1 4.3.1 Princíp činnosti a konštrukcie röntgenov Činnosť röntgenov je založená na absorpcii rozptýleného röntgenového žiarenia v materiály skúmaných objektov. Na jednej strane skúmaného objektu je zdroj röntgenového žiarenia a na strane protiľahlej (u spätného rozptylu na tej istej strane) detekčná časť. Rôntgenové žiarenie je časťou elektromagnetického spektra s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou - zhruba 20 až 10-5 nm (energia fotónov 0,05 až 100 MeV). Pritom označenie „röntgenov“ a „gama-žiarenie“ sa týka pôvodu tohto žiarenia: röntgenové žiarenie je spojené s elektrónovými procesmi, gama-žiarenie sprevádza procesy v jadre. Pokiaľ ide o vlnové dĺžky, oba obory sa značne prekrývajú.
4.3.1 Princíp činnosti a konštrukcie röntgenov - PowerPoint PPT Presentation
Welcome message from author
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
11
4.3.1 Princíp činnosti a konštrukcie röntgenov
Činnosť röntgenov je založená na absorpcii rozptýleného
röntgenového žiarenia v materiály skúmaných objektov. Na jednej strane
skúmaného objektu je zdroj röntgenového žiarenia a na strane protiľahlej (u
spätného rozptylu na tej istej strane) detekčná časť.
Rôntgenové žiarenie je časťou elektromagnetického spektra s veľmi
krátkou vlnovou dĺžkou - zhruba 20 až 10-5 nm (energia fotónov 0,05 až 100
MeV). Pritom označenie „röntgenov“ a „gama-žiarenie“ sa týka pôvodu tohto
žiarenia: röntgenové žiarenie je spojené s elektrónovými procesmi, gama-
žiarenie sprevádza procesy v jadre. Pokiaľ ide o vlnové dĺžky, oba obory sa
značne prekrývajú.
22
Zdroj žiarenia
Zdrojom žiarenia u röntgenov sú na vysoké vákuum vyčerpané
röntgentky. Najkratšia možná vlnová dĺžka tohto žiarenia (odpovedajúca
najviac energetickému žiareniu, najvyššej energii fotónov a teda i najvyššej
prenikavosti žiarenia) je daná urýchľujúcim napätím na röntgentke.
Röntgenky obsahujú dve elektródy: žeravenú katódu a chladenú
anódu. Elektróny sú vytrhované z katódy, urýchľované silným elektrickým
poľom a dopadajú vysokou rýchlosťou na anódu. Pri dopade sa ich vysoká
kinetická energia mení na vysokoenergetické kvantum elektromagnetického
žiarenia - röntgenovský fotón. Výsledné, tzv. brzdné (impulzové, nárazové)
žiarenie má spojité spektrum.
33
Urýchľujúce napätie U medzi katódou a anódou sa pohybuje od 40
kV (stolné röntgeny pre prehliadku dopisov a malých balíkov) až do 160 kV
(pásové röntgeny). Obrie röntgeny na prehliadku paletizovaných nákladov a
kontajnerov používajú napätie ešte vyššie (zhruba 400 kV), pre
zabezpečenie prieniku žiarenia i materiály s veľmi vysokou hustotou. Pri
vysokom napätí sa nám ale z röntgenového obrazu strácajú nie príliš silné
vrstvy organických materiálov, ktoré vysoko energetické žiarenie takmer celé
neabsorbujú.
Takže čím je vyššie napätie na röntgentke, tým kratšie vlnové dĺžky
röntgenového žiarenia a tým je i prenikavejšie žiarenie. Tým skôr však
nerozoznáme slabú vrstvu organického materiálu.
44
Detekčná časť
Detekčná časť vo väčšine prípadov (u pásových röntgenov
výlučne) prevádza dopadajúce röntgenové žiarenie na elektrické signály.
Z nich sa potom po príslušnom, rôzne zložitom elektronickom
(počítačovom) spracovaní vytvára klasický televízny obraz. Detekčná časť
(s výnimkou röntgenov so spätným rozptylom) je tvorená sústavou
detekčných elementov, z ktorých každý poskytuje oddelený signál.
