Top Banner
Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs. 2000/- Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-14 WORKER’S FRIEND Goa’s only Konkani Weekly since 1933 Erwin Fonseca Mhapsa: Gõycho fankivont bhas xastri ani zannar Msgr.Sebastiao Dalgado Assaganv zolmolo, tachea zolmachem ani purvozanchem vhoddlem ghor asa, tem atam padd zait veta. 6 vorsam fattim porsachea durgak Dalgado nanvachi fatorn iadostik ghal’li titlich. Tea uprant daizachem konnak poddunk na. Fokot Dalgadachea nanvan vhoddponnam zoddtat. Dalgado Akademin tori tichea Rupea Utsovachea ugddasak bori iadostik fatorn bosovpak zai asli. Dalgadachea nanvan Akademi herank puroskar dita ponn ede vhodd Konknni zannarachem nanv tachea ganvant voir kaddunk bhov thoddench kelam. Konknni mogeamni ani Dalgado Akademichea vangddeamni Dalgadachea zolmache 158 voros monoilem. Fr. Walter D’Sa, St. Xavier Kolejicho Principa- lan ulovop korun Vol 80, No. 20 | May 18, 2013 | 16 Pages | ` 5/- P5 : 7.45 am. : 8.15 am. Jivitant yesesvi zaunk, harpache bhiranti poros zoitacho anvddo asunk bhov gorjechem. Bill Cosby Roma: Bhuke add zhuzunk mon’xan khavpa sarkea kiddeank jevonn mhonn somzun khelear mon’xachi bholaiki sudarpak xokta toxench bholaikek bori zaunk xokta oxem UN songhiottnnechi somzonni zalea. e Food and Agriculture Organization songhottnnen uzvaddail’lekhobre udexim toll (grasshopper), muyô (ant) vo her tosle zatintle kiddeancho mon’xan aplea jevnnant upeog korunk na. Itlench nhoi tor he kidde , poslole toxench her monzatik tanchem jevonn mhonn khaunk diunk zata. Roma xarant aslolea UN songhottnneche kocherin halinch 200 panancho vako uzvad- daila. Obheas kel’lea vakeant sanglam sonvsa- rant sumar 2 bilhanv lok kiddeank aplem jevonn koxem khatat. Karonn he kidde ani her khavpa sarke jinosamni ‘pro- teins’ ani ‘minerals’ chodd astat,tacho bholai- kek boro faido zata.Chod- dxe kidde poryavoronnak vaitt korinant. Sod’deak khavpache kidde ranam- ni postat ani uprant tan- cho vapor kortat. Nustem dhorpacho vo marpacho karkhano poryan kid- deancho vapor korta. Ramponnkar nustem pagche adim doryant kidde xinvraitat.Kidde pospacho dhondo bore toren kelear jevnnacho duxkall sompeponnim pois korunk zata. Barik- sannen pollelear tambem, lokondd, magnez, phos- phorus, selenium ani zinc hea gorjechea vos- tumni kidde girest astat. Bhonvor, muyô, crickets ani toll monis khata tea tambddea masa poros chodd faideache asat. Afrikechea desamni ani dokxinn –udent Asient muyanchim tantiam jevnnacho ruchik podart koso mandtat. Novi Delhi: Tin vorsam adim sogllea bhurgeam khatir vixv xikxonnik kaido vevharant ghal’lo to olpsonkhechea lokachea hok’kam add veta. Dekhun ho kaido bodlunk zaimhonn Bharoti Bispanchea xikxonnik odhikareamni sanglam. Halinch Bharoti Katolk Bispanche Mondollantlea xikxonnik odhikareanchi Novi Delhi ek khas boska zali. He boskent tannim nivedon-potr toyar kelam. ‘e Right to Education (RTE) Act kaideant bodol korcho mhonn tannim suchovnni kelea. Jeo xikxonnik sonvstha sorkari onudhanacher choltat ani jeo xikxonnik sonvstha olpsonkhentlea lokacheo asat tankam to kaido lagu korcho nhoimhonn Bispanchea Mondollansanglam. Karonn to kaido tanchea hok’kam add asa. Ho kaido 2009 vorsa lagu kel’lo. Hea kaidea pormannem xikxonn ghevop dor ek 6 tem 14 vorsanchea bhurgeacho mull kaido. Tech porim jeo khasgi xikxonnik sonvstha asat tannim bhurgeam khatir 25% boska rakhun dovrunk zai.Katolk iskolantlea odhikareamni sanglam kaido sangta tache poros te bhurgeam khatir chodd kortat. Ponn kaideache xime bhitor ravop mhonnlear tanchea hok’kank mar bosta ani te bandun urtat. Vauraddeancho Ixtt Potrokar | VIP Ponnje: Dogam unchlea Katolk khellgoddi, zankam khellacho karyokrom manddun haddpachi bori zannvay ani khub onnbhov aslo toxench te promannikponnim aplo vavr kortat, tankam Lusofonia Khellache somitintle bhair uddoileat. Gõyant hea vorsachea Novembrant Lusofonia Khell zatolo. Hea ontor’raxttrik khellant adleo Purtugez vosnnukô (colonies) ani Purtugez bhas uloitolim raxttram vantto ghetolim. Gõychea Sorkarachea ‘Sports ani Youth Affairs’ Khateachi adli sonchalok Dr. Susan D’Souza asli; ti fattlea mhoineant bospagari zalea. Ponn tichea karyachea nimannea disamni tika zaitem unneponn sonschem poddlem. Kiteak Gõychea Khella Montri Ramesh Tawadkarak lagun sorkaran tika Sonchalokachea podaveli kaddun, khellachi zodd- chitnis nemun sochivalayant dhaddli. oim sorkaran tika kosloch vavr nemun dilo na. Hem sorkarachem ani montreachem sarkhench pixeponn koxem dista. Dr. Susan khellachea khateachi sonchalok astana, Lusofonia Khell Gõyant haddunk ti bharim vavurlea. Toxench Gõychea anik eka putak Roque Dias-ak bhair dorvorla. To-i Gõychea khellacho adlo sonchalok aslo ani atam Sports Authority of India/ Ministry of Sports and Youth Affairs, Government of India hacho prantik sonchalok asa. Lusofonia Khella somitintle dogam unchlea Katolk vangddeank bhair uddoileat RTE xikxonnik kaido monis hok’kam add: Igorjechi xiddkavnni Jeo xikxonnik sonvstha sorkari onudhanacher choltat ani jeo xikxonnik sonvstha olpsonkhentlea lokacheo asat tankam to kaido lagu korcho nhoimhonn Bispanchea Mondollan sanglam. Kiteak RTE kaido ghottnnen dil’lea meklleponnacher add veta. Education law violates rights, Church officials Such law makes them subject to harassment 2 top Catholic sports organisers dropped from Lusofonia Games. Tainted officials appointed UN urges world to eat more insects to fight hunger Mapusa road named after Msgr Dalgado renamed after Raghunath Tople ani Raghunath Tople-chem nanv dilem Rosteak dil’lem Dalgadachem nanv kaddlem Konknni Mogi nenar, onitir zhuzunk fattim. Mapusa Nagrikancho Ekvott he songhotnnecho mukheli Adv. Antonio Lobon tea nirnnoyak virodh kelo ponn DKA ogi asli P3 P3 P3 Junhache 2rer Bhov-Povitr Sonvskarachea Bhozonn Bajilika ani Katedral bhoktiponnacheo suvatô Gõychea Padricheo Nemnukô P11 P09 Sosnnikay ghenant tim niz Kristanvam nhoi P15
16

18-5-2013

Mar 17, 2016

Download

Documents

Feroz Fernandes

Goa News, Konkani News, Local Goa News, Konkani
Welcome message from author
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
Page 1: 18-5-2013

Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs. 2000/- Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-14

WORKER’S FRIENDGoa’s only Konkani Weekly since 1933

Erwin Fonseca

Mhapsa: Gõycho fankivont bhas xastri ani zannar Msgr.Sebastiao Dalgado Assaganv zolmolo, tachea zolmachem ani purvozanchem vhoddlem ghor asa, tem atam padd zait veta. 6 vorsam fattim porsachea durgak Dalgado nanvachi fatorn iadostik ghal’li titlich. Tea uprant daizachem konnak poddunk na. Fokot Dalgadachea nanvan vhoddponnam zoddtat.

Dalgado Akademin tori tichea Rupea Utsovachea ugddasak bori iadostik fatorn bosovpak zai asli. Dalgadachea nanvan

Akademi herank puroskar dita ponn ede vhodd Konknni zannarachem nanv tachea ganvant voir kaddunk bhov thoddench kelam.

Konknni mogeamni

ani Dalgado Akademichea vangddeamni Dalgadachea zolmache 158 voros monoilem.

Fr. Walter D’Sa, St. Xavier Kolejicho Principa-lan ulovop korun

Vol 80, No. 20 | May 18, 2013 | 16 Pages | ` 5/-

P5�

: 7.45 am.

: 8.15 am.

Jivitant yesesvi zaunk, harpache

bhiranti poros zoitacho anvddo

asunk bhov gorjechem.

Bill Cosby

Roma: Bhuke add zhuzunk mon’xan khavpa sarkea kiddeank jevonn mhonn somzun khelear mon’xachi bholaiki sudarpak xokta toxench bholaikek bori zaunk xokta oxem UN songhiottnnechi somzonni zalea.

Th e Food and Agriculture Organization s o n g h o t t n n e n u z v a d d a i l ’ l e k h o b r e udexim toll (grasshopper), muyô (ant) vo her tosle zatintle kiddeancho mon’xan aplea jevnnant upeog korunk na. Itlench nhoi tor he kidde , poslole toxench her monzatik tanchem jevonn mhonn khaunk diunk zata.

Roma xarant aslolea UN songhottnneche kocherin halinch 200 panancho vako uzvad-daila. Obheas kel’lea

vakeant sanglam sonvsa-rant sumar 2 bilhanv lok kiddeank aplem jevonn koxem khatat. Karonn he kidde ani her khavpa sarke jinosamni ‘pro-teins’ ani ‘minerals’ chodd astat,tacho bholai-kek boro faido zata.Chod-dxe kidde poryavoronnak vaitt korinant. Sod’deak khavpache kidde ranam-ni postat ani uprant tan-cho vapor kortat. Nustem dhorpacho vo marpacho karkhano poryan kid-deancho vapor korta. Ramponnkar nustem pagche adim doryant kidde xinvraitat.Kidde pospacho dhondo bore toren kelear jevnnacho duxkall sompeponnim pois korunk zata. Barik-sannen pollelear tambem, lokondd, magnez, phos-phorus, selenium ani zinc hea gorjechea vos-tumni kidde girest astat. Bhonvor, muyô, crickets ani toll monis khata tea tambddea masa poros chodd faideache asat. Afrikechea desamni ani dokxinn –udent Asient muyanchim tantiam jevnnacho ruchik podart koso mandtat.

Novi Delhi: Tin vorsam adim sogllea bhurgeam khatir vixv xikxonnik kaido vevharant ghal’lo to olpsonkhechea lokachea hok’kam add veta. Dekhun ho kaido bodlunk zaimhonn Bharoti Bispanchea xikxonnik odhikareamni sanglam.Halinch Bharoti Katolk Bispanche Mondollantlea xikxonnik odhikareanchi Novi Delhi ek khas boska zali. He boskent tannim nivedon-potr toyar kelam.

‘Th e Right to Education (RTE) Act kaideant bodol korcho mhonn tannim suchovnni kelea.

Jeo xikxonnik sonvstha sorkari onudhanacher choltat ani jeo xikxonnik sonvstha olpsonkhentlea

lokacheo asat tankam to kaido lagu korcho nhoimhonn Bispanchea M o n d o l l a n s a n g l a m . Karonn to kaido tanchea hok’kam add asa. Ho kaido 2009 vorsa lagu kel’lo. Hea kaidea pormannem

xikxonn ghevop dor ek 6 tem 14 vorsanchea bhurgeacho mull kaido.

Tech porim jeo khasgi xikxonnik sonvstha asat tannim bhurgeam khatir 25% boska rakhun dovrunk zai.Katolk iskolantlea odhikareamni sanglam kaido sangta tache poros te bhurgeam khatir chodd kortat. Ponn kaideache xime bhitor ravop mhonnlear tanchea hok’kank mar bosta ani te bandun urtat.

Vauraddeancho Ixtt Potrokar | VIP

Ponnje: Dogam unchlea Katolk khellgoddi, zankam khellacho karyokrom manddun haddpachi bori zannvay ani khub onnbhov aslo toxench te promannikponnim aplo vavr kortat, tankam Lusofonia Khellache somitintle bhair uddoileat. Gõyant hea vorsachea Novembrant Lusofonia Khell zatolo. Hea ontor’raxttrik khellant adleo Purtugez vosnnukô (colonies) ani Purtugez bhas uloitolim raxttram vantto ghetolim.

Gõychea Sorkarachea ‘Sports ani Youth Aff airs’ Khateachi adli

sonchalok Dr. Susan D’Souza asli; ti fattlea mhoineant bospagari zalea. Ponn tichea karyachea nimannea disamni tika zaitem unneponn sonschem poddlem. Kiteak Gõychea Khella Montri Ramesh Tawadkarak lagun sorkaran tika Sonchalokachea

podaveli kaddun, khellachi zodd-chitnis nemun sochivalayant dhaddli. Th oim sorkaran tika kosloch vavr nemun dilo na. Hem sorkarachem ani montreachem sarkhench pixeponn koxem dista. Dr. Susan khellachea khateachi sonchalok astana, Lusofonia Khell Gõyant haddunk ti bharim vavurlea.

Toxench Gõychea anik eka putak Roque Dias-ak bhair dorvorla. To-i Gõychea khellacho adlo sonchalok aslo ani atam Sports Authority of India/ Ministry of Sports and Youth Aff airs, Government of India hacho prantik sonchalok asa.

Lusofonia Khella somitintle dogam unchlea Katolk vangddeank bhair uddoileat

RTE xikxonnik kaido monis hok’kam add: Igorjechi xiddkavnni

Jeo xikxonnik sonvstha sorkari onudhanacher choltat ani jeo xikxonnik sonvstha olpsonkhentlea lokacheo asat tankam to kaido lagu korcho nhoimhonn Bispanchea Mondollan sanglam. Kiteak RTE kaido ghottnnen dil’lea meklleponnacher add veta.

Education law violates rights, Church officialsSuch law makes them subject to harassment

2 top Catholic sports organisers dropped from Lusofonia Games. Tainted officials appointed

UN urges world to eat more insects to fight hunger

Mapusa road named after Msgr Dalgado renamed after Raghunath Tople

ani Raghunath Tople-chem nanv dilemRosteak dil’lem Dalgadachem nanv kaddlem

Konknni Mogi nenar, onitir zhuzunk fattim.

Mapusa Nagrikancho Ekvott he songhotnnecho mukheli Adv. Antonio Lobon tea nirnnoyak virodh kelo ponn DKA ogi asli

P3�

P3�

P3�

Junhache 2rer Bhov-Povitr Sonvskarachea BhozonnBajilika ani Katedral bhoktiponnacheo suvatô

Gõychea Padricheo Nemnukô

P11�

P09�

Sosnnikay ghenant tim niz Kristanvam nhoi P15�

Page 2: 18-5-2013

2 � Amchem Dhoronn Tumche Vichar May 18, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

Asian Centre for Human Rights hachea reportan ‘India’s hell Holes: Child Sexual Assault in Juvenile Justice Home’ hache promannem Bharotant bhurgeancher ixpabhair bolatkar vaddtat, odik korun sorkara khal choltolea bhurgeanchea ghoramni (juvenile homes). Ho report UN Special Raporteur, Ms Rashida Manjoo hinnem dila.

Hea reportan, National Crimes Records Bureau hanchea ankddea pormannem 2001-2011 vorsam modem 48,338 bhurgeancher bolatkarancheo tokrareo nond zaleat. Bharotant 336% bhurgeancher bolatkar zalleacheo tokrareo hea vorsamni vaddleat. 2001 vorsa, 2,133 tokrareo asleot teo 2011 vorsa 7,112 zaleot. Ho fokot nond

zal’lo ankddo. Zaitea bhurgeancher zal’lea bolatkarancheo tokrareo pulise lagim nond zaina ani bhurgim bolatkarank boli poddun aplem jivit dukhan sartat tem disun yeta.

Bhurgeancher bolatkar chodd korun Juvenile Justice ghoramni zatat. Him ghoram Juvenile Justice (Care and Proctectin of Children ) Act, 2000 sthaplem. Titlench nhoi 2011 -2012 hea arthik vorsa thaun 733 ‘juvenile justice’ ghoram sorkaran purn mozot diunk suru keleant. Hi yevzonn ‘Intergrated Child Protection Scheme’ ( ICPS), Bailam ani Bhurgeam Vikasa Montrilaya khal cholta.

Polleunk gelar, bhurgeank surokxa ani nit favo korunk sthaplolim, teanch ghoramni aslolea bhurgeancher odik bolatkar zatat. Itlench nhoi, oslea ghorank sorkar zaitoch duddvancho adar dita.

Oslea ghoramni, bhurgeancho samball korunk vavurtolim, bhurgeanche sevek aslolim, surokxa diunk aslole rakhonndar, randpi ani dusre kamdar vo hea ghoramni aslole vaddlole bhurge poryan osleo darunn kornneo kortat. NGO vo khasgi sonvstha choloitolea bhurgeanchea ghoramni bhurgeancher bolatkar korpi mhonnlear teach ghoreanche odhikari, karbhari, soire ani yer vavurtole bolatkar kortat mhonn disun ailam.

Hea reporta promannem, kherit karonnank lagun oslea ghoramni asloleam bhurgeanchi osli vaitt poristhiti zata. Oslea ghoramni him noxttim kortubam zatat vo na tem topasunk sorkaran azun ek kherit somiti nemunk na. Osli somiti 3 mhoineamni report toyar korun unchlea odhikareank dil’lo zalear bhurgeancher zatolea bolatkarancheo cases unneo zavpacheo.

Bharotant bhurgeanchim zaitim ghoram asat tim register poryan korunk nant. Topasnni zaina zaunk hi sonvoy odik vadloli asa. Oslea ghorank poryan sorkar onudhan dita tori astana topasnni zaina.

