1 1. Choroby obehovej sústavy – epidemiologická situácia na Slovensku Známy český demograf p. Smolík povedal: „Poznávame proto, aby sme mohli předvídat“... Preto, ak chceme „predvídať“ a v dlhodobej stratégii zlepšovať zdravotný stav našej populácie, je systematické monitorovanie (surveillance) chorôb a nimi podmienených rizikových faktorov nevyhnutné. Avšak, ak sa dôsledne neimplementujú špecifické výstupy do cielených systémových intervenčných opatrení v rámci národnej zdravotnej politiky (s racionálnym finančným krytím), výraznejšie zlepšenie zdravotného stavu populácie nemoţno očakávať. „ Vyhlásiť nové strategické postupy nestačí... „Kľúčom k úspechu je vedenie, ktoré zúročí veľký potenciál rozvoja zdravia. Treba nielen zlepšiť zdravotný stav ľudí, ale vytvoriť zdravú spoločnosť..“, uvádza sa v programe Zdravie 21 pre európsky región. Pritom je logické, ţe zlepšenie zdravotného stavu populácie nemôţe byť úlohou iba pre rezort zdravotníctva. Preto je akceptovanie cieľa č. 14 v predmetnom materiáli : “Zodpovednosť všetkých rezortov za zdravie“ u nás, napriek zlepšenej medzirezortnej spolupráci, stále aktuálne. Spoločné úsilie je potrebné najmä v prevencii hromadne sa vyskytujúcich a zároveň klinicky závaţných skupín chorôb, medzi ktoré okrem iných skupín chorôb patria choroby obehovej sústavy (CHOS). 1.1 Choroby obehovej sústavy v kontexte základných štatistických ukazovateľov Pre komplexnejší pohľad v posúdení dopadu príslušnej choroby na ţivot človeka je optimálne poznať jej výskyt podľa špecifických ukazovateľov, ktoré odráţajú tak dočasné i trvalejšie zmeny v kvalite ţivota človeka, ale aj ukončenie ţivota človeka úmrtím. Medzi základné, o ktorých sú údaje k dispozícii, patrí napr. počet osôb (pacientov): indikovaných k hospitalizácii, k priznaniu práceneschopnosti a invalidite na strane jednej a počet úmrtí na danú chorobu na strane druhej. Vzhľadom na to, ţe údaje o uvedených ukazovateľoch, okrem práceneschopnosti a úmrtiach, budú za rok 2010 k dispozícii koncom 1.polroka 2011, v tabuľke T 1.1 sú uvedené údaje o CHOS za rok 2009. V porovnaní s rokom 2000, odkedy sa „odpočítava“ plnenie odporúčaní z programu „Zdravie 21“, t.j. s odstupom 10 rokov, sa v počte prípadov na 100 000 obyvateľov v príslušnej vekovej skupine (a to podľa štandardizovanej alebo hrubej miery, tabuľka T 1.1 ) zaznamenal: – v rámci celej populácie (0 – 85+): 18% pokles v miere štandardizovanej úmrtnosti a 15% vzostup v hospitalizovanosti, – u 25 – 64-ročných: pokles v miere úmrtnosti o 27 %, v hospitalizovanosti o 2 % a 50% pokles v prípadoch priznania práceneschopnosti (zmena v systéme vyplácania PN). Počet invalidných dôchodkov (s uznaním zníţenej pracovnej schopnosti nad 70 % oproti zdravej osobe – bývalé „plné“ invalidné dôchodky) zostal na takmer na rovnakej úrovni, – u 65+ ročných: pokles v miere úmrtnosti (- 16 %), vzostup hospitalizovanosti o 18 %. V roku 2009 boli CHOS piatou najčastejšou príčinou práceneschopnosti, druhou v novopriznaných invalidných dôchodkoch („plné“ invalidné dôchodky). Prvé miesto im dlhodobo patrí nielen v úmrtiach, ale aj v počte hospitalizácií. Medzi iné dôleţité ukazovatele, najmä pri hromadne sa vyskytujúcich chorobách, akými CHOS bezpochyby sú, patrí incidencia i prevalencia. Dostupnosť takýchto informácií je, ţiaľ, obmedzená. Charakteristiku univerzálnosti má údaj o preţívaní pacientov s danou chorobou. Optimálnym zdrojom takýchto vstupných dát pri výpočte preţívania, v závislosti od stratifikácie rizika pacienta, by mal byť funkčný zdravotný register na národnej úrovni. Hlásna povinnosť do
19
Embed
1. Choroby obehovej sústavy – epidemiologická …2 existujúcich zdravotných registrov však ešte nie je taká, ako by sa očakávalo, napriek tomu je existencia registrov prínosom,
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
1
1. Choroby obehovej sústavy – epidemiologická situácia na Slovensku
Známy český demograf p. Smolík povedal: „Poznávame proto, aby sme mohli předvídat“...