Detekčné elementy bývajú polovodičové alebo scintilačné s
fotodiódami. (V polovodičových detektoroch produkuje dopadajúce
röntgenové žiarenie pár elektrón - diera. U scintilačných materiálov
spôsobuje absorpcia radiácie zase excitáciu elektrónov ich atómov. Keď
tieto elektróny padajú späť do pôvodného stavu, je prebytočná energia
vyžarovaná vo forme svetla. To je detekované fotónkami.)
55
Táto detekčná sústava tvorí u röntgenov s nehybným skúmaným
objektom obdĺžnikovú plochu. U pásových röntgenov sú detekčné elementy
usporiadané do stĺpca, prípadne do zvislej rady lomenej v tvare obráteného
písmena L, aby nedochádzalo k „zrezávaniu rohov“, u väčšiny objektov.
Röntgenové žiarenie z röntgentky je obmedzené oloveným tienením, ktoré má
len zvislú pozdĺžnu štrbinu, ktorá sa nachádza na strane pásu oproti rade
detekčných elementov. Skenovanie vo vodorovnom smere zaisťuje
rovnomerný priamočiary pohyb skúmaných objektov po dopravníkovom páse,
čo umožňuje vykonanie lepšieho obrazu (viď. spätný rozptyl).
Röntgeny s ručným vkladaním používajú obyčajne lacnejšie riešenie -
fluorescenčné tienidlá so zrkadlom.
66
Iba u prenosných či malých laboratórnych röntgenov sa prípadne
stále ešte jednorázovo vyrába röntgenový snímok na príslušne citlivý, rýchlo
vyvolateľný (polaroidný) fotografický materiál vo veľmi plochej kazete
alebo na mnohonásobne použiteľné elektroluminiscenčné panely. Tieto
spôsoby sú pre pyrotechnikov výhodné pre možnosť vsunutia veľmi plochých
kaziet (panelov) do malej medzery napríklad medzi podozrivým odpadkovým
košom a stenou a vyrobiť tak snímok v požadovanom smere bez manipulácie
s košom. Sú však ochudobnené omnoho ďalších technických vymožeností.
77
Interakcia žiarenia s materiálom skúmaného objektu
Röntgenové žiarenie je vysoko prenikavé, napriek tomu pôvodná
intenzita dopadajúceho žiarenia Io [Wm-2] klesne po priechode látkou hrúbky d
[m] podľa približného empirického vzťahu na hodnotu I = Io e-md, kde m [m-1] je
celkový lineárny koeficient zoslabenia.
Ten je daný súčtom: m = mf + mc + mp, kde mf je koeficient
zoslabenia daný fotoelektrickým javom, mc - Comptnovým rozptylom a mp
tvorbou elektrónových párov.
Fotoelektrický jav a tvorba elektrónového páru sú javy absorpčné,
časť röntgenového žiarenia je materiálom pohltená. Pri Comptonovom alebo
spätnom rozptyle je daná časť žiarenia rozptyľovaná približne rovnomerne do
všetkých smerov.
88
4.3.2 Pásové röntgeny I. generácie
Pásové röntgeny sú základom väčšiny bezpečnostných prehliadok
batožiny, využíva sa pri nich najviac rôznych fyzikálnych princípov a
predovšetkým najnovšie generácie existujú len v pásovom prevedení,
preberieme generácie röntgenov práve pre röntgeny pásové.
Za röntgeny I. generácie možno považovať všetky röntgeny, ktoré
aspoň orientačne neurčujú druhy látok, ako je tomu u nižšie popisovaných
röntgenov II a III. generácie. Medzi röntgeny I. generácie patria niektoré
cenovo prístupnejšie pásové röntgeny, niektoré obrie „preťahovacie“
röntgeny a zatiaľ, bohužiaľ, všetky röntgeny prenosné, malé stolové alebo
röntgeny s ručnou manipuláciou.
