„A bude voda“ · zaplní pľúca a bytosť skoní svoju ţivotnú cestu v okamţiku niekoľkých minút. ... sú to práve lesy a mokrade, ktoré ju zadrţujú v krajine po rýchle,

Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Tajovského 25, 974 01, B. Bystrica

Ročníková práca predmetu „Tvorba projektu“

GEOGRAFIA

„A bude voda...“

Autori: Veronika Flašková

Matúš Muránsky

Šimon Mytyzek

Martin Cerovský

Ročník štúdia: 2. ročník

2

Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Tajovského 25, 974 01, B. Bystrica

Ročníková práca predmetu „Tvorba projektu“

GEOGRAFIA

„A bude voda...“

...voda v krajine, krajina v kvapkách vody...

Autori: Veronika Flašková

Matúš Muránsky

Šimon Mytyzek

Martin Cerovský

Ročník štúdia: 2. ročník

Banská Bystrica, Zvolen, Zvolenská Slatina 2010

3

Čestné vyhlásenie

Čestne vyhlasujeme, ţe ročníkovú prácu predmetu „Tvorba projektov“ s názvom:

„A bude voda“ sme vypracovali s pouţitím literatúry, ktorú v plnom rozsahu citujeme.

V Banskej Bystrici, 21.5.2010 .................................

V Banskej Bystrici, 21.5.2010 .................................

Vo Zvolene, 21.5.2010 .................................

Vo Zvolenskej Slatine, 21. 5. 2010 .................................

Poďakovanie

Chceli by som sa poďakovať všetkým ľuďom, ktorí nás počas písania práce podporovali a

takisto ľuďom, ktorí nám pomohli pri písaní tejto práce.

4

Obsah

Titulný list.............................................................................................................................. 2

Čestné vyhlásenie, poďakovanie............................................................................................ 3

Obsah..................................................................................................................................... 4

Obsah..................................................................................................................................... 5

Úvod...................................................................................................................................... 6

Problematika a prehľad literatúry, Metodika práce, Ciele práce........................................... 7

1 Zázrak vody........................................................................................................................ 8

2 Kolobeh vody v krajine...krajina v kolobehu vody............................................................ 9

2 Kolobeh vody v krajine, 3 Zmeny vodného kolobehu....................................................... 10

4 A bude voda.................... ................................................................................................. 11

4.1 Povodne: Čergovské requiem....................................................................................... 11

4.1 Povodne: Čergovské requiem....................................................................................... 12

4.4 Kalné vody.................................................................................................................... 12

4.4 Kalné vody.................................................................................................................... 13

4.5 Fungovanie lesa ako akumulátor zráţok....................................................................... 13

4.5 Fungovanie lesa ako akumulátor zráţok....................................................................... 14

5 Mokraď slúţi ako špongia na vodu.................................................................................... 15

5.1Funkcie mokradí........................................................................................................... 15

5.2 Kontrola povodní.......................................................................................................... 15

5.3 Zdroj vody a udrţiavanie vody v krajine...................................................................... 15

5.4 Zdroj vody a udrţiavanie vody v krajine...................................................................... 16

6 Zastavenie vysušovania krajiny.......................................................................................... 16

6.1 Voda ako zázračná tekutina.......................................................................................... 17

6.2 Voda v zdravej krajine.................................................................................................. 17

6.3 Presušená krajina.......................................................................................................... 18

6.4 Človek úplne narušil kolobeh vody.............................................................................. 19

6.5 priehrady nás jedného dňa zabijú.................................................................................. 19

6.6 čínska priehrada „Tri tiesňavy“.....................................................................................19

6.7 čínska priehrada „Tri tiesňavy“.....................................................................................20

6.7 Nevhodný vodný manaţment...môţu nahradiť alternatívy.......................................... 21

5

6.8 Alternatívy.................................................................................................................... 21

6.9 Mysli globálne...konaj lokálne...................................................................................... 22

6.10 Prišiel čas!.................................................................................................................... 22

6.10 Prišiel čas!.................................................................................................................... 23

6.12 Posledné minúty na zmenu...zajtra uţ bude moţno neskoro...................................... 23

7 Voda a klimatické zmeny................................................................................................... 23

7 Voda a klimatické zmeny................................................................................................... 24

8 Voda v krajine.................................................................................................................... 25

8.1 Experimentálne dôkaz zadrţiavania vody..................................................................... 25

8.2 lat. Quo vadis?............................................................................................................... 26

Záver...................................................................................................................................... 26

Zhrnutie................................................................................................................................. 27

Resumé v anglickom jazyku.................................................................................................. 28

Pouţitá literatúra.................................................................................................................... 29

Bibliografia........................................................................................................................... 30

6

Úvod

Voda je súčasťou celého nášho ţivota... plávame v nej prvých 9 mesiacov nášho ţivota.

Keď je nám smutno, plačeme vodu, ktorá čistí našu dušu. Je to zázračná tekutina, vďaka

ktorej existuje na Zemi ţivot.

Voda je zvláštna hmota... Pokrýva obrovské plochy našej planéty, tvorí drvivú väčšinu nášho

tela... Veď nie na darmo sa v rozprávkach

hovorí o „ţivej vode.“ Ak by sme ju

nemali, nepreţijeme viac ako 3 - 4 dni.

Má aj obrovskú silu... silu brať ţivot,

zaplní pľúca a bytosť skončí svoju

ţivotnú cestu v okamţiku niekoľkých

minút. Jej najväčšia sila sa odrazila vo

forme tvarovania reliéfu krajiny.

Vymodelovala pohoria, údolia riek...

Voda je tajomne čarovná tekutina...

Obr. 1 – Holorub, ktorý sa nepodarilo lesníkom

zalesniť od roku 1994...sú šikovný....

Čo ju však zadrţí v krajine po daţdi, aby jej bolo vţdy pre všetky bytosti a rastliny dosť?

Áno, sú to práve lesy a mokrade, ktoré ju zadrţujú v krajine po rýchle, prudkej, letnej búrke,

aby mohla zásobovať celú krajinu počas nasledujúcich mesiacov.

Ale čo sa stane vtedy, keď sa v lesoch nehospodári ako má? A robia to skutočný

„odborníci.“ Vtedy musíme začať veľké priehrady, regulovať rieky, kanály... A kolotoč

peňazí sa začína roztáčať... Zreguluje sa rieka, potom jej padne koryto príliš nízko. Musíme

postaviť priehradu, aby sa zdvihla výška hladiny rieky. Potom ďalšiu priehradu...

a dokola...dokola...

Všetko sa to dá aj bez toho...stačí niekedy zostať trošku načúvať a pozorne sledovať ako to

robí príroda uţ celé stáročia. O tom ako zadrţiava vodu v krajine les a mokrade uţ v práci.

„A bude voda, tam kde má byť...krajina sa stane opäť krajinou...“

7

Problematika a prehľad literatúry

Problematikou zadrţiavania vody krajine sa na Slovensku zaoberajú rôzne odborné

mimovládne organizácie. Sú to napríklad: Lesoochranárske zoskupenie VLK, Ľudia a voda,

Daphne – inštitút aplikovanej ekológie, zdruţenie Slatinka a iné... V tejto oblasti sa mnoho

publikuje, či uţ na webstránkach hore uvedených mimovládnych organizácií, ale aj v rôznych

odborných časopisoch, knihách a na rôznych blogoch.