Toxench 462 ‘District Child Welfare’ Somiteo 23 rajyamni asat, teo fokot potracheruch disti poddtat. Khorem mhonnlear bhurgeanchea ghoranchi topasnni korinant. Junvenile Justice 40 hea kaidea pormannem, cheddeank ani cheddvank kuxin dovrunk suvidha asa tim him ghoram pallinant.

Asian Centre for Human Rights hannim sorkarak kherit suchovnni kelea ti mhonnllear rokddea-rokddi ‘Inspection Committee’ sthapunk ani oslea ghoramni bhurgeancher choltolea bolatakaranchi topasnni korunk. Hem kam’ tin-tin mhoineamni korunk goroz asa. Nond zaunk naslolim ghoram tabortob ‘register’ korunk goroz asa. Tech porim zoim tospannim zaina thoim sorkarachem onudhan divpachem bond korunk avhan asa. Oxem kelearuch bhurgeanchea ghoramni bhurgeancher bolatkar zavpache thambtole.

V A C H P I B O R O Y TAT

VAURADDEANCHO IXTT registered with RNI 37805/62. Printed and Published by Fr Stephen Dias sfx on behalf of Xaverian Publication Society at Pilar Goa 403 203 Tel: 0832 2218562 and Printed at M/s Elegant Offset Printers, D2-31, Tivim Industrial Estate, Karaswada Mapusa Goa. Editor: Fr Feroz Fernandes sfx, Telephone/ Advertising Dept. 0832 2219091, Email: [email protected]. For online edition log on to www.v-ixtt.comDisclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Vauraddeancho Ixtt represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Vauraddeancho Ixtt editor, publisher, and/or owners.

OGRLEKH

Tujem mot FaideachemTumche vichar vo

suchovnneo amkam dhaddatHo Pot’to: V.Ixtt, Pilar Goa- 403 203

E-mail: [email protected]

Bhurgeancher bolatkar chodd korun Juvenile justice ghoramni zatat. Him ghoram Juvenile Justice (care and Proctectin of Children ) Act, 2000 sthaplem.

Bolatkar ani bhurgeancher zatolea bolatkaracheo khobrô unneo zainant. Hem sogllem kedna thambtolemBhurgeancher bolatkar zavpachem ispabhair vaddta

ULOILEAR PATOK

Feroz F | VIP

Tin vorsanchi ‘deadline’ RTE ( Right to Free and Compulsary Education Act) chalik lavnchi tarikh Marsachi 31vi sompli. Zaiteo vostu purn zaleat. Ponn jim bhurgim azun iskolak vochonant tanchi konn khobor korina. Sumar 8 milhanv bhurgim iskolak vochonastana

asat. Toxench iskol soddun vetolea bhurgeancho ankddo denvunk na. 5 lakh ‘trained teachers’ iskolamni xikounk unneo asat. Iskolamni cheddvank ani cheddeank kuxin kumanv vo sondas azun nant. Khellpak moidan na ani bhurgeank xikpacheo favo tosleo suvidha unneo asat.Odik korun goribanchea

bhurgeank 25% ‘reservation’ asa tem khasgi iskolamni azun chalik lagunk fattim sorta. Kiteak oslim iskolam zo faido kortolim tem unnem zatolem mhonn gorib toxench xikunk fattim asloleam bhurgeank admission diunk fattim ravtat. Iskol xikoitoleanchem mon faido korpacher odik asa mhonn thavem zaunk laglam.

Iskolam goribank xikounk fattim sortat

Fattlem 5 mhoineank thavn hanv V. Ixtt potr vachunk lagleam. Dor satolleant hea potrache veg-veglle ‘layout’ polleunk melltat. V. Ixtt-acher yevpi lekh anik khoincheach potracher amkam vachunk mellonant.

Khorem mhonnlear mhaka Konknni vachunk bhov augodd lagtalem ponn tumchea potra vorvim mhoji Konknni zaitich sudorlea.

V. Ixtt soglleamni vach’cho, tumchea potrak ani tantunt vavurtolea soglleank hanv borem anvddetam.

Maria Sita De Souza

V.Ixtt vachun hanv Konknni xiklim

Pilarchea Ghorant retir zatat mhonn aikun hanvem thoim vochun retir korunk chintlem. Khorench Prachit Kallar hanvem thoim ravun retir kelo ani mhojea jivak itli xanti bhogli, kednach mhaka bhogonk na titlem borem zalem.

Igorjeche iskadir Povitr Khursache Vattechim painolam asat tim Jezuchea koxttancher niyall korunk adarachim zatat. Apnnak zai tea vellar, bhov korun sanjechea ani sokallim bhitor thoim magnnim korunk borem dista. Devachea

Utracho onnbhov gheunk khup sompeponn asa. Hea vorsa Pilar vorosbhor retir astole tacho chhaplolo karyakrom mhaka mell’la. Tache pormannem konnakui goroz tedna retiramni vantto gheunk sompem zatolem.

Hea pasot Pilarchea padrink ani bradarank mhoji xabaski. Hanvem toxench heramni onnbhovlam tea pormannem Pilarche retir nettan choltat ani zaitea zannank atmik faido mell’la.

Domnic Crasto,Porvorim.

Fattlea V. Ixttacher ‘Misak yetanv tedna Sevadhormik kaide visortanv’ hea mathallea khal lekh vachlo ani zaiti somzonni mell’li. Khorench ami Misak yevnk zai mhonn ail’le porim zata. Bori toyari korun Misant vantto ghetlear amcheach jivitak faideachem. Zaiteo vostu ami sarkheo korinant mhonn hea lekhantlean gomlem. Altar

nettovpachem poryan ami kortanv tem sarkhem na, kedna-kedna thodde padrich altar nettounk laitat, mhonntoch tankanch oslea sevadhormik kaideanchi sarki khobor asona dista. Dusrem Devachea Utrachi Moddnni: thodde padre kitem sangtat kitlem sangtat tem tankanch thavem, dekhun xitaben vantto gheunk

ani sermanv atanche tornatte ubgovtat. Chodd utramni sangop gorjebhailem sangop faideachem zaina. Padrichem sangop aikotoleank ruche viret zata. Tea disachim vachpam kitem sangtat tacheruch thoddoso niyall diunk zai. Th oddench sanglear monant urta.

Noel de Souza,Saliganv

Amchea Goyank ami khas dorzo mellunk zai mhonn magtanv. Ho dorzo koslo to amkanch poile svater khobor na mhonnlear zata. Fattlea V. Ixttacher Bosco de Souza Eremitan Xri Manuel Caldeirachi mulakhat gheun Goyank Special Status nhoi, ponn Special Polical Status mellunk zai mhonn spoxtt kelam. Hache vixim Goykarank zoborxi khoboruch na. Amche Goykar sodanch rajkoronnant khup fattim asat; tankam zoborxem pulitikechem poddokuch naslolea porim choltat.

Th odde konn pulitikent bhitor sorlole asat chodd korun amdar montri zaleat tankanch rajkoronnant

lollpachi sonvoy zalea, kiteak tankam girestkayechi axa riglea. Desa khatir vo ganvchea, Goykaranchea udorgotichem tankam poddunk na. Manuel Caldeira sarkho rajkoronnachi zannvay aslolean Goykarank oslich xikovnn dilear khup faideachem zatolem aslem. Taka goddiek faido aschona tem khorem ponn tanche zannvaye vorvim Goyank ani Goykaranchi udorgot zatoli. Goychi udorgot zaunk fattim urta, kiteak amkam goroz asa ek, ponn ami sodtanv boltench.

C. Lobo,Mhapxeam.

Gõyank Special Political Status zai

Misak yetanv tedna Sevadhormik kaide…

Pilarchea retiramni atmik novsornni zata

Page 3: 18-5-2013

l 3Vauraddeancho Ixtt � May 18, 2013

Collect any 30 different cuttings of “Know your

cross”, present at the Big Foot, Loutolim to collect

your prize.

.

Points to ponder (hea mud’deacher lokx ghal)Bambole GMC lagim athletics-a pasot moidan

toyar kortat, tacher nodor marlear:Hea khellache suvater bhitor sorunk rosto na.

Mhonnlear ‘highway’-cher choltolim motoram ani thoim ‘parking’ kel’lim motoram astolim. Ani yeradarichi addkoll odik vaddtoli.

Vavr suru korche adim ‘soil test’ korunk naslem. ‘Soil test’ kortoch ani ganvchem poryavoronn ani ‘climate conditions’ topasun, ‘tracks’ ghalunk zai. Udok vochpache vhall asat te pormannem tem ghalunk zai.

400 metram dhanvpachi suvat, toyari korunk 200 metram ‘track’ khellak tacho faido na; kiteak vellacho odmas dhanvtoleank mellona toxench dhanvtole zokhmi zaunkui xokotay asa. Tem soddun bhitorlo zago futtbolachea khellak vaprunk zaina. Th oddeo ‘lanes’ ghalun 400 metram dhanvpachem ‘track’ ghalunk zai aslem zoxem Balliwadi, Puneant ani Delhint kelam.

Komich komi mhonnlear ‘tracks’-ank 8 vorsanchi ‘guarantee’ asunk zai ani Gõychea vatavoronna pormannem zaunk zai.

Lokanche duddu vibadd korun koxem-i bandunk zaina. Khell polletoleam pasot Moddganvcho Jawaharlal Nehru moidan kela toso udok dhorona zaunk kelam. Khobor mell’lea tea pormannem, vavr cholta to ‘commission’ ghevpacho mhonn dubhav yeta.

Lusofonia Khella somitintle dogam unchlea Katolk vangddeank bhair uddoileatDelhi xarant ravpi, Dias-an 2010 vorsa Raxttrkullachea K h e l l a n c h e m (Commonwealth Games) karbhar choloilem. Toxench ontor’raxttrik khellanchem karbhar cholovpacho taka zaitoch onnbhov asa. 2006 vorsa Melbourne zal’lea Raxttrkullachea Khellancho taka ‘observer’ nemlolo. Karonn Bharotant 2010 vorsa zatolea Commonwealth Games (CWC) khellanchi toyari korunk zai asli.

Delhint CWG khell choltana, Dias-achea vavrachi tust korun ani taka vakhannun CWG hachea odheokxachem kherit potr ail’lem ani kosloch bhroxttachar nastana to karbhar choloitalo mhonn soglleank thavem aslem. Haka lagun taka CWG 2010 khellancho ‘deputy director general’ kel’lo. Bhroxttacharachem khot naslem dekhun, bhailea desamni thaun khellacheo vostu haddunk taka odhikari nemlolo.

Ponn atam Lusofonia

khellank ‘Commonwealth Games Secretariat’-an vichun kaddlolea don

budh divpeanchi chovkoxi korunk na; tantuntlo eklo ‘Joint Director

RTE xikxonnik kaido monis hok’kam addTech porimolpsonkhen aslolea bhaxechea ani dhormik somudayank ghottnnen sogllem meklleponn dilam apnnak zai toxim iskolam cholounk. Hem pollelear to RTE kaido ghottnnen dil’lea meklleponnacher add veta.

Ho kaido pallinam zalear tankam sorkari odhikari sotaitat mhonn sangtat.‘Bishops’ Offi ce for Education and Culture’ he sonvsthecho odheokx Bisp Joshua Mar Ignathios hachea

margdorxonna khal sumar 25 zannamni boskent vantto ghetlo. ‘Parliamentary Committee for Human Resource Development’ hacho odheokx Oscar Fernandes-an te boskent thoddo vell vantto gheun RTE kaidea vixim hajir asloleank iskuttailem.Igorjechea odhikareamni atam Prodhan Montri, UPA-chi odheokx Sonia Gandhi ani KendrXikxonn Montreak ek nivedon diunk tharailam. CBCI

Rosteak dil’lem Dalgadachem nanv kaddlemMsgr. Dalgadacho

bhovman korunkuch zai mhonn sanglem. Assa-ganvcho upsarpanch Xri Anand Kandolkar ani veangchitrkar Alexyz tea disa hajir asle. Msgr. Dal-gadachem nanv favo tea manan dovorpak kainch korunk na mhonn Xri Anandan sanglem. Uprant lok Assaganvche Igorje-chea adrar vochun zoim tacheo osti asat tankan bhovman kelo.

Mhapxenchea eka ros-teak Dalgadachem nanv dil’lem ponn uprant teach rosteak anik konnachem nanv dilem. Haka Mhapxen-chea Nagrikanchea Ekvot-tan virodh kel’lo. ponn Dal-gado Konknni Akademin ogeponnan ravli.

Mhapxenchea Olavo Ribeiro Hospitola mukhar aslolea rosteak adim Assa-ganvchea mhan put Msgr.

Sebastiao Dalgadochem nanv dil’lem. Ponn atam tem bodlun teach rosteak Raghunath Tople Marg mhonn nanv dilam. Roste-ank adim dovorlolim nan-vam kaddun uddouvpachi nogorpalikechi bezobab-dari vo nivddun ail’lea nogorpalikechea umed-varanchem nennarponn mhunnum yeta. Atanchea lokak Gõychea mhan mon’xanchem mhotv somzonam mhonn gomta. Sorgest Tople Mhapx-encho poilo amdar aslo. Tachem nanv dil’lea ros-tea mukhar aslolea Janata High School-acho to st-hapnar principalui aslo. Tannem Mhapxant zaiteo sonvskrutik karyavolleo keleat, tedna Mhapxam MGP-chem raj choltalem.

Nogorpaliken ros-teachem nanv bodol’lem tedna Mapusa Nagrikan-

cho Ekvott he songhotn-necho mukheli Adv. An-tonio Lobon tea nirnnoyak virodh kelo ponn DKA ogi asli. Hea vixim Prem-anand Lotlikarak proxn kelo tedna te ghoddnnechi apleak khobor na mhonn sanglem. Ho proxn DKA-chea vangddeanche bo-skent haddpachem tannem asvasaon dilam.

Itle mozgoitim Mhapsa Nogorpalikecho odheokx Sudhir Khandolkaran ho gombhir proxn soddovpa-chi bori vatt sodun kadd-tole mhonn sanglam. Vokil Lobon ani tache song-hottnnen nogorpalikek ek nivedon-potr dilam ani ho proxn vegim suttavo korunk maglam. Msgr. Dalgado Gõycho mhan put, Msgr. Dalgadochem nanv porot teach rosteak diunk zai mhonn Lobon sanglam.

General’ CWC astana aplea vavrachi zababdari sarkhi pallina tem disun ail’lem. Ho odhikari ‘under trail’ bondkhonnint aslolea CWG Olympik somiticho odheokx Suresh Kalmadicho lagxil’lo bhageli aslo. Itlem-i astana, Gõychea sorkaran hea odhikareak budh dinar mhonn anik eklea odhikarea borobor koso nemla.

Khobre pormannem, zoso Keralachea sorkaran 2014 vorsachea ‘National Games’ hache khatir ‘policy’ kelea, toxi Gõycho sorkar korunk apli zababdari pallunk fattim urlo. Keralachea sorkaran ‘ex-offi cio member of Sports Authority of India’ hancho budh dinar mhonn nemnnuk kelea.

Gõyant, budh dinareanchi nemnnuk zalea te ‘non-technical experts in Sports’, zankam Delhi CWG Sochivalayan fokt ‘deal’ korunk vo ‘settle’

korunk dovorlole. Haka lagun, he dog zann Gõyam yetoch, anik 20 zannank Delhi thaun vavrak haddleat. Gõykarank thoddem ‘training’ diun ho vavr dium yetalo. Zor Gõykarank ‘training’ dil’lem zalear, he monis yeunche asat te ‘Goa

National Games 2015/16’ boreak poddpache. Hakach lagun fuddlea khellacho kall yeta tedna porot bhailo lok unchlo vavr korunk haddche poddtole. Amchem karbhar sarkhem na dekhun Gõykar sanddta mhonn, oxem khobor ditolean mhonnlam.

Lusofonia Khellachea nanvan…Khellacho vavr, taktin korun padd zauncho nhoi

Who can be a registered Vocational Training Provider (VTIP):Institutes setup by Central Government, State Government. Private Institutes of repute affiliated/accredited to a Board/University/Council setup by Central Government/State Gov-ernment can be registered as VTPs, Interested institutes may please contact: The Assistant Director (Training), State Directorate of Craftsmen Training, Shramashakti Bhavan, Panaji Goa. Ph. 0832 2437059/243714. Email: [email protected]

GOVERNMENT OF GOA

STATE DIRECTORATE OF CRAFTSMEN TRAININGOffers

Golden opportunity to certify your skill under ‘Skill Development Initiative Scheme’ (SDI)

A) We offer various short term courses in specific skill sets under the following sectors in Government ITIs and registered Private Institutes (Vocational Training Providers-VTIPs)

Sect

ors

Bank

ing

& A

c-co

untin

g

Fabr

icat

ion

Ref &

Air

Cont

d.

(RAC

)

Hosp

italit

y

Info

rmat

ion

Com

-m

unic

atio

n Te

ch

Auto

mot

ive

Repa

ir

Elec

trica

l

Garm

ents

Beau

ty C

uttin

g &

Ha

ir Dr

essi

ng

Prod

uctio

n &

M

anuf

actu

ring

Elec

troni

cs

Cons

truct

ion

Pain

ting

Duration in Hrs 120 120/90

120

240 / 120 / 60

240 / 180 / 150 / 60

320/180

120

420 / 270 / 210

150 / 60

210/240

180 / 150 / 120

120 / 150

120/150

Names of VTPs

Farmagudi Govt. ITI � � � � � � � �

Panaji Govt.ITI � � � � � �

Mapusa Govt. ITI � � � � � �

Margao Govt. ITI � � � � � � �

Cacora Govt. ITI � � � � � � � �

Pernem Govt. ITI � � � � �

Bicholim Govt. ITI � � � � � � � �

Honda Govt. ITI � � � � � � � �

Vasco Govt. ITI � � � � � � �

Canacona Govt. ITI � � � � � �

Mushtifund Technical School (Panaji) � � �

Don Bosco Community College (Loutolim) � � � �

Key Features of the scheme :- Demand driven short term modular Employable skill courses decided

in consultation with industry to school leavers, existing workers, ITI Graduates.

