1sg.sk · Web viewSvalová sústava. Tento pojem, mnohí z vás počuli, no možno ste nevedeli mnohé veci, ktoré vám v našom projekte objasníme. Podrobne si rozoberieme stavbu

Prvé súkromné gymnázium v Bratislave, Bajkalská 20, Bratislava1. Knights

2017/2018

Záťaž a regenerácia pri športe

Konzultanti:

B- Daniel Pollák

Ch- Eva Jahelková

Autori:Roman Achimský Adam KerekešVáclav Klein

ČESTNÉ PREHLÁSNIE

Čestne prehlasujeme že sme pracovali na projekte v súlade etickými a právnymi

zásadami.

Adam Kerekeš, Roman Achimský, Václav Klein

Obsah

1

ČESTNÉ PREHLÁSNIE 1

ÚVOD 3

SVALOVÁ SÚSTAVA 4Priečne pruhované svalové vlákno 4Popis konkrétnych svalov 5Mechanizmus prične pruhovaného svalového tkaniva 8

Funkcia a mechanizmus dýchacieho reťazca 11Zloženie dýchacieho reťazca 11

Stravovanie, tréningy a regenerácia 14Výživa 14Tréningové metódy 15Svalovica 17Čo robiť po tréningu 18

Resumé 21

Bibliografia 23

2

ÚVOD

Svalová sústava. Tento pojem, mnohí z vás počuli, no možno ste nevedeli mnohé veci,

ktoré vám v našom projekte objasníme. Podrobne si rozoberieme stavbu a mechanizmus

priečne pruhovaného svalového tkaniva, povieme si akú funkciu v našom tele zohrávajú

svaly ako napríklad trojhlavý sval pažný známi ako triceps, ale na čo nám slúži náš

najväčší sval, štvorhlavý sval stehna. Cez funkcie, stavby a mechanizmy svalov, sa

presunieme na mitochondrie a na výrobu a funkciu adenozíntrifosfátu, známeho pod

značkou ATP. Pri tejto príležitosti sa pozrieme aj na glykolýzu a dýchací reťazec. Tento

dýchací reťazec a glykolýzu si podrobne rozoberieme po chemickej stránke, kde na

vysvetlenie použijeme vzorce a slovný opis chemických reakcií. V dýchacom reťazci si aj

objasníme, akú úlohu zohrávajú dané komplexy, a taktiež si povieme jeho stavbu. Ďalej

sa pozrieme na výživu športovca, tréningové metódy a regeneráciu športovca. Pozrieme

sa na rozvoj maximálnej sily a vytrvalostnej sily, a aký je medzi nimi rozdiel čo sa týka

svalovej hmoty. Na koniec si povieme niečo o tom, čo robiť po fyzickej aktivite, čo robiť so

svalovicou, čím je spôsobená a ako správne zregenerovať po fyzickej aktivite, aby sme

boli plne pripravený na ďalší tréning.

3

.

SVALOVÁ SÚSTAVASvalová sústava. Je to jedna z

najväčšich sústav v ľudskom tele.

Svalové tkanivo tvorí najväčšiu a

najmohutnejšiu časť tela. Samota

svalová sústava je dosť pevná, pružná,

elastická a dostatočne prekrvená. Jej

hlavná funkcia je taká, že slúži ako

pohybový, aktívny, aparát, v našom tele.

Ďalšie jej funkcie sú: umožňovanie

rôznych polôh tela, prijem, spracovanie a

vylučovanie rôznych látok, vyhľadávanie

partnera, dorozumievanie. Svalová sústava obsahuje tri druhy rôznych svalových

tkanív. Hladké svalové tkanivo nazývané aj ako útrobne, priečne pruhované

svalové tkanivo tie známe pod názvom kostrové, a srdcovú svalovinu.

Priečne pruhované svalové vlákno

Teraz si rozoberieme priečne pruhovaná svalové tkanivo. V ľudskom tele sa

nachádza okolo 600 svalov tohto typu. Stavebnou jednotkou tohto typu svalového

tkaniva je mnohobunkové, mnohojadrové krátke spojenie myocytov. U žien svaly

tohto typu tvoria 32-35% celkovej váhy a u

mužov to tvorí 36-40% celkovej váhy. Kontrakcie

su rýchle, silne a krátko trvajúce. Bunky priečne

priečne pruhovaného svalu sú mnohojadrové,

majú podlhovastý tvar. Štruktúra tohto svalu je

nasledovná. Niekoľko svalových vlákien, môže

ich byt až 100, sa spájajú do svalových

4

snopčekov. Niekoľko svalových snopčekov sa spája do svalových snopcov. Kde sa

spoja svalové snopce vznikne takzvane svalové bruško. Na povrchu tohto

svalového brúska sa nachádza tenká, väzivová blana, fascia, ktorá sa na konci

svalového brúska mení na pevnú väzivovú šľachu, ktorá upína sval na kosť. Úpon

šľachy na kosti je tak silný, že je väčšia pravdepodobnosť, že sa pretrhne svalové

bruško ako tento úpon. Voľne priestory medzi svalovými vláknami, snopčekmi

alebo snôpkami vypĺňa vymedzené tkanivo (väzivo), cez ktoré prechádzajú nervy a

cievy.

Popis konkrétnych svalov

Teraz si rozoberáme stavbu jedného z našich

najväčších svalov. Trojhlavý sval alebo aj

triceps. Triceps spadá do kategórie svaly

horných končatín, a ma hmotnosť až ⅔ hornej

končatiny. Už ako napovedá názov trojhlavý

sval, odborne musculus triceps brachii sval je

zložený z troch nasledovných hláv. Dlhá

hlava/caput longum, laterálna hlava/caput

laterale, mediálna hlava/caput mediale. Dlhá

hlava je

napojená na okraji lopatiek, laterálna a mediálna

sú pripnuté na požne kosti. Ďalší pre nás

významný sval je dvojhlavý sval pažný/biceps.

Tento dvojhlavý sval sa skladá dlhej a krátkej

hlavy. U človeka je dlhá hlava svalové bruško,

ktoré sa ťahá od lakťa až po rameno. Toto boli

najvýznamnejšie svaly hornej končatiny, teraz sa

pozrime na svaly dolnej končatiny.

5

Prvý sval je trojhlavý sval lýtkový, ktorý

sa nachádza medzi koníkom a

kolenom. Delí sa na dvojhlavý sval

lýtkový a šikmý sval lýtkový. Dvojhlavý

sval sa upína na spodnú vnútornú časť

stehennej kosti. Celý trojhlavý sval je

upnutý na Achillovu šľachu, pätnú kosť.

Tento sval ma hlavnú funkciu pri

behaní, skákaní a podobných

činnostiach. Ďalšie sú stehenné svaly ktoré tvoria najväčšiu časť dolnej končatiny.

