september 2010RELAX, EXTERIRZhradn osvetlenieBaznyExterirov
podlahyFasdy, zateplenieSancia domu a bytuNzkoenergetick
alternatvy, bvanie Teplo, vykurovanie1,33 2010septemberUROB SI
SMJesenn inpircieINTERVIEWDominik HrbatREKONTRUKCIA DOMU A
BYTUINTERIRInpircie a trendy v bvanKuchya Nbytok a doplnkyKpeaZdrav
spnok 3723-10_STYL domu a bytu 3-2010_obalka.indd 1 26.8.2010
16:49Dekoratvne omietkoviny Den Bravenpre vetky realizcie a
rekontrukcieDekoratvne omietkoviny s uren pre nlnu pravu fasdnych
stierkovch hmt pri zatepovan objektov. Na pravu omietok, betnovch
panelov, sad-rokartnovch povrchov a inch ahench stavebnch
materilov.Efektvnaaestetickpravavetkchstavebnchkontrukci.Dekoratvne
omietkoviny s vhodn pre pouitie do exterirov i interirov. Je mon
ich po-ui i samostatne pre spevnenie a zvenie hydrofobity
povrchu.Dekoratvne omietkoviny s dostupnv akryltovej a siliknovej
bze v dvoch truktrach:ZATIERAN (HLADEN) aleboTRHAN (RHOVAN) so
zrnom od 1mm do 2,5 mm.QUALITY SYSTEMMANUFACTURED UNDER
ANwww.denbraven.skDen Braven SK s.r.o., Sdlo: Polianky 17, 844 31
BratislavaPotov kontakt - prevdzka:Logistick centrum, Priemyseln 1,
900 21 Svt JurIO: 35740141, tel.: 02/44971010, fax: 02/44971540,
[email protected]_Den Braven_obalkova inzercia.indd 1
23.8.2010 14:14POKRYJ E VIAC ASTOJMENEJNOV
KRIDLAVakanajmodernejmvrob-nmtechnolgimajedine-nm vlastnostiam
plenej hliny spaRumbadokonalevet-kyvlastnostiidelnejstrenej
krytiny.V osvedenej TONDACH kvali-te ponka dlh ivotnos,
iro-kklubezkonkurennest-lychfariebaochranunaviac, ako sto rokov.
www.tondach.skORIGINL ZAUVDZACIECENYinteririnterireditorialDni sa
krtia, s chladnejie, vonku je pochmrnejie Jasn znaky toho, e jese
je u tu. Ak sa nechceme spolie-ha na to, e prde nejak babie leto,
je naase aby sme nae domovy pripravili na to nutn, o ns stretne
aneminie. To, e vnich zrejme budeme trvi ovea viac asu ako cez leto
apreto by nm mali poskytova tak pohodlie, ak je len mon. Op sa na
pretras dostvaj otzky ako: zatepli, i nezatepli, o zrekontru-ova
tak, aby to bolo o najspornejie, aby sme zas cez zimu nemuseli
vyhodi astronomick iastky za teplo. Tmito tmami sa vnaom asopise
zaobe-rme aj my. Tentokrt sme sa, okrem inho, zamerali na tmu fasd
azateple-nia i stavbu nzkoenergetickho domu. Taktie sa poksime Vs
inpirova novmi trendmi voblasti vykurovania. Pre tch, ktor by sa
skr chceli venova zlepovaniu interiru, sme pri-pravili lnky
zaoberajce sa aktulnymi trendmi vinterirovom vybaven, i u voblasti
nbytku, alebo onovinkch vdizajne azariaden kuch akpe-n. Zaujmav by
mohlo, naprklad, by namontovanie si do kpene minidzy, ktor sli na
celkov mas tela. Ve kto by odmietol kad de po namha-vej prci akope
stresu, chvku relaxu spojen smasami? Navye doma vovlastnej
kpeni!Nesmie chba ani rozhovor na tmu bvanie so znmou osobnosou
ten-toraz stenistom Dominikom Hrbatm, ktor nm zaujmavo zodpovedal
nae zvedav otzky. Tak hor sa do tania apekn jese sbabm letom Vm
praje Vaa redakciaeditorialInterir inpircie a trendyTrendy
ainpircie v bvan. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . 84Zimn zhrada raj po cel rok . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
90Sklenotom vo dverch bez kompromisov. . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . 92Renovcia drevenej podlahy. . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
96Zbavte sa prachu vo vaej domcnosti. . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . 100Audio avideo rozumne. . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 102S
novmi jadrami dvernch vpln nepustte teplo von. . . . . . . . . . .
. . 106Inteligentn elektrointalcia. . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 108SplaUvaujete okpe
matraca?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . 94Zdravotn matrace. . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
104Kuchya inpircie a trendyZdrav strava prina viac astia do ivota.
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .114Dotyk svetla. . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . .116Ucelen varn centr pre kuchyne. .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
120Chladiaca zna vitaFresh udr potraviny dlhie erstv. . . . . . . .
. . . 122Kvy sveta zia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 124Kpena
inpircie a trendyMinidzy pre maxikpe . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 130Splachovanie
s eleganciou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . 131Ekolgiaiarivku za iarivku. . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . .110Najlacnejie elektrospotrebie, i dodriavanie zkona?. .
. . . . . . . . . 126obsahRekontrukcia domu a bytuVizitkov prloha.
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
155tmaIII/2010Nasate vmu baznu korunu. . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 144Hra svetiel atieov
vzhradnom exteriri . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
146Viac ako drevo. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 150Nech sa pi,
posate sa. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . 153relax, exterirrelax, exterirurob si
smurob si smJesenn inpircie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
136iiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiinnnnnnnnnnnnnnttttttttttttttttttttttttteeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeerrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvviiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiieeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeewwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwFasdyPovrchov
prava fasd. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . .10Dekoratvne omietkoviny. . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
.16Zatepovacie systmy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .18Nzkoenergetick
alternatvyVitraHaus vitajte doma!. . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .24Bvanie v
nzkoenergetickom dome. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . 28Montovan stavebn systm . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30Stavba
nzkoenergetickch domov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . 32Energie pod kontrolou. . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
36Energia zo Slnka. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38Stavba vroku
2010. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . 42Okn v energetickej triede A. . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . 44Solrne didov okn . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48Sancia domu a
bytuPlesne s vade okolo ns . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56Mte problm so zavlhnutm
murivom?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
60Optimalizace a nvrh sanac stench pl prmyslovch objekt. 62Zelen
strecha nemus by praou. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . 64Extrmne odoln strecha. . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 66Teplo,
vykurovanie inpircie a trendyVykurovanie modernch novostavieb
rodinnch domov. . . . . . . . . . . . . 68Kotly na drevo. . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . 70Kozubov pece . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . 72Ekologick asporn teplo. . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .74Dominik Hrbat. . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . 140SERIA CARLA SERIA PAPAGENASERIA DRAGON SPIRALO SERIA
