PONNJE:’Mining’ ani mhargai hanche modekat chirddun aslolea Gõychea sadea lokacher novea yevzonneancho pavs rokoitanch Gõyche tizorent mohsul (rev- enue) zoma korpachem ani nagrikank ek novo bhorvanso divpa sarkem Gõychem 2013-14 vor- sachem odmas potr mukhel montri Manahor Parrikar hannem vidhan s o b h e n t manddlem.Bailam- bhurgim-xikpeam san- gata, somaz kolyan- nacher chodd ani kherit bhor dila.Xetki, dud ut- padon, nustem mari, xikxonn, bholayki,porya- voronn sarkea mol- lancher hea odmas-po- trant mhotv divpant ailam. Mohsul vaddoupa khatir sadea lokacher soroll rupan tteksam ghalunk nant. Mukhel mhonnllear bandkam mollar ani soro nir- miticher chodd tteksam lagu korpa vixim Par- rikaran chodd bhor dila. Gõychea itihasant poilech pavtt mukhel montrean Konknnintlean odmas-potr manddlem. Atam merenchea kalla modem hem odmas-potr soglleam von vhoddlem, mhonnge 10053.24 kotti rupiyanchem zaun asa.Gelea vorsa poros hea odmas-potrant 9.8% itli vadd zalea.He pavt- tichea odmas-potrant so- majik yevzonneam- cheruch 660 kotti rupiya khorch kor- pachi toyari sorkaran dovor- lea.Chalu vor- sachea xevottak 82.90 kotti rupiyanchi mohsulachi tutt zalear 755.16 kotti rupiya dud- dvanchi tutt sorkaran opekxit dhorlea. Fuddlea vorsa rajyachem vikas-mol (develop- ment rate) 12% itlem vhorpacho aplo proytn astolo.Tea up- rant tem 15% meren fuddem vhorpache aple proytn astole, oxem mukhel mon- trean sanglem. Gelea Kongres sorkarachea kallant za- lolea rinnank lagon ra- jyachem arthik gonni- tuch bigddun gelem.Tantun modekat minam khonnincho vevsay bond zalolean,tantuntle sumar 900 kotti rupiyancho soroll mohsul sorkarak yeupacho chuklo.Haka lagon chalu vorsa 860 kotti rupiya ‘pending’ ur- lolim ‘bill’-am farik ko- runk khorch korche pod- dle.Takach lagon Gõychi arthik sthiti bigoddli ani sorkarak rinnam ghen- vchim poddlim.Hea vorsa manddlolea odmas-po- tracho sadea nagrikak kosloch tras zanvcho nhoy hem nodrek dovrun hem odmas-potr toyar kelam. Odmas-potr sador ke- lea uprant aplea ‘cabin’- ant ghetlole potrkar porixodent uloytana, “Ge- lea sorkaran kaddun dovorlolim rinnam farik korunkuch duddu bhorche poddle.Toruy- punn he pavttichem odmas-potr manddtana, soglle kodden ‘balance’ korpacho hanvem proytn kela.Odmas-potrant bho- layki, xikxonn, bhouxik mollancher bhor hanvem divpacho yesesvi proytn kela.Mohsul zoma korpa khatir sadea nagrikank koslech tras dinvche nhoy, hachi chouxil’lean hanvem kallji ghetlea,” oxem mukhel montrean spoxtt kelem. Herald t t www.heraldgoa.in Ponnje<Sonvar, 23 Mars, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12 MHOTVACHEM Amcho Avaz Konknnint Poilench Rongit Satollem 75 disank Nustem Marpachea Karyacher bondhi PAN 3 Rajki mollar ostoreanchem yes PAN 4 Komunidadicho somazak faido koso zatolo? PAN 10 Elvis Gomes SAG- cho rajki bolli PAN 11 UN tharav pokxpati ani rajki – Sri Lanka PAN 7 Novea obheaskromach i magnni PAN 9 Gõychem odmas-potr 2013-14 Anturn polloun pãyem soddpacho proitn Odmas-potr opekxe pormonnem na- Khaunte Hem odmas-potr opekxe pormonnem