1 9 . marec 2009

19. marec 2009

Zdenko Štefanides, VÚB [email protected]

Vplyv globálnej finančnej krízy na ekonomiku a bankový sektor SR

2

Agenda

1. Dopad finančnej krízy na ekonomiku SR

2. Implikácie pre bankový sektor

3

Vplyv krízy na ekonomiku SR

Zahraničný finančný systém

Domáci finančný systém

Zahraničná reálna ekonomika

Domáca reálna ekonomika

vnútorné vplyvy

priame vonkajšie vplyvy (reálne)

nepriame vonkajšie vplyvy (finančné)

1

2

3

4

Vplyv krízy na ekonomiku SR

Zahraničný finančný systém

Domáci finančný systém

Zahraničná reálna ekonomika

Domáca reálna ekonomika

vnútorné vplyvy

priame vonkajšie vplyvy (reálne)

nepriame vonkajšie vplyvy (finančné)

Domáci regulátori NBS, vláda

Zahraniční regulátori

oficiálne úrokové sadzby, fiškálne stimuly,...

nové pravidlá likvidity, poistenie vkladov,...

1

2

3

5

Časová postupnosť

1. Nepriame (finančné) vonkajšie vplyvy zhruba rok od vypuknutia finančnej krízy v lete 2007 bolo Slovensko kríze

vystavené len jej nepriamym vonkajším vplyvom, najmä sprísneným globálnym úverovým podmienkam

Nadchádzajúce prijatie eura nás do značnej miery ochránilo od negatívneho vplyvu, ktoré mala kríza na finančné aktíva niektorých susedných krajín

2. Vnútorný kanál Domáci bankový sektor bol do veľkej miery tlmičom vonkajšieho vplyvu (vďaka

prebytku likvidity, dostatku kapitálu a konzervatívnemu obchodnému modelu)

3. Priame (reálne) vonkajšie vplyvy priamy vplyv poklesu ekonomickej aktivity našich obchodných partnerov na

slovenských výrobcov a sektor služieb tento vplyv je citeľný zhruba od októbra a naberá na intenzite bude pretrvávať až do oživenia globálnej ekonomiky

1

2

3

6

1. Nepriame (finančné) vonkajšie vplyvy (1/2)

Úverové podmienky sa sprísnili celosvetovo

Vývoj rozpätia (spread) požadovaného pri úverovaní podnikov v EMU

(iTRAXX, 125 firiem, 6 sektorov, 5-ročné financovanie)

Zdroj: Reuters, VÚB

0

50

100

150

200

250

XII-06 III-07 VI-07 IX-07 XII-07 III-08 VI-08 IX-08 XII-08

ba

sis

po

ints

7

1. Nepriame (finančné) vonkajšie vplyvy (2/2)

Finančná kríza spôsobila výpredaj rizikových aktív, vrátanie mien a dlhopisov krajín V4.

Ani Slovensko sa nevyhlo zdraženiu dlhodobých zdrojov. Rozdiel oproti 10-ročným referenčným úrokom Nemecka vzrástol z 10 bps na 170.

Vývoj spreadu 10-ročných dlhopisov krajín V4 oproti Nemecku (v % bodoch)

Výkonnosť mien krajín V4 oproti Euru (v %, k 1.1.2008)


0,00

1,00

2,00

3,00

4,00

5,00

6,00

7,00

8,00

VIII-07 X-07 XII-07 II-08 IV-08 VI-08 VIII-08 X-08 XII-08 II-09

HU PL

CZ SK

-15%

-10%

-5%

0%

5%

10%

15%

20%

25%

I-07 IV-07 VII-07 X-07 I-08 IV-08 VII-08 X-08 I-09

EUR/SKK EUR/CZKEUR/PLN EUR/HUF

8

2. Vnútorný kanál

V slovenskom bankovom sektore je stále prebytok likvidity, aj keď s klesajúcim trendom (dočasne prerušeným kvôli prechodu na euro)

Cena krátkodobých zdrojov aj preto ostala na Slovensku stabilná a oproti eurozóne sa dočasne dokonca znížila

Zdroj: NBS, VÚB

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

4,5

5,0

5,5

IX-06 XII-06 III-07 VI-07 IX-07 XII-07 III-08 VI-08 IX-08 XII-08

3M Bribor

3M Euribor

3M BRIBOR vs EURIBOR (v %)


likviditná kríza

Prebytok vkladov nad úvermi (EUR mld)