99
Prevedenie röntgenov s dopravníkovým pásom má pre prehliadku
väčšej batožiny viac výhod i v prípade I. generácie. Uľahčuje to samozrejme
prácu obsluhy pri prehliadke väčšieho množstva rozmernejšej a ťažšej
batožiny a umožňuje to zvýšiť počet odbavených kusov za jednotku času.
Musíme si ale tiež uvedomiť, že pre získanie röntgenového obrazu
(trojrozmerného telesa) neskresleného v oboch dvoch smeroch by sme
potrebovali ožarovať toto teleso rovnobežným zväzkom röntgenových lúčov.
Tomu sa lepšie približujeme pri malých rozmeroch zobrazovaných telies,
kedy vzdialenosť rontgenky od telesa býva podstatne väčšia ako rozmery
telesa.
1010
U pásových röntgenov ale bývajú rozmery kontrolovanej batožiny
väčšie a röntgentky nie je možné umiestniť do väčšej vzdialenosti. Röntgeny s
pásovým dopravníkom však umožňujú využiť systém skenovania (popísaný
vyššie v častí „Detekčná časť“), ktorý odstraňuje deformácie obrazu vo
vodorovnom smere. Toto skenovanie zároveň zvyšuje kvalitu obrazu, pretože
na detekčnú časť dopadá v daný okamih prakticky len žiarenie prejdené v danej
zvislej rovine a nie ešte súčasne časť Comptnového žiarenia z celého telesa,
ktoré má smer k detekčnej sústave.
1111
4.3.3 Pásové röntgeny II. generácie
Pásové röntgeny druhej generácie umožňujú rozlišovať medzi
organickými, anorganickými a kovovými materiálmi. Rozlíšenie sa znázorňuje buď
farbami alebo pomocou dvoch čiernobielych monitorov.
Obr. 4.5 Zobrazenie batožiny metódou dvojitej energie röntgenom II. generácie(vľavo), len s rozlíšením organických, anorganických a kovových materiálov alebo III. generácie
(vpravo) s automatickým označením výbušniny – červenou farbou
1212
a)Dvojaká energia
Značne rozšíreným spôsobom, zvyšujúcim schopnosti röntgenov pri
vyhľadávaní záujmových položiek, je využívanie tzv. princípu „dual-energy“,
alebo dvojaká energia röntgenového žiarenia. Táto metóda umožňuje
rozpoznávať druhy materiálov v kontrolovaných predmetoch. Tu metódu
dvojakej energie popisujeme v rámci röntgenov II. generácie, v technicky
prepracovanejšom prevedení umožňuje i rozpoznávanie pravdepodobných
výbušnín a drog a patrí potom do III. generácie.
Podstatou metódy dvojakej energie je využitie toho, že veľkosť
všetkých troch koeficientov absorpcie röntgenového žiarenia závisí nielen na
druhu látky (konkrétne na jej hustote a priemernom protónovom čísle), ale i na
vlnovej dĺžke röntgenového žiarenia. Teda na energii jednotlivých
röntgenových fotónov.
1313
Pri metóde dvojakej energie sa urobia dve „zhodné" snímky
kontrolovaného objektu, líšiace sa len hodnotou energie röntgenových
fotónov. Teda vlnovými dĺžkami röntgenového žiarenia. Zo vzájomného
porovnania týchto dvoch snímok potom počítač odhadne hustotu a priemerné
protónové číslo materiálov. Výsledok zobrazí na jednom monitore, na ktorom
druhy materiálov odlíši farebne. Moderné pásový röntgeny využívajúce
metódu „dual energy“, prípadne metódu „multi-energy“, mávajú napríklad
dvojnásobný počet detekčných elementov než štandardné röntgeny s tým, že
jednotlivé časti detekčnej plochy snímajú röntgenové žiarenie spadajúce vždy
do daného energetického rozsahu.
