1. Spiritualita zdola - úvod • Dnešná spiritualita vychádza ZHORA: • Ideály – pozitívum: sú výzvou pre človeka negatívum: napätie vzniknuté potláčaním vlastných slabostí a hraníc, z čoho vzniká projekcia vlastných nedostatkov na druhých; potom bývame tvrdí voči druhým.
1. Spiritualita zdola - úvod. Dnešná spiritualita vychádza ZHORA: Ideály – pozitívum: sú výzvou pre človeka negatívum: napätie vzniknuté potláčaním vlastných slabostí a hraníc, z čoho vzniká projekcia vlastných nedostatkov na druhých; potom bývame tvrdí voči druhým. 2. Spiritualita zdola. - PowerPoint PPT Presentation
Welcome message from author
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
1. Spiritualita zdola - úvod
• Dnešná spiritualita vychádza ZHORA:
• Ideály – pozitívum: sú výzvou pre človeka
negatívum: napätie vzniknuté potláčaním vlastných slabostí a hraníc, z čoho vzniká projekcia vlastných nedostatkov na druhých; potom bývame tvrdí voči druhým.
2. Spiritualita zdola• Cesta k Bohu vedie podľa otcov púšte cez vlastné
sebapoznanie: „Ak chceš poznať Boha, poznaj najprv sám seba!“
• vyžaduje sa úprimnosť a pravdivosť: ony vedú k láskavému pochopeniu všetkých, ktorí nejdú rovnakou cestou.
• Sv. Benedikt: Paradox našej spirituálnej cesty tkvie v tom, že k Bohu vystupujeme ponorením sa do vlastnej skutočnosti: „Kto sa ponižuje bude povýšený“ (Lk 14, 11; 18, 14).
2. Spiritualita zdola
• Zostúpením k našej „zemitosti“ (humus-humilitas) sa dotýkame neba a Boha.
• Rovnako ako Ježiš musíme skôr než s ním vystúpime k Bohu, zostúpiť do nášho človečenstva.
• „Ani askéza, ani nočné bdenie, ani akékoľvek namáhavé dielo nám nezaručí spásu, ale len úprimná pokora.“ (Amma Theodora).
2. Spiritualita zdola• Cesta k pokore: „Človek má konať telesnú
prácu, má sám seba považovať za hriešnika a má sa vo všetkom podriadiť (= nehľadieť na chyby iných ale oveľa viac sa zaoberať vlastnými chybami a bez prestania Boha prosiť.“ (Apophthegmata 1083)
• Spiritualita zhora reaguje napr. na zlosť vo mne tým, že ju potláča, zaháňa: „Ako kresťan musím byť vždy priateľský a vyrovnaný. Musím svoju zlobu ovládať.
• Spiritualita zdola by znamenala, že sa svojej zloby pýtam, čo mi ňou chce Boh povedať.
2. Spiritualita zdola
• Boh nás vychováva naším vlastným zlyhaním, naším „odpadnutím“. Tu nás vedie cestou pokory, ktorá jediná vedie k Bohu.
3. Začať od seba• „Stabilitas“, stálosť - znášať sám seba, zostať
sám v sebe - je podmienkou každého ľudského a duchovného pokroku. Sv. Benedikt vidí v stabilite, v stálosti, liečebný prostriedok svojej doby, doby sťahovania národov, nestálosti a stáleho pohybu. Stabilitas znamená pre neho zostať v spoločenstve, do ktorého vstúpime. Strom sa musí zakoreniť, aby mohol rásť. Stále presádzanie len bráni rozvoju.
• „Zostať vo svojom keliu“ - zniesť sám seba a neutekať pred sebou.
3. Začať od seba• KELION označuje PRÍBYTOK MNÍCHA,
malý priestor, ktorý si vybudoval a kde trávi svoj čas. Tam sedí a medituje.
• Mních nezostáva sedieť v cele preto, že si myslí, že je lepší než ľudia , ktorí zostali vo svete. Oveľa viac sa sťahuje do svojho kelia preto, aby svet uchránil pred sebou. Je to istý druh ochrany životného prostredia, ktorý tu uskutočňuje. Očisťuje svet na malom priestore svojho kelia od zloby a nenávisti a vytvára tak kúsok čistej atmosféry lásky a milosrdenstva.
3. Začať od seba• Zotrvanie v cele má spôsobiť vždy tieto
dva aspekty: • 1. Sebapoznanie; • 2. Úplné pripojenie sa k Bohu. • Spiritualita mníchov je úprimná.
Neprehliada ľudskú realitu. Mnísi nehovoria o Bohu, oni ho skusujú (Skúste a presvedčite sa, aký dobrý je Pán!) tým, že sa dotknú najprv pravdy o sebe. Tá býva najskôr krutá, ale potom oslobodzujúca.
4. Púšť a pokušenie• Ľudia vtedy považovali púšť za miesto, kde sa
zdržujú démoni. Sv. Anton - pustovník odchádza do púšte, aby tam bojoval so zlými duchmi. Veril, že vďaka jeho boju s démonmi bude vo svete o niečo jasnejšie a zdravšie .
• Zápas s démonmi - zástupná obeta za svet. • Púšť je miestom „pohybu“ démonov, ale
súčasne miestom najväčšej Božej blízkosti. Tak sa s púšťou zoznámil aj izraelský národ: ako s miestom najbližším Bohu. Boh viedol tento národ púšťou, aby ho doviedol do zaľúbenej krajiny.