Delia sa na tri skupiny. Zadné, predne a vnútorne. Na prednej časti sa nachádza

najmohutnejší sval ľudského tela, štvorhlavý stehenný sval/kvadriceps, odborne

musculus quadriceps femoris. Tento sval má štyri hlavy tvorené vnútornou

hlavou/musculus vastus medialis, bočným širokým svalom/musculus vastus

lateralis, priamy svalom stehna/musculus rectus femoris a krajčírskym

svalom/musculus sartorius, ktorý je najdlhším svalom v tele. Ich funkciou je

vystieranie nohy v kolene a stabilizovanie kolena. Priamy sval navyše zabezpečuje

ohýbanie v oblasti bedier, krajčírsky pomáha aj

vytáčaniu nohy v kolene. Vnútornú, resp.

mediálnu, stranu tvoria priťahovače, ktoré

umožňujú stená priťahovať smerom dnu a

asistujú pri ohyboch v kolenách. Patria sem dlhý

priťahovač, krátky priťahovač, veľký priťahovač

a štíhly sval stehna. Na druhú stranu, zadnú

časť stehien tvoria odťahovače. Umožňujú

ohnutie v kolene, vystretie v bedrách a asistujú

pri rotáciách nôh. Patria sem poloblanitý sval,

pološľachovitý sval, dvojhlavý stehenný sval,

ako aj veľký sedací sval a stredný

sedací sval.

6

Toto by boli svaly končatín, ďalej rozoberme

brušné svaly a prsné svaly. Brusne svaly sa delia na

tri skupiny. Ventrálna, laterálna a dorzálna skupina.

Ventrálna skupina obsahuje priamy sval brucha a

pyramídový sval brucha. Laterálna skupina obsahuje

tri typy svalov. Vonkajší šikmý sval, vnútorný šikmý

sval a

priečny sval brucha. Dorzálna skupina

obsahuje jeden veľmi dôležitý sval. Je to

štvorcový driekový sval, ktorý fixuje

dvanáste rebro, čim pomáha pri

vydychovaní, no takisto brušné svaly

podoberajú rôzne vnútornosti. Teraz prsné

svaly. Poznáme veľký prsný sval, malý

prsný sval a predný pílovitý sval. Veľký

prsný sval/pectoralis majorl pokrýva

prednú časť hrudníka, začína na kľúčnej

kosti, Z tohto širokého začiatku sa vlákna zbiehajú a upínajú sa krátkou širokou

šľachou na hranu veľkej ramennej kosti. Sval spôsobuje predpaženie a upaženie.

Keď sú končatiny fixované pred telom, rozširuje hrudník a je pomocným dýchacím

svalom pri vdychu. Malý prsný sval začína na tretom až piatom rebre, ťahá lopatku

dopredu a nadol, pri fixovanej lopatke pomáha pri vdychu. Predný pílovitý

sval/pectoralis minor je pod veľkým a malým prsným svalom. Tiahne sa od prvých

rebier až po prostredný okraj lopatky. Jeho kontrakcia otáča lopatku tak, že

pomáha vzpažiť, upažiť a predpažiť.

Mechanizmus prične pruhovaného svalového tkaniva

Mechanizmus priečne pruhovaného svalového tkaniva. Tento mechanizmus

spôsobuje pohyb jednotlivých priečne pruhovaných svalov. Celý mechanizmus

7

kontrakcie priečne pruhovaného svalu začína v mozgu alebo v mieche. Začína

nervovým vzruchom, ktorý je podnetom pre svalovú kontrakciu. Tieto podnety

prechádzajú motorickými nervovými vláknami (nervmi) až doprostred svalového

vlákna, kde skončia v nervovej platničke. Nervová platnička je spojenie medzi

nervovým a svalovým vláknom. Ide vlastne o špeciálny druh synapsie. Táto

nervovo svalová platnička sa skladá z dvoch častí, z nervového vlákna a zo

svalového vlákna, ktoré sú oddelené veľmi malou medzerou menom synaptická

štrbina. Tieto podnety prichádzajú v nervovej časti cez presynaptické rozšírenie do

synaptických vezikúl. Z týchto synaptických vezikúl prechádzajú vďaka

acetylcholínu, ktorý sa v týchto vezikulách nachádza cez štrbinu do nikotínovo

acetylcholínového receptoru. Tento podnet ďalej prechádza do sarkolemy. Ďalej

sa presunie cez t-tubuly do sarkoplamatického retikula. Sarkoplazmatické

redikulum je miesto kde sú uskladnené ióny kalcia so značkou Ca2+. T-tubuly a

sarkoplazmatické retikulá sú spojené sériov proteínov, ktoré sú zodpovedné za

vypustenie kalciových iónov. Počas toho ako podnet cestuje cez T-tubuly tak

proteíny, ktoré sú citlivé na elektrický výboj, zmzenia svoj tvar. Vďaka tomu sa

otvoria kalciové kanáliky a kalciové ióny sa presúvajú smerom k sarkomere.

Sarkomera je základná jednotka priečne pruhovaného svalu. Sarkomeri sú

zložené z dlhých vláknitých bielkovín, ktoré sa posúvajú okolo seba, keď sa sval

sťahuje a uvoľňuje. Sarkomera je Časť svalu v ktorej sa odohráva sťahovanie a

rozpínanie svalu, teda pohyb svalu. Tieto kalciové ióny Ca2+ sa pripoja na

troponín. Troponín je druh bielkoviny, ktorá spája molekuly tropomyozínu uložené

pozdĺž dvojzávitnice F-aktínu. Toto pripojenia donúti troponín zmeniť tvar. Vďaka

tomu sa posunie tropomyosin preč z miest kde je schopný sa Aktín viazať s inými

látkami. Tropomyozín je druh bielkoviny, ktorá obaluje dvojzávitnicu F-aktínu a v

stave pokoja jeho priestorové usporiadanie blokuje väzobné miesta, v ktorých

dochádza pri kontrakcií k spojeniu aktínu a myozínu. Vzájomne sú spojené

molekulami troponínu. Aktín je druh bielkoviny, ktorý je jednou zo základných častí

aktínového myofilamentu- štruktúra, ktorá tvorí svalové vlákno. Okrem aktínu je

tam aj troponín a tropomyozín. Kedže aktín má miesto kde sa môže niečo pripojiť,

tak sa tam pripojí myozínová hlava. Myozín je bielkovina, ktorá je jednou z

hlavných funkčných a štrukturálnych častí svalového vlákna. Molekula myozínu sa

skladá z 2 ťažkých a z 4 ľahkých reťazcov. Ťažké reťazce sa vzájomne obtáčajú a

vytvárajú takzvaný chvost molekuly. Na druhej strane molekuly vytvárajú takzvaný

8

dvojitý globulárny útvar. Na každú jednu hlavu sa pripájajú dve ľahké reťazce.

