dôsledkami chudoby, poskytuje pohľad na možnosti sociálnej práce pri práci s chudobou a

vysvetľuje úlohu sociálneho pracovníka pri práci s chudobnými klientmi.

Výskum je zameraný na študentov sociálnej práce. Cieľom výskumu je zistiť, aký je postoj

študentov sociálnej práce voči chudobným a či existuje súvislosť medzi týmto postojom

a preferenciou možnosti pracovať s chudobnými klientmi.

Kľúčové slová: Chudoba. Sociálny jav. Sociálna práca s chudobou. Chudobný klient. Postoj

voči chudobným.

ABSTRACT

The aim of the thesis is poverty as a social phenomenon. This thesis covers the causes and

results of poverty, provides a perspective on the possibilities of social work in the work with

the poor. The research is aimed to students of social work. The aim of the research is to find

out, what the attitude of students is towards the poor and whether there is a connection

between the attitude and preferences of working with the poor.

Key words: Poverty. Social phenomenon. Clients from the poor category. Social work with

the poor. Attitude towards the poor.

ÚVOD

Tradičnou úlohou sociálnej práce je starostlivosť o chudobných a sociálne

znevýhodnených. Príčiny i dôsledky chudoby sa menia rovnako rýchlo, ako sa mení doba,

v ktorej žijeme. Aj napriek blahobytu 21. storočia ostáva otázka chudoby a sociálnej

nerovnosti stále aktuálna. Ak je v záujme sociálnej práce aj naďalej presadzovať hodnoty

rovnosti a sociálnej spravodlivosti a pokračovať vo svojom tradičnom poslaní pomáhať

chudobným, musí pružne reagovať na zmeny pravidiel, ktorými sa riadi súčasná spoločnosť.

Predstavenie súčasnej chudoby, podmienok za ktorých vzniká i dôsledkov, ktoré so

sebou prináša, je prvým a základným krokom k porozumeniu tejto problematiky. Až druhým



97

krokom potom môže byť vytvorenie účinných opatrní vedúcich k sociálnej zmene

a k vymaneniu sa z chudoby, ktorá postihuje jednotlivcov, rodiny aj celé sociálne skupiny.

Úlohou tejto práce nie je iba rozpracovať problematiku chudoby ako sociálneho javu,

ale aj priblížiť metódy a techniky používané v sociálnej práci pri práci s chudobnými

klientmi. Ďalej chceme poukázať na význam ľudského vzťahu medzi chudobným klientom

a sociálnym pracovníkom, i na to, aký úlohu zohráva v tomto vzťahu postoj sociálneho

pracovníka voči chudobným.

1 CHUDOBA AKO SOCIÁLNE PATOLOGICKÝ JAV

Tak dlho ako je na zemi prítomná ľudská spoločnosť, je tu prítomná aj chudoba. Zdá

sa, akoby chudoba bola prirodzenou a neoddeliteľnou súčasťou ľudskej civilizácie, nezávisiac

na priestore a čase. Napriek tomu, že chudobní sú prítomní v každej spoločnosti, nie je

chudoba považovaná za žiaduci a prirodzený jav, práve naopak.

1.1 HISTÓRIA VNÍMANIA CHUDOBY

Už v Starom zákone nachádzame ustanovenia, ktoré hovoria o povinnosti pomoci voči

chudobným (Matoušek 2013). Aj filozofi starovekého Grécka sa pokúšali navrhnúť také

spoločenské usporiadanie, aby v ňom sociálne patologické javy nevznikali. Boli toho názoru,

že tak ako príroda vo svojom prirodzenom stave chudobu nepozná, musí existovať aj

prirodzené usporiadanie ľudskej spoločnosti, kedy je spoločnosť zdravá (Leško 2007).

Model spravodlivej a dobre fungujúcej spoločnosti sa vo svojich dielach pokúšalo

navrhnúť množstvo mysliteľov. Medzi najznámejších patrí Platón so svojím dielom Štát,

Thomas Morus a jeho spis Utópia a Karl Marx a Friedrich Engels, zakladatelia marxistickej

filozofie. (Kiczko et al. 2008)

Na vnímaní chudoby ako pozitívnej vlastnosti sa podieľajú najmä niektoré náboženské

systémy. Napríklad kresťanstvo, prevažne v stredovekej Európe hlása, že žiť v chudobe

a skromnosti je pre spásu nevyhnutné a bohatstvo je bremeno, ktorého sa treba vzdať. Tomáš

Akvinský túto myšlienku podporuje a podrobne sa jej venuje vo svojom diele Suma

teologická (Fabian 2012). Hinduizmus vidí príčinu chudoby, choroby a zlého osudu v zlých

skutkoch a nesprávnom konaní, ktorého sa človek dopustil v minulom živote. Tento princíp sa

nazýva zákon karmy. Hinduisti prijímajú svoj osud ako absolútne spravodlivý a nevyhnutný

pre očistenie svojej karmy a pre lepšie prežitie budúceho života, preto v Indii pozorujeme

veľmi nízku empatiu a len malú súčinnosť pri odstraňovaní chudoby (Partrige 2006).



98

Síce existuje jednotiaca definícia chudoby, popisujúca jej hlavné znaky, no samotný

charakter chudoby sa mení spolu s vývojom ľudskej spoločnosti. Chudoba najcitlivejšie

reaguje na zmenu zabezpečovania si základných životných potrieb. Tvár chudoby z obdobia

feudálnej spoločnosti, sa bude líšiť svojím pôvodom aj špecifikami od chudoby a biedy ľudí

z doby, v ktorej prevláda kapitalizmus a trhová ekonomika. Sociálna práca preto na základe

historických období delí chudobu na starú a novú. Stará chudoba je spájaná s vekom,

životným cyklom jednotlivca a rodiny, chorobou a neschopnosťou pracovať. Nová chudoba je

spájaná s nezamestnanosťou, nevýhodným postavením na trhu práce a príjmovou, respektíve

majetkovou stratifikáciou spoločnosti. (Mareš 2013)

Najvýraznejšiu zmenu charakteru chudoby zaznamenávame s príchodom priemyselnej

revolúcie, kedy sa radikálne zmenil spôsob, akým si ľudia zabezpečovali svoje životné

potreby. Mnohí zo dňa na deň prestali obrábať pôdu, no nestali sa ani vlastníkmi výrobných

prostriedkov. Začali svoj čas a pracovnú silu vymieňať za peniaze, takže ich príjem závisel od

dvoch nestabilných prvkov. Chudoba enormne narastala a spoločnosť na to musela adekvátne

reagovať. (Tomeš 2010)

Kapitalizmus a jeho chudobní dali vzniknúť dvom novým systémom – systému

sociálneho zabezpečenia a socializmu. Marxov model spoločnosti bol už prekonaný a sociálne

zabezpečenie sa ďalej rozvíja v rámci legislatívy každej krajiny samostatne. Napriek tomu

počet chudobných stále narastá, aj keď sa predpokladalo, že s príchodom modernej

spoločnosti sa ich počet bude znižovať. (Tomeš 2010)

Súčasná, teda nová chudoba, nemá v dejinách obdoby. Prináša so sebou také množstvo

vedľajších nepriaznivých javov, že ohrozuje zdravie a riadne fungovanie celej spoločnosti. To

je dôvod, prečo sa chudoba stala závažným sociálne patologickým javom. (Ondrejkovič 2009)

1.2 VYMEDZENIE POJMU CHUDOBA

Laici obyčajne pojem chudoba a bieda vnímajú ako synonymá, ako expresívne slová

označujúce veľmi negatívny stav alebo životnú situáciu človeka. Toto slovo evokuje núdzu,

utrpenie, strádanie a úpadok ako materiálny, tak aj morálny či duchovný.

V Krátkom slovníku slovenského jazyka (2003) je chudoba vysvetlená ako

nemajetnosť, bieda, nedostatok, úbohosť, prázdnota, ale môže sa jednať aj o vrstvu

obyvateľstva alebo sociálnu skupinu.

O niečo konkrétnejšie chudobu definujú významné politické inštitúcie. Podľa Rady

Európy „chudoba označuje osoby, rodiny alebo skupiny osôb, ktorých zdroje (materiálne,

kultúrne a sociálne) sú natoľko limitované, že ich vylučujú z minimálne akceptovaného



99

životného štýlu občanov štátu, v ktorom žijú“ (Žilová 2005, s. 15). Definíciu chudoby, ktorú

možno uplatniť viac všeobecne, prijala OSN na svetovej konferencii o sociálnom rozvoji

v Kodani roku 1995: „Chudobný je ten človek, ktorý trpí hladom a podvýživou, nemá prístup

k pitnej vode, hygienickým zariadeniam ani k zdravotnej starostlivosti, má obmedzený alebo

nijaký prístup k vzdelaniu a informáciám. Okrem toho býva v neadekvátnych podmienkach,

navyše v nezdravom životnom prostredí a v rámci jeho sociálnej skupiny rastie úmrtnosť“

(Ondrejkovič 2009, s. 84). Svetová zdravotnícka organizácia zas identifikuje chudobných na

základe ich príjmu. Podľa WHO „je chudobný ten, kto mesačne disponuje čiastkou menšou

ako je polovica priemerného príjmu na osobu vo svojej krajine“ (Ondrejkovič 2009, s. 84-85).

Každá z týchto organizácií vytvorila svoju charakteristiku chudoby na základe toho,

ako s ňou ďalej pracuje a ako na ňu dokáže vplývať, vzhľadom na zameranie svojej činnosti.

Sociálna práca vo svojej teórii aj praxi používa viacero definícii chudoby, či už vlastných

alebo prevzatých od vyššie uvedených zdrojov. (Mareš 2013)

Sociálna práca sa vo všeobecnosti pri definovaní pojmu chudoba opiera o koncept

deprivácie. Práve deprivácia je to, čo odlišuje chudobu od nerovnosti. Z pohľadu sociálnej

práce je chudoba nenaplnenie základných životných potrieb (absolútna chudoba) alebo

v spoločnosti štandardných potrieb (relatívna chudoba). Tento stav sa vyznačuje

najmä obmedzenými životnými možnosťami a šancami chudobných a ich detí. (Mareš 2013)

Je ťažké nájsť jednotnú definíciu tohto javu, ktorá by bola zároveň exaktná

a objektívna, a to kvôli morálnemu aspektu chudoby ako sociálneho javu. Je otázkou, či

chudoba patrí medzi typické sociálne deviácie, akými sa zaoberá sociálna patológia.

Hovoríme tu skôr o spoločensky nežiaducom jave, ktorý je možné vnímať z viacerých

hľadísk. (Onrejkovič 2009)

Sociálna patológia vníma chudobu ako komplexný jav a pri jej charakteristike

zohľadňuje široké spektrum okolností, prístupov a hľadísk. Na základe nich rozlišuje

niekoľko kvalít, ktoré pojem chudoba môže nadobudnúť, teda delí chudobu na niekoľko

druhov. (Homišinová 2017)

1.3 DRUHY CHUDOBY

Jedným z najjednoduchších delení je rozdeliť chudobných na základe ich príjmu. Toto

hľadisko využíva napríklad politický koncept chápania chudoby. Ďalej môžeme rozdeliť

chudobných podľa životnej úrovne, ktorú dosahujú. Takto chudobu rozlišuje napríklad

relatívna koncepcia chudoby. (Ondrejkovič 2009)



100

Európska univerzita Viadrina vo Frankfurte vypracovala delenie chudoby z hľadiska

disponibilných prostriedkov a z hľadiska životnej situácie. V tomto delení vznikla analógia

medzi druhmi chudoby v prvom a v druhom hľadisku. Z jednotlivých pojmov sa utvorili

pozoruhodné dvojice, ktoré sa navzájom dopĺňajú, čo nám pomáha ľahšie porozumieť

jednotlivým druhom chudoby a vysvetliť ich. Toto delenie je uvedené v Tab. 1. (Ondrejkovič

2009)

Tab. 1 Prístupy k chudobe

Prístup podľa disponibilných

prostriedkov: Prístup podľa životnej situácie:

Absolútna chudoba Relatívna chudoba

Materiálna chudoba Nemateriálna chudoba

Objektívna chudoba Subjektívna chudoba

Primárna chudoba Sekundárna chudoba

Permanentná chudoba Temporálna chudoba

O absolútnej chudobe hovoríme, ak človek nedosahuje príjem, ktorý by postačoval na

pokrytie základných životných potrieb. Pri relatívnej chudobe človek takýto príjem dosahovať

môže, no jeho životný štandard je neporovnateľne nižší oproti ostatným obyvateľom krajiny.