zaunk na. Gõychea vikasachi dixa hea odmas-potrantlean disona.Minam khon- neo bond zaleat tacho porinnam hea odmas-potracher zala, hem spoxtt ritin zollkota.Punn Porvore motdar songhachea vikasachi tortud hea odmas-potrant asa.Toruy punn kaim yevzonneo ani tortudeo tust ani thoknnay korpa sarkeo asat Rinnank lagon arth-vevosthecher porinnam zatolo-Rane Veg-veglleo yeuzonneo ani suvidha chalik laupa khatir mukhel montri Manahor Parrikaran rinnam ghevop chaluch dovorlam. Hea odmas-potrant jahir keloleo yeu- zonneo vevharant ghalpak poryan, Parrikarak rinnachoch adhar ghenvcho poddttolo.Haka lagon hea adinch odmas- potrant vaddloli tutt anikuy vaddttoli ani art-vevosthecher tacho porinnam zatolo, oxem mot virodhi pokxacho fud- dari Pratapsing Rane hannem ugddapem kelem. Odmas-potrant kamdarancher dur- lokx-Fonseca Odmas-potrantle kaim mud’de bore asat, punn Parrikaran kamdar vorgacher sarkench durlokx kelam.Sorkari khateamni je kamdar kontrad pod’dotir asat tankam neamit rupan bhorti korpak sorkaran hea odmas-potrant kosloch vichar kelolo na.’Home guards’-ank 300 rupiya mandhan (renumeration) ditat. Hem mandhan tankam khupuch unnem zavn asa.Te pulisam itlich seva kortat.Tanchem mandhan kiteak vaddounk na? Khon- ninchea oddchonneank sampoddloleam khatir 140 kotti rupiyanchi tortud kelea, punn he duddu tanche meren sarke pavtole mhonnpachi khatri konn ditolo?Bond asloleo minam khonneo kedna suru zatoleo hacho ul’lekh Parrikaran hea odmas-potrant kelolo na. Na tor bhroxttachar vaddttolo-Roland ‘Electronic ration cards’ korpacho vichar sorkaran manddla. Hi kolpona khupuch bori asa.Punn je lok rexen karddancher mellpi tandull ghenant, oslea mon’xanchim nanvam hea noveam karddancher nond zainant hachi kallji ghevop gorjechem. Tanchim nanvam ‘electronic ra- tion cards’-ancher samil kelim zalear, bhroxttachar anikuy vaddttolo. ‘CM should walk the talk’-Vijay ‘CM speaking a lot.But instead of talking too much, he should walk the talk’, oxi protikriya opokx amdar Vijay Sardessai hannem porgott keli.Parrikaran odmas-potrachem bhaxonn Konknnintlean kelem. Konknnitlean bhaxonn korpachem soddun, dusri khoinchich gozal hea odmas-potrant na.Mohsul zoma korpa khatir tteksamni-i vadd kelea.Minam khonneo bond zalolean, vhodda promannan mohsul buddon gela.Hacho porinnam odmas-potracher zala.Punn Mopa vi- mantollak lagon poryattonachi udorgot zatoli, oxem jem Par- rikar mhonntta, ti gozal sarki na. VATICAN CITY: Aitara disa sadho iadnik koso zaun Papa Saib Francisan Vatican-ant raupi so- mazak mis bhettoilem ani aikopeank rokddoch tanchea kornneancho dox dusreancher ghalcho nhoim mhunn agro kelo. Papa Saib Francis, adlem Kardinal Jorge Bergoglio, hannen Santa Anna, he Vatican-achea xime bhitorle Firgojen, ji thoimchea kamdarank misam bhettounk vaprunk yeta, thoim kaim xem’boramni lokank mis- achem bolidan bhet- toilem. Firgojen bhitor sorchea adim, Papa Saib Francis thoinch lagim aslolea Vatican darvonttea (gate) bhair ‘Italian’ bhaxen tache nanv “Francesco, Francesco, Francesco” mhunn bovall korpi bore- magpeank