CARATInlux1209.qxd12/11/0921:27Page 87 Najrchleia mont ist
technolgiaNajtenie teplovodn podlahov krenie na sveteKomplexn
poistenie domovaKe leto finiuje adovoleniek kon as,nastva doba
vhodn na opravy aprestavby bvania.Aby sprchodom zimy n byt i dombol
prjemn akrsny pre kadho zns.rekontrukcia domu a byturekontrukcia
domu a bytu fasdy10Na stavebnom trhu je u v sasnosti neprebern
mnostvo o do sortimentovej nplne, ale aj kvality fasdnych omietok
ako aj nterov pre povrchov pravu fasd. Samozrejme, e to investori i
zhotovitelia ako aj architekti projektanti s avou vtaj, ale na
druhej strane je pred vetkmi spomenutmi zven zodpovednos pri
rozhodovan sa, ktor omietka, ale aj nter je pre dan fasdu
najvhodnejia.Urujcim kritriom pre vber me by, ale ani nemus by, ak
estetickos pri architektonizcii povr-chu fasdy oakvame od zvolenho
materilu. Pri vbere treba by opatrn, pretoe, ia, nie vdy vsebe snbi
ponkan tovar dve rozhodujce poia-davky okrem estetickosti aj
trvcnos aodolnos avbec kompletn kvalitu fasdy. Sstredili sme preto
niekoko odporan odbornkov, ktor vyjadruj svoje rady hlavne zpohadu,
oho je potrebn sa dra pri vbere povrcho-vej pravy fasdy:Ing. Martin
Hria, firemn poradcaPri vbere konkrtneho druhu povr-chovej pravy
fasdy je potrebn navzjom zosladi podmienky pso-benia smaterilovmi
vlastnosami povrchovej pravy. Jedine tak vznikne dokonal, spoahlivo
fungujci systm ochrany fasdy sdlhodobou ivotnos-ou. Vlastnosti
fasdnych materilov s dan ich zloenm, priom rozhodujci vplyv m druh
pouitho spojiva. Uruje vhodnos pouitia povrchovej pravy na konkrtny
podklad za konkrtnych okrajovch podmienok (druh podkladu zhadiska
materilovho zloenia, jeho vlhkos apod.). Zabezpeuje pevn atrval
spojenie ostatnch zloiek materilu aovplyvuje prdrnos povr-chovej
pravy apodkladu.Povrchov pravafasdrekontrukcia domu a bytu
fasdy11Pokia ide opouitie konkrtnych materilov, prvm kritriom pri
vbere vhodnej povrchovej pravy je zvyajne predstava obudcej fasde
(lene-nie, truktra afarebnos povrchovej pravy). Vzsade mme na vber
medzi hladkou fasdou apovrchovou pravou, fasdnym nterom afasdou
sotruktrou (hladen, kraban, ryhovan).Bez ohadu na truktru fasdy je
najdleitejie zvoli tak povrchov pravu, ktor bude svojm zloenm
avlastnosami vhodne spolupso-bi spodkladom azrove bude schopn
odolva vetkm jestvu-jcim vonkajm vplyvom (slnen iarenie, hnan d,
vfukov plyny, prach, kysl dade, machy, riasy at.) Navrhovateovi aj
investorovi vdy ide oto, uspokoji najnronejie poia-davky modernej
architektry apostupo-va vzujme vyej rovne funknosti aestetickho
vzhadu. Pre dosiahnutie tohto efektu s dostupn rzne povr-chov pravy
fasd, potrebn je iba sprvne sa rozhodn avybra si.Ing. Igor Dbravec,
stavebn poradcaRd upozornm na jeden fasdny prvok, ktor sa zana
vsasnosti, pre jeho atraktvnos adobr mecha-nick vlastnosti, pouva
na stavbch bytovch inovch ako aj rodinnch domov. Jednm ztakchto
najvznam-nejch prvkov je aplikcia medench psov vrznych povrchovch
pra-vchtradinej iernej, tmavohnedej, pre-oxidovanej, zelenej
patinovej, mat-nej sivej, zinkovej, zlato-ervenej alebo bronzovej.
Oxidovan me je vhodn na povrchov pravu sprihliadnutm na danos
prostredia. Mnoh architekti uprednostuj zelen patinov pravu, ktor
svojm prirodzenm vzhadom prostredie dotvra arob fasdu vskutku
noblesnou. Technolgia pr-pravy takhoto fasdneho materilu pozostva,
uvdzam jeden zo sp-sobov, zpouitia medench zvitkov patinovanch na
jednej strane, ktor vznikaj na zklade pecilne vyvinu-tho
technologickho procesu, umo-ujceho vytvori oxidovan vrstvu medi.
Ide oproces rovnak ako pri prirodzenej patincii poas psobenia asu,
ke je me exponovan atmo-sfrickm vplyvom. Patina je chemick konverzn
proces, kde s vyie mole-kulrne povrchy medi zven asme-ruj
kvytvoreniu prirodzenej patiny. Nejde onijak umel proces
farbenia.Patinov prava umouje neaka na as potrebn na zmenu povrchu
dozelena vplyvom poasia. Pretoe pe-cilna vrobn technolgia ponka
farebn varianty kadho panelu od svetlej zelenej a po modrozelen.
Kad panel je jedinen. Vpriemy-selnch znach aprmorskch atmo-sfrach
sa patina vyformuje za p a sedem rokov. Vovidieckej atmosfre
srelatvne istm vzduchom sa me vyskytn za desa a trns rokov. Vptnych
podmienkach sa naprklad nikdy nevyskytuje ameden povrch sa men na
tmavohned a bronzov farbu. Patinov efekt sa postupne men avyvja, ke
je vystaven atmosfric-km podmienkam. Konen varianty Dostatok
kvalitnch nterovch materilov na stavebnom trhu umouje oku lahodiacu
farebnos fasd bytovch domov.Lazrov nter historickej
fasdy.rekontrukcia domu a bytu fasdy12rilovej bzy sa vak najdlhou
ivot-nosou vyznauj minerlne, siliktov asiliknov
materily.Ospoahlivom fungovan povrchovej pravy vak okrem vberu
vhodnho materilu rozhoduje aj jeho vrobca. Podobne ako pri inch
investcich soakvanou dlhodobou ivotnos-ou je vhodn arozumn prikloni
sa kmaterilom od renomovanch adkou spenho psobenia natrhu stavebnch
materilov overench vrob-cov.Ing. arch. Emil Boiak, zostavebnej
poradenskej agentryVsasnosti s vekou mdou fasdy oetren nterom alebo
vbec prefarbenou omietkou vtmavom odtieni, vstych aiarivch farbch.
Tento mdny trend podporuje aponka mnoho vrobcov farieb. Pripravi
takto farby vmieacch centrch nie je problm. Dleit aneodmysliten je
vak sprvne komunikova pri takejto zkazke so zkaznkom. Sksenosti
zkontaktov srznymi zkaznkmi ako aj poznatky zskan zvskumnej
avedeckej innosti pomohli uri niektor pravidl takejto komunikcie.
Mal by ich pozna aj investor, aby vedel, ako m sdodvateom
komuni-kova, o vetko me od neho poa-dova. Oficilne ineformlne
obecne platn pravidl s:Uzkaznkovi je potrebn vysvetli, e vybran
farebn odtie poda vzorkovnice bude na fasde urite odlin istee nie
rozhodujcoale so zvyujcou hrbkou fasdy bude sa zda tmav, priom
efekt svetla atiea tu zohrva vznamn lohu,Ue je potrebn bra do vahy
najm skutonos, e fasdy stmavmi odtiemi neodraj vpriebehu farby s
testovan, kontrolovan, aby bol povrch prirodzene patinov. Pouit
elementy na fasdach ponkaj jedi-nen monos na poiadavky dizaj-novho
rieenia modernej architektry. Mnoho stavieb kontruovanch tmto
vynikajcim materilom potvrdzuje jeho jedinen dizajnov potencil.Hans
Preisatsch, poradca zrakskej firmyVhodn je, ke si pri vbere
zosasnch modernch fasdnych materilov uvedomujeme ich zkladn
rozdelenie arozlenie. Poda druhu spojiva ich mono rozdeli na
akryl-tov, siliktov, siliknov aminerlne, priom vmenej miere sa
pouvaj vpenn, cementov arzne rozp-adlov farby. Pri vbere vhodnho
materilu treba repektova charakteris-tick vlastnosti jednotlivch
materilov arozhodova sa hlavne poda podmie-nok, vktorch bud
materily apliko-van apoda poiadaviek, ktor maj plni. Typickm
prkladom je poia-davka na paropriepustnos. Mono sa sou stretn
hlavne pri starch objektoch, ale tie pri novostavbch svyou
stavebnou vlhkosou (nedo-statone vyzret omietky apotery, nevyzret
probetn apod.). Vtakomto prpade m ma povrchov prava, pokia je to
mon, o najni difzny odpor apre pouitie s preto vhodn najm minerlne,
siliktov alebo siliknov materily. Akryltov dis-perzn povrchov pravy
s vzhadom navy difzny odpor pre aplikciu natchto objektoch nevhodn.