Preto, ak chceme „predvídať“ a v dlhodobej stratégii zlepšovať zdravotný stav našej populácie, je
systematické monitorovanie (surveillance) chorôb a nimi podmienených rizikových faktorov
nevyhnutné. Avšak, ak sa dôsledne neimplementujú špecifické výstupy do cielených systémových
intervenčných opatrení v rámci národnej zdravotnej politiky (s racionálnym finančným krytím),
výraznejšie zlepšenie zdravotného stavu populácie nemoţno očakávať.
„ Vyhlásiť nové strategické postupy nestačí... „Kľúčom k úspechu je vedenie, ktoré zúročí veľký
potenciál rozvoja zdravia. Treba nielen zlepšiť zdravotný stav ľudí, ale vytvoriť zdravú
spoločnosť..“, uvádza sa v programe Zdravie 21 pre európsky región.
Pritom je logické, ţe zlepšenie zdravotného stavu populácie nemôţe byť úlohou iba pre rezort
zdravotníctva. Preto je akceptovanie cieľa č. 14 v predmetnom materiáli : “Zodpovednosť všetkých
rezortov za zdravie“ u nás, napriek zlepšenej medzirezortnej spolupráci, stále aktuálne.
Spoločné úsilie je potrebné najmä v prevencii hromadne sa vyskytujúcich a zároveň klinicky
závaţných skupín chorôb, medzi ktoré okrem iných skupín chorôb patria choroby obehovej
sústavy (CHOS).
1.1 Choroby obehovej sústavy v kontexte základných štatistických ukazovateľov
Pre komplexnejší pohľad v posúdení dopadu príslušnej choroby na ţivot človeka je optimálne
poznať jej výskyt podľa špecifických ukazovateľov, ktoré odráţajú tak dočasné i trvalejšie zmeny
v kvalite ţivota človeka, ale aj ukončenie ţivota človeka úmrtím. Medzi základné, o ktorých sú
údaje k dispozícii, patrí napr. počet osôb (pacientov): indikovaných k hospitalizácii, k priznaniu
práceneschopnosti a invalidite na strane jednej a počet úmrtí na danú chorobu na strane druhej.
Vzhľadom na to, ţe údaje o uvedených ukazovateľoch, okrem práceneschopnosti a úmrtiach, budú
za rok 2010 k dispozícii koncom 1.polroka 2011, v tabuľke T 1.1 sú uvedené údaje o CHOS za
rok 2009.
V porovnaní s rokom 2000, odkedy sa „odpočítava“ plnenie odporúčaní z programu „Zdravie
21“, t.j. s odstupom 10 rokov, sa v počte prípadov na 100 000 obyvateľov v príslušnej vekovej
skupine (a to podľa štandardizovanej alebo hrubej miery, tabuľka T 1.1 ) zaznamenal:
– v rámci celej populácie (0 – 85+): 18% pokles v miere štandardizovanej úmrtnosti a 15%
vzostup v hospitalizovanosti,
– u 25 – 64-ročných: pokles v miere úmrtnosti o 27 %, v hospitalizovanosti o 2 % a 50%
pokles v prípadoch priznania práceneschopnosti (zmena v systéme vyplácania PN).