- Assessment by independent body appointed by Government of India- Tuition Fee, Training cost & Examination fee will be reimbursed by

Government of India to successfully trained candidates passing Assess-ment test

- Fees : Rs. 500/- to Rs. 2000/- (depending upon duration of courses)- Entry qualification: STD V & above depending upon the skill set- Certificate nationally & internationally recognized

Note: Please approach any one of the above VTPs to undergo short term courses

B. In addition to above, testing & Certification of Skills acquired informally, is offered in Vocational Training Providers (VTPs)

Page 4: 18-5-2013

4 l Gõycheõ Khôbrô May 18, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

GiftVauraddeancho Ixtt

to yourfamily and friends

ReadKonkani, WriteKonkaniandLearnKonkani

Kherit Batmidar |VIP

PONNJE: Gõychea xikxonn khatean fattlea Sukrara ghetlolea mhotvachea nirnnoya pormannem fuddarak Gõychea iskolamni xikxonnik voros 220 disanchem astolem. Ponn tachi karvay 2014-15 hea xikxonnik vorsa thavn suru zatoli.

Gõychea xikxonn khatean apoilole boskek, Gõychea xikonn mollar vavurpi veg-veglleo sonvstha, songhottnnam, xikxonnik zannkar, ‘Goa Secondary and Higher Secondary Board of Education’ ani Gõychea xikxonn khateache unchle

odhikari hajir asle. GSHSBE hacho odheokx J R Rebello hannem 220 ani 115 disanchea kamkazachem vella-potrok (time-table) he boskent manddlem.10-vecheo ani 12-vecheo porikxa ekach vellar, toxench 5-vi tem 9-veche porikxa ekach vellar ghevpa

vixim vella-potrok tannem hea vellar dakoll kelem.Tacher xikxonnik mollar vavurtolea songhottnnam, ‘Headmasters Association’, Iskolancheo Karbhari Somiteo ani heram sonvsthanchea protinidhimni ap-aplim motam manddlim.

Xikxonnik voros 220

disanchem aschem hea mud’deak konnench virodh kelo na. Taka lagun xikxonnik voros 220 disanchem dovorpak khatean nirnnoy ghetlo. Toripunn hea mud’deacher xevottacho nirnnoy fuddle boskent gheupak soglleanchem ekmot zalem.

Hea 220 disanchi karvay tabortob korchi nhoi, toxem kelem zalear xikxonnik mollar guspagondholl nirmann zavpachi xokotai asa. Dekhun hea vixoyacher kholayen obheas korun ani soglleankuch visvasan gheun 2014-15 xikxonnik vorsa thavn lagu korchem, oxem zaitea zannamni suchoilam.

Xikxonn khatean xikxonnik voros 220 disanchem kelem zalear, Divallechea vo Natalanchea suttiyamni kaim dis unne korche poddttole. Ganesh Chaturthicheo suttiyeo iskolancher soddun divpak tharail’lean, hea suttiyamni unnav zavpachi xokotai na.

He gozalichi zanniv xikxonn khatean he boske vellar korun dili tedna, hea mud’deak poryan boske vellar konnench virodh kelona, vo akxep (objecton) ghetlo na, dekhun kaidea pormannem xikxonnik voros 220 disanchem asunk konnachich horkot na mhonn he boske vellar gomlem.

Kherit Batmidar |VIP

Ponnje: Fattlea eka vorsant Gõyant 15,487 sunneank vanzttim korun soddlim ani ‘anti-rabies injeksanvam toxench her torecho ilaz kelo. Gõyantlea sov bin-sorkari songhottnnam (NGO) xaramni ani ganvamni aslolea parpoll sunneank ilaz ditat ani tanche bholaikechem polletat. Hea NGO vavurpeamni parpoll sunneank Ponnje, Murmuganv, Fonddeam, Asaganv, Bardez, Kuddchoddea, Torda, Salvador-do-Mundo ani

Moddganv hangasor asro divpak kendram sthapleant.

Mumboiche unchle nitisobhen parpoll sunneank marunk bondi ghalea uprant, Gõyant parpoll sunnim chodd vaddleant. Him

sunnim piddek sampoddlolim ani mon’xank ghans marun nagrikank ani bhonvddekarank khupuch tras kortat, toxench rosteancher choltolea mottorankui addkolleo nirmann kortat. Parpoll sunneam vixim Gõyant vochot thoim lokacheo tokrareo khupuch vaddleat.

Haka lagon sorkaran 1997 vorsa thavn hea parpoll sunneanchea ilaza khatir ani tankam vanzttim korpa khatir khas nidhi (funds) rakhun dovorpachi tortud kelea.

Kherit Batmidar |VIP

Ponnje: Gõyant iskolamni 9-vi ani 10-vechea xikpeank modlea vellachem jevonn (mid-day meal) divpachi yevzonn he xikxonnik vorsa thavn chalu korpak sorkaran tharailam, tori he yevzonnek lagu zaupi mosudo (draft ) xikxonn khatean toyar kel’lo, taka xikxonn khateachea sochivan kaim dubhav dakhoil’lean, to porot xikxonn khateak dhaddla. Sorkaran yeta tea xikxonnik vorsa thavn 9-vechea ani 10-vechea sumar 45 hozar xikpeank modlea vellachem jevonn divpachi yevzonn kelea. Ponn he yevzonne khatir lagu zatolo mosudo azunui toyar zaunk na. Haka lagun hi yevzonn suru korpak kaim kall uxir zaunk xokta.

Modlea vellachem jevonna yevzonne khatir sorkarak dor vorsa sumar 21 krutt rupiya khorch zata. Hea vorsa sorkar he yevzonne khal 45 hozar novea xikpeancho aspav zatolo. Tea khatir sorkarak anik 7 krutt rupiyancho odik khorch zatolo, oxem xikxonn khateantlo odhikari ‘mid-day meal, yevzonn polleta, tannem sanglam.

Andhra Pradesh: Andhra Pradeshant 1 hozar von odik pulisank nokrentlean kaddleat. Hache karonn mhonnlear he pulis angan hispa bhair motte asat mhonn odhikareamni tankam kaim kall bhair ravunk kolloila. Pulisechea khateant nokri korpi dor ek loangan suddsuddit asunk goroz.Ponn hangasorle choddxe pulis angan 90 kil vozon mhonn gomun ailam.

Pulis khateacheaunchlea odhikareamni 3

mhoinneachea kallant sumar 1 lakh odik pulisechea bhoyailecher proyog (test) kelo. Tanche vozon 90 kil von subez asa oso davo odhikareamni kela.Sod’dea hea pulisank kaim kall ghora ravuntanchea angant asloli mottayunni korunk magla, tednach tankam portun nokrek ghetole mhonnlam. Hea pulisam khatir khas dotor dovorleat. Te seve mekllea zal’lea pulisank bharik zaunk margdorxon ditole. TOI

Iskolanchea kamkazache 220 dis ani xikoupache 115 dis asche. Divallechea vo Natalanchea suttiyamni kaim dis unne korche poddttole. Ganesh Chaturthicheo suttiyeo iskolancher soddun divpak tharail’lean.Boske vellar konnench virodh kelona.

Iskolamnim xikxonnik voros 220 disanchem

‘Mid-day’ jevonna yevzonn addkhollun 9-vechea,10-vechea xikpeank boreponn

Gõyant 15,487 sunneank vanzttim kelim

Andhra Pradeshant motte kuddichea pulis ank suspend

Page 5: 18-5-2013

Gõycheõ Khôbrô l 5Vauraddeancho Ixtt � May 18, 2013

Kherit Batmidar |VIP

Ponnje: Gõychea udeogamni vavurtolea kamdarank (industrial workers) Gõychem Vavra Khatem kherit vollokh-potram (identity cards) ditolem. He udeogik mollar vavurpi kamdar Gõyant kitloch kall thavn ravtat tem monant dhorun tankam vollokh-potram ditole.

Him vollokh-potram dilea uprant Gõykar kamdar kitle asat ani Gõyam bhaile kamdar hanga kitle asat, hachi ankddevari sorkarak gomtoli, oxi mahiti Vavra Khateantlea eka unchlea odhikarean amchea batmidarak dilea.

Je kamdar Gõykar asat, mhonnge fattlim 15 vorsam odik hangache nivasi (residents) asat, tankam hirvea (green) rongachem kard melltolem. 5 vorsam poros unno kall Gõyant rabito korun

asloleank tambddea rongachem kard ditole. Him kamdarank ditat tim vollokh-potram ‘smart cards’ rupachim astolim ani fuddarak hea karda udexim eka udeogik mollar vavurtoleachi puray mahiti tankam ditat tea kherit vollokh-potram udexim kollonk sompem zatolem, oxem tea odhikareanmhonnllem.

Gõychea sogllea talukeamni

dorun 22 ‘industrial estates’ asat. Ponn thoinche kamdar Gõykar kitle ani Gõyam bhaile kitle hachi koslich mahiti vo ankddevari sorkara kodde na. Udeogik mollar toyar zaupi 80% nokreo heo Gõykarankuch dinvcheo mhonn sorkarachem dhoronn (policy) fattlim sabar vorsam thavn Gõyant chalu asa.

Ponn tem konnuch pallinant. Gõyantlea veg-vegllea lhan-vhodd udeogamni Gõykar kamdaram poros Gõyam bhaile kamdar chodd distat, ponn tanchi ankddevari konnench nond korun dovrunkna.

Fuddarak Gõycho sorkar oslea udeogamni vavurtolea kamdarank vollokh-potram ditoch tanchi ankddevari nond kortole.

Gõyantlea udeogamni Gõykarank thoddeo ani Gõyam bhaileank chodd nokreo mellttat mhonn zaitea zannancho xinn asa.

Udeogik kamdarank khas ‘Identity Cards’

Gõyantlea udeogamni Gõykarank thoddeo ani Gõyam bhaileank chodd nokreo mellttat mhonn zaitea zannancho xinn asa.

Gõy bhaileank vollkhonk sompem zatolem

Firgojeche Karbhari: Teo José Fernandes, St. Anthony’s Parish, Tiracol. Sebastião Mascarenhas, s.f.x Holy Name of Jesus Moti Daman (Praça) Greg Abel Fernandes, s.f.x., St. Anthony, Cabo de Rama

Kapelanv: Heinencio de Souza, St. Lawrence, Arossim , Dominic Philip Succour da Costa, Our Lady of the Rosary, Carvota, Loutulim, Pascoal Fernandes, s.f.x., Our Lady of Piety, Uguem, Sanguem, Santana José Agnelo Quadros, Child Jesus, Murida.

Padr Kur: John Prakash Pereira, s.a.c., Our Lady of Assumption, Sarzora, Avinash Mascarenhas, s.a.c., St. Joseph, Pernem, Mario Piedade Costa, See Cathedral, Old-Goa, Mariano Silveira, Our Lady of Health, Cuncolim, Benson Colaço, Mother of God, Majorda, Cruz Alexandre Fernandes, Our Lady of the Rosary, Navelim,Dominic Sequeira, St. Stephen, Santo Estevão, Jeronimo Afonso, Our Lady, Mother of God, Saligão, avio Joseph Pinto, Holy Spirit, Margāo, Victor Caetano Rodrigues, St. Lawrence, Agassaim, Peter Simon Mascarenhas, Our Lady of Hope, Candolim,Benjamin Rock Vitoria, Holy Cross, Verna, Joseph Correia, Our Lady of “Mother

of the Poor”, Tilamola,Jeronimo Fernandes,St. Bartholomew, Chorão.Alex John D’Souza, St. Anthony, Siolim. Natalino Fernandes, Our Lady ofImmaculate Conception, Paroda. Xavier Natividade Bragança, St. Michael, Taleigão. Francisco Xavier Sunil de Menino Jesus Fernandes, St. John the Baptist, Benaulim. Pedro Costa, St. Andrew’s Parish, Goa-Velha. Marcelino Mariano de Souza, Our Lady of Grace , Bicholim. Jayson Vaz, Saviour of the World, Loutulim. Socorro Colaço, St Th eresa of Jesus, Canacona. Manuelio Rodrigues, Our Lady of Bethlehem , Chandor. Mariano D’Costa St Andrew, Vasco da Gama.

Nemleat: Nelson Antonio Joseph Sequeira, Diocesan Judge. Sebastião Mascarenhas, s.f.x., Superior of the Mission of Daman. Dennis Fernandes, Director of the Diocesan Catechetical Centre Aleixo Menezes, Rector of the Patriarchal Seminary of Rachol. Nelson Antonio Joseph Sequeira, Professor, Rachol Seminary. Noel da Costa, Professor, Rachol Seminary. Jesus Nazareth Rodrigues, Assist. Secretary to DSE

Ventura da Conceição Lourenço, Secretary Confraternities, Fabricas/

Cofres. Freddy Lobo, Director of the Diocesan Centre for Liturgy. Simon Mathew D’Cunha, Prefect of Discipline, Rachol Seminary. Saturnino Colaço, Prefect of Discipline, Saligão Seminary. Norbert D’Silva, Prefect of Discipline, Saligão Seminary. Cristo Pedro Antonio de Menezes, Secretary of the Pastoral Institute.Chrysler Pio D’Souza, “On the Staff ” St. Anne’s Parish, Parra. Victor Selmon Sequeira for higher ecclesiastical studies in Bangalore

Porvorchea Clergy Home, hachi novi somiti:Leonardo Pegado (Episcopal Vicar for the Central Zone of Goa) Odheokx, Oscar Quadros (Director) Nimontrok , Valeriano Vaz (Arkidiosezicho Prokurador), Cipriano da Silva, Ms Sunita Maria Lewis, Xri Timothy A. A. D’Mello ani Xri Tony Rodrigues vangddi.

Moddganvchea Clergy Home, hachi novi somiti: Lucio Dias (Dokxinn Goycho Vigar Episcopal) Odheokx, Caetano da Costa (Director) Nimontrok, Valeriano Vaz (Prokurador), Victor Conceição Rodrigues, Sr. Gabriela D’Souza (Ghorant vavurtolea madrinchi Vhoddil), Eng Ernesto Moniz ani Xri José Maria Miranda vangddi.

Gõychea Padricheo NemnukôVigar: Alfredo Judas Vaz, Se Katedralache

fi rgojent, Pornneam Gõy. Manuel Pascoal Gomes, St. Francis Xavier, Borim. Anthony Vaz, St. Rita of Cascia, Maina-Curtorim. Fabio Rocklin Pedro D’Costa, Holy Trinity, Benaulim. Teo José Fernandes St. Francis Xavier’s, Querim. Sebastião Mascarenhas, s.f.x., Our Lady of Remedios, Moti Daman. Caetano Johnsie Pereira, St. Anne’s (Santana), Talaulim. Simāo Rodrigues, St. Francis of Assisi, Colvale. Simão Urbano Menezes Holy Trinity, Nagoa (Bardez). Ave Maria Alphonso, Mother of God, Majorda.Kevan Rodrigues, St. Elizabeth, Ucassaim. Manoel Francisco Antonio Fernandes, Our Lady of Health, Cuncolim. Andre Dionisio Pereira, St. Th eresa of Jesus, Canacona.Nelson Colaço, St. John the Baptist, Benaulim.José Ubaldo Mariano Agnelo de Cunha Holy Cross, Cavelossim. Pascoal Manuel Julião Afonso, Our Lady of Remedios,

Betalbatim. Lourdinho Anthony Rodrigues, Our Lady of Desterro, Desterro Vasco. Luis Coutinho, St. Rock, Tollecanto. Candido Fernandes, Our Lady of Gloria, Varca. Herculano Nicolau da Costa Correia, St. Anthony, Vagator.Agnelo Laurenço, m.s.f.s., Our Lady of Fatima, Cotto de Fatorpa. Daniel Alphonso, m.s.f.s., Our Lady of Lourdes, Valpoi. Peter Patrick Mendes, s.a.c., St. Francis Xavier, Mormugão. Antonio Angelo Corsino Bonamis, Holi Magi, Reis Magos.Roncy Braganza, s.f.x., St. Sebastian, Cananguinim. Romeo D’Silva, s.f.x., St. Anne, Agonda, Lino Florindo, s.f.x., Our Lady of the Rosary, Rivona. Tadeu D’Silva, s.f.x., Our Lady of Piety, Colem. Glen D’Silva, s.f.x., Sacred Heart of Jesus, Vaddem-Curdi. Mathew Fernandes, s.f.x., Our Lady of Penha da França, Penha da França.Lourenço Bartolomeu Roque Rodrigues, Our Lady of the Rosary, Curca.

Kherit Batmidar|VIP

P o n n j e : G õ y a n t bhonvddekar ‘tourist visa’ gheun ailole videxi nagrik tanchi visa sompon poryan Gõy ani ho des soddinant mhonnpacheo tokrareo vaddpak lagleat. Gõychea pulis khatean gelea chear mhoineank ‘tourist visa’ sompon poryan bekaidexir ritin ravpi 6 videxi nagrikank tabeant kele.’

Visa’sompon ani bekaidexir ritin je videxi nagrik Gõyant pennem korun astat, tankam sodun kaddun tabean korpak pulisank khupuch oddchonnechem zalam, oxem Gõychea pulis khateantlea eka unchlea odhikarean hea kherit batmidarak sanglem.

Ut’tor Gõyant Morje, Peddne toxench Kalangutt, Baga hea bhagamni choddan-chodd videxi nagrik bekaidexir ritin ravtana pulisanchea chopkeak farovle. Dokxinn Gõyant Kolva, Betalbatim hea kinare bhagamni bekaidexir ritin ravpi videxi nagrik thoddea promannan sampoddle. Bekaidexir ritin ravpi ani noxe vokdamni guntlolea nagrikam modem Nigeria desantlea nagrikancho chodd aspav asa ani tanchea fatta-fatt Russian nagrik dusre vollerint urtat, oxem hea odhikarean mhonnllem.

“Hangasor asloleo doriya vello sonvsar bhor famad aslolean, dexi ani videxi bhonvddekar ek pavtt Gõyant ailea uprant soglleam von poilim kinare bhagamni dhanv ghetat.Hea doriya kinare bhagamni ugddeponnim zata ti soreachi vikri ani vochot thoim soreachim dukonam polleun dexi ani videxi nagrikancho Gõy rajya vixim goir-somoz vaddpak lagta.

