1.energoportal.org/images/dokumenty/klima_letak1_web_str.pdf · (vplyv Slnka, zmena oceánskych prúdov, vulkanická činnosť, kozmické žiarenie, atď.). Napríklad, podiel slnečnej

Over 97% of actively publishing climate scientists think humans are changing

global temperature

Doran et al 2009, Anderegg et al 2010

Zdroj: http://www.skepticalscience.com/

Medzi vedcami, ktorí sa zaoberajú klimatologickým výskumom, panuje zhoda (97 %) v tom, že výrazný vplyv na globálne otepľovanie má ľudská činnosť, najmä spaľovanie fosílnych palív v energetike a doprave

Klimatická ZMENA

1.KLÍMA A POČASIEPRIRODZENÉ VPLYVY

VERZUS ĽUDSKÝ FAKTORMÝTUS ALEBO REALITA?

Autori: JOZEF PECHO, Ústav fyziky atmosféry AV ČR, Praha, v.v.i., e-mail: [email protected] AČ, Centrum výskumu globálnej zmeny, AV ČR, v.v.i., Brno, e-mail: [email protected]

Grafická úprava: Richard Watzka, www.RWdesign.sk

Textová úprava: Juraj Zamkovský

Fotografie na titulnej strane: www.mayang.com

Tento leták vydali Priatelia Zeme-CEPA s finančnou podporou Európskej Únie a Rozvojového programu OSN v rámci programu malých grantov GEF.

Za jej obsah nesú výlučnú zodpovednosť Priatelia Zeme-CEPA a v žiadnom prípade neodráža stanoviská a názory donorov.

Klimatická ZMENA

1.KLÍMA V KRÍZE

KLÍMA A POČASIE

PRIRODZENÉ VPLYVY VERZUS ĽUDSKÝ FAKTOR

MÝTUS ALEBO REALITA?

Napriek čoraz väčšiemu množstvu presvedčivých dôkazov o zmene klímy, časť ľudí stále popiera rozhodujúci vplyv člo-veka na globálne otepľovanie a bagatelizuje možné následky týchto zmien.

Názory „klimaskeptikov“ si úspešne razia cestu prostred-níctvom médií a formujú názory ostatných ľudí, ktorým chý-bajú bližšie informácie a prehľad.

Globálne otepľovanie dlho odmietali uznať aj niektorí mete-orológovia. Poukazovali na to, že aj v minulosti boli na Zemi teploty vyššie ako dnes a môže teda ísť len o prechodný teplotný výkyv.

Do početnej klimaskeptickej obce patria najmä ekonómo-via a politici, ktorí spochybňujú potrebu výrazných reduk-cií emisií CO

2 a argumentujú najmä tým, že takéto rieše-

nia utlmia alebo zastavia globálny ekonomický rast, čo zhorší životné podmienky mnohých ľudí.

Tábor klimaskeptikov posilňuje priemysel, ktorý je zalo-žený na rastúcej spotrebe fosílnych palív najmä v ener-getike a doprave a má existenčný záujem o udržanie vý-hodného biznisu. Kľúčový predpoklad k tomu je práve neutralizácia záverov vedcov, ktorí sa zaoberajú klímou a výroba a popularizácia mýtov o zanedbateľnej úlohe ľudských aktivít na jej zmene.

Verejnosť však na druhej strane odrádzajú aj nekon-štruktívne katastrofické vízie tých, ktorí hlásajú zniče-nie biosféry následkom globálneho otepľovania, a tiež zneužívanie tejto témy na presadzovanie neférových verejných subvencií rôzneho druhu v prospech kon-kurenčných priemyselných lobistických zoskupení.

Výsledok je, že akékoľvek rozumné snahy smerujúce k striktnej, konkrétnej, globálnej, záväznej a vynúti-

teľnej dohode o radikálnom znížení emisií sklení-kových plynov a stabilizácii klímy sú zatiaľ buď

úspešne blokované nezmyselnými a účelovo zacyklenými diskusiami o tom, či človek je alebo nie je rozhodujúcou príčinou zmeny klímy alebo ústia v nedostatočne alebo úpl-ne chybne nastavené politiky a podporné mechanizmy, ktorých deklarovaným účelom

je „boj s klimatickou zmenou“.