bhettunk thamblo. To tanchea modlea zaiteam borabor uloilo, hanslo ani uprant aplea ghoddialak bott dakhoun mhunnlem: “10 voram vazot aileat. Mhaka bhi- tor vochon mis bhet- tounk zai. Te mhaka rav- tat.” Zambllea rongachim angvostram ghalun, tan- nen kaim borpavoll nas- tana ‘Italian’ bhaxen lhanxem provochon dilem, jem ostoren pro- duvari adharla tacher ad- harit aslem. Povitr Pus- tokan sangla tea pormonnem eke ostoren produvar adharla mhunn lok tika fatraupak sodtalo tednam Jezun tankam sanglem “Tumchea mod- lea zannen konnen ked- nanch patok adharunk nam to ticher poilo fator martolo” ani uprant te ostore kodden vollon Jezun mhunnlem “Voch, anink patok adhari naka”. Mhaka dista ami poryant kednam kednam heach mon’xam porim vagtat jem eke vatten Jezuk aikotat ani dusre vatten dusreacher fator xevttun ani dusreank op’man ko- runk fuddem sortat. Ho Jezucho sondex zaun asa kaklluticho. “Hanv mhunnta, mon’x- achea jivitant ho ek khoddegant sondex ani to mhunnlear Dhoniachi kaklut,” Papa Saib Fran- cis-an aplea mhovall tal- lean mhunnlem. Papa Saib zo poilea Aitarak lokank axirvad ani sondex diuncho aslo, zo sondex to tachea odhikrut ghorachea zonelantlean hozaramni lokank dita, tannen mhunnlem “Lokamni so- danch Devache kaklutik ukttim ravunk zai, kaim nezo vhoddantle vhodd patok poryant adharlem zalear.” “Dhonia Dev amkam kaklutin bhorunk ked- nanch ubgonna vo thoko nam, je konn tachea kod- dlean bhogsonnem ma- gunk yetat tankam to ritea hatamni portun daddina,” tannen mhunnlem. “Hea vellar ami Deva kodden kurpa magun gheum-ia ani bhogson- nem-i magun gheum-ia karann bhogsonnem di- upi amcho Dhonia Dev kednanch thokonam”, tannen mhunnlem. Mis somplea uprant eke Igorjechea Padrvi- gara bhaxen to bhair ye- vun ubo ravlo ani jim mis somplea uprant ap-aplea ghora vetalim tankam mell’lo. Hea vellar khub zan- nank prarthun san- glem:”Mhoje pasot ma- gat.” Peleak dox di naka: Papa Saib Francis ‘Anti-Rape’ Mosudeak ‘Parliament’-achi maniatay NOVI DIL’LI: Portun-portun bolatkar opradh korpeank moro poryant bondhkhonn vo mornnachem formonn, ani pattlav korop (stalking), ‘voyeurism’, ‘acid attack’, ani her opradheank khor kheast diupachea mosudeak (bill) Par- lamentan maniatay dilea. Hea mosudea vixim Lok Sobhent Mungllara disa ani Rajya Sobhen Brestara disa bhasabhas zaun pas korpant ailo. Atam tea mosudeak Raxtrpoti Pranab Mukherjee, hanchi maniatay mell’llea uprant, ho mosudo kaideachea rupan vevharan ghalunk yetolo. ‘Criminal Law (Amendment) Bill-2013’ jem Dil’lin za- lolea bolatkara uprant fuddem haddlolem, tatun loingik sombondh zoddunk maniatayechi piray 18 vorsam astoli mhunn spoxtt kelam, zo zaitea rajki pokxancho vadvi- vadacho (debate) mud’do aslo. “Hanv sangonk sodtam ki zaupi opradh zaupache thallche mhunn khor kaido ghoddtanv,’ so voram lam- bayechea Mosudea sombondhit vadvidacher zabab ditana Ghor Montri Sushilkumar Shinde-n sanglem. Hea mosudea udexim ‘Indian Penal Code’, ‘Code of Crim- inal Procedure’, ‘Indian Evidence Act’ ani ‘Protection of Children from Sexual Offences