1414
Menšie röntgeny metódu dual-energy nevyužívajú, bolo by to relatívne
príliš nákladné. Ich prípadné farebné displeje len priraďujú farby odtieňom
šedej. Väčšina pásových röntgenov s klasickou „dual energy“, priraďuje farby
látkam s vyšším (kovy) a nižším (výbušniny, drogy, plasty, papier, textil)
protónovým číslom. Nanešťastie organické položky vyrobené z textilu, papieru,
plastov a potravín dominujú obsahu kontrolovanej batožiny. Efektívnosť týchto
systémov je veľmi obmedzená chýbaním rozlíšenia v organickej oblasti a ich
neschopnosti presne identifikovať záujmové materiály, ktoré sú umiestnené v
preplnenom, neusporiadanom prostredí alebo za inými položkami. Napríklad
organická položka môže byť nesprávne identifikovaná systémom s dvojitou
energiou ako neorganická alebo kovová, ak je umiestnená za nejakou kovovou
položkou.
1515
b) Spätný rozptyl
Ďalšou možnosťou, ako zvýšiť schopnosti röntgenov pre prehliadku
batožiny, je využiť spätný rozptyl röntgenového žiarenia (Comptonov rozptyl
alebo tzv. „backscatter") (www.as-e.com). Pri ňom je kontrolovaný objekt v
smere zvislom skenovaný tenkým röntgenovým lúčom. Atómy kontrolovaného
objektu rozptyľujú malú časť žiarenia všetkými smermi. Na rovnakej strane ako
röntgentka je i detekčná sústava. Tá sníma len žiarenie spätne rozptýlené
(presnejšie jeho časť), atómy kontrolovaného objektu, ktoré sú v daný okamih
ožarované. Podľa veľkosti signálu detekovaného v tento okamih potom na
monitore svieti i polohou zodpovedajúci svetelný bod. Comptonov jav je
prevládajúcim pre látky s nízkym protónovým číslom.
1616
Na obraze zo spätne rozptýleného žiarenia budú teda látky s nízkym
protónovým číslom (výbušniny, drogy, plasty, papier, kože) zobrazené ďaleko
intenzívnejšie (voči látkam ťažším ako kovy), než je tomu u klasického zobrazenia
prejdeného žiarenia. Takto môžeme dosiahnuť podobného výsledku ako u metódy
dvojakej energie. Spolu s obrazom spätného rozptylu sa súčasne robí i klasický
obraz žiarenia prechádzajúceho (okrem röntgenu osôb).
orientácia osí rotácie atómových jadier skúmaných látok je týmto impulzom
narušená. Ako sa jadrá nasledovne snažia samé seba spätne zrovnať,
produkujú okolo seba svoj vlastný charakteristický rádiový signál, ako ozvenu
typickú vždy pre daný druh látky. Tento signál je zachytávaný prijímačom a
bezprostredne analyzovaný počítačom. Prístroj zväčša pátra po atóme dusíka
N14, ktorý sa nachádza vo výbušninách či drogách
6060
Vplyvom prostredia susedných atómov dochádza k miernemu posunu
rezonančnej frekvencie. Veľkosť tohto posunu závisí na type prostredia,
môžeme z neho usudzovať na typ molekuly a teda aj typ látky - ak sa jedná o
PETN, RDX, základ kokaínu atď. QR je metódou vysoko špecifickou, pretože
citlivosť závisí na tvare molekúl. Môže detekovať látku kdekoľvek v batožine,
bez ohľadu na orientáciu a rozloženie. Droga môže byť rozmiešaná v zmesi,
výbušnina vytvarovaná do tenkých plastov a pod. Rozhodujúci je celkový počet
záujmových molekúl v batožine.
V súčasnosti sa používajú pásové tunelové prevedenia prístrojov s QR pre
prehliadku batožiny a zásielok. Obsluha nemusí analyzovať žiadny obrazový či
zvukový signál, je priamo oboznámená s tým, či je skúmaný predmet v
poriadku či obsahuje výbušniny alebo drogy. Analýzou, trvajúcou priemerne 5
sekúnd, sa nepoškodzujú magnetické médiá, ako počítačové disky a pod.