Naopak, vprpade poiadavky na ste farebn odtiene sa odpora siahnu po
akry-ltovch materiloch, ktor umouj poui vraznejiu
pigmentciu.Siliknov anajm siliktov hmoty nie je mon pigmentova v
prli vraznch farebnch odtieoch, fareb-nosou sa skr pribliuj
kprrodnm odtieom. Siliktov materily sa neodpora aplikova na
vyspravovan fasdy, pretoe tu hroz riziko sfaka-tenia fasdy zdvodu
nerovnomernej nasiakavosti avlhkosti podkladu. Natakto povrchy je
idelne poui materily na siliknovej bze. Podobne siliktov omietky
afarbenie je vhodn aplikova na star siliknov adis-perzn ntery, ie
na hydrofobizovan podklady.Ing. arch. Silvia Grossov, vysokokolsk
uiteka naeskej fakulte architektry apublicistkaPri rozhodovan
onajvhodnejej povrchovej prave zohrva rozhodu-jcu lohu o. i. aj
prostredie, vktorom je objekt postaven. Ak je objekt situovan
vprostred svym zneis-tenm ivotnho prostredia, je vhodn orientova sa
pri vbere na materily snzkou nchylnosou na zapine-nie. Spomenut
poiadavky najlepie spaj avdanej spojitosti vyhovuj siliknov,
siliktov aminerlne mate-rily. Disperzn ltky naopak statickm nbojom
priahuj zrnk prachu as teda nchylnejie na zneistenie. Vexponovanch
lokalitch sastmi silnmi hnanmi daami treba zvoli materil snzkou
nasiakavosou, napr-klad siliknov adisperzn materily. Prihliadanie
na prostredie je hlavne otzkou ivotnosti jednotlivch druhov
povrchovej pravy, priom samozrejme, ntery nemu konkurova omietkam,
ato i u tenkovrstvovm alebo mine-rlnym, uachtilm. Zpohadu
mate-Povrchov prava fasd medenmi psmi.rekontrukcia domu a bytu
fasdy13da toko slnenho iarenia, ale opane, dochdza kich nhlemu
ochladeniu, trebrs po dadi. To vetko ovplyvuje nielen okamit tepeln
reim stavby, ale vedie to tie kneelatenmu pnutiu vo fasdnej vrstve
adlhodobo kzhoreniu jej kvality. Pre tieto dvody treba zkaz-nkom
odpora tmav aintenzvne farebn odtiene, ktor prekrauj takzvan
luminoscenn referenn hodnoty (stupe, respektve percento odrazu
slnenho svetla). ierna farba iarenie pohlcuje, takmer ni neodra,
naopak biela farba odra a 100 % iarenia. Hodnota odrazu by teda
nemala by menia ako: Upri siliktovch alebo siliknovch omietkach 30
%,Uapri omietkach zo syntetickch ivc 25 %,Uten ist problm nastva,
ak zkaznk pouije minerlnu omietku, avak nsledne ju pretrie tmavou
alebo vemi stou farbou,Uvemi tmav odtiene, ktor zkaznk vslovne
poaduje, nemali by prekra-ova 10 % zcelkovej plochy fasdy, apreto
je vhodn odpora ich ako dekoratvny prvok.Voba vhodnho farebnho
odtiea je preto jednm znajdleitejch nstrojov pre dosiahnutie
konenho efektu, ktorm je vysok odolnos adlh ivotnos stavby.Ing.
Jlius Puskajler, projektant, stavebn poradcaVhradne nterov materil
dva fasdam domov ich praliv vzhad acelkov architektonicko-estetick
vzor. Preto si mus investor jeho vobu ustri, m poadova schvlenie
pouitho materilu amal by si najprv necha zhotovi vzorku. S fasdy,
ktor vyzeraj ako nov aj po prvom vykonan nteru fasdy sodstupom aj
desiatok rokov. Preo to tak je, mono odpoveda jednoznane. Je to
vaka pouitiu vysokokvalitnch nte-rovch materilov fasdnych systmov.
Dleit je ma prehad ozahrani-nch firmch, ale aj tuzemskch, ktor
prebrali zahranin know-how, ktor sprstupuj na trh modern materily
anov technolgie naozaj kvalitnch nterovch ltok. Vyzradm aspo
niektor technick rieenia tchto mate-rilov apoviem, oak novovyvinut
nterov ltky vysokej kvality vlastne ide. S zvroby vlune vodou
riedite-nch ltok, ktorch produkciou sa zao-beraj na zklade zskanej
licencie aj viacer slovensk producenti. Vdisperz-nch farbch ide vak
aj otuzemsk absoltnu pikov rove vo vrobe tchto farieb poda vlastnej
navrhnutej technolgie. Disperzn ltky, uren najm na povrchov pravu
stien, omietok, betnovch plch i sadrokar-tnov, preli vostatnch
rokoch almi vvojovmi zmenami, ktor vrazne ovplyvnili ich kvalitu.Aj
modern farby, ku ktorm dis-perzn farby jednoznane patria,
pre-sviedaj osvojej kvalite svojimi itko-vmi
vlastnosami:Ujednoduchou aplikciou,Urchlym zasychanm,Uvbornou
adhziou kpodkladu,U krycmi schopnosami aalmi vznamnmi
vlastnosami.Pavel astn, stavebn poradca pre povrchov pravy
fasdChcel by som nieo poveda omenej asto aplikovanej povrchovej
prave fasd, ale zato stle potreb-nej. Je ou lazrov nter fasdy.
Lazrnos je polopriehadn, teda nie plne kryt farebn povrchov prava.
Lazrovho efektu sa dosahuje zvlt-nou formulciou nterovej hmoty,
kedy sa obmedz alebo plne vyli prtom-nos krivch belob na bze rutilu
aal-ch vemi krivch pigmentov. Hmota sa naopak zafarb menm mnostvom
jemne mletho farebnho pigmentu smenou krivosou. Lazrov povr-chov
prava umouje pozorovateovi vidie farebnos nteru aj farebnos
atruktru podkladu nteru.Lazrov nter poskytuje povrchov ochranu.
Pouva sa vade tam, kde treba chrni azvrazni uachtil vzhad fasdy, i
u na historickch stavaniach, alebo stle astejie na kvalitne
urobench novodobch fas-dach zuachtilch prvkov.Podklad pre nter sa
pripravuje rov-nako ako pod ktorkovek in fasdny nter. Vymenia sa i
vyspravia plochy snepevnm povrchom, vyistia avypl-nia sa spary
apraskliny na podklade, vytmelia sa pokoden achbajce plochy atvary.
Fasda sa potom penetruje systmovm penetranm nterom, ktorho lohou je
predo-vetkm zjednoti savos podkladu. Vprpade spraujceho povrchu
omie-tok pouije sa penetrcia so spevuj-cim inkom. Spevnenie
hruboporz-nych i nasiakajcejch podkladov sa rob akryltovou
emulziou. Penetrciou dochdza kmiernemu stmaveniu nasiaknutejch
miest, preto sa pouva iba pre krycie ntery.Vyschnut napenetrovan
fasda je pripraven pre kryc nter. Prpadn nerovnosti vdrsnosti
podkladu mono korigova tmelenm jemnou stierkou. Pre lazrov nter je
ete treba urobi farebn korekcie vysprvok, komu sa pouije menie
mnostvo krycieho nteru. Zjednoten napenetrovan nter avyspraven
povrch je mon natrie lazrovm nterom.Lazrov nter poskytuje povrchu
ochranu. Pouva sa vade tam, kde chceme chrni azvrazni uach-til
vzhad fasdy. Nter zabrauje rchlemu zateeniu zrkovou vodou, kvapky
po om stekaj. Pri zahriat fasdy slnenm iarenm vodn para unik cez
mikropry nteru. Lazrna technika svpennou far-bou je vemi jednoduch.
Vpenn farba neobsahuje iadny oxid titanin (pokia nie je umelo
pridan), atak jej krivos je mon jednoducho zni zriedenm vodou.