ón molekúl vzduchu, t.j. 0,039 %). Súčasná koncentrácia CO

2 je vyššia než kedykoľvek v posledných 800 tisíc rokoch,

a pravdepodobne aj počas posledných 3 až 20 miliónov ro-kov.

Ústup ľadovcov, rast hladiny oceánov a ďalšie prejavy globálneho otepľovania: Merania družíc dokazujú, že pev-ninské ľadovce v Grónsku a Antarktíde sa topia stále rýchlejšie. Topenie plávajúceho morského ľadu v Arktíde v letnom obdo-bí sa zrýchľuje oveľa výraznejšie ako predpokladali klimatické modely. Celosvetový rast hladiny oceánov je až o 80 % rýchlejší ako uvádzajú posledné predpovede Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC). Do roku 2100 by mohla hladina sve-tových oceánov stúpnuť o 1 až 2 metre.

Odklad riešenia klimatickej zmeny zvyšuje riziko vzniku nezvratných zmien na našej planéte: Pokiaľ bude globálne otepľovanie pokračovať aj v tomto storočí doterajším tempom, na mnohých územiach planéty pravdepodobne dôjde k náhlym alebo nezvratným zmenám viacerých zložiek klimatického systému Zeme (roztopenie pevninských ľadovcov, zánik Ama-zonského dažďového pralesa, atď.). Ak tomu chceme predísť a obmedziť globálne oteplenie na 2 °C v porovnaní s teplotou pred priemyselnou revolúciou (t.j. pred asi 250 rokmi), budú musieť globálne emisie skleníkových plynov – najmä CO

2 –

vyvrcholiť najneskôr medzi rokmi 2015 a 2020 a následne rýchlo klesnúť. Priemerné ročné emisie tak budú musieť do roku 2050 klesnúť pod jednu tonu CO

2 na osobu (t.j. viac ako

5-násobne).

Globálna teplota verzus slnečná aktivita

1 365,0

1 365,5

1 366,0

1 366,5

1 367,0

1 367,5

Rok

Úhr

n sl

nečn

ej r

adiá

cie

(W/m

2)

- 1,5

- 1,0

- 0,5

0

0,5

Zmen

y gl

obál

nej t

eplo

ty (°

C)

Ročný úhrn slnečnej radiácie

11-ročný úhrn slnečnej radiácie

Ročný priemer teploty

11-ročný priemer teploty

1880 1900 1920 1940 1960 1980 2000

Zdroj: http://www.skepticalscience.com/

Porovnanie dlhodobého vývoja globálnej teploty a slnečnej radiácie

Globálne otepľovanie však pokračuje takmer v nezmenenom tempe, pričom rast teploty dokázateľne „kopíruje“ rastúce množstvo skleníkových plynov v zemskej atmosfére. Klimato-lógovia z toho usudzujú, že výrazne najväčší vplyv na oteplenie v 20. storočí má veľmi pravdepodobne ľudská činnosť.

Zrýchľovanie emisií skleníkových plynov: Tempo rastu globálnych emisií oxidu uhličitého (CO

2) počas posledného

desaťročia vzrástlo trojnásobne – z 1 % ročne v 90. rokoch na 3,4 % v období 2000 – 2008. Koncentrácia CO

2 v roku

2010 dosiahla 390 ppm (390 molekúl CO2 na jeden mili-

Podnebie (klíma) nie je to isté ako počasie. Počasie je ak-tuálny stav atmosféry. Je daný teplotou, tlakom a vlhkosťou vzduchu, oblačnosťou, smerom a rýchlosťou vetra, atď. Klí-ma je charakteristický dlhodobý režim počasia v danej oblasti a je výsledkom vzájomného pôsobenia viacerých faktorov: sl-nečného žiarenia, pozície Zeme voči Slnku, rozloženia pevnín a oceánov, sopečnej činnosti, vegetácie, chemického zloženia atmosféry, atď. Akákoľvek zmena jedného alebo viacerých fak-torov sa prejaví v zmenách klimatických podmienok Zeme.