Gõychea kinare bhagamni ‘Khao, pieo aur maja karo’ oxe torechi sthiti aslolean, pulisank hea dexi ani videxi nagrikancher nodor dovorpak khupuch oddchonnechem zalam.Eka videxi nagrikak koslea tori dubava khala dhorlea uprant, ani tachi visa topasun pollelea uprantuch tachi ‘visa’ sompli vo ostitvant asa, hem pulisank gomon yeta.Orxim ‘visa’ somplole videxi nagrik Gõyant bhorpur asat, ani hantle choddxe zann noxe vokdamni guntleat mhonnpachem atam meren pulisamni kelole topasnne udexim spoxtt zalam,”oxem hea xrextt odhikarean ugddapem kelem.

Visa sompli, torui Gõy soddinant

Haka lagon videxi bhonvddekaranche ‘visa’ vixim sorkaran koslim tori koddok panvlam ubharpachi goroz asa,” oxem pulis odhikarean aplem mot porgott kelem.

Page 6: 18-5-2013

6 l Dekh May 18, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

Pio Esteves

Nevel Vell’lekar

Konnui disti poddlear taka bhonkunk sunneachem soimb. Chorank ani vaittoveankuch nhoi, ponn borea mon’xank legun tim bhonktat. Hem sunneachem soimb monis apnnaunk lagla. Tum boro monis vo vaitt monis, tum borem kor vo vaitt kor, tujer uloitat te uloyit ravtole. Tanchem soimb fokt chuki kaddpachem. Dusreancheo chuki kaddunk tankam obhiman bhogta. Aplem lipoitat, dusreanchem ustitat. Tankam dusreacheo chuki kaddpachi sunvoy zalea.

Konn chukona? Ami sogllim oskot. Chukun khala poddtat. Ponn uttun ami jivitachi vatt choltat. Chukun khala poddlolim, tacho amkam konnem-i ugddas kelear, chodd vaitt dista. Ami niraxi zatanv. Ponn dusro chukta taka bott dakhounk obhiman kiteak bhogta? Chukivinnem konnem randunk na, oxem mhonntat nhoi? Sogllea vellar dusreancheo chuki kaddop sarkem nhoi. Dusro item borem korta zalear taka xabaski diunk zai. Tuje xabaske vorvim to monis anikui borem kortolo. Tunvem bore bhaxen dusreancheo chuki sanglear, to aplea chukincher lokx ghalun, teo nopoit kortolo. Tum sunnea porim bhonkun kitem dakhoita? Dusreancho sobhav vo tuzo sobhav?

Sogllim chuktat? Ami sorgar thavn poddunk nant. Ami anj-

boddve nhoi. Ami he dhortorer zolmoleanv, vaddleanv. Ami jiyetana chuk korop mon’xallem. Amkam chuk vattaupache ani borem korpache ‘super powers’ nant. Chukink lagun ami zaitench xiktat. Dusro chukta taka odik bore toren ami somzunk pavtanv. Chukintlean ami odik zannvik zatat. Hem sogllem zanna zavn, dusreank somzunche bodlek, tancher far marun tankam guneavkari kiteak kortat. Dusrim kitem-i borem kelear amkam manona. Ponn ami kortanv tem manun ghetlolem amkam zai. Tujeo chuki tum manun ghe. Mon’xak dukhoilear, khalti zaun taka ‘sorry’ mhonn ani Devak dukhoila zalear, Kumsara vorvim bhogsonnem mag.

Dusreank somzuchem: Ami chuki kortat tedna dusreamni amkam somzotolem zai, toxem dusreamni amkam somzunchem. Devan soglleank eksarke rochunk nant. Amche xegunn veglle amche ogunn

veglle. Dusreanchea xegunnank lagun nosayen bhoronaka. Tuka Devan dilam tantun dhadoxi za. Dusreanche ogunn somzunk visornaka. Tantunuch tujem vhoddponn. Tum jitlo dusreank somzota, tedna khuxalkayechem vattavoronn nirmann zata. Tuka lagun boreponnachi zhor vhanvta. Dekhun dusreanchea chukink sunnea porim bhonkpachem bond kor ani somzupacho proyotn kor.

Dusreank bhogsuchem: Ami amkam ani dusreank borem korunk sodtanv. Ponn sogllea vellar amchea monan asta tem borea korneamni bodolna. Ami osoktayen chukta. Ani chuklolo monis bhogsonnem magta. Tedna tum kiteak fattim sorta? Tum chukona kitem? Bhogsonnem divun tujean khuxal vattavoronn nirmann korum yeta.

Mogan jiyeumchem: ami zaite pavtti dusreacheo chuki kaddtanv. Dusro amcheo chuki kaddta ani dusmankayeo ubeo zatat. Amchea kestavant tisro poddun dusmankay vaddta. Amchean dusreanchem borem kiteak polleunk zaina. Dusreanchem borem dislear ami taka xabaski kiteak diunk zaina? Sangpachem aslear, borea utramni sangum yeta. Sogllim vaitt mon’xam nhoi. Tanchem boreponn vakhannlear, tim anikui borem korunk pavtolim. Ani sogllim aplem jivit mogachem korun, somazui mogacho zuank pavtolo.

Novi Delhi: Bhuimkamp zatoli mhonn muyank ek dis adinch gomta mhonn zannar sangtat. Bhuim-kampi uprant sodam porim tanchi vagnnuk zata. ‘Live Science’-hache pormannem Jermanintlea Duisburg-Essen Vidyapit-thachea Gabriele Berber-ich hannem ho sod kela.

Tannem aplo sod Vienna zal’lea European Geo-sciences Union-ache zomatint manddlo. Berberich ani tachea sangateamni ho sod kela. Tambddeo muyo veranchea suvatancher matiyechim ghoram kortat.

Khas kamra dovrun 2009 tem 2012 meren muyanchi vagnnuk hea suvatamni Berberich ani tachea sangateamni polleli. Motthi bhuimkamp aslear muyanchi vagnnuk

bodolta. Hea kalla modem 10 bhuimkampi 2.0 tem 3.2 bollacheo zaleat. Fokt lhan bollacheo (2.0) bhuimkamp ghoddttat zalear mon’xank poryan adim fuddench kollunk xokta

Sod korpeam pormannem muyo sodanch disachem jevonn ektthaitat ani ratcheo aple raxint nhidtaleo. Ponn bhuimkamp zanvche adim aplea raxint ravonastana bhair ravleot. Osli vagnnuk, bhuimkamp zatoch ek dis chalu urli.

Tambddea muyank ‘chemo receptors’ he khas ‘cells’ astat ani he vorvim ‘carbon dioxide’ hantunt bodol zata tedna tankam kolltta. Sod korpi motthe bhuimkamp zatat thoim aplo sod korunk sodtat. TOI

Sunnim bhonktat te soglle chor nhoiTum jitlo dusreak somzota, tedna khuxalkay nirmann zata. Tuka lagun boreponnachi zhor vhanvta. Dekhun dusreanchea chukink sunnea porim bhonkpachem bond kor.

Bhuimkamp zavpachem muyank poilem kollttaNovi Delhi: Bhurgim zolmo-

tat teach disa mortat toslo Bharot des poilea panvd-dear urta oxem halinch uzvaddailolo vako sangta. Dor vorsa 100 odik zol-mak ailolim bhurgim ak’khea sonvsarant mor-tat, tantuntlim 29 Bharo-tantlim, mhonnttoch dor vorsa Bharotant 3 lakh zolmank ailolim mortat.

Lhan bhurgim Paki-stanant ani Bangladeshant poryan borim astat oxem

mhonnttat. Novinch zol-mank ailolim bhurgim mortat toslea modem Bha-rot poile suvater zalear Luxembourg nimnnia su-

vater urta, oxem tea vakean mhonnlam. Bharotant lhan bhurgeanchea mornnan-cho ankddo 1990 vorsa von ordhea vattamni denvla. Bhurgim zolmolea uprant poileach mhoineant ordha voir Bharotant mortat.

Dokxinn Azient avoyam modem aslolea khuttil’lea vaddik (favo nhoi toslea vaddik) la-gun zolmol’lim bhurgim mortat oxem tea vakean sanglam. Vadd sarki na za-

lear zolma vellar avoi ani bhurgem morunk xokta. Bharotant sorkarachea In-dia’s Sample Registration Survey 2011 pormannem bhurgeanchim mornnam Madhya Pradeshant chodd zatat. Uttar Pradesh dusria suvater urta zalear tisria suvater Orissa urta. Bhurg-ianchea mornnancho ankddo denvounk Kerala poili suvat gheta toxench Delhi ani Maharaxttr fat-tafatt asat. NDTV

‘Bharotant dor vorsa 3 lakh bhurgim mortat’

Ponnje: Romak vochun Pap Saibacher nodoruch gh-alunk soglleankuch vhod-dvik bhogta; ponn Goyche eke madrin nhoich ekach Pap Saibachi ponn tegam Pap Saibanchi seva korunk bhag mell’lem, oslem bhag choddxem konnakuch mellonam. Kunkollechi Sister Lucy Britto, ti eklich Bharoti madr fattlim 9 vorsam zalim Vatikanache Sochivalayant vavurta. Zori kaim Bharoti madri Vatikanachea bholaike vibhagant nurses koxeo vavurtat ani Bharoti padri

her khateamni sohokari koxe vavurtat. Ponn Sis-ter Lucy Brittok lagxilean Pap saibanchi seva korta.

Ti mhonnta “Vatikanan-tlea Arkivant zoim Pap Saibancheo chitti ani her daklle samballtat, ami so-

glle ‘records’ ani ‘details’ komputerancher samball-tanv. Hem sogllem ami gu-pit ani Pap Saibak boroi-toleanchea mana khatir chitti dovortanv”.

Vatikanachea hea vibhagant zaiteo bhaso zanno asloleachi tankam goroz poddta. Hi suchounni amche Sonvstheche Xrextt Vhoddili koddlean aili ani mhaka interview diunk apoili. Hanv Italian, Fransez ani Inglez bhaso zanno mhonn goddiyek mhakach tannim dusrea disa thavn kamak ghetli.

Tegui Pap Saibank kheritponn asa. Juanv Paul Dusro karizmatik aslo zalear Benedikt Sollavo zannar dhormxastri ani atancho Francis ek vhodd gonvlli. He tegui bhagevont jivitache, dor mon’xak manan lekhpache ani jivitacho kholl onnbhov aslole. Juanv Pauluchea mornnachi vidi mhojea monant rigloli asa. Benedikt XVI vhodd zannar xikovpi ani Povitr Sobhek zannvayen choloupi ani Francis khaltikayen cholpi ani sadea mon’xank

sohokari zavpi. Sister Lucy Veroda

ganvchi, 1950 vorsa thavn family sangata Mumbaint ravtali. 21 vorsanche pirayer ti Sisters of Charity Sonvsthent bhitor sorli ani Mungllarant aplem xikop kelem. Unchlem kele uprant tin vorsancho Fransez diploma kurs kelo. Hyderabad vochun French MA keli.1984 vorsa Bharotachea sorkaran unchlem xikop korunk mhaka Fransak dhaddli. 1994-2000 Kunkollechea iskolachi principal aslim.

Gõykarn madr tegam Pap Saibanchi seva korunk bhagi

Page 7: 18-5-2013

7May 18, 2013 � Vauraddeancho Ixtt7May 18, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

Bosco de Sousa Eremita | VIP PANJIM :Brutal rapes is a clear symptom of backwardness in the country where the mindset is such that the assailiant assumes he can do anything and get away, yet these criminals are cowards when it comes to facing a powerful enemy, according to a researcher in political enginerring.

Political engineer Manuel Caldeira, 76 who is currently researching on governance evolution with the aim of producing 100 per cent literacy and full time productive employment, attributed the brutality of rapes to a tribal mindset where the rivals believe that any rival has to be decimated, lest he is killed.

Political enginerring is an emerging Technology of 21st century to apply engineering culture for the Governance Revolution aimed at brining peace, happiness and prosperity in an eff ort to balance human and natural resources for sustainable Gross Domestic Product (GDP).

Brutal rape in developed countries is unheard of where bottles, candles and foreign objects are inserted, he said.

Brutality is predominantly a part of the Indian DNA, which is why there is oppression of the weaker in the country.

Caldeira who is a qualifi ed Aeronautical Engineer from the Technical University of Berlin (a top varsity with several Nobel laureats emerging from there) is one of fi rst Soft ware Quality Assurance (SQA) Engineers (IT) from Canada. He worked over 30 years with multinationals in Germany, Canada and USA in Engineering, Information Technology, aeronautical, telecommunication, space, for civil and military industry.

He pointed out that brutal rape is actually the mindset of powers in India, where the weaker can be exploited with no mercy. “Th e problem emanates from the top, where the leadership is corrupt and the malise has seeped down below.”

“Th is is evident by the Indian Constitution which has

400 articles unlike the United States Constitution which has just seven articles. Th is paradox indicates India’s backwardness.”

For instance, he pointed out that the Indian Constitution says every citizen has right to possesses property and yet at the same time we have unconstitutional laws passed like tenancy laws.

He cited another instance, where the Constiutuion solemnly declares that all Indians are equal, and yet, reservations are created. A country cannot progress like this because diff erences are

crystallized, he said. Stressing on the backwardness

of India, he termed states like Bihar, Jarkhand, Orissa as “large ghettoes of unemployment and defecation”, with half of the Indian population defecating in the open, prompting the Western media to claim thatthere are more mobiles in Indian than toilets! “It is the same attitude you experience with immigrant labour, where gratitude and courtesy is unheard of howsoever much you may have gone out of your way to help . Th is stems from their backwardness.”

Caldeira who visited the three states no less than 14 times

in recent years said that the Information Technology boom has given an impression that India is progressive, but IT has generated just 10 million jobs and manufacturing of worthy industrial products in India is virtually dead.

When it comes to governance, the vital aspect is the Gross Domestic Product (GDP), but this has been persistently neglected by governments world-wide.

Governance today is power politics because nobody talks of GDP. Ironically GDP is fundamental for growth and governance, but its pushed under the carpet, he added.

`Brutal rapes is a symptom of India’s backwardness’`Brutal rape is actually the mindset of powers in India, where the weaker can be exploited with no mercy.The problem emanates from the top, where the leadership is corrupt and the malise has seeped down below.’

Manuel Caldeira, Political Engineer

Rome: Congregation for the Doctrine of the Faith (CDF) - the offi ce historically responsible for the inquisition - is not something people publicly crack jokes about. Nonetheless Pope Francis has managed to fi nd a funny side to the bogeyman department seen as responsible for silencing theologians and disciplining errant nuns.

Pope talked about Barnabas being sent on an ‘apostolic visitation’ to fi nd out about what has happening among Christians in Antioch. ‘We might say this was the theological beginning of the Congregation for the Doctrine of the Faith,’ he joked.

Th e tone of Francis’ pontifi cate has also had a light-hearted feel - from the ‘Buona sera’, his fi rst words on the balcony of St Peter’s when he was elected, to the ‘buon pranzo’ (have a good lunch) he routinely says to pilgrims. Being able to joke is a healthy sign. It suggests a confi dence in oneself and in the offi ce he holds, although in no way devalues the serious task he has ahead of him.

It is also very clever. Given the high tension and sensitivity surrounding the CDF, what better way than to bring things down a notch by cracking a joke? Cardinal Basil Hume, when Abbot of Ampleforth, once counselled his monks: ‘Take life seriously. Take God seriously. But don’t, please don’t, take yourselves too seriously.’ Th at is the key. Fine if you take your faith seriously. But if you cannot be self-deprecating about yourself or the institution to which you belong, then you are in trouble. Comedian Eddie Izzard used to joke that Catholics are the only group of Christians who say the Alleluia without smiling.

Th is seriousness can lead to confl ict between groups who are both convinced they have all the answers. Of course faith is not a laughing matter and vigorous argument is important. But so oft en it seems that humour and religion are opposed. THE TABLET

Rome: “A life without challenges does not exist and any boy or girl who doesn’t take on these challenges, has no backbone.” Pope Francis said this at the end of the Rosary, emphasising the fact that “a good mother” helps her children to understand what freedom is.

“Of course, it is not about doing anything one feels like, allowing oneself to be overcome by passions, going from experience to another without thinking and following the fashions of the time;

freedom does not mean throwing everything we do not like out of the window so to speak.”

“How hard it is today, to take defi nitive decisions. We are seduced by temporariness, we are victims of a trend that pushes us towards temporariness, as if we wished to remain adolescents all our lives.” Th e Pope continued his refl ection urging faithful: “Let us not be afraid of defi nitive commitments.”

“Mary’s entire existence is ahymn to life, a hymn of love

dedicated to life: she brought Jesus to us in the fl esh and accompanied the birth of the Church on Calvary and in the Cenacle.” “Th e Salus Populi Romani, “ the Pope said, “is like a mother that gives us health as we grow, face and overcome problems, free ourselves by making defi nitive choices; a mother that teaches us to be fertile; to be open to life and to always be full of goodness, joy, hope; to give life to others, physical and spiritual life.” VATICAN INSIDER

Francis’ secret weapon:

a sense of humour

“We cannot be adolescents forever”

If the Pope can make us laugh a little, the Church will be a far healthier place.

Page 8: 18-5-2013

8May 18, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

P. Agxekar | VIP

Comedian Ambe-cho tiatr ‘Chedvam Tim, Gadvam Nhoi’ cheddvam-bailancher zatolea hoteachar-acher lokx ghalta ani to komi korunk kosle upai gheum ietat, tem sidh korta.

Aple potinnichea mornna uprant, Marcus (Trinidade) eke khasgi komponint ek sadho vaur korun, aplea dogam

dhuvank Lisa (Nancy Gomes) ani Edlyn (Edlyn)-ak vaddoupacho proitn korta.

Zorui Lisa ek ‘care-free’ cheddum ani tem kitem ani koxem nhesta, tache vixim taka matui poddun gel’lem na, toruiastana tachi dhaktti bhoinn Edlyn aplea nhesnnacher zaitoch bhor ghalta.

Bemoriadik nhesnnam sombondhi, Marcus aple vhoddle dhuvek xiddkait

asta, punn tem sogllem bherea kanar gheta. Ek dis aplea mogea Mark (Caziton de Cacoda) sangata eke bagint astana, goonda taka akromon korta ani tachi moriad vibaddta.

Team goondank sojea melltoli pulis adar kortat kai? Lisa-k nit melltoli? Taka adar korunk konn fuddem sorta? Tem somaz-sevika khoreponninch Lisa-k adar diunk sodhta kai? Lisa-cho xevott koso ani kitem zata? Lisa-add konn zhuzta? Tem sogllem tiatrachea dusrea bhagant polleunk mellta.