Vhodnch odtieov je mon dosiahnu primieanm rznych farebnch nterov.Po
vykonan nteru ajeho vyschnut je treba navlhi vrstvy nteru vodou,
aby dolo kfixci astuhnutiu. Kee hmoty neobsahuj iadne organick
prsady, vysychaj vemi rchlo. Bez nslednho zvlhenia by ntery
nestuhli, ale iba vyschli na prok.Lazrna technika je oproti
kry-ciemu nteru onieo nronejia na istotu vykonania asksenos maliara
i natieraa. Nter touto technikou vak dva vemi iv vzhad, ktor upta
oko pozorova-tea. Lazrnos je kvalita, ktor pri-na pitok. Navye je
vhodn pre novostavby aj pre fasdy neobnove-nch historickch
pamiatok.Pre kryciu ilazrov farebn pravu je vhodn poui tradin
systmy nterov atmelov na siliknovej bze.Mgr. Jaroslav BartlFoto:
archv autora a redakcie5 1S ! 1S v 1S 1S uSA n 1 1S v 1S L V 1S 1S
n 1S u n C 8 1SL ! ZL A 1SL 1S1SL 15 15 L 7KHUPR6KLHOG
HWUt9iGRPDMSHQLD]H u D S1S L n 1S M 15 L 1 I 1S A 1S L 15 A 1S 1
v A 1S v V 5kLC 5 D k 25 k 15 M 1S v A v D 8 1S u u rekontrukcia
domu a bytu fasdy16Dekoratvne omietkovinyDen
Bravenrealizciearekontrukciepre vetkyZATIERAN (HLADEN) alebo TRHAN
(RHOVAN) s rznymi ve-kosami zrna. Dekoratvne omietkoviny s tnovaten
poda farebnch vzor-kovnkov a pri sprvnom vbere farby zmenia Vau
stavbu na nepoznanie. Okrem estetickej funkcie maj omiet-koviny aj
dleit ochrann funkciu. Chrnia stavbu pred nepriaznivmi
poveternostnmi vplyvmi poasia ako je d, sneh,mrz, mechanickm
naruenm muriva a zaisuj jeho ivotnos. Rozhodujcim kritriom vberu
pre odporanie najvhodnejej omietky je podklad, ktor mus by rovn,
sdrn, such, zbaven prachu, mastnoty a mechanickch neistt. Aby
omietka dokonale prinula na pod-klad musme dobre pozna poiadavky na
jednotliv podklady arepektova ich. Pred samotnou aplikciou
omiet-kovn je nutn podklad napenetrova penetranm nterom.
Omietkoviny sa nesm aplikova za priameho slne-nho iarenia, vysokej
teploty podkladu i vzduchu, daa a silnho vetra.Akryltov
omietkovinaDekoratvna omietkovina zatieran (hla-den) alebo trhan
(ryhovan) na bze akryltovej disperzie. Uren pre finl-nu pravu
fasdnych stierkovch hmt pri zatepovan objektov. Na pravu omietok,
betnovch panelov, sadrokar-tnovch povrchov a inch ahench stavebnch
materilov. Efektvna aeste-tick prava vetkch stavebnch kon-trukci.
Je vhodn pre pouitie do ex-terirov i interirov. Je mon ju poui i
samostatne pre spevnenie a zvenie hydrofobity povrchu.Siliknov
omietkovinapecilna achten omietkovina zatie-ran (hladen) alebo
trhan (ryhovan) dekoratvneho typu uren pre finlnu pravu fasdnych
stierkovch hmt pri zatepovan objektov. Na pravu omietok, betnovch
panelov, sadrokar-tnovch povrchov a inch ahench stavebnch
materilov. Idelna do ve-kch aglomerci apriemyslu so silnou
dopravnou prevdzkou a produkciou prachu. Je vhodn pre pouitie do
exte-rirov iinterirov.spracoval Gregor Uram, Den Braven SKDen
Braven SK s. r. o., Polianky 17, 844 31 Bratislava, potov kontakt
prevdzka: Logistick centrum, Priemyseln 1, 900 21 Svt Jur tel.:
+421/2/44 97 10 10, fax: +421/2/44 97 15 40e-mail:
[email protected], www.denbraven.skDekoratvne omietky s vhodnm
prostriedkom na ochranu fasdy pred nepriaznivmi vplyvmi poasia
azrove skvelm estetickm rieenm objektu. Vsasnosti sa bez nich
nezaobde iadna realizcia ani rekon-trukcia. Dekoratvne omietkoviny
odspolonosti DenBraven s dostupn vakryltovej a silik-novej bze
vdvoch truktrach: Viac informci njdete na www.denbraven.skCELOX,
spol. s r. o., Drustevn 33/A, 900 23 Vinintel.: 0903/447 148,
tel./fax: 033/647 65 73http://www.celox.sk, e-mail:
[email protected] predajca plastovch fli rmy
Monarextrovorekontrukcia domu a bytu fasdy18Naim cieom je kvalita a
dosahujeme je profesionalitou. Dodvame kontaktn zatepovacie systmy,
ktor maj svoje kvality a u aj svoje meno. Dosia sa nazvali poda
tepelnoizolanej dosky, o nemuselo by celkom zrozumiten pre konenho
odberatea. Od roku 2010 s nazvan s ohadom na zrozumitenos prve pre
investora poda situcie pri zatepovan.Zkladom systmu s Baumit Fasdne
izolan dosky EPS-F z expandovanho penovho polystyrnu. Novinkou v
systme je lepiaca malta na bze cementu Baumit ProContact, ako
armovacia mrieka je navrhnut Baumit Sklotextiln mrieka, na prpravu
podkladu pod povrchov pravu je najvhodnej univerzlny zkladn nter
Baumit Univerzlny zklad. Systm Baumit Pro uprednostuje ako povrchov
pravu tenkovrstvov disperzn omietku pre vntorn i vonkajie pouitie
Baumit Granopor omietku. Ako Zkladom zatepovacieho systmu Baumit
Star s osveden Baumit Fasdne izolan dosky EPS-F z expandovanho
penovho polystyrnu. Na lepenie, vyrovnvanie a stierkovanie je uren
Baumit Lepiaca stierka. Ako armovacia mrieka je navrhnut Baumit
Sklotextiln mrieka. Na prpravu podkladu pod Baumit Nanopor omietku,
Baumit Artline omietku, Baumit Siliknov, Baumit Granopor, Baumit
Siliktov a Baumit Mozaikov omietku je najvhodnej univerzlny zkladn
(penetran) nter Baumit Univerzlny zklad. Ako povr-chov prava Baumit
Star je navrhovan tenkovrstvov siliknov omietka pre vntorn i
vonkajie pouitie Bau-mit Siliknov omietka. Systm Star umouje v
povr-chovej prave aj alternatvy Baumit Nanopor omietku, Baumit
Siliktov omietku a Baumit Granopor omietku. Pre architektonick
stvrnenie fasdy a zvraznenie detailov je mon poui tie Baumit
ArtLine a Baumit Mozaikov omietku.3. spora + pohoda = Baumit
openPri zatepovan sa zvyajne uvauje s primrnymi ciemi, ako s spory
platenej energie a estetick kvalita. alm zcieov nronho zkaznka je
pohoda Baumit Lepiaca stierka open je lepiaca malta na bze bieleho
cementu na lepenie, vyrovnvanie a stierkovanie Baumit Fasdnych
izolanch dosiek open a open PLUS. Baumit Fasdne izo-lan dosky open
na bze expando-vanho penovho polystyrnu s optimlne paroprie-pustn,
o zaruuje optimlnu vntorn klmu. Baumit sklotextiln mrieka open je
armo-vacia mrieka, uren na pouitie v skladbe kontaktnho
zatepovacieho systmu Baumit open. Baumit zkladn nter open je zkladn
nter na vyrovnanie nasiakavosti podkladu a zlepenie prdrnosti
Baumit trukturovanej omietky open.Nov nzvy kontaktnch zatepovacch
systmov Baumit s stretov. Zkaznk sa doke jednoduchie zorientova a
rozhodovanie nemus by komplikovan a zdhav. Nov nzvy systmov a ich
skladba s vyjadrenm nzoru naich odbornkov na najvhodnejie zostavy
kontaktnch zatepovacch systmov. Nie s vak iadnou dogmou a teda nie
s ani jedinou mo-nosou pre rozhodovanie. Produkty Baumit s i naalej
rovnako kvalitn a rovnako kompatibiln. V prpade poiadavky s nai
odbornci pripraven zostavi kon-taktn zatepovac systm Baumit it na
mieru.alternatva mu my pouit Baumit Siliknov omietka alebo Baumit
Siliktov omietka. Pre architektonick stvrnenie fasdy a zvraznenie
detailov je mon poui tie Baumit ArtLine a Baumit Mozaikov
omietku.2. spora + kvalita = Baumit StarV niektorch je rozhodovanie
jednoduchie a bez nutnosti kompromisov a stupkov. V takejto
tandardnej situcii je vhodn prija kvalitu bez kompromisu a vyui ete
kvalitnejie produkty, ako v situcii prvej. Pre druh situciu
zatepovania zostavili nai odbornci pikov zatepovac systm s dlhou
ivotnosou s osvedenou skladbou z naich produktov systm Baumit Star.
