° Tatra banka Banka a klient dôležitosť partnerstva v krízovom období
Jan 27, 2016
° Tatra banka
Banka a klientdôležitosť partnerstva
v krízovom období
° Historické pozadie krízy
° Liberalizácia legislatívy v USA
Okruh osôb, ktoré boli schopné získať úver, sa liberalizáciou legislatívy rozšíril
Konkrétne kroky:
° Umožnenie účtovať vyššie úrokové sadzby dĺžnikom s nižším skóre (The Deregulation and Monetary Control Act of 1980)
° Umožnenie používania pôžičiek s variabilnou sadzbou a „baloon payments“ (The Alternative Mortgage Transaction Parity Act of 1982)
° Zrušenie možnosti odpočtu úrokov zo spotrebných úverov z daňového základu, pri ponechaní tejto možnosti pri hypotékach (The Tax Reform Act of 1986)
° Vývoj sadzieb
° Od júna 2003 do júna 2004 boli krátkodobé sadzby na historicky najnižšej úrovni 1.00%
° Dôvody znižovania sadzieb Fedom: Pokračujúce spomaľovanie americkej ekonomiky po prepade akciových trhov v roku 2000 a teroristických útokov z 11. septembra 2001, obavy z deflácie
0
1
2
3
4
5
6
7
máj-00 máj-01 máj-02 máj-03 máj-04 máj-05 máj-06 máj-07
ECB FED
° Dopyt po hypotékach
° Silný rast hypoték bol podporený:- Liberalizáciou legislatívy - Obdobím nízkych úrokových sadzieb- Finančnými inováciami (napr. úvery s odloženou splatnosťou)- Snahou o zvyšovanie podielu vlastníctva domov
60
61
62
63
64
65
66
67
68
69
70
1965 1971 1977 1983 1989 1995 2001 2007
Home ownership index %
° Dôsledky úverovéhoboomu
° Začiatok / priebeh krízy
° Znižovanie sadzieb pre klientov v snahe o získavanie trhového podielu
° Nový cyklus zvyšovania sadzieb Fed, od druhej polovice 2004
° Zvýšenie sadzieb pre klientov ako reakcia poskytovateľov na pokles marží
° Uvoľňovanie úverových štandardov v snahe vyhnúť sa poklesu záujmu nových klientov
° Zvýšený počet žiadostí od rizikovejších klientov
° Rastúci objem nesplácaných úverov ako výsledok rast rizikového profilu klientov spolu s ďalším rastom úrokových sadzieb centrálnej banky a spomaľovaním rastu ekonomiky
° Otrasenie dôverou v systém a sťaženie získavania likvidity pre celý sektor ako následok bankrotov prvých spoločností
° Hlavné dôvody krízy
° Vysoký podiel úverov s finančnými inováciami (v počiatočnom období sa výška istiny nespláca vôbec / čiastočne, v dôsledku čoho po istej dobe dochádza k výraznému nárastu pravidelnej splátky úveru)
° Výrazný nárast trhových sadzieb
° Neadekvátne uvoľnenie úverových štandardov
° Predaj bez dostatočne obozretného sledovania rizík
° Následky krízy
° Finančný sektor
° Dosah krízy prekročil hranice poskytovateľov subprime úverov ako aj hranice USA, z dôvodu vysokého objemu sekuritizovaných hypoték, ktoré boli aj v portfóliách zahraničných bánk a fondov (sekuritizácia – zmena úveru na cenný papier)
° Zlé (toxické) hypotéky kupované bankami na celom svete boli stratovou investíciou
° Nedostatok likvidity viedol k nárastu obozretnosti bánk v obchodovaní na medzibankovom trhu a nárastu sadzieb na peňažnom trhu, napriek extra dodávanej likvidite zo strany centrálnych bánk a očakávaniam znižovania kľúčových sadzieb
° „Flight to safe heaven“ – nárast dopytu po bezrizikových cenných papieroch (štátnych dlhopisoch)
° Najväčší prepad akciových trhov od roku 2002
° Negatívny vplyv na emerging markets
° Vplyv na Slovensko – finančný sektor
° Slovensko sa nachádza v podstatne inej situácii ako USA:
° Podiel hypotekárnych úverov na HDP 7% vs. 73% v USA
° Konzervatívnejšia politika komerčných bánk
° Podstatne nižší objem využívaných finančných inovácií (sekuritizácia vôbec nie)
° Nižšia priemerná výška loan-to-value
° Prudký pád slovenskej ekonomiky
° Silný výpadok externého dopytu dostal slovenskú ekonomiku do recesie v 1.Q 2009
° Slovenská ekonomika a najmä priemysel nemali žiadnu imunitu voči vývoju v zahraničí
Reálny rast HDP %
-10
-5
0
5
10
15
20
III.96 III.98 III.00 III.02 III.04 III.06 III.08