6161
U detektorov QR výrobca udáva viac ako 99% pravdepodobnosť
detekcie hľadanej zlúčeniny a menšiu ako 1% pravdepodobnosť falošnej
detekcie. Kombinácia QR rezonancie a röntgenu pri jednej prehliadke je
ideálna. Pomocou QR sa totiž samozrejme nedajú vyhľadávať kovy. Na druhú
stranu, röntgenu môže zase uniknúť výbušnina v malom množstve alebo vo
forme tenkého plátu. U väčšej batožiny, pri ktorej sa dá predpokladať veľké
množstvo kovových predmetov, môžu tieto kovy samozrejme vadiť šíreniu
rádiových signálov. Pri takom tienení sa musia pomocou integrovaného
röntgenu vyhľadávať nielen zbrane a pod., ale i výbušniny a drogy.
Veľkú budúcnosť má prostriedok s QR vyvíjaný pre prehliadku osôb.
Mal by to byť prostriedok značne spoľahlivý a pritom s automatizovanou
prevádzkou.
6262
4.7 Použitie milivízie pre detekciu zbraní,
výbušnín a drog
Milivízia (www.mitlivision.com) umožňuje detekovať u osôb i pod
niekoľkými vrstvami odevu ukryté zbrane kovové i nekovové, výbušniny,
drogy a rôzny kontraband a to na základe dvojrozmerného snímania
milimetrového elektromagnetického žiarenia emitovaného ľudským telom a
vytvorenie zodpovedajúceho obrazu na TV monitore (LCD displeje).
Predmety ukryté pod odevom absorbujú (a odrážajú) toto žiarenie a tak ich
obsluha môže na monitore detekovať ako tmavšiu oblasť zodpovedajúcich
obrysov, podobne ako na röntgenovom obraze. Pre prehliadku osôb budú
pravdepodobne slúžiť „prechádzajúce rámy“ prípadne ručné detektory.
6363
Obr. 4.13 Pohľad na osobu vo viditeľnom pásme (vľavo) a milimetrovom pásme (vpravo) elektromagnetického žiarenia (Horná pištoľ je klasická kovová, dolná keramická)
6464
S kontrolou batožiny je to relatívne ľahké. Základom ich
bezpečnostnej prehliadky sú röntgeny, ktoré sa však vďaka odporu
verejnosti pre prehliadku osôb príliš nepresadzujú. Detektory kovov zase
neohlásia špeciálne keramické zbrane, výbušniny, drogy a ďalšie druhy
kontrabandu. Detektory stopového množstva častíc výbušnín a drog, s
odberom vzoriek nasávaním okolitých pár či skôr oterom z povrchu odevu,
sú síce výborné, avšak zbrane a niektoré iné druhy kontrabandu neodhalia a
pre maximálnu istotu je aj tak ideálne kombinovať ich s inými prístrojmi aj pri
detekcii výbušnín či drog. Prostriedkom, ktorý by mohol bezpečnostnú
prehliadku osôb výrazne kvalitatívne pozdvihnúť, sa môže stať práve
milivízia.
6868
Možnosti detekcie a maskovania
Pretože milivízia sníma teplotné žiarenie nielen ľudského tela,
bude výsledný kontrast samozrejme závislý i na teplote okolia, napríklad
miestnosti, v ktorej vykonávame prehliadku. Ďalej záleží na priepustnosti a
odrazovosti skrytej zbrane, výbušniny či nejakého kontrabandu a na
veľkosti následného útlmu odevom. Zabalenie kontrabandu do nejakého
absorpčného materiálu síce zakryje tvary kontrabandu, ale na mílivíznom
obraze bude tmavšia škvrna. Dokonca i pokus o ukrytie zbrane do podpažia
či medzi nohy má za následok rozpoznateľné narušenie normálneho
teplotného rozloženia tela. Predmet ukrytý v nejakej telovej dutine by však
pravdepodobne zaregistrovaný nebol.
6969
Poznámka: Okrem toho sa vyvíja i milivízna kamera s motorickou
hlavou pre pozorovanie okolia napríklad z policajných vozidiel, aby policajti
vedeli, kto z okoloidúcich má pod odevom ukrytú zbraň či iné predmety.