Hlava prechádza do chvosta v takzvanom krčku. Keď sa tam pripojí tento myozín,

tak sa prilepí ATP na pripojenú hlavu myozýnu. ADP as zmení na ATP a

anorganický fosfát. Myozín sa dá do pokojovej pozície. Pri tejto hydrolýze sa ale

uvolní energia a tá pripojí myozín k aktínu. Anorganický fosfát sa odpojí, čím sa

spojenie zosilní.

9

Ďalej sa odpojí aj ATP a pripojená hlava posunie aktínovo myofilamentovú

štruktúru. Keď sa ďalšie ATP pripojí k myofínu, tak sa myofín odpojí od aktínu.

Tento cyklus sa opakuje stále dookola a tým sa zťahuje a rozťahuje sval, čo

znamená, že mi hýbeme danou časťou tela. S ATP súvisí aj glykóza, ktorú teraz

rozoberieme. Glýkolýza je súbor chemických reakcií, ktoré postupne zmenia jednu

molekulu glykózy na dve molekuly puryvátu. Glykolýza sa pravdepodobne vyvinula

ako prostriedok potrebný na výrobu energie ešte v časoch, keď na Zemi nebola

dostatočná koncentrácia kyslíka. Tento proces väčšinou prebieha v cytoplazme

bunky a slúži na získavanie energie pre bunku. Je to vlastne niečo podobné ako

dýchanie človeka. Glykolýzu používajú aj aeróbne, aj anaeróbne organizmy.

Anaeróbne organizmy ju môžu využívať, lebo tieto chemické reakcie fungujú aj bez

prítomnosti kyslíka. Čistý výťažok z glykolýzy sú

dve molekuly adenozíntrifosfátu, inak

označovaného aj ako ATP a dve molekuly

NADH, teda Nikotínamidu adenín dinukleotidu.

NA spustenie glykolízy sú za potreby 2 molekuly

ATP, no na konci tohto procesu, glykolýza vyrobý

4 molekuly ATP. Takže dokopy vyrobý 2

molekuly ATP.U väčšiny aerobných organizmov

je glykolýza jednou z najlachších procesov na

výrobu ATP, často je iba štartom pre iné ATP

výrobne procesy ako je napríklad cytrátový

cyklus. Tento chemický proces sa skladá zo

desiatich krokov, pri čom je v každom kroku katalizovaná iným enzýmom a každý

vytvorí iný medziprodukt.

Na začiatku glykolýzy enzým hexokinázi prenesie jednu fosfátovú skupinu z ATP

(azenozíntrifosfát) na glukózu, čím sa vlastne zmení pôvodná glukóza na glukózu-

6-fosfát. V kroku číslo dva sa izomeráciou prenesie v glukóze karbonylovaný

kyslík z uhlíkového atómu číslo jedna (C1) na atóm číslo dva (C2), čím sa vlastne

zmení glukóza na fruktózu. Túto rekaciu katalyzuje enzým fosfoglukózaizomeraza.

V treťom kroku sa prostredníctvom enzýmu fosfofruktokinázy C2 fosforyzuje

ATPčkom. Vzniká produkt fruktóza 1,6-bisfosfát. V tomto momente má teda na

sebe už naviazané už dve fosfátové skupiny. V ďalšej fáze sa z tohto

10

šesťuhlíkatého produktu môže enzým aldolázy vyrobiť dva trojuhlikaté cukry. Prvý

sa volá glyceronfosfát a druhý glyceraldehyd-3-fosfát.

Ďalej rozoberieme hladké svalové tkanivo. Zaberá 3% celkovej váhy človeka.

Stavebnou jednotkou tohto svalového vlákna je myocyt. Myocyt je tenká

vretenovitá bunka, ktorá zabezpečuje mechanicky pohyb v organizme. V ich

cytoplazme sa nachádza aktíno-myozínový komplex, ktorý umožňuje skrátenie –

kontrakciu bunky, a to až na jednu osminu pôvodnej dĺžky. Mikroskopicky ide o

myofibrily, zlozene z ešte tenších, optickým mikroskopom neviditeľných

myofilamentov. Tieto myocyty hladkého svalového vlákna nemožno. ovládať vôľou.

Na povrchu svalového vlákna sa nachádza semipermeabilná/polopriepustná

membrána nazývaná sarcolema. Sarcolema obsahuje vačky, ktoré zachytávajú

katióny vápnika, ktoré sa využívajú na kontrakciu svalov. Vnútro vypĺňa

sarkoplazma a v strede sa nachádza tyčinkovité jadro. Jednotlivé myocyty sú

usporiadane tesne vedľa seba, a vonkajší vzruch prechádza cez z bunky na bunku

v podobe vlny. Myocyty sú citlivé na mechanické, tepelne, a chemické podnety, no

tak isto aj na množstvo O₂ a CO₂. Kontrakcie v tomto type svaloviny, su pomalé,

krátke a dlho trvajúce.

Funkcia a mechanizmus dýchacieho reťazcaĎalej prejdeme na funkciu a mechanizmus dýchacieho reťazca. Dýchací reťazec,

je sled reakcií, ktoré majú za účel výrobu ATP. Využíva pri tomto sledu reakcií

redukované koenzýmy. Vedľajšími produktmi tohto reťazca sú teplo a voda.

Dýchací reťazec sa nachádza na vnútornej sa membrány mitochondria. Toto

umiestnenie je z dôvodu aby bol zaistený prísun citrátového cyklu a beta-oxidácie.

Intenzita bunkového dýchania je závislá na počtu krist v mitochondriach. V

bunkách., ktoré sú energicky vyťažené (myokard), je vysoký počet mitochondrí s

vysokým počtom krist. Vďaka tomu je možné väčšie zásobenie kyslíkom, ktorý sa

v konečnej fázi spojuje s kyslíkom a vytvára sa kyslík. Vnútorná membrána

mitochondria je vysoko selektívna k priepustnosti, čo umožňuje vytvárať

koncentračné gradienty. Koncentračný gradient znamená, že na jednej strane

membrány má látka väčšiu koncentrácia ako na druhej strane membrány.

Transport látok v smere gradientu je pasívny a nevyžaduje žiadnu energiu. Tieto

gradienty sú dôležité kvôli udržovaní gradientu vodíkových kationu H+. Prenášače

11

elektrónov nie sú v reťazci umiestnené náhodne, ale podľa hodnôt

oxidoredukčného potenciálu, od najzápornejšieho po najkladnejšie.

Zloženie dýchacieho reťazca

Dýchací reťazec sa skladá z látok, ktoré sú do veľkej mieri schopné presúvať

elektróny a protóny. Dýchací reťazec sa skladá z Pyridinového koenzýmu

( NADH+H+), je to hlavný donátor elektrónu. Flavinový koenzým (FADH₂), je to

sekundárny donor elektrónov. Koenzým Q (ubichinon), je to voľne pohyblivý

derivát hydrochinonu, jeho funkciou je viazanie elektrónov a prótonov. FeS-protein,

je to protein s elektron transportujícim centrom. Cytochromy, sú to železité farbivá

schopné prenášať elektróny. Cytochromoxidáza, je to poslední komplex

cytochrómu, je schopný prenášať elektróny na kyslík a tým v reakcií s vodíkom

vytvárať vodu. Dýchací reťazec začína tým, že do neho vstúpy NADH+H+ a

FADH₂. Tieto koenzýmy pocházdajú z rôznych dehydrogenačných reakcií (napr.