Klimatický systém Zeme zahŕňa zložky Zeme, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú klímu: atmosféru, hydrosféru (vod-stvo), kryosféru (sneh a ľad na Zemi), litosféru (vrchná časť zemskej kôry), biosféru (život na Zemi) a noosféru (aktívna činnosť človeka a jej výsledky). V súčasnosti sa dá pozorovať nezvyčajné a extrémne počasie, napríklad veľmi horúce letá a teplé zimy. Tieto extrémy veľmi pravdepodobne súvisia so zmenou klímy, konkrétne s globálnym otepľovaním, ktorej vý-sledkom je zvyšovanie teploty atmosféry.

Počas uplynulých 25 rokov sa zvyšovala globálna teplota rých-losťou takmer 0,2 °C za desaťročie. Takéto tempo otepľovania sa nedá vysvetliť iba pôsobením známych prírodných faktorov (vplyv Slnka, zmena oceánskych prúdov, vulkanická činnosť, kozmické žiarenie, atď.).

Napríklad, podiel slnečnej aktivity na otepľovaní zemského po-vrchu počas posledného storočia je približne len 10 % (v po-sledných 25 rokoch je dokonca zanedbateľný). Slnečné žiare-nie dopadajúce na povrch Zeme bolo v posledných 50 rokoch takmer nemenné, okrem známeho 11-ročného slnečného cyklu, ktorý ale nemá na otepľovanie výraznejší vplyv. V sku-točnosti množstvo slnečného žiarenia v tomto období dokonca mierne kleslo. Keďže efekt tohto prirodzeného ochladzujúceho faktora je desaťkrát slabší ako účinok rastúcej koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, globálne otepľovanie sa veľ-mi nespomalilo.

Ďalšie prirodzené faktory (napríklad sopečné erupcie alebo známy klimatický jav El Niño) spôsobujú len krátkodobé me-dziročné kolísania globálnej teploty zemského povrchu. Preto sa nimi nemôžu vysvetľovať žiadne dlhodobejšie klimatické trendy. Najvýraznejšie prejavy prebiehajúcej klimatickej zmeny na globálnej úrovni Zdroj: http://www.skepticalscience.com/docs/Guide_Skepticism_Slovak.pdf

Ochladzovanie vyšších vrstiev atmosféry

Nárast výšky tropopauzy

Menej unikajúceho tepla do vesmíru

Noci sa otepľujú rýchlejšie ako dni

V zime sa otepľuje viac ako v lete

Stenčovanie vyšších vrstiev atmosféry

Menej kyslíka vo vzduchu

Vyšší obsah fosílneho uhlíka vo vzduchu

Viac tepla sa vracia k zemskému povrchu

Charakter otepľovania oceánovViac uhlíka z fosílnych palív v koraloch

ón molekúl vzduchu, t.j. 0,039 %). Súčasná koncentrácia CO

2 je vyššia než kedykoľvek v posledných 800 tisíc rokoch,

a pravdepodobne aj počas posledných 3 až 20 miliónov ro-kov.

Ústup ľadovcov, rast hladiny oceánov a ďalšie prejavy globálneho otepľovania: Merania družíc dokazujú, že pev-ninské ľadovce v Grónsku a Antarktíde sa topia stále rýchlejšie. Topenie plávajúceho morského ľadu v Arktíde v letnom obdo-bí sa zrýchľuje oveľa výraznejšie ako predpokladali klimatické modely. Celosvetový rast hladiny oceánov je až o 80 % rýchlejší ako uvádzajú posledné predpovede Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC). Do roku 2100 by mohla hladina sve-tových oceánov stúpnuť o 1 až 2 metre.