Vyvíjaná milivízna pozorovacia kamera poskytuje obraz v reálnom čase (30
obrázkov za sekundu), skladajúci sa z 128x192 pixelov s rozlíšením 12x12 mm
a zorným poľom 1,6x2,4 m na vzdialenosť 4 m. Ďalšou verziou je aktívny
systém pre pozorovanie cez stenu toľko potrebný pre špeciálne policajné
zásahové jednotky. Taký systém sa využije napríklad, keď sa budú ozbrojení
kriminálnici skrývať v uzavretom priestore, najmä pokiaľ budú mať
rukojemníkov. Policajná jednotka potom môže dopredu pozorovať
rozmiestnenie nábytku vo vnútri miestností a rozmiestnenie a činnosť osôb a
detekovať niektoré zbrane, najmä v rukách ľudí.
7070
Je to možné, pretože väčšina stavebných materiálov síce tlmí, ale nerozptyľuje
milimetrové vlny. Použitie pasívneho systému však už možné nie je. Útlm
väčšiny stien, podláh či stropov je totiž už tak vysoký, že milimetrové žiarenie
emitované ľudským telom je už príliš slabé na to, aby po prejdení nimi bolo
upotrebiteľné väčšie než žiarenie okolité. Naviac by neboli vidieť neživé
predmety v dotyčnom uzavretom priestore, ktoré by práve v daný čas neboli
presvecované žiarením z niektorého ľudského tela. Preto je v tejto aplikácii
potrebné naviac použiť zdroj milimetrových vín, ktorý (cez stenu) ožiari daný
uzavretý priestor dostatočne silným milimetrovým žiarením. Odrazená energia
potom bude zobrazovaná vlastnou milivíznou kamerou. Kvôli odrazom v stene
musí byť naviac kamera a zdroj oddelené.
7171
4.8 Niektoré ďalšie metódy pre bezpečnostné
prehliadky
Základom bezpečnostnej prehliadky neživých predmetov by ma byť
röntgen. Nie vždy je to však z cenových dôvodov možné, najmä čo sa týka
obrích röntgenov pre prehliadku kamiónov, nákladných kontajnerov i osobných
áut. Naviac sa jedná o veľké a zložité objekty a analýza ich röntgenového
obrazu môže byť komplikovaná. Preto je potrebné, najmä u colníkov, mať k
dispozícii i rôzne, väčšinou ručné pomocné prostriedky pre prehliadku výplní
neprístupných miest. Experimentovanie a vývoj sú nekonečné, a tak sa
môžeme občas stretnúť i s prístrojmi založenými na fyzikálnych princípoch
nižšie neuvedenými, ako napríklad s detektorom zvýšeného obsahu kysličníka
uhličitého CO2, vydychovaného osobami ukrytými v kamióne a pod.
7272
Ručné zrkadlá a zrkadielka sa používajú predovšetkým pre kontrolu
spodných, neprístupných častí motorových vozidiel či iných neprístupných
miest. Tieto jednoduché, ale praktické pomôcky majú obyčajne tri hlavné
časti: Vlastné zrkadlo, teleskopickú rukoväť a batériami napájaný svetelný
zdroj. U menších zrkadielok slúži ako osvetľovací zdroj svetlo pevne
spojené s rukoväťou v mieste držania. Pozorované miesto teda osvetľuje
cez zrkadlo. U väčších zrkadiel slúži ako osvetľovací zdroj svetlo
umiestnené v kryte vedľa zrkadla. Pozorované miesto teda osvetľuje
priamo.
7373
Endoskopy, známe tiež z lekárstva a strojného a stavebného
inžinierstva, sa používajú tiež na prehliadku neprístupných vnútorných dutín
kontrolovaných objektov. Stačí i dlhá štrbina priemeru niekedy až slabých 0,6
mm. Endoskopy sú dlhé, tenké, často ohybné, húževnaté a vodotesné trubice
obsahujúce väčšinou tri zväzky optických vlákien, jeden obrazový a dva
svetlovodivé. Tieto zväzky sú na detekčnej strane zakončené objektívom
tvoreným tromi miniatúrnymi šošovkami, pre každý zväzok jedna. Na
zobrazovacej stene je okulár (alebo CCD kamera), osvetľovací zdroj a
prípadné mechanické diaľkové ovládanie natáčania detekčného konca. Svetlo
zo zdroja sa šíri dvomi svetlovodivými zväzkami a príslušnými šošovkami a
osvetľuje pozorovaný priestor. Časť svetla odrazeného od povrchu
pozorovaného priestoru dopadá na šošovku a vstupuje do obrazového
zväzku, ktorý býva tvorený rádovo 30 000 optickými vláknami, ktoré musia
byť usporiadané.