Počet invalidných dôchodkov (s uznaním zníţenej pracovnej schopnosti nad 70 % oproti
zdravej osobe – bývalé „plné“ invalidné dôchodky) zostal na takmer na rovnakej úrovni,
– u 65+ ročných: pokles v miere úmrtnosti (- 16 %), vzostup hospitalizovanosti o 18 %.
V roku 2009 boli CHOS piatou najčastejšou príčinou práceneschopnosti, druhou
v novopriznaných invalidných dôchodkoch („plné“ invalidné dôchodky). Prvé miesto im dlhodobo
patrí nielen v úmrtiach, ale aj v počte hospitalizácií.
Medzi iné dôleţité ukazovatele, najmä pri hromadne sa vyskytujúcich chorobách, akými CHOS
bezpochyby sú, patrí incidencia i prevalencia. Dostupnosť takýchto informácií je, ţiaľ,
obmedzená. Charakteristiku univerzálnosti má údaj o preţívaní pacientov s danou chorobou.
Optimálnym zdrojom takýchto vstupných dát pri výpočte preţívania, v závislosti od stratifikácie
rizika pacienta, by mal byť funkčný zdravotný register na národnej úrovni. Hlásna povinnosť do
2
existujúcich zdravotných registrov však ešte nie je taká, ako by sa očakávalo, napriek tomu je
existencia registrov prínosom, musia sa však kvalitatívne zlepšiť tak zo strany terénu ako aj NCZI.
T1.1 Choroby obehovej sústavy – vybrané štatistické ukazovatele v SR v roku 2009
Hospitalizácie 180 093 3 324 x 65 419 2 094 x 111 832 16 920 x
Práceneschopnosť x x x 33 621 1 406 x x x x
Invalidizácia x x x 1 511** 70** x x x x * počet na 100 000 zamestnaných vo veku 15 – 60+ ** počet „plných“ invalidných dôchodkov u dôchodkovo zabezpečených občanov, veková skupina: -19– 62+
Zdroj: ŠÚSR, NCZI ,Sociálna poisťovňa
Podľa údajov ŠÚ SR zomrelo v roku 2010 53 446 osôb, čo je o 1,0 % viac ako v roku
2009. Najviac úmrtí zo všetkých príčin smrti v celej populácii je dlhodobo zaznamenaných pre
CHOS, na 2.mieste sú nádory, potom poranenia, otravy a niektoré iné vonkajšie následky smrti
(ďalej ako úrazy). V podiele úmrtí na najčastejšie skupiny chorôb podľa vekových skupín
a pohlavia je poradie trochu odlišné. Napríklad kým u 25– 44- ročných muţov sú na 1.mieste
úrazy, u 45 – 64-ročných dominujú CHOS, v oboch týchto vekových skupinách zase najviac ţien
umiera na nádory (1).
Pri posúdení zmien vo vývoji príslušných skupín chorôb sú ale najobjektívnejšie
štandardizované miery (prípady na počet obyvateľov a ich ďalší prepočet na štandardizovanú
populáciu).
V roku 2010 (podľa predbeţných mier štand. úmrtnosti) klesla celková úmrtnosť iba o 12 %.
Najviac k tomu poklesom prispeli CHOS (-15 %) a nádory (-12 %), pretoţe sa týkali takmer 3/ 4
všetkých úmrtí. Pokles úmrtnosti na choroby dýchacieho systému o 10 %, pre úrazy o 8 % a 5 %
pokles u chorôb tráviaceho systému nemali veľký vplyv na celkovú úmrtnosť.
Pri porovnaní úmrtnosti podľa pohlavia dominuje nadúmrtnosť muţov (G1.1).