Materiálna chudoba nastane, ak človeku chýbajú prostriedky na zabezpečenie

životných potrieb súvisiacich s fyzickou existenciou, akými sú najmä jedlo, obydlie

a ošatenie. Keď človek trpí nedostatkom po nemateriálnej stránke, teda v sociálnej, etnickej,

náboženskej, kultúrnej alebo politickej oblasti a keď nemôže prejavovať, prípadne rozvíjať

svoje kvality, hovoríme o nemateriálnej chudobe.

Objektívna chudoba sa svojím charakterom podobá absolútnej chudobe. Je to chudoba

objektívne zistiteľná, preukázateľná a uznaná okolím. Niekedy sa jednotlivec môže cítiť

chudobný aj napriek tomu, že okolie ho za chudobného nepovažuje. V takomto prípade ide

o subjektívnu chudobu a človek sa cíti chudobný, pretože si nemôže zabezpečiť to, čo na

základe svojej hodnotovej orientácie a životných priorít považuje za dôležité.

O primárnej chudobe hovoríme, ak príjmy spotrebnej jednotky, napríklad domácnosti,

nepokrývajú existenčné minimum. Ak je výška príjmu spotrebnej jednotky postačujúca, no

potreby súvisiace s fyzickou existenciou nie sú uspokojené, a to najmä kvôli neprimeranému

hospodáreniu, vzniká sekundárna chudoba.

Chudoba, ktorá je dočasná a krátkodobá, sa nazýva temporálna. Obvykle súvisí s prechodným

stavom, napríklad keď je človek medzi zamestnaniami a nie je predpoklad, že tento stav

potrvá dlhšie obdobie. Oproti tomu tu máme permanentnú chudobu, ktorá môže trvať celý



101

život, alebo aj niekoľko generácií. Od temporálnej chudoby sa okrem dĺžky trvania líši najmä

svojimi príčinami. (Ondrejkovič 2009)

Všetky druhy chudoby, ktoré rozlišujeme, majú niekoľko spoločných znakov, ktoré

dávajú rámec tomuto fenoménu. Okrem nedostatku a deprivácie je to aj spôsob života, ktorý

prerástol až do podoby kultúry a nazýva sa kultúra chudoby. (Lewis 1959)

1.4 KULTÚRA CHUDOBY

Je pozoruhodné sledovať, ako sa mení správanie ľudí, ktorí sa ocitli v chudobe, a ako

rýchlo sa u nich vytvoria návyky charakteristické pre ľudí dlhodobo chudobných a dlhodobo

nezamestnaných. Nejde tu však iba o návyky. Chudoba sa postupom času dotkne všetkých

oblastí života jednotlivca a rodiny, a keď sa podpíše na živote ľudí veľkej sociálnej skupiny,

môžeme už hovoriť o subkultúre.

Krátky slovník slovenského jazyka (Kačala, Pisárčiková 2003, s. 213) definuje kultúru

ako „súhrn materiálnych a duchovných hodnôt, vymožeností ľudstva v technike, vo vede,

v umení a v spoločenskom zriadení“, a britský antropológ Tylor vo svojom diele Primitive

Culture (Bednárik a kol. 2009) prišiel s vymedzením, podľa ktorého „kultúra alebo civilizácia

je zložitý celok, zahrňujúci poznatky, náboženstvo, vedu, umenie, právo, morálku, zvyky

a všetky ostatné schopnosti a obyčaje, ktoré si osvojil človek ako člen spoločnosti“.

A skutočne, mnohé skupiny žijúce na okraji spoločnosti vykazujú rovnaké prvky, a napriek

tomu, že sa ich štruktúra zdá neusporiadaná a nestabilná, vykazujú tieto skupiny pomerne

pevné a predvídateľné vzory (Lewis 1959). To primälo amerického antropológa Lewisa

zaviesť pojem kultúra chudoby (culture of poverty), aby sa následne mohol venovať

podrobnejšej charakteristike tohto javu (Ondrejkovič 2009).

Lewis (1959) chápe slovné spojenie kultúra chudoby ako subkultúru západnej

spoločnosti, ktorá má vlastnú štruktúru a vnútornú logiku a vlastný spôsob života,

odovzdávaný v rodinách z generácie na generáciu. Ľudským bytostiam poskytuje návod na

život, má pripravený súbor riešenia problémov a plní adaptívnu funkciu. Kultúra chudoby

predstavuje taký spôsob života, ktorý presahuje štátne hranice, regionálne rozdiely, a nech sa

vyskytuje kdekoľvek, vykazujú jeho predstavitelia nápadnú zhodu v štruktúrach rodín,

v povahe medziľudských vzťahov, vo zvykoch, v hodnotovej orientácii a vo vnímaní času.

Ondrejkovič (2009) k týmto špecifikám pridáva nezamestnanosť, nízke príjmy,

nekvalifikované zamestnanie, závislosť od sociálnych dávok, priestorová alokácia a etnická

špecifickosť.



102

Lewis (1959) si však všimol, že kultúra chudoby sa nevyskytovala všade tam, kde

predpokladal. Skupiny obyvateľstva, ktorých spoločenstvo vykazovalo vysokú mieru

vnútornej organizácie, znalosti vlastnej histórie, praktizovania duchovných tradícií a vysokú

mieru sebaurčenia nevykazovali známky kultúry chudoby, aj keď trpeli materiálnou núdzou.

Ako každá iná kultúra, tak aj kultúra chudoby má tendenciu sebazáchovy. Žiadna

kultúra sa totiž nesnaží samu seba zničiť, a tak aj kultúra chudoby samu seba reprodukuje, a

to tak, že sa odovzdáva medzi generáciami a svojim členom neposkytuje návod, ako sa

z chudoby vymaniť, ale ako v nej žiť a prežiť. Zároveň má táto kultúra tendenciu

osamostatňovať sa oproti podmienkam, z ktorých vznikla, a pretrváva aj po tom, čo tieto

podmienky pominú. (Ondrejkovič 2009)

Chudoba sa radí medzi sociálne patologické javy nie pre svoj charakter, ale najmä pre

následky, ktoré spôsobuje. Chudoba sama o sebe, ako primárna deviácia, rozvoj a fungovanie

spoločnosti nijak významne nenarúša. Jej vplyvom však vzniká množstvo sekundárnych

deviácií a psychopatologických javov, ktoré spoločnosť vážne ohrozujú. Sú to napríklad

gemblerstvo, nezamestnanosť, bezdomovectvo, úžera, kriminalita a rôzne druhy závislosti.

(Ondrejkovič 2009)

Na základe rozmanitosti prejavov chudoby môžeme povedať, že chudoba má

množstvo podôb, tvárí a foriem. Úlohou sociálnej práce je poznať každú z nich a poskytnúť

široké spektrum metód a techník, na základe ktorých bude sociálny pracovník schopný

vytvárať tvorivé riešenia pre problémové situácie. (Brnula 2013)



103

2 SOCIÁLNA PRÁCA S CHUDOBOU

Z histórie sa dozvedáme, že poskytovanie pomoci chudobným bolo prirodzenou

súčasťou života ľudí všetkých spoločenských vrstiev už odpradávna. V staroorientálnych

kultúrach bola povinnosť solidarity s chudobnými vzťahovaná na obyčajných ľudí, aj na

vládnuce elity. Toto presvedčenie sa zachovalo až do obdobia novoveku. V kresťanskej

Európe sa stretávame s tým, že miera zbožnosti či hriešnosti človeka bola posudzovaná na

základe altruistického správania sa voči chudobným a na základe schopnosti človeka vzdať sa

časti svojho majetku v prospech chudobných. Tým deklaroval svoje odpútanie sa od

pozemských statkov a uprednostnenie vyšších duchovných hodnôt a princípov. (Doležel

2013)

V minulosti bolo hlavnou doménou dobročinnosti cirkvi práve poskytovanie pomoci

chudobným, sociálne slabým a odkázaným. Pôvod sociálnej práce je treba hľadať všade tam,

kde sa hovorí o opatere žobrákov, chorých a chudobných. Z histórie sociálnej práce je zrejmé,

že jej vznik úzko súvisí s chudobou a jej začiatky ako vednej disciplíny sa dávajú do

súvislosti s potrebou prijať vedecké metódy a profesionalizovať činnosť sociálnych

pracovníkov za účelom zlepšenia stavu chudobných a zvýšenia účinnosti charitatívnej

činnosti. (Brnula 2013, Levická et al. 2007)

V súčasnej spoločnosti je sociálna práca vysoko inštitucionalizovaná a zodpovednosť

za chudobných prebral štát. To mohlo viesť u väčšiny obyvateľov západnej kultúry k

domnienke, že nie je potrebné, aby sa osobne angažovali pri riešení otázky chudoby, že stačí,

aby riadne platili dane a o chudobných sa najlepšie postará štát a na to určení odborníci

a profesionáli. Práve prenesenie tejto zodpovednosti z jednotlivcov na inštitúcie

a profesionálov spôsobilo, že problém chudoby sa prestal mnohých ľudí osobne dotýkať, a to

malo za následok zmenu postoja spoločnosti voči chudobným.

V súčasnej západnej kultúre prestáva byť chudoba dôsledkom nedostatku, ale

spôsobuje ju súhrn priorít nanucovaných konzumnou ekonomikou. Vyznávanie hodnôt

materializmu a individualizmu spôsobilo, že chudobní v tejto spoločnosti nemajú miesto a nič

v nej neznamenajú. Súčasných chudobných nik neľutuje a sú považovaní iba za nepotrebnú

príťaž. (Ondrejkovič 2009)

Pre správne pochopenie súčasnej chudoby je nevyhnutné dobre poznať jej príčiny

a dôsledky, lebo iba tak je možné efektívne pracovať s týmto spoločensky nežiaducim javom

a definovať ciele a úlohy, ktoré z toho plynú pre sociálnu prácu. (Ondrejkovič 2009)



104

2.1 PRÍČINY CHUDOBY

Na subjektívny postoj človeka voči chudobe a chudobným má veľký vplyv to, čo sám

považuje za skutočné príčiny chudoby. Sociálny pracovník ako profesionál však má byť

oboznámený so všetkými príčinami chudoby, či už externými alebo internými, aby bolo jeho

chápanie a vnímanie chudoby čo najobjektívnejšie. Je to dôležité najmä preto, že postoje

sociálneho pracovníka ovplyvňujú jeho rozhodovanie pri výbere klientskej skupiny s ktorou

chce pracovať a aj to, nakoľko bude chápavý voči problémom svojich klientov. (Vansač,

Micheľ 2013)

Na príčiny chudoby je možné nazerať z dvoch hľadísk. Za externé príčiny chudoby sú

považované štrukturálne faktory a pre ich odstránenie je potrebné robiť spoločenské zmeny.