Vinodhi bhumikent, comedian Ambe, Succor ani Aston lokak bhorpur hansoitat. Connie M, Succor, Pascoal Rodrigues, Aston, Peter, Jain, Caziton de Cacoda ani Ambe-n gailolim kantaram aikopa sarkim asat ani boro sondex ditat.

BANANA BREADDescription Unit QtyFlour Gms 330Baking soda Gms 10Oil Ml 40Corn fl our Gms 80milk Ml 150sugar Gms 360Eggs No 4Banana Gms 150Walnuts Gms 160Cinnamon Powder Tsp 1 tsp

Method:Puree the bananas with oil and keep aside. It is better to used over ripened bananasWhip egg and sugar till light and fl uff yAdd banana mixture to the egg mixtureSift fl our with baking soda,corn fl our, Cinnamon and add chopped walnutsFold the fl our into the egg and banana mixturePour the mixture in the lined tins and bake in the oven at 160ºC for 45 minutesLet it cool and slice with a sharp knife and serveMeal Period Breakfast/Aft ernoon TeaPrep. Time 1 hour 30 min

‘Chedvam Tim, Gadvam Nhoi’

Pio Esteves | VIP

Dinfa Productions-achea asrea khal ‘Bhagevont Moriechi ladainh ani gaionam’ hi CD uzvaddak ailea. Sogllim 18 bhokti-gitam Konknnintlean, Purtugezint ani Latin bhaxen Ankvar Moriechi vakhann’nni gaitat. Tea xivai, te CD-n Moriek bhettoilolim anink sat ‘bonus’ gaionam aikunk melltat.

Chodd-xim gaionam Konknnintlean aikunk melltat. Punn ‘Saibinnichi Ladainh’ Konknnintlean toxench Latin bhaxen aikunk ek sondh mellta. ‘Fatima Saibinni-Medal M i l a g r o s a - M o u r d e s

Saibinni’ ani ‘Eh Morie Maim-Ruzari Saibinni-Vailankanni’ him donui gaionam ‘medley’ rupan manddlolim asat.

Adim festam-porbank amchea purvozamni chodd-xim gaionam Latin bhaxen gailim ani amchim zanttim tim adlim gaionam gaitalim tedna, tim aikunk nazuk distalim ani sangatan gavunk umedh ietali. He CD vorvim tea kallavoilim Purtugez, Latin girest bhokti-gitam novean aikunk ani xikunk melltat, hantunt matui dubhav na.

Ottra gaionam modem sumar panch gaionam Babli aple suvadik tallean gaileant ani aikunk

sontos bhogta. Tea xivai, xevttachim sat ‘choral’ gaionam bhes bore toren maddlolim asat.

He CD-n aslolim sogllim gaionam Gable D’Souza-n ektthaim keleant. Soglleam gaionank Mariano Fernandes-an songit dilam ani gavpi koxim Babli, Michael M, Allan Moraes, Philip T,

Natty, Maria, Michael, Edward, Alleluia ani Gable tim gitam orthabhorit kortat. Bonus tracks-ank songit Sylan Azavedo-n dilam ani Tina Costa, Evelyn Fernandes, Maureen Pereira, Bruno Monteiro, Sylan Azavedo, Gable D’Souza, Liewelyn de Sa ani Sylvan Azavedo tim gitam gaitat.

Hea proitna khatir V. Ixtt Dinfa Productions-ak porbim dita ani fuddarak tosle proitn chalu dovrunk magta. Toxem korun, purvozanchem girest bhanddar fuddle pillgek sambhallun urtolem.

Tumchea CD-chi (review) vimorso korunk tumkam khoxi asa zalear, uzvaddak haddlole CD-chi ek proti (copy) amche

kocherint diunchi.

Moriechi ladainh ani gaionam

CD Vimorso

UTTAR PRADESH: Aplea omor mogachi yadgiri koxi aple ghorkarnnichea fottvacher Taj Mahala sarkilem Taj Mahal ko-runk apnnem samball’loli soglli apli zodd khorchil-ea. Saidul Hasan Qudri-k aple ghorkarnnich omor ugddas jivo dovorpak taka Mughal Som’raza Shah Jahanachi prerna mell’li. Tajammuli Begum, tachi ghorkarn ontorlea up- rant 78 vorsa pirayechea Qudrin aplea sogllea jivi-

tachi yennavoll khorchun Delhichea Taj Mahala porim dusrem Taj band-pacho proytn kelo. Uttar Pradeshachea Buland-shahr zil’leantlea Dibai nogrant hem Taj Mahal bandlam. Hea yadgiricho dekhavo Dibai ganvant aplea gho-ra thavn distti poddta. He suvater tache ghork-arnichea fondda laginch apnnakui nikhipuncho tacho anvddo asa. OPEN

Anik ek Taj Mahal, mogachi khunna

USA: Hollywoodachea Inglez fi lmantli porzolltti kolokarn aplem kam’soddun Benediktin Sonvsthechi madr zalea mhonn Madr Dolores Hart hinnem eka pustokantlean lokak kolloilam. Tinnem anik eka boroupeachea adaran apli jivitkotha vo autobiography uzvaddailea.

10 vorsam adim ticho boro ixtt Richard De Neut hannem, tichea jivitantleo ghoddnneancho ugddas korun taka sanglolem zalear tachean ek pustok toyar korunk zatolem aslem mhonn sanglem.

Ponn toxem korunk apnnak vell na ani jivitant ghoddlolea sobit ghoddnneancho tika ugddasui na mhonn tinnem sanglem. Tori astana DeNeut dispott’tto sumar ek hor tiche lagim ulovn, 10 vorsam bhorta

mhunnosor ek pustok toyar korunk zata titli tannem borpavoll ektthaili.

Tichem poilem 1957 vorsantlem Hollywood fi lm ‘Loving You’ Elvis Presley sangata borench gazlem. Ponn fi lmantlo sobit sonvsar soddun 1963 vorsa 24 vorsanche pirayer ti madr zaunk konventant bhitor sorli. Uprant tinnem fattim vollon pollelem na. Tedna ti kazar zavpachi asli, Metro Goldwyn Mayer komponi lagim anikui

zaitea fi lmamni kam’ korunk tinnem kontrad kel’lo ani dor sumanak tika tea kallar sumar 2,70 hozar rupya odik melltale.

Connecticut rajyantlea Abbey of Regina Laudis, hea Benediktin konventant retir korunk geli, tedna thavn tichem kalliz-mon thoinch oddtalem.

Xekim tinnem teach konventant vochun madr zaunk tharailem. Ho konvent Fransez madrimni 1947 vorsa suru kel’lo.CNA

Hollywoodachi kolokarn madr zata

Page 9: 18-5-2013

9May 18, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

E. V. Miranda

Retir mhonnlear aplea vavrantlo mekllo zavn apleach jivitant bhitor sorun bariksannen jivitachi chovkoxi korop. Hem amchea jivitak chodd faideachem. titlem sompem nhoi zait; chodd korun amchea lovkikank vo ghoravi mon’xank. Ponn dharmikank hem korop chodd mhotvachem ani gorjechem. Amchea jivitache novsornne khatir retir gorjecho. Mon’xak kudd ani atmo asa. Atmik topasnn korunk goroz . Dekhun amkam retir zai. Hea disamni amchim lovkikam aplea igorzamni vo retirachea ghoramni ravtat ani retir kortat. Devachea Utracher niyall ani magnnem korun sartat. Hem nhoich amchea atmeak bogor kuddikui faideachem zata mhonntat. Gõyant kaim svato asat thoim regular retir zatat; tantli ek Pilarchi suvat,. thoim adim Pilarche padri retir ditale ani hem Pilarche Sonvsthechem karya. He Sonvsthechea sthapnnaran Fr. Bento Martinsan tem korunk suru kelem. Tea kallar kitleach Bispamni, padrimni ani lovkikamni, xikpeamni Pilarchea Motthant aple retir keleat. Msgr. Lucio Vaz choloitalo 1903 vorsa thavn Pilar loukikank retir suru kele, Tea vorsamni 2,500

odik dadlea bailamni retir keleat; poilea 45 vorsamni 4,550 zannamni retir keleat mhonn boroil’lem asa. Halinchea kallar amche diosezan padri aplo retir korunk Pilar yetat. Sumar 60 vorsam adim retir divpachem kam’ Pilarcho Bradar Henry de Souza choloitalo, to ani Sonvstheche her padri Gõychea fi rgozamni toxench Mumboint ani Karachi poryan retir diunk vetalet.

Atam Retirachem karya bhov faideachem zalam ani loukikam apli novsornni korunk axetat. Tankam jivitachi novsornni mellunk Pilar Retirachea Ghorant dor vorsa Prachit Kallache retir zatat. Tori astana hi novsornni nhoich Prachit Kallar bogor khoinchea-i kallar korum yeta. Ekoddo vo zomean retir korum yeta. Hem monant dhorun Pilarche Sonvsthen akhem vorosui bhor retir manddun dovorleat. Bhurgeank, tornatteank, zantteank, dharmikank ani herank. Retiranchi manddavoll Fr. Jose Costa choloita. Th oim Reanimation Centre asa; konnakui aplo retir korpachi khuxi aslear retirachea direktorak fon korun vo porxim mellun tharavum yeta. Hea ghorant sogllim sompeponnam melltat. Pilarchem poryavonn vo soimbhik dekhavo nazuk, bhair boslear Devachea soimbachi rochnnam mon’xachem mon Deva thaim pavoita ani monak ani jivak xanti dita mhonn Pilar atmik onnbhov ghetlolim tokhnnai korun sangtat. Pilarchea seminaristamni ‘atmik bag’ kel’li asa, retir kortolo ani herui lok thoinsor bosun Devachim kovtik vizmitam niyallun atmik onnbhov ghetat. Hem Pilar Retir kortoleamni sanglam.

Ponnje: Amchea Bhavarta ani Misa Bhette modem soirigot asa ti dakhounk, Bhavartachea Vorsant mukhel somarombnneo asat tantum modem ek kherit mhollear Junhache 2rer, 2013 vorsa, Jezuchea Kuddi Rogtachi Doba-jik Porob. Tea disa, Roma xarant, sanjechea 5 vaz-tam, sonvsarantlea sogl-leam Bispam sangatim ani tanchea dhormprantik so-mudayam borabor, Francis amcho Mha-Gonvlli Va-tikanache Sam Pedruche Bazilikent Bhov-Povitr Sonvskarachea Bhozon-nechem Vor choloitolo.

Oxem Korunk Vati-

kani Khateantlean dor eka dhormaprantak ek chitt patoitlea. Hi chitin “soglleam Bispamnim, Va-tikani Bazilikent choltolea

Povitr Vora borabor, ap-aplea Katedralant Bhov-Povitr Sonvskara mukhar ek Vor korchem” mhonn magnnem asa. Sthanik

Bispak borem disot zalear, hem kherit Vor zata titleam fi rgozamni ani motthvaxi sonvstancheam ghoramni korchem mhonn maglam. “Hi ghoddnni lovkikank êk sondhi zatoli aplea st-hanik Bispa ani Romachea Mha-Gonvllea borabor, Bhov-Povitr Sonvskarant aslolea Jezuk nomoskar korunk’ –oxem-i he chit-tint sanglam.

Vatikani Bazilikent hem Magnneachem Vor suru zata teach vellar, Gõy-Damanvchi sthanik Povitr Sobha koxi, amchea Mha-Gonvlleak ekvottonk Arsebisp Filipe Neri-n apli khuxi porgottlea.

Oxem, ekach vellar amchea Mukhel Gonvllea borabor ani sonvsarbhor dhormprantik somuday-am sangata, Bhov-Povitr Sonvskarant aslolea Jezuk sangatim nomoskar ko-runk ami pavtoleanv oxem Arsebispachem mon asa.

Teach borabor, amche diosezintlea her fi rgozamni (ani motthvaxi ghoramni) oslench ek Povitr Vor ap-aplea somudayamni, ghoddta zalear, teach vellar korchem. He toren sonvsarantli akhi Povitr Sobha teach vellar sangatim magnneant ekvottun astolioxem bispan aplem mon porgottlam.

Hem Povitr Vor koxem korchem tem dor eka so-mudayachea fuddareacher dhorlolem asa. Oxem as-tam-i Gonvlleank vo Mot-tvaxi Sonsthecheam gho-rank adar zai zalear, am-chea Sevadhormik Kendra thaim sompork korcho ani hea Kendran toyar kel’lea Vorachi proti vhorchi.

Hem Bhov-Povitr Sonvskara hor amkam soglleank ek sondhi hea Bhavartachea Vorsant am-chea Jezuk ani akhe Povitr Sobhek ekvottonk. Teach borabor, zaum- k ek soeg ek Povitr Sobha koxi, am-chea bhavartachi jivi sakxi diunk.

Junhache 2rer Bhov-Povitr Sonvskarachea Bhozonn

Pilarche Retir ani Atmik Novsornni

Junhache 2rer, sanjechea 8.30 vaztam (Romachim sanjechim 5 voram), Se Katedralache Igorjent, ek vor bhor, Bhov-Povitr Sonvskara mukhar nomoskar ani bhozonn Arsebisp kortolo. Tea fi rgojechea ani lagim aslolea fi rgojecheam bhav-bhoinnamni hea Povitr Vorant vantto gheunk vavurchem.

He retir sokallim 10 vaztam suru zatat ani dusrea disa sanje 4 vaztam somptat. Junh 1li – 2ri; Junh 22ver – 23ver; Julh 6vi – 7vi; Julh 27ver- 28ver; Agost 3rer-4ter; Agost 24ver-25ver; Agost 31ver-Setembr 1ler; Setembr 14ver-15ver; Otubr 5ver-6ver; Otubr 19ver-20ver.

Tornatteam khatir mhoineachea dor dusrea Aitara sokallim 10 tem sanje 4 vaztam zatat: Mayache 12ver; Junhache 9ver; Julh 14ver; Agost 11ver; Setembr 8ver; Otubr 13ver; Novembr 10ver ani Dezembr 8ver.

Krist Yenneachea Kallar; he retir sokallim 10 vaztam suru zatat ani dusrea disa sanje 4 vaztam somptat: Novembr 30-Dezembr 1li, Inglezin; Dezembr 8ver tornatteank; Dezembr 14-15ver Konknni; Dezembr 22ver sokallim 9.30 tem sanje 4 vaztam.

Hindi bhaxen retir, he sokallim 9.30 tem sanje 4 vaztam somptole: Setembr 29ver, Otubr 27ver, Novembr 24ver ani Dezembr 22ver.

2013 vorsache Retiranchi Manddavoll Pekhovnneche kurpeche retir

Page 10: 18-5-2013

10May 18, 2013Vauraddeancho Ixtt

English Konknni Mix Bhaji

Kakon or kaknam

Kaknam ghal or wear bangles can mean diff erent things in Konknni English mix bhaji.

Th e obvious meaning refers to a young girl or a bride ornamenting their hands with bangles. Yes, you have seen it, to be bride or a newly married girl with more than a dozen bangles for each hand.

Expect 13, the local custom will dictate the number of bangles for each hand. You cannot debate with the number of bangles, just accept it. Th ere are various meanings for the number of bangles.

But what about those who defy the custom-- a new meaning is born. Th e protagonist of the custom will instill fear in the meaning but the liberals, freedom.

For the girls bangles depict beauty and delicateness. While for the boys, it is power and strength. Th e gender bias is rooted even in the bangles.

Th is bias when used to mock the other, it sounds diff erent. For the girls it is restriction, for the delicateness of the kaknam will forbid you. Whereas it will mock the strength of boys. Haka kaknam galunk zai. Th ese comments can be so harsh at times, that it will tear apart the sensitive. Zatana ho cheddo zal’lo, punn kaknam ghalun vaddlo (By birth, he was a boy, but in growth, grew up like a girl). Th ere are also girls who grow up never wearing bangles, with deep sensitivity, yet bold.

Th e kakon which Goan poder will give to you is a diff erent one. For dramatic eff ect you dangle it on your hand, but it is edible. Th is kakon is forgotten. Children are bombarded with advertisements which are far superior in design than the kakon.

How can you miss the love of gold and the bhangarachim kaknam? Of course, it is a rarity to see them more than a dozen on one hand. Most oft en they are matching and in pairs.

To state that girls are not complete without kaknam and for the boys it is the strength of the kakon, has created imbalance in society. Strength is for the protection of the delicate and not the abuse of the vulnerable. In Konknni English mix bhaji, kakon vo kaknam can be heard with a pinch of salt. Feroz F

Got interesting sms in konknni with english words sms us to 960410118

FòÌâ¡ôÌâ +Ì�ÌÕ —ÌÌ¡ÜôDFò zùÕ²Ì FòÌâ¡ôÌâ +Ì�ÌÕ —ÌÌ¡Üô OÌ`ÌÌ¡ôÖ ̃ ÌÌœútÌÌ¡ôÖ. ˜Ì�ÌÕ²Ì ·þÌâ ²ÌOÌ£™ÌÌ ²ÌÌ¥ÌzùÌÉ ̃ ÌzùÖ –ÌÙŒzùÕ�Ì ·Ùþ¨ÌÌœú. FòÌ⟙ÌÌ�Ì ²ÌÌÉOÌ¡ãô. ˜·þÌFòÌ ˜Ì�̨ÌĮ̀ͥÌÖ +Ì�Ì¡ãô �ÌsÌ Ízù²ÌtÌÌ. zâùLÌÜ�Ì ·þÌÉ¥Ì ˜Ìâ¢ãô ˜Ì�̨ÌÌÉFò LÌÌ™Ì�ÌÌ +Ì�ÌÕ wÌÌ²Ì Ízù�ÌÌ —ÌÌ¡Üô�Ì ˜·þsÌ¡ãô. t̨Ìã `ÌÌŸ™ÌÌœú tÌÜÉ ˜Ì�̨ÌÌÉFò Í`ÌtÌã�ÌsÌÕ �ÌÌLÌhõÌÉ�ÌÕ ÍFòt™ÌÌFò Î�Ì`ÌtÌÌ. ̃ Ì⟙ÌÌ =�ÌœúÌÉtÌ ̃ Ì�̨ÌĮ̀ͥÌÖ +Ì�Ì¡ãô �ÌsÌ zùÌLÌÌâ¥ÌZÌã �Ìœú²Ì Í`ÌtÌã�ÌsÌÌÉtÌ ˜ÌÌâOÌ zùÌL̙̟™ÌÌœú ZÌn÷ –Ìœâú. FòÌ⟙ÌÌ�Ì —ÌÌ¡ÜôFò ²ÌÌÉOÌ¡ãô.

zâùLÌ- Í`ÌtÌã �ÌsÌÕ ÍZÌÍn÷nÆ÷tÌÌtÌ O̤ýÌâ +Ì�ÌÕ ˜Ì⟙ÌÌ =�ÌœúÌÉtÌ OÌ£™ÌÌtÌ QÌÌ¡ôtÌÌtÌ ˜Ì̤ýÌâ.