a prjemn klma v interiri. Niektor interiry, vykren naprklad aj na
23 C, mu vplyvom nevhodnej vlhkosti, a vekho rozdielu medzi
teplotou vzduchu a povrchu stien, psobi chladne. Tepeln pohoda
vyaduje vlhkos vntornho vzduchu 40 a 60 %, a rozdiel medzi
teplo-tou vzduchu a povrchu steny ni ako 4 C. In stav tejto situcie
je charakterizovan v prpadoch, kedy interir budovy produkuje vie
mnostvo pr. S to prpady vlhkch prevdzok, ale aj prpady, v ktorch je
v stench po sancii vie mnostvo vody. Pre tto situciu bol
tandardizovan kontaktn zatepovac systm Baumit open.Zatepovacie
systmy pre nov desaroieVstrety zkaznkomal krok k zkaznkoviV Baumite
sa na Slovensku venujeme zatepovaniu budov u od roku 1994 a za
takmer estns rokov sme zskali rozsiahle sksenosti. Vytvorili sme
klu kvalitnch produktov. Pri zatepovan je mon vyuva ich
kompatibilitu tak, e zatepovac systm je mon vysklada poda elania.
Sksenos nm vak hovor o najastejch skladbch systmov, ktor s pre
rz-nych uvateov a rzne situcie najvhodnejie, a ktor sa vemi asto
opakuj. Preto sme v roku 2010 pristpili k ustleniu skladby
kontaktnch zatepovacch systmov Baumit. Je to krok v strety zkaznkom
a predo-vetkm k investorom i koncovm zkaznkom ktor im umouje
jednoduchiu orientciu v zatepovacch systmoch Baumit.1. spora +
spora = Baumit ProTto situcia sa d charakterizova potrebou
kompro-misu. Treba dosiahnu vysok kvalitu, ale nie kad je ochotn
plati vysok cenu. Zvyajne sa zanaj kom-binova produkty tak, aby sa
dosiahlo cenov optimum, a riziko, e je to na kor kvality, je vek.
Preto sme pre takto situcie zostavili systm Baumit Pro. Je cenovo
vhodn pri dosiahnut optimlnej kvality, je zaloen na kvalitnej
materilovej bze a zrove ekonomicky vemi dostupn. BaumitZatepovacie
systmyPohodlie, ktor sa vyplatZatepovacie systmy Baumit s ochrannm
obalom vho domu. Dokonale izoluj steny, m zabraujniku tepla von a
rovnako tie prenikaniu chladu do muriva zvonku. Jednoducho, dria
mrz vonku a teplovntri, m chrnia murivo vho domu. So zatepovacmi
systmami Baumit sa zlepuje klma v
miestnos-tiazvyujepohodlie.Anavyeetria,pretoeinnizolciaznivaenkladynakrenienapolovicu.Baumit
openBaumit StarBaumit ProMylienky s budcnosou.Baumit Info-linka:
02/59 30 33 33, 041/507 66 51 BAVTE SA FARBAMIPod znakou Brillant
Creative prina spolonos HET vberov kolekciu odtieov a farebnch
rieen, zohadujcich modern trendy v bytovom dizajne. Jednotliv farby
umouj vzjomn kombinciu a dvaj priestor pre kreatvne prstupy.Vhodnou
vobou stych a svetlch tnov je mon v miestnosti vytvori jedinen a
osobitn atmosfru, modelova a meni jej proporcie tak, aby vsledok o
najlepie odral vau individualitu a ivotn tl.www.het.skPouva sa na
ntery najrznejch podkladov ako klasick i sadrov omietky, murivo,
sadrokartnov, sadrovlknit, drevotrieskov, drevovlknit dosky, betnov
panely a monolity, zdrsnen tapety a ostatn tapety so truktrami,
tapety zo sklenench vlkien a pod. Vrobok je vyhovujci na ntery
povrchov, ktor mu prichdza do nepriameho a priameho nhodnho styku s
potravinami.Z hadiska aplikano-technickch vlastnost sa Brillant
Creative vyznauje vemi dobrou spracovatenosou a jednoduchou
aplikciou, vysokou krycou schopnosou a vbornou paroprie-pustnosou,
odolnosou voi oteru a matnm vzhadom.Brillant Creative prichdza v 12
farebnch odtieoch vrtane bielej.Mieanm s bielym odtieom v pomere
1:1,mono rozripoet kombinci o tzv. tn v tne a zska tak svetlejie
varianty.www.het.skFIREMN PREZENTCIAsiv Solidbov Romantic hned
Elegant falov Nostalgic zelen Spiritmodr Relaxzelen Happy zelen
Charismylt Vitaloranov Euphory vnov Mystic biela OptimicODPORAN
KOMBINCIEzelenSpiritBC0269 BC0559 BC0559 BC0139 BC0559 BC0559
BC0529Int eri rovt novanot eruvzdornf arbaTnovanmatnoteruvzdorn
vysokoparopriepustnrchlo-schncainterirovdisperzn
farbasvysokoukrycouschop-nosouaroztieratenosouna
okamitpouitie,vhodnna nteryvetkchbench podkladovvrtaneomietok
sananchsystmov.Dodva sa v 12 zkladnch odtieoch.Modernpast el ov odt
i eneNOVODTIENEwww.het.skVIAC NEZ FARBY24A donedvna si nvtevnci pri
prchode do arelu spolonosti Vitra, teda do tzv. Vitra Campusu vo
Weil am Rhein, najprv vimli budovu Vitra Design Musea, ktor navrhol
Frank Gehry. Teraz s ou o pozornos sper nov, hne veda stojaca
budova VitraHausu od Herzoga a de Meurona. V tesnej blzkosti hranc
so vajiarskom a sdla spolonosti v Bazileji si tak Vitra v nemeckom
meste Weil am Rhein vytvorila nov domov pre kolekciu Home
Collection. VitraHaus vitajte doma!domov od A po Z inpircie a
trendydom od A po Z inpircie a trendyVitraHaus pozva nvtevnkov, aby
si tu pestovali, definovali a zuach-ovali svoj dizajnov vkus.
Nvteva voVitraHause predstavuje vlet dodejn dizajnu a navye ponka
monos zoznmenia sa sprcami poprednch sasnch dizajnrov. Nbytok a
predmety zkolekcie Vitra Home Collection s naaranovan hne vniekokch
kombinciach urench pre bvanie aj praco-visko: klasick ksky od
Charlesa aRayEamesovch, Georga Nelsona, Isamu Noguchiho, Jeana
Prouvho a Vernera Pantona dopluj sasn dizajny odMaartena Van
Severena, Ronana aErwanaBouroullecovch, AntoniaCitteria, Helly
Jongerius, Jaspera Morrisona aalch. Nvtevnci tak mu naerpa
inpi-rciu na zariadenie vlastnho domova, zisti, akmu dizajnu dvaj
prednos, vyska si vystaven nbytok a pred-mety a priamo na mieste si
vybran produkty objedna alebo zakpi. 25dom od A po Z inpircie a
trendyVitraHaus alej ponka pohad dovroby a na kontrolu kvality.
Ukazuje, ako spolonos Vitra pln poiadavky udratenosti, a objasuje
svet pracovnch a kancelrskych stoli-iek. Svberom vhodnej farby
pomha nvtevnkom farebn laboratrium. VoVitrne VitraHausu je vystaven
vber stoliiek zdevtnsteho a dvad-siateho storoia. Vaka nemu si
nv-tevnci urobia predstavu ofondoch zbierky Vitra Design Musea.