4. Púšť a pokušenie• démon pokušenie zápas víťazstvo
rast vnút. sily a čistoty Božia blízkosť
• „Ak strom nie je zmietaný vetrom, nerastie a nezakorení sa poriadne. Tak je to aj s mníchom: ak nie je pokúšaný a pokušenie neprekoná, nestane sa mužom.“
• Príbeh o mladej palme a kameni
4. Púšť a pokušenie• V modlitbe Pána prosíme: „... a neuveď nás do
pokušenia...“ Ale Ježiš tu hovorí o inom pokušení, o pokušení odpadnutia. „Nedovoľ nám dospieť do situácie odpadnutia, tak apoštolov učí Ježiš, ktorý za nich o toto aj prosí (porov. Lk 22, 31nn; Jn 17, 14nn)“ (Grundmann, Matthäus 203). Mnísi naproti tomu myslia na pokušenia, ktoré v nás spôsobujú naše myšlienky, naše vášne a démoni. Tieto pokušenia k nám patria a spevňujú nás.
4. Púšť a pokušenie• Mnísi nežiadajú, aby sme boli perfektní a
bezchybní, korektní a bezúhonní. Kto sa stretne s pokušením, stretne sa s pravdou svojej duše, odkryje v sebe priepasť svojej nevedomosti, sadistické predstavy a mravné zlé fantázie
• Pokušenie udržuje v bdelosti a umožňuje mu vnútorne rásť;
• Pokušenie nás núti k boju. Bez boja niet víťazstva. Ale víťazstvo nie je našou zásluhou.
5. Askéza• Cieľ askézy je teda pozitívny: DOSIAHNUTIE
LÁSKY, čistota srdca. Nejde v prvom rade o vzdanie sa určitých pôžitkov, ale o lásku, ktorú v zápase s vášňami získame. V tom sa ukazuje pozitívny pohľad na človeka
• Kassián nás vyzýva, aby sme vedeli rozkázať svojim myšlienkam ako stotník z Kafarnauma: „I my môžeme dospieť k postaveniu duchovného veliteľa, keď budeme mužne ničiť svoje neresti, obstojíme vo víre svojich myšlienok, vďaka daru rozlišovania (discretio) ich dáme do poriadku...
5. Askéza• = cvičenie k dosiahnutiu určitej schopnosti • ťažisko spočíva v cvičení, ktorým sa
dostávame do stavu zv. „APATHEIA“, do stavu vnútorného pokoja, v ktorom sme otvorení Bohu.
• čo robíme, robíme preto, aby sme sa stali milujúcimi bytosťami. Preto je láska meradlom všetkého. Dosiahnuť ju je vlastne cieľom nášho konania; nástroje, ktoré pri tom využívame, sú druhoradé.“
• mnísi stále varujú pred prehnanou askézou. O. Anton hovorí: „Existujú takí, ktorí rozdrásali svoje telo pokáním. Ale pretože nemali dar rozlišovania, Bohu sa na míle vzdialili.“ (Apophthegmata 8).
• Askéza sa nikdy nesmie stať besnením proti sebe samému. Potom by nám bola na škodu. Od o. Poimena pochádzajú slová: „Každá premiera pochádza od diabla.“ (Apophthegmata 703). Askéza sa nesmie pestovať s presvedčením, že spasiť sa môžeme aj sami. Je skôr odpoveďou na Božiu lásku.
5. Askéza• „Existujú takí, ktorí rozdrásali svoje telo
pokáním. Ale pretože nemali dar rozlišovania, Bohu sa na míle vzdialili.“ (Apophthegmata 8).
• Askéza sa nikdy nesmie stať besnením proti sebe samému. Potom by nám bola na škodu.
• „Každá pre-miera (nadmiera) pochádza od diabla.“
• Askéza sa nesmie pestovať s presvedčením, že spasiť sa môžeme aj sami. Je skôr odpoveďou na Božiu lásku.
6. MLČAŤ A NEODSUDZOVAŤ • Známkou toho, že askéza priviedla
mnícha k Bohu je, že nesúdi ostatných
• Ak človek súdi druhých, je to vždy znamením, že sa ešte nestretol sám so sebou
• Keď odsudzujeme druhého, cítime podvedome - ale predsa - že nie sme bez chyby.
• „Nesúďte, a nebudete súdení!“ (Mt 7, 1).
6. MLČAŤ A NEODSUDZOVAŤ • Mlčanie napomáha tomu, aby sme
zanechali projektovanie svojich pokleskov na druhých a miesto toho vnímali správanie druhých ako nastavenie zrkadla nám samým.
• Neodsudzovanie je meradlom správnej cesty.
• Kto sám seba úprimne pozná, ten je milosrdný.
6. MLČAŤ A NEODSUDZOVAŤ • Kalné víno kľud usadený
kal + čisté víno
• Mlčanie je predovšetkým umením, ako úplne zažiť prítomnosť.
• Byť prítomný - je podmienkou stretnutia s prítomným Bohom.
• Vonkajšie mlčanie môže byť pomocou k dosiahnutiu mlčania srdca.
7. Analýza našich myšlienok a pocitov
• Stretnutie so sebou samým je predovšetkým stretnutím s myšlienkami a pocitmi vo vlastnom srdci.
• Cieľom duchovnej cesty teda nie je morálny ideál bezchybnosti, ale zdravie duše .