Metodika práce

Túto prácu sme vypracovali hlavne na základe našich vedomostí, ktoré sme získali štúdiom

na gymnáziu. Obrovské mnoţstvo poznatkov bolo práve z materiálov vydaných rôznymi

mimovládnymi organizáciami a časopisov s ekologickou tematikou ( Kruh ţivota, National

geographic....) . Internet nie vţdy podáva úplne ucelený pohľad na veci, a preto sme pouţívali

odbornú literatúru. Prameňom informácií bolo aj naše niekoľkoročné pozorovanie, štúdium

a fotografovanie krajiny.

Ciele práce

Jedným z hlavných cieľov tejto práce bolo poukázať na vodu, ako na zázračnú tekutinu

vďaka, ktorej je moţný ţivot na Zemi. Z tohto hlavného cieľa vyplývajú ostatné čiastkové:

demonštratívne poukázať na zadrţiavanie vody v krajine jednotlivými typmi krajiny

nerovnomerné umiestnenie a kolobeh v krajine

nesprávne hospodárenie v krajine a jeho dopady na krajinný ekosystém

poruchy kolobehu vody v krajine spôsobené ľudskou činnosťou

8

1 Zázrak vody

"Vode bola daná čarovná moc byť miazgou života na Zemi."

Leonardo da Vinci

„Človek sa s vodou stretáva od svojho narodenia aţ do posledného dňa svojho ţivota. Voda

nás teda sprevádza počas celého ţivota, hoci si to ani neuvedomujeme. Povaţujeme ju za

samozrejmosť a spravidla jej nevenujeme veľkú

pozornosť. Bez pochýb je voda najdôleţitejšou

zlúčeninou na zemskom povrchu. Pokrýva 70 %

povrchu, dávajúc planéte nádhernú modrú farbu,

ktorú vídame na fotografiách z vesmíru.

Voda je najbeţnejšia kvapalina. Je doslovne všade,

aj v našom tele. Skutočne voda je absolútne

nepostrádateľnou pre všetky formy ţivota, aké sa

kedy vyvinuli na Zemi. Dokonca v našich výletoch

vo fantázii science-fiction je problematické

predstaviť si ţivot bez nejakého "druhu vody". Obr.2 – „Zem – modrá planéta“

V mnohých smeroch voda riadi náš ţivot. Podmieňuje, kde môţeme ţiť. Od nej závisí, či

môţeme siať a produkovať dostatok potravy. Ovplyvňuje počasie, ktoré máme. Všetko ţivé

potrebuje vodu - ľudia, zvieratá i rastliny.

Asi 2/3 nášho tela tvorí voda. Kaţdý deň jej potrebujeme viac ako 2 litre. Táto voda má

byť súčasťou potravy. Nahrádza vodu, ktorú stratíme vylučovaním, potom a dýchaním. Voda

je dôleţitejšia ako jedlo - väčšina ľudí môţe preţiť 50 - 60 dní bez jedla, ale len 5 - 10 dní bez

vody.“1

Väčšina vody na zemi je slaná, len 2% je vody sladkej, ktorá je pitná. Aţ 2/3 z pitnej vody

je uskladnenej v ľadovcoch. Ich rozpustením stratíme obrovské mnoţstvo pitnej vody

V skutočnosti pitnej vody je ešte oveľa menej, pretoţe máme znečistené rieky, jazerá,

podzemné zásobárne vody... V budúcnosti je viac ako pravdepodobné, ţe vojny sa budú viesť

práve o vody... Veď uţ dnes sme svedkami konfliktov o vodu v Izraeli.

9

2 Kolobeh vody v krajine...krajina v kolobehu krajiny...

Obr. 3 – Kolobeh vody v krajine

„Kolobeh vody je stály obeh vody na Zemi. Voda sa nachádza v kaţdej bunke ţivočíšneho

a rastlinného pôvodu. Kolobeh obsahuje vodu v podobe vodných pár, na povrchu v podobe

riečnej, jazernej a morskej vody, ako aj pod povrchom v podobe podzemnej vody.

Má 3 formy skupenstva: kvapalné – voda, plynné – vodná para, pevné – ľad. Tieto vlastnosti

sú dôleţité pre jej kolobeh v prírode.

Ku kolobehu je nevyhnutné slnečné ţiarenie a gravitačné sily Zeme. Zem prijíma ţiarenie

zo Slnka, zemský povrch sa zohrieva, voda sa premieňa na paru, ktorá stúpa do ovzdušia.

Tam vznikajú mraky, ktoré vietor odvieva. Podľa toho, koľko vody mraky obsahujú, sú stále

ťaţšie a tmavšie.

Po určitej dobe mračná uţ váhu vody neunesú a na Zem padá dáţď. Voda môţe na Zem

padať aj v iných formách – ako sneh, krúpy. Voda absorbuje cestou k Zemi kysličník uhličitý,

amoniak a ďalšie plyny, zo vzduchu vymýva mechanické nečistoty a chemické zlúčeniny

a v podobe napr. kyslého daţďa padá na zemský povrch. Podobne sa voda obohacuje

o najrôznejšie prvky a zlúčeniny aj prechodom cez vrstvy Zeme. Po povrchu začne časť vody

ihneď stekať alebo vnikať do pôdy, kde tvorí výţivu pre rastliny. V pôde sa voda hromadí

a po nepriepustných vrstvách na niektorých miestach vyústi na zemský povrch. Vznikajú

pramene, ktoré sa spájajú do potokov, riek, jazier a morí. Druhá časť vody padá priamo do

vody. Kolobeh sa stále opakuje, čiţe nemá jasný začiatok a koniec. V zimnom období je celý

10

kolobeh spomalený, pretoţe je menej slnečného ţiarenia. V letnom období je zasa kolobeh

zintenzívnený (veľa slnečného ţiarenia).“2

Tento kolobeh trvá uţ celé tisícročia. Pred miliónmi rokov bola teplota na zemi oveľa

vyššia, a preto aj kolobeh vody bol oveľa intenzívnejší. Toto spôsobovalo daţde, ktoré trvali

celé tisícročia. Aţ postupné „uskladnenie vody“ do oceánov spôsobilo vytvorenie súši a vznik

ţivota na Zemi. Vyparovanie vody z oceánov má dôsledok na celkovú klímu Zeme. Na

prechod vody z kvapalného do plynného skupenstva treba dodať značné mnoţstvo tepla.

Pokiaľ by toto teplo nespotreboval oceán, priemerná teplota povrchu Zeme by bola 67° C.

3 Zmeny vodného kolobehu

Z prírodných podmienok vodný cyklus najviac ovplyvňuje teplota povrchu Zeme.

V poslednej dobe ľadovej bolo mnoţstvo odparenej vody menšie ako dnes a to bolo

spôsobené menším slnečným ţiarením. Dnes ozónové diery

vznikajú výparmi priemyslov ( únik CO , freónov,

exhalátov), ktoré zapríčiňujú aj negatívny dopad slnečného

ţiarenia na klímu.

Komplikované chemické procesy menia pôvodné

vlastnosti vody ako univerzálneho a jedinečného rozpúšťadla

na rôznorodé zlúčeniny. Tieto v nie jednom prípade pri

dlhodobom účinku a neprípustných koncentráciách škodlivo

pôsobia na všetky ţivé organizmy. U človeka tieto vplyvy

vyvolávajú a spôsobujú celý rad chorôb. Zvyšovaním

koncentrácie nebezpečných látok v atmosfére sa mnoţstvo

chorôb bude len zvyšovať.