Krebsov cyklus,

glykóza, …) Po tom ako

tieto koenzýmy

odovdajú vodíky

komplexom dýchacieho

reťazca sa z nich

stávajú oxidované formy NAD+ a FAD, ktoré môžu opäť prijímať ďalšie vodíky v

dehydrogenačných reakciách. Elektróny z vodíkov prechádzajú jednotlivými

Greenovými komplexami a končia na kyslíku, ktorý sa redukuje na vodu. Týmto sa

dýchací reťazec končí. Komplexy využívajú presun elektrónov k tomu, aby

pumpovali protóny H+ z matrix do membránového priestoru, čím sa vytvára

protónovy gradient na vnútornej mitochondriálnej membráne. Ten sa následne

využíva pomocou ATP-syntázy na syntézu ATP z ADP a Pi,a tento proces syntézy

ATP sa nazýva oxidačná fosforylácia. Toto všetko sa odohráva v piatich

komplexoch (sú to proteíny, ktoré označujeme ako transmembránové komplexy).

Komplex 1 vytvára vstup pre koenzým NAD+H+, do dýchacieho reťazca. Komplex

1 od neho prevezme 2 protóny a 2 elektróny. Elektróny sú ďalej predané

koenzýmu Q. Energia pri tomto prenose postačí na vytlačenie 4 protónov do

medzimembránového priestoru. Tým sa zvyšuje protónový gradient. Na komplexe

12

2 vstupuje FADH₂. Z tohoto koenzýmu berie komplex 1 2 elektróny, a predáva ich

na komplex 3. V komplexe 3 neprechádzajú žiadne protóny do

medzimembránového priestoru. Komplex 3 prijíma 2 elektróny z koeznýmu Q a 2

z komplexu 2. Komplex 3 tieto elektróny prenáša na cytochróm c, ktorý tieto

elektróny prenáša na komplex 4. No cytochróm c vie prenášať iba jeden elektrón

naraz. Počas tohto procesu sa prenesú 4 protóny do medzimembránového

priestoru, čím sa zvyšuje protónový gradient. Komplex 4 prijíma elektróny od

komplexu 3, a prenáša ich na kyslík. Kyslí okamžite reaguje s voľnými protónmy,

a vznikajú molekuly vody. Pri tomto procese sa uvoľní energia, ktorá vystačí na

presunutie 4 protónov do medzimebránového priestoru.

V komplexe 5 sa robí záverečný krok k vytvoreniu ATP a to je aeróbna

fosforylácia, a je hlavným zdrojom ATP v každej bunke, ktorá obsahuje

mitochondrie. V tomto procese komplex 5 prepúšťa protóny do matrix

mitochondria. Pri tomto procese sa vytvára ATP. Za každé 4 protóny, ktoré prejdú

do matrix mitochondria sa vytvoria 4 ATP. Týmto sa dýchací reťazec končí.

Svalové tkanivo sa delí na dva typy, podľa funkčnosti a morfológie. Prvý typ sú

pomalé vlákna prezývané niekedy aj červené svalové vlákna, druhý typ sú rýchle

vlákna alebo biele vlákna. Hlavný rozdiel medzi týmito dvoma vláknami spočíva v

rýchlosti akou sa dokážu sťahovať alebo uvoľňovať. Pomalé červené vlákna sa

vyznačujú vysokou anaeróbnou kapacitou a veľkou odolnosťou voči únave a

nedokáže vykonávať veľkú svalovú silu. V jednej motorickej jednotke pomalých

červených vlákien je 10 - 180 svalových vlákien. Na opačnej strane ma zase

rýchle biele svalové vlákno nízku aeróbnu kapacitu unaví sa veľmi rýchlo dokáže

vykonávať veľkú svalovú silu. V jednej motorickej jednotke sa nachádza približne

300 až 800 svalových vlákien. Pri svalovej práci sa aktivujú jednotlivé typy

svalových vlákien podľa intenzity svalovej kontrakcie. Pri záťaži s nízkou intenzitou

sú predovšetkým aktívne pomalé vlákna a zo zvyšujúcou sa intenzitou sa

postupne aktivujú rýchle svalové vlákna. Pri relaxácií svalu potrebujú obidve

vlákna približne rovnaký pomer trvania času. Rýchle svalové vlákna sú inervované

hrubými motorickými alfa neurónmi ktoré sú schopné viest vzruch rýchlo, ale

pomalé svalové vlákna sú vybavené beta neurónmi v ktorých prebieha proces

vzruchu oveľa pomalšie. Rýchle vlákna majú veľkú koncentráciu enzýmu ATP-ázy,

ktorý štiepi ATP a uvoľňuje energiu pre kontrakciu. Rýchle vlákna majú vďaka

tomuto v krátkom čase dostatočne veľa energie na rýchly a intenzívny sťah.

13

Určovanie rýchlych a pomalých svalových vlákien sa určuje tzv. svalovou biopsiou.

Robí sa to pomocou mikroskopickej analýzy odobranej vzorky svalu (5mm hrubá

ihla sa pichne do svalu a vytiahne sa vzorka na skúmanie). Podiel rýchlych a

pomalých svalových vlákien sa dedí. Nemenia sa a rôzne svaly v tele majú rôznu

koncentráciu týchto svalov. Aj napriek rozdielu medzi svalmi existuje tendencia k

pomernému zastúpeniu pomalých alebo rýchlych svalových vlákien, to znamená

že keď má jedinec väčší podiel napríklad rýchlych svalových vlákien ako iný

jedinec, tak ich bude mat viac aj v ostatných svaloch aj keď pomery nemusia byť

rovnaké. Väčší výkon dokážu vyvinúť pomalé svalové vlákna ale viac sily dokážu

vyvinúť rýchle svalové vlákna, ktoré dokážu vytvoriť takmer 5 krát väčšiu silu.

Aktivácia druhov svalového vlákna súvisí aj od intenzity svalovej práce čiže pri

nízkej intenzite svalovej práce sa zapájajú iba pomalé svalové vlákna a až pri

vyššej intenzite sa zapájajú aj rýchle svalové vlákna.

Stravovanie, tréningy a regenerácia

Výživa Správna výživa hrá kľúčovú rolu pri športe. Správne sa stravovať je dôležité pre

každého, no pre športovcov je to obzvlášť dôležité pretože to môže ovplyvniť jeho

výkon. Napríklad športovec potrebuje zjesť oveľa viac kalórií ako nešportovec

pretože jeho svaly sa pri tréningu namáhajú a spotrebujú oveľa viac energie ako

svaly ktoré nie sú podrobené športu. Tuky, proteíny a karbohydráty zásobujú naše

telo energiou. Karbohydráty sú hlavným palivom ktoré používajú pracujúce svaly.