Obchod Vitra Design Musea poskytuje kur-torsk vber predmetov,
doplnkov aknh, ktor sa daj zakpi priamo namieste. Vkaviarni
VitraHausu si nv-tevnci mu vkude premyslie al program vareli
spolonosti Vitra. Vroku 1981 zniil znan as vrobnch zariaden
spolonosti Vitra vo Weil am Rhein pochdzajcich z50. rokov minulho
storoia roz-siahly poiar. Potejto udalosti bol napozemku vybudovan
heterognny architektonick celok. Svoju prv rea-lizciu tu m naprklad
Zaha Hadid. VitraDesign Museum je prv architek-tonick dielo Franka
Gehryho posta-ven mimo zemia Severnej Ameriky. Tadao Ando tu
navrhol svoj prv dom mimo Japonska. Vrobn budovy tu navrhli aj
Nicholas Grimshaw, Alvaro Siza aSANAA. Vareli spolonosti Vitra sa
alej nachdzaj budovy 26dom od A po Z inpircie a trendy27sosedlovou
strechou, ktor sa d njs vobytnch stavbch pocelom svete. Architekti
na tto zkladn podobu nadviazali a kombinciou celej rady domov
vytvorili prelnajce sa vrstvy jednej budovy. Vsledn interir m
prjemn rozmery a domcku atmo-sfru. Skladan objemy vytvraj
dra-matick uhly a perspektvy. Architektra VitraHausu zavedie
nvtevnkov nacestu pln prekvapen a ponkne im vhad na Tllingersk
vinice, arel spolonosti Vitra a pohad smerom kBazileju a Alsasku.
Zuzana BartovVitraHaus - architektonick tdio Herzog & de
MeuronFoto: Leon Chew, Vitra Info: www.vitra.com/vitrahaus,
www.vitra.comPre viac informci kontaktujte esk zastpenie Vitra:
Vitra Koncept, s.r.o. Jitka echurov telefn: +420/283/061 816
e-mail: [email protected] doba VitraHausu je od
pondelka do nedele od 10.00 do 18.00 hVitra
CampusCharles-Eames-Strasse 279576 Weil am RheinNemecko odRicharda
Buckminstera Fullera, Jeana Prouvho a Jaspera Morrisona. Vber
architektov mal do Weilu pri-vies svet a vytvori jedinen priestor
vyznaujci sa sborom zahraninej architektry. Do Weilu tm pdom
prenikla inpircia z Los Angeles, Londna, Tokia a Porta. Teraz vak
nadila vhodn doba, aby arel spolo-nosti Vitra obohatila svetov
architek-tra, ktor vBazileji vytvraj architekti Herzog a de Meuron.
VitraHaus psob dojmom nvratu domov nielen vaka jeho architektom,
ale aj celou koncep-ciou stavby. Herzog a de Meuron odka-zuj na
archetyplnu podobu domu nzkoenergetick alternatvy28Nejeden z ns sa
zamal nad spotrebou energie vo vlastnom dome. Mylienka etri energiu
v nzkoenergetickch domoch od spolonosti ARM-STAV, s. r. o., sa
preniesla i do reality, ktorej vsledkom je energetick nronos.
Energetick nronos domu je dan celm radom faktorov, medzi ktor
patria umiestnenie stavby v konkrtnej lokalite a jej orientcia voi
svetovm stranm, architektonick rieenie, zaistenie vzduchotesnosti
obvodovho pla, kvalitn realizcia a vyhotovenie kontruknch detailov.
Sasn trend neustleho rastu cien energi nti stavebnkov hada
kon-trukn rieenia, materilov zkladu atechnologick vybavenie, ktor
umo-uj vstavbu domov ssporou energi asnimi realizanmi nkladmi.
Energetick nronos stavieb, vyjad-ren vkWh ronej spotreby energie na
m2 itkovej pdorysnej plochy, je hlavnm kritriom, poda ktorho sa
hodnotia stavby zhadiska spotreby energie. Pri porovnan jednotlivch
typov budov zistme, e energetick spotreba domov, ktor s postaven
ako nzkoenergetick, me by jedna desatina energetickej spotreby
starch stavieb. Ron spotreba energie na m2:starie stavby ... 200 a
300 kWh/m2 za roknovostavby ........ okolo 100 kWh/m2 za
roknzkoenergetick domy .........do50kWh/m2 za rokNzka energetick
nronos stavieb umouje vyui netradin spsoby vykurovania. Uplatnenie
nachdzaj solrne kolektory, tepeln erpadl, zemn vmennky tepla,
rekuperan jednotky, vetern genertory alebo kotly na biomasu. Dleitm
predpokladom na dosiahnutie o najniej spotreby tepla na vykurovanie
je kvalitn tepeln izolcia obvodovej kontrukcie budovy
ahorizontlnych kontrukci. Obvodov steny sendviovch panelov maj
dvakrt vyiu hodnotu tepelnho odporu ako je stanoven normou. Aj
poiarna odolnos je tyrikrt vyia ako normov. truktra vplne stien
zabezpeuje nie len nehoravos, ale iochranu proti hlodavcom adobre
pohlcuje zvuk.Dleit parametre sendviovch stien: tepeln odpor a R =
6,0 m2 . K/Wpoiarna odolnos 120 mintvzduchov nepriezvunos Rw=44dB
odolnos proti mechanickmu pokodeniuPraktick sksenosti zviac ako
30rodinnch domov na Slovensku potvrdzuj vemi nzku spotrebu energie
na vykurovanie. Zameriam pozornos na jeden nzkoenergetick rodinn
dom viline, miestna as Budatn, ktor bol odovzdan do u-vania
spolonosou ARM-STAV, s. r. o. Bvanie v nzkoenergetickom
domenzkoenergetick alternatvy29Nvrh domu je koncipovan vdnenom
duchu, so zmerom poskytn kvalitn, energetick sporn bvanie
vpokoj-nom prostred zstavby rodinnch domov. Ide odom strednej
vekostnej kategrie spiatimi obytnmi miestnos-ami, ktor svojimi
rozmermi uspokoj nroky 4 a 6 lennej rodiny. Je to bungalov sobytnm
podkrovm. Cez vstupn zdverie prejdeme do chodby, ktor oddeuje denn
anon as domu. Vpravo zo zdveria vjdeme dosamostatnho WC. tlov
scho-disko doobytnho podkrovia ns upta priamo pri vstupe do
vekoplonho priestoru spolonho skuchyou, jedlenskou asou aobvacou
izbou priechodnou na terasu izhradu. Pozd przemnej asti rodinnho
domu s umiestnen splne, resp. detsk izby akpea. Obvaten podkrovie
tvor predsie, vek pracova aWC. Dom, nazvan vkatalgu spolonosti
ARM-STAV,s.r.o. tie ako MONTK 26 je efektvnou, ekonomicky vhodnou
alternatvou zdravho bvania sobvo-dovm plom zdrevench monto-vanch
panelov (typ sendvi). Ako vovetkch, tak ivtomto prpade pre-behla
vstavba vo vemi krtkom ase, o jednoznane zniuje poiaton nklady. Na
zaiatku bola iba klientova skica budceho domu, t architekti po
konzultcich prekreslili do tdie apotom do projektu potrebnho na
zs-kanie stavebnho povolenia. Stavebn amontne prce prichdzaj na rad
ihne po zskan potrebnch povolen. Zklady, zkladov doska aprpojky
ininierskych siet sa buduj pod jednm zastreenm. Nasleduje
odizo-lovanie zkladovej dosky aosadenie vrchnej stavby obvodovch
stien, krovu astrenej krytiny. Pokrauje sa vrealizcii
elektrointalcie, zdravotech-niky, vykurovania. Posledn vprocese
vstavby s interirov prce, obklady, dlaby, maovanie aosadenie
sani-trnej techniky. Cel proces odpod-pisu zmluvy po odovzdanie
stavby nak zvyajne trv nie viac ako tyri mesiace. Vstavba nie je
ovplyvovan poveternostnmi podmienkami aro-nmi obdobiami ako pri
klasickej muro-vanej stavbe.Pri budovan nzkoenergetickho domu sa
hlavn pozornos kladie naminimalizciu tepelnch strt. Vprpade
nzkoenergetickch domov odspol. ARM-STAV, s.r.o., sa vetko podriauje
hlavnmu cieu mini-malizcii nkladov na vykurovanie za pomoci