Suduko - 007

Zap 14�

Piso: Dotor, hanv nhaunk vetam tednam volo (wet) zatam.Dotor: Fuddle pavtt nhaunk veta tednam noll chalu korinaka.

Ritea zageamni ankdde bhorat zache vorvim dor eke vollerint ani 3x3 boxamni 1 tem 9 ankdde melltat. (Enter numbers into the blank spaces so that each row, column and 3x3 box contains the numbers 1 to 9.)

mhaka pavasa jaavanaQat-rok qaMD k$MdIranaavanaa SaotaM BaaTaMpaMcavaIMcaar jaavaMdIM.

paMcavyaa Aaolyaa maatyaoMtek ‘maIla’ k$naiSaDiSaDpI pavasaaMtgaDyaaMnaI KoLUM dI.

sagaLyaa [STaMvaagaMDa AamaI SaaLoMt vatnaa

lhanaSyaaca sa~aoMt maa%saao mhaka iBajauMdI

pustkacaoM ‘ba^ga’ mhjaoMAayaja jaalaaM jaDKUba KUba iSakUna vhD vhD jaavaMdI

maaNakulaI mhjaI BayaNayaota mhNa mhjyaa vaaMgaDamammaIna saaMgalaoM ‘tUM lhanacaar pavasaaLo vacaUM dI’

pavasaacaoM gaIt

Da^. iBakajaI GaaNaokar

You will never look at a cup of coff ee the same way again.

A young woman went to her mother and told her about her life and how things were so hard for her. She did not know how she was going to make it and wanted to give up. She was tired of fi ghting and struggling. It seemed as one problem was solved a new one arose. Her mother took her to the kitchen.

She fi lled three pots with water. In the fi rst, she placed carrots, in

the second she placed eggs and the last she placed ground coff ee beans.

She let them sit and boil without saying a word. In about twenty minuets she turned off the burners. She fi shed the carrots out and placed them in a bowl. She pulled the eggs out and placed them in a bowl. Th en she ladled the coff ee out and placed it in a bowl.

Turning to her daughter, she asked, “Tell me what do you see?”

“Carrots, eggs, and coff ee,” she replied.

She brought her closer and asked her to feel the carrots. She did and noted that they soft . She then asked her to take an egg and break it. Aft er pulling off the shell, she observed the hard-boiled egg. Finally, she asked her to sip the coff ee. Th e daughter smiled , as she tasted its rich aroma.

Th e daughter then asked. “What’s the point, mother?”

Her mother explained that each of these objects had faced the same adversity--boiling water--but each reacted diff erently.

Th e carrot went in strong, hard

and unrelenting. However aft er being subjected to the boiling water, it soft ened and became weak.

Th e egg had been fragile. Its thin outer shell had protected its liquid interior. But, aft er sitting through the boiling water, its inside became hardened.

Th e ground coff ee beans were unique, however. Aft er they were in the boiling water they had changed the water.

“Which are you?” she asked her daughter. “ When adversity knocks on your door, how do you respond? Are you a carrot , an egg, or a coff ee bean?”

Th ink of this: Which am I? Am I the carrot that seems

strong, but with pain and adversity, do I wilt and become soft and lose my strength?

Am I the egg that starts with a malleable heart, but changes with the heat? Did I have a fl uid spirit, but aft er death , a breakup, a fi nancial hardship or some other trial, have I become hardened and stiff ? Does my shell look the same, but on the inside am I bitter and tough with a stiff spirit and a hardened heart?

Or am I like the coff ee bean? Th e bean actually changes the hot water, the very circumstance that brings the pain. When the water gets hot, it releases the fragrance and fl avor. If you are like the bean, when things are at their worst, you get better and change the situation around you.

When the hours are the darkest and trials are their greatest do you elevate to another level? How do you handle Adversity? Are you a carrot, an egg, or a coff ee bean?

Are you a carrot, an egg, or a coffee bean

Paddy had heard the stories of an amazing family tradition. All been able to walk on water on their 18th birthday. On

that special day, they’d each walked across the lake to the pub on the far side for their fi rst legal drink.

So when Paddy’s 18th birthday came around, he and his pal Mick, took a boat out to the middle of the lake. Paddy stepped out of the boat ...and nearly drowned!

Mick just barely managed to pull him

to safety. Furious and confused, Paddy went to see his grandmother .Grandma,’ he asked, “Tis me 18th birthday, so why can’t I walk across the lake like me father, his father and his father before him?”

Granny looked deeply into Paddy’s, troubled blue eyes and said,

“Because ye father, ye grandfather and ye great-grandfather were all born in December, when the lake is frozen, and ye were born in August, ya idiot!

Page 11: 18-5-2013

Vauraddeancho Ixtt � May 18, 2013 Kotha ani Kovita l 11

Ubaldo | VIP

Amchea desant kaim prantamni mottoch udkacho dukoll asa, dekhun xetkari lokache motte allaval zatat.Vhoddlim rinnam te kaddtat, char poixe komaitole mhonn axetat, ponn omtea kollxar udok. Rinnanchem ozon tanchea mathear, sarkhech te chepleat, savkar tankam pilltat ani dusro upay na zaun te atmghat kortat. 2011 vorsa akhea Bharotant 14 hozar odik xetkareamni aplo atmghat kelo mhonn aikunk khontichi gozal.

Tea mukhar tancheo vidva bailô ani bhurgim anink konixttaiyek s a m p o d d t a t . M a h a r a s h t r a -chea zil’leant Bundelkhand ani Vidharbant udkachi vhodd tutt asa ani xetkareanchi got zobor churchureanchi zata. Dubhav na, Sorkari babu avaz boroch kortat, ponn xetakareank faideak poddtolem bhov kellem thoddem dista.

Az khuxechi gozal mhonnxi Maharashtrantlea lokache vollvolle polleun ek ‘BODDVO’ tankam Devan dhaddla. Hoi, hoi Bollywoodantlo hero bab Salman Khan khub tankam churchurla ani tanche khatir kitem tori korunk tannem ek borem panvl marlam. “Being Human” oslea nanvachi ek sonvstha ghoddun haddlea ani Marathwaddantlea 2,500 ganvamni udok sugur korpachi vevostha

korunk to kobul zala. Salman bab xetakari lok atmghat kortat mhonn aikun zobor viakull zala ani tanche khatir kitem tori faideachem korunk to axela. Hea xetakaream khatir Mukhel Montreache kocherintlea babunk legun ho aplo anvddo tannem ugoddla. Hea proxna voir barik-sarik obheas kortoch, vorsak sov mhoine udok mellta mhonnta thavem zata.

Tea-tea zagear favo to pavsui poddta. Ponn ogllem udok samballun dovrunk tanche laghim upay asona.Atam tannim ek bhes bori yevzonn sodun kaddlea. Udkacheo tankyo gheun pavsa adim lokak vanttunk.Tache “BEING HUMAN” sonvsthen

2500 udkacheo tankyo toyar keleat mhonn khobor asa. Dor tankient don hozar litranchem udok samballunk vevostha asa.

Salman babucho bapui Salim khan oxem sangta Maharashtrant udkacho dukoll asa ti ek motti khontich gozal. Panvelchea kheddea ganvant amchem ek kullaghorant ghor (farm house) asa. Th oim amkaim udok mellonam. Sorkar kortolo mhonn ravlear ami thoinch xirkun urteleanv.

Teach khatir veg-vegim khas ami kitem tori upay gheunk goroz, hi yevzonn fuddem vhorunk. Bollywoodantle kolakar vhodd kruttpoti astat, ponn bhov thodde pavtti tankam dublleanche vollvolle distat.

Salman babu thaim ho gunn disla. Ek pavtt pois ganvant ravtoleam bhurgeam khatir tannem saikoli gheun dileo, piddevont loka khatir tannem voizanchem kemp ghoddun haddlem. Atam heam xetkaream khatir tannem tankyo ghetleat ani zaitea lokak teo vanttleat.

Dakttulem panvl hem, tachem durbollanchea mukhamollar ek hanso haddtolem. Mogan mog vaddta. Salaman baban ek uzvaddachi divlli pettoili, somestank utsavik vatt dakhoili. Amchea desant duddvankar zaite asat. Tanchem-i mon uzvaddchem. Aple hat soddun tannim-i thoddem bhov tori gorjevontank diunchem.

Liplelim/sandllelim mannkam motiam

Sorkar korina..Salman korta!

Thokon ail’le xis aple bhonvddechi gozal Somiak sangtale. Jezun tanche koxtt parkhile. Eksure svater tumi ekvodde yeyat ani matso visov gheyat”

SOBIT FULAM

Tore-torechim sobit fulamDevachi kai bori rochnamSoglleank ditat khuxalkaiMon-bhulovnni tanchi sobitai

Fulpakheank goroz fulanchiFulanch ass bhagoitat tanchiFulanchi jinn thoddeach disanchiTorui rongoitat jinn mon’xachi

Vadd-disak zaum koslea dobajeakFulancho ugdass zata soglleankFulam bhettoit atamchea mogiankMog sodamkall amche sovem aspak

Monis jenna sonvsarantlo ontortaSobit fulanim taka soboitatMon’xachea mornna vellar legitFulam ditat aplo sangat

Fulanchi jinn zorui lhanKortub tanchem khorench mhanKhuxalkai ot’tat amchea kallzantRavun porian disbhor votant

Saynex J. D’Souza

Jaime Rangel

Pornneam Gõyant asloleo Igorzo ani Raiturchi Seminar hea daizachea zageank lagun gorje viret Gõychi Igorz boreach banngoddeamni poddlea.

Pornneam Gõyantleo Igorzo az Raxttrik Daiza-cho Zago (World Heritage Site) zala. Omkea omkea imarotik vo zageak Raxt-trik Daizache vollerint ghalunk fokot UNESCO-k odhikar asa. UNESCO mhonnlear Ekvotti Raxt-trancho ek bhag.

Tea bhagacho Bharot des vangddi asa. Te-te ima-rotik vo zageak UNESCO-n dorzo divop mhonnlear desak vhodd obhiman.

Toslo dorzo mellttoch ti-ti imarot samballunk ani rakhunk des nhoich arthik adar bhasaita, bogor desachea poryottonnache nodren rajyak arthik adar mellta. Minachea udeogak lagun rajyachem poryavor-onn ibaddun gelam ani lokache zaleat. Minancho dhondo tatpurto bond dov-orlolean, zaitem boreponn ail’lem asa. Mhonnttoch, Gõyank bhangarachim tantiam ditole daizache

kombiyek ami kiteak mar-toleanv?

Pornnem Gõy Sonvsarik Daizachea nokaxar ghalun, tea zagear asloleo soglleo imaroti ‘Archaeological Sur-vey of India’ (ASI) hachea tabeant poddtat ani tancho samball korunk ASI-chi zababdari asa.

Tori astana thoim aslolea Igorzanchem po-vitrponn ani thoim bhokti korpachi chal bodolna. Teo samballunk sorka-rachi mozot mellum vo na mellum, Igorjechi po-vitrtay toxich urta. Sorkar mhonnlear konn? Porjecho protinidhi. Igorzo samball-pachi zababdari ASI-chea hatant asa mhonn, tanchea

odhikareamni apnnak zai toxem korunk zaina. Te-te igorjechea vhoddila thaim sombond dovrunk goroz asa. Altar, chitram kad-dop mhonnlear tea odhi-kareanchem murkeponn (vandalism) dakhoita.

Pornneam Gõyant sod’dea chalu aslolem imarotiche bandavolli-chem kam’ poile suvater nakurunk zai aslem.

Uttavollin kel’lea bandkamak lagun Porn-neam Gõychem rup ani sobhav bigddun uddoitole.Toxench Raiturche Semi-nari bhonvtonnim band-kamam korun, kaim mo-nis duddu komaupachim sopnam sopnetat. Dhor-

mik fuddari Raiturchea ganvchea bhavam-bhoin-nink gheun tache add zhu-zunk vavurtat. Arsebispak dhaddloli chitt dhomki mhonnlear zata karonn udorgoti vixim thoddean-chea monant vegllench chitr asa. Daizachea ima-rotichi sobhitay apnnaun, thodde takttin duddu ko-maunk sodtat.

Ani amche bhonvton-nim aslolem sogllem ibad-dun, te zoitivont zaunk sodtat. Girestkayeche axen xekddeam adlea vostun-cho ibadd korunk fuddem sortat. Hem oxench cholot ravlear Gõy amchem padd oronnem zaunk vell naka. GT

Bajilika ani Katedral bhoktiponnacheo suvatô

Igorzo samballpachi zababdari ASI-chea hatant asa mhonn, tanchea odhikareamni apnnak zai toxem korunk zaina.

Page 12: 18-5-2013

12 l Bhavartacho Onnbhov May 18, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

ENGLAND: Mhojea putak okosmat zor ailo ani 102 – 4 pasun zalo, hospitalant vhelo punn zor denvo naslo. Eka rati taka hanvem Man. Agnelachi mati fi roun dili ani ami dogai nidlim. Auchit mhaka uttoilem ani rogot vokunk laglo. Zor denvlo ani atam boro asa. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Sunita EstracioMAINA-CURTORIM: Mhoje maik stroke zaun hospitalant asli ani voiz bori gurantee dinaslet. Hanv bottir astam, hi khobor mhaka ghomtoch hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem, mhojea maik bori kor mhonn. Atam sumarachi asa ani ghorant bounta. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Lourenco SequeiraST. ESTEVAM: Man. Agnelachea mozotin Devan mhojea dogam putanger don bai dilim mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Luiza AfonsoST. ESTEVAM: Man. Agnelachea mozotin mhojea putacheo donui exam borea bhaxen zaleo ani magtam mhojea putak bori srivis ani bholaiki favo

kor mhonn. Adim fuddem Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Josefi na D. Afonso SIRLIM: Mhoji bhoinn bori nasli, tedna hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani atam bori asa, tosench dusro upkar mhaka Man. Agnelachea mozotin favo zaleat mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

G. PereiraST. CRUZ: Maglolo upkar Man. Agnelachea mozotin favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Tosench mhaka skin infection zalem tem Man. Agnelachea mozotin borem zalem.

Josefi na DiasRAIA: Mhozo tallo ulpotalo ani kaunk pieunk tras zatalet. Voizanchea vokhdancho ghunn poddonaslo, tedna hanvem Man. Agnelak ullo marlo tum mhaka pav mhonn. Man agnela mhaka paulo mhonn. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Carmelina Rodrigues

DUBAI: Man. Agnelachea mozo-tin hanvem maglolo upkar favo zalo. Mhojea natu 5 vorsancho aslo ani ulounk zainaslem tea pasot voizanim operasanv ko-runk sanglem. Hanvem Man. Agnelak ulo marlo ani tachea mozotin to operasanv korinastan boro zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Rosy AzavedoCOLVALE: Mhoji dhuv ghorbest astana voizan sanglolem tika operasanv bi korunk poddot mhonn. Tedna hanv Pilar ieun Man. Agnelak fuddem ghalun maglem soglem borea bhaxen zalear puro mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Santana MenezesDRAMAPUR: Mhojea putak bottir sirvis zaunk medical korunk ghelo, sogllea reports normal meul, pun heart beats fast asa mhonn Echo test kelem ani heart-ak ek gap asa mhonn sanglem. Mhozo put niraxi zalo ani roddunk laglo, Cardiologistan sanglem ek operasanv korun to gap bond korunk podtolem, tednam hanvem Man. Agnelak bhavartan ulo marlo ani relic mati pieunk dili ani maglem, “mhozo ekloch put ani tujeach magnneanim to mhaka favo zalolo, tum kitem borem asa tem kor, ani Belgaun K.L.E hospitalant velo ani thuim voizanim porot Echo test kelem ani sanglem bhiepachi koslich goroz na, operasanv korinastan tem gap close korunk zata, English-in taka “ASD operation” mhonntat. Man. Agnelachea mozotin operasanv borea bhaxen zalem ani atam to boro asa, sou mhoineanim porot check korunk vochunk podtolem. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Venecia FernandesAZOSSIM: Mhozo ghorkar Lon-donank ghelo. Th uim pautoch teach disa taka zor ailo ani mateak marun sentida bhair I.C.U-nt aslo. Th uim to ek mhoin-

no hospitalant urlo zap bi kaim nasli ani voizanim axea soddloli. Tea akantachea vellar ami Man. Agnelak fuddem ghalun Deva lagim magit raulim taka boro kor ani ghora borea bhaxen pa-voi mhonn. Man. Agnela vorvim kel’lem magnnem Devan ai-kolem ani mhozo ghorkar boro zaun ghanv ghora porot ailo. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

Lizardin MarshalLOUTOLIM: Mhojea putachea donui paiank chamku ailolo ani zaitim vokhdam kelim pun ghunn naslo. Tedna hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani atam sarko boro asa. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Esperonca Dias CANSAULIM: Sumar sat mhoinne mhaka bhairam zatalim ani zaitea voizanchim vokhdam kelim punn kainch ghunn poddunk na. Eka voizan colonoskpy korunk laili, tedna hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem mhozo report boro ailear puro ani hanv borim zalear puro mhonn. Man. A g n e l a n m h o j e m

magnnem aikolem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Carmelina Almeida

BHOKTI KORTOLEANK ULOTumi Maneavont Agnelachi vhodd bhokti kortat ani tumchea akantachea vellar tachi mozot magtat. Zaite pavtti to amchea adarak pavta. Khorench, tachi mozot Deva mukhar vhodd mhonn Povitr Sobhek khatreche purave (proofs) zai. Dekhun amkam Man. Agnelachêch mozotin zaloli ek tori vhoddlê milagrichi chodd goroz asa. Ti milagr voizanchê zannvayên attapunk zaina tosli - soimba vorti asunk zai (First Class Miracle). Hea pasot kurar zaina tosli pidda Man. Agnelachê mozotin tumkam ghoddlea zalear voizanchea puraveanche dukument: X-ray, MRI, Ultra-sound piddevont boro zaunche adle ani uprantle haddun amkam diyat mhonn magtam.