Zatiaľ čo by sme mali obmedziť tuky nemali by sme ich z nášho jedálnička úplne

vyškrtnúť pretože je v nich uložená energia, a keď je tréning dlhší ako hodina tak

si sval začne brať energiu z tukov. Tuky taktiež poskytujú materiál pre hormóny a

pre formáciu bunkových stien. Proteíny môžu byt tiež použité ako zásoba energie

ale proteín je nevyhnutný pre budovanie nového svalového tkaniva. Keď chcete

ostať v určitej váhe dobre sa stravovať je nevyhnutné ale obmedzenie proteínu

tukov alebo kalórií môže mať iba negatívne následky na výkonnosť. Typy jedál

ktoré by ste mali jesť v diéte na optimálnu športovú výživu sú zelenina ovocie a

zdravé tuky. Hydratácia hrá tiež obrovskú rolu v športe. Nedostatok tekutín

ovplyvňuje negatívne výkonnosť ale ovplyvňuje aj zdravie. Dehydratácia sa môže

14

vyskytnúť pri každej aktivite no najviac je pravdepodobná vtedy keď cvičíte v

teplom a vlhkom prostredí. Voda je na hydratáciu dobrá ale keď tréning trvá dlhšie

ako hodinu je lepšie si dať nejaký športový drink s elektrolytmi.

Tréningové metódy

Na rozvoj vytrvalostných schopnosti používame metódy, ktoré sú zamerane na

rozvoj aeróbnej aktivity. Aeróbna aktivita, využívaná pri vytrvalostných tréningoch,

znamená, že sval potrebuje na výrobu energie prívod kyslíka. V rekreačnom

sporte su to aktivity, ktoré človek vykonáva bez sprievodných znakov unaví. Patria

sem činnosti, ktoré zamestnávajú väčšie svalové skupiny, sú to športy ako napr.

beh, plávanie, bicyklovanie alebo ľahký posilňovací kruhový tréning. Pri tomto type

tréningu nie je svalstvo zamerane na zväčšovanie svalového objemu, pretože je to

dosť nevýhodne, viac svalovú potrebuje pri aeróbnej aktivite viac kyslíku, to

znamená, že telo sa rýchlejšie unaví. Pre vytrvalostných športovcovu je výhodne

mat menej svalov, ale väčšiu vytrvalosť. Vytrvalostné tréningy sa väčšinou trénujú

v dlhších intervaloch, v pomalšom tempe. To, či už mame s tréningom prestáť nám

povie aeróbny prah. Aeróbny prah je spodná hranica intenzity vytrvalostného

zaťaženia, ktorá dostatočne aktivuje srdcovo-cievny systém. Do hranice

aeróbneho prahu môže organizmus vo veľkej miere využívať aj tuky ako zdroj

energie. Aeróbny prah sa dá vyjadriť hodnotami srdcovej frekvencie , tempom či

rýchlosťou behu. Cely mechanizmus vytrvalostného behu si povieme na príklade

behu. V úvodnej časti dlhého vytrvalostného behu sa do činnosti zapája určitý

počet svalových vlákien. Najprv prevládajú pomalé svalové vlákna, tie dôkazu vo

väčšej miere využitá aj tuky ako zdroje energie, to znamená že sa nám spaľujú

tuky a chudneme. Neskôr, nástupom unaví sa do kontrakcie zapája čoraz viac

svalových vlákien. To sa deje, aby sval dokázal generovať požadovanú silu,

respektíve udržať bežecké tempo. Tým rastu nároky na spotrebu kyslíka a tuky sa

stavajú menej využiteľne. Postupne sa zapájajú výraznejšie aj rýchle svalové

vlákna, aby bolo možne udržať požadovanú intenzitu behu, nakoľko činnosť

pomalých vlákien je už značne ovplyvnená únavou. V dôsledku toho stúpa hladina

laktátu, v krvi aj pri dlhých behoch s relatívne nízkou intenzitou, zvlášť u

športovcov, ktorý nie sú zvyknutí. Čo je laktát ? Laktát je kyselina mliečna, ktorá

vzniká pri anaeróbnej glykóze. Glykóza je metabolický

15

proces, ktorý premieňa glukózu na dve molekuly pyruvátu. Keď sa zapája

pomerne väčšie množstvo svalových vlákien, stúpa vnútro svalový tlak. Vnútro

svalový tlak tlači na cievy, čim znižuje ich priechodnosť pre krv. Vskutku sa tým

obmedzuje prístup kyslíka pre svalové vlákna keďže kyslík je transportovaný

krvným riečiskom. Obmedzuje prístup kyslíka a potreba vytvárať energiu pre

požadovanú intenzitu zaťaženia doplna anaeróbny mechanizmus (zapájanie

rýchlych svalových vlákien), ktorý je značne limitovaný svojou schopnosťou

vytvárať energiu dlhodobo. Ďalší pojem je maximálna alebo absolútna sila. Tento

pojem sa dá využiť pri trénovaní rôznych telesných partii ako napríklad pri

trénovaní rúk, nôh alebo trupu. Zväčšenie maximálnej sily je založené na tréningu,

ktorý pozostáva z cvičení s maximálnou váhou, no tieto cvičenia sa neopakujú

veľa krát. Maximálna sila je najvyššia úroveň statickej a pomalej dynamickej sily.

Tréning, ktorého cieľom ma byt zvýšenie maximálnej sily, sa v mnohých

princípoch líši od treniu zameraného na svalovú hypertrofiu, čo znamená rast

svalového objem. Takmer výhradne sa používajú základne kombinované cviky a

ťažké váhy. Pri tomto type tréningu síce tiež dochádza k rastu svalového objemu,

ale môžeme povedať, že v tomto prípade je to len vedľajší efekt primárneho

snaženia. Mechanický a metabolický stres sú nepochybne významnými činiteľmi

ovplyvňujúcimi svalovú silu, no tá závisí z podstatnej časti na nervovom systéme a

na centrálnej nervovej sústave. Za aktiváciu svalového tkaniva sú zodpovedné

motorické nervové vlákna, ktoré vedú vzruchy z miechy priamo do určitého svalu.