Odklad riešenia klimatickej zmeny zvyšuje riziko vzniku nezvratných zmien na našej planéte: Pokiaľ bude globálne otepľovanie pokračovať aj v tomto storočí doterajším tempom, na mnohých územiach planéty pravdepodobne dôjde k náhlym alebo nezvratným zmenám viacerých zložiek klimatického systému Zeme (roztopenie pevninských ľadovcov, zánik Ama-zonského dažďového pralesa, atď.). Ak tomu chceme predísť a obmedziť globálne oteplenie na 2 °C v porovnaní s teplotou pred priemyselnou revolúciou (t.j. pred asi 250 rokmi), budú musieť globálne emisie skleníkových plynov – najmä CO

2 –

vyvrcholiť najneskôr medzi rokmi 2015 a 2020 a následne rýchlo klesnúť. Priemerné ročné emisie tak budú musieť do roku 2050 klesnúť pod jednu tonu CO

2 na osobu (t.j. viac ako

5-násobne).

Globálna teplota verzus slnečná aktivita

1 365,0

1 365,5

1 366,0

1 366,5

1 367,0

1 367,5

Rok

Úhr

n sl

nečn

ej r

adiá

cie

(W/m

2)

- 1,5

- 1,0

- 0,5

0

0,5

Zmen

y gl

obál

nej t

eplo

ty (°

C)

Ročný úhrn slnečnej radiácie

11-ročný úhrn slnečnej radiácie

Ročný priemer teploty

11-ročný priemer teploty

1880 1900 1920 1940 1960 1980 2000

Zdroj: http://www.skepticalscience.com/

Porovnanie dlhodobého vývoja globálnej teploty a slnečnej radiácie

Globálne otepľovanie však pokračuje takmer v nezmenenom tempe, pričom rast teploty dokázateľne „kopíruje“ rastúce množstvo skleníkových plynov v zemskej atmosfére. Klimato-lógovia z toho usudzujú, že výrazne najväčší vplyv na oteplenie v 20. storočí má veľmi pravdepodobne ľudská činnosť.

Zrýchľovanie emisií skleníkových plynov: Tempo rastu globálnych emisií oxidu uhličitého (CO

2) počas posledného

desaťročia vzrástlo trojnásobne – z 1 % ročne v 90. rokoch na 3,4 % v období 2000 – 2008. Koncentrácia CO

2 v roku

2010 dosiahla 390 ppm (390 molekúl CO2 na jeden mili-

Podnebie (klíma) nie je to isté ako počasie. Počasie je ak-tuálny stav atmosféry. Je daný teplotou, tlakom a vlhkosťou vzduchu, oblačnosťou, smerom a rýchlosťou vetra, atď. Klí-ma je charakteristický dlhodobý režim počasia v danej oblasti a je výsledkom vzájomného pôsobenia viacerých faktorov: sl-nečného žiarenia, pozície Zeme voči Slnku, rozloženia pevnín a oceánov, sopečnej činnosti, vegetácie, chemického zloženia atmosféry, atď. Akákoľvek zmena jedného alebo viacerých fak-torov sa prejaví v zmenách klimatických podmienok Zeme.

Klimatický systém Zeme zahŕňa zložky Zeme, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú klímu: atmosféru, hydrosféru (vod-stvo), kryosféru (sneh a ľad na Zemi), litosféru (vrchná časť zemskej kôry), biosféru (život na Zemi) a noosféru (aktívna činnosť človeka a jej výsledky). V súčasnosti sa dá pozorovať nezvyčajné a extrémne počasie, napríklad veľmi horúce letá a teplé zimy. Tieto extrémy veľmi pravdepodobne súvisia so zmenou klímy, konkrétne s globálnym otepľovaním, ktorej vý-sledkom je zvyšovanie teploty atmosféry.

Počas uplynulých 25 rokov sa zvyšovala globálna teplota rých-losťou takmer 0,2 °C za desaťročie. Takéto tempo otepľovania sa nedá vysvetliť iba pôsobením známych prírodných faktorov (vplyv Slnka, zmena oceánskych prúdov, vulkanická činnosť, kozmické žiarenie, atď.).