Interné príčiny v sebe zahrňujú individuálne zlyhanie človeka alebo konkrétnu nepriaznivú

životnú situáciu. Pre odstránenie interných príčin je kľúčová aktivita jednotlivca. (Vansač,

Micheľ 2013)

2.1.1 Externé príčiny

Na príčiny chudoby má veľký vplyv to, na akom vývojovom stupni sa spoločnosť

nachádza. V každom historickom období by sme príčiny chudoby charakterizovali inak, a to

najmä na základe spôsobu zabezpečovania si životných potrieb. Aj keď by príčiny v

jednotlivých obdobiach neboli nepodobné, asi najviac by z nich vyčnievalo obdobie novej

chudoby.

Nová chudoba je typ chudoby objavujúci sa v 20. a 21. storočí v priemyselne

vyspelých krajinách s rozvinutým sociálnym systémom. Je to chudoba, ktorá vzniká uprostred

bohatstva. Existuje veľa, často protichodných názorov na príčiny jej vzniku, a nie je ľahké ich

všetky vymenovať. Room (1990) popisuje novú chudobu na základe

šiestich ukazovateľov, ktoré sa rovnako dobre dajú považovať za jej znaky, ako aj za jej

príčiny:

vysoký počet osôb závislých od sociálnej pomoci v dôsledku nezamestnanosti,

neistota zamestnania a rast nezamestnanosti,

rastúci počet zadlžených osôb a domácností,

vysoký výskyt jednorodičovských rodín,

rastúci počet ľudí bez domova,

rast počtu osôb na sekundárnom trhu práce.



105

Všeobecnejšie situáciu načrtol Lewis (1959), ktorí tvrdí, že príčinou chudoby je

najmä:

peňažno-tržná ekonomika, využívajúca námedznú pracovnú silu a vyrábajúca za

účelom zisku,

pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti a nízke mzdy nekvalifikovanej

pracovnej sily,

situácia, kedy spoločnosť nedokáže ľuďom s nízkym príjmom poskytnúť

adekvátny sociálny, politický ani ekonomický aparát,

uplatňovanie príbuzenského systému založeného na nukleárnej rodine, namiesto

príbuzenského systému rodov a klanov,

celospoločenský stav, kedy majoritná spoločnosť presadzuje hodnotový systém

založený na šetrnosti, hromadení majetku a bohatstve, a ktorý nízke ekonomické

postavenie vysvetľuje ako nedostatočnosť a menejcennosť jednotlivca.

Charakter týchto príčin hovorí o multidimenzionálnosti chudoby. Pri zmierňovaní

a odstraňovaní následkov spôsobených chudobou má sociálna práca nenahraditeľné

postavenie. Pri prevencii chudoby, odstraňovaní príčin chudoby a dosahovaní trvalých

spoločenských zmien si ale sociálna práca uvedomuje nevyhnutnosť kooperácie s ďalšími

disciplínami. (Homišinová 2017)

2.1.2 Interné príčiny

Interné príčiny chudoby sa spájajú s jednotlivcom, jeho individuálnymi vlastnosťami

a špecifickými životnými okolnosťami. Sú to práve interné príčiny, o ktoré sa hlavný prúd

spoločnosti opiera pri tradičnom rozdelení chudobných na tých, ktorí si pomoc zaslúžia

a ktorí nie. Toto rozdelenie zároveň dáva základ stigmatizácii, segregácii a diskriminácii

chudobných, ale i základ pre vytváranie stereotypov. (Mareš 2013)

Skupinu takzvaných deserving poor tvoria ľudia, ktorí sa nestali chudobnými svojím

vlastným pričinením a zaslúžia si pomoc. Patria sem ľudia z vojnovej oblasti, z oblasti

zasiahnutej prírodnou katastrofou a telesne alebo duševne postihnutí. Tí, ktorí nemajú

prekážky pracovať, ale nestarajú sa o seba a z rôznych dôvodov nepracujú, si nezaslúžia

pomoc v chudobe a patria do skupiny undeserving poor. Ich chudoba je vnímaná ako

výsledok lenivosti a ich správanie spoločnosť hodnotí ako asociálne a neprispôsobivé. (Gans

1995, Mareš 2013)



106

Zaradenie chudobného do skupiny undeserving poor hovorí o tom, že jednotlivec sám

nesie zodpovednosť za svoju nepriaznivú situáciu, respektíve je schopný vlastným úsilím sa

z nej dostať. V tejto súvislosti hovoríme o individuálnom zlyhaní jednotlivca ako o hlavnej

príčine chudoby. (Vansač, Micheľ 2013)

Sociálny pracovník sa pri svojej práci stretáva s oboma typmi chudobných. Úlohou

sociálnej práce nie je klientov stigmatizovať, ale pomôcť im pri riešení ich nepriaznivej

situácie. Negatívny postoj sociálneho pracovníka voči klientom, ktorí si podľa jeho mienky

nezaslúžia pomoc, môže negatívne ovplyvniť prístup sociálneho pracovníka voči klientovi,

priebeh a i výsledky ich spolupráce. (Vansač, Micheľ 2013)

2.2 MOŽNOSTI SOCIÁLNEJ PRÁCE PRI PRÁCI S CHUDOBOU

Sociálna práca pri práci s chudobou používa široké spektrum metód a techník. Tie

môžu slúžiť na odstránenie príčin a dôsledkov chudoby, pomáhajú chudobe predchádzať

a tiež účinne sa z nej vymaniť.

Podľa počtu klientely rozlišujeme rôzne formy sociálnej práce, ako sociálna práca

s jednotlivcom, s rodinou, so skupinou, s komunitou a so spoločnosťou. Toto delenie sa týka

aj metód a techník zameraných na prácu s chudobnými klientmi. (Lovašová 2012)

Pojmom chudobný klient máme na mysli užívateľa sociálnych služieb, ktorého na

základe problémovej situácie zaraďujeme medzi klientov trpiacich chudobou, biedou,

zadlžením, bezdomovectvom, nezamestnanosťou, sociálnou exklúziou a podobne. V praxi sa

s týmto slovným spojením stretávame už menej. Častejšie sa používajú pojmy špecifikujúce

konkrétne klientske skupiny, ako klient v hmotnej núdzi, nezamestnaný, klient bez domova,

zadlžený klient a klient trpiaci sociálnym vylúčením. Je to preto, že príčiny aj dôsledky

chudoby v jednotlivých klientskych skupinách sa líšia, na čo je potrebné prihliadať pri výbere

vhodných metód a techník. (Matoušek 2013)

Hlavným cieľom sociálnej práce pri práci s chudobnými klientmi je zmierňovať

následky chudoby, predchádzať zhoršovaniu nepriaznivej situácie, zabraňovať biede

a exklúzii a pomáhať klientom integrovať sa do majoritnej spoločnosti (Tvrdoň, Kasanová

2004). Niektoré z týchto cieľov možno dosiahnuť prostredníctvom spolupráce sociálnej práce

a sociálnej politiky, iné sa dosahujú spoluprácou sociálneho pracovníka a chudobného klienta

(Tomeš 2010).

Najťažšou úlohou sociálneho pracovníka je pomôcť chudobnému klientovi zaradiť sa

do strednej triedy majoritnej spoločnosti. To sa dosiahne len tým, že klient sa vzdá svojich

pôvodných navyknutých vzorcov správania sa a osvojí si nové, čo predstavuje zdĺhavý



107

a namáhavý proces. Taktiež je dôležité obnoviť zdroje, ktoré klientovi pomôžu dlhodobo sa

udržať nad hranicou chudoby. Tieto zdroje možno rozdeliť do nasledujúcich kategórií:

finančné, emocionálne, mentálne, duchovné, fyzické, podporné, vzťahové, behaviorálne

a ovládacie. (Payne et al. 2010)

Finančné zdroje predstavujú prostriedky na nákup tovarov a služieb. Emocionálne

zdroje predstavujú vnútorný zdroj, ktorý sa prejavuje vytrvalosťou, húževnatosťou a volením

vhodných citových reakcií, najmä v nepríjemných situáciách. Mentálne zdroje predstavujú

nielen duševné vlohy, ale aj nadobudnuté schopnosti potrebné pre zvládanie každodenného

života, napríklad čítanie, písanie a počítanie. Fyzické zdroje sa týkajú predovšetkým telesného

zdravia. Podpornými zdrojmi sa myslí skupina blízkych ľudí, najmä rodina a priatelia, ktorí

vedia poskytnúť pomoc v prípade potreby. Vzťahovými zdrojmi rozumieme to, že jedinec by

mal byť v kontakte s vhodnými ľuďmi, ktorí mu môžu byť vzorom a svojim správaním mu

dávajú dobrý príklad. Behaviorálne zdroje predstavujú znalosť nepísaných pravidiel, zvykov a

zákonitostí spoločenskej triedy, v ktorej chce jedinec žiť. Ovládacie zdroje v sebe zahrňujú

rôzne techniky, vďaka ktorým jedinec dokáže zvládať náročné situácie a prekonávať ťažkosti,

napríklad schopnosť vnútornej reči, abstraktného uvažovania a schopnosť odosobniť sa od

vlastných problémov. (Payne et al. 2010)

Obnova týchto zdrojov predstavuje zdĺhavý a náročný proces, ktorý kladie nároky

nielen na klienta, ale aj na sociálneho pracovníka. Je to preto, že životný príbeh každého

chudobného klienta je jedinečný a je na sociálnom pracovníkovi, aby mu pomohol nájsť cestu

von z chudoby.



108

3 SOCIÁLNY PRACOVNÍK AKO NÁSTROJ PRI PRÁCI S CHUDOBNÝM

KLIENTOM

Vykonávať sociálnu prácu znamená pracovať v pomáhajúcej profesii. Medziľudský

kontakt je prirodzenou súčasťou tejto profesie a predstavuje dôležitý faktor, ktorý vplýva na

jej výkon. V praxi to znamená, že kvalita vzťahu medzi klientom a sociálnym pracovníkom

môže významnou mierou ovplyvniť výsledky ich vzájomnej spolupráce. Prirodzene sa

očakáva, že sociálni pracovníci budú mať veľké pochopenie pre svojich klientov, budú im

nápomocní a budú im oporou. Toto očakávanie kladie vysoké nároky na osobnosť sociálneho

pracovníka, na jeho schopnosti a sociálne spôsobilosti. (Kopřiva 1997)

Výskumy ukazujú, že dôležitou premennou na strane sociálneho pracovníka je jeho

postoj voči chudobným klientom. Práve kladný postoj voči chudobným je významným

predpokladom pre to, aby sa sociálny pracovník venoval práve tejto klientskej skupine (Perry

2003). Jeho postoj sa formuje vlastnou skúsenosťou s prácou s chudobnými, skúsenosťou

s pravidlami fungovania chudobných ako sociálnej vrstvy a poznaním príčin, pre ktoré sa

ľudia môžu ocitnúť v chudobe (Clark 2007).

Postoj človeka je relatívne stabilný spôsob, akým reaguje na vonkajšie podnety.

Stabilný je preto, že ho možno rozdeliť na tri zložky, ktoré sú navzájom konzistentné.