° Pohľad do budúcnosti
... Iba mierne oživenie ekonomiky v budúcom roku, viac optimistický výhľad pre rok 2011
Rast HDP %
-6.0
-4.0
-2.0
0.0
2.0
4.0
6.0
8.0
10.0
12.0
2006 2007 2008 2009 2010f 2011f
° Vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2010 bude v najväčšej miere závislý od vývoja zahraničného dopytu
° Priemysel by mal otočenie trendu zaznamenať už v budúcom roku, výraznejší rast však očakávame až v roku 2011
° Úrokové sadzby a kurzy
Vývoj kľúčových sadzieb ECB a FED
0
1
2
3
4
5
6
7
I.99 I.01 I.03 I.05 I.07 I.09
%
ECB FED
Vývoj kurzu EUR/USD
0.8
0.9
1
1.1
1.2
1.3
1.4
1.5
1.6
1.7
I-99 I-01 I-03 I-05 I-07 I-09
EUR/USD
°Prognóza vývoja úrokových sadzieb
end of period
Eurozone XII.09 III.10 VI.10 IX.10 XII.10 XII.11
ECB key rate 1,00 1,00 1,00 1,50 2,00 3,50
EUR 1M 1,0 1,1 1,1 1,6 2,1 3,6EUR 3M 1,1 1,3 1,4 1,9 2,4 3,7EUR 6M 1,3 1,5 1,6 2,1 2,6 3,8
EUR 12M 1,5 1,8 2,0 2,4 2,8 3,9
EUR 2Y 1,7 1,9 2,2 2,6 3,0 4,0
EUR 5Y 2,8 2,8 3,1 3,5 3,8 4,2
EUR 10Y 3,7 3,5 3,7 4,0 4,2 4,3
° Pohľad do budúcnosti
° Celkové rozmery krízy ešte nepoznáme, keďže negatívne efekty sa v časti úverov ešte nepremietli (podiel zlých úverov v ekonomike SR tento rok stúpol z 3,4% v januári na súčasných takmer 6%)
° Zvýšená úroveň úrokových marží (zvýšené riziko) sčasti zotrvá aj po upokojení situácie
° Sprísňovanie štandardov na všetky úverovové produkty (t.j. nie len hypotéky)
° Napriek očakávanému zastaveniu prepadu ekonomiky (medziročne cca 6%) a predpokladanému miernemu oživeniu v prvom polroku 2010 bude mať kríza dopad naďalej na sféru zamestnanosti
° Zhoršovanie na trhu práce bude pokračovať pomalším tempom
Vývoj počtu registrovaných nezamestnaných
150.000
170.000
190.000
210.000
230.000
250.000
270.000
290.000
310.000
330.000
350.000
I.08 VII.08 I.09 VII.09 I.10 VII.10
počet nezamestnaných
Vývoj mzdovej bázy
I.08
-2%
0%
2%
4%
6%
8%
10%
12%
14%
I.07 VII.07 I.08 VII.08 I.09 VII.09 I.10 VII.10
°Najväčšie riziká – v oblasti verejných financií
° ° Dobrá východisková situácia ekonomiky a verejných financií umožňuje odďaľovanie nepopulárnych riešení a môže predĺžiť dobu konsolidácie verejných financií
° ° Neochota k systémovému obmedzovanie výdavkov verejných financií zvyšuje riziko zvyšovania daní a odvodov po voľbách 2010
(zvyšovanie nákladov a cien – zhoršenie konkurencieschopnosti)
-7.0
-6.0
-5.0
-4.0
-3.0
-2.0
-1.0
0.0
2003 2005 2007 2009e 2011f
25.0
30.0
35.0
40.0
45.0
50.0
Fiškálny deficit (% HDP)
Verejný dlh (% HDP), pravá os
° Partnerstvo banka a klient
Faktory ovplyvňujúce banky
o stratégia
o partnerstvo
o obozretnosť
o riziko
o pravidlá
o likvidita
o kvalita úverového portfólia
o kontrola
Čo sa zmenilo?
Dôležitosťo pravidelná vzájomná komunikáciao analýzy hrozieb a varovných signálovo nutná otvorenosť a korektnosťo prehľad vo vývoji ekonomikyo prehľad v odvetviach a trendocho individuálny prístup a poradenstvo prostredníctvom RM
možnosť vzájomného „profitu“
Banka = partner
Firemné centrá poskytujú produkty a služby pre segment SME
Segment SME vnímame ako:o Najpružnejší, najefektívnejší, najprogresívnejší
o Najdôležitejšia súčasť ekonomiky
o 95% všetkých podnikov vo vyspelých ekonomikách,
o 60-70% podiel na zamestnanosti,
o produkuje 40-60% HDP
o v EÚ existuje cca. 23 mil. mikro, malých a stredných
podnikov
o v EÚ poskytuje 75 miliónov pracovných miest
Firemné centrá:FC Bratislava ................... Hodžovo nám 3FC Bratislava ................... Černyševského 50FC Bratislava ................... Račianska 62/BFC Bratislava ................... Kaštielska 1/AFC Trnava ................... Študentská 10 OZ Trenčín
FC Nitra ................... Štefánikova trieda 65 OZ Nové Zámky
FC Banská Bystrica ......... Dolná 2 OZ Prievidza, OZ Lučenec
FC Žilina ................... Jána Milca 5 OZ Martin
FC Košice ................... Štúrova 28 OZ Poprad, OZ Prešov, OZ Humenné
Kontakt
Ďakujeme