Obr. 4 – Dymiaci komín, ktorý ničí atmosféru

11

4 A bude voda...

V dnešnej dobe začíname pociťovať nedostatok vody... Najviac sú postihnuté chudobné

rozvojové krajiny, ktoré poškodzujú nadnárodné spoločnosti z „vyspelých“ západných krajín.

Zahraničné firmy v týchto oblastiach ťaţia pralesy, zamorujú územia pri ťaţbe zlata

kyanidovou metódou, znečisťujú moria... Za všetko trpí chudobné obyvateľstvo týchto krajín,

ktoré to nedokáţe zmeniť... Jedinou moţnosťou ako je toto všetko zastaviť je zníţiť našu

spotrebu materiálu, palív a začať sa ohľaduplne správať ku krajine.

4.1 Povodne: Čergovské requiem

Nasledujúca časť vám ukáţe čo sa stane, ak sa v lese nehospodári trvaloudrţateľne a

„vďaka zodpovedným“ pánom lesným inţinierom zomierajú ľudia. Neprivalí ich strom pri

ťaţbe dreva ani ich nezoţerie lykoţrút...oni sa zatopia... Prečo??? Lebo peniaze vládnu

svetu... Peniaze nepoznajú hodnotu krajiny ani hodnotu ľudského ţivota. Ešte smutnejšie je,

ţe sa to deje u nás na Slovensku...

„Áno, hovoril som to. Áno, hovorím to uţ dlho. Včera sa to stalo a vôbec ma to neteší.

Beţné magdalénske daţde, posledné medardove kvapky stiekli z holorubne vyrúbaných

svahov Čergova a v tobogane plnom storočnej vody zabili dvoch ľudí. Moţno by bolo lepšie

povedať, ţe tých nevinných ľudí nezabila voda, ale neobmedzená ľudská hlúposť,

ľahostajnosť a tuposť.

Je hlúpe a tupé neustále dookola opakovať politickú mantru o globálnych klimatických

zmenách a zároveň trojnásobne zvyšovať ťaţbu v lesoch severovýchodného Slovenska, kde je

les jediným účinným faktorom, ktorý dokáţe na flyšových pohoriach účinne zachytiť

mimoriadne zráţky a tak výrazne zmierniť účinky povodňovej vlny dole v údolí.

Čergov je typické pohorie, tvorené flyšom, ktorý sám o sebe vodu zadrţiava málo a jeho

nádherné jedľovo bukové lesy v minulosti magdalénske daţde nasali do svojej pôdy a bránili

tak vylievaniu horských riečok, ktoré v ňom pramenia.

Dá sa samozrejme ukázať, ţe daţde minulosti a daţde súčasnosti sú daţde podobné alebo

rovnaké a ţe jediné čo sa mení je intenzita ľudských zásahov do krajiny. Je ale veľmi

nepohodlné a pre isté skupiny obyvateľov aj finančne stratové, meniť spôsob a intenzitu

12

lesného hospodárenia tak, aby les robil to, čo vo flyšových pohoriach robiť má. Zadrţiaval

extrémne zráţky a bránil tak ľudský majetok a ţivoty.

Preto vznikajú rôzne teórie o povodniach spôsobených nepokosenou trávou na lúkach,

neupravených vodných tokoch, či riekach upchatých neporiadkom splaveným z podhorských

obcí.

Mojim záujmovým územím, kde sa dá veľmi pekne ukázať vzťah medzi povodňovými

prietokmi a lesným hospodárením je povodie riečky Ľutinka, ktorá sa vlieva nad Sabinovom

do Torysy. Včera v podvečer som pozeral na sabinovský most a ţiaden vzpriečený

neporiadok som tam nevidel. Videl som len veľkú, veľmi veľkú vodu, zafarbenú do hneda

hlinou z čergovských vyrúbaných svahov.

Ľutinka pred vtokom do Torysy bola široká a veľká, ako horská rieka, ktorej nič nebráni v

toku.

Ani pod mostom v Olejníkov som nevidel ţiadne vzpriečené brvná, len veľa, veľmi veľa

vody, holorubnej vody.

Cesta nad Olejníkovom, v miestach kde Ľutinka ešte len začína svoj tok, je v mojich

článkoch o povodniach pravidelne zobrazovaná ako ukáţka zbytočnej sizyfovskej práce

cestárov, ktorí nemajú šancu dovtedy, dokiaľ sa situácia nebude riešiť komplexne a hore, v

čergovských lesoch a medzi politickou elitou.

Ono to moţno aj niekomu vyhovuje, povodne, keď sa pojmu kreatívne, sú perpetum mobile

na peniaze. V máji upravíme vodný tok, v júli nám všetko odnesie voda a na druhý rok v máji

môţeme zase investovať verejné financie. Keby neboli mŕtvi, tak by to moţno bolo aj

smiešne.“3

4.2 Kalné vody

„A opäť som v búrke. Teraz však nie som v psychickom bezpečí spacáku, ale stojím vo

vode a snaţím sa fotiť. Fotoaparát má vodovzdornú úpravu, ja nie. Blesky bijú ďaleko, ale

prší blízko. Topánky sú mokré, ponoţky sú mokré, košeľa je mokrá, les je mokrý.

Prestalo pršať a ja som uvidel v boţích zlatých lúčoch prenikajúcich cez jedle, javory,

jasene a buky, to, čo dávno viem. Ţe východoslovenské prirodzené lesy sú nádhernými

daţďovými pralesmi Európy.

Napriek celkom solídnej prietrţi trvajúcej necelú hodinku, pralesným potokom tečie takmer

číra voda. Je čistejšia ako tá, ktorá steká z mojej týţdeň nepranej košele. Presúvam sa do

13

vedľajšej doliny Čergova, nad dedinku Kríţe. Z pralesa na umelú plantáţ.V pozostatkoch

bývalých prekrásnych jedľobučín sú ako jazvy pásy holorubov, z ktorých steká špinavá voda,

zosúva sa pôda a nenávratne mizne potokmi kdesi v zahraničí.

Tu nie je čistý potok. Tu, pod umelými a vyrúbanými lesmi, tečú kalné vody. Médiá

informujú, ţe neďalekú dedinku Richvald postihli povodne. Nemyslím si, ţe za to môţu kalné

vody z „lesov“. Myslím si, ţe za to môţu kalné vody v nás, ľuďoch.“4

4.3 Fungovanie lesa ako akumulátor zrážok

„Alfou a omegou pri zadrţiavaní zráţok je kvalita lesa ako zloţitého systému, nie rozloha,

ktorú pokrývajú stromy. Stromy totiţ predstavujú síce najviditeľnejšiu, ale predsa len veľmi

malú časť tohto systému. V rovnakých fyzikálnych podmienkach pre odtok, vplyv lesa na

tento odtok závisí na druhovej skladbe, štruktúre, veku lesných porastov, prirodzenosti

ekosystému a mnohých ďalších parametroch. Lesnatosť povodia nám nehovorí takmer nič o

hydrických vlastnostiach lesa.

Povodne môţu vznikať pôsobením dlhotrvajúcich daţďov alebo prívalových zráţok v

malých alebo rozľahlých povodiach. Vo všetkých prípadoch je les v našich podmienkach

najprirodzenejším prostriedkom na

zadrţanie vody. Najdôleţitejšou

úlohou pri ochrane pred povodňami

je totiţ zabrániť povrchovému

odtoku alebo ho aspoň

minimalizovať.

A v tejto úlohe sa lesy podľa

svojej kvality veľmi líšia. Voda,

ktorá padá zhora, je najskôr

zachytávaná v korunách stromov a

steká po kmeni.