Napríklad, podiel slnečnej aktivity na otepľovaní zemského po-vrchu počas posledného storočia je približne len 10 % (v po-sledných 25 rokoch je dokonca zanedbateľný). Slnečné žiare-nie dopadajúce na povrch Zeme bolo v posledných 50 rokoch takmer nemenné, okrem známeho 11-ročného slnečného cyklu, ktorý ale nemá na otepľovanie výraznejší vplyv. V sku-točnosti množstvo slnečného žiarenia v tomto období dokonca mierne kleslo. Keďže efekt tohto prirodzeného ochladzujúceho faktora je desaťkrát slabší ako účinok rastúcej koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, globálne otepľovanie sa veľ-mi nespomalilo.

Ďalšie prirodzené faktory (napríklad sopečné erupcie alebo známy klimatický jav El Niño) spôsobujú len krátkodobé me-dziročné kolísania globálnej teploty zemského povrchu. Preto sa nimi nemôžu vysvetľovať žiadne dlhodobejšie klimatické trendy. Najvýraznejšie prejavy prebiehajúcej klimatickej zmeny na globálnej úrovni Zdroj: http://www.skepticalscience.com/docs/Guide_Skepticism_Slovak.pdf

Ochladzovanie vyšších vrstiev atmosféry

Nárast výšky tropopauzy

Menej unikajúceho tepla do vesmíru

Noci sa otepľujú rýchlejšie ako dni

V zime sa otepľuje viac ako v lete

Stenčovanie vyšších vrstiev atmosféry

Menej kyslíka vo vzduchu

Vyšší obsah fosílneho uhlíka vo vzduchu

Viac tepla sa vracia k zemskému povrchu

Charakter otepľovania oceánovViac uhlíka z fosílnych palív v koraloch

ón molekúl vzduchu, t.j. 0,039 %). Súčasná koncentrácia CO

2 je vyššia než kedykoľvek v posledných 800 tisíc rokoch,

a pravdepodobne aj počas posledných 3 až 20 miliónov ro-kov.

Ústup ľadovcov, rast hladiny oceánov a ďalšie prejavy globálneho otepľovania: Merania družíc dokazujú, že pev-ninské ľadovce v Grónsku a Antarktíde sa topia stále rýchlejšie. Topenie plávajúceho morského ľadu v Arktíde v letnom obdo-bí sa zrýchľuje oveľa výraznejšie ako predpokladali klimatické modely. Celosvetový rast hladiny oceánov je až o 80 % rýchlejší ako uvádzajú posledné predpovede Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC). Do roku 2100 by mohla hladina sve-tových oceánov stúpnuť o 1 až 2 metre.

Odklad riešenia klimatickej zmeny zvyšuje riziko vzniku nezvratných zmien na našej planéte: Pokiaľ bude globálne otepľovanie pokračovať aj v tomto storočí doterajším tempom, na mnohých územiach planéty pravdepodobne dôjde k náhlym alebo nezvratným zmenám viacerých zložiek klimatického systému Zeme (roztopenie pevninských ľadovcov, zánik Ama-zonského dažďového pralesa, atď.). Ak tomu chceme predísť a obmedziť globálne oteplenie na 2 °C v porovnaní s teplotou pred priemyselnou revolúciou (t.j. pred asi 250 rokmi), budú musieť globálne emisie skleníkových plynov – najmä CO

2 –

vyvrcholiť najneskôr medzi rokmi 2015 a 2020 a následne rýchlo klesnúť. Priemerné ročné emisie tak budú musieť do roku 2050 klesnúť pod jednu tonu CO

2 na osobu (t.j. viac ako

5-násobne).

Globálna teplota verzus slnečná aktivita

1 365,0

1 365,5

1 366,0

1 366,5

1 367,0

1 367,5

Rok

Úhr

n sl

nečn

ej r

adiá

cie

(W/m

2)

- 1,5

- 1,0

- 0,5

0

0,5

Zmen

y gl

obál

nej t

eplo

ty (°

C)

Ročný úhrn slnečnej radiácie

11-ročný úhrn slnečnej radiácie

Ročný priemer teploty

11-ročný priemer teploty

1880 1900 1920 1940 1960 1980 2000

Zdroj: http://www.skepticalscience.com/

Porovnanie dlhodobého vývoja globálnej teploty a slnečnej radiácie

Globálne otepľovanie však pokračuje takmer v nezmenenom tempe, pričom rast teploty dokázateľne „kopíruje“ rastúce množstvo skleníkových plynov v zemskej atmosfére. Klimato-lógovia z toho usudzujú, že výrazne najväčší vplyv na oteplenie v 20. storočí má veľmi pravdepodobne ľudská činnosť.