Silové tréningové systémy zvyšujú maximálnu silu pomocou dvoch hlavných

mechanizmov. Prvý z nich umožňuje nervovým vláknam viesť vzruchy s vyššou

frekvenciou, čo má za následok to, že sa svaly lepšie aktivujú a vyprodukujú

väčšiu silu. Pri silovom tréningu sú

nervové vlákna schopné viesť tieto vzruchy s vyššou frekvenciou počas dlhšej

doby. Tým pádom je možné buď použiť vyššiu váhu, alebo vykonať s určitou

hmotnosťou väčší počet opakovaní. Ďalším z mechanizmov zvyšujúcich

maximálnu silu je schopnosť nervových vláken vyvolať lepšiu synchronizáciu

jednotlivých svalových skupín. Nervový systém tak dokáže riadiť kontrakciu

svalových vlákien v rámci jedného svalu tak, aby sa všetky aktivovali súčasne a

dokázali tak vyvinúť väčšiu silu. Tento typ tréningu je ale iba čisto na zväčšovanie

sily, takže pri aeróbnej aktivite ako napríklad beh, človek, ktorý robí tento typ

tréningu, výrazne zaostáva.

16

Svalovica

Oneskorená bolesť svalov, inak nazývaná aj ako svalová horúčka alebo svalovica,

je bolesť svalu a pocit stuhnutosti svalu, niekoľko hodín až dní po namáhavej,

alebo nezvyčajnej aktivite (väčšinou po tréningu). Svalovicu cítime väčšinou 24 až

72 hodín po cvičení. Predpokladá sa, že je spôsobená excentrickým cvičením,

ktoré spôsobuje poškodenie svalových vlákien ( odborne sa tento jav nazýva

mikrotrauma) v malom rozsahu. Po takom to cvičení sa sval rýchlo prispôsobí, z

dôvodu, aby sa zabránilo poškodeniu svalov a tým bolesti, v prípade, že by sa

cvičenie opakovalo.

Ďalšími príznakmy sú akútna bolesť, ktorá sa objavý počas alebo po cvičení, v

kombinácií so stuhnutím a citlivosťou svalu( táto citlivosť sa odborne nazýva

svalová mechanická hyperalgézia). Svalovicu vnímame ako tupú bolesť, lebo

bolesť nevnímame, keď je sval v pokoji, iba keď je sval rozťahovaný (napríklad

stretching), zmršťovaný alebo pod tlakom. Aj keď sa rozdiel v svalovici líši od typu

cvičenia a od daného jedinca, tak väčšinou svalovica sa zhoršuje prvých 24 hodín,

a po 24 až 72 hodinách začína ustupovať. Svalovica zmizne do šiestich dní po

cvičení.

Svalovicu prvý krát popísaná v roku 1902 Theodore Hough, ktorý dospel k záveru,

že tento druh bolesti je zásadne spôsobovaný prasklinamy vnútri svalov. Podľa

tejto teórie "svalového poškodenia". Tieto praskliny sú mikroskopické poškodenia

na časti sarkomeri. Bolesť bola pripísaná zvýšenému napätiu a predĺženiu svalov z

excentrického cvičenia. To môže spôsobovať, že aktín-myozínové krížové mostíky

sa oddelia pred uvoľnením, čo nakoniec spôsobý väčšie napätie na zostávajúcich

aktívnych motorických jednotkách. To zvyšuje riziko rozšírenia, poškodenia

sarkomeri. Keď sa náhodou v týchto prasklinách vyskytne mikrotrauma, tak

receptori bolesti (nociceptori) v svalových spojovacích tkanivách spôsobia pocit

bolesti.

Ďalším vysvetlením bolesti spojenej so svalovicou je teória "enzýmového

vypudzovania". Po mikrotraume sa vápnik (Ca2+) , ktorý sa bežne uchováva v

sarkoplazmatickom retikule, nahromadí na poškodených svaloch. Bunkové

dýchanie je zabrzdené a ATP (Adenozíntrifosfát) potrebný na aktívne prenášanie

17

vápnika späť do sarkoplazmatického retikula je tiež spomalené. Toto hromadenie

kalcia(Ca2+) môže naštartovať enzým proteázi a enzým fosfolipázi, ktoré

rozkladajú a degenerujú svalové proteiny. To spôsobuje zápal a zase bolesť v

dôsledku akumulácie histamínov, prostaglandínov a draslíka.

Skôršia teória predpokladala, že svalovica je spôsobená vylučovaním kyseliny

mliečnej do tkaniva, ktoré chráni svaly. Kyselina mliečna vzniká počas glykolízy,

keď sval nemá dostatok kyslíku, tak sa fosfoenolpyruvát hydrolyzuje na pyruvát,

pri čom sa uvoľní energia. Pyruvát, je ďalej pomocou laktátdehydrogenézi

redukovaný na kyselinu mliečnu. Odborníci trvdili aj to, že kyselina mliečna vytvorí

v svale, ktorý časom ochladne, malé kryštáliky. Pričom tieto kryštáliky mali tlačiť

na sval a vzbudzovať bolesť typickú pre svalovicu. Táto teória bola z veľkej časti

odmietnutá, pretože kontrakcie, ktoré taktiež vytvárajú kyselinu mliečnu, by neboli

schopné vytvoriť oneskorenú bolesť. Okrem toho, je z viacerých štúdií známe, že

kyselina mliečna sa vráti do pôvodnej hladiny do hodiny od cvičenia, a preto

nemôže spôsobiť bolesť, ktorá nastane oveľa neskôr. Svalovici je možno zabrániť

postupným zvyšovaním intenzity tréningov alebo nové cviky robiť v malom

množstve. Taktiež sa treba vyhnúť excentrickým kontrakciám (treba sa vyhnúť

tomu, aby sme jednu stranu tela zaťažovali viac ako druhú), keď je to možné.

Statické rozťahovanie alebo zahrievanie svalov pred tréningom nepomôže

zabrániť svalovici, ale pomáha tomu, aby sme pri tréningu nezranili. Ale je pre nás

svalovica naozaj zlá? Odpoveď je áno i nie. Svalovica, nám nezanechá žiadne

trvalé následky na svaloch, ani ich nijak krízovo nepoškodí. No veľa ľudí sa jej

vyhýba, kvôli nepríjemnom pocite v danom svale a zníženej výkonnosti svalu. No

regenerácia svalu je podobná ako regenerácia kostí. Keď sa mikrotraumy zahojia, tak sú

o trochu silnejšie ako predtým. Dokonca pre profesionálny kulturisti je občasná cielená

snaha o dosiahnutie svalovice nevyhnutná pre nárast ich svalov.

Čo robiť po tréningu

Po tréningu je najvhodnejší statický strečing pretože napomáha k regenerácií

svalstva a nervovej sústavy, a má vplyv na výkon v budúcnosti pretože strečingom

dochádza k väčšiemu roztiahnutia rozsahu maximálneho natiahnutia. K tomu aby

športovec vedel rýchlejšie regenerovat sú metódy ako kryokomora, sauna, masáž.