Obr. 4 – Potok pod holorubom po výdatnom daţdi...

14

2 mm zachytí smreková alebo buková hospodárska monokultúra

5 mm tristoročná prirodzená jedľová bučina. Na zemi sa daţďové kvapky zachytávajú

na rôznych nerovnostiach

1 mm zráţok udrţí ubité smrekové ihličie alebo stlačené bukové lístie v

monokultúrnych hospodárskych lesoch.

Okolo 25 mm tristoročná prirodzená jedľová bučina s dostatkom stojacich alebo

leţiacich mŕtvych stromov pokrytých machmi a lišajníkmi, s lístím premiešaným s

ihličím, s veľkými leţiacimi kmeňmi v korytách horských tokov.

Najväčšiu časť zrážok zachytáva lesná pôda. 5 mm pod holorubom a aţ 50 mm pod

tristoročnou jedľovou bučinou.

Rozdiely sú dané hlavne inou fyzikálnou štruktúrou pôdy v týchto lesoch. V starých

prirodzených lesoch existujú predovšetkým rozsiahle drenáţne "potrubia", ktoré vznikajú po

hnijúcich koreňoch starých stromov a ktorými zráţková voda vteká do lesnej pôdy. Tieto

otvory sú tým "kvalitnejšie", hlbšie a väčšie, čím je les starší a čím viac obsahuje dreviny s

hlbokými koreňmi (jedľa). Rozdiely medzi zadrţaním zráţky v rôznych typoch lesa môţu byť

aţ veľkosti jedného rádu - od 10 mm na holorube aţ po 80 mm v starej, tristoročnej

jedľobučine.“5

15

5 Mokraď slúži ako špongia na vodu...

„Keď sa povie mokraď, kaţdý si väčšinou správne predstaví prostredie, ktoré je mokré.

Niekto raz vtipne povedal, ţe mokraď je tam, kde si namočíme nohy. Je to síce veľmi

zjednodušené, ale v podstate je to pravda.

Takmer kaţdý pozná močiare, rašeliniská, luţné lesy a zaplavované lúky. To všetko sú

mokrade.

5.1 Funkcie mokradí

Mokrade plnia v krajine veľa funkcií, z ktorých niektoré sú dôleţité nielen pre človeka, ale

aj pre rastliny, ţivočíchy, krajinu a pre celkovú kvalitu ţivotného prostredia. Pre

zjednodušenie sa dajú funkcie rozdeliť takto:

1. Ochrana biodiverzity

2. Environmentálne funkcie (vplývajú pozitívne na ţivotné prostredie)

3. Socioekonomické funkcie (majú priamy význam pre človeka)

5.2 Kontrola povodní

V nenarušených prírodných podmienkach mokrade chránia krajinu pred záplavami. Voda,

ktorá sa vyleje z koryta rieky, sa rozleje do mokradí, ktoré ju absorbujú a neskôr postupne

uvoľňujú. Povodňová vlna sa tak spomalí, zníţi a nastane časový posun vrcholov záplav na

jednotlivých prítokoch rieky. Táto funkcia má obrovský význam predovšetkým v husto

osídlených oblastiach. Reguláciami, napriamovaním tokov a zmenšovaním zaplavovaného

územia hrádzami prichádza rieka o svoju prirodzenú dynamiku.

5.3 Zdroj vody a udržiavanie vody v krajine

Jednou z najvýznamnejších funkcií mokradí je, ţe sú zdrojom vody, ktorá je nevyhnutnou

podmienkou ţivota. Mokrade fungujú ako špongie, ktoré sú schopné

nasať veľké mnoţstvo vody a potom ju podľa potreby uvoľňovať. Voda postupne vsakuje do

pôdy a obohacuje podzemné vody, ktoré sú zdrojom pitnej vody.

16

Mnoţstvo a kvalita vody v krajine vo veľkej miere závisí od mnoţstva a kvality mokradí.

Ochrana a obnova mokradí. Aj napriek úsiliu ochrancov prírody obnovovať zničené mokrade

treba mať na zreteli, ţe čo raz zničíme, nemoţno obnoviť v plnom rozsahu. Uţ nikdy

nezískame späť tú istú hodnotu. Preto dôleţitejšie ako obnova, ktorá je v značnej miere

technickým riešením, je práve prevencia a ochrana mokradí zaloţená na uvedomení si ich

dôleţitosti pre ţivot, krajinu, človeka. Ak sa nám nepodarilo zachovať pôvodné mokrade,

náhradným riešením je vytváranie nových mokradí priamo v obci alebo pri dome.“9

6 Zastavenie vysušovania krajiny

„Téma tejto časti je veľmi závaţná. Je o rozkvete alebo zániku celých civilizácií súčasného

sveta. Viem, ţe ľudstvo sa v minulosti obávalo hrozieb rozličných katastrof, ktoré sa

nevyplnili. Hrozba, o ktorej idem rozprávať, sa bohuţiaľ v histórii ľudstva vyplnila veľakrát.

Z histórie poznáme civilizácie Mezopotámie, Perzie, Stredného Východu, Egypta, tieţ

indiánske civilizácie Severnej i Juţnej Ameriky a mnohé ďalšie, ktoré sa úspešne rozvíjali v

úrodnej krajine s bohatou vegetáciou a dostatkom vody. Viaceré z nich si privodili úpadok či

dokonca zánik degradáciu svojich vodných zdrojov. Keď dnes archeológovia vykopávajú z

piesku doklady o ich rozkvete, ani nás nenapadne, ţe upadli a zahynuli v procese, ktorý je u

nás v plnom prúde. Tento príspevok teda bude o ohrození dnešných civilizácií dezertifikáciou,

ale aj o príčinách extrémnych daţďov, tornád, hurikánov, povodní, súch a sprostredkovane

hladu a biedy. V tejto časti vysvetlíme dôvody týchto javov v náväznosti na zmeny vodného

cyklu vplyvom činnosti človeka, uvediem príklady zo svojho prostredia strednej Európy,

pokúsim sa kvantifikovať deficit vodného cyklu, ktorý vzniká činnosťou človeka. Na záver

navrhnem riešenie, ktorým je metóda zadrţiavania vody v krajine (rozšírený rainwater

harvesting). Cieľom tejto je presvedčiť vás, ţe rozšírený rainwater harvesting je účinným

liekom na väčšinu spomínaných problémov a inšpirovať vás k praktickej činnosti v tejto

oblasti. „A krajina sa stane...opäť krajinou..“

6.1 Voda ako zázračná tekutina

Voda je veľmi unikátna látka. Slnečné teplo vyparuje vodu z morí, riek, pôdy i rastlinstva

do atmosféry. Molekuly vyparenej vody v atmosfére pohlcujú, odráţajú a rozptyľujú slnečné

svetlo a teplo. Voda je úţasný termoregulátor, ktorý podľa potreby chladí alebo zohrieva.