Zrýchľovanie emisií skleníkových plynov: Tempo rastu globálnych emisií oxidu uhličitého (CO

2) počas posledného

desaťročia vzrástlo trojnásobne – z 1 % ročne v 90. rokoch na 3,4 % v období 2000 – 2008. Koncentrácia CO

2 v roku

2010 dosiahla 390 ppm (390 molekúl CO2 na jeden mili-

Podnebie (klíma) nie je to isté ako počasie. Počasie je ak-tuálny stav atmosféry. Je daný teplotou, tlakom a vlhkosťou vzduchu, oblačnosťou, smerom a rýchlosťou vetra, atď. Klí-ma je charakteristický dlhodobý režim počasia v danej oblasti a je výsledkom vzájomného pôsobenia viacerých faktorov: sl-nečného žiarenia, pozície Zeme voči Slnku, rozloženia pevnín a oceánov, sopečnej činnosti, vegetácie, chemického zloženia atmosféry, atď. Akákoľvek zmena jedného alebo viacerých fak-torov sa prejaví v zmenách klimatických podmienok Zeme.

Klimatický systém Zeme zahŕňa zložky Zeme, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú klímu: atmosféru, hydrosféru (vod-stvo), kryosféru (sneh a ľad na Zemi), litosféru (vrchná časť zemskej kôry), biosféru (život na Zemi) a noosféru (aktívna činnosť človeka a jej výsledky). V súčasnosti sa dá pozorovať nezvyčajné a extrémne počasie, napríklad veľmi horúce letá a teplé zimy. Tieto extrémy veľmi pravdepodobne súvisia so zmenou klímy, konkrétne s globálnym otepľovaním, ktorej vý-sledkom je zvyšovanie teploty atmosféry.

Počas uplynulých 25 rokov sa zvyšovala globálna teplota rých-losťou takmer 0,2 °C za desaťročie. Takéto tempo otepľovania sa nedá vysvetliť iba pôsobením známych prírodných faktorov (vplyv Slnka, zmena oceánskych prúdov, vulkanická činnosť, kozmické žiarenie, atď.).

Napríklad, podiel slnečnej aktivity na otepľovaní zemského po-vrchu počas posledného storočia je približne len 10 % (v po-sledných 25 rokoch je dokonca zanedbateľný). Slnečné žiare-nie dopadajúce na povrch Zeme bolo v posledných 50 rokoch takmer nemenné, okrem známeho 11-ročného slnečného cyklu, ktorý ale nemá na otepľovanie výraznejší vplyv. V sku-točnosti množstvo slnečného žiarenia v tomto období dokonca mierne kleslo. Keďže efekt tohto prirodzeného ochladzujúceho faktora je desaťkrát slabší ako účinok rastúcej koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, globálne otepľovanie sa veľ-mi nespomalilo.

Ďalšie prirodzené faktory (napríklad sopečné erupcie alebo známy klimatický jav El Niño) spôsobujú len krátkodobé me-dziročné kolísania globálnej teploty zemského povrchu. Preto sa nimi nemôžu vysvetľovať žiadne dlhodobejšie klimatické trendy. Najvýraznejšie prejavy prebiehajúcej klimatickej zmeny na globálnej úrovni Zdroj: http://www.skepticalscience.com/docs/Guide_Skepticism_Slovak.pdf