G1.1 Štandardizovaná miera celkovej úmrtnosti a úmrtnosti na najčastejšie skupiny chorôb v SR
v rokoch 2000 – 2010* podľa pohlavia
Muţi Ţeny
Zdroj: ŠÚ SR, NCZI * predbeţné údaje
281,1
571,6
1174,1
0
200
400
600
800
1000
1200
1400
Po
čet
/ 1
00
00
0 o
byv
ate
ľov,
eu
r. š
tan
dar
Dýchacia sústava Nádory
Ch. obehovej sústavy Tráviaca sústava
Úrazy Všetky príčiny smrti
143,6
369,0
649,3
0
200
400
600
800
1000
1200
1400
Po
čet
/ 1
00
00
0 o
byv
ate
ľov,
eu
r. š
tan
dar
Dýchacia sústava Nádory
Ch. obehovej sústavy Tráviaca sústava
Úrazy Všetky príčiny smrti
3
1.1.1 Úmrtia, úmrtnosť
V roku 2009 zomrelo v SR na CHOS 28 265 osôb. Podľa údajov ŠÚ SR zomrelo v roku 2010 na
CHOS 28 541 osôb, čo je vzostup o 1,0 %. Počet úmrtí u muţov na CHOS v rámci celej populácie
pozvoľne klesá, u ţien je to naopak (v počte úmrtí na 100 000 obyvateľov však dominujú muţi).
Takýto stav má svoje priame i nepriame príčiny, preto by sa pri interpretácii údajov mali brať do
úvahy. Vyšší počet úmrtí ţien na CHOS v celej populácii súvisí najmä:
– s dlhodobo vyšším počtom 65+ ročných ţien, ktoré podľa strednej dĺţky ţivota u 65-
ročných ţijú v priemere o 4 roky viac ako muţi (2), ţeny teda zomierajú vo vyššom veku ako
muţi. K 1.7.2009 bolo v tejto vekovej skupine 1,7x viac ţien ako rovnako starých muţov
(414 276 k 246 669). Preto majú 65 + ročné ţeny aj mieru celkovej úmrtnosti (úmrtia/100 000
65+ ročných ţien) niţšiu ako muţi v rovnakom veku.
– ale aj s takmer rutinne uvedenou príčinou smrti na niektorú z CHOS v listoch o prehliadke
mrtvého (LoPM), najmä napr. v prípade neúpných informácií o zdravotnom stave pacienta. Po
doplnení údajov môţe byť CHOS iba následkom inej základnej choroby, napr. nádorového
ochorenia. Problém je aj v tom, ţe sa u nás neakceptuje ako príčina smrti R diagnóza „ úmrtie na
starobu“, a tak najmä u starších ţien (90+ ) pri povinnosti vypísať predpokladanú príčinu smrti, sa
väčšinou uvedie diagnóza z CHOS. Objektivizácia príčin smrti má, ţiaľ, svoje úskalia.
Podiel úmrtí na CHOS zo všetkých príčin smrti podľa vekových skupín a pohlavia. V rokoch 2006 – 2009 zostal u 65 + ročných muţov podiel CHOS na úrovni 60 % , u ţien 70 %
ako v rokoch 2001–2005. Pokles podielu CHOS zo všetkých úmrtí u 25 – 44-ročných a 45 – 64-
ročných moţno, s prihliadnutím aj na pokles priemerného počtu úmrtí v sledovaných rokoch,
hodnotiť pozitívne (tabuľka T1.2, graf G1.2, zdroj lit.1). U 45 – 64-ročných zomrel na CHOS
v rokoch 2006 – 2009 kaţdý 3.muţ či ţena, u 25 – 44-ročných kaţdý 7. muţ a 7.ţena.