Znamená to, že na zmenu postoja nestačí pôsobiť len na jednu zo zložiek, ale na viacero,

a zároveň jedna zložka ovplyvňuje aj tie ostatné. (Verešová et al. 2011)

Rozlišujeme tri zložky postoja, kognitívnu, emocionálnu a konatívnu. Kognitívnou

zložkou rozumieme to, čo si človek myslí o danom jave, aký má na neho názor, ako si ho

logicky vysvetľuje i to, čo o ňom vlastne vie. Emocionálna zložka vypovedá o citovej reakcii,

ktorú má človek, keď s týmto javom príde do kontaktu a konatívna zložka zodpovedá za

konanie, teda za konkrétnu viditeľnú reakciu voči danému javu. (Verešová et al. 2011)

V pomáhajúcich profesiách predstavuje konatívna zložka postoja kľúčovú premennú,

nakoľko najmä od nej závisí, či pracovník poskytne pomoc svojim klientom alebo nie. Kvôli

vzájomnej konzistencii zložiek postoja je však potrebné vplývať na všetky, a to dlhodobo. Iba

tak k zmene postoja môže dôjsť. Táto možnosť sa naskytuje už počas prípravy sociálneho

pracovníka na povolanie, nakoľko už študenti sociálnej práce majú možnosť prichádzať do

styku s chudobnými klientmi a štúdiom si prehlbujú vedomosti o samotných príčinách

a dôsledkoch chudoby. (Vansač, Micheľ 2013)



109

4 EMPIRICKÁ ČASŤ

V tejto časti bakalárskej práce sa zameriavame na overovanie teoretických poznatkov

realizovaním kvantitatívneho výskumu.

4.1 VYMEDZENIE PROBLÉMU

Pomáhajúce profesie sú špecifickým druhom profesií, nakoľko kladú nároky nielen na

vedomosti a zručnosti, ale aj na osobnosť človeka. Patrí medzi ne aj profesia sociálneho

pracovníka, ktorej súčasťou je aj vzťah medzi pracovníkom a klientom, v ktorej sa prirodzene

očakáva, že sociálny pracovník bude mať veľké pochopenie pre svojich klientov a bude im

nápomocný. Náš výskum bol zameraný na študentov sociálnej práce a ich vzťah ku

konkrétnej klientskej skupine, chudobným, keďže s chudobnými klientmi môže sociálny

pracovník prísť do kontaktu v rámci pôsobenia na mnohých pozíciách.

Zaujímalo nás, aký postoj majú študenti sociálnej práce voči chudobným, nakoľko

preferujú možnosť pracovať s chudobnými a či sa tento postoj a preferencia počas štúdia

mení, teda či štúdium v odbore Sociálna práca dokáže priaznivo ovplyvňovať postoj voči

chudobným a záujem o prácu s nimi.

V záujme zvýšenia podielu študentov preferujúcich možnosť pracovať s chudobnými

sme sa pokúšali nájsť súvislosť medzi touto preferenciou a ďalšími faktormi, ktoré by ju

mohli ovplyvňovať. Skúmali sme skúsenosti študentov s prácou s chudobnými a zisťovali

sme, či existujú významné súvislosti medzi postojom voči chudobným, skúsenosťou s prácou

s chudobnými a preferenciou možnosti pracovať s chudobnými klientmi.

4.2 CIEĽ VÝSKUMU

Hlavným cieľom nášho výskumu bolo zistiť, či medzi študentmi bakalárskeho

a magisterského stupňa štúdia existujú rozdiely v postoji voči chudobným a v preferencii

možnosti pracovať s chudobnými klientmi. Vedľajším cieľom bolo zistiť, či existuje súvislosť

medzi postojom voči chudobným, skúsenosťou s prácou s chudobnými a preferenciou

možnosti pracovať s chudobnými klientmi.

4.3 VÝSKUMNÉ OTÁZKY

V našom výskume sme sa zaoberali nasledujúcimi výskumnými otázkami:

VO1: Existujú štatisticky významné rozdiely v postoji voči chudobným medzi

študentmi sociálnej práce bakalárskeho a magisterského stupňa štúdia?



110

VO2:Existujú štatisticky významné rozdiely v preferencii možnosti pracovať

s chudobnými klientmi medzi študentmi sociálnej práce bakalárskeho a magisterského stupňa

štúdia?

VO3: Existuje štatisticky významná súvislosť medzi postojom voči chudobným

a preferenciou možnosti pracovať s chudobnými klientmi u študentov sociálnej práce?

VO4: Existuje štatisticky významná súvislosť medzi skúsenosťou s prácou

s chudobnými a postojom voči chudobným u študentov sociálnej práce?

VO5: Existuje štatisticky významná súvislosť medzi skúsenosťou s prácou

s chudobnými a preferenciou možnosti pracovať s chudobnými klientmi u študentov sociálnej

práce?

4.4 VYMEDZENIE HYPOTÉZ

Prihliadnuc na výskumné otázky boli vyvodené nasledujúce hypotézy:

H1: Predpokladáme existenciu štatisticky významných rozdielov v postojoch voči

chudobným medzi študentmi sociálnej práce bakalárskeho a magisterského stupňa štúdia.

H2: Predpokladáme existenciu štatisticky významných rozdielov v preferencii

možnosti pracovať s chudobnými klientmi medzi študentmi sociálnej práce bakalárskeho

a magisterského stupňa štúdia.

H3: Predpokladáme existenciu štatisticky významnej súvislosti medzi postojom voči

chudobným a preferenciou možnosti pracovať s chudobnými klientmi u študentov sociálnej

práce.

H4: Predpokladáme existenciu štatisticky významnej súvislosti medzi skúsenosťou

s prácou s chudobnými a postojom voči chudobným u študentov sociálnej práce.

H5: Predpokladáme existenciu štatisticky významnej súvislosti medzi skúsenosťou

s prácou s chudobnými a preferenciou možnosti pracovať s chudobnými klientmi u študentov

sociálnej práce.

4.5 METÓDY VÝSKUMU

V tejto práci sme realizovali kvantitatívny výskum, pričom pri hľadaní rozdielov

medzi vybranými skupinami sme použili kauzálno-komaparatívny výskum a na zistenie

súvislostí medzi javmi sme použili korelačný výskum.

Ako výskumnú metódu sme použili autorský dotazník vlastnej konštrukcie. Dotazník

pozostával z piatich častí. Prvá časť obsahovala štyri otázky a zisťovala základné socio-

demografické údaje ako rod, vek, ročník, stupeň a formu štúdia.



111

Druhá časť dotazníka obsahovala šesť základných otázok tvorených dokopy 43

položkami. Tu sme zisťovali záujem študentov pracovať s chudobnými klientmi. Za

chudobných klientov sme považovali klientov označených ako chudobní, nezamestnaní,

bezdomovci, zadlžení a sociálne vylúčení. Aby sme predišli tomu, že respondenti budú

odpovedať sociálne žiaducim spôsobom, zaradili sme sem aj otázky týkajúce sa iných

klientskych skupín. Otázky smerovali k záujmu študentov o získanie teoretických vedomostí

a praktických zručností súvisiacich s prácou s jednotlivými klientskymi skupinami.

Odpovedať bolo možné prostredníctvom Likertovej odpoveďovej škály, ktorá bola

štvorbodová (1-určite áno, 2-skôr áno, 3-skôr nie, 4-určite nie).

Tretia časť obsahovala tri otázky a zisťovala mieru, do akej respondent preferuje prácu

s chudobnými klientmi pred prácou s iným typom klientov. Odpovedať bolo možné

usporiadaním možností do poradia, pričom prvé miesto znamenalo, že respondent preferuje

daný typ klienta v najvyššej miere a posledné, že ho preferuje v najnižšej miere.

Štvrtá časť obsahovala 24 tvrdení a mapovala tri zložky postoja voči chudobným.

Úlohou respondenta bolo vyjadriť mieru súhlasu s jednotlivými tvrdeniami prostredníctvom

Likertovej odpoveďovej škály, ktorá mala štyri body (1-úplne súhlasím, 2-skôr súhlasím, 3-

skôr nesúhlasím, 4-úplne nesúhlasím).

Piata časť dotazníka pozostávala z dvoch otázok a zisťovala skúsenosti respondenta

s prácou s chudobnými. Odpovedať bolo možné označením typu práce s chudobnými,

s ktorým má respondent skúsenosť.

Reliabilita jednotlivých častí dotazníka je vyjadrená pomocou Cronbachovej alfy. Na

základe charakteru premenných je možné vyjadriť reliabilitu druhej, tretej a štvrtej časti

dotazníka. Konštatujeme, že všetky merané časti vykazujú dostatočnú spoľahlivosť (Tab. 2).

Tab. 2 Reliabilita jednotlivých častí dotazníka

4.6 ORGANIZÁCIA VÝSKUMU

Distribúcia dotazníkov prebehla v mesiaci marec na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika

v Košiciach. Dotazníky boli rozdané študentom odboru Sociálna práca v čase výučby

a v prítomnosti vyučujúcich. Forma dotazníka bola tlačená a distribúcia bola realizovaná

osobne.

2. časť 3. časť 4. časť

Cα 0,937 0,625 0,766



112

Rozdali sme 100 dotazníkov 100 respondentom so 100% návratnosťou. Po zozbieraní

a kontrole dotazníkov sa ukázalo, že 12 dotazníkov nebolo kompletne vyplnených a že v nich

chýbala odpoveď na jednu alebo dve otázky, čo však nebolo dôvodom pre vylúčenie týchto

dotazníkov z výskumu. Postup pre spracovanie dotazníkov s chýbajúcimi odpoveďami

uvádzame v kapitole Spracovanie a interpretácia výsledkov výskumu.

4.7 CHARAKTERISTIKA VÝSKUMNEJ VZORKY

Výskumná vzorka bola volená zámerným výberom. Subjektom výskumu boli študenti

sociálnej práce na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Konkrétne išlo o denných a

externých študentov 1., 2. a 3. ročníka bakalárskeho stupňa a 1. a 2. ročníka magisterského

stupňa štúdia. Účasť študentov na výskume bola anonymná a dobrovoľná. Výskumu sa

zúčastnilo 100 respondentov, z toho študentov v bakalárskom stupni bolo 50

a v magisterskom taktiež 50. O počte študentov zastúpených v jednotlivých ročníkoch nás

informuje Graf 1. Vzhľadom k celkovému počtu účastníkov výskumu sa počet percent

zhoduje s počtom študentov v danom ročníku. Mužov bolo v počte 12 a žien v počte 88.

Denných študentov bolo 85 a externých 15.

Obraz o charaktere našej výskumnej vzorky dotvára aj údaj, že zo 100 respondentov

68 uviedlo ako odpoveď na priamu otázku, že po skončení štúdia chce pracovať v sociálnej

oblasti a 37 z nich uviedlo, že chce pracovať s chudobnými klientmi.

Graf 2 Zastúpenie jednotlivých ročníkov vo výskumnej vzorke

1.Bc

16%

2.Bc

10%

3.Bc

24%1.Mgr

19%

2.Mgr

31%



113

4.8 SPRACOVANIE A INTERPRETÁCIA VÝSLEDKOV VÝSKUMU

Po zozbieraní údajov ich bolo potrebné štatisticky spracovať. Aby dotazník mohol byť

považovaný za platný, bolo v ňom potrebné odpovedať na všetky otázky. V 2 dotazníkoch

chýbali odpovede na 2 otázky a v 10 dotazníkoch chýbali odpovede na jednu otázku, čo sa

stalo pravdepodobne v dôsledku preskočenia riadku pri vypĺňaní dotazníka. Aby sme aj tieto

dotazníky mohli použiť pri vyhodnocovaní, zvolili sme štandardný postup používaný

v takýchto prípadoch a doplnili v chýbajúcich odpovediach číslo 2,5, ktoré predstavuje

strednú hodnotu štvorbodovej odpoveďovej škály. Následne sme si spätnou analýzou overili,

že doplnenie chýbajúcich údajov má iba zanedbateľný vplyv na výsledky výskumu. (Perry

2003)

Na spracovanie údajov sme použili štatistický program SPSS 22.0, vďaka ktorému

sme mohli zistiť kauzálno-komparatívne vzťahy a korelácie. Keďže charakter distribúcií bol

normálny, použili sme Studentov t-test pre zisťovanie kauzálno-komparatívnych vzťahov

a Pearsonov korelačný koeficient pre vyjadrenie korelácií.