Act’ hea kaideamni sud- haronnam haddpachi opekxa asa. 2rea Panar Vach 1993 Mumboi ‘serial bomb-blasts’ prokronn Sanjay Dutt-ak 5 vorsanchi bondkhonn NOVI DIL’LI:1993 vorsa Mumboi hanga- sor zalolea ‘serial bomb blasts’ prokron- nant sinema kolakar Sanjay Dutt haka ek khoddegant dhoko bosla. Sorv unchle niti- sobhen Sanjay Duttak 5 vorsanchi bond- khonninchi kheast formaylea.Hea prokro- nnantlo dusro aropi Yakub Memon haka hea adinch faxichi sojea niti-sobhen aplea nikalant diloli.Punn her 10 aropi je hea prokronnant gunthlole asat, tankam jivit bhor bondkhonn favo zaloli asa. Hea bomb sfottantlo mukhel aropi Yakub Memon haka TADA niti-sobhen for- mayloli faxiyechi kheast toxich dovorlea.Yakub Memon ho Tiger Memon hacho dhaktto bhav zaun asa. Mumboint 1993 vorsa zalole ‘serial bomb blasts’ prokronnacho to ‘master mind’ zaun asa. Tannem ani tachea 10 sangateamni Mum- boint 12 zageancher bombamni bhorlolim mottoram dovorlolim.Haka lagon heam 10 aropeank jivit bhor bondkhonnichi kheast formaylea. Bondkhonn favo zalolea 10 aropeank akantvad nirmann korpachem proxikxonn (training)ani hatiyaram (weapons) Pak- istanan dilolim.Bharatache niti-sobhen hea adim sabar pavtti apleam aikovnneamni (hearings) Pakistanak guneanvkari tharayla.He sompurnn ghoddnuke fattlean Pakistanantli ISI he akantvadi songhottne- cho mhotvacho vantto asa oxem niti-sob- hen dilolea aplea nikalant nomud kelam. Sinema kolakar Sanjay Dutt hannem bekaidexir ritin hatiyaram ballgillolim mhonn sorv unchle niti-sobhen (supreme court) 5 vorsanchi kheast formaylea.Heach prokronnant Sanjay Duttan 18 mhoyneanchi kheast bhogloli asa.Taka lagon atam taka sadde-tin vorsam porot bondkhonnint ravchem poddttolem. Desant yeupi hatiyaranchi topasnni ko- rpak Mumboi pulis, Customs khatem ani ‘coast guard’ hankam sogllech kodden opyes ailem.Taka lagon 1993 vorsa Mum- boint bomb sfott ghoddoun haddpak akantvadeank zoit mell’lolean, niti-sobhen desantlea surokxa yontonnank gunean- vkari tharayleant. Itle mozgotim, niti-sob- hen hea prokronnant 100 zannank guneanvkari tharaylole, ani 23 zannanchi suttka keloli.12 zannank faxi, 20 zannank jivit bhor bondkhonn ani 68 zannank bondkhonnichi kheast formayloli. 2rea Panar Vach Gõy-Mumboi provaxi bosik obghat 40 zannank mornn, 16 Gõykarancho aspav PONNJE: Gõyant thavn Mumboi vochpi eke provaxi bosik ostomt Ma- haraxttrant, Ratnagri jil’leant Khed hangasor sokallchea fanteaparar ge- lea mongllara zalolea eka bhirankull obghatant 40 zannank moronn ailem, za- lear urlole gombhir zokhmi zale. Odhikrut mahiti mell’lea tea pormonnem, Mahakali Travels nanvachi hi bos gheun bosicho ddraivor Santaji Kailas Birdatt hi obghatak sampoddleli bos gheun Gõyam thavn Mum- boi vetalo. He bosint sumar 50 provaxi asle. Sokallim sumar 4.30 vaztam hi bos Jagbuddi pula kodde pavtanch ddraivor Santaji- cho hea bosichea ‘steering’- a velo tabo Sutton bos tea pulachi deg (fence) mod- dun sokol nodint konsoll’li. Hea obghatant ekun 37 lok zagearuch somple, za- lear 16 monis gombhir ani kirkoll zokmi zalea. 2rea Panar Vach