Ochladzovanie vyšších vrstiev atmosféry

Nárast výšky tropopauzy

Menej unikajúceho tepla do vesmíru

Noci sa otepľujú rýchlejšie ako dni

V zime sa otepľuje viac ako v lete

Stenčovanie vyšších vrstiev atmosféry

Menej kyslíka vo vzduchu

Vyšší obsah fosílneho uhlíka vo vzduchu

Viac tepla sa vracia k zemskému povrchu

Charakter otepľovania oceánovViac uhlíka z fosílnych palív v koraloch

Over 97% of actively publishing climate scientists think humans are changing

global temperature

Doran et al 2009, Anderegg et al 2010

Zdroj: http://www.skepticalscience.com/

Medzi vedcami, ktorí sa zaoberajú klimatologickým výskumom, panuje zhoda (97 %) v tom, že výrazný vplyv na globálne otepľovanie má ľudská činnosť, najmä spaľovanie fosílnych palív v energetike a doprave

Klimatická ZMENA

1.KLÍMA A POČASIEPRIRODZENÉ VPLYVY

VERZUS ĽUDSKÝ FAKTORMÝTUS ALEBO REALITA?

Autori: JOZEF PECHO, Ústav fyziky atmosféry AV ČR, Praha, v.v.i., e-mail: [email protected] AČ, Centrum výskumu globálnej zmeny, AV ČR, v.v.i., Brno, e-mail: [email protected]

Grafická úprava: Richard Watzka, www.RWdesign.sk

Textová úprava: Juraj Zamkovský

Fotografie na titulnej strane: www.mayang.com

Tento leták vydali Priatelia Zeme-CEPA s finančnou podporou Európskej Únie a Rozvojového programu OSN v rámci programu malých grantov GEF.

Za jej obsah nesú výlučnú zodpovednosť Priatelia Zeme-CEPA a v žiadnom prípade neodráža stanoviská a názory donorov.

Klimatická ZMENA

1.KLÍMA V KRÍZE

KLÍMA A POČASIE

PRIRODZENÉ VPLYVY VERZUS ĽUDSKÝ FAKTOR

MÝTUS ALEBO REALITA?

Napriek čoraz väčšiemu množstvu presvedčivých dôkazov o zmene klímy, časť ľudí stále popiera rozhodujúci vplyv člo-veka na globálne otepľovanie a bagatelizuje možné následky týchto zmien.

Názory „klimaskeptikov“ si úspešne razia cestu prostred-níctvom médií a formujú názory ostatných ľudí, ktorým chý-bajú bližšie informácie a prehľad.

Globálne otepľovanie dlho odmietali uznať aj niektorí mete-orológovia. Poukazovali na to, že aj v minulosti boli na Zemi teploty vyššie ako dnes a môže teda ísť len o prechodný teplotný výkyv.

Do početnej klimaskeptickej obce patria najmä ekonómo-via a politici, ktorí spochybňujú potrebu výrazných reduk-cií emisií CO

2 a argumentujú najmä tým, že takéto rieše-

nia utlmia alebo zastavia globálny ekonomický rast, čo zhorší životné podmienky mnohých ľudí.

Tábor klimaskeptikov posilňuje priemysel, ktorý je zalo-žený na rastúcej spotrebe fosílnych palív najmä v ener-getike a doprave a má existenčný záujem o udržanie vý-hodného biznisu. Kľúčový predpoklad k tomu je práve neutralizácia záverov vedcov, ktorí sa zaoberajú klímou a výroba a popularizácia mýtov o zanedbateľnej úlohe ľudských aktivít na jej zmene.

Verejnosť však na druhej strane odrádzajú aj nekon-štruktívne katastrofické vízie tých, ktorí hlásajú zniče-nie biosféry následkom globálneho otepľovania, a tiež zneužívanie tejto témy na presadzovanie neférových verejných subvencií rôzneho druhu v prospech kon-kurenčných priemyselných lobistických zoskupení.

Výsledok je, že akékoľvek rozumné snahy smerujúce k striktnej, konkrétnej, globálnej, záväznej a vynúti-

teľnej dohode o radikálnom znížení emisií sklení-kových plynov a stabilizácii klímy sú zatiaľ buď

úspešne blokované nezmyselnými a účelovo zacyklenými diskusiami o tom, či človek je alebo nie je rozhodujúcou príčinou zmeny klímy alebo ústia v nedostatočne alebo úpl-ne chybne nastavené politiky a podporné mechanizmy, ktorých deklarovaným účelom

je „boj s klimatickou zmenou“.