V prvej hypotéze sme predpokladali rozdiel v postoji voči chudobným medzi

študentmi bakalárskeho a magisterského stupňa štúdia. V tejto hypotéze sme vychádzali

z predpokladu, že ľudský vzťah medzi klientom a sociálnym pracovníkom je súčasťou tejto

profesie. To by sa malo brať do úvahy už v čase prípravy sociálneho pracovníka na povolanie

a počas štúdia by vysoká škola mala žiaducim spôsobom vplývať na postoje svojich

študentov, najmä s cieľom odstrániť stereotypy voči marginalizovaným skupinám a upriamiť

pozornosť na pomoc, ktorú tieto skupiny potrebujú a ktorú im sociálny pracovník dokáže

poskytnúť. Keďže študenti vyšších ročníkov strávili viac času na univerzite, mali by viac

sympatizovať s chudobnými, než študenti nižších ročníkov, ktorí na univerzite strávili menej

času.

Hypotézu sme overovali kauzálno-komparatívnou analýzou. Výsledky t-testu

naznačujú, že medzi študentmi bakalárskeho a magisterského stupňa štúdia neexistujú

štatisticky významné rozdiely v postoji voči chudobným (Tab. 3).

Tab. 3 Rozdiel v postoji voči chudobným

Postoj voči chudobným

Stupeň štúdia: Bakalársky Magisterský

N 50 50

Priemer 57,2 59,2

Medián 58 59,5



114

Štandardná odchýlka 7,790 7,000

Minimum 42 32

Maximum 72 75

t 1,350

p(α) 0,180

*=p<0,05; **=p<0,01; ***=p<0,001

Tu je potrebné prihliadnuť na fakt, že vysoké školy vo všeobecnosti sú zamerané

hlavne na sprostredkovanie vedomostí a tým pádom ovplyvňujú najmä jednu z troch zložiek

postoja, kognitívnu, čo na zmenu postoja stačiť nemusí. A keďže postoj je definovaný ako

relatívne stabilná pripravenosť reagovať určitým spôsobom, nemusí k zmene postoja počas

štúdia vôbec dôjsť.

Aby sme určili, koľko študentov malo voči chudobným kladný postoj a koľko

záporný, stanovili sme na základe možného minima (X=24) a možného maxima (X=96)

geometrický stred (X=60). Následne sme rozdelili študentov do troch skupín podľa toho, či

získali v časti dotazníka zameranej na postoje väčší, menší alebo rovnaký počet bodov ako je

tento geometrický stred. Týmto spôsobom je možné porovnať študentov bakalárskeho

a magisterského stupňa štúdia (Graf 2). Dotazník bol dimenzovaný tak, že čím menej bodov

respondent získa, tým viac sympatizuje s chudobnými. Ak teda študenti získali menej než 60

bodov, vypovedá to o ich kladnom postoji voči chudobným, ak viac než 60 bodov, hovorí to o

ich zápornom postoji. U študentov dosahujúcich rovnaký počet bodov ako je geometrický

stred budeme považovať ich postoj za neutrálny.

Graf 2 Porovnanie postoja voči chudobným u študentov bakalárskeho a magisterského

stupňa



115

Z Grafu 2 je zjavné, že v magisterskom stupni je počet študentov so záporným

a neutrálnym postojom vyšší a počet študentov s kladným postojom je nižší než

v bakalárskom stupni štúdia.

Keďže východiskom našej prvej hypotézy bol predpoklad, že dĺžka štúdia v odbore

Sociálna práca má vplyv na postoje študentov voči chudobným, korelovali sme postoj

s ročníkom štúdia. V tomto prípade však korelačná analýza nepotvrdila štatisticky významnú

súvislosť medzi dĺžkou štúdia a postojom voči chudobným, dokonca ani medzi postojom a

vekom študentov (Tab. 4).

Tab. 4 Súvislosť medzi ročníkom štúdia, vekom a postojom voči chudobným

Ročník Vek

Postoj

N 100 100

Pearsonov korelačný

koeficient 0,109 -0,109

p(α) 0,283 0,282

*=p<0,05; **=p<0,01; ***=p<0,001

Na základe výsledkov výskumu možno konštatovať, že v našej výskumnej vzorke

študenti vyšších ročníkov sympatizujú s chudobnými menej. Prihliadnuc na hodnotu

p(α)=0,283 toto tvrdenie nie je možné zovšeobecniť. S pribúdajúcim vekom študentov našej

výskumnej vzorky pozorujeme mierny nárast sympatií s chudobnými, ale taktiež sa nejedná

o zovšeobecniteľný výsledok. V oboch prípadoch sa hodnota korelačného koeficientu

pohybuje na hranici, kedy je diskutabilné, či vôbec nejaká súvislosť týchto premenných

existuje. Skôr nás to utvrdzuje v predpoklade, že postoj je stabilný a počas štúdia i života

človeka sa mení len málo.

Dotazník bol navrhnutý tak, že čím menej bodov respondent získal, tým sme ho

hodnotili ako viac sympatizujúceho s chudobnými. Z toho dôvodu interpretujeme pozitívnu

koreláciu v Tab. 4 ako pokles sympatií s rastúcou dĺžkou štúdia a negatívnu koreláciu v Tab.

4 ako nárast sympatií s pribúdajúcim vekom.

V druhej hypotéze sme predpokladali existenciu rozdielov v preferencii možnosti

pracovať s chudobnými klientmi medzi študentmi bakalárskeho a magisterského stupňa

štúdia. Vychádzali sme z predpokladu, že štúdium v odbore Sociálna práca by malo

študentom priblížiť jednotlivé typy klientskych skupín a možnosti práce s nimi a pozitívne

študentov motivovať, aby ich záujem o prácu s nimi počas štúdia rástol. Ďalej sme vychádzali

z faktu, že v bakalárskom stupni štúdia študenti nadobúdajú skôr všeobecné a široké



116

vedomosti v rôznych oblastiach sociálnej práce, pričom v magisterskom stupni štúdia sa

pozornosť upriamuje na konkrétne metódy a techniky práce a na jednotlivé klientske skupiny,

preto prácu s chudobnými klientmi budú preferovať skôr študenti vyšších ročníkov. Posledný

predpoklad formujúci našu hypotézu sa týkal tradičného poslania a hodnôt sociálnej práce.

Tie sú úzko spojené s pomáhaním chudobným a so snahou o dosiahnutie sociálnej

spravodlivosti. Predpokladali sme, že dĺžka štúdia v odbore Sociálna práca bude mať vplyv na

stotožnenie sa študentov s tradičnými hodnotami a poslaním sociálnej práce, čo sa následne

prejaví na vyššej preferencii možnosti pracovať s chudobnými klientmi u študentov vyšších

ročníkov.

Hypotéza bola overovaná prostredníctvom kauzálno-komparatívnej analýzy. Výsledky

t-testu hovoria o tom, že medzi študentmi bakalárskeho a magisterského stupňa štúdia

neexistujú štatisticky významné rozdiely v preferencii možnosti pracovať s chudobnými

klientmi (Tab. 5). Zároveň pozorujeme, že priemerné skóre študentov magisterského stupňa je

nepatrne nižšie, čo svedčí o ich väčšom záujme pracovať s chudobnými klientmi, než majú

študenti bakalárskeho stupňa.

Tab. 5 Rozdiel v preferencii možnosti pracovať s chudobnými klientmi

Preferencia možnosti pracovať s chudobnými

Stupeň štúdia: Bakalársky Magisterský

N 50 50

Priemer 110,8 107,3

Medián 109,5 106

Štandardná odchýlka 22,305 20,945

Minimum 66 56

Maximum 154,5 148

t -0,793

p(α) 0,430

*=p<0,05; **=p<0,01; ***=p<0,001

Aby sme určili, koľko študentov preferuje možnosť pracovať s chudobnými klientmi

a koľko nie, stanovili sme na základe možného minima (X=44) a možného maxima (X=166)

geometrický stred (X=105). Následne sme rozdelili študentov do troch skupín podľa toho, či

získali v časti dotazníka zameranej na preferenciu možnosti pracovať s chudobnými klientmi

väčší, menší alebo rovnaký počet bodov ako tento geometrický stred. Týmto spôsobom je

možné porovnať študentov bakalárskeho a magisterského stupňa štúdia (Graf 3). Ak dosiahli



117

menej než 105 bodov, pravdepodobne budú mať záujem o prácu s chudobnými. Ak získali

viac ako 105 bodov, záujem o prácu s chudobnými pravdepodobne mať nebudú. U študentov

dosahujúcich rovnaký počet bodov ako je geometrický stred sme záujem označili ako

neurčitý.

Graf 3 Porovnanie preferencie možnosti pracovať s chudobnými klientmi u študentov

bakalárskeho a magisterského stupňa

Rozdiel v priemernom skóre uvedenom v Tab. 5, aj rozdiel v počte študentov,

o ktorom nás informuje Graf 3, naznačujú, že v rámci našej výskumnej vzorky je možné

pozorovať malý, takmer nepatrný pozitívny vplyv, ktorý má štúdium v odbore Sociálna práca

na preferenciu možnosti pracovať s chudobnými klientmi. Aj keď tieto zistenia nie sú

štatisticky významné a nemožno ich zovšeobecniť, potvrdzujú správnosť našich východísk

pre druhú hypotézu a poskytujú dôležitú spätnú väzbu univerzite, na ktorej výskum prebiehal.

Prihliadnuc k východiskám pre našu druhú hypotézu sme urobili korelačnú analýzu

medzi dĺžkou štúdia a preferenciou možnosti pracovať s chudobnými klientmi. Korelačná

analýza ale nepotvrdila štatisticky významnú súvislosť medzi týmito dvoma javmi. Objavila

sa ale štatisticky významná, stredne silná súvislosť medzi preferenciou možnosti pracovať

s chudobnými klientmi a vekom študentov (Tab. 6).



118

Tab. 6 Súvislosť medzi ročníkom, vekom a preferenciou možnosti pracovať

s chudobnými klientmi

Ročník Vek

Preferencia

N 100 100

Pearsonov korelačný

koeficient -0,155 -0,327

p(α) 0,124 0,001***

*=p<0,05; **=p<0,01; ***=p<0,001

Na základe výsledkov výskumu a s prihliadnutím na hodnotu p(α)=0,001 možno

konštatovať, že s rastúcim vekom respondentov stúpa aj preferencia možnosti pracovať

s chudobnými klientmi. V rámci našej výskumnej vzorky táto preferencia mierne stúpa aj so

zvyšujúcim sa ročníkom štúdia, ale nemôžeme to považovať za všeobecne platnú tendenciu.

Vysvetlenie pre stredne silnú koreláciu medzi preferenciou možnosti pracovať s

chudobnými a vekom je ťažké jednoznačne určiť. So stúpajúcim vekom prichádza postupné

osamostatňovanie sa a preberanie zodpovednosti za vlastnú finančnú situáciu. To môže

spôsobiť, že študenti vyššieho veku si dokážu lepšie predstaviť svoje pôsobenie v pracovnej

pozícii, kde by prichádzali do styku s chudobnými, zadlženými a nezamestnanými klientmi

a klientmi bez domova, nakoľko už majú vlastné skúsenosti s hľadaním zamestnania,

riešením otázky bývania, správou rodinného rozpočtu, zadlžením i s riešením nepriaznivých

finančných situácií.