Vice PostuladorPri. Hilario Fernandes, sfx

DENNEANCHO SAGOR… MANEAVONT AGNELO DE SOUZA

Aitarachim Misam: sokallim 6.30, 7.30, 9.00 (Inglezin) ani sanje 5.00.Brestara: sokallim6.30, 7.30, 8.30, 9.30, 10.30 ani sanje 4.00 ani 5.00 (Inglezin) Satolleachea her disamni: sokallim 6.30, 7.15 ani 8.00Dor Misa uprant Maneavont Agnelak Santacho man mellunk magnnem ani piddevontancher axirvad

Man. Agnelache mozotin upkar tuka mell’la zalear hea potrar porgottunk Pilar Ofi sant kolloi. Ghetlolea upkaram khatir Devak dhin’vas

PRAYER TO OBTAIN THEGLORIFICATION OF VEN. AGNELO

Almighty God, our heavenly Father, we gratefully acknowledge your plan of our salvation, even by working miracles through your chosed servant. We thank you for giving us your faithful servant, Fr. Agnelo, as an example of how to follow in the steps of your beloved Son, Jesus Christ. With our whole heart, we pray that you may lead us thorugh your Spirit to imitate His saintly life. Grant us also the favour we ask (mention the favour) as a sign that he now shares in the glory of our Risen Lord.

Prayer for the canonization of Fr. AgneloO God of infi nite mercy, we humbly prostrate at Your feet, we

beg of You, with whole hearted trust, that if it be Your Holy Will, and if it serves our salvation, grant Fr. Agnelo the honours of the Altar through the solemn declaration of Our Provident Mother, the Church. We ask this through Christ Our Lord. Amen.

Miraculous favours obtained through his intercession may kindly be reported to:

Th e Vice-Postulator, Cause of Fr.Agnelo,Pilar, Goa-403 203. (India), Ph.: 0832/2219460

E-mail: vpagnel@rediff mail.com vpagnel@rediff mail.com

UPKAR MELLUNK MAGNNEMSorvpodvedar Deva, amchea sorginchea Bapa, amche

soddvonne khatir Tuji manddavoll dhin’vaxi monan ami vollkhotanv ani teach khatir Tujea vinchun kaddlolea sevoka udexim ochoriam legun tum korun dakhoitai mhonn mandtanv. Tujea Putachea panvlar ami koxe porim cholunk zai tem dakhounk Tuzo visvaxi sevok Man. Agnel, ek nomunno koso amkam diloi mhonn Tuka dhin’vastanv ani Tujea Povitr Atmeachea uzvaddan Man. Agnelachea bhagivont jivitachi dekh ami gheunk pavlear puro mhonn kallzant thaun magtanv. Toxench atam Man Agnel Tujea Putachea Jezuchea onodbhorit jivitant bhagidar zalo mhonn dakhounk ho upkar (tuji goroz sang) ek khunna koxi favo kor mhonn vinoitanv.

Bhagivontacho Man mellunk magnnemOgonnit kaklutichea Deva sorpott poddun Tujea

payam sorxim, ami magtanv vhodda visvasan Tuji khuxi ani amchea boreponnak upkarta zalear Man. Angelak Santacho man favo kor, amche Povitr Sobheche Igorjeche, ughodd porgottnne udexim. Ami magtanv

amchea Somia Jezu Kristache nanvim. AmenPILAR MISACHI

MANDAVOLLPilarchea Motthant

vavr cholta. Dekhun Misam

Pilar Siminarichea kopelant zatat.

Page 13: 18-5-2013

Katolk Khõbrõ l 13Vauraddeancho Ixtt � May 18, 2013

Ek Sfurthi: Devan mon’xak rochlo ani aplea rupkaracho atmo tache bhitor ghalo, Dev, ek atmo, Deva Bapan aplea gineanachi kitt ani aplea mogacho hulop amchea atmeant ghaleat. Devan amkam mog ani sot’tea he don gunn dileat, dekhun ami Bapache rupkar.

Ho Devacho rupkar amche thaim asa, ami Devachim bhurgim. Devache kurpecho som’bond astoch ami Bapachim soimbavortim bhurgim zatanv. Kurpa amche sovem astoch ami Dev-soimbant vantto gheunk pavtanv mhonn Bhagevont Pedro amkam sangta.

Devachea jivitant Deva thaim Teg zonn koxe porim astat, tachi somzonni diunk kotthinn zata. St Augustin mhonnta. Dev ek nibel atmo dekhun taka ginean ani sot’tea mog asa. Dev ogonnit atmo, Bap Povitr Tritvecho Poilo Zonn. Bapachem ginean ani tacho rupkar, haka lagun taka Dev-Putr mhonntanv ho Dusro Zonn. Bapachem ginean ani tacho rupkar, haka lagun taka Dev-Putr mhonntanv ho Dusro Zonn.

Bap aplea Putacho mog korta ani Putr aplea Bapacho mog korta. Ho tancho ekamekacho thir ani ogonnit mog ektthovta to Tisro Zonn Povitr Atmo. He porim ekach Deva thaim Teg Zonn asat mhonn amkam zollkota. Te Teg Dev nhoi, ponn ekach Deva thaim Teg Zonn. Dekhun ek Dev Teg Zonn, kiteak Tegainchem ekuch Dev-soimb. Ho gutt amchean somzun gheunk kednanch zaunchem na. Amchem ginean Povitr Titvecho gutt atthapunk pavonam. Devan amkam kurpa diun apleach Dev jivitant amkam vantto dila. Kurpechea jivitak lagun Dev amcho Bapui zata. Tor Deva Bapachea mogan vaddum-ia ani Tri-ek Devachem jivit jieum-ia.

Jezun apunn sorgar vetoch Povitr Atmo kitem kortolo tem xisank adim fuddench ugddapem kelolem. Povitr Atmo tumkam sogllem somzota toxem xikoitolo. Dispott’tem Devachem Utor ami vachlear ani tacher niyall kelear amkam chodd faideachem zatolem.

Bap, Putr ani Povitr Atmo amche thaim kitem kortat tem Jezu amkam Xubhvortomanantlean xikoita, sogllem Bapa kodde asa tem mhoje adhin kelam, tumkam hanvem atam kolloilam tem Povitr Atmo tumkam kolloitolo, Bap , Putr ani Povitr Atmo tegui mhollear ekuch. Bap soglleam denneanchi zhor Povitr Atmo amkam somzota te porim xikoitolo.

Povitr Tritvi amchea kallzant ravunk axeta, Patok pois korun Devache Kurpent ami aslear amcho sorg heach sonvsarant suru zatolo, Dev amche bhitor ani ami Deva bhitor astoleanv.

Bhov Povitr Tritvi amchea bhavartachem sot. Zoxem ami amchea bhavartachim sotam uchartanam Bapak, Putak ani Povitr Atmeak sotmandtam mhonntana ami hea tegaim Zonnancho vavr mandun ghetanv. Deva Bapacho vavr mhonnlear Rochnnar. To zaun asa soglleancho oromb ani xevott. Dekhunuch ami mon’xank manan lekhunk zai, xristticho ani tache rochnnecho mog korunk zai.

Voros C (26/05/13) 1lem Vach: Prov 8, 22-312rem Vach: Rom 5, 1-5; Xubh: Ju 16, 12-15

POVITR TRITVECHI POROB

Povitr Tritvi amchea kallzant aslear sonvsarantuch amcho

sorg suru zatolo

Aitar 19vi: Ac 2, 1-11; Jn 20, 19-23; Jn 14, 15-16. 23b-26Somar 20vi:Sir 1, 1-10; Mk 9, 14-29Monglar 21vi: Sir 2, 1-13; Mk 9, 38-40Budhvar 22vi: Sir 4, 12-22; Mk 9, 38-40Brestar 23vi:Sir 5, 1-8; Mk 9, 41-50Sukrar 24vi: Sir 6, 5-17; Mk 10, 1-12Sonvar 25vi: Sir 17, 1-13; Mk 10, 13-16

Pune: Pune xara lagxilea eka ganvant magnnim korunk ektthaim zalolea loka soit padrik boroch mar ghalo. 48 vorsanche pirayecho Fr. Wilson Patole ani tachea san-gateank, tannim band-loli novi igorz moddunk dhomki dili ani Mayache 5ver tankam boroch mar ghalo.Hi ghoddnni Mah-araxttrachea Pimpri gan-vant ghoddli.Te 25 zann Hindu dhormvadi igor-jent bollan bhitor sorun foddmodd keli. Tea vel-lar igorjent Mis zatalem. Te dhormvadi padri ani tachea sangateam lagim uzoti korunk igorje bhair yevn ravle. Padri anilok igorje bhairyena fuddem te dhormvadi tankam marunk lagle mhonn padrin sanglem. Hindu

dhormvadi pongddantlea eka dadlean padrichea dolleancher kitlech pavtti mutti marlolean padri-chea donui dolle suzon rogot kinnelam. Igorjent aslolea 50 lokakui tannim marla mhonn sangtat.

Te igorz bandpachem kam’choltalem tednam igorjek konnench virodh korunk naslo. Ponn atam ti igorz bandun zalea uprant Hindu dhormvadi yevn ti bond korunk laitat. Ani ti igorz bond korinam mhonn tannim moddfodd korun Kristanvank marunk suru kelam. Padrin hea vixim tokrar dilea uprant pulis yevn chovkoxi suru kelea. Ponn ti chovkoxi korun gunenvkareank dhortole vo na te vixim padricho dubhav asa. UCAN

Tanzania: Ut’tor Tanzania-chea Arusha xarant aslole eke igorjent bomb sfott zaun tin Kristanv meleat ani khub lok gombhir zo-khmi zaleat. Hea bomb sfottant hat aslolea aro-pan pulisamni 8 zannank sampddaileat, tantunt char Saudiche nagrik asat.

Halinch bandlole nove igorjent dobajik Mis bhettoitana bomb futtlo mhonn ‘Divine Word’ Son-vsthecho Fr. Dominic Em-manuel hannem sanglam. Ho bomb sfott zatanam Arsebisp Josephat Lebulu udkacher axirvad ghal-talo. Hea vellar Arsebisp Francis Padilla, Tanzania-cho Nuncio ani SVD Son-vsthecho Prantik Vhoddil Fr. Eusebio Manangbao thoim hajir asle. Surokx-

echea rakhonndaramni Arsebispak ani Nunciok surokxa dili. Kristanv lok chotur aslolean eka-me-kak chirddupachi gomb-hir poristhiti uprasunk pavlinam.

Divine Word Missionaries he Sonvsthen hi igorz novich Olasiti, Arusha, Tanzania hanga bandloli. Ugtavnnechea dobajeak 40 padri, 100 odik madri ani kitloch lok hajir aslo.

Kenya ani Somalia desam poros Tanzania de-sant akantvadeanche unne atak zal’le disun yetat. Ponn fattlea kaim vorsam modem Kristanv ani Muso-lmanam modem zhogddim zaloleacheo khobro uzvad-da aileat. UCAN

Novi Delhi: Halinch Karnatakantle Vidhan Sobhecheo venchnnuko zaleot ani dhormvadi Bharotya Janata Pokxak lojechi har khavnchi poddli. Fattlea kallant Karnatakantlea Kristanv lokak BJP-che dhormvadi mellot toxe ani mellot thoim atak korun martale ani dhumallo ditale, dekhun ho pokx harla mhonn zannkar sangtat.

BJP sorkaran loka add, chodd korun Kristanv loka add vavurtale. Kristanv lokak gorje bhair dhumallo ani piddapidd ditale ani igorzank atak korop BJP sorkarachea kallant chaluch aslem, oxem Rashid Alvi hannem sanglam.

Janata Dal (Secular) hea pokxache zaite umedvar nivddun aileat.

Tea pokxan Kristanv loka khatir ek vegllo jahirnamo (manifesto) uzvddak haddlolo. Tannim aplea jahirnameant Kristav loka khatir ek ‘Welfare Board’ sthaplam ani asvason dilam. Tech porim Kristi igorzanchi rakhonn korunk ani Kristi lokak Jerusalem ani Roma xarak bhett diunk sogllo sohokar ditole mhonn asvason dil’lem.

Halinch Bengllurche lokache niti sobhent govay diun sumar 70 padrimni apleak fottkirea aropam khal BJP-ichea odhikareamni koxe toren bondkhonnint dovorle tem sanglam. ‘Global Council of Indian Christians (GCIC)’ songhottnnen

sanglam. Karnatakant 2008 vorsa thavn BJP sorkar raj choloitalo tedna thavn Kristanvank chodd dhumallo dila. Herui dhormachea lokacher zaite atak zaleat.

2008 vorsa thavn BJP dhormvadeamni 24 odik igorzo moddun uddoileat ani hozaramni Kristanvank marun gombhir zokhmi keleat.

Hea kortubank BJP-n sohokar dil’lea Bajrang Dal ani RSS pongddancho hat asa mhonn sangtat. Her dhormank sotavpi ‘Hindutva’ pongddachea adaran apunn jikhun yetolo oxem BJP-k dislolem. Ponn tanchea vaitt kortubanchem foll Karnataka nagrikamni tankam khavoilem. UCAN

Mumbai: Mumboichea Kardial Oswald Gracias-an rajki pokxank xiddka-vnni dilea ani dhormacho goirvapor korcho nhoi mhonn sanglam.Bharoti Ghottnne pormannem dhormik meklleponn sogllea nagrikank khas korun Bharotantlea olp-sonkheank (minorities) diunchem mhonn tan-nem maglam. “Dhormik somazam modem bhed-bhav korop, vo dhormik ritink man na divop hem mullavea mon’xache pro-tixtthek (fundamental human dignity) aslolea mana add veta. He vorvim

somazant uchambollay zaun, tension, osonxik-ponn, virodh ani dubhav nirmann zatat ani soma-jik xanti ibaddun amchea desache vaddik khup vaitt zata, oxem Kardial Gra-cias-an sanglam.

Bharotachea Katolk Bispanchea Mhamond-dollacho Odheokx Kardial Gracias, halinch Amerike-chea Ontor’raxttrik Dhor-mik Meklleponnam Ayo-gan (USCIRF) uzvaddai-lolea vakeacho sondorbh gheun to uloitalo. Dhormik meklleponnacher zobor-

dosti cholovpiam modem Bharot dusrea panvddear urta, oxem to vako dak-hoita. Hi zobordosti vad-dot veta ani gombhir hus-ko korpa sarkhi zalea.

“Khoinchei toren amche hok’k kaddun gheunche nant, he vixim ami panvlam marop ho mhozo poilo husko, ani he vorvim meklleponnim bhavart jiyeunk, ucharunk ani porgottunk olpsonkhe-ank surokxa mellunk zai,” oxem Kardialan sanglem. Dhormik meklleponn Ghottnnen dil’lo hok’k

mhonn sangun odheat-miktay (spirituality), am-chea sonskrutayecho ani jivitacho ek bhag mhonn sanglem.

Dekhun sorkari kha-tim ani sonvstha, kaide ani riti-chalimni dhor-mik meklleponn ukhlun dhorunk khup gorjechem mhonnlem.

Dhormik mekllepon-nachi khatri, mon’xank goroz aslolea her mulla-vea hok’kank sangat dita kiteak hem meklleponn mon’xache protixtthent riglolem asa mhonn Kar-dial Oswald-an sanglem. UCAN

BJP suffers heavy defeat in Karnataka polls

Parish attacked in Tanzania

Karnatakant BJP-ik vhoddli har poddli Kristanvam add polisincho ho porinnam

Kardial Gracias rajki pokxank dhormik meklleponna voir xittkaita

Cardinal Gracias cautions political parties on religious freedom

Tanzaniantle Igorjek atakPriest beaten up in Pune

Puneant padrik boddoilo

Page 14: 18-5-2013

14 l Kollounneo May 18, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

N P K

5.2 596.0 1680.0EC

1.51pH

6.8

SoirikKollounneoUpkarMagnnim

T O A D V E R T I S E C A L L 8 0 0 7 2 7 8 4 9 0 , 2 2 1 9 0 9 1 , 9 6 0 4 1 0 1 1 8 7

Promote your business online, get a professionally designed internet website. “www.BizmanAssociates.c om”. C a l l : 9 4 2 0 1 6 0 5 2 8 / 9422449797 (09)

BUSINESS OFFERS

Reduce excess fat/weight without side-eff ects. Feel energetic, stay healthy, feel young. For free body fat analysis call 9822380653 (3)

HEALTH

Soirik sodtai?… Hangasor mahiti ghe

Goan R.C Bachelor 32/5’7”, BSC presently working in Mumbai seeks alluance from RC Goan spinster, graduate, fair and slim with good family background upto 28 yrs kindly contact 2317106/8805739937 (02)

Sudoku - 007 (ZAP)

G.R.C Bachelor 36 5.6 ft , BE working in Goa for a Soft ware fi rm looking for a GRC spinster below 34 yrs educated and Homely. Call : 9890551482 (07)Goan R.C Widower 33/5’4”, xth passed presently working on ship RC Goan Spinster widow, or Divorcee can contact on 9657516840 (08)

FULL TIME HOUSEMAID WA N T E D - C O N TAC T: 2284925/9552666176 (1)

Anjuna: Igorz ghoddun haddta tea karyavollink sogllo sohokar diunk Poryottonn Montri Dilip Parulekar raji zala. Anjunche igorjen Mayache 10ver ghoddun haddlole karyavollink Montri Parulekar uloitalo.

Igorz ghoddoun haddta teo karyavolleo sogllea lokak ektthaim haddtat, eka-meka bhitor asloli ixttagot vaddoita ani aplim mon’xam tea karyavollimni vantto ghetat tem polleunk sondi dita” oxem

Xri Parulekaran sanglem. Jeo karyavolli Igorzo ghoddoun haddta tancho dorya deger choltolem poryattonn vaddounk upeog korunk zata mhonn tannem sanglem.