17

Vyrovnáva teplotné extrémy medzi dňom a nocou, medzi jednotlivými sezónami, medzi

jednotlivými oblastiam a tým zároveň tlmí extrémy v počasí. Čím je viac vody v atmosfére,

tým je efekt vyrovnávania teplôt silnejší a výkyvy v počasí menšie. Čím je menej vody v

atmosfére, tým je skleníkový efekt slabší a výkyvy v počasí extrémnejšie. Výpar kaţdej

molekuly vody pri evaporácii spotrebúva teplo, o ktoré ochladzuje zemský povrch. Vodné

pary vystúpia vyššie do atmosféry, kde kondenzujú vplyvom chladu do malých kvapiek či

ľadových kryštálikov a vracajú sa späť v podobe daţďa. Opakovanie tohto procesu

predstavuje účinný mechanizmus na elimináciu nadbytočnej tepelnej energie a podobá sa

dômyselnému chladiarenskému zariadeniu. Vodné pary sa od ostatných plynov v atmosfére sa

líšia mobilitou vplyvom zmien tlaku a teploty, premenlivosťou v čase a priestore, ako i

zmenou skupenstva pri beţných teplotách. Vodné pary najvýraznejším spôsobom ovplyvňujú

podnebie na Zemi. Napriek tomu patrí ich úloha v atmosfére k málo preskúmaným a málo

diskutovaným otázkam.

6.2 Voda v zdravej krajine

Pre funkčnú (zdravú) krajinu je charakteristický uzatvorený (krátky) kolobeh vody. Vďaka

zmierňovaniu rozdielov teplôt medzi dňom a nocou či medzi lokalitami s iným teplotným

reţimom, voda cirkuluje v malých mnoţstvách na krátke vzdialenosti. Väčšina vody, ktorá sa

odparí, sa opäť zráţa v danej oblasti. Predpokladom pre uzatvorený kolobeh vody je

prítomnosť rozsiahlych porastov s vysokou evapotranspiráciou. Časté a pravidelné miestne

zráţky spätne udrţujú vyššiu hladinu spodnej vody. Ak dôjde k rozsiahlemu narušeniu

prirodzeného vegetačného pokryvu, evapotranspirácia je vzhľadom k nedostatku vegetácie a

vody nízka. Slnečná energia dopadá na odvodnené plochy a premení sa v teplo. Dochádza k

výrazným výkyvom teploty v priebehu dňa. Zväčšia sa rozdiely teplôt medzi dňom a nocou či

medzi lokalitami s iným teplotným reţimom. Zväčšia sa rozdiely v tlaku vzduchu, čo sa

prejaví zrýchleným prúdením vzduchu. Vodná para je teplým vzduchom unášaná ďaleko.

Väčšina vyparenej vody sa z krajiny stráca. Ubúdajú malé a časté zráţky, pribúdajú mohutné

a menej časté zráţky (od mora). Cyklus sa otvára. Klíma sa mení na kontinentálnu, stepnú.

Voda cirkuluje prevaţne v otvorenom (dlhom) kolobehu. Zníţenie schopnosti krajiny

zadrţovať vodu prispieva ku vzniku ničivých povodní.

18

6.3 Presušená krajina

Takéto presušenie krajiny môţe spôsobiť človek jej odlesnením, poľnohospodárskou

činnosťou či urbanizáciou. Kým sa na ploche s bujnou vegetáciou za horúceho slnečného dňa

60-70% dopadajúcej slnečnej energie premení na výpar a len 5-10% na pocitové teplo, na

odvodnenej ploche je to naopak. Tepelná energia, ktorá takto vzniká za horúceho letného dňa

v strednom pásme predstavuje 4 – 5 kWh na m2. To je mnoţstvo energie, ktoré zodpovedá

energetickému obsahu 1 kg uhlia. Na odvodnenej ploche 100 ha sa uvoľňuje behom jediného

slnečného dňa energia zrovnateľná s energiou, ktorá sa uvoľní dokonalým spálením 750 aţ

1000 t uhlia! Odstránenie vegetácie z pôdy je mimoriadne nebezpečný akt. Začiatok konca

viacerých dávnych civilizácií spomínaných v úvode sa začínal nadmerným klčovaním lesov –

či uţ na rozšírenie poľnohospodárskej pôdy, stavbu obydlí, výrobu lodí (Libanon pred cca

2000 rokmi – overiť!), dreveného uhlia (Etiópia pred cca 1000 rokmi) alebo na iné účely.

Nadmerné spásanie trávy pri chovaní dobytka tieţ mohlo byť jedným z faktorov

prispievajúcim k erózii pôdy a k dezertifikácii krajiny. Viaceré civilizácie pestovali

(Mezopotámia, Egypt) alebo ešte stále pestujú (napr. Európa, Sev. Amerika) pšenicu či

jačmeň. Tieto dve obilniny boli vyšľachtené zo stepných tráv a vyţadujú preto stepné

podmienky. Pôda pre ich pestovanie musela preto byť odvodnená. Ľudia postupne vysúšali

krajinu, aţ kým neboli nútení ju zavlaţovať. Pôda sa zasolila a prestala rodiť. Úbytok vody v

malom vodnom cykle znamená prehlbovanie nedostatku vody pre ľudí, potraviny i prírodu,

rast extremalizácie počasia, častejší výskyt ţivelných pohrôm, povodní, sucha, poţiarov i

zmenu klímy. Úbytok vody v malom vodnom cykle zároveň znamená prehlbovanie rozdielov

teplôt a tlakov medzi atmosférou nad oceánmi a kontinentmi s náhlymi zmenami počasia na

kontinentoch.

6.4 Človek úplne narušil kolobeh vody...

Ale najintenzívnejšie človek v súčasnosti vysušuje krajinu urbanizáciou: asfaltovaním,

dláţdením, zastrešovaním a zemského povrchu. Prakticky všetka daţďová voda z miest

vyspelého sveta je odvádzaná daţďovou kanalizáciou. Kanalizovanie daţďovej vody

obmedzuje akumuláciu vôd v krajine, zniţuje výpar do atmosféry a zvyšuje odtok daţďových

vôd do potokov, riek a oceánu. Podľa odhadov je kaţdoročne skanalizovaných viac ako 20

19

mld. m3 daţďových vôd len z Európskeho kontinentu. Za posledných 50 rokov tak bolo z

Európskeho kontinentu skanalizovaných viac ako 1000 mld. m3 daţďovej vody, ktorá v

minulosti nasycovala ekosystémy i pôdu, doplňovala zásoby podzemných vôd, posilňovala

pramene a svojím výparom zvlhčovala klímu. Kaţdým rokom je zo všetkých kontinentov

skanalizovaných viac ako 700 mld. m3 daţďovej vody. Za posledných 100 rokov sa z

kontinentov skanalizovalo viac ako 37 000 mld. m3 daţďovej vody. Ten istý objem vody

pribudol v oceánoch. Hladina oceánov stúpla o 10 cm. Skanalizovanie daţďovej vody z

kontinentov do oceánov znamená úbytok vody malom vodnom cykle. Naše mestá sa menia na

vyprahnuté púšte, ktoré sa od svojho okolia líšia zvýšenou teplotou. Chýba v nich voda, ktorá

by teplo zmierňovala. Človek svojou činnosťou teda mení smery obrovského mnoţstva vody

a energie. Nečudo, ţe sa o našich mestách hovorí ako o „urban heat islands.“ Presušené

mestské prostredie zhoršuje kvalitu ţivota pre ľudí, spôsobuje vysoké teploty v letnom

období, niţšiu vlhkosť ovzdušia, vyšší výskyt alergénov v ovzduší, čo má negatívne dopady

na zdravotný stav občanov ţijúcich v mestskom prostredí. Vydláţdené a skanalizované

mestské prostredie v neposlednom rade prispieva k vyšším povodňovým vlnám v povodí riek.

Vydláţdené a skanalizované prostredie spôsobuje 3-4 násobok vyššie povodňové prietoky,

ako pôvodný stav krajiny pri tých istých zráţkových úhrnoch.