Tretia hypotéza predpokladá súvislosť medzi postojom voči chudobným

a preferenciou možnosti pracovať s chudobnými klientmi. Hypotézu sme overovali

korelačnou analýzou. Pearsonov korelačný koeficient nám hovorí, že medzi týmito dvoma

javmi existuje síce slabá, no štatisticky významná súvislosť (Tab. 7).

Tab. 7 Súvislosť medzi postojom voči chudobným a preferenciou možnosti pracovať

s chudobnými klientmi

Preferencia

Postoj

N 100

Pearsonov korelačný koeficient 0,260

p(α) 0,009**

*=p<0,05; **=p<0,01; ***=p<0,001



119

Dá sa konštatovať, že ľudia, ktorí svojím postojom viac sympatizujú s chudobnými,

budú s nimi chcieť aj pracovať (Graf 4). Postoj voči chudobným je teda významným

prediktorom pre prácu s nimi.

Graf 4 Korelácia medzi postojom a preferenciou

V štvrtej hypotéze predpokladáme existenciu súvislosti medzi skúsenosťou s prácou

s chudobnými a postojom voči chudobným. Overovanie tejto hypotézy sa uskutočnilo

korelačnou analýzou. Pearsonov korelačný koeficient naznačuje, že medzi týmito javmi

existuje slabá a štatisticky významná súvislosť (Tab. 8).

Tab. 8 Súvislosť medzi postojom voči chudobným a skúsenosťou s prácou

s chudobnými

Skúsenosť

Postoj

N 100


p(α) 0,011*

*=p<0,05; **=p<0,01; ***=p<0,001

Piata hypotéza predpokladá súvislosť medzi skúsenosťou s prácou s chudobnými

a preferenciou možnosti pracovať s chudobnými klientmi. Výsledkom korelačnej analýzy je

Pearsonov korelačný koeficient. Ten vyjadruje, že existuje štatisticky významná stredne silná

súvislosť medzi týmito dvoma javmi (Tab. 9).



120

Tab. 9 Súvislosť medzi preferenciou možnosti pracovať s chudobnými klientmi

a skúsenosťou s prácou s chudobnými

Skúsenosť

Preferencia

N 100


p(α) 0,002**

*=p<0,05; **=p<0,01; ***=p<0,001

Zistenia týkajúce sa tretej, štvrtej a piatej výskumnej otázky nám hovoria o tom, že

skúsenosti s prácou s chudobnými a priaznivejší postoj voči chudobným sú dôležitými

predpokladmi pre to, aby sa chudobní stali u študentov preferovanou klientskou skupinou. Má

teda význam zaoberať sa postojmi študentov už počas štúdia a snažiť sa o ich pozitívnu

zmenu, a taktiež je dôležité motivovať študentov k naberaniu skúseností s prácou

s chudobnými.

Otázkou však naďalej ostáva to, ktoré premenné sú v tomto prípade závislé a ktoré

nezávislé, či skúsenosť dokáže pozitívne ovplyvniť postoj alebo či je to práve pozitívny

postoj voči chudobným, ktorý primä človeka pracovať s nimi. Taktiež je otázne, či študenti

začali preferovať prácu s chudobnými až po nadobudnutí takejto skúsenosti alebo získali túto

skúsenosť práve preto, že chudobných preferujú a chcú s nimi pracovať.

Celkový postoj študentov voči chudobným sme zisťovali skúmaním troch zložiek

postoja, kognitívnej, emocionálnej a konatívnej. Keďže sa preukázala súvislosť medzi

preferenciou, skúsenosťou a postojom, zaujímala nás aj súvislosť medzi preferenciou,

skúsenosťou a jednotlivými zložkami postoja (Tab. 10). Chceli sme vedieť, či existuje

silnejšia korelácia medzi danými javmi a niektorou zo zložiek postoja oproti ostatným

zložkám.



121

Tab. 10 Súvislosť medzi jednotlivými zložkami postoja, preferenciou možnosti pracovať

s chudobnými klientmi a skúsenosťou s prácou s chudobnými

Zložka postoja: Preferencia Skúsenosť

Kognitívna

zložka

N 100 100

Pearsonov

korelačný koeficient 0,228 0,209

p(α) 0,022* 0,037*

Emocionálna

zložka

N 100 100

Pearsonov


p(α) 0,343 0,185

Konatívna

zložka

N 100 100

Pearsonov


p(α) 0,001*** 0,008**

*=p<0,05; **=p<0,01; ***=p<0,001

Na základe výsledkov korelačnej analýzy môžeme povedať, že existuje stredne silná

súvislosť medzi konatívnou zložkou postoja a preferenciou možnosti pracovať s chudobnými

klientmi a slabá súvislosť medzi touto zložkou a skúsenosťou s prácou s chudobnými. Obe

tieto súvislosti sú štatisticky významné.

Ďalej nachádzame štatisticky významnú, no slabú súvislosť medzi kognitívnou

zložkou postoja a preferenciou možnosti pracovať s chudobnými klientmi, a rovnako tak

medzi touto zložkou a skúsenosťou s prácou s chudobnými.

Nenašli sme žiadnu štatisticky významnú súvislosť medzi spomínanými javmi

a emocionálnou zložkou postoja, prihliadnuc najmä na výsledné hodnoty p(α).

4.9 OVEROVANIE HYPOTÉZ

H1: Predpokladáme štatisticky významné rozdiely v postojoch voči chudobným medzi

študentmi sociálnej práce bakalárskeho a magisterského stupňa štúdia.

H1 sa nepotvrdila. Medzi študentmi sociálnej práce bakalárskeho a magisterského

stupňa štúdia sa nepotvrdili štatisticky významné rozdiely v postojoch voči chudobným.

H2: Predpokladáme štatisticky významné rozdiely v preferencii možnosti pracovať

s chudobnými klientmi medzi študentmi sociálnej práce bakalárskeho a magisterského stupňa

štúdia.



122

H2 sa nepotvrdila. Medzi študentmi sociálnej práce bakalárskeho a magisterského

stupňa štúdia sa nepotvrdili štatisticky významné rozdiely v preferencii možnosti pracovať

s chudobnými klientmi.

H3: Predpokladáme štatisticky významnú súvislosť medzi postojom voči chudobným

a preferenciou možnosti pracovať s chudobnými klientmi u študentov sociálnej práce.

H3 sa potvrdila. S prihliadnutím na výslednú hodnotu p=0,024 sa zistila štatisticky

významná súvislosť medzi postojom voči chudobným a preferenciou možnosti pracovať

s chudobnými klientmi u študentov sociálnej práce.

H4: Predpokladáme štatisticky významnú súvislosť medzi skúsenosťou s prácou

s chudobnými a postojom voči chudobným u študentov sociálnej práce.

H4 sa potvrdila. Prihliadnuc na výslednú hodnotu p=0,032 sa zistila štatisticky

významná súvislosť medzi skúsenosťou s prácou s chudobnými a postojom voči chudobným

u študentov sociálnej práce.

H5: Predpokladáme štatisticky významnú súvislosť medzi skúsenosťou s prácou

s chudobnými a preferenciou možnosti pracovať s chudobnými klientmi u študentov sociálnej

práce.

H5 sa potvrdila. Vzhľadom k výslednej hodnote p=0,002 možno konštatovať, že

existuje štatisticky významná súvislosť medzi skúsenosťou s prácou s chudobnými

a preferenciou možnosti pracovať s chudobnými klientmi u študentov sociálnej práce.

4.10 LIMITY VÝSKUMU

Tento výskum sa uskutočnil na univerzite na východnom Slovensku. V tejto časti

Slovenska žijú predstavitelia rómskej menšiny vo väčšom počte ako inde (Vansač, Micheľ

2013). Existuje teda možnosť, že si študenti za pojmom chudobní predstavili práve túto

marginalizovanú skupinu, čo malo vplyv nielen na ich postoj voči chudobným, ale aj na

preferenciu možnosti pracovať s chudobnými klientmi. Študenti sociálnej práce totiž

vykazujú voči Rómom výrazne silnejší negatívny postoj než voči iným marginalizovaným

skupinám (Kohútová, Almašiová 2017). Ak by tento výskum prebiehal na vysokých školách

v rôznych častiach Slovenska, je možné, že výsledky by sa líšili.

Ďalšou nevýhodou tohto výskumu bolo, že išlo o prierezovú štúdiu, teda sme

nepozorovali zmeny v postojoch a preferenciách študentov v čase, ale porovnávali sme

postoje a preferencie dvoch rozličných skupín študentov. Je na zamyslenie, či by dynamický

výskum nebol vzhľadom na prvé dve výskumné otázky vhodnejší.



123

Poslednou nevýhodou je, že zovšeobecniteľnosť výsledkov tohto výskumu je

obmedzená kvôli zloženiu a veľkosti vzorky, nakoľko výskum prebiehal iba na jednej

univerzite.

4.11 DISKUSIA

Štúdium v odbore Sociálna práca je špecifické tým, že jeho úlohou nie je iba

sprostredkovať akademické vedomosti a praktické zručnosti, ale aj formovať osobnosť

študentov, vštepovať im hodnoty sociálnej práce, oboznámiť ich s jej tradičným poslaním,

odstraňovať predsudky a rozvíjať u študentov súcit, empatiu, pripravenosť konať a schopnosť

poskytnúť pomoc ľuďom v núdzi. To všetko je veľmi dôležité, nakoľko sa jedná

o pomáhajúcu profesiu. Náš výskum bol orientovaný práve na študentov sociálnej práce a na

ich vzťah k vybranej skupine klientov, k chudobným.

Tento výskum nepotvrdil významný rozdiel v postoji voči chudobným u študentov

bakalárskeho a magisterské stupňa štúdia, aj keď Clark (2007) zistil, že štúdium sociálnej

práce môže mať vplyv na oslabovanie stereotypov a predsudkov týkajúcich sa chudobných

a zaznamenal aj pozitívnu zmenu postoja voči chudobným u študentov na začiatku a na konci

štúdia. Tak isto sa nepotvrdila ani súvislosť medzi postojom voči chudobným a vekom

respondentov, pravdepodobne kvôli nedostatočnému vekovému rozptylu našej výskumnej

vzorky alebo vplyvom toho, že postoje sú stabilné a v priebehu života sa menia len málo.

V rámci našej výskumnej vzorky ale badať, že vo vyšších ročníkoch menej ľudí sympatizuje

s chudobnými než v nižších.

Nepotvrdili sme rozdiel v preferencii možnosti pracovať s chudobnými klientmi medzi

študentmi bakalárskeho a magisterského stupňa štúdia. Ďalšia analýza výskumnej vzorky ale

naznačuje, že v nižších ročníkoch je síce o čosi menej študentov preferujúcich prácu

s chudobnými, no ich túžba a záujem je silnejší, než je to u študentov vyšších ročníkov, kde

nachádzame viac študentov preferujúcich prácu s chudobnými, no ich túžba je slabšia.

Podobné zistenia mal aj Perry (2003), ktorý uvádza, že študenti, ktorí silne preferovali prácu

s chudobnými klientmi na začiatku štúdia ju preferovali aj na konci, avšak ich záujem už

nebol taký silný, skôr bol rozptýlený aj medzi ďalšie klientske skupiny.