Igorjecho vigar Fr. Th omas Gonsalves hannem Anjunache igorjek 400 voir vors-am bhorlim. Ani dor vorsa suttiyechea disamni bhurgeancho vell bore bhaxen sarunk mhonn hi igorz veg-veglleo kary-avolli ghoddoun haddta sanglem.

ANGOVNN

Cortalim : Maglolo upkar mel’lo Madr Tereza vorvim. Vell zalo mhonn mafi magtam.

Melba Mendes

Educational Institute requires an Accountant with Knowledge of Tally on Part Time basis weekly 2 days. Min experience 3 years required.Apply at [email protected]. (1)

Ponnje : Hea vorsachea Junhache 11ver thavn Savoi-Verem ganvant Ramnata Crisna Pai Raikar xikxonnik sonvstha xetka mot xikovpachem iskol suru korta Hem iskol Higher Seconday School choloita ni vevsayik xikxonnchea karyavkorma khat xetki kurs ditolem. Porsun lavpak, fulanchim zhaddam lavpal ani komputerachoi kurs xikoitole MHRD kurs Goychea xikxonnik mondollan ani xikxonnik khatean maneo

kela. Ho kurs don vorsancho, 11vek ani 12vek lagu zata.

Hea iskolant proves korunk xikpean 10vi pas korunk zai. SSC porikxicho nikal jahir zatanch hea iskolant admission suru zatolim.

Hea iskolant ICAR ani krixi khate-antle zannkar xetkamot xikoitole. Jea xik-peank graduation korpachi khoxi aslolean khoincheai vixoyanchem unchlem xikop korunk zatolem.

Assnora: Halinchea vorsamni Gõyant zaitim mhalgoddim mon’xam amche modem asat mhonn snagunk vhodd khuxalkayechi khobor.

Asnoddchea Jose Francis D’Souzan Mayache 9ver 105 vorsant paym ghalo. Aplea bhurgeam, natram ani ponturam sangata khuxal jivit sarta.

18 vorsanche pirayer to Mumbai nokri korunk gelo. Kuznerachi nokri korunk to Raipur ani Andaman zunveancher gelo. Jobalpur Indian Relven sorkari kam kelem ani 1970 vorsa bospagari zalo.

P r o m a n i k p o n n a n soglle kodden vavurla mhonn obhimanan sang-

ta. 9 bhurgeancho bapui to, 18 natram ani 6 ponturam asat, tachi ghorkarn ontor-lear 16 vorsam zalim.

Adlo ugddas korun adlo lok seza-samarim koxim ekamekachea vaitta-boreak pavtalim tem sangta. Jivit suddsuddayen ani khuxal monan sarunk tachem soglleank ut’tejon.

Ponnje: Fattlea vorsachea Otumbrant Gõychea minacho vavr bond zala to azunui bond asa, Zor Suprim Nitisobha porvangi dilear minancho vavr Dezembrant chalu zatolo mhonn sangtat. Goyant bekaidean min kaddpache vavra vixim toxench 35 hozar krutt rupeanchi banngodd

Sonsode mukhar proxn pavlolo asa Mines ani Geology khatean soglle upay ghetleat te nitisobhe mukhar ghaleat, tea vorvim min kaddpacho vavr portun suru korunk nitisobhechi porvangi melltoli mhonn ravtat. Zor ti porvangi mell’lei zalear Dezembrant minacho vavr suru zatolo mhonn

odhikari sangtat. Gõychea minache tokrarichem aikop Julhachea dusrea satolleant zatolem.

Halinch kendr mon-trilayen National Green Tribunal sthaplam, tache vorvim poryavoronn ani ranam topasun chovkoxi kortole ani tin mhoineam bhitor hukum pas kortole mhonntat.

Suprim Nitisobhen porvangi dilear min chalu zatolem

Savoi-Verem xetki iskolak survat

Asnoddcho Jose 105 vea vorsant panvl ghalta

‘Parish fete’ lokak zomoita, poryotton fuloitaGoan R.C Spinster 33/5’1”, working looking for a Goan working boy age between 30 to 40 yrs well to do family email:[email protected] (13)

Ponnje: Kudd’dea xikpi bhurgeank pustokam va-chunk dusreancho adar gheumcho poddta. Dek-hun oslea bhurgeamni svota pustokam vach’chim mhonn ‘Goa Board of Sec-ondary & higher second-ary Education mondollan kudd’dea bhurgeam khatir khas audio pustokam toyar kortole mhonnlam.

Punechea Blindmen’s Association’ Sonvsthen ‘digital accessible infor-mation system’ (DAISY) pod’doticho vapor korun him pustokam toyar ke-leant. He yevzonnecho labh odik korun 9vi ani

10vi xiktolea bhurgeank zatolo. Toxench fuddle xikxonnik versa thavn hea pustokancho upeg korunk melltolo mhonnlam. Kom-putaracho mouse button damun pustokam aikupa-chi khas soi toyar kelea.

Ek vor komputeracher vapor kelear eka bhurgeak 500 rupia khorch yetolo ani ho khorch Goa Board farik kortolem mhonn odhikareamni kolloilam. 150 odik bhurgeank ‘DAISY’ pod’dotichea pustokancho faido zatolo mhonn odhikareamnisanglam.

Kudd’dea xikpeank ‘audio’ pustokam

Page 15: 18-5-2013

15 �

Vauraddeancho Ixtt � May 18, 2013 Katolk Khobrõ l 15

Vatikan: Francis Pap SaibanKatolk Igorjechea novea santanchem Mayache 12ver Aitaradis Santkoronn (canonization) kelem. Hea Pap Saibachem hem poilem santkoronn. Mhotvachea karonnank lagun hem oxem ghoddonk pavlem. 802 santam modle 800 sant Otrantoche martir asat. 1480 vorsa Ottoman soinnikamni tanchea ganvak veddho ghalo ani Kristi dhorm soddun Islam dhormant bhitor sorunk nakarlem tankam soglleank Ottoman soinikamnim jivexim marle.

Tankam 1771 vorsa Klement XIV Pap Saiban Bhoktivont kel’le,ani 240 vorsam uprant atam tankam hea Pap Saiban san-tancho man dilo. Hea adim Dusrea Juanv Paulunaplea karyokallant 482 zannak sant kel’le. Ponn atam Francis Pap Saibanekech pavttim tache poros chodd

sant korun itihas rochlo.Hea itihasant anik don sant asat. Tantuntli ekli santinn ‘MadrLaura Montoya’ hika Colombiachi poili santinn mhonn man favo zala. Ti 1874 vorsa zolmoli ani 1949 vorsa sompli.

Tinnem goribam khatir vavr korunk apli dhormik sonvstha sthapli. Colombiachea kheddea ganvamni goribanchi seva zainasli thoim vochun tinnem tanche khatir vavr kelo.Madar Laurak santinn korunk 1963 vorsa thavn tiche Sonvsthen Santkoronnacho proses suru kelo. ROMEREPORTS

Vatikan:Amchea jivitak sosnnikay kitli gorjechi te vixim Casa Santa Marthaeghorachea Kapelant dispott’tea Misa vellar Franscis Pap Saibansanglem. Boro Kristanv zaunk sosnnikayechi chodd goroz asa mhonnlem. Paul ani Silasan vhodde sosnnikayen vollvolle ani tras bhogle. Jezunuizaite koxtt soslet. Jezu sosnnikayen bhorlolo. Amchea jivitan sosnnikay asunk zai.Sosnnikayechea rostean choltanam ami gineanan bhortanv. He chalik khub kall lagta. Hi aichea disachi chal dusrea disasomponam. Kristi monis zannvayen bhoronk ghoddiye sogllem jivit sarchem

poddta.He chalichi vagnnuk eka borea sorea porim zaun asa, oxem Pap Saiban sanglem. Mon’xamukhar avhanam ubim zatat tednam taka garannem korinxem dista. Ponn zo Kristanv monis sodanch garannim korit ravta to boro Kristanv zaunk pavonam mhonnlem.Hea vellar Pap Saiba sangata Kardial Jorge Mejía hannem Misant sohobhag ghetlo. Kardial Jorge duent aslo tedna Francis Pap Saib nivddun ailea uprant dusrea disa hospitalant taka kolloinastana bhett divunk gel’lo. ROMEREPORTS

Nirmala Carvalho

Mumbai: Gujaratant olpsonkhe-chea lokak (minorities) dusrea vorgachim nagrikam koxim lek-tat mhonnFr. Cedric Prakashan sanglem. Ahmedabad xarantlea ‘Prashant Jesuit’ kendracho Fr. Prakash odheokx asa. Hem Je-zuitanchem Kendr mon’xanche hok’k rakhunk, nit ani xantiv-istarunk vavurta. ‘Internation-al Religious Freedom (USCIRF)’ hea vixoyacher ‘U.S. Commis-sion’-an dil’lea vakeacher nodor ghalun Fr. Prakashan aplem mot ugtailam.Ho vako uzvad-dailear don dis zale. Dhor-

mik vegllochar korun unne sonkhentlea lokank jea desamni sotaitat ani tras ditat tantunt Bharot des dusrea panvddear asa. Gujaratant Kristanv lokank chodd tras kel’lean tea rajyacho

adar gheun Bharot desak dusrea panvddear uddoun anik lojek ghala.

Gujaratantlo dhormontoram add kaido (Gujarat Freedom of Religion Law2003)’ bhiranticho ani dhokeacho asa. Karonn tea kaidea pormannem,konnakui aplo dhorm bodlunk zai tannem poilim sorkari odhikareachi porvangi gheunk zai. Hea disamni Gujaratche pulis igorzamni vochun bat i z ma nch i ms er t id a nva m topasunk magtat. Hi poristhiti soddli zalear 2002 vorsa Godhra maramarint melolea lokachim ghorchim azunui nit mellttoli

mhonn ravtat. Febrerache 27 ver 2002 vorsa Hindu lok Ayodhya thavn Sabarmati Express relgaddiyent ghora porot yetana kaim musolman lokan te gaddiyek uzo ghal’lean sumar 58 zann melole. Tea maramarik zap koxi diun Godhra vattharant motthi uchambollay ani maramari suru zali. Hea zhogddeant 2000odik musolman lok melo. Guneanv nasloleank nit melloun divpa khatir Gujaratcho mukhel montri Narendra Modin az meren koslechupay gheunk nant mhonn padrin sanglem.

Hea vixim UCIRF song-hottnnen Amerikechea sork-

arak magnni korun Narendra Modik Amerikent yevnk visa divchi nhoi mhonnlam. 2002 vorsa zal’le hinvsik maramarint Narendra Modicho hat asa hem ugteponnim disun yeta. Dhor-mik meklleponnak zo konn ad-dkholleo haddta tea mon’xak Amerikent vochunk mellonam. Hache udexim ‘1998 Interna-tional Religious Freedom Act (IRFA)’ ho kaido monant dho-run Amerik desan Narendra Modik aplea desant yevnk bon-di ghalea karonn Modi Hindu dhorm soddlear dusrea dhor-mank meklleponn dinam.”

ASIA NEWS

Vatikan: Somazant vavurtolea madrincho avoyponnacho vavr vakhannun, Francis Pap Saiban madrinchi tust keli ani tannim apunn bexttinch ankvari mhonn somzunk favona mhonn sanglem. “Tumi nasleat zalear Povitr Sobhechem kitem zatolem aslem?Avoyponn unnem zatolem aslem, ani monvallay ani konvallay aschich nasli, oxem Pap Saiban Vatikanant zomlolea madrinchea pongddak sanglem.

Tumi ankvari nhoi ponn avoyponnachim mon’xam mhonn

somzunk zai mhonnlem.Sonskarlolea jivitachi ostori

mhonnlear zantti sevika koxi nhoi ponn ek avoy koxi vagunk zai, oxem thoim zomlolea 70 odik desantlea sonvsthanchea madrink Pap Saiban sanglem.

Khaltikayechi, durbollkayechi ani nirmollponnachi Devak kel’lea angovnneam vorvim madrimni sthanik somudayank adar diuncho mhonn Francis Pap Saiban madrink ulo marlo. Khaltikay mhonnlear

mon’xanchim modesti zaun Devache khuxek pallo divop, oxem Pap Saiban mhonnlem. Durbollkay bhavponnachea ekvottacho orth ani vanttekar zaunk xikoita.

Nirmollkay Povitr Sobhechea putam dhuvam modem atmiktayen jiyevnk xikoita mhonn Francis Pap Saiban madrink sanglem.

Koxei bhaxen ami seva kortanv tantuntlean amkam khorem boll mellta ani oslo mog Khursacher porzollta to ami visrunk favona mhonn Pap Saiban sanglem. IANS

Roma: Konn eklo ro-stear khellpi Pap Saib ghalta toslo dhovo lob ghalun sorgest Juanv Paul Dusreachem rup ghevn distti poddlo, taka Romache pulisen Mayache 10ver sampd-dailo ani dondd farik korunk lailo ani soddlo. To rupan sarkhoch Kar-ol Wojtyla porim dista,

tannem dusreachem nanv apnnak ghevop hem vhodd opradh-achem mhonn pulisen taka dhorla mhonn puli-sechea protinidhin AFP haka sanglam. Tannem ghal’lo lob pulisen kad-dun ghetlo. Tannem nitidarachea nirnnoy pormannem 54 ani 929 euros farik korche pod-dtole. NYDN

Gujaratantlo ‘minority’ lok dusrea vorgachim nagrikam: Fr. Prakash

Minorities are 2nd-class citizens in Gujarat

Pope to nuns: “You’re mothers not spinsters”

Man caught in Rome for his look of Pope

Pap Saibachea rupachea monxak dhorlo

Pope canonized new saints

Otrantochea martirinchem Santkoronn kelem

Tumi avoyo, nhoi ankvari, nhoi zantteo sevika: Pap Saib

Sosnnikay ghenant timniz Kristanvam nhoi

A Christian who constantly complains is not a good Christian

Page 16: 18-5-2013

Jivitache Umedhir l 16Vauraddeancho Ixtt � May 18, 2013

Annandale: Carlos Ibay hea tornatteachi songit mollar dakhoiloli kopxi mhonnllear Jezuchea kallza lagim aslolo tacho sombond. He tachea ji-vitant tachea tallea ani gitam vorvim thavem zalam.

Halinch Annandale hanchea St. Michael Ig-orjent organv vazoun gailolea gitamni soglle-ank dipkailim. Toch ap-khuxen organ xikla ani to gitam tonddpatt gaita. Songit 33 vorsanchea Ibay-chi avodd. To zol-mantuch kudd’ddo. Son-gitacho apnnak aslolea moga vorvim dusriamni Devacheo borio kornnio polleunk prernna zata.

Nnonv mhoinea adinch zolmol’lea Ibayk poile tin mhoine incuba-

toracher dovorcho pod-dlo. Tache dollei tedna ibadd zale.

Bhurgoch astana to khell gheun tem git “Twinkle, Twinkle Little Star.” Aikotalo. Uprant eka disa aplea ghorchea Hammong Organacher poilech pavtti chuki vinnem tem git vazoilem. Bhurgo Mozart (songit Guru) amger asa mhonn manun gheun tachea avoi-bapain tika Steinway Piano haddlo.

Ibay 3 vorsancho astana to piano vazounk xiklo ani gitam gavunk laglo. 6 vorsancho as-tana piano xikunk gelo ani 15 vorsancho zatoch talleachem proxikxonn gheunk laglo.

Virginiachea George Mason Vidyapitthant tannem songitachem fuddlem xikop suru kelem ani uprant Mannes Kolejint pianochem xikop kelem. 2008 vorsa thavn St Michael Igorjent Maestri koso vavurta. Sogllea gitanche ‘notes’ taka tonddpatt yetat.

CNA

Zolman kudd’ddo;Sogit mollar porzolltta

Saliganv: Saliganvche Seminarint ek mhoino bhor chalu aslolea chouthea ‘NIVIA All Goa Altar Severs’ khellancho utsov somplo. Hea utsovant cheddeanche futtbol spordhent Baradicho Holy Cross pongodd zalear cheddvanchea ‘throw ball’ spordheant St. Th omas, Aldona pongodd zoitivont zale. Futtbol khellache nimanne ferient donui pongddam modem ekui gol zaunk naslolean ‘tie breaker’ korun zoit jahir korchem poddlem.

He sondhicho faido gheun Baradichea Holy Cross pongddan 3-1 golamni Nagoa Vernechea Our Lady of Good Success pongddak haroile. Cheddvanchea Handball spordheant Aquenchea St. Sebastian

pongoddak xevottak Aldonchea St. Th omas, cheddvanchea pongddan har ghali. Sokallim semi-fi nalint Our Lady of Good Success pongddan Fonddenchea St. Annes pongddak haroun xevotta ferient pavlo zalear Uguenchea Our Lady of Piety pongddak 4-0 golamni haroun Baradicho pongodd nimanne ferient pavlo.

Toxench Diosezan Padrincho pongodd ani ‘Best Boys’ pongdda modem zal’lea khellant padrink zoit mell’lem. Best Boys pongddachea Yunal Fernandesan gol marlo zalear Fr. Domnic Savio Rodrigues, Bro. Snyter ani Fr. Benson Colaco hannim gol topun padrink zoit haddlem.

Arsebisp Filipe Neri Ferrao

mukhel soiro aslo ani Xmti. Jennifer Gonsalves manachi soiri asli ani Saliganvche Seminaricho Reitor Fr. Tony Salema hajir aslo.

Fonddenchea St. Anne pongddacho boro goalkeeper mhonn Felix Pais zalear Our Lady of Good Success pongddachea khellgoddi Mison ani Cyrus hannim chodd gol marlolean ani Our Lady of Piety pongddacho boro khellgoddi mhonn Desmond Pereira hankam inamam dilim.

Cheddvanchea throwball khellamni Denzy ani Alexandra (St. Th omas, Aldona) Evelyn Furtado (St. Sebastian Aquem), Joyanna Menezes (Arpora ) ani Nisha hankam inam favlim.

Futtbol spordhent Baradi, ani‘throw ball’ Aldona pongddak-ak zoit

Hi spordha Diosezan Padrinchea Dev-apovnneachea kendran ani ‘John Paul II foundation for Sport (Goa)’, zo adhi Sports Squad for Christ aslo, hanchea zodd-palvan ghoddun haddli.

NIVIA All Goa Altar Severs’ khellancho utsov