Over 97% of actively publishing climate scientists think humans are changing

global temperature

Doran et al 2009, Anderegg et al 2010

Zdroj: http://www.skepticalscience.com/

Medzi vedcami, ktorí sa zaoberajú klimatologickým výskumom, panuje zhoda (97 %) v tom, že výrazný vplyv na globálne otepľovanie má ľudská činnosť, najmä spaľovanie fosílnych palív v energetike a doprave

Klimatická ZMENA

1.KLÍMA A POČASIEPRIRODZENÉ VPLYVY

VERZUS ĽUDSKÝ FAKTORMÝTUS ALEBO REALITA?

Autori: JOZEF PECHO, Ústav fyziky atmosféry AV ČR, Praha, v.v.i., e-mail: [email protected] AČ, Centrum výskumu globálnej zmeny, AV ČR, v.v.i., Brno, e-mail: [email protected]

Grafická úprava: Richard Watzka, www.RWdesign.sk

Textová úprava: Juraj Zamkovský

Fotografie na titulnej strane: www.mayang.com

Tento leták vydali Priatelia Zeme-CEPA s finančnou podporou Európskej Únie a Rozvojového programu OSN v rámci programu malých grantov GEF.

Za jej obsah nesú výlučnú zodpovednosť Priatelia Zeme-CEPA a v žiadnom prípade neodráža stanoviská a názory donorov.

Klimatická ZMENA

1.KLÍMA V KRÍZE

KLÍMA A POČASIE

PRIRODZENÉ VPLYVY VERZUS ĽUDSKÝ FAKTOR

MÝTUS ALEBO REALITA?

Napriek čoraz väčšiemu množstvu presvedčivých dôkazov o zmene klímy, časť ľudí stále popiera rozhodujúci vplyv člo-veka na globálne otepľovanie a bagatelizuje možné následky týchto zmien.

Názory „klimaskeptikov“ si úspešne razia cestu prostred-níctvom médií a formujú názory ostatných ľudí, ktorým chý-bajú bližšie informácie a prehľad.

Globálne otepľovanie dlho odmietali uznať aj niektorí mete-orológovia. Poukazovali na to, že aj v minulosti boli na Zemi teploty vyššie ako dnes a môže teda ísť len o prechodný teplotný výkyv.

Do početnej klimaskeptickej obce patria najmä ekonómo-via a politici, ktorí spochybňujú potrebu výrazných reduk-cií emisií CO

2 a argumentujú najmä tým, že takéto rieše-

nia utlmia alebo zastavia globálny ekonomický rast, čo zhorší životné podmienky mnohých ľudí.

Tábor klimaskeptikov posilňuje priemysel, ktorý je zalo-žený na rastúcej spotrebe fosílnych palív najmä v ener-getike a doprave a má existenčný záujem o udržanie vý-hodného biznisu. Kľúčový predpoklad k tomu je práve neutralizácia záverov vedcov, ktorí sa zaoberajú klímou a výroba a popularizácia mýtov o zanedbateľnej úlohe ľudských aktivít na jej zmene.

Verejnosť však na druhej strane odrádzajú aj nekon-štruktívne katastrofické vízie tých, ktorí hlásajú zniče-nie biosféry následkom globálneho otepľovania, a tiež zneužívanie tejto témy na presadzovanie neférových verejných subvencií rôzneho druhu v prospech kon-kurenčných priemyselných lobistických zoskupení.

Výsledok je, že akékoľvek rozumné snahy smerujúce k striktnej, konkrétnej, globálnej, záväznej a vynúti-

teľnej dohode o radikálnom znížení emisií sklení-kových plynov a stabilizácii klímy sú zatiaľ buď

úspešne blokované nezmyselnými a účelovo zacyklenými diskusiami o tom, či človek je alebo nie je rozhodujúcou príčinou zmeny klímy alebo ústia v nedostatočne alebo úpl-ne chybne nastavené politiky a podporné mechanizmy, ktorých deklarovaným účelom

je „boj s klimatickou zmenou“.