T1.2 Priemerný počet úmrtí na choroby obehovej sústavy v SR v príslušných rokoch
Roky Pohlavie Vekové skupiny
25 – 44 45 – 64 65+
2001 – 2005 muţi 309 2 999 9 926
ţeny 90 1 076 14 006
2006 – 2009 muţi 278 3 098 9 855
ţeny 86 1 077 14 405
G1.2 Podiel úmrtí na choroby obehovej sústavy v príslušných rokoch z priemerného počtu
úmrtí na všetky príčiny smrti v SR vo vybraných vekových skupinách
0
10
20
30
40
50
60
70
80
59,0 58,4
36,0 35,3
17,1 16,7
69,7 69,2
31,0 29,4
15,0 14,9
%
muţi ţeny
65 + 45 – 64 25 – 44
4
Štandardizovaná miera úmrtnosti. V roku 2010 (podľa predbeţných údajov) zostala
miera štandardizovanej úmrtnosti na úrovni roku 2009. V porovnaní s rokom 2000 klesla o 15
%. Takmer rovnako k tomu na úrovni celej populácie percentuálne prispeli muţi i ţeny (14 %,
vs. 16 %). Napriek tomu, ţe u 25 – 64-ročnej populácie zaznamenal pokles, a to 22 % u muţov
a 25 % u ţien, celkovú úmrtnosť na CHOS ovplyvňuje 65+ ročná populácia: iba 12% pokles
u muţov a 16% u ţien je od roku 2000 neuspokojivý (graf G1.3). Dynamika poklesu úmrtnosti
na CHOS ešte, napriek cieleným intervenčným aktivitám, zaostáva za očakávaním, i keď sa
úmrtia predsa len posúvajú do starších vekových skupín (nad 75 +). V počte úmrtí na CHOS
na 100 000 príslušníkov danej vekovej skupiny a pohlavia sú pomerné údaje dlhodobo
nasledujúce:
– na 3 úmrtia muţov vo vekovej skupine 25 – 64 rokov pripadá 1 úmrtie rovnako starej ţeny,
– na 4 úmrtia 65+ ročných muţov pripadajú 3 u 65+ ročných ţien.
G 1.3 Štandardizovaná miera úmrtnosti na choroby obehovej sústavy v SR v rokoch 2000 – 2010*
Zdroj: ŠÚ SR/NCZI * predbeţné údaje ŠÚ SR
Najčastejšie príčiny smrti z CHOS. Analýza LoPM naďalej potvrdzuje, ţe z príčin dominuje
ischemická choroba srdca (ICHS, I20 – I25). Podľa údajov v roku 2010 (ale aj dlhodobo)
predstavuje z CHOS okolo 60% podiel u 65 + ročných v oboch pohlaviach, u 25 – 64-ročných 46
% u ţien a 56 % u muţov. Druhý najvyšší podiel patrí cievnym chorobám mozgu (CCHM) s
podielom okolo 20 % vo všetkých sledovaných vekových skupinách muţov i ţien (tabuľka T.1.3).
Oproti roku 2009 boli v podiele úmrtí minimálne diferencie.
T 1.3 Počet úmrtí na choroby obehovej sústavy a z nich podiel na najčastejšie príčiny smrti v SR v roku
2010
Pohlavie CHOS
(I00 – I99)
z nich
Veková
skupina ICHS
(I20 – I25)
CMP
(I60 – I69)
Hypertenzné
choroby
(I10 –I15)
Syndróm chr.
srdcového
zlyhania
(I50)*
Ostatné
choroby
0 − 85 + muži 12 859 60.1 19.6 2.6 5.8 11.9
ženy 15 682 58.8 21.3 3.3 5.6 11.0
25 − 64 muži 3 259 56.0 17.4 2.9 7.3 16.4
ženy 1 152 46.4 22.8 4.1 7.3 19.4
65 + muži 9 582 61.5 20.3 2.4 5.3 10.5
ženy 14 512 59.8 21.2 3.3 5.5 10.3 Zdroj: ŠÚ SR * pozri podkapitolu: Syndróm chronického srdcového zlyhania