Kryokomora je miestnosť v ktorej sú extrémne nízke teploty a napomáha

18

regenerácií, a pomáha vylučovať veľmi dôležitý hormón pre športovcov a to je

testosterón. Kryokomora vyplaví toxické látky z buniek ako napríklad urea alebo

kyselina mliečna. Funguje to tak že sa bunky ktoré sú v teplom prostredí náhle

dáme do extrémne nízkej teploty, a to bunku stlačí a to stlačenie vytlačí všetky

škodlivé látky z buniek, ktoré by tam za normálnych okolností zostali. Kryoterapia

alebo liečba extrémnym chladom je terapeutická metóda ktorá spočíva v aplikácii

suchého mrazu pri teplote od - 110°C do - 130°C na vrchný povrch ľudského tela

po dobu dvoch až štyroch minút. Pri pravidelnom navštevovaní kryoterapie

pozitívne ovplyvňuje pooperačné alebo poúrazové zmeny kostrového a svalového

aparátu choroby kože choroby pľúc a ďalšie telesné a psychické choroby.

Masáž je najoblúbenejšou a najpoužívanejšou formou regenerácie. Masáž buď pri

prací športovca na niaky výkon, dolieči úraz alebo pomáha pri regenerácií. Masáž

zlepšuje prekrvenie, čím sa viac kyslíku dostane k bunkám, uvoľňuje sval a

únavové latky. Sauna je určená pre každého športovca ktorý nemá zdravotné

problémy alebo nejakú chorobu lebo do sauny by sa nemalo ísť aj keď sme iba

prechladnutí. To koľkokrát do týždňa by sme mali ísť do sauny závisí od toho či

trénujeme alebo máme závodné obdobie. Počas trenovacieho obdobia sa

odporúča dva až trikrát týždenne závodnom období raz. To či by sme sa mali

alebo nemali ísť saunovať závisí aj od toho nakoľko je naše telo vyčerpané. Keď je

úplne vyčerpané tak by sme radšej saunu mali vynechať pretože nás to ešte viac

vyčerpá. Na saunovanie by sme si mali vyhradiť takzvaný regeneračný deň kde

sme vôbec netrénovali. Saunovať by sa malo hlavne večer pretože po saune je

vhodný už len spánok. Výhody saunovania pre športovcov sú že prináša telu

úľavu po akejkoľvek fyzickej záťaži v podobe dokonalého oddychu. Teplo taktiež

zmierňuje bolesť kĺbov a svalstva pretože nej dochádza k zvýšenej produkcií

endorfínov ktoré v dôsledku svojich vlastností utišujú bolesť. Sauna vyvoláva stav

príjemnej eufórie, ktorá je tiež zaobstaraná endorfínmi. Saunovanie prispieva aj na

úbytku na váhe, preto boxeri pred vážením idú do sauny aby dali dole prebytočné

kilá. Sauna ale nemá len pozitíva sú tam aj rizika nemali by ste ísť do sauny ak

máte epileptické záchvaty ochorenia obličiek srdcovo-cievne problémy alebo

choroby pľúc. ak máte vyšší krvný tlak tak by ste mali byť veľmi opatrní pretože

vysoké teplo zvyšuje riziko hypertenzie srdcovej artymie a môže nasledovať aj

náhla smrť. Správne sa saunovať musí byť dodržané aby malo aby malo

saunovanie priaznivý účinok:

19

- pred saunovaním sa osprchovať a osušiť pretože suchá pokožka sa lepšie

potí

- do sauny sa nemá ísť hladný ale ani s plným žalúdkom. Ideálny odstup od

večere je dve až tri hodiny

- pre telo je lepšie ak sa v saune neleží pretože teplo je potom distribuované

rovnomerne po tele a zabraňuje sa tak závratom a bolestiam hlavy

- pobyt v saune pre športovca by mal byť krátky ale zato intenzívny odporúča

sa 15 min. alebo dovtedy kým teplo nebude nepríjemné

- V saune by sme mali byť nahý aby sa póry na pokožke úplne otvorili a

vylúčili z tela baktérie a škodlivé látky vo forme potu. Plachta zakrýva póry a

obmedzuje v ich úplnom roztvorení

- po saune by sme sa mali osprchovať aby sa pot zmyl z pokožky a potom ísť

do ľadového bazénu aby sa póry späť stiahli a tento proces by sme mali

opakovať aspoň trikrát

- pobyt v saune musí sprevádzať doplnenie tekutín najlepšia je pramenitá

voda

Poznáme viaceré druhý sáun niektoré sú úplne bežné a iné sú nezvyčajné o

ktorých ste možno ešte ani nepočuli. Typy sáun sú suchá sauna - zrubovoá kello

sauna, vlhká sauna - lacoinum, infra sauna - soľná sauna, aromatická bylinková

sauna a aromatická bylinková sauna. Elektro liečba spočíva v stimulácií svalu a

nervu striedavým elektrickým prúdom rôznej frekvencie a priebehu. Často zlepšuje

krvnú cirkuláciu a výživu tkanív. Trvanie tejto procedúry je približne 15 minút.

20

Resumé

Tému záťaž a regenerácia pri športe sme si vybrali preto, lebo nás

zaujímalo, ako funguje svalová sústava, a čo všetko sa deje s našim telom počas

fyzickej aktivity. Cieľom našeho projektu bolo objasniť čo je to svalová sústava,

ako funguje dýchací reťazec, čo je a ako sa vyrába adenozíntrifosfát, známi pod

skratkou ATP, ako vplývajú rôzne tréningové metódy na rozvoj svalovej sústavy u

človeka a čo robiť po fyzickej záťaži, ako správne zregenerovať.

Na začiatku sme sa podrobne pozreli na to, čo je a aký význam má svalová

sústava a akú úlohu a mechanizmus má priečne pruhované svalové tkanivo.

Našim štúdiom sme zistili, že svaly priečne pruhovaného tkaniva sú prepojené s

nervovo sústavou. Taktiež, sme sa podrobne pozreli na to, ako je sval zložený. Od

myofybril, cez svalové vlákna, až po hotový sval. Rozobrali sme aj stavby a

funkcie konkrétnych svalov ako napríklad triceps alebo kvadriceps.

Neskôr sme sa zamerali na výrobu a podstatu adenozíntrifosfát, funkciu

dýchacieho reťazca, pozreli sme sa na to čo je glykolíza a glukóza. Tieto témy

sme podrobne rozobrali z chemického hľadiska, a následne sme tieto chemické

reakcie napísali vo vzorcoch.

V závere nášho projektu, sme sa pozreli na tréningové metódy pri rozvoji

vytrvalostnej sily a maximálnej sily. Na objasnenie vytrvalostnej sily sme použili

príklad behu. Zamerali sme sa na funkciu pomalých a rýchlych svalových vlákien,

na tréningové metódy a na veľkosť svalov pri vytrvalostnom a silovom športovcovi.

21

V úplnom závere sme rozobrali, čo robiť po fyzickej námahe. Ako regeneračné

metódy sme spomenuli kryokomoru, masáž a sauny.

ResumeWe chose the theme endurance and regeneration in sports because we

were interested in how the muscle system works and what happens with our body during physical activities. The goal of our project was to explain what the muscle system is, how the breathing process works, what adenosine triphosphate, known as ATP, is and how it is made, how different training methods affect our body and muscle system, and what we should do after physical endurance exercise.