6.5 Priehrady nás jedného dňa zabijú...

Priehrady patria medzi najväčšie nezmysly, aké ľudia začali na tejto Zemi stavať. Ich

výstavbou zaplavuje obrovské oblasti úrodnej krajiny, lesy, historické pamiatky...

Presídľovanie obyvateľov spôsobuje sociálne problémy... začnime vodou šetriť, uskromnime

sa a ešte dnes ukončime výstavbu priehrad...

6.6 Čínska priehrada „Tri tiesňavy“

Nasledujúci príklad vám poukázať aţ do akých bizarností sa môţe dostať ľudská činnosť.

Výstavba tejto priehrady patrí medzi najväčšie eko - zločiny aké boli doposiaľ spáchané na

Zemi.

„Číňania zaplatia za kontroverznú stavbu podľa odhadov takmer 22 miliárd dolárov, čo je

dvojnásobne viac oproti pôvodným plánom.

20

Priehrada, ktorá vyrobí desatinu energie spotrebovanej v Číne, je od začiatku prijímaná

s rozpakmi.

Čína takmer po trinástich rokoch dokončila kontroverznú stavbu najväčšieho

hydroenergetického projektu na svete. Stavba vodnej priehrady Tri tiesňavy (San-sia), pre

ktorú prišlo o domov takmer dva milióny ľudí, sa skončila deväť mesiacov pred plánovaným

termínom. Koľko Číňania za stavbu zaplatia, sa stále odhaduje. Posledné číslo hovorí takmer

o 22 miliardách dolárov čo je dvojnásobne viac oproti pôvodným plánom.

Hydroelektráreň priehrady, ktorá bude vyrábať aţ desatinu celkovej spotreby energie v

Číne, by mala byť úplne dokončená v roku 2008. Voda by mala priehradu celkom zaplniť v

roku 2009. Po naplnení priehrady vznikne rezervoár dlhý 640 kilometrov a hlboký viac neţ

sto metrov.

Kritici pripomínajú sociálne dosahy:

Dokončenie výstavby sprevádzala slávnosť, ktorú naţivo prenášala štátna televízia.

Slávnosť však nebola príliš pompézna a musela sa zaobísť bez čelných predstaviteľov krajiny.

Na oficiálnom začatí prác v roku 1997 sa pritom zúčastnil vtedajší prezident i premiér,

upozorňujú agentúry Reuters a AP.

Vodné dielo je však od začiatku prijímané s rozpakmi. Kritici pripomínajú, ţe za obeť čistej

energie z obnoviteľného zdroja padli celé mestá a početné archeologické pamiatky a projekt

je aj nočnou morou pre tamojšiu prírodu. Takmer dva milióny ľudí presťahovali väčšinou do

etnicky odlišných a menej úrodných oblastí, čo odborníci označujú za sociálnu katastrofu.

Sľuby, ţe budú za to odškodnení, sa väčšinou nenaplnili.“7

Pod priehradou „Tri tiesňavy“ bolo zatopených a zničených

13 veľkomiest

140 menších miest

1400 dedín

tisíce archeologických pamiatok

80 000 000 ľudí... ...bolo presídlených

21

6.7 Nevhodný vodný manažment...môžu nahradiť alternatívy

Z povedaného vyplýva, ţe doterajší koncept manaţmentu vodných zdrojov rozpracovaný a

aplikovaný v 20. storočí je nevyhovujúci. Vytvára veľmi rizikové situácie pre povodne i

nedostatok vodných zdrojov s následnými extrémnymi výskytmi prejavov počasí, ktoré súce

pripisujeme globálnemu otepľovaniu, ale realita je v našej mentálnej nedokonalosti

manaţmentu vodných v prostredí svojej komunity. Súvislosť medzi mestom, regiónom a

kontinentom je zjavná a perspektíva veľmi smutná, ak sa zásadným spôsobom nezmení

manaţment vody. Smutný je i súčasný stav vedy o globálnom otepľovaní, ktorý venuje

minimálnu pozornosť vode. Znie to paradoxne, ale podľa súčasného stavu poznania prispieva

Amazonský prales globálnemu otepľovaniu viac, ako Sahara (napriek napr. pohlcovaniu CO2,

rozhoduje vyššie albedo pralesa ako púšte). Máloktorý vedec sa to odváţi povedať otvorene,

ale medzi ich riadkami často čítame veľmi malý záujem o zavodňovanie a zazeleňovanie.

Moju generáciu je ťaţko dostať von z vybehaných koľají myslenia. Preto potrebujeme novú

generáciu mladých ľudí, ktorí budú kapacitne vedomostne pripravení rozvíjať inovatívne

holistické riešenia obnovy vody v zdevastovanej krajine od technológií, cez ekonomické,

kultúrne, sociálne a environmentálne aspekty. Moja generácia v tejto oblasti zlyhala naplno. V

20. storočí sme sa systémovo podieľali na likvidácii vody v krajine. Zbavovali sme sa sladkej

vody a premieňali sme ju na slanú vodu v oceánoch. Paradoxne je, ţe globálna populácia

rastie, sladkej vody na kontinentoch ubúda a pribúda slanej vody v oceánoch. To je veľmi

nebezpečný trend pre generáciu v 21. storočí.

6.8 Alternatívy...

Aké sú východiská? Treba ozdraviť a stabilizovať hydrologický cyklus. Toto je moţné

dosiahnuť prostredníctvom jednoduchého, ale globálneho programu „Nechaj daţďovú vodu v

krajine.“ Jeho cieľom je, aby sa do vodného cyklu vrátila voda, ktorá sa za posledných 100

rokov stratila z kontinentov. Základným princípom je udrţať čo najviacej daţďovej vody v

krajine, aby mala príleţitosť vsakovať do pôdy a vracať sa do atmosféry. Je potrebné vytvoriť

podmienky v krajine, aby sa zvýšil však daţďovej vody do pôdy celoplošne na všetkých

kontinentoch. Viac daţďovej vody v krajine, viac vyparenej vody do atmosféry, viac mrakov

a nasýtený vodný cyklus je kľúčom k riešeniu globálnych vodnej krízy i globálneho

ochladzovania planéty ZEM. Znamená viac vody pre ľudí, potraviny, prírodu, menšie riziká

22

0,porúch v počasí, prevenciu pred ţivelnými pohromami, pretváranie ţltej vysušenej krajinu

na zelenú úrodnú krajinu.

Zadrţiavanie vody v krajine je v neposlednom rade bojom proti chudobe v rozvojových

krajinách. Vzhľadom na výrazne prevaţujúce poľnohospodárstvo a nedostatok voľných

finančných prostriedkov, problémy narušenia vodného cyklu doliehajú na ne ťaţšie ako na

krajiny vyspelého sveta. Riešením mnohých týchto problémov je masívny návrat k

zabudnutým metódam zadrţiavania vody v krajine (napr. terasovanie), ktoré boli v minulosti

v rozvojových krajinách rozšírené, ale boli často zničené kolonizáciou a modernizáciou

(zavlaţovacie kanály, potrubia, čerpadlá, atď.). Pomoc chudobným krajinám pri zadrţiavaní

vody v krajine zo strany bohatých krajín by mal byť aktom spravodlivosti okrem iného aj

preto, lebo rozvojové krajiny trpia globálnymi klimatickými zmenami do veľkej miery

spôsobenými ľudskou činnosťou v priemyselných krajinách.