Zaujímavým zistením je pozitívny vzťah zaznamenaný medzi vekom študentov a ich

preferenciou pracovať s chudobnými. Rovnaké zistenia uvádzajú aj dva ďalšie výskumy,

ktorých autormi sú Perry (2003) a Nasser et al. (2005). Dôvodom, pre ktorý študenti so

zvyšujúcim sa vekom stále viac preferujú chudobných klientov môže byť ten, že sami už



124

nadobudli skúsenosti so zvládaním náročných životných situácií a ťažkostí týkajúcich sa

financií, takže cítia, že by pri práci s chudobnými klientmi mohli byť užitoční.

Tri premenné, ktoré spolu úzko súvisia, sú postoj voči chudobným, skúsenosť s prácou

s chudobnými a preferencia možnosti pracovať s chudobnými klientmi. Náš výskum ako

najsilnejší vzťah ukázal ten medzi preferenciou a skúsenosťou, k čomu sa dopracoval aj Perry

(2003).On zistil že študenti, ktorí si vyskúšali prácu s chudobnými, ju budú preferovať počas

celého trvania štúdia a hodnotí skúsenosť ako veľmi stabilný prediktor. Rehner et al. (1997),

rovnako ako my, našiel pozitívny vzťah medzi postojom voči chudobným a praktickými

skúsenosťami s prácou s chudobnými, nie však u študentov, ale u sociálnych pracovníkov. To

naznačuje, že skúsenosť má silný vplyv na zmenu postoja. Zaujímavé je zistenie, že aj medzi

postojom a preferenciou je pozitívny vzťah, teda má zmysel zaoberať sa postojmi študentov

a snažiť sa o ich pozitívnu zmenu, nakoľko to môže ovplyvniť aj výber klientskej skupiny,

s ktorou sa rozhodnú pracovať po skončení štúdia.

Tento výskum ďalej odhaľuje, že súvislosť medzi preferenciou, skúsenosťou a

jednotlivými zložkami postoja nie je rovnaká. Oba tieto javy najvýraznejšie súvisia práve

s konatívnou zložkou postoja a nachádzame súvislosť taktiež s kognitívnou zložkou. Jedine

medzi emocionálnou zložkou a vyššie spomínanými javmi sa súvislosť nepotvrdila. Z toho je

možné vyvodiť, že skúsenosť s prácou s chudobnými ma pozitívny vplyv na zmenu postoja

a záujem študentov o prácu s chudobnými klientmi.



125

5 APLIKAČNÁ ČASŤ

5.1 ODPORÚČANIA PRE PRAX

Vo všeobecnosti je známe, že na východnom Slovensku sa nachádza viac ľudí

trpiacich chudobou, biedou, nezamestnanosťou, sociálnym vylúčením a ďalšími

nepriaznivými spoločenskými javmi, než v iných častiach Slovenska. To znamená, že sociálni

pracovníci pôsobiaci na východe sa pri svojej práci budú pravdepodobne častejšie stretávať

s chudobnými klientmi, a to aj vtedy, ak chudobní nebudú ich cieľová klientska skupina. Na

tieto skutočnosti by mali reagovať aj vysoké školy, v ktorých sa študenti pripravujú na

povolanie sociálneho pracovníka, a to tak, že sa v učebných osnovách bude pozornosť

upriamovať hlavne na prípravu študentov na prácu s chudobnými.

Je prinajmenšom znepokojivé, že aj medzi študentmi končiacich ročníkov sme našli

ľudí, ktorí doposiaľ nenadobudli žiadne skúsenosti s prácou s chudobnými. Navrhujeme preto

rôzne možnosti, ako by vysoké školy mohli motivovať študentov sociálnej práce k získaniu

takýchto skúseností. Ustanovenie povinnosti pre každého študenta nám nepripadá ako vhodné

riešenie, skôr sa prikláňame k pozitívnej motivácii. Navrhujeme ponúknuť študentom

možnosť získať kredity za vykonávanie dobrovoľnej práce s chudobnými, akceptovať takúto

prácu v predmetoch týkajúcich sa povinnej praxe, udeliť študentovi jeden deň ospravedlnenej

absencie v rámci semestra, ak by ju využil na prácu s chudobnými, alebo iným spôsobom

oceniť snahu a aktivitu študentov venujúcich sa chudobným a sociálne znevýhodneným. Ďalej

navrhujeme motivovať pedagógov k tomu, aby aktívne prizývali študentov k práci

s chudobnými, ak takúto prácu sami vykonávajú alebo plánujú vykonávať. Tieto ústupky je

žiaduce robiť najmä preto, že štúdium v odbore Sociálna práca, ako ukázal výskum, má samo

o sebe len obmedzený vplyv na postoje a preferencie študentov, a že práve skúsenosť s prácou

s chudobnými sa ukázala ako dôležitý faktor ovplyvňujúci postoj aj preferenciu možnosti

pracovať s chudobnými. Tiež chápeme, že vysoké školstvo musí primárne cieliť na získavanie

vedomostí a až tak na získavanie praxe.

Pozitívnou správou je, že vysoké školy nemusia vyvíjať zvláštne úsilie na zvýšenie

záujmu študentov o prácu s chudobnými, keďže výskum potvrdil, že takýto záujem prichádza

s vekom aj sám.

Na záver uvedieme, že nakoľko sa pozitívny postoj voči chudobným ukázal ako

dôležitý faktor pri rozhodovaní sa študenta, či s chudobnými klientmi chce pracovať alebo

nie, ideálnym riešením pre vysoké školy by bolo zisťovať postoje uchádzačov o štúdium už

pri prijímacom konaní, a to najmä ich pripravenosť konať, teda zamerať sa hlavne na

konatívnu zložku postoja a aj to brať do úvahy pri prijímaní uchádzačov na štúdium v odbore



126

Sociálna práca. Medzi naše odporúčania pre prax tento postup nemôžeme zaradiť, nakoľko je

v rozpore so Školským zákonom a teda ho nie je možné realizovať.

ZÁVER

Problém chudoby ako sociálneho javu sa vyskytuje v ľudskej spoločnosti už

odpradávna, no napriek tomu nestráca na svojej aktuálnosti. Úlohou sociálnej práce, ako

v minulosti tak aj dnes, je porozumieť príčinám, pre ktoré chudoba vzniká, i dôsledkom, ktoré

so sebou prináša. Toto porozumenie pomáha sociálnym pracovníkom lepšie pochopiť

nepriaznivý situáciu, v ktorej sa chudobný nachádzajú. To následne umožní sociálnemu

pracovníkovi pri práci s chudobnými klientmi stanovovať reálne ciele a používať čo

najúčinnejšie a najvhodnejšie metódy a techniky.

Empirická časť našej práce ako i ďalšie výskumy hovoria o významnom vplyve

vlastnej skúsenosti na postoj študentov sociálnej práce voči chudobným a na preferenciu

možnosti pracovať s chudobnými klientmi. Preto má význam podporovať budúcich

sociálnych pracovníkov v nadobúdaní týchto skúseností.

Zoznam bibliografických odkazov

BEDNÁRIK, R. a kol., 2009. Stručný prehľad sociológie. Bratislava : Enigma, 2009. 313 s. ISBN 978-80-

89132-59-1.

BRNULA, P., 2013. Sociálna práca. Dejiny, teórie a metódy. Bratislava : Iris, 2013. 264 s. ISBN 978-80-89238-

77-4.

CLARK, S., 2007. Social Work Students’ Perceptions of Poverty. Journal of Human Behavior in the Social

Enviroment.16(1-2), 149-166. ISSN 1091-1359.

DOLEŽEL, J., 2013. Sociální práce od počátku novověku. In: O. MATOUŠEK. Encyklopedie socální práce.

Praha : Portál, 2013, s. 179-185. ISBN 978-80-262-0366-7.

FABIAN, A., 2012. Kapitoly z histórie – sociálna činnosť v stredoveku. In: E. ŽIAKOVÁ a kol. Sociálna práca.

Teoretické východiská a praktické kontexty. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2012, s.

10–25. ISBN 978-80-7097-870-2.

GANS, H., J., 1995. The War Against the Poor. The Underclass and Antipoverty Policy. New York : Basic

Books, 1995. 208 s. ISBN 978-0465019915.

HENDL, J., 2006. Přehled statistických metod spracování dat. Praha : Portál, 2006. 696 s. ISBN 978-80-7367-

482-3.

HOMIŠINOVÁ, M., 2017. Chudoba. In: B. BALOGOVÁ, E. ŽIAKOVÁ (eds.). Vademecum sociálnej práce.

Terminologický slovník. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2017, s. 218. ISBN 978-80-

8152-483-7.

KAČALA, J., M. PISÁRČIKOVÁ, 2003. Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava : Veda, 2003. 945 s.

ISBN 80-224-0750-X.



127

KICZKO, L. a kol., 2008. Dejiny filozofie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá,

2008. 144 s. ISBN 978-80-10-01391-3.

KOHÚTOVÁ, K., A. ALMAŠIOVÁ, 2017. Postoje študentov sociálnej práce k vybraným marginalizovaným

skupinám. Studia ScientificaFacultatis Paedagogicae Universitas Catholica Ružomberok.16(4), 57-66. ISSN

1336-2232.

LEŠKO, V., 2007. Dejiny filozofie I.. Prešov : vlastný náklad, 2007. 287 s. ISBN 978-80-969755-7-0.

LEVICKÁ, J. a kol., 2007. Sociálna práca I. Trnava : Oliva, 2007. 168 s. ISBN 978-80-969454-2-9.

LEWIS, O., 1959. Five Families; Mefican Case Studies In The Culture Of Poverty. New York : Basic Books,

1959. 368 s. ISBN 0465097057.

LOVAŠOVÁ, S., 2012. Metódy a techniky sociálnej práce. In: E. ŽIAKOVÁ a kol.. Sociálna práca. Teoretické

východiská a praktické kontexty. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2012, s. 78-128. ISBN 978-80-

7097-870-2.

MAREŠ, P. 2013. Chudoba. In: O. MATOUŠEK. Encyklopedie socální práce. Praha : Portál, 2013, s. 334-336.

ISBN 978-80-262-0366-7.

MATOUŠEK, O., 2013. Encyklopedie sociální práce. Praha : Portál, 2013. 576 s. ISBN 978-80-262-0366-7.

NASSER, R. et al., 2005. Causal Attributions for Poverty among Indian Youth. Current Research in Social

Psychology.11(1), 1-13. ISSN 1088-7423.

ONDREJKOVIČ, P., 2005. Úvod do metodológie sociálnych vied. Základy metodológie kvantitatívneho

výskumu. Bratislava : Regent, 2005. 174 s. ISBN 80-88904-35-8.

ONDREJKOVIČ, P. a kol., 2009. Sociálna patológia. Bratislava : Veda, 2009. 577 s. ISBN 978-80-224-1074-8.

PARTRIGE, CH., 2006. Viery a vyznania. Bratislava : Slovart, 2006. 496 s. ISBN 80-808-5132-8.

PERRY, R., 2003. Who Wants to Work with the Poor and Homeless? Journalof Social Work Education.39(2),

321-341. ISSN 0261-5479.

REHNER, T. et al., 1997. Mississippi Social Workers’ Attitudes toward Poverty and the Poor. Journal of Social

Work Education.33(1), 131-142. ISSN 0261-5479.

ROOM, G., 1990. ‚New Poverty‘ in the European Comunity. New York : St Martin’s press, Inc, 1990. 135 s.

ISBN 978-0-312-05701-5.

TOMEŠ, I., 2010. Úvod do teorie a metodologie sociální politiky. Praha : Portál, 2010. 440 s. ISBN 978-80-

7367-680-3.