zateplenia aefektvneho vyuitia pasvnych tepelnch ziskov. Draz nie
je kladen len na energe-tick bilanciu domu, ale ina komfort
obyvateov domu. Vetko za pouitia overench asprvnych technolgii
amaterilov. Jednou zmodernch ciest ksporm je sprvny vber okien. Okn
s oi domu, nemaj len este-tick cie, ich lohou je izolovanie hluku
zexteriru, ochladzovanie vntornho prostredia vlete aspor tepla
vzime. Najsledovanejou hodnotou je pre-stup tepla Uskla acelho
okna. m s hodnoty menie, tm niie bud aj tepeln straty. Dleit je
invrh asamotn vber druhu aznaky okien so sprvnou funkciou na dan
pouitie. Preto s uprednostovan okn snz-koenergetickm izolanm
trojsklom svynikajcimi tepelno-technickmi parametrami. Sinite
prestupu tepla Uje 0,6 a 0,5 W/(m2.K).Ak vs technolgia avber
poui-tch certifikovanch materilov oslo-vila apremate ovmene svojho
panelovho bytu za tuln domek poda vaich predstv, kontaktujte ns
nae-mail: [email protected] alebo tel.: 0905/743842.Bliie
informcie ostavebnej spo-lonosti ARM-STAV, s.r.o., njdete
inawww.armstav.sk.Vbudcom sle sa budeme veno-va alej realizovanej
stavbe apribl-ime si alie vlastnosti nzkoenergetic-kch rodinnch
domov.ARM-STAV, spol. s r.o.Slovenskch dobrovonkov 1439, adcamobil:
0905/743 842, e-mail:
[email protected] alternatvy30Trendom
sasnej stavebnej praxe je pouvanie novch stavebnch materilov a
technolgi. Zvldnutie tchto technolgi v praxi a pouvanie
progresvnych stavebnch materilov napomha sporm energi a zniovaniu
nkladov na bvanie. Stavebn firmy tieto nov materily a technolgie v
oraz vej miere pouvaj aj pri rekontrukcich starch objektov.Aktulnym
trendom je realizcia stavieb na k, kde na trhu uspej spolonosti,
ktor s svojm personl-nym a vrobnm potencilom neustle pripraven
sledova vvoj zujmu vekch investorov aj individulnych stavebnkov.Z
hadiska rchlosti, flexibilnosti aenergetickej spornosti sa aj u ns
varaz vej miere realizuj stavby tzv. suchou cestou. Jednou z monost
je vyuitie montovanho stavebnho systmu PANTER. Ide o modern
technolgiu, ktor spja rchlos vstavby a prijaten cenu s vynikaj-cimi
mechanickmi a fyziklnymi vlast-nosami stavebnch prvkov.Pomocou
tohto systmu je mon stava rodinn domy poda typovch aj individulnych
projektov, radov rodinn domy, bytov domy, administra-tvne budovy,
vrobn prevdzky, haly i sklady.Nosn stenov panel PanterNosn stenov
panely ako kon-trukno-izolan stenov a predeo-vacie dielce s
premenlivmi vkami a rkami s uren na such mont nosnch a nenosnch
obvodovch a vntornch priekovch stien, ako aj na opltenie rznych
stavebnch objektov. Panel je zloen z troch vrstiev, z vonkajej
prvej vrstvy, druhej vrstvy s nzkou pecifickou hustotou a z
vonkajej druhej vrstvy. Vonkajiu prv a druh vrstvu tvor pecilna
dre-votiepkov kontrukn doska. Druh vrstva s nzkou pecifickou
hustotou je vytvoren zo stabilizovanho, tvrdenho polystyrnu, ktor
je samozhav aodoln proti UV iareniu.Vhody vyuitia stavebnho
montovanho systmu PanterUekonomick bvanie: vaka vbornm
tepelnoizolanm vlastnostiam energeticky vysoko innch panelov s
nklady navykurovanie domu oproti klasickm technolgim vrazne
niie,Urchlos vstavby: nzka hmotnos, vemi dobr manipulcia
ajednoduchos systmu umouje vrazne skrti as vstavby oproti klasickm
technolgim,Montovan stavebn systmnzkoenergetick alternatvy31U
ekologick vstavba: pouitie dreva ako obnovitenho zdroja,
bezproblmov recyklcia systmu, minimum odpadu pri vstavbe, dreven pl
z dosiek MFP je obnoviten na spracovanie novch drevotiepkovch
dosiek, jadro panela z polystyrnu sa d recyklova,U celoron vstavba:
systm patr medzi such procesy vstavby, o umouje celoron
vstavbu,Unzke tepeln straty: energeticky vysoko inn: R = 4 680 mKW
pri hrbke termopanela s povrchovmi pravami 210 mm.Uvariabiln systm:
termopanely sa vyrbaj na mieru poda projektovej dokumentcie,Unzka
vha termopanela: niie zaaenie zkladovej dosky ako pri vstavbe
klasickm spsobom (vhodn pre stren nadstavby), vstavba bez pouitia
mechanizcie,U menej tepelnch mostov: termopanel vaka svojej
jedinenej kontrukcii umouje spojenie panelov bez prvkov, ktor
psobia ako tepeln mosty, U nzka priechodnos vzduchu kontrukciou
termopanela: systm brni kolsaniu teplt vkontrukcii, hodnota
tepelnho odporu kontrukcie (R) je vemi stla, vlhkos vzduchu v
budovch neovplyvuje hodnotu tepelnho odporu kontrukcie, vobvodovom
plti ztermopanelu nie s otvory adutiny, preto nedochdza k stratm
tepla (i klimatizovanho vzduchu), ani k vertiklnemu pohybu vzduchu
vovntri kontrukcie (prkladom na porovnanie je izolcia zo sklenej i
minerlnej vaty alebo sypkch hmt). termopanel je odoln voi
napadnutiu hlodavcami a hmyzom, materily na vrobu termopanela
neobsahuj CFC, HCFC, HFC a formaldehydy, vznamnou vhodou
termopanela je aj mimoriadna presnos, ktor zaruuje presnos alch
kontrukci a skvel vizulnu kvalitu objektov, premyslen koncepcia
tohto systmu umouje aj znan urchlenie askrtenie asu vstavbyVstavba
na k zaha:Uprpravu a ininiering stavebnho diela,Uspracovanie
projektu poda poiadaviek investora,Udodvku a realizciu
stavby,Uvber, dodvku a mont zvolenho stavebnho systmu, Uporadenstvo
pri zskavan podpory zoFRB a dotci z MVaRR SR,Uvkon innosti
stavebnho dozoru,Ukomplexn poradenstvo vstavebnctve.Domov Slovakia,
a. s.ininiersko-stavebn spolonosRaianska 30/a, 831 02
Bratislavatel./fax: +421/2/49 21 28 11e-mail:
[email protected]
alternatvy32Drevocementov dosky kvalita overen asomIzolcia podlh
nad suternomDrevocementov doska, znma ako heraklitov doska, sa uns
vyrba pod nzvom Krupinit u viac ako 40 rokov, vo svete viac ako 80
rokov. Bola to prv priemyselne vyrban tepelnoizo-lan doska na
svete. Stavby posta-ven sjej pouitm slia a dodnes bez pokodenia. Je
to vaka jej pe-cifickm vlastnostiam, zktorch naj-vznamnejie
zhadiska dlhej ivotnosti je odolnos voi ohu, drevokaznmu hmyzu,
hlodavcom, hubm aplesniam.Vemi vznamn je aj ich zdravotn nezvadnos,
pretoe dosky s vyro-ben zdreva acementu, bez pouitia kodlivch
chemickch ltok. Dosky s ahk, dostatone pevn, dobre sa opracvaj
avborne sa omietaj.Okrem tepelnej izolcie sa pouvaj aj na zvukov
izolciu, zlepovanie akustiky aochranu proti ohu. Spojenm dosky
Krupinit snovmi izolantmi, minerlnou vlnou alebo polystyrnom,
vznikli dosky Krupi-Vemi vhodn s kombinovan dosky na izolciu podlh
przemnch bytov nad suternnymi priestormi. Ich pevn, ohu odoln
povrch umouje rchlu a spoahliv mont pomocou tanierovch prchytiek
ostrop pivnc, bez lepenia tchto dosiek o podklad (strop).Dosky
pripevnen rozpernmi kotvami sa nemusia omieta, sta len farebn
prava, ktor sa me urobi pred inta-lciou, aby nepredlovala mont.