6.9 Mysli globálne...konaj lokálne

Zadrţiavanie vody moţno vykonávať na rozličných úrovniach, od najniţšej – individuálnej

(na svojej streche, políčku), komunitnej (napr. mestá), národnej i medzinárodnej. Program

zavodňovania krajiny je potrebné odštartovať na všetkých úrovniach a na všetkých

kontinentoch sveta, aby sa mnoţstvo vylepšených mikroklím synergicky spojilo do vylepšenej

makroklímy. Na individuálnej úrovni netreba veľa a mnoho práve najchudobnejších ľudí túto

metódu s úspechom pouţíva pre svoje dobro. Na vyšších úrovniach je potrebný celý rad

systémových opatrení a zmien v legislatíve, v spôsobe vyuţívania leso - poľnohospodárskej a

urbanizovanej krajiny, manaţmente vodných zdrojov i technologických procesov pre však

daţďovej vody do pôdy a jej výparu do atmosféry.

6.10 Prišiel čas...

Je najvyšší čas mobilizovať novú generáciu mladých ľudí, aby zobrali zodpovednosť za

vodu do svojich rúk a vo svojej komunite na konkrétnych príkladoch otvárali oči svojím

priateľom, rodine, komunite, ţe je moţné obnovovať sladkú vodu, ţe je moţne naspäť

premieňať slanú vodu na sladkú jednoduchým spôsobom. Zadrţať všetku daţďovú vodu v

krajine. A treba začať od škôl. Je potrebné, aby v prostredí, kde sa nová generácia vzdeláva,

boli po celom svete zrealizované na školách systémy zadrţiavania daţďovej vody v areáloch

23

škôl, aby tento program po celom svete rozvinuli nadácie, aby sa rozvinuli programy

mobilizácie mladých ľudí pre zadrţiavanie všetkej daţďovej vody v krajine. Je potrebné v

priebehu 10-tich rokoch nie len rozvinúť program zadrţiavania daţďovej vody po svete, ale aj

zrealizovať. Potrebujeme na všetkých kontinentoch rozvinúť zadrţiavania daţďovej vody

waterhodligami tak, aby kaţdým rokom sa podarilo vrátiť do vodného cyklu cca 1000 mld.

m3 do malého vodného cyklu.

Dobrá správa je, ţe nová generácia mladých ľudí citlivejšie vníma súvislosti, ako naša

technokratická generácia. Nová generácia môţe byť iniciátorom nového globálneho programu

obnovy vodného cyklu na kontinentoch. Obnova vodného cyklu nad kontinentmi premení ţlté

vysušené regióny sveta na zelené. Toto je príleţitosť pre mladých, ktorí sa stretli na 1.

medzinárodnej konferencii pre vodu v Buenos Aires. Nová generácia mladých ľudí,

citlivejších pre prírodu, pre sociálnu spravodlivosť, environmentálnu bezpečnosť, kultúrnu

zrelosť a ekonomickú udrţateľnosť je šancou a príleţitosťou.“6

6.11 Posledné minúty na zmenu...zajtra už bude možno neskoro...

Zajtra uţ bude neskoro... Je 5 minút dvanásť. Ak to nezmeníme dnes na Zemi prepukne

ekologická katastrofa, ktorá bude mať za následok obrovské vymieranie. Veď uţ dnes kaţdý

deň vďaka našej činnosti vymiera desať ţivočíšnych druhov! Je potrebné zmeniť naše

myslenie, pretoţe práve ono je asi najhoršie...

7 Voda a klimatické zmeny...

„Podľa Medzinárodného panelu o klimatickej zmene

(naposledy zasadnutie v januári 2007 v Paríţi) je

hlavnou príčinou klimatickej zmeny je koncentrácia

CO2. Kuriózne na tom je, ţe v ţiadnych vedeckých

dokumentoch o klimatickej zmene nie je venovaná

ţiadna pozornosť vode v krajine a vodným parám v

atmosfére, napriek tomu, ţe voda je kľúčovým

termoregulátorom krajiny i atmosféry.

Obr. 6 – Klimatické zmeny ho zabijú...nepreţije, vďaka nám...

Aţ 70% slnečného tepla dopadajúceho na zemský povrch sa spotrebuje vo výpare vody do

atmosféry, ak je krajina nasýtená vodou. Iba 10% tepla sa môţe odraziť do atmosféry. Ak je

24

krajina vysušená, tak aţ 70% slnečného tepla dopadajúceho na zemský povrch sa odrazí do

atmosféry.

Človeku začína byť horúco „vo vydláţdenom raji“ betónových miest s obkolesenou

presušenou poľnohospodárskou krajinou bez vody. Vydláţdeným rajom človek vytvoril

horúce platne, v ktorých sálavé neznesiteľné teplo zhoršuje ţivotné prostredie človeka. V

mestách teplota v horúcom lete môţe dosahovať aţ o 50C°.

Najnovšie klimatológovia nevedia definovať príčinu nárastu priemerných ročných teplôt

napríklad na Východoslovenskej níţine. Pozabudli, ţe za posledných 50 rokov sme vytvárali

rozsiahle odvodňovacie systémy, ktoré doteraz odvádzajú tzv. prebytočné vody. Ide o vodu,

ktorá v minulosti ochladzovala krajinu. Kaţdým rokom čerpacie stanice na

Východoslovenskej níţine odvedú viac ako 200 mil. m3 ţivotodárnej vody. Teraz táto krajina

sa veľmi rýchlo prehrieva a sálavé teplo okrem prehrievania atmosféry odtláča mraky do

horského chladnejšieho prostredia, kde sa v extrémnej intenzite vylejú a spôsobia povodne.

Takého horúce platne po Slovensku sme narobili z poľnohospodársko-mestskej krajiny od

západu aţ po východ. Najdramatickejšie pretvorená krajina je oblasť Východoslovenskej

níţiny, čo potvrdzuje aj najextrémnejší nárast teploty i častejší výskyt ţivelných pohrôm,

povodní, súch i poţiarov v celej oblasti Východného Slovenska.

Túto neradostnú správu je moţné ešte zvrátiť, ak umoţníme krajine sa ochladzovať

daţďovou vodou. Potrebujeme, aby Slovensko bolo viac nasycované daţďovou vodou. Ak

bude krajina viac nasýtená vodou, budeme mať zdravšie ţivotné prostredie. MVO Ľudia a

voda pri príleţitosti Svetového dňa ţivotného prostredia vyzýva vládne i mimovládne

inštitúcie, občanov, podnikateľov, mesta, odborníkov realizovať programy zadrţiavania

daţďových vôd po celom Slovensku a hlavne tam, kde sme vysušili krajinu, aby nám

daţďová voda ochladzovala krajinu i napájala ju, aby sme mali menej povodní, súch,

poţiarov i extrémne výkyvy počasia i aby nám nebolo príliš horúco!“8

25

8 Voda v krajine

Táto časť je jadrom práce. Jej cieľom je demonštratívne ukázať na schopnosť zadrţiavania

vody v rôznych typoch krajiny.

8.1 Experimentálne dôkaz zadržiavania vody

Ako demonštratívny príklad sme pouţili kvetináče, ktoré prezentovali jednotlivé typy

krajiny.

1. Kvetináč s pôdou bez krytu. – Prezentoval miesto po holorubnej ťaţbe.

2. Kvetináč s zatrávnenou plochou. – Prezentoval lúku alebo pasienok.

3. Kvetináč, v ktorom rástol stromček. – Predstavoval les.

Z experimentu, ktorý môţete vidieť na fotkách jednoznačne vyplýva, ţe pod kvetináčom so

stromčekom bolo vody najmenej a bola najčistejšia. Tento experiment jednoznačne dokazuje,

ţe len vďaka zdravým lesom môţeme mať dostatok vody pre náš ţivot.