7474
To znamená, že poloha jednotlivého optického vlákna na výstupe musí
zodpovedať jeho polohe na vstupe, pretože každé optické vlákno vlastne
prenáša jeden obrazový bod. Na konci obrazového zväzku je svetlo opticky
prevádzané na obraz pozorovateľný ľudským okom (či snímateľný CCD
kamerou). Okrem využitia v rámci operatívnej techniky alebo u pyrotechnikov sú
endoskopy využívané colníkmi pre prehliadku neprístupných miest, ako
vnútrajšku palivových nádrží a pod.
Obr. 4.14 Endoskopy pre prezeranie ťažko dostupných miest
7575
Stetoskopy sú všeobecne známe skôr ako lekárske fonendoskopy -
prístroje k počúvaniu odoziev a šelestov alebo ako bezpečnostné
fonendoskopy ku skrytému počúvaniu. Dnešné bezpečnostné stetoskopy
sú veľmi citlivé elektronické prístroje k detekcii mechanických, ale i
elektronických časovacích systémov. Mávajú kontaktné i bezkontaktné
senzory. Prvý z nich sníma pomocou citlivého mikrofónu mechanické kmity,
zvuky, z kontrolovaného objektu. Druhý menovaný je aktívny - pracuje na
dopplerovom princípe. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sa jedná o prístroje
určené predovšetkým pyrotechnikom a pre bežnú kontrolu nemajú veľký
význam.
7676
Ultrazvukové testery pneumatík a nádrží sa používajú pre detekciu
úkrytových priestorov a kontrabandu v palivových nádržiach (včítane nádrží na
skvapalnený plyn) a pneumatikách automobilov. K stene (či dnu) nádrže alebo
pneumatiky sa priloží čidlo. To vyšle ultrazvukový impulz. Ultrazvukové vlny sa
šíria kovmi, kvapalinou, gumou i vzduchom priamo, ale na ich vzájomnom
rozhraní sa odrážajú. Krátky ultrazvukový impulz vyslaný sondou sa teda
odráža od rozhrania a dopadá späť na sondu. Časový odstup medzi vyslaným
a prijatým signálom zodpovedá vzdialenosti, ktorú prešiel ultrazvukový impulz.
7777
Mikrovlnný detektor slúži k vyhľadávaniu výbušnín, zbraní, drog a iného
kontrabandu ukrytých v mnohých druhoch materiálov (samozrejme
nekovových) na základe detekcie anomálií v týchto úkrytových materiáloch, ako
výrobkov z dreva, betónu, ropy a pod. Môže tiež v istej miere identifikovať
kvapaliny vo fľašiach. Pretože je to prístroj vhodný skôr pre colníkov
nevýhodou je, že mikrovlny vôbec neprechádzajú kovmi.
7878
Gama-detektory sú malé ručné prístroje určené pre detekciu ukrytých
materiálov, ako výbušniny, drogy a iný kontraband s vyšším obsahom
atómov nižšieho protónového čísla, vo dverách automobilov, ich prahoch, v
stenách prepravných kontajnerov a skriňových nadstavieb nákladných a
obytných automobilov, v pneumatikách a iných neprístupných priestoroch.
Týmto prístrojom sa prechádza po povrchu kontrolovaného objektu (napr.
dverách automobilu). Prístroj vysiela do kontrolovaného priestoru gama-
žiarenie. Pokiaľ sa v blízkosti nachádza väčšie množstvo látky s nižším
priemerným protónovým číslom (balíček drogy), dochádza k silnejšiemu
spätnému (Comptonovému) rozptylu žiarenia. To je detekované a
znázornené vyšším tónom či vyššou hodnotou na displeji. Optimálny dosah