Skromn priestor pivnc vbytovch domoch je tak poas monte krat as
vystaven tretm osobm.Pevn provit vrstva dosiek pln okrem
protipoiarnej aj zvukoizolan ochranu.Jej otvoren truktra pohlcuje
zvuk azrove aj esteticky dotvra upraven priestor.zol aKombidoska,
svbornmi tepelnoizola-nmi paramet-rami a zrove aj sjedine-nmi
vlastnos-ami Krupinitu.Pre zvukov izolciu boli vyvi-nut pe-cilne
EkoMol dosky, ako kombincia dosiek Krupinit sEkomolitanom.Pouitie
dosiek Krupinit aich modi-fikci je vsasnosti aktulne pri zatepovan
starch rodinnch domov abytovch domov, na ich zvukov izo-lciu
aochranu proti ohu.nzkoenergetick alternatvyStavba nzkoenergetickch
domovVyuitm dosiek Krupinit apenovho polystyrnu bol vyvinut
samonosn stenov panel OPS 300, vhodn na vstavbu nzko-energetickch
domov. Spojenm tchto materilov vznikol ahk panel svynikajcimi
vlastnos-ami, ktor umouj poui ich pri stavbe nronch stavieb
zhadiska energetickho, ako aj zhadiska mechanickej odolnosti,
ochrane proti hluku a poiarnej bezpenosti.Panely s vhodn i z
hadiska hygieny, ochrany zdravia,ivotnho prostredia, ako aj dlhej
ivotnosti.Ich parametre s nasledovn:Q rozmery: 300 x 500 x 2680 mmQ
hmotnos: 70 kgQ tepeln odpor: Rmin. = 6,0 W.m-2.K-1Q zvukov
pohltivos: somietkou 0,15bez omietky0,80 Q poiarna odolnos steny:
120 mint Q odolnos proti nrazu: vyhovuje eurpskym normmQ vzduchov
nepriezvunos: 44 dBZvlastnost, ktor si zasluhuj mimo-riadnu
pozornos je to hlavne:Qvek tepeln odpor Rmin. = 6,0.m2.K /W
dvojnsobok odporuenej hodnoty pre obvodov steny bench stavieb. Q
poiarna odolnos: 120 mint, je 4-nsobn hod-nota poadovanej rovne pre
monto-van stavby rodin-nch domov. Vemi vznamn je jednoduch archla
mont obvodovch stien domov pomocou panelov OPS 300. Mal hmotnos
panelov (70 kg), umouje manipulciu pri monti bez eriavu ainch
prostriedkov atm zlac-uje vstavbu.Spjanie panelov pomocou PUR peny
tie zjednoduuje azrchuje mont. Dreven kontrukcia zabezpe-uje
stabilitu apevnos stien.Najvia prednos domov posta-vench touto
technolgiou, je vak ich minimlna energetick nronos. Potreba
vykurovacieho vkonu je 3 a 6 kW, o umouje poui krenie akhokovek
druhu sminimlnymi parametrami. Takto stavby maj vysok itkov hodnotu
azachovvaj si aj priazniv trhov cenu. Autor Ing. Marian
KruliakVROBN INNOS Tepelnoizolan dosky Krupinit, Kombidoska a
Krupizol Zvukovoizolan dosky Ekomol doskyEkologick materil Kenaf
tepeln azvukov izolcia pre biostavbyBetonrske vrobky Studov skrue,
prechodov skrue, zkrytov dosky, dlaby aaby Samonosn stenov panel
OPS 300 OP-TIM, spol. s r. o.OP-TIM, spol. s r. o., Priemyseln
963/3, 963 01 Krupinatel.: 045/55 11 571, 55 19 462, fax: 045/55 11
347, e-mail: [email protected] NZKOENERGETICKCH DOMOV
zpanelov OPS 300Charakteristika panelu OPS 300: vynikajca
tepelnoizolan schopnos (tepeln odpor Rmin. = 6,0 m2. K /W je
dvojnsobne vy, ako stanovuje norma), nzka hmotnos umouje manipulciu
bez zdvhacch mechanizmov mal hrbka, ktor dovouje dobre vyui
zastavan plochu poiarna odolnos 120 mint prevyuje normou stanoven
hodnotu a 4-nsobneSTAVEBN INNOS ZATEPLENIE STAVIEB, STROPOV PIVNC,
VSTUPNCH CHODIEB AGAR Vhodn je na tento el poui KOMBIDOSKY. Rchla,
jednoduch a lacn mont Dobr tepeln a zvukovoizolan vlastnosti
Nehorav povrch zniuje riziko poiaru Farebne upraven psobia
estetickypecialisti na tepeln izolciewww.op-tim.skstavebn materily
a systmy34O stavebnom systme
TAWALModulrnystavebnsystmTawalpredstavujejedenznajmodernejchsystmovsta-vebnch
kontrukci, zaloen na vyuit novch materilov na bze dreva s
aplikovanmpoznatkovspoahlivhostatickhousporiadania.Jehotypizovanstenovapriekovpanely
umouj irok aplikciu aj v nronch stavbch, priom mont na
staveniskujejednoducharchla,vhradnesuchmiprocesmiavsledkomjestavbasvysokmstupomtuhosticelku,ktorejivotnospresahujeivotnosklasickchstaviebnabzedreva.
Typizovan panely s zhotoven z tzv. OSB dosiek v kombincii s oceovou
nos-nou vstuou, o zaruuje nielen spoahliv statick parametre stavby,
ale u zkaznkaaj pocit bezpeia v
drevostavbe.Vrobapanelovchprvkovvprimeranemalchrozmerochamimostavbyumoujerchle
zriadenie staveniska a mont i kompletizcia panelov nevyaduje iadnu
akstavebn techniku. Oceov kotviace ptky s kueovm vnelkom ukotven v
zklado-vej doske stavby, ako i pecilne montne skrutky spojenia
panelovch prvkov zabez-peuj vysok odolnos stavby nielen voi benm
poveternostnm podmienkam, ale ajvoi ivelnm udalostiam. Preto s
stavby vhodn i pre oblasti s trvalo drsnmi klimatic-kmi
podmienkami.TMtawal_zahrada43.8.201009:42Page 1stavebn materily a
systmy352 Z&BGare a domeky TAWALUkku monte vzorovej garae pre
sie Hornbach, Praha, ern most, Chlumeck 2398 njdete na naej
interneto-vej strnke
www.tawal.skNaaspolonossazaobervrobouavstavbounzkoenergetickchmontovanchdrevodomovsystmomTAWAL.Mmezasebou
viac ako dve desiatky spench projektov doma i v zahrani. Na zklade
naich sksenost a zvyovania produktivity prcesme znili as na vstavbu
domu - uzavret hrub stavba pod 7 dn. Tm minimalizujeme nklady, ktor
premietame do cien naichproduktov a spokojnosti naich klientov.Teme
sa, e sa zoznmite s materilmi na naich strnkach a v prpade vho
zujmu sa teme na budcu spoluprcu.Spolupracujeme sNOVINKANae gare,
nzkoenergetick domy a bungalovy njdete u oskoro v predajniach
HORNBACH v eskej a Slovenskej republikeFGM E T A
Lwww.tawal.skTMtawal_zahrada43.8.201009:42Page 2nzkoenergetick
alternatvy36ATRIUM-SK, s.r.o., Horn 30, 974 01Bansk Bystricatel.:
+421 48 414 61 87, e-mail: [email protected]
ponuka -Energie pod kontrolou$75, 80
(1(5*