Obr. 7 – Kvetináče: bez pôdneho krytu, trávnym

porastom, stromčekom

Obr. 8 – Voda po pretečením cez kvetináč so stromčekom obsahovala

minimum sedimentov

26

Obr. 9 – Voda po pretečením cez kvetináč s trávnym porastom

obsahovala viacej sedimentov

Obr. 10 – Voda po pretečením cez kvetináč bez pôdneho

krytu obsahovala veľké mnoţstvo sedimentov

8.2 Lat. Quo vadis?

Kam kráčame? Kto v skutočnosti sme? Kadiaľ skutočne vedie naša cesta?

Ak chceme na tejto planéte preţiť a nenechať po sebe len púšť je čas na zmenu. Nemôţeme

mať všetci toľko materiálov, palív, potravín a vody koľko chceme. Ale všetci ľudia na Zemi

môţu mať dostatok všetkého na spokojný ţivot.

Táto časť je o tom, ţe alternatívy existujú. Tu je hneď zopár, ktoré sa dajú pouţiť v našich

stredoeurópskych podmienkach:

Vytvorenie zdravej krajiny s ľudia, ktorí ţijú uprostred nej a starajú sa o ňu

pôvodnými spôsobmi

Ukončenie veľkoplošného zavlaţovania polí

Zastavenie holorubnej a clonej ťaţby v lesoch

Obnovenie terasovitých políčok

Zníţenie spotreby palív, materiálu a prírodných zdrojov

Zníţenie rastu hospodárstva

27

Záver

Zdravá krajina má veľmi dobrú schopnosť zadrţiavania vody. V dnešnej dobe sme

svedkami katastrofických povodní, ktoré väčšinou zasahujú malé podhorské dediny. Sú

dôsledkom nesprávneho hospodárenia v našich lesoch., reguláciou a usmerňovaním tokov,

rozorávaním medzí na poliach a mnohými ďalšími nepriaznivými činnosťami človeka

v krajine.

Nosná časť práce bola zistenie, ktoré typy krajiny najlepšie zadrţiavajú zráţkovú vodu

v krajine. Aké spôsoby hospodárenia a ţivota treba dodrţiavať, aby sme mali všetci dostatok

vody.

„Nemôţeme mať všetci toľko vody koľko chceme,

ale môţeme mať všetci dostatok vody pre ţivot...“

Zhrnutie

AŢ 80 MILIÓNOV ĽUDÍ BOLO DODNES PRESÍSDLENÍCH V SÚVISLOTI

S VÝSTAVBOU PRIEHRAD

KAŢDÝ 8. ČLOVEK NA ZEMI NEMÁ PRÍSTUP K ČISTEJ VODE

3,3 MILÓNY ĽUDÍ ROČNE ZOMRIE PRE NEDOSTATOK VODY

5000 ĽUDÍ DENNE ZOMRIE, PRETOŢE NEMÁ ČISTÚ VODU

ČÍNSKA PRIEHRADA TRI TIESŇAVY ODKLONÍ ZEMSKÚ OS O 2,5 CM

900 MILÓNOV ĽUDÍ NA ZEMI NEMÁ PRÍSTUP K ČISTEJ VODE

V USA JE DENNÁ SPOTREBA NA JEDNÉHO OBYVATEĽA 375 LITROV

V AFRIKE JE DENNÁ SPOTREBA NA JEDNÉHO OBYVATEĽA 9 LITROV

SKORO 1 MILIARDA ĽUDÍ VO SVETE TRPÍ HLADOM

13 MILIÓNOV HEKTÁROV LESA ZMIZNE KAŢDÝ ROK

EŠTE JE ČAS !

MÁME HO VŠAK LEN VEĽMI MÁLO....

28

Resume

Water is magical liquid, without which life wouldn’t be possible on our planet. It covers most

of the surface, composes bodies of animals. For thousands of years, water flows in constant

cycle, which was disturbed in the last decades by human activities. If, there is to be enough

water in land‘s ecosystem, unharmed woods and swamps are needed. Those mentioned, have

the best ability to contain the rainwater and release it back to surface of the land. Many of

genuine swamps and woods were destroyed. Even in Slovakia, we can witness the

irresponsible conduct in our forests. It is wrong managment that brings enormous benefit for

lumber industry, but also inflicts floods in small valley villages and brings up drying out of

our fields. Next problem is canalization of our roads, curbs and roofs which lefts our cities

completly dry. In consequence we must assure irrigation of parks and the greenery inside

them. Canalization of rainwater from cities and roads, raised the sealevel by 10cm, and that is

because we don’t let the water to soak into terain. There’s only one alternative to prevent

scorching of our country, and that is to return the water back to land. Let it flow and soak into

land freely. But to make that possible, we would have to give up many of today‘s advantages.

You don’t hear much about this matter these days,but it is the water that cools the earth‘s

surface. If we continue dehydrating the land, global warming is only going to get worse... We

still have some time left... But tomorrow may be too late...

29

Použitá literatúra

1http://www.infovek.sk/predmety/chemia/externe/majka/voda.htm (dostupné 4. apríla 2010)

2 http://e-learning-centrope.sk/data/files/54.doc (dostupné 4. apríl 2010)

3http://jurajlukac.blog.sme.sk/c/157464/Povodne-Cergovske-requiem.html

(dostupné 20. apríla 2010)

4 http://jurajlukac.blog.sme.sk/c/198392/Kalne-vody.html (dostupné 20. apríla 2010)

5 http://www.wolf.sk/clanok20050820.php (dostupné 20. apríla 2010)

6 http://www.ludiaavoda.sk/?p=209 ( dostupné 5. mája2010)

7http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/more.asp?NewsID=44199

(dostupné 16. mája 2010)

8 http://www.changenet.sk/?section=spr&x=273715&cat=375389 (dostupné 3. marca 2010)

9 www.daphne.sk (dostupné 3. marca 2010)

Obálka - foto Martin Cerovský

Obr.1 – foto Martin Cerovský

Obr.2 - http://www.stv.sk/pictures/tv13420.jpg

Obr.3 - http://www.infovek.sk/predmety/chemia/externe/majka/cyklusvody.gif

Obr.4 - http://img.cestovanie.sk/magaziny/images/cestovanie/stories/aktuality/sucho.jpg

Obr.5 – foto Ing. Juraj Lukáč

Obr.6 - http://www.europarl.europa.eu/eplive/expert/photo/20081124PHT42914/pict

Obr. 7- foto Martin Cerovský

Obr. 8 – foto Martin Cerovský

Obr. 9 - foto Martin Cerovský

Obr. 10 - foto Martin Cerovský

30

Bibliografia

Necitovaná, ale pouţitá literatúra pri tvorbe tejto práce. A tieţ súhrn celej pouţitej literatúry.

Webstránky:

www.ludiaavoda.sk

www.wolf.sk

www.infovek.sk

www.openiazoch.zoznam.sk

www.e-learning-centrope.sk

www.greenpeace.sk

www.changenet.sk

www.daphne.sk

www.slatinka.sk

www.sopsr.sk

Časopisy:

Zavíjania 1996 – 2007

Kruhy ţivota č.13 a č.14

National Geographic – Česko duben 2009

Kniha:

Chris Maser: Přemenený les. ABIES 1992. ISBN 80-88699-08-8

Film:

Jana Sadloňová, Vladimír Ruppeldt: Znovuzrodenie lesa. IRIS film 2009.