At the beginning we looked closely at what the muscle system is as well as its function. We also looked at the mechanism of cross-striped muscles. In our research we found out that the crossed-stripe muscles are closely connected to our nervous system. We looked at what our muscle is composed of. From , through muscle tissue,  the completed muscle. We also looked at the functions and builds of specific muscles, for example, the triceps or quadriceps.

Later, we focused on the production and reason for adenosine triphosphate, the function of the breathing system, and looked at what glycose and glucose are. We looked closely at these themes from a chemical view and then wewrote these chemical reactions in formulas.

At the end of our project we looked at training methods in the development of endurance and maximal force. As an explanation of endurance force, we used running as an example. We focused on the function of fast and slow muscle tissues, at training methods and the size of muscles during endurance and the strength of athletes. At the end we discussed what to do after physical exercise. The regeneration methods we mentioned were cryochamber, massage and saunas.

22

Bibliografia

Viktor Bielik: Neležme, bežme - všetko tréningu pre pomalých aj rýchlych, Sportdiag o.z., 2010Viktor Bielik: Umenie behať - získajte maximum z vášho minima, Sportdiag o.z., 2014https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=1105086509593049&id=747173212051049 - https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=1116514805116886&id=747173212051049 https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=1146204728814560&id=747173212051049 https://www.zones.sk/studentske-prace/biologia/7104-svalova-sustava/http://referaty.aktuality.sk/mechanizmus-kontrakcie-kostroveho-svalu/referat-3978https://sk.wikipedia.org/wiki/Akt%C3%ADnhttps://sk.wikipedia.org/wiki/Makromolekulahttps://sk.wikipedia.org/wiki/Myoz%C3%ADnhttps://sk.wikipedia.org/wiki/Myocythttps://cs.wikipedia.org/wiki/Trojhlav%C3%BD_sval_pa%C5%BEn%C3%ADhttps://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/4/45/Triceps_brachii_muscle10.pnghttps://cs.wikipedia.org/wiki/Dvojhlav%C3%BD_sval_pa%C5%BEn%C3%ADhttp://slovakfitness.sk/1273-kinesiologia-ix-svaly-stehna.htmlhttps://sk.wikipedia.org/wiki/Sval_bruchahttps://sk.wikipedia.org/wiki/Ve%C4%BEk%C3%BD_prsn%C3%BD_svalhttps://sk.wikipedia.org/wiki/Mal%C3%BD_prsn%C3%BD_svalhttps://sk.wikipedia.org/wiki/Predn%C3%BD_p%C3%ADlovit%C3%BD_svalhttps://docs.google.com/document/d/1gqqSzG5s9Csz8j_Q0tlTQ0mT4aJS4uVnlQMrrQQ0wis/edithttps://www.zones.sk/studentske-prace/biologia/5410-metabolizmus-bunky/http://www.oskole.sk/?id_cat=55&clanok=2809http://www.wikiskripta.eu/index.php/Dýchac%C3%AD_řetězechttps://sk.wikipedia.org/wiki/Glykolýzahttps://sk.wikipedia.org/wiki/Myoz%C3%ADnhttps://en.wikipedia.org/wiki/Sarcomerehttp://www.wikiskripta.eu/index.php/Stavba_kostern%C3%ADho_svalstvahttp://www.oskole.sk/?id_cat=7&clanok=1455https://en.wikipedia.org/wiki/Muscle_contractionhttps://en.wikipedia.org/wiki/Sarcoplasmic_reticulumhttps://sk.wikipedia.org/wiki/Nervovosvalová_platničkahttps://sk.wikipedia.org/wiki/Glykolýzahttps://www.sportujeme.sk/nie-je-sila-ako-sila-i/

23

https://sites.google.com/site/biochemhelper/biochemicke-drahy/dychaci-retazechttps://sites.google.com/site/biochemhelper/biochemicke-drahy/dychaci-retazec/komplex-v-atp-syntazahttps://sites.google.com/site/biochemhelper/biochemicke-drahy/dychaci-retazec/komplex-ivhttps://sites.google.com/site/biochemhelper/biochemicke-drahy/dychaci-retazec/komplex-iiihttps://sites.google.com/site/biochemhelper/biochemicke-drahy/dychaci-retazec/komplex-iihttps://sites.google.com/site/biochemhelper/biochemicke-drahy/dychaci-retazec/komplex-ihttp://www.wikiskripta.eu/w/Dýchac%C3%AD_řetězechttps://sk.wikipedia.org/wiki/Membránový_transporthttps://sk.wikipedia.org/wiki/Mitochondriahttps://www.nomiland.sk/images/catalog-fullsize/11/51/0/150409-nastenny-obraz-xl-svalova-sustava-sk-verzia.jpghttp://files.inner-sanctuary.webnode.cz/200000243-a849ea9435/L%C3%BDtka.pnghttps://sk.wikipedia.org/wiki/Tropon%C3%ADnhttps://sk.wikipedia.org/wiki/Tropomyoz%C3%ADnhttp://sjz.sk/po-treningu-zregenerujte-svoje-telo-v-saune/

https://kryo-terapie.cz/kryoterapie/

https://www.sportujeme.sk/kryoterapia-liecenie-a-regeneracia-chladom-u-

sportovcov/

http://new.biomag.sk/show_article.php?id=32http://solarnestudia.sk/blogy/48-preco-je-dolezity-strecing-kedy-ma-vyznam http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/biologia-a-geologia/28405/?print=1http://www.nutritionist-resource.org.uk/articles/sports-nutrition.htmlhttps://www.nomiland.sk/images/catalog-fullsize/11/51/0/150409-nastenny-obraz-xl-svalova-sustava-sk-verzia.jpghttps://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/36/1120_Muscles_that_Move_the_Forearm_Humerus_Flex_Sin.pnghttp://build-muscle-101.com/wp-content/uploads/2014/12/Triceps.jpghttp://medicina.ronnie.cz/img/data/clanky/normal/1821_2.jpghttp://slideplayer.cz/slide/11175522/41/images/18/%C4%8Cty%C5%99hlav%C3%BD+sval+stehenn%C3%AD+Dvojhlav%C3%BD+sval+stehenn%C3%AD+Trojhlav%C3%BD+l%C3%BDtkov%C3%BD+sval.jpghttp://www.elitesoccerconditioning.com/images/quad.jpghttps://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/6c/Pectoralis_major.png/330px-Pectoralis_major.pnghttps://www.zdravoafit.sk/img/uploads/article/zdravo-a-fit-1/je-maly-prsny-sval-zodpovedny-za-problemy-ramena.jpghttps://detskechoroby.rodinka.sk/uploads/pics/nerveimpulse_p365_b683_01.jpg

24

Informácie čerpané zo stránok v dátumoch od 7.9.2017 do 18.10.2017

25