4

5

6

7

8

9

10

11

12

9

3. Priame vonkajšie vplyvy (1/4)

Globálna kríza poškodila dôveru, export a investície aj v Európe V Eurozóne sa v roku 2009 očakáva prepad HDP o 2,7% (ECB) a

návrat k rastu, aj to len veľmi miernemu, nie skôr ako v budúcom roku

Zdroj: Capital Economics Zdroj: Európska komisia

Očakávaný profil rastu HDP v EÚ a Eurozóne

10


Kvôli súčasne prebiehajúcej korekcii na trhu nehnuteľností aj úverov globálna kríza bude pravdepodobnejšie najhoršou od 30-tych rokovTrvanie a hĺbka recesií v krajinách OECD od

roku 1960 (zdroj IMF, WP 08/274)Zmrazenie úverov a korekcia cien nehnuteľností

zvykne byť dlhšia ako prepad HDP

11


Hospodársky cyklus SR je od roku 2002 synchronizovaný s EMU/EÚ Kvôli vysokej závislosti od exportu, vplyv na SR môže byť značný Index ekonomického sentimentu v SR padol po októbri 2008 oveľa

prudšie ako v Eurozóne, dokonca na úrovne indikujúce prepad aktivity

Slovakia: GDP growth and Index of Economic Sentiment*

*Economic sentiment measure by the Slovak Stats Office (quartely, average)

75

80

85

90

95

100

105

110

1Q98 3Q99 1Q01 3Q02 1Q04 3Q05 1Q07 3Q08

-15%

-10%

-5%

0%

5%

10%

15%

sentiment (6M lead)

GDP growth

Economic Sentiment: EMU vs Slovakia* (monthly)

*Economic sentiment measure by the Eurostat

50

60

70

80

90

100

110

120

I.97

I.98

I.99

I.00

I.01

I.02

I.03

I.04

I.05

I.06

I.07

I.08

I.09

EMU - Harmonized

SK - Harmonized

70

75

80

85

90

95

100

105

110

1Q98

1Q99

1Q00

1Q01

1Q02

1Q03

1Q04

1Q05

1Q06

1Q07

1Q08

1Q09

-20%

-15%

-10%

-5%

0%

5%

10%

15%

sentiment (6 mesiacov popredu)

rast HDP (%r/r)

12


Obzvlášť citlivými sú exportne a procyklicky orientované odvetvia- Automobilový a elektrotechnický priemysel- Textilný priemysel- Nehnuteľnosti- Logistika- Maloobchod- HoReCa

13

Ktoré sektory majú sklon sa z recesie zotaviť skôr ako celkové hospodárstvo?

Zdroj: McKinsey

14

Agenda

1. Dopad finančnej krízy na ekonomiku SR

2. Implikácie pre bankový sektor

15

Zmena strategických priorít bankového sektora

1. Likvidita

2. Kapitálová primeranosť

3. Kvalita úverového portfólia

.

.

. Ziskovosť

16

Na Slovensku je krátkodobej likvidity prebytok, no dlhodobé zdroje sú aj pre banky v lepšom prípade drahé, v horšom nedostupné

Spreads 10-ročné dlhopisy (AAA)Zdroj:Reuters

Pre porovnanie, cena 10-ročných zdrojov pre top banky je v súčasnosti zhruba 250 bodov. Pred rokom to bolo 90 bodov a v lete 2007, pred krízou len okolo 30 bodov.

17

Bond Spreads Banky

18

Požiadavky na kapitál enormne stúpli

Pád Lehman Brothers 15.9.2008 naplno odhalil riziko insolvencie globálneho finančného systému.

Banky musia navýšiť kapitál na 14% aktív v 10% pred krízou (A.Greenspan) Banky zlepšujú kapitálovú primeranosť dvomi spôsobmi: novým kapitálom (čo

je limitované vývojom na akciových trhoch) a predajom aktív (oddlženie)

Zdroj: Reures, VÚB

Vývoj akcií európskych bánk (DJ Euro stoxx banks, 1.1.2007=100)

20

30

40

50

60

70

80

90

100

110

I-07 IV-07 VII-07 X-07 I-08 IV-08 VII-08 X-08 I-09

Zdroj: The Economist, 18.12.2008

19

A kvôli hospodárskej kríze finančná výkonnosť podnikov padá a riziko nesplatenia úverov stúplo

Citigroup očakáva v roku 2009 pokles ziskov firemného sektora celosvetovo o 40 percent z dnešných úrovní (Reuters, 22.1.2009)

Celosvetovo, podľa ratingovej agentúry Moody’s, defaulty korporátnych dlžníkov v minulom roku vzrástli štvornásobne a pre tento rok očakávajú nárast trojnásobný (speculative grade, 2007: 0,9%; 2008: 4,0%; 2009: 12%)

V USA očakávaný default rate 15,3% by mal prevýšiť historické maximum, ktoré bolo počas Veľkej depresie

V EU by dokonca defaulty korporátnych dlžníkov v portfóliu Moody’s mali vzrásť na viac ako 18% (z 2,0% v 2008 a 1,1% v roku 2007)

20

Pokles ziskovosti podnikov sa prejavil aj na Slovensku, v roku 2009 pravdepodobne ešte viac V roku 2008, zisky podnikov klesli o 7,4% a ich podiel na HDP klesol na