TVRDOŇ, M., KASANOVÁ, A. 2004. Chudoba a bezdomovectvo. Nitra : Fakulta

sociálnych vied a zdravotníctva UKF, 2004. 141 s. ISBN 80-8050-776-7.

VANSAČ, P. a R. MICHEĽ, 2013. Postoje študentov sociálnej práce voči chudobným. In: K. PREUSS a J.

PAVELKOVÁ, eds. Ekonomika a řízení ve zdravotních a sociálních službách, Sborník mezinárodní vědecké

konference, Vysoká škola aplikované psychologie, s.r.o. Praha, s. 163-174. ISBN 978-80-87871-00-3.

ŽIAKOVÁ, E. a kol., 2014. Návod na písanie záverečných prác. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika

v Košiciach, 2014. 72 s. ISBN 978-80-8152-158-4.

ŽILOVÁ, A., 2005. Chudoba a jej premeny na Slovensku. Badín : MENTOR, 2005. 162 s. ISBN 80- 968932-2-

X.

Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.



128

Príloha A

Prílohu tvorí dotazník, ktorý bol použitý v našom výskume.

Milí študenti a študentky,

týmto Vás chcem požiadať o úprimné a pravdivé vyplnenie dotazníka. Tento dotazník je anonymný, Vaša účasť na ňom je dobrovoľná

a výsledky budú použité na výskumné účely. Prosím, na otázky odpovedajte v takom poradí, ako po sebe nasledujú. Pre platnosť dotazníka

je potrebné odpovedať na všetky otázky.

V nasledujúcich otázkach vyznačte odpoveď krížikom.

Rod: muž žena

Ročník štúdia: 1.Bc 2.Bc 3.Bc

1.Mgr 2.Mgr

Forma štúdia: denná externá

V nasledujúcich otázkach zakrúžkujte svoju odpoveď na odpoveďovej škále.

1. Ak by ste si hľadali prácu a dostali by ste ponuku od konkrétneho zariadenia, prijali by ste ju?

určite áno skôr áno skôr nie určite nie

ústav na výkon trestu 1 2 3 4

domov sociálnych služieb pre zdravotne znevýhodnených 1 2 3 4

hospic alebo zariadenie pre seniorov 1 2 3 4

poradenské centrum pre chudobné a zadlžené rodiny 1 2 3 4

zariadenie núdzového bývania pre týrané matky s deťmi 1 2 3 4

nápravno-výchovné zariadenie pre problematickú mládež 1 2 3 4

úrad alebo zariadenie pracujúce s dlhodobo nezamestnanými 1 2 3 4

rehabilitačné stredisko pre ľudí s mentálnym znevýhodnením 1 2 3 4

komunitné centrum v sociálne vylúčenej lokalite

(napr. v rómskej osade) 1 2 3 4

centrum pre liečbu drogových závislostí 1 2 3 4

útulok, zariadenie pre ľudí bez domova 1 2 3 4

2. Ak by vám škola ponúkla možnosť nadobudnúť praktické zručnosti pre prácu s konkrétnymi klientskymi skupinami, v ktorej oblasti by

ste tieto praktické zručnosti chceli získať?

určite

chcem

skôr chcem skôr

nechcem

určite

nechcem

sociálna práca s rodinou v rozvode 1 2 3 4

sociálna práca so závislými od alkoholu 1 2 3 4

sociálna práca s vylúčenými menšinami 1 2 3 4

sociálna práca s ľuďmi s mentálnou poruchou 1 2 3 4

sociálna práca s komunitou s vysokou mierou nezamestnanosti 1 2 3 4

sociálna práca s dlhodobo chorými 1 2 3 4

sociálna práca s rodinou v hmotnej núdzi 1 2 3 4

sociálna práca s bezdomovcami žijúcimi v azylovom dome 1 2 3 4

sociálna práca s domácim násilím 1 2 3 4

sociálna práca s imigrantmi 1 2 3 4

sociálna práca s ľuďmi vysokého veku a umierajúcimi 1 2 3 4

3. Ak by ste mali možnosť chodiť na predmet, ktorý sa do hĺbky venuje konkrétnej klientskej skupine, zapísali by ste si ho?



129


zdravotne znevýhodnení 1 2 3 4

deti z detských domovov 1 2 3 4

dlhodobo nezamestnaní 1 2 3 4

týrané a zanedbávané deti 1 2 3 4

ľudia trpiaci závislosťou 1 2 3 4

seniori 1 2 3 4

ľudia v chudobe a hmotnej núdzi 1 2 3 4

väzni a recidivisti 1 2 3 4

ľudia bez domova 1 2 3 4

ľudia žijúci na okraji spoločnosti 1 2 3 4

4. Ak by vám škola ponúkla možnosť prehĺbiť svoje teoretické znalosti o tom, ako sa dá pomôcť klientovi v konkrétnej náročnej situácii,

o čom by ste mali záujem sa dozvedieť viac?


ako pomôcť dlhodobo nezamestnanému pri hľadaní zamestnania 1 2 3 4

ako pomôcť rodine, v ktorej sa vyskytuje násilie 1 2 3 4

ako pomôcť závislému klientovi 1 2 3 4

ako poskytnúť poradenstvo zadlženej rodine 1 2 3 4

ako pomôcť klientovi bez domova získať a udržať si bývanie 1 2 3 4

ako pomôcť rodine, ktorá sa stará o seniora 1 2 3 4

ako pracovať s deťmi zo sociálne slabých rodín 1 2 3 4

ako pomôcť rodine, ktorá sa stará o mentálne alebo telesne postihnutého člena 1 2 3 4

ako pomôcť človeku zo sociálne vylúčenej komunity začleniť sa do

spoločnosti 1 2 3 4

V nasledujúcich otázkach zisťujeme preferencie študentov. Odpovede usporiadajte do poradia.

5. Ak by ste boli sociálnym pracovníkom, s ktorým protispoločenským javom by ste najradšej pracovali? Usporiadajte

protispoločenské javy do poradia podľa toho, či s javom chcete pracovať (1. miesto), alebo by ste sa práci s ním radšej vyhli (10.

miesto).

__ látkové a nelátkové závislosti

__ násilie a kriminalita

__ nezamestnanosť

__ problémové správanie detí a mládeže

__ chudoba a bieda

__ samovražednosť

__ prostitúcia

__ bezdomovectvo

__ extrémizmus, rasizmus, fanatizmus

__ sociálna exklúzia

6. Ak by ste boli dobrovoľníkmi, akým klientom by ste sa chceli venovať? Usporiadajte typy klientov do poradia podľa toho, s kým

túžite pracovať (1. miesto) a s kým by ste pracovať odmietli (12. miesto).

__ odsúdení

__ bezdomovci

__ mentálne postihnutí

__ chudobní



130

__ deti z detských domovov

__ drogovo závislí

__ nezamestnaní

__ telesne postihnutí

__ imigranti

__ sociálne vylúčení a neprispôsobiví

__ seniori

__ týrané a zanedbávané deti

7. Ak by ste mali možnosť absolvovať výcvik v oblasti terénnej sociálnej práce, ktorej terénnej sociálnej práci by ste dali prednosť?

Usporiadajte druhy terénnej sociálnej práce do poradia od 1 do 7 podľa toho, či máte záujem absolvovať výcvik v danej oblasti (1.

miesto), alebo by ste sa takéhoto výcviku radšej nezúčastnili (7. miesto).

__ terénna sociálna práca v sociálne vylúčených komunitách

__ terénna sociálna práca s narkomanmi

__ terénna sociálna práca s bezdomovcami

__ terénna sociálna práca s prostitútkami

__ terénna sociálna práca s ľuďmi žijúcimi v biede a chudobe

__ terénna sociálna práca s nebezpečnými mládežníckymi subkultúrami

__ terénna sociálna práca s odkázanými (napr. seniori, zdravotne postihnutí)

Odpovedajte na otázky pomocou odpoveďovej škály. Zakrúžkujte jednu zo štyroch možností.

8. Budete sa po skončení štúdia uchádzať o prácu v sociálnej oblasti?


9. Budete sa po skončení štúdia uchádzať o taký druh práce, kde sa pracuje s chudobnými klientmi?


Vyjadrite mieru svojho súhlasu s nasledujúcimi výrokmi.

úplne

súhlasím

skôr

súhlasím

skôr

nesúhlasím

úplne

nesúhlasím

Chudoba je otázkou voľby každého z nás. 1 2 3 4

Chudobným by pomohla zmena spoločenského systému. 1 2 3 4

Príčinou chudoby je najčastejšie lenivosť. 1 2 3 4

Každý človek má rovnakú možnosť dostať sa z chudoby. 1 2 3 4

Chudoba môže postihnúť aj zamestnaných ľudí. 1 2 3 4

Mnoho ľudí žije v chudobe najmä kvôli kapitalizmu a ekonomickej kríze. 1 2 3 4

Chudobní ľudia mali možnosť predísť vzniku svojej nepriaznivej situácie. 1 2 3 4

Je pravdepodobné, že deti chudobných ľudí budú tiež žiť v chudobe, keď

vyrastú. 1 2 3 4

Nezamestnaní by si dokázali nájsť prácu, ak by sa o to viac usilovali. 1 2 3 4

Deti, ktoré vyrástli vďaka poberaniu sociálnej podpory, v živote nič 1 2 3 4



131

mimoriadne nedosiahnu.

Niektorí „chudobní“ žijú lepšie ako ja, vzhľadom na všetky ich výhody a

príspevky. 1 2 3 4

Ľudia pochádzajúci z chudobnej vrstvy mi pripadajú hlúpejší a jednoduchší,

oproti ostatným. 1 2 3 4

Som podráždený, keď ma na ulici zastaví človek a pýta odo mňa peniaze. 1 2 3 4

Nie je fér, že sociálna podpora sa poskytuje aj ľuďom, ktorí sa nesnažia. 1 2 3 4

Chudobní ľudia by nemali vlastniť lepšiu elektroniku, ako mám ja (napr.

telefón, počítač). 1 2 3 4

Poberatelia sociálnych dávok sa iba priživujú na zárobkoch riadne

pracujúcich ľudí. 1 2 3 4

Chudobným ľuďom, ktorí sú silní a zdraví, alebo majú nadváhu, by som

potravinovú pomoc neposkytol. 1 2 3 4

Ak by môj kolega pochádzal z veľmi chudobného prostredia, zodpovedné

úlohy by som mu radšej nedával. 1 2 3 4

Ľuďom, ktorí nerozumne hospodária s peniazmi, by som nárok na sociálnu

podporu nepriznal. 1 2 3 4

Ochotne by som platil vyššie dane, ak by to zlepšilo situáciu chudobných. 1 2 3 4

Pravidelne prispievam na charitu (finančne alebo vecne). 1 2 3 4

Ak by sa môj známy dostal do chudoby vlastnou vinou, pravdepodobne by

som mu finančnú pomoc neposkytol. 1 2 3 4

Ak by som rozhodoval o tom, aká forma pomoci bude poskytovaná

chudobným, uprednostnil by som vecnú podporu pred finančnou. 1 2 3 4

Ak ma žobrák poprosí o peniaze, obvykle mu nejaké dám. 1 2 3 4

V závere prosím odpovedzte na niekoľko otázok.

Aký je Váš vek? _____

Máte už skúsenosť s prácou s chudobnými? áno nie

Ak áno, aká bola vaša skúsenosť? (môžete zaškrtnúť viacero možností)

jednorazová dlhodobá

príležitostná pravidelná

ABSTRAKT - pulib.sk€¦ · pre očistenie svojej karmy a pre lepšie prežitie budúceho života, preto v Indii pozorujeme veľmi nízku empatiu a len malú súčinnosť pri odstraňovaní

Documents