14%, čo je hlboko pod maximom skoro 17% v rokoch 2006-7 Nulový rast HDP by mohol implikovať pokles ziskov o 30-40% v r.2009 To samozrejme motivuje firmy k znižovaniu nákladov a oddlžovaniu

svojich súvah (deleveraging) => pokles dopytu po úveroch

Profits of non-financial corporates (% y/y)

-10

-5

0

5

10

15

20

25

30

2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

Profit growth y/y

Nominal GDP gowth y/y

Zdroj: ŠÚSR, VÚB

-80

-60

-40

-20

0

20

40

60

80

1. p

olro

k 20

07

2. p

olro

k 20

07

1. p

olro

k 20

08

2. p

olro

k 20

08

1. p

olro

k 20

07

2. p

olro

k 20

07

1. p

olro

k 20

08

2. p

olro

k 20

08

1. p

olro

k 20

07

2. p

olro

k 20

07

1. p

olro

k 20

08

2. p

olro

k 20

08

1. p

olro

k 20

07

2. p

olro

k 20

07

1. p

olro

k 20

08

2. p

olro

k 20

08

1. p

olro

k 20

07

2. p

olro

k 20

07

1. p

olro

k 20

08

2. p

olro

k 20

08

"Skutočné hodnoty v danom polroku" "Očakávané hodnoty v nasledujúcom polroku"

Úvery podnikom - Krátkodobé

Úvery podnikom - Veľké pod.

Úvery podnikom -

SME

Úvery podnikom -

Celkom

Úvery podnikom - Dlhodobé

Zmena dopytu podnikového sektora po úveroch

21

Dopyt po úveroch poklesol aj u domácností

Podobne ako podniky, aj domácnosti redukujú svoje zadlženie kvôli zhoršujúcim sa vyhliadkam svojej finančnej situácie (napr neistota ohľadom zamestnania)

Výsledkom sú aj klesajúce ceny nehnuteľností, ktoré následne ďalej redukujú dopyt po úveroch ako aj ich ponuku

Zdroj: NBS, Dotazník o úverových štandardochÚdaje vyjadrujú percentuálny trhový podiel bánk, ktoré v dotazníku uviedli zvýšenie dopytu, znížený o podiel bánk, ktoré uviedli jeho zníženieZmeny dopytu vyjadrujú subjektívny pohľad bánk

-80

-60

-40

-20

0

20

40

60

80

100

1. p

olro

k20

07

2. p

olro

k20

07

1. p

olro

k20

08

2. p

olro

k20

08

1. p

olro

k20

07

2. p

olro

k20

07

1. p

olro

k20

08

2. p

olro

k20

08

"Skutočné hodnoty v danom polroku"

"Očakávané hodnoty v nasledujúcom polroku"

Úvery obyvateľstvu -

Spotrebné a iné úvery

Úvery obyvateľstvu -

Úvery na nehnuteľnosti

Zmena dopytu domácností po úveroch Residential property prices (% growth annualized)

-20%

-10%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

4Q084Q063Q083Q062Q082Q06

over a year

over a quarter

Zdroj: NBS, VÚB

22

Cena a dostupnosť úveru reflektuje zmenenú finančnú a ekonomickú situáciu

Riziková marža

Riziková marža

Likvidná prirážkaLikvidná prirážka

Základná sadzba

Základná sadzba

terazteraz

Riziková marža

Riziková marža

Základná sadzba

Základná sadzba

pred krízoupred krízou

úroková sadzba

Čistá úroková marža




Cena úveru Základná sadzba (ECB, resp. NBS) je len z jedným faktorov, ktoré ovplyvňujú cenu úverov.

Rozhodujúcim faktorom brániacim výraznejšiemu poklesu ceny úverov sú vysoké likvidné a rizikové náklady.

Zdroj: Slovenská banková asociácia, VÚB

23

Zhrnutie

Svetová finančná kríza v poslednom kvartáli 2008 rýchlo prerástla do krízy hospodárskej

Slovenský finančný sektor bol do veľkej miery uchránený pred prvotnými vplyvmi finančnej krízy, ktoré snáď už odzneli

Kvôli vysokej proexportnej orientácii však slovenská ekonomika môže byť oveľa výraznejšie zasiahnutá práve hospodárskou krízou našich hlavných obchodných partnerov

Obrat nastane až po oživení svetovej ekonomiky, ktoré žiaľ môže prísť oveľa neskôr ako v optimistickom predpoklade druhej polovici 2009

Finančná kríza priniesla pre banky obrat v prioritách: likvidita, kapitál a kvalita úverového portfólia sú na prvom mieste

Následná hospodárska kríza nevyhnutne priniesla sprísnenie úverových štandardov celosvetovo (cena ako aj dostupnosti úverov)

Aj banky na Slovensku sú v úverovaní opatrnejšie a od klientov vyžadujú väčšiu mieru zainteresovanosti na financovanom projekte (viac vlastných zdrojov, resp. väčšiu mieru zabezpečenia)

1